Návrh

Plán rozvoja verejných kanalizácií

pre územie slovenskej republiky

(Súhrn)

Plán rozvoja verejných kanalizácií SR

Obsah strana

1. Úvod ........................................................................................................................... 1

2. Prehľad rozhodujúcich právnych predpisov SR a EÚ uplatňovaných pri tvorbe

Plánu rozvoja verejných kanalizácií ........................................................................... 1

2.1. Konkretizácia zásadných poţiadaviek európskej a národnej právnej úpravy

vo vzťahu k odvádzaniu a čisteniu odpadových vôd vrátane

vynegociovaných podmienok a ich časového harmonogramu ............................ 1

2.2. Uplatnenie koncepčných a strategických materiálov SR .................................... 2

3. Analýza súčasného stavu odvádzania a čistenia odpadových vôd ............................. 3

3.1. Prehľad súčasného stavu v odvádzaní a čistení odpadových vôd na Slovensku .. 3

3.2. Odstraňovanie nutrientov (dusík, fosfor) - zavedenie povinnosti v oblasti čistenia

odpadových vôd ................................................................................................... 4

3.3. Nedostatky, respektíve rozhodujúce problémy vyskytujúce sa v súčasnosti v

oblasti odkanalizovania a čistenia odpadových vôd ............................................ 5

3.4. Pozitíva v oblasti verejných kanalizácií .............................................................. 5

3.5. Plnenie kritérií vyplývajúcich z Rámcovej smernice o vode .............................. 6

4. Koncepčné a strategické východiská uplatnené pri návrhu plánov rozvoja

verejných kanalizácií ......................... ........................................................................ 7

4.1. Koncepcia vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky, jej hlavné ciele a

vzťah k trvalo udrţateľnému rozvoju .................................................................. 7

4.2. Environmentálne a technické kritériá pre stanovenie priorít rozvoja

verejných kanalizácií ........................................................................................... 8

5. Technické kritériá plánov rozvoja verejných kanalizácií ........................................... 9

5.1. Základné funkčné poţiadavky na stokové siete .................................................. 9

5.2. Základné poţiadavky na čistiarne odpadových vôd ............................................ 9

5.3. Zavedenie systému kanalizačných aglomerácií podľa smernice rady č.91/271/EHS.10

5.4. Princípy a kritériá pre návrh aglomerácií ............................................................ 10

6. Priority výstavby kanalizácií ...................................................................................... 11

6.1. Ekologicko technické kritériá pre zostavenie poradia naliehavosti výstavby

verejných kanalizácií ........................................................................................... 11

7. Ciele rozvoja verejných kanalizácií ........................................................................... 11

7.1. Vymedzenie konkrétnych cieľov rozvoja verejných kanalizácií do roku 2010

a do cieľového roku 2015 .................................................................................... 11

7.2. Vyčíslenie počtu aglomerácií riešených do roku 2010 a do cieľového roku 2015.. 12

8. Finančná analýza ........................................................................................................ 13

8.1. Sumarizácia investičných nákladov pre Slovensko podľa veľkostných kategórií

aglomerácií .......................................................................................................... 13

8.2. Finančné potreby na realizáciu verejných kanalizácií do roku 2010 a 2015 ...... 13

8.3. Moţné finančné zdroje ........................................................................................ 14

9. Záver ........................................................................................................................... 14

Prílohy

Príloha č. 1 Prehľad súčasného stavu v odvádzaní a čistení komunálnych odpadových vôd v

SR v členení podľa obcí

Príloha č. 2 Plán rozvoja verejných kanalizácií v členení podľa veľkosti aglomerácií

Príloha č. 3 Sumarizácia základných vecných a investičných nárokov pre rozvoj verejných

kanalizácií v členení po okresoch a podľa územnej pôsobnosti vodárenských

spoločností

Príloha č. 4 Investičná stratégia zásobovania pitnou vodou a odkanalizovania na roky 2007 -

2013 - kanalizácie

Príloha č. 5 Priority kanalizačných aglomerácií v SR na prechodné obdobie do roku 2010

Graf č. 1 Podiel obyvateľov bývajúcich v domoch pripojených na verejnú kanalizáciu

Mapové prílohy

Kanalizačné aglomerácie v SR

Mapka č. 5 Podiel obyvateľov bývajúcich v domoch pripojených na verejnú kanalizáciu

v roku 2004

Mapka č. 6 Podiel obyvateľov bývajúcich v domoch pripojených na verejnú kanalizáciu

v roku 2010

Mapka č. 7 Podiel obyvateľov bývajúcich v domoch pripojených na verejnú kanalizáciu

v roku 2015

Zoznam skratiek EÚ Európska únia

BSK Biologická spotreba kyslíka

BVS, a. s. Bratislavská vodárenská spoločnosť, akciová spoločnosť, Bratislava ČOV Čistiareň odpadových vôd

ČS Čerpacia stanica EO Ekvivalentní obyvatelia CHVO Chránená vodohospodárska oblasť

KKMPzV Komisia pre klasifikáciu mnoţstiev podzemných vôd

KOMVaK, a. s. Vodárne a kanalizácie mesta Komárna, a. s., Komárno

MČ Miestna časť MŢP SR Ministerstvo ţivotného prostredia SR

N Dusík

NEAP Národný environmentálny akčný program

NL Nerozpustné látky

NV Nariadenie vlády SR

NV SR Nariadenie vlády SR

OP JEMO Ochranné pásmo jadrovej elektrárne Mochovce

OSN Organizácia spojených národov

OSV Oravský skupinový vodovod

OÚ Obecný úrad

OV Odpadové vody

P Fosfor

PVS, a. s. Podtatranská vodárenská spoločnosť, a. s., Poprad

Qmax Maximálna potreba vody

Qpr Priemerná potreba vody RSV Rámcová smernica o vode RSV Rimavský skupinový vodovod

SKV, SV Skupinový vodovod SR Slovenská republika

SS Stoková sieť

StVS, a. s. Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., Banská Bystrica

SVS, a. s. Severoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., Ţilina

ŠÚ SR Štatistický úrad SR

TAVOS, a. s. Trnavská vodárenská spoločnosť, a. s., Piešťany

TVS, a. s. Trenčianska vodohospodárska spoločnosť, a. s., Trenčín

ÚP VÚC Územný plán veľkého zemného celku

ÚV Úpravňa vody

VDJ Vodojem VN Vodárenská nádrţ

VVS Východoslovenská vodárenská sústava

VVS, a. s. Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., Košice

Vyhl. č. Vyhláška číslo VZ Vodný zdroj

Z. z. Zbierka zákonov

Zák. č. Zákon číslo

ZsVS, a. s. Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., Nitra

1

1. Úvod

Východiskovým prvkom rozvoja verejných kanalizácií je uplatňovanie zásad trvalo

udrţateľného rozvoja, rešpektujúcich starostlivosť o ţivotné prostredie a zabezpečenie

všetkých zákonných nárokov na vyuţívanie vôd (vodných zdrojov).

Premietnutie integrovaného prístupu k ochrane a vyuţívaniu vodných zdrojov v rámci

trvalo udrţateľného rozvoja do oblasti odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd

znamená zabezpečovať zniţovanie rozdielov medzi mnoţstvom a kvalitou vody

spotrebovanej a mnoţstvom a kvalitou vôd spätne privádzaných kanalizačným systémom do

vodného prostredia. Naplniť tieto poţiadavky je moţné dôsledným uplatňovaním postupov

zakotvených v legislatívnych, koncepčných a strategických materiáloch SR dotýkajúcich sa

oblasti vôd.

Zabezpečenie zodpovedajúceho odvádzania a čistenia odpadových vôd je stanovené

poţiadavkami smernice 91/271/EHS a záväzkami, ktoré sa Slovenská republika zaviazala

plniť v rámci predvstupových rokovaní s EÚ a ktoré sú jednoznačne definované i v zákone č.

364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.

o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).

Plán rozvoja verejných kanalizácií Slovenskej republiky je spracovaný s vyuţitím

podkladov a materiálov získaných na vodárenských spoločnostiach, údajov o schválených

alebo pripravovaných projektoch (hlavne projekty ISPA, Kohézny fond, Štrukturálne fondy).

Časť venovaná investičnej stratégii bola spracovaná podľa metodiky a z údajov odboru

vodohospodárskeho rozvoja. Rovnako boli vyuţité materiály spracované pre určenie stavu a

potrieb v odkanalizovaní a čistení komunálnych odpadových vôd, pre určenie kanalizačných

aglomerácií a priorít odkanalizovania, ako aj dostupné údaje z databáz technologických

údajov (Labod) alebo štatistických údajov (počty odkanalizovaných a čistených obyvateľov).

Cieľom napĺňania plánov rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií je

dosiahnuť na jednej strane rozvoj obecnej infraštruktúry, respektíve zvýšenie úrovne

sanitácie, komfortu bývania a ţivotnej úrovne obyvateľstva a na strane druhej zvýšenú

ochranu a zlepšenie stavu prírodných zdrojov vôd, vodných ekosystémov ako aj zdravia ľudí.

2. Prehľad rozhodujúcich právnych predpisov SR a EÚ uplatňovaných

pri tvorbe plánu rozvoja verejných kanalizácií

2.1. Konkretizácia zásadných poţiadaviek európskej a národnej právnej úpravy

vo vzťahu k odvádzaniu a čisteniu odpadových vôd vrátane vynegociovaných

podmienok a ich časového harmonogramu

Rámcová smernica o vodách (RSV) 2000/60/EC vytvára právny rámec európskej

vodnej politiky. Účelom tejto smernice je ustanoviť podmienky pre vytvorenie účinného

systému ochrany vnútrozemských povrchových vôd, brakických vôd, pobreţných vôd

a podzemných vôd. Určuje zásady smerovania v jednotlivých činnostiach a postupoch vodnej

politiky vrátane oblasti odpadových vôd.

Hlavným cieľom smernice 91/271/EHS týkajúcej sa nakladania s komunálnymi

odpadovými vodami je ochrana vodných ekosystémov v európskom spoločenstve pred

škodlivým účinkom vypúšťania nečistených alebo nedostatočne čistených komunálnych

odpadových vôd. Emisné požiadavky smernice o nakladaní s komunálnymi odpadovými

vodami sú dopĺňané kvalitatívnymi - imisnými požiadavkami na ochranu vôd

2

formulovanými v smerniciach:

- 76/160/EEC kvalita vody určenej na kúpanie,

- 75/440/EEC poţadovaná kvalita povrchovej vody určenej odber na výrobu

pitnej vody,

- 78/659/EEC kvalite sladkej vody vyţadujúcej ochranu alebo zlepšenie kvality

za účelom podpory prirodzeného ţivota a reprodukcie rýb.

Poţiadavky uvedených smerníc sú plne transponované aj do právnych predpisov SR.

Porovnanie zásadných poţiadaviek európskej a slovenskej právnej úpravy zahŕňajúcej

vynegociované podmienky a časový harmonogram týkajúce sa odvádzania a čistenia

odpadových vôd z aglomerácií v SR je zhrnutý v nasledovnej tabuľke:

Tab. č. 1

Termíny ustanovené pre členské štáty EÚ Smernicou 91/271/EHS

Kat.aglo

-merácie

0 –2 000 EO 2 000–10 000EO 10 000–15 000 EO 15 000–150 000 EO >150 000 EO

Citlivá

oblasť

Ak je vybudovaná

stoková sieť

zabezpečiť

primerané čistenie

OV

T: do 31.12.2005

Zabezpečiť

odvádzanie

a sekundárne

čistenie OV

T: do 31.12.2005

Zabezpečiť

odvádzanie a

čistenie OV

s odstraňovaním

nutrientov

T: do 31.12.1998

Zabezpečiť

odvádzanie a

čistenie OV

s odstraňovaním

nutrientov

T: do 31.12.1998

Zabezpečiť

odvádzanie a

čistenie OV

s odstraňovaním

nutrientov

T: do 31.12.1998

Vynegociované podmienky – premietnuté do právnej úpravy SR (zákon 364/2004 Z. z.)

0 –2 000 EO 2 000–10 000 EO 10 000 –100 000 EO >100 000 EO

SR – celé

územie

citlivá

oblasť

Ak je vybudovaná

stoková sieť

zabezpečiť prime-

rané čistenie OV

T: priebeţne

Zabezpečiť

odvádzanie

a sekundárne

čistenie OV

T: do 31.12.2015

Zabezpečiť odvádzanie a čistenie OV

s odstraňovaním nutrientov

T: do 31.12.2010

Zabezpečiť

odvádzanie a

čistenie OV

s odstraňovaním

nutrientov

T: do 31.12.2010

Poznámka: EO – ekvivalentní obyvatelia

2.2. Uplatnenie koncepčných a strategických materiálov SR

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.

372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), ktorý vytvára

právne prostredie pre všestrannú ochranu vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo

závislých ekosystémov v krajine, na zachovanie alebo zlepšovanie stavu vôd a na ich

účelné, hospodárne a trvalo udrţateľné vyuţívanie.

Ochrana vôd je premietnutá do dodrţiavania nasledovných základných princípov:

zabezpečenie vyhovujúceho stavu vodných zdrojov, vodných ekosystémov a na vodu

viazaných krajinných ekosystémov,

zniţovanie znečistenia odpadových vôd v mieste ich vzniku a vyuţívanie moţností

opätovného pouţívania odpadových vôd.

Pre oblasť odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd majú zásadný význam

ustanovenia zákona, ktoré sú transpozíciou poţiadaviek smernice 91/271/EHS o čistení

komunálnych odpadových vôd. V aglomeráciách od 2 000 do 10 000 ekvivalentných

obyvateľov, ktoré nemajú vybudovanú verejnú kanalizáciu a v aglomeráciách menších ako 2

000 ekvivalentných obyvateľov, v ktorých je vybudovaná verejná kanalizácia bez

primeraného čistenia, sa zabezpečí vypúšťanie komunálnych odpadových vôd do 31.

decembra 2015 a v aglomeráciách nad 10 000 ekvivalentných obyvateľov do 31. decembra

2010 podľa plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Komunálne

odpadové vody, ktoré vznikajú v aglomeráciách, moţno v súlade so zákonom o vodách

odvádzať len verejnou kanalizáciou. Tam, kde výstavba verejnej kanalizácie vyţaduje

3

neprimerane vysoké náklady alebo jej vybudovaním sa nedosiahne výrazné zlepšenie

ţivotného prostredia, moţno pouţiť iné vhodné spôsoby odvádzania komunálnych

odpadových vôd, ktorými sa dosiahne rovnaká úroveň ochrany vôd ako pri odvádzaní týchto

vôd verejnou kanalizáciou.

Nariadenie vlády SR č. 296/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na kvalitu

a kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia

odpadových vôd a osobitných vôd, týmto nariadením sa ustanovujú kvalitatívne ciele

povrchovej vody určenej na odber pitnej vody, vody určenej na závlahy a vody vhodnej na

ţivot a reprodukciu pôvodných druhov rýb a rozsah monitorovania týchto vôd. Zákon č.

442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení

zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení následných predpisov

(novelizácia z 10. mája 2005 pod číslom 230/2005 Z.z.), ktorý upravuje zriaďovanie, rozvoj,

prevádzkovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií, vymedzuje práva a povinnosti

a pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií.

Jednou z rozhodujúcich povinností vlastníka verejného vodovodu a verejnej kanalizácie

je zabezpečiť rozvoj verejného vodovodu a verejnej kanalizácie v súlade so schváleným

plánom rozvoja s ohľadom na ekologické aspekty a finančné moţnosti. Zákon ustanovuje

taktieţ povinnosť zabezpečiť podmienky na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou,

odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd od obyvateľov, čím konkretizuje činnosť obcí

v oblasti verejných vodovodov verejných kanalizácií podporovanú aj ustanoveniami zákona

č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

Ďalšie koncepčné a strategické materiály Slovenskej republiky:

- Koncepcia vodohospodárskej politiky SR

- Národná stratégia trvalo udrţateľného rozvoja

- Národný environmentálny akčný program II a III (NEAP II a III)

- Akčný plán pre ţivotné prostredie a zdravie obyvateľov SR

- Národný rozvojový plán SR – Operačný program – Základná infraštruktúra

- Plány VÚC

- Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky SR

- Stratégia SR pre Kohézny fond 2004 - 2006

3. Analýza súčasného stavu odvádzania a čistenia odpadových vôd

Súčasný stav v čistení a odvádzaní odpadových vôd v SR zodpovedá historickému

vývoju spoločnosti ako celku, moţnostiam ekonomiky, stavu vývoja a aplikácie nových

technológií v oblasti realizácie stokových sietí a ČOV, kvalite stavebných prác, morálnemu a

fyzickému opotrebovaniu strojnotechnologických zariadení a kanalizačných objektov. Berúc

do úvahy dlhú ţivotnosť kanalizačných objektov, ich technické parametre a konštrukčné

riešenia zodpovedajú koncepčným zámerom a účelu, ktorý bol aktuálny v dobe ich návrhu

a realizácie, ako aj finančným a technickým moţnostiam danej doby.

3.1. Prehľad súčasného stavu v odvádzaní a čistení odpadových vôd na

Slovensku

Rozvoj verejných kanalizácií na Slovensku výrazne zaostáva za stavom v zásobovaní

obyvateľstva pitnou vodou a to cca o 28,4 % v počte pripojených obyvateľov.

Ku koncu roku 2004 bol počet obyvateľov v SR bývajúcich v domoch pripojených na

verejnú kanalizáciu 3 039 944 (56,45 % z celkového počtu obyvateľov), z čoho kanalizácie v

4

správe vodárenských spoločností (VS) zabezpečovali odvádzanie odpadových vôd od

2 838 645 obyvateľov (93,4%) a kanalizácie v správe obecných úradov (OÚ) od 201 299

obyvateľov (6,6%). Počet obyvateľov bývajúcich v domoch pripojených na kanalizáciu s

ČOV bol 2 913 392.

V SR je štatisticky evidovaných 336 verejných kanalizácií (bez ČOV je 49

kanalizácií). Verejná kanalizácia je vybudovaná alebo čiastočne vybudovaná v 594 obciach, z

čoho v správe vodárenských spoločností sú kanalizácie v 337 obciach a v 257 obciach je

kanalizácia v správe obecných úradov. Celkovo je v SR evidovaných 440 komunálnych ČOV,

z ktorých 238 je v správe VS a 202 v správe OÚ. V roku 2004 bolo vypúšťaných cez verejnú

kanalizáciu do vodných tokov 442 322 tis. m3, z čoho splaškové vody predstavovali 35,5 %,

priemyselné odpadové vody 22,2 %, zráţkové odpadové vody 7,9 % a cudzie (balastné) vody

34,4 %.

Na komunálnych ČOV bolo v roku 2004 vyčistených 426 812 tis.m3

odpadových vôd

z celkového mnoţstva 442 322 tis. m3

vypúšťaných odpadových vôd. V biologických ČOV

bolo čistených 408 700 tis. m3. Celková dĺţka kanalizačnej siete bola 7 218 km, z toho v

správe VS 6 149 km a v správe OÚ 1 069 km.

Prehľad stavu v odvádzaní a čistení odpadových vôd na Slovensku ku začiatku roku 2005 v

členení podľa krajov Tab. č. 2

Voda vypúšťaná z toho Množstvo

NÁZOV KRAJA Dĺžka kan.siete do vod. tokov čistené OV vypúsť.OV

počet z toho s ČOV km tis.m3 tis.m3 tis.m3

Bratislavský kraj 506 779 506 779 1 092 64 930 64 657 43 504

Trnavský kraj 275 359 270 147 744 35 711 35 690 21 057

Trenčiansky kraj 338 498 321 437 740 39 614 38 487 21 188

Nitriansky kraj 299 854 288 691 726 38 144 36 431 21 510

Žilinský kraj 361 983 359 374 927 94 567 94 268 27 745

Banskobystrický kraj 387 335 343 583 869 55 563 51 399 23 087

Prešovský kraj 432 245 401 472 1 145 55 680 49 645 28 491

Košický kraj 437 891 421 909 975 58 113 56 235 30 339

SR spolu 3 039 944 2 913 392 7 218 442 322 426 812 216 921

Počet obyvateľov pripojených

na verejnú kanalizáciu

Súčasný stav v odvádzaní a čistení odpadových vôd v jednotlivých obciach SR je

uvedený v Prílohe č. 1, kde sú spracované údaje o celkovom počte obyvateľov bývajúcich

v obciach na území SR, ďalej informácie o tom či je v obci vybudovaná stoková sieť, resp. či

je stoková sieť vo výstavbe, počet obyvateľov pripojených na stokovú sieť, informácie o tom,

či je v obci vybudovaná ČOV, resp. rozostavaná ČOV a počet pripojených obyvateľov na

ČOV, vlastník a prevádzkovateľ stokovej siete a ČOV, prípadne pripojenie stokovej siete na

stokovú sieť inej obce.

3.2. Odstraňovanie nutrientov (dusík, fosfor) - zavedenie povinnosti v oblasti

čistenia odpadových vôd

V oblasti čistenia odpadových vôd nastala revolučná zmena zavedením povinnosti

odstraňovania nutrientov - dusíka a fosforu (NV SR č. 242/1993 Z. z., NV SR

č. 491/2002 Z. z. a NV SR č. 296/2005 Z. z.).

Pred nadobudnutím účinnosti týchto legislatívnych predpisov bol prístup k realizácii

a samostatná realizácia ČOV riadená v tom čase platnými ekologickými, technickými

a technologickými poţiadavkami. U komunálnych ČOV boli základnými návrhovými

a hodnotiacimi parametrami ukazovatele BSK5, CHSK, a NL (odstraňovanie uhlíkovej

zloţky, resp. sekundárne čistenie odpadových vôd). U väčších ČOV, ktoré boli budované

v minulosti, uţ pri ich návrhu a realizácii neboli zohľadňované v súčasnosti platné

5

poţiadavky na kvalitu vyčistených vôd a svojim dispozičným riešením, strojno-

technologickým vybavením a kapacitou nie sú schopné spĺňať súčasné kvalitatívne

a kvantitatívne poţiadavky.

3.3. Nedostatky, respektíve rozhodujúce problémy vyskytujúce sa v súčasnosti v

oblasti odkanalizovania a čistenia odpadových vôd

Medzi nedostatky, resp. rozhodujúce problémy vyskytujúce sa na existujúcich

kanalizačných systémov v súčasnosti možno zahrnúť najmä:

časté zaústenie väčších profilov stôk do menších, ako následok dodatočného budovania

privádzačov do ČOV,

predimenzované profily zberačov, v ktorých sedimentuje znečistenie, vybudované

v dôsledku veľkorysých prognóz rozvoja miest,

nariedenie odpadových vôd, ich ochladzovanie v dôsledku odvodnenia územia jednotnou

kanalizáciou čo následne spôsobuje problémy v procese čistenia (zaústenie drenáţi,

prameňov, potokov a pod.); nízka pozornosť bola venovaná odvádzaniu vôd z extravilánu,

vysoký podiel balastných vôd (v roku 2003 dosahoval 30,54 %), nerovnomerné

zaťaţovanie a zlé ovládanie jednotlivých prúdov na ČOV ako dôsledok nevyhovujúcej kvality

stavebných materiálov a vykonaných stavebných prác,

dispozičné, stavebné riešenia a zastaralé a energeticky náročné strojnotechnologické

zariadenia ČOV spravidla nevyhovujúce súčasným podmienkam;

vysoký podiel priemyselných odpadových vôd čistených na komunálnych ČOV, čo je

špecifikum Slovenska

nedostatočná pozornosť sa venuje opravám a údrţbe zariadení a často sú riešené aţ

havarijné stavy kanalizačných systémov.

3.4. Pozitíva v oblasti verejných kanalizácií

Medzi pozitíva v oblasti verejných kanalizácií treba uviesť, že Slovenská republika

disponuje:

potenciálom pre zabezpečenie kvalitnej predprojektovej a projektovej prípravy

kanalizačných stavieb, odbornými realizačnými a dodávateľskými firmami,

vhodným a kvalitným strojnotechnologickým zariadením, vhodnou technikou pre

riadenie, automatizáciu a optimalizáciu procesov odvádzania a čistenia odpadových vôd,

systémom výchovy nových odborníkov pre oblasť riadenia, prevádzky, technického a

technologické zabezpečenia stokových sietí a čistiarní odpadových vôd, moţnosťami pre

zvyšovanie odbornej úrovne pracovníkov z praxe,

dobrou východiskovou pozíciou v zabezpečovaní výskumno-vývojových prác,

koncepčného, strategického riadenia a metodického usmerňovania praxe v súlade

rozvojovými trendmi a najlepšími dostupnými technicko-technologickými riešeniami pre

rozvoj verejných kanalizácií,

vodárenskými spoločnosťami, ktoré vytvárajú strojným a strojno-technologickým

vybavením a hlavne odborným potenciálom, dobrú pozíciu pre zvládnutie prevádzky aj

nových kanalizačných systémov.

3.5. Plnenie kritérií ustanovených smernicou 91/271/EHS

Stav v čistení odpadových vôd na ČOV v správe vodárenských spoločností v SR

6

v jednotlivých veľkostných kategórií je uvedený tabuľke č. 3 (hodnotenie podľa smernice

91/271 EHS, ktorá je transponovaná do našej platnej legislatívy). Ako vyplýva z

nasledovnej tabuľky, u väčších ČOV sú problémové práve ukazovatele dusík a fosfor.

Zabezpečenie zosúladenia reálnych moţností existujúcich ČOV s kvalitatívnymi

poţiadavkami platnej legislatívy si vyţaduje najčastejšie úplnú rekonštrukciu, resp.

vybudovanie nových ČOV.

Hodnotenie ČOV podľa smernice 91/271/EEC v jednotlivých veľkostných kategóriách v roku

2003

Tab. č. 3

Kapacita ČOV Počet

ČOV

z toho Podiel

nevyhov.

ČOV v %

Početnosť nedodrţania

jednotlivých limitov vyhovuje nevyhovuje

do 2 000 EO 88 49 39 44,3 % CHSK-18, BSK-38, NL-23

2 000-10 000 EO 60 45 15 25,0 % CHSK-2, BSK-15, NL-6

10 000-100 000EO 52 10 42 80,8 % CHSK-2, BSK-11, NL-7,

Nc-31, Pc-37

nad 100 000 EO 10 1 9 90,0% CHSK-1, BSK-3, NL-1,

Nc-9, Pc-8

spolu 210 105 105 50,0 % CHSK-23, BSK-67, NL-37,

Nc-40, Pc-45

Poznámka: Z celkového počtu 395 komunálnych ČOV evidovaných na území SR bolo

hodnotených len 210 ČOV, o ktorých boli k dispozícii potrebné údaje. Prevaţná väčšina

ČOV, ktoré neboli zahrnuté do predmetnej analýzy patria do veľkostnej kategórie pod 2 000

EO, prípadne do kategórie od 2 000 do 10 000 EO.

4. Koncepčné a strategické východiská uplatnené pri návrhu plánov

rozvoja verejných kanalizácií

4.1. Koncepcia vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky, jej hlavné

ciele a vzťah k trvalo udrţateľnému rozvoju

I. Plán rozvoja verejných kanalizácií SR vychádza zo súčasnej situácie v stave

odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd na území Slovenskej republiky a

sleduje postupnosť naplnenia koncepčných zámerov a strategických postupov.

S rozvojom a prehlbovaním environmentálneho povedomia sa v celosvetovom meradle

čoraz dôraznejšie presadzuje princíp ochrany a tvorby ţivotného prostredia, ktorý podlieha

podmienkam trvalo udrţateľného rozvoja.

Hlavné ciele udržateľnej vodohospodárskej politiky definované v koncepčných

dokumentoch SR (Koncepcia vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky, schválená

vládou SR uznesením č. 194/1994, Koncepcia vodohospodárskej politiky SR do roku 2005,

schválená vládou SR uznesením č. 404/2001 a nadväzne NR SR, Program rozvoja vodného

hospodárstva do roku 2010, ktorý prerokovala vláda v decembri 1999) sú:

Formátované: Odrážky a číslovanie

7

zabezpečenie pitnej vody

zabezpečenie vody na ďalšie hospodárske účely,

prevencia a zmierňovanie následkov povodní a obdobia sucha,

ochrana ţivotného prostredia,

Tieto ciele sú proklamované aj v nasledovných hlavných tézach vodohospodárskej

politiky SR:

integrovaný prístup k ochrane a vyuţitiu vodných zdrojov v rámci trvalo udrţateľného

rozvoja,

komplexné riešenie ekologických a vodohospodárskych záujmov pri zabezpečení

vzájomnej rovnováhy,

realizáciu vodohospodárskych sluţieb v rámci plánovaného integrovaného hospodárenia

s vodou v hydrologickom povodí z hľadiska záujmu ochrany vodných zdrojov, prírodného

prostredia a poţiadaviek rozvoja spoločnosti (verejného záujmu).

Vychádzajúc z týchto koncepčných zámerov, resp. ich cieľov treba v rámci rozvoja

verejných kanalizácií predovšetkým eliminovať negatívny vplyv znečistenia na kvalitu

vodných zdrojov a zdravie ľudí, ktorý je dôsledkom vypúšťania nečistených alebo

nedostatočne čistených splaškových a komunálnych odpadových vôd ako aj odľahčení

a odvádzania vôd z povrchového odtoku v čase daţďových udalostí.

To znamená, ţe treba zabezpečiť zodpovedajúcu úroveň odvádzania a čistenia

splaškových a komunálnych odpadových vôd a reguláciu odľahčení a odvádzania vôd

z povrchového odtoku do recipientov, aby sa predišlo:

podstatnej redukcii obsahu kyslíka v recipientoch,

nadmernému obohacovaniu recipientov ţivinami, hlavne makronutrientami N a P,

nadmernému vypúšťaniu patogénnych mikroorganizmov fekálneho pôvodu,

nadmernému vypúšťaniu nebezpečných látok do verejnej kanalizácie hlavne od

priemyselných producentov a postupnému zamedzeniu vypúšťania obzvlášť škodlivých látok,

poškodzovaniu recipienta počas daţďovej udalosti odľahčovaním odpadových vôd

a vypúšťaním vôd z povrchového odtoku.

II. Rozvoj verejných kanalizácií je navrhovaný v súlade s vecnými požiadavkami smernice

91/271/EHS (transponovanými do zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách) vrátane časového

harmonogramu, s cieľom vytvoriť podmienky pre zabezpečenie dobrého stavu vôd do roku

2015. Z ustanovení vodného zákona jednoznačne vyplýva nasledovné:

zabezpečiť zodpovedajúcu úroveň odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd

s odstraňovaním nutrientov z aglomerácií s produkciou organického znečistenia väčšou ako

10 000 EO v časovom horizonte do 31. 12. 2010 v súlade s plánom rozvoja verejných

kanalizácií,

zabezpečiť zodpovedajúcu úroveň odvádzania a sekundárneho (biologického) čistenia

komunálnych odpadových vôd z aglomerácií s produkciou organického znečistenia od 2 000

EO do 10 000 EO v časovom horizonte do 31. 12. 2015 v súlade s plánom rozvoja verejných

kanalizácií,

ak je v aglomeráciách s veľkosťou pod 2 000 EO vybudovaná stoková sieť, zabezpečiť

primeranú úroveň čistenia komunálnych alebo splaškových odpadových vôd tak, aby bola

zabezpečená poţadovaná miera ochrany recipienta; opatrenia budú realizované priebeţne

v súlade s plánom rozvoja verejných kanalizácií,

zabezpečiť realizáciu opatrení pre zmiernenie negatívneho dopadu odľahčovaní a

odvádzania vôd z povrchového odtoku na ekosystém recipienta,

vylúčiť vypúšťanie čistiarenského kalu a obsahu ţúmp do povrchových vôd a

podzemných vôd,

8

zabezpečiť aby do verejnej kanalizácie boli vypúšťané len tie priemyselné odpadové vody

s obsahom obzvlášť škodlivých látok, ktoré nespôsobia:

poškodenie stokovej siete a čistiarne odpadových vôd a ohrozenie zdravia

zamestnancov pri ich prevádzkovaní,

ohrozenie prevádzky čistiarne odpadových vôd, spracovania kalu a jeho

ďalšieho vyuţitia alebo bezpečného zneškodnenia,

prekročenie limitných hodnôt znečistenia určených pre vypúšťanie odpadových

vôd z verejnej kanalizácie a ohrozenie kvalitatívnych cieľov.

4.2. Environmentálne a technické kritériá pre stanovenie priorít rozvoja

verejných kanalizácií

Postupnosť budovania verejných kanalizácií je daná prioritami rozvoja. Tieto

priority sú v súlade s rozhodujúcimi poţiadavkami koncepčných zámerov. Podrobnejšie sú

rozpracované tak, aby bola dosiahnutá čo najvyššia efektívnosť realizovaných opatrení.

Rozvoj verejných kanalizácií vyžaduje skĺbenie ekologických a technických

aspektov. Pre stanovenie priorít rozvoja verejných kanalizácií boli preto vybrané

nasledovné kritériá.

Environmentálne kritériá:

veľkosť zdroja komunálneho znečistenia (počet EOBSK60, v prípade absencie údaju sa

berie za počet EO počet trvalo bývajúcich obyvateľov),

poţadovaná miera ochrany recipienta (potreba vyššej miery ochrany recipientov, ktoré

slúţia alebo sú potenciálne uvaţované ako zdroje pitných vôd, podzemných zdrojov vôd

vyuţívaných pre hromadné zásobovanie obyvateľstva nachádzajúcich sa v alúviách riek,

situovanie aglomerácie v CHVO, povrchové vody nadmerne zaťaţené nutrientami – IV.

a V. trieda kvality a súčasné zohľadnenie moţnosti transportu nutrientov do niţších častí

povodí v súlade s poţiadavkami pre identifikáciu citlivých oblastí),

poţadovaná úroveň čistenia odpadových vôd.

Technické kritériá (s absolútnou a relatívnou výpovednou hodnotou postihujúcou

ekonomický aspekt):

rozdiel medzi existujúcou a poţadovanou úrovňou čistenia odpadových vôd z daného

zdroja,

súčasný stav pripojenia obyvateľstva na verejnú kanalizáciu,

existujúca úroveň čistenia odpadových vôd.

5. Technické kritériá plánov rozvoja verejných kanalizácií

Pri plánovaní výstavby kanalizačných stavieb musia byť rešpektované všetky určujúce

poţiadavky optimálnej funkčnosti, prevádzkovej stability, primeranej investičnej náročnosti,

primeranej prevádzkovej náročnosti, vplyvu zaústenia na recipient, atď. Pri stanovovaní

funkčných poţiadaviek sa uvaţuje s celým systémom tak, ţe rozšírenie alebo jeho

modifikácia nespôsobí nedodrţanie platných predpisov alebo noriem. Funkčné poţiadavky

kanalizačných systémov musia byť stanovené tak, aby pri zohľadnení celkových nákladov

(investičných a prevádzkových) sa zabezpečilo odvádzanie a vyústenie odpadových vôd bez

9

nepriaznivých vplyvov na ţivotné prostredie, rizika ohrozenia verejného zdravia alebo

prevádzkového personálu. Vplyv kanalizačných systémov na recipient musí vyhovovať

poţiadavkám oprávnených orgánov. Iné špecifické poţiadavky oprávnených orgánov

akceptované a splnené.

5.1. Základné funkčné poţiadavky na stokové siete

Stokové siete musia vyhovovať týmto základným funkčným požiadavkám:

pri prevádzke nesmie dochádzať k upchatiu stôk,

periodicita zaplavenia a preťaţenia musí vyhovieť predpísaným limitom,

musí sa zabezpečiť ochrana verejného zdravia a ţivotov,

recipienty musia byť chránené pred znečisteným v rámci predpísaných limitov,

kanalizačné potrubia a stoky nesmú ohrozovať existujúce a susediace stavby

a inţinierske siete,

musí sa dosiahnuť poţadovaná ţivotnosť a integrita,

vodotesnosť kanalizačných potrubí a stôk musí zodpovedať skúšobným poţiadavkám,

musí sa zabrániť výskytu pachov a toxicity,

musí sa zabezpečiť vhodný prístup na údrţbu.

5.2. Základné poţiadavky na čistiarne odpadových vôd

Čistiarne odpadových vôd musia vyhovovať týmto základným požiadavkám:

pri čistení odpadových vôd zabezpečiť súlad s limitnými hodnotami na vypúšťanie,

musia byť schopné zabezpečiť čistenie v plnom rozsahu prietokov v bezdaţďovom

období, resp. s povoleným objemom daţďových vôd,

musia zabezpečovať bezpečnosť obsluhujúceho personálu,

nezaťaţovať ţivotné prostredie nadmerným pachom, hlukom, toxicitou, aerosólmi

a penou (tieto musia spĺňať príslušné poţiadavky),

musí byť zohľadnená moţnosť budúceho rozšírenia alebo rekonštrukcie,

musí byť vysoká spoľahlivosť prevádzky,

ekonomická výhodnosť celkových nákladov,

minimalizácia odpadov a vytváranie moţností ich opätovného vyuţitia.

5.3. Zavedenie systému kanalizačných aglomerácií podľa smernice rady

č. 91/271/EHS

V rámci efektívneho odvádzania a čistenia odpadových vôd je uplatňovaný systém

kanalizačných aglomerácií, ktorý vychádza z ustanovení našej a európskej právnej úpravy.

Pod aglomeráciou rozumieme územne ohraničenú oblasť, v ktorej je osídlenie alebo

hospodárska činnosť natoľko rozvinutá, ţe je opodstatnené odvádzať z nich komunálne

odpadové vody stokovou sieťou (podľa smernice 91/271/EHS) do čistiarne odpadových vôd,

alebo na miesto ich spracovania a vypúšťania.

Vzhľadom na geograficko – demografický charakter územia Slovenska je

opodstatnené spájanie viacerých administratívnych obcí do aglomerácie so spoločnou

čistiarňou odpadových vôd, čím sa zabezpečí vyššia prevádzková stabilita ČOV a kvalita

vyčistenej vody.

10

5.4. Princípy a kritériá pre návrh aglomerácií

Pri spracovávaní plánov rozvoja verejných kanalizácií boli zohľadňované, resp.

posúdené nasledovné princípy a kritériá pre jednotlivé aglomerácie:

niţšie investičné náklady na výstavbu stokového prepojenia (privádzača) medzi obcami

v porovnaní s výstavbou ČOV pre danú obec,

zabezpečenie spoločného odkanalizovania pre viac obcí pri niţších celkových nákladoch,

zvýšenie miery ochrany významných zdrojov pitnej vody (povrchových aj podzemných),

minerálnych a liečivých vôd pred moţnosťou ich kontaminácie, a to odvedením

odpadových vôd do väčšej, spoľahlivo prevádzkovanej ČOV v niţšie poloţenej oblasti a

ich vypúšťaním do vhodnejšieho (spravidla vodnatejšieho) úseku recipienta,

vhodnosť hydrologických alebo hydrogeologických podmienok pre vypúšťanie

vyčistených vôd,

v rozhodujúcej miere uplatňovanie systému gravitačného odvádzania odpadových vôd,

rešpektovanie ukončených a rozostavaných diel i v prípadoch, keď ich lokalizácia nie je

najvhodnejšia,

vo vybraných nevyhnutných prípadoch (malá kapacita zariadenia nevhodná pre rozšírenie,

riešenie nevhodné pre rekonštrukciu) pripustenie radikálnej zmeny doterajšieho

nakladania s odpadovými vodami,

pripájanie priemyslu na komunálne ČOV (individuálny prístup).

6. Priority výstavby kanalizácií

Z pohľadu medzinárodných záväzkov, ekonomických a organizačno-technických

možností je nutné riešiť v horizonte do roku 2010 všetky aglomerácie nad 10 000 EO

a v časovom období do roku 2015 všetky aglomerácie nad 2000 EO. Ostatné aglomerácie

(obce) nespadajúce do uvedených veľkostných kategórií budú riešené priebežne, postupne

a individuálne.

6.1. Ekologicko-technické kritériá na základe, ktorých bola vytvorená

prioritizácia naliehavosti výstavby verejných kanalizácií

Ekologicko-technické kritéria podľa ktorých je možné vytvárať prioritizáciu,

resp. naliehavosť výstavby kanalizácií sú charakterizované nasledovne:

veľkosť zdroja znečistenia (aglomerácie) - určujúcim pre rozvoj verejných kanalizácií sú

časové horizonty splnenia poţiadaviek Smernice 91/271/EHS (transponované do národnej

legislatívy) vo vzťahu k veľkostným kategóriám aglomerácií,

dosiahnutie požadovanej miery čistenia odpadových vôd - potreba dosiahnuť odstránenie

nutrientov N a P. Rovnaký stupeň naliehavosti je priznávaný kanalizačným systémom, kde

nie je zabezpečené čistenie odpadových vôd a aglomeráciám, ktoré nemajú kanalizáciu a

je v nich treba zabezpečiť čistenie odpadových vôd aj s odstraňovaním nutrientov alebo

s nitrifikáciou. Najniţší stupeň naliehavosti v rámci tohto kritéria predstavujú kanalizácie,

ktorých parametre spĺňajú výhľadové poţiadavky, alebo dosiahnutie poţadovanej úrovne

čistenia odpadových vôd je podmienené relatívne nízkymi investičnými nárokmi.

podiel odkanalizovaného obyvateľstva v aglomerácii – dôraz je kladený na rozvoj

existujúcich kanalizačných systémov s relatívne slabo odkanalizovaným obyvateľstvom

(20 - 60 % odkanalizovaných obyvateľov). Naopak aglomerácie s vysokým podielom

odkanalizovania obyvateľov povaţujeme za bezproblémové.

situovanie aglomerácie – aglomerácie, ktoré sa nachádzajú v oblastiach so zvýšeným

11

eutrofizačným potenciálom, v CHVO alebo ktoré môţu ovplyvniť vodárenské toky nad

odberným profilom pre hromadné zásobovanie obyvateľstva, zdroje pitných vôd

v alúviách riek a aglomerácie ovplyvňujúce ostatné povrchové toky.

7. Ciele rozvoja verejných kanalizácií

Rozvoj verejných kanalizácií z časového hľadiska je rozdelený a formulovaný

nasledovne.

7.1. Vymedzenie konkrétnych cieľov rozvoja verejných kanalizácií do roku

2010 a do cieľového roku 2015

Ciele do roku 2010

zabezpečiť: vyhovujúce odvádzanie a primerané čistenie komunálnych odpadových vôd vo všetkých

aglomeráciách nad 100 000 EO,

vyhovujúce odvádzanie a primerané čistenie komunálnych odpadových vôd vo všetkých

aglomeráciách od 10 000 do 100 000 EO,

rekonštrukcie a rozšírenie stokových sietí v aglomeráciách nad 10 000 EO,

rekonštrukcie ČOV v aglomeráciách s produkciou znečistenia od 10 000 EO, prioritne

v oblastiach so zhoršenou kvalitou vôd v recipientoch v skupine „nutrienty“,

dobudovanie rozostavaných stavieb v aglomeráciách nad 2 000 EO situovaných v CHVO

a v povodí vodárenských tokov nad odberným profilom,

prípravu pre rekonštrukcie, výstavbu ČOV a rozšírenie stokovej siete v aglomeráciách

s produkciou znečistenia nad 2 000 EO (v oblastiach so zvýšeným eutrofizačným

potenciálom a potrebou zvýšenej ochrany biotopu),

riešiť odvádzanie vôd z povrchového odtoku v aglomeráciách nad 100 000 EO v súlade

s poţiadavkami právnej úpravy.

Ciele do roku 2015

zabezpečiť:

do roku 2015 vyhovujúce odvádzanie a primerané čistenie odpadových vôd zo

všetkých aglomerácií nad 2 000 EO,

priebeţne v aglomeráciách pod 2000 EO, kde je vybudovaná stoková sieť, primerané

čistenie odpadových vôd,

riešenie odvádzania vôd z povrchového odtoku v aglomeráciách v súlade s poţiadavkami

právnej úpravy,

technicky, organizačne a ekonomicky pripraviť riešenie čistenia odpadových vôd pre čo

najvyšší počet aglomerácií pod 2 000 EO.

Zaradenie obcí do aglomerácií podľa cieľového roku a bez časového ohraničenia

realizácie výstavby kanalizácií je uvedené v prílohe č. 2 plánu rozvoja verejných kanalizácií.

Výstavba kanalizácií v aglomeráciach, ktoré nie sú zaradené do časových horizontov sa

predpokladá priebeţne, resp. postupne podľa finančných moţností.

12

7.2. Vyčíslenie počtu aglomerácií riešených do roku 2010 a do cieľového roku

2015

Súhrnný prehľad počtu obyvateľov, obcí a aglomerácií na Slovensku zaradených podľa

veľkostných kategórií: Tab. č 4

Aglomerácie < 2000 EO 2001-10000 EO >10 001 EO spolu SR

počet obyvateľov 1 073 732 1 002 065 3 304 256 5 380 053

počet obcí 1859 527 542 2928

počet aglomerácií 1703 277 93 2073

počet obyvateľov

v priemernej obci

577,6 1 901,5 6 096,4 1837,4

počet obyvateľov

v priemernej aglomerácii

630,5 3 617,6 35 529,6 2595,3

počet obcí v priemernej

aglomerácii

1,1 1,9 5,8 1,4

Z údajov uvedených v tabuľke č. 4 vyplýva, ţe do roku 2010 je treba zabezpečiť

poţadované odvádzanie a čistenie odpadových vôd z minimálne 93 aglomerácií, čo

predstavuje vyriešenie odkanalizovania v 542 obciach SR s celkovým počtom 3 304 256

obyvateľov. Priemerná aglomerácia v tejto veľkostnej kategórii má cca 35 530 obyvateľov.

Do roku 2015 je následne treba vyriešiť odvádzanie a čistenie odpadových vôd v

ďalších 277 aglomeráciách, ktoré zahŕňajú 527 obcí SR s 1 002 065 obyvateľmi a to vo

veľkostnej kategórii od 2 001 do 10 000 EO.

8. Finančná analýza

8.1. Sumarizácia investičných nákladov pre Slovensko podľa veľkostných

kategórií aglomerácií

Sumarizácia investičných nákladov pre Slovensko podľa veľkostných kategórií aglomerácií je

nasledovná (náklady upravené podľa indexov cien stavebných prác strojárskych a stavebných

materiálov ŠÚ SR na jednotnú úroveň k 01. 01. 2005): Tab. č. 5

aglomerácie < 2000 EO 2001-10000 EO >10 001 EO spolu

obyvatelia 1 1 026 711 1 032 675 3 320 667 5 380 053

rekonštrukcie

SS

km 33 77 738 848

rozšírenie SS km 5 310 2 538 3 116 10 964

náklady SS mil.Sk 25 890 15 257 29 434 70 581

rekonštrukcie

ČOV

mil.Sk 439 1 879 9 544 11 862

výstavba

ČOV

mil.Sk 7 252 2 861 1 341 11 454

náklady spolu mil.Sk 33 581 19 997 40 319 93 897 Vysvetlivky:

obyvatelia - počet obyvateľov ţijúcich v aglomeráciách danej veľkostnej kategórie, údaje pre obce podľa ŠÚ SR

k 31.12. 2003

rekonštrukcie SS - odhad vecného rozsahu dĺţky rekonštrukcií stokových sietí v kilometroch

rozšírenie SS - odhad vecného rozsahu dĺţky výstavby nových stokových sietí v kilometroch

náklady SS - odhad investičnej náročnosti rekonštrukcie a výstavby nových stokových sietí v miliónoch Sk

13

rekonštrukcie ČOV - odhad investičnej náročnosti na rekonštrukciu, rozšírenie a intenzifikáciu jestvujúcich

komunálnych čistiarní odpadových vôd v miliónoch Sk

výstavba ČOV - odhad investičnej náročnosti na výstavbu nových komunálnych čistiarní odpadových vôd v

miliónoch Sk

náklady spolu - odhad celkových investičných nárokov na dosiahnutie poţadovaného stavu v odkanalizovaní

obyvateľstva v SR

8.2. Finančné potreby na realizáciu verejných kanalizácií do roku 2010 a 2015

Z odborného odhadu finančných prostriedkov potrebných na realizáciu stavieb

v súlade s plánom rozvoja verejných kanalizácií a v súlade so záväzkami, ktoré sa SR

zaviazala splniť v rámci rokovaní o vstupe našej krajiny do EÚ vyplýva, ţe do roku 2015

treba zabezpečiť cca 60 mld. Sk, z ktorých cca 40 mld. SK treba zabezpečiť už do roku

2010. To znamená, ţe do oblasti odvádzania a čistenia odpadových vôd je treba investovať

ročne do roku 2010 cca 6,7 mld. Sk a následne do roku 2015 cca 4,0 mld. Sk ročne. V

súčasnosti (ku 30.06.2005) sú z uvedených nárokov pokryté schválenými projektami akcie za

pribliţne 15 mld. Sk (so sumárnym príspevkom z európskych fondov pribliţne 9 mld. Sk).

Ostávajúce, doposiaľ finančne nezabezpečené aglomerácie s termínom zosúladenia k

31.12.2010 predstavujú odhadovaný nárok do 25 mld. Sk. Zabezpečenie tejto poţiadavky tak

predstavuje nesmierne náročný problém pre celý rezort ţivotného prostredia na Slovensku.

Sumarizácia základných vecných a investičných nárokov na rozvoj verejných

kanalizácií v jednotlivých veľkostných aglomeráciách po okresoch je spracovaná v prílohe č.

3 návrhu plánu rozvoja verejných kanalizácií pre územie SR.

8.3. Moţné finančné zdroje Možné finančné zdroje sú:

fondy EÚ

štátny rozpočet

Environmentálny fond

vlastné zdroje

úvery a pôţičky

9. Záver dopady Plánov rozvoja verejných kanalizácií na rozvoj spoločnosti a jednotlivých

regiónov

Plán rozvoja verejných kanalizácií je základným rámcovým dokumentom na

usmernenie prípravy, plánovania a realizácie komunálnych stokových sietí a ČOV. Smeruje k

naplneniu poţiadaviek kladených na oblasť verejných kanalizácií európskou a národnou

právnou úpravou.

Postup mimo rámca plánu rozvoja verejných kanalizácií Slovenskej republiky a

podpora akcií mimo ním definovaných priorít spôsobuje riziko nesplnenia medzinárodných

záväzkov cielených k rokom 2010 a 2015. Preto jeho vyuţitie ako rozhodovacieho nástroja

pre smerovanie podpory konkrétnych investičných akcií v oblasti verejných kanalizácií je

mimoriadne dôleţité. Jediným efektívnym nástrojom štátnej politiky pre naplnenie záväzkov

Slovenska v oblasti je práve finančná podpora aktivít, ktoré sú v súlade s týmito záväzkami.

Napĺňaním cieľov plánu rozvoja verejných kanalizácií SR sa dosiahne predovšetkým

zvýšená ochrana a zlepšenie stavu prírodných zdrojov vôd, vodných ekosystémov, komplexné

riešenie ekologických a vodohospodárskych záujmov, ako aj zdravia ľudí v dôsledku rozvoja

14

obecnej infraštruktúry (nárastu počtu obyvateľov bývajúcich v domoch pripojených na

verejnú kanalizáciu), čo bude mať následne pozitívny vplyv aj na samotný rozvoj regiónov

a celej spoločnosti.

Rovnako bude vytvorený jeden z predpokladov progresu v tých regiónoch, ktoré

doposiaľ z dôvodov nízkej úrovne odkanalizovania neboli cieľom rozvojových aktivít

vychádzajúcich z iných odvetví národného hospodárstva.

Zároveň Plán rozvoja verejných kanalizácií SR je postavený tak, aby predchádzal

nepriaznivým ekonomickým dopadom na obyvateľov a maximalizoval pozitívne ekologické

efekty. Prednostne rieši odkanalizovanie aglomerácií nad 2000 ekvivalentných obyvateľov,

ktorých pripojenie je moţné v udrţateľných ekonomických nákladoch a zabezpečuje aj

najvyšší ekologický efekt.

Za aglomeráciu je v súlade s platnou právnou úpravou povaţované územne ohraničená

oblasť, v ktorej je osídlenie alebo hospodárska činnosť natoľko rozvinutá, ţe je opodstatnené

odvádzať z nej odpadové vody stokovou sieťou do čistiarne odpadových vôd alebo na iné

miesto ich spracovania a vypúšťania.

Vyuţitie plánu zabráni neefektívnemu investovaniu prostriedkov v malých obciach, v

ktorých sú následné prevádzkové náklady na verejné kanalizácie extrémne vysoké. Týmto

dokáţe plán nepriamo predchádzať neúmernému finančnému zaťaţeniu vysokými

prevádzkovými nákladmi kanalizácie premietnutými do vysokej úrovne ceny stočného pre

obyvateľov v oblastiach, kde miera odkanalizovania nepredstavuje zásadný ekologický

problém. A naopak, posilní vyuţitie prostriedkov tak, aby bola maximalizovaný ich pozitívny

dopad na kvalitu ţivota obyvateľov a kvalitu ţivotného prostredia.

Plán rozvoja verejných kanalizácií SR je otvorený dokument vyjadrujúci smerovanie

rozvoja v tejto oblasti pre najbliţšie obdobie. Jeho časová realizácia je závislá od moţností

zabezpečenia potrebných finančných prostriedkov.