Bohužiaľ, väčšina rozhodla, že ta-kýto bod sa nezaradí, bez toho aby vedeli, čo sa chceme spýtať, na čo upozorniť, a že chceme aj ponúk-nuť spôsob ako danú situáciu riešiť. Áno, ešte pred mimoriadnym za-stupiteľstvom sme vedeli predvídať a chceli sme riešiť naliehavú situ-áciu, a to abnormálne teplo a  pre-hrievanie vo verejnom priestore

Pezinčania, ale nie len oni zažili toto leto poriadne horúčavy. Vy-skytlo sa niekoľko týždňov, keď teplotné rekordy padali jeden za druhým a všetci dúfali v skorý ko-niec. Na mimoriadnom zasadnu-tí MsZ dňa 2.7.2015 sme chceli aj s ďalšími poslancami z klubu Srdce Pezinka zaradiť do programu roko-vania bod interpelácie poslancov.

mesta Pezinok. 39°C sa objavilo na teplomere

niekoľkokrát a prognózy hovoria, že lepšie to už nebude. Preto sa po-učme, vypracujme systém, aby nás ďalšie leto neprekvapilo. Preto pro-sím poslancov z poslaneckého klu-bu Spoločne pre Pezinok a vedenie mesta, aby podporili náš návrh, kto-

pokračovanie na 4. strane

NEOBYÈAJNE OBYÈAJNÍ ¼UDIA 6 RELAX NA KOLIESKACH 12 PREÈO ZMIZLI STOROÈNÉ STROMY 5

Pouème sa, Pripravme sa

OD SRDCA Máme za sebou možno najhorúcejšie leto

v histórii. Odborníci varujú, že takéto letá budú v nasledujúcich rokoch normálom. Aj keď politika cez leto zdanlivo spí, nema-li by sme na poučenie z horúčav zabudnúť už v príjemnej jeseni. To, čo budeme musieť spraviť, aby sa v rozhorúčenom meste dalo v budúcich letách žiť, je beh pre samosprávu na stredné trate. Mnohé veci budeme musieť napraviť rýchlo a mnohé začať robiť úplne inak. Mali by sme začať počúvať odborníkov a venovať pozornosť urbanizmu, doprave a  výsadbe verejnej zelene. Márne upozor-ňovali, že zabetónovanie a vyasfaltovanie všetkých plôch v meste povedie k zvýšeniu teploty v  lete o  viac ako päť stupňov. Mali by sme počúvať aj odborníkov, ktorí vedia, ktoré druhy stromov ľahšie prežijú horúčavy a  nevyžadujú toľko zalievania, ako naprí-klad stromy v betónových kontajneroch. Pri novej výstavbe by sme mali viac dbať na po-mer betónu a zelene a neuspokojiť sa s akou-koľvek zelenou plochou, najčastejšie iba trá-vou. V súlade s radami odborníkov nerúb me stromy, ale vysádzajme ich tam, kde to ide. Rovnako dozrel čas, aby sme sa ako okres-né mesto zamysleli, či kúpalisko na sídlisku Sever ponúka všetko, čo dokážeme obyvate-ľom, túžiacim po letnom osviežení pri vode, poskytnúť. Myslím si, že máme na viac!

Milan Grell

Mesaèník o �ivote v našom meste, Mesaèník o �ivote v našom meste, èíslo 7, roèník II, september 2015èíslo 7, roèník II, september 2015

foto

: ww

w.ko

sicke

spra

vy.sk

2 AKTUALITY

Letné dobrodru�stvo

Letné prázdniny sa skončili a s nimi aj obdobie táborenia. Noci plné hviezd, žiaru táborových ohňov, a romantiku indiánskych stanov sme tento rok zažívali v obci Hostie pri Topoľčiankach. Okrem

skautskej praxe, bobríkov a  náši-viek za splnenie náročných výziev, sme si celkom určite z letného tá-bora Hostie 2015 odniesli aj veľa pozitívnej energie. Každý koniec určitého momentu je začiatkom

nového. A tak s koncom prázdnin prichádza začiatok nového skaut-ského roka. Ďalší letný tábor bude o rok, no už teraz sa tešíme na na-

šich priateľov, malých či veľkých, s  ktorými budeme aj naďalej udr-žiavať tradíciu skautingu.

Tešíme sa na nové výzvy a dob-rodružstvá v novom skautskom roku.

Marián Hletko, foto: autor61. zbor Modrý oblak Pezinok

Za malým nápadom nasledovala veľká myšlienka. Z myšlienky sa po-stupne stala hotová vec. Pár ľudí sa dohodlo, že spojíš niečo zmysluplné a prospešné. A tak si pomaly začala vznikať, až kým si neuzrela svetlo sve-ta. Vo chvíli, keď si sa dostala do rúk tým, ktorí dali zmysel tvojej existencii, stala si sa nielen putom, ale aj silným znakom.

Hneď po tvojom zrode Ťa Tvoji krst-ní otcovia pokrstili bobuľami krásne-ho a chutného hrozna a zaželali Ti priaznivé a dobré vetry, v ktorých bu-deš krásne viať. Stala si sa symbolom Občianskeho združenia Aktivity Se-

ver a ľudí, ako aj sídliska Sever, ktoré je dosť veľkou mestskou časťou Pezinka.

Pár mesiacov po Tvojom zrode prišiel ďalší nápad – nechať ťa viať v  rôznych kútoch sveta, tam, kde sa dostanú ľudia na dovolenky, alebo pracovné cesty. Nebolo treba vyba-vovať Ti povolenia, pas a víza. Stačilo zbaliť ťa do tašky a ísť. A tak vznikli obrázky a fotografie z rôznych miest, kde si sa krásne zaskvela. Vlajka Ob-čianskeho združenia Aktivity Sever.

Prepravná slu�ba

Sme radi, že sa vedenie mesta in-špirovalo našou službou Senior Taxi, ktorú sme úspešne prevádzkovali od apríla 2014 do augusta 2015. Za tento čas túto službu v cene 1 cent využilo niekoľko stovák obyvateľov.

Mesto Pezinok bude poskytovať od 1. 9. 2015 novú sociálnu službu – pre-pravnú službu.

Prepravná služba je sociálna služba poskytovaná fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej

na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo fyzickej osobe s nepriaznivým zdravotným stavom s obmedzenou schopnosťou pohybu po rovine alebo po scho-doch a obmedzenou schopnosťou orientácie. Odkázanosť na individu-álnu prepravu osobným motorovým vozidlom sa preukazuje posudkom vydaným príslušným úradom prá-ce, sociálnych vecí a rodiny na účely kompenzácie sociálnych dôsledkov

ťažkého zdravotného postihnutia.Prepravnou službou sa bude zabez-

pečovať individuálna preprava obča-na v meste Pezinok a blízkom okolí. Prepravnú službu môže využívať aj osoba, ktorá sprevádza žiadateľa – občana napr. na lekárske vyšetrenie, na hospitalizáciu, na vybavenie úrad-ných záležitostí a pod. Výšku úhrady za prepravnú službu určuje VZN č. 3/2015, t. j. 0,30 eur/km, minimálne však 1 euro/jazda (platí pre prijíma-teľa prepravnej služby aj pre sprevá-dzajúcu osobu), stojné 1,50 eur/kaž-dá začatá hodina (pre sprevádzajúcu osobu je stojné bezplatné).

Bližšie informácie získate osobne od 07.00 hod. – do 15.00 h v Zariade-ní opatrovateľskej služby na Komen-ského 23 v Pezinku, alebo na tel. č.: 033/6901970.

Redakcia Srdca Pezinka

Rodený Pezinčan Ján Appel dňa 4. septembra 2015 oslavoval 20. vý-ročie založenia svojej spoločnos-ti Pyra. Pripravený bol exkluzívny program aj so známymi osobnosťami.Redakcia Srdca Pezinka sa pridáva ku gratulantom so želaním ďalšieho úspeš-ného napredovania tejto spoločnosti.

Vlajka cestovate¾kaVlajka cestovate¾ka

ilustr

ačné

foto

: ww

w.sr

dcep

ezin

ka.sk

foto

: arc

hív

reda

kcie

foto

: fac

eboo

k A

ktvi

ty S

ever

3AKTUALITY

JABLKOVÉ HODOVANIE

Aj tento rok môžete spoločne so skautmi zo 61. zboru Modrý ob-lak Pezinok zažiť príjemnú atmo-sféru, vôňu koláčov a rozmanitých dobrôtok z jabĺk, ktoré nebudú ani tento rok chýbať na Jablkovom hodovaní v termíne 10.10.2015 na Cajlanskej 88 v skautskej klubov-ni v Pezinku. Množstvo dobrôt, ktoré pripravia rodičia skautov so svojimi deťmi, priatelia skautingu, členovia občianskeho združenia Zelený štvorlístok a členky Klubu dôchodcov na Cajle potešia nejed-ného maškrtníka. Detských náv-števníkov rozveselí svojim progra-mom Divadlo. Všetci ste srdečne vítaní. Tešíme sa na VÁS . Do zjabl-kovania, priatelia.

Katarína Hlavandová61. zbor Modrý oblak Pezinok

Pezinské aktivity si navzájom pomáhajú

Prázdniny v LimbachuPrázdniny v Limbachu

Spolupráca pezinských občian-skych aktivít úspešne pokračuje.

Najskôr 29. augusta 2015 zorgani-zovalo občianske združenie Aktivity Sever brigádu pri Bagete na Severe. Členom OZ Aktivy Sever sa podarilo vyčistiť priestory pred Bagetou za vý-datnej pomoci OZ Aktivity Grinava a p. Milana Vencela, ktorý poskytol stroj na čistenie, ale aj sám svojou aktívnou činnosťou prispel k skrášle-niu okolia. Ďakujeme aj neznámemu okoloidúcemu, ktorý nás obdaroval pekárenskými výrobkami na posil-nenie.

Následne 6. septembra 2015 OZ

V areáli Rezidencie Karpatia v  Limbachu sa v júli uskutočnilo Letné detské športové sústredenie (ďalej len LDŠS) pre deti z Pezinka a okolia. Vďaka dobročinnosti spo-ločnosti Lindenbach s.r.o., Sportika s.r.o., OZ Srdce Pezinka a  skvelým športovým inštruktorom sa v nád-hernom, lesmi obkolesenom areáli prázdninujúce deti zdokonaľovali vo futbale, basketbale, volejbale, ho-kejbale a ďalších kolektívnych špor-toch. Celá športovo-spoločenská

akcia bola zameraná najmä na rozvoj a harmonizáciu osobnosti, naučiť sa spoločne vychádzať a akceptovať sa navzájom. Učiť sa komunikovať s ro-vesníkmi a nájsť si svoje miesto v ko-lektíve. Cieľom bolo tiež pripraviť deťom nezabudnuteľný zážitok, aby sa osmelili v kolektíve, našli nových kamarátov a rozvinuli v  sebe skryté schopnosti. Na základe programu sa začalo postupné naberanie kondície, sily, rýchlosti a zdokonaľovanie tech-niky v loptových hrách. Pobyt spes-

trili náučné prechádzky do okolia s príjemnou túrou ponad vinice. Deti najviac zaujal hokejbal, turnaj v stol-nom tenise, súťaž kráľa strelcov a zá-bavná dráha šikovnosti. Odmenou boli nie len vecné ceny a sladkosti, ale aj dukátové buchtičky. Záverečný deň sa niesol vo sviatočnom duchu. Zápas vo futbale sprevádzali súťaže, nafukovací hrad a poobedňajšia gri-lovačka. Bola to zábava, a nielen pre nás a deti, ale aj rodičov.

Peter Jedinák, foto: autor

Ak ste stretli deti v modrých trič-kách, to sme boli my, malí nádejní futbalisti, hokejbalisti, basketbalisti, deti, ktoré majú radi šport! Ďakuje-me p. Mihályovej, p. Čechovičovej, Petrovi Jedinákovi, Marošovi Borzo-vi, Milanovi Kloknerovi, Romanovi Urbanovi a všetkým, ktorí prispeli k  tomu, aby sme mohli prežiť prí-jemný týždeň v lone prírody s naši-mi budúcimi hviezdami.

Aktivity Grinava za pomoci členov združenia Aktivity Sever uprata-li priestor pri integrovanom klube v Grinave.

Všetkým zúčastneným občanom ďakujeme za pomoc a tešíme sa na ďalšie spoločné aktivity.

Aktivity Sever a Grinava

foto

: fac

eboo

k A

ktvi

ty S

ever

foto

: fac

eboo

k A

ktvi

ty G

rinav

a

4 HORÚCA TÉMA

foto

: ww

w.na

sa.p

rievi

dza.s

k

rý rieši údržbu ulíc. V lete polieva-nie a v zime odhŕňanie komunikácií a chodníkov.

Ako bolo spomenuté v úvode, prob-lém s údržbou komunikácií chceme riešiť komplexne. Leto nás už zasko-čilo, ale zima je ešte pred nami. Preto chceme na zasadnutí MsZ dňa 17. 9. 2015 otvoriť túto problematiku Leto - Zima, predložiť isté spôsoby riešenia a začať ju hneď aktívne riešiť, pokiaľ máme ešte všetci v čerstvej pamäti to, ako sa nám ťažko dýchalo v prašných uliciach, ako nám teplo sálalo z roz-páleného asfaltu a ako sme unikali z mesta do prírody. V Pezinčanovi (2015/august) na str. č. 3 bolo napísa-né v článku Rekordné letné horúča-vy (autor: MsÚ): “Po minuloročnom daždivom a studenom lete málokoho napadlo, že tento rok prídu tropické horúčavy. Ak sa však horúčavy toh-toročného leta budú pravidelne opa-kovať aj v budúcnosti, bude musieť mesto zabezpečiť oveľa intenzívnejšie pravidelné polievanie…” Nečakajme, pokiaľ sa to bude pravidelne opako-vať, ale poďme konať hneď. Aj článok v Pezinčanovi píše o tom, že to ide, ale treba počkať…

dokončenie z 1. strany

Pouème sa, Pripravme sa

Rozšírime činnosť Mestského podni-ku služieb Pezinok o výrobnú a záhrad-nícku činnosť.

Vytvoríme malé zelené parky, aleje stromov – zelené ulice aj za spoluúčasti občanov.

Zakomponujeme novodobé požia-davky na zachytávanie dažďovej vody v meste do projektu rekonštrukcie ulíc a námestia.

Zhodnotíme spoluprácu s podnika-teľmi pre riešenie občianskej vybave-nosti a skvalitňovanie mestského pro-stredia.

Zamedzíme zahusťovaniu výstavby investormi bez komplexného rieše-nia potrebnej občianskej vybavenosti a  technickej infraštruktúry (MŠ, ob-chody, parky, detské ihriská, cesty, par-kovacie miesta, rekreačno-oddychové a športové zóny).

Rozšírime spoločenské aktivity v  mestskom parku podporujúce relax a rekreáciu vrátane hygienického zaria-denia so základnou vybavenosťou pre potreby návštevníkov parku.

Vyriešime problémové verejné zácho-dy, čistotu a prašnosť ulíc.

Prehrievanie miest a klíma mestského pro-stredia je celosvetovým problémom a patrí me-dzi veľmi odborné až vedecké témy. Riešení

je niekoľko. Medzi krátkodobé, teda také, kde efekt sa dostaví hneď, ale príčina sa neodstráni, je práve polievanie, či kropenie ulíc. Toto riešenie však popri znížení teploty betónových, asfaltových povrchov výrazne znižuje prašnosť ulíc. Me-dzi dlhodobé riešenia, ktoré trvajú aj 20 či viac rokov, patrí napr. správ-na urbanizácia mesta, jeho rozvoj a rekonštrukcia. Takýto dlhodobý proces je ale podmienený odborne zdatnou spoločnosťou a ľ uď mi vo vedení miest, č o o takýchto strate-gických poč inoch rozhodujú.

Jedným z mnohých nástrojov je správny územný plán, ktorý za-kotvuje:

1. nosnú kostru zelene (aleje, mestské parky, lokálne parky, vnút-roblokovú zeleň a prepojenie mest-skej zelene s okolitou krajinou)

2. nosnú kostru spevnených verej-ných priestorov – urč enie ich špe-cifikácie a pomeru voči zeleni a za-stavanej plochy (korzá, pešie zóny, námestia, obytné ulice a pod.)

3. KOMPOZÍCIA MESTA – spô-sob kladenia architektonických hmôt: ako správne klásť a kompo-novať urbánnu štruktúru tak, aby podporila napr. prevetrávanie mes-ta.

Ing. Arch. Igor Hianik

Stranu pripravil Igor Hianik

z nášho programu

náZor odborníka

Z diskusie na Facebooku

Na najbližšom MsZ otvoríme té-mu a predostrieme možné spôsoby rie -šenia údržby komu-nikácií a chodníkov. V letných obdo-biach to je kropenie spevnených plôch a  polievanie verej-nej zelene a v zim-ných mesiacoch od hŕňanie a  posyp. Z rôznych príkladov okolitých miest sme videli, že ak mesto nedisponuje tech-nikou na kropenie a polievanie, vypo-máhajú práve hasi-či. V našom meste je občianske zdru-ženie Dobrovoľný hasičský zbor mesta Pezinok. Pred seda M. Čech, ktorý je aj poslancom, prisľú-bil pomoc v rámci techniky. Momentálne však disponu-jú len malým autom s menšou cister-nou, no v krátkej budúcnosti uvažujú práve s rozšírením vozového parku o auto s veľkou cisternou. Voda urče-ná na polievanie a kropenie by mala byť úžitková a nie pitná, aby sme ne-plytvali vzácnou surovinou, preto za ďalší kľúčový bod považujeme vyrie-šiť čerpanie vody z vodných nádrží v okolí Pezinka. Určite sa objavia ešte ďalšie otázky, ktoré bude treba vyrie-šiť, ale zásadné bude vytvoriť a prijať všeobecne záväzné naradenie, ktoré sa zaoberá problematikou polievania verejnej zelene, kropenia komuniká-

cií a chodníkov, a takisto rozmiestňo-vania dočasných zdrojov pitnej vody v čase extrémnych horúčav. Spôsob, akým sa bude daný stav riešiť, sa vždy nájde, ak to mesto bude mať zadefi-nované ako povinnosť. Teraz máme dosť času na to, aby sme to nastavili efektívne, ekonomicky a  účelne. To, či sa daný program polievania spus-tí vždy, keď teplota stúpne nad 30° C počas troch po sebe nasledujúcich letných dní, alebo sa bude polievať paušálne počas letných mesiacov, je na diskusii. Rozhodne, nepolievať vôbec, by bola chyba, ktorá by sa už nemala opakovať.

Ako na to v budúcnostiDobrovoľní hasiči v Nitrianskom Rudne neváhali a vyšli s technikou do ulíc.

5MONITORUJEME / SRDCOM PEZINÈAN

LAJOV STÅPIK (16)Pezinek mal, má

a dycky aj bude mat svoje fajno-vosci, alebo aby temu rozumely aj cespolný - špecifi-ká. Jedna s trady-čných fajnovoscí

je to, jako zme šeci fajnový. Dalšá je, že šeci šecko vedzá najlepší na sve-ce. Vzorovo je to vidzet na meském zastupitelstve. Nekerý hlasuje za len preto, lebo ten vedla je proci a nao-pak. Ket je negdo za nečo, hnet je f po-dozrený, že s tým nečo má. Že mu to „bude sypat“. Ket né sypat, tak aspon kvapkat. Smutné je, že mnohorás je to skutečne pravda. Ftedy nastupuje ešče aj novodobá história (druhá púl-ka 20. storočá), kerú si vačina z nás dobre pamatá. Víme, gdo kemu kedy a jako ublýžil, alebo k čemu pomóhel. Kdo, kedy z jakú zástavu mával a gdo sa ohánal ze stranýcku knyšku a kdo len tak pocichúčko čuča a tešil sa, kedy uš aj on bude mat takú. Mesto ostalo načisto bokem. Bežný opčan sa any nedozvedzel, že sa nečo zase nepodarilo. Ja vím vlastne trt, ale ten opchvat nás bude šeckých ešče hod-ne dlho mrzet. A nélen Pezinčanú. Nygdy uš žádny nebude! Dneskaj to je uš velyký kopec penes. Nekedy ma tak napadá, či by neprispela Európ-ska únija? „Ledaže by zme budovaly opchvat Slovenska!“ schladzil ma kámoš, zhodú okolnoscí dopravný inžinýr, kerý pracovne pochodzil kus sveta a fčúl je na chvílku doma. F témtok hórku šeci vidzíme a hlavne cícime jako nekonečne chýba f centre Pezinka nejaká voda. Dzeravý kýbl, fontána, stríkajúci chodnýk. Pama-tám si búrlyvú debatu okolo kame-na, čo kedysi vymenyl ošarpaných prešovačú na námescí. Meský vizi-jonár podal aj návrch na stríkajúci chodnýk, kerý by ovlažoval luft na námescí. Vizijonár bol označený za blázna a potom za maďarského agen-ta. Inšpirácija bola z Budapešči. Šely-jaké názory panovaly aj na trídzený otpadu. Boly zme prvý na Slovensku (alebo druhý?). Ftedy boly penýze. Aj chut a odvaha. Uš nekolko volebných období penes neny. F tej dobe bola aj vysoká inflácija a tý múdrejší pocho-pily, že penýze majú cenu len ftedy, ket sú f pohybe. Základné pravidlo ekonomiky. Stým nyšt nenarobíte.

Zúctu váš Strýco Lajo

Už niekoľkokrát sa primátor vy-jadril v Pezinčanovi, že existujú kritici a kverulanti na sociálnych sieťach, ktorí neodborne a zlomy-seľne komentujú počínanie mesta a jeho predstaviteľov a vytvárajú tak falošný obraz. Prinášame malú ukážku z jedného takéhoto „kveru-lantského“ textu zo stránky www.pezinok-nahlas.estranky.sk, ktorá mapuje dianie v Pezinku.

Niekedy tam bol ozajstný Pan-ský chodník. Volali to tak preto, že skôr, než bola za Cajlou psychiatric-ká liečebňa, boli tam kúpele a kasí-no. Panstvo sa tam chodilo zabávať a  dlhú cestu popod vinohradmi im lemovala majestátna alej stromov. Tie statné lipy a gaštany rástli pri ceste ešte dlho potom, čo pánov nahradili súdruhovia. Desaťročia stáli stromy v majestátnej línii. Z jednej strany

boli vinohrady a z druhej podmoče-né lúky. Všetci im dali pokoj a vzdali úctu. Expanziu novodobých mocipá-nov už prežiť nedokázali. V skorú jar tohto roka padlo za obeť pílam dva-násť statných stromov. Pripusťme, že jeden – dva boli v zlom stave. Príbeh ich posledných mesiacov je smutný, ale aj poučný. Nie každý, kto vystu-puje ako ochranca prírody a stromov, ním aj naozaj je.

Stromy, ktoré možno začali rásť ešte

v Rakúsko-Uhorsku, prežili Česko-slovesko, prvorepublikové, povojno-vé, s pomlčkou i bez nej, dve svetové vojny a bohvie čo ešte, byrokratická mašina, ktorá sa vôbec nedíva na kul-túrnu hodnotu takýchto stromov, ich dokáže odsúdiť na smrť. A to z dôvo-du, ktorý postráda logiku.

V rozhodnutí, ktorým bol vydaný súhlas na výrub týchto 12 kusov stro-mov – 11 líp a jeden pagaštan kon-ský sa píše, že ich výrub je „z dôvo-du realizácie stavby „Rekonštrukcie miestnej komunikácie Panský chod-ník – rozšírenie cesty a dobudovanie chodníka a verejného osvetlenia – II. etapa.“ Z takto formulovaného textu vyplýva domnienka, že stromy mu-seli ustúpiť novému chodníku, alebo rozšírenej ceste. Pohľad späť do pod-mienok súťaže na zhotovenie sta-vebného diela zvyšuje pochybnosti.

V opise zákazky – stavebného diela sa doslova píše: „Vybudovanie pešej ko-munikácie chodníka pozdĺž miestnej komunikácie na ulici panský chodník v Pezinku v celkovej dĺžke cca 200 m vrátane 4 bodov verejného osvetle-nia...“.

Nikde ani slovo o rozširovaní cesty pre autá. Z týchto plánov zišlo. V sú-ťažných podkladoch a ani v doku-mentácii k výberu nie je ani zmienka o potrebe vyrúbania stromov. Zostal

iba chodník. Žiadna rozšírená cesta. Prečo? „V rámci tejto etapy mesto momentálne neuvažuje nad žiadnou investíciou,“ povedala pre denník SME krátko pred dokončením chod-níka v máji 2014 Ľubica Mezeiová, vedúca oddelenia investičnej výstav-by, realizácie a územného plánu.

Aj firma, ktorá zákazku získala a  zrealizovala, si uvádza v referen-ciách, že pre mesto Pezinok robila iba „chodník so zámkovej dlažby, verejné osvetlenie, spevnené zatrávňovacie prvky“. Žiadne rozširovanie cesty.

Zdalo by sa, že stromy prežili nielen výstavbu chodníka, ale aj plán mes-totvorcov z radnice a budú ešte dlho robiť chodcom a cyklistom v lete tieň a v zime chodcom a vodičom orien-tačné body. Všetkým spomienku na krajinu predkov, ktorí si ju vážili a do-kázali ju po stáročia kultivovať. Omyl!

Na jar 2015 ich pracovníci firmy PE-TMAS vyrúbali. Cesta sa síce zatiaľ nerozširuje, ale bolo by predsa škoda nevyužiť povolenie na ich výrub, keď sme si ho už raz navrhli, schválili a aj bez protestov verejnosti naplánovali... Ako k tomu povedala hlava mesta: „Treba sa tam naozaj prísť pozrieť. My vyrúbavame v prvom rade dreviny náletové...“

Bol som tam a videl som.-vm-

Preèo zmizli storoèné stromyPreèo zmizli storoèné stromy

foto

: ww

w.pe

zino

k-na

hlas

.estr

anky

.skfo

to: w

ww.

pezi

nok-

nahl

as.es

tran

ky.sk

6 NEOBYÈAJNE OBYÈAJNÍ ¼UDIA

Sestrièka z rozkvitnutej záhrady

Alenka, keďže ste sa narodili v Pezinku a prežili ste tu svoje det-stvo, čo z neho si najviac pamätáte?

Detstvo, ktoré som prežila, bolo krásne a dopriala by som ho všet-kým. Narodila som sa v Cihelni (v  Tehelni). Ja som nielen Pezin-čanka, som cihelnárka a som na to hrdá. Keďže sme tu všetci vyrastali ako malí chlapci, nikdy som nebo-la malým dievčaťom. Spolu sme sa hrali, spolu sme vyvádzali a spolu sme občas dostali aj na zadok. Keď jeden z rodičov volal deti domov, pribehli sme všetci. Držali sme spo-lu ako jedna veľká rodina. V Pezin-ku boli vytvorené partie, podľa toho, v ktorej časti Pezinka deti bývali. Naše územie Cihelňárov ohraničo-vala rampa. Kúpavať sme sa chodili do jamy (terajšie smetisko), ktorá sa nachádzala uprostred krásnej prí-rody . Bola tam krásna čistá voda. Na Figure (kopec pri Tehelni) sme sa hrávali na indiánov. Aj preto som možno chcela byť Nšoči, potom lekárkou, sestričkou, hasičom a aj vojakom. Veľa ľudí z môjho detstva už nie je medzi nami, no najviac ma teší, že kamarátstva ktoré vtedy vznikli, prerástli – dá sa povedať – do rodinných vzťahov a pretrvávajú dodnes. Stále sme dobrými pria-teľmi, vieme si pomôcť a tešíme sa z našich stretnutí.

Malé dieťa rado sníva o tom, čím raz bude. Aké boli vaše sny?

Prvý sen sa mi splnil v mojej mla-dosti. Niekoľko rokov som ako po-žiarnička viedla družstvo mladých požiarnikov – Plameň. Mávala som v ňom 60 detí, s ktorými sme absol-

vovali rôzne súťaže. Mojim druhým a vlastne životným snom bolo stať sa pôrodnou babou. Aj tento sen sa mi splnil. Hoci pracujem v ordiná-cii všeobecného lekára, volajú ma k pôrodu nielen kamarátky, ale už aj ich deti. Veľmi ma teší, že môžem po-zorovať, ako rastú deti, ktorým som pomohla na svet. Okrem iných som bola aj pri narodení prvého Euro die-ťaťa na Slovensku. Toto povolanie je zároveň mojím poslaním. Nie je to len práca, ktorá ma baví najviac zo všetkého, ale je to naozaj splnený sen.

Práca zdravotnej sestry vyžaduje často nielen profesionálny prístup, ale aj trpezlivosť, odvahu a hlavne srdce plné porozumenia a súci-tu... Čo pomáha zdravotnej sestre načerpať nové sily, pohladiť srdce a dušu?

Svoju prácu mám veľmi rada. Ľudí, ktorí chodia k nám do ambulan-cie, poznám už dlhé roky. Pre mno-hých z  nich som nielen zdravotnou sestrou, ale aj bútľavou vŕbou. Ak môžem, pomôžem im. Ak sa nedá, aspoň ich vypočujem. Sú dni, keď je človek vyčerpaný a nevládze ísť ďa-lej. A práve v tej chvíli, keď všetko chcete vzdať, otvoria sa dvere a v nich stojí mamička s dieťaťom, ktorému som pomohla prísť na svet. Vtedy si uvedomím, že ešte stále sa oplatí žiť. Veľa, veľa energie mi dodáva aj moja rozkvitnutá záhrada. Keď sa o kvety staráte s láskou a prihovárate sa im,

Kráčajúc po chodníku, mysliac na povinnosti, ktoré máme pred sebou, zaťažení všetkým, čo sa deje okolo nás, prestali sme si všímať samých seba. Akoby sa Zem rýchlejšie točila, čas sa nedá dobehnúť a už vôbec sa nedá stih-núť všetko, čo sme si naplánovali. Sme k sebe čím ďalej, tým viac náročnejší. Snažíme sa o nemožné, snažíme sa dr-

žať krok s časom. A to sa nám občas ne-darí. Zúfalo hľadáme možnosti, spôsoby a cestičky, ako splniť, dosiahnuť a docie-liť všetko, čo sme si na seba nakládli.

Trend dnešného života nás poháňa neúprosne vpred. Niekde medzi tým šialeným tempom, povinnosťami a sta-rosťami a nutným časom na odpočinok si stíhame občas pozrieť časopisy, novi-

ny, alebo správy v televízii. Dozvieme sa, čo sa deje u nás i vo svete. Ľudí, kto-rých stretávame, tých ktorých potrebu-jeme, berieme ako samozrejmosť. Za-búdame, že aj to sú bytosti s vlastným životom, s vlastnými radosťami a  sta-rosťami.

V tejto rubrike vás chcem zoznámiť práve s takýmito ľuďmi. Neuvidíte ich

ani v našich a ani vo svetových mé-diách.

Sú to obyčajní ľudia, ktorí svojou neobyčajnosťou dokážu nezištne po-máhať nám ostatným, rozdávať radosť, dobro a lásku. Neobyčajne obyčajní ľu-dia, ktorí žijú medzi nami a zaslúžia si, aby sa o nich ostatní dozvedeli.

Ada Oravcová

odmenia sa vám krásou, ktorá vám radosťou naplní srdce aj dušu.

Pred mnohými rokmi vám diag-nostikovali sklerózu multiplex. Zmenila vám táto choroba život?

Začiatok života s diagnózou skleró-za multiplex bol ťažký. Najskôr to bola choroba, ktorá mi naháňala strach. Mala som malé deti a veľmi som ich chcela vychovať, pripraviť do živo-ta. Časom som sa s touto chorobou zmierila a naučila som sa s ňou žiť. Ciele, ktoré som si kládla, boli zo za-čiatku krátkodobé a vždy som dúfala, že sa naplnia. Sú dni, keď je mi veľmi ťažko, no každá bolesť prejde a znovu sa môžem postaviť na nohy a ísť ďalej. Medzi ľuďmi a v práci zabúdam na svoju každodennú vernú spoločníčku a jednoducho žijem najlepšie, ako sa len dá. V Pezinku máme veľa ľudí v

rôznom veku, ktorým diagnostikova-li sklerózu multiplex, a keď sa niekto-rý z nich dozvie, koľko rokov už mám toto ochorenie a že sa s ním dá naučiť žiť, pozbierajú odvahu a snažia sa pri-jať svoj osud, aby mohli čo najlepšie prežiť svoj život.

Vaše rodné mesto Pezinok sa ne-ustále mení. Chýba vám niečo, čo tu bolo a už tu nie je?

Nechýba mi chodník, ani budo-va. Najviac zo všetkého mi chýbajú ľudia, ktorí už nie sú medzi nami. Patria do mojich spomienok, boli súčasťou môjho života. Čas beží tak veľmi rýchlo a my sa nestíhame stre-

távať so svojimi blízkymi, či priateľ-mi. A  jedného dňa ich niet. Vtedy si uvedomíte, že s nimi ste stratili kúsok svojho života.

Človeku, ktorý vstúpi do vašej or-dinácie, padne do očí plno anjelov rozostavaných po policiach a  ná-bytku. Sú anjeli vašou záľubou?

Mojou veľkou záľubou sú knihy. Otec zbieral roky „Zelenú knižnicu“ a ja som ju po ňom zdedila. Veľmi rada čítam. Tí krásni anjeli v ordiná-cii prileteli ku mne samy. Nikdy som zbierať anjelov nezačala. Postupne mi tu samy pribúdali a ja som veľmi rada, že ich mám okolo seba.

Čo napĺňa váš život a čo vás robí naozaj šťastnou?

Mojím najväčším šťastím sú moje deti. Ich láska a opora ma robia šťastnou a viem, že pre ne sa na-ozaj oplatí žiť. Mám z nich veľkú radosť, pretože v živote už dokázali veľa vecí. Sú tým najvzácnejším, čo v živote mám. No a samozrejme, že k šťastiu patrí aj moja rodina a všetci dobrí priatelia.

Je niečo, čo by ste si želali z celé-ho srdca, niečo, čo by ste zmenili, alebo chcela urobiť lepším?

Mojím najväčším želaním je zdravie. Keď máte zdravie, môžete mať všetko. Rodinu, prácu, penia-ze. Toto by si mali uvedomiť všetci a hlavne mladí ľudia. Ak vám chý-ba zdravie, ťažko dosiahnete úspe-chy, ťažko v práci zarobíte peniaze. Zdravie vám nič nenahradí. Aj preto pri gratuláciách je zdravie to hlavné, čo želám každému. No a v dnešnom svete by som chcela odkázať všet-kým, že s úsmevom a dobrou nála-dou ide všetko lepšie a ľahšie. Ľudia by nemali zabúdať byť k sebe milí. Mali by sa vedieť rozprávať a po-čúvať. Často chýba človeku odvaha povedať tomu druhému, čo má na srdci. Krásne to bolo povedané vo filme „Pošli to ďalej“. Ak by ľudia našli odvahu spolu komunikovať a rozprávať o všetkom, čo ich trápi a  spolu by začali riešiť problémy, svet by bol znovu o niečo lepší.

ALENA HUPKOVÁ

foto

: aut

orka

a ar

chív

7MESTSKÉ ZASTUPITE¼STVO

Dovolenkové obdobie sa nám skončilo. Veríme, že ste si oddýchli a nabrali mnoho síl do ďalších po-dovolenkových mesiacov.

Na tomto mieste vám prinášame termíny a miesta, kde sa môžete stretnúť s našimi poslancami mest-ského zastupiteľstva v Pezinku.

Radi si vás vypočujeme a budeme sa snažiť vaše postrehy či problémy predostrieť na rokovaniach mest-ského zastupiteľstva.

1V júlovom čísle Pezinčana v  článku „Zatĺkať, zatĺkať, zatĺ-

kať” pán primátor napísal, citujeme: „Spolu s primátorom sa tam stretli nielen obyvatelia, ale aj podnikatelia a aj pisateľ pamfletu namierenému voči mestu a proti primátorovi, pán Bartoň”. V májovom čísle pán pri-mátor napísal: Povedal mi (Bartoň) do telefónu, že on článok v tejto po-dobe nenapísal, dal k nemu len pod-klady a meno.” T. j. raz je pán Bartoň pisateľ pamfletu, inokedy ho nepí-sal... Pán primátor, jedno z týchto vašich tvrdení je klamstvo. Mohli by ste nám prezradiť, ktoré?

2 V tom istom článku pán primá-tor napísal: „Čo-to sme sa všetci

dozvedeli aj o kanalizácii na Ulici za dráhou. Žiaľ, redakcia (Srdca Pezin-ka) zrejme vedome zamlčuje podsta-tu, a to, že mesto a primátor v tejto veci dlhodobo v prospech obyvateľov konajú!” Pán primátor, mohli by ste našim čitateľom prezradiť, aké konkrétne kroky v prospech oby-vateľov na Ulici za dráhou ste Vy, ako primátor a aj mesto od roku 2006 (t. j. dlhodobo) vykonali? Aké konkrétne riešenia problému s kanalizáciou ste navrhli, a prečo sa tieto riešenia nezrealizovali? Dávame Vám príležitosť zverejniť podstatu, o ktorej tvrdíte, že sme ju „zrejme vedome” zamlčali...

3Pokračujeme ďalej pri čítaní článku pána primátora: „Grell

sa sťažuje, že mu redakcia Pezinča-na neuverejnila jeden článok v zmys-le práva na odpoveď. Dostal však právne podložené zdôvodnenie, a ak je presvedčený, že redakcia nekona-la správne, môže sa obrátiť na súd. Nech sa páči.” Citujeme z  „právne podloženého” zdôvodnenia, ktoré sme obdržali od pána primátora: „vydavateľ periodickej tlače a tla-čová agentúra nie sú povinní uve-rejniť odpoveď, ak by bol uverejne-ním odpovede spáchaný trestný čin, priestupok, alebo iný správny delikt, alebo by jeho uverejnenie bolo v roz-pore s dobrými mravmi” Mohli by ste nám, pán primátor, presne definovať, aký trestný čin alebo správny delikt by bol spáchaný uverejnením našej odpovede? Aké konkrétne znenie našej odpove-de by bolo v rozpore s dobrými mravmi? Nie je to náhodou tak, že uverejnenie našej odpovede by dokázalo Vaše klamstvá a dotklo by sa najmä Vašej povesti a Vašich dobrých mravov? Redakcia Srdca Pezinka

Naši poslanci Poslanci Deň Kedy Kde najbližšie stretnutie

1. obvod Muškát+ Centrum

Štrbová, Hianik

každú prvú stredu 17.00 Gazetino,

Štefánikova ul. 7. 10. 2015

2. obvod Cajla Tahotná každý prvý pondelok 18.00 Klub Cajlanov 5. 10. 2015

3. obvod Sever Grell, Mizerová

každý prvý pondelok 17.00 Pekáreň

Bageta Sever 5. 10. 2015

4. obvod Juh+Sa-hara, Starý dvor

Mikláš, Žárska

každý prvý štvrtok 17.00 Kaviareň Mólo 1. 10. 2015

5. obvod Grinava Šmahovský každý prvý pondelok 17.00 Grinava

Pizzeria 5. 10. 2015

Poslanecké dni na mestskom úrade sú určené na každú prvú stredu v mesiaci od 16.00 do 18.00.

TRI OTÁZKY PRIMÁTOROVI

V júlovom čísle Pezinčana pán primátor o nás napísal, že sme:  „...obvinili poslancov, členov občian-skej iniciatívy Spoločne pre Pezinok, z rozpredávania mestského majetku a predaja za polovičnú cenu... Nič také totiž poslanci za OI Spoločne pre Pezinok nikdy neurobili.”

Podľa vyjadrenia hlavnej kontro-lórky, ktoré máme k dispozícii, tak

poslanci za OI Spoločne pre Pezinok urobili dňa 12. 2. 2015 na zasadnutí mestského zastupiteľstva v Pe zinku. Z vyjadrenia hlavnej kontrolórky vy-beráme:

V roku 2008 boli stavebné pozem-ky predané developerovi za 1500 Sk/m2 (t.j. cca 50 eur/m2).

Na návrh viceprimátora Andela dňa 12. 2. 2015 poslanci za OI SPP odsúhlasili predaj stavebných po-zemkov za 25 eur/m2 tomu istému developerovi.

Z uvedeného vyplýva, že v roku 2015 sa pozemky predávali za polo-vičnú cenu oproti roku 2008.

Zdôrazňujeme, že tieto fakty netvr-díme len my, ale aj hlavná kontrolór-ka...

Ale podstatné je však niečo úplne iné. Mestá a obce sú totiž na základe zákona povinné predávať svoj maje-

tok minimálne za trhovú cenu.Vyzývame preto pána primátora,

aby zverejnil analýzu, že cena 25 eur za 1 meter štvorcový za stavebný po-zemok je trhová cena, za akú sa bež-ne takéto pozemky v Pezinku predá-vajú. Túto analýzu by mal mať, ako by inak vedel, že predáva majetok bez porušenia zákona! Ak túto sumu primátor dokáže, potom bude môcť tvrdiť to, čo písal v júlovom čísle Pe-zinčana, citujeme: „Milan Grell nás opäť presvedčil, že keď už nedokáže chlapsky priznať, že viceprimátora Miloša Andela obvinil neprávom, tak musí „zahmlievať“ a  písať ďa-lej hlúposti, ktoré s jeho morálnym prešľapom vôbec nesúvisia.”

Podľa pána primátora Milan Grell píše hlúposti. Hlavná kontrolórka však tvrdí, že píše pravdu.

Redakcia Srdca Pezinka

Hlúposti?

Dňa 8. júla som sa spolu s ďalšími občanmi a pod-nikateľmi Pez-inka zúčastnil rokovania s  ria-diteľom Brati-slavskej vodáren-skej spoločnosti

(BVS) ohľadom kanalizácie na Ulici za dráhou. Na rokovaní bol prítomný aj pán primátor, ktorý rokovanie zor-ganizoval. Po prečítaní článku pána primátora, ktorý uverejnil vo svojich novinách Pezinčan pod názvom „Za-tĺkať, zatĺkať, zatĺkať!” mi nedalo, aby som nereagoval.

Pán primátor na jednom z rokova-ní ohľadom kanalizácie na Ulici za dráhou tvrdil, citujem „Pozor. Mesto s  tým nič nemá. Ani zo zákona. Ne-mám žiadny papier alebo zákon, ktorý by jednoznačne hovoril, že za to zod-povedá samospráva. Nič také neexis-tuje a dokiaľ to nebudem mať na sto-le, tak sa nebudem o tom baviť, lebo

mám dostatočné množstvo právnikov a odborníkov, ktorí tvrdia, že nie. Tak sa o tom nebavme.” Na to sa jeden zo zúčastnených primátora opýtal: „To občania Za dráhou nepatria k Pezin-ku?” Odpoveď primátora: „Akú máte oporu v zákone? Však mi neriešime len občanov Pezinka, my riešime sú-kromné firmy. Nie občanov Pezinka.”

Zo strany primátora Pezinka som si zvykol, že podnikateľov pokladá za, takpovediac, nepriateľov. Keď som za-čínal podnikať a rozhodoval som sa, kde založím svoju firmu, rokoval som so starostom neďalekej obce, ktorý mi ponúkol na predaj pozemok, aby som tam založil firmu a zamestnával ľudí... Bol ochotný investovať aj do infraš-truktúry (nová cesta a pod.) Firmu som však založil v Pezinku, pretože som Pezinčan a lokálpatriot.

S dnešným skúsenosťami s vedením mesta Pezinok som usúdil, že som možno neurobil správne rozhodnutie. Určite by sa mi ľahšie podnikalo nie-kde inde, ako v Pezinku.

Na Pezinku mi však záleží. Netreba hádzať flintu do žita. A Pezinčania raz pochopia, ako sa má starať o svojich občanov dobrý primátor...

Ale obráťme list.Teší ma, že po uverejnení článku

pána Bartoňa v Srdci Pezinka o stave kanalizácie na Ulici za dráhou, sa ko-nečne ľady pohli a vedenie mesta sa začalo týmto problémom zaoberať. Dôkazom toho je aj spomínané ro-kovanie s riaditeľom BVS. Po tomto rokovaní BVS navrhlo alternatívne riešenie: novú kanalizáciu dlhú cca 250  m s napojením na Moyzesovu ulicu. BVS argumentuje aj tým, že ak-tuálna kanalizácia nie je vyhovujúca, pretože sa v nej nachádzajú zvyšky mazutu a náklady vynaložené na jej opravu (cca 2 km) a opravu priľahlej ČOV by boli neekonomické.

Kompetentní by mohli využiť fi-nancie z environmentálnych fondov na vyriešenie ekologického problému kanalizácie v prospech občanov, pod-nikateľov a ochrany ŽP. Pezinčania za to stoja...

Milan Vencel

Bavme sa o riešení...

8 HLÁSNA TRÚBA / PORADÒA

Prváèik a bezpeèná škola – ako druhý domovPrváèik a bezpeèná škola – ako druhý domovSeptember – mesiac ako každý iný

a  predsa pre veľa ľudí trochu špeciálny. September pomaly maže naše spomienky na príjemne prežitú dovolenku, či prázd-niny a pre naše školopovinné deti je to signál, že opäť začínajú povinnosti v škol-ských laviciach.

Ešte si celkom dobre spomínam na svo-je pocity, ktoré som prežíval pri prvých krokoch vedúcich do základnej školy. Boli to silné emócie, bol som plný očaká-vania, čo ma tam čaká i neistoty, ako to tam bude vyzerať, aká bude pani učiteľka a samozrejme noví spolužiaci. Na lavici nás čakala obyčajná ceruzka, guma, pa-pierové pravítko a vo dverách nás vítala milá pani učiteľka, ktorá bola ako naša druhá mama. Verím, že i dnes prváči-kovia a samozrejme aj ich rodičia majú podobné pocity. Deti obavy a očakávania z nového prostredia, rodičia plnú hlavu toho ako to ich syn, či dcéra zvládnu. Je preto dôležité, aby sa deti cítili v škole bezpečne, aby rodičia boli presvedčení, že je to priestor, v ktorom nájdu deti no-vých kamarátov a samozrejme to najpod-statnejšie vzdelanie primerané ich požia-davkám. Okrem rôznych „nástrah“ ako je matematika, slovenčina či prírodoveda je na školách ešte jedna nevítaná hrozba a to je šikana resp. kyberšikana. Ako som už v predchádzajúcich poradniach uvie-dol, šikana je tu medzi našimi deťmi, či už na školách, alebo všade tam, kde je do-stupné virtuálne prostredie. Nemôžeme sa tváriť, že sa nás to netýka, pretože ši-kana a jej rôzne formy vážne poškodzujú zdravie našich detí – obetí ako aj zdravý duševný vývoj agresorov, jej páchateľov.

Pre lepšie pochopenie resp. odhale-nie šikany uvediem dva životné príbehy z mnohých šikanovaných detí.

Prvý príbeh popisuje matka Katky, ktorá bolo šikanovaná spolužiačkou.

„Prvé príznaky, ktoré som si všimla, že niečo nie je v poriadku, že dcéra začala odmietať chodiť do školy a to z rôznych dôvodov. Najskôr tvrdila, že ju bolí bru-cho, potom hlava a stále niečo iné. Keďže sa to opakovalo prestávala som jej veriť. Dcéra nakoniec priznala, že dôvodom jej obáv je spolužiačka, ktorá jej robí stále zle. Následne priznala, že aj všet-ky stratené veci v minulosti a peniaze jej pobrala ona. Informovala som o tom triednu učiteľku. Tá si ma však vypočula a to bolo všetko. Nič sa neriešilo, až kým spolužiačka nezaútočila na dcéru fyzicky. Telefonovala som riaditeľke, ale tá sa od problému držala v ústraní. V zúfalstve som zatelefonovala do pedagogicko-psy-chologickej poradne, kde ma okamžite objednali na pohovor. Po začatí konania

V prázdninovom vy-daní Pezinčana som sa dozvedel, že som jeden z dvoch poslancov, ktorí „projekt nepodporili“. Spolu s kolegyňou Bož-kou Mizerovou sme sa

však iba hlasovania zdržali. Išlo o dlhodobý prenájom priestorov pre súkromnú spoloč-nosť, ktorá mala zámer zriadiť si v budove na ulici M. R. Štefánika 10, patriacej mestu, dialyzačné stredisko a nefrologickú ambu-lanciu. Prvé, čo ma zarazilo bolo, že pod článkom s takýmto hodnotiacim úsudkom voči mestským poslancom je podpísaný ako autor nejaký MsÚ. Teda skratka, ktorá sa bežne používa pre označenie Mestského úradu, na čele ktorého stojí prednosta. Ne-myslím si, že Mestský úrad (MsÚ) by sa mal vyjadrovať k tomu, ako hlasujú jednot-liví volení poslanci.

Poviem úprimne, vítam, že takéto špe-cializované zdravotnícke zariadenie bude v Pezinku. Na druhej strane si myslím, že takéto zariadenie do tejto konkrétnej ad-ministratívnej budovy na Štefánikovej ulici nepatrí a mohli sme pre „projekt“ poskytnúť lepšie priestory. Napríklad v budove polikli-niky, ktorá je tak isto mestským majetkom, a ktorá je vo svojej podstate projektovaná a vybavená ako zdravotnícka budova. Mu-síme si uvedomiť, že do dialyzačného stre-diska nechodia jednotliví pacienti samo-statne po vlastných, ako do úradu. Sú tam privážaní buď sanitnými vozidlami, alebo rodinnými príslušníkmi. Dialýza trvá nie-

koľko hodín a prevádzky týchto zariadení sa neobmedzujú len na bežný pracovný čas a pracovné dni. To znamená, že k takémuto dialyzačnému stredisku je potrebné pomer-ne veľké obslužné parkovisko, aby sa tam vozidlá, neraz čakajúce na svojho pacienta aj niekoľko hodín, pomestili. Parkovanie, vzhľadom na zníženú mobilitu pacientov nemôže byť vzdialené od budovy. Stredisko budú navštevovať aj pacienti z okolia nášho mesta, takže aj prístup sanitiek z hlavných komunikácií by mal čo najmenej zaťažovať cesty a okolie dialyzačného strediska, ale aj samotných pacientov.

A teraz si porovnajme obe budovy. Admi-nistratívnu budovu, kde sídli teraz Okresný úrad a budovu Mestskej polikliniky. U mňa jasne na body vyhráva budova polikliniky! Som presvedčený, že veci máme robiť dobre a s dlhodobým pozitívnym efektom tak, aby jeden dobrý efekt, ako je zriadenie dialy-začného centra, nebol zmazaný viacerými negatívnymi, nezamýšľanými. Niektoré z týchto argumentov proti umiestneniu do budovy na Štefánikovej uviedol v písom-nom stanovisku (pre neúčasť) poslanec a lekár MUDr. Richard Demovič. Pezinča-nia ho poznajú ako výborného lekára, ale pôsobil aj vo významnej funkcii šéfa úradu dohľadu nad zdravotníctvom celého Slo-venka. Nemyslím si, že sa problematike ta-kýchto „projektov“ nerozumie. Aj preto som projekt v takejto podobe, teda umiestnenie dialyzačného centra v administratívnej bu-dove uprostred mesta, „nepodporil“.

Milan Grell

zo strany psychologičky a návštev v škole sa začalo o probléme hovoriť medzi deť-mi aj rodičmi na mimoriadnom združe-ní. Rodičia útočníčky, samozrejme, školu ignorovali. Podstatné však bolo, že dozor cez prestávky viac sledoval deti a ich sprá-vanie. Spolužiačka bola nakoniec prelo-žená do špeciálnej školy. „Moja dcéra už chodí do školy bez strachu a zlepšil sa jej aj prospech,“ dodala šťastná matka.

Druhý príbeh popisuje psychológ, ktorý liečil Janka:

„Janko bol vždy skôr zakríknutý a tichý chlapec. V škole si však nakoniec našiel nejakých kamarátov a vyzeralo to, že je v triede spokojný. Prvý stupeň zvládol bez problémov a celkom dobre sa učil. V šiestej triede došlo k zlúčeniu dvoch tried do jednej, pretože veľa žiakov odiš-lo. Deti z oboch tried si postupne hľadali nových kamarátov a čoskoro sa vytvorili nové priateľstvá. Jankovi odišli dvaja naj-bližší kamaráti a on zrazu zostal v triede sám. Nová partia vytvorená z chlapcov z  druhej triedy začala Janka trápiť. Naj-skôr to vyzeralo len tak nevinne, niekedy mu zobrali desiatu, inokedy zasa po ňom hodili špongiu, alebo ho len tak sotili na zem. Neskôr sa však týranie začalo pritvrdzovať. Janko musel spolužiakom slúžiť a nosiť im peniaze. Šikana postup-ne naberala podobu dokonale zorga-nizovaného teroru, kde na vrchole bola partia šikanujúcich, zvyšok triedy sa ti-cho prizeral a Janko bol stále pod väčším psychickým tlakom. Rodičia si všimli, že chodí do školy nerád, býva viac chorý, ale nič sa od neho nedozvedeli. Nakoniec sa Janko dostal pod taký tlak, že sa úplne zo-sypal a rodičom všetko povedal. Škola sa pokúšala riešiť túto situáciu, ale nemali, žiadneho skúseného pedagóga, ktorý by zvládol celú triedu a chlapci – agreso-ri boli z tzv. „lepších rodín“. Rodičia sa preto rozhodli zobrať Janka zo školy preč a začal navštevovať detského psychológa, aby mu pomohol vyrovnať sa s následka-mi šikany. Psychológ mu odporučil začať s nejakým športom, najlepšie sebaobra-nou na posilnenie sebavedomia.

Tento príbeh mal šťastný koniec a Janko sa začal venovať Judu pre deti, ktoré tré-nuje už tretí rok. Nová škola, psychológ a šport mu postupne vyliečili jeho osla-bené sebavedomie.“

Uviedol som príklady šikany zo šťastným koncom, ale žiaľ veľakrát šikana zanecha-la na deťoch trvalé následky a dokonca aj s  tragickým koncom. Odborníci sa zho-dujú, že vykoreniť šikanovanie nie je jed-noduché, pretože obeť má pocit poníženia a je odkázaná na pomoc. Najdôležitejšia je všímavosť učiteľov a rodičov a ich ochota miešať sa do problémov detí. Šikanované dieťa chodí zo školy často uplakané, stráni

sa ľudí a uzatvára sa do seba. Nezriedka sa začnú z domu strácať veci a  peniaze. Ak dospelí zaregistrujú podobné správanie dieťaťa, treba situáciu okamžite riešiť a in-formovať učiteľa alebo psychológa. Proti šikanovaniu niektoré školy bojujú veľmi

aktívne. Preto je pri nástupe do školy veľ-mi dôležitá komunikácia pedagóg – rodič a žiak – pedagóg. Dôležité je poznať všetky riziká a zároveň opatrenia školy, aby sa ši-kane predchádzalo.

Mgr. Roman Šmahovský, www.snek.sk

BLOGOVISKO MILANA GRELLA

PORADÒA

1Pri nástupe do školy informujte svoje die-ťa o možnom nebezpečí a jednotlivých

prejavoch šikany napr: formou príbehu či rozprávky.

2Zdôraznite mu, že sa nemusí báť otvorene hovoriť o šikane.

3Venujte sa svojmu dieťaťu počúvajte ho, všímajte si všetky detaily z rozprávania

o škole i mimo nej.

4Zoznámte dieťa zo širším okruhom osôb, na ktoré sa môže v prípade potreby obrá-

tiť.

5Zdôraznite mu, že nikto nemá právo ubli-žovať druhým. Vhodné je použiť príklady

napr. z rozprávok.

6Upozornite deti na kriminálne pozadie a následky takýchto skutkov medzi dospe-

lými a možnosti stíhania ich páchateľov.

7Informujte dieťa o tom, že vhodnou obra-nou proti šikane je dobrá partia a kama-

ráti, ktorí sa neboja pomôcť jeden druhému a prejavy šikany oznámiť.

8Pri pravidelných návštevách i rodičov-ských schôdzkach sa informujte nielen

o prospechu vášho dieťaťa, ale i o zaradení dieťaťa v kolektíve, popr. sa pýtajte na jeho chovanie po vyučovaní i mimo neho.

9Porozprávajte sa o svojich obavách s uči-teľom, pýtajte sa učiteľa na jeho názor na

šikanu a nebojte sa s ním spolupracovať. Je to váš spojenec.

10Pýtajte sa učiteľov, či sa problémom šikana zaoberajú, ako šikanu zisťujú,

ako následne postupujú a či sledujú prejavy chovania i mimo vyučovania: cez prestávky, v družinách.

Na záver pár rád rodièoM zaèínajúceho školáka:

9RELAX

NA VTIPNÚ NôTU

Autor: Juraj

Mitošinka (expr.)

vzdorovitodraním zbavia rúbe pre kilo-

šikmo,

(zried.)

Pomôcky: kin, falat, RI, renín, lár, oat

vzdialil Erika (dom.) daruje vyrúbil

clo

zvuku šedým priekupník

koní

meno leukocytu

líškyny vínnej

vedúce

tráva

(dom.)

vzorec nitridu uránu

rozotieral enzým

vretienko

Ondrej (dom.)

zoznam mien lanovie

Pomôcky:

bin, lovár, tomka

jazykový prejav

Emanuel (dom.) drgol

receptu jednotka

(expr.)meno

opar

Alojzia (dom.)

kolenná

nitrid nióbu

gibon bieloruký

anglicky

Otília (dom.)

lepením pripevnilo

MPZ

titánu

na olejTivadar (dom.)

Otázka na rádio Jerevan: Ako najjednoduchšie a najrýchlejšie odpojím klávesnicu od počítača?Odpoveď: Pôjdete do Nortonu, napíšete crush a odenterujete 10 kilovým kladivom...

Američan kupuje od starého Lorda jeho letné sídlo. „Viete,” zdôveruje sa mu, „počul som, že tu straší.” Lord: „Tomu neverím, chodím do tohto sídla už 300 rokov a žiadneho ducha som tu nikdy nevidel.”

Viete, komu sa môžete zdôveriť so svo-jim najväčším tajomstvom?Klamárovi, lebo aj keď to niekomu po-vie, nik mu neuverí.

V minulom čísle vám poslala pozdrav spe-váčka Katka Hasprová, ktorá je zároveň aj kráľovnou detských sŕdc. V tomto čísle vám posiela pozdrav herečka Janka Lieskovská, ktorá účinkuje v seriáli Chlapi neplačú, v ktorom stvárňuje Táňu.

5 4

1 5 7 6

6

7 2 9 8 1 6

6 2

9 7 1

4 8

7 8

1 5 9

10 FÓRUM

Mesaèník o �ivote v našom meste, Mesaèník o �ivote v našom meste, èíslo 3, roèník II, marec 2015èíslo 3, roèník II, marec 2015

Mesačník o živote v našom meste. Vydavateľ: Občianske združenie Srdce Pezinka. Adresa redakcie: Holubyho 16, 902 01 Pezinok. Predseda redakčnej rady: Milan Grell. Redakčná rada: Jarmila Volnerová, Kvetoslava Štrbová, Roman Šmahovský, Eduard Stach, Jozef Mikláš, Katarína Hlavandová. Vedenie redakcie a grafická úprava: Tomáš Píš. Kontakty: redakcia@srdcepezinka.sk, reklama@srdcepezinka.sk, info@srdcepezinka.sk Náklad: 10 000 kusov, distribuované do poštových schránok, mesačník nájdete aj v týchto prevádzkach: Bubo café, Holubyho ul.; Papiernictvo Grafit, Holubyho ul.; Kvetinárstvo Vachová - OC Mólo; Mäsiarstvo Danas - Uherčík, ul. M. R. Štefánika; Stavebniny Stavkvet, Moyzesova ul.; Sídlisko Sever, Pekáreň Častá, Novomeského ul., nepredajné. IČO 42361702, EV 4972/14, ISSN 1339-7176, II. ročník www.srdcepezinka.sk

aktuálne info o našom meste: www.srdcepezinka.sk

SÚ�A�SÚ�A�Vyhrajte vstupenky na folkový koncertVyhrajte vstupenky na folkový koncertV našom letnom dvojčísle ste

mali možnosť súťažiť o vstupenky na dve krásne kultúrne podujatia.

Vstupenky na dvojkoncert No Name a Chinaski v pezinskom am-fiteátri vyhrala Katarína Malacká a vstupenky na októbrový koncert Alexandrovcov v Bratislave získala Mariana Šusteková.

Aj v septembrovom čísle Srdca Pezinka vám prinášame pravidelnú súťaž o dve vstupenky, tentokrát na koncert folkovej skupiny Žalman a spol. 23. 10. 2015 v MsKS v Modre.

Stačí odpovedať na súťažnú otázku a mať trochu šťastia pri žrebovaní.

Otázka:Aké životné jubileum oslávi bu-dúci rok frontman kapely Pavel Žalman Lohonka?

Správne odpovede spolu s kon-taktnými údajmi a telefónnym číslom posielajte na adresu sutaz@srdcepezinka.sk do 25. 9. 2015.

Výhercu budeme kontaktovať.

Zvieratá dokážu byť vďačnej-šie a vernejšie ako ľudia. To je už všeobecne známe. Stovky dobrovoľ-níkov po celom Slovensku sa snažia pomáhať opusteným zvieratám, no najmä psom. Útulky a karantén-ne stanice sú preplnené a len dob-rá vôľa, láska k zvieratám a pocit zodpovednosti s tým dokážu niečo urobiť.

Karanténna stanica Pezinok je pr-votnou „zastávkou“ psov z Pezinka, ktorí sa ocitli na ulici, či už vlastným pričinením, že utiekli svojim maji-teľom, alebo sa z nich stali nechcení a  nepotrební spoločníci, prípadne kvôli zlej situácii ich pánov. Ka-ranténna stanica Pezinok má svoje striktné pravidlá, ktoré sú odlišné od útulkov, a preto aj pobyt psov má mnohé obmedzenia. Dobrovoľníci sa síce snažia hľadať takýmto psom nové domovy, no i keď sa to nie vždy po-darí, občas končia aspoň v dočasných opaterách. Takýmto psom sa dostáva úplne inej starostlivosti, no už samot-ný názov tejto aktivity hovorí o tom, že je len dočasná a hľadá sa im trvalý domov. Rôzne lokálne skupiny na so-ciálnych sieťach, ktoré spravujú väč-šinou dobrovoľníci a pomáhajú takto na úkor svojho voľného času a často aj vlastných financií, sú plné takýchto psov. Avšak, mnohí ľudia sú skeptic-kí a volia radšej šteniatka z rôznych zdrojov. Tie si totiž môžu vychovať podľa svojich predstáv. Mnohokrát však takéto šteniatka nepochádzajú

z chovateľských, ale z množiteľských staníc, kde sú psi držaní v neľudských podmienkach a z „psích matiek“ sa stávajú stroje na ich výrobu. Zvieratá zo psích útulkov však vedia byť ne-konečne vďačné a dokážu vám vašu láskavosť oplatiť takou dávkou lásky a zvieracieho citu, že si to ani nevie-te predstaviť. Ak teda uvažujete, že si zaobstaráte štvornohého miláčika, porozmýšľajte, či by ste aj vy nemohli prispieť svojou troškou na riešenie situácie s opustenými psíkmi. Určite vám to niekoľkonásobne vrátia späť.

Chcete pomôcť Karanténnej stanici

Pezinok? Slovenská aliancia ochran-cov zvierat prepožičala svoj trans-parentný účet dobrovoľníkom, ktorí sa starajú o psov v KS Pezinok nad rámec povinností MsP. Z príspev-kov dobrovoľníkov sa financuje nad-štandardná veterinárna starostlivosť psom z KS Pezinok, ktorá je nevy-hnutná, no nefinancuje ju mesto. Ak chcete pomôcť, môžete túto dobrú vec podporiť akoukoľvek sumou.

Číslo účtu: 5051195197/0900, IBAN: SK0409000000005051195197.

Do poznámky treba uviesť KS Pe-zinok.

Veľká vďaka všetkým za pomoc.

Opäť vám prinášame aj aktuálny prehľad psov v KS Pezinok. Ak by ste im radi poskytli nový domov, kon-taktujte 0903 430 397. V prípade, že máte záujem dostávať informácie, prípadne pomôcť túlavým psíkom z Pezinka, navštívte stránku KS Pe-zinok na Facebooku. Karanténnu stanicu spravuje mesto Pezinok pro-stredníctvom mestskej polície. Tá zabezpečuje aj odchyt túlavých psov.

Jozef Mikláš, foto: autor

Opustené psy potrebujú aj vašu pomoc

Poznáte ma? Chcete ma? · Poznáte ma? Chcete ma? · Poznáte ma? Chcete ma?

NEROOdchytený MsP dňa 22. 8. 2015

v Kučišdorfskej doline Pezinok bez čipu. Je to približne 2 ročný kríženec bull ple-mien, dobráckej povahy, poslušný a veľ-mi milý. Na iných psíkov pravdepodobne agresívny nebude, v KS sa to neprejavilo. Na ľudí maznavý a veľmi poslušný. Od nás odíde čipovaný, odčervený, očkovaný a kastrovaný. Hľadáme dočasnú opateru poprípade aj nový domov.

RITANájdená fenka kríženca jacka russela

v Pezinku. Má odhadom 5 rokov a je veľ-mi mierna, kľudná a rozumná. Má 100% hygienické návyky, nič neničí, nešteká, len odpočíva, na iných psíkov nereaguje. Rita absolvovala operáciu pravého očka na ktorom bola keratomalácia, očko za-chránime a bude sa liečiť. Na adopciu pôjde čipovaná, očkovaná, odčervená a už je sterilizovaná.

ÈERTOdchytený 27. 7. 2015 tento psík na

ulici Myslenickej v Pezinku bez obojku, známky a čipu. Hľadáme pôvodných majiteľov, prípadne dočasnú opateru. V prípade, ak sa nenájde pôvodný maji-teľ, začneme mu hľadať nový domov. Na adopciu pôjde psík, očkovaný, čipovaný a kastrovaný.

11INZERCIA

VÁHATE????

Kde poistiť vozidlo, dom, byt?

Kde uzavrieť životné, úrazové či cestovné poistenie?

UŽ NEVÁHAJTE!!!

HOLUBYHO ul. 16, PEZINOK

Mária Zápražná, tel. 0902 655 083 E-mail: maria.zaprazna@generali.sk

Ako jediná poisťovňa na trhu ponúkame poistenie SOS Partner:pomoc pri dopravnej nehode, servisná pomoc, zľava na poistnom

V novootvorenej pobočke Generali na Holubyho 16vám poradím s výberom najvhodnejšieho poistenia

V školskom roku 2015/2016 pre Vás otvárame: Pohybovo taneèný krúžok pre predškolákov Pohybovo taneèný krúžok pre školákov Spoloèenský tanec pre dospelých Spoloèenský tanec pre stredoškolákov Tanec pre ženy Individuálne formy tanca pod¾a dohovoru

Zápis : streda 16 . 9. 2015 od 18.00 do 19.00 v Dome kultúry, Holubyho 42, Pezinok

KST PETAN a Taneèné centrum CHARIZMA

Info : Štrbová Kvetoslava 0905 264 228; Fb : KST PETAN Pezinok

12 ŠPORT

Úspešná sezóna cajlanských mladíkovMládežnícky futbal na Cajle má dlhú

tradíciu, ktorú sa futbalový klub CFK Pezinok Cajla snaží rozvíjať každý rok. Mladí nádejní chlapci prejdú najskôr rukami toho najskúsenejšieho trénera, pána Jozefa Miškovského, kde sa učia základom futbalu.

Potom sa už postupnými krokmi chlapci zdokonaľujú a začínajú hrať svoje prvé naozajstné zápasy a súťaže. Tak tomu bolo aj pri chlapcoch súčast-nej predprípravky CFK.

Prvé skúsenosti chlapci zbierali na turnajoch. Neskôr sa zúčastnili na sú-

ťaži s názvom DUNAJSKÝ POHÁR, ktorú organizuje FK Hamuliakovo. Chlapci začali hrať svoju prvú súťaž, v  ktorej každé dva týždne systémom jeseň – jar odohrali celkovo 18 zápa-sov, s  výsledkom 12 výhier, 1  remíza a 5 prehier. So skóre 83:39.

Tréner Maroš Borza takto zhodnotil sezónu: „Pred súťažou sme si nedávali žiadne ciele. Chceli sme, aby sa chlapci zohrali a začali postupne naberať her-ný rytmus a sem tam aj niečo z taktiky. Mal som aj troška obavy, aby chlapcov ich prípadné zlé umiestnenie, alebo vý-

sledky nedeprimovali a nedemotivova-li, ale ako sa ukázalo, moje obavy boli zbytočné. Chlapci si na zápasy zvykli, tešili sa na ne a sami sa povzbudzovali. Postupne sme spolu s asistentmi Slavom Polaštíkom a Braňom Jaššom do hry za-pracovávali aj prvky taktiky. Radosť bola pozerať na hru, do ktorej chlapci zapra-covali tieto prvky. Čo sa týka zápasov, tak môžem povedať, že po hernej strán-ke nám nevyšiel iba jeden zápas a  to, keď sme prehrali s Novou Dedinkou 7:0. Ostatné zápasy, aj keď sme prehrali, tak chlapci zahrali to, na čo mali. Ich snaže-

nie bolo nakoniec dotiahnuté do úspeš-ného konca, keď posledným zápasom súťaže, ktorý bol aj priamym zápasom o  tretie miesto, porazili Hamuliakovo 3:2 a získali zaslúžené tretie miesto. Zato treba pochváliť všetkých, či už niekto hral menej alebo niekto viacej. Celkovo preto celý ročník hodnotím pozitívne a ďakujem všetkým chlapcom za vybojo-vané tretie miesto a rodičom za pomoc a prístup k tréningom a zápasom.”

O tento úspech mladých chlapcov sa postarali: brankári Erik Juran, Dušan Sagal a hráči: Samuel Bobovský, Pe-ter Foltanovič, Andrej Polkoráb, Dá-vid Remšík, Daniel Hornáček, Maroš Borza - kapitán mužstva, Matej Kutiš, Lukáš Polaštík, Lukáš Jaššo, Tomáš Po-laštík, Dávid Sedlák, Pavol Pánik-Ba-chorík, Gabiel Šarmír, Filip Grus, Adam Kuklovský, Timotej Čermák, Matej Jaššo, Adam Špačinský a  Matúš Moravčík.

V ďalšom ročníku však budú hrať chlapci novú súťaž a to súťaž prípraviek okresu Pezinok. Aj keď budú mlad-ší ako ich súperi, žiadneho z nich sa chlapci nezľaknú a veria, že na konci sezóny sa budú opäť radovať z pekného úspechu.

Maroš Borza, foto: autor

Je sobotný podvečer, 26. 7. 2015, na námestí v  Pezinku zastavil autobus, z ktorého vystúpilo niekoľko mladých ľudí. Každý z osadenstva autobusu ve-del presne, čoho sa má chytiť. V krátkej dobe vyrástlo niekoľko stán-kov s  občerstvením (na počudovanie zadarmo) a  veľká brána borcov. Iba pezinský hlavný organizátor Bohuš Konečný neveriacky obzerá oblohu: „vydrží to počasie, či nevydrží?“.Za kostolom sa vynárajú ťažké búrko-vé mraky. Prichádza niekoľko desiatok priaznivcov tohto rekreačného športu a pripravujú sa na druhý ročník zaují-mavej akcie Inline Pezinok. Začíname kultúrnym programom krátkej choreografie absolventiek ta-nečného konzervatória a neskutočným majstrovstvom inlinových majstrov

to deje pred ich domami, všetci mávajú účastníkom tohto zvláštneho sprievodu.Pre bezpečnosť na križovatkách máme niekoľko zastávok a  čakáme na všet-kých, pričom skúsení organizátori zabá-vajú pelotón ľahkými hrami a vtípkami.Boh nás miluje, nikto sa nezranil ani na

cestách, ktoré by zniesli sem tam opra-vu, pretože kolieska neposlušne poska-kovali na staručkom rozbitom asfalte a  nafúknuté mraky vyliali svoj obsah až po dojazde do cieľa.Všetci sa tešíme na 3 ročník...

Eduard Stach, foto: autor

medzi kuželíkmi. Začína pribúdať nad-šencov korčuľovania a  bicyklovania. Je tu štart. Všetci sa za sprievodu policaj-ného vozidla a  organizátorov „zakusli“ do tohoročnej trasy. Tá je asi dvanásť ki-lometrov dlhá a vedie v podstate po ce-lom našom meste. Ľudia pozerajú, čo sa

Relax na kolieskachRelax na kolieskach