Katedraherectva DivadelnáfakultaVysokejškolymúzickýchumenívBratislave

PROSPEKTKTALENTOVÝMPRIJÍMACÍMSKÚŠKAM

Prijímacieskúškynabakalárskystupeňštúdiapreakademickýrok2020/21

1

Požiadavkynatalentovéprijímacieskúšky Bakalárskyštudijnýprogramherectvo

preakademickýrok2020/21

1. UCHÁDZAČSANATALENTOVÉSKÚŠKYPOVINNENAUČÍNASPAMÄŤ:a) Priložené texty monológov a dramatických dialógov. (Časť je spoločná pre

chlapcov aj dievčatá, časť je určená len dievčatám, alebo chlapcom - podľaoznačenia).Vzhľadomktomu,žejepomernečastápožiadavkapredniesťukážkuvrôznychduševnýchrozpoloženiach(napr.:nahnevaný,smutný,rozčúlený,atď.),upozorňujemenanevyhnutnúpodmienkustopercentnéhoovládaniatextov!

Pre správne pochopenie textov (dialógov, monológov) požadujeme povinnéprečítanieceléhodiela!ZOZNAMPOVINNÝCHTEXTOVPOÉZIA:W.Shakespeare: Sonety (SonetLXVI.) -spoločneR.Kipling: Ak -spoločneA.Sládkovič: Marína -chlapciMONOLÓGY:W.Shakespeare: Hamlet (Hamlet) -spoločneS.Mrožek: Letnýdeň (Nezdar) -chlapciA.S.Puškin: EugenOnegin (ListTatiany) -dievčatáN.V.Gogoľ: Ženba (Agafia) -dievčatáDIALÓGY:P. Marber: Closer (Dan+Alica) -chlapec+dievčaW. Shakespeare: Sennocisvätojánskej(Demetrius+Helena) -chlapec+dievčaA.P.Čechov: Trisestry (Tuzenbach+Irina) -chlapec+dievčaW.Shakespeare: RomeoaJúlia (Rómeo+Júlia) -chlapec+dievčaC.Goldoni: Če-Če-Čertice (Lucieta+Orseta) -dievča+dievčaSofokles: Antigona (Antigona+Ismena) -dievča+dievčaJ.B. Mollière: Mizantrop (Filint+Alcest) -chlapec+chlapec Prinácvikuipredvádzanívyššieuvedenýchtextovodporúčameuchádzačomsústrediťsa na taký spôsob interpretácie, ktorý bude v súlade s ich skúsenosťou a s ich osobnýmzmyslomprelogikusituácieaichreagovanianaňu.

2

b)Jednubáseňalebojednuukážkuzprózyalebomonológpodľavlastnéhovýberu.2.UCHÁDZAČSIPRIPRAVÍNAPREDVEDENIE:a) Pohybovúetuduna vlastnýnámet.Etuda spočívavpohybovom (niepantomimickom)

vyjadreníurčitejudalosti,ktoránepotrebuje slovnévyjadrenie.Malaby tobyť situáciajednoduchá,čitateľná,sdôrazomnakonanievurčitomkonkrétnomprostredí.Môžemaťvážny alebo humorný charakter (napr. pripravujem sa na prednášku a čosimi tentozámer ruší, alebo prichádzam v noci domov a bojím sa, aby som nikoho nezobudil).Zdôrazňujeme, že ide o autentické konanie človeka v konkrétnej situácii, na základekonkrétneho pocitu, a nie o pantomímu, teda nie o štylizované pohybové vyjadreniesituácie.

b) Jednupieseň.c) Čítanie filozofickej úvahy na ľubovoľnú tému v rozsahu približne jednej normostrany

(A4).Môžebyťvybratáz novín,časopisov, skrípt a podobne. Prípadne to môžebyťajvlastnáfilozofickáúvaha.

Uchádzač si so sebou prinesie cvičný úbor. Dievčatámajúmať povinne k dispozícii pritalentovejprijímacejskúškesukňuatopánkynazvýšenompodpätku.Uchádzač si so sebou na prímacie talentovú skúšky prinesie aktuálnu civilnú (nieštylizovanú,aleboinakumeleckúatď.)jednufarebnúfotografiu15x20cm(portrét).PRIEBEHTALENTOVÝCHSKÚŠOK Talentovéskúškyprebiehajú5dní(aleboviacdní,podľapočtuuchádzačov),vtrochkoláchpredkomisiou,ktorájezloženázpedagógovKatedryherectvaDFVŠMU.Majúcharaktervýberový,etapovýapostupový. Skúškyzačínajúanonymnýmprvýmkolom,ktorépozostávazpovinnýchtextov,textovpodľavlastnéhovýberu,aďalšíchzadanípodľabodu1a2tohtoprospektu. Uchádzači, ktorí postúpia do ďalšieho kola, absolvujú skúšky, vktorých budúoverené ich základnédispozíciepre štúdiumherectvaanásledneajhlasové, rečovéapohybové dispozície. Podotýkame, že ide o všeobecné dispozície a nie o mierudokonalostiichpoužívania. Posledné kolo poskytne priestor na podrobnejšie zistenie uchádzačovýchpredpokladov a schopností pre zvolený odbor. Uchádzači absolvujú aj test zovšeobecnéhovzdelania.(Základnáorientáciavkultúre,histórii,literatúreaumení). Uchádzačpostúpidoďalšiehokolanazákladezískanýchbodov,ktorénavrhujúskúšobnékomisie.Jednotlivékolápredstavujúuzatvorenésamostatnécelky,vktorýchuchádzačmusídosiahnuťminimálnystanovenýpočetbodov,potrebnýnapostupdoďalšiehokola. Uchádzač,ktorýnevyhovelvniektorejčastitalentovýchskúšok,nepostupujedoďalšiehokola-nevyhoveltalentovejprijímacejskúške.

3

UPOZORNENIE:Podmienkoupreprijatieuchádzačov, ktoríúspešne absolvovali talentovú skúšku, jeukončenie úplného stredného vzdelania, alebo úplného stredného odbornéhovzdelania,očomsúpovinnípredložiťdoklad(maturitnévysvedčenie)najneskôrdo30.júna2020.

4

W.Shakespeare: SONETY (prekladĽubomírFeldek) (poézia-spoločne) SONETČ.LXVI Ustatývšetkýmchcemlensmrť!Chcemoddych! Nechudvieržobraťnevidímviacčesť aniktošovnarecepciechodiť ačistotu,čomusíbahnomprejsť, ametále,čopripnúhlupákom, apannu,ktorúznásilňujeprasa, abezprávie,čošliapenazákon, amoc,čonadbezbrannýmvypínasa, aumelca,čoslúžiudespotu, atupca,čovždymúdrychpoučí, aprostúpravdubitúzaprostotu azlo,čodobrodržívpodručí! Ustatývšetkýmrádtoopustím lentebanerádzanechámtustým.

5

RudyardKipling: AK

(spoločnábáseň)

Akjasnúmyseľnestratíš,

keďvšetcivôkolblázniac–

obviniaťavzlosti,

vneviereiných,aksámdokážešsiveriť,

nozvážiťajichpochybnosti,

akzvládneščakať,neznaviacsapritom,

lžouneodpovieš,akťaoklamali,

nenávisťdruhých,nesplatíštýmcitom,

nonebudešsatváriťdokonalý,

akdokážešsniť,nedaťvšaksnomvládu,

myslieť,nodumyneurobiťcieľom,

doočípozrieťvíťazstvuipádu

arovnakýbyťktýmdvomnepriateľom,

akdokážešdaťvýhrynahromadu

astaviťvšetkonajedenťahkariet,

prehraťazačaťznovuodzačiatku,

aslovkaotejstrateneprevravieť,

akdokážešdaťpovelsrdcu,svalom

nechslúžia,ajkeďodumreli,

kráčať,keďničužvtebenezostalo,

lenvôľa,ktorávydržaťimvelí,

akudržíšsihrdosťvraviackdavu,

prostotouzasakráľmiobklopený,

aknezohnetihnev,čipriazeňhlavu,

aknapriekúcte,nikťaneprecení,

akvložíšpritomdominútyprísnej

šesťdesiatsekúndbehuzcelejsily,

tvojoustanesazem,ipokladyznej,

abudeztebačlovek,synmôjmilý!

6

A.Sládkovič: MARÍNA

(chlapci)

Súzvukypozdnéeštešumeli

svetlompriestrannejsvetlici

okrúhlejdlaneprstyzastreli

ružovúľúbosťnalíci:

Astarostlivábielapravica

zbehnenáhlivozvábnéholíca

ta,kdesisrdceustlalo,

aspodivenímrukacítila,

žešumnádevasrdcestratila,

acudziesatamhýbalo.

Arukapravábystrohovorí:

Vžiláchsomsvojichzbadala,

žesrdcedruhétutosidvorí:

Jasomtiprávodala?–

Asrdce:Nevieš,priateľkamilá,

žepanitvojamidovolila

vsusedstvetvojomprebývať?–

Alevieštyto,srdceneznané,

žekomupanejsrdcejedané,

tenmňasitiežmádobývať.

Asrdcezase:Nietak,premilá!

Priateľstvotys‘mipovinná;

zapaniutebanepostavila

nadsrdcomšumnáMarína:

Pozdraviťtimaonavtroje,

anietakétohádky,rozbroje

somnouzačínaťkázala.–

Rukazačúchla,pravduuznala,

7

večnúmuvernosťzaprisahala

avrúcnesrdceobjala.–

Možnomitvojichústsaodrieknuť,

možnomirukunedostať,

možnomivdiaľkyžiaľneutieknuť,

možnominemilýmostať,

možnomiústamsmädomumierať,

možnomižialiťvsamote,

možnomiživotvpúšťachzavierať,

možnominežiťvživote,

možnomisebasaméhozhubiť:-

nemožnomiťaneľúbiť.

8

W.Shakespeare: HAMLET

(monológ-spoločne)

Prosímvás,prednestetenvýstuppresnetak,akosomho japredniesol,pohrajtesa

snímnajazyku.Aleakohoibaodmeliete,akotorobievajúviacerínašiherci,budema

mrzieť, že som svoje verše nedal odrapotať obecnému bubeníkovi. A nemávajte

rukami ako veterný mlyn. Každý prostriedok používajte smierou, lebo práve

vzáplave, búrke, a či smršti vášne musíte si osvojiť a zachovať triezvosť. Iba tak

dosiahnete ľahkosť prejavu. Bože môj, srdce mi krváca, keď počúvam dákeho

ozembucha vparochni, ako rozdrobuje vášeň na kúsky, na číre zdrapy, len aby sa

votreldopriaznedivákomnaprízemí,ktorísúzväčšaschopnívnímaťibanemohrybez

hlavyapätyapekelnýhurhaj.Dalbysomzmlátiťtakéhoherca,čoprekonávaXantipu

ajestrašnějšíHerodesnežHerodesvskutočnosti.Prosímvás,vyhýbajtesatomu!

Alenebuďteaniveľmikrotkí.Dajtesapoučiťvlastnýmcitom,hrajte,akosi tožiada

slovo, a vravte, ako si to žiada hra. Predovšetkým však dbajte na to, aby ste

neprekročili prirodzenú mieru. Všetko, čo sa zveličí, vybočuje zo zmyslu divadla,

ktoréhoposlanímodnepamätiboloajeiteraznastavovaťzrkadloprírode,ukazovať

cnosti jej krásu, zlobe jej ošklivosť a dobe jej vernúpodobu, jej odtlačok.Ak vtom

presiahnetealebonedosiahnetemieru,neskúsenýdiváksavámbudeazdasmiať,ale

súdneho diváka tým len zarmútite. A súdny divákmusí pre vás znamenať viac než

plnéhľadiskotýchdruhých.

Anedovoľtetým,čohrajúuvásšašov,abyhovoriliviacnežmajúnapísané, lebosú

takí, čo sa zničoho nič začnú smiať, aby rozosmiali vhľadisku hŕstku nenáročných

divákov, hoci možno práve vtej chvíli ide vhre o dáky vážny problém. To je

neodpustiteľné a svedčí to o poľutovaniahodnej ctižiadosti tých, ktorí sa ktomu

uchyľujú...

Choďtesapripraviť.

(Dievčatásiupraviatextdoženskéhorodu.Napr.:Dalabysomzmlátiťtakéhoherca...)

9

SławomirMrożek: LETNÝDEŇ

(monológ-chlapci)

Časť1.obr.2.

NEZDAR:

Vysaničnepýtate?(pauza)Vástonezaujíma,čo?(pauza)Vásnezaujíma,čorobím?

Vidíte,čorobím,alenezaujímavásto. (pauza)Ale jasaváspýtam,prečo?Prečosa

ma na nič nepýtate? Prečo mi dovoľujete, aby som...? Nie, prosím vás,

neodchádzajte! Priznávam, som dotieravý.Ale pochopte, vmojej situácii... (pauza)

Prosím vás, zostaňte. Sľubujem, že sa budem ovládať. Budem hovoriť pokojnejšie,

tichšie...Len,prosímvás,neodchádzajte.(pauza)Budemmlčať.(pauza)Viete,mlčať

to jaasinedokážem.Aleneobávajtesa,budemhovoriťuž ibavšeobecne,sľubujem.

Nič osobné, nič o súkromnom živote. (pauza) Viete plávať? (pauza) Určite viete

plávať,vidieťtonavás.Viete,vieteaperfektne.Ajaneviem.Ó,niepreto,žebysom

sa tonechcelnaučiť.Chcel som sa, chcelaešteako chcel.Navštevoval som rôzne

plaveckéškoly,bolsomvytrvalý,alenikdysomsatonenaučil.Udržímsanavodeiba

párminútapotom sa topím.Prečo?Boh vie.Stavbu telamámnormálnu, sílmám

dosť,pohybyvykonávamtechnickysprávne-aničztoho.Musíbyťniečovomne,v

mojomvnútri.Nejakávadaalebominiečochýba.Čo?(pauza)Plávaniesomspomínal

iba ako príklad. Samo plávanie je hlúposť, ale tak je to so všetkým.Aj so ženami.

Predovšetkýmsoženami.Pozritesanamňa.Čosomhrbatýaleboškuľavý?Uznáte,že

nie.Samozrejme,niesomtakýurastenýakovy,aleinaksomcelkomnormálny.Ačo?

Nič.Netvrdím,žesanijakáženanamňanepozrie. Istežepozrie, jednaalebodruhá,

aleakosicezomňa,skrz,akobycezomňapozeraladodiaľky,činiektoneprichádza.Nemôžem anipovedať, že somnechodil s jednou čidruhou. Isteže, stávalo sa, ale

vždy sombol ibanaboku, rozumiete?Akoby toona kráčalaa japrinej,nikdynie

opačne.Mimochodom, netrvám na tom, aby to bolo opačne, ale keby som aspoň

mohol ísť spolu s ňou, zároveň... No a tiež, dokonca, ani to chodenie nikdy dlho

netrvalo. Ony mi aj niečo hovorili, ale niečo také bezvýznamné, že sa už ani

nepamätám,čo.Anizlosťkumnenecítili,anižiaľ,baani... ľútosť.Tak,vážení,užaj

ľútosťbybola lepšianežtaké...takénič.Dokoncaanipoľutovanianiesomhodný,či

čo...(pauza)Dúfam,žesamipodaríaspoňobesiť...

10

AlexanderSergejevičPuškin: EUGENONEGIN

(monológ–dievčatá)

LISTTATIANYONEGINOVI

„JalistVámpíšem–noačože?

Čomôžemriecťjalistomtým?

Vášrozsudokmaterazmôže

potrestaťopovrhnutím.

Ležkmôjmulósu,milýBože!

snáďmátekvapkusústrasti,

nenechátemavnešťastí.

Chcelasommlčaťnapočiatku,

uverte,môjstudzaiste

bynikdynepoznaliste,

kebysommalanádejsladkú,

hocriedko,hocivtýždniraz

vdedinenašejvidieťvás,

bypočúvalavašereči,

môcťslovíčkovámriecťavtom

všemyslieť,myslieťojednom,

deň,noc,kýmstretnemesazase.

No,vravia,žestesamotár,

ževámjevšetkozunované,

amy...nietblýskaniavnásdar,

hocVásmyprosteradimáme.“

„Prečostenavštívilinás?

Tuvhluchomkútenadedine

nepoznalabynikdeVás,

11

niemuku,ktoroudušahynie,

avlny,čosúnahladine

srdca,časutíšilbysnáď,

srdečnýdruhbyprišielpremňa,

abolabysomvernážena

avždyckydobročinnámať.“

„Druhý!...Nie!...Neoddalabysom

inémusrdcevsvetetom,

tosúdenéjevsúdevyššom,

tovôľaneba–Tvojasom.

ČakámŤa.ZrakomjedinýmTy

nádejímojichoživsny,

čiťažkýsenmôjpretrhni,

achkázňou,ktorúzaslúžimsi!“

„Končím,astudom,strachommriem,

prečítaťstrašnepísmocelé,

česťVašazárukoumi,viem,

žezveriťsajejmôžemsmele.“

12

NikolajVasilijevičGogoľ: ŽENBA

(monológ–dievčatá)

DRUHÉDEJSTVO

Prvývýstup

AGAFIATICHONOVNA(sama).

Naozaj tonie je ľahké– vybrať si! Keby tak eštebol jeden, dvaja, aleoni sú

štyria.Nužvybersi,dievča.NikanorIvanovičnieješkaredý,ajkeďjetrochuvysušený,

aniIvanKuzmičnieješkaredý.Nužakeďmámpravdupovedať,IvanPavlovičjesíce

tučný, ale inak je to veľmi pekný muž. Čo len ja, nešťastná, spravím? Aj Baltazár

Baltazárovičmá svojeprednosti. Ťažko sami rozhodnúť, ani sa to vypovedaťnedá,

ako ťažko.Keby sme takNikanorove Ivanovičoveústapriložilipod IvanovKuzmičov

nos aktomu by sme pridali trochu nenútenosti, akúmá Baltazár Baltazárovič, ato

všetkobysmespojilispostavouIvanaPavloviča–hneďbysomsarozhodla.Aletakto

aby som si hlavu lámala, aveď ma už aj bolí! Myslím, že najlepšie bude losovať.

Nechámtovšetkonavôľubožiu,ktorývyjde,tentobude.Napíšemsiichvšetkýchna

lístočky, lístočky pekne skrútim do trubičky, anech sa deje, čo sa deje. (Pristúpi

kstolíku.)

Ach, dievča to nemá ľahké, aak je zamilované, to už je koniec. To nijaký chlap

nepochopí,aveďtoanipochopiťnechce.Tak...užjeto...teraztovložímdokabelky,

zavriemoči,anechsadeje,čosadeje.(Kladielístočkydokabelkyarukouichmieša.)

Hrôza...Ach,kebysomtakvytiahlaNikanora Ivanoviča.Aprečovlastne jeho?Touž

radšej Ivana Kuzmiča. Aprečo Ivana Kuzmiča? Vari sú tí ostatní horší...? Nie, nie,

nechcem...ktoréhovytiahnem,tennechtobude.(Šmátrarukouvkabelkeavytiahne

namiestojednéholístkavšetky.)Uch!Všetci!Všetkýchsomsivytiahla!Juj,akomijen

bijesrdce!Nie!Musítobyťjeden,jeden,ibajeden!

13

PatrickMarber: CLOSER(BLIŽŠIEODTEBA)

(dialóg–chlapec+dievča)

6.scéna

ALICA: Kdesibol?

Čoje?

DAN: Bolsomvpráci.PotomsmešlisHarrymnapivo.SHarrymsinikdy

nedášlenjednopivo.

ALICA: Jedolsi?Pripravilasomsendvičebezkôrky.

DAN: Niesomhladný.

(Pauza.)

ALICA: Čoje?

DAN: Budetobolieť.BolsomsAnnou.Milujemju.Stretávamesaužrok.

(Ticho.)

ALICA: Odchádzam.

DAN: Jemitoľúto.

ALICA: Tojenepodstatné.Čotijeľúto?

DAN: Všetko.

ALICA: Prečosimitonepovedalskôr?

DAN: Zozbabelosti.

ALICA: Jetokvôlitomu,žejechytrejšia?

DAN: Nie,lebo...manepotrebuje.

(Pauza.)

ALICA: Vodíšsijusem?

DAN: Áno.

ALICA: Sedávatu?

DAN: Áno.

ALICA: Nevydalasanáhodou?

DAN: Prestalasasomnoustretávať.

ALICA: Tovtedysmešlinavidiek?Osláviťnašetretievýročie?

14

DAN: Áno.

ALICA: Aspoňsamipozerajdoočí.

(Dansanaňupozrie.)

ALICA: Volalsijej?Žobronilsi,abysavrátilaspäť?Pretosichodilnatiedlhé

osameléprechádzky?

DAN: Áno.

ALICA: Tysialehajzel.

DAN: Nepopieram,niekohopodvádzaťjehnusné.

ALICA: Ako...akosatodá...akotomôžešniekomuspraviť?

(Ticho.)

DAN: Neviem.

ALICA: Tominestačí.Idem.

(Danjejzabrániodísť.)

DAN: Jeneskorovnoci,môžesatiniečostať.

ALICA: Ačosamimôžestaťtu?

DAN: Čotvojeveci?

ALICA: Načosúmi„veci“?

DAN: Kampôjdeš?

ALICA: Vyparímsa.

(Pauza.)

Vráťsakumne.Prosímťa,vráťsakumne.Budemesaeštestretávať?

Dan,budemesaeštestretávať?Odpovedz.

DAN: Nemôžemesastretávať.Aksasteboustretnem,nikdysaužstebou

nerozídem.

ALICA: Čobudešrobiť,aksijanájdemniekohoiného?

DAN: Žiarliť.

ALICA: Stálemachceš?

DAN: Samozrejme.

(Onapokrútihlavou.)

ALICA: Klameš.Užsombolavtvojejkoži.

(Alicazačneplakať.)

15

ALICA: Objímešma?

(Danjuobjíme.)

Zabávamťa,alezároveňnudím.

DAN: Nie.Nie.

ALICA: Milovalsima?

DAN: Vždyťabudemmilovať.Zmenilasimiživot.Strašnenerádťazraňujem.

ALICA: Takprečotorobíš?

DAN: Pretože...somsebecamyslímsi,žesňoubudemšťastnejší.

ALICA: Nebudeš.Budemtichýbať.Niktoťanikdynebudemilovaťtakakoja.

DAN: Javiem.

(Pauza.)

ALICA: Prečoláskanestačí?Jasomtá,ktorávždyodchádza.Jamámopustiť

teba.Jasomtá,ktoráopúšťa.

(AlicapobozkáDana.Onreaguje.

Onasaprestanebozkávať.)

ALICA: Urobmičaj...Šéfe.

16

W.Shakespeare: SENNOCISVÄTOJÁNSKEJ

(preklad-ZoraJesenská)

(dialóg:chlapec-dievča)

II.DEJSTVO1.OBRAZ

DEMETRIUS: Nechcemťa,neľúbimťa,nechoďzamnou!

Zavraždímho,keďonavraždímňa!

Vravelasi,žesemišlidolesa,

aterazjatudiviemvdivomlese,

ženenachádzamsvojuHermiu!

Straťsamizočí!Nebehajužzamnou!

HELENA: Priťahujetema,vykrutýmagnet,

veďzkovurýdzehojemojesrdce.

Odhoďtesvojupríťažlivúsilu,

lenpotomodvásmôžeodpadnúť.

DEMETRIUS: Klamemvásazda?Zaliečamsavám?

Nehovorímvámzmostadoprosta,

ženeľúbimvás,nemôžemvásľúbiť?

HELENA: Azatojavásľúbimešteväčšmi.

Vášpsíčeksom,čímviacmabijete,

týmväčšmisakvámtúlim,Demetrius.

Lensomnouzachádzajteakosopsom:

koptema,bite,zanedbávajte,

zabúdajte,lentomidovoľte,

mnenehodnej,nechidemzavami.

17

DEMETRIUS: Oakúmenšiuláskumôžemprosiť

-aakoveľmibymablažila!-

nežabysomVámbolato,čopes?

DEMETRIUS: Nezväčšujodpor,ktorýktebecítim.

Somchorý,keďlenpozriemnateba.

HELENA: Ajasomchorá,keďvásnevidím.

DEMETRIUS: Primálodbátenadievčenskýstud,

keďzdomuušlisteatúlatesa

sčlovekom,ktorýovásnestojí,

keďvzácnypokladsvojhopanenstva

nástrahámnocivystavujete

apokušeniampustejkončiny.

HELENA: Česťvašamijezárukou.Apotom-

nietnocitam,kdevidímvašutvár,

nužtaksimyslím,žetuniesomvnoci:

anechybímisvetaspoločnosť,

veďvystepremňacelým,celýmsvetom.

Akoto,žesomsama?Niesomsama,

keďcelýsvetsanamňaprizerá.

DEMETRIUS: Utečiemtiaukryjemsavhúští

adravcomťatunechámnapospas!

HELENA: Najdivšínemátakékrutésrdce.

Utečtesi:príbehsaobráti:

prenasledujeDafnéApolóna

aholubicaorla,krotkálaň

18

chcechytiťtigra.Márnyjetohon,

keďhonístrachachrabrosťuteká!

DEMETRIUS: Mámdosťtýchtvojichrečí,nechajma!

Leboakpôjdešzamnou,namojdušu,

eštetivhorekrutoublížim.

(Odíde.)

HELENA: Ach,vmeste,vchráme,napoliavšade

mikrutoubližuješ.Hanbisa!

Veďtupíšvomneceléžensképlemä.

Vymužskíoláskusasmietebiť,

myženynie.Lenčakať,mlčať,sniť...

Zateboupôjdem,nechsa,čochce,stane:

ajsmrťjesladkázrukymilovanej.

(Odíde.)

19

A.P.Čechov: TRISESTRY

(dialóg–chlapec+dievča)

IV.Dejstvo

(VchádzajúIrinaaTuzenbach.)

TUZENBACH: Hneďsavrátim,láska.

IRINA: Kamideš?

TUZENBACH: Musímísťdomestaapotom...odprevadiťpriateľov.

IRINA: Toniejepravda...Nikolaj,prečosidnestakýroztržitý?

(Pauza.)

Čosatovčerastalopridivadle?

TUZENBACH: (Netrpezlivé gesto.) Ohodinu sa vrátim aznova budem stebou.

(Bozkáva jej ruku.) Láskamoja jediná... (Pozerá jej do tváre.) Päť

rokov ťamilujem,astále somsinezvykol,mámpocit, že si čoraz

krajšia. Nádherné, fantastické vlasy! Aoči! Zajtra si ťa odveziem,

budeme pracovať, budeme bohatí, ožijú moje túžby. Budeš

šťastná.Lenjednojediné:nemiluješma.

IRINA: Toniejevmojejmoci!Budemtvojažena,ajverná,ajposlušná,ale

láska to nie je, nedá sa nič robiť! (Plače.) Ani raz vživote som

nemilovala!Taksomtúžilapoláske,uždávno,dnianoci,alemoja

dušajeakodrahýklavír,ktorýjezamknutýakľúčsastratil.

(Pauza.)

Vyzerášnepokojne.

TUZENBACH: Celúnocsomnespal.Nepoznámvosvojomživoteničtakéstrašné,

čobymamohlonaľakať,aletenstratenýkľúčmatrápianedámi

spať.Povedzminiečo.(Pauza)Povedzminiečo...

IRINA: Čo? Čo? Dookola je všetko také tajomné, staré stromy stoja

amlčia...(Položísihlavunajehohruď.)

20

TUZENBACH: Povedzminiečo.

IRINA: Čo?Čomámpovedať?Čo?

TUZENBACH: Niečo.

IRINA: Prestaň!Prestaň!

(Pauza.)

TUZENBACH: Aké malichernosti, aké hlúpe maličkosti niekedy nadobudnú

vživote význam, zrazu, zničoho nič. Smeješ sa na nich ako

predtým, považuješ ich za malichernosti, alen ideš, acítiš, že

nemáš silu zastaviť sa. Nebudeme otom hovoriť. Som veselý.

Akobysomprvýkrátvživotevideltietojedle,javory,brezyavšetky

namňazvedavopozerajúačakajú.Krásnestromyaživotpodnimi

bymalbyťvpodstatetiežkrásny!

Musímužísť,ječas...Tentostromvyschol,aleajtaksakývaspolu

sdruhými vo vetre. Mám pocit, že ak (aj) umriem, predsa (len)

budem prítomný vživote, tak či onak. Zbohom, láska moja...

(Bozkáva jej ruku.) Doklady, čo si mi dala, sú na stole, pod

kalendárom.

IRINA: Idemstebou.

TUZENBACH: (Úzkostlivo.)Nie,nie!(Rýchloide,valejisazastaví.)Irina!

IRINA: Čoje?

TUZENBACH: (Nevie, čo povedať.) Dnes som ešte nemal kávu. Povedz, abymi

uvarili...(Rýchloodchádza.)

21

W.Shakespeare: R O M E O A J Ú L I A (preklad:ĽubomírFeldek) (dialóg:chlapec-dievča)

II.DEJSTVO5.VÝSTUP(PostavuDOJKYprednesiečlenkomisie.)

JÚLIA: Tychcešužísť?Veďeštenesvitá.

Tonieješkovránok,tenvtáčik,čoťa

vyľakalspevom.Tojeibaslávik.

Každúnocspievanagranátovníku.

Miláčik,uver,jetoibaslávik.

ROMEO: Nieslávik.Jetorannýškovránok.

Akmámostaťnažive,

musímísť.Akmámumrieť,ostanem.

JÚLIA: Toniejerannésvetlo.Tojelen

meteor,čotinebozosiela,

abysanazemistaltvojoufakľou

aposvietilticestoudoMantovy.

Miláčik,nechoď!Eštenemusíš.

ROMEO: Taknechmachytia.Nechmapopravia.

Aksitoželáš,rádtivyhoviem.

Sámbudemtvrdiť:„Tojeibasivý

mesačnýodlesk,aniebrieždenie,

nieškovránok,čorozvyzváňalsvoju

pesničkunanebeskejzvonici!“

Aneodídem.Ostanem.Smrť,vitaj,

keďJúliasipremňatebapýta.

Miláčik,dobre.Eštenesvitá.

22

JÚLIA: Basvitá,svitá!Rýchlonechsipreč!

Tospievaškovránoktakfalošne,

žetoažrežeuši!Ažtobolí!

Vrajjehospevjebalzamnasrdce–

ztýchnašichrobíibafranforce.

Stŕhanámjehoškrekotperyzpier–

hneďzránabudeztebaštvanázver.

Musíšísť!Ztmysasvetloderievon.

ROMEO: Zosvetlatma.Tmasúdenánámdvom.

DOJKA: Slečna!

JÚLIA: Dojka?

DOJKA: Dovašejizbymierimamička.

Rozbrieždilosa.Rozlúčtesasním!

Odíde.

JÚLIA: Deňvpustímdnuaživotvypustím.

ROMEO: Miláčik,zbohom.Eštebozk–apadám.

JÚLIA: Ach,milýmanžel,nestrácamťahádam.

Každýdeň,každúhodinusaozvi!

Minútabeztebajeakorok.

Nenechajmatakprudkozostarnúť,

Romeo!Vráťsaspäťnamojuhruď!

ROMEO: Zbohom.

Hneď,akolentobudemožné,sati,

miláčik,ozvem.Čosomsľúbil,platí.

23

JÚLIA: Uvidímesaešteniekedy?

ROMEO: Jasné.Aztoho,čonásterazmorí,

budúraznašesladkérozhovory.

JÚLIA: Srdcemistislavšakzlápredtucha.

Akobysitamdoleležalmŕtvy–

vidímťanadnehrobu.Tomaklame

zrak,alebosiozajtakýbledý?

ROMEO: Miláčik!Zbledneten,ktosmutnýje.

Ajtysizbledla.Zbohom.Adié.

Odíde.

JÚLIA: Ach,osud!Vravia,žesiprelietavý.

Akjetopravda,unudíšsanasmrť

sním,takýmverným.Lenbuďvrtkavý,

akeďtizačneužísťnanervy,

vráťmihonazad!

24

CarloGoldoni: ČE-ČE-ČERTICE

(dialóg–dievča+dievča)

LUCIETTA: Alepozrimesa.Vyzerátotak,žemôjbratťaužnechce?Noa

čuduješsa?Veďsihoaninezaslúžiš!

ORSETTA: Tojetoho!Nájdemsilepšieho!

LUCIETTA: Aakohonájdeš?Sosviecou?

ORSETTA: Stvojouužurčtenie!

LUCIETTA: Veľanechýbaloabolbyťazmlátil.

ORSETTA: Mlátiť,toviešajty–alelentousprostoupapuľou.

LUCIETTA: Tobysommuselanajprvosprostieťodteba,tyfľandra!

ORSETTA: Nepleťsimasosebou,jasomslušnédievča.

LUCIETTA: Hej,lenčudné,žetoešteniktonezbadal.

ORSETTA: Zavrisiužtúsvojunevymáchanú…

LUCIETTA: Nevymáchanújumášty!Dajsipozor,keďbudúpáliťmrciny,

ORSETTA: Tysidajväčší!

LUCIETTA: Aprečo?Mňasistebounespletú.

ORSETTA: Choďsaschovaťanerobhanbuvokne!

LUCIETTA: Stačí,keďtyvňomvrabcestrašíš!(Odíde.)

ORSETTA: Chudera ušubraná! Somnou sa chceš zrovnávať? Ja sa vydám aj o

polnoci – ale ty? Chlap, čo by si ťa vzal, sa ešte nenarodil. Aj ten

blázonTitta-Nane,čoužskoroskočildotvojhoklepca,našťastievčas

dostalrozum.Došlomuto!UžťanechceTitta-Nane,užnatebakašle!

25

LUCIETTA: (Vrátisa).Ajakašlemnaňho!Ajkebymachcel,jahoužnechcem!

ORSETTA: Keďnedočiahnešnahrozno,jekyslé,čo?

LUCIETTA: Pravdažekyslé–akurátdobrépretútvojuusoplenúsestru.

ORSETTA: Dajjejpokoj,nemášnaňu!

LUCIETTA: Keďsabudemchcieťjavydať,preberaťsibudem!

ORSETTA: Javiem!Medzitrdlami!

LUCIETTA: Ešteslovoavšetkyvlasytivytrhám!

ORSETTA: (PosmievasaLuciette).Mámstrach,čisaťazľaknem!

LUCIETTA: Užsisazľakla-lensapozripodseba!

ORSETTA: Tojefakt,každýsamusízľaknúť,ktosanatebapozrie!

LUCIETTA: Škodakaždejminúty,čostratíniektostebou!(Odíde.)

ORSETTA: Taknestrácajautopsa!(Odíde.)

LUCIETTA: (Vrátisa.)Orsetta-Išlovajcedosveta!

ORSETTA: (Vrátisa.)Lucietta-Omeleta!

LUCIETTA: Pfuj!(Odíde.)

ORSETTA: Medúzasopľavá!(Odíde.)

LUCIETTA: (Vrátisa.)Chobotnicazauzlovaná!

ORSETTA: (Vrátisa.)Morskápannabezchvosta!

26

Sofokles: ANTIGONA (preklad:ĽubomírFeldek) (dialóg:dievča–dievča)ANTIGONA: Povedzmi,mojadrahásestraIsména,

viešešteonejakomtreste,ktorý

nevyskúšalnanásZeus,abysmeuž

zaživotaodpykaliOidipovuvinu?

Nietobolesti,nietpohromy,niet

potupy,niethanby,ktorábysanedala

nájsťvmnožstvenašichutrpení!

Teraztiež–vrajvládcavydalnovýrozkaz!

Počulasioňom?

ISMÉNA: Neviem,Antigona.Odtoho

dňa,akozahynulinašibratia,keď

sinavzájomvtejistejchvílispôsobili

smrť,michýbaakákoľvek,zláidobrá,

správa.

ANTIGONA: Myslelasomsito,právepretosomťa

vytiahlavonzdomu.Chcemsasteboupozhovárať

osamote.

ISMÉNA: Čosadeje?Vidím,že

siniečímrozrušená!

ANTIGONA: Bodajbysom

nebola,keďKreónustanovilpohreb

sovšetkýmipoctamilenprejedného

znašichbratov-druhémuichodoprel!Len

Eteoklavrajdávložiťdohrobutak,

akokážemravatýmmuzabezpečí

27

úctutieňovvpodsvetí.Omŕtvomtele

nešťastnéhoPolyneikavšakmalpredobčanmi

vyhlásiť,ženikhonesmieprikryť

zemouanioplakať!Ženeoplakaný

anepochovanýmábyťtensladký

pokladponechanýzapotravudravým

vtákom!AtenpríkazvydaldobrýKreónvraj

ipretebaipremňa–počuješ,ipremňa!

Berietovrajveľmivážne,

ktokoľvekbypríkaznedodržal,verejne

houkameňujú.Nužtakjeto.A

čoskorosazistí,čisišľachetnáači

siibanešľachetnádcérašľachetných!

ISMÉNA: Akjetak,akovravíš,čotueštemôžem

zachrániť,jaúbohá?Čomôžemspraviť?

ANTIGONA: Presneto,čoja!Buďmojoupomocníčkou!

ISMÉNA: Pričom?Akýsmelýplánsazrodilvtvojej

hlave?

ANTIGONA: Pochovámebrata.

ISMÉNA: Chcešho

pochovaťajnapriekhrozbe?

ANTIGONA: Presvojho

aaksanemýlimitvojhobratasom

torozhodnutáspraviť,ajkeďbudešproti,

aspoňomnenebudúmôcťhovoriť,

žesomhozradila!

ISMÉNA: Aozajvôbec

28

nemyslíš,ty,smelá,naKreontovzákaz?

ANTIGONA: Kreónnemáprávobraťmi,čojemoje!

ISMÉNA: Bedanámje!Sestra,rozpomeňsapredsanato,

akoneslávneaakounenávisťou

obklopenýzahynulnášotec,keď

sivlastnoručnevypichol,podťarchouviny,

zktorejusvedčilsámseba,obe

oči!Rozpomeňsa,akobiedne–napovraze-

ukončilaživotjehomanželka

amatkavjednejosobe!Adotretice,

rozpomeňsa,akonašidvajabratia,

neboráci,zahynulivjedendeň,

keďzdvihlirukujedennadruhého!

ANTIGONA: Dobre–užťaviacnatonejdemnabádať,

užbymanetešilo,anikebysi

sanebodajtysamaprišlanúkať.Ty

buďrozumnáajapochovámbrata.Ak

mazatočakásmrť–takistekrásna.

Noty,akchceš,majvneúcte,čouctievať

námkážubohovia.

ISMÉNA: Veďjatotiežmám

vúcte,ibaniesomschopnákonaťproti

vôliobce.

ANTIGONA: Dobrázámienka.Nojauž

pôjdem.Trebačímskôrvyhotoviťhrob.

ISMÉNA: Ach,nešťastnica,tŕpnemstrachomoteba!

ANTIGONA: Omňasaneboj!Opatrujsisvoješťastie!

ISMÉNA: Keďtotedamusíbyť,nužaspoňotom

nikdenevrav,tajtoajatiežtobudem

29

všadetajiť!

ANTIGONA: Lentoroztrúb!Tvojemlčanie

mibudestorázodpornejšie!

ISMÉNA: Vzbĺknešvždy

priveciach,zktorýchpomnebežímráz.

ANTIGONA: Noaspoňcítim,žesabudempáčiťtam,kdesa

chcempáčiťnajviac!

ISMÉNA: Aktozvládneš,pokúšaš

saonemožné.

ANTIGONA: Vzdámsa,keďtonepôjde.

ISMÉNA: Akjetonemožné,ajpokusotoje

užzbytočný!

ANTIGONA: Kýmbudeštaktohovoriť,

ijaimŕtvybratťabudememať

vneláske.Lennechajpeknenapokojimňa

imojunerozvážnosť,nechsivytrpím

túhrôzu–nemôžebyťtaká,aby

pretomojasmrťužnemohlabyťkrásna!

ISMÉNA: Nužakmusíš,choď.Ajkeďťaženieiba

šialenstvo,sidrahásvojimdrahým,amnetiež.

(Antigonaodchádzazamesto,abypochovalabrata,Isménasavraciadopaláca.)

30

J.B.Moliére: MIZANTROP

(dialóg:chlapec–chlapec)

I. DEJSTVO/1.VÝSTUP

FILINT: Čosatosvamistalo?

ALCEST: Prosím,nechajtema.

FILINT: Znovatievrtochy–tvárzachmúrená,nemá...

ALCEST: Choďtepreč!Narečiužvôbecnemámchuť.

FILINT: Kýmvybúšite,trebaľudívypočuť.

ALCEST: Počúvaťsaminechce,keďmavšetkozlostí.

FILINT: Nemôžempochopiťvášzáchvatmrzutosti,

hocakopriateliasadávnopoznáme...

ALCEST: Priatelia?Nedržtemavsvojomzozname,

nestavalsomsaprotipriateľskémucitu,

nopotejkomédii,čostezahralitu,

vámvravímdoočí:jekoniec–atohneď.

Vovašompodlomsrdcipremňamiestaniet.

FILINT: Alcest,takveľmisomvásurazil,môjmilý?

ALCEST: Ach,kebystesaaspoňhanbouzapýrili?

FILINT: Akniektovnáručieťazovrienatešene,

patrísasplatiťmutovtakejistejmene,

splaťbozkombozkatýmsinovébozkykúp,

odmeňujslužbuslužbou,zasľubdávajsľub.

ALCEST: Takýtonízkyzvyklenodporvomnebudí,

hocimuholdujedosťvašichmódnychľudí.

Čomáteztoho,akvásdneskaniektochváli,

podkurujevám,akýstelendokonalý,

alíškavovámveľkúúctuvysloví,

keďzajtrabľabocetoistélumpovi?

31

FILINT: Ktožijemedziľuďmi,musísaknimmilo

aprívetivosprávať–takužsatovžilo.

ALCEST: Nemáte,Filint,pravdu:trestalbysomhneď

tenobchodspriateľstvom,čozahanbujesvet.

Smeľudia:nechnámsrdciaúprimnosťoubúšia,

nechvslováchprejavísacelánašaduša,

nechsrdcehovorí.Aúprimnýnášcit

zamaskouzdvorilostinesmieživoriť.

FILINT: Nechbytuniektopočulvašetáranie,

takodrehotuzrádnikdostane.

ALCEST: Tobysizaslúžil.

FILINT: Vyželátesistále,

abyvnásvšetkýchvšetkobolodokonalé,

alečistetiecnostivzornerozvité

objaviliajvžene,ktorúľúbite?

Čopriostatnýchbudívovásrozhorčenie,

tovšetkoodpúšťatetejtokrásnejžene?

Usladkejbytostiužhriechovzrazuniet?

Nevidíteich–ačichcetenevidieť?

ALCEST: Hocimaočarilatátomladávdova,

viempresneposúdiťjejskutkyajejslová.

Spitýjejkrásouverím,žejejdušumladú

zachránimojaláskaodkaždéhopádu.

FILINT: Nuž,aktozvládne,veruveľadokáže.

Avystesijejláskouistý?

ALCEST: Pravdaže!