www.zahorak.sk 5

ROZHOVOR

Vo štvrtok 3. októbra bude senický dom kultúry patriť včelárom, ochrancom prírody a milovníkom včelích produktov. V rámci výstavy o včelárstve v regióne sa totiž uskutoční nielen prednáška o včelách, ale aj slávnostné uvedenie knihy „100 rokov organizovaného včelárstva v Senici a okolí“, na ktorej sa spolupodieľal dlhoročný včelár Peter Suchovský. Včely a ich jedinečný život mu učarovali pred takmer 60 rokmi a je im verný dodnes.

M. Kovaríková

Spomínate si ešte, kto vás k včelárstvu priviedol a kedy sa táto vaša záľuba zrodila?Študoval som na lesníckej škole a tam sme mali predmet „Pridružená výroba – včelár-stvo“. Voľakedy sa totiž vče-ly chovali na lesných sprá-vach a  poľnohospodárskych družstvách, a  bolo potrebné, aby lesníci ovládali aj základy tejto práce. V  mojom prípa-de teda nejde o pokračovanie v rodinnej tradícii, včely u nás v rodine nikto nechoval.

Dá sa ale povedať, že nie vy ste sa pustili do včelárenia, ale včely si našli vás... Keď som po skončení školy za-čal pracovať na lesnej správe Šránek, prechádzal som záhra-dou, v ktorej kedysi istý pán Já-nošík choval včely. V tom čase už bol na dôchodku. A ako som tam tak stál, včely odrazu do-leteli a sadli si na ríbezľový krí-ček. Nezostalo mi iné, len ich pochytať a  zaobstarať im úľ. Ja tvrdím, že včely sa mi ponú-kli samé. Boli pri zemi, nebol problém ich zobrať. A tak sa to pre mňa začalo.

S koľkými včelstvami ste za-čínali? Zo začiatku som mával 5 až 7 rodín. Ján Búzek zo Šajdíko-vých Humeniec mi vyrobil pre včely prístrešok, najskôr som v  ňom mal päť rodín, a  po-stupne som ich počet zvýšil. Neskôr som si zhotovil kočov-ný voz pre 24 rodín a voz pre 40 rodín som kúpil. V najlep-ších rokoch som teda vlast-nil okolo 60 rodín a ako som

sa blížil k dôchodku, ich počet som zasa znižoval. Dnes mám okolo 30 včelích rodín a kým to zvládam, určite sa tomu chcem venovať.

Čo pre vás včelárstvo zname-ná?Je to neuveriteľný relax a úžasný pocit, keď môžem byť v prostredí, kde som celý život pracoval. Les milujem a  cho-diť do lesa za včeličkami je pre mňa najkrajší spôsob oddy-chu. Sezóna pri včelách je od marca do septembra, potom je prestávka, a vtedy sa venujem poľovníctvu a ďalším záľubám. Prakticky celý rok mám takto rozškatuľkovaný.

Vo štvrtok 3. októbra o 15. ho-dine bude v  senickom dome kultúry do života uvedená kni-ha venovaná storočnici orga-nizovaného včelárstva v  Se-nici a okolí. Ako vznikla? Základom knihy je moja kro-nika, ktorú som pre včelárov robil. Začal som niekedy v 90-tych rokoch a mal som šťastie, že som ešte zastihol starých včelárov nielen zo Senice, ale aj zo všetkých 13 obcí, kto-ré patria do organizácie. Po-zbieral som od nich materiály a začal som spisovať kroniku. Vo firme 101 Drogerie u pána Emila Krajčíka mi moje zá-pisky prepisovali na počíta-či, keďže v týchto moderných technológiách sa nevyznám. Kroniku som nosieval na zá-hradkárske výstavy a  tam upútala riaditeľku Záhorské-ho osvetového strediska Ľu-bicu Krištofovú. Okrem toho, že sa postarala o  jej zdigita-lizovanie, spojila sa s histori-kom Petrom Brezinom a vzni-kol nápad vydať knihu. Peter

Brezina kroniku doplnil o his-torické fakty a ďalšie dôležité informácie. Som veľmi rád, že sa to podarilo, pretože vďaka týmto ľuďom sa história vče-lárstva v  regióne dostane do povedomia verejnosti. Nebyť ich, možno by kronika skon-čila niekde na povale a nikto by si na ňu ani nespomenul...

Sto rokov od vzniku včelár-skej organizácie v  Senici je krásne výročie. Ako to ale vy-zerá dnes? Nebojujete s  vý-razným úbytkom členov? V  súčasnosti máme 172 čle-nov a 13 obvodových skupín, čo sú vlastne obce. Členskú základňu sa nám darí stabi-lizovať, a počty aj keď poma-ly, ale predsa len rozširuje-me. Je pravdou, že mladí sa do včelárstva nehrnú, preto-že je to náročná záľuba. Keď to ale niekoho skutočne za-ujme, uchytí sa a pri včelárení zostane. Krásu včelárstva ob-javuje najmä stredná generá-cia. Určite by sme ale uvítali omladenie členskej základne, pretože priemerný vek našich členov je viac než 60 rokov.

Čo včelárov v súčasnosti trá-pi najviac? Tých problémov je viac. Asi najväčším je stav životné-ho prostredia – už nerozo-znať, kedy je jar, leto, jeseň a zima, klíma sa mení a včely na to doplácajú. Počasie pri-náša stále viac extrémov. Keď bol tento rok prvý med, bolo chladno, a  včely nemohli ísť von. Potom prišli horúčavy a agát odkvitol za jediný týž-deň, čo sa ešte nikdy doteraz nestalo. Väčšinou agát kvit-ne dva týždne, teraz zamedo-val ráno, kým bola ešte rosa

a  teplota okolo 25 stupňov. Keď sa vyšplhala nad 30, kvet sa zavrel, aby zabránil odpa-rovaniu vody, a  neproduko-val nektár, takže včely naň ani nešli. Za jediný týždeň bolo po agáte. Ďalším veľkým problé-mom je, že sa stráca pestrosť z prírody. Zmizli lúky, na po-liach sa pestuje len repka. Monokultúry znamenajú pre včely jednotvárnu stravu – aj človek, keby jedol stále len rezne, tak sa raz preje. Máme nasadené veľké lány, ale keď príde koniec júna, včely už nemajú nič – vezmú repku, obilie, a  nič ďalšie im nezo-stáva. Veľmi im škodí aj che-mizácia poľnohospodárstva. Osivá sú tak namorené pesti-cídmi, že látka proti škodcom preniká aj do rastliny, včely si berú z toho peľ a kŕmia týmto otráveným materiálom svoj plod. K tomu treba ešte prirá-tať rôznych škodcov, parazi-

ty – to všetky včely ohrozuje a  ničí. Je smutné, že za väč-šinu z  toho môže sám člo-vek. Namiesto toho, aby vče-ly chránil, likviduje ich svojou činnosťou alebo naopak ne-činnosťou. Včely potrebujú našu ochranu a opateru, inak neprežijú...

Platí stále, že slovenský med je zárukou kvality?Určite áno - aj keď ho je me-nej, ako v minulosti, stále zís-kava ocenenia na medziná-rodných súťažiach. Najlepšie je kupovať med od overeného včelára, vtedy máte istotu, že kupujte naozaj kvalitu. Nedávno ste získali Cenu Tr-navského samosprávne-ho kraja za dlhoročnú prácu v  oblasti včelárstva. Čo pre vás toto ocenenie znamená?Cenu si veľmi vážim, ale ne-vnímam ju len ako ocene-nie mojej osoby, ale ocenenie všetkých, ktorí sa snažia vče-ličky chovať a starajú sa o ne. Som rád, že poslanec TTSK Pavol Kalman ocenenie ini-cioval a  že pre Trnavský sa-mosprávny kraj je toto aktu-álna téma, že si uvedomuje, aké dôležité je, aby včely zo-stali v prírode.

Včelárstvu sa venujete už takmer 60 rokov. Určite ste zažili aj nejakú veselú, vtipnú či zaujímavú príhodu, ktorá sa s ním spája... Spomínam si, že v začiatkoch, keď som bol ešte učeň, snažil som sa pozbierať včely, kde sa len dalo. Na Šránku rástli extra mohutné, asi 300-roč-né duby s konármi, ktoré boli dlhé aj 6 či 7 metrov. Jeden manželský pár z  Trnavy tam choval včely. Ja som raz na tých duboch uvidel dva alebo tri roje včiel, a rozhodol som sa, že ich pozbieram. Neovlá-dal som vtedy ešte techniku, išiel som na včely silou. Začal som ich zmetať akoby do zá-stery a  myslel som si, že ich povysýpam ako orechy. Na-miesto toho som ich len roz-dráždil, takže sa pustili do mňa a  celého ma dopichali. Domov som išiel na motor-ke, a  veru, bol to nadľudský výkon. Dnes už viem, ako na to, aby včely samé išli tam, kam potrebujem, vtedy som však doplatil na svoju mladíc-ku nerozvážnosť, nevedomosť a  nedostatok skúseností. Na včely som, samozrejme, ne-zanevrel, a dnes sa na tom už len smejem. Keď sa človek učí sa na vlastných chybách, je to tá najlepšia škola života. /

Včely potrebujú našu ochranu a opateru, inak neprežijú...

Keď sa človek učí na vlastných chybách, je to tá najlepšia škola života...

Peter Suchovský:

„Včely potrebujú našu ochranu a opateru“

Na slávnostnom oceňovaní TTSK s ďalšou ocenenou Seničankou, športovkyňou Monikou Beer.

Petrovi Suchovskému za jeho prácu s včeličkami osobne poďakoval župan Jozef Viskupič.