program podpory zdravia - rómsky inštitút · komunikačné kanály medzi cieľovou skupinou a...
TRANSCRIPT
1
PROGRAM PODPORY ZDRAVIA
ZNEVÝHODNENÝCH KOMUNÍT NA SLOVENSKU
1. etapa – Program podpory zdravia znevýhodnenej rómskej komunity
na roky 2007-2008
1. ÚVOD
Súčasný pokrok a rast ekonomiky Slovenskej republiky, tak ako aj pokrok iných krajín
sveta, je nerozlučne spojený s dobrým zdravotným stavom populácie, ktorý je predpokladom
k hospodárskemu rastu a trvalo udržateľnému rozvoju.
Dosiahnuť dobrý zdravotný stav obyvateľov Slovenskej republiky je spoločná
zodpovednosť, ktorá si vyžaduje spoluprácu, synergiu a partnerstvo na všetkých úrovniach a
medzi všetkými zložkami spoločnosti.
V súčasnosti sa rozdiely medzi jednotlivými regiónmi Slovenskej republiky výrazne
prehlbujú. Obyvatelia v sociálno-ekonomicky znevýhodnených oblastiach sú často
frustrovaní. Vznikajú a postupne narastajú rozdiely medzi jednotlivými skupinami
obyvateľov. Zväčšujú sa aj rozdiely medzi bežnou populáciou a znevýhodnenými skupinami
obyvateľov.
Znevýhodnené komunity sú skupiny obyvateľov, ktoré z rôznych objektívnych
a subjektívnych príčin nemajú rovnaký prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti,
zamestnanosti a k ďalším oblastiam spoločenského života. Medzi znevýhodnené skupiny
obyvateľov zaraďujeme, napr. zdravotne postihnutých, nezamestnaných, deti a mládež,
seniorov, utečencov, bezdomovcov a rómsku komunitu žijúcu v separovaných
a segregovaných osídleniach.
Rozdiely medzi jednotlivými skupinami obyvateľov prerastajú do rôznych foriem
nerovností. V súčasnej spoločnosti môžeme pozorovať rôzne formy nerovnosti. Z pohľadu
zdravotného stavu spomenieme len tie formy, ktoré priamo ovplyvňujú zdravie a to:
- nerovnosť v zdraví (v prístupe k prevencii, k zdravotnej starostlivosti, v súčasnom
zdravotnom stave, morbidite, mortalite, atď.)
- príjmová nerovnosť
- nerovnosť v spotrebe a životnom štýle (nerovnosť životných šancí)
- nerovnosť statusová (symbolické vyjadrenie nerovnosti)
- nerovnosť v schopnostiach a na trhu práce
- nerovnosť vo vzdelaní a v prístupe k vzdelaniu
2
- nerovnosť v rozdelení vplyvu a moci (5)
Tieto nerovnosti sa prejavujú v každej európskej krajine, vrátane vyspelých štátov. Aj napriek
rozsiahlym intervenčným opatreniam má výskyt nerovností v jednotlivých krajinách stúpajúci
charakter a signifikantný vplyv na zdravie.
Jednou z priorít verejného zdravotníctva (12) je znižovať nerovnosti v zdraví. Toto úsilie je
realizované predovšetkým prostredníctvom cielených stratégií podpory zdravia a zdravotnej
politiky cielenej na najviac ohrozené skupiny populácie (vulnerable groups), t.j. skupiny
v ktorých zdrojom nerovností môžu byť rozdiely etnické, sociálne, vekové, atď. Medzi takéto
skupiny obyvateľov patria predovšetkým segregovaná rómska komunita, bezdomovci
a azylanti, drogovo závislí, zdravotne postihnutí(telesne a mentálne), seniori, deti, atď.
Problémy komunít drogovo závislých, zdravotne postihnutých, seniorov a detí a mládeže,
prípadne ďalších komunít, sú riešené na Slovensku prostredníctvom vládou schválených
národných programov.
Poradie ohrozených skupín populácie v nerovnostiach podľa ohrozenia zdravia a rizika
vzniku závažných zdravotných porúch je v súčasnosti možné určiť len na základe mortality
(14), demografického a sociologického vývoja, prípadne len odhadom. Chýbajú základné
štatistické ukazovatele o počte a zdravotnom stave ohrozených skupín populácie.
Preukázateľne najviac ohrozenou skupinou populácie na Slovensku je predovšetkým rómska
komunita žijúca v segregovaných a separovaných osídleniach, ktorá u nás patrí medzi najviac
znevýhodnenú. Hovorí sa o nej ako o najchudobnejšej z chudobných. Nízky príjem je
spravidla hlavným znakom chudoby. Ale aj nízke vzdelanie, menšia šanca zamestnať sa, zlý
zdravotný stav a narušené životné prostredie ich vylučuje z minimálne akceptovaného života
spoločnosti.(10) .
Zhoršený zdravotný stav znevýhodnenej rómskej komunity, oproti majoritnej populácii, sa vo
zvýšenej miere podieľa na zvýšených nákladoch spoločnosti na liečbu, pracovnú
neschopnosť, hospitalizáciu a invaliditu a je jednou z objektívnych príčin marginalizácie tejto
komunity. Členovia rómskej komunity, ktorí sú integrovaní do majoritnej spoločnosti sa
zúčastňujú programov a projektov podpory zdravia, ktoré sú realizované úradmi verejného
zdravotníctva a sú určené pre celú populáciu.
Neustále sledovanie, účinná eliminácia nerovností a taktiež pozitívne ovplyvňovanie
sociálno-ekonomických determinantov zdravia je jednou z najdôležitejších úloh verejného
zdravotníctva nielen na Slovensku, ale patrí taktiež medzi prioritné úlohy Svetovej
zdravotníckej organizácie a Európskeho spoločenstva.
3
Preto nielen v súvislosti so zlepšením zdravotného stavu, ale aj v súvislosti s trvalo
udržateľným zlepšením postavenia znevýhodnených skupín v spoločnosti je nutné, aby sa
spoločnosť zamerala predovšetkým na nástroje, ktoré budú viesť k zvýšeniu individuálnej
zodpovednosti za zdravie, vzdelanie, zamestnanie a sociálny status ohrozených skupín
populácie.
Navrhovaný Program podpory zdravia znevýhodnených komunít sa opiera o výsledky
projektu Phare - pilotný projekt „Zlepšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre
marginalizované rómske komunity na Slovensku“, ktorý realizovalo Ministerstvo
zdravotníctva Slovenskej Republiky v rokoch 2004 – 2006 a ďalších projektov v oblasti
zdravotnej výchovy, ktoré realizovali Krajská asociácia rómskych iniciatív v Banskej Bystrici
pod názvom Asistent detského lekára a Nadácia otvorenej spoločnosti pod názvom Zdravie
Rómov.
Z hľadiska 15 mesačného obdobia projekt MZ SR „Zlepšenie dostupnosti zdravotnej
starostlivosti pre marginalizované rómske komunity na Slovensku“, vo všeobecnosti priniesol
výrazné zlepšenie v kvalite života cieľovej skupiny a v pôsobení relevantných partnerov
v projektom identifikovaných mikroregiónoch .
Výrazne, až nadštandardne sa zvýšila zaočkovanosť klientov, participácia klientov
v pravidelnom kontakte s primárnou zdravotnou starostlivosťou, etablovali sa neexistujúce
komunikačné kanály medzi cieľovou skupinou a lekármi, vytvorili sa viac menej štandardné
vzťahy v oblastiach s vysokým napätím medzi majoritným a minoritným obyvateľstvom.
Vo vzťahu k cieľovej skupine projektu došlo k výraznému zlepšeniu kvality života
v zdravotnej oblasti obyvateľov rómskych osád a komunít, ktoré momentálne z dôvodov
pilotných obmedzení aplikácie a implementácie projektu, nemajú zatiaľ charakter celoplošnej
zmeny, avšak identifikované kvalitatívne zmeny oscilujú na hraniciach individuálnych
a komunitných zlepšení zdravotnej oblasti cieľovej skupiny. Projekt dokázal etablovať 40
plne zaškolených a pripravených terénnych asistentov tak z radov miestnych obyvateľov ako
aj z riadov samotnej cieľovej skupiny – klientov projektu. Možno kvantitatívne minimálna
zmena vo vzťahu k percentu populácii rómskych komunít na východnom Slovensku, avšak
ako pozitívny príklad, ktorého je v týchto komunitách taký obrovský nedostatok, terénni
zdravotní asistenti slúžia ako vysoko pozitívny príklad úspešnosti pre členov a obyvateľov
vlastných komunít. Výsledky projektu a zavedenie „systému laikov“ ( terénnych zdravotných
asistentov ), ktorí prenesú zdravý životný štýl do svojej komunity sa osvedčil.
4
2. ZDRAVOTNÝ STAV ZNEVÝHODNENÝCH KOMUNÍT – SÚČASNÝ STAV
Na Slovensku bolo v predchádzajúcom období realizovaných niekoľko parciálnych
monitorovaní zdravotného stavu, ktoré však boli realizované len vo vybraných regiónoch
a lokalitách a len čiastkovo monitorovali vybrané determinanty zdravia. Úplne chýbajú
informácie o bezdomovcoch a utečencoch.
Celkovo chýbajú komplexné, reprezentatívne a valídne informácie o zdravotnom stave
znevýhodnených komunít na Slovensku.
Z tohto dôvodu sú v ďalšom texte prezentované len výsledky monitorovania zdravotného
stavu ľudí žijúcich v rómskej komunite, ktoré vyplývajú z parciálnych monitorovaní.
2.1. ZDRAVOTNÝ STAV RÓMSKEJ KOMUNITY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
2.1.1. Demografické a sociálne charakteristiky
V Slovenskej republike (SR) žije popri Rumunsku, Bulharsku a Maďarsku najpočetnejšia
rómska komunita v Európe. Medzinárodné organizácie zamerané na menšiny uvádzajú
väčšinou pre SR až príliš vysoký počet Rómov – graf č. 1
Graf č. 1
Predpokladaný podiel Rómov v krajinách
strednej a východnej Európy ( v %)
11,1
11,0
10,8
5,7
4,0
3,1
0,6
0,2
0 2 4 6 8 10 12
Slovensko
Rumunsko
Bulharsko
Maďarsko
Albánsko
Česko
Slovinsko
Poľsko
percentuálny podiel v populácii
!
Zdroj: ÚP KM, ÚVZ SR
5
Podľa tohto hypotetického odhadu by bolo Slovensko krajinou s najvyššou koncentráciou
Rómov na svete. Na druhej strane údaje oficiálnych štatistík, napr. posledný cenzus v SR
udáva nerealisticky nízky počet Rómov.
Až pri sčítaní ľudu v roku 1991 bolo možné sa prvýkrát prihlásiť k rómskej národnosti na
základe vlastného rozhodnutia. Podľa posledného sčítania obyvateľstva Slovenskej republiky
v r. 2001 sa k rómskej národnosti prihlásilo 89 920 obyvateľov čo tvorí 1,7% populácie SR
čo predstavuje nerealisticky nízky počet tejto skupiny obyvateľstva. Súvisí to s tým, že viac
ako 90% tohto etnika sa hlási k slovenskej národnosti. Odhaduje sa počet rómskej populácie
v SR okolo 400 tisíc. S najväčšou pravdepodobnosťou bude v roku 2025 žiť na Slovensku
približne 520 tisíc Rómov, čo predstavuje prírastok zhruba 140 tisíc osôb (37%). Podiel
Rómov v populácii SR by sa tak zvýšil zo súčasných 7,2% (v r. 2002) na 9,6% ( v r. 2025).
Po roku 2015 sa predpokladá začiatok dlhodobého znižovania prírastku rómskeho
obyvateľstva (tabuľka č. 1).
Tabuľka č.1: Prognóza vývoja prirodzeného prírastku, indexu starnutia a priemerného
veku u rómskej populácie do roku 2025.
Rok Stav k 31.12. Prirodzený
prírastok
Index starnutia Priemerný vek
2002 384 786 5837 5,05 24,43
2003 390 725 5939 5,42 24,84
2004 396 768 6043 5,84 25,24
2005 402 914 6146 6,27 25,62
2010 435 325 6699 8,27 27,34
2015 468 853 6560 11,13 28,83
2020 499 170 5658 15,58 30,37
2025 524 052 4558 21,55 32,03
Zdroj: Prognóza vývoja rómskeho obyvateľstva v SR do roku 2025. Infostat
Priestorovú distribúciu rómskeho obyvateľstva v SR podľa posledného sčítania
obyvateľstva v roku 2001 uvádza tabuľka č. 2. Najväčšia koncentrácia obyvateľov rómskej
národnosti je v prešovskom kraji za ním nasledujú košický a banskobystrický kraj.
6
Tabuľka č.2: Priestorová distribúcia rómskeho obyvateľstva
Územie Počet obyvateľov
spolu
Počet obyvateľov
rómskej národnosti
Podiel obyvateľov
rómskej národnosti
(v%)
Bratislavský kraj 599 015 755 0,13
Trnavský kraj 551 003 3 163 0,57
Trenčiansky kraj 605 582 1 574 0,26
Nitriansky kraj 713 422 4 741 0,66
Žilinský kraj 692 332 2 795 0,40
Banskobystrický kraj 662 121 15 463 2,34
Prešovský kraj* 789 968 31 653 4,01
Košický kraj 766 012 29 803 3,89
SR 5 379 455 89 920 1,67
Zdroj: Sčítanie ľudu, domov a bytov v r. 2001, Základné údaje. ŠÚ SR
*Podľa Atlasu rómskych komunít na Slovensku 2004. Bratislava, SPACE, 2004, je reálny
počet rómskych obyvateľov v Prešovskom kraji 127 389, čo sa značne líši od štandardných
štatistických údajov a týka sa to aj ostatných krajov.
Hustota osídlenia Slovenska Rómami je veľmi nehomogénna – mapa č.1. Je najvyššia na
východnom Slovensku, kde Rómovia vytvorili celé osady.
Mapa č. 1
Hustota osídlenia Rómov na Slovensku
Hustota osídlenia na 1 000 obyvateľov
1,0-6,9 7,0-14,9 15,0-49,9 50-150 a viac
pred r. 1990
Zdroj: UVZ SR, ŠÚ SR
7
Rómska populácia má svoje špecifiká, ktorými sa značne odlišuje od majoritnej populácie. Je
to populácia s progresívnou vekovou štruktúrou t. j. s vysokým podielom detskej populácie,
nízkym podielom obyvateľstva nad 60 rokov.
V roku 1991 podiel detí do veku 14 rokov tvoril u rómskej populácie v SR 43, 4% kým
u slovenskej populácie iba 25, 5%. Zatiaľ čo podiel starých ľudí nad 60 rokov tvoril
u rómskej populácie v SR 3, 6%, kým u slovenskej populácie až 14, 5% (na základe údajov
zo sčítania obyvateľstva v roku 1991).
Nehomogénnosť rómskeho etnika sa prejavuje aj v sociálno – ekonomických ukazovateľoch.
Zatiaľ čo významnú časť chudobných komunít v SR tvorí segregované rómske etnikum
( rómska populácia žijúca v segregovaných osadách a lokalitách), ktorej najväčší podiel je na
východnom Slovensku a na juhu stredného Slovenska, v niektorých častiach západného
a stredného Slovenska obyvateľstvo rómskeho etnika nepredstavuje najchudobnejšiu časť
populácie (na základe údajov z populačnej štúdie – Zdravotný stav detí a žien žijúcich
v chudobných komunitách SR).
2.1.2. Rizikové faktory
V rokoch 2001 – 2002 bola pod vedením Úradu verejného zdravotníctva SR v spolupráci
s organizáciou UNICEF, Nadáciou InfoRoma, regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva,
miestnymi a obecnými úradmi, Národnými úradmi práce a mimovládnymi organizáciami
realizovaná štúdia Zdravotný stav žien a detí žijúcich v chudobných komunitách SR. Jej
cieľom bolo získať informácie o zdravotnom stave a zdravotných potrebách chudobnej
populácie v SR. Základnou výberovou vzorkou bola domácnosť žijúca v sociálne
znevýhodnených podmienkach. Za hlavné kritérium chudoby boli vybrané dva ukazovatele –
miera nezamestnanosti a dávky sociálnej pomoci pre ľudí v hmotnej núdzi. Na vypočítanie
výberovej vzorky boli použité oficiálne údaje o počte poberateľov dávok sociálnej pomoci
v 79 okresoch SR. Keďže významnú časť obyvateľov chudobných komunít na Slovensku
tvorí rómske etnikum žijúce v segregovaných rómskych osadách boli konečné zistenia
aplikované na túto menšinu.
Výsledky z populačnej štúdie “ Zdravotný stav detí a žien žijúcich v chudobných
komunitách“ a výskumu „Výživa a životný štýl troch etnických skupín SR( ktorý realizoval
Ústav preventívnej a klinickej medicíny a bývalý Štátny fakultný zdravotný ústav v rokoch
2001 - 2003 bol zameraný na slovenskú, maďarskú a rómsku etnickú skupiny)“ potvrdili, že
8
hlavné determinujúce faktory ovplyvňujúce nižšiu kvalitu zdravotného stavu znevýhodnenej
rómskej populácie sú v súčasnosti najmä:
nedostatočná úroveň zdravotného uvedomenia
nízky štandard osobnej hygieny
nízky štandard komunálnej hygieny – absencia zdrojov pitnej vody, kanalizácie,
chýbajúci odvoz smetí, absencia sociálnych zariadení
nízky štandard bývania a ekologická rizikovosť prostredia, s ktorou súvisí
znečistené a zdevastované životné prostredie (alarmujúci je stav najmä
v izolovaných rómskych osadách, v ktorých často kvalita bývania nezodpovedá
základným hygienickým požiadavkám: absentuje zásobovanie zdraviu
neškodlivou (nezávadnou) pitnou vodou, chýba kanalizácia, odpadové jamy
a smetiská, odvoz smetí, absentujú sociálne zariadenia, pretrváva veľká
preľudnenosť na malej ploche, často v jednej miestnosti)
nezdravé stravovacie návyky, nevyhovujúca výživa
zvyšujúca sa miera užívania alkoholu a tabakových výrobkov
rozrastajúca sa závislosť na drogách a tým zvýšené riziko infekcie vírusom HIV
a hepatitídy B a C.
Všetky tieto faktory sa odzrkadľujú aj v krátkej dĺžke života obyvateľov segregovanej
rómskej populácie - vysokej novorodeneckej a dojčenskej úmrtnosti, nízkom priemernom
veku zomrelých v porovnaní s majoritnou skupinou, vysokou frekvenciou ochorení,
chronickými chorobami, trvalým znížením fyzickej a mentálnej výkonnosti.
Výsledky z populačnej štúdie Zdravotný stav detí a žien žijúcich v chudobných komunitách
SR ukázali, že:
- najväčšia časť segregovaných rómskych komunít žije v osadách – 36,8% za
nimi nasleduje vidiek – 33, 6% a mesto 26, 9%. Čo sa týka typu obydlia, 13%
domácností žije v chatrčiach, unimobunkách a podobných nevyhovujúcich
obydliach. Na jednu chatrč a unimobunku pripadá 6 obyvateľov. Na jednu
miestnosť pripadajú v priemere 3 ľudia a v chatrčiach až 5 ľudí, kým
v celoslovenskom meradle na jedného obyvateľa pripadá jedna miestnosť.
Najviac domácností chudobných komunít je 5 členných a viac ako 50%
domácností je 6 a viacčlenných. V segregovaných rómskych komunitách sú
domácnosti s 4 – 8 deťmi.
9
- vodovod je u obyvateľov osád zdrojom pitnej vody v 55% prípadoch, potom
nasleduje studňa v 27, 4% prípadov a atypické zdroje sa vyskytli v 5, 1%
prípadov. 52% domácností vodu pred použitím neprevára. Toalety typu latríny
a suché záchody dosiahlo u obyvateľov unimobuniek a chatŕč 86% prípadov,
v osadách 78% prípadov.
- na pranie používajú v 42% prípadov vaňu, sud či potok, kuchynský riad sa
v 52% prípadov umýva v dreze v osadách prevláda umývanie riadu vo vedre,
kadi, sude.
- fajčí 60% žien v reprodukčnom veku a muži zo 70% domácností, alkohol pijú
viackrát do týždňa muži zo 17, 4% domácností a 1, 5% žien, 0, 6% žien
priznalo časté pitie alkoholu v tehotenstve, konzumácia drog neprekročila
u žien 1, 3% u mužov 2, 2% - často zneužívanou drogou je cenovo dostupný
toluén. Údaje o užívaní alkoholu a drog sú silne ovplyvnené disimuláciou
a evidentne falošne nižšie ako v skutočnosti.
- 68% obyvateľov segregovaných rómskych komunít uviedlo základné
vzdelanie, 12% uviedlo ukončené SOU a 6, 5% osobitné. Na otázku – Vie
čítať muž/žena označilo 81% mužov a 82% žien, že ťažko
- 67% žien zo segregovaných rómskych komunít nepoužíva žiadny spôsob
plánovania rodičovstva, z ostatných 33% žien má väčšia časť zavedené
vnútromaternicové teliesko a časť užíva hormonálnu antikoncepciu
- vedomosti týkajúce sa zdravia a jeho ochrany sú u obyvateľov segregovaných
rómskych komunít na nízkej úrovni: o AIDS nepočulo 22% žien a aj časť tých
čo o AIDS počuli nevedeli, v čom spočíva nebezpečenstvo tohto ochorenia o
spôsobe prenosu nevedelo 38% žien
- v sledovanej populácii prevláda nepravidelná, nesprávne zložená,
vysokokalorická výživa.
Hlavné determinujúce faktory (7):
nižšia vzdelanostná úroveň, z ktorej môže prameniť nedostatočná úroveň
zdravotného a sociálneho uvedomenia,
nízky štandard osobnej hygieny,
nízky štandard komunálnej hygieny,
10
nízky štandard bývania a ekologická rizikovosť prostredia, s ktorou súvisí
znečistené a zdevastované životné prostredie,
nezdravé stravovacie návyky, nevyhovujúca výživa,
zvyšujúca sa miera užívania alkoholu a tabakových výrobkov aj počas
gravidity,
rozrastajúca sa závislosť na drogách, a tým zvýšené riziko infekcie vírusom
HIV a hepatitídy B a C.
2.1.3. Zaočkovanosť, incidencia a prevalencia infekčných ochorení
Zaočkovanosť detskej populácie u všetkých druhov pravidelného povinného očkovania detí je
vysoká, vďaka čomu nedochádza k cirkulácii pôvodcov nákaz preventabilných očkovaním a
ich výskyt je nízky. Podľa výsledkov kontroly očkovania vykonanej k 31. 8. 2006 sa celková
zaočkovanosť detskej populácie pohybovala v rozmedzí 98 – 99 %. V žiadnom kraji, teda ani
v krajoch s vyšším podielom rómskeho obyvateľstva, neklesla celková zaočkovanosť pod 95
%.
Na okresnej úrovni hranicu 95 % zaočkovanosti nedosiahlo 14 okresov, najväčší podiel tvorili
okresy Prešovského kraja (6) a na úrovni pediatrických obvodov hranicu 90 % zaočkovanosti
nedosiahlo 90 obvodov (7,0 %) z celkového počtu 1282 pediatrických obvodov. Najvyšší
podiel takýchto obvodov tvorili pediatrické obvody z Banskobystrického, Prešovského
a Košického kraja. Príčinou nižšej ako 90 % zaočkovanosti boli podobne ako v uplynulom
období pretrvávajúce problémy s očkovaním rómskych detí pre ich častú migráciu a
nedostavenie sa na očkovanie pre nedisciplinovanosť rómskych rodičov.
V Slovenskej republike sa dlhodobo dosahuje úroveň zaočkovanosti detskej populácie
odporúčaná Svetovou zdravotníckou organizáciou. Pokles dosiahnutej vysokej úrovne
zaočkovanosti detskej populácie na úrovni pediatrických obvodov by mal závažný dopad na
zdravotný stav populácie Slovenska. Nastal by vzostup chorobnosti a úmrtnosti na infekčné
ochorenia ovplyvniteľné očkovaním. Mohli by vzniknúť epidémie a znovu by sa mohli
objaviť také ochorenia, ktorých výskyt vďaka očkovaniu je nízky prípadne nulový.
Ako príklad môžeme uviesť epidémiu osýpok z rokov 1997 a 1998, ktorá vznikla po období
viacerých rokoch nízkeho, resp. nulového výskytu osýpok. Epidémia vznikla výlučne
v Košickom a Prešovskom kraji, kde mali rozhodujúci vplyv na šírení nákazy neočkované
rómske deti. Z celkového počtu 1 149 prípadov ochorelo 1003 Rómov, čo predstavovalo 87,3
11
% z celkového počtu chorých. Z celkového počtu chorých Rómov bolo 748 neočkovaných, čo
predstavovalo 74,6 %.
V nasledujúcej tabuľke (Tab. č. 1) je uvedený prehľad počtu vybraných prenosných ochorení
ovplyvniteľných očkovaním u rómskeho etnika a percento z celkového počtu hlásených
ochorení v populácii Slovenskej republiky.
Vybrané prenosné ochorenia ovplyvniteľné očkovaním u obyvateľov rómskeho etnika
v rokoch 2004 – 2006
Tab. č. 1
Ochorenie
2004 2005 2006
Počet ochorení
u Rómov
% z počtu
hlásených
ochorení
Počet ochorení
u Rómov
% z počtu
hlásených
ochorení
Počet ochorení
u Rómov
% z počtu
hlásených
ochorení
TBC 54 13,4 87 16,5 62 19,1
Záškrt - - - - - -
Tetanus - - - - - -
Čierny kašeľ 2 4,8 7 38,9 1 5,9
Osýpky - - - - - -
Ružienka - - - - - -
Mumps - - - - 3 23,1
Hib - - - - - -
VHB 17 15,0 15 12,1 15 13,4
Detská obrna - - - - - -
Zdroj: ÚVZ SR
Vzhľadom na súčasný intenzívny pohyb obyvateľstva vo svete nie je vylúčené
zavlečenie akejkoľvek infekčnej choroby do ktorejkoľvek krajiny vrátane Slovenska. Preto je
aj naďalej nevyhnutné udržať doterajšiu vysokú zaočkovanosť detskej populácie, zvyšovať
zaočkovanosť dospelých a venovať osobitnú pozornosť očkovaniu ťažko dosiahnuteľných
skupín populácie (deti slabších sociálnych skupín, najmä rómskeho etnika a detí v azylových
zariadeniach).
Najčastejšími ochoreniami u obyvateľov žijúcich v rómskych osadách (najmä detí) sú
ochorenia infekčnej etiológie, na ktorých vznik a šírenie majú rozhodujúci vplyv nízke
hygienické a slabé sociálno-ekonomické podmienky a nesprávny spôsob života rómskej
menšiny.
Napríklad z celkového počtu 326 prípadov tuberkulózy v roku 2006, bolo hlásených 62 u
rómskeho obyvateľstva, čo predstavuje 19,1% z počtu hlásených ochorení.
Najvyšší podiel ochorení na bacilárnu dyzentériu (66 % - 68 %) za posledné 3 roky, sa
vyskytol práve v rómskej populácii. Podobná situácia bola zaznamenaná aj u ochorení na
vírusovú hepatitídu typu A (53 % - 59 %). Napríklad v roku 2005 chorobnosť rómskeho
12
etnika pravdepodobne vysoko prevyšovala chorobnosť majoritného obyvateľstva, odhadovala
sa na 61,0 / 100 000 obyvateľov, kým celková chorobnosť populácie SR bola 9,8 / 100 000
obyv.
Vysoký podiel ochorení u Rómov býva zaznamenaný každoročne u invazívnych
meningokokových nákaz, v roku 2006 to predstavovalo až 71% z celkovej populácie.
Výskyt prípadov svrabu zaznamenaný za posledné tri roky u Rómov bol na úrovni približne
30 % z celkového počtu ochorení hlásených v SR, čo predstavuje relatívne vysoký podiel.
Prehľad výskytu vybraných ochorení u obyvateľov rómskeho etnika je uvedený v tabuľke č.
2.
Vybrané prenosné ochorenia u obyvateľov rómskeho etnika v rokoch 2004 – 2006
Podiel na celkovom výskyte v SR
Tab. č. 2
počet
ochorení u
Rómov
% z počtu
hlásených
ochorení
počet
ochorení u
Rómov
% z počtu
hlásených
ochorení
počet
ochorení u
Rómov
% z počtu
hlásených
ochorení
A02
Salmonelózy 568 4,3 550 4,4 400 5,1
A 03
Bacilárna dyzentéria 557 67,5 362 67,8 276 65,9
A04 + A09
Ostatné hnačkové
ochorenia 734 11,4 687 8,7 752 9,6
A 39
Meningokokové
ochorenia 16 51,6 18 40,0 22 71,0
B15
Vírusová hepatitída typu
A 318 52,6 310 58,6 233 57,1
B86
Svrab - scabies 400 27,8 347 28,2 281 31,5
Diagnóza
2004 2005 2006
Roky
Zdroj: ÚVZ SR
2.1.4. Životný štýl
Životný štýl možno charakterizovať ako správanie sa človeka, ktorého základom je vzájomné
spolupôsobenie životných podmienok, sociálno-ekonomických faktorov a osobnostných
vlastností. Životný štýl je základným determinantom zdravia a ovplyvňuje zdravotný stav až
50 – 60 %.
Medzi ďalšie determinanty patrí: 10% úroveň zdravotníctva (odborná úroveň, komplexnosť
zabezpečenia, dostupnosť, liečebná starostlivosť), 20% genetické faktory (vrodené ochorenia,
13
vrodená dispozícia), 20% životné a pracovné podmienky– ( kvalita vzduchu, bezpečnosť
potravín, kvalita vody, kvalita bývania, kvalita dopravy, ionizačné žiarenie, globálne zmeny
klímy a životného prostredia ale aj ekonomický rozvoj, sociálna politika, zamestnanosť
vzdelanosť, chudoba)
Výskum výživy a životného štýlu troch etnických skupín potvrdil, že typický životný štýl
rómskej populácie môžeme označiť ako nezdravý. Je charakterizovaný:
zlými stravovacími návykmi (graf č. 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 8, 10)
konzumáciou alkoholu (tabuľka č. 3)
vysokým výskytom fajčenia často už vo veľmi mladom veku (graf č. 11)
vyššou hmotnosťou (vyššie BMI)
nižšou fyzickou aktivitou (tabuľka č. 4)
Existujú dostupné informácie o tom, že na vysokom pomere predčasnej mortality u rómskej
populácie sa podieľajú kardiovaskulárne ochorenia a to viac ako 2, 5 – krát častejšie
v porovnaní s majoritnou populáciou. Významnú úlohu vo vysokom výskyte
kardiovaskulárnych ochorení rómskej populácie má hlavne: častá konzumácia živočíšnych
tukov, mäsa, sladkostí a sladených nápojov a nízka konzumácia ovocia a zeleniny, preferencia
bieleho chleba pred tmavým, obezita a vysoká miera fajčenia – často už od veľmi mladého
veku, nedostatok fyzickej aktivity a veľmi vysoká konzumácia alkoholu. Organizmus
u rómskej populácie je následkom tejto nesprávnej životosprávy málo zásobený ochrannými
faktormi - menovite vitamínom C, beta karoténom a vitamínom B6. Vysoká kardiovaskulárna
mortalita súvisí aj s vysokou prevalenciou diabetu a vysokou incidenciou chronických
infekcií.
Výsledky prieskumu realizovaného odborníkmi Ústavu preventívnej a klinickej medicíny –
ÚVZ SR ukázali:
14
Graf č. 2
Vysoká denná/obdeň spotreba bravčového mäsa
u Rómov
0
5
10
15
20
25
30
35
40
Muži Ženy
%
Majorita Rómovia
* *
Graf č. 3
Graf č. 4
Vysoká denná/obdeň spotreba údenín
u Rómov
0 5
10 15 20 25 30 35 40 45
Muži Ženy
%
Majorita Rómovia
* *
Vysoká denná/obdeň spotreba bravčovej masti
u Rómov
0 2 4 6 8
10 12 14 16
Muži Ženy
%
Majorita Rómovia
* *
15
Graf č. 5
Graf č. 6
Graf č. 7
Nízka denná/obdeň spotreba ovocia
u Rómov
0 10 20 30 40 50 60 70
Muži Ženy
%
Majorita Rómovia
*
*
Vysoká denná/obdeň spotreba margarínov
u Rómov
0 5
10 15 20 25 30 35 40 45
Muži Ženy
%
Majorita Rómovia
*
Vysoká denná/obdeň spotreba hydiny
u Rómov
0 5
10 15 20 25 30 35 40 45
Muži Ženy
%
Majorita Rómovia
* *
16
Graf . 8
Graf č. 9
Graf10
Zdroj: UVZ SR, ÚPKM
Vysoká denná/obdeň spotreba sladkostí u Rómov
0
10
20
30
40
50
Muži Ženy
%
Majorita Rómovia
* *
Vysoká denná/obdeň spotreba sladených nápojov
u Rómov
0
10
20
30
40
50
60
Muži Ženy
%
Majorita Rómovia
* *
Vysoká denná/obdeň spotreba bieleho chleba
u Rómov
0
10
20
30
40
50
60
Muži Ženy
%
Majorita Rómovia
* *
17
Graf č. 11
Zdroj: ÚVZ SR, Ú PKM
Tab. č. 3 Zvýšená spotreba alkoholických nápojov
Pivo
% kladných odpovedí
Destiláty
% kladných odpovedí
Národnosť 1-2 x týždenne Denne 1-2 x týždenne Denne
Majorita 25,7 13,8 15,1 3,9
Rómovia 24,5 26,4 23,6 12,3
Zdroj: UPKM, UVZ SR
Zvýšená spotreba alkoholických nápojov u Rómov
Tab. č. 4 Nízka fyzická aktivita
práca na záhrade
% kladných odpovedí
šport aktívne
% kladných odpovedí
Národnosť denne Nikdy denne nikdy
Majorita 23 21 8 51
Rómovia 20 45 4 80
Zdroj: UPKM, UVZ SR
Nízka fyzická aktivita u Rómov
18
Zistila sa tiež signifikantne zvýšená hodnota BMI (body mass index ako ukazovateľ obezity))
u rómskej populácie. Obezita sa vyskytovala u 36% rómskej populácie a u 22% majoritnej
populácie a výskyt ťažkej obezity sa zistil u 14% rómskej populácie, t.j. u viac ako
dvojnásobku majority (6%).
Rizikové faktory životného prostredia
- na zabezpečenie pitnej vody ( v roku 2002 42,5% obyvateľov, t.j. 49 014 obyvateľov
používalo vodu z neupravovaných zdrojov)
- nevybudovaná kanalizácia, resp. žumpy na odvedenie odpadových vôd (77%, t.j.89 012
obyvateľov nemá riešené odkanalizovanie)
- hromadenie tuhého komunálneho odpadu podliehajúceho rýchlemu rozkladu
- preľudnenosť obydlí a ich zlý stavebno-technický stav
- nevyhovujúce prístupové komunikácie k osadám (11)
2.1.5. Dĺžka života
U rómskej populácie je oveľa nižší vek dožitia v porovnaní s majoritou. Vek dožitia rómskej
populácie je v priemere o 15 rokov kratší ako u ostatnej populácie – priemerný vek dožitia je
55 rokov u rómskych mužov a 59 rokov u rómskych žien. Zatiaľ čo u majoritného
obyvateľstva je v priemere o 15 rokov dlhší. Vek dožitia je u mužskej populácie SR 70 rokov
a v EÚ 75, 5 rokov, u žien v SR 78 rokov a v EÚ 82 rokov. (Uvádza sa to v aktualizovanom
pláne pre životné prostredie a zdravie obyvateľov SR, ktorý bol schválený začiatkom roku
2006.) Nízke dožitie u rómskej komunity súvisí so spôsobom života a so životnými
podmienkami, v ktorých žijú.
2.1.6. Trendy v zdravotnom stave rómskej komunity
Na základe možných získaných zdrojov a v nich uvedených dát možno skonštatovať,
že zdravotný stav väčšiny občanov rómskej národnosti je horší ako nerómskej
populácie žijúcej na Slovensku. Dokonca všetky dostupné údaje vypovedajú
o zhoršovaní a zlom zdravotnom stave najmä v stále sa rozširujúcich izolovaných
rómskych osadách, v ktorých pretrváva alarmujúca zdravotná situácia.
Katastrofálne životné podmienky, nízke zdravotné uvedomenie a nízka zaočkovanosť
naznačujú, že trend zvýšeného rizika výskytu infekčných ochorení u obyvateľov
rómskeho etnika bude pokračovať.
19
Zvlášť je vysoké riziko výskytu ochorení, ktoré súvisia s nízkym hygienickým
štandardom, a ktoré sa vyskytujú v epidémiách.
Taktiež chronické ochorenia ako srdcovocievne ochorenia a cukrovka sa stávajú
u dospelej rómskej populácie čoraz väčšou hrozbou.
3. ZHRNUTIE PLATNÝCH DOKUMENTOV PRIJATÝCH VLÁDOU SR
V súvislosti so snahou o zlepšenie zdravia rómskej populácie bolo prijatých vládou SR
niekoľko kľúčových dokumentov, z ktorých vyberáme:
3.1. Základné tézy koncepcie politiky vlády SR v integrácii rómskych komunít (7)
Vybrané ciele v súvislosti s prevenciou a podporou zdravia, v súlade s uznesením vlády č.
278/2003 „Na dosiahnutie de facto prístupu k zdravotnej starostlivosti a k zdraviu Rómov je
potrebné v pôsobnosti MZ SR prijať dočasné vyrovnávacie opatrenia strednodobého (2003 –
2006) a dlhodobého (do 2010) charakteru:
realizovať prieskum zdravotného stavu obyvateľov rómskych osád. Prieskum by mal
prebiehať v spolupráci s miestnymi lekármi a obyvateľmi komunít, ktorí majú dôveru
svojich spoluobčanov. Prieskumu by mal predchádzať pilotný projekt v 5 oblastiach,
s cieľom získať dôveru obyvateľov,
zlepšiť koordináciu programov v oblasti zdravia a poskytovania zdravotnej starostlivosti
Rómom vyčlenením osoby alebo inštitúcie, ktorá by zodpovedala za všetky projekty
týkajúce sa zdravia Rómov,
v roku 2004 zahrnúť financovanie Programu ozdravenia životného prostredia, zlepšenie
hygienických podmienok a prevencie infekčných ochorení u obyvateľov rómskych osád,
ktorý bol schválený uznesením vlády SR č. 550 zo 17. mája 2002 do štátneho rozpočtu.
Počas nasledujúcich piatich rokov je potrebné zvýšiť percento vakcinácie obyvateľov
rómskych osád zo 70 na 95 %,
vypracovať program zlepšenia činnosti terénnych zamestnancov štátnych zdravotných
ústavov zahŕňajúcich aj rozšírené siete zdravotnej asistencie pre rómske osady,
podporovať a rozšíriť sieť zdravotných asistentov, ktorí by poskytovali zdravotnú
starostlivosť najmä pre deti a matky, aj terénnou prácou v rómskych osadách,
rozšíriť programy zamerané na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu a
intolerancie v zdravotníctve,“
20
3.2. Národný akčný plán Slovenskej republiky k Dekáde začleňovania rómskej
populácie 2005-2015 (6), časť zdravie
V súlade s uznesením vlády SR č.28/2005:
- „analýza zdravotného stavu a zdravotného uvedomenia rómskych komunít,
- zlepšenie prístupu Rómov k zdravotnej starostlivosti a tým súvisiace zvýšenie
informovanosti o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
zlepšenie reprodukčného zdravia,
zvýšenie preočkovanosti rómskej populácie“,
3.3. Miléniové rozvojové ciele SR
V súlade s Miléniovými rozvojovými cieľmi – Návrh cieľa č. 3 (10)
- „zlepšiť informovanosť o chudobe Rómov,
- prepojiť aktivity zamerané na Rómov,
- zapojiť Rómov do riešenia chudoby,
- motivovať Rómov v snahe vyhnúť sa chudobe,
- uplatňovať špecifické opatrenia ( pracovnici podpory zdravia pre znevýhodnené komunity),
- presadzovať integrované riešenia,“
3.4. Náplň činnosti Úradu verejného zdravotníctva SR
Úlohy vyplývajúce z náplne činnosti ÚVZ SR:
monitorovanie vzťahov determinantov zdravia a verejného zdravia,
identifikácia zdravotných rizík a návrh riešení,
prevencia ochorení a iných porúch zdravia, dohľad nad jej vykonávaním,
vykonávanie hodnotenia dopadov na verejné zdravie ,
výchova spoločnosti ku zdraviu,
príprava a realizácia preventívnych programov podpory zdravia na národnej a regionálnej
úrovni,
metodická príprava a usmerňovanie edukačných aktivít.
Plnenie cieľov musí byť vykonávané na národnej a regionálnej úrovni a v spolupráci s
príslušnými organizáciami, podieľajúcimi sa na riešení problémov rómskej komunity.
21
4. POPIS PROGRAMU PODPORY ZDRAVIA PRE ZNEVÝHODNENÉ KOMUNITY
4.1. Cieľ Programu podpory zdravia znevýhodnených komunít (ďalej len „Program)
Cieľom Programu je dosiahnuť v dlhodobom horizonte – do roku 2015:
- podporu rovnosti a spravodlivosti v zdraví,
- zlepšenie zdravotného stavu a životného štýlu,
- zvýšenie individuálnej zodpovednosti za vlastné zdravie.
Kľúčovým konečným cieľom Programu je zlepšenie zdravotného stavu a životného štýlu
znevýhodnených komunít v Slovenskej republike. Splnenie tejto úlohy spadá do oblasti
verejného zdravotníctva a v zmysle zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, patrí do kompetencie Úradu verejného
zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len ÚVZ SR) a príslušných regionálnych úradov
verejného zdravotníctva (ďalej len RÚVZ).
4.2. Cieľová skupina
Cieľovou skupinou Programu sú ľudia žijúci v segregovaných a separovaných rómskych
osídleniach.
V budúcnosti sa plánuje Program rozšíriť aj pre ďalšie skupiny populácie, a to pre
bezdomovcov a azylantov.
4.3. Etapy riešenia
V prvej etape, od roku 2007-2008 bude Program zameraný na znevýhodnenú rómsku
komunitu, na ľudí žijúcich v segregovaných a separovaných rómskych osídleniach (Program
podpory zdravia znevýhodnenej rómskej komunity).
V roku 2008 bude program hodnotený a na základe výstupov bude pripravené jeho ďalšie
pokračovanie, prípadne modifikovanie a rozšírenie aj pre ďalšie znevýhodnené komunity.
V rokoch 2008 bude hodnotená nielen efektívnosť a účinnosť vytvoreného systém, ale počas
uvedeného obdobie bude vykonané aj monitorovanie zdravotného stavu reprezentatívneho
súboru rómskej populácie (v časti 2. tohto Programu sú uvedené len parciálne výsledky, ktoré
nereprezentujú komplexne zdravotný stav uvedenej populácie).
Druhá etapa programu bude navrhnutá na roky 2009-2015.
22
Súčasťou každej etapy bude:
- monitorovanie a analýza vzťahov determinantov zdravia a verejného zdravia
- príprava a realizácia programov podpory zdravia
- evaluácia a hodnotenie
Na základe monitorovania sa identifikujú jednotlivé zdravotné riziká a vytvorí sa systém
pravidelného monitorovania zdravotného stavu a zdravotného uvedomenia a správania sa
znevýhodnených komunít.
Monitorovací systém bude rozdelený do piatich skupín indikátorov:
sociálno-ekonomické indikátory,
indikátory mortality a morbidity a iné vybrané demografické ukazovatele, ktoré
poliehajú rutinnej štatistike,
indikátory zdravotnej starostlivosti, ktoré v súčasnosti sledujú zdravotné poisťovne, a
indikátory úrovne zdravia,
indikátory zdravotného uvedomenia a správania, ktoré v súčasnosti sleduje ÚVZ SR.
Tieto indikátory zodpovedajú pripravovanej smernici Eurostatu,
indikátory kvality, efektivity a účinnosti preventívnych programov.
Výsledky a analýzy sledovania zdravotného stavu budú slúžiť na prípravu a realizáciu
preventívnych programov podpory zdravia na národnej, regionálnej úrovni, prípadne lokálnej
úrovni a na vyhodnotenie dopadov opatrení na verejné zdravie.
Priebežné hodnotenie efektívnosti a účinnosti programu sa bude vykonávať v dvojročných
intervaloch.
Realizácia tohto programu bude vykonávaná v spolupráci s príslušnými organizáciami,
podieľajúcimi sa na riešení problémov znevýhodnených komunít: MZ SR, Úradom
splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity a regionálnymi kanceláriami, regionálnymi
úradmi verejného zdravotníctva, Slovenskou zdravotníckou univerzitou a mimovládnymi
organizáciami zameranými na pomoc rómskym komunitám.
23
5. 1. ETAPA - PROGRAM PODPORY ZDRAVIA ZNEVÝHODNENEJ RÓMSKEJ
KOMUNITY NA ROKY 2007-2008
5.1. Cieľová skupina
Segregované a separované osídlenia - cieľovou skupinou sú predovšetkým obyvatelia žijúci
v sídelnej jednotke typu osady, resp. sociálne vylúčené a geograficky segregované
a separované rómske komunity, ktoré sú často bez vyriešených základných
majetkovoprávnych vzťahov, bez infraštruktúry, s nevyhovujúcimi hygienickými
a sociálnymi podmienkami, s nízkou vzdelanostnou a kultúrnou úrovňou a zlým zdravotným
stavom.
Cieľom je zlepšenie zdravotného stavu a zvýšenie zodpovednosti za vlastné zdravie
segregovanej rómskej komunity, resp. otvorenie a sprístupnenie komunity ďalším
preventívnym programom podpory zdravia.
5.2. Systém realizácie uvedenej časti Programu
Systém výberu RÚVZ, ktoré sa zúčastnia Programu, bude realizovaný podľa nasledovných
kritérií:
- oblasti s najväčšou nezamestnanosťou (podľa Štatistického úradu SR – ďalej len ŠÚ SR,
2005),
- oblasti s najnižším sociálno – ekonomickým hodnotením regiónu (13),
- oblasti s najvyšším počtom rómskych obyvateľov,
- oblasti s najnižšou vzdelanostnou úrovňou,
- najnižšou strednou dĺžkou života,
- vysokou mortalitou v produktívnom veku.
Podľa uvedených kritérií sa program bude realizovať v roku 2007-2008 v nasledovných
RÚVZ:
*1. Košice ( KE ) – 3 Komunitní pracovníci
*2. Prešov ( PO ) - 3 Komunitní pracovníci
*3. Poprad ( PP ) – 3 Komunitní pracovníci
*4. Rimavská Sobota ( RS ) – 3 Komunitní pracovníci
*5. Rožňava ( RV ) – 3 Komunitní pracovníci
*6. Spišská Nová Nes ( SNV ) – 3 Komunitní pracovníci
7. Bardejov ( BJ ) – 3 Komunitní pracovníci
24
8. Banská Bystrica ( BB ) – 3 Komunitní pracovníci
9. Stará Ľubovňa ( SL ) – 3 Komunitní pracovníci
10. Michalovce ( MI ) – 3 Komunitní pracovníci
V každom RUVZ budú zmluvne pôsobiť 3 Komunitní pracovníci zdravotnej výchovy: 1
koordinátor a 2 asistenti
* V uvedených RUVZ od 15.3.2007 formou dohody o vykonaní práce vykonávajú činnosť
prví 18 Komunitní pracovníci. Od 1. júna 2007 by mal byť program zabezpečený vo všetkých
10 RUVZ a činnosť bude vykonávať 30 Komunitných pracovníkov.
Uvedený návrh počtu Komunitných pracovníkov pokrýva približne len 10% z celkového
predpokladaného počtu, ktorý by mal systém obsahovať. V hodnotení programu v roku 2008
bude na základe výsledkov navrhnutá optimalizácia systému a 2. etapa Programu
s celoplošným pokrytím v závislosti od kritérií pre výber RUVZ.
5.3. Harmonogram aktivít Programu podpory zdravia znevýhodnených komunít na
Čas Aktivita Zodpovednosť Financie
2007
marec-
december
- Výber 18 komunitných pracovníkov
- Zaškolenie (ekonomické, odborné)
- Monitorovanie zdravotného stavu v príslušnom
regióne
- príprava programov podpory zdravia
- komunitná práca v teréne
ÚVZSR a 6 RÚVZ: Košice,
Poprad, Prešov, Rimavská Sobota,
Rožňava, Spišská Nová Ves
5, 820 000,-Sk
2007
jún -
december
- Výber ďalších 12 komunitných pracovníkov
- Zaškolenie
- Monitorovanie zdravotného stavu v príslušnom
regióne
- príprava programov podpory zdravia
- Komunitná práca v teréne
Doplnenie o 4 RÚVZ: Bardejov,
Banská Bystrica, Stará Ľubovňa,
Michalovce
3, 920 880,-Sk
2008 - Činnosť 30 komunitných pracovníkov v teréne
- Monitorovanie zdravotného stavu v príslušnom
regióne
- príprava a realizácia programov podpory zdravia
- komunitná práca v teréne
ÚVZ SR a RÚVZ: Košice, Poprad,
Prešov, Rimavská Sobota,
Rožňava, Spišská Nová Ves,
Bardejov, Banská Bystrica, Stará
Ľubovňa, Michalovce
9 740 880,-Sk
5.4. Odborné zameranie
5.4.1. Prieskum zdravotného stavu a zdravotného uvedomenia, vrátane identifikácie
rizík, návrhu opatrení
Výsledky monitorovania zdravotného stavu znevýhodnených rómskych komunít nie sú
reprezentatívne a možno povedať, že až úplne absentujú. Prvou úlohou pracovníkov podpory
25
zdravia pre znevýhodnené komunity bude prieskum zdravotného stavu a zdravotného
uvedomenia. Na základe výsledkov sa zistí miera ohrozenia zdravia a identifikujú sa
najvýraznejšie zdravotné problémy a špecifiká.
Na základe týchto zistení sa odvíja možnosť pracovníka podpory zdravia pre znevýhodnené
komunity požiadať o asistenta a taktiež iniciovať prípravu konkrétneho preventívneho
programu podpory zdravia cieľovej skupiny.
Monitoring sa bude realizovať pod dohľadom príslušného RÚVZ prostredníctvom Dotazníka
životného štýlu a zdravotného stavu.
5.4.2. Programy podpory zdravia pre znevýhodnené komunity
Paralelne, už pri prieskume zdravotného stavu a zdravotného uvedomenia budú realizované
Programy podpory zdravia. Ich návrh a realizácia je založená na vedecky overených
metódach podpory zdravia. Programy sú priebežne sledované a vyhodnocuje sa ich účinnosť
a efektívnosť. Môžu byť realizované na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Taktiež môžu
byť v moduloch realizované pre skupiny obcí s rovnakými špecifikami.
6. SYSTÉM REALIZÁCIE
6.1. Systém Komunitných pracovníkov v oblasti zdravotnej výchovy
Program bude realizovaný prostredníctvom „Komunitných pracovníkov v oblasti
zdravotnej výchovy“ (ďalej len „Komunitní pracovníci“). Komunitní pracovníci budú
riadení príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva. Ich úlohou je
sprostredkovávať komunikáciu, zvyšovať informovanosť a šíriť zdravotnú výchovu medzi
RÚVZ, všeobecným lekárom, pediatrom, lekárom špecialistom – gynekológom a komunitou.
Komunitní pracovníci budú rozdelení do dvoch skupín:
– Komunitný pracovník - koordinátor (ďalej len „Koordinátor“)
– Komunitný pracovník – asistent koordinátora (ďalej len
„Asistent koordinátora“)
Systém výberu RÚVZ, ktoré sa zúčastnia Programu, bude realizovaný podľa nasledovných
kritérií:
- oblasti s najväčšou nezamestnanosťou (podľa ŠÚ SR),
- oblasti s najnižším sociálno – ekonomickým hodnotením regiónu (13),
26
- oblasti s najvyšším počtom znevýhodnenej populácie,
- oblasti s najnižšou vzdelanostnou úrovňou,
- najnižšou strednou dĺžkou života,
- vysokou mortalitou v produktívnom veku.
Koordinátor na základe špecifických potrieb regiónu, v súčinnosti so starostom obce a
vybraným lekárom, môže požiadať o Asistenta koordinátora. Asistenti koordinátora môžu
byť aj členovia znevýhodnenej komunity, prípadne obyvatelia príslušnej obce, ktorí už
pracovali v podobnom projekte zameranom na zdravotnú problematiku. Vzťah medzi RÚVZ
a Asistentom koordinátora bude zmluvne zabezpečený formou príkaznej zmluvy uzatvorenej
v zmysle Občianskeho zákonníka.
Metodické usmerňovanie, priebežné vzdelávanie Koordinátorov a Asistentov koordinátora,
prípravu programov na národnej úrovni, ako aj prípravu stratégie a celkovú supervíziu
zabezpečuje ÚVZ SR.
6.2. Náplň práce Koordinátora a Asistenta koordinátora
Činnosti, ktoré vykonáva Koordinátor a Asistent koordinátora sú zamerané na podporu
a rozvoj zdravia, zdravotnú výchovu a osvetu. Nevykonávajú zdravotnú starostlivosť ani
činnosti a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
6.2.1. Činnosti vykonávané Koordinátorom:
- podieľať sa na príprave a zabezpečovaní realizácie programov podpory zdravia v
komunite,
- zabezpečovať dohľad, náplň a kontrolu výkonu práce a plnenie pridelených úloh
Asistentom koordinátora,
- organizačne zabezpečiť výkon poradenského centra zdravia príslušného RÚVZ
v komunite,
- zabezpečovať komunikáciu medzi komunitou a všeobecným lekárom, pediatrom,
lekárom špecialistom – gynekológom prostredníctvom Asistentov koordinátorov,
- zabezpečovať informovanosť komunity o prevencii, poskytovaní zdravotnej
starostlivosti, zdravotného poistenia a o právach pacienta,
- zabezpečovať pravidelné sledovanie zdravotného stavu komunity,
- priebežne zabezpečovať spätnú väzbu pre hodnotenie kvality, efektivity a účinnosti,
- vyhodnocovať programy a indikátory na svojej úrovni,
27
- spolupracovať pri výmene informácií a skúseností s terénnymi sociálnymi
pracovníkmi, s rómskymi asistentmi učiteľa pracujúcimi v regi ónoch, ako aj
s regionálnymi kanceláriami Úradu splnomocnenkyne vlády SR pre rómske
komunity a tiež mimovládnymi organizáciami zameranými na pomoc rómskym
marginalizovaným komunitám
- zber dát sa bude uskutočňovať pod dohľadom príslušného RÚVZ, v súvislosti
s realizáciou monitorovania zdravotného stavu prostredníctvom Dotazníka zdravý
životný štýl.
6.2.2. Činnosti vykonávané Asistentom koordinátora:
- zabezpečovať šírenie zdravotnej osvety v komunite
- zabezpečovať komunikáciu medzi komunitou a všeobecným lekárom, pediatrom,
lekárom špecialistom - gynekológom
- podporovať prístup komunity k zdravotnej starostlivosti – zabezpečovať informácie
o prevencii, poskytovaní zdravotnej starostlivosti a zdravotného poistenia a o
právach pacienta,
- podieľať sa na aplikovaní programov podpory zdravia do komunity podľa inštrukcií
koordinátora,
- podporovať zvyšovanie zodpovednosti členov komunity za vlastné zdravie,
- spolupracovať s Koordinátorom pri identifikovaní rizikových faktorov a potrieb
súvisiacich so zdravím znevýhodnenej komunity,
- spolupracovať pri výmene informácií a skúseností s terénnymi sociálnymi
pracovníkmi, s rómskymi asistentmi učiteľa pracujúcimi v regiónoch, ako aj
s regionálnymi kanceláriami Úradu splnomocnenkyne vlády SR pre rómske
komunity a tiež mimovládnymi organizáciami zameranými na pomoc rómskym
marginalizovaným komunitám
- zber dát (v súvislosti s realizáciou monitorovania zdravotného stavu prostredníctvom
Testu zdravé srdce a Dotazníka zdravý životný štýl)
6.3. Kvalifikačné požiadavky
6.3.1. Komunitný pracovník - Koordinátor
Kvalifikačné požiadavky: - úplné stredné zdravotnícke vzdelanie
alebo
- úplné stredné odborné vzdelanie - 5 rokov prax*
28
- vysokoškolské vzdelanie – je považované za výhodu
- znalosť slovenského jazyka na úrovni materinského jazyka -
podmienka
- schopnosť komunikácie v rómskom jazyku - je považované za
výhodu
- schopnosť komunikácie v maďarskom jazyku - považované
za výhodu
- účasť v projektoch Zlepšenie dostupnosti zdravotnej
starostlivosti pre marginalizované rómske komunity na
Slovensku, Asistent detského lekára a Zdravie Rómov
– považované za výhodu
- poznanie danej komunity/príslušnosť ku komunite –
považované za výhodu
- akceptovaný, rešpektovaný komunitou aj predstaviteľmi
miestnej samosprávy
- disciplinovanosť, dôveryhodnosť, zmysel pre zodpovednosť,
morálne kvality, nekonfliktnosť, dobré komunikačné
zručnosti
* Základným predpokladom koordinátora je zdravotnícke vzdelanie. V prípade, ak
koordinátor nebude mať zdravotnícke vzdelanie, musí si ho doplniť do 5 rokov od nástupu do
zamestnania.
6.3.2. Komunitný pracovník - Asistent
Kvalifikačné požiadavky: - ukončené základné vzdelanie – základná požiadavka
- úplné stredné odborné vzdelanie – je považované za výhodu
- znalosť slovenského jazyka na úrovni materinského jazyka -
podmienka
- ovládanie rómskeho jazyka (aspoň na komunikatívnej úrovni)
- podmienka
- schopnosť komunikácie v maďarskom jazyku - považované
za výhodu
- účasť v projektoch Zlepšenie dostupnosti zdravotnej
29
starostlivosti pre marginalizované rómske komunity na
Slovensku, Asistent detského lekára a Zdravie Rómov
- považované za výhodu
- poznanie danej komunity/príslušnosť ku komunite –
považované za výhodu
- akceptovaný, rešpektovaný komunitou aj predstaviteľmi
miestnej samosprávy
- disciplinovanosť, dôveryhodnosť, zmysel pre zodpovednosť,
morálne kvality, nekonfliktnosť, dobré komunikačné
zručnosti
6. 4. Vzdelávanie
Komplexné zabezpečenie vzdelávania Komunitných pracovníkov vykonáva ÚVZ
SR spolupráci s inštitúciami akreditovanými Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej
republiky (ďalej len MZSR), Lekárskou fakultou Univerzity Komenského, Slovenskou
zdravotníckou univerzitou, ADOS – Agentúrou domácej ošetrovateľskej starostlivosti,
a ďalšími inštitúciami, akreditovanými aj Ministerstvom školstva Slovenskej republiky.
6. 5. Finančné zabezpečenie
Vzhľadom k tomu, že v zmysle uznesenia vlády SR č.856/2006 k návrhu rozpočtu verejnej
správy na roky 2007 až 2009, nie je možné vytvárať nové pracovné miesta, bude sa Program
riešiť formou Príkaznej zmluvy ako dočasné riešenie v prechodnom období 2007 – 2008.
V rokoch 2007 a 2008 sa Program bude realizovať z finančných prostriedkov, pridelených do
kapitoly MZ SR, účelovo určených na plnenie Národného akčného plánu Slovenskej
republiky k Dekáde začleňovania rómskej populácie 2005 – 2015, v súlade s uznesením vlády
SR č.28/2005.
6. 5. 1 Zabezpečenie výkonu činnosti komunitného pracovníka
Na zabezpečenie výkonu činnosti Koordinátora sú náklady na činnosť rozdelené do
nasledujúcich častí:
- odmena za vykonanú prácu
- cestovné a iné náklady (materiálno – technické zabezpečenie činnosti)
- náklady na vzdelávanie.
30
Ďalšie náklady na činnosť Asistenta koordinátora zabezpečí podľa svojich možností Obec ako
svoju vecnú spoluúčasť:
- priestor na výkon práce (počas výkonu činnosti v teréne)
- prístup k PC
- telekomunikačné náklady
6. 5. 2. Grantový systém
Cieľom grantového systému bude iniciovanie aktivít a integrovanie obce, tretieho sektora,
prípadne iných organizácií, ktoré sú schopné efektívne podporovať zdravie znevýhodnených
komunít. Vytvorenie grantového programu bude súčasťou 2. etapy Programu, ktorá bude
predložená v roku 2008.
7. ZÁVER
Očakávanými výstupmi z návrhu Programu je zlepšenie zdravotného stavu a pozitívna zmena
životného štýlu, zvýšenie zdravotného uvedomenia a celkovo zvýšenie zodpovednosti za
vlastné zdravie. S tým súvisiaca aj podpora integrácie, zvýšenie šance zamestnať sa, podpora
pre dosiahnutie vyššieho vzdelania, zvýšenie kvality života a zlepšenie sociálno –
ekonomického statusu.
Ak by štát, resp. spoločnosť nevykonala intervencie uvedené v predkladanom materiáli
existuje odôvodnený predpoklad zvýšenia nákladov štátu na liečbu a invaliditu a celkovo
záporného ekonomického prínosu uvedenej skupiny populácie pre štát.
31
8. LITERATÚRA:
1. GINTER E.: Výskum výživy a životného štýlu troch etnických skupín SR, ÚP KM,
ŠFZÚ SR, 2003.
2. Aktualizovaný plán pre životné prostredie a zdravie obyvateľov SR, 2006.
3. HAVELKOVÁ B.: Správa o zdravotnom stave rómskej minority žijúcej v SR. ÚVZ
SR, 2005.
4. Sociálna a ekonomická situácia potencionálnych žiadateľov o azyl zo Slovenskej
republiky, Medzinárodná organizácia pre migráciu, 2000.
5. VAŠEČKA, M.: Čačipen Pal o Roma-Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku,
Inštitút pre verejné otázky, Bratislava, 2002. ISBN 80-88935-41-5
6. UZNESENIE VLÁDY SR č. 28 z 12. januára 2005: Národný akčný plán SR k Dekáde
začleňovania rómskej populácie 2005-2015
7. UZNESENIE VLÁDY SR č. 278 z roku 2003: Koncepcia politiky vlády SR
v integrácii rómskych komunít
8. Digne, M. a kol.: ZLEPŠENIE SITUÁCIE RÓMOV V SR. Twinning Convenant SK
0002/SK00/IB-01-December 2003.
9. Národný program ochrany reprodukčného zdravia. Bratislava, 2004.
10. Správa o miléniových rozvojových cieľoch. Bratislava, 2003.
11. Program ozdravenia životného prostredia, zlepšenia hygienických podmienok
a prevencia infekčných ochorení u obyvateľov rómskych osád. Štátny zdravotný ústav
SR. Bratislava, 2002
12. Programme of Community Action in the field of Health and Consumer Protection.
Brussels, 2005. 2005/0042 (COD)
13. FALŤAN, Ľ., PAŠIAK, J. : Regionálny rozvoj Slovenska. Východiská a súčasný stav.
Sociologický ústav SAV. Bratislava, 2004
14. KRAK, J.: Zdravotný stav a úmrtnosť rómskej populácie. Realizačný projekt
Národného programu podpory zdravia. RUVZ Poprad, 2004-2005.
15. MZ SR: Phare - Pilotný projekt terénnych zdravotníckych asistentov. 2004-2006.