potomkovia morica benovskeho a platyovcov
DESCRIPTION
Potomkovia Morica Benovskeho a PlatyovcovTRANSCRIPT
POTOMKOVIA MÓRICA BEŇOVSKÉHO A PLATYOVCOV
Júlia Hautová
V posledných dvoch desaťročiach sa viacerí autori v príspevkoch o Móricovi
Beňovskom venovali aj jeho potomkom, pravda len po praslici, keďže jeho synovia zomreli.
Odvádzali ich však len od jednej z jeho dvoch dcér Žofie, tvrdiac, že na Slovensku ďalších
potomkov nemá.1
Cieľom tohto príspevku je tieto závery vyvrátiť a priblížiť aj potomkov druhej, staršej
Beňovského dcéry Anny Zuzany Rozálie, ktorá sa narodila 19. januára 1779 v Beckovskej
Vieske.2
Kúpu Beckovskej Viesky (za 35 000 zlatých od grófa Pongráca) oznámil Móric
Beňovský ministrovi zahraničných vecí 15. januára 1778, teda krátko po tom, keď mu 17.
októbra 1777 Mária Terézia udelila amnestiu a mohol sa vrátiť do Uhorska.
Beckovská Vieska bola pôvodne súčasťou rozsiahleho beckovského panstva, ktorého
dedičkami sa po vymretí mužských potomkov rodu Bánfi Pavlom Bánfim na základe listiny
kráľa Ferdinanda z 26. novembra 1648 stali príslušníčky 6 ženských línií rodu.
Prostredníctvom nich prešli rozsiahle majetky tohto panstva do vlastníctva rodov
Esterháziovcov z Galanty, Nádasdyovcov – Erdődyovcov (svoj podiel majetkov
z beckovského panstva predali v roku 1886 židovským viedenským bankárom), Drugetovcov
z Humenného, Rátkaiovcov, Súňogovcov a Pongrácovcov. Medzi dedičmi Drugetovcov, línie
Ladislava Révaiho a jeho manželky Alžbety Drugetovej, z ktorej pochádzala matka M.
Beňovského Rozália Révaiová, nachádzame na genealogických tabuľkách uvedenú ako
dedičku nielen ju s manželom Samuelom Beňovským, ale aj jej syna Mórica s manželkou
Hönschovou (tu je uvedená ako Rozália), jej dcéru Rozáliu Beňovskú s manželom Donátom
Sakmárim, dcéru Rozálie Apolóniu Sakmáriovú s manželom Ladislavom Platym a ich synov
Arpáda a Eduarda. Panovník touto listinou zároveň potvrdil majetkové práva kuriálnych
1 Roku 2001 publikovali Miroslav MUSIL a Ladislav ŠVIHRAN v týždenníku Život v piatich pokračovaniach Príbeh najväčšieho slovenského dobrodruha Mórica Beňovského. Keďže sa, aj keď len okrajovo, venovali aj jeho rodine, veľmi ma zaujali najmä pasáže o jeho potomkoch. Uvádzajú „...K rodu Beňovskovcov sa na Slovensku hlásia viacerí..., ale dokázateľne jestvuje len jeden. Je to potomok staršej Beňovského dcéry Žofie – pani Alžbeta Ambrózyová,...ktorá sa však novinárom vyhýba, a tak sa ďalšie stopy končia...“. K takémuto záveru dospeli aj autori príspevkov, ktoré odzneli na konferencii pri príležitosti 250. výročia narodenia Mórica Beňovského, konanej v roku 1996 vo Vrbovom a publikovaných v zborníku Móric Beňovský, cestovateľ, vojak, kráľ. 2 Genealogické údaje uvedené v tomto príspevku sme čerpali zo zbierok cirkevných matrík ŠA BA, matrík narodených, sobášených a zomretých R.-k. farského úradu v Beckove, i. j. 37-40, 42, 43; Ev. a. v. farského úradu v Beckove, i. j. 44-46; R.-k. farského úradu v Novej Vsi nad Váhom, i. j. 1167, 1168, 1569; Ev. a. v. farského úradu v Trenčíne, i. j. 2361-2372; R.-k. farského úradu vo Veselom, i. j. 2642, R.-k. farského úradu v Borovciach, i. j. 92 a Ev. a. v. farského úradu vo Vrbovom, i. j. 2754.
zemianskych rodín na ich dedičné majetky v beckovskom panstve. Vzhľadom na problémy
s pravdivosťou Beňovského vyhlásení (napr. známy problém s dátumom jeho narodenia)
zostáva otvorená otázka, či Beckovskú Viesku spolu s kúriou kúpil, alebo ju spolu s ďalšími
majetkami zdedil po svojej matke Rozálii Révaiovej práve z jej zdedeného podielu majetkov
beckovského panstva.3
Tento majetok zdedila Beňovského manželka s dcérami, o čom svedčia aj neskoršie
záznamy v pozemkovej knihe Beckovskej Viesky, kde sú uvedení ako majitelia jeho vnučka
Apolónia aj s manželom Ladislavom Platym.4. Dátumom 19. december 1868 však začínajú
v pozemkovej knihe početné záznamy o postupnom prechode jednotlivých častí tohto majetku
na veriteľov Apolónie, medzi ktorými dominujú Bergerovci z Trenčína a Tauberovci
z Nového Mesta nad Váhom. Tauberovci sa napokon v 80. rokoch 19. storočia stali majiteľmi
všetkých nehnuteľností Platyovcov vrátane Beňovského kúrie. O tom, že Apolónia, ale aj jej
synovia Eugen a Arpád si požičiavali vysoké sumy, svedčia ich početné občianskoprávne
spory s veriteľmi, ktoré sa zachovali vo fondoch Krajského súdu v Trenčíne (1849-1860),
Župného súdu v Trenčíne (1861 – 1871) a Mestského delegovaného okresného súdu
v Trenčíne (1856 – 1860).5
Mladšia Beňovského dcéra Žofia sa narodila pravdepodobne počas pobytu
Beňovskovcov v Paríži v roku 1781. Viacerí autori uvádzajú ako dátum jej smrti 16. február
1817. V matrike zomretých Farského úradu v Borovciach pod týmto dátumom však nie je
záznam o jej smrti, ale o úmrtí jej manžela Rudolfa Očkaia. Matrika sobášených uvádza, že R.
Očkai a Sofia Beňovská uzavreli manželstvo 13. januára 1800 v Borovciach. V matrike
narodených je uvedený záznam o narodení ich syna Gustáva Maurícia Františka Ferdinanda
26. 8. 1802, ako jeho krstní rodičia sú zaznamenaní František Révai z Boroviec a jeho
manželka Anna Révaiová. Gustáv zomrel v Očkove 9. februára 1881. Z ich ďalších detí
matrika zaznamenáva 24. marca 1805 Máriu Rozáliu Sofiu, ktorej krstnými rodičmi boli tiež
spomenutí Révaiovci a napokon 2. júna 1816 Sofiu Annu Zuzanu, ktorá sa podľa matriky
sobášených vydala 30. decembra 1838 za Gustáva Gyciho, statkára z Malých Oponíc. Záznam
o narodení Rudolfa Očkaia mladšieho však matrika narodených neuvádza. Práve jeho
potomkom je Alžbeta Ambrózyová, ktorá žije v Rohožníku na Záhorí.
3 Bližšie pozri REVICKÝ, Bartolomej: A boldogságos Szűzről czimzett Vág-Újhelyi prépostság története. Trenčín 1897, s. 92-132. 4 ŠA BA, pobočka Trenčín, fond Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, pozemno-knižné oddelenie, i. j. 47. 5 Majetky Tauberovcov prešli za Slovenskej republiky na štát. V roku 1941 evanjelická cirkev a. v. odkúpila v Beckovskej Vieske od štátu veľkú časť pozemkov aj s Beňovského kúriou. V roku 1960 bola pripojená k obci Kočovce. Svoje majetky v k. ú. Beckovskej Viesky získala cirkev po roku 1990 v rámci reštitúcií spať do svojho vlastníctva. Pozemky prenajala a ruiny kúrie musela napokon zbúrať.
Vráťme sa však k staršej Beňovského dcére Rozálii. Ako sme už uviedli, narodila sa
19. januára 1779 v Beckovskej Vieske. Vydala sa za Donáta Várady Sakmáriho, čo
potvrdzuje záznam v matrike narodených Farského úradu v Beckove z l. februára 1802, keď
sa im narodila dcéra Apolónia Rudolfa Petrina. Jej krstnými rodičmi boli Rudolf Očkai a jeho
manželka Sofia Beňovská. Zomrela 37-ročná 29. októbra 1816 v Beckovskej Vieske na
tuberkulózu. Jej matka, Zuzana Beňovská Hönschová, narodená 16. októbra 1747 v Spišskej
Sobote ju prežila o desať rokov. Zomrela 1. marca 1826 tiež v Beckovskej Vieske.
Beňovského 19-ročná vnučka Apolónia Rudolfa Petrina Várady Sakmáriová sa vydala
25. septembra 1821 za 32-ročného Ladislava Platyho. Beckovská matrika sobášených uvádza
ženícha ako zemepána v Malých Zlievciach v Novohradskej stolici, s predikátom z Paludze.
Bol príslušníkom 14. generácie rodu liptovských Platyovcov. Počiatky tohto rodu spadajú do
roku 1317, keď jeho najstarší členovia – Otmár, Peter, Filip a Martin, synovia Marka, dostali
od Karola Róberta za zásluhy v boji proti Matúšovi Čákovi Trenčianskemu donáciu na
Paludzu v Liptovskej stolici, 17. septembra 1363 od Ľudovíta I. donáciu na Diviaky
v Turčianskej stolici a v roku 1412 dostali Platyovci od kráľa Žigmunda donáciu aj na
Diakovú a oravskú Čimhovú. V roku 1438 im majetky v liptovskej Paludzi, turčianskych
Diviakoch, Hornom a Dolnom Kalníku, Diakovej a oravskej Čimhovej potvrdil aj kráľ Albert.
Členovia rodu pôsobili v tomto období najmä v službách panovníka, neskôr ako župní
úradníci. Z obdobia stredoveku je najznámejším členom rodu Juraj, ktorý bol dvoranom kráľa
Vladislava II. a tento mu v roku 1509 udelil za poskytnutie pôžičky 4000 forintov bratislavské
županstvo a šopronský kapitanát do času, kým mu pôžičku nesplatí. Bratia Michal a Ján
dostávajú generálne potvrdenie spomenutých majetkov 9. mája 1560 od kráľa Ferdinanda I.
V tomto období sa rod Platyovcov začína členiť na dve základné vetvy – Jánovu
a Michalovu.6
Ladislav Platy pochádzal z Jánovej vetvy, ktorej členovia sa v priebehu 18. storočia
usadili aj v južnejších stoliciach Uhorska. Jánov potomok v 4. generácii Ladislav získal
prostredníctvom svojej druhej manželky Kataríny Pajorovej majetok v Borovciach a tu sa
narodili aj ich deti Anton (7. l. 1724), Mikuláš (25. 10. 1725), Štefan (1728), Ján (1730)
a Jozef (1732). Dôležitý je Mikuláš, ktorý mal štyroch synov - Ľudovíta, Ladislava, Daniela
a Mikuláša. Ladislav, ktorý bol hlavným sudcom Novohradskej stolice, mal s manželkou
Zuzanou Plachyou syna Ladislava, údajne narodeného v roku 1790 v Horných Sľažanoch,
slúžneho Novohradskej stolice, manžela Beňovského vnučky Apolónie.
6 Bližšie pozri HAUTOVÁ, Júlia: Platyovci v stredovekom Liptove, Turci a na Orave. In: Slovenská archivistika 1/2008, s. 64-73.
Rok 1821 nás vracia do Beckovskej Viesky, do kúrie Beňovského, kde sa medzi rokmi
1826 a 1840 narodilo ich deväť detí, z ktorých sa len Vojtech nedožil dospelosti, pretože ako
polročný zomrel na šarlach. V Beňovského kúrii zostal z týchto detí žiť Arpád (nar. 9. októbra
1831) so svojou manželkou Gabrielou Lukáčiovou z Rákoša (sobáš uzavreli 31. 8. 1863),
s ktorou mali 16 detí, z toho jedny dvojičky, dievčatá. Dospelosti sa ich však dožilo len osem,
medzi nimi aj Koloman, nar. 3. novembra 1871. V Beckovskej Vieske sa posledná narodila
13. januára 1885 Kamila a nasledujúci Vojtech sa 12. mája 1887 narodil už v Trenčíne.
Apolónia Várady Sakmáriová zomrela 24. septembra 1891 v Beckovskej Vieske
a svojho manžela Ladislava Platyho prežila takmer o dve desaťročia. Potomkovia
Beňovského dcéry Rozálie a Ladislava Platyho postupne Beckovskú Viesku opustili. Príčina
je veľmi prozaická. Ako sme už uviedli, o svoj majetok v Beckovskej Vieske, ktorý dávali
postupne do zálohu, prišli. V rodine sa traduje, že ho „prekartovala“ práve vnučka M.
Beňovského Apolónia. Či príčinou straty majetkov v Beckovskej Vieske boli skutočne
hazardné hry Apolónie nemôžeme dokázať, archívne dokumenty však dosvedčujú, že práve
Apolónia začala zálohovať rodinný majetok v Beckovskej Vieske za vysoké sumy, ktoré si
postupne požičiavala a nevracala.7
Koloman Platy, ktorý mal vo Vrbovom obchod s koloniálnym tovarom sa už ako starý
mládenec oženil s Júliou Gavorovou (nar. 12. apríla 1893) dcérou trenčianskeho pernikára.
Podľa matričných údajov Gavorovci bývali hneď v susedstve jeho rodičov v Trenčíne. Mali
spolu tri deti, Elenu, nar. 1. apríla 1917, Vojtecha, nar. 14. januára 1922 (krátko po narodení
zomrel) a Mikuláša, nar. 5. februára 1923. Koloman však už 24. apríla l926 zomrel a jeho
manželka Júlia sa odsťahovala s dcérou Elenou a synom Mikulášom z Vrbového do Trenčína
k svojim príbuzným. Ich dcéra Elena sa vydala za ThDr. Júliusa Cibulku z Pukanca, s ktorým
mala šesť detí a syn Mikuláš sa oženil v roku 1948 s Etelou Csefánovou zo Sládkovičova,
s ktorou mal dve deti, dcéru Júliu a syna Mikuláša. Práve tento Mikuláš Platthy je posledným
žijúcim mužským potomkom Platyovcov na Slovensku. Početní Platyovci žijú dnes najmä
v Maďarsku, Rakúsku, Rumunsku, Amerike, Kanade aj v Austrálii.
7 Štátny archív v Bytči, fond Krajský súd v Trenčíne (1849-1860), i. j. 51; fond Župný súd v Trenčíne (1861-1871), i. j. 102, 107, 112, 119, 125; Mestský delegovaný súd v Trenčíne (1856-1860), i. j. 150.
Príloha:
Genealogická tabuľka potomkov Mórica Beňovského a Platyovcov:
Móric Beňovský Zuzana Hönschová
| 1746-1786 1750-1826
––––––––––––
Rozália Žofia
1779-1816 ?1781-1817
Donát Váradi Sakmári Rudolf Očkai
| |
Apolónia Rudolf
1802-1881
Ladislav Platthy
1790-1863
|
–––––––––––––––––––––––––––––––––––-–––––––––-
Albertina Július Vojtech Oto Arpád Gejza Etela
? 1830-1891 1833-1834 1827-? 1831-1911 1840-1913 1835-?
Gabriela Hutiraiová-Luká čiová
1848-1910
|
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Rozália Teodor Koloman Oskar Ladislav Paula Alexander Kamila Etela
*1865 1870-1911 1871-1926 1873-1883 *1875 1877-1879 1879-1917 *1885 ?
Júlia Gavorová
1893-1962
|
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-
Elena Mikuláš Platthy
1917-1977 1923-1987
Július Cibulka Etela Csefánová
1908-1985 *1926
| |
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– ––––––––––––––––--
Július Elena Milica Milan Darina Ľubica Júlia Mikuláš
*1935 1936-1993 *1940 *1943 *1945 *1953 *1949 *1957
| | | | | | | |
Jana Martin Peter Zuzana Miroslav Katarína Vladimír Miriam Dana Peter Andrej Juraj Michal Zuzana Ivana Lenka
*1960 *1965 *1970 *1962 *1965 *1968 *1972 *1975 *1969 *1972 *1979 *1983 *1974 *1976 *1981 *1987