ppn 2/2016

Mil itatelia, letn semester sa nm pomaly bli ksvojmu koncu asnm prichdza aj posledn slo PPNka vtomto akademickom roku. Vom sa dotate tradine onovin-kch na VP, pretate si viacero zaujmavch report, i u zkonfe-rencie NISPAcee vZhrebe, na ktorej sa zastnil takmer cel tm VP, alebo zerasmovch pobytov Daniela Klimovskho aJanky Kubkovej. Vetkm urite odporam preta si vborn rozhovor snaou konia-cou doktorandkou abvalou fre-daktorkou PPNka Katkou tevove.

Do odbornej prlohy prispela pop-sanm nudgingovho experimentu zo svojej diplomovej prce Nikola Bobkov. Kee chceme nae PPNko stle vylepova, vaktulnom sle pribudli aj dve nov rubriky. Do rubriky Recenzia vrmci Odbornej prlohy bud nai doktorandi pravi-delne prispieva recenziami odbor-nch lnkov i knh, ktor si mali monos preta. Druhou novinkou je rubrika tudentsk okienko, vktorej dvame priestor tudentom (nielen) VP psa na akkovek tmy verejnho ivota, ktor ich zaujmaj.

Pokia chcete do tejto rubriky prispie vbudcom sle aj svojm lnkom, nezabudnite mi napsa.Koniacim tudentom elm vea astia azitkovanie vedomost nadobudnutch poas tdia na VP na ttniciach. Anezabudnite, ke sa budete chcie dozvedie, o sa deje na vaej alma mater, sta si klikn na najnovie slo PPNka.

Martin Kollrik, fredaktor

Ronk 13, slo 2, Jn 216

tvrronk vydvan stavom verejnej politiky Fakulty socilnych aekonomickch vied Univerzity Komenskho vBratislave

ISSN

133

778

68

Editorial

2NOViNKy & AKtuAlity

Hostia na kurzoch VP

Kurzy na VP sa naalej sname zatraktvni aj nvtevami zaujmavch host. Na prednku Verejnch financi 14.aprla sme pozvali Jiho Vlacha, ktor stl pri zrode prvho zkona overejnom obstarvan na Slovensku, ako aj jeho nslednom vylepovan. tudenti sa tak mali monos dozvedie mnostvo informci ohistrii asas-nosti verejnho obstarvania (nielen) na Slovensku priamo zprvej ruky. Kurz Komparatvnej verejnej politiky zas obohatila prednka adiskusia so Zuzanou aovou zNadcie otvorenej spolonosti. Zuzana rozprvala napr-klad otom, ako by aktvnym obanom sinpirciami zislandu. Hosom za ptav prednky akujeme aprilka zaujmavch host zpraxe na VP sa budeme snai aj naalej.

Nvteva zBieloruska

Zapojili sme sa do grantovej vzvy VEGA

Vaprli sa dva vskumn tmy vrmci VP zapojili so svojimi projektami do grantovej vzvy Vedeckej grantovej agentry MVVa aSAV. Prv projekt sa chce bliie zamera na skmanie feno-mnu nezvislch kandidtov na prim-torov miest vkomunlnych vobch SR ana vzahy nezvislch primtorov aloklnych zastupitestiev. Cieom projektu je odhali faktory, ktor vpl-vaj na spenos nezvislch kandi-dtov vo vobch, ako aj njs odpovede na to, ak podobu maj vzahy medzi exekutvou alegislatvou vsamospr-vach, ako sa formuj aak to m impli-kcie pre verejn politiky navrhovan apresadzovan na rovni miestnej samosprvy. Ambciou druhho projektu je prinies viac svetla do lohy odbornch komisi vsamosprvach pri generovan atransfere poznania. Na konkrtnych vybranch samosprvach Slovenskej republiky chce skma vzah lenov odbornej komisie (vytvorenie kategri odbornch komisi) aspsob ich prce pri generovan poznania pre mestsk zastupitestvo. Verme, e sa nm soboma projektami vzhadom na ich jedinenos apredpokladanprnos pre akademick poznanie podar uspie.

VP na konferencii oBig Data

Vdoch 2325.mja doktorand Mat Sloboda diskutoval vBruseli vCentre for European Policy Studies (CEPS) oBig data aich lohe vo verejnej poli-tike avskume. Jednou zhlavnch tm bolo to, ako Big data vyuva pri tvorbe apresadzovan politk.

u tvrt stretnutie Public Policy Book Clubu sa uskutonilo 25.mja. Na stave verejnej politiky sme diskuto-vali oknihe Jareda Diamonda Guns, Germs, and Steel: the Fates of Human Societies. Shistorikom avskumn-kom SAV Adamom Hudekom sme deba-tovali otom, ako historicky vznikli rozdiely medzi spolonosami. teme sa na vporad u piate stretnutie budci akademick rok.

Nadcia Pontis poiadala VP ousku-toneniediskusie so skupinou Bieloru-sov, ktor sa prili dozvedie viac otom, ako na Slovensku pracuje verejn sektor, verejn politika, vysok kolstvo, i mimovldny sektor. Vrmci hodinovho stretnutia sme sa sstredili aj na tak tmy, ako s techniky zvyovania kvality pri vube avede na vysokch kolch, i zapjanie tudentov do procesu vuby.

Stretnutie Public Policy Book Clubu

3Public Policy NewsJn 216

Na stave verejnej politiky sme pred pr rokmi uvaovali nad posilnenm ekonomickch kurzov lovekom, ktor ekonmiu nielen teoreticky ovlda, ale m sksenos aj saplikciou ekono-mickch princpov do rozhodovania vo verejnom sektore. Doc.Beblav navrhol Martina Filka aten sa na pr rokov stal naim kolegom. erstv absolvent ERASMUS university vHolandsku so pecializciou na health economics azrove iso sksenosou zo slovenskej praxe na intitte finannej politiky na Ministerstve financi bol idelnou kombinciou terie aaplikovanej ekonmie vpraxi. Vynikajco tak dopal n tm politolgov, sociolgov aekonmov vodbore Verejn politika, ktor stavia na multidisciplinarite aaplikovanej vube sprepojenm na rieenie aktulnych vziev verejnho sektora. Pln pozitvnej energie achuti do prce Martin nastpil ako vyuujci na pln pracovn vzok auil nielen povinn ekonomick kurzy voblasti verejnej politiky ako napr. Verejn financie, ale rozhodol sa zavies aj nov voliten kurzy: teria rozhodovania aZdravotncka politika. Sm toti vemi dobre vedel, e vo verejnom sektore sa robia ak rozhodnutia atudentov na to pripravoval. Jeho srdcovkou bol kurz Zdravotncka politika avemi til, aby vyrstla genercia odbornkov, ktor sa pecializuje arozumie ekonomickm dilemm vzdravotnctve. Sme radi, e tento kurz na stave stle mme au ho jeho absolvent an doktorand Roman Muik, ktor psobil aj vslo-venskom think-tanku Health Policy institute.

Ke som sa na jese akademickho roka 2015/16 stala riaditekou VP, znova som hadala ekonma srelnou sksenosou zverejnho sektora na vyuovanie kurzu Ekonmia vo verejnej politike. Ako prvmu som zavolala Martinovi. Napriek jeho pracovnej vya-enostibol u riaditeom intittu pre finann politiku apracoval na mno-stve novch koncepci ako napr. hodnota za peniaze (Value for Money)dohodli sme sa hne, poznal n stav aprcu so tudentmi mal rd. Aj oni si ho ob-bili, ato dokonca tak, e ho presvedili, aby ich uil aj vtomto letnom semestri kurz Verejn financie. Atak tentokrt Martin volal mne stm, e chce ui atudenti stavu s super. Vemi ma to poteilo, spokojnos toti bola na oboch stranch, o nie je vakademickom svete plne ben. Diskutoval snami nov uebnicu obehaviorlnej ekonmii ard prichdzal so tudentami disku-tova aj mimo vyuovacieho procesu na rzne odborn diskusie, ktor stav verejnej politiky pravidelne organizuje.

Martin Filko nm bude chba Doc. eMlia Sikov-BeBlav aDoc. katarna Staroov

Martin vak tento semester nedou naich tudentov, nebude vttnicovej komisii, nebudeme si vola ohadneroz-voja stavu, nebude u ivo azanietene diskutova ani vbudcnosti. Martin tragicky odiiel, posledn rozlka snm sa konala vBratislave 15.aprla. Boli sme tam aj snaimi tudentami. Bude nm chba n kamart, kolega aj uite.

Martin, Zbohom!

http

s://

denn

ikn.

sk/

4REPORt

Exkurzia vBudapeti

Skor rann vstvanie nete azda nikoho zns atak bol aj zaiatok exkurzie. Do Budapeti sme cestovali rannm vlakom zbratislavskej hlavnej stanice, priom naou cieovou stanicou bola budapetianska stanica Keleti. Cesta trvala nieo cez dve hodiny, ale zbehla nm vaka diskusii rchlo. Vzhadom na bohat plnovan program sme dopravu vBudapeti vyrieili 24-hod. lstkom na miestnu hromadn dopravu ahne potom sme nastpili na zelen linku metra. Nam cieom bola Fakulta verejnej sprvy Nrodnej koly pre verejn slubu (National School of Public Service)*, ktor sa nachdza vbudnskej asti mesta. Po vystpen zmetra sme sce museli ete kra do kopca pribline 15 mint, no zvldli sme to bez akejkovek ujmy ana spomnan fakultu sme dorazili vplnom pote. Samotn fakulta sdli varchitektonicky zaujmavej budove aviacer zns sme boli vrozpakoch. Budova nm toti po vizulnej strnke pripomnala skr nejak rad, ne univerzitn budovu. Po chvli akania vo vstupnej hale ns vyzdvihla naa prednajca, Dr.Jlia

utorok 17.mja 2016 sme oakvali inak ako ben utorky akademickho roka 2015/2016. Vtento de sme sa toti ako tudenti stavu verejnej politiky FSEV UK zastnili exkurzie vBudapeti. Kee ilo oprv takto exkurziu, oakvania na naej strane boli rzne, no u na zaiatku vm mem prezradi, e exkurzia urite splnila svoj el anm sa podarilo zai to, o sa bene vrmci vubovho procesu nezava.

t.Kovcs, ktor na navtvenej fakulte pracuje ako odborn asistentka, priom sa venuje problematike stav-nho prva. Po rchlom zoznmen ns odviedla do miestnosti, kde zaala predna na tmu stavnho systmu Maarska apostavenia najvych orgnov verejnej moci. u poas pred-nania padlo niekoko otzok, no ete viac ich bolo otvorench po skonen prednky. Dr.Kovcs sa snaila odpo-veda na kad ztchto otzok avemi oceujeme to, e po cel as na ns psobila priateskm amilm dojmom. Aj to bol jeden zdvodov, preo mem tto prednku vyhodnoti vemi pozitvne. Prednku sme uzatvorili obligatrnym skupinovm fotenm sprednajcou apo rozlke sme nabrali smer budapetianske centrum.

Po ceste sme sa rozhodli najprv rchlo oberstvi, aby sme nabrali energiu, lebo viacerm zaala dochdza u poas prednky. Zfakulty sme potom preli popri klasickom Hoteli Gellrt na Most slobody (Szabadsg hd) akrtkou prechdzkou sme sa zbudnskej strany mesta dostali do

StaniSlava Daniov, autorka je tudentkou stavu verejnej politiky


jej petianskej asti. Most slobody je znmy svojm chvenm, ke po om prechdzaj elektriky asami sme si to mohli niekokokrt vyska, pretoe km sme sa dostali na jeho druh stranu, malo ns ich niekoko. Je pritom asn, e elektriky po tomto moste zaali premva u na konci 19.storoia. Hne za mostom sme narazili na budovu univerzity Corvinus, ktor m aj vzahrani dobr meno, aveda ktorej sa nachdza centrlna trnica (Vsrcsarnok). Jej nvteva je povinnou jazdou pre turistov vBudapeti atak sme neodolali aaj my sme nakukli dovntra. Zhodn sa pri tom meme na jednomak si chce niekto kpi suvenr zBudapeti, pravdepodobne nenjde lepie miesto. Anemus s ani osuvenrov klasiku vpodobe magnetiek, prveskov, alebo podobnch drobnost. urite si tam doku njs ten svoj suvenr aj rzni gurmni, pretoe najm przemie trnice je pln produktov miestnych farmrov. Od trnice je to iba na skok na Kalvn tr, kde sa zujemcovia ohistriu mu pokocha nielen kalvnskym bielym kostolom, ale tie sochou venovanou J.Kalvnovi. Aodtia je to u naozaj iba ksok kvetkmu podstatnmu vpetianskom centre. Katedrla sv.tefana oar kadho svojou monumentlnosou anmestie pred ou je vdy pln turistov atch, ktor lkaj turistov na rzne zit-kov aktivity. Budova maarskho parlamentu (Orszghzu) patr nielen kdominantm Budapeti, ale urite tie knajkrajm historickm architekto-nickm pamiatkam vpriestore strednej Eurpy. Honosnos tejto budovy na ns psobila a rozprvkovo aje vprkrom kontraste ktomu, ako psob na nvtevnka parlamentn budova na Slovensku. Pri parlamente sme nali prjemn kaviare, kde sme si takmer vetci dali kvu apokraovalo sa alej. Prakticky hne za budovou sa nach-dza pamtnk nezmyselnm obetiam druhej svetovej vojny, ktor vyzer ako prezentcia dobovch topnok vyro-bench zmedi. t, ktor vak poznaj histriu, vedia, e ide oemocionlne siln odkaz, pretoe meden plastiky topnok s kpiou topnok, ktor na brehu Dunaja zanechali osoby, ktor boli nsledne zastrelen asoten do studench vd tejto rieky. Kad, kto si doke predstavi vtakejto topnke

nohu ivho loveka, neme tento pamtnk obs bez toho, aby sa aspo na chvu nezamyslel nad tm, ak stran veci doku robi udia inm uom vmene pomlenej politiky sprevdzanej nezmyselnou nenvisou azaslepenosou.

plne inm zitkom bola nvteva slvneho budapetianskeho tropicria, ktor sa honos titulom najvieho oceanria vstrednej Eurpe. Cesta tam sce trv zcentra mesta viac ne 20mint, no nvteva rozhodne stoj za to. Pre cel skupinu to bol obrovsk zitok, pretoe sme mali monos vidie ivochy, ktor nie s bene kvideniu ani vzoologickch zhradch. Asi vetkm sa pili vek raloky araje avina zns si vyskala hlade-nie mench (asn nie nebezpench) raj, ktor plvali vna to urenom bazne. asn bol ale aj pohad na majesttneho aligtora, antiace mal opiky, i na akvrium, ktor vyzeralo, ako by sa vom odohrval prbeh Had sa Nemo. Celkovo prehliadka trvala asi hodinu avetci sme si odniesli skvel zitok.

Nau exkurziu sme ukonili tam, kde sme ju zaali, teda na budnskej strane mesta. Metrom sme sa dopravili kChrmu sv.Mateja (Mtys-templom), ktor patr medzi najvznamnejie anajkrajie sakrlne stavby vBudapeti. Samotn chrm je obklopen tzv. Rybrskou batou (Halszbstya), kde sa daj strvi hodiny vaka farebnm vhadom, ktor ponka na petiansku stranu mesta. Odtia sa sce d pokraova na Budnsky hrad (Budai Vr), no vtomto prpade sme u nemali as navtvi aj tto as mesta. Atak sme sa u iba presunuli na stanicu Keleti anabrali sme smer Bratislava.

*National university of Public Service je ttnou vyou vzdelvacou intitciou (nie verejn univerzita), ktor vznikla v roku 2012 novm zkonom, ktor zlil ttnu Vojensk Akadmiu, ttnu Policajn Akadmiu a niekdajiu fakultu verejnej sprvy Corvinus university do jednho celku. Zamestnanci ttnej sprvy (i budci alebo sasn) sa mu vzdelva len na tejto jedinej intitcii v Maarsku.

6ROZHOVOR

Vber dobrej tmy sa rovn polovici spechu

Katarna tevove je vsasnosti koniacou doktorandkou na stave verejnej politiky. Poas jej tvorronho psobenia sa venovala viacerm aktivitm aprojektom, uila niekoko predmetov anejak as psobila aj ako fredaktorka PPNka. Pretajte si viac ojej zitkoch asksenostiach vrozhovore.

JakUB varni, autor je doktorandom stavu verejnej politiky

Rozhovor sMgr. Katarnou tevove, koniacou doktorandkou na Vp

Na vP si vytudovala magistersk tdium, ktormu predchdzalo tvoje bakalrske na Filozofickej fakulte vodbore andragogika. Ak s najz-sadnejie rozdiely medzi nimi? ide ot ist univerzitu, take systm bol rovnak, ale samozrejme rozdiely tam boli. Za najzsadnej by som oznaila asi spsob vuby, ktor bol na katedre andragogiky povedzme zastaranej ana prednkach sme viac povali, ako diskutovali. Ale to je individulne avemi to zle od jednot-livch vyuujcich, aj od momentlnej nlady na danom pracovisku. tie to bolo aj oosi jednoduchie tdium ako verejn politika. Ale tie ako ktor predmety, o zvis aj od toho ako si tudent nastav voliten predmety. Ja som mala naprklad aj viacero predmetov zpolitolgie, ktor boli nronejie, ale mala som aj zopr tzv. kreditov zadarmo, o boli predmety oktorch vetci vedeli, e je uivo bu vemi jednoduch alebo motivcia vyuujceho prli slab.

o bol hlavn dvod, preo si sa rozhodla prve pre verejn politiku?tch dvodov bolo viacero. Jednak ma tdium andragogiky nepresvedilo, e by bolo samo osebe dostaujce anevidela som vek zmysel vzskan Mgr. titulu vtomto odbore. Absoltnou motivciou bol ale fakt, e sme vtom ase stratili akreditciu. Pamtm si ako mi prof.Malkov, bval riaditeka VP, hovorila, e sa vemi zamala nad tm, i je nejak prienik medzi tdiom

andragogiky averejnej politiky ai je teda vhodn absolventov zandragogiky prija na tdium verejnej politiky. No anakoniec som prve ja skonila na PhD. tdiu.

Splnilo tdium verejnej politiky (Mgr.) tvoje oakvania?No to je vemi ak otzka. Na jednej strane logicky muselo, kee som zostala na PhD. tdiu na tom istom stave, no na druhej strane urite nie

Ak je monos, urite chote na st alebo letn koly. Je to naozaj vek prleitos azitky.


vetky zitky spojen stmto tdiom boli len ruov. Op to zvis aj od toho, ktor predmety. Niektor naplnili moje oakvania viac, in menej, ale celkovo bolo vemi pozitvne, e na stave pso-bilo viacero odbornkov zpraxe.

Pracovala si niekde popri tdiu, bola si na Erasme, i odbornej sti?Samozrejme, som popri tdiu praco-vala na viacerch projektoch, pretoe doba je zl. artujem, je to oprlei-tostiach, nadobdaniu dleitej praxe azrunost atie socilneho kapitlu. to vetko je dleit, pokia chce lovek nielen dokoni doktorandru, ale aj alej sa venova analytickej prci alebo zosta na akademickej pde. o sa tka Erasmu, to je jedna zvec, ktor doteraz utujem. Mala som s na dlhiu st do Grcka do organizcie EPLO. Vtom ase som sa ete vrmci dokto-randskho tdia venovala probanm amedianm radnkom asudcom aich rozhodovacm prvomociam, ie oto viac ma to do tejto organizcie lkalo. Bohuia, vtom ase som, ale mala zdravotn problmy anemohla som nakoniec odcestova au potom vrmci tdia nebol as. to trojron tdium je naozaj pomerne krtke aurite vm vetkm doktorandom odporam, aby ste niekde o najskr vycestovali. Samozrejme, plat to nielen pre doktorandov, ale aj pre tudentov magisterskho tdia, ak je t monos, urite chote na st alebo letn koly. Je to naozaj vek prleitos azitky. Mono sa vm teraz nechce, ale me sa vm potom sta, e to budete utova, tak ako ja.

Boli teda sksenosti na projektoch prospen pre teba atvoje tdium? no, urite. Spomeniem teraz naprklad projekt, na ktorom som robila pre SGI.ilo oWindows to Judiciary, kde som participovala na vskume ovberovch konaniach na predsedov sdov. Spomnam ho preto, lebo okrem toho, e to bola zaujmav prca, je teraz mon sledova, ako sa niektor odporania presadili do praxe. Od jna bud plati nov, verm, e transparentnejie aobjektvnejie pravidl na vber na predsedov sdov aje super, e som ktomu prispela aj ja. to je to, preo ma verejn politika bav atie aj hlavn dvod, preo som ila na PhD. tdium. Ale jednoznane

akkovek sksenos svskumom loveka ovplyvn aniekam ho posunie aj vrmci doktorandry ako takej, u len vtom, e som sa nauila naprklad nov metdu vskumu.

Vsasnosti si vo svojom poslednom ronku doktorandskho tdia. Bolo vdy tvojim plnom pokraova vsfre verejnej politiky? o bolo rozhodu-jcimi faktormi, resp. motivciami vrozhodovan, pre ktor si sa rozhodla s na PhD.?No, bolo to viacero faktorov. Najzsad-nej bol ten, e som si vybrala dobr tmu na diplomov prcu, m myslm, e ma naozaj bavilo psa ju arobi tento, nazvem to mini, vskum. Psala som vtedy oudeovan alternatvnych trestov ajednoduchoma naozaj bavilo psa diplomovku. Preto aj teraz radm tudentom, nech si nenechvaj vber tmy na posledn chvu, lebo dobr apre toho samotnho tudenta zauj-mav tma sa rovn polovici spechu. ie u pri psan diplomovej prce som si uvedomila, e by som chcela robi vskum aanalzu verejnej politiky aneskromne si myslm, e mm dobr analytick myslenie. Prispela ktomu aj Katka Staroov, ktor ma uila jednak viacero predmetov arobila mi koliteku diplomovej prce avrmci toho sme sa dostali aj ktomu, e by ma kolila aj na PhD. atak nejako sa zrodil tento npad.

Akej tme sa venuje? Povedz nm viac otom, o sa ti na doktorandskom pi. Smojou tmou je to komplikovanejie, nakoko som ju poas tdia menila. to tie neodporam nikomu zvs, pokia na to nemte naozaj, ale naozaj pdny dvod, pretoe asu je mlo aono sa to nezd, ale popri uen ainch povinnostiach ubehne to trojron tdium ako voda. Moja pvodn tma bola, ako som u spomnala, orozhodovacch prvomociach sudcov aradnkov. Asi vpolovici tdia som zaala pracova na projekte APVV opoznan vtvorbe verejnej politiky, ktor vedie doc. Staroov ana zklade toho som potom menila tmu dizer-tanej prce azaala som sa venova laickmu poznaniu ajeho vstupu do tvorby verejnej politiky. Stalo sa mi to, e potom som to za ten akoby skrten as nestihla dokoni amusela som

si predi tdium, o predstavovalo administratvne komplikcie, ale zase na druhej strane vedenie fakulty aj sasn vedenie nho stavu mi vylo vstrety, take sa to dalo. Vtedy mi to prilo ako dobr npad, teraz sptne to trochu utujem, nakoko to predilo moje tdium aje to podstatne aia tma. teraz vauguste ma akaj obhaj-oby, tak verm, e to dobre dopadne. o sa mi pi na doktorandskom tdiu? Asi najviac sa mi pilo (alebo teda ete posledn mesiace pi), to psobenie na akademickej pde, t.j. vemi ma napalo uenie atie samozrejme vskumn prleitosti amonosti disku-sie sodbornkmi na konferencich, ktor mi to samotn tdium otvorilo. tie som tu spoznala zopr super ud, sktormi dfam zostanem vkontakte. Na druhej strane boli tu astali sa aj veci, ktor sa mi nepili, ale na to si sa neptal aani nie je dvod to alej rozobera

Ak m sksenosti suenm, ak sdnen tudenti?Asistovala som najm na uen predmetov mojej koliteky, ie som uila predmety ako: analzu verejnej politiky, kvalitatvny vskum, techniky vedeckho psania anstroje verejnej politiky auenie ma bavilo. Aj ke musm poveda, e je to aie ne sa zd akvalitn uenie predpoklad jednak kvalitn prpravu, ako aj roky praxe amotivciu oboch strn. Ja som motivovan bola, no urite mi chbali sksenosti apreto boli zaiatky rozpa-it. lovek si sce dkladne priprav, o vetko chce tudentom poveda, no ahko sa stane, e prednka nakoniec vypli in. tie vemi pomu aj prirodzen rencke schopnosti. Som zstanca interaktvneho uenia atoho, aby sa tudenti o najviac do procesu zapjali, tie je super pozva host, ktor tdium oivia. Jednoducho aj ui sa treba naui. Ja som sa to uila na naich tudentoch averm, e som im nespsobila nejak hlbok traumu.Sksenosti suenm mm zatia len znho stavu, take neviem, i ti budem schopn legitmne odpoveda na to, ak s dnen tudenti, ale mem ti poveda, ak boli tudenti sktormi som sa na naom stave popri mojich pokusoch ouenie stretla. Asi ako vade, nali sa tudenti viac aj menej motivovan, ale celkovo mm na nich

8ROZHOVOR

dobr spomienky. Vina znich bola na hodinch duchom prtomn apracovit, take sa snimi dali robi aj rzne cvienia adiskutova. Vetkch, ktorch som uila vemi pozdravujem aelm im vea spechov.

o by si naim tudentom odporuila? Rady, tipy, triky, ako zvldnu tdium, diplomov prcu, i ttnice.o sa tka spenho absolvovania tdia, ako som u hovorila, dleit je vprvom rade vber tmy diplomovej prce. Netreba si to necha na posledn chvu tlom ve nieo napem, ale naozaj funguje jednoduch princp, e m lepia, logickejia, zaujmavejia je tma prce, tm bude vsledok lep ajeho tvorba menej bolestn. Viackrt sa mi stalo, ke za mnou chodili tu-denti kvli radm, asptala som sa ich preo si vybrali takto tmu, odpove bola ja neviem. alm problmom je, e tudenti sa asto zameraj skr na kvantitu ako kvalitu, myslm tm, e nejd do hbky problmu, ale radej popu aj viacero problmov naraz. tomu by som odporala urite sa vyhn. Aposledn, ale vemi dleit rada je, aby si u konene prestali posva tie zle vypracovan ttnicov otzky, ktor medzi nimi koluj. ute sa priebene aotzky si vypracujte sami alebo ke tak diskusiou vmalch sku-pinkch, nespoliehajte sa na spoluia-kov aich zaruene dobr, od inch ud vypracovan otzky, lebo je vemi prav-depodobn, e bud vypracovan zle.

Sakmi nstrahami sa vskumnk mus vysporiadava?tak tch je mnoho, ato naprklad jeho samotn nastavenie aambcie, ale najm to, e videlnom svete sa skma ahko akkovek tma, ale vrealite bva vekm problmom dosta sa kdtam. Vekou nstrahou vskumu je aj samotn vskumnk ajeho objektivita amotivcia. Jedna vec je toti vedie vykona zadan lohu, ale plne in je manaova si vlastn vskum.

Poas celho tdia si bola redak-torkou PPNka anejak as si mu aj

fovala. Povie nm viac otomto obdob?Na PPNku som zaala intenzvne anaozaj svekm odhodlanm pracova hne, ako som nastpila na PhD. anarazila na rovnako naladen, vtom

ase fredaktorku udku Staov, ktor mem jednoznane oznai ako jedno zpozitv mjho tdia. Zo zaiatku sme boli vemi motivovan avymali sme rzne propagan akcie, piekli PPN pernky asnaili sa vylepi vizul celho asopisu, o sa myslm aj podarilo aje to najm (resp. skr plne) zsluha udky. Samozrejme, nebolo to len ozbave, ale aj oprci, ktor nm saovali urit, u tie negatvnejie veci, ktor sa len zanietenm vyriei nedali. Verm, e vy ste teraz tie vtakej fze motivovanosti aposuniete asopis niekam alej adrm vm vtom samozrejme palce. ist obdobie, potom ako udka odila zstavu, som po nej PPNko aj prevzala avpodstate som ila vu zabehnutom spsobe rubrk, ktor s poda ma nastaven dobre.

Venuje sa momentlne len svojmu vskumu, ktor svis sdizertakou, alebo aj niekde pracuje?Nie, venujem sa aj inm aktivitm, ale teraz je mj zujem nasmerovan najm hlavne kdopsaniu dizertanej prce. Okrem PhD. tdia pracujem momentlne na rade vldy SR, konkrtne na Odbore ttnej sluby averejnej sluby. Aokrem toho som ete stle aj sasou u vyie spom-nanho APVV projektu.

Povedala by si nm nieo viac otvojej pracovnej npln na rade vldy SR?Pracujem na odbore ttnej sluby averejnej sluby avenujem sa analy-tickej innosti svisiacej sriadenm udskch zdrojov vttnej slube. Mnoho ud sa ma teraz pta, i sa stala zo ma radnka aodpove je, e nie nestala. Som zamestnan ako analytick pracovnk, resp. konzultant, take ni typicky radncke. uvidme ako sa to alej vyvinie, ale ctim sa tu zatia vemi dobre.

o plnuje do budcna? Plnuje zosta na akademickej pde, resp. ak je tvoja vysnen pracovn pozcia?Vysnen? Vdy som chcela by lovec perl, alebo kapitn, i robi okovek svisiace smorom. Aj ke vo vonom ase som sce priuchla kpotpaniu, tento sen sa celkom neuskutonil. Ale ke chce vedie vne, tak o sa tka seriznych plnov, chcela som by naprklad aj uiteka, o sa mi

vlastne iastone aj splnilo poas PhD. ano, vemi rada by som sa uplatnila na akademickej pde auvidme, i sa mi to podar. Vprvom rade musm dokoni tdium aspene obhji dizertan prcu aa potom mem uvaova tmto smerom. tie by som chcela urite pokraova vo vskumno-

-analytickej prci amono sa rysuj aj nejak zaujmav projekty, ale nerada by som predbiehala. Ale urite zatia neplnujem radiklnu zmenu apln obrat vmojej karire. Ale ke sa to stane amiesto analzi uenia pjdem lovi tie perly, urite ti dm vedie avtakom prpade prosm ourgentn updatnutie tejto informcie.

Odhliadnuc od pracovnch akolskch povinnosti, ako najradej trvi svoj von as?Vo vonom ase robm rada naozaj vemi vea vec. Vprvom rade vinu asu trvim so svojim priateom, sktorm radi cestujeme, chodme na rzne akcie, asto aj na kvzy atak rzne. Mm tie pska, princezniku nau Dorku, sktorou trvim vea asu vlese ana prechdzkach aasto chodme na chatu, ktor mm ksok od ervenho kamea. Ke tam prdeme, je mj pes schopn beha po zhrade anaha loptiku aj 24 hodn vkuse ateda niekto (ja, alebo akkovek in obe) jej ju mus samozrejme hdza. plne zo vetkho najradej cestujem, ale na to bohuia nie je vdy dostatok asu apeaz. Milujem more arovnako tak aj hory aturistiku, jazdm na koni, snowboardujem, bicyklujem acelkovo sa nebrnim takmer akejkovek portovo ladenej aktivite. Ke je obas vzime trochu vona, rada staviam puzzle, o je pre mnohch vemi nepochopiten zuba adajne som celkom dobr vstolnom futbale. tak troku sa zanam venova aj vnu ateda okrem toho, e sem-tam chodievame spriateom na ochutnvky, pripravujem sa aj na somelierske skky. teda prprava znamen, e absolvovanie kurzu, ktor som inak dostala ako darek na narodeniny, zatia spene odkladm (ako teraz skoro vetko) na podizertakov obdo-bie kedy budem ma trochu viac asu, pretoe sa tam treba aj ui azloi skku, ktor mj vzah svnom zlegitimizuje.


Katka, vemi pekne ti akujem za tvoj as aochotu poveda nm osebe troku viac!akujem za rozhovor, konene po mnohch, ktor som pre PPN urobila, priiel rad aj na ma. Naozaj srdene pozdravujem vetkch tudentov, najm tch, ktor si to pretali adostali sa a sem, avetkm vm vPPNku acelmu stavu verejnej politiky elm vea spechov.

Milujem more arovnako tak aj hory aturistiku, jazdm na koni, snowboardujem, bicyklujem acelkovo sa nebrnim takmer akejkovek portovo ladenej aktivite.

10

Erasmus na CentralEuropean university

REPORt/DiSKuSiA

Rozhodnutie s poas mjho dokto-randskho tdia na Erasmus bolo jednoduch apo spenom prijma-com pohovore u stailo len vybavi pr administratvnych zleitost amohlo sa vycestova. Central European university (CEU) sa povauje za jednu znajkvalitnejch univerzt vstrednej avchodnej Eurpe acelosvetovo sa tie umiestuje vprvej stovke najlep-ch kl. Aspekt jej kvality aaspekt geografi ckej blzkosti boli pre ma rozhodujcimi prvkami, preo prve CEU vBudapeti.

CEU m viac ako 1500 tudentov zcelho sveta. Otom, e je to naozaj multikulturlne prostredie som sa presvedila sama, ke som sa na jednom kurzu ocitla sumi zo Saud-skej Arbie, indie, Zimbabwe, Mace-dnska, USA, Bieloruska, Bulharska, Chorvtska, Pakistanu, Grcka, ukra-jiny avyuoval ns profesor zo vaj-iarska. takto zoskupenie ud bolo pre ma vemi prnosn, nakoko sme diskutovali odanch problmoch verej-nej politiky zrznych uhov pohadov amala som monos dozvedie sa, ako rzne mu by verejn politiky nasta-ven vinch krajinch.

Vyuovanie bolo postaven nielen na prednkach profesorov, ale po cel as sme vea diskutovali asnaili sme sa kriticky pozera na dan problematiku. Novinkou azrove vekm plusom pre ma bol spsob vyuovania pros-trednctvom role play. Pri tomto druhu zitkovho uenia sa vyuovan tma urite viac vryje pod kou atudenti si mu vyska, ako to funguje vpraxi. toto vetko vedie ktomu, e tudenti s zvyknut neb sa vyjadri svoj nzor aje pre nich automatick, e na hodine nerozprva len profesor, ale aj oni s jej aktvnou sasou.

tudenti na CEU tuduj vkniniciach avpriestoroch koly, o na Slovensku stle nie je zvykom. tm, e sa vkole stretvaj aj mimo vyuovania, vznik viac priestoru pre akademick debaty, ale aj nov priatestv, o vytvra perfektn atmosfru na akademickej pde. kola je na toto perfektne priesto-rovo prispsoben atudenti mu vyuva nielen spomnan kninicu, ale aj potaov miestnosti atzv. laptop area. Na CEU sa okrem toho kad de kon niekoko otvorench prednok, workshopov akonferenci, oktorch s vetci tudenti informovan pros-trednctvom ich kolskch emailov.

Obrovskou vhodou je aj umiestnenie koly priamo vcentre vekolepej Buda-peti, o zjednoduuje mnohm udom zastova sa tchto akci. Atak na CEU vznikla akademick komunita, ktor sa pravidelne stretva adiskutuje aprve Erasmus mi umonil sta sa jej sasou.

CEU sa tie sna ospjanie ud nielen na akademickej pde, ale aj poas ich vonho asu. Kad rok organizuje akcie, ako naprklad sobotn piknik ijarn bl na lodi, ktor sa plav po Dunaji. Na tieto spoloensk akcie chod aj mnostvo bvalch absolven-tov, pre ktorch ostala CEU aj po ukon-en tdia naalej sasou ich ivota. tieto spoloensk akcie sa tak stvaj obrovskou prleitosou pre networking. Samozrejme CEU organizuje aj rzne portov akultrne podujatia, take na svoje si prde kad.

Ak teda rozmate ak kolu si vrmci vho Erasmu vybra, urite odpor-am CEU, vaka ktorej sa mete zlep-i po intelektulnej aodbornej strnke, ponkne vm mnostvo prleitost pre networking anavdy sa u stane sas-ou vho ivota.

Jana kUBkov, autorka je doktorandkou stavu verejnej politiky


Ozdieanej ekonomike na VP

Dnes u kad zns nakupuje, cestuje akomunikuje cez rzne internetov platformy. Hoci si to neuvedomujeme, platformy ako Alibaba, uber, Blablacar i Airbnb, Whatsup amnoh in spso-bili revolciu vposkytovan aspotre-bovan sluieb. Spolonou vlastnosou takchto firiem, ktor rone generuj zisky vdesiatkach istovkch milird eur, je to, e nevlastnia ponkan tovary asluby, automobily i nehnutenosti aobsah zdiean na sieti. Ponkaj technologick platformu, ktor sa stva vemi atraktvnou pre spotrebiteov tm, e vrazne zniuje transakn nklady ainforman asymetriu.

Oprnosoch, ako aj onstrahch arizikch zdieanej ekonomiky sme 20.aprla debatovali na stave verejnej politiky sliborom Meliorisom, analy-tikom IFP, Rbertom Chovanculiakom, analytikom INESS, aPetrom Chovan-com, manarom uber Bratislava.

Technologick okDrviv vina ekonmov sa zhoduje, e vprpade zdieanej ekonomiky nejde oabsoltnu revolciu voblasti pracov-nho trhu, ale skr osprstupnenie monosti na zlepenie skromnho rozpotu. as ud u dnes vzdieanej ekonomike me efektvnejie vyu-va svoje aktva (statky i nehnute-nosti) aalia as ud zskava kvalitn adostupn slubu. Rbert Chovan-culiak poukzal na vysok daov zaaenie ivnostnkov, ktor me demotivova ud privyrba si vzdiea-nej ekonomike.

Analytik IFP libor Melioris pova-uje zdiean ekonomiku za pozitvny technologick ok, vaka ktormu sa vekonomike vyrob viac. Na jednej strane sa teda zvuje kol, no men sa aj podiel, ktor dostvaj jednotliv aktri. inmi slovami, niektor aktri sa stvaj bohatmi, no in vrazne chudobnejmi. Prve to je priestor pre urit kompenzciu niektorch hrov, naprklad taxikrov. Analytik INESS

pripustil, e vuritch prpadoch je legitmne uvaova okompenzcii inch aktrov. Chovanculiak vak dodal, e regulcie azsah ttu neprina vdy len zlepenie postavenia spotrebitea. Vemi astm je prve opak.Vprpade platforiem zdieanej ekono-miky (uber i Airbnb) vznik dvojit systm, kedy sa as poskytovateov riadi pravidlami adruh as zskava vhodu pouvanm technolgie mimo regulcie. Preto je otzkou, ako kompenzova tch, ktorm sa vrazne zhorila situcia vaka neakanmu technologickmu oku.

Dvojit systmHoci uber je len jednou zplatforiem zdieanej ekonomiky, znan as debaty sa tkala prve tejto firmy. Jej kritici uvdzaj, e uber jazdci (uber partneri) neprechdzaj iadnymi testami anezskali licenciu na prepravu osb. Manar uber vak poukzal na nefunknos systmu prideova-nia licenci. Skka na zskanie licen-cie sa uskutouje len raz za niekoko mesiacov, vo vemi limitovanom pote azloen skka vjednom meste u neplat vdruhom. ide pritom orovnak predmet innosti. Peter Chovanec dodal, e vminulosti mali koncesie zmer zniova informan asymet-riu aochraova spotrebitea, avak vdobe informanch technolgi je informan asymetria zniovan hodno-tenm slubyvodiov acestujcich. Slubu mu poskytova aspotreb-va len t, ktor maj dostatone vysok hodnotenie.

technolgie vmnohch ohadoch vemi elegantne dokzali vyriei to, o sa snaili regulcie dlh roky. Aj preto libor Melioris predpoklad, e tech-nolgie porazia regulcie. Aj preto by sa poda neho tt, skr ako na vym-anie lepch regulcii, mal orientova na efektvnejie zdanenie platforiem zdieanej ekonomiky. Robert Chovan-culiak shlasne dodal, e technologick firmy si asto doku vytvori lepie

regulcie, pretoe je vich zujme dosta-tone ochrni tak spotrebitea, ako aj ich partnera, ktor poskytuje slubu cez platformu. tieto regulcie pritom nikdy nebud vrazne vprospech spotrebi-teov, kee by to odlkalo partnerov platformy.

Ako vzorne plati dane?Prve (ne)platenie dan je jednou znajvnejch vhrad voi platfor-mm zdieanej ekonomiky. uber jazdci asto vnmaj svoju prcu vuber ako relax i mal privyrobenie. Mnoh preto ani nemusia cti povinnos odvies dane aodvody zo svojej prce. Mana-r uberu vak poukzal na to, e vetky transakcie uberu s maximlne transparentn, kee vetky platby s elektronick (cashless). Je teda na kapa-cite ttu zska tieto dta, pracova snimi azabraova prpadnm dao-vm nikom.

Ete v problm je zdaovanie ziskov firmy uber. uber m podiel na kadej transakcii 10 percent. Cel zisk ztran-sakci vBratislave vak zdauje ako zahranin firma vinej krajine. Ako uviedol aj libor Melioris, je fr poa-dova od uber Bratislava adekvtne prspevky do ttneho rozpotu. Aj vzhadom na obmedzen kapacitu verej-nho sektora na Slovensku rozumn uvaova oregulcii na eurpskej rovni.

Na zver sa tak strhla debata oochote apovinnosti plati dane ttu, ktor nefunguje apeniaze vyuva neefek-tvne. Nielen zveren debata, ale cel diskusia aznej vychdzajce prob-lmy aotzky s inpirciou pre alie diskusn stretnutie na VP.

Mat SloBoDa, autor je doktorandom stavu verejnej politiky

12

Ako reformova DiSKuSiA

Renta Krlikov je vsasnosti doktorandkou na CEU vBudapeti avenuje sa oblasti kolstva. Vrmci intittu SGI sa pecializuje na tmu vysokho kolstva, modernizcie verejnej sprvy askvalitnenia udskch zdrojov vo verejnej sprve.

tudenti vs uitelia

Renta Krlikov zaala svoju pred-nku otzkou adresovanou tuden-tom vmiestnosti, o pre nich znamen kvalitn vysok kola. tudenti vodpo-vediach zdrazovali funkciu kl ako intitci, ktor by mali pripravova do budceho zamestnania aposkytn aj praktick vedomosti. Kvalitn absol-vent by mal by zamestnan, idelne vtudovanom obore. Niekok tuden-ti povaovali za kov rozvjanie

stav verejnej politiky sa u druhou prednkou spojenou sdiskusiou ostave kolstva na Slovensku zapojil do iniciatvy FSEV za lepie kolstvo. Renta Krlikov, expertka na vysok kolstvo, ktor analyzuje procesy na vysokch kolch, hovorila 13.aprla ovyuit poznania pri reformch verej-nho vysokho kolstva.

kritickho aanalytickho myslenia. to by mali ui kvalitn amotivovan pedaggovia.

Vsledky Slovenska vobdobe hodno-tenia PISA pre dospelch poukazuj na to, e Slovci vedia len vemi slabo ta grafy, tabuky arobi zkladn matematick opercie. Problematick je aj schopnos vyuitia informanch technolgii pri rieen relnych prob-lmov, kee to vyaduje nielen poui-tie technolgie, ale aj analytickho


vysok koly?


myslenia. Zprieskumov vychdza, e mlad Slovci s hor ako ich rovesnci vzahrani. Hoci by to mala by loha zkladnho astrednho kolstva, vyso-k koly by mali reflektova na tento kritick stav.

Vyuujci VP shlasili sfunkciami vysokch kl, ktor identifikovali tudenti. Dodali vak, e kvalitn uite-lia by mali reflektova na najnovie trendy nielen vo vzdelvan, ale aj vovede. Riaditeka VP docentka Beblav zdraznila, e primrnym cieom mus by vchova loveka, jeho osobnostn rast, ui ho ako vedie robi ak rozhodnutia avedie si ich obhji. Poda docentky Staroovej by dobr kola mala naui ud tvrdo pracova, naui sa nehada skratky, ahie rieenia anepodvdza. Zapojil sa aj docent Klimovsk, ktor pova-uje sa dleit ponka tudentom spoluprcu na vskumnch projektoch, pretoe aj uitelia sa doku naui mnoho od tudentov. Je dleit pon-ka tudentom spoluprcu, nie pri stra-te autority uitea, ale vo forme frovej spoluprce. Dokem akceptova, e ja sa nieo naum od tudentov (Daniel Klimovsk).

Veda auenie

Vzaujmavej debate medzi tudentami auitemi vak neodznela jedna vemi dleit funkcia univerzt. Renta doda-la, e kvalitn vysok kola by mala produkova kvalitn vedu porovnate-n snajlepmi univerzitami.

Mnoh spomenut oakvania s vak asto protichodn. tt sa primrne sstreuje na hodnotenie afinan-covanie vedy. Mlo pozornosti sa u vak venuje kvalite prpravy na trh prce. Renta vtipne dodala, e tento zanedbvan aspekt je ako yeti, vetci oom hovoria, ale nikto ho nevidel. uitelia na vysokch kolch by mali tvori kvalitn vedu. Avak ak je niekto dobr vedec, tak to ete neznamen, e bude aj dobr aschopn uite. Kontakt skvalitnou vedou je nevyhnutnou, no nie postaujcou podmienkou.

Problmom je aj meranie kvality vedy na Slovensku. Meranie potu ln-kov nemus vierohodne zobrazova kvalitu vedy. Okvalitnej vede by mali

Kvalitn absolvent by mal by zamestnan, idelne vtudovanom obore. Niekok tudenti povaovali za kov rozvjanie kritickho aanalytickho myslenia. Toby mali ui kvalitn amotivovan pedaggovia.

hovori poty citci i poet publi-kci vprestnychkarentovanch asopisoch. Zaujmavm prstupom na meranie kvality koly je komplex-n hodnotenie aporovnvanie kvali-ty zverench prc tudentov. tie by mali odzrkadova nielen kvalitu apripravenos tudentov na konci tdia, ale aj schopnos uiteov vies apomha tudentom vo vskume.

Problmy avzvy

Renta Krlikov na dtach ukzala aj to, e na Slovensku mme len vemi mlo nadpriemernch vedcov. tch priemernch mme mnoho, no exce-lencia nm chba alebo psob vzahra-ni. Problmom je aj nevyuvanie potencilu avedeckej infratruktry. Aj vaka trukturlnym fondom bolo vybudovanch niekoko technologic-kch parkov avskumnch pracovsk na svetovej rovni. ia, asto nie s vbec vyuvan, kee vedci smnoh-mi technolgiami ani nevedia pracova. Dlhotrvajcim problmom je akre-ditcia vysokch kl aodborov. Nie je zriedkavm javom, e univerzity podvdzaj akritria spaj len umelo. Okrem toho s nastaven kritri len vemi slab vporovnan so zahranim.

ast kritika skromnch vysokch kl nemus by vmnohch prpa-doch frov. Na stle relatvne mlad skromn vysok koly s okamit poiadavky na porovnaten rove vedy. to vak nie je adekvtne, kee verejn vysok koly erpaj zo svojej bohatej histrie, na ktorej pracovali dlh desaroia. Nedostaton finan-covanie vedy avskumu je horcou tmou kad rok. Problmom nie je iba nedostaton balk financi, ale aj zl adresnos.

Pribline dvojhodinov debata pouk-zala nielen na aktulne vzvy akonkrt-ne problmy, ale naznaila aj ich rieenia aprinieslazaujmav konfron-tciu nzorov tudentov auiteov na vysok kolstvo. Vetci lenovia kolekt-vu FSEV vak mu by spokojn, kee naa fakulta figuruje u niekoko rokov svraznm nskokom na prvom mieste vhodnoten ARRA vskupine ostatnch spoloenskch vied.

14

tuDENtSK OKiENKO

Ako to je spostojom spolonosti voi enm? ideme sa naalej tvri, e mme zkony na rovnos audsk prva, atm pdom sa uns iadna neprvos nedeje? Aj vaka excesom, ktor si momentlne dovouj na pde parlamentu voi enm amatkm, si zaname vma ako nespravodlivo sme nastaven pre pochopenie eny vmodernej spolonosti.

eny vspolonosti

Mat ZhraDnk, autor je tudentom stavu verejnej politiky

iniciatvu po dlhch rokoch bojov prebrali naprklad mdi (Forbes, eny vMeste) ako aj aktivistky (poslankyne Simona Petrk alucia Nicholsonov), i verejn priestor asocilni inovtori (impact Hub Bratislava). Zhrme si vnasledujcich riadkoch fakty bez prikrovania apozrime sa, o sa stm d robi.

Mohlo by sa zda, e preva tie najlep-ie asy. Vprpade, e si mlad tudent, povie si, e nejako budea raz dotu-duje. M predstavy, e vytuduje za 5 rokov ako ni (vak kola avlaky zadarmo), zamestn sa vpriemernej firme aivot pjde ako po masle. Alebo odde medziasom na krtky as za prcou do zahraniia avrti sa pln novch sksenost, sktormi nebude problm sa na slovenskom trhu prce uplatni. tak idelna predstava zo tudentskho ivota.

Ao mlad tudentka, uteba je to tie tak bezproblmov?primne si myslm, e ani nie. tatis-tiky ani za posledn dva roky nehovoria, e sa niekam posvame. V21.storo by si akala, e bude ma rovnak monos njs si prcu, by rovnako ohodnoten za rovnako odveden prcu, alebo platen aspo porovna-tene vporovnan smuskmi kolegami. Pozrime sa na to, ako to vyzer snaimi mladmi tudentmi na kolch aak budcnos mu prve tudentky po kole oakva.

By J.

ho

war

d M

ille

r ht

tps:

//co

mm

ons.

wik

imed

ia.o

rg/w

/ind

ex.p

hp?c

urid

=524

9733


Existuj vak aj pozitvne prstupy amonosti ako tento trend zvrti. Pozrime sa o me aj ty sama i sm robi vrmci iniciatv, ktor s reprezentovan aj na Slovensku. Venuj sa nielen tme ien vbiznise ale aj postaveniu ien vspolonosti, ateda pozitvne vplvaj na povedomie otchto problmoch.

1.) Vzdelvaj sa oproblmoch

ForBeS sa dlhorone venuje tme ien vbiznise, had naprklad spen Slovenky vrznych oblastiach. Dlho-dobo poukazuje na fakt, e v100-ke najvch slovenskch firiem sa nenachdza iadna ena na pozcii generlnej riaditeky i predsednky predstavenstva. Februrov slo sa venuje prve spenm enm.

eny vMeSte je portl novinrok anovinrov, ktor prinaj kvalitn tmy aprbehy oench apre eny, aktor zskal za prv rok svojej existencie nominciu na Novinrsku cenu 2015 vkategorii Cena Google za inovatvnu online urnalistiku.

roBiMe.it tento rok pri prleitosti medzinrodnho da ien vIT (28.aprl) priniesol 10 rozhovorov smladmi enami, ktor uspeli vo svete IT napriek rodovm stereotypom voi technickm smerom, ktor naalej ivme na kolch.

2.) Zapoj sa do vzdelvacch progra-mov arozprvaj sa otchto tmach

yPe aGiFeW pripravuj ldership program pre eny vo verejnej spr-ve. iniciatva youth Politics Education vspoluprci sGlobal institute For Extraordinary Women ponka skupi-nov kouing sdrazom na osobnostn aprofesijn rast. Ak a zaujma oblas verejnej sprvy, diplomacie apolitiky, sleduj ich pre alie monosti zapoje-nia sa.

aJ ty vit je informan portl pre dievat, ich rodiov averejnos otom, e vo svete IT je skvel ma eny. Prina profily informatiiek, ale ineinformatiiek, ktor aj ke neab-solvovali tdiu na IT vysokch kolch, postupne sa vypracovali ateraz psobia na zaujmavch pozciach vrznych

spolonostiach. Prina informcie oakcich pre dievat, kam sa mu prida.

nexteria ponka monosti pre rozvoj mladch tudentov atudentiek, ktor maj potencil st za pozitivnmi zmenami vspolonosti. Cez vchovu slunch aschopnch ud do praxe sa sna zmeni smerovanie spolonosti. Mnoh tudentky poas psobenia vNexterii aj po nej priniesli avybudo-vali svoje vlastn projekty, zktorch mnoh u dnes isto pozn.

iMPact hUB BratiSlava podporuje zanajce biznisov rieenia aspoloensky prospen projekty. Jeden zmodulov, ktor organizuje, s otvoren workshopy na tmy spojen srozbiehanm vlastnch projektov, naprklad aj pecificky pre mlad eny. Njs ich me pod nzov Business women workshop.

3.) Podporuj svojich zstupcov

Nap apodpor politiky apolitikov vrmci samosprvy aparlamentu, ktor sa venuj tejto tme. Je vemi dleit pamta na to, e aj ako oba-nia sa meme dovola svojim zstup-cov opomoc pri rieen dleitch tm. Rezignciou na aktivitu akomunikciu snimi sa nikdy ni nezmen.

Vie, e?Rozdiel medzi platom ien amuov sa vodvetviach pohybuje od 12 do 31%?Priemern hrub mesan mzda v2014 bola umuov 1085 eur, km uien len 834 eur. Je teda tragick, e pri vyom pote vzdelanch ien, ktor uns tuduj, ich hrub mesan priemer je citene ni. No apredtm, ako sa diskusia zvrtne na tmu horie platench pozcii azlej-zlej tatistike: vrmci rovnakch odvetv, naprklad vslubch aobchode, i na manaer-skych pozciach, sa rozdiely pohybovali okolo 30%. (daje tatistickho radu z2014, ForbesFeb 2014)

Medzi najlepie platen odbory po ukonen vysokej koly patria odbory technickho zamerania ainformatika. Vprpade STU FIIT aFEI ide od 1511 do 1714 eur vhrubej mzde. eny na tchto odboroch vak veobecne na Slovensku tvoria len 27% tudentov. Konkrtne na STU FIIT aFEI, poda skromnho prieskumu Svetovho intittu pre vnimon eny (GIFEW), len 5%. Vprpade odborov spoloenskch vied asluieb tudentky naopak tvoria 73% vetkch tudentov. Ako je teda mon, e sa vzdelan eny vbiznise aspolonosti nepresadzuj? daje zmerania vskumu Vysokokolci do praxe z2015. Strcame 50% talentu spolonosti, ke do biznisu nezahrnieme aj enyAlison Kay, Global Power and utilities leader at EY. Ako je mn, e napriek prevahe ien svysokokolskm vzdela-nm (pomer tudentiek atudentov na V je 63:37), s eny platovo nedocen anapriek zkonom zabezpeujcim rovnos, existuj citen platov rozdiely za rovnako odveden prcu?

o stm me urobiAk sa pozrieme za hranice, meme njs alie mnoh prklady. Ak a odrad, e stmto problmom nebojujeme sami, alej netaj. Eurpa rovnako ako Severn Amerika sa trpia spodobnou realitou dlh roky. Zatia o na Slovensku je rozdiel medzi mzdami muov aien veobecne 19,8%, priemer Eurpskej nie tvor 16,3%. Akde na Slovensku vrmci manaerskho odvetvia njdeme rozdiely okolo 31,4%, pre USA je dostatone alarmujce u slo 21%.

16

Vmji sa takmer cel tm VP zastnil trojdovej konferencie vchorvtskom Zhrebe. ilo u ovporad24. kadoron konferenciu organizovan sieou intitci akl verejnej sprvy vstrednej avchodnej Eurpe NISPAcee.

Konferencia vZhrebe bohat na informcie aj zitky

REPORt

Martin kollrik, autor je doktorandom stavu verejnej politiky

Zbavn aj strastipln cestaDo Zhrebu sme spolu sMatom aJakubom vycestovali ode skr ako nae docentky, kee vstredu (19.mja) bol pre PhD. tudentov pripraven seminr, na ktorom n obben profesor Michel de Vries zholandskej Radboud university Nijmegen spolu skolegyou iwonou Sobis zuniverzity of Gothenburg vo vdsku rozprvali otom, ako sprvne psa akademick (vedeck) prce. Dozvedeli sme sa vea osprvnej truktre prce, otom ako psa jednotliv asti ana ak otzky by mali odpoveda.

Cestu do Zhrebu sme si poriadne uili, zrovna vtom ase toti Slovensko hralo opostup do tvrfinle MS vhokeji sUSA. Cel as sme tak strvili nalepen na autordio, ktor prekva-pujco a do polky Maarska dokzalo

chyta aj signl Slovenskho rozhlasu, aj ke postupne svmi avmi problmamiku koncu sme pouli u len kad piate slovo. Vysporiadali sme sa stm vak vlastnm komentovanm, priom sme sa zhodli, e pokia by nm nhodou nevyla akademick karira, sksime to ako komenttori. Koniec zpasu sme si vypouli vpokoji poas prestvky na pumpe aaj ke to sloven-skm hokejistom nakoniec nevylo, my sme sa dobre zabavili. Cesta docentky Beblavej aStaroovej na druh de u tak zbavn nebola, kee sa im na raksko-slovinskch hraniciach pokazilo auto apokraova vceste museli na poianom. Nakoniec vak vetko dobre dopadlo azneprjemnosti sa stala dobr historka. Ve povedzte, kto by si nechal ujs pohad na to, ako riaditeka nho stavu roztla auto.


Program pln zaujmavch predn-ok anovch informciVotvrtok apiatok prebiehal oficilny program konferencie. Poas neho sa prezentovalo adiskutovalo vrmci desiatich pracovnch skupn aiestich panelov na rzne tmy voblasti verejnej sprvy, take rozhodne bolo zoho vybera. Problmom tak bolo najm to, e stihn sa nedalo vetko, pretoe naraz prebiehalo aj 8 rznych prednok. Cel program konferencie sa odohrval vdvoch rznych budovch akee kadho zns zaujmali in tmy aprednky, stretvali sme hlavne pri prestvkach. Ja som sa snail stihn o najviac prednok najm vrmci pracovnch skupn kloklnej vlde ake-governmentu. Vypoul som si prezentcie rznych zaujmavch prc, naprklad oproblematike decentralizcie (vlitve, Macednsku i Rumunsku), otzv. smart cities, onasta-ven aproblmoch pri e-hlasovan at. Najviac ma zaujala prezentcia tdie zverejovania informci samospr-vami vsevernom Posku, ktor pripra-vili Adam Bochentyn aKarol Wazny zuniversity of Gdansk. Vemi podobn analzu som toti pripravoval vrmci prce vtransparency international Slovensko (Otvoren samosprva), priom stmito datasetmi pracujeme aj naalej vtdii pripravovanej spolu sdocentkou Beblavou aMatom Slobodom. Prleitos som tak hne vyuil, sposkmi kolegami sme si vymenili kontakty adohodli sa na vmene dt amonej spoluprci vbudcnosti.

N vskum astnkov zaujalNa konferencii sme mali monos prezentova aj nae vlastn vskumy. Spolu sdocentkou Beblavou aMat-om sme odprezentovali nau tdiu venujcu sa faktorom vplvajcim na transparentnos slovenskch samo-sprv. Svoj vskum na tmy transpa-rentnosti apredvdatenosti systmu verejnej sluby na Slovensku (sMicha-lom Sedlakom zuniversity of Applied Science FH Campus Wien) adopytu aponuky vzdelvania vo verejnej sprve vkrajinch strednej avchodnej Eurpy (sGyorgyom Gajduschekom zCorvinus university of Budapest) prezentovala na konferencii docentka Staroov. Nae tdie astnkov konferencie vemi zaujali arozprdili

op horlivo diskutovalo aj otmach atdich, na ktorch pracujeme, i skaliach, ktorm pri akademickej prci musme eli.

Konferencia NISPAcee vZhrebe bola skvelou kombinciou formlneho aneformlneho programu. Okrem mnostva novch informci, novch nhadov na problmy, ako aj cennch sksenost sprezentovanm vlastnho vskumu, sme si odniesli aj kontakty na vskumnkov zo strednej avchodnej Eurpy, ktor mu vbudcnosti vies nielen kakademickej spoluprci, ale, ako to u vrmci NISPAcee bva, aj kdobrm kamartstvam.

zaujmav diskusie, poas ktorch sme mali monos zska viacero cennch komentrov anpadov, ako nae tdie alej vylepova, i kam ich vbudc-nosti posun.

Akademici sa vedia aj zabvaProgram konferencie bol bohat nielen na mnostvo prednok, prezentci aakademickch diskusi, ale aj na neformlne rozhovory pri dobrom jedle avne. Vo tvrtok veer boli vetci astnci konferencie pozvan do palca Dverce, kde ns privtali apohostili zstupcovia mesta Zhreb. Piatok veer bol vylenen pre tradin NISPAcee prty, tentokrt vtle Art Deco. Na nej sa rozhodne nepotvrdil tradin stereotyp otom, e akademici sa nevedia bavi. Prve naopak, bavilo sa atancovalo a do neskorho veera, na parkete bolo pritom mon vidie zstupcov naozaj vetkch vekovch kategri. Nezabudlo sa ani na spolon spievanie hymny NISPAcee na motvy slovenskej udovej piesne tancuj tancuj vykrcaj. Vsobotu organiztori konferencie pripravili pre astnkov vlet do priahlho mesteka Samobor, vrmci ktorho sme si boli pozrie niekoko mze azastni sa aj na ochutnvke vna uloklneho vrobcu. Cel neformlny program konferencie zavila spolon veera, na ktorej sa

18

REPORt

Zaiatkom aprla 2016 som absolvoval uitesk mobilitu vrmci programu Erasmus+ do Bragy, nachdzajcej sa na severe Portugalska. univerzitu de Minho, ktor je situovan vBrage, som si nevybral nhodou. u dlh as sa toti priatelm aodborne spolupracujem sprof.Antoniom F.tavaresom, ktor psob priamo na tejto univerzite, ako aj sprof.Filipem telesom, ktor psob na univerzite Aveiro nachdzajcej sa vrovnomennom meste, iba niekoko desiatok kilometrov od Bragy.

tto uitesk mobilita tak neslila iba na pedagogick ely, ale tie na prehlbovanie existujcej spoluprce ana realizciu spolonch vedecko-

-vskumnch aktivt. Vneposlednom rade mojou motivciou bola aj poloha samotnej Bragy. Mesto sa toti nach-dza vblzkosti alch dleitch azaujmavch portugalskch miest, atak som si zaumienil, e okrem odbor-nho programu zvldnem aj nejak ten vlet do okolia. Amusm poveda, e aj vaka mojim hostiteom sa mi to podarilo.

Po prlete na letisko vPorte ma nevtal iba Antonio, ale tie pomerne nevdne poasie ovplyvnen blzkosou pobreia Atlantickho ocenu. ZPorta sme vak neli do Bragy, ale do Aveira, kde bol pln stretn sa sFilipem aspolone pracova na plnovanch publikanch vstupoch. Pln bol naplnen akee sa umdrilo aj poasie, podarilo sa mi urobi si prechdzku aj po historickom centre Aveira, ktor turisti nazvaj aj portugalskmi Bentkami kvli kan-lom, ktor pretnaj mesto aktormi sa plavia pestrofarebn lny. Vhoteli vBrage som sa aj preto ubytoval a

centrum je zaraden do zoznamu sveto-vho dedistva UNESCO, aktor sa pi tm, e sa vom zrodilo Portugalsko. Samotn historick centrum nie je nijako obrovsk, no dominuje mu vek nmestie avpozad sa rtaj hradby hradu, ktor plnil vhistrii Portugal-ska vznamn rolu. Kee program vGuimaresi bol op zorganizovan vemi dobre, po doobedajej prci aasti na seminri sme li na vborn obed ansledne som mal monos str-vi poobede prechdzanm sa po meste, vktorom histria dcha na nvtevnka azda zkadej budovy. Dokonca aj hradn kopec nakoniec predstavoval iba ahk ssto atak som sa do Bragy vracal op naden.

Poas tretieho da som konene navtvil aj univerzitu de Minho, kde ma akal pracovn program. Samotn univerzita disponuje vekm moder-nm kampusom, ktor by jej zvidela hociktor slovensk univerzita. Zro-ve je vak kampus usporiadan tak, e je prehadn aj pre tch, ktor s na univerzite po prvkrt. Samozrejme, kampus ponka vetko na realizciu vzdelvacch, vskumnch ivonoa-sovch aktivt, atak neprekvapuje, e

uitesk Erasmus+ mobilita do Portugalska Objavovanie krajiny objaviteov

Doc. Daniel kliMovSk

Braga

GuiM

arae

s H

rad

vG

uim

arae

si

veer aani sm neviem, ako som po nronom programe zaspal.Antonio psob popri univerzite de Minho aj na univerzite OSN, ktor m jedno zo svojich pracovsk aj vmeste Guimares. Vtejto svislosti ma vemi poteilo, ke mi Antonio oznmil, e utorok strvime prve vtomto meste. Je to toti mesto, ktorho historick


je pln tudentskho ivota. ipreto mem tto univerzitu naim tuden-tom uvaujcim nad monou mobilitou iba odpora. Pokia ide omesto, to ma ohromilo svojou rozahlosou adiverzitou. OBrage som pred touto mobilitou vea nevedel. Ako futbalov fanik som vedel, e miestny futbalov klub hr prv portugalsk ligu ae Braga sa nachdza vblzkosti druhho najvieho mesta Portugalska, Porta. Po prehliadke Bragy musm skonta-tova, e rozhodne stoj za nvtevu. Centrum pozostva zniekokch nmest poprepjanch irokmi bulvrmi aj zkymi ulikami. Nad mestom sa nachdza a rozprvkovo vyzerajci Bom Jesus, ktor by nemal vynecha nikto znvtevnkov Bragy.

Vposledn de sa mi Antonio nemohol kvli inm pracovnm povinnostiam venova, atak sme sa dohodli, e si pjdem pozrie Porto asnm sa ete stretnem na veeri po nvrate do Bragy. Hne na zaiatku musm poveda, e ani Porto ma nesklamalo. Prve naopak, bol som nm ohromen. Mesto ponka pestrofarebn zmes chut avn asom presveden, e kad si tu njde nieo pre seba. Sta sa prechdza sotvorenmi oami, nikam sa zbytone neponha (to je nieo, o Portugalci nvtevnkov nauia prakticky okam-ite) ama pozitvne naladen myse. labunkov doke potei nielen portugalsk kuchya, ale naprklad neprebern mnostvo rznych druhov vna, vrtane tradinho portskho. Milovnkov umenia pote aj hlavn eleznin stanica, ktor je skvelou galriou pre azulejos, teda kachli-kov vzdobu interirov aj exterirov typick pre tto oblas Portugalska. Romantici sa mu prechdza nespo-etnmi ulikami, ktor pripomnaj horsk drhu araz smeruj nahor, inokedy nadol aurobi si naprklad zamilovan fotografiu pod eleznm mostom cez rieku, ktor je jednou znajastejie fotografovanch atrakci mesta. Okrem toho kadho nvtev-nka bude stle sprevdza vadepr-tomn duch futbalovho klubu FC Porto, na ktor miestni nedaj dopusti. Kee mi prialo ete aj poasie, pri nastupovan do vlaku aopan tohto ndhernho mesta mi prilo a to. Vydaren bodku za tmto dom vak ete dala alia vborn veera smojm

hostiteom, Antoniom, vBrage.Portugalsko je zaujmav krajina, ktor m o ponknu aktor troku neastne zostva mimo nho akademickho zujmu. Je to na kodu veci, pretoe rove dorozumenia sa aj vbench ivotnch situcich je vemi dobr (naprklad portugalsk televzne stanice neponkaj dabovan filmy, apreto veobecn rove aspo pasvnej anglitiny je ovea lepia, ne uns) aportugalsk kolegovia maj zvyajne skvel prepojenie na rzne akademick kruhy vlatinskej Amerike ivUSA. ipreto mi je cou aj poteenm, e sa mi podarilo nadviaza spoluprcu skolegami ztejto krajiny ae ju budem vedie sprostredkova aj kolegom atudentom na mojom domovskom pracovisku.

Ao doda na zver? Moju mobilitu hodnotm vysoko pozitvne. Okrem naplnenia akademickho programu sa mi vrelatvne krtkom ase podarilo navtvi tyri mest nachdzajce sa na severe Portugalska, priom kad znich bolo do uritej miery osobit. Aj preto ma mimoriadne teilo, e vkadom ztchto miest som poul aj sloveninu. Azda jedinou nevhodou tejto mobility bola krtkos asu asou svisiace skor rann transfery na letisk (tak pri ceste do Bragy, ako aj pri spiatonej ceste do Bratislavy). Ale aj vtomto me lovek njs pozitva. Ja som naprklad pri spiatonej ceste na letisku vlisabone, kde som prestupoval na let do Viedne, stretol nau musk hdzanrsku reprezentciu. Nai reprezentanti sce napokon podahli domcim pomerne jednoznane, no mj pozitvny dojem zPortugalska to nepokazilo.

BraG

a Vs

tup

do k

ampu

su U

nive

rzit

y de

Min

hov

Bra

geaV

eiro

Poh

ad

na je

den

zka

nlo

vs

typi

ckm

i ln

mv

Ave

irepo

rto

Typ

ick

por

tsk

arc

hite

ktr

a na

pob

re

rie

ky D

ouro

20

Public Policy News je tvronk vydvan stavom verejnej politiky aekonmie FseV uk, Ronk 13, slo 2/2016, issn 1337-7868 Ak chcete Public Policy News dostva emailom, napte nm na [email protected] abudeme vm ho pravidelne posiela,elektronick verziu si mete stiahnu na www.fses.uniba.sk fredaktor: Martin Kollrik, [email protected], zstupca fredaktora: Jakub Varni, [email protected] prava: Mgr. art. Vojtech Ruman a Mgr. art. Barbora Gavlkov [email protected]: stav verejnej politiky FseV uk, Mlynsk luhy 4, 821 05 Bratislava, [email protected], tel. 02/206 69 800, www.facebook/publicpolicynews

tAli SME, ViDEli SME

odpora katarna Staroov

tentokrt sa moje odporania viau na stredoeurpsku modern litera-tru, ktor sa vprbehoch vracia do starej doby acez optiku hlavnho hrdinu doke sprostredkova autentick zitok danej doby. ty-listika, jazykov prostriedky, vetn kontrukcia je prispsoben svojmu hlavnmu hrdinovi, o znamen, e zitok je bezprostredn apre itate-a vahujci do deja. Vprpade prvej knihy (Prbeh ozajskho loveka) ide ojednoduchho obyajnho loveka vsocialistickom podniku, vprpade druhej knihy (Vydedenci) ide oma-lho chlapca zprostredia maarskej dediny esdesiatych rokov.

Pavel Vilikovsk: Prbeh ozajskho loveka

Dennkovm spsobom opsan prbeh loveka-milin vasoch komunizmu. Bezvznamn lovieik, ktor sa nech una dobou aani nevedno ako sa stane zneho bonzik, dona na ud akdrovk, od ktorho zvis i niekto dostane devzov prstup na dovolenku vJuhoslvii ai pjde na koberec kriaditeovi, lebo namiesto o7.00 priiel do prce o7.05. Prbeh fascinujco opisuje vtedajiu dobu avysvetuje nevysvetlitenpreo toko ud vlastne je vspisoch TB adonalo na susedov i vlastn rodinu? Hlavn hrdina (ktorho meno sa nikdy nedozvieme) ni nerobil pro-aktvne, ono sa mu to vetko vlastne iba stalo aon sa stal sm obeou manipulovania. Ako doba, ktor neschopnch stavia do pozcie smocou ao moc snimi urob nebadane, postupne. Ak chce niekto pochopi komunizmus, toto je t prav kniha. Zaujmav je aj formt edcie. Kniha vyla ako prv zvzok stredoeurpskej edcie K4. Kad rok vychdza jedna kniha jednho autora zeska, Maarska, Poska alebo Slovenska vo vetkch

tyroch krajinch, ato vrovnak de. Zmyslom je snaha sprostred-kova itateom monos paralelne preva zitok sasnej literatry svojej krajiny ikrajn blzkych, susednch i dokonca bratskch.

Szilrd Borbely Vydedenci

Jedna znajsilnejch knh ak som kedy tala ochudobe, inakosti, bruta-lite, bezndeji. Prbeh malho chlap-ca vmaarskej dedine esdesiatych rokov. Rovnako to me by kysuck dedina i rmska osada sasnosti. Chudoba avytlanie na okraj spolo-nosti len za mal odlinos (mono je otec idovsk bastard, star otec nie je n ale zinej dediny, at.), ktor si vieme len ako predstavi au vbec nie pochopi, o to me urobi spsy-chikou loveka. iadne moralizova-nie, iadne sdy. len opis. Krtke vstin vety, zblesky kadodenn-ho ivota zo spomienok. riepky. tak vzdialen ablzke zrove. Ak m niekto zujem pochopi ivot na hra-nici existennch monost, bezte-nos asivos akrutos takho loveka, urite je to povinn tanie.

Stendhal: Kartza parmsk

odpora e. Sikov-BeBlav

Kniha, ktor vm odporam ta, povedzme poas nasledujcich letnch dn, m romantick aj realis-tick rovinu. Mete si tak vybra, na ktor sa tentokrt zameriate. tto kniha sa toti d ta aj nieko-kokrt astle vs prekvap. Na ma osobne viac zapsobila realistick rovina knihy, kde autor popri tom, ako sa venuje mladmu Fabriciovi, jeho lskam atbam po dobrodru-stve, popisuje mocensk vzahy aspoloensk prostredie vEurpe v19.storo. Poskytuje vemi zauj-mav pozorovania amm pocit, e na postupnom tan tejto knihy adiskusii knej by sa dal postavi aj politologick kurz.

Th e Knick

odpora roMan MUik

Zpohadu histrie udstva je 100 rokov zanedbaten doba, no zpohadu rozvoja vedy atechniky sme za poslednch 100 rokov sved-kami priam neskutonho rozvoja. Aprve tto skutonos si divk plne uvedom pri sledovan dramatic-kho serilu the Knick od oscaro-vho reisra Stevena Soderbergha (Dannyho 11/12/13-tka, Erin Brocko-vich, traffic). Prbeh sa odohrva na zaiatku 20.storoia vNew yorku vlegendrnej nemocnici Knicker-bocker. Divk je svedkom doby, kde pacienti umieraj na dnes bene lieen ochorenia, kde pouvan technick vybavenie naha strach, kde farmakoterapia nepozn anti-biotik, kde sapacientom bene dva kokan i heron apri tan-dardnch postupoch lieby sa nm pozastavuje rozum. Seril vborne poukazuje na to, ako nron je by pokrokovm priekopnkom novch metd, ako nron je by voiach viny odlinm, ako pred-sudky, zvis akorupcia prekvitaj aubjaj spolonos. Zaujmav prbeh korunuj hereck vkony hlavnch hrdinov, obzvl drogovo zvislho Johna thackeryho (Clive Owen). Ma si Knick podmanil okamite, nakoko vborne spraco-val minimlne dva predmety mjho profesijnho zujmumedicnu akorupciu.akorupciu.

OdbOrn prlOha

1Jn 6Public Policy News

Behaviorlne vedy ponkaj nov ainovatvne prstupy, ktor sa vzahrani u niekokokrt ukzali ako vemi inn, no vpomeroch Slovenska s zatia aplikovan vemi mlo. Rozhodla som sa ich aplikova ina Slovensku vrmci mojej diplomovej prce. Vedca mojej prce doc.Ing.Sikov-Beblav,PhD mi odporuila mnostvo literatry, vaka omu som lepie pochopila tto oblas ataktie mi pomohla skontaktova sa sMatejom uchom zo spolonosti Mindworx, ktor sa venuje aplikovaniu behaviorlnych poznatkov do praxe. Nsledne sme si sMatejom dohodli pravideln stretnutia, kde sme sa vea rozprvali obehaviorlnej ekonmii anajm otzv. nudgingu, teda postren.

Prve na jednom takomto stretnut som prila smylienkou zorganizova postrenie na Hlavnej stanici vBrati-slave. Nsledne som zaala realizova konkrtny experiment zameran na sprvanie fajiarov prostrednctvom vyuitia poznatkov zbehaviorlnych vied, sm mi Matej po cel dobu vemi pomhal. Nstroj postrenia sme pouili na rieenie problmu sfajenm vnefajiarskych priestoroch vblzkosti hlavnej budovy stanice. Postrenie sa d chpa poda autorov knihy Nudge ako akkovek pokus oovplyvnenie udskho rozhodovania, usudzovania, voby alebo sprvania predvdatenm spsobom. Kad situcia je vak vemi jedinen apostrenie je potrebn dkladne premyslie.

Inpirovala som sa letiskom vdnskej Kodani, kde mali taktie problm sfajiarmi, ktor si astokrt vychut-nvali cigaretu vnefajiarskych priestoroch. Situciu nsledne vyrieil tm zloen zlenov iNudgeyou, ktor sa vydvali za obyajnch cestujcich

apozorovali fajiarov. Chceli toti pochopi sprvanie arituly priemer-nho fajiara od zaplenia cigarety a po jej zahasenie. Nsledne vedeli nastavi anadizajnova tak zsah, ktor skutone fungoval. Vblzkosti rotanch dver umiestnili lt nlepky so symbolom cigarety spolu sinform-ciou ovzdialenosti asmere kfajiarskej zne, ktor vyhradili. Do tejto zny umiestnili popolnky aohraniili ju ltou farbou. Po troch mesiacoch pozo-rovania bolo porovnan pvodn spr-vanie 1695 fajiarov sintervennm sprvanm 1489 fajiarov. Vsledkom takto nadstavenho postrenia bolo, e fajenie vnefajiarskych priestoroch sa znilo pribline o50%.

Na zaiatku realizcie mjho experi-mentu bolo potrebn vybavi povolenie od SR, ktor mi umonili uskutoni niekoko priestorovch prav na predstaninom nmest. So shlasom pna prednostu som zaala plnova konkrtnu podobu aumiestnenie postrenia. Sasti som sa inpirovala

Nudgingov experiment na Hlavnej stanici vBratislaveNikola BoBkov autorka je tudentkou stavu verejnej politiky

2 Public Policy News

dizajnom na spomnanom letisku vKodani, no rozhodla som sa apliko-va aj vlastn prvok, ktorm s stopy vedce do fajiarskej zny. Zatia o vKodani pouvali pecilne nlepky, vtomto prpade som zvolila nanesenie farby vzhadom na asfaltov povrch miesta, kde som postrenie umiest-nila. Pred oba vchody resp. vchody stanice sme umiestnili symboly aod nich vedce stopy a po spomnan vyhraden miesto. Toto miesto sme vyznaili rovnakou zelenou farbou, priom sme naniesli nter ina popolnk azrove vjeho okol pomocou psok tento priestor ohraniili. Dovntra tohto vyhradenho miesta sme taktie umiestnili znaky cigariet, aby fajiarska zna bola zretenejia. Vetky tieto prvky umiestnen vo vyhradenej zne boli zelenej farby, aby bol tento priestor jednoznane prepojen sumiestne-nmi stopami asymbolmi.

Skr ako sme postrenie pouili azaala som ho testova, bolo nevy-hnutn zisti, ak je skuton stav na bratislavskej Hlavnej stanici. Prostred-nctvom pozorovania sprvania fajia-rov som sa oboznmila so situciou vpriestoroch. Pozorovala som sprva-nie ud fajiacich vtchto priestoroch, priom som potala poet fajiarov vzakzanch azrove vpovolench znach za jednu hodinu vrmci popo-ludajch hodn poas siedmych dn. Ukzalo sa, e za hodinu vpriestoroch stanice faj priemerne 93 ud. Zistila som, e pribline 16 ud, o predsta-vuje 17% zcelkovho potu fajiacich na Hlavnej stanici vBratislave, faj vzakzanch priestoroch pred budo-vou. Tu je umiestnen informcia ozkaze fajenia aporuovanie zkazu je neustle pokutovan policajnmi zlokami. Vnaom prpade som si dala za cie poet ud fajiacich vzak-zanch priestoroch zni prostred-nctvom postrenia, ktor psob na udsk sprvanie. Po jeho aplikcii som pristpila kpozorovaniu zmien. Poet fajiarov vzakzanch znach klesol na pribline tyroch, o dokazuje viditen zlepenie situcie. Vaka zozbieranm dajom som dospela kzveru, e situ-cia na zakzanom mieste sa zlepila a o74%. Toto percento dokazuje spe-nos zorganizovanho experimentu ateda instroja, akm je postrenie. Tento experiment je jasn prklad toho,

e zkazy asankcie s vniektorch prpadoch skutone menej inn arzne problmy sa daj riei vrmci verejnej politiky aj inak. Aktri by mali pochopi, e poznanie udskho spr-vania arozhodovania je ivtejto oblasti vemi podstatn. Pokia chc meni sprvanie svojich obanov, je prinaj-menom vhodn pozna inov nstroje ovplyvovania rozhodnut. Vaka nadobudnutm poznatkom si dovolm kontatova, e vistch prpadoch sta mal zmena vprostred aukza uom o mu aich sprvanie dokeme ovplyvni vraznejie.

OdbOrn prlOha

3Jn 6


Dan Ryav: Komunln je komunln a velk je velk!K hypotze politizace loklnch politickch elit

Autor vlnku rozober jeden zkovch problmov pre odhalenie fungovania loklnych samosprv aprijmania verejnch politk na lokl-nej rovnimieru politizcie, alebo inak povedan lohu politickch strn vloklnej samosprve

Ryav zana text cittom starostu asi ptnstiscovho mesteka: Nikdy som nepripustil, aby tu nastala vek politika. Komunlna je komunlna avek je vek tdia sa sna odha-li, i tento citt odzrkaduje realitu, ako aj njs odpovede na alie otzky: Ak je politika na obecnej rovni aak s jej predstavitelia? Men sa vase povaha komunlnej politiky? Posiluj sa vnej prvky stranckej politiky? Akm spsobom sa to d zisti? Exis-tuje hranica (naprklad vekostn alebo funkn), od ktorej m zmysel sa vobci snai ostrancku politiku?

tdia sa zana krtkym vodom kstave loklnej samosprvy vkrajinch po pde komunistickch reimov. Ten vystihoval predovetkm vobu kandi-dtov, ktor neboli spojen sminulm reimom azrove boli medzi umi znmi. Oproti zloeniu nrodnch vborov nov samosprvne orgny omnoho menej odrali socio-demo-grafick zloenie obyvatestva aasto utvrali skr socilne siete priateov, znmych apod. Vskumnci vak pred-pokladali, e tento nepolitick charak-ter loklnej politiky sa bude postupne oslabova anahrad ho klasick stra-ncky model reprezentcie.

loklnych politikov iba mal percento respondentov. Toto hodnotenie vak vo vraznej miere zvis od vekosti obce, o me by spojen aj stm, e medzi starostami vch obc narast podiel strankov.

Autor poukazuje aj na al fenomn, ato narastajcu popularitu rznych zoskupen nezvislch kandidtov. Otomto fenomne vslovenskom kontexte som psal aj vo svojej diplo-movej prci, ryvok znej si mete preta aj vsle PPN zoktbra 2015. Tieto zoskupenia asto pripomnaj politick strany ado istej miery tak dochdza kich politizcii (aj ke asto skr formlnej).

Dta opomere strankov medzi eskmi starostami, sktormi autor pracuje (97-04) sce nie s najaktul-nejie, autor vak prichdza so zistenm, e km vstrednch avch obciach (mestch) poet strankov, ateda miera politizcie rastie, pri mench obciach je trend skr opan, tj. do radov sa dostva oraz viac nestrankov. Zauj-mav by bolo reflektova tieto zistenia sohadom na vekos obc vslovenskom kontexte, celkovo sa toti na Slovensku d jednoznane hovori onarastajcom pote nezvislch starostov.

Posledn as tdie sa venuje zloe-niu koalci vsamosprvacheskej republiky. Vtomto prpade je potrebn uvedomi si odlin kontext, pretoe narozdiel od Slovenskej republiky, vesku s starostovia volen nepriamo

MartiN kollrik, autor je doktorandom stavu verejnej politiky

In typ skmania politizcie loklnej politiky predstavuje tdium loklnych koalci. To sa zameriava aj na zohad-nenie trukturlnych charakteristk ako vekos obce, geografick poloha, socioekonomick podmienky apod. Autor poukazuje vtomto ohade na mnoh tdie, ktor zdrazuj zvis-los politickch hier od vekosti obce. Vmench obciach sa asto stretvame sabsenciou rozdelenia na klasick koalciu aopozciu apolitick strany tu mnohokrt predstavuj przdne ndoby.

Opolitizcii loklnej politiky nm me vea poveda aj vskum medzi samotnmi starostami. Poda viacerch vskumov starostovia oznauj vplyv politickch strn na loklnu politiku ako nzky, rovnako lenstvo vpolitickej strane povauje za dleit vlastnos

recenzia

Vmench obciach sa asto stretvame sabsenciou rozdelenia na klasick koalciu aopozciu apolitick strany tu mnohokrt predstavuj

przdne ndoby

OdbOrn prlOha

5Jn 6

zastupitestvami aokrem toho sa vo vch obciach (mestch) volia aj tzv. obecn rady, ktor predstavuj vkonn orgny (podobn vlde). Vtakomto prpade je tak identifi kcia koalci omnoho jednoduchia. Zauto-rovch zisten vyplva, e veskch obciach stle prevlda konsenzulny model loklnej politiky avek koal-cie (vy poet strn vrade, ako je potrebn na dosiahnutie viny). Trend postupnej politizcie vak napo-ved mierne rastci poet minimlnych vaznch koalci. Ryav vak pouka-zuje aj na to, e vsledky maj slabiu vpovedn hodnotu vzhadom na to, e


Autori publikcie Stanislav Balk,Petr Gongala aKamil Gregor psobia na Masarykovej univerzite vBrne. Dlhodobo sa venuj analzevolebnch dt afenomnov volieb.

sa riadia predpokladom politickch strn ako unitrnych aktrov. Ten, ako napovedaj aj hlasovania lenov komunlnych orgnov, vak asto neplat.

Autor tak vzvere neprichdza sjasnm potvrdenm i vyvrtenm hypotzy orastcej politizcii loklnej politiky. Aj napriek zisteniam vypl-vajcim zkvantitatvnych dt je toti potrebn doplni vskum politizcie loklnej politiky okvalitatvny aspekt, ktor me nakoniec dospie kidenti-fi kcii odlinch vplvajcich faktorov vjednotlivch obciach. Je vak zrejm,

e mieru politizcie vo vekej miere ovplyvuje faktor vekosti obce. Tento problm si vak taktie vyaduje alie podrobnejie skmanie. Vskum lohy politickch strn vo vzahu starostov azastupitestiev je aj predmetom mojej dizertanej prce, vktorej sa poksim problm analyzova vkontexte loklnej samosprvy na Slovensku. tdia Dana Ryavho je vbornm odrazovm mostkom, autor nartva mnostvo problmov, na ktor by sa mal zame-ra al vskum, ako aj zisten, ktor sa daj alej testova na loklnych samosprvach na Slovensku, i vinch krajinch.

Mnoho analytikov akomenttorov volieb sa pri svojich analzach takmer vhradne sstreuje len na vsledky volieb. Tie nm vak dvaj obmedzen informciu otom, o sa skutone vo vobch deje. Len analza vetkch kandidtov akandidtok me da odpovede na dleit otzky opartici-pcii areprezentcii vzastupiteskch, volench funkcich.

Publikcia Dvacet let komunlnch voleb vR nie je uniktnou len vaso-vm obdobm, ktor pokrva. Unikt-nou je aj databza pozostvajca zrznych volebnch dt aich prepojen. Zrove je vekm pozitvom, e nejde oprpadov tdie, ale dta pokrvaj cel krajinu poas20 rokov. pecifi ck draz klad autori nielen na analzu kandidtov afenomnu nezvislho kandidta, ale aj na politick strany ahnutia.

Stanislav Balk, Petr Gongalaa Kamil Gregor:Dvacet let komunlnch voleb v R


Na knihe je vnimon databza pozostvajca zo 700-tisc kandidtov arznorodos metodologickch postu-pov pri ich analze. Okrem analzy volieb do zastupitestva eskch obc, autori analyzuj aj menovanie primtora, ktor nie je na rozdiel od Slovenska volen priamo, ale vobou vzastupitestve.

Vvodnej kapitole autori podrobne vysvetuj dtov sbory azkladn dlhodob trendy oasti vo vobch aziskoch politickch strn.

Vdruhej kapitole sa autori venuj stabi-lite personlneho obsadenia apolitickej prslunosti kandidtov. Inmi slovami, ide oanalzu miery prebehovania kandidtovako asto kandidti menia strany. Autori zistili, e stabilita kandi-dtov je via vmalch obciach, kee vo vekch mestch vo vej miere kandiduje viacero novch subjek-tov, km vmalch obciach je loklna politika vrukch relatvne stabilnej skupiny osb. alm zistenm je, e najviu stabilitu maj opakovane kandidujce strany. Zaujmav vak je, e strany po strate svojej popularity na celonrodnej rovni strcaj taktie kandidtov vkomunlnych vobch.

Nasledujca kapitola sa venuje prefe-rennm hlasom. Dta ukazuj, e kandidti vo veku 38 a 58 rokov zskavaj disproporne vy podiel hlasov ako in kandidti. Stle vak plat, pozcia na kandidtke je vemi dleit. Lder kandidtky m vrazn komparatvnu vhodu oproti kandid-tom na nich pozcich na kandidtke. To plat aj pre nestrankov anezvisl osobnosti na listinch politickch strn. Autori taktie poukazuj, e dopad preferennho hlasovania kles sveko-sou obce aaj kadmi almi vobami vase. Podobn prstup kanalze preferennho hlasovania by sa dal vyui vkontexte parlamentnch volieb na Slovensku.

Vo tvrtej kapitole autori analyzuj efekty volebnho systmu na vsledky volieb. Zaujmavm zistenm je, e hlasovanie vnajvch obciach sa podob celonrodnm vobm. Vtchto mestch kandiduj vetky relevantn politick strany avsle-dok preferennho hlasovania je len minimlny. Systm zachovva znan pomernos vrozdelen mandtov. Vstredne vekch obciach sa vak u preferenne hlasuje vo vej miere inaprie stranami atakto hlasovanie dramatickejie men vsledok volieb.

Obecnm radm zhadiska terie koalci je venovan piata kapitola. Vtejto kapitole autori vemi zaujmavo prepjaj na teriu hier ateriu koal-ci. Vznamnm prnosom je aj typol-gia koalci, ktor je aplikovaten aj vo vskumoch vinch krajinch.

Starostovia aprimtori s volen nepriamozastupitestvom. esk dta ukazuj, e najastejie s vo veku od 50 do 59 rokov atakmer 60 percent zo starostov alebo primtorov je do funkcie zvolench opakovane aspredchdzajcou politickou skse-nosou vzastupitestve. Zaujmav je, e a 10 percent vetkch poslancov vzastupitestve vykonva svoju funkciu nepretrite od roku 1994. Je vysoko pravdepodobn, e podobn sla by sme zistili aj vslovenskch podmien-kach, predovetkm vmalch mestch aobciach.

Vpredposlednej kapitole sa autori publikcie venuj diskurzu aukkam toho, ako najlepie zobrazova volebn dta na mapch. Uiton rady pre kadho kto m ambciu vytvra kartogramy.

Posledn kapitola podrobne analyzuje komunlne voby vroku 2014. Vsledky volieb potvrdzuj fenomn nezvislho kandidta. Hoci nezvisl kandidti zskali len tretinu vetkch hlasov, stailo im to na obsadenie troch tvrtn mandtov vzastupitestvch. Efektivita nezvislch kandidtov je tak vyia ako ukandidtov politickch strn ahnut.

Autori dkladne apresvedivo vysvet-uj zkladn koncepty apresvedivo legitimizuj metodologick postupy. Takmer vhradne vak vychdzaj zpredchdzajcich zisten eskch autorov. Vemi zaujmav aprnosn by bolo pri vchodiskch erpa aj zo zahraninej terie akonfrontova esk dta steoretickmi konceptami odvere, politickch stranch, rekri-tcii politickmi stranami, rozhodnut kandidova apodobne. Vzhadom na potencil vemi rozsiahlej databzy je koda, e rodovmu aspektu venovali autori len minimlnu pozornos.

Publikcia je nepochybne povzbude-nm na podobne rozsiahly akomplexn vskum aj na Slovenku. Mnoh feno-mnynrast nezvislch kandidtov i klesajci poet kandidtov tradi-nch politickch strn dlhodobo pozo-rujeme aj na Slovensku.

Vysokm prnosom je jednoznane analza stability politickej prslunosti kandidtov aich nslednej spenosti vo vobch. Autori ukzali, e defektn sprvanie (prebehnutie do inej strany) je vraznejie vo vekch mestch. Kandidti, ktor u raz prebehli vprie-mere aj astejie prebehuj valch vobch. Vemi zaujmav je vak ziste-nie, e vprpade vekch miest me by zmena strany dokonca miernou vhodou, ktor me zvyova prav-depodobnos spechu. Ide ovysoko relevantn tmu aj vpodmienkach Slovenska nielen na komunlnej, ale aj centrlnej rovni.

Kniha dkladne mapuje avysvetuje stav atrendy vkomunlnych vobch poas dvoch dekd vvoja vyuitm pokroilch vedeckch technk. Obdobn tdia vnaom priestore zatia chba.Je vbornm zdrojom inpircie pre tch, ktor sa voleb-nej analze akomunlnej politike venuj.

referencia Stanislav Balk, Petr Gongala, Kamil Gregor. (2015). Dvacet let komunlnch voleb vR. Brno: Centrum pro studium demokracie akultry.

ppn 2/2016

Documents