priemysel dnes 06 2015

7/25/2019 Priemysel Dnes 06 2015

1/18

www.priemyseldnes.sk www.prumysldnes.cz

STAVBY MOSTOVSLOVAKIA

06 / 2015 3,50

Naou zrukou je dlhoron prax v stavebnctve

JADROV ELEKTRRETEMELNNeustle zvyujeme bezpenosprevdzky elekrrne

ELEZNICE SRSpravujemea prevdzkujemeslovensk eleznice

UNIVERZITAP. J. AFRIKAVskum a patentysvetovho vznamu


2/18

Pojazdy Szynowe PESA Bydgoszcz SA85-082 Bydgoszcz, ul. Zygmunta Augusta 11

tel. (+48)52 33 91 104fax (+48)52 3391 114

e-mail: [email protected]


3/18

www.priemyseldnes.sk l 06 / 2015

EDITORIL

03

Bratsk tty zo strednej Eurpy s skutonmi krmi produkcie automobilov na poet svojich obyvateov. V roku2014 bolo v eskej republike vyrobench 118 ut na tisc obyvateov, na Slovensku sa toto slo vyplhalo a na 183.Vaka tejto tatistike obsadili spomnan krajiny s prehadom prv dve miesta vo svetovom rebrku. Nikoho pretoneprekvap, ke prve desatisce Slovkov a echov, ktor s priamo alebo nepriamo zvisl na plynulom fungovanautomobilovho priemyslu, sleduj so studenm potom na ele sprvy o emisnej kauze jednho z najvch svetovchvrobcov ut. Aby toho nebolo mlo, pohady kontrolnch orgnov sa obrtili v podstate na vetkch vekch hrovv tomto segmente a dodnes ostva nevyrieenou otzka, ako sa svet priemyslu s touto situciou vyrovn.

Je to zvltny moment. Dlh roky bola toti verejnos presveden skr o tom, e ak me nieo naim ekonomikmvrazne zvislm na automobilovom priemysle ukodi, tak to bude sahovanie fabrk smerom na vchod. To sa vaknekon. Prve naopak, na Slovensko mieri alia automobilka a spolu s ou zanaj po malej krajine v stredeEurpy pokukova aj jej dodvatelia. V esku a na Slovensku sa vytvoril synergicky fungujci reazec odberateova dodvateov, ktor dal za pravdu optimistom, e nie sme len doasn montne haly, ale perspektvne a efektvnefungujce zny automobilovho priemyslu. Na dlh roky. A do tchto plynulo a spene sa rozvjajcich pilierovnrodnch hospodrstiev odrazu udrel blesk, ktor akal skutone mlokto - emisn kauza.

Obdobie neistoty, prehodnocovania pravidiel a nastavovania novch, ktor v automobilovom sektore prebieha, vakparadoxne me pomc mnohm inm segmentom hospodrstva. Nie v oblasti zvench predajov alebo vychziskov. Skr z pohadu fi lozofie podnikania. Kadej firme a organizcii toti pripomen ulo, e aj najmenie zavhanie,v podnikan, akokovek nemyseln, me ma alekosiahle dsledky. Ku kvalite, efektvnosti, cenovej vhodnosti

a mnohm alm vlastnostiam produktov spolonost je preto potrebn pripota aj maximlnu bezhonnospodnikania. Za kadch okolnost . A prve podniky, ktor maj toto posolstvo nielen ako motto, ale aplikuj ho v praxiod zaiatku svojej existencie, njdete v najnovom sle Priemyslu Dnes.

Monika Majerov

Zstupca fredaktora

Vydva:BUSINESS MEDIA, spol. s r.o.,Trnavsk cesta 50, 821 02 Bratislava,IO: 45 930 678.

fredaktor:Mgr. Lucia Balogov

Zstupca fredaktora:Mgr. Monika Majerov

Redaktori:Mgr. Marek MittaIng. Martin Glik, PhD.

Mgr. Jana PoncarovIng. Martina VampulovMgr. Michal MajerDave Foxall

Jazykov korektra:Mgr. Monika Majerov

Obchodn riadite:Bc. Peter Hlozek

Manari rozvoja obchodu:Mgr. tefan BalogDvid SzemanMichal KopniKarol KozekMartin BroMgr. Lucia Horvthov

Asistenti redakcie:Romana HurtkovMgr. Kristna Civov

Grafika:Martin Babark

Tla:Ultra Print, s.r.o.Pluhov 49, 831 03 Bratislava

Cena vtlaku:3,50

Cena ronho predplatnho:16,80

Objednvky na predplatn:[email protected]

Web:www.priemyseldnes.skwww.prumysldnes.cz

Registran sloMK SR EV 4360/11ISSN 1338-9254

slo vydania:06/2015, 5. ronkDtum vydania:november 2015Periodicita: dvojmesank

Autorsk prva s vyhraden a vy-konva ich vydavate. Akkovekrozmnoovanie obsahu alebo je-ho asti akmkovek spsobomv slovenskom, ale aj v inom jazykubez psomnho shlasu vydavatea

je zakzan. Uverejnen lnkyobsahuj aj nzory autorov a ne-musia by vdy toton so sta-noviskom redakcie a vydavatea.Redakcia nezodpoved za obsah

jednotlivch inzertov.


4/18

OBSAH

04 OBSAH

Editoril ................ 03

Obsah ................ 04

Sprvy z priemysluEnergetika ................ 06

Automobily ................ 08Strojrstvo ................ 10

Stavebnctvo a reality ................ 12

Reporteny zarbaj stle menej ako mui,zakroi mus Eurpska komisia ........ ....... . 14

Zaostreneleznice Slovenskej republikyDo spoahlivosti a bezpenosti elezninej prepravyinvestujeme miliny ........ ....... . 18

eleznin opravovne a strojrne Zvolen, a.s140-ron tradcia kvality ........ ....... . 28

Elektrizace eleznic Praha, a.s.Tradin vrobce traknho veden boduje v R i v zahrani ........ ....... . 30

Howden KD Compressors, s.r.o.Praskm kompresorom sa otvraj dvere do sveta ........ ....... . 32

KARLA, spol. s r.o.

Budoucnost vidme v kogeneranch jednotkch ........ ....... . 34

Chart Ferox, a.s.Jedinen vrobky uky z Dna dobvaj svet ........ ....... . 36

Siemens, s.r.o., o.z. Industrial Turbomachineryesk parn turbny putuj do celho sveta ........ ....... . 38

Prvn brnnsk strojrna Velk Bte, a.s.Dodv energii letectv a kdla energetice ........ ....... . 40

Letisko M. R. tefnika Airport Bratislava, a.s. (BTS)Vy poet prepravench cestujcich, letov i v zisk ........ ....... . 42

Slovensk elektrizan prenosov sstava, a.s.Prenos energie neme by len bezpen, ale aj transparentn ........ ....... . 44

Jadern elektrrna TemelnNeustle zvyovanie bezpenosti a efektivity ........ ....... . 49

Teplre Koice, a.s., v skratke TEKO, a.s.Centrlny systm zsobovania je eko friendly ........ ....... . 52

Slovensk energetick strojrne, a.s.Prispsobili sa aktulnej situcii v strojrskom odvetv ........ ....... . 54

NAFTA, a.s.

Skladovanie energie z alternatvnych zdrojov je na dosah ........ ....... . 56

OKD, a.s.Nebo tak ostravsk ern krlovna ........ ....... . 59

Asociace pro vyuit energetickch produktDleit je informovanost a osvta ........ ....... . 62

EZ Energetick produkty, s.r.o.Uheln elektrrny zsobuj stavebn prmysl ........ ....... . 64

STAVBY MOSTOV SLOVAKIA, a.s.Vetci ahme za jeden povraz ........ ....... . 66

PRMSTAV, a.s.Stavby, kter se opraj o tradici a inovaci ........ ....... . 72

Sprva ciest ilinskho samosprvneho krajaSnehom sa zaskoi nedaj ........ ....... . 74

Sprva a drba ciest Preovskho samosprvneho krajaCesty spjaj rodiny aj biznis ........ ....... . 76

Hella Innenleuchten - Systeme Bratislava, s.r.o.V nasledujcich troch rokoch oakvaj vrazn rast ........ ....... . 79

Stavebnctvo a realityV New Yorku otvorili uniktnu

obchodn galriu

StrojrstvoHoneywell plnuje zdvojnsobi

vrobn kapacity v Preove

AutomobilyNa odborn prax do Kia Motors Slovakia

nastpilo 63 stredokolkov

EnergetikaOMV sa usiluje o strategick spoluprcu

s Gazpromom

06

08

10

13


5/18

www.priemyseldnes.sk l 06 / 2015 05

R PORTREPORT

eny zarbaj stle menejako mui, zakroi mus

Eurpska komisia

tatistick rad Eurpskejnie zverejnil v roku 2013nelichotiv vsledky tkajcesa odlinho odmeovaniamuov a ien. Rozdiel v platoch

je medzi oboma pohlaviamiviac ako 16 %.

14

Automotive Lighting, s.r.o.Svtlomety prvn kategorie ....... ....... .. 82

DENSO MANUFACTURING CZECH, s.r.o.Poptvka po klimatizacch roste, zvod v Liberci se roziuje ....... ....... .. 84

LEONI Slovakia, spol. s r.o.Slovensk kble pre najlepie svetov automobilky ....... ....... .. 86

Snka, vrobn drustvo Nchod

Od vroby koen galanterie k itm dlmpro automobilov prmysl ....... ....... .. 88

Continental Matador Rubber, s.r.o.Technologick centrum podpor rozvoj celho zvodu ....... ....... .. 90

NVision Czech Republic, a.s.Rozvoj firmy provzej investice do technologi ....... ....... .. 92

Eltek, s.r.o.S nrokmi klientov rastie aj kvalita telekomunikanch systmov ....... ....... .. 94

Rettenmeier Tatra Timber, s.r.o.S novm vlastnkom v strety ziskom ....... ....... .. 96

Lesy R, s.p.Staraj se o tm 86 % lesnch porost R ....... ....... .. 98

Sprva ttnych hmotnch rezerv Slovenskej republiky

Bezpenos krajiny m svoju cenu ....... ....... .. 100Nrodn ponohospodrske a potravinrske centrumNa zvyovanie rody a kvality potravn ideme vedecky ....... ....... .. 102

HYZA, a.s.Slovensk kurat so ivotnm prbehom ....... ....... .. 105

Kosteleck uzeniny, a.s.Chtj doshnout trnho podlu pes 40 % ....... ....... .. 108

TAURIS, a.s.Ponkame tradin chu vhodn pre modernho konzumenta ....... ....... .. 110

stredn vojensk nemocnica SNP RuomberokZabezpeujeme Doktrnu krvnej bezpenosti ttu ................ 112

stav molekulrn genetiky AV R, v.v.i.Biotechnologie a biomedicna ve prospch spolenosti ....... ....... .. 115

Vchodoslovensk stav srdcovch a cievnych chorb, a.s.Kardiochirurgick vsledky na eurpskej rovni ....... ....... .. 118

Lohmann & Rauscher, s.r.o.Nezbytn pomcky pro ambulance, nemocnice i sociln sfru ....... ....... .. 120

WALMARK, a.s.Promylen akvizice upevuj postaven firmy na trhu ....... ....... .. 123

Saneca Pharmaceuticals, a.s.Legendrna Indulona stle ije ....... ....... .. 126

Vzkumn stav anorganick chemie, a.s.Chemick vzkum orientovan na praxi ....... ....... .. 128

esk hydrometeorologick stavZlepuje men imis a ukazuje na zneitn msta ................ 130

Rozhlas a televzia SlovenskaSpravodajstvo, vlastn tvorba a detsk divk na prvom mieste ....... ....... .. 132

Univerzita Pavla Jozefa afrika v KoiciachAkreditan komisia potvrdila vysok kvalitu ....... ....... .. 138

Slovensk technick univerzita v BratislaveNajiadanej absolventi na trhu prce ........ ....... . 141

Vysok kola bsk - Technick univerzita OstravaBakalsk a magistersk obory proly zsadn inovac ....... ....... .. 146

esk pota, s.p.Vznamn zmny ve prospch zkaznka ....... ....... .. 149

ECCO Slovakia, a.s.kandinvsky tl si zskal srdcia aj nohy ....... ....... .. 152

Hospodrstvo a financie ................ 154Abecedn zoznam inzerentov ................ 156

Zaujalo ns ................ 158

Hospodrstvo a financieSlovensk ekonomika rastie najrchlejie

za poslednch 14 kvartlov

154


6/18

SPRVYZPR

IEMYSLU

06 SPRVY Z PRIEMYSLU l Energetika

EnergetikaSlovensk elektrrne ukonili odstvku 2. bloku AE Mochovce

Raksky energetick koncern OMV sa zameriava na roz-voj strategickej spoluprce s ruskm Gazpromom. Trendsmeruje k tomu, e sa zmer bude materializova v dvochvekch projektoch. O nich sa u osi naznailo na jno-

vom Ekonomickom fre v Petrohrade. OMV m zujemsta sa podielnikom na budovan druhej dvojvetvy plyno-vodu Severn prd z Ruska naprie Baltickm morom doNemecka a alej do zpadnej Eurpy. alej, OMV si chcevymeni s ruskm gigantom majetkov podiely (asset-swap), a tmto spsobom sa zastni na sprstupnengigantickho loiska zemnho plynu Urengoj. V svis-losti so Severnm prdom je u hotov zmluvu o zaloenspolonosti, ktor bude dielo objednva a kontrolovapriebeh jeho vstavby. Podobne je to aj s vmenou ma-jetkovch podielov oboch partnerov. Nie s znme len tienajdleitejie detaily. V oboch prpadoch s zatia tajn.

Za silie rozirova spoluprcu s Gazpromom fa OMVRainera Seeleho vntri firmy prezvaj ruskm generlom.Kritika sa prednostne nesstreuje proti spoluprci s Rus-

OMV sa usiluje o strategick spoluprcu s Gazpromom

kom. Aj Walter Boltz, f dleitho ttneho kontrolnhoradu E-Control, zdrazuje, e rusk plynov polia satraktvne a surovina sa d z nich ahko ai. Skepsa sa sp-ja so silnou zvislosou na jednom jedinom dodvateovi.

Spomna sa otzka bezpenosti investcie v najvej roz-vojovej krajine sveta a prvne strnky zmluvy. OMV by malpoda nepotvrdench sprv investova do aby plynu naurengojskom nlezisku okolo dvoch milird eur. Jeho po-diel na om by mal dosiahnu 24,98 %. OMV vak z abyplynu nedostane svoj podiel, ktor by si sm predval.Gazprom m ttny monopol na jeho export. On ho budepredva.

Niektor experti poukazuj na to, e dve miliardy eur, ktorbude musie OMV vloi do projektu vopred, sa daj chpaako preddavok i nann vpomoc. Je ist, e Gazprom

m problm so zabezpeovanm peaz na abu alebopotrubie. To by nebolo zl vtedy, keby mal zahranin part-ner dos zruk a nleit ntlakov prostriedok. Avak OMVnebude disponova blokovacm minoritnm podielom.

Slovensk elektrrne (SE), spolonos skupiny Enel, ukoniligenerlnu odstvku druhho bloku Atmovch elektrr-n Mochovce. Tto odstvka bola tvrtou v tohtoronomplne generlnych odstvok slovenskch atmovchelektrrn. Jej sasou bola preventvna drba jednhoz troch bezpenostnch systmov druhho bloku elek-trrne, generlna oprava jednho hlavnho cirkulanhoerpadla a nzkotlakovho dielu jednej turbny.

Realizciou prc poas odstvky sa zavruje program opat-

ren na riadenie akch havri v atmovch elektrrachSlovenskch elektrrn, informovala hovorkya spolonostiJana Burdov. Slovensko sa tak poda nej stva jednouz prvch krajn v Eurpe, ktor m vetky prevdzkovanbloky dovybaven opatreniami na prevenciu i zvldnu-tie nehody s tavenm paliva v reaktore. Po vykonan prcplnovanej drby a iastonej vmene paliva v reaktorebola realizovan pevnostn tlakov skka primrnehookruhu a vetkch parogenertorov, ktor potvrdila tesnoscelho primrneho okruhu a pripravenos na prevdzku.


7/18


Najspenejm expontom 21. ronka medzinrodn-ho vetrhu elektrotechniky, energetiky, elektroniky, au-tomatizcie, osvetlenia a telekomunikci ELO SYS natrenianskom vstavisku Expo Center sa stalo ternnepsov vozidlo s elektrickm pohonom z dielne tudentovFakulty pecilnej techniky Trenianskej univerzity Ale-xandra Dubeka (TnUAD) v Trenne.

Na vvoji uniktneho vozidla, ktor tento rok zskalo ajprestnu cenu Kia Innovation Awards a cenu Techfrumv Nitre, pracovali tudenti Daniel Siekela, Dominik Maleca Miroslav Barto pod vedenm pedagga Ivana Kopec-kho. Na vvoji a zlepovan vozidla pracovali aj JakubKrchav a Filip Hlavanda, ktor si poas slvnostnhootvorenia vetrhu ELO SYS prevzali prestne ocenenie. Je

Najspenejm expontom vetrhu ELO SYS bol ternny elektromobil

to vek spech a motivcia pre tudentov, ktor sa doslovanali v technike. Uznanie patr nielen ocenenm, ale ne-smieme zabudn ani na pvodnch kontruktrov tohtovynlezu. Mlad spen kontruktri zo slovenskch uni-

verzt s zrukou budcnosti elektrotechniky a strojrstvana Slovensku. Vinou s okamite po kole doslova roz-chytan rmami, uviedol rektor TnUAD Jozef Habnik.

Ekologickm poinom roku 2015 sa stal reluktann mo-tor pre elektromobily z dielne tudentov Elektrotechnickejfakulty ilinskej univerzity v iline. Diplom za Unikt rokazskala novodubnick spolonos RMC za napjac zdrojprvej slovenskej druice a v rovnakej kategrii si estnuznanie odniesol Vskumn stav jadrovej energetiky zasimultor Swing Ebo.

Nemeck elektrrensk spolonosti, ktor maj ajjadrov bloky, mu poda najnovieho odbornho po-sudku financova ich odstavenie a zabezpei i nkladyna skladovanie jadrovho odpadu z vlastnch zdrojov. Naobjednvku spolkovej vldy stresov test sektora vypra-covala audtorsk spolonos pre hospodrske bilancieWarth&Klein Grant Thornton, ako aj dokument, v ktoromsa uvdza, e ak by sa realizoval najhor scenr programu,

energetick podniky by potrebovali dotciu 39 milirdeur. Poda posudku vak elektrrensk spolonosti majmajetok v hodnote 83 milird eur a v krajnom prpade byzvldli aj zven nklady.

Vicekancelr a minister hospodrstva Sigmar Gabriel uvie-dol, e podniky s v situcii, ke s schopn zvldnuvlastnmi silami nklady navystpenie z jadrovej ener-getiky. A je samozrejm, eby tak mali aj urobi. Ich ma-jetok dosahuje 83 milirdeur. V rezervch maj 38 mili-

rd eur a v prde najlepiehoscenra programu je ttosuma dostaton a dokoncaje v nej i rezerva 13 milirdeur. Cieom spolkovej vldypri tomto teste bolo, e chcelama istotu o vke nkladovspojench so schvlenm pro-gramom skonenia prevdzkyjadrovch blokov.

Elektrrensk koncerny EnBW,

E.ON, RWE a Vattenfall za-ujali k zverom stresovhotestu spolon stanovisko.Uvdza sa v om: S tmi-

Elektrrensk koncerny v Nemecku zvldnu odstavenie jadrovch blokov

to kontatovaniami nemaj pekulcie s akoukoveknevyhnutnosou vych rezerv v bilancich nijak vecnopodstatnenie. Firmy kontatovali, e aj medzinrodnporovnanie ukazuje, e rezervy na dlhodob financovanienkladov spojench s jadrovou energetikou s v Nemeckuna vysokej rovni. Odborn posudok sa stane zkladominnosti komisie, ktor bude ma na starosti zastave-nie vroby elektriny v jadrovch blokoch a uskladnenie

jadrovho odpadu. Audtorsk firma prepotala nkladyna skonenie vroby elektriny v nemeckch jadrovchblokoch poda iestich pravdepodobnch scenrov. Prinajhorom z nich by dosiahli 77 milird eur, v prpadenajlepieho by stailo 25 milird eur. Vdavky by nebolijednorazovou zleitosou. Prostriedky sa bud vynakladav dlhom asom horizonte.


8/18

SPRVYZPR

IEMYSLU

08 SPRVY Z PRIEMYSLU l Automobily

obdobie. A prve to, e spolonos Brose sa rozhodlazakpi takto vek vmeru pozemku sved o tom, eich zujem je naozaj vny a strategick, poznamenalaprimtorka Prievidze Katarna Machkov. Doplnila, eprchod novho investora sa prejavil aj v zujme inchfiriem o kpu pozemku v parku, s m bol doteraz v Prievi-dzi problm. Podstatn as pozemkov je vykpench a tuje naozaj vidie, e regin sa bude rozvja. Preto je tu zu-jem o pozemky, pretoe sem prdu subdodvatelia a budtu nov pracovn prleitosti, uzavrela.

tt poda ttneho tajomnka Ministerstva hospodrstva

SR Miroslava Oberta uvauje o poskytnut investinch sti-mulov novmu investorovi na hornej Nitre. Mme vemizku diskusiu s predstavitemi firmy Brose, poiadalio investin pomoc a teraz je otzka, v akej vke sa budeposkytova. Ale treba poveda, e Brose tu podnik odroku 2001 a doteraz neiadal iadnu podporu pre svo-je investcie, ozrejmil. Brose svoju investciu na hornejNitre ocilne oznmil 11. mja tohto roka. Plnuje tuprodukova mechatronick systmy do dver ut, kostierautosedaiek a elektronickch motorov s celosvetovmodbytom. Pjde o v porad jeho druh zvod na Slovensku,ten prv je v Lozorne pri Bratislave.

Automobily

Nemeck vrobca komponentov pre automobily, spo-lonos Brose, poklepanm zkladnho kamea svojhobudceho vrobnho zvodu spustila investciu v Prievi-dzi. Do strategickho zvodu plnuje rma investova 50milinov eur, vrobu chce zaa v roku 2017. V prvch trochrokoch svojej existencie by mal projekt prinies 600 pra-covnch miest, v konenej fze by ich malo by 3000. Am-bciou investora je tie postupne zastava vinu zemiaparku. Ako uviedol riadite bratislavskho a budcehoprievidzskho zvodu Brose Axel Mallener, s vstavboutoho prievidzskho chce spolonos zaa v novembritohto roka a v jni 2016 chce do neho doviez technol-

gie, priom so sriovou vrobou komponentov do auto-mobilov by mala zaa na zaiatku roka 2017. V roku 2016potame so zamestnanm 50 ud, v roku 2017 by ich ma-lo by 250, v rokoch 2018, 2019 chceme ma 600 zamest-nancov, pecikoval.

Poda jeho alch slov by sa mal zvod v Prievidzi roz-prestiera na 27-tisc m2 parku a plnom spolonosti jepotom zastava 100-tisc m2 plochy. Po desaroiachsem prichdza investor strategickho vznamu, ktorsi tu zakpil pozemky, o je vek rozdiel, lebo astokrtprde investor, ktor si prenajme budovu na urit asov

Nov investor spustil v Prievidzi vrobu, ktor zamestn 3-tisc ud

Do vrobnho zvodu Kia Motors Slo-vakia v Teplike nad Vhom nastpilov kolskom roku 2015/2016 na odbornprax 63 stredokolskch tudentov. In-formoval o tom hovorca spolonosti Jo-zef Ba. Teoretick vedomosti budpoda neho uplatova a rozvja v labo-ratrich na oddeleniach riadenia kva-

lity a vo vrobe v lakovni, karosrni, mo-torrni a montnej hale. Od kolskhoroka 2007/2008 dodnes absolvovalov spolonosti Kia Motors Slovakia od-born prax u viac ako 600 tudentov.Okrem monosti finanne si privyrobiu poas tdia, automobilka dva mo-nos ikovnm tudentom zska zv-rask preukaz, i absolvova viacerzkonn kurzy na nklady spolonosti,uviedol Ba.

Kad tudent s chuou ui sa nov vecije u ns vtan. tudenti maj poas praxeprleitos pracova s modernmi tech-nolgiami, no taktie sa dozvedie viac

Na odborn prax do Kia Motors Slovakia nastpilo 63 stredokolkov


9/18


Automobilky koda a Volkswagen si alej upevuj svo-ju pozciu na eskom trhu. Poukazuj na to nov tatistikyo registrcii novch automobilov v R, ktor zverejnil Svazdovozc automobil (SDA). Ide o daje, ktor sce u obsa-huj registrcie ut aj v ase, ke v esku naplno vypukla

emisn afra koncernu VW, t ich vak nemala ancu prliovplyvni: k registrcii dochdza asto aj niekoko mesia-cov potom, ako sa zkaznk rozhodne auto kpi a zaplatzlohu. Ani predaj dieselov, ani vozidiel znaky Volkswa-gen nebol za posledn obdobie nijako zsadne ovplyv-nen, povedal tajomnk SDA Pavel Tunkl. Ako dodal,nepredpokladaj, e by kauza mohla predaj ut v eskuovplyvni. Teraz sa predvaj in motory ne tie, ktorch

kodovky a volkswageny id v R stle na odbyt

sa prpad tkal, dodal.

Podiel naftovch vozidiel za september sce klesol, no lenmierne a dr sa okolo 42 % vetkch predanch ut. Podadajov SDA predaj ut za september mierne spomalil svo-

je tempo rastu na 14,5 %. Za dev mesiacov sa predalooproti rovnakmu obdobiu minulho roka o 21 % ut viac.Analytici akaj, e za cel rok by mal trh vzrs zhrubao 20 %. Navye, znaky koncernu Volkswagen dria v eskupost tyroch najpredvanejch vozidiel a okrem toho ras-t rchlejie ne cel trh. Naprklad esk jednotka kodaAuto zaznamenala v septembri rast o 24 % a Volkswageno 27 %. Audi a Seat rstli v septembri dokonca o viac ne 40 %.

Najvm problmom sasnho trhu ojazdench auto-mobilov je poda AAA AUTO zvyujci sa prlev nekvalit-nch a prestarnutch ut z dovozu. S tmto problmomsa stretvaj vetky trhy strednej Eurpy. Uviedla to v Bra-tislave na stretnut s novinrmi generlna riaditeka sku-piny AAA AUTO Karolna Topolov. Poda jej slov udiaprestali bra vne varovanie pred stoenmi odometra-mi, falonmi rokmi vroby alebo vozidlami po havricha uverili legendm o vhodnch cench a kvalite. Je to alar-mujci trend, ktor vedie k aliemu zhorovaniu paramet-rov vozovho parku na slovenskom trhu. Je jasn, e kemy sami na zpadoeurpske trhy exportujeme 6000 vozi-

diel rone, neme sa dovoz opanm smerom vyplati.Na zpadoeurpskych trhoch je u dlho nedostatok kvalit-nch ojazdench ut. Ten bol spsoben vemi slabmpredajom novch vozidiel poas ekonomickej krzy v ro-koch 2008 - 2013. V ase rastceho dopytu teraz naprkladpopredn nemeck server Mobile.de hlsi enormn nrastpriemernch cien ojazdench ut, ktor len v augustemedzirone vzrstli o 5 %.

V svislosti s tzv. emisnou kauzou spolonos neoakva,e by na situciu na trhu ojazdench automobilov malama zsadnej vplyv. Kauzu podrobne sledujeme, ale

na trhu ojazdench automobilov sa radiklnych zmienneobvame. Zkaznci si na vozidlch VW, koda aj alchznaiek koncernu cenia nzku poruchovos v porovnans konkurenciou, irok a dostupn servisn siete, niie

Problmom trhu s ojazdenmi autami z dovozu je ich nekvalita a vek

ceny a ahk dostupnos nhradnch dielov a pod. Tie-to faktory nie s kauzou dotknut, zdraznila Topolov.Emisie zkaznci poda dlhoronch sksenost spolonosti

pri kpe ojazdench vozidiel nerieia. Skr ich zaujmavyia spotreba i druh paliva, ak nejak preferuj. udiaposudzuj pri rozhodovan o kpe automobilu skr fak-tory, ktor maj priamy vplyv na ich peaenku.

o krejskej kultre a tradcich. Zrove si tak zvyuj svo-je ance uplatni sa na pracovnom trhu, povedal vicepre-zident a vedci divzie Administratva spolonosti Kia MotorsSlovakia Seong-Gyu Lee. So strednmi odbornmi kolamia univerzitami spolupracuje Kia v kolskom roku 2015/2016aj v rmci tipendijnho programu. Aktulne vyuva mo-nos prce s najmodernejmi technolgiami es stre-dokolskch a p vysokokolskch tudentov. Celkovo saod kolskho roka 2011/2012 zapojilo do tipendijnho

programu u viac ako 50 stredokolkov a vysokokolkov.Okrem novch vedomost zskali aj prostriedky na financo-vanie tdia, doplnil Ba. Stredokolsk tudenti pobera-j v rmci tipendijnho programu ron tipendium 2000eur, priom vykonvaj vo vrobnch prevdzkach od-born prax. Lkadlom pre vysokokolskch tudentov jetipendium 3000 eur. Najvou vhodou pre obe skupinytudentov je prnos praktickch sksenost, ako aj monoszska stabiln pracovn miesto, uzatvoril Ba.


10/18

SPRVYZPR

IEMYSLU

10 SPRVY Z PRIEMYSLU l Strojrstvo

Strojrstvo

Slovensk spolonos Matador Automotive Vrble pripra-vuje v Nitre vstavbu zvodu, v ktorom plnuje zamest-na viac ako 170 zamestnancov. Investcia v hodnote 22,4milina eur m vznikn v mestskej asti Doln Krkany,kde firma vybuduje nov zvod na lisovanie a spjaniepre automobilov priemysel. Okrem pracovnch miest,

ktor vznikn priamo v novej prevdzke, pota investors almi pribline 80 novmi pracovnmi prleitosamiu dodvateov. Nov zvod firma postav v areli, kde um jednu vrobn prevdzku. Intalovan technolgiezahaj aj dva vekokapacitn lisy s vkonom 2000 a 630ton a robotick pracovisk spjania.

Poda slov generlneho riaditea skupiny Matador Hol-ding Martina Keleho sa spolonosti dar zskava zkazkyz celej Eurpy. Preto chceme stiahnu kapacity domov,kontatoval. Na automatizovanch linkch sa bud vlis-ky spja nitovanm, zvranm a lepenm v slade s tech-

Spolonos Honeywell, ktor sa od roku 2012 etablovalav priemyselnom parku Zborsk nealeko Preova, plnujetakmer zdvojnsobi svoju vrobu a vytvori viac ako 130novch pracovnch miest. Zmery firmy by sa mali naplnido roku 2019. Informoval o tom na brfingu predsedapredstavenstva a generlny riadite Honeywellu David M.Cote. Spolonos na vrobu turbodchadiel a turbokom-ponentov pre automobilov priemysel sa bude uchdza

o ttne stimuly vo vke 4 miliny eur. Na zaiatku roz-behu vroby v roku 2012 dostala vldnu podporu vo vke19,1 milina eur. Aktulne spolonos Honeywell zamest-nva na tri zmeny v preovskom zvode 430 pracovnkov.

Matador vytvor v Dolnch Krkanoch desiatky novch pracovnch miest

Honeywell plnuje zdvojnsobi vrobn kapacity v Preove

nologickmi trendmi v automobilovom priemysle. Novkapacity plnuje firma vyui nielen pre existujcich z-kaznkov, ale aj na pokrytie novch objednvok. PodaKeleho chce Matador Automotive Vrble vyuva v no-vom zvode najmodernejie technolgie, ktor mu ob-sluhova iba vysokokvalifikovan pracovnci. Projekt po-

ta s vytvorenm celkovo 176 novch pracovnch miest.Spolonos odhaduje, e nrast jej objednvok d dod-vateskej sieti podnet na vytvorenie alch pracovnchmiest, ktor mu vznika aj v menej rozvinutch astiachSlovenska.

Matador plnuje pri realizcii investcie poiada aj o ttnupomoc, so iadosou sa u obrtil na ministerstvo hospo-drstva. Poteil ns zujem pracovnkov ministerstva o ino-vatvny projekt slovenskej firmy. Pokia tt n projekt pod-por, bude to pre ns gesto, ktor potvrd, e expandova nadomcej pde je dobr npad, povedal Kele.


11/18


Koncern ThyssenKrupp oznmil, e pripravil nov programspor pre svoju oceliarsku divziu. Jej vrobn nkladymaj klesn rone o 100 milinov eur. Vedenie koncernutrv na tom, aby 31-hodinov pracovn tde v divzii

trval a do roku 2018. Opatrenie je zameran na udraniesasnho potu pracovnkov na seku vroby ocele.V septembri sa skonil v divzii predchdzajci spornprogram, ktorho hospodrsky efekt priniesol 650 mili-nov eur rone.

S vekmi obavami sleduje vedenie koncernu plnyEurpskej komisie (EK) na sprsnenie podmienok na ob-chodovanie s emisnmi certifiktmi. Ak EK uskutonzmer, nemeck oceliarstvo bude existenne ohrozen,uviedol to f oceliarskej divzie Andreas Goss. Jej vrob-n nklady by sa v rokoch 2021 a 2030 zvili o 1,9 a 3miliardy eur.

ThyssenKrupp bude pokraova v sporch v oceliarskej divzii

poloiek, klesol z 0,31 USD/akcia na 0,07 USD/akcia. Analy-tici potali s poklesom upravenho zisku na 0,14 USD/akcia.

Trby klesli medzirone o 11 % na 5,57 miliardy USD. Po-dobne ako v prpade zisku, aj u trieb spolonos zaostalaza odhadmi analytikov, ktor ich oakvali na rovni 5,68miliardy USD. Pod vrazn pokles trieb sa podpsali predaj

asti aktv, uzatvorenie niektorch prevdzok s nzkymi zis-kovmi marami a nepriazniv kurzov vplyvy. Negatvnyvplyv tchto faktorov pomohli iastone zmierni niektorakvizcie.

Koncern Alcoa, najv producent hlinka v USA, oznmilza 3. kvartl prudk pokles zisku, pod o sa podpsalovrazn znenie trieb. Tie klesli viac ne o desatinu, keich ovplyvnili predaj asti aktv, ako aj nepriazniv kurzovvplyvy. Ako zisk, tak aj trby zaostali za odhadmi analyti-kov, o viedlo k poklesu hodnoty akci spolonosti takmero 5 %. Alcoa oznmila, e jej zisk za 3. kvartl 2015 dosiahol

44 milinov USD (39,1 milina eur), o na akciu predstavu-je 0,02 USD. Na porovnanie, v rovnakom obdob minulhoroka predstavoval zisk firmy 149 milinov USD (0,12 USD/akcia). Upraven zisk, teda bez zapotania jednorazovch

Zisk hlinikrenskho gigantu Alcoa sa prepadol na 44 milinov USD

Nov projekt rta s rozrenm kapacity zvodu o 6082 m2.Zo sasnch 7448 m2ho rozria na 13 530 m2. Preovskzvod sa tak stane druhou najvou prevdzkou na vro-bu turbodchadiel spolonosti Honeywell na svete. Coteuviedol, e prichdzaj na trh s ponukou, ktor je iadana odlin od konkurencie. Viac ako 50 % vetkch aktivtfirmy svis so zlepovanm efektivity spotreby energi. Tur-

bodchadl doku zni spotrebu motora o 20 a 40 %,o poda slov generlneho riadite znamen technolgiu,ktor urob svet istejm. Predseda vldy Rbert Fico uvie-dol, e dobr napredovanie spolonosti je vsledkom, erozhodnutie Vldy SR podpori tto strojrensk firmubolo sprvne. Pretoe podporili vnu strojrsku vrobu,ktor vyuva najmodernejie technolgie a zamestnvavysoko vzdelanch ud. Ma osobne te, e je tu plnrozri poet zamestnancov zo sasnch 430 o alch130 v uritom obdob. Sme v regine, kde je miera ne-zamestnanosti stle vyia, ako je priemer na Slovensku.Rovnako som sa zaujmal o spoluprcu tejto firmy so stred-

nmi technickmi kolami a univerzitami, pretoe ten, ktochce pracova v tejto spolonosti, mus ma vemi kvalit-n vzdelanie. i u stredokolsk, alebo vysokokolsk

a upriamil som pozornos vedenia firmy na systm dul-neho vzdelvania, povedal Fico.

Premir s vedenm spolonosti hovoril aj o monostiachzamestnvania mladch ud s podporou radu prce.Expandovanie spolonosti ho te o to viac, e Slovenskosa stva m alej tm vou automobilovou vemocou.

Pripomenul, e sa uchdzame o prchod alej automo-bilky na Slovensko, kde me firma Honeywell njs svo-jich alch odberateov. Fico doplnil, e vlda zatia nemiados o stimuly od Honeywellu na druh fzu rozreniavroby. Ale v tdiu rozpracovania je takto iados v ob-jeme 4 miliny eur, ktor mus prejs cez medzirezortnpripomienkov konanie, a potom sa dostane na roko-vanie vldy. Poda jeho vyjadrenia vlda nem problmtakto iados podpori, pokia vedie k takm pozitvnymvsledkom, ak v tejto fabrike videl. Ak to bude o ta-kejto kvalite, nevidm dvod, preo by vlda nemala po-zitvne o tomto stimule rozhodn, povedal Fico s tm,

e s rozirovanm kvalitnch firiem na Slovensku bude ajvek tlak na vzdelvac systm, aby produkoval kvalifi-kovanch absolventov.


12/18

SPRVYZPR

IEMYSLU

Metrostav expanduje oraz silnejie v zahrani. V posled-nch rokoch bolo u objednvok v Posku viac. Firmanaprklad stavala protipovodov zbrany na KladskejNise, most v Chelmeku, ale do vazstva v poslednom ten-dri sa jeho najvou objednvkou stala rekontrukcia

pkilometrovej cesty naprie Varavou, vrtane mostagenerla Stefana Grota-Rowieckeho. Firma had v posled-nom obdob prleitosti na podnikanie aj v Turecku, kdes tamojm investorom zaloil spolon podnik.

12 SPRVY Z PRIEMYSLU l Stavebnctvo a reality

malch solrnych elektrrn vyrokovalo sumu okolo 100milinov eur, doplnil Rafaj s tm, e dotcia me tvori30 a 50 % z ceny elektrrne. Princp solrnych elektrrnije poda neho v tom, e elektrick energiu, ktor si domavyrobia, si aj sami spotrebuj a len mal as vrtia bez-

platne do rozvodnej siete. Dotknutou stranou s tam tedaaj distribun spolonosti, ktor musia ma prehad o tom,ak zariadenia sa im pripjaj do siete. V tomto obdob sapristupuje ku konkrtnym krokom, ako sa dotcia dostaneku koncovmu spotrebiteovi, zdraznil Rafaj.

Slovensko m poda neho dostatok slnenho svitu, asiosem mesiacov v roku. Mal solrne elektrrne s lendoplnkovm spsobom vroby elektrickej energie, uplat-nenie njdu najm v letnch mesiacoch na pokrytie ener-getickch nrokov svisiacich naprklad aj s innosouklimatizci. Elektrrne sa bud kombinova s akumul-tormi, ktor poas da energiu akumuluj a vo veernch

hodinch, kedy je najvia spotreba elektriny, ju daj dorozvodnho systmu domu.

Stavebnctvo a reality

Majitelia rodinnch domov bud mc mono u koncomtohto roka erpa dotcie z eurofondov na vstavbu malchsolrnych elektrrn. Umon to novela zkona z dielneministerstva hospodrstva, ktor m zlepi energetickefektvnos rodinnch domov. Poda majitea spolonosti

RMC Michala Rafaja fotovoltika prela v minulom obdobod obrovskho boomu a po zatracovanie pred tyrmi rok-mi. Ministerstvo hospodrstva SR prichdza s novm pro-jektom vaka zkonu, ktor bol prijat pred dvoma rokmi.Draz je tam kladen na to, e vroba elektrickej energieneme by spjan s komernou vrobou elektrickej ener-gie a s podnikanm. Mal elektrrne si mu na rodinndomy stava iba rodiny, teda fyzick osoby, priblil Rafaj.

Ako dodal, cel stavba je v porovnan s klasickmi ko-mernmi fotovaltickmi elektrrami neporovnatenemenej legislatvne nron. Prprava legislatvy trv udva roky, tie dva roky sa akalo na potvrdenie monosti

dotova vstavbu tchto elektrrn z eurpskych peaz.Slovensku sa podaril husrsky ksok, ke si na projekty

Dotcie na solrne elektrrne rodinnch domov bude mon erpa u tento rok

Metrostav, najvia esk stavebn firma, sa presadilav Posku v tendri na vybudovanie 20 kilometrov dlhej cestymedzi Gdanskom a Elblagom. Objednvka za 9 milird K(331,99 milina eur) je u podpsan. Posk zdroje uvdza-j, e to bol v sasnosti najv stavebn tender v kra-

jine. Metrostav sa presadil v konkurencii desiatich firiemnajlepou cenou, termnom dokonenia diela a almizrukami, ktor poskytol objednvateovi. Na vstavbucesty dostal tri roky.

Metrostav zskal v Posku najv stavebn tender v krajine


13/18


Daniela Danihel Rov uviedla, e najlacnejie byty sv mestskch astiach Podunajsk Biskupice, Doln honya Vrakua, priom priazniv s aj ceny v Dbravke. Akodoplnila, luxusn segment hadaj klienti v Starom Meste,najm v astiach Palisdy a Horsk park, ale aj na Kolibea Kramroch.

Rodinn domy sa poda Barbuka predvaj hlavnev okol Bratislavy, v Ivanke pri Dunaji, Chorvtskom Grobe,Zhorskej Bystrici a v smere na Dunajsk Stredu. Klien-ti uprednostuj domy typu bungalov, prpadne domyv radovej zstavbe. Ceny v tchto lokalitch s vak vemirozdielne. Najdrahie sa pohybuj v okol Zhorskej Bys-trice, zhruba 250-tisc eur. Naopak, najlacnej je prvesmer Dunajsk Streda, kde sa porovnaten rodinn domyhbu do 150-tisc eur, vyslil. V rmci nehnutenost

urench na stavbu rodinnch domov udia poda nehopreferuj pozemky do 6 rov s dokonenmi ininierskymisieami a prjazdovou cestou. Ich ceny sa rovnako liav zvislosti od lokality, zujemcovia teda zaplatia od 50 eurza m2a po pribline 200 eur za m2. Danihel Rov upo-zornila, e ceny nehnutenost v Bratislave za posledn rokvrazne narstli. Napriek tomu je dopyt vy ako ponukaa nehnutenosti sa aj relne predvaj. Vrazn zujemje aj o kpu bytov v novostavbch, ktor sa op pred-vaj u z papiera, teda bez toho, aby sa zaalo ete stavaa klienti s ochotn si na dostavanie a nasahovaniepoka, uzavrela.

Ceny rezidennch nehnutenost v Bratislave v po-slednom obdob vzrstli. Napriek tomu je dopyt vakavhodnm podmienkam financovania vy ako ponukaa nehnutenosti uren na bvanie sa aj relne predvaj.Potvrdili to realitn kancelrie psobiace v hlavnom mesteSlovenska. Poda realitnej kancelrie Herrys v sasnostinajviac ovplyvuje trh s rezidennm bvanm situcias dostupnosou financovania. Optovne zskan dverav spojen s historicky najlepmi podmienkami na erpanieverov na bvanie znamenali tento rok nrast dopytu narove rokov 2006 a 2007, kontatovala jej marketingovmanarka Katarna Bartkov. Ako dodala, v porovnans tmto obdobm je mon na trhu pozorova viu seg-mentciu projektov. Developri pochopili, e najviaskupina klientov had cenovo dostupn bvanie, aleaj projekty, ktor s oproti priemeru drahie a pon-

kaj vyiu kvalitu, sa predvaj. D sa poveda, e trhs nehnutenosami na bvanie preva renesanciu, zhod-notila Bartkov.

Najiadanejie na bvanie s poda Emila Barbukaz realitnej kancelrie Directreal jednoizbov byty, ktorstoja od 60-tisc eur a trojizbov byty od pribline 95-tisceur v zvislosti od lokality. Najastejie udia hadaj bytyv lokalitch ako s Ruinov, Petralka a tvrt bratislav-sk obvod. o sa tka investinch bytov urench naprenjom, zujem je o dvojizbov byty v okol vysokchkl, opsal. Riaditeka realitnej kancelrie BOND Reality

Trh s nehnutenosami na bvanie v Bratislave preva renesanciu

poprepletan striebornou, iernou a metalickou zla-tou truktrou. Vetko poda nvrhu architekta JeanaNouvela, ktor je lauretom Pritzkerovej ceny. Galriaje v epicentre newyorskch tvrt globlneho obchodu,umenia a kultry a nachdza sa len pr krokov od CentralParku.

Medzinrodn realitn firma Hines, spolu s partnersk-mi developrmi Goldman Sachs Investment Group a sin-gapurskou skupinou Pontiac Land Group, slvnostneotvorili obchodn galriu 53W53, elegantne sa zuujcurezidenn veu vysok 320 m a susediacu s Mzeommodernho umenia (MoMA) na ulici 53 West Street. Nazklade nvrhu Thier-ryho Desponta, ktor

psob v New Yorkua je interirovm archi-tektom budovy 53W53,vznikla galria s plo-chou pribline 930 m2na adrese 745 Fifth Ave-nue.

Budova poskytuje jedi-nen architektonickkontext prostrednc-tvom plne vybavenej

modelovej rezidenciezakomponovanej doasti fasdy budovy,ktor je dmyselne

V New Yorku otvorili uniktnu obchodn galriu


14/18

R

EPORT

14 REPORT l eny zarbaj stle menej ako mui, zakroi mus Eurpska komisia

R

EPORT

ENYENYZARBAJZARBAJSTLE M ENEJ AKOSTLE MENEJ AKO

MUI,MUI,ZAKRO IZAKROIMUS EURPSKA KOM ISIAMUS EURPSKA KOMISIA

tatistick rad Eurpskej nie zverejnil v roku 2013 nelichotiv vsledky tkajce sa odlinhoodmeovania muov a ien. Ukzalo sa, e rozdiel v platovch pomeroch za rovnako vykonan

prcu je medzi oboma pohlaviami viac ako 16 %. Doteraz sa aj napriek prijatiu viacerch legisla-tvnych nvrhov podarilo zni tto nelichotiv tatistiku len o necel 1 %. Eurpsky parlament

preto na svojom oktbrovom zasadnut v trasburgu schvlil uznesenie, na zklade ktorhopriprav Komisia nvrh na innejie presadzovanie smernice o rovnosti ien a muov

na pracovnom trhu z roku 2006.


15/18


Nariadenie,ktor m pomc

Poslanci Eurpskeho parlamentuschvlili uznesenie pomerom hlasov344 (za): 156 (proti): 68 (zdralo sa

hlasovania). Prijat text kontatuje,e napriek existujcej prvnej pravena rovni E rozdiely v odmeovanien a muov v lenskch ttochnielene pretrvvaj, ale dokoncarast. Sprvu predkladala sloven-sk europoslankya Anna Zborsk,ktor je zrove lenkou Vboru EPpre prva ien a rodov rovnos.Rovnak plat za rovnak prcu jefrovm princpom, ktor musiarepektova vetci zamestnvatelia.

Dnes to tak nie je, a preto potrebu-jeme lepiu legislatvu, uviedla akospravodajkya uznesenia, hoci zasvoju sprvu napokon nehlasovala.Do textu sa toti poda jej slov dos-talo viacero pozmeujcich nvrhovzaloench na rodovej ideolgii,s ktormi neshlasila. Napriek tomutrv na tom, e z hadiska zrovno-prvnenia platovch pomerov muova ien mus nia zakroi.

tatistika Eurostatu z roku 2013 ho-vor o tom, e rozdiel v odmeovanmuov a ien v rmci E dosahujev priemere 16,4 % a rozdiel vo vkedchodkov dokonca 38,5 %. AnnaZborsk vysvetuje, preo je totoslo tak vysok: Do tejto tatistiky

spadali najviac eny matky. Prvetie ohodnotil zamestnvate horieako muov, a to aj napriek tomu, emali rovnak vzdelanie aj prax. U eny matky automaticky potal s tm,e bude menej disponibiln a kvlistarostlivosti o diea bude astejieabsentova v zamestnan. Nebolo toteda vyslovene diskriminan, hocijej dal zamestnvate po spotanvetkch tchto faktorov ni platako muovi.

Najlepie je na tom Slovinsko,najhorie Estnsko

Vsledky Eurostatu takisto ukzalimarkantn rozdiely medzi jednot-livmi lenskmi ttmi Eurpskejnie. Takmer iadnu diskriminciupri odmeovan za t ist prcuak vykonvaj mui nepociovali

obyvateky Slovinska (3,2 %), Malty(5 %) a Poska (5,5 %). Platovo naj-horie na tom bolo nenejie pohla-vie v Estnsku (29,9 %), Raksku(23 %) a v eskej republike (22 %). AniSlovensko sa vak nem m chvli,pretoe v tomto smere eurpsky

priemer prevyuje (19 %), predbehlons ete Nemecko (21 %).

Tieto sla brali do vahy viacerfaktory, ktor mali eny v svislostis ich odmeovanm diskriminova.Tm hlavnm a najzvanejm bolanepresn defincia pracovnho mies-ta. Obe pohlavia mu pracovanaprklad v administratve a vykonvat ist prcu, no km ena je hodno-ten ako sekretrka, mu ako porad-

ca, vaka omu zarba automatickyviac. Aj toto bol jeden z bodov, ktoriadala europoslankya Anna Zbor-sk vo svojej sprve napravi. Zau-jmavm prkladom je Portugalskoa tamojia tovre, v ktorej naprkladiba mui konzervovali ist druh rb, zaktor mali o niekoko sto eur viac akoich kolegyne.

Vsledky takisto ukzali, e eny au-


16/18

R

EPORT

16 REPORT l eny zarbaj stle menej ako mui, zakroi mus Eurpska komisia

tomaticky shlasia s nim platom,ak by naprklad mui neprijali. Svisto s obavou, e si ako eny matky,prpadne po nvrate z materskejdovolenky, nenjdu rchlo zamest-nanie a v prpade, e sa im naskytnemonos, okamite ju prijm aj s vidi-nou niieho zrobku. S tm svis ajich povaha a prstup k prci. eny stoti k sebe a svojim vedomostiamovea kritickejie a niiu odmenuza prcu prijm aj preto, lebo simyslia, e si ju zaslia. Naopak, muipotaj s tm, e potencilnemuzamestnvateovi ponkaj svojevzdelanie a prax, a preto si nevhajpta vyiu mzdu.

Zamestnanie na plnalebo iaston vzok

tatistick rad Eurpskej nie takistozisoval, i sa rozdiely medzi platmimuov a ien odrazia aj na type pra-covnej zmluvy. Aj tu vyli zaujma-v vsledky. V prpade iastonhovzku bola na tom najlepie Mal-ta (-8,2 %) a najhorie panielsko(33,7 %). Najlepie zasa zarbaliobe pohlavia zamestnan na pln

vzok v Taliansku (1,9 %) a najhoriev Maarsku (20,3 %). V oboch ka-tegrich dosiahlo Slovensko tak-mer toton slo (cca. 17,5 %). Zo

spomnanho 16-% priemernho roz-dielu pri odmeovan muov a ienpredstavuj skuton diskriminciulen asi 2 %. Ostatn s teda in fak-tory, ktor v tomto smere zohrvajsvoju lohu. Ale aj tak si myslm, e jepotrebn via transparentnos priodmeovan a prpadn audity tchspolonost, ktor s ktovan naburzch lenskch ttov nie. Aj totoby mohlo postaveniu ien v dnenejspolonosti pomc, vysvetuje AnnaZborsk.

Eurpsky parlament v minulostiu niekokokrt poadoval prijatiealch opatren za elom lepiehouplatovania ustanoven o rovnakejodmene za rovnak prcu. Ttovzva sa objavila naprklad v sprveslovenskej europoslankyne Edit Bau-er z roku 2008. Poslanci ju obno-vili aj v roku 2013, ke poadovalirevziu v sasnosti platnej legis-latvy. V podobnom duchu sa nesieaj nedvne uznesenie z oktbrovhostretnutia EP v trasburgu. Eurp-


17/18


ska komisia by na jeho zklade malapripravi legislatvny nvrh, ktorby zaviedol innejie prostriedkydohadu nad vykonvanm a presa-dzovanm smernice o rovnosti iena muov na pracovnom trhu z roku2006. Takto mylienku podporuje ajal slovensk zstupca v EP Branislavkripek: Nedostaton ekonomickohodnotenie prnosu ien matiekpri starostlivosti o deti i in zvislosoby v rmci domcej starostlivostiprispieva k socilnej nespravodlivos-ti. Vsledkom s aj rozdiely vo vkedchodku medzi mumi a enami. Jepreto nevyhnutn prija konkrtneopatrenia, aby sa tto nespravodlivosodbrala. Pre zaujmavos doplme,e vzhadom na ni prjem i mater-

sk dovolenku me by dchodoku ien v porovnan s mumi ni ao 40 %.

Vstrahou bud sankcie

Sasou legislatvneho nvrhu, ktorposlanci oakvaj od Eurpskejkomisie, by mali by aj sankcie narovni E v prpade nedodriavaniapravidiel v oblasti rovnosti iena muov. Naprklad vylenie danej

spolonosti z verejnho obstarvaniatovaru a sluieb financovanch z roz-potu nie a finann postihy prezamestnvateov, ktor nerepektujrovnos miezd. Na sprve sa spolus Annou Zborskou podieala aj pod-predsednka Vboru EP pre prvaien a rodov rovnos Jana itansk.Problematika nefrovho ohodnote-nia je poda nej stle aktulna, a pretoju treba o najskr vyriei. Nestao tom len hovori, ale dopomcrznymi nstrojmi k tomu, aby bolo

odmeovanie oboch pohlav rovnak.Pretoe aj mu aj ena v danej profe-sii a na konkrtnej pozcii vykonvajt ist prcu a zaslia si preto aj toist ohodnotenie. Podobn nzorm na cel vec aj europoslanec Miro-slav Mikolik, ktor v tomto smerevta vetky iniciatvy EP. Je potrebn,aby o tom politici hovorili, aby sa za-stali ien. Som presveden, e enys vo svojich pracovnch povinnostiachdokonca ovea svedomitejie, dsled-

nejie a zodpovednejie ako mui.A ak u nemaj zarobi viac, tak nechaspo zarobia toko o mui, uzavrel.

Monika Majerov

Prijat uznesenie poaduje:

zavedenie harmonizovanho a rodovo neutrlneho systmu klasifikciea hodnotenia prce,

posudzovanie hodnoty prce na zklade objektvnych kritri,zvenie transparentnosti v oblasti miezd ako nstroja boja proti rodovm

predsudkom a diskrimincie v odmeovan,bezplatn prvnu pomoc pre obete diskrimincie,zkaz akejkovek diskrimincie na zklade sexulnej orientcie, rodovej

identity alebo zmeny pohlavia,opatrenia na zosladenie pracovnho a skromnho ivota a zabrnenie

nespravodlivmu prepaniu zamestnank poas tehotenstva aopatrenia, ktor podporia as ien na politickom a hospodrskom roz-

hodovan.


18/18

ZA

OSTREN

V prvom rade treba zdrazni, eambciou vedenia SR je kad rokdosiahnu vyrovnan hospodreniea pohybova sa v iernych slach.To sa nm u niekoko rokov aj dar.Vy medziron zisk v porovnans minulosou, na ktor sa ptate, jegenerovan predovetkm vymivnosmi, ktor sme zaznamenalinrastom dopravnch vkonov, naj-

m pre odberateov eleznin spo-lonos Slovensko, a.s., a elezninspolonos Cargo, a.s. Nrast do-pravnch vkonov sa premietol dovyieho plnenia vnosov, ktor bolimedzirone vyie o 3,6 milina eur,a zrove aj do vych vnosov z pre-daja traknej elektriny. K zisku prispelaj vvoj nkladov za sledovan ob-dobie, ktor je ni predovetkmv oblasti sluieb, oprv a udriavan.Spotreba tchto poloiek je okrem

inho spojen s procesom obstar-vania, materilovo-technologickho

siahli eleznice Slovenskej republikyv prvom polroku 2015. To je v porov-

nan s rovnakm obdobm minulho

roka nrast takmer o 53 %. Ako sa vmpodaril takto ctyhodn prrastok?

eleznice Slovenskej republiky(SR) zabezpeuj prepravna dopravn sluby pre Sloven-

sk republiku. Neposkytuj elezni-n prepravu, ale v ich poli psobnostije sprva a prevdzka elezninejdopravnej cesty, poskytovanie slu-ieb svisiacich s ich obsluhou,zriauj a prevdzkuj eleznin,telekomunikan a rdiov siete. Ak-

tulne ako manar infratruktrypodpsali u 65. zmluvu s dopravcamio prstupe k elezninej infratrukt-re, o je znamenm dobre otvoren-ho trhu v elezninej doprave. Dlhobdobie sa zameriavaj na osveto-v innos a prevenciu neast nakoajniciach. O najaktulnejch otz-kach, aktivitch a cieoch SR sa Prie-mysel Dnes zhovral s generlnymriaditeom Ing. Duanom efkom.

Asi najhorcejou sprvou tohto rokaje zisk 21,98 milina eur, ktor do-

eleznice Slovenskej republikyDo spoahlivosti a bezpenosti elezninej prepravyinvestujeme miliny

Ing. Duan efk

priemysel dnes 06 2015

Documents