Tychodla t r i razy do týždňa: T atorok, štvrtok a sobotu. fniplutai M&a pre t»kóako-Uhoŕsk« •a aely rok 30 k., na pol roka 15 k., aa Itrrt roka 7 k. 50 h., na mo­riac 3 V. Jednotlivé číala po 16 h.

Do cudzozemská: na celý rok 40 k.

Predplatná cena na samé š t v r t k o v é č í s l a j e :

pre Rakúsko - Uhorsko na eúf rok 8 k., na pol roka 1 k.

Do cudzozemská: na celý rok 10 k.

\ s o p i s posiela sa len sku­točne predplateným.

Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.

Ročník XLIX. Štvrtok, 4. júla 1918. Číslo 77. (27.)

Vyzvanie predplatiť! »Stal sa hriech a zápät za ním prišla kára« kvizícia prešla hladko, lebo ŕekviranti vedeli, že I— takto sa stalo podľa slov nášho básnika i vo i kde niet, ani smrf neberie. Inde bola krivda, rekvi-

Prncsíme všefkt frh ct č i tateľov n a š i c h 5 V r b o v o m Ked bol vymenovaný za vládneho komi-Jrovalo sa práve v svätodušné sviatky, práve tak, r r u b i m e YbeiKytn « . cu<ucioy iid&icn ; s á r a p f e P r e š p o r s k u a N i t riansku stolicu presper-Uko predtým na Vianoce. Toto bola hotová pro-

nOVlill k t o r ý m p r e d p l a í O k t e r a z k o n c o m j B k ý ž u p a n sztnrecsányl,myslell .me, že je to lenjvokáclt kresťanských občanov, ale poddali sa a d r u h é h o S t v r t r o k a v y p r š a l , a b y Si h O ; n o v y t i t u l j afo^getko ostane pri starom. Ale zrazuÉ mnohí vystali zo služieb Božích, lebo povstaly l á s k a v é Čím Skôr Obnovili a t a k pod-j zahrmelo, 20-ho júna prišiel z Piešían do Vrbového j vopred popísané chýry, čo všetko budú braí. pori í i n á s V ď a l š o m r i a d n o m v y d á v a n í : osobitný vlak a na ňom 80 vojakov, dôstojníci,! Horšie bolo, že i to málo, čo bolo narekvirované, nášho časopisu. Administrácia

Národných Novín.

Súdny deň vo Vrbovom. Nie síce taký, ako som čítal o ňom v nie­

ktorom ročníku Hurbanovej »Nitry«, že vzbúrený lud z okolných dedín vrhol sa na Vrbové, meno­vite na Židov, a začal lŕpiť sklepy i krčmy, až niektorým opravdovým priateľom ľudu podarilo sa priviesť streštencov k rozumu, aby šli každý do svojho domu a nerobili proti zákonu Božiemu i ľudskému. Ani nie taký, aký som zažil i sám vo Vrbovom, že keď sa nedarilo nahováranie, pod

[detektívi, vmaširovali do mesta, šli na mestský í odviezlo sa preč, hoci ľudia prosili, aby ponechali jdom, odtiaľ vzali si sprievodčích a šli k označeným aspoň múku, ktorá by sa bola dobre zišia; od-|firmám kupeckým hľadať, prekutávař, a darilo sa. poveď bola, že veď múka přijde, a podnes neprišla. j O niekoľko hodín hřmely vozy, naplnené rozličným-: Hoci bola u nás neúroda na zemiaky, vyberali, [tovarom k stanici: bolo tam múky, rýže, kávy,|rekvirovali po 10—20 atd. kilo, niektorí dali, čo j remeňa, siriek atd. dosť. A šlo to rovnoprávne, bez I mali na sadenie, zemiaky odviezli ohľadu na náboženstvo; u. bývalého podpredsedu I niektoré po ceste zmrzly, niektoré volebného, ktorý bol prítomný pri trhaní voleb- zhnily, a ktoré ostaly, boly predávané ľuďom ných zápisníc, našli ešte i pušky; vôbec mal zlý i sadenie za dvojnásobnú cenu. Toto deň. Keď bolo zle, vyšiel z jeho dvora na záhumnie pomáhať. voz plný múky, žeby sa pobočnými cestami dostali Nebol som nikdy denunciantom, ale musím do Piešťan;, ale zbadali ho, zastavili a dopravili naj oznámiť pánu vládnemu komisárovi najväčšieho

úžerníka, aby robil s ním poriadok. V

na Myjavu, v magazíne

na menuje

stanicu. jaseni rekvirovali jačmeň a platili po 38 korún za me­trický cent, k jari vyzvali ľudí, aby sa hlásili o

'jačmeň na siatie po 76 korún, a keď sa niektorí

! lostí

Náveštie nášho generálneho štábu. Dňa 1. júla. Na piavskom fronte nijakých zvláštnych uda-

Juho-východne od Asiaga boly zas prudké

Rozumie sa, že ľudia, ktorí sa cítili ukrivde­nými, hľadeli sa vypomstiť na svojich dosavádnych

viuuvuiu, z, c KCU sít i ieuaiuu uai iuvaia iue, JJUU- J ľ ' J

plácanie, hrozenie, klam a podvod, do hlasovacej j k"vditeľoch, preto ochotne sa ponúkli za vodičov ^ sieni, ináč biednej putiky, vtrhli známi, neznámi j a s P r i e v o d č í c h , ukazovali na úženiíkov, a tých veru j hlásili a vopred zaplatili dvojnásobná cenu, ne ľudia iste vopred ustaovoreni a roztrhali zápisnice j v o V r b o v o t n d o s f . t a k že ŕekviranti tešili sa hojnej dostali ničoho, alebo prišiel miesto jačmeňa ovos, volebné, ktoré ukazovaly našu väčšinu. Kedykoľvek i k o r i s t i a c e l é o k o l i e Je P o v ď a č n é vládnemu komi- peniaze povracali. Kto je ten úžerník, nech uhádne idem cez Vrbové, pozrem na ten dom, stojí p r i t s a r o v i ' ž e sačal r o b i ť P^iadok. Nápočne hovorím, j pán vládny komisár. M. B. židovskej synagóge, ale ho už vlastne niet, na jeho\ ž e z a č a 1 ' , e b o * s Vm t a k ' a k o v n a š i c h š k o l á c h

miesto postavený je domec pre ziaovsKywi uiubwu UÍÍýčh«: "»všetkó, čo sa učíme, to su len poeiatk-y«. ných; bárby prišli do neho všetci ti Židia-Nežidia,! ^ ^ ľ t u . n e b o l o t a k > a k o v čítanke: »slabé ktorí nám robili tam krivdu. Neprišla ani D Ú r k a » | n a g e g i l y a r o z U mček krátky«. Len prstom pohol! ani povodeň, ani ľadovec nezbil pole, sinej strany j\ k o m i s a r ) utiekly myši i pán slúžny novo zahrmelo. i mestský zbadal, že sa musí ísť liečiť, kto vie, či í ^ ^ - R ^ Q & ^ ^ ^ ^ B e U a b o „ b y

Od začiatku vojny povrávalo sa, že vrbovskí | R k g d y g a v y U e č i > p a n n o t á r vrbovský musel J ^ - ^ . ^ ^ ] e n g v e r k ý m i o b e f a m i ) p r e t o

kupci, Židia-Nežidia, majú nahromadeného tovaru, j p r e t r h n u t s v a d o b n ú cestu, možno, že ho niečo } ^ ^ ^ ^ p u n k t o v ^ , . n a z a d d Q faý_ ktorí odklajú na lepšie časy, akoby pre úžerníkov j &1() J ^ ^ ^ mohly byf lepšie časy, ako sú dnešné, veddestanúj L e n p r o s { m e , pán vládny kom.sar, nezabudmte,, I o d Canovy pri Asiagu odrazili za tovar, koľko zapýtajú, za 50-60-halierový ! ž e a j i n é m e s t á J 8 S t 0 , nie len Vrbové, kde by bolo s ručník na hlavu pýtajú a dostanú 20-násobnú cenu, j £ o v y m e t a ť : cože sú úbohí kramáři vrbovskí oproti j P ^ . ^ . ^ ^ ^ . b o m b y

ba ešte i vyššiu, liter skrytého poíroleja predával j „ovo-mestským veľkokupcom, z ktorých sa pod rukou po 12 korún, i to len z milosti, ked doniesla gazdinka do daru niekoľko vajec, alebo zavďačila sa kusom masla. A čo mali robiť úbohí ľudia, ked v zime dostávali v obci 2—3—4 deci, alebo výnimečne pol litra petroleja na mesiac.

na ne-T I T * ľ ľ " Priv'iTtttoI priateľské vojenské zariadenia v území ústia Piavy sú už i vyznačení za veliké zásluhy. Pravda, tito P J

majú viac rozumu, ťažšie im prísť na kobylku;!* vrátil, sa všetc, nazad, možno, že majú i mocnejších zastávateľov, ale po­treba zákon ruší. Myslím, že je vyšší, vlastenecký

Náčelník generálneho štábu.

Náveštie nemeckého generálneho štábu. Dňa

bojiště: Gruppa korunného princa záujem, aby sa otvorily ukryté sklady úžernikov t . j u l a .

Zhoršilo sa položenie, ked došli do Vrbového h a - | a hladajúci vojaci a chudobní občania sa obživili, Západné „ „ „ ličskí Židia ako vyhnanci z vlasti, prišli našpiko- a ko k e d sa napĺňajú nenásytné, bezodná vrecká Rupprechta: Bojová činnosť ožila večer na mnohých vaní peniazmi, potravné články zdražely, a oni j nesvedomitých ľudí, ktorí majú heslo: ubi bene, | miestach frontu. Živá výzvedná činnosť trvá. kupovali síce draho, ale čo mohli kúpiť, kúpili aíjbi patria! kde je dobre, tam je vlasť! Veru dnes.í A n g l i c k e ^s točné útoky severne od Alberta sme predávali za úžasné ceny. [ked čochvíľa započneme piaty rok vojny, nemôže o d r a z i ! i .

A okolitv ľud čo mal robiť? musel liezť doíbyt dobre ani jednému počestnému človeku: prečo G r u p p a nemeckého korunného princa: Medz. tohoVačľe'ho hnTezďa a "dat sa olúpiť i z desiatejjsa majú tučit podajedni pavúci? | A isnou a Márnou čulá činnosť nepriateľov. Niekoľko kože Pravda potom i roľníci alebo rolničky pre- Nepripomínam Nové Mesto preto akoby ,nde r á z p e c n o t a i š l a t u n o n a v ý z v e d y . Pr, Saint- Pierre-

>! nebolo čo brať, len treba chcieť a vedieť hľadať a ] A J g l e Francúzi okolo poludnia po prudkej príprave ' paľbou začali útočiť. Odrazili sme ich. I nočné

výpady nepriateľa sa tu stroskotaly. Počet zajatých od začiatku našich offenzív —

od 21. marca 1918 — do teraz (bez ranených, ktorých naše špitále odviedly) je 191.454. Z toho je Angličanov 94.939, medzi nimi 4 generáli a asi

„ ľ ' r n a , l e 7 y ^ 1 » - i / c i n * nebolo čo brať, len treba chcieť a veieť hľadať a] l y Ke Przemyse v Haličíbol obľahnutý Rusmi, nešetriť nikoho, ani tých mocných zástupcov letor d vi sme sa a temer neverili, ked sa písalo, čo pod spôsobom práva a spravedlnost, hľadia z pýUú tam za hus, sliepku atd., a my sme ani prsty tým, ktorí vedia, čo sa patri a pr, ískajú n e obľahnutí a platíme alebo dostávame dvoj- biednych podľa toho slova Pánovho, P°veduého ľásobnú cenu ako bol v Przemysli. - Naše j farizejom: cedíte komára a prežierate veľbluda! g dnky ktor pýtajú a dostávajú za svoju hydinu j Tým sa veru nikomu kaš ä neomastí, ani vojsko^ faké veľké eny hovoria- .£0 mi je z tých peňazí?!nenasýti, ked sa chudobnému vezme z jeho málo- 3 0 1 0 o f f i c i e r o v , F r a n c u z 0 v 89 099, medz. nim. dvaja čo kúľim za n é ? Ked pred tým dostala som zajneveľa 5 alebo 10 kilo zbožia, alebo múky a l e | g e n e r á l i a a s i 3200 officierov. Ostatní sú Portu-hu. 2 - 3 koruny kúpila som za tie 2 - 3 koruny,Utajené sklady ostanú celé a kilo múky p r e d á v a ^ B e l g i c a n i a a Amerikám.

m3 ľ : 3 S teraz dostanem za hJs sa pod rukou po 6 - 7 korún a úbohí udja musia, s b o j l š , o d v i e z u sme dosiaľ 2476 kanónov a

60-70 korún a nemám za to čo kúpiť, a ked; kupovať i takú múku, lebo inej niet. Nie žeby ^ 5 024 strojové pušky do skladov kor.st.. kúpim donesiem to ľahko v malom ručnícku.« j nebolo, i bolo by, ale niet poriadku. Prvý generálny ubytovateľ

ľ ' to síce temer všade tak. ale Vrbové pre- Pripomeniem len dva príklady. I v myjavskom | Ludendorff. vysuje všetkých: máme tu hodný kus Haliče. okrese bol súdny deň, bola rekvizíc.a, sama re-|

Londýn, 1. júla. (Reuter.) Admiralita oznamuje: Špitáľnu loď »Llandowery Castle* (11.423 ton) Nemci juho-západne od Fastaes 27. júna torpédo­vali a utopili.

Karlsruhe, 1. júla. Nepriateľskí letúni včera zas napadli mesto Karlsruhe. Hodili niekoľko bom, ktoré spravily len malú vecnú škodu. Z ľudí ne­prišiel nik o život. .

Peší, 2. júla. (Úradne.) Na celom talianskom fronte velmi živá delostrelecká činnost.

Londýn, 2. júla. Nielen Kerenskij, ktorý v Lon­dýne a v Paríži agituje, ale i strana kadetov v Rusku (Miľukov, Gučkov) žiada, aby dohoda poslala vojsko do Ruska rozohnať boľševikov. Potom utvorila by sa nová ruská armáda.

Paríž, 2. júla. Nepriateľskí letúni včera večer preleteli ponad naše línie smerom k Parížu.

Offenzíva. Myslím, že niet človeka, ktorý by nemal rád

nové zemiaky: Až vidím, ako sa každý usmieva pri myšlienke na dobré mladé mastné zemiačiky.

Možno je hádať sa o boľševikoch; možné je disputovat sa o červenej a bielej garde, o mladých zemiakoch máme všetci len jednu mienku: že sú veľmi dobré.

V tejto vojne hrajú zemiaky väčšiu rollu ako delá.

Lebo bez diel by sa táto vojna dala i vyhrať, i prehrať. Bez zemiakov sa môže len prehrať.

A teraz, teraz robia zemiaky hroznú a nebez­pečnú offenzívu na nás, vlastne na naše žalúdky. A to nie tým, že by ich bolo tak moc, že by sme si nevedeli rady s nimi, ako to pri offen-zívach býva; nie, je to celkom divná offenzíva: je ich tak málo, a predsa si s nimi nevieme poradiť.

Starých niet, a mladých zemiakov je ešte menej... to je už potom piata dimensia... r u n uu ucti l i , i anic, octi otoja ira—pOn~a l i p c i -live čakajú, kým gazda ráči sa odhodlať (ach keby len chcel!) dovoliť, aby si trochu "zemiakov vy­hrabali zo zeme... A potom sa vďačne krčia a namáhajú — čože by nie? veď budú mať za to mladé zemiaky!

Prirodzená vec, sú tie zemiaky také drahé, že naše pravnúčatá, keď toto budú čítať, ani ne­uveria.

A predsa je to tak: 1 kg. nových zemiakov stojí 7 korún a — liter petroleja. Nemusí to byť ani petrolej, uspokoja sa niekedy i s cukrom, nie­kedy s octom, niekedy i s dohánom...

Závisí od šťastia, na akého gazdu človek na­trafí. Že je grobian, to už patrí k pôvabu nových zemiakov. Zvláštna vec, ako nám zhrubla koža v tejto vojne!

Nepredarmo chodia ľudia bez štrimfiel a bez rukavičiek — hádam preto nám tak zhrubla koža. Celkom ľahostajne počúvajú dámy, keď gazda na­dáva na mestských »zbojníkov«, ktorí mu vy­hrabali-nezrelé zemiaky a kradnú, kde čo vidia...

Hja, Sara Gierlingová vo Viedni bola šikov­nejšia; ona nešla na pole po zemiaky, ale zao­patrila si už od roka čím viac kartičiek na po­travné články. Potom sa meldovala vo všelijakých okresoch pod falošným menom, a na základe* Mel-dezettla« dostala potom karotky. Kým sa konečne policia dozvedela, že za dva dni kúpila 40 pecňov chleba a 20 kg. cukru. Peceň chleba predávala potom po 40 korún. Cukor 1 kg. za 15 korún i viacej. Prirodzená vec. »Obchod« jej prinášal toľko, že si držala dvoch chlapov, ktorí predávali a kupovali chlieb, a platila im denne celú stravu a 15 korún. Za túto geniálnosť dostala 4 mesiace áreštu...

A ešte šikovnejší bol Johann Anderle, ktorý predal Leopoldovi Spielmannovi 5 bedien cukru za 1000 korún.

Ľahko si môžem predstaviť, za čo by bol predával Spielmann ten cukor!

Lenže žiaľ! keď otvoril bedny — miesto cukru našiel len — tehly. Anderle bude mat čas za 4 roky rozmýšľať o svojom skutku — v žalári.

To sa mi už lepšie páči offenzíva toho vo­jaka horvatského, ktorý sa po tieto dni po 3-re£-nom zajatí vrátil z Ruska do Zagorče. Na chrbte mu viselo ťažké vrecko. To bol dar pre jeho ženu, ako pyšne rozprával ľudom. Z vreca vybral dvoj­ročného chlapčeka. Žene odovzdal s týmito slo­vami: »Tu som ti doniesol syna. Ruska, jeho mať, mi ho nechcela dať; ale moje právo bolo väčšie, ako jej. Stalo sa; teraz sa to už nedá zmeniť; a že tak či tak nemáme detí, nuž som ho do­niesol domov. Volá sa Janko.« Žena vybozkávala malého Horvata — z Ruska, ako keby bolo jej vlastné dieťa; sběhla sa celá dedina, aby ho vi­dela po dlhej tažkej ceste na chrbáte otcovom, Chlapček je pekné, mocné dieta, a už sa zotavilo z cesty vo vreci.

Hľa, i to bola offenzíva. Lebo tá Horvatka mohla ho i neprijať. Láska je vždy najlepšia offen­zíva, a tak sa zdá, že tá žena toho muža ozaj rada mala. N.

Batthyányho návrhom oni vraj chcú stupňovať silu maďarstva. A nás uspokojujú, že práva ne­budeme pozbavení,

Cudné pochopy. Zakaždým hovoríme, že z maďarských poli­

tických stránok ešte najodpornejšia nám je strana neodvislosti a osemaštyridsiatna, čiže teraz Ká-rolyiho, ktorá neprestajne reční o demokratizme, o právach, o novej dobe. Ona teraz zas potvrdila našu mienku

Menom tejto stránky na sneme gróf Teodor Batthyány podal návrh, že kto vie po maďarsky písať a čítať, nech je každý voličom, hoci by k tomu, k voličstvu, ináč nemal nijakého práv­neho titulu.

A len počujte, ako oni odôvodňujú takýto pekný návrh. Hlavné noviny ich strany, »Magyar ország«, takto píšu:

»Návrh, predložený menom strany, znamená právny titul, on nie je podmienksu volebného pri svojom návrhu dve večiliäTreté!r%*dna"je vydobyť v reforme platnosti maďarskému písaniu a čítaniu, druhá zas je, aby sa požadovaním ma­ďarskej reči po maďarsky nevediaci nepozbavovali práva. Tieto dve požiadavky, ako s jednej stránky úplne zodpovedajú demokratickému duchu našej strany, tak s druhej prispôsobujú sa maďarským národným pochepom, tým úplne oprávneným nárekom maďarstva, že maďarskú národnú sup­remacy chce mať poistenú i pri volebnom práve. Maďarský národ vôbec nemôže mať takého zá­ujmu, že by otázku národnej supremacie spájal s takým ustanovením, ktoré u uhorských národ­ností mohlo by do duší zasadiť city nenávisti. Uplatnenie maďarskej reči pri volebno-právnej reforme nech nie je príčinou vzbudiť pochop, cit a náladu, že maďarský národ, ked rozšíri právo na milliony ľudu, nemaďarských občanov uhorského štátu chce pozbaviť práva. Preto návrhom našej strany maďarské písanie a čítanie nestavia sa medzi podmienky volebného práva, ale ním maďar­skej reči poisťuje sa prednosť, ked ňou dáva sa osobitný právny titul. Pozastaviť sa nad tým ne­môžu ani národnosti, veď každý uhorský štátny občan má príležitoť a spôsob zadovážiť si tento osobitný právny titul...«

Nechže si ctený čitateľ nemyslí, že to my pre­kladáme tak konfúzne; to károlyovski demokrati a synovia »novej doby« majú také zmätené pochopy. Oni v svojom šovinizme nevedia, necíťa, že kde sa výhody, prednosti dávajú, tam niet rovno­právnosti.

Tešia sa len, že Tisza bude v pomykove. »Štefan Tisza — pokračuje článok — ktorý fulmi-nantne, náruživé rečnieval proti národnostným

Dojmy z Banátu. V máji 1915-ho po jednoročnom vojenčení

preložili nás náhle z Prešporka do Veľkého Bečke-reku, do Torontálskej stolice. V tejto náhlosti za­budol som i to, že Banát je v značnej časti Srb-mi obývaný a že prichodím takto k spoloč­nému pluku srbskému. V prvom roku vojny boli sme nejak citlivejší, naša rozčulenosf bola vtedy väčšmi napnutá, ako teraz, neboli sme opravdo­vému vojenčeniu navyknutí, každá premena v situ­ácii i tak trápnej citlivé sa nás dotkla, preto nie je div, keď z nás mnohý rozhorčenostou poplietol svoje zemepisné známosti so starosťou o budúc­nosť. Dnes je to ináč; prestali sme krst ohňa, boli sme viac ráz na frontoch, a práve ako ne­vidíme konca vojny, tak flegmaticky prijímame na^ riadenia, ktorými nás citujú jedného do Palestíny a druhého k Piave.

Ale nielen to, ja zabudol som tiež, že v okolí Bečkereku a v meste samom i Slováci bývajú. Moje radostné prekvapenie bolo tým väčšie, keď som počul, že Slováci tu i svoj kostol majú. Ledva som sa dočkal voľnej chvíle, aby som si ho mohol obzrieť a, čo viacej, obznámiť sa s tu­najšími rodákmi a poučiť sa o ich poraeroch.

Raz vyberiem sa vyhľadať kostol, na ktorý som sa dopýtal iba ako na slovenský kostol, a nie evanjelický. Budova skromných rozmerov, podľa zovňajška asi z polovice predošlého stoletia. Z toho som poznal, že cirkev nie je veľká. Zá­klopem na dvere farského príbytku; prišiel mi otvoriť starší pán, navzájom sme sa predstavili — on ako farár J. Prehliadnuc si rýchle vnútornú časť chrámu, spytoval som sa pána farára na stav a pomery zdejších Slovákov; ale on dal mi už prvej znať, že najradšej maďarsky hovorí. Dobre; chcejúc dosiahnuť svojho cieľa, vyhovel som jeho žtácWfn. ZTatym pan farár sponáfiľarsaTnajjedno-duchejším a veľmi stručným spôsobom upozorniť ma, aby som ho neznepokojoval už Slovákmi, povediac mi: »Hja, veru my tu už Slovákov — akých si vy myslíte — nemáme; lebo každý zná 3—4 reči a je v obecnom, alebo v stoličnom úrade.«

Dovolil som si upozorniť velebného pána, že to ešte nemôže byť smerodajným. Jestli Slovák zná viacej rečí, z toho nenasleduje, že by prestal byť Slovákom. — V kostole sa vraj — i — slo­venské služby Božie odbavujú, — zas nezameškal poučiť ma.

Potom s pánom farárom som sa ešte raz stretol. V jaseni toho samého roku pridelili nám väčšie množstvo nováčkov od lučenského pluku. Pravda, neboli to .zelení' rekruti, ale všetko otcovia rodín, starší, 36—40-roční domobranci, všetko Slo­váci z Gemera, Novohradu a toho okolia. Boh vie, koľký raz už boli na prehliadke, až ich odobrali. Ale na týchto by nik nebol povedal, že sú to už iba — paberky. Detvania do jedného chlapi ako jedle, bystrí, len sa tak zem pod nimi triasla, keď vykročili. Aj ich tak neočakávane a náhle priviedli do Banátu, na rovinu, ako mňa. Náš osud bol rovnaký. I oni Žialili za čarokrásnym rodným krajom, za vrchmi, večne zelenými ho­rami, za svojefou a za rodnou dedinkou. Ich my­šlienky zalietaly v Detvu, moje zas na Považie, a spoločne sme cítili, že nám náš rodný kraj slo­venský veľmi — veľmi k srdcu prirástol. V svojej stotine mal som takmer výlučne rodákov z Detvy a Dobronivej.

Títo statoční domobranci, ako všetci iní, ktorých pojiobný osud zasiahol, priniesli si so sebou, ako jediný poklad, modlitebnú knižku. Veď čože

vlastizradám, kým maďarstvu po chuti mohol brojiť; si mohli iného priniesť? Slovák keď sa vzdiali proti demokratickým snahám vlády, teraz, keď zo svojej rodnej viesky, modlitebnej knižky neza-Wekerlova vláda je v jeho voze zapriahnutá, razom odvracia sa od myšlienky maďarskej supremacie a i národnostnej otázky používa za zbroj proti demokratickému rozšíreniu práva.«

budne si doma. Kým boli pri kádri, postaral som sa, aby vo sviatok mohli ísť vždy do kostola. Pri iných stotinách naskytol sa vždy nejaký poddô­stojník, Slovák z Kovačice, alebo Padinej, ktorý

domácich viery do kostola viedol. Raz som mal na starosti katolíkov, a evanjelikov oddal som niekomu z menovaných, druhý raz naopak.

V katolíckom kostole konaná bola bohoslužba maďarsky, čo je v Bečkereku prirodzené; ale o-právnené boly žaloby mojich fudí, žalovavších sa, že evanjelickým službám Božím v cudzej reči ne-rozumia. ISiel som osobne k pánu farárovi, pý­tajúc ho, aby sa prispôsobil pomerom, a keď je Ječmen v 53. roku života. Vďačná mu pamäti náš ,Kirchengang', aby konal služby Božie v sloven­skej reči. Upozornil som ho, že je nateraz vyše

nýmjspôsobom v dňoch 23., 24. a 25. júla 1918 v Dol­nom Kubíne. Podrobný programm slávnosti najbližšie uverejníme. Kto sa chce zúčastniť na slávnosti, nech to čím skorej oznámi p. Aurelovi Stykoví v Dolnom Rubíne, aby usporiadatelia slávnosti zavčasu sa mohli postarat o ubytovanie hostí.

— + F r á ň o J e č m e n . Vo Vinkovciach, v Srieme, 27. júna umrel slovenský rodoľub Fraňo

— Z l iptovskej sekcie K a r p a t s k é h o Spolku. V mikulášskych novinách »Lipíó« až

sír Slovákov nri kádri ktorých evanielirká f p o 1 t r e t e i 5ÍT&^ z^ujaly články a osvedčenia proti tisíc alovákov pri káori, Ktorycn evanjelická cast rfr M i l a n o v i žuffovi. Čo sa stalo ? Prizeráme sa a z predných cirkví pochádza, že by bolo po­trebné, čo by aspoň raz v týždni pomyslel na nás a svojou návštevou potešil trpiacich, ako to robia kňaz srbský a katolícky. Pán farár J. veľmi ochotne prisľúbil oboje, ale, bohužial, ostalo len pri sTube a slova útechy našiel pre Slovákov iba kňaz pravoslávny, srbský.

Náhodou obznámil som sa so slovenskou ro­dinou. Muž a žena vedeli mi určite povedal, že ich starí rodičia z Oravskej stolice pochádzali, ale ich deti nevedia po slovensky myslieť, maďarsky tiež nie, a tak je to i s ostatnými Slovákmi v Beč­kereku.

čítame. Nuž v liptovskej sekcii uhorského Kar­patského Spolku dr. Milan Žuffa narádzal, aby ná­pisy v Tatrách neboly maďarské, nemecké a slo­venské, ale maďarské, slovenské a v esperanto. Shromaždenie sekcie usnieslo sa na tom, že budú maďarské, slovenské a nemecké. Ale vojna proti dr. Žuffovi je pre iné. Povedal vraj v shromáždění,. Že shoda v spoločenskom živote !iptovsko-sv.-mi-kulášskom má'dve veľké prekážky, a to sú týž­denník »Liptó« a tamejšie štátne gymnázium. Obrany v takej veci dr. Žuffa nepotrebuje, ale na dlhé osvedčenie gymnaziálnych professorov my odpovedáme, že po maďarsky vyučujúce štátne gymnázium v Liptove nemá za seba ani krajinského zákona; ono by na základe 44. zákonného článku z roku 1868 po slovensky malo vyučovať- Ináčej toto dlhé osvedčenie a ešte dlhšie dva články doktorovi

Na námestí predávajú dvaja Slováci v krpcoch žuffovi neujmú ničoho: nápadom za čestné ve­rejné vystúpenie cti len pribudne.

— Španie l ska Influenza v Ber l íne . Ne­dávno v Španielsku zúrila zvláštna influenza. Od kráľa počnúc skoro každý ochorel. Potom sa zja­vila v Tyrolsku, teraz zasa v Berlíne a Niirnbergu. V Berlíne sa veľmi rozšírila, ale dosiaľ nik neumrel.

a halene metly. Za chvíľu pridružia sa k nim dve ženičky v kasaniciach. Aký milý zjav na Dol­niakoch! Bol som nevýslovné šťastný. Pridal som sa k nim a dozvedel sa, že sú zo susednej obce, zo Slovenského Aradacu. Pozvali ma na návštevu, a ja som sa v nasledujúcu nedeľu i dostavil. Nejdem opisovať ich príkladnú pohostinnosť, všímal som si iných vlastností obyvateľov slovenských peri­ferií. Musím vyzdvihnúť, že Slovák z Aradacu, Kovačice, Padinej, alebo z inej obce v Toron-tálskej stolici, všade prirodzeným spôsobom a verne sa k svojmu rodu hlási, Ak spýtaš sa ba-nátskeho Srba, Nemca, alebo Maďara, čo vie o tamojších Slovákoch, povie ti, že sú to veľmi pra­covití, milí, tichí a rozumní ľudia, v čom sa iste nemýli. Ja zaujímavé počúvať tamojšie hodné Slovenky, ako ony výborne 4—5 rečí hovoria. Pri pluku každý Slovák má šaržu, lebo zná reči svojich kamarátov a je veľmi bystrý v mluve i v konaní. Treba poznamenať, že v našom — ná­rodnostne veľmi pestrom — pluku, každý rád má Slováka, vlastne panuje tu vôbec príkladná shoda medzi národnosťami. Stalo sa, ale na počiatku vojny, že kde-tu ozvala sa sebeckosť Maďara, na­proti tomu kontrast prudkého Srba a panovitosť Nemca (v Banáte Švábom zvaného), ale Slovák stál vždy mimo, ako syn ,národa holubičieho'. No dnes už všetko smierila spoločná ťarcha.

Slovenské povedomie nezanikne nikdy v našich Banátčanoch, kým oni pri pluhu, alebo remesle ostanú. Horšie je so študujúcou mládežou...

Našské časopisy majú svojich odberateľov v Banáte. Je však žiaducné, aby ich tam, ako i u nás na Horniakoch, čo najviacej bolo. Banátski Slováci sú veľmi zámožní, mali by tomu primerane a v plnom počte pamätať na svojské kultúrne ciele a podniky. Rozumieme, keď sa chudobný želiar z Oravy nemôže stať členom Muzeálnej slovenskej spoločnosti, ale u Banátčana musí nám to ostať záhadou; áno, nemôžem si vysvetliť, že v soznamoch členov iba poriedku sa skvejú zvučné mená Slovákov z Banátu. Dušan Lipnický.

— L e t ú n s k a poš ta medzi Viedňou a Pe-fttou. Vo štvrtok otvoria letúnsku poštu medzi Viedňou a Pešťou. V najbližšom čase začnú lie­tadlá nosiť poštu i do Sibína, Debrecína, Rieky (Fiume), Dlugoša, Miškovca, Brašova, Segedína, Temešváru, Nového Sadu, Záhrebu a Zemúna.

— Bývalý per ský šah vo Viedni. Bývalý perský šah Mohamed Ali prišiel so ženou i deťmi do Viedne na niekoľko dní, potom pôjde do Kar-Jových Varov na liečenie.

— D e t i do Švajčiarska. 18. júna odišlo do Švajčiarska 220 viedenských detí, 150 ne­meckých z Čiech, 50 z Lineu a 50 zo Štýrského Hradca, 27. júna z Pešti 300, z Viedne 65 a z Triestu 50 na desať týždňov.

S l á v n o s ť m a t i e k f r a n c ú z s k y c h i n t e r n o v a n ý c h v o Š v a j č i a r s k u . Fran­cúzski zajatí, internovaní vo Švajčiarsku, slávili nedávno »slávnosť matiek«. Vo všetkých táboroch internovaných oslavovali materinskú lásku. Všetci synovia poslali kvety svojim materiam do Fran­cúzska. Peknú myšlienku slávnosti matiek fran­cúzski internovaní prevzali od amerikánskych vo­jakov, ktorí od niekoľkých rokov túto slávnosť slávia v prvú nedeľu mája. Od 1912 i v Anglii majú slávnosť matiek.a vtedy všetci mužskí, či starí, či mladí, podperia sa bielym kvetom a svojim matkám či ústne, či listovné vyjadria úctu a vďač­nosť. Ktorým matka už umrela, tí idú na cintorín a položia na hrob biely kvet.

„Hviezdoslav." Přenáška z posledného výkazu. . . K btefan Nosko, s bojišfa, 50-—, Oľga Krnová r. Beniačová, Nový Sad, 50•—, Anna Stárková Samova, Turčian­sky S v. Martin, 10.—

9,94018

110-Spolu K 10,05018

Turčiansky Sv. Martin, 3. júla 1918. Otto Škrovina.

Kronika. — Oslava fO-rocných n a r o d z e n í n P a v l a

OrszághaHviezdoslava. Slovenská verejnosť ide zasvätiť narodzeniny svojho veľkého básnika dôstoj-

Skolské zprávy. Pozvanie .

Konferencia ev. a. v. učiteľov seniorátu nitrian­skeho vydržiava riadne zasadnutie v Senici dňa 9. júla 1918 o 10-ej hodine predpoludním v miest­nostiach ev. školy, na ktoré sa pt. pp. údovia

a priatelia, školstva úctivé povolávajú.

PROGRAMM:

1. Otvorenie konferencie. 2. Zpráva predsedu. 3. Teoretická prednáška, prednesie brat Ľud.

Bunčák, uč. skalický. 4. Zpráva pokladníka a knihovníka. 5. Otázka vojenských podpôr tých učiteľov,

ktorí nemajú štátnej podpory. 6. Otázka deficitu »Vdovsko-sirotsko uč. pensio-

nálneho fondu*. 7. Voľba zastupiteľa na seniorálny konvent a

na iné uč. porady. 8. Slobodné návrhy. Na Starej Turej, dňa 24. júna 1918.

Predseda.

Spolkové zprávy. Blahorodému pánu

Žigmundovi MelfelberovI, advokátovi

v T u r č i a n s k o m Sv. M a r t i n e . Blahorodý Pane!

Opätovne ráčili Ste poslať obeť 500 korún na našu učiteľskú štipendiálnu základinu. Cítime sa šťastnými, že máme vo Vás nielen dobrodinců, ktorý hmotne podporuje naše snahy, ale i pocte­nými tým, že stav učiteľský má vo Vás ctiteľa a priateľa nevšedného, ktorý vie oceniť jeho prácu a skutkom dvíha úroveň jeho. Boh Vám to hojne odplať a vynahraď v daroch k blaženému životu potrebných. Vaše meno zaznačí učiteľstvo turčianske nielen na strany spolkovej zápisnice, ale slovenské učiteľstvo vôbec zachová si Vás v svojich vďač­ných srdciach. Veď mnohí z podporovaných môžu účinkovať mimo seniorátu turčianskeho.

Ešte raz srdečná vdaka! Som s výrazom hlbokej úcty v Mošovciach, dňa 24. júna 1918,

Peter P. Zgúth, predseda turčianskeho ev. a. v. učiteľského spolku.

!V3«izeáIna s lovenská spoločnosť. Na konci polroka podávam výkaz nových

členov, aby sa videlo: kde a koľkí sa získali Mu­zeálnej slovenskej spoločnosti.

Turiec: Turčiansky Sv. Martin: Marta Vladařova, Miloš

Petrikovich, Ján Štepita, Anča Koreňová, Viera Škro-vinová, Oľga Šimková, Elena Országhová, Viera Kohútová, Anna Vanovičová r. Petrikovich, Rudolf Šimke, Viera Záturecká, Anna Vladařova, Ľudovít Fiala, Mária Mikytová, Mária Kosinová, Judita Hvizdáková, Elena Straková, Anna Kuchaříkova Štefanova, Karolína Zlochová, Anna Stárková Samova. Blášovce: Andrej Lichner Obuché. Blat­nica: Želá Švehlová, Jozef Rybár, Jur Ľupták. Ďanová: Ján Ivaška, Ondrej Bernát, Ján Kašuba. Mošovce: Jozef Štrba, Jozef Štrba st. Necpaly: Zorka Zurjanová. Priekopa: Miloslav Sitár, Marína Sitárová. Štiavnická: Pavel Gego ml..Juraj Gego ml. Sučany: Pavel Šupík. Štub. Teplice: Milina Jur/čková. Turany: Ľudová Banka. Ležiacliovo: Pavel Ťahúň.

Spolu 37. Liptov:

Bušoniberok: Ivan Jurkovič, Mikuláš Meško, Oľga Makovická, Vilma Makovická, Peter Mako­vický ml., Nikolaj Makovický, Ladislav Szathmáry, Ružena Houdková, Ruža Houdková, Anna Houd­ková, Anton Novák, Ján Dutka, Vladimír Šrobár, Liptovský Sv. Mikuláš: Boldo Šafránka, Jozef Pálka. Peter Holécy, Pavel Komendák, Nela Komendáková, Marienka Pálková, Anula Pálková, Darina Pál­ková r. Jurenková, Ján Pálka ml., Miško Pálka, Feder Droppa, Vladimír Droppa, Lujzka Lackova, Boža Janekovä, Ľudinka Stodolová, Marienka Miš-kovičová, Oľga Bujnová, Marta Dzureková, Evanj. nedeľný spolok, Ľudovít Bacher, Anna Janošková, Oľga Janošková, Ján M. Schojtz. Pálúdzka: Želá Žuffová^ Jakubovany: Pavel Šintaj. Hybbe: Ben-iamin Šimkovic. Važec: Andrej Augustiny. Lip­tovský Sv. Ján: Ján Oravec Martinov, Michal Oravec Jano, Martin Oravec ml. Štrba: Marienka Janošková. Teplá: Jozef Hôhr. Spolu 45.

Orava: Dolný Kubín: Ján Trnkócy, Vzájomná Po-

mocnica, Aurel Styk, Miloš Dieška. Zubrica: Pavel Seffranko, Medzihradné: Ján Dudáš. Erdúdka: Ignác Panyák. Lokca: Aurel čižmár. Bábča: Jozef Murdžák. Námestovo: Florian Krasu?a. Spolu 10.

Trenčianska: Trenčín: Jozef Mikeska, Pavel Bartek. Žilina:

Irena Štípalová: Bajec: Jozej B Burjan. Dlhé Pole: Jozef Kuhajdík. Bovné: Pavel Žilinčár. Stankovce: Potravný spolok. ExpositúrMrenčianskej meštian­skej banky. Žanka Križanova, Muša Bodická, Quritt Bodický ml. Bánovce: Oľga Lapárová, Marka Cer-náková, Viera Kftazovičová, Marina Polakovičová, Anton Lapár, Jindřich Orel, Obchodná Banka, Lu­dová Banka. Bríčov: Andrej Valko. Čadca: Štefan Fundárek. Spolu 21.

Nitrianska: Senica: Pomocná Pokladnica. Nitra: Dr. Štefan

Bertovič. Bukovec: Anka Novomeská. Brezová: Ján Štefánik, Štefan Lesák, Martin Palánsky, Samo Oavora Janov. Holič: Filiálka skalickej obchodnej banky. J. Prochácka. Piešťany: Jozef Antal. Prietrž: Ján Janči. Vŕbové: Ľudmila Škodulová, Elo Šándor. Veľké Orvište: Irena Čistá. Skalica: Parízek a spol. Veíké Leváre: Miloš Hodža. Myjava: Ján Kulišek, Anna Domková. Bročke: Anton Suchovský.

Spolu 19. Prešporská:

Prešporok: Ľudovít Krman, Anton Minaroviech. Ignác Kellner, Štefan Dunaj Spilý, Jozef Kosto-

anský. Modra: Viliam Kraic, Marta Zochová, Rika Jankova, Oľga Valachová, Libuša Prídalová, Mariena Lichnerová, Ivar? Krahulec, Julius Dérer, Alexander Filipek. Trnava: Dušan Kubány, Tr­navská vidiecka a ludová banka. Spolu 16.

Zvolenská: Bystrica: Miloš Kolesár, Ján Kmet'. Brezno:

Andrej Škrovina, Ľudovít Kuszý. Bábina. Kornel Tomáta. Badvaň: Julius Petrikovich. Zvolen: Anna Jerussová. Spolu 7.

(Dofcončenie)

M u z e á l n e j s l o v e n s k e j s p o l o č n o s t i poslali pt. pp.

Ján Kuchta: črpák z tisového koreňa. Dr. Miloš Vančo: 2 drevené vyrezávané lyžičky

a vidličku (práca srbského zajatého), 3 peniaze a 4 kusy tlačiva pre archiv.

Dr. Ivan Turzo: čibuk z pozostalosti biskupa Štefana Moysesa.

Štefan Janovčík: 25 kusov rozličných peňazí. Anton Višňovský ml.: Nový Kalendár. Na 1715

Rok Po narodzení Krista Pána. Na Horyzon Uher­sky, Slezský, Moravský, a Czeský, Od Jána Neu-baria. V Žiline u Daniela Chrastiny (16 prvých strán); 2 rukopisy pre archív; 2 knižky; 1 kus vojenského tlačiva; strieborný prsteň (albánska ručná práca;) — skamenelinu od Puchová (&m-monit); sbierku poštových známok.

Ján Šúr: knižku a 2 listiny pre archív. Matúš Ursfny: 14 listín pre archív.

V. Vraný, tajomník.

M u z e á l n a s l o v e n s k á s p o l o č n o s ť . Poslali pt. pp.:

Glenovské príspevky: Ján Zurian, Necpaly, 6 — na r. 1918. Ondrej

Valocký, Mošovce, 6 — na r. 1918. Nový zakladajúci člen:

Č. 268. Ján Kmef, Banská Bystrica, 100. Noví riadni členovia:

Č. 1147. Anton Suchovský, Bročke, 6 — na r. 1918. č 1148. Ľudovít Krman, Prešporok, 6-— na r. 1918. č. 1149. Anton Minaroviech, Prešporok, 6 — na r. 1918. č. 1150. Ignác Kellner, Prešporok, 6-— na r. 1918. č. 115i. Stefan Dunaj Spilý, Pešf, 6— na r, 1918. č. 1152. Jozíf Kostolanský, Pre­šporok, 6 — na r. 1918. č. 1153. Maria Zochová, Modra, 6— na r. 1918. č. 1154. Ritía Jankova, Modra, 6 — na r. 1918. 1155. Oíga Valachová, Modra. 6. na r. 1918. č. 1156. Libuška Prídalová, 6 — na r. 1918. č. 1157. Marienka Lichnerová, Mo­dra, 6-— na r. 1918. č. 1158. Ivan Krahulec, Modra, 6-— na r. 1918. č. 1159. Julius Dérer, Modra 6 — na r. 1918. č. 1160. Ján M. Scholtz, Liptovský Sv. Mikuláš, 6. na r. 1918. č. 1161. Anna Stár­ková Samova, Turčiansky Sv. Martin, 6-— na r. 1918. t. 1162. Žanka Križanuvá, Malé Síankovce, 6-— na r. 1918. č. 1163. Muša Bodická, 6'— na r. 1918.

Na podporu: Úvěrný spolok, Necpaly, 25"—

Na základinu kustosa: Ján Zurian 2"— Turčiansky Sv. Martin, 3. júla 1918.

Otto Škrovina nám. pokladník.

Hľadáme pre našu kníhtlačiareň

obchodvedúceho, ktorý by viedol závod, kancelláriu a účty, opatroval pokladnicu.

Stanicu treba zaujať čím skorej. Dotácia podlá, dohodnutia. Reflektanti

nech oznámia svoje nároky. Příhlasy do 20. júla.

VTurčianskom S v. Martine, 1. júla 1918.

KníMIačiarsky účastinársky spolok.

QKRYDLICE v ^% mrazu a nepohode vzdorujúce, garantované ' ^ • ^ v rozličnom vyvedení majú vždy na sklade

5chulzovské parotehliarne úč. spol. v Sučanocli (Szucsány, Turóc m.)

D*$ofi n a predatf Y Turčianskom Sv, Martine.

Bližší vývod dá a d m i n i s t r á c i a N á r o d n ý c h Novín.

: : XH'ajCLaäiXXie : :

administrátora pre Národnie Noviny, mužského alebo ženskú. V účtovníctve zbehlému

z dá sa prednosť. =

Příhlasy do 20. júla.

V Turčianskom Sv. Martine, Kníhtiaéiarsky úč. spolok.

P ý t a j t e s i zdarma hodín,

a franko môj cenník s vyobrazeními strieborných a zlatých predmetov,

hudobných nástrojov atd. H e n u š K o n r á d , c. k. dvorný dodavatel

v M o s t e 1966 (Cechy).

Niklové alebo ocelové anker-hodinky K 26-—, 28- —, 30-—; z bieleho kovu (glória striebro), z goldinu alebo z ocele remont. s dupl.

vrchnákom K 3 5 ' - , 46 - , 5 0 — , 60 —. Husle K 2 2 — 24 —, 2 6 — . Harmoniky na rozťahovanie K 26 —, 28'—. Za hodinky prevezujem 3-ro6nú garanciu. Zasiela sa na dobierkv

Zámena dovoh-ná alebo peniaze zpät.

r. P " p í S ľ Y 1 4 ŕ H n l j e taký prostriedok na farbenie vla-I I Cll I Ijp U U I sov, ktorý dá červeným vlasom a brade stálu tmavú farbu. Cena i fľašky i s poštovými

výlohami K 3'25.

r ? \ / r ! v n l je ružová voda, ktorá V\y U V I J I bledej tvárijemnú ru­meň dá. Účinok je obdivuhodný, i fľaška i s portem K 2^45. Objednáv­ky na dobierku stoja o 45 hal. viac.

Adressa objednávky:

JÁN GROLICH, Drogéria k Anjelovi, Brno č. 626 (Morava,]

nnnnnn ••• nnn •••••• Q Hľadám • M súceho, spoľahlivého S

•g pomocníka g L ] do môjho obchodu s tovarom j

koloniálnym, železným a rn I—a porcellánovým. h4

j F e d o r H o u d e k (predtým Peter Makovický) \~\ Ružomberok (Rózsahegy).

DDDDDD DPq DDD ĽlDDDqp

Súbeh. Cirkev evanjelická a. v. košarisko-priepas-

nianska hladá pre svoju kopaničnú neroz­delenú školu v Priepasnom diplomovaného

učiteľa «£bo učitelku. Vyučovacia reč je slovenská. Plat: zákonný z cirkevnej pokladnice,

byt, stromová záhrada. Příhlasy prijíma do konca júla

farský úrad Kosaras, p. Berezó

(Nitrianska st).

Sväzok básní

Martina ílázusa: Zífehýcíi i Mírných

chvíľ. Z o b s a h u : Elenino album. — O mne i o vás. — Hej, pod Kriváňom! — Nad morom ľudských duší. — Z nerestí ži­vota. — Za pomalého svitu. — Čierne roky. — Žalmy. — Epigrammy. — Epilog. —

Formát 8°, 296 strán. S podobizňou básni­kovou. Cena brošírovaného výtisku K 7"50 (K 5'— -j- 50% prirážky), viazaného so zla-torezom K 12'50, pustou rekommandovane = = = = = o 50 halierov viac. —

Vrelé odporúčame nášmu obecenstvu! Dostať v každom kníhkupectve i* u = = = nakladateľstva: = = =

Knflitlačiarskeho účast, spolku v Turčianskom Sv. Martine (Turóczszentmárton):

UVERNA BANKA účastinný spolok v Ružomberku (Rózsahegy) Účastinná istina . . . 6 millionov korún Rezervy . . . 3 milliony 400 tisíc korún Vklady vyše . . . . 25 millionov korún

Upisovacie miesto VIII. štátnej vojenskej pôžičky.

Sprostredkujeme kúpu a predaj prednostných upisovacích práv k emissiám slovenských peňažných ústavov.

Filiálky: V Prešporku, v Trstenej a v Žiline. Expozitúry: Na Čači, v Puchové, v Rajci a v Senci.

^a. oTbssLlr inzerátov redakcia nie j© zodpovedná Za redakciu zodpovedá: J o z e í Škul té ty . Majiteľ a vydavatel: Consortium Matúš D a l a a Spol.

Tlačou a nákladom Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku v Turčianskom Sv. Martine.