prehľad pôsobenia slovenskej republiky v
TRANSCRIPT
1
Prehľad pôsobenia Slovenskej republiky v OECD v roku 2015
Kľúčovou prioritou pôsobenia Stálej misie (SM) SR pri OECD v roku 2015 bolo
zabezpečovať konzistentnosť a koherenciu práce SR na pôde OECD v súlade so
strategickými prioritami SR prijatými na národnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ,
efektívnosť pôsobenia SR na pôde OECD a zintenzívnenie prezentácie výstupov OECD v
SR. Svojou činnosťou a spracovávaním agendy mnohých výborov OECD sa podarilo
prispievať k formulácii a realizácii sektorových politík SR dôležitých pre konsolidáciu
verejných financií, k zabezpečovaniu udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho rastu a
zvyšovaniu konkurenčnej schopnosti slovenského hospodárstva.
Vzhľadom na problémy nezamestnanosti v SR sa SM SR pri OECD aj v roku 2015
zameriavala na monitoring vývoja situácie na trhu práce krajín OECD a hodnotenie
efektívnosti prijímaných vládnych opatrení v oblasti zamestnanosti. SM sa zúčastňovala na
tvorbe analýz politík pracovného trhu, ktoré majú zohrávať v budúcich stratégiách
hospodárskeho rastu dôležité miesto v súvislosti s meniacim sa dopytom po zručnostiach, ako
aj na identifikovaní efektívnejších spôsobov podpory mobility pracovných síl a spôsobov
zvýšenia miery zamestnanosti skupín obyvateľstva znevýhodnených na trhu práce. Jednou
z oblastí spolupráce bola aj reforma daňového systému.
Osobitné postavenie v kontexte spolupráce SR s OECD má politika vzdelávania. SR
zintenzívnila svoj záujem o spoluprácu s OECD v oblasti vzdelávacích politík. SM
prispievala k participácii SR na medzinárodných porovnaniach a hodnoteniach OECD
akými sú PISA (OECD Programme for International Students Assessment), PIAAC
(Programme on International Assessment of Adult Competencies), TALIS (Teaching and
Learning International Survey 2013- TALIS), a i. SM sa systematicky angažovala v procese
definovania efektívnych mechanizmov financovania vzdelávania a aktivít zameraných na
problematiku prepojenia vzdelávacích systémov s požiadavkami trhu práce (príprava
Prehľadu OECD o politikách pre zvýšenie efektivity využívania zdrojov v školstve
a Prehľadu OECD o odbornom školstve).
V roku 2015 pokračovala spolupráca SR a OECD pri reforme verejnej správy SR. OECD
pripravila Prehľad OECD k verejnej správe v SR (Public Governance Review). Prezentácia
hlavných posolstiev a odporúčaní prehľadu OECD sa uskutočnila 24.11.2015
v Bratislave za účasti zástupkyne generálneho tajomníka OECD M. Kiviniemi
a štátneho tajomníka MV SR M. Saloňa.
SR sa angažovala v tvorbe a realizácii horizontálnych projektov OECD - Nové prístupy k
ekonomickému mysleniu (NAEC), Inkluzívny rast, Predchádzanie nerovnomernému starnutiu
a Prioritizácia politík pri prechode na nízkouhlíkové ekonomiky. Získané poznatky by mali
prispieť pri formovaní domácich politík.
2
V energetickej politike prostredníctvom Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA)
a Agentúry pre jadrovú energiu (NEA) - pridružených organizácií OECD, sa SR
zameriavala na plnenie hlavných cieľov energetickej politiky SR - podpora dlhodobo
udržateľnej slovenskej energetiky prispievajúcej k trvalo udržateľnému rastu a zabezpečenie
spoľahlivosti a stability dodávok energií – ako aj plnenie ostatných cieľov energetickej
politiky SR do roku 2035 s výhľadom do roku 2050.
Významný prejav ocenenia odborných prínosov SR bol zaznamenaný v rámci aktivít v NEA,
kde koncom októbra 2015 bola na zasadnutí Riadiaceho výboru NEA konsenzom zvolená
nová predsedníčka tohto výboru - predsedníčka Úradu jadrového dozoru Slovenskej
republiky Ing. Marta Žiaková, CSc., ktorá doteraz zastávala post podpredsedníčky
Riadiaceho výboru. Riadiaci výbor je najvyšší orgán s rozhodovacou právomocou, ktorého
členmi sú zástupcovia všetkých členských štátov NEA.
1. Hospodársky vývoj v členských krajinách OECD, globálna stratégia a rozširovanie
OECD
1.1. Hospodársky vývoj
OECD v prognóze z novembra 2015 mierne znížila (o 0,2 p.b.) odhad rastu svetovej
ekonomiky voči prognóze z júna 2015 na 2,9% v roku 2015. Odhad úrovne globálneho
rastu v roku 2016 organizácia taktiež znížila (o 0,5 p.b.) na 3,3%. V roku 2017
organizácia predpokladá postupné oživenie rastu svetovej ekonomiky na 3,6%.
OECD zrevidovala odhady svetového rastu v kontexte vývoja ekonomiky
v rozvíjajúcich sa ekonomikách (EMEs) a poklesu svetového obchodu. Spomalenie rastu
Číny spojené s poklesom cien komodít zasiahlo aktivitu kľúčových obchodných partnerov a
exportérov komodít a zvýšilo neistotu na finančných trhoch. Celosvetový rast obchodu značne
spomalil, a to najmä v EMEs (objemy dovozu klesli v roku 2015 o viac ako 10% v Brazílii a
viac ako 20% v Rusku). Rozvíjajúce sa ekonomiky čelili poklesu cien komodít, prísnejším
úverovým podmienkam a nižšiemu rastu potenciálneho outputu, navyše s rizikom, že odliv
kapitálu a oslabenie meny ich môžu vystaviť finančnej zraniteľnosti. OECD odhaduje
pokračovanie spomaľovania čínskej ekonomiky na 6,2% v roku 2017. Aktuálnou výzvou
je vyváženie ekonomiky Číny (smerom k službám a privátnej spotrebe) bez zásadného
spomalenia ekonomiky a ohrozenia finančnej stability. Zníženie rastu čínskeho domáceho
dopytu o 2 p.b. v 2016-2017 by mohli znížiť rast globálneho HDP o viac ako 0,5 p.b. v oboch
rokoch. OECD ekonomike USA predpovedá naďalej solídny rast (2,5%), so silným rastom
spotreby domácností a miernym oživením investícií súkromného sektora. Výhľad pre
Japonsko je slabší ako v iných vyspelých ekonomikách (1,0% v 2016 a 0,5% v 2017), a to
aj napriek predpokladanému oživeniu rastu reálnych miezd.
Oživenie v eurozóne nebolo podľa očakávaní OECD, napriek nižším cenám ropy, slabšej
mene a vysoko stimulačnej menovej politike. OECD znížila odhad rastu HDP eurozóny na
rok 2016 oproti prognóze z júna 2015 o 0,3 p.b. OECD však vzhľadom na pretrvávajúce
menové uvoľňovanie, neutrálnu fiškálnu politiku a nižšie ceny ropy odhaduje v eurozóne
mierne posilnenie rastu v 2016-2017 na takmer 2%. OECD upozorňuje, že mnoho bánk
postihnutých krízou má stále vysoký podiel nesplácaných úverov, ktoré im znižujú profit a
3
navyšujú náklady na financovanie. Ďalšou príčinou slabého oživenia v eurozóne je stále
vysoký podiel zadlženia domácností na HDP.
Slovenská republika podľa odhadu OECD zrýchli svoj rast v roku 2016 na 3,4% a v roku 2017 na 3,5%. Oproti prognóze z júna 2015 OECD zvýšila v novembri 2015 odhad
rastu na rok 2015 (o 0,4 p.b.) a zachovala rovnaký výhľad rastu pre rok 2016. SR má
zároveň na rok 2016 prognózovaný druhý najvyšší rast v rámci krajín OECD, ktoré sú
súčasťou eurozóny (po Írsku). K rastu ekonomiky prispeje súkromná spotreba, ktorá bude
vzhľadom na ďalšie oživenie na trhu práce pokračovať v raste v roku 2016. Rast bude tiež
ťahaný exportom, ktorý zrýchli pre oživenie v eurozóne a posilnenie zahraničného dopytu.
OECD s príchodom nového investora v automobilovom priemysle odhaduje rast investícií
v roku 2016, s ďalším posilnením exportu od roku 2018. Ceny budú od roku 2016 rásť,
inflácia by mala v roku 2017 dosiahnuť úroveň 1,5%. Podľa OECD bude deficit verejných
financií v rokoch 2016 - 2017 postupne klesať pod 1% HDP a vývoj hrubého verejného
dlhu v rovnakom období by nemal prekročiť úroveň 51,7% HDP. V SR OECD očakáva
postupný pokles miery nezamestnanosti z úrovne 10,7% v roku 2016 na 10,0% v roku 2017.
OECD SR odporúča, vzhľadom na rýchle starnutie slovenskej populácie, ďalej znižovať
verejný dlh v strednodobom horizonte. Organizácia tiež odporúča rozšíriť daňový základ,
pokračovať v zlepšovaní výberu daní a posilniť kapacitu daňovej správy. OECD v kontexte
konferencie COP21 odporúča pracovať na environmentálnom zdaňovaní, znížiť dotácie na
spotrebu elektrickej energie a podporiť energiu z obnoviteľných zdrojov.
OECD v júni 2015 po prvýkrát zverejnila výhľad v oblasti podnikania a financií. V novom
výhľade sa zameriava na to, ako sa podniky, banky, sprostredkovatelia šedého bankovníctva a
inštitucionálni investori snažia vysporiadať s prostredím veľmi nízkych úrokových sadzieb a
štrukturálnymi zmenami v globálnej ekonomike. Súčasné prostredie nízkych úrokových
sadzieb predstavuje podľa OECD významné riziko pre dlhodobú finančnú životaschopnosť
dôchodkových fondov a poisťovní v snahe generovať dostatočné výnosy pre naplnenie sľubov
svojim poistencom. Táto snaha môže vyvolať ďalšie riziká, vrátane platobnej neschopnosti.
Ďalším reálnym rizikom je podľa OECD súčasný trend podnikov vracať hotovosť akcionárom
prostredníctvom dividend a spätného odkupu, s cieľom podporiť krátkodobé výnosy. Kapitál
sa tým neinvestuje do inovácií a rastu produktivity. Investície nie sú správne alokované,
nefinancujú najproduktívnejšie sektory. Nahradenie vysoko výnosných dlhopisov nízko
výnosnými dlhopismi môže spôsobiť dôchodkovým fondom a poisťovniam v ich
portfóliách problémy. Nižšie úrokové sadzby povedú k nižším výnosom pre penzijné fondy,
ktoré investujú okolo 40% svojich aktív do cenných papierov s pevným výnosom, vrátane
štátnych dlhopisov s nižšími výnosmi. Ak úrokové sadzby zostanú aj v budúcnosti nízke,
aktíva fondov a poisťovní môžu byť nedostatočné na naplnenie sľubov, pokiaľ tieto platobné
sľuby fondy a poisťovne neprispôsobia.
OECD tvrdí, že na zníženie rizika insolvencie budú musieť poisťovne ponúknuť nižšie
garantované výnosy v nových zmluvách a v extrémnych prípadoch znovu prerokovať
aktuálne zmluvy. Regulačné úrady a tvorcovia politík budú musieť byť aj naďalej ostražití,
aby sa zabránilo hľadaniu nadmerného výnosu. OECD v kontexte vzostupu šedého
bankovníctva a reformy finančného sektora od čias krízy upozorňuje, že zostáva veľa práce na
posilnení schopnosti systému absorbovať budúce šoky. Potrebné je zabezpečiť silnú
kapitálovú základňu a oddeliť šedé, rizikovejšie bankovníctvo od tradičného
bankovníctva. Podľa generálneho tajomníka OECD je však v súčasnej dobe bankový sektor
stabilnejší a bezpečnejší, a to aj vďaka pokroku budovania bankovej únie.
4
1.2. Globálna stratégia OECD
OECD zintenzívnila svoju spoluprácu s nečlenskými krajinami. Ide o reflexiu
dynamických zmien v globálnej ekonomike, ktorá je motivovaná snahou o udržanie
globálnej relevancie OECD a jej postavenia ako iniciátora medzinárodne záväzných noriem
a štandardov.
OECD sa za posledné roky, najmä v dôsledku hľadania odpovedí na riešenie dopadov
globálnej finančnej a hospodárskej krízy, stala kľúčovým aktérom globálnej ekonomickej
architektúry. Jej úloha v G20, v súčasnosti hlavnej platforme riešenia globálnych výziev,
je v súčasnosti už nezastupiteľná. OECD významným spôsobom prispela k realizácii cieľov
tureckého predsedníctva G20 v roku 2015. Po dvoch rokoch intenzívnej práce bol v októbri
2015 ukončený a na samite lídrov G20 v novembri 2015 v Antalyi schválený spoločný projekt
OECD a G20 v daňovej oblasti – BEPS – (Base Erosion and Profit Shifting - Narúšanie
základu dane a presuny ziskov). Opatrenia obsahujú nové minimálne štandardy, revíziu
existujúcich štandardov, ktoré uľahčia aproximácie vnútroštátnych postupov, odporúčania
a usmernenia vychádzajúce z dobrej praxe. Podľa OECD je po zverejnení opatrení projektu
najväčšou výzvou ich implementácia, monitoring a inkluzívnosť (vzhľadom na zapojenie
rozvojových krajín). Monitorovanie realizácie opatrení projektu BEPS by malo spočívať v
posúdení súladu najmä s minimálnymi štandardami, vo forme „peer review“ správ. Celkovú
spoluprácu so skupinou G20 na implementácii a monitoringu opatrení projektu BEPS plánuje
OECD predĺžiť do roku 2020. Slovenská republika bola do projektu aktívne zapojená cez
pracovné skupiny a výbory OECD. Opatrenia predstavujú účinnú pomoc v boji proti daňovým
podvodom a daňovým únikom, čo je zároveň prioritou vlády SR. Slovensko je tiež aktívnym
členom „Regionálnej siete BEPS vo Východnej Európe a Strednej Ázii“, kde na poradí už
druhom stretnutí v októbri 2015 sa zúčastnila viceprezidentka Finančnej správy D. Meager.
Jednou z hlavných priorít stratégie vonkajších vzťahov OECD je zapojenie kľúčových
partnerov (Brazília, Čína, India, Indonézia a Južná Afrika) do aktivít a nástrojov organizácie.
Ich vzrastajúci význam vo svetovej ekonomike v ostatnom čase a z toho vyplývajúca ich
väčšia interakcia s globálnymi témami, ktorými sa zaoberá OECD, bol jeden z hlavných
dôvodov rozhodnutia OECD o posilnení spolupráce organizácie s týmito krajinami. Podobne
ako členstvo v EÚ , aj tento formát ponúka SR možnosť participovať na formovaní
a riešení problémov na globálnej úrovni.
Regionálne programy OECD prispievajú k diverzifikácii globálneho dosahu OECD
a prehlbovaniu vonkajších vzťahov. Okrem regionálneho programu OECD k juhovýchodnej
Ázie (SEARP) bola pozornosť organizácie v roku 2015 venovaná aj regiónu Latinskej
Ameriky a Karibiku. Na ministerskom zasadnutí Rady OECD v júni 2015 členské krajiny
odsúhlasili, že OECD skonsoliduje svoje vzťahy s Latinskou Amerikou a Karibikom a zváži
vytvorenie regionálnej iniciatívy, ktorá by mohla byť spustená na Ministerskom zasadnutí
Rady OECD v roku 2016.
Významný pokrok bol zaznamenaný v kooperácii OECD s Euráziou (Východná Európa,
Južný Kaukaz, Stredná Ázia). V dňoch 23.-26. novembra 2015 sa v Paríži uskutočnil 2.
týždeň Eurázie v OECD. Jeho cieľom bolo podporiť dialóg a vzájomnú spoluprácu medzi
OECD a krajinami regiónu Východnej Európy a Južného Kaukazu (Arménsko, Azerbajdžan,
Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko, Ukrajina) a Strednej Ázie (Afganistan, Kazachstan,
Kirgizsko, Mongolsko, Tadžikistan, Turkmenistan a Uzbekistan), zvýšiť ich angažovanosť
5
v Programe pre zvyšovanie konkurencieschopnosti Eurázie (OECD Eurasia Competitiveness
Programme) a zviditeľniť význam tejto formy regionálnej spolupráce. SR bola na podujatí
zastúpená štátnym tajomníkom MZVaEZ SR I. Slobodníkom, ktorý vystúpil ako jeden
z hlavných rečníkov v paneli Politického dialógu na vysokej úrovni „Zlepšenie prepojení
v regióne Eurázie“. SR je vnímaná zo strany OECD ako modelová krajina pre krajiny
Eurázie a aj preto na odporúčanie OECD sa SR na podujatí podelila so svojimi skúsenosťami
z transformačného procesu s krajinami Eurázie. SR spolupredsedala zasadnutiu okrúhleho
stola k hĺbkovým previerkam vypracovaným zo strany OECD k niektorým sektorom -
k sektoru energetiky na Ukrajine a k podpore SMEs v Gruzínsku.
Členstvo v organizácii nie je len o vzťahu SR a OECD, ale aj o agendách
presahujúcich bilaterálny vzťah. Vhodným príkladom, i morálneho záväzku SR, bola naša
angažovanosť na pôde OECD v procese naštartovania pomoci organizácie reformnému
procesu na Ukrajine. Potvrdením uvedeného bolo zorganizovanie podujatia Deň Ukrajiny
v OECD 16.6.2015, ktoré inicioval podpredseda vlády a minister zahraničných a európskych
záležitostí M. Lajčák počas návštevy v OECD vo februári 2015. Jeho cieľom bolo upriamiť
pozornosť členských krajín OECD na potrebu väčšej synergie pri podpore reformného úsilia
ukrajinskej vlády, aktívnejšieho a cielenejšieho zapojenia ďalších medzinárodných aktérov
a lepšiu koordináciu ich aktivít. Realizácia uvedeného podujatia nadviazala na Memorandum
o porozumení (7.10.2014) a Akčný plán (22.4.2015), ktoré zadefinovali prioritné oblasti
spolupráce OECD s Ukrajinou.
OECD rozvíja spoluprácu s nečlenskými krajinami aj prostredníctvom vytvorených
Špecifických národných programov (Specific Country Programmes), ktoré by mali rozšíriť
existujúce politické nástroje Globálnej stratégie OECD. V súčasnosti tento typ programu má
OECD uzatvorený s Kazachstanom, Peru a Marokom. Vzhľadom na vnútropolitickú situáciu
v Thajsku bolo podpísanie programu odložené.
1.3. Prístupové rokovania do OECD
V priebehu roka 2015 sa nachádzali v prístupovom procese do OECD štyri krajiny: Lotyšsko,
Kolumbia, Litva a Kostarika. Najpokročilejšou krajinou v prístupových rokovaniach bolo
Lotyšsko, ktoré bolo hodnotené 21 Výbormi OECD. Do konca roka 2015 až na 3 výbory
všetky ostatné už predložili svoje formálne stanoviská, ktoré boli pozitívne. Lotyšsko bude
pravdepodobne na ministerskom zasadnutí Rady OECD v júni 2016 prizvané stať sa 35.
členskou krajinou OECD. Pripravenosť Kolumbie na členstvo v OECD je posudzovaná 23
Výbormi OECD, z ktorých 8 do konca roka 2015 predložilo svoje formálne stanoviská.
Kolumbia bude pravdepodobne až v roku 2017 pripravená na vstup do OECD. V prípade
Litvy a Kostariky boli v priebehu roka 2015 prijaté cestovné mapy ich prístupu do OECD.
Pripravenosť Litvy bude posudzovaná 21 Výbormi OECD, pripravenosť Kostariky 22
Výbormi. Nepredpokladá sa, že Litva a Kostarika budú pripravené na vstup do OECD pred
rokom 2018.
V súvislosti s udalosťami na Kryme bol v marci 2014 pozastavený prístupový proces
Ruskej federácie do OECD, pričom dovtedy bola zavŕšená tretina prístupových posudkov.
Ruská federácia sa následne zúčastňovala na zasadnutiach vybraných pracovných skupín
a výborov OECD iba na expertnej úrovni. Neexistuje vôľa členských krajín na zmenu
súčasného stavu vo vzťahoch OECD s Ruskou federáciou.
6
2. Kľúčové témy a aktivity OECD
2.1. Ministerské zasadnutie Rady OECD
V dňoch 3. a 4. júna 2015 sa v sídle OECD v Paríži uskutočnilo pravidelné Ministerské
zasadnutie Rady OECD (MCM), ktorému predsedalo Holandsko (podpredsedníckymi štátmi
boli Česká republika, Francúzsko a Kórea). Jeho hlavnou témou bolo Odblokovanie
investícií podporujúcich udržateľný rast a zamestnanosť (Unlocking Investment for
Sustainable Growth and Jobs). Na MCM sa zúčastnili ministri 34 členských štátov OECD,
pristupujúcich krajín (Lotyšsko, Litva, Kolumbia, Kostarika) a kľúčových partnerov OECD
(Brazília, Čína, India, Indonézia, Južná Afrika), predstavitelia medzinárodných organizácií, a
na časti rokovania týkajúceho sa obchodu aj ďalšie prizvané štáty (Mjanmarsko, Senegal,
Maroko, Peru, Kazachstan). Slovensko bolo na podujatí reprezentované podpredsedom vlády
a ministrom financií SR P. Kažimírom, ministrom školstva, vedy, výskumu a športu SR J.
Draxlerom a ďalšími predstaviteľmi MF SR, MH SR a MZVaEZ SR.
Účastníci MCM vyzdvihli kľúčovú úlohu investícií pri ekonomickom raste a tvorbe
pracovných miest, čo je navzájom prepojené s potrebou inovácií a vzdelávania. Pre
odstránenie prekážok v oblasti investovania krajiny uzatvárajú bilaterálne investičné dohody
(BIT), ktorých je v súčasnosti takmer 3000 a tieto dohody obsahujú takmer 1000 rôznych
prístupov k urovnávaniu sporov. V súčasnosti sa vysoký dôraz kladie na ľudský kapitál,
zručnosti a skúsenosti, preto je potrebné podporovať investície do znalostného kapitálu
(KBC). Viaceré krajiny tiež upozornili na potrebu aktívnejšieho uplatňovania pravidiel
OECD k zodpovednému správaniu podnikov (RBC - Responsible Business Conduct) a
smernice OECD k nadnárodným podnikom, za implementáciu ktorých sú zodpovedné
národné kontaktné miesta (NCP). Bola ocenená doterajšia práca OECD v oblasti investícií a
obchodu, a to najmä pri globálnych hodnotových reťazcoch (GVCs), ako aj pri indexe
reštriktívnosti obchodu so službami (STRI), či snahe o sprístupnenie investičného
politického rámca (PFI) pre ostatné nečlenské krajiny OECD. V rámci vystúpení viacerí
ministri vyzdvihli dôležitosť vzájomnej spolupráce OECD a WTO, vrátane potreby skorej
ratifikácie Dohody o uľahčovaní obchodu WTO (TFA), ktorá by mala viesť k znižovaniu
obchodných nákladov, najmä pre rozvojové a najmenej rozvinuté krajiny. Vo viacerých
vystúpeniach bol zdôraznený význam služieb pre rozvoj ekonomiky, ako aj podpora
aktuálnych plurilaterálnych rokovaní v obchode so službami (TiSA). Ministri podporili snahy
o dosiahnutie globálnej klimatickej dohody na parížskej konferencii COP21 a prechod na
nízkouhlíkovú ekonomiku.
Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR J. Draxler v interaktívnej diskusii k výmene
skúseností z realizácie krokov v sektorových politikách na národnej úrovni sa zameral na
investície do inovácií, na podporu podnikateľského prostredia a investície do zručností. Informoval o zavádzaní duálneho vzdelávania a o opatreniach na znižovanie nesúladu medzi
kvalifikáciou absolventov s vyšším vzdelaním a reálnou potrebou zamestnávateľov.
V diskusii ministri taktiež privítali významný príspevok OECD k riešeniu globálnych
problémov spojených s udržateľným rozvojom a zdôraznili, že mobilizácia domácich
finančných zdrojov je kľúčová pre ďalší rozvoj, čo môže byť dosiahnuté len
prostredníctvom zlepšenia výberu daní a spoluprácou v daňovej oblasti.
7
2.2. Zasadnutie Pracovnej skupiny OECD pre globálnu stratégiu (GSG)
V poradí tretie zasadnutie Globálnej strategickej skupiny OECD sa konalo v Paríži 2.-
3.12.2015. Na zasadnutí bola prediskutovaná úloha OECD vo svetle zmien
v multilaterálnom systéme a zmien v dôsledku megatrendov ako demografické zmeny
a migrácia, urbanizácia, regionalizmus, rozšírené technologické zmeny, vrátane nárastu
digitálnej ekonomiky, obchod a investície a klimatické zmeny. Na zasadnutí sa okrem
členských krajín OECD zúčastnili aj štyri pristupujúce krajiny (Litva, Lotyšsko, Kolumbia
a Kostarika) a 5 kľúčových partnerov OECD (Brazília, Čína, India, Indonézia a Južná Afrika).
SR na zasadnutí zastupovala generálna riaditeľka Sekcie hospodárskej spolupráce MZVaEZ
SR I. Brocková.
Členské krajiny súhlasili s tým, že je potrebný nový multilaterálny model. Súčasný
zmenený svet si to naliehavo vyžaduje. Centrálna úloha štátov je pod tlakom iných hráčov. Je
potrebné zahrnúť v ďaleko väčšej miere súkromný a mimovládny sektor pri riešení
aktuálnych globálnych výziev. K téme produktivity sa viaceré členské krajiny zhodli, že jej
zvyšovanie je podmienené kvalitným školstvom, zručnosťami a inováciami.
Účastníci zasadnutia prediskutovali, ako megatrendy vplývajú na globálnu ekonomickú
spoluprácu a rozvojovú agendu. Zo 4 megatrendov – ľudia, produktivita, planéta
a geopolitika väčšina považuje za najdôležitejší megatrend produktivita (pretrvávajúci slabý
rast produktivity, nízka úroveň obchodu a investícií, úloha technológií) a ľudia (demografické
zmeny, migrácia, tlak na zdravotné a sociálne systémy).
Členské krajiny prostredníctvom svojich vystúpení poskytli Sekretariátu OECD smerovanie,
akým by si želali, aby sa organizácia uberala. Majú záujem, aby organizácia bola naďalej
relevantná a pokračovala v stanovovaní globálnych štandardov. Chcú, aby OECD aj naďalej
úzko spolupracovala s G20 a G7, avšak odporúčajú, aby konkrétne výstupy OECD pre obe
zoskupenia boli s nimi lepšie koordinované. Členské krajiny podporili pokračovanie
prístupového procesu so štyrmi krajinami, po jeho zavŕšení však väčšina volá po tzv.
strategickej reflexii (pauze), počas ktorej by bola zhodnotená aktuálnosť prístupových kritérií,
zadefinovaná budúca veľkosť organizácie a jej vzťahy k tretím krajinám. Členské krajiny
nepodporili snahu generálneho tajomníka OECD, aby najaktívnejším kľúčovým
krajinám bol udelený určitý predvstupový štatút. Každá kľúčová krajina má podľa nich
dostatok priestoru na spoluprácu s OECD, záleží len na jej záujme.
2.3. Prehľad vnútorného riadenia OECD
V roku 2015 bola naďalej uplatňovaná dohoda na zachovaní konsenzu ako základnej metódy
rozhodovacích procesov. SR nepodporuje snahy posilniť systém rozhodovania kvalifikovanou
väčšinou a prechod od trojstupňového k dvojstupňovému rozhodovaciemu systému.
V septembri 2015 vo voľbách nového podpredsedu jedného z troch stálych výborov OECD –
Rozpočtového výboru – bola zvolená Andrea Brezanová, zástupkyňa Ministerstva financií SR
na Stálej misii SR pri OECD. Od vstupu SR do OECD v roku 2000 je to po prvýkrát, čo SR
získala podpredsednícky post v stálom výbore OECD.
2.4. Najdôležitejšie aktivity OECD v oblasti sektorových politík
8
Východiskom aktivít OECD je potreba nového prístupu k riešeniu problémov
nezamestnanosti, nerovností a fiškálnych deficitov, čomu by malo prispieť definovanie
nových analytických rámcov a hľadania synergie jednotlivých sektorových politík.
Hospodársky rast zostáva hlavným zdrojom tvorby nových pracovných príležitostí a
blahobytu, k čomu sú potrebné otvorený trh, hospodárska súťaž a inovácie. Na druhej strane
hospodársky rast musí byť zdravší – inkluzívnejší, zelený a vyvážený, založený na zdravých
inštitúciách a medzinárodnej spolupráci.
Pre zabezpečenie spravodlivého a rovnakého zaobchádzania s potenciálnymi dodávateľmi
v každej fáze verejného obstarávania schválila Rada OECD na svojom zasadnutí vo februári
2015 „Odporúčania Rady OECD pre verejné obstarávanie“. Uvedené odporúčania
prostredníctvom on-line portálu poskytujú voľný prístup pre všetky zainteresované strany,
vrátane potenciálnych domácich a zahraničných dodávateľov, občiansku spoločnosť
a celkovú verejnosť k informáciám o verejnom obstarávaní.
Keďže korupcia stojí v ceste sociálnej rovnosti, čestnosti a dôvery, bola počas Fóra k boju
proti korupcii v marci 2015 prezentovaná Správa sekretariátu OECD o dopadoch
korupcie na vývoj sektorov kľúčových pre hospodársky rast. Podľa OECD okrem
ťažobného priemyslu a infraštruktúry patrí k sektorom najviac postihnutým korupciou sektor
vzdelávania a zdravotníctva. Práve tieto štyri sektory zohrávajú kľúčovú úlohu pri raste
a rozvoji ekonomík. Správa OECD poukazuje na to, ako korupcia narúša fungovanie týchto
sektorov.
V poradí tretie Globálne fórum k uplatňovaniu princípov zodpovedného správania
podnikov (RBC – Responsible Business Conduct) v júni 2015 bolo zamerané na podporu
uplatňovania pravidiel RBC v praxi, a to najmä v sektore poľnohospodárstva, textilného
a odevného priemyslu, v sektore ťažby minerálov a vo finančnom sektore. Pravidlá RBC sú
nástrojom na opätovné obnovenie dôvery v podnikanie a z tohto dôvodu bola v roku 2015
uskutočnená revízia Smernice OECD pre nadnárodné spoločnosti. Národné kontaktné miesta
v členských krajinách OECD boli vytvorené pre implementáciu, ako aj pre rozšírenie
pristúpenia nečlenských krajín OECD k tejto smernici.
Pre zatraktívnenie prostredia pre domácich a zahraničných investorov bol v septembri 2015
počas zasadnutia ministrov obchodu krajín G20 odsúhlasený revidovaný Politický rámec
pre investovanie (Policy Framework for Investment), zameraný na vytvorenie vhodných
podmienok pre získanie domácich a zahraničných investícií. Uvedený politický rámec zahŕňa
12 oblastí – investičnú politiku, podporu a zjednodušenie investovania, hospodársku súťaž,
obchod, daňovú politiku, správu korporácií, financovanie, infraštruktúru, rozvoj ľudských
zdrojov, politiky pre podporu zodpovedného riadenia podnikov a investovania do zeleného
rastu a verejnú správu.
Ako súčasť neustálej snahy o podporu dôvery v trhy a podnikanie boli začiatkom septembra
2015 odsúhlasené nové pravidlá pre správu korporácií (corporate governance) na
zasadnutí ministrov financií skupiny G20. Uvedené princípy poskytujú odporúčania pre
národných tvorcov politík k právam akcionárov, vykonávaniu odmeňovania, zverejňovaniu
informácií o financovaní spoločnosti, správanie investorov a fungovaní akciových trhov.
OECD sa postupne čoraz viac venuje problematike poklesu produktivity v kontexte zručností,
inkluzívneho rastu a nerovností. Sekretariát OECD navrhol založiť globálne fórum na
9
vzájomnú výmenu informácií a na podporu medzinárodnej spolupráce medzi verejnými
orgánmi so zodpovednosťou za presadzovanie politík zvyšujúcich produktivitu. Návrh na
založenie Globálneho fóra o produktivite bol na zasadnutiach na jeseň 2015 schválený
troma zastrešujúcimi výbormi (Výbor pre hospodárske politiky, Výbor pre ekonomické
prehľady a Výbor pre priemysel, inovácie a podnikanie). Činnosť Globálneho fóra bude
dopĺňať pracovný program výborov OECD a navrhovať témy pre ich budúcu prácu v oblasti
produktivity. Výstupy Globálneho fóra budú zdieľané a prediskutované príslušnými výbormi
OECD, napr. budú tvoriť vstup pre prácu na príprave ekonomických prehľadov krajín
(technické pracovné dokumenty).
OECD na základe väčšiny ukončených projektov spracovala Finálnu súhrnnú správu NAEC
(New Approaches to Economic Challenges - Nové prístupy k ekonomickým výzvam), ktorá
bola predložená na Ministerskom zasadnutí Rady OECD v júni 2015. Finálna správa sa
zameriavala na nové analytické nástroje a metódy OECD (napr. dôraz na používanie
mikrodát), lepšie začlenenie analýz naprieč oblasťami politík a zdôraznila dôsledky pre prácu
OECD z hľadiska riešenia budúcich problémov v stále viac prepojenej globálnej ekonomike.
OECD v správe pojednáva o dôsledkoch a odporúčaniach pre politiky členských krajín,
na podporu inkluzívneho a udržateľného rastu, berúc do úvahy tzv. trade-offs and
complementarities. Výstupy NAEC zdôraznili, že OECD by mala prehĺbiť svoje úsilie
poskytovať členským krajinám relevantnejšiu, lepšie cielenú a novú analýzu založenú na
dôkazoch. Výstupy a ich využitie sú priebežne diskutované vo výboroch a pracovných
skupinách OECD s dôrazom aplikácie nových prístupov do každodennej praxe analytikov
OECD.
OECD sa v edícii publikácie „Ako si žijeme 2015?“ (How is Life 2015?) vydanej v októbri
2015 po prvýkrát bližšie pozrela na dopady rastúcej nerovnosti na detskú populáciu vo svete.
Organizácia v správe analyzovala, do akej miery majú niektoré deti stále lepší štart do života
než ostatné.
Po dvoch rokoch intenzívnych rokovaní sa podarilo v novembri 2015 dosiahnuť významnú
dohodu k oficiálnym podporám pre uholné elektrárne, vrátane obmedzení pre vývozné
úvery pre najmenej efektívne uholné elektrárne. Ide o významný krok pre zosúladenie politík
vývozných úverov s klimatickými cieľmi na zníženie emisií. SR bola jednou z posledných
krajín, ktorá akceptovala navrhnutý kompromis z dôvodu svojich exportných záujmov, keďže
navrhovaný kompromis umožňuje poskytovať vývozné úvery pre zariadenia uholných
elektrární prostredníctvom iných finančných produktov Eximbanky SR.
3. Hlavné oblasti spolupráce OECD so SR
3.1. Budovanie analytických kapacít na rezortoch SR
V roku 2015 sa podarilo postúpiť v implementácii Memoranda o porozumení
o krátkodobých pobytoch expertov vlády SR v OECD, ktoré predstavuje systémový rámec
vytvorený pre rezortné ministerstvá na zvyšovanie odborného potenciálu a analytických
kapacít. Na základe tohto memoranda uskutočnila Vedúca Úradu vlády SR Tatiana
Janečková v októbri 2015 krátkodobú odbornú stáž na Direktoriáte OECD pre verejnú
správu a teritoriálne rozvojové politiky (GOV).
10
Výsledkom dvojročnej spolupráce Inštitútu finančnej politiky (MFSR) a OECD bola spoločná
prehľadová daňová štúdia, ktorá bola v roku 2015 vydaná v rámci série „OECD Taxation
Working Papers“. Štúdiu „Moving Beyond the Flat Tax -Tax Policy Reform in the Slovak
Republic“ prezentoval jej spoluautor z IFP na pracovnej skupine OECD venovanej analýzam
daňovej politiky a v SR sa stretla so záujmom odbornej verejnosti. Spoločná štúdia prispela
k budovaniu analytických kapacít a zároveň predstavuje dobrú prax do budúcna s cieľom
prinášať konkrétne odporúčania pre tvorcov politík.
Inštitút finančnej politiky v roku 2015 spolupracoval s OECD aj na vypracovaní štúdie
„Vyhodnotenie prínosov prijatia eura pre slovenskú ekonomiku“. Návrh štúdie je v procese
publikovania zo strany OECD.
Finančné riaditeľstvo SR zorganizovalo v priebehu roku 2015 v spolupráci s OECD semináre
pre pracovníkov FR SR a MF SR k implementácii akčného plánu BEPS na tému:
„Neutralizovanie vplyvov štruktúr hybridných konfliktov – posilnenie pozície SR v boji proti
agresívnemu daňovému plánovaniu“ a na tému „Oceňovanie nehmotného majetku
a finančných transakcií v súvislosti s princípom nezávislého vzťahu“.
Spolupráca bola finančne podporená z obálky spoločných projektov SR s OECD z MZVaEZ
SR.
3.2. Spolupráca OECD v oblasti vzdelávania
V roku 2015 sa SR naďalej výrazne angažovala v aktivitách OECD v oblasti vzdelávania.
OECD a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR ukončili v decembri
2015 prípravu Prehľadu odborného vzdelávania a školenia (OECD Review of Vocational
Education and Training: the Slovak Republic) zameraného na zlepšenie odbornej prípravy
zabezpečujúcej lepší prechod mladých ľudí z vyučovacieho procesu na trh práce. OECD
doteraz vypracovalo takéto tematické prehľady odborného vzdelávania a školenia pre 17
krajín. Hlavné posolstvá prehľadu budú prezentované generálnym tajomníkom OECD A.
Gurríom v Bratislave 19. februára 2016.
V decembri 2015 OECD a MŠVVaŠ SR taktiež ukončili prípravu Prehľadu OECD o
politikách pre zvýšenie efektívnosti využívania zdrojov v školstve (OECD Review of
Policies to Improve the Effectiveness of Resource Use in Schools), ktorého cieľom bolo
poskytnúť analýzu a odporúčania ako prerozdeľovať, využívať a riadiť finančné, hmotné,
ľudské a iné zdroje v školstve tak, aby prispievali k hospodárnemu a efektívnemu
dosahovaniu cieľov vo vzdelávaní. Výsledky prehľadu s hodnotením a odporúčaniami budú
prezentované generálnym tajomníkom OECD A. Gurríom v Bratislave 19. februára 2016.
Slovensko bolo zapojené do testovania PISA 2015 spolu s ďalšími sedemdesiatimi krajinami.
V projekte PISA 2015 sa hodnotila čitateľská, matematická a prírodovedná gramotnosť, ale aj
schopnosť žiakov riešiť problémové úlohy a situácie. Hlavné testovanie sa uskutočnilo 20.
apríla – 1. mája 2015. V decembri 2016 budú zverejnené všetky výsledky PISA 2015.
V rámci Programu CERI - Centre for Educational Research and Innovation (Centrum pre
výskum a inovácie vo vzdelávaní) pokračovalo v roku 2015 zapojenie MŠVVaŠ SR do
projektu Hodnotenie schopnosti žiakov kriticky a kreatívne myslieť (Assessing
11
Progression in Creative and Critical Thinking Skills). Cieľom projektu je vypracovať
prehľad o tom, ako krajiny alebo inštitúcie explicitne hodnotia zručnosti kreatívneho
a kritického myslenia a navrhnúť a pilotne odskúšať nástroj, ktorý umožní učiteľom
a študentom monitorovať získavanie takýchto zručností.
MŠVVaŠ SR participovalo aj na projekte Inovatívna výučba pre efektívne učenie sa
(Innovative Teaching for Effective Learning). Cieľom projektu je participácia domácich
výskumníkov na dvojročnom projekte OECD CERI, ktorý skúma súvis medzi kvalitou
pedagogických poznatkov učiteľov, kvalitou výuky a študijnými výsledkami žiakov.
OECD vydala dňa 19. januára 2015 svoju vlajkovú publikáciu „OECD Výhľad pre politiky
vzdelávania 2015: Uskutočňovanie reforiem“ (OECD Education Policy Outlook 2015:
Making Reforms Happen). Správa poskytuje nové poznatky pre budúce reformy politík
vzdelávania tým, že kombinuje informácie o reformách v jednotlivých krajinách OECD
s kvantitatívnymi a kvalitatívnymi informáciami a vedomosťami OECD. Súčasťou správy sú
profily jednotlivých krajín OECD. V správa sa uvádza, že Slovensko patrí medzi krajiny,
ktorých žiaci dosahujú menej ako priemerné výsledky OECD v matematickej a čitateľskej
gramotnosti a gramotnosti v prírodovedných disciplínach. Napriek tomu, že v rokoch 2005-
2011 SR zaznamenala jeden z najvyšších nárastov výdavkov na vzdelávanie na všetkých
úrovniach, naďalej patrí medzi krajiny OECD, ktoré vynakladajú menej ako 1% HDP na
vzdelávanie.
OECD vydala 24. novembra 2015 svoju vlajkovú publikáciu „OECD Výhľad vzdelávania
2015“ (OECD Education at a Glance 2015). Správa analyzuje vzdelávacie systémy 34
členských krajín OECD, krajín v procese prístupu k OECD (Kolumbia, Kostarika, Lotyšsko,
Litva), kľúčových partnerov OECD (Brazília, Čína, India, Indonézia, Južná Afrika) a ďalších
krajín (Argentína, Ruská federácia, Saudská Arábia).
3.3. Verejná správa
V roku 2015 pokračovala SM SR pri OECD v úsilí prispieť k angažovaniu OECD
v reforme verejnej správy SR prepojením jej činnosti s využitím fondov EÚ
z finančného rámca 2007-2013 (projekt Budovanie kapacít a zlepšenie efektivity verejnej
správy na Slovensku financovaný z Európskeho sociálneho fondu). OECD pripravila Prehľad
OECD k verejnej správe v SR (Public Governance Review). Prezentácia hlavných posolstiev
a odporúčaní prehľadu OECD sa uskutočnila 24.11.2015 v Bratislave za účasti
zástupkyne generálneho tajomníka OECD M. Kiviniemi a štátneho tajomníka MV SR
M. Saloňa.
Prehľad OECD k verejnej správe v SR sa venuje piatim oblastiam verejnej správy,
v ktorých pomenováva kľúčové výzvy a ponúka konkrétne odporúčania. Zameriava sa na
riadenie, rozvoj a realizáciu politík s využitím analytických a hodnotiacich nástrojov, riadenie
ľudských zdrojov vo verejnej správe, digitalizáciu slovenskej verejnej správy a tiež
transparentnosť a bezúhonnosť pri správe vecí verejných. Podľa prehľadu v súčasnosti SR
čelí dvom kľúčovým výzvam. Prvou z nich je potreba lepšej koordinácie pri implementácii
prierezových politík pod vedením tzv. centra vlády, tvoreného kľúčovými inštitúciami
verejnej správy. Druhou nemenej dôležitou výzvou je potreba posilnenia analytických
kapacít na kľúčových ministerstvách s cieľom efektívnejšieho využitia dostupných dát, na
12
základe ktorých je potrebné prijímať strategické rozhodnutia o politikách, službách, zákonoch
a investíciách.
3.4. Rozvojová spolupráca
V oblasti rozvojovej spolupráce bol rok 2015 významný najmä kvôli schváleniu spôsobov
financovania rozvojovej spolupráce a schváleniu Agendy 2030 na Tretej medzinárodnej
konferencii o financovaní rozvoja v Addis Abebe (júl 2015), OSN summitu pre prijatie post
2015 rozvojovej agendy (september 2015) a 21. zasadnutiu zúčastnených strán Rámcového
dohovoru OSN o klimatických zmenách (december 2015).
Na zasadnutí Koordinačného výboru oficiálnej rozvojovej pomoci 24. marca 2015
v Bratislave sa zúčastnil Jon Lomoy, riaditeľ Rozvojového direktoriátu OECD. Diskutoval
o príprave udržateľných rozvojových cieľov a úlohe nástrojov súkromného sektora v rozvoji
partnerských krajín.
V dňoch 28.-30. júna 2015 sa uskutočnilo zasadnutie rozvojových ministrov Tidewater.
Stretnutie Tidewater 2015 je pravidelné stretnutie ministrov pre rozvojovú
spoluprácu/vedúcich rozvojových agentúr členských krajín OECD/DAC a vysokých
predstaviteľov medzinárodných rozvojových organizácií. Za SR sa na zasadnutí zúčastnil
podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí M. Lajčák, ktorý
vystúpil v paneli Angažovanosť súkromného sektora v rozvojovej politike.
Dňa 7. októbra 2015 sa konala na pôde Ministerstva zahraničných vecí a európskych
záležitostí SR OECD Mid Term Peer Review systému slovenskej rozvojovej pomoci. Za
OECD sa rokovaní zúčastnila Brenda Killen, zástupkyňa riaditeľa OECD Direktoriátu pre
rozvojovú spoluprácu. Rozhovory boli zamerané na zistenie pokroku, aký SR dosiahla
v budovaní systému rozvojovej spolupráce dva roky od jej vstupu do OECD Výboru pre
rozvojovú pomoc (DAC) v septembri 2013.
Na pôde OECD sa dňa 13. októbra 2015 uskutočnilo stretnutie medzi Michalom Mlynárom,
generálnym riaditeľom Sekcie medzinárodných organizácií a rozvojovej a humanitárnej
pomoci Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí s Erikom Solheimom,
predsedom Výboru OECD pre rozvojovú pomoc (DAC). Slovenská strana informovala
predsedu DAC o aktivitách, ktorými SR prispela k formulovaniu a prijatiu trvalo
udržateľných rozvojových cieľov (SDGs), o ich prepojení s reformou bezpečnostného sektora,
o angažovanosti SR v oblasti reformy bezpečnostného sektora na pôde OSN ako aj
o skúsenostiach získaných v rámci INCAF (The International Network on Conflict and
Fragility) v OECD.
Dňa 19.-20. októbra 2015 sa uskutočnilo zasadnutie Výboru OECD pre rozvojovú pomoc
na vyššej úrovni (DAC Senior Level Meeting). Úlohou zasadnutia bolo prerokovať otázky
prípravy rámca nového štatistického opatrenia TOSSD (Total Official Support for Sustainable
Development), modernizovania štatistických smerníc ODA o vykazovaní činností v oblasti
mieru a bezpečnosti a zefektívnenia rozvojovej spolupráce využívaním Globálneho
partnerstva v súvislosti s prijatím Agendy 2030. SR bola na zasadnutí zastúpená na úrovni SM
SR pri OECD.
13
3.5. Oblasť boja proti korupcii
V rámci Pracovnej skupiny OECD proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov
v medzinárodných obchodných transakciách bola v októbri 2015 predložená doplňujúca
správa za SR o pokroku v plnení odporúčaní z fázy 3 hodnotenia boja proti korupcii za
obdobie od októbra 2014.
Zástupcovia Úradu vlády SR, Ministerstva vnútra SR a Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR
informovali o prijatých legislatívnych zmenách uskutočnených od predloženia ostatnej
správy, vrátane schválenia legislatívneho návrhu novej zákonnej úpravy trestnej
zodpovednosti právnických osôb na rokovaní vlády SR. Plnenie odporúčaní v pôsobnosti
Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry obhajoval prítomný prokurátor.
Výsledky preventívnej činnosti Sekcie kontroly a prevencie korupcie Úradu vlády SR
prezentoval jej generálny riaditeľ. O prevencii a zvyšovaní povedomia o korupcii
zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách ako aj
zavedení legislatívnej úpravy ochrany oznamovateľov závažnej protispoločenskej činnosti
informovala zástupkyňa Ministerstva vnútra SR. Pracovná skupina OECD veľmi pozitívne
ohodnotila prácu SR v oblasti boja proti korupcii, najmä schválenie zákona o trestno-právnej
zodpovednosti právnických osôb a požiadala o ďalšie informácie ohľadom jeho schválenia na
úrovni NR SR.
3.6. Oblasť životného prostredia
OECD vydala v roku 2015 publikáciu „Pohľad na životné prostredie 2015. Indikátory
OECD“ s aktualizovanými informáciami o kľúčových indikátoroch pre životné prostredie,
ako aj relevantných socio-ekonomických a sektorových indikátoroch, ktoré slúžia na
sledovanie vývoja v krajinách OECD v oblasti environmentálnych otázok. „Pohľad na
životné prostredie" je kľúčovou publikáciou OECD pre environmentálny sektor, a porovnáva
výkonnosť jednotlivých krajín OECD od spotreby energie na obyvateľa, cez vlastníctvo
automobilu, až po mieru recyklácie od začiatku 90-tych rokov 20. storočia. Podľa publikácie
sa SR nachádza na prvom mieste medzi krajinami OECD, čo sa týka dostatku vody.
Ohrozenie Slovenska je iba na úrovni 1%.
Podľa OECD dosiahnutie dohody 195 krajín na Konferencii zmluvných strán Rámcovej
dohody OSN o zmene klímy (COP21) v decembri 2015 predstavuje markantný posun
v globálnom riadení klímy, ktorý je výsledkom vynikajúceho systému UNFCCC, ako aj
dôslednej prípravy Peru a Francúzska. OECD disponovala vyhradenou miestnosťou
v priestoroch COP21, kde počas celej konferencie zorganizovala 43 podujatí s účasťou vyše
2000 osôb (semináre, konferencie, diskusie). OECD bola citovaná vo viac než 200 článkoch
a 7600 tweetoch.
Na okraj COP 21 v Paríži sa stretol zástupca GT OECD pre oblasť životného prostredia a
zeleného rastu R. Tamaki s ministrom životného prostredia SR P. Žigom. Hlavnými
témami diskusie boli spolupráca Ministerstva životného prostredia SR a OECD v oblasti
udržateľného ekonomického rastu, prechod na zelenú ekonomiku, príprava Zasadnutia
Výboru OECD pre environmentálnu politiku na úrovni ministrov v septembri 2016 (SR bude
na zasadnutí zastávať podpredsednícky post) a priority Ministerstva životného prostredia SR
počas nadchádzajúceho predsedníctva SR v Rade EÚ. Minister P. Žiga potvrdil záujem SR
o užšiu spoluprácu SR s OECD v rámci spoločného projektu v oblasti udržateľného rastu,
14
a následne pri príprave vlajkového podujatia Ministerstva životného prostredia SR počas
predsedníctva SR v Rade EÚ – Konferencie o prechode na zelenú ekonomiku a o zelenom
raste (6.-7.9.2016).
3.7. Územný (regionálny) rozvoj
Predstaviteľ Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR P. Dupej bol koncom
roka 2015 opätovne potvrdený vo funkcii podpredsedu Pracovnej skupiny OECD pre
politiku rozvoja vidieka na rok 2016. V rámci zasadnutia Výboru OECD pre politiku
regionálneho rozvoja prezentoval P. Dupej výstupy zo spoločného projektu SR a OECD
„Podpora regionálneho rozvoja a konkurencieschopnosti východoslovenského regiónu
NUTS2“, ktorý bol podporený z mechanizmu MZVaEZ SR pre spoločné projekty SR
a OECD. Medzi hlavné odporúčania štúdie patria: vyvážiť prístup zhora nadol v plánovaní
verejných investícií s prístupom zdola nahor a tento posilniť; podporiť regionálne kapacity v
efektívnom riadení verejných investícií; posilniť regionálne kapacity v tvorbe verejno-
súkromných partnerstiev; pokračovať v posilňovaní pracovného prostredia pre regionálne
verejné investície.
3.8. Pôdohospodárstvo
Kľúčovou publikáciou OECD pre sektor poľnohospodárstva vydanou v roku 2015 je
„Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík OECD 2015“, ktorú OECD vydáva
na každoročnej báze. Publikácia je zameraná na členské štáty OECD a na rýchlo rastúce
ekonomiky. Publikácia analyzuje 49 krajín, vrátane SR, ktoré spoločne predstavujú 88%
globálnej pridanej hodnoty v poľnohospodárstve. Jedným z hlavných zistení publikácie je
zbližovanie priemernej úrovne podpôr producentov v krajinách OECD a v rýchlo rastúcich
ekonomikách. V priemere 18% hrubých príjmov poľnohospodárskych podnikov v roku 2014
pochádzalo z verejných politík určených na podporu poľnohospodárov. Do publikácie
prispela podkladmi aj SR - prostredníctvom Národného poľnohospodárskeho
a potravinárskeho centra a Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva
a potravinárstva.
Hlavným odkazom „Spoločného strednodobého poľnohospodárskeho výhľadu OECD
a FAO pre roky 2015-2024“, vydaného v roku 2015 je, že poľnohospodárska výroba bude
intenzívnejšia, ceny agrokomodít budú klesať, a že bude v globálnom merítku zaznamenaná
zmena v stravovacích návykoch. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad OECD-FAO
je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na
fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín,
a obsahuje aj prognózy vývoja situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky
dôležité agrokomodity pre obdobie ďalších 10 rokov.
Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenskej poľnohospodárskej univerzity
v Nitre zorganizovala v dňoch 3. – 4. decembra 2015 medzinárodnú vedeckú konferenciu
s názvom „Udržateľnosť vidieckych oblastí“. Konferencia bola na Slovensku prvou svojho
druhu a konala sa vďaka finančnej podpore získanej od Kooperatívneho výskumného
programu OECD pre riadenie biologických zdrojov pre udržateľné poľnohospodárske
systémy (CRP). Na konferencii vystúpili rečníci z 19 krajín a cieľom ich diskusií bolo
predovšetkým hľadanie nových prístupov k revitalizácii vidieckej ekonomiky a vidieckych
oblastí. Konferencie sa zúčastnili aj predseda Vedeckej poradnej rady CRP Gary Fitt,
koordinátorka CRP Janet Schofield, a expert OECD pre zelený rast v poľnohospodárstve,
15
Dimitris Diakosavvas. Program CRP financuje projekty zamerané na agrárnu vedu formou
poskytovania vedeckých štipendií alebo sponzorovaním vedeckých konferencií.
3.9. Zdravotníctvo OECD zverejnila v priebehu roku 2015 publikáciu „Prehľad o zdraví 2015. Indikátory
OECD“, ktorá každoročne poskytuje medzinárodné porovnanie zdravotného stavu,
rizikových faktorov, výdavkov na zdravotníctvo, dostupnosti zdravotnej starostlivosti a jej
kvality medzi jednotlivými krajinami OECD. Publikácia po prvýkrát obsahuje prehľad
ukazovateľov sumarizujúcich porovnateľné výsledky v oblasti zdravotného stavu populácie
a výkonnosti zdravotníckych systémov. Tieto ukazovatele zdôrazňujú, že všetky hodnotené
krajiny disponujú dostatočným priestorom na vylepšenie kvality zdravotnej starostlivosti, či
na boj s nezdravým životným štýlom, obezitou a nadmernou konzumáciou alkoholu, alebo na
prevenciu, včasnú diagnostiku a liečbu rôznych zdravotných problémov.
Publikácia poukazuje na vysoký počet úmrtí v krajinách OECD kvôli pomalému zvyšovaniu
kvality zdravotnej starostlivosti, ktorá musí čeliť nielen starnutiu populácie, ale aj
narastajúcemu počtu obyvateľov s chronickými ochoreniami. Hlavné zistenia publikácie
neprinášajú pre Slovenskú republiku mnoho pozitívnych informácií a optimistických
výhľadov, čo sa týka poradia SR medzi jednotlivými členskými štátmi OECD v rôznych
oblastiach.
4. Činnosť SR v pridružených organizáciách OECD
4.1. Medzinárodná energetická agentúra (IEA)
SR sa počas roka 2015 aktívne zapájala do procesov určovania strednodobých a dlhodobých
strategických priorít IEA najmä z hľadiska globálnej energetickej bezpečnosti, vonkajších
vzťahov, vzájomného prepojenia medzi sektorom energetiky a politikou zmeny klímy, ako aj
zaangažovanosťou v medzinárodnej technologickej spolupráci zameranej na dosiahnutie
prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo ekonomike. SR pokračovala v aktívnom dialógu o
situácii na trhu so zemným plynom, najmä z hľadiska prevádzkovania reverzného toku
plynu na UA cez SR. Riadiaca rada IEA vo februári 2015 vymenovala Fatiha Birola za
výkonného riaditeľa agentúry na funkčné obodbie 2015–2019. F. Birol, ktorý pôsobil ako
hlavný ekonóm IEA, sa stal nástupcom Marie van der Hoeven, ktorej štvorročné funkčné
obdobie sa skončilo 31. augusta 2015.
IEA vydala v roku 2015 svoju vlajkovú publikáciu Svetový energetický výhľad (World
Energy Outlook, WEO). Ide o jednu z najkomplexnejších publikácií vydávaných na ročnej
báze, ktorá globálne analyzuje vývoj na všetkých energetických trhoch s výhľadom do roka
2050. Preliminárne výsledky zistení WEO 2015 z pohľadu regiónu Európy ako aj názory IEA
na Energetickú úniu prezentoval dňa 20.6.2015 Fatih Birol (v tom čase ešte z pozície
hlavného ekonóma IEA) na konferencii GLOBSEC 2015 v Bratislave. Hlavné posolstvá a
odporúčania WEO 2015 boli taktiež prezentované odborníkom z IEA P. Olejarnikom na
deviatom ročníku Medzinárodnej stredoeurópskej konferencii o energetike CEEC 2015
v dňoch 22. - 24. novembra 2015 v Bratislave.
Koncom roka 2014 bola Vládou SR schválená nová energetická politika SR, ktorá bola
začiatkom roka 2015 prezentovaná na plenárnom zasadnutí Stálej skupiny IEA pre
dlhodobú spoluprácu expertom zo Sekcie energetiky z Ministerstva hospodárstva SR.
Prítomní zástupcovia členských štátov IEA boli informovaní o hlavných cieľoch, pilieroch,
16
prioritách a úlohách novej energetickej politiky SR, ako aj o východiskách a nastavení
energetického mixu SR.
V dňoch 17.-18. novembra 2015 sa v Paríži konalo pre SR v poradí štvrté zasadnutie
Riadiacej rady IEA na ministerskej úrovni. Ústrednou témou zasadnutia boli „Inovácie pre
čistú a energeticky bezpečnú budúcnosť“. Ministri diskutovali o transformácii globálnej
energetiky smerom k plneniu klimatických cieľov v súvislosti s klimatickou konferenciou
COP21 a o úlohe čistých energetických technológií v procese tejto globálnej transformácie, o
flexibilite núdzového mechanizmu v rope a o zintenzívnení bezpečnosti dodávok plynu.
Ministerské zasadnutie v roku 2015 predstavovalo míľnik v spolupráci s partnerskými
krajinami. Nastal prechod z bilaterálnej spolupráce na multilaterálnu tzv. aktiváciou
asociácie s IEA, ktorú naštartovala Čína, Indonézia a Thajsko, pričom sa očakáva, že ostatné
partnerské krajiny sa do tejto iniciatívy pridajú dodatočne. Mexiko oficiálne oznámilo zámer
stať sa členskou krajinou IEA a Čile informovalo o posune vpred v snahách ašpirovať na
členstvo v IEA. Účasť na vysokej úrovni na jednotlivých plenárnych zasadnutiach bola okrem
členských krajín IEA rozšírená o kľúčové partnerské krajiny (Brazília, Čile, Čína, India,
Indonézia, Mexiko, Maroko, Juhoafrická republika a Thajsko) a zástupcov z Energetickej
obchodnej rady (EBC), ktorej členmi sú najvýznamnejší aktéri z priemyslu na globálnej
energetickej scéne.
V dňoch 30.9. – 1.10.2015 sa v Bratislave uskutočnila hĺbková previerka núdzovej
pripravenosti Slovenskej republiky v sektore energetiky. Povinnosť pre SR podstupovať
previerku tohto typu vyplýva z členstva v Medzinárodnej energetickej agentúre. Predstavuje
komplexnú hĺbkovú kontrolu aktuálneho stavu núdzových zásob strategických energetických
zdrojov – ropy, plynu a elektrickej energie, stav pripravenosti a reakčnej schopnosti krajiny v
núdzových situáciách. Hĺbkové previerky sa konajú s periodicitou raz za 5 rokov, pričom v
prípade SR sa jedná o druhú previerku núdzovej pripravenosti od vstupu SR do IEA (prvá
hĺbková previerka SR ako člena IEA sa uskutočnila v roku 2010).
SR pomerne úspešne obhájila plnenie odporúčaní IEA od poslednej previerky, najmä
diverzifikačnými projektmi a implementáciou novej legislatívy. Stále však existujú oblasti, v
ktorých previerkový tím IEA naznačil potenciál pre zlepšenia. Prezentácia výsledkov
hodnotenia, ktoré odprezentuje vedúci previerkového tímu, a ktorý následne obháji delegácia
SR, bude pravdepodobne na zasadaní Stálej skupiny IEA pre núdzové otázky v marci 2016.
4.2. Agentúra pre jadrovú energiu (NEA)
NEA v roku 2015 pokračovala v plnení úloh vyplývajúcich zo Strategického plánu agentúry
v oblasti rozvoja vedeckých, technologických a právnych základov pre bezpečné, ekologicky
šetrné a hospodárne využívanie jadrovej energie na mierové účely za režimu fungovania
novej riadiacej štruktúry, ktorú uviedol nový generálny riaditeľ William Magwood, ktorý sa
ujal funkcie v septembri 2014. Počas roka 2015 najvyššou programovou prioritou bola
naďalej jadrová bezpečnosť, ako aj zvýšenie relevantnosti a viditeľnosti agentúry, šírenie osvedčených postupov, posilnenie spolupráce s partnermi a pokračovanie post-
Fukushima agendy zameranej na analýzu vplyvu ľudských a organizačných faktorov na
jadrovú bezpečnosť.
Koncom októbra 2015 bola na zasadnutí Riadiaceho výboru NEA konsenzom zvolená nová
predsedníčka tohto výboru - predsedníčka Úradu jadrového dozoru Slovenskej
republiky Ing. Marta Žiaková, CSc., ktorá dovtedy zastávala post podpredsedníčky
Riadiaceho výboru. Je to po prvýkrát, čo zástupca z krajiny V4 obsadil takýto významný post
17
v NEA. Zvolením zástupkyne SR do funkcie predsedníčky Riadiaceho výboru získala SR
možnosť ešte výraznejšie ovplyvňovať aktivity v rámci NEA v záujme SR.
Riadiaci výbor počas roka 2015 odsúhlasil Program práce na roky 2015-2016, prediskutoval
výsledky dotazníka k príprave Strategického plánu NEA na roky 2017-2022, ktorý by mal byť
prijatý v októbri 2016. Vzal na vedomie úpravy v rozpočte NEA na roky 2015-2016, ktoré sa
týkali zriadenia novej oblasti zameranej na ľudské aspekty jadrovej bezpečnosti, viacerých
nových aktivít a pokračovania aktivít v súvislosti s haváriou v jadrovej elektrárne Fukushima.
4.3. Medzinárodné dopravné fórum (ITF)
V máji 2015 sa konal v Lipsku Výročný summit ministrov dopravy Medzinárodného
dopravného fóra (ITF), ktorý niesol názov „Doprava, obchod a cestovný ruch“. Na summite,
ktorému predsedal Nový Zéland, zastupoval SR František Palko, štátny tajomník MDVaRR
SR. Diskusie ministrov boli smerované najmä na tému úlohy dopravy vo svete rastúceho obchodu
a rýchlo sa rozvíjajúceho turizmu. Počas summitu ministri prijali deklaráciu k hlavnej téme v
rámci uzatvoreného rokovania. Z pohľadu Konferencie zmluvných strán Rámcovej dohody OSN
o zmene klímy (COP21) bola téma vplyvu sektoru dopravy na životné prostredie v popredí.
Témou summitu bolo aj využívanie hromadných údajov pre zlepšenie úrovne dopravy bez
ohrozenia súkromia, ako aj o regulácia autonómnych a automatizovaných vozidiel. Účastníci
summitu podporili publikáciu ITF Transport Outlook, ktorá poskytuje výhľadovú progresívnu
analýzu a upriamuje pozornosť na dôležitosť politík, ktoré podporujú rozvoj obchodu a turizmu.
5. Komunikácia SM SR pri OECD s odbornou verejnosťou
Základným východiskom SM bola snaha o zvyšovanie viditeľnosti výstupov OECD v SR v
súlade s ambíciou „Viac OECD v SR“.
V záujme ďalšieho zvyšovania informovanosti o aktivitách a výstupoch OECD v SR, ako aj
dôležitosti OECD pri tvorbe národných politík, pokračovala SM v roku 2015 vo vydávaní
svojho informačného dvojmesačníka OECD v skratke. Elektronická publikácia je určená
predovšetkým pre odborných zamestnancov rezortov, ktorým pomáha komplexne sa
zorientovať v aktuálnom dianí naprieč všetkými orgánmi a výbormi OECD a ďalších
pridružených organizácií fungujúcich v systéme OECD.
SM pokračovala aj vo vydávaní Anotácií k vydaným publikáciám OECD
relevantných pre SR. Formát sa osvedčil ako vhodný komunikačný nástroj smerom k širšej
odbornej verejnosti v SR. V operatívnej komunikácii SM využíva aj bleskové flash správy
k aktuálnym výstupom OECD. Flash správy majú špeciálny okruh adresátov z radov odbornej
verejnosti.
SM pravidelne informovala ekonomické a spravodajské redakcie TA3 a RTVS, ako
aj vybraných ekonomických periodík v SR a tlačových agentúr o najdôležitejších výstupoch
OECD. Výsledkom intenzívnej komunikácie SM je zvýšený výskyt informácií o kľúčových,
predovšetkým ekonomických analýzach OECD a ich využitie v analytických prácach
slovenských expertov, v spravodajských, analytických a diskusných reláciách najmä TA3
a RTVS alebo v printových ekonomických médiách.
SM naďalej úspešne spolupracovala aj s rezortnými komunikačnými a tlačovými
odbormi (MZVaEZ SR, MF SR, MH SR, MV SR, MŽP SR) s cieľom informovania verejnosti
aj prostredníctvom webových stránok jednotlivých ministerstiev. Snahou SM je takisto
18
prinášať čo najviac aktuálnych a tematických informácií so sektorovým zameraním na
vlastnej webovej stránke (www.mzv.sk/oecdparis).
SM sa aktívne podieľala na zabezpečovaní účasti predstaviteľov OECD na
relevantných odborných konferenciách v SR (napríklad účasť GT OECD v paneli na tému
Energia, rast a konkurencieschopnosť regiónu s predsedami vlád V4 na GLOBSEC
19.6.2015). Úspešne sa aj v roku 2015 napĺňalo Memorandum o porozumení o krátkodobých
pobytoch expertov vlády SR v OECD a Memorandum o porozumení medzi Ekonomickou
univerzitou v Bratislave a OECD realizovaním stáží doktorandských študentov v OECD.