prÍspevok polovica pre distributÉra file 1 číslo distributéra prÍspevok 1,40 € polovica pre...

1www.mesacnikcesta.sk

číslo distributéra

PRÍSPEVOK1,40 €POLOVICA PRE DISTRIBUTÉRA

POULIČNÝ A CHARITNÝ ČASOPIS JÚN 2018

OTEC

2 cesta 6/2018 3www.mesacnikcesta.sk

V živote každého z nás je množstvo zážitkov. Niektoré sú hlboko vryté v našej pamäti, niektoré ukryté v našom vnútri, na mnohé si nepamätáme. Nedávny 1. máj sa aj dnes slávi ako sviatok práce a u našich bratov rímskokatolí-kov aj ako sviatok sv. Jozefa, robotníka, ktorý bol tiež pestúnom nášho Pána Ježiša Krista, ktorého zaúčal do tajom-stiev práce a v živote malého Ježiša zohral významnú úlohu aj pri jeho ochrane či záchrane.

Tento mesiac je už tradične venovaný deťom. 1. jún je Medzinárodným dňom detí a pri tejto príležitosti sa počas celého mesiaca koná veľa rôznych akcií zameraných na tento sviatok. Ako chlapec som mal tento sviatok veľmi rád. Zažil som pri ňom veľa radosti a zábavy. A to vie oceniť každé dieťa. Myslím si, že aj vďaka takýmto aktivitám som dnes tým, kým som. Detstvo je totiž spojené s bezstarostnosťou, radosťou a užívaním si života, aj keď o ňom vlastne vtedy ani veľa nevieme. Napriek tomu, že deti o živote veľa nevedia, Ježiš hovorí: „... ak nebudete ako deti, nevojdete do Božieho kráľovstva.“ (porov. Mt 18, 3). Žiť v dospelosti ako dieťa neznamená žiť bezstarostne, t.j. bez starostí, bez starostlivosti, bez zodpovednosti, ale žiť jednoducho, v pokoji svojho srdca, s vedomím, že ak sa aj niečo zlé a ťažké bude diať, tak môj Otec, ktorý je na nebesiach, mi poskytne všetko potrebné k tomu, aby som to v danej chvíli života zvládol, pretože som Jeho milované Božie dieťa.

Musím sa priznať, že keď som prvýkrát vo svojom živote počul o tom, že som Božie dieťa, tak ma to zaskočilo. Nikdy som si totiž nemyslel a dovtedy ani nepočul, že Boh, ktorý je spravodlivý sudca, ktorý dobrých odmeňuje a zlých tresce, je aj milujúci Otec. Že ma miluje a berie takého, aký som, napriek všetkým mojim chybám, nedo-konalostiam a zlyhaniam. Bolo to veľmi oslobodzujúce a uzdravujúce. Preniklo to celú moju osobu a dalo úplne iný zmysel môjmu životu. Vnímal som, že nie je nič krajšie ako byť milujúcim dieťaťom svojho Otca. Odovzdať Mu celý svoj život, taký, aký bol a je. Dnes túto pravdu žijem už viac ako dvadsať rokov a po celý ten čas cítim, že moje srdce je v Jeho prítomnosti veľmi pokojné. Dáva mi istotu života, ak Mu ako dieťa budem dôverovať. Nie je totiž nič krajšie ako mať Otca.

Pri čítaní tohto vydania Cesty budete mať aj vy možnosť okúsiť aspoň kúsok tejto Božej pravdy. Verím, že sa vás mnohé skutočnosti dotknú a vy zakúsite Lásku nášho dobrotivého Otca, že aspoň v malej miere prežijete to, čo môže prežiť iba Božie dieťa – jednoduchosť a hĺbku Božej prítomnosti.

Nech sa vám príjemne číta.

4 AKÝ OTEC TAKÝ SYN

10 „ONI SÚ SKÚŠANÍ VO VIERE, MY SME SKÚŠANÍ V LÁSKE...“.

13 KEĎ DO NÁS VSTÚPI DUCH SVÄTÝ, OTVÁRA SRDCIA NÁDEJI

14 WORKOHOLIK

16 PAJAZMÍN A TROJPUK

18 PRACOVNÁ TERAPIA A JEJ VÝZNAM PRE ABSTINENCIU

JÚN 2018

OBSAH

2

14

4

Mgr. PETER MICHANČO

10

20 OTEC V RODINE

22 GÁNDHÍ – BOJOVNÍK BEZ ZBRANE

24 AKO SME HÁČKOVALI „CESTIČKU DO ŽIVOTA“

A POMÁHALI NAJMENŠÍM DEŤOM

28 CHUDOBA RODÍN A JEJ PODOBY

32 SPRÁVY Z TKKBS

28CHUDOBA RODÍN A JEJ PODOBY

OTEC A DIEŤA

EDITORIÁL

WORKOHOLIK

FOTO: www.doba.sk

AKÝ OTEC TAKÝ SYN

„ONI SÚ SKÚŠANÍ VO VIERE,MY SME SKÚŠANÍ V LÁSKE...“.


ROZHOVOR ROZHOVORMgr. DENISA POVAŽANOVÁ

V súčasnej dobe máme na Slovensku viac ako 40 % rozvodovosť a veľa detí po rozpade rodiny ostáva s matkou bez priameho dennodenného vply-vu otca, častokrát bez akéhokoľvek výchovného pôsobenia otca – aký to má dopad na deti?

Začnem na trochu hlbšej úrovni. Otec na jednej strane zohráva veľmi dôležitú úlohu, ale nie v ponímaní dnešnej problematiky toho, čo sa oča-káva v rodine. Keď manželka otehot-nie, začnime od toho, čo by partner mal napĺňať. Tým, že už nie je sama, prebieha u nej vývoj vzťahu k dieťatku a partner zohráva úlohu sprostredko-

AKÝ OTEC TAKÝ SYN

rozhovor s PhDr. Vladimírom Stanislavom, PhD., MPH

FOTO: www.lifeclub.in

vateľa – napĺňa potreby partnerky, aby ona mohla naplniť potreby dieťaťa, pretože prenatálne obdobie má veľmi silný emocionálny dopad na bábätko. Po narodení dieťatka sa otec z priro-dzeného etiologického pohľadu ne-vie postarať o dieťatko emocionálne a znova zohráva úlohu pomocníka. Môže pomôcť pri kúpaní tým, že pri-praví vaničku a vodu pre dieťa alebo pôjde na prechádzku s kočiarikom a podobne, ale emocionálne sa nevie napojiť na dieťa.

Uznávame rovnocennosť pohlaví, ale rola muža a ženy sa nezmenila, lenže dnes sa to zrazu začína meniť.

Muži ostávajú na materskej dovolen-ke, pretože ženy majú lepšie posta-venie a väčší príjem. Ale muž, ktorý ostáva na materskej, musí znížiť dávku testosterónu. Vie sa postarať o bábät-ko, ale nie emocionálne, len formál-ne – teda dá mu najesť, prebalí ho. Na opačnej strane žena, ktorá je v riadia-cej funkcii, musí čeliť 20 mužom, lebo im velí. A jej hladina estrogénu musí klesnúť a hladina testosterónu musí vzrásť, potrebuje byť totiž v neustálom strehu, pretože to je mužská pozícia. Prichádza domov, no po čase sa už ne-dokáže odosobniť a ostáva vo zvýšenej hladine testosterónu. Ona vie dieťatko

nakŕmiť, uloží ho spať, ale ono potre-buje emóciu, potrebuje zrkadlenie. Ak dieťa dlhodobo nemá naplnené svoje potreby od matky, nastáva prvé ob-dobie, kedy odchádza do schizoidné-ho sveta. Tam vznikajú prvé poruchy. Takže muž by v tomto období mal na-pĺňať potreby manželky, nie dieťaťa. Je veľmi dôležité, aby si to partneri uve-domili, a hlavne ženy, ktoré vyžadujú a očakávajú od manžela pomoc s die-ťaťom. Áno, je to potrebné, ale primár-ne má napĺňať potreby matky.

Tu sa dostávame k otázke, čo sa deje, ak ten muž nie je pri matke, či už z hľadiska toho, že manžel nezvlá-da náročnosť plnenia očakávaní rodi-ny, alebo preto, že odchádza služobne preč. Muži často dochádzajú za prá-cou, matka teda nemá naplnené part-nerské potreby. Môže sa stať, že začne dieťa zaťahovať do problémov, deje sa to hlavne vo vzťahu matka – syn. Na-viaže sa na dieťa a lásku, ktorú by mala vracať partnerovi, prenáša na dieťa a zahlcuje ho. Z takého chlapca sa po-tom môže vyvinúť narcistická štruk-túra, nehovorím o poruche, ale o or-ganizácii osobnosti. V budúcnosti sa správa podľa hesla – nebuď taký, aký si, ale buď taký, akého ťa chceme mať. Snaží sa napĺňať potreby najprv matky a neskôr partnerky, ale nemá naplne-né svoje potreby zvnútra. Hovoríme o vzťahu matka – syn, lebo najviac sa to odzrkadľuje v týchto vzorcoch, pretože chlapec potrebuje matku, ale len do určitého času. Neskôr je otec podstatne viac potrebný, aby ho učil hodnotám. Hovoríme, že matka mi-luje svoje dieťa bezpodmienečne, ale otec miluje svoje dieťa podmienečne. Ak je tento model funkčný, dieťa je naplnené láskou matky a otcova pod-mienečná láska sa odzrkadľuje neskôr v dospelom veku vo vytvorení hodnôt a hraníc. Najnovšia teória hovorí, že otec by mal dávať hranice v zmysle podmienečnej lásky, ale mal by sa pre syna stať niečím ako je v ringu gume-ný plot, kde syn narazí, ale neublíži si. Otec syna učí, kde sú hranice.

Mohli by ste bližšie vysvetliť, čo zna-mená, keď hovoríte o podmienečnej láske otca?

Podmienečná láska je myslená v smere budovania hodnôt u dieťaťa, keď ho otec učí niesť dôsledky svojich činov. Podmienečná láska kritizuje správanie a dáva podmienky v sprá-vaní, ale nie v ponímaní toho jedinca. Vysvetlíme si to na príklade. Chlapec kopne loptu zámerne alebo nechtiac do okna a rozbije ho. Otec ho kar-há a je veľmi dôležité, aby povedal: „Nepáči sa mi tvoje správanie, ale to neznamená, že ťa nemám rád.“ To je veľmi dôležité, pretože dieťa je veľmi dobrý pozorovateľ, ale veľmi zlý in-terpretátor. Lebo ak ten otec povie len prvú časť vety, teda povie A, ale nepo-vie B, tak dieťa si interpretuje – ak ma otec kritizuje, tak ma nemá rád. Toto by som odporúčal všetkým otcom aj mamám, aby za každou kritikou po-vedali: „...ale mám ťa rád.“

Vrátim sa k tomu, že keď chýba v rodine otec, matka zahltí láskou svojho syna, a neskôr, keď sa kon-frontuje s mužským svetom a prechá-dza do obdobia adolescencie, kde sa chlapec s otcom zvyčajne identifikuje, nemá sa s kým identifikovať, keď otec nie je prítomný. Potom môže nastať stav, že si otca idealizuje a neskôr sa ukáže, že on ideálny nedokáže byť. On nechce byť taký ako jeho otec, ale vlastne nevie, aký má byť.

Otec zohráva v neskoršom, po-vedzme školopovinnom veku veľmi dôležitú úlohu – či už vo vzťahu k sy-novi, či k dcére. Dievča očakáva, že je pre otca princeznou. U chlapca je zasa veľmi dôležitý v čase, keď sa s ním po-trebuje identifikovať. Matka nemôže nahradiť otca a kompenzovať deťom vzťah s otcom a naopak. Ak manželia nežijú spolu, je veľmi dôležité hovoriť o tom, prečo tu otec nie je, lebo deti majú nezodpovedané otázky.

Na druhej strane je otázne či zo-trvávať v disfunkčnom vzťahu, kde sú deti emocionálne, psychicky aj fyzicky týrané otcom. Matka v takom prípade býva slabá na to, aby urobila rozhod-nutie a zo vzťahu odišla, pričom navo-nok takáto rodina pôsobí ucelene. Ak matka z takéhoto vzťahu odíde, síce je tam jednosmerná výchova a nemusí byť úplne funkčná, ale deti sa v takom prípade nedostávajú do ambivalencie

(výskyt protichodných emócií ako lás-ka a nenávisť a pod.). Vedia, že určité veci nie sú dobré, iné dobré sú, ale ve-dia, že idú jedným smerom – nemusia čeliť protichodným emóciám a rozu-movým argumentom. Pre jedinca je horšie, ak sa nachádza v stave ambi-valencie – matka hovorí jedno a otec druhé. Ak je otec tyranizujúci agresor, matka je povinná ochrániť dieťa. Veľa manželstiev môže vyznievať navonok funkčne, ale vo vnútri sa jedná o dis-funkčné vzťahy.

Čo v prípade, ak sa síce jedná o dis-funkčnú rodinu, ale dieťa nie je cieľom útokov? Povedzme, že je len svedkom útokov na matku. Čo v ta-kom prípade?

Dieťa je v úlohe pozorovateľa. Ono síce napádané nie je, ale matka v tom čase rieši problém s partnerom a ne-môže sa venovať dieťaťu a napĺňať jeho potreby. Také dieťa si napĺňa potreby samo tak, že sa veľmi uzatvára do seba, prípadne sa uchyľuje k rebélii, pričom sú zvýraznené poruchy správania, hyperaktivita, záškoláctvo, zhoršenie známok v škole, agresívne správanie dieťaťa a podobne. To, čo sa deje v ro-dine, odzrkadľuje to, čo si dieťa inter-pretuje. Poviem to na príklade. Máme dve deti z rovnakého partnerského vzťahu, kde si otec rád vypije, a majú jednu spoločnú spomienku z raného detstva. Kým prvý povie: „Pamätám sa, ako vtedy prišiel otec domov opitý, napádal mamu, hádali sa a ja som bol z toho veľmi smutný.“ Druhý povie, že si na to pamätá, ale že to nebolo tak, ako hovorí. „Otec síce prišiel domov a mal trochu vypité, ale oni sa len tak zo srandy naťahovali. Síce mamka tam začala plakať, ale ocko jej nechcel ublížiť a ja to nevnímam ako negatív-nu spomienku.“ Ide o jednu situáciu a deti si ju interpretujú inak. Z dlho-dobého hľadiska platí, že ak tam je takáto pozícia, má veľmi negatívny dopad na dieťa.

Zo skúseností z klinickej praxe vyplýva, že deti v takýchto rodinách často ochraňujú matku pred agreso-rom. Ak je to dlhodobá záležitosť, tak napríklad z 9-ročného chlapca, ktorý má hrať vonku futbal, sa stáva dospelý

PhDr. Vladimír Stanislav je námestník riaditeľa pre psychoterapeutickú starostlivosť v Odbornom liečebnom

ústave psychiatrickom na Prednej hore a je zároveň jediným adiktológom na Slovensku. Rozprávali sme sa s ním

o dôležitosti otca vo výchove, o jeho nenahraditeľnej úlohe v rodine a tiež o tom, čo sa deje s deťmi v disfunkčných

rodinách a tam, kde otec chýba.


ROZHOVOR ROZHOVORmuž a musí ochrániť matku. Nemôže žiť svoj život dieťaťa plnohodnotne. Keď vidí, že sa otec vracia domov, všetko nechá a ide za matkou, aby ju ochránil. Toto sa prejaví v dospelos-ti. Keď má povedzme 30 rokov, vie sa správať ako dospelý, ale v záťažových situáciách sa stáva dieťaťom, pretože musel veľmi skoro dospieť a ešte sa dostatočne nevyhral.

Ak sa dieťa narodí do disfunkčnej rodiny a na dennej báze alebo povedz-me raz v týždni dochádza k stretom medzi partnermi, dieťa to nevníma ako zlé, ale ako súčasť rodiny. Naučí sa na takéto situácie reagovať. Zo začiat-ku to vníma, že takýto je asi život, že manželia sa často handrkujú a dochá-dza k stretom. Neskôr sa konfrontuje s iným modelom rodiny, napríklad keď navštívi kamarátku a vidí úplne iný prístup rodičov. Vtedy je zmätené. Ako sa to prejavuje neskôr, vysvet-lím na príklade. Ak dievča pochádza z funkčnej rodiny, kde otec občas mame priniesol kvety, povedal jej, že ju má rád a prejavovali si lásku, kým chlapec pochádza z rodiny, kde sa síce mali radi, ale nehovorili si to, nastáva problém, lebo dievča si myslí, že ak jej to manžel nehovorí, nemá ju rád.

Dieťa si v rodine včleňuje vzťahy matky a otca a ak oni spolu dobre ko-munikujú a rodina je funkčná, tak si to adolescent zjednotí, spojí do jedného celku – takto sa správa mama a takto sa správa otec. Stáva sa z neho zrelá osobnosť. Ak je rodina disfunkčná a tieto veci nefungujú, u jedinca vzni-kajú ambivalentné a konfliktné vzťa-hy, neskôr dochádza k neurotickému správaniu alebo emočnej labilite.

Čo ak je otec rodiny prítomný, ale len fyzicky? Chodí do zamestnania, finančne rodinu zabezpečí, ale nič viac. Venuje sa svojim koníčkom ale-bo sleduje televíziu, ale nevenuje sa deťom ani manželke...

V takom prípade mnohé veci, kto-ré sú v náplni otcovstva, preberá na seba matka. najmä v zmysle výchovy a prípravy do života. Funkčný vzťah je taký, že keď sa jednému z partnerov nedarí, druhý partner ho podrží. Na-vzájom si pomáhajú a často jeden ťahá

viac a potom sa vymenia – hovoríme o takzvanom hojdačkovom efekte. Ak to však príliš dlho ťahá jeden z part-nerov, začne byť nenaplnený. V tomto prípade je matka nenaplnená a part-ner napĺňa len svoje potreby. Lenže tu sa k tomu vraciame – ak nie je matka naplnená, dieťa to cíti. Často to môže dôjsť až tak ďaleko, že sa matka ne-vedome mstí deťom za neprítomnosť otca. Napríklad ak je otec na futbale, môže vyčítať slovami: „Choďte si za svojím otcom! A váš otec zasa nie je doma!“ Deje sa to zvlášť vtedy, ak sú deti náročné a požadovačné. V takom prípade vzniká zranenie na strane dieťaťa, ktoré sčasti súhlasí s matkou, lebo ono túži byť s otcom, ale v pod-state je zranené. Je potrebné konštruk-tívne riešenie v rodine, je potrebná komunikácia – v zmysle rozdelenia prác v domácnosti, a ak ide manžel na futbal, môže dieťa vziať so sebou, čím má vlastne dieťa naplnenú potrebu byť s otcom, prípadne môžu ísť spolu na nejakú inú aktivitu. Nie je riešením, ak manželka sústavne všetko ťahá a do-okola manželovi vyčíta jeho nezáujem. Tu sa môže jednať o narcistickú štruk-

túru, ktorú sme už spomínali, kedy si partner napĺňa len svoju potrebu, len-že to vychádza z jeho rodiny.

Existuje veľmi dobrá kniha – Chy-bějící otec, chybující syn (Guy Corne-au) o tom, ako absencia otca ovplyvňu-je utváranie mužskej identity. Hovorí o dvoch problematikách – „Ja a otec“ a „Ja ako otec“. V podstate sa jedná o transgeneračný problém rodiny. Sle-dujem tento problém a vnímam, že sa opakuje do 5. až 7. pokolenia. Občas sa stáva, že sa v rodine objaví niekto, kto má akoby zastaviť to naplňujúce sa proroctvo.

Rozumiem tomu správne, že ak dievča pochádza z rodiny, kde je otec s narcistickou štruktúrou, teda sebecký a napĺňa len svoje potreby, vyberie si za partnera pre život člo-veka s narcistickou štruktúrou, teda sebeckého, bez empatie a záujmu o rodinu? A všetko sa to deje podve-dome? A ešte sa to opakuje niekoľko generácií?

Áno. Nájde si ho preto, lebo ona v takom vzťahu vie fungovať. Kým otec v rodine nie je, tak mama je nátla-ková alebo príliš ochranárska a dievča si vytvorí stratégie, ako zvládať túto neprítomnosť otca. Buď si to kom-penzuje inými mužmi vonku, alebo sa často stáva, že veľmi skoro odíde a snaží sa zamilovať do iného muža z toho dôvodu, že hľadá náhradu za otca. Toto znova robí podvedome. Po-tom však v tomto partnerskom vzťa-hu dochádza ku konfliktom, pretože ona od partnera nevedome očakáva, že jej bude nahrádzať otca. Ale on jej nevie nahradiť otca. Cíti prílišný tlak zo strany partnerky a keďže nevie, čo to je, tak často zo vzťahu utečie. Diev-ča nevie fungovať vo funkčnom vzťa-hu. Tu je potrebné vyhľadať odbornú pomoc. Opakuje sa to aj niekoľko pokolení. Neznamená to však úplnú beznádej a neriešiteľnosť. Ak je prí-tomný starý rodič, môže chýbajúceho otca zastúpiť a môže veľmi pozitívne nahrádzať otca. Neznamená to, že také dieťa je odkázané už len na disfunkčný vzťah a už nikdy nebude mať fungujú-cu rodinu.

Poďme do oblasti, kde ste naozaj od-borníkom, a to k závislostiam. Po-vedzme, že máme v rodine závislého manžela a otca. Čo by mala robiť manželka, aby mu pomohla dostať sa zo závislosti a čo sa v takej rodine deje s deťmi? Aký to má na ne vplyv?

Začal by som otázkou – prečo sa človek stáva závislým? Odpoveď je jednoduchá, lebo nemá hranice. A to je aj odpoveď na to, čo by mala robiť manželka – dávať mu hranice. On keby mal mieru, tak je len konzument, ak hovoríme o závislosti od alkoholu. Dal by si dve deci vína, jeden drink alebo pivo, ale tým, že nemá hranice a kompenzuje si nenaplnené potreby, čo môže byť istou samoliečbou, tak sa postupne prepracúva k závislosti. Naj-prv je experimentovanie alebo spolo-čenské pitie, potom sú tam varovné signály, neskôr je to problémové pitie a potom vznik závislosti. Ako som opísal tieto fázy, to isté sa deje v ro-dine. Partner sa nestáva závislým zo dňa na deň a manželka sa neadaptuje zo dňa na deň, je to postupný proces. Ona by mala od začiatku nastavovať hranice. To znamená odtiaľ potiaľ, toto si už prehnal a nedovolím ti to robiť. Už len jednou vetou sa vrátim k tomu, čo som už spomínal. Matka

je povinná chrániť dieťa pred agreso-rom. Nemusí sa jednať len o priame fyzické násilie, ale aj v prípadoch, keď je otec neprítomný, verbálne agresívny a rodina je v neustálom napätí. Part-nerka a matka je povinná chrániť deti a nastavovať hranice, nemôže sa ne-chať využívať a zneužívať. Väčšinou tie ženy hovoria: „Ale ja som si myslela, že to uzdravím. Ja som si myslela, že to ustanem.“ A veľakrát deti nemajú hnev na otca, ale na matku, ktorá ich nedokázala ubrániť, bola slabá. Chlap-ci si hľadajú labilné partnerky, pretože matka bola labilná, čo je prirodzené, pretože situácia v rodine, kde je zá-vislý, je nevyspytateľná. Nikto nie je nikdy pripravený na to, čo sa stane. Ráno síce otec povedal, že už piť ne-bude, ale po obede prišiel opitý. Part-nerka hrozí: „Ešte raz a pôjdem požia-dať o rozvod.“ Alebo povie: „Odídem s deťmi.“ Prečo by ale on mal naplniť očakávania rodiny, keď partnerka ne-plní, čo povie. Oni len hrozia svojim mužom, ale nedajú im hranice. Lebo ak manželka nie je dôsledná, stáva sa udržiavateľkou toho patologického stavu rodiny a umožňuje manželovi zotrvať v závislosti. Tam kdesi vzniká spoluzávislosť. To, čo platí pre partne-ra, musí platiť aj vo vzťahu k deťom:

„Mám ťa rada, ale toto ti nedovolím!“ Ak sa pozrieme na to, čo sa v takej

rodine deje s deťmi, tak buď idú v šľa-pajach otca a stanú sa závislé, alebo sú z nich úplní abstinenti. Ani jeden variant nie je dobrý. Naša spoločnosť je proalkoholická a piť je normálne. Zo sociologického hľadiska je takéto správanie definované ako deviantné. Jedinec vykazuje deviantné črty, pre-tože sa neadaptoval na prostredie. Te-raz nehovorím o abstinencii vynúte-nej, teda ak alkoholik po liečení absti-nuje alebo človek abstinuje v dôsledku zdravotných problémov či diéty naprí-klad u diabetikov. Je to čisto rozhod-nutie mladého človeka, že piť nebude, lebo otec mal problémy s alkoholom.

My v rámci prevencie chodíme prednášať na školy, ale cieľom nie je odstrašiť mladých ľudí, ale vysvetliť súvislosti, aby pochopili, čo je to závis-losť a ako vzniká. Ani dieťa nemôžem zastrašovať. Viete, čo sa stáva v takých prípadoch – majú disfunkčné vzťahy. Prichádzajú ku mne do ambulancie kvôli problémom vo vzťahu. Oni ani nespomenú problematiku závislosti v primárnej rodine. Tým, že už po-znám niektoré symptómy, pýtam sa, čo bolo v ich rodine a oni povedia, že otec bol závislý. A dôsledky sa prejavili

Naša spoločnosť je proalkoholická a piť je normálne. Zo sociologického hľadiska je takéto

správanie definované ako deviantné.

Jedinec vykazuje deviantné črty,

pretože sa neadaptoval na prostredie.

Teraz nehovorím o abstinencii

vynútenej, teda ak alkoholik po liečení

abstinuje alebo človek abstinuje v dôsledku

zdravotných problémov či diéty

napríklad u diabetikov. FOTO: www.flickr.com


ROZHOVOR CHUDOBA

tak, že on síce nepije, ale má disfunkč-ný vzťah. Lebo kde mal vidieť funkčný vzťah? Používa stratégie podobné ako otec, len s tým rozdielom, že nepije. Podobné je to v abstinencii – nepiť neznamená abstinovať. Lebo jedna stránka je nepitie – len neužívam tú látku, ale v mojej osobnosti sa nič ne-zmenilo, pritom spúšťačom pitia bola osobnosť, takže môj život je nekvalit-ný. Nemám naplnené potreby. Absti-nencia nie je len o tom, že nepijem, ale v abstinencii riešim vzťahy, problémy, predchádzanie stresovým situáciám, spoznávam svoju osobnosť. Primárne ju nemením, ale snažím sa porozu-mieť sebe a spoznať sa. Až následný krok môže byť zmena. Takúto postup-nosť krokov nedokážu pochopiť ľudia, ktorí prichádzajú na liečenie. Tri me-siace nestačia na tak veľkú zmenu, keď sa závislosť pred tým vyvíjala roky – 10 rokov a viac, a problémy, ktoré sú za tým, siahajú ešte hlbšie.

U detí alkoholikov, ktoré sa roz-hodli nepiť, ale nemajú vyriešené veci, o ktorých som hovoril. Sú to jasné črty spoluzávislosti. Buď si nájde partnera alebo partnerku, ktorú nevedomky

vtiahne do závislosti (môže sa to zdať až neuveriteľné, ale verte tomu, že takto to býva), alebo veľmi často začnú problémy u dieťaťa. Pretože on si ne-vyriešil vzťah s otcom – to je ten chý-bajúci otec a chybujúci syn. To je to, že on neporozumel. Dokonca sa deje to, že rodičia nevedome až epigeneticky zadávajú dieťaťu určité situácie, ktoré sami nevedeli vyriešiť. Napríklad ak rodičia v istom veku mali vo vzťahu krízu, ktorú neprekonali, len ju pre-skočili, ich dieťa, keď bude v rovna-kom veku, tiež sa dostane do krízy. Je veľmi dôležité o tom s deťmi hovoriť – čo sa deje, prečo sme sa dostali do krízy; keď sa vráti rodič z liečenia, mal by hovoriť s deťmi o tom, čím si tam prešiel, aby to dieťa pochopilo. Mnohí povedia – „veď moje deti boli už veľké, keď som pil“. Lenže znova opakujem – dieťa je dobrý pozorovateľ, ale zlý interpretátor. Ono si to vyloží po svo-jom. Otec preto pil, lebo som ho skla-mal alebo preto, že ma nechcel. Naši sa rozviedli, lebo nás nemali radi. Otec od nás odišiel, lebo som nebol dosť dobrý. Dieťa potom obviňuje seba.

Veľmi často sa stáva, že sa v rodine narodí po-stihnuté dieťa a manžel to nezvládne a odchá-dza. Prečo sa to stáva?

Pôjdem trochu hlbšie do problematiky. Nastáva situácia, kedy pátrame po príčine – prečo sa nám narodilo takéto dieťa. Buď to hľadáme u lekárov alebo u seba, že sme pochybili. Ženy sa často ob-racajú na Boha s otázkou prečo to dopustil. V ta-kýchto prípadoch prebieha smútkový proces. Prvá fáza je popieranie a žena si predstavuje, aké by to bolo, keby sa dieťa narodilo zdravé. Tieto myš-lienky prichádzajú najčastejšie večer pred spaním. Žena je týmto všetkým zaťažená. Druhá vec je, že by mala plakať a mali by smútiť obaja a nemyslím teraz kvôli tomu, že sa im dieťa narodilo s postih-nutím, ale ide o smútkový proces prijatia, že je to tak. Toto je popis zdravého procesu prijímania veci. Až potom sa na celú situáciu môžem pozrieť z iného uhla pohľadu. Napríklad ak som pred tým vnímal postihnutie dieťatka ako trest, v tejto fáze ho môžem vnímať ako dar. Ak to človek prijme a spracuje, tak dieťa bude brať ako normálne, ale samozrejme s obmedzeniami aj s pomocou v za-čiatkoch. Potom dieťa môže veľmi dobre napredo-vať. Ak však matka nespracuje proces, o ktorom som hovoril, tak sa stane hyperprotektívna (veľmi ochraňujúca) a znemožní tomuto dieťaťu vývin. Zároveň neustále hľadá príčinu tohto stavu, až sa začne mstiť manželovi, lebo on za to môže. Keby sa partnerka otvorila a hovorila o tom, čo cíti, vy-jadrila by svoj pocit viny, tak jej manžel môže po-môcť. Keď je ale v stave, že sa hnevá a ani nevie na koho, lebo sa hnevá na Boha, na seba, na lekárov a je tým natoľko zasiahnutá, že siaha aj na muža. On sa toho zľakne, lebo primárne nevie, ako sa má postarať o zdravé dieťa a nie to ešte o postihnuté. To neznamená, že by on nič necítil, on sa bojí. Ďal-šia dôležitá vec je, aká je jeho matka a či ho naučila byť mužom, ktorý prijíma a pomáha. Veľa mužov odchádza, lebo majú strach a nedokážu zvládnuť emocionálnu bolesť. Tá fyzická sa zvláda ľahšie ako emocionálna, pretože nevieme zahojiť vnútor-né zranenia. Muži sú v emocionálnej oblasti ove-ľa slabší. Muž bol bojovník, lovec a typická je pre neho racionalita. Muži podobne unikajú aj v prí-padoch, keď dieťa zomrie ešte v ranom detstve ale-bo keď mu diagnostikujú onkologické, prípadne iné závažné ochorenie. Boja sa, že zlyhali. Vidím to často v rodinných terapiách, keď prichádzajú ro-dičia závislého syna či dcéry, otec privezie matku, ale ostane sedieť v aute a nezúčastní sa terapie. Má strach, že zlyhal.

FOTO: www.gannett-cdn.com

Dokonca sa deje to, že rodičia nevedome

až epigeneticky zadávajú dieťaťu

určité situácie, ktoré sami nevedeli vyriešiť. Napríklad ak rodičia v istom veku mali vo vzťahu krízu,

ktorú neprekonali, len ju preskočili,

ich dieťa, keď bude v rovnakom veku, tiež sa dostane do

krízy. Je veľmi dôležité o tom

s deťmi hovoriť – čo sa deje, prečo sme sa

dostali do krízy


ROZHOVORROZHOVOR

„ONI SÚ SKÚŠANÍ VO VIERE, MY SME SKÚŠANÍ V LÁSKE...“.

Werenfried von Straaten

Pokračovanie rozhovoru s Mgr. Martinou Hatokovou,riaditeľkou národnej kancelárie ACN Slovensko

FOTO: Bita s jedným z jej synov vo svojom dome v štáte Bihar. Viera v evanjelium a radosť z poznania Krista zmenili jej život a naplnili jej budúcnosť nádejou. Zdroj: acninternational.org

Mgr. DENISA POVAŽANOVÁ

Nadácia sa snaží pomôcť irackým kresťanom, aby sa mohli vrátiť na Ninivskú planinu, odkiaľ boli vy-sídlení. O akú konkrétnu pomoc ide?

Je nám cťou, že sme ako pápež-ská nadácia – nasledujúc výzvu Svätého Otca Františka – iniciovali koordinovanú pomoc našim bra-tom a sestrám na Blízkom východe, v kolíske kresťanstva. Našou odpo-veďou na zložité otázky migračnej krízy a utrpenia je konkrétna po-moc irackým kresťanským rodi-nám v deviatich mestách a obciach

Ninivskej planiny, ktoré sa chcú po vojne vrátiť do svojich domovov a za-čať nový život.

Po dvoch dôkladných analýzach (stavebnej a finančnej) pripravila naša medzinárodná komisia návrh pro-jektu, ktorý si vyžiada približne 250 miliónov €. Projekt si kladie za cieľ kompletnú rekonštrukciu a obnovu domov, škôl, zdravotníckych zaria-dení, cirkevných objektov. Apelujeme na celé medzinárodné spoločenstvo – veď len vypálených a zničených bolo viac ako 13 000 domov. Projekt je zá-roveň krásnym príkladom spolupráce

a jednoty viacerých kresťanských cirkví, ako aj viacerých organizácií. Prvou „oživenou“ obcou bol Tel-leskuf, v našu pomoc dúfajú i ostat-né obce na Ninivskej planine: Bartel-la, Telekef, Bakhida/Qaraqosh, Ka-ramless, Batnaya, Bahzani, Bashiqua a Baqofa.

Svedectvo reálneho života a práce priniesla do niektorých slovenských komunít aj iracká lekárka a rehoľná sestra Larsa Aneez Yousif Khazmee, ktorú naša pápežská nadácia ACN mala možnosť hosťovať začiatkom decembra 2017. Práve koncom roka

2017 sme sa k iniciatíve pripojili aj my na Slovensku a oficiálne sme otvorili kampaň Z RUÍN K DOMO-VU na pomoc irackým kresťanom.

Vďaka medzinárodnej pomoci je dnes obnovených takmer 3000 do-mov a viac ako 37 000 kresťanov sa už vrátilo späť na Ninivskú planinu. Do tejto pomoci sa štedro zapojili aj slovenskí darcovia – jednotlivci, rodiny, komunity, farnosti, biskupi, kňazi, rehoľné spoločenstvá. Pre-vzali nielen modlitebnú podporu jednotlivých ninivských obcí, ale vďaka ich finančnej podpore sme mohli prispieť sumou potrebnou na obnovu 14 domov. Obnova jedného domu stojí približne 9000 €.

Život sa pomaly vracia do domo-vov, kostolov a komunít, ktoré si mu-seli veľa vytrpieť, a kresťania hovoria o tom, že jednou z najväčších výziev je pre nich znovu obnoviť vzťahy so svojimi moslimskými susedmi, od ktorých často zažili zradu.

Akým projektom sa momentálne venuje ACN Slovensko?

V našej kancelárii ACN Sloven-sko – Pomoc trpiacej cirkvi v týchto dňoch žijeme prípravami kampane na pomoc dalitským kresťanským

ženám v Indii. Je to trochu iná téma, pretože tu nejde o ľudí, ktorí trpia dôsledkami vojnového konfliktu, ale o ľudí, ktorí žijú život utrpenia po celé generácie. V posledných ro-koch sa ich situácia v dôsledku ná-boženskej a nacionalistickej radika-lizácie v krajine ešte zhoršuje. Dnes teda zažívajú trojakú diskrimináciu: kvôli svojmu pôvodu – pochádza-jú z prostredia chudobných dalitov, kvôli svojmu pohlaviu a kvôli svoj-mu náboženskému presvedčeniu – sú kresťanmi. Daliti sú skupina ľudí, ktorá je v Indii odsunutá na úplný okraj spoločnosti, sú veľmi chudob-ní, často nemajú prístup k vzdela-niu. Ženy v Indii zvlášť trpia silnou diskrimináciou a často je na nich páchané násilie. Fakt, že sa stávajú kresťankami a prežívajú živé stretnu-tie s Božou láskou, prináša do ich ži-votov nový rozmer hodnoty Božích detí a prijatia do rodiny cirkvi, čo je skúsenosť, ktorú nikdy predtým ne-poznali. Zároveň ale zo strany spo-ločnosti prežívajú všetci noví kresťa-nia ďalšie vylúčenie a diskrimináciu, pretože ich susedia a známi ich po-važujú za zradcov tradícií.

Týmto kresťanom sa ACN venuje v pastoračnej činnosti, zabezpeču-

je pre nich praktické vzdelávanie, katechézy a biblické vyučovanie. Pomáha im tiež stavať centrá, v kto-rých sa kresťanská komunita stretá-va pri slávení eucharistie a ďalších aktivitách. Prostredníctvom našej kampane chceme aj slovenských darcov pozvať, aby sa modlitebne a finančne zapojili do pomoci kres-ťanom v Indii a aby sa inšpirovali ich vierou, ktorá ostáva silná a úprimná aj napriek utláčaniu. Títo ľudia často riešia dilemy, ktoré sú nám cudzie – zaobstarať si jedlo alebo cestovať do kostola? Vďaka finančnej pomo-ci darcov im môže ACN zabezpečiť oboje.

Čo pripravujete v blízkej budúc-nosti?

V blízkej budúcnosti pripravu-jeme niekoľko zaujímavých podu-jatí práve v spojení so spomínanou kampaňou. Tešíme sa na návštevu Sherin Asha, ktorú sme pozvali na Slovensko začiatkom mája. Je to vzácna žena, ktorá sama pochádza z dalitského prostredia a dnes sa ako nadšená sociálna pracovníčka venuje neformálnemu vzdelávaniu v oblasti osobného rozvoja. Veríme, že aj jej svedectvo môže byť veľkou

FOTO

: Irak

, reko

nštru

kcia

zniče

ného

Kosto

la sv

. Jur

aja v

Teles

kufe.

Zdr

oj: ac

ninter

natio

nal.o

rg


ROZHOVOR

inšpiráciou pre slovenské ženy.Sme presvedčení, že inšpiráciou

si môžu byť aj ženy navzájom, preto ich v najbližších týždňoch pozývame k aktivite, v rámci ktorej sa chceme podeliť o svedectvá zo života viery slovenských aj indických žien. Všet-ky ďalšie informácie nájdu čitatelia na našej webovej stránke www.acn--slovensko.org.

V priebehu roka 2018 nás čakajú aj ďalšie aktivity a kampane. Naďalej všetkých pozývame k tomu, aby vy-trvali v kampani Z RUÍN K DOMO-VU, pretože ešte mnoho irackých rodín sa domov nevrátilo. Pokiaľ sa nevrátia, nemôžeme prestať.

V tomto roku po prvýkrát na Slovensku pripravujeme Týždeň po-moci prenasledovaným kresťanom, ktorý bude prebiehať od 18. do 26. novembra. Počas tohto týždňa sa Slovensko pripojí k medzinárodnej aktivite s názvom Red Wednesday (Červená streda), kedy budú nie-ktoré dominanty slovenských miest nasvietené červeným svetlom ako pripomienka mučeníckej krvi pre-

nasledovaných kresťanov. V ACN Slovensko chceme aj týmto spôso-bom upriamiť pozornosť slovenskej verejnosti na problémy, s ktorými bojujú prenasledovaní kresťania po celom svete. Týmto týždňom otvo-ríme aj kampaň na pomoc Sýrii. Pomôcť môže každý z vás tým, že sa bude zaujímať o trpiacich, pre-nasledovaných a chudobných, že budete šíriť našu misiu. Môžete sa stať našim pravidelným alebo prí-ležitostným darcom, pretože len vďaka vašej štedrosti môže ACN pomáhať vo viac ako polovici die-céz sveta. Túto štedrosť a podporu si nesmierne vážime, pretože pápežská nadácia ACN desiatky rokov účinne pomáha len vďaka nim – nemá príj-my zo štátneho rozpočtu, korporá-cií, európskych alebo iných štruk-turálnych programov či grantov. Za (nám známych i neznámych) darcov sa rodina pracovníkov ACN po ce-lom svete modlí a vyprosuje im Bo-žie požehnanie a duchovní asistenti národných kancelárií ACN slúžia za nich a na ich úmysly sväté omše.

V neposlednom rade vám všet-kým patrí naše poďakovanie za vašu modlitbu za náš tím a našu misiu.

Svätý Duch nech vo vás stále oži-vuje a upevňuje nadšenie, lásku a cit-livosť na biedu sveta a biedu človeka.

Silou svedectva tých, ktorí den-ne zápasia o svoju vieru a často i ži-vot, sme povzbudení a motivovaní k tomu, aby sme naďalej efektívne, transparentne, s dôverou a neúnav-ne, s Božím požehnaním a modlit-bou i konkrétnou pomocou Slovákov pokračovali v odhodlanom zasadzo-vaní sa za tých, ktorí sú v núdzi alebo prenasledovaní. Pretože oni, ako ho-vorieval páter Werenfried, sú elitou cirkvi.

Aj na príhovor Panny Márie a sv. Jozefa – patróna našej národnej kan-celárie ACN – nech vás a vašich naj-bližších, i všetko vaše dobré úsilie naďalej žehná náš dobrý Boh!

FOTO: Skupina dalitskych katolíckych žien v štáte Bihar v typickom indickom odeve. Zdroj: acninternational.org

http://www.acn-slovensko.org

http://www.acn-slovensko.org


SVEDECTVOARTURSVEDECTVO

WORKOHOLIK

Keď sa obzriem späť, zdá sa mi to ako zlý, neuveriteľný sen. Mal som výbornú prácu, peknú rodinu a celé som to pokazil.

Keď sa obzriem späť, zdá sa mi to ako zlý, neuveriteľ-ný sen. Mal som výbornú prácu, peknú rodinu a celé som to pokazil. Hodil by sa tu expresívnejší výraz, ale nebol by publikovateľný. Pochádzam z rodiny, kde nepanovali práve najideálnejšie vzťahy. Otec bol workoholik a mama bola ne-šťastná a nenaplnená. Mali sme skoro všetko, lebo oco dobre zarábal, lenže ani na dovolenkách s nami vôbec nebol. S bra-tom sme veľmi túžili tráviť viac času s otcom, ale ak nám aj sľúbil, že nás vezme von alebo, že sa príde pozrieť na zápas, nikdy to nesplnil. Vždy sa len ospravedlňoval. Mama sa sna-žila zo všetkých síl, aby sme sa cítili dobre a mali sme ju veľmi radi, môj mladší brat bol jej maznáčik. Ja som v sebe pociťo-val hnev, zvlášť vtedy, keď som videl ako spolužiaci trávia čas so svojimi otcami, hrajú spolu futbal a chodia na stanovačky. Veľmi mi otec chýbal, ale postupne, asi zo vzdoru, som sa tváril, že mi na ňom nezáleží. Učil som sa dobre, skončil som právo a rýchlo som sa osamostatnil. Pracoval som a túžil som po rodine.

Keď som sa zoznámil s Klárou, bol to ako blesk z jasného neba. Okamžite som vedel, že k sebe patríme. Veľmi sme si porozumeli, zamilovali sa a o dva roky sme sa vzali. Dostal som z banky pôžičku a začali sme stavať dom. Prišli deti, naj-prv dcéra a potom syn. Pracoval som veľmi veľa, aby som čím skôr splatil hypotéku. Okrem občianskeho práva som sa za-čal venovať aj ekonomickému. Práce pribúdalo a ja som cho-dieval domov až večer. Čoskoro to manželke začalo prekážať. Domáhala sa času so mnou. Začala byť požadovačná a ne-spokojná, hádky boli čím ďalej častejšie. Snažil som sa týmto stretom vyhnúť a občas som prespal v kancelárii. Nechápal som čo vlastne chce. Mali sme prepychovú vilu s bazénom, šiat a topánok mala toľko, že som musel dať urobiť špeciálny

šatník. Chodievali sme na dovolenky a lyžovačky, to bol mi-mochodom jediný čas, ktorý som úplne venoval rodine.

Pribral som ďalšieho partnera, ktorý rozbehol právnickú kanceláriu v Čechách. Často som cestoval a bol som pod tla-kom. V tejto brandži, ak neviete oddychovať, čoskoro vyho-ríte. Na jednej veľkej recepcii, kde bolo veľa potenciálnych klientov som sa zoznámil s bankovým manažérom Róber-tom, ktorý pracoval na vysokom poste. Keď sme sa viac spo-znali, dostali sme sa aj k témam ako zvládať stres. Povedal, že používa stimulanty, ktoré mu dováža chlapík z Nemecka a údajne mu veľmi pomáhajú. Aj ja som potreboval väčší výkon, lebo som chcel zarábať stále viac. Slovo dalo slovo a stal som sa odberateľom malých bielych piluliek. Bolo to ako keby som dostal nový pohon, zdalo sa mi, že idem na plné obrátky. O čo viac som pracoval o to horšie to bolo doma, o čo viac sa mi darilo v práci o to viac sa mi rúcalo manželstvo. Jedného dňa ma na stole čakalo prekvapenie – rozvodové papiere a malý lístok, aby som to podpísal. Klára ma presťa-hovala do hosťovskej izby, dvere jej spálne boli zamknuté, ne-otvorila, ani keď som búchal. Ráno mi povedala, že by bolo žiaduce, aby som sa odsťahoval z domu úplne. Nasledujúcich niekoľko mesiacov sme sa vadili, handrkovali o deti, dom a majetok, adresovali sme si najrôznejšie osobné urážky, oso-čovali sa a zneužívali deti na boj proti sebe.

Keď to skončilo, prišiel som o dom a veľa peňazí, bol som taký nahnevaný, že som sa až triasol. Začal som popíjať a na nejakej party som si zopár krát šňupol kokaín. Pil som stále viac a čo je horšie, zachutil mi aj kokaín. Čoraz častejšie som meškal na pojednávania a meškal som so zmluvami. Postup-ne som namiesto seba posielal spoločníkov a zamestnan-cov, pracovali aj za mňa. Neustále som bol na nejakej party,

naložený v liehu s kokaínom na nose. Veľa peňazí ma stál rozvod a následne alimenty, lenže ďalšie peniaze som míňal ako blázon na chľast a drogy. Čoskoro ma spoločníci odsta-vili, zablokovali mi prístup k účtom a ani neviem kedy som podpísal predaj svojho podielu firmy. To ma dorazilo úplne. Ostal mi jediný človek na celom svete – moja mama. Neve-dela do akých problémov som sa dostal, pred ňou som totiž hral divadlo. Jedine, keď som šiel za ňou bol som relatívne čistý, nikdy zo mňa necítila alkohol a účinky drog u mňa ne-vedela rozpoznať. Moje čudné správanie pripisovala rozvodu a strate rodiny. Vedela, že ma to hlboko ranilo. Chvíľu som predstieral, že je všetko v poriadku, ale potom ma doma pri-chytila, keď som bol úplne na šrot, prišla totiž neohlásená. Všade bol neporiadok a vôbec si nepamätám čo sa dialo. Od tej chvíle sa moja mama veľmi zmenila, čo bol dôsledok obáv o mňa a strachu z budúcnosti. Snažila sa mi všemožne po-môcť, navštívila odborníka, čítala knihy a články o závislosti a pomoci závislým ľuďom. Nedokázala sa zmieriť s tým, že pácham samovraždu. Trápilo ma, že jedinému človeku, ktorý ma vždy miloval spôsobujem také utrpenie, ale nemal som silu s tým prestať. Sľuboval som a sľuboval, ale vždy to do-padlo rovnako. Mame začali vypadávať vlasy, vraj od stresu a po roku bola úplne plešatá. Nosila parochňu, aby zakryla túto stratu, ale nedokázala sa pretvarovať, výraz jej tváre prezrá-dzal veľké starosti. Do mojej pomoci zaangažovala celú rodi-nu a po dohode s odborníkom oslovila aj môjho otca, s kto-rým už nežila niekoľko rokov. Boli odlúčení a napriek tomu ho navštívila a požiadala o pomoc. Po prvý krát vo veku 63 rokov prejavil záujem pomôcť mi. Síce zdráhavo, ale predsa navštívil aj on lekára a psychológa, aby sa dozvedel ako to vy-zerá s našou rodinou, kde sa stala chyba a čo robiť ďalej. Uká-

zalo sa, že môj dedo bol závislý od alkoholu a rýchlo sa prepil na onen svet. Aj môj otec mal problémy s vlastným otcom a kto vie ako na tom bol môj dedo. Chvíľu to otcovi trvalo, kým dokázal vystúpiť zo svojho sebectva a pozrieť sa na celú vec iným pohľadom, kým bol schopný pochopiť súvislosti bez toho, aby kohokoľvek za to obviňoval. Nakoniec aj vďaka modlitbám a prosbám mojej mamy sa odhodlal navštíviť ma. Bolo to ťažké stretnutie, nepadli sme si do náruče, také ľahké to nebolo, ale čosi sa v nás pohlo. Ešte som sa nespamätal z tohto šoku, keď za mnou prišli moje deti v sprievode s mo-jou mamou. Prosili ma, aby som sa šiel liečiť. Bola to riadna facka, hanbil som sa ako pes. Zrazu som uvidel nádej, pocítil som, že nie je všetko stratené, že sa to ešte dá zachrániť, lebo mám pre koho žiť. Pod ťarchou týchto udalostí som si uvedo-mil, kam som až klesol. Zrazu som mamu požiadal o pomoc, chcel som sa liečiť. Išla si nohy zodrať, aby všetko zariadila. Na Hromnice, 2. februára, ma moji rodičia spolu odviezli na liečenie. Viem, že to pre otca bolo veľmi ťažké, ale pri lú-čení mi povedal, že túži dať do poriadku naše vzťahy a že na mňa bude s mamou čakať. Liečenie bolo veľmi náročné, ale úspešné, pretože som mnohé veci pochopil. Najviac ma te-šilo, že sa mama s otcom znova dali dokopy, mame znova narástli vlasy a prekypovala radosťou. Po návrate z liečenia som musel čeliť dôsledkom mojej závislosti, ale vďaka opore zo strany mojich rodičov a brata som to postupne zvládol. Znova mám právnickú kanceláriu a pracujem, ale už len 8 hodín denne. S manželkou sme sa už nemohli dať dokopy, pretože sa znova vydala, ale ostali sme priatelia, odpustila mi a čo je najdôležitejšie odpustili mi aj deti. Dnes sa už snažím zo všetkých síl byť otcom akého si zaslúžia.

FOTO: www.accountingweb.com

FOTO

: www

.psil

ovey

ou.xy

z


ZÁHRADAIng. EDUARD JAKUBEK

ZÁHRADA

PAJAZMÍN A TROJPUKFOTO: www.ibotky.cz

V tomto období v záhradkách veľ-mi pekne a bohato na bielo kvitnú, príjemné voňajú, sú veľmi rozšírené, vhodné na výsadbu do trávnikov, ako solitérne alebo v skupinách vysadené okrasné listnaté dreviny. Kombinujeme ich s ďalšími listnatými a ihličnatými drevinami. Odkiaľ pochádzajú, ako ich rozmnožujeme a pestujeme si môžeme prečítať.

Odkiaľ pochádza pajazmín? Najviac je rozšírený v Stredomorí

a na Kaukaze. Ako okrasná drevina sa u nás pestuje od roku 1569. Vedecké pomenovanie dostala podľa egyptské-ho kráľa Ptolemaia (okolo roku 246 pred n.l.), ktorý mal prívlastok Phila-delplus. Pajazmín vencový je vzpriame-ne rastúci ker, ktorý pri voľnom pesto-vaní dorastá do výšky až 3 m. Výhon-ky má žltohnedé a staršie konáriky sú tmavohnedej až červenohnedej farby. Protistojné listy sú podlhovasto vajco-vité, 5 – 10 cm dlhé a 2 – 5 cm široké. Kvety sú v 5 – 9 početných strapcoch krémovobielej farby až 3 cm široké, in-tenzívne voňavé. Kvitne v júni. Pajaz-

mín vrcholíkový je stredne veľký ker. Pajazmín Lemoineho je hustý, nižší ker. Sadovnícky sa uplatnia najmä odrody s plnými bielymi kvetmi. Pajazmín pa-nenský dorastá do výšky 2,5 – 3 m kve-ty má poloplné čisto bielej farby.

Odkiaľ pochádza trojpuk?Tento rod má asi 50 druhov. Po-

chádza z Číny a Japonska. Do Európy ho priviezli v roku 1822. Pomenova-nie dostal podľa amsterdamského me-cenáša D. van de Deutzeho. Trojpuk drsný vytvára nízke až stredne vysoké vzpriamene rastúce kry, ktoré dorasta-jú do výšky 1,5 – 2,5 m. Má 3 – 10 cm dlhé vajcovité listy. Letorasty sú hnedej farby, staršie konáriky sa sfarbujú do tmavohnedá a sivohnedá. Päťpočetné kvety sú v bohatých metlinách bielej až ružovkastej farby. Trojpuk nežný je asi 1 m vysoký ker. Kvitne na bielo v me-siacoch máj – jún. Trojpuk skvelý do-rastá do výšky asi 2 m. Kvety má biele, plne usporiadané do metlín. Má veľa plnokvetých a jednoduchých variet.

Aké pôdno-klimatické podmienky na

pestovanie vyžadujú? Na pôdu a stanovište nie sú nároč-

né, darí sa im v každej hlinitej a hlini-to piesočnatej pôde, dobre zásobenej humusom a živinami. Neznášajú za-mokrené a ťažké pôdy, kde dochádza k odumieraniu jednotlivých výhonkov a konárikov. Takéto pôdy je potrebné odvodniť , aby prebytočná voda ne-spôsobovala odumieranie koreňovej sústavy drevín. Najkrajšie kvitnú na výslní, no dobre sa im darí aj v mier-nom polotieni. Sú vďačné, ak do pôdy okolo kríkov na jar rozhodíme priemy-selné viacložkové hnojivá typu Cererit a raz za 4 – 5 rokov na jeseň do pôdy zapracujeme vápnik vo forme mletého vápenca.

Ako ich rozmnožujeme? Najčastejšie nové kríky získame

pomocou odkopkov, ktoré nám vyras-tajú okolo materských drevín. Na jeseň okolo nich odkopeme pôdu, nožnicami odstrihneme časť spájajúcu s pôvod-nou drevinou a ostrým rýľom vykope-me zakorenené výhonky tak, aby mali dobrú koreňovú sústavu. V letných me-

siacoch, to znamená od júna do konca augusta ich môžeme rozmnožovať by-linnými odrezkami tak, že tohtoroč-né prírastky upravíme na dĺžku 8 - 15 cm tak, že vrchné 1 – 2 listy skrátime a spodné 1 - 2 listy úplne odstránime. Spodný rez robíme vždy tesne pod pú-čikom, aby kalus a koreňová sústava dobre zásobovala živinami rastúce le-torasty. Odrezky zapichávame do zná-meho, kyprého substrátu, kde rašelinu premiešame s pieskom a preosiatou pareniskovou zeminou. Letné odrezky vyžadujú našu pozornosť, najmä pra-videlne vetranie, znižovanie letných horúčav, zalievanie odstátou vodou, odstraňovanie konkurenčných burín a po mesiaci zakoreňovania sú odrez-ky vďačné za opatrné prihnojenie 0,2 % roztokmi tekutých hnojív. V mesia-coch september – november pajazmíny a trojpuky rozmnožujeme tohtoroč-nými drevnatými výhonkami, ktoré nám vyrástli na kríkoch od apríla do jesenného obdobia rozmnožovania. Je to najmenej náročný a veľmi efektívny spôsob získavania nových drevín. Na-rezané výhonky najprv úplne odlistíme

a z výhonkov narobíme odrezky dlhé len 20 – 25 cm tak, že spodný rez opäť urobíme tesne pod púčikom a vrchný asi 3 – 5 mm nad púčikom. Odrezky za-pichávame na dobre pripravené záhony, na vzdialenosť 15 – 20 cm x 50 cm tak, aby nad povrchom pôdy bol len jeden púčik. K odrezkom prihrnieme pôdu, ktorú dobre utlačíme, aby nám odrezky lepšie zakorenili. Týmto spôsobom za 1 – 2 roky získame nové kríky vhodné na výsadbu na trvalé stanovište.

Ako ich vysádzame? Na výsadbu je najvhodnejšie jesen-

né obdobie, prípadne dreviny pestova-né v kontajneroch môžeme vysádzať počas celého roka, len musíme dávať pozor, aby dreviny vyklopené z kontaj-nera mali pevný zemitý, koreňovou sú-stavou dobre prerastený koreňový bál. Pred výsadbou pozemok upravíme tak, že z vykopaných jám a okolia odstrá-nime nežiaduce trváce buriny a rôzny stavebný materiál, ako sú tehly, kamene a nadbytok štrku, či piesku. Do vyko-paných asi 50 cm hlbokých jám môže-me na dno rozhodiť vyzretý kompost

a použiť pomalšie pôsobiace viaczlož-kové hnojivá, ktoré sa nesmú dostať po výsadbe hneď do tesnej blízkosti kore-ňovej sústavy drevín. V ďalších rokoch pestovania sa snažíme dopestovať voľne rastúce kry tak, že nadbytočné, staré, poškodené a prehustené konáriky na jeseň alebo na jar pravidelne odstra-ňujeme, tak že rezom regulujeme výš-ku a šírku krov, aby nám nezasahovali a nezaberali priestor ďalším rastlinám.

Aké choroby a škodcovia ich napada-jú?

Najväčšie škody spôsobujú najmä listové vošky, ktoré radi navštevujú naj-mladšie tohtoročné vrcholové prírast-ky, kde svojím vyciciavaním zoslabujú kvitnúce kry, takže pri ich výskyte po-užijeme vhodný insekticíd, najčastejšie známy a veľmi účinný prípravok Bi 58 EC – Nové. Poškodené a choré výhon-ky a konáriky odstraňujeme mecha-nicky pri presvetľovacom a zmladzo-vacom reze. Po odkvitnutí z trojpukov odstraňujme odkvitnuté metliny, aby sa tvorbou semien zbytočne kry nezosla-bovali.


Z CHARÍT Z CHARÍT

19

PRACOVNÁ TERAPIA A JEJ VÝZNAM

PRE ABSTINENCIU

Mgr. VLADKA BEREŽNÁ

„Je potrebné učiť ľudí veriť, je potrebné ich milovať napriek

všetkým ich chybám, ale nevyhnutné je tiež pracovať a učiť

pracovať iných.“ Milan Rastislav Štefánik

Táto veta sa mi vryla do pamäte počas jednej z mo-jich výletných ciest po Slovensku. Týči sa na jednej z tabúľ umiestnených v okolí Mohyly Milana Rastislava Štefánika pri Brezovej pod Bradlom a pre mňa v sebe nesie veľký kus pravdy. Napokon, jej autorom bol človek s nesmier-nym pracovným, ale aj osobnostným potenciálom. Často sa mi stáva, že si práve na tieto slová pri svojej práci v tera-peutickej komunite so závislými klientmi spomeniem. Re-zonujú vo mne, pretože úzko súvisia s tým, o čo sa vlast-ne snažíme. Opäť vrátiť človeka do života, so všetkým, čo k nemu patrí.

O čo vlastne ide

Práca ako ľudská činnosť, ktorá je v živote nevyhnut-ná. Práca ako aktivita, ku ktorej je potrebné človeka viesť, usmerňovať ho v nej, motivovať, ukazovať mu férový a kladný vzťah k práci a v neposlednom rade učiť ho tomu,

aby sa vedel primerane ohodnotiť a oceniť. Resocializácia usiluje o postupné prinavrátenie človeka k plnohodnot-nému životu bez drog a popri individuálnej a skupinovej psychoterapii patrí práve pracovná terapia medzi najdôle-žitejšie súčasti doliečovacieho procesu. Ten je postavený na režimovej liečbe a práca zaujíma v tomto režime svoje opodstatnené miesto. Je jedným z faktorov, ktorý udržuje a chráni človeka v abstinencii. V pracovnom procese do-chádza k uspokojovaniu potreby sebarealizácie, sebaaktu-alizácie, sociálnej spolupatričnosti k niekomu alebo k nie-čomu, tvorivosti, istoty, postavenia a mnohých ďalších. Buduje sa pocit uznania, úcty, ale aj užitočnosti. Osem hodín práce, osem hodín oddychu a rovnako tak osem hodín spánku. Toto rozloženie predstavuje pre závislého človeka určitú štruktúru, o ktorú sa môže v abstinencii oprieť. Zdravá je rovnováha a každé extrémne vyboče-nie môže byť varovným signálom. Aj zúženie prežívania iba na oblasť práce môže viesť k nadmernej aktivizácii a preťažovaniu, čo má napokon tendenciu abstinenciu ohroziť. Cieľom pracovnej terapie v rámci doliečovania je získanie, prípadne obnova a postupné skvalitňovanie pracovných návykov, o ktoré človek závislý na látkových či nelátkových drogách postupne prišiel alebo si ich ani nestihol vybudovať. Dôsledok užívania drog v súvislosti s prácou sa ukazuje predovšetkým v prejavoch správania ako je nedôslednosť, strata či vyhýbanie sa zodpovednosti,

neschopnosť zvládať stres a riešiť konflikty na pracovisku, časté absencie, ťažkosti s kontrolou impulzívnosti a hnevu, strata fyzickej výkonnosti a podobne. Aj v pracovnom pro-cese sa postupne ukazujú jednotlivé osobnostné vlastnosti, na ktorých klienti začínajú pracovať a následne ich meniť. Doliečovanie nie je založené na oddychu či nečinnosti. Dô-raz sa kladie tiež na obnovenie fyzického stavu človeka. Ide o postupné budovanie fyzických a psychických aktivít sme-rujúcich k udržaniu abstinencie. Celková zmena životného štýlu smerom od závislosti k abstinencii preto predstavuje rekonštrukciu celej osobnosti človeka.

Pracovná terapia v Domove nádeje

V Resocializačnom stredisku Domov nádeje v Prešove sa pracovná terapia uskutočňuje v štyroch ergodielňach. K dispozícii je pneuservis, autoumyváreň, kuchyňa a prá-čovňa. Svoju prácu klienti vykonávajú pod vedením ergo-terapeutov. Tí ich usmerňujú a sprevádzajú počas celého pracovného procesu, až kým klienti nadobudnú povinnosť

hľadať si zamestnanie mimo nášho strediska. V rámci pra-covnej terapie klienti prichádzajú do kontaktu so zákaz-níkmi a majú tak možnosť zažívať sa v interpersonálnych kontaktoch inak, bez vplyvu návykových látok. Začínajú sa vnímať reálnejšie, dostávajú spätné väzby, ktoré ich moti-vujú alebo naopak vedú k premýšľaniu a následnej korek-cii maladaptívnych spôsobov svojho správania. Zaradenie do pracovnej terapie sa môže počas doliečovacieho poby-tu meniť. Niektorí klienti stihnú vystriedať všetky druhy práce, ktoré sú v zariadení dostupné. Klienti pracujú po-čas základných trinástich mesiacov pobytu bez nároku na mzdu. Učia sa pristupovať k práci nielen ako k potrebe ne-vyhnutnej na zachovanie slušnej existencie a fungovania, ale aj ako k hodnote, ktorá má človeka napĺňať a prinášať mu pocit radosti. Učia sa pokore, trpezlivosti a postupne dokážu svoju prácu oceniť a vážiť si viac samých seba a svo-ju abstinenciu. Schopnosť pracovať na sebe a neustále sa osobnostne a profesijne posúvať podporuje závislého člo-veka v zdravom spôsobe života a vedie ho k udržiavaniu abstinencie.

Z pohľadu našich klientov

„Pracovná terapia ma učí trpezlivosti a dáva mi priestor doťahovať veci do konca.“ Martin

„Pre moju abstinenciu má pracovná terapia veľký výz-nam, učí ma zvládať nátlak bez drog a s tým spojené emó-cie. Dáva mi možnosť zvyku na prácu, ktorú som v minulosti zanedbával. Učí ma pracovným návykom, ako mám kvalit-ne odviesť svoju prácu, ukazuje mi spôsob, ako zvládať stres a hnev bez drogy, a taktiež ma učí otvorenosti voči nadriade-ným.“ Jakub

„V živote som nemal žiadne pracovné návyky. Po strednej škole som sa začal venovať drogám, ich užívaniu a predaju. O prácu som nejavil vôbec záujem. Cítil som sa nespokojný, že každý z mojich kamarátov, rodiny, príbuzných sa živí poc-tivo, že majú svoje záujmy a koníčky. Ja som to nedokázal, nakoľko ma ovplyvňovali drogy. Do resocializácie som chcel a musel nastúpiť. Bola to jediná možnosť na zmenu môjho ži-vota. Najviac som sa obával práve práce, či ju budem zvládať ako ostatní. Musel som si zvykať na pravidelný režim, ktorý som nikdy nemal. Naučil som sa zodpovednosti, zručnosti, ale chcelo to hlavne pokoru, odhodlanie a samozrejme trpez-livosť. Prvé mesiace boli ťažké, trvalo mi dlho, kým som si na to všetko zvykol. Tvrdo som bojoval a nenechal som sa nijako odradiť od toho, čo robím. Prešiel som si skoro všet-kými pracovnými terapiami, ktoré tu máme. Teraz pracujem ako kuchár a môžem povedať, že sa mi darí. S prácou som spokojný, ale chcelo to trpezlivosť. Bola to skúška, ktorou som si prešiel. Onedlho to všetko využijem niekde vonku mimo re-socializácie.“ Peter

„Je úplne jedno, akú prácu tu vykonávam. Dôležité je skôr to, aby som nadobudol pracovné návyky. Keď som pracoval vonku, nikdy mi práca dlho nevydržala. Ako závislý a užíva-teľ drog som do práce často nechodil a dostával som absencie. Nevedel som si nájsť stabilnú prácu. Behal som z agentúry do agentúry. Predstava, že nie som finančne ohodnotený mi nerobí žiaden problém. Som skôr rád, že tu môžem praco-vať a spoznávať sám seba. V minulosti som bol v práci veľký nervák a do všetkého som búchal päsťou. Naučil som sa to zvládať. Keď nestíham, jednoducho si prácu rozdelím, najskôr spravím to, čo ma baví viac, aby som si udržal psychickú po-hodu. Páči sa mi, že som v kontakte so zákazníkmi, že s nimi dokážem dobre vychádzať. V minulosti som s tým mával veľ-ký problém. Stalo sa mi, že ma kvôli tomu z práce aj vyhodili. Podľa mňa byť trinásť mesiacov v pracovnej terapii je veľkou výhodou. Je to niečo, čo každý závislý potrebuje.“ Peter

„Pre moju abstinenciu má práca veľký význam v prvom rade preto, že zamestnaná hlava nemá čas na myšlienky na alkohol, cravingy a podobne. Zároveň ma pripravuje do za-mestnania, čo sa týka získania pracovných návykov, čo mi v budúcnosti umožní ľahšie abstinovať. Pracovná terapia ma učí nielen ako pracovať, ale aj ako vychádzať s ľuďmi. Záro-veň mi ukazuje moje osobné limity, fyzické či psychické. Učí ma pravidelnému režimu, učí ma prekonať sa, keď sa mi ráno o päť minút pol šiestej nechce vstávať, a zároveň ma učí pra-covať tímovo. Niekedy nerobiť niečo, čo viem, že ma zaťaží, ale kolegu minimálne. Samozrejme, že mu to potom vrátim inou prácou. No a v neposlednom rade ma pracovná terapia učí byť dôsledným, lebo sa mi nechce robiť tie isté činnosti viackrát. Okrem vyššie spomenutých vecí mi práca dáva pocit užitočnosti, ktorý som už dlho necítil.“ Tomáš


OTEC V RODINE

DUCHOVNÉ SLOVOo. PaedDr. VASIL KORMANÍK

DUCHOVNÉ SLOVO

„A vy, otcovia, nedráždite svoje deti k hnevu...“

(Ef 6, 4)

V jednom americkom filme bol ústrednou témou prí-beh rozmaznaného chlapca, ktorého rodičia počas dovo-lenky „odložili“ k starému otcovi. Starý otec, vidiac potre-bu dať chlapca trochu „do laty“, zobral ho so sebou na nie-koľkotýždňovú cestu na koňoch. Nejaký čas putovali spolu s rodinou Indiánov. Indián – syn mal krásny nôž a vedel ním vyrezávať pozoruhodné dielo.

„Ten nôž ti daroval tvoj otec?“ spýtal sa chlapec Indi-ána.

„Nie, musel som si naň zarobiť prácou pri stáde počas celých prázdnin.“

„Ty už pracuješ?“ pokračoval dialóg.„Samozrejme, inak to ani nejde.“„A odkiaľ vieš tak pekne vyrezávať?“„To ma naučil môj otec. A teba čo tvoj otec naučil?“

opýtal sa malý Indián.„Môj? Kúpil mi počítač...“„No dobre, ale čo ťa naučil?“A chlapec smutne skonštatoval: „Neviem...“

S touto otázkou sa obraciam aj ja na chlapcov a diev-čatá: „Čo vás naučil váš otec?“ Jednoduchá otázka, ale od-poveď veľmi ťažká. Veď kde je dnes otec? Aké miesto má v svojej rodine? Trávi svoj čas aj v svojej rodine, aby sa jej mohol venovať? Ak by mal otec odpovedať na otázku, koľ-ko času venuje denne svojim deťom, odpoveď by bola veľ-mi smutná až bolestivá.

Napriek pokroku ľudstva v mnohých oblastiach nie je rodinný život šťastnejší, skôr naopak, dostáva sa do väčšej krízy. Nasvedčuje tomu počet rozvodov, počet ukončených tehotenstiev a nárast rodinnej surovosti, násilností a pre-dovšetkým absencia otca v rodine. Mnohí odchádzajú za prácou do zahraničia, v rodinách sú slabé a nedostatočné príjmy, nezhody v manželskom živote, napätý život, ale aj alkohol, drogy a iné závislosti, ktorým podliehajú nielen dospelí, ale aj mládež.

V minulosti bol síce život ťažší: hlad, chudoba, núdza, ale rodiny držali pospolu, pomáhali si, starali sa navzájom o svojich blízkych. Tieto staré hodnoty „padli“ a nové nie sú schopné nahradiť stratený poriadok.

Média, technika neprinášajú viac pokoja a poriadku, už ani nevieme, kto má rodinu viesť, poslúchať, kto má pou-čovať a kto má byť poučený. Mladí kopírujú mnohé obrazy z filmov a televíznych programov, kde sú vzťahy obrátené na hlavu. Televízia a jej programy sa stávajú silnejšou nor-mou života než Biblia. Čím bizarnejší obraz rodiny, tým

viac divákov pozerá televízny program a viac rastie zisk tým, ktorým nezáleží na rodine a šťastí detí. Ľudia kon-zumnej spoločnosti sú viac zvedaví na klebety a senzácie ako majú záujem učiť sa rozvíjať zdravé rodinné vzťahy.

Jednoduchá otázka z náboženstva nám približuje obraz otca v rodine, keď sa opýtame dieťaťa: „Kto je Boh?“ „Boh je otec.“ A Boha nám predstavuje slovo 23. žalmu:

„Pán je môj pastier, nič mi nechýba, pasie ma na zelených pašienkach, vodí ma

k tichým vodám, dušu mi osviežuje. Vodí ma po správnych chodníkoch,

verný svojmu menu.“

Najmenším stádom na svete je rodina. Rodina je záro-veň základom spoločnosti a zdrojom šťastia a pokoja na tejto zemi.

Kto má túto rodinu viesť? Boh ustanovil otca, ktorý je vodcom a pastierom svojej rodiny. Ak si toto poslanie ne-vyplní a neprijme túto úlohu, odmieta byť vodcom svojej rodiny, trpí tým celá rodina.

Aký má byť otec? V žiadnom prípade nesmie byť des-potický človek, ktorý chce mať všetko podľa svojej vôle, ale človek, ktorý aktívne hľadá Boha, miluje svoju manželku a svoje deti viac ako seba. Byť hlavou rodiny znamená pre-dovšetkým milovať. Sila otca a jeho rozhodovacia schop-nosť ako hlavy rodiny je závislá od stupňa lásky, ktorú je schopný otec preukázať svojej manželke a svojim deťom.

Ktosi to vyjadril slovami: „Najlepšiu službu, akú otec môže vykonať pre svoje deti, je milovať ich matku.“ Týmto jednoduchým spôsobom sa otec automaticky stáva rešpek-tovanou hlavou celej rodiny. Flirtovanie s inými ženami alebo aktívne hľadanie vzťahov mimo manželstva degra-duje otca ako hlavu rodiny. Deti výslovne neznášajú aký-koľvek prejav zvýšenej empatie svojich rodičov k iným oso-bám, okrem vzájomnej lásky medzi sebou navzájom.

Ak chce otec urobiť krajší deň pre deti, stačí, ak pripo-menie svojej manželke, že dnes vyzerá veľmi dobre.

Môže sa so žartom opýtať svojich detí: „Hej, deti, kde ste to takú peknú a šikovnú mamu našli? V ktorom obcho-de ste ju kúpili?“ Odpoveďou sú ich usmiate tváre a hlasný súhlas s názorom o šikovnosti a kráse ich mamky.

Zaujíma otca hodnotenie – ako o ňom zmýšľajú deti? A je potrebné počúvať aj ich mienku o tom, aký som otec, čo prinášam do svojej rodiny? Aký mám vzťah s mamou, ako máme rozdelené úlohy v rodine? Hodnotenie bude iste pozitívne, ak môžem s pokorou povedať svojim de-ťom: „Robte to, či vidíte ma mne, napodobňujte ma, učte sa z môjho života, ako máte správne žiť.“

Na internete som našiel slohovú úlohu žiaka o mame a otcovi. Teraz sa pristavím iba pri vyjadrení žiaka o svo-jom otcovi: „Otec sa neskladá ani nerozdeľuje. Nachádza sa v zamestnaní a doma, ale doma ho nájdete málokedy. Okrem raňajkovania a večerania, keď sedí pri stole, vysky-tuje sa obyčajne v kresle alebo na gauči a býva zakrytý no-vinami. Zanecháva po sebe tie isté stopy: roztvorené pre-

vrátené noviny a cigaretový popol, niekedy aj v popolní-ku... Na rozdiel od mamy, hoci má tiež dve ruky, prichádza domov s rukami prázdnymi. Či vie násobilku, neviem, ale písať asi nevie, lebo žiacku knižku mi ešte ani raz nepodpí-sal. Ani to ešte nie je preskúmané, prečo patrí do skupiny rodičov, keď na rodičovské združenie vôbec nechodí. Pán učiteľ povedal, aby sme sa pri písaní tejto úlohy zamysleli nad prácou rodičov. V škole prideľujú žiaka, ktorý riadne nepracuje, čiže neučí sa, dobrému a usilovnému žiakovi, aby sa pri ňom niečo naučil. A tak si myslím, že pri sobá-ši prideľujú mužov ženám, aby ich ženy niečomu naučili a mali na nich dobrý vplyv. Mojej mame sa to, žiaľ, zatiaľ nepodarilo.“

Nie je to najpríjemnejšie vyjadrenie o otcovi, ale dojí-

mavé a emotívne bolo stretnutia chlapca, ktorému zomrel otec a pýtal sa pápeža Františka, či pôjde ocko do neba, aj keď bol ateista.

„Nedávno mi zomrel otec. Nebol veriaci, ale všetky svoje štyri deti nechal pokrstiť. Bol to dobrý muž. Je otecko v nebi?“ Keď však prišiel k mikrofónu, ovládla ho nervozi-ta. Pápež si preto plačúce dieťa privolal k sebe a požiadal ho, aby mu otázku pošepkal. Tak sa aj stalo.

Potom prehovoril pápež: „Keby sme tak všetci vedeli plakať ako Emanuele, keď nás srdce bolí ako jeho. Plakal pre svojho otca a mal odvahu to urobiť tu pred nami, pre-tože chová vo svojom srdci lásku pre svojho otca,“ uviedol pápež a spýtal sa chlapca, či otázku môže zopakovať ostat-ným. Emanuele súhlasil. Pápež tak urobil a dodal: „Ako krásne sa počúva syn, ktorý hovorí o svojom otcovi, že bol dobrý. A aké krásne svedectvo, že syn zdedil silu svojho otca a má odvahu plakať tu pred nami. Ak muž, keď bol schopný stvoriť takého syna, potom je to pravda, bol dobrý. Bol to dobrý muž,“ rozhodne uviedol pápež. Pokračoval: „Nemal dar viery, nebol veriaci, ale nechal svoje deti pokrs-

tiť. Mal dobré srdce,“ povedal pápež František a dodal, že o tom, kto pôjde do neba a kto nie, rozhoduje Boh. Nedalo mu však, aby sa opýtal ostatných prítomných detí: „Myslí-te, si, že by si Boh vedel držať takého muža ďaleko od seba? Opúšťa Boh svoje deti, keď sú dobré?“

„Nie!“ zakričali spolu všetky deti.„Tak, Emanuele, tu je odpoveď,“ otočil sa pápež späť na

chlapca. „Boh bol určite hrdý na tvojho otca, pretože po-krstiť svoje deti je jednoduchšie pre veriaceho ako pre ne-veriacich. To určite Boha potešilo,“ utešil Emanuela pápež.

„Poslúchaj svojho otca, ktorý je ti rodičom

a nepohŕdaj svojou matkou na jej staré dni.“ (Pr 15, 22)

„Najlepšiu službu, akú otec môže vykonať pre svoje deti, je

milovať ich matku.“ Týmto jednoduchým

spôsobom sa otec automaticky stáva

rešpektovanou hlavou celej rodiny.

FOTO: www.shutterstock.com


OSOBNOSTIZDROJ: Ľudia, ktorí zmenili svet

OSOBNOSTI

Mladý indický právnik Mohandás Karamčand Gándhí z Bombaja

prišiel v roku 1893 do juhoafrického prístavného mesta Durban, aby na

požiadanie jedného zo svojich bohatších klientov úspešne doriešil istý súdny spor.

Bol oblečený ako Európan, študoval v Londýne a tam aj skladal skúšky.

Gándhí, ktorý sa chcel hneď po vybavení svojho prípa-du vrátiť do vlasti, sa čoskoro upísal inému poslaniu – stal sa ochrancom práv utláčaných a diskriminovaných. Svoj-mu cieľu bojovať bez násilia sa venoval 21 rokov v Južnej Afrike a 34 rokov v Indii. Jeho ľud ho nazval „Mahátmá“, to znamená „veľký duch“.

Gándhí pochádzal z váženej hinduistickej rodiny a na-rodil sa 2. októbra 1869 v prístavnom meste Porbandar na západnom pobreží Indie. Sedem rokov po Gándhího naro-dení bola koloniálna India vyhlásená za cisárstvo na čele s britským monarchom. Počtom obyvateľov prevyšovala celý európsky kontinent. Okrem neveľmi početnej a často neskutočne bohatej vrstvy majetných žila väčšina ľudí v nepredstaviteľnej chudobe. Vyše štyroch miliónov Indov sa pokúšalo žiť v iných končinách sveta; iba v Južnej Afrike ich bolo asi päťstotisíc.

Gándhí sa neprestajne pokúšal pre svojich krajanov získať rovnoprávnosť. Z váženého právnika sa v tejto sna-he stal nezmieriteľný vodca. Na dosiahnutie svojich cieľov začal používať nové a nezvyčajné metódy, ktoré vyústili do pasívneho odporu utláčaných. Mahátmovi, ako ho už vtedy nazývali, sa podarilo presadiť mnohé požiadavky v prospech jeho diskriminovaných krajanov. V roku 1915 sa natrvalo vrátil do svojej vlasti.

Gándhí sa nikdy nepovažoval za nepriateľa Anglicka. Preto sa so samozrejmosťou v prvej svetovej vojne postavil na stranu britského impéria. Očakával však, že jeho postoj Anglicko ocení a po skončení vojny uzná Indiu ako rov-nocenného partnera. Keď anglická vláda v roku 1919 ne-splnila svoj sľub a nedala priestor indickej vláde, sklamaný Gándhí vyhlásil za hlavný cieľ národnooslobodzovacieho boja svojej krajiny nezávislosť. Medzičasom prišlo proti Gándhího vôli k nepokojom, ktoré vyústili do krvavých zrážok s vojskom. I keď z vlastných radov zaznievali po-žiadavky na radikálne protiopatrenia, Mahátmá sa presadil so svojou taktikou. K jeho úspešným metódam boja pat-rili „odmietnutie spolupráce“, „občianska neposlušnosť“ a „práca s kolovratom“. Indovia, ktorí boli zamestnaní v úradoch britskej správy, prestali pracovať. Anglické vý-robky museli čeliť čoraz väčšiemu bojkotu. Zbraňou v boji za nezávislosť sa stalo ručné pradenie a tkanie. Na mno-hých miestach ľudia demonštratívne pálili európske oble-čenie a obliekali sa do rúch, ktoré si zhotovovali sami.

Mahátmá bol vo všetkom príkladom. Tento askéta v rúchu z bieleho plátna, ktorý putoval po krajine v jed-noduchých remienkových sandáloch na bosých nohách, sa stal symbolom boja za národné oslobodenie. „Polonahé-ho fakíra“ ako Gándhího raz nazval Churchill, osemkrát zatkli. Vyše šesť rokov strávil vo väzniciach. Tam používal hladovku ako najradikálnejší spôsob odporu bez násilia. Zatknutých bolo aj niekoľko tisíc Gándhího prívržencov.

Spomedzi akcií vyjadrujúcich občiansku neposlušnosť najväčšiu pozornosť upútal „Pochod k moru“ na získanie soli, ktorý sa uskutočnil v roku 1930. Všade na pobreží sa ľudia pripájali k tomuto pochodu na protest proti dani za soľ.

FOTO: prinxmaurice.com

Gándhí však nebojoval len za nezávislosť svojej krajiny, ale aj za pokoj v nej. Hinduistov a moslimov rozdeľovalo nezmieriteľné nepriateľstvo, hinduisti boli zároveň najviac rozdrobení na mnohé kasty. Takmer pätinu všetkých Indov tvorili páriovia, čiže „nedotknuteľní“ a vyvrheli. Máhat-movi sa podarilo zmieriť nepriateľstvo medzi jednotlivými kastami a neskôr presadil, aby v novej ústave Indie neboli zahrnuté práva a povinnosti príslušníkov jednotlivých kást.

Cítil sa však hlboko dotknutý, že všetky jeho pokusy o jednotnú Indiu stroskotávali na nepriateľstve hinduistov a moslimov a že 3. júna 1947 Veľká Británia vyhlásila dva nové štáty – Indiu a Pakistan. Preto pre Gándhího nebol 15. august 1947 – Deň nezávislosti – radostným dňom. „Vidím tiecť krv,“ povedal. V novom štáte neprijal nijaký úrad. Vojnové konflikty medzi Indmi a Pakistancami vzni-kali v hraničných provinciách ešte za jeho života. Ešte raz použil hladovku ako prostriedok boja za mier a prinútil znepriatelené strany rokovať.

30. januára 1948 ho zastrelil fanatický hinduista. Zo-mierajúc odpustil tento nepriateľ násilia svojmu vrahovi. O sebe raz povedal: „Netúžim byť nikým iným, len prostým robotníkom, obyčajným služobníkom Indie a ľudstva.“GÁNDHÍ –

BOJOVNÍK BEZ ZBRANE

FOTO

: Gán

dhí s

brits

kým

polit

kom

Peth

ick-L

awre

ncom

, www

.theb

ette

rindia

.com

Mahátmá bol vo všetkom príkladom. Tento askéta v rúchu z bieleho plátna,

ktorý putoval po krajine v jednoduchých remienkových sandáloch na bosých nohách, sa stal symbolom boja za

národné oslobodenie.


ZO SPOLOČNOSTI

AKO SME HÁČKOVALI „CESTIČKU DO ŽIVOTA“

A POMÁHALI NAJMENŠÍM DEŤOM

ZO SPOLOČNOSTI

Centrum voľného času sv. Jána Pavla II. v Pre-šove v spolupráci s Občianskym združením Malí-ček v roku 2017 realizovali od júna do decembra grantový projekt Dôvera pod názvom „Háčkujeme cestičku do života“. Cieľom projektu bolo háčkova-nie a pletenie vecičiek pre predčasne narodené a ri-zikové deti a tiež výroba darčekov pre ich mamky. Cieľovou skupinou boli mamky po predčasnom a rizikovom pôrode a novorodenecké oddelenia nemocníc v Prešove, Košiciach, Humennom, No-vých Zámkoch a v Poprade. Spolu sme do týchto nemocníc pripravili 130 balíčkov, ktoré obsahovali háčkovanú/pletenú deku, čiapočku, ponožky, sovič-ku alebo chobotničku. Veľkej obľube sa tešili práve háčkované chobotničky, ktoré svojou krásou rozve-seľujú novorodenecké oddelenia nemocníc a záro-veň chápadlá chobotničiek nahrádzajú deťom v in-kubátoroch pupočnú šnúru. Tieto chobotničky si mamky po prepustení z nemocnice zobrali domov.

Do projektu boli zapojené šikovné ženy zo síd-liska Sekčov, ktoré sa stretávajú v Centre voľného času sv. Jána Pavla II. v Prešove, študenti zo stred-ných a vysokých škôl v Prešove a v Košiciach. Veľmi krásne o zmysluplnosti projektu napísala mamka 600-gramového bábätka narodeného v 26. týždni tehotenstva: „Podľa môjho názoru robíte veľmi zá-služnú prácu, má veľký zmysel najmä preto, že keď-že sme si naše predčasniatko odniesli domov v po-lovici októbra, reálne bolo takmer nemožné niekde kúpiť okrem body aj niečo teplé, napr. svetrík alebo takúto maličkú čiapočku. Veľmi nám to v začiat-koch pomohlo. Aj pri prepustení sme dostali set (svetrík, čiapočka, rukavičky a ponožtičky). Svetrík využívame doteraz, aj keď sú malej rukávy už ako trojštvrťové. Ponožtičky iné ako háčkované ani ne-dávam, nakoľko v iných sa jej strašne potia nožičky. A bez háčkovanej deky si už uspávanie ani nevie-

Mgr. MARTA GROMOŠOVÁ, Mgr. MÁRIA PALENČÁROVÁ

me predstaviť. Ešte raz za darčeky veľmi ďakujeme. Chobotnička nám pomohla prejsť tých ťažkých 101 dní v nemocnici a doteraz jej ju dávam na spanie a stále žužle chápadlá, je oslintaná, ožužlaná, ale je jej a má ju neskutočne rada (niekedy jej ju šlohne aj synček, tak sa mu páči).“

V rámci projektu sme v novembri v roku 2017 zorganizovali stretnutie rodín s predčasne narode-nými a rizikovými deťmi. Projekt sme v decembri úspešne ukončili, ale v háčkovaní a pletení pre naj-menšie deti pokračujeme.

Občianske združenie v roku 2017 spolupraco-valo s viacerými prešovskými strednými školami – Gymnáziom na Konštantínovej 2, Evanjelickou spojenou školou, so Strednou zdravotníckou ško-lou na Sládkovičovej ulici, so Strednou zdravot-níckou školou na Kukučínovej ulici v Košiciach a s Fakultou zdravotníctva PU v Prešove. Študenti týchto škôl podporili osvetovou dobrovoľníckou prácou a dobrovoľnými príspevkami aktivity Sveto-vého dňa predčasne narodených detí v roku 2017. Prostredníctvom Občianskeho združenia Malíček sme z dobrovoľných darov škôl zakúpili a darovali prebaľovací pult a profesionálnu kalibrovanú váhu Novorodeneckému oddeleniu FNsP J. A. Reimana v hodnote 550 €.

Prajeme si, aby neistota rodičov po predčasnom a rizikovom pôrode bola sprevádzaná nádejou, že ich deti sú statoční bojovníci. K psychickej pohode rodičov i na pomoc zdravotníckemu personálu pri-spievajú aj s láskou vyrobené pletené a háčkované vecičky a zakúpené technické a materiálne vybave-nie. Za pomoc a spoluprácu všetkým ďakujeme.


ROZHOVOR KATECHÉZAPÁPEŽ FRANTIŠEK

KEĎ DO NÁS VSTÚPI DUCH SVÄTÝ,

OTVÁRA SRDCIA NÁDEJIDrahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnešnou slávnosťou Zoslania Ducha Svätého vrcholí veľ-konočné obdobie, ktorého stredobodom je Ježišova smrť a zmŕtvychvstanie. Dnešnou slávnosťou si pripomíname a znovu zažívame vyliatie Ducha Svätého na apoštolov a ostat-ných učeníkov, ktorí boli vo večeradle v modlitbe zjednotení s Pannou Máriou (porov. Sk 2,1-11). V ten deň sa začali písať dejiny kresťanskej svätosti, pretože Duch Svätý je prameňom svätosti, ktorá nie je privilégiom iba niektorých, ale povolaním všetkých.

Skrze sviatosť krstu sme totiž všetci povolaní k účasti na samotnom božskom živote Krista a skrze sviatosť birmovania k tomu, aby sme sa stali svedkami [Evanjelia] vo svete. „Duch Svätý nanovo vylieva svätosť na celý svätý Boží ľud“ (Apoštol-ská exhortácia Gaudete et exsultate, 6). „Bohu sa však zapá-čilo posväcovať a spasiť ľudí nie každého osve, bez akéhokoľ-vek vzájomného spojenia, ale vytvoriť z nich ľud, ktorý by ho pravdivo poznal a sväto mu slúžil.“ (Dogmatická konštitúcia, Lumen gentium, 9).

Pán oznámil ľudu tento svoj plán už skrze starodávnych prorokov. Prorok Ezechiel hovorí: „Svojho ducha vložím do vášho vnútra a spôsobím, že budete kráčať podľa mojich nariadení, zachovávať moje výroky a plniť ich. […] Budete mo-jím ľudom a ja budem vaším Bohom“ (36,27-28). Prorok Joel hovorí: „Potom vylejem svojho ducha na každé telo a budú prorokovať vaši synovia i vaše dcéry; […] Aj na služobníkov a služobnice vylejem v tých dňoch svojho ducha […] A každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude zachránený“ (3,1-2.5). Všetky tieto proroctvá sa uskutočňujú v Ježišovi Kristovi, „prostredníkovi a záruke ustavičného vyliatia Ducha“ (Rímsky misál, Prefácia po Nanebovstúpení). A dnes máme práve slávnosť vyliatia Ducha.

Odo dňa Zoslania Ducha Svätého, a až po koniec časov, je táto svätosť, ktorej plnosťou je sám Kristus, darovaná všet-kým tým, čo sú otvorení pôsobeniu Ducha Svätého a snažia sa mu poddať. Je to sám Duch Svätý, ktorý umožňuje zažívať plnosť radosti.

Keď do nás vstúpi Duch Svätý, víťazí nad vnútornou vyprahnutosťou, otvára srdcia nádeji, podnecuje a pomáha nám vnútorne dozrievať vo vzťahu k Bohu a k blížnemu. Ako hovorí sv. Pavol: „Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovie-vavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“ (Gal 5,22-23). Toto všetko v nás činí Duch Svätý. Práve preto dnes oslavujeme toto bohatstvo, ktoré nám dáva Otec.

Prosme Pannu Máriu o to, aby i dnes Cirkev nanovo zažila Turíce a aby dostala obnovenú mladosť, aby nám mohla dávať radosť žiť

a umožňovala svedčiť o Evanjeliu a aby „v nás vyvolala silnú túžbu stať sa svätými na ešte väčšiu slávu Božiu“

(Apoštolská exhortácia Gaudete et exsultate, 177).

FOTO: www. cardinaljohnhenrynewman.com


CHUDOBAMgr. ALENA MOLČANOVÁ

CHUDOBA

CHUDOBA RODÍN A JEJ PODOBY

Vyrastať v chudobe je realitou mnohých detí na Slovensku (dľa najnovších údajov až 640 tisíc obyva-teľov Slovenskej republiky žije na hranici chudoby – netrúfame si odhadnúť, aký počet z toho tvoria deti).

Čo znamená chudoba pre rodiny, ktoré ňou žijú v dennom živote, je málo známe. Rovnako málo sa hovorí o tom, čo si rodiny žijúce v chudobe prajú a aká pomoc je tou skutočnou. V tomto duchu je veľ-mi podnetným výrok Matky Terezy : „Keď chceme chudobným rozumieť, musíme vedieť, čo je chudoba. Inak by sme rozprávali úplne iným jazykom.“ Poďme sa teda spolu s chudobou rodín zoznámiť!

Naše zoznamovanie začneme v malej, rómskej de-dine, na východe Slovenska. Prvý vstup do tejto dedi-ny mnohých prekvapí. Hlavou vám začnú víriť myš-lienky – Ako takto môžu ľudia žiť? A čo tie deti? Bosé!

Špinavé! Voľne behajúce po ulici! A kde sú ich rodičia? Po chvíli na pozvanie niektorých rodín vstupujem do obydlí. Sú skromné, často tvorené jednou izbou, ktorá je kuchyňou, spálňou aj kúpeľňou v jednom. V nie-ktorých je (asi tak ako by ste čakali) na podlahe špina, rovnako ako na ulici, často iba jedna posteľ (v duchu okrem iného premýšľate o tom, ako tí ľudia s toľkými deťmi tu vlastne spia???) a poloderavá piecka, z ktorej sa neustále dymí.

O domček ďalej vstupujem rovnako do jedinej izby, ktorú obýva iná rodina. Na naše prekvapenie je tam čisto, útulne, teplučko a na stole sa parí z hrnca čerstvo uvarených pirohov (a vás to láka prisadnúť si a vychutnať príjemnú atmosféru v kruhu tejto rodiny).

Tá istá dedina, tie isté podmienky a predsa dve roz-

dielne podoby chudoby. Nedá mi a tak sa pýtam ako je to možné. Z úst star-

ších aj mladších sa dozvedám to isté - v tej prvej rodine je peňazí málo, ale keby som prišla krátko po 15-tom (to je dátum, kedy sú vyplácané štátne dávky – pozn. autora) pohostili by ma na riadnej hostine. Nedá mi a tak sa pýtam ďalej. „No dobre, ale keby ste si to roz-delili, tak by ste mohli mať jedlo na každý deň.“ Všetci spoločne, ako na povel, však pokrútia hlavou na znak nesúhlasu, a ten najvýrečnejší (ako neskôr pochopím otec, hlava rodiny) povie, že to by som tu musela žiť, aby som pochopila, že je pre nich lepšie mať aspoň pár dni v mesiaci pocit, že majú dostatok a že aspoň na pár dni môžu zabudnúť na to, že ich deti nemajú často čo poriadne zjesť ani čo si poriadne obliecť, obuť. Bez-mocnosť a beznádej sú slová, ktoré sa mi s počutým spájajú a hádam aj hnev, že ako takto možno žiť?!

V tej druhej rodine sa nad mojou otázku zamyslí matka stojaca pri sporáku a po chvíli počúvam prí-beh jej rodiny a vysvetlenie, ako ju jej rodičia učili, že všetko čo doma má, si musí dobre rozdeliť a myslieť aj na zajtrajšok a tak nežije iba zo dňa na deň. Žijú síce skromne, ale s dobrým pocitom a istotou, že aj zajtra budú mať jej deti jedlo na tanieri. A mne sa zdá, že tak to má byť.

Opúšťam túto dedinu, no hlavou mi víria myšlien-ky k počutému.

Moje kroky však smerujú ďalej. Po krátkej ceste autom vstupujem do inej rodiny, tentoraz je to rodina žijúca v meste – v bežnom paneláku. Krátko zazvoním a dvere mi opatrne otvára domáca pani. Po jej úprim-nom pozvaní ďalej mi pri prechádzaní do obývačky, do ktorej ma vedie, oči skĺznu do pekne zariadenej a plne vybavenej kuchyne, ktorá je hneď vedľa útulnej detskej izby. A pekne je zariadená aj obývačka do kto-rej usadáme. Hovorím si, rodina v úplnej pohode. No iba do času, kým pani nezačne rozprávať svoj príbeh o tom, ako predtým bolo dobre, až kým jej manžel nezačal skutočne ubližovať, i o tom, že je dnes za to vo výkone trestu. A že ona sama má z toho všetkého už dlhšie zdravotné problémy a prednedávnom prišla aj o prácu. V hlave mi zasvietia kontrolky a neodpus-tím si otázku, že ako to má teraz s peniazmi. Pani sa zamyslí a po chvíli tichším hlasom povie, že spolu so svojimi deťmi žijú z jej čiastočného dôchodku a dáv-ky, ktorú dostávajú, no a samozrejme ešte rodinné prídavky. Rýchlo kalkulujem v hlave a moje počítanie sa zastaví na sume 250 € pre dospelú ženu a jej dve školopovinné deti, pričom všetci potrebujú jesť a pla-tiť byt, obliecť sa i obuť a to nehovorím o výdavkoch spojených so školou a z toho sa ako mi ďalej vysvetľuje snaží vyžiť. Vo vzduchu visí otázka čo bude, keď sa jej manžel vráti z väzby, keď sa rozvedú, kam pôjde a kde budú deti? Z jej výpovede vnímam veľa strachu a obáv.

Usadám do auta a v hlave sa mi objaví obraz ešte jednej rodiny. Túto som navštívila pred týždňom. Žijú na samote, v malom domčeku, ktorý si za malý peniaz pred pár rokmi kúpili. Postupne ho vlastnými rukami opravujú. S hrdosťou mi ukazujú, čo všetko už uro-bili a okolo nás sa popritom tmolia traja malí drobci. Ani tu toho veľa nie je a aj tu každé euro aj dva krát otočia v ruke, kým ho použijú, no vládne tu úplne iná atmosféra a pocit slobody, že túto cestu a tento život si sami zvolili.

Premýšľam, aké mnohoraké sú podoby chudoby a aká mnohoraká je aj cesta, ktorou je potrebné sa vy-dať pri jej riešení. Pomoc či podpora musí stáť v pr-vom rade na vzťahu prijatia a vzájomnej dôvery. Cez vzťah je potom možné premýšľať o zmene a o pomoci prežiť.

Pri prvej rodine mi beží hlavou čo všetko sa mu-sia naučiť- ako získať zdroje (peňažné aj nepeňažné) a ako s nimi hospodáriť. A to učenie musí byť dlho-dobé a systematické, aby sa cez vlastné odhodlanie a snahu nechali vyviesť z kruhu závislých.

S tou druhou rodinou sa mi spája potreba povzbu-diť, prejaviť úctu voči tomu čo všetko zvládajú a po-núkať možnosti z chudoby postupne vykročiť.

Pre tretiu rodinu by som chcela byť spojencom, niekým kto porozumie a pomôže dostať situáciu pod kontrolu. Niekým, kto pomôže zabezpečiť podmienky pre pocit bezpečia a istoty pre matku a jej deti. Kto po-môže postaviť sa znovu na vlastné nohy a začať znovu bez strachu žiť.

A štvrtá rodina? Tá potrebuje málinko oceniť a po-vzbudiť, že cesta, ktorou sa rozhodli ísť nebude ľahká, no určite sa ňou oplatí ísť.

Ján Pavol II. vyzval chudobných k tomu, že sú povolaní, aby napriek svojej chudobe obohatili svet. U mňa sa im to darí, učia ma chudobu pochopiť.

FOTO: AUTOR: Martin Dubovský

Premýšľam, aké mnohoraké sú podoby chudoby a aká

mnohoraká je aj cesta, ktorou je potrebné sa vydať pri jej riešení. Pomoc či podpora musí stáť v prvom rade na vzťahu prijatia a vzájomnej dôvery. Cez vzťah je potom možné premýšľať o zmene

a o pomoci prežiť.


VTIPY

VTIPY o. VASILA

„Zlí ľudia žijú, aby jedli a pili, dobrí ľudia jedia a pijú, aby žili,“ hovorieval filozof Sokrates.

Raz sa ho niekto opýtal, čo by mu poradil – má sa oženiť alebo je lepšie je zostať slobodným?

„Tak či onak,“ odpovedal filozof, „budeš ľutovať!“

o. VASIL KORMANÍK

V ordinácii u lekára hovorí mamka malému synčekovi: „A teraz, miláčik,

povedz pekne á, á, á, aby mohol pán doktor vytiahnuť prst z tvojej pusinky!“

V rodine sa narodili trojičky. Päťročný syn sa pýta: „Ocko,

povedz mi, zostanú u nás všetky tri alebo nám ich

poslali, aby sme si vybrali?“

Chváli sa matka v Amerike: „Môj štvorročný syn je mimoriadne nadaný. Napríklad včera

už sám od seba išiel na prehliadku k psychoanalytikovi.“

Do hôr prichádza lyžiar a hneď zamieri k hotelu, kde sa pravidelne

ubytoval. Recepčný sa ho pýta: „Prajete si izbu číslo 36 ako

poslednýkrát?“„Samozrejme!“

„Aj raňajky a večeru?“„Samozrejme!“

„A budete si priať, aby vás odviezli do tej istej nemocnice ako vlani?“

„To ste si vy zavinili svojou neopatrnosťou,“ zvolala dáma z auta

na chodca, ktorého práve zrazila. „Šoférujem už desať rokov a nič také

sa mi nestalo!“„No, ja tiež nie som žiaden

začiatočník!“ ozval sa nesmelo zrazený chodec. „Ja chodím peši už

päťdesiatpäť rokov.“

Jedného čašníka sa pýtali, aké je jeho najväčšie prianie. Chvíľku premýšľal a potom povedal: „Aby

hostia obedovali doma a sprepitné mi posielali poštou.“

Ide pán na druhý koniec mesta taxíkom. Keď taxík zastavil, taxikár si vypýtal 14 € za jazdu.

„Koľko? Pravidelne tadiaľto jazdím a nikdy som toľko neplatil.“

„V poriadku, pane, tak 12 €.“„Koľko ste hovorili?“

„Ach, tak 10,“ povie taxikár.Muž zaplatí, vystúpi a vraví si: „Škoda, že ma

nenechal dohovoriť, pretože som mu chcel povedať, že som doteraz vždy platil 16 €.“

Príde veriaci počítačový maniak k farárovi na spoveď a farár sa ho spýta: „Tak, koľko je toho, syn môj?“

„No, zmestilo sa to na dve diskety.“

Vlak sa rozbehol, manžel ukladá batožinu a prezerá si všetky vrecká: „Škoda, že sme so sebou nevzali piano!“

Manželka: „Nechaj už tej irónie!“Manžel: „Aká irónia? Ja som na ňom zabudol naše

cestovné lístky!“

autor: P.K.

Pomôcky:OSRAM, ELIA,THE, AZID

„Jedno z najhlbších tajomstiev života spočíva v tom, že len to, čo robíme pre druhých...“ Lewis Carroll

Autorom krížovky je Peter Kailing. Znenie tajničky pošlite vždy najneskôr do 20. dňa aktuálneho mesiaca na adresu redakcie alebo SMS správou na číslo: 0903 982 440 alebo email: [email protected]. Nezabudnite napísať aj vaše meno a presnú adresu. Výherca za mesiac máj: Natália Kepičová zo Sniny vyhráva knihu Bez súcitu víťazí nenávisť (C. Vasiľ). Gratulujeme!

VYZNAME-NANIEPOZOTÍNA TAJNIČKA KOMPOST

KRÍŽOVKA

BABKA

ZN. IRÍDIA

OBCH. AKADÉ-MIA (SKR.)

„S“ (FONET.)

ALPSKÝ (SKR.)

ZN. CENTI-METRA

ČESKÝ SÚHLAS

RIZIKOVÝ(SKR.)

1. ČLOVEKNA ZEMI

KEPEŇ(SKRÁTENE)

KONIEC(ANGL.)

CHOROBA

RÍMSKY CISÁR

VZDUCH PO BÚRKE

SKR. ET AUTRES

POĽAVIL

ČESKÁPREDLOŽKA

VYŠŠIEČÍSLO

PRETOŽE

ANGL. URČITÝ ČLEN

ČESKÝZÁPOR

EDENY(KNIŽ.)

KRUTÉ NÁSILIE

ZÁUJEM(HOVOR.)

IZIDOR(DOM.)LÁTKA NA

ŠTEPENIE

CUDZIE MUŽSKÉ

MENO

NEPRINESIE

6, RÍM.

CITOSLOVCE(CHRAPOT)

PRÁCA NA POLI

ZN. ŽIARO-VIEK

ZAHRANIČNÉAUTO

Stretnú sa dvaja starí známi a jeden z nich je super oblečený. Nový oblek, kravata, drahý kabát, topánky a kufrík

z krokodíla. Ten druhý konštatuje: „Asi sa ti dobre darí, keď chodíš taký vyobliekaný...“

„Ale vieš, otvoril som si taký malý butik.“„Hej? A s čím?“

„Normálka, so šperhákom.“

ALL RISKS(SKR.)

TÚZY

Riaditeľ väznice sa rozčuľuje: „Človeče, len pred mesiacom sme vás prepustili ako

polepšeného a už ste tu znovu!“„Keď ja chcem byť, pán riaditeľ, ešte lepší!“

OSOBNÉZÁMENO

POOPADÁVA

PRIECHOD PRE CHODCOV (NAD)

ROČNÉ OBDOBIE

ASTIENV SKRATKE

EKON. ODDELENIE

ZLÚČENINADUSÍKA

S KOVOM

ŽRDE NA VOZE


Adresa:Cesta Pod Táborom 33/A080 01 Prešov tel.: 051/ 758 11 [email protected]

Vydavateľ: Gréckokatolícka charita PrešovHlavná 2080 01 Prešovtel.: 051/ 772 39 70 IČO: 35514388

Cirkevné schválenie:Gréckokatolícky biskupský úrad Prešov, č. 2641/2004 zo 16. augusta 2004

Cenzor v oblasti vierouky a mravouky:prof. ThDr. Marek Petro, PhD.

Šéfredaktor:Mgr. Denisa Považanovátel.: 051/ 758 11 38

Redaktor a grafická úprava:Mgr. Peter Kyslan, PhD.

Jazyková úprava: Mgr. Dominika Ľuptáková

Koordinátor distribúcie:Daniel Frohmann051/ 758 11 [email protected]

Redakčná rada:PaedDr. o. Vasil KormaníkIng. Eduard MalatinecIng. Branislav BožekMgr. Peter Michančoprof. PhDr. Pavol Dancák, PhD.Rudolf Bačadoc. ThDr. PaedDr. Ing. Gabriel Paľa, PhD.Mgr. Michaela Uhrin SokolíkováIng. Mgr. Martina Podhájecká

Bankové spojenie:IBAN SK18 7500 0000 0040 0842 5976 VS: 04030, KS: 0008

Foto: redakčný archívPredná obálka: flickr.comZadná obálka: MaranaTha

Tlač: Vydavateľstvo M. Vaška, Prešov

Reg. číslo: EV 3391/09ISSN 1138-1432Web: www.mesacnikcesta.sk

Ročník XVI. č. 6, rok 2018Vydané v máji 2018

Mesačník Cesta je charitný, pouličný, duchovný a odborný časopis. Vychádza od roku 2002 a je distribuovaný pouličnými distributérmi.

SPRÁVY SPRÁVY

VÝBER ZO SPRÁV Z CIRKVI A CHARÍTSPRÁVY Z TKKBSV gréckokatolíckej farnosti Okružná oficiálne uvedú prvú farskú charitu

V nedeľu 6. mája 2018 bola v Gréckokatolíckej farnosti svätého Archanjela Michala Okružná (okres Prešov) slávnostne uve-dená do života prvá Farská charita v Gréckokatolíckej archieparchii. Štatút a Schvaľovací dekrét vydal Mons. Ján Babjak SJ, prešovský arcibiskup a metropolita 1. mája. Uvedenie bolo spojené so svätou liturgiou a oficiálnym odovzdávaním poverení pre jednotlivých členov Farskej charity Okružná, ktorá vznikla na základe iniciatívy a spolupráce s Gréckokatolíckou charitou Prešov.

Nedeľňajšiu svätú liturgiu, ktorou bude slávnostne uvedená do života prvá farská charita, odslúžil otec Vasil Kormaník, du-chovný správca Gréckokatolíckej charity Prešov. Na nej miestny správca farnosti otec Marián Feckanič udelil poverenie a požeh-nanie pre 15 členov farskej charity. Slávnosť skrášlil svojim spevom aj novovzniknutý detský desaťčlenný zbor Okružňančan. Deti vystúpili v jednotných sukničkách vytvorených na tvorivých dielňach cez projekt Dobrovoľníci pre dobrovoľníkov. Tento projekt bol podporený z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 - 2020”, ktorú adminis-truje IUVENTA - Slovenský inštitút mládeže.“

Farská charita sa začala formovať v priebehu minulého roka. Skupina dobrovoľníkov z farnosti Okružná v spolupráci s ko-ordinátorkou Jozefínou Komárovou od marca 2017 zrealizovali prieskum potrieb v obci a na základe toho vytipovali vhodné záujmové skupiny. Činnosť zamerali na revitalizáciu životného prostredia, prípravu spoločenských a kultúrnych podujatí alebo duchovný program. Počas roka rozbehli činnosť detského speváckeho zboru a v spolupráci s Gréckokatolíckou charitou Prešov usporiadali viaceré zbierky potravín alebo školských potrieb pre ľudí, ktorí to potrebujú.

Farská charita je pastoračný orgán farnosti pre dobro veriacich v zmysle kán. 573. §1 CCEO. Jej poslaním je oživiť cit pre úctu k životu, stávať sa poslankyňou svetla a pravdy, skvalitniť prežívanie všetkých obyvateľov obce, farnosti a predchádzať krízovým či kritickým životným situáciám zameraním sa na prevenciu novodobej chudoby.

Tím P18 chystá s charitou zbierku školských pomôcok pre rodiny v núdzi

Účastníci Národného stretnutia mládeže P18 aktívne pomôžu rodinám v núdzi. Na podujatí, ktoré sa uskutoční na konci júla v Prešove, sa zapoja do celoslovenskej zbierky školských pomôcok. Organizačný tím celonárodného podujatia ju chystá v spo-lupráci so Slovenskou katolíckou charitou, ktorá po vyzbieraní školské pomôcky preberie so svojimi zamestnancami. Zapojiť do zbierky sa bude môcť každý prihlásený, ktorý do Prešova prinesie akúkoľvek školskú pomôcku. Priniesť ich môžu aj neprihlásení. Zbierka sa uskutoční v druhý deň programu P18. Účastníci P18 dostanú vopred v osobitnom informačnom e-maily avízo, aby školské pomôcky priniesli. Na mieste dostanú informáciu aj od animátorov P18.

Slovenská katolícka charita spustí celoslovenskú zbierku školských pomôcok tento rok 1. júna už po deviatykrát. „Cieľom zbierky je, aby žiadne dieťa nemalo v škole menšie šance len preto, že jeho rodina mu potrebné školské pomôcky nedokáže za-bezpečiť. Verím, že zapojenie sa tisícok mladých ľudí do tejto zmysluplnej zbierky nás k tomu skokovo priblíži. Predpokladáme, že pomôcky vyzbierané na P18 pomôžu deťom práve z východného Slovenska,“ hovorí generálny sekretár Slovenskej katolíckej charity Erich Hulman. Medzi prijímateľmi zbierky budú aj vybrané miesta angažovanosti, ktoré sa venujú deťom a rodinám v núdzi v Prešove a okolí.

„Touto zbierkou sa chceme podeliť s tými, čo to potrebujú,“ vysvetľuje zrod myšlienky zbierky hlavný zodpovedný za P18 Ondrej Chrvala. Zbierka podľa jeho slov nadväzuje na podobnú zbierku, ktorú organizátori pripravili pred tromi rokmi na Ná-rodnom stretnutí mládeže P15 v Poprade. Mladí vtedy darovali 750 kilogramov oblečenia. Určené bolo pre farské charity, ľuďom bez domova, chorým, sociálne odkázaným ľuďom a rodinám. „Tešíme sa, že nadväzujeme na niečo, čo sme už úspešne urobili v minulosti. V spolupráci so Slovenskou katolíckou charitou opäť odovzdáme svoj diel pomoci,“ dodáva Ondrej Chrvala, tajom-ník Rady pre mládež a univerzity Konferencie biskupov Slovenska.

Celoslovenská zbierka je spojená so zbieraním pier, školských tašiek, peračníkov, zošitov, pasteliek a iných školských po-môcok. Vyzbierané školské pomôcky charita koncom augusta distribuuje do konkrétnych rodín, detských domovov, ako aj krí-zových centier v blízkosti zberných miest. Výber adresátov pomoci je ponechaný na konkrétne arcidiecézne a diecézne charity, pričom snahou charity je uspokojiť aj ľudí a rodiny, ktoré ju oslovia individuálne, či už mailom alebo telefonicky. Na Národnom stretnutí mládeže P18 v Prešove túto špeciálnu časť programu organizačne zabezpečí centrálny tím s výtvarným tímom, animá-tormi Národného stretnutia mládeže P18 v Prešove (26. - 29. júla 2018) a predstaviteľmi Slovenskej katolíckej charity.

Diecézna charita Žilina začala „charitné turné“ po dekanátoch diecéz

V stredu 16. mája 2018 odštartovala Diecézna charita Žilina „charitné turné“ po dekanátoch diecézy. Vo farskom kostole v Ilave slávili s Michalom Melišíkom svätú omšu za požehnanie charitného diela v Ilavskom dekanáte. Po svätej omši si prítomní uctili re-likvie patrónky charity sv. Alžbety Uhorskej.

Približne 40 ľudí si vypočulo prezentáciu o farských charitách a aktivitách diecéznej charity. Na stretnutí odzneli aj praktické informácie z aktivít 2 farských charít, ktoré sú živé v Ilavskom dekanáte. Podujatie bolo tiež príležitosťou na vzájomné stretnutie pre dobrovoľníkov z týcho farských charít (Nová Dubnica a Ladce). V druhej polovici júna plánujú členovia Diecéznej charity Žilina navštíviť severnejší dekanát. Týmito stretnutiami chceme napĺňať naše motto „byť blízko pri človeku“.

Diecézna charita Žilina v rámci projektu Mosty Charity pravidelne navštívi jeden dekanát v diecéze. Súčasťou programu je sláve-nie svätej omše s úmyslom požehnania charitnej služby, prezentácia činnosti a projektov Diecéznej charity Žilina a potreby rozvoja farských charít vo farnostiach. Zúčastnení z farností daného dekanátu sa môžu oboznámiť s ponukou spolupráce v rámci tvoriacej sa siete farských charít.

„Vychádzame z toho, že v každej farnosti sa nachádzajú viaceré skupiny núdznych a veríme, že v každej farnosti sú aj povolaní do služby. Kedže v cirkevných dokumentoch je charita tretím piliérom Cirkvi a nepopierateľne patrí k jej podstate, považujeme rozvoj charity vo farnostiach za prioritu,“ avizuje charita.


Dom charity sv. Vincenta Predmestská 12, 010 01 Žilina Mgr. Gabriela Huliaková tel./fax: +421 41 724 47 95 [email protected]

Dom charity sv. Gianny Kukučínova 4, 022 01 ČadcaBc. Eva Ondrušková tel./fax: +421 41 432 40 88 [email protected] Dom charity sv. Krištofa Kollárova 24, 036 01 MartinMgr. Peter Fekiač, Ph.D tel.: +421 43 427 06 51 [email protected]

Arcidiecézna charita TrnavaHlavná 43, 917 01 TrnavaMgr. Soňa Pobieckatel.: 033/5333 159 [email protected]

www.mesacnikcesta.sk

DISTRIBUČNÉ MIESTACharitný dom pre mládež Lúčna 812, Vranov nad Topľoutel.: +421 57 443 15 [email protected]

DEPAUL SLOVENSKONocľaháreň sv. Vincenta de Paul Ivanská cesta 32, 821 04 Bratislavatel.: +421 911 447 [email protected]

Sociálne centrumŠtefaníkova 1525/29, 066 01 HumennéMgr. Danka Pavlíkovatel.: 057 775 69 93 [email protected]

Sociálne centrumPavlovičova 344/8, 089 01 Svidník Mgr. Helena Paňková tel.: 054 752 40 [email protected]

Farská charita Trenčín - JuhNámestie Svätej rodiny 2911 08 Trenčíntel.: 0908 030 268

Diecézna charita Rožňava Kósu Schoppera 141/22 048 01 Rožnava Mgr. Helena Katonová mob.: +421 905 514 816 [email protected]

Charitný dom sv. AlžbetyBosákova ulica 040 01 KošiceIng. Mgr. Martina Podhájeckátel.: 0910 842 [email protected]

DPN-útulokTajovského 1, 974 01 Banská BystricaĽubica Salyovátel.: 048 423 03 46, [email protected]

1. Každý distributér je povinný byť označený na viditeľnom mieste svojho oblečenia preukazom distributéra. Preukaz musí byť čistý a nepoškodený.2. Distributér nesmie časopis distribuovať inde ako na mieste, ktoré má pridelené a uvedené na svojom preukaze.3. Distributér nesmie vchádzať do vnútorných priestorov jednotlivých budov (kostoly, reštaurácie, obchody, ...) označený preukazom distributéra. Taktiež nesmie v týchto priestoroch ponúkať časopis.4. Distributér je povinný dbať o svoj zovňajšok. Pri distribúcii časopisu je povinný mať čisté oblečenie.5. Distributér je povinný dbať o hygienu svojho tela. Pri distribúcii časopisu musí mať nevyhnutne čisté ruky a nechty na rukách. Má mať čistú tvár a primerane upravené vlasy.6. Žiaden distributér nesmie distribuovať časopis pod vplyvom alkoholu ani žiadnej inej návykovej látky.7. Distributér nesmie počas distribúcie časopisu fajčiť, smie si však urobiť fajčiarsku prestávku, počas ktorej musí časopisy aj preukaz distributéra odložiť tak, aby neboli viditeľné.8. Distributér nesmie v styku s verejnosťou a s ostatnými distributérmi používať vulgárne výrazy, nadávky, výrazy alebo narážky so sexuálnym podtónom, ani rasistické a iné spoločensky neprípustné výrazy.9. Distributér nesmie pri distribúcii časopisu obťažovať okoloidúcich, zdržovať ich proti ich vôli a zdržovať dopravu.10. Distributér je povinný správať sa voči zákazníkom zdvorilo, pekne a slušne.11. Distributér nesmie počas distribúcie časopisu žobrať alebo iným nepovoleným spôsobom získavať od ľudí peniaze.12. Distributér nesmie od záujemcu o časopis požadovať sumu inú, ako je oficiálne stanovený príspevok za časopis.

PRAVIDLÁ DISTRIBUTÉROV

35

SLOVENSKÁ KATOLÍCKA CHARITA PRIPRAVUJE

Slovenská katolícka charita (SKCH) po prvýkrát pripravuje v dňoch 10. – 16. jún iniciatívu s názvom Národný týždeň charity. Jej cieľom je intenzívnejšie upriamiť pozornosť verejnosti na sociálne odkázaných ľudí

a spôsoby pomoci, ktoré im charita poskytuje. Celotýždenný program sa bude konať v spolupráci s diecéznymi charitami na území celého Slovenska.

Svoju iniciatívu predstavili predstavitelia SKCH aj na 89. plenárnom zasadnutí Konferencie biskupov Slovenska.

Biskupi túto snahu vítajú a podľa možností odporúčajú v danom čase v každej diecéze sláviť svätú omšu

na úmysel Národného týždňa charity.Viac informácií na charita.sk

10. – 16. jún 2018

NÁRODNÝ TÝŽDEŇ CHARITY

36 cesta 6/2018

prÍspevok polovica pre distributÉra file 1 číslo distributéra prÍspevok 1,40 € polovica pre...

Documents