Osemdesiatpäťročný KAMIL ANTOŠ

S L O V E N S K Á T E C H N I C K Á U N I V E R Z I T A V B R A T I S L A V EISBN 978-80-227-3416-5

obalka Antoš.indd 2.12.2010, 11:101

Osemdesiatpäťročný KAMIL ANTOŠ

Zväzok 4Osobnosti Fakulty chemickej a potravinárskej technológie

STU v Bratislave

Slovenská technická univerzita v Bratislave

2010

Všetky práva vyhradené. Nijaká časť textu nesmie byť použitá na ďalšie šírenie akoukoľvek formou bez predchádzajúceho súhlasu autorov alebo nakladateľstva.

© Michal Uher

Publikácia vychádza vďaka iniciatíve dekana FCHPT STU prof. Ing. Dušana Bakoša, DrSc.

ISBN 978-80-227-3416-5

Osemdesiatpäťročný KAMIL ANTOŠ

Vydala Slovenská technická univerzita v Bratislave pre Fakultu chemickej a potravinárskej technológie STUv Nakladateľstve STU v roku 2010.

Návrh obálky: Andrea MacekováRedakčná úprava: Eva TroščákováTechnická úprava: Zdenka Mazúrová

Rozsah 65 strán, 1. vydanie, náklad 50 výtlačkov, tlač Nakladateľstvo STU v Bratislave.

ISBN 978-80-227-3416-5

Motto:

Každý národ musí sa radovať a potešiť vo veľkých mužoch svojich,lebo oni boli národu dôkazom, že i on dokáže niečo vytvoriť.

Ľudovít Štúr

65

64

Medzinárodné sympóziá Obsah

Prof. Ing. Kamil Antoš, CSc. 7Ocenenia a medaily 8

Profesor Ing. Kamil Antoš, CSc. jubiluje 9

Rozhovor s jubilantom 11 Zo spomienok profesora Antoša 13

Predslov 13 Študentské roky 13 Dejiny Chemickotechnologickej fakulty 15

Katedra organickej chémie 17 Fakultná knižnica 28 Spomienky mladého asistenta – učiteľa,

potom docenta a prorektora 29

Slovenská chemická spoločnosť 35 Záverom 37

Bibliografia 40 Pôvodné vedecké práce 40 Udelené patenty a autorské osvedčenia 48Prílohy 59

63

62 7

Prof. Ing. Kamil Antoš, CSc.

9. 10. 1925 narodený v Rimavskej Sobote

1936 – 1944 Gymnázium v Rimavskej Sobote

1946 – 1951 štúdium na OCHTI v Bratislave

1950 – 1970 Katedra organickej chémie CHTF SVŠT

1962 – 1965 prodekan CHTF SVŠT

1970 − 1990 Katedra vlákien a textilu CHTF SVŠT

1990 odchod do dôchodku

8

Ocenenia a medaily

Hanušova medaila ČSCh 1990

Medaila CHTF SVŠT 1990

Zlatá medaila SVŠT 1990

Čestný člen SCHS 1995

Čestný člen SFaS 2005

61

9

Profesor Ing. Kamil Antoš, CSc. jubiluje Pri okrúhlych životných jubileách býva zvykom uviesť, okrem základných životopisných údajov, aj výsledky práce ju-bilanta. A osemdesiatpäťka je skutočne významným jubileom v živote človeka. Tej sa dožíva jeden z významných predsta-viteľov organickej chémie, vysokoškolský profesor, vynálezca a publicista – prof. Ing. Kamil Antoš, CSc. Jubilant sa narodil 9. októbra 1925 v Rimavskej Sobo-te. Gymnázium ukončil v Rimavskej Sobote a vysokoškolské vzdelanie nadobudol na Odbore chemickotechnologického inžinierstva Slovenskej vysokej školy technickej OCHTI SVŠT (terajšej Fakulte chemickej a potravinárskej techno-lógie) v Bratislave. Promovaný bol už na Chemickej fakulte SVŠT v roku 1951. Hneď po ukončení fakulty začal pracovať na Katedre organickej chémie, najprv ako asistent, potom ako docent a profesor. V rokoch 1960 až 1970 bol aj jej vedúcim. Počas svojho pôsobenia na fakulte sa pričinil o rozvoj výučby základného predmetu organickej chémie. V rokoch 1962 až 1965 bol prodekanom fakulty. Až do svojho odchodu do dô-chodku pracoval na Katedre vlákien a textilu. Na profesionalite, odbornej erudícii, schopnostiach vedeckovýskumnej a pedagogickej práce sa podpísala jeho vytrvalosť, nadanie, cieľavedomá angažovanosť, vzťah k ľu-ďom. Vedeckosť profesora Kamila Antoša charakterizuje jeho rozsiahla vedeckovýskumná činnosť, ktorá bola zame-raná na výskum chémie heterokumulénov, predovšetkým izotiokyanátov a neskôr tenzidov. Bol jedným zo zakladateľov vedeckej školy izotiokya-nátov, ktorá pod jeho vedením získala rad prioritných výsled-kov, z ktorých niektoré našli uplatnenie v praxi a iné slúžili pre rozvoj súvisiacich vedných disciplín. Z dosiahnutých vý-sledkov uvediem aspoň jeden. Zosyntetizovaný bol p-bróm-

10

fenylizotiokyanát, ktorý prejavoval pomerne veľký fungistatic-ký účinok. Slovakofarma, n. p. Hlohovec (dnes Zentiva) užv roku 1964 začala vyrábať antimykotikum TRICHOFYTOCID SPOFA, masť s obsahom p-brómfenylizotiokyanátu na lieč-bu poruchových i hĺbkových foriem trichofýcie (50 mg v 1 gvazelínovo-lanolínovom masťovom základe). Hlavným pre-nášačom trichofýcií boli hospodárske zvieratá, najmä rožný statok. Na potláčanie trichofýcií sa aplikovala účinná látka vo forme roztoku (príloha 1).

Na Katedre vlákien a textilu riešil problematiku biolo-gicky odbúrateľných tenzidov na báze oligo- a polysacharidov a peptidov. Venoval sa aj riešeniu problematiky chemicko-technickému špinu odstraňujúcemu prostriedku. Profesor Antoš publikoval viac ako 100 pôvodných vedeckých prác publikovaných doma i v zahraničí. Je auto-rom viac ako 100 patentov. Vychoval celú plejádu vedeckých a vedecko-pedagogických pracovníkov, z ktorých viacerí za-stávali významné posty v rámci katedry či fakulty, alebo v od-borných spoločnostiach. Jeho výborné organizačné schop-nosti boli využité v organizovaní medzinárodných sympózií venovaných problematike izotiokyanátov (príloha 2). Mimoriadne aktívne pracoval v Slovenskej chemickej spoločnosti, ktorej členom bol od roku 1954. Vykonával rôzne funkcie – vzdelávateľ (1962 – 1964), vedecký tajomník a za-stupoval SCHS v Ústrednom výbore ČSSCH v Prahe.

V roku 1990 bol odmenený Hanušovou medailou (naj-vyššie vyznamenanie Českej spoločnosti chemickej) a v roku 1995 najvyšším ocenením Slovenskej spoločnosti chemickej – menovaním za jej čestného člena. Medailou Chemickotech-nologickej fakulty SVŠT a zlatou medailou SVŠT Bratislava bol odmenený v roku 1990. Je čestným členom Slovenskej farmaceutickej spoločnosti od roku 2005.

PRÍLOHY

11

Rozhovor s jubilantom

Vážený pán profesor, prijmi srdečnú gratuláciu k Tvoj-mu krásnemu jubileu od svojho prvého ašpiranta a dovoľ pár otázok.

Aké sú Tvoje spomienky na výchovu ašpirantov?

Vychoval som 10 ašpirantov, ktorí pracovali na problematike mne najbližšej v syntéze izotiokyanátov. Súčasnú situáciu vo výchove doktorandov nepoznám, ťažko je mi porovnávať. S výchovou ašpirantov som nemal žiadne problémy, všetci v plánovanom čase obhájili kandidátsku dizertačnú prácu.

Často som Ťa stretával v Slovenskej chemickej knižnici. Ako prodekan pre vedu a výskum si mal na starosti aj „ústrednú knižnicu“. Ako sa pozeráš na možnosti štúdia časopiseckej literatúry dnes?

Uprednostňujem štúdium časopiseckej literatúry priamo v knižnici. Preto som privítal dar, ktorý obohatil Slovenskú chemickú knižnicu, a tým umožní nielen mne študovať predo-všetkým zahraničné časopisy.

Oblasť Tvojej vedeckovýskumnej práce bola sústredená na výskum v oblasti izotiokyanátov a biodegradabilných tenzi-dov. Sleduješ ešte literatúru z tejto oblasti?

Tieto oblasti špeciálne nesledujem, ale v posledných rokoch som pripravoval podklady pre syntézu rôznych typov orga-nických zlúčenín, preto si ma v Slovenskej chemickej knižnici stretával.

12

Akým koníčkom sa teraz venuješ?

V minulosti som zbieral známky, ale tie som už postúpil ná-dejnému filatelistovi môjmu vnukovi. Dlhé roky som chytal ryby na mŕtvych ramenách Dunaja. Čo robím teraz? Robím menšie i väčšie túry, napr. na Klanec či Kačín, veď bývam v Lamači. Ďalej chodím na chatu, ktorú postavila na Zochovej chate nebohá manželka, pôvodom z Modry. Manželka napí-sala tiež autobiografiu „Kavka z periférie“, ktorú sa mi podarilo vydať s dlhším časovým odstupom vo vydavateľstve IKAR.

Zhováral sa Michal Uher

57

Francúzske patenty

1. FR patent 1,539.847 (1968)2. FR patent 1,545.679 (1968)3. FR patent 2,014.688 (1973)4. FR patent 2,092.116 (1975)5. FR patent 2,125.891 (1972)

Švajčiarske patenty

1. Swiss patent 486.436 (1970)2. Swiss patent 509.295 (1971)3. Swiss patent 555.349 (1974)

Nemecké patenty

1. DE patent 1,643 784 (1973)2. DE patent 1,643 785 (1973)

Rakúske patenty

1. AT patent 306 009 (1973)2. AT patent 306 708 (1973)

56

M.: Vrstvený materiál na báze polypropylénovej a spôsob jeho výroby.

83. Autorské osvědčení (AO) 253438 (1989)Antoš K., Všetečková M., Hodul P., Markušovská E., Blažej A., Maťaš J., Strečanský M.: Mazací a/alebo mastiaci textilný prostriedok pre doúpravu šijacích nití na báze polyalkylbenzénu.

84. Autorské osvědčení (AO) 259209 (1989)Hodul P., Zemek J., Antoš K., Augustín J., Markušovská E., Kuniak Ľ., Blažej A., Lapčík Ľ., Bartovic V., Mašán A.: Spôsob prípravy textilných štandardov zašpinenia na sledovanie účinnosti pracieho procesu.

85. Autorské osvědčení (AO) 261831 (1990)Hodul P., Antoš K., Markušovská E., Blažej A., Ebringerová A., Koman V., Rendoš F., Hayden V.: Polymérne tenzidy a spôsob ich prípravy.

86. Autorské osvědčení (AO) 265521 (1990)Havlínová B., Antoš K., Lacko V., Hodul P., Čík G., Prchal V.: Spôsob úpravy zmesových textílií polyester/bavlna pre prenosovú potlač.

87. Autorské osvědčení (AO) 269652 (1991)Golis E., Mozoľová L., Šutý L., Gajdoš C., Leško Z., Antoš K., Hodul P.: Spôsob inverzie hydrolyzátov lignín-celulózových materiálov.

88. Autorské osvědčení (AO) 272650 (1992)Králik M., Bakoš D., Hodul P., Antoš K., Jaššíková D., Lapčík Ľ., Niepal W., Polláková R., Hlavatý J., Pilarčíková B.: Textilný pomocný prostriedok pre farbenie celulózových materiálov napúšťacím postupom.

Anglické patenty

1. Brit. patent 1,136 677 (1968)2. Brit. patent 1,141 586 (1969)3. Brit. patent 1,200 689 (1970)4. Brit. patent 1,228 516 (1971)5. Brit. patent 1,352 024 (1974)

13

Zo spomienok profesora Antoša

Predslov Keďže som dospel do veku života, kedy sa tento ne-meria už v ročných jednotkách ale v denných, rozhodol som sa napísať tieto reminiscencie za roky strávené na Chemicko-technologickej fakulte SVŠT v období 1946 – 1990, i keď som potom presedel niekoľko rokov v mne tak blízkej knižnici ako „rešeršník“ dvoch menších firiem našich absolventov pripra-vujúcich čisté chemikálie. V osemdesiatke som zistil, že so strojovou rešeršou už nemôžem konkurovať, i keď pre mňa časopisecká rešerš mala vždy svoj pôvab.

Študentské roky Celý čas počas štúdia som býval v Študentskom do-move Horský park. Bola to nová budova postavená koncom vojny a bývali tam študenti rôznych zameraní. Jeden právnik – neskôr dekan Právnickej fakulty UK, jeden výtvarník – bo-hém, ktorý sa stal známym umelcom, ale zomrel pomerne mladý, jeden medik – neskôr známy profesor – lekár, dekan Lekárskej fakulty UK a tiež minister zdravotníctva, jeden stro-jár, neskôr prorektor STU, ale tiež veľvyslanec v Paríži a tiež niekoľko chemikov. Ja som väčšinu času strávil prednáškami, cvičeniami a štúdiom. Niektorí však chodili do záhradnej krčmy smerom k Hlbokej ceste. A tak sa raz ocitli v dobrej nálade a na pa-miatku si zobrali aj asi trištvrte metrového trpaslíka. Keď sa na to došlo, bol z toho veľký problém, ba dokonca ich chceli aj vylúčiť zo štúdia. Bol medzi nimi aj jeden poslucháč našej fakulty, ktorý sa neskôr stal aj ministrom. Ale čo mladosť – po-chabosť. Jedného dňa som sa zdržal pri cvičení z organickej chémie a večeru som nestihol. Jeden kolega, neskôr docent

14

na fakulte, bol známy ako poctivý jedák a pritom bol vždy „šlank“ ma privítal so slovami: „všetko som dojedol, aj rajčino-vú omáčku.“ A tak som siahol na skromné zásoby. V noci nastal veľký ruch, lebo toalety boli pre osaden-stvo internátu nedostatočné. Vysvitlo, že niektorý študent fakulty nasypal do rajčinovej omáčky fenolftaleín; pôvodcu tohto „vtipu“ sa však nepodarilo zistiť, ináč by bol asi vylúčený zo štúdia. Internát sa nachádzal dosť ďaleko od hlavnej cesty. Počas polročných prázdnin, ktoré som strávil štúdiom v inter-náte, napadol veľký sneh. Vedenie internátu nám oznámilo, že ak chceme jesť, musíme odhrnúť sneh z cesty, lebo ináč nebudú mať z čoho variť, ak zásobovanie zlyhá. A tak sme si popri štúdiu pocvičili v krásnom zimnom počasí. Riaditeľom internátu bol profesor Ilkovič, ktorý so svojou mladou manžel-kou zvládol všetky organizačné povinnosti: inkaso od študen-tov, prideľovanie izieb a pod. Tradovalo sa, že jednému študentovi pri prideľovaní izby podotkol, že na izbe chýbajú matrace. Keďže sa však študent nemal k činu, pán profesor vyvliekol matrace do izby. Študent – prvoročiak za pár dní zistil s prekvapením, že „ten zamestnanec“ je profesorom fyziky. Najváženejším profesorom na fakulte bol profesor an-organickej chémie a súčasne dekan fakulty – profesor Teodor Krempaský. Veľmi dbal na zovňajšok študenta a na skúšku bolo treba prísť v čiernom obleku. Jeden kolega počas cvi-čenia potreboval zájsť na skúšku. Mal oblečené laboratórne šaty s pumpkami. Za minútu bol vybavený a poslaný preč. Pán profesor prednášal v posluchárni na Lekárskej fakulte. Mal očnú vadu a zdalo sa, že pozerá s očami nesú-bežne. Neznášal tiež, keď poslucháči počas prednášky dis-kutovali. Raz sa tak aj stalo, a profesor zvolal: „Vy, čo sa zho-várate, choďte von!“ Vstal a odišiel jeden poslucháč z prvého

55

superplastifikátora zo sulfitových výluhov a/alebo sulfitových výpalkov.

73. Autorské osvědčení (AO) 234819 (1987)Markušovská E., Hodul P., Antoš K., Strečanský M., Všetečková M., Vrlák L., Hronská E.: Mazací a/alebo mastiaci mikroemulzný textilný pomocný prípravok na polyesterové nite.

74. Autorské osvědčení (AO) 2399572 (1989)Fančovič K., Cvengrošová Z., Kaszonyi A., Hrušovský M., Antoš K., Hodul P.: Spôsob spracovania zvyšku z výroby fenolu kuménovým spôsobom a zariadenie na vykonávanie tohto spôsobu.

75. Autorské osvědčení (AO) 240311 (1988)Markušovská E., Hodul P., Antoš K., Strečanský M., Všetečková M., Vrlák L., Hronská E.: Mazací a/alebo mastiaci mikroemulzný textilný pomocný prípravok na polyesterové nite.

76. Autorské osvědčení (AO) 241565 (1988)Kollárovits Š., Antoš K., Lacko V., Hodul P., Niepel W., Blažej A., Kršák V., Strýček A., Trúchlik Š.: Spôsob výroby tixotrópnej disperzie oligomérneho polyesteréteru.

77. Autorské osvědčení (AO) 241569 (1988)Antoš K., Čík G., Hodul P., Prchal V., Blažej A., Morák M., Smrž R.: Spôsob úpravy polypropylénových textilných materiálov pred farbením katiónovými farbivami.

78. Autorské osvědčení (AO) 242265 (1988)Antoš K., Hodul P., Prchal V., Blažej A.,Markušovská E., Morák M., Smrž R.: Spôsob úpravy polypropylénových textilných materiálov pred farbením katiónovými farbivami.

79. Autorské osvědčení (AO) 245095 (1985)Hodul P., Antoš K., Kalužáková M., Fančovič K., Fleischmann P.: Emulzia na ťahanie drôtov a valcovanie pásov.

80. Autorské osvědčení (AO) 246442 (1988)Vrlák L., Hodul P., Antoš K.: Mazací a/alebo mastiaci textilný prostriedok pre šijacie nite.

81. Autorské osvědčení (AO) 247338 (1989)Markušovská E., Hodul P., Antoš K., Blažej A., Čechovič R., Bustinová B.: Prostriedok pre doúpravu šijacích nití vyťahovacím postupom.

82. Autorské osvědčení (AO) 251519 (1989)Antoš K., Hodul P., Kalužáková M., Blažej A., Fabián K., Kováčiková

54

Náplava A., Janňátek Ľ., Antoš K., Hodul P., Šoška V., Pokorná J., Chládek J.: Polyolefinická zmes so zlepšenou elektrickou vodivosťou.

63. Autorské osvědčení (AO) 210495 (1983)Antoš K., Hodul P., Bartoš Ľ., Benický M., Krajčík L.: N-polyglykoloxymetylpolyamid a spôsob jeho prípravy.

64. Autorské osvědčení (AO) 210966 (1984)Antoš K., Borovský R., Markušovská E., Hodul P., Blažej A., Fančovič K., Kaszonyi A., Hrušovský M.: Spôsob prípravy syntetického triesliva.

65. Autorské osvědčení (AO) 214089 (1984)Čík G., Antoš K., Hodul P., Šutý L., Ondriš Ľ., Kostka A., Lalák M.: Spôsob zosvetľovania zberového papiera potlačeného UV a IČ reaktívnymi tlačovými farbami.

66. Autorské osvědčení (AO) 214392 (1984)Antoš K., Hodul P., Markušovská E., Blažej A., Borovský R.: Polymérne tenzidy na báze hydroxyetylovanej celulózy a spôsob ich prípravy.

67. Autorské osvědčení (AO) 214393 (1984)Antoš K., Hodul P., Markušovská E., Blažej A., Babov K., Kalač V.: Polymérne tenzidy na báze hydroxyetylovanej celulózy a spôsob ich prípravy.

68. Autorské osvědčení (AO) 218077 (1985)Hodul P., Antoš K., Markušovská E., Hajdučková E.: Spôsob zvýšenia adhézie polyvinylacetátového latexu na polypropylénovú podkladovú tkaninu kobercov.

69. Autorské osvědčení (AO) 218627 (1985)Čík G., Antoš K., Hodúl P., Potfajová M.: Oligomér polypropylénového oleja s maleínanhydridom hydrofilizovanej polyetylénglykolom a spôsob jeho prípravy.

70. Autorské osvědčení (AO) 219668 (1986)Hodul P., Antoš K., Markušovská E., Náplava A., Hajdučková E.: Spôsob antistatickej úpravy textilných podlahových krytín na báze syntetických materiálov.

71. Autorské osvědčení (AO) 220939 (1986)Kollárovits Š., Hodul P., Antoš K., Lacko V.: Spôsob dispergácie kopolymérov polyesteréteru vo vodnom prostredí.

72. Autorské osvědčení (AO) 234808 (1987)Staník V., Vajnar J., Antoš K., Bistrická M.: Spôsob výroby

15

radu vľavo a tiež druhý z posledného radu – obidvaja mysleli, že sa pozerá na nich. Pán profesor zomrel mladý 43-ročný na detskú chorobu – šarlach. Katedru prevzal jeho asistent Miro-slav Zikmund, neskorší riaditeľ Ústavu anorganickej chémie SAV.

Dejiny Chemickotechnologickej fakulty(dnes Fakulty chemickej a potravinárskej technológie) Aj názvy sa postupne menili. Pôvodný názov Odbor chemickotechnologický SVŠT sa zmenil na Chemickú fakul-tu SVŠT, neskôr na Chemickotechnologickú fakultu SVŠT a dnes na Fakultu chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity. Aj pri premenovaní SVŠT na STU boli dilemy. Názov SVŠT bol už dlhé roky známy a za-behaný a ani na Západe nemuseli mať renomované vysoké školy názov univerzity. Nakoniec sa všetko u nás zauniverzi-tovalo a dnes máme 32 univerzít, čo je pre 5 miliónový štát hádam aj trochu priveľa, lebo s počtom inštitúcií klesá ich od-borná úroveň, keďže nemáme dostatočný počet špičkových odborníkov, ktorí môžu garantovať odbornú úroveň školy. Treba pripomenúť, že veľa z nich našlo špičkové uplatnenie v zahraničí (napr. prof. Belluš, Hasilík, Sprinzl a iní.) Priestory pôvodnej fakulty boli veľmi skromné. Teo-retické katedry boli v rôznych častiach mesta. Katedra anor-ganickej chémie bola v starej budove v susedstve lekárskej fakulty, katedra analytickej a organickej chémie v budove Pedagogického nakladateľstva na Sasinkovej ulici (oproti lekárskej fakulty, kde bol aj dekanát). Celý aparát dekanátu pozostával asi z troch pracovníkov, a pritom v roku 1946 nás bolo do 1. ročníka zapísaných 160 poslucháčov, čo je faktic-ky aj súčasný stav. Dokonca rektorát mal len asi 5 pracovní-kov (kvestor Slabej, neskôr Dr. Gero, ktorý bol svojho času členom medzinárodného súdneho tribunálu v Norimberku za

16

ČSR ako jednej z víťazných mocností. Ďalšími pracovníkmi boli páni Škorpil (správca budov), Mitro (zodpovedný za in-vestície), Jančula (účtovník), Žáček (pokladník). Posledný mal veľa detí (asi 6) a tak sme mu pravidelne drobné z vý-platy prenechali a on ich zhrnul do „šuplíka“, ktorý bol pod výplatným stolom. Katedra fyzikálnej chémie bola v bývalej učňovskej škole na Vazovovej ulici; technologické katedry anorganickej a potravinárskej technológie a technológie ropy v mestskej budove na Mýtnej ulici (roh s Vazovovou ulicou). V rokoch 1950 – 1953 sa stavala nová fakulta (dnes stará fakulta) na Jánskej ulici 1. Pred touto budovou, na dnešnom Kollárovom námestí, bola ešte lekáreň, obchod s nábytkom a v hornej časti veľká budova s veľkou pivnicou, ktorú chcela fakulta prerobiť na kultúrny klub. Medzitým sa však vytvorilo Kollárovo námestie. Na dolnej časti boli „ureza-né“ vinohradnícke pivnice. Smerom od zadnej časti (v smere neskoršie postavenej strojníckej fakulty) bola plynáreň, ktorá sa demolovala aj výbušninami. Jeden pracovník demolač-nej skupiny spáchal samovraždu tak, že pod sebou nechal vybuchnúť nálož. Jeho kosti boli rozmetané v okolí. V jed-nej časti (asi za starou aulou) sa našli dva valonské hroby. V miestach novej fakulty bol svojho času starobinec, kde bý-vala aj význačná bratislavská postava Schöne Náci a odtiaľ vychádzal na svoje denné obchôdzky mestom v elegantnom oblečení. Výkopové práce na stavbe starej fakulty boli z veľkej miery vykonávané letnými brigádami študentov. V dôsledku, v tom čase ešte nedostatku mechanizmov, ale aj uložených elektrických káblov, sa výkop aj v hlbších partiách (kotolňa budovy) vykonával ručne. Brigádnici sa predbiehali vo zvy-šovaní výkonov z dôvodu rôznych čestných uznaní, kým pro-tisociálni kopáči (väčšinou zo Žitného ostrova – Maďari) sa v práci nepretrhávali. Až jedno ráno po príchode z ubytovne

53

52. Autorské osvědčení (AO) 205575 (1983)Antoš K., Rendoš F., Markušovská E., Hodul P., Blažej A., Cesnek J.: Spôsob výroby účinnej prísady do detergentných zmesí.

53. Autorské osvědčení (AO) 205596 (1983)Náplava A., Koreň J., Antoš K., Hodul P., Smrž R.: Termoplastická zmes, s výhodou na báze polyolefínov s trvalými antistatickými vlastnosťami.

54. Autorské osvědčení (AO) 205602 (1983)Kostka A., Lalák M., Antoš K., Hodul P., Blažej A., Šutý L., Zemanovič J.:Spôsob odfarbovania potlačeného zberového papiera.

55. Autorské osvědčení (AO) 207060 (1984)Hodul P., Antoš K., Náplava A., Blažej A., Markušovská E., Urminský D.: Polyglykolester modifikovaného nízkomolekulárneho polyetylénového vosku a spôsob jeho prípravy.

56. Autorské osvědčení (AO) 207103 (1983)Antoš K., Blažej A., Hodul P., Náplava A., Urminský D., Kaszonyi A., Fančovič K., Hrušovský M.: Bis-polyglykolpolypropyléter a spôsob jeho prípravy.

57. Autorské osvědčení (AO) 208334 (1982)Antoš K., Hodul P., Markušovská E., Blažej A., Slanička Š., Žák V., Forgáč M.: Spôsob získania kysličníka chromitého z chromočinených kožných odpadov.

58. Autorské osvědčení (AO) 208610 (1984)Vrlák L., Hodúl P., Antoš K.: Mazací a/alebo mastiaci textilný pripravok s antistatickým účinkom na nite.

59. Autorské osvědčení (AO) 208623 (1984)Kaszonyi A., Hrušovký M., Cvengrošová Z., Fančovič K., Antoš K., Hodúl P., Blažej A.: Epoxidovaný polypropylén a spôsob jeho prípravy.

60. Autorské osvědčení (AO) 210038 (1982)Blažej A., Antoš K., Hodúl P., Markušovská E., Niepel W., Hrabovský I.: Spôsob súčasnej špinuodpudzujúcej a antimikrobiálnej úpravy textilných materiálov.

61. Autorské osvědčení (AO) 210043 (1982)Hodul P., Antoš K., Novák I., Veselý V., Markušovská E., Cesnek J., Lazar R.: Detergentá zmes s prísadou alkalicky aktivovaného bentonitu a spôsob jej prípravy.

62. Autorské osvědčení (AO) 210364 (1984)

52

41. Autorské osvědčení (AO) 191472 (1982)Antoš K., Lapčík Ľ., Hodul P., Formánek E., Kompauer L.: Čistiaci prostriedok pre ofsetové tlačiarenské valce a platne.

42. Autorské osvědčení (AO) 198870 (1982)Lacko V., Antoš K., Hodul P., Blažej A., Halama L.: Spôsob prípravy pleinomérneho kopolyesteru kyseliny tereftálovej a sulfoizoftálovej s vbudovanými polyetylénglykolovými jednotkami.

43. Autorské osvědčení (AO) 200068 (1982)Kollárovits Š.,Niepel W. Antoš K., Markušovská E., Hodul P., Lacko V.: Spôsob súčasnej nešpinavej, antistatickej a hydrofilnej úpravy polyesterových textilných materiálov.

44. Autorské osvědčení (AO) 200799 (1982)Antoš K., Hodul P., Markušovská E., Blažej A., Cesnek J., Rendoš F.: Spôsob prípravy oxidovaných pektínov vhodných ako sekvestračné prísady do detergentných zmesí.

45. Autorské osvědčení (AO) 200807 (1982)Čík G., Blažej A., Antoš K.: 4,4´-Dinitro-1,3-difenyl-1-butén a spôsob jeho prípravy.

46. Autorské osvědčení (AO) 201237 (1983)Antoš K., Hodul P., Blažej A., Lacko V.: Pleinomérny kopolyester kyseliny tereftálovej a 5-sulfoizoftálovej.

47. Autorské osvědčení (AO) 201238 (1983)Antoš K., Hodul P., Blažej P., Lacko V.: Spôsob súčasnej nešpinavej a antistatickej úpravy polyesterových vlákien a textilu.

48. Autorské osvědčení (AO) 201239 (1983)Hodul P., Antoš K., Blažej P., Lacko V.: Spôsob nehorľavej úpravy polyesterových vlákien alebo plošných materiálov.

49. Autorské osvědčení (AO) 201240 (1983)Hodul P., Lacko V., Antoš K., Blažej P., Haľama L.:Spôsob súčasnej nešpinavej, hydrofilnej a antistatickej úpravy polyesterových vlákien a textilu.

50. Autorské osvědčení (AO) 201274 (1982)Antoš K., Markušovská E., Hodul P., Blažej A., Cesnek J.: Sekvestračné prísady do pracích prostriedkov.

51. Autorské osvědčení (AO) 202242 (1983)Lacko V., Rymanová K., Hodul P., Antoš K.: Spôsob prípravy polyesterových vlákien alebo vláknitých útvarov obsahujúcich alkalickú soľ sulfoskupiny.

17

vo švédskych domkoch pri Lafranconi som zistil, že pracovné úsilie robotníkov je výnimočné. Z výkopovej jamy letel hotový gejzír zeminy do výšky. Spýtal som sa robotníkov po maďar-sky, čo sa to deje. Prezradili mi, že nahliadli do tehlami za-loženej pivnice a uvideli sudy vína vo vinohradníckej pivnici. Jeden sud si vykotúľali a otvor opäť uzavreli tehlami. Hovoril som im, že vinohradník na to dôjde a že príslušníci SNB ich zoberú na zodpovednosť. Aj sa tak stalo. Ale prehlásili, že pokuta ich vôbec nemrzí, lebo za ten peniaz by také dobré vínko nedostali.

Katedra organickej chémie Jej prvým vedúcim bol prof. Dr. Ing. František Valentín. V rokoch 1948 – 1949 zastával toto miesto prof. Dr. Ľudovít Krasnec a od 1950 – 1960 prof. Dr. Ing. Miloš Marko. V na-sledujúcich rokoch zastávali túto funkciu v poradí od 1960 do 1970 prof. Ing. Kamil Antoš, CSc., 1970 – 1992 prof. Ing. Ja-roslav Kováč, DrSc., 1992 – 1994 prof. Ing. Dr. techn. Štefan Kováč, DrSc. a od 1994 prof. Ing. Ľubor Fišera, DrSc. Ako asistenti nastúpili v roku 1950 K. Antoš, 1951 Š. Kováč, 1952 P. Kristián a A. Hulka. Zmienim sa o období rokov 1950 – 1970. Profesor Marko po skončení v Prahe nastúpil do Vojenského technic-kého ústavu v Prahe, kde pracoval v problematike výbušnín. Spomínal, že z tohto pracoviska nikto nešiel do dôchodku. Najlepšie vraj obstál major Krátky, ktorý prišiel len o jedno oko. Po príchode na Slovensko zastával funkciu veliteľa che-mického vojska. Aktívne sa zúčastnil SNP, kde spolu s bratmi generálmi Veselovcami vyslobodil v Banskej Bystrici neskor-šieho veliteľa povstania generála Goliana. Počas povstania sa mu podarilo uchýliť sa v dedine Krná, blízko Lučenca. V ro-ku 1945 sa stal národným správcom závodu Dynamit Nobel, neskoršej Dimitrovky, dnes Istrochemu. Neskôr v roku 1950

18

prevzal vedenie Katedry organickej chémie, ktorá ako už bolo spomenuté, sídlila v budove SPN na Sasinkovej ulici. Stal sa z neho význačný pedagóg. Napísal učebnicu organickej chémie, ktorá bola priekopníckou z hľadiska nového pohľadu na organickú chémiu – a vyšla v roku 1956 v SNTL (neskôr vydavateľstvo ALFA, asi aby nedošlo k zámene s pražským SNTL). Jeho prednášky boli na vysokej úrovni, prednášal ti-cho a tak poslucháči mali uši na stopkách. Bol veselej povahy. Jeho záľubou bola športka. V pia-tok nemával žiadne pedagogické záväzky a venoval sa roz-pisovaniu tiketov a triesov. Nám, ako asistentom, tiež raz navrhol, aby sme oferovali 160 Kčs a výhra je istá. Nič sme nevyhrali a prehlásili sme, že z asistentských platov si tento luxus nemôžeme dovoliť. O veľa rokov neskôr sa jeden pra-covník SPN priznal, že s pánom profesorom „presázkoval“ 20 000 Kčs bez veľkého efektu. Profesor Marko bol jedným z tých vysokých inteligentov, ktorí si aj zo seba vedia robiť vtip. Napríklad prehlásil, že on sa nehanbí a keď mu manžel-ka niečo nariadi, oblečie si svoju plukovnícku uniformu a ide prášiť koberce.

Na katedre sme mali značnú spotrebu peroxidu vodíka, pričom sme pomocou neho žiadnu oxidáciu neuskutočňovali. Až neskôr nám ktosi hovoril: „Nevidíte, že pani Marková je svetlá blondína?“ To nás dovtedy vôbec nenapadlo. Asistenti v tom čase boli „dievčatá pre všetko“. A tak sme raz uprato-vali chemický sklad, ktorý mal otvor do miestnosti vedúceho katedry. Neviem, ako sa stalo, ako nie, ale „drgli“ sme do5-litrovej fľaše s pyridínom. Ratovali sme, ako sa dalo. O chvíľu prišiel pán profesor a oznámil nám strohú vetu: „Pyrid-ínom zamorené, prídem o týždeň“. My sme pyridín s lopatkou ratovali, ostatok s handrou zbierala naša upratovačka pani Becková, ktorá bola svokrou domovníka zo susednej budovy PFUK. Ona sa najviac touto pliagou priotrávila a museli sme

51

31. Autorské osvědčení (AO) 160551 (1975)Antoš K., Blažej A., Markušovská E.,Vyskočil I., Hodul P.: Spôsob prípravy povrchovo aktívnych látok na báze odpadových oligomérov ε-amínokaprónovej kyseliny.

32. Autorské osvědčení (AO) 161333 (1975)Blažej A., Koman V., Antoš K., Malinová A.: Ochranný cigaretový filter.

33. Autorské osvědčení (AO) 162815 (1976)Blažej A., Antoš K., Hodul P., Markušovská E. , Vyskočil I.: Spôsob prípravy aacylderivátov kyseliny ε-amínokaprónovej a jej oligomérov s povrchovo aktívnou účinnosťou.

34. Autorské osvědčení (AO) 163819 (1976)Antoš K., Drobnica Ľ., Nemec P., Stankovský Š., Kristián P.: Způsob přípravy nových substituovaných isothiokyanátomethylbifenylů s vysokou účinností antibakteriální.

35. Autorské osvědčení (AO) 169133 (1977)Floch Ľ., Drobnica Ľ., Antoš K.: Spôsob prípravy alkylesterov 2-izotiokyanátokarboxylových kyselín s vysokou antimikrobiálnou účinnosťou.

36. Autorské osvědčení (AO) 177311 (1979)Blažej A., Antoš K., Hodul P., Prchal V., Patro V., Markušovská E., Kučera J., Gregor F.: Mazací a/alebo mastiaci textilný pomocný prípravok.

37. Autorské osvědčení (AO) 177523 (1979)Blažej A., Antoš K., Hodul P., Markušovská E., Niepel W., Hrabovský I., Lazar R.: Spôsob súčasnej špinu odpudzujúcej a antistatickej úpravy textilných podlahovín.

38. Autorské osvědčení (AO) 178590 (1979)Blažej A., Antoš K., Reiser V., Košík M., Dlugoš F., Piška M.: Spôsob výroby vysokoaktívnych cigaretových filtrov na báze bentonitu.

39. Autorské osvědčení (AO) 186894 (1981)Blažej A., Hodul P., Smejkal P., Antoš K.: Spôsob plnenia prírodných usní.

40. Autorské osvědčení (AO) 190965 (1982)Žák V., Slanička Š., Tomko M., Antoš K., Hodúl P., Blažej A., Hrivík A., Špirk E., Kamenár Š.: Mrazuvzdorná alebo ľahčená stavebná hmota obsahujúca anorganické spojivo.

50

21. Czech. pat. 148283 (1973)Hrušovský M., Antoš K., Ryban B., Vojtko J., Hrivík A., Kanala A., Číhová M., Sluka K.: Spôsob čistenia 1,3-dichlórbuténu-2 pre výrobu 2,3,4-trichlórbuténu-1.

22. Czech. pat.148293 (1973)Hrušovský M., Antoš K., Ryban B., Vojtko J., Hrivík A., Kanala A., Číhová M., Sluka K.: Spôsob čistenia 1,3-dichlór-2-buténu pre výrobu 2,3,4-trichlór-1-buténu.

23. Czech. pat. 148294 (1973)Hrušovský M., Antoš K., Ryban B., Vojtko J., Hrivík A., Kanala A., Číhová M., Sluka K.: Spôsob čistenia 1,3-dichlór-2-buténu pre výrobu 2,3,4-trichlór-1-buténu.

24. Autorské osvědčení (AO) 151135 (1973)Antoš K., Drobnica Ľ., Nemec P., Martvoň A., Kristián P.: Způsob přípravy nových substituovaných isothiokyanátů benztriazolu s vysokou antimikrobiální účinností.

25. Autorské osvědčení (AO) 152230 (1974)Antoš K., Drobnica Ľ., Nemec P., Uher M.: Způsob přípravy nových p-isothiokyanátofenyl-2- substituovaných ethylsulfidů.

26. Autorské osvědčení (AO) 152231 (1974)Antoš K., Drobnica Ľ., Nemec P., Uher M.: Způsob přípravy nových p-isothiokyanátofenyl-2- substituovaných ethylsulfonů s antimikrobiální účinností.

27. Autorské osvědčení (AO) 154115 (1974)Antoš K., Drobnica Ľ., Nemec P., Uher M.: Způsob přípravy nových biologicky účinných 4-[(4-substituovaných fenylthio)methyl]fenylisothiokyanatů a příslušných sulfidů a sulfonů.

28. Autorské osvědčení (AO) 154116 (1974)Antoš K., Drobnica Ľ., Nemec P., Uher M.: Způsob přípravy nových biologicky účinných 4-(4-substituovaných benzylthio)fenylisothiokyanatů a příslušných sulfidů a sulfonů.

29. Autorské osvědčení (AO) 155626 (1974)Antoš K., Drobnica Ľ., Nemec P., Uher M.: Způsob přípravy nových biologicky účinných substituovaných isothiokyanatů.

30. Autorské osvědčení (AO) 156193 (1974)Blažej A., Antoš K., Vyskočil I., Hodul P., Markušovská E.: Spôsob prípravy povrchovo aktívnych látok na báze ε-amínokaprónovej kyseliny.

19

ju pre bolesti hlavy, zvracania a pod. zobrať do blízkej Štátnej nemocnice. Príslušný lekár mal otázku, čo je to vlastne pyri-dín. Naša odpoveď znela: „To je taký benzén, ktorý má v jed-nom rohu miesto uhlíka dusík“. S touto odpoveďou sa nestal o nič múdrejším. Asi nemal žiadnu Knihu o toxikológii chemi-kálií. My sme mu tvrdili, že pyridín by hádam ako zásadu bolo najlepšie neutralizovať nejakou miernou tekutou kyselinou. Dúfam, že jej neaplikoval kyselinu sírovú. Našťastie sa babka Becková uzdravila. Na katedre bola každé ráno povinná desaťminútovka, samozrejme pre každého. Babka Becková sedela diskrétne pri otvorených dverách a do politiky sa veľmi nemiešala. Jed-ného dňa bola akási zamotaná politická situácia a pán profe-sor sa spýtal: „Čo si babka Becková o tom myslíte?“ Odpoveď znela: „Je tu tuším cúg“.

Významnou postavou katedry bol dlhoročný laborant pán Marcin Payer zo Sv. Jura. Spomínal, že bol systematic-kým dodávateľom vína pre onehdajšieho vedúceho katedry pána prof. Valentína. Asi 5 litrový demižón týždenne. Marcin mal so svojími 120 kilogramami značnú kapacitu pri požívaní vínneho moku. Na to, aby získal „salónšpic“ potreboval 5 lit-rov a pritom ešte tancoval odzemok na stole, ak ten bol dosť pevný pre takéto zaťaženie. Bol okresným veliteľom „hasičú“, neskôr „požiarnikov“. Raz vraj bol požiar v Slovenskom Gro-be. Jurania im, ako sa na slušných susedov patrí, išli pomôcť hasiť. Grobania im však prerezali hadice a prehlásili: „Oheň je náš, ak chcete hasiť, urobte si“. Marcinova obľúbená pieseň bola: Od Buchlova vietor veje, sloha ty si Marcine strom zelený – sa muselo spievať fortissimo, pričom Marcin svojim prenikavým hlasom udával tón a rytmus.

Raz došiel Marcin s tým, že poslucháči potrebujú na prekryštalizovanie veľmi veľa alkoholu. V tom čase bol alko-

20

hol denaturovaný 1 % benzínom. Ten sa dal rôznou receptú-rou odstrániť, napríklad prefukovaním vzduchom, miešaníms roztaveným margarínom a následným ochladením a odstrá-nením tuhého margarínu, ale zostal trochu „štych“ po mar-garíne. Študenti však tvrdili, že sa dá piť aj s tým benzínom, len trocha sa grgá po benzínovej pumpe. Aby poslucháči ne-podľahli otrave benzínom, kázal som do 50 litrového balónu naliať 10 ml pyridínu. Prekryštalizovanie skončilo a spotreba alkoholu klesla na 1/10. Marcinko povedal, že už vôbec ne-prekryštalizovávajú. Horšie bolo, že jeden lekár, tuším na Onkologickom ústave, si chcel dať patentovať spôsob odstra-ňovania benzínu z alkoholu. On myslel, že alkohol sa získava s 1 % obsahom benzínu. Našťastie patent nepodal. Colníci by si asi boli na neho sakramentsky posvietili.

Pán profesor Marko, predtým než vyšla už spomínaná kniha organickej chémie, vydával vo vlastnej réžii skriptá. My sme mali za úlohu ukladať cyklostylované strany do potreb-ného poradia. Keďže jeden semester sme nemali cvičenie organickej chémie pre poslucháčov, rozložili sme stránkyv laboratóriu a na konci stola sme si prsty ovlažili tečúcou vo-dou, aby sme nemuseli používať sliny, lebo by nám asi po ta-kej šichte boli ústa vyschli. Na túto prácu bol Marcinko veľmi napajedený, lebo nespadala vraj do jeho pracovnej náplne. Pomstil sa len tak, že na každom konci laboratórneho stola si ruky poriadne namáčal a uložené skriptá sme potom museli navyše podriadiť sušiacemu procesu.

Cyklostylovanie stránok bolo vždy s určitou rezervoua všetci sme boli veľmi šťastní, keď sme vyrobili pár skrípt „vo vlastnej réžii“. Pred sťahovaním do novej budovy sme potom už len na debnách a foršniach usporiadali ľudovú veselicu, ktorú každý spomínal ako najúspešnejšiu z radosti, že sme si zarobili na víno „ťažkou prácou“ ukladania skrípt.

Funkciou dozorcu čistého liehu bol poverený Marcin-

49

10. Czech. pat. 136644 (1970)Antoš K., Drobnica Ľ., Nemec P., Uher M.: Způsob přípravy nových substituovaných derivátů isothiokyanátů difenylsulfonu.

11. Czech. pat. 136649 (1970) Antoš K., Drobnica Ľ., Nemec P., Uher M., Kristián P.: Způsob přípravy nových biologicky účinných isothiokyanátů.

12. Czech. pat. 136653 (1970)Antoš K., Drobnica Ľ., Nemec P., Uher M.: Způsob přípravy nových biologicky účinných isothiokyanátů.

13. Czech. pat.137838 (1970)Kristián P., Antoš K., Drobnica Ľ., Nemec P., Bernát J.: Způsob přípravy nových 3,5-substituovaných tetrahydro-1,3,5-thiadiazin-2-thionů s vysokou biologickou účinností.

14. Czech. pat. 138082 (1970)Kristián P., Antoš K., Drobnica Ľ., Nemec P., Bernát J.: Způsob přípravy 3,5-substituovaných tetrahydro-1,3,5-thiadiazin-2-thionů s vysokou biologickou účinností.

15. Czech. pat. 138083 (1970)Kristián P., Antoš K., Drobnica Ľ., Nemec P., Bernát J.: Způsob přípravy 3,5-substituovaných tetrahydro-1,3,5-thiadiazin-2-thionů s vysokou biologickou účinností.

16. Czech. pat. 140213 (1971)Kalamár J., Drobnica Ľ., Antoš K., Nemec P., Bencze K., Kristián P.: Způsob přípravy nových substituovaných benzhydrylisothiokyanátů s vysokou účinností proti grampositivním bakteriím a mycobakteriím.

17. Czech. pat. 140602 (1971)Antoš K., Rybár A., Drobnica Ľ., Nemec P., Kristián P.: Způsob přípravy nových isothiokyanátů xantinového typu.

18. Czech. pat. 144082 (1971)Antoš K., Drobnica Ľ., Nemec P., Martvoň A., Kristián P., Dzurilla M.: Způsob přípravy nových substituovaných isothiokyanátů.

19. Czech. pat.146313 (1972)Hrušovský M., Antoš K., Hrivík A., Ryban B., Číhová M., Kanala A.: Spôsob výroby 2,3-dichlór-1,3-butadiénu.

20. Czech. pat.146668 (1972)Antoš K., Drobnica Ľ., Nemec P., Kristián P., Fišera Ľ.: Způsob přípravy nových β-heterocykloethylových isothiokyanátů s pětičlenným kruhem s vysokou antibakteriální a antifungální účinností.

48

Udelené patenty a autorské osvedčeniaČeskoslovenské

1. Czech. pat. 128164 (1968)Němcová J., Nemec P., Drobnica Ľ., Antoš K., Hulka A., Kristián P., Zánová V.:Způsob impregnace obalů a vložek isothiokyanátem k dočasné ochraně materiálů organického původu proti biologické korozi.

2. Czech. pat. 130269 (1968)Antoš K., Drobnica Ľ., Nemec P., Kristián P., Stankovský Š.: Způsob přípravy nových substituovaných isothiokyanátů bifenylu s vysokou anthelmintickou a antifungální účinnosti.

3. Czech. pat. 130706 (1969)Antoš K., Drobnica Ľ., Kristián P., Nemec P., Uher M.: Způsob přípravy (p-isothiokyanátofenyl) alkylsulfidů s vysokou antimikrobiální účinností.

4. Czech. pat. 130707 (1969)Antoš K., Nemec P., Drobnica Ľ., Kristián P., Nemec P., ml.: Způsob přípravy nových β-fenylethylisothiokyanátů, s vysokou antifungální a zejména protikvasinkovou účinností.

5. Czech. pat. 131553 (1969)Kristián P., Antoš K., Drobnica Ľ., Nemec P., Durilla M.: Způsob přípravy nových substituovaných cinnamoylisothiokyanátů s vysokou antituberkulosní účinností.

6. Czech. pat. 136637 (1970)Kalamár J., Antoš K., Kristián P., Nemec P., Drobnica Ľ., Bocán F., Hrivňák J.: Způsob přípravy nových isothiokyanátů terfenylu s vysokou antifungální a anthelmintickou účinnosti.

7. Czech. pat. 136638 (1970)Antoš K., Drobnica Ľ., Nemec P., Uher M.: Způsob přípravy p-isothiokyanátodifenylsulfoxidu.

8. Czech. pat. 136640 (1970)Antoš K., Drobnica Ľ., Nemec P., Uher M.: Způsob přípravy nových p-isothiokyanátů difenylsulfidu.

9. Czech. pat. 136642 (1970)Antoš K., Drobnica Ľ., Nemec P., Martvoň A., Kristián P.: Způsob přípravy nových substituovaných derivátů isothiokyanátů stilbenu.

21

ko, lebo on ako rodený Juran, bol naklonený len pitiu vína. Alkohol bol v nedobytnej skrini, od ktorej mal len on kľúč. Fľaša bola vždy označená mastnou tužkou v úrovni hladiny. Raz však došiel pán profesor, ktorý ináč neholdoval alkoho-lickým nápojom, že dostal chuť dať si lieh. Museli sme skriňu vylomiť, odliať potrebné množstvo alkoholu a po označenú hladinu doplniť destilovanou vodou, lebo ceruzku na sklo sme nenašli.

Na katedru chodil, už ako stredoškolák, záujemca o organickú chémiu, akýsi Paukovič. Keď nastúpil ako študent na fakultu, nebol žiadnou individualitou, lebo ho zaujímali len polydusíkaté (rozumej heterocyklické) gama zlúčeniny, teda výbušniny. Potom pracoval na využití vedľajších izomérov (γ-izomér hexachlórcyklohexánu), ktorý sa používal podobne ako DDT na ničenie škodlivého hmyzu. Dnes ho majú, podob-ne ako DDT, v organizme aj ľadové medvede.

Raz nám však potajomky pripravil benzylchlorid (slzo-tvorná látka) a všetci sme plakali ako siroty Podhradských. Vypovedali sme ho preto z katedry. Našiel si útočisko u báťu (prof.) Hostomského, ktorý bol veľmi dôverčivým profesorom na katedre dreva. Ten osudný deň študent robil akési reakcie polysacharidov (celulózy) a navečer, keď odišiel pán profe-sor, sa venoval svojej obľúbenej tematike. Vyrobil veľmi účin-nú výbušninu, ktorej tajomstvo si, žiaľ, zobral do hrobu. Na-stal výbuch a oheň a študent bol roztrhaný na „cimpr-campr“ a v železobetónovom laboratórnom stole vznikla diera, o kto-rej experti prehlásili, že by ju neurobil ani účinný mínometný granát. Hasičov nebolo treba privolávať, lebo z druhej strany ulice počuli výbuch a videli šľahajúce plamene. Fakulta mala z toho komplikácie, lebo poslucháč mal v tom čase prerušené štúdium a nemal čo hľadať na fakulte. Chudák pán dôverčivý profesor mal dlhý čas zrážky z platu, lebo rodičia zosnulého vymáhali za smrť syna satisfakciu vo výške 100 000 Kčs.

22

Pán profesor Marko navrhol ešte počas práce v Dimit-rovke novú metódu výroby p-aminosalicylovej kyseliny, vy-chádzajúc z 2,4-dinitrotoluénu. PAS sa v tom čase používala ako účinné liečivo proti tuberkulóze v spolupôsobení s INH a antibiotikom Streptomycínom. Vychádzal z predpokladu, že pridaním ďalšej OH skupiny sa antimikrobiálny účinok ešte zvýši. Ako východisková látka mal byť trinitrotoluén, TRl-TOL, všeobecne známa výbušnina. Túto zohnať vraj nebude problém. Omyl – nadriadené orgány, ktoré boli kompetentné rozhodovať o jeho poskytnutí, nás podozrievali, že chceme uskutočniť nejaký atentát. Keď však pán profesor napísal, že v tom prípade si ho pripravíme sami, s dodávkou 1 kg TRlTO-LU súhlasili. Syntéza sa však dala zrealizovať jednoduchšou cestou, a tak som vzorku TRlTOLU na prednáškach zapálila ukázal, že je to látka horiaca za vývoja čiernych sadzí. Bez rozbušky takisto nie je účinnou výbušninou.

Raz pri destilácii toluénu došlo k poruche destilačnej aparatúry. Toluén horel za vzniku čiernych sadzí, ktoré urobili o chvíľu z laboratória čiernu komoru. Len pri podlahe bolo vidieť trochu svetla. Plameň nebolo vôbec vidieť, len počuť bolo sršanie horiacej látky. Dobehol aj vtedajší dekan pro-fesor Ivančenko a kričal: „Tady se musí něco dělat“. Chyba bola, že sme nepriateľa – teda oheň – vôbec nevideli. On bol totižto „cukrár“ a cukor horí celkom ináč. S účinnou pomocou pána plukovníka Maštalířa, ktorý bol v tom čase ako dôchod-ca technikom na katedre ropy, sme oheň bez pomoci hasičov uhasili.

Význačnou postavou našej katedry bol sklár, pán Gr--man a jeho pomocník pán Frank, ktorý predtým dlhší čas pracoval v Alžírsku a rozprával rôzne pikantné scény, napr. o živej rulete, ktoré musel pánovi Grmanovi často opakovať. Pán Grman pracoval večer, lebo cez deň robil v sklárni pri Červenom moste. Vždy sa bál strašidiel. Ešte pred naším prí-

47

92. Markušovská E., Hodul P., Antoš K., Borovský R.: Solubilizácia uhľovodíkov oxyetylovanými alkylfenolmi. Kožařství 32, 219 (1982).

93. Bakoš D., Košík M., Antoš K., Karolyová M., Vyskočil I.: The Role of Nitrogen in Nitrogen-Phosphorus Synergism. Fire Mater. 6,10, 1982.

94. Hodul P., Antoš K., Prchal V.: Možnosti zníženia obsahu uvoľneného formaldehydu pri špeciálnych úpravách. Textil 38, 358 (1983).

95. Markušovská E., Hodul P., Antoš K., Babčanová V.: Mikroemulzie silikónového oleja. Textil 40, 95 (1985).

96. Košík M., Antoš K., Hodul P., Cvengroš J., Šurina I.: Talový olej ako surovina chemického priemyslu. I. Chem. prům. 35/60, 373 (1985).

97. Hodul P., Antoš K., Markušovská E., Košík M., Borovský R., Šurina I.: Štúdium vlastností niektorých tenzidov na báze tálového oleja. Chem. prům. 35/60, 635 (1985).

98. Prchal V., Hodul P., Antoš K.: Využitie napučiavadiel pri prenosovej tlači tkanín s obsahom celulózových vlákien. Textil 41, 46 (1986).

99. Hodul P., Antoš K., Markušovská E., Prchal V.: Adsorpcia tenzidov na polyesterové materiály s úpravou soil release. Textil 42, 39 (1987).

100. Markušovská E., Antoš K., Hodul P.: Katiónové emulzie silikónového oleja na doúpravu nití. Textil 42, 43 (1987).

101. Hodul P., Antoš K., Markušovská E., Blažej A., Bartovic V.: Vývoj metód hodnotenia pracej účinnosti. Textil 43, 54 (1988).

102. Hodul P., Antoš K., Markušovská E., Blažej A., Zemek J., Bartovic V.: Vývoj metód hodnotenia pracej účinnosti.II.Textil 43,104, 1988.

103. Porubská M., Antoš K., Hodul P.: Influence of Nonionic Nitrogen Containing Antistatic Agents (Tensides) on the Oxidative Stability of Polyethylene. Part III. Pol. Degrad. Stability 21, 139 (1988).

104. Blažej A., Antoš K., Hodul P., Malík Ľ., Cvengroš J., Paulovič M.: Oxyetylové frakcie tálového oleja ako neiónové tenzidy. Chem. prům. 38/63, 415 (1988).

105. Hodul P., Antoš K., Jaššíková D., Prchal V.: Alkalické odpláštenie polyesterových textilných materiálov. I. Textil 45, 14 (1990).

106. Prchal V., Hodul P., Antoš K., Jaššíková D.: Opracovanie PES pletiny roztokom alkálie. Textil 45, 170 (1990).

107. Hayden V., Hodul P., Le Thi Hvai An, Antoš K.: Využitie peny pri aplikácii nekrčivej úpravy. Textil 45, 256 (1990).

108. Bakoš D., Kusý P., Antoš K., Hodul P., Kalužáková M.: Textily a ich vlastnosti. Plasty a kaučuk 27, 105 (1990).

109. Antoš K., Hodul P., Zemanovič J.: Viete čo sú detergenty? Techn. noviny 38, No 8, 10 (1990).

46

75. Kalamár J., Drobnica Ľ., Antoš K., Surá J., Mravec D.: Isothiocyanates XLIV. Preparation and properties of some substituted benzhydryl isothiocyanates. Chem. Zvesti 28, 840 (1974).

76. Hodul P., Antoš K., Blažej A., Hradilová E.: Nešpinavé úpravy textílií I. Soil release Textil XXIX, 135 (1974).

77. Antoš K., Hodul P., Blažej A., Markušovská E.: Nešpinavé úpravy textílií II. Soil repellent. Textil XXX, 56 (1975).

78. Blažej A., Antoš K.: Chemické zošľachťovanie, cesta k najvyššej akosti textilných výrobkov. Textil XXXI, 87 (1976).

79. Hodul P., Antoš K., Markušovská E., Blažej A., Dúbravská H.: Nešpinavé úpravy textílií III. Textil XXXI, 416 (1976).

80. Blažej A., Antoš K.: Tenzidy a vodné hospodárstvo. Vodní hospodářství 26, 187 (1976).

81. Blažej A., Antoš K.: Biodegrabilita tenzidov. Vodní hospodářství 26, 319 (1976).

82. Blažej A., Antoš K.: Toxicita tenzidov. Vodní hospodářství 27, 290 (1977).

83. Markušovská E., Hodul P., Antoš K., Ciglanová M.: Bielenie bavlny dichlórizokyanurátom sodným. Textil 32, 57 (1977).

84. Blažej A., Antoš K.: Aktivačné prísady v detergentoch a entrofizácia. Vodní hospodářství 28, 19 (1978).

85. Markušovská E., Hodul P., Antoš K., Blažej A., Brňák P.: Vplyv soľnatosti na biologickú odstraniteľnosť alkylbenzénsulfonanu. Vodní hospodářství 28, 156 (1978).

86. Náplava A., Antoš K., Hodul P., Paulovič M.: Antistatické činidlá do plastov – nové aplikačné možnosti priemyselných pomocných prípravkov v ČSSR a RVHP. Plasty a kaučuk 17, 356 (1980).

87. Antoš K., Markušovská E., Hodul P.: Príprava tenzidov z hydrolyzátov kolagénových bielkovín. Kožařství 30, 12 (1980).

88. Čík G., Antoš K., Hodul P., Potfajová M., Blažej A. : Hydrofilná úprava polypropylénu I. Textil 36, 396 (1981).

89. Antoš K., Hodul P., Markušovská E., Blažej A., Švec J.: : Hydrofilná úprava polypro-pylénu II. Textil 36, 437 (1981).

90. Hodul P., Antoš K., Bartoš Ľ., Benický M., Krajčík L.: Nešpinavé úpravy textílií IV. Textil 37, 185 (1982).

91. Kopál P., Behula F., Turčány J., Hodul P., Antoš K.: Stabilizácia polyolového komponentu pre výrobu polyuretánových pien. Kožařství 32, 198 (1982).

23

chodom na katedru sa stalo, že jeden vodoinštalatér bol veľ-mi naklonený alkoholu. Vopred ho prísne upozorňovali, aby sa žiadnej fľaše nedotkol. No na neho to neplatilo. Natrafil na fľašu metanolu (v tom čase tento ešte nebol prísne stráženou chemikáliou). Myslel si, že písmeno M pred názvom alkoholu je len na zmätenie nepriateľa. Samozrejme si poriadne logol a potom aj zomrel. Pán Grman ho temer každú noc počul cho-diť po chodbe, lebo sklenené laboratórne nádoby tesne vedľa seba uložené v skriniach pri bežnom pukaní dreva mierne zacengali, a to boli vraj kroky ducha onoho vodoinštalatéra. Pán profesor Prístavka poznal túto Grmanovu slabosť a ako srandista pritlačil hlinku k vchodovému zvonku a ten na konci chodby neustále zvonil a pri zvonku nikto nebol. Pán Grman len nazízal a pripisoval to zase onému duchovi; až pokým pán profesor Prístavka hlinku neodstránil.

Pán profesor Prístavka bol vedúcim Katedry analytickej chémie, ktorá bola o poschodie vyššie na treťom poschodí. Byt mal kdesi na Karpatskej ulici, ale tam sa nezdržiaval. Spával na katedre v miestnosti pri vchode na katedru. Okrem chémie bol náruživým hudobníkom a obdivovateľom farmaceutiek, kde tiež prednášal analytickú chémiu. Krásne hrával na flaute a keďže s Paľom Kristiánom sme sedeli pod jeho miestnos-ťou, ráno medzi 7 a 8 hodinou sme si vždy vypočuli flautovú školu, a potom klasické skladby Mozarta, Beethovena a pod. Pán profesor túžil po exkluzívnej flaute a požiadal profesora Kozmála, ktorý bol v tom čase generálnym riaditeľom Celu-lózo-papierenského priemyslu so sídlom v Prahe, aby mu ta-kúto, podľa možnosti striebornú, za akúkoľvek cenu zohnal. A tak sa stalo, že po dlhšom čase takýto hudobný nástroj zadovážil pán profesor Kozmál v Prahe. Poveril svojho asis-tenta, neskoršieho profesora fyzikálnej chémie A. Tkáča, aby to išiel záujemcovi oznámiť. Pán profesor Prístavka prednášal zásadne v laboratóriu obklopený veľkým počtom

24

poslucháčov, ktorí sa povinne smiali, ba čo viac rehotali, pri prednesených vtipoch. Lebo pán profesor okrem analytickej chémie odprednášal, vraj na osvieženie, aj 1000 vtipov za je-den študijný rok. Šaňo Tkáč sa k nemu nemohol dostať, a tak sa postavil na stoličku a prstami naznačil pohyb, aký sa robí pri hre na flautu. Pán profesor Prístavka prednášku okamžite prerušil a nedočkavo išiel k Šaňovi Tkáčovi s dávno očakáva-nou otázkou: „Tak flétna je už tu?“ A bola. U nás na fakulte bolo v tom čase len málo dievčat, a tak sa pán profesor orientoval na farmaceutky, ktorých bolo neúrekom. V rámci vtipov (alebo skutočnosti) rozprával, že pri zrážaní prvkov sírovodíkom jedna farmaceutka odpadla a on ju okamžite chytil do náručia a odniesol na čerstvý vzduch na balkón. Potom vraj odpadávali farmaceutky rad-radom, takže ich ani nestačil vynášať na čerstvý vzduch. Bol zatvrdnutým starým mládencom s elegantnými fúzami, ktoré si často hladil smerom nahor. Zlé jazyky však tvrdili, že bol pár týždňov aj ženatý. V jednu sobotu došiel pán profesor Marko na katedru, že kdesi stratil kľúče. Začali sme teda celokatedrové pátranie, ale tieto neboli nikde k nájdeniu. Nakoniec vysvitlo až v pon-delok, čo sa stalo. Pán profesor Marko bol u pána profesora Gašperíka v susedstve na Moskovskej ulici a tam kľúče zložil. Profesor Gašperík, keďže mal podobný „kopec“ kľúčov, vložil ich nenazdajky do vrecka. Až v nedeľu, keď sa vracal z ka-viarne, kde posedel v spoločnosti priateľov, pri otváraní vlast-ných dvier na byte zistil, že má nepravé kľúče (samozrejme v inom vrecku aj vlastné). Predpokladal, že niekto mu omylom vložil kľúče do vrecka. Podľa počtu kľúčov predpokladal, že to je nejaká dôležitá osoba. A tak obtelefonoval všetkých účastníkov posedenia, ale nikto sa k nim nepriznal. Zanie-sol ich teda na políciu. V pondelok ho stretol profesor Markoa spytoval sa, či nenašiel náhodou kľúče, lebo mu svitlo, že

45

of νas(NCS) and νs(NCS) of Isothiocyanates. Procc. Of the 2nd Inter.

Symposium on Isothiocyanates, Smolenice Nov. 25-27, 1969, 133.63. Martvoň A., Antoš K., Sticzay T.: Synthesis, Infrared and Ultraviolet

Spectra of Iso-thiocyanatoazobenzenes. Collect. Czech. Chem. Commun. 34, 3912 (1969).

64. Martvoň A., Antoš K.: Isothiocyanates XXV. Synthesis, Infrared and Ultraviolet Spectra of Isothiocyanatodiphenyloxides. Chem. Zvesti 23, 181 (1969).

65. Uher. M., Kristián P., Sticzay T., Antoš K.: The Structure and Ultraviolet Absorption Spectra of Isothiocyanates of 4-Substituted Diphenyl Sulfides, Sulfoxides and Sulfones. Collect. Czech. Chem. Commun. 34, 4005 (1969).

66. Votický Z., Kováčik V., Rybár A., Antoš K.: Mass Spectrometry of some Purine Compounds. Collect. Czech. Chem. Commun. 34, 1657 (1969).

67. Antoš K., Stankovský Š., Kardoš A.M.: Synthesis, Spectra and Polarography of Substituted 4-Isothiocyanatobiphenyls. Collect. Czech. Chem. Commun. 35, 70 (1970).

68. Rybár A., Antoš K.: 1,3,7-Trisubstituted 8-Isothiocyanatomethylxanthines. Collect. Czech. Chem. Commun.35, 1415 (1970).

69. Galstuchova N. B., Ščukina M. U., Zykova T. N., Peršin G. N., Antoš K.: Sintez proizvodnych tiomočeviny 10. Analogi N-metylpeperazinil-barbanilida. Chim. farm. ž. 1970, 14.

70. Uher M., Antoš K.: Isothiocyanates XXVII. The synthesis of Substituted 2-Naphtylisothiocyanates. Chem. Zvesti 25, 54 (1971).

71. Knoppová V., Antoš K., Drobnica Ľ., Kristián P.: Isothiocyanates XXX. Synthesis, ultraviolet and infrared spectra of 3-substituted 2-thiohydantoins and N-substituted ethylthiocarbamoylmercapto- acetates. Chem. Zvesti 25, 527 (1972).

72. Martvoň A., Antoš K., Uher M.: Synthese und IR-spektren von 5-isothiocyanato-2-(4´- und 3´-subst. Phenyl)benztriazolen. Collect. Czech. Chem. Commun. 37, 2967 (1972).

73. Antoš K., Surá J., Knoppová V., Procházka J.: Synthesis and Properties of 4-Substituted 4-Isothiocyanatobenzophenones. Collect. Czech. Chem. Commun. 38, 1609 (1973).

74. Uher M., Antoš K., Martvoň A., Sticzay T.: Isothiocyanates XXXVI. The synthesis of substituted 4-benzylthio-4-(phenylthio)metylphenyl

isothiocyanates and the corresponding sulfones. Chem. Zvesti 27, 403 (1973).

44

49. Kalamár J., Antoš K., Hrivňák J., Bocan F.: Isothiocyanates XXIV. Synthesis and Identification of 4-(p-terphenylylisotiocyanates and Their Intermediates. Chem. Zvesti 22, 674 (1968).

50. Martvoň A., Antoš K.: Izotiokyanáty XXI. Syntéza p-substituovaných derivátov izotiokyanátostilbénov. Chem. Zvesti 22, 102 (1968).

51. Martvoň A., Antoš K., Rybár A., Kristián P., Mašek J.: Izotiokyanáty XX. Syntéza a IČ spektrá diaryl a arylalkyltiomočovín. Zb. Pr. Chemickotechnol. SVŠT, Bratislava, 45 (1968).

52. Tölgyessy J., Uher M., Varga Š., Antoš K.: Príprava niektorých rádioaktívnych kryp-tonátov izotiokyanátov difúznou technikou. Zb. Pr. Chemickotechnol. SVŠT, Bratislava, 71 (1968).

53. Uher M., Antoš K., Kováč Š.: Izotiokyanáty XXII. Syntéza mono- izotiokyanatých a diizotiokyanatých derivátov difenylsulfidu, difenyl- sulfoxidu a difenylsulfónu. Chem. Zvesti 22, 354 (1968).

54. Uher M., Antoš K.: Izotiokyanáty XXIII. Synstéza 4-substituovaných derivátov 4´-izotiokyanátodifenylsulfidu a 4´-izotiokyanátodifenylsulfónu. Chem Zvesti 22, 439 (1968).

55. Uher M., Kristián P., Sticzay T., Antoš K.: UV absorpčné spektrá (p-izotiokyanáto-fenyl)alkylsulfidov a (p-izotiokyanátofenyl)alkylsulfónov. Zb. Pr. Chemickotechnol. SVŠT, Bratislava, 59 (1968).

56. Uher M., Tölgyessy J., Antoš K., Varga Š.: Some radioactive iso- thiocyanate kryptonates and the study of their stability in the air and in water. Atompraxis 14, 1 (1968).

57. Antoš K.: Die Synthese und Struktur Aromatischer-Isothiocyanate. Procc. Of the 2nd Inter. Symposium on Isothiocyanates, Smolenice Nov. 25-27, 1969, 9.

58. Antoš K., Floch Ľ.: Isothiocyansäureester XXVI. Synthese 4-substitu- ierter 4´-Isothiocyanatodiphenylmethane. Chem. Zvesti 23,527,1969

59. Antoš K., Floch Ľ.: Studium der Herstellung des 4-amino-4´-acetyla-minodiphenylmethans. Chem. Zvesti 23, 692 (1969).

60. Antoš K., Surá J.: Stability of Isothiocyanates in Acid Medium. Procc. Of the 2nd Inter. Symposium on Isothiocyanates, Smolenice Nov. 25-27, 1969, 25.

61. Horáková K., Drobnica Ľ., Nemec P., Kristián P., Antoš K., Martvoň A.: Cytotoxic and Cancerostatic Activity of Isothiocynates and related Compounds III. The Effect of Stilbene, Azobenzene and Polycondensed Aromatic Hydrocarbon ITC Derivatives on Hela Cells. Neoplasma 16, 231 (169).

62. Kováč Š., Stankovský Š., Antoš K.: The Nature of Infrared Bands

25

v sobotu bol u neho na návšteve. Odpoveď znela: „Našiel, ale už sú na polícii“. A tak išli spoločne pre kľúče a vysvetlili ako k všetkému došlo. Pán profesor Marko bol veľký „kľuďas“ a nedal sa ľahko strhnúť emočne. Raz nám so Š. Kováčom povedal, že nás pozýva na futbal a že nás odvezie autom, keďže syn nie je doma a tak má auto k dispozícii. Hrali veľkí rivali Slovans Tmavou. Trnava sa ujala vedenia a my sme s pánom pro-fesorom stáli podľa jeho vzoru ako zarezaní. Ale koncom druhého polčasu Slovan vyrovnal a náš pán profesor vyska-koval „meter dvadsať“ a vyhadzoval klobúk vysoko do vzdu-chu. Pozreli sme sa so Števom na seba a mysleli si „Kdeže je ten náš pokojný pán profesor?!“ Boli časy, keď sa investície dali „vyspievať“. Na Kated-re organickej chémie sme zakladali mikroelementárnu ana-lýzu, lebo celofakultné analytické pracovisko nestačilo plniť naše požiadavky. K tomu sme potrebovali mikrováhy od firmy Sartorius. Investičnú pracovníčku pani Gallovú a na rektoráte pani Fischerovú sme požiadali o naplánovanie 10 000 DM na tento účel. Uvedené pracovníčky prehlásili, že devízy si nebudeme musieť naplánovať, lebo firma Sartorius bude mať výstavu vo foyer Strojníckej fakulty a potom nám požadované mikrováhy venuje. Telefonoval som kolegovi Kristiánovi, ktorý sa stal medzičasom vedúcim Katedry organickej chémie na Prírodovedeckej fakulte P. J. Šafárika v Košiciach, či nepo-trebuje váhy od firmy Sartorius. Keďže budoval katedru, tak samozrejme potreboval. Kázal som mu dôjsť do Bratislavy na výstavu a najmä na spoločenské posedenie do limbašskej koliby, ktoré organizovali investičné pracovníčky od dekanátu po ministerstvo (p. Gallová, Fischerová, Čermáková). Mana-žéra firmy sme si s Paľom zobrali medzi seba, lebo sme ovlá-dali nemčinu. Paľo bol kedysi lúčničiar a keď spustil svojím silným hlasom, cigáni boli naši. Pánovi riaditeľovi sa zábava

26

ohromne páčila a každú hodinu pridal jedny váhy a o druhej ráno prehlásil, že všetkých 5 váh necháva gratis-franco Slo-vákom. Potom ešte poznamenal, že ani na vlastnej svadbe sa tak dobre nebavil. Presviedčali sme ho, že vlastná svadba je na pobavenie ostatných členov spoločnosti na konto so-bášníka, ktorý chudák nikdy nevie, do čoho lezie. A stalo sa, že môj priateľ Paľo Kristián sa z vážnych dôvodov rozviedol. Hneď si ho získala sekretárka o 20 rokov mladšia. Keď bol v Bratislave, išiel sa poradiť s naším starším priateľom prof. P. Nemcom. Povedal mu, že má 40 rokov a chce si zobrať 20-ročnú. Profesor Nemec na to riekol: „Je to výborné, len horšie to bude, keď budeš mať 80 rokov, čo si počneš s takou starou 60-ročnou babou?“ (už pomaly sa k tomu veku blíži!). Na katedre sa pri organickej syntéze stávali rôzne nehody pri experimentálnej práci. Napríklad už dávno nebo-hému Alexandrovi Hulkovi, ktorý pochádzal z Tepličky nad Váhom (dnes už každému známeho sídla automobilky KIA) pri príprave glykolátu sodného reakciou glykolu s kovovým sodíkom na olejovom kúpeli, praskla banka, a to bol poprask. Robil sám na katedre (kde aj býval), našťastie mu došli po-môcť opäť z katedry ropy a podarilo sa oheň asanovať. Pravým „Pechfóglom“, ale so šťastným koncom, bol Štefan Kováč. Raz mu pri práci vybuchla olejová výveva. Bola to vlastne implózia sledovaná explóziou. Kusy liatiny veľkosti dlane sa rozleteli po celom laboratóriu, ale jemu stojacemu pri výveve sa našťastie nič nestalo. Ako sme dodatočne zis-tili, v liatinovom plášti vývevy bol 1 centimetrový lunker, teda zásadná výrobná chyba. Inokedy pripravoval hydrazínhydrát reakciou hydrazín--sulfátu s NaOH. Keďže reakcia nezaberala, banku zohrial nad plameňom. Ale táto tepelná katalýza bola taká intenzív-na, že mu v ruke zostalo len hrdlo banky. Našťastie ho úlom-ky skla nezasiahli do oka, ale zápästie mal plné „šplitrov“

43

A.: Antifungal activity of isothiocyanates and related compounds II. Applied Microbiology 15, 710 (1967).

39. Kristián P., Drobnica Ľ., Nemec P., Antoš K.: Beziehungen zwischen den physikalisch-chemischen Eigenschaften und der antimikrobiellen Wirksamkeit der Isothiocyanate. Int. Symposium „Wirkungsmechanismen von Fungiziden und Antibiotika“, Berlin, Akademie-Verlag, s. 363 (1967).

40. Kristián P., Závodská E., Antoš K., Drobnica Ľ.: Izotiokyanáty XIX. Syntéza a infračervené spektrá polynukleárnych arylmetyl- izotiokyanátov. Chem Zvesti 21, 57 (1967).

41. Uher M., Antoš K., Floch Ľ.: Príspevok k syntéze a infračerveným spektrám (p-izotiokyanátofenyl)alkylsulfidov a (p-izotiokyanátofenyl) alkylsulfónov. Zb.Pr. Chemickotechnol. SVŠT, Bratislava, 23 (1967).

42. Uher M., Antoš K., Kristián P., Drobnica Ľ.: Izotiokyanáty XVIII. Syntéza a infračervené spektrá (p-izotiokyanátofenyl)alkylsulfidov a (p-izotiokyanátofenyl)alkylsulfónov. Chem. Zvesti 21, 44 (1967).

43. Augustín J., Drobnica Ľ., Nemec P., Antoš K., Kalamár J., Kristián P.: The Antiworm Activity of some Natural and synthetic compounds II. The Effect of arylalkyl- and arylisothiocyanates on Turbatrix Aceti. J. Antibiotics. 21, 497 (1968).

44. Augustín J., Drobnica Ľ., Nemec P., Antoš K., Kristián P., Martvoň A., Uher M.: The Antiworm Activity of some Natural and synthetic compounds III. The Activity of aromatic isothiocyanates of the R-C6H4-X-C6H4NCS type on Turbatrix aceti. J. Antibiotics. 21, 504 (1968).

45. Drobnica Ľ., Zemanová M., Nemec P., Antoš K., Kristián P., Martvoň A., Závodská E.: Antifungal Activity of Isothiocyanates and related Compounds III. Appl. Microbiology 16, No. 4, 582 (1968).

46. Horáková K., Drobnica Ľ., Nemec P., Antoš K., Kristián P.: Cytotoxic and Cancerostatic Activity of Isothiocyanates and related compounds. Activity of some naturally occuring Isothiocyanates and their synthetic Analogues on Hela-Cells. Neoplasma 15, 169 (1968).

47. Horáková K., Drobnica Ľ., Nemec P., Kristián P., Antoš K.: Cytotoxic and Cancerostatic Activity of Isothiocyanates and related compounds II. Activity of substituted Phenylisothiocyanates on Hela-Cells. Neoplasma 15, 177 (1968).

48. Horáková K., Drobnica Ľ., Nemec P., Kristián P., Antoš K.: Cytotoxicita izotiokyanátov odvodených od známych kancerogénov na Hela bunky. Čsl. Fysiol. 17, 617 (1968).

42

26. Nemec P., Drobnica Ľ., Antoš K., Kristián P., Hulka A.: Beziehung zwischen der Struktur und der Biologischen Wirksamkeit der Isothiocyansäureester. Naturally occuring goitrogenes and tyroid function SAV, 71 (1964).

27. Antoš K., Štullerová A., Knoppová V., Kristián P.: Izotiokyanáty XIV. Príprava a vlastnosti niektorých substituovaných benzylizotiokyanátov. Chem. Zvesti 19, 353 (1965).

28. Bačíková D., Nemec P., Drobnica Ľ., Antoš K., Kristián P., Hulka A.: Antiworm activity of some natural and synthetic compounds I. Effect of aliphatic and mono-nuclear aromatic isothiocyanates on Turbatrix aceti. J. Antibiotcs 17, 162 (1965).

29. Kováč Š., Kristián P., Antoš K.: Studies of the vibrational frequencies νasym NCS of m- and p-substituted phenylisothiocyanates in various solvents. Collect. Czech. Commun. 30, 3664 (1965).

30. Kristián P., Sprinzl M., Antoš K.: Synthesis and infrared spectra of diisothiocyanates of the aryl and arylmethyl type. Collect. Czech. Chem. Commun. 30, 3658 (1965).

31. Antoš K., Martvoň A., Kristián P.: Dipole moments and structure od isothiocyanates. Collect. Czech. Chem. Commun. 31, 3737 (1966).

32. Bačíková D., Nemec P., Drobnica Ľ., Antoš K., Kristián P., Hulka A.: Antiworm activity of some synthetic isothiocyanates on Turbatrix aceti. Helmintológia 7, 13 (1966).

33. Komanová E., Antoš K.: Izotiokyanáty XV. Oddeľovanie izotiokyanátov chroma-tografiou na tenkej vrstve. Chem. Zvesti 20, 85 (1966).

34. Kristián P., Antoš K., Drobnica Ľ., Vargová M.: Syntéza a vlastnosti aromatických izotiokyanátov obsahujúcich karboxylovú skupinu. Zb. Pr. Chemickotechnol. Slov. Vys. Šk. Techn., Bratislava 57 (1966).

35. Kristián P., Drobnica Ľ., Nemec P., Antoš K.: Studium der Bezihungen zwischen der Struktur und der Antimikrobiellen Wirksamkeit der Isothiocyanates. Zb. Pr. Chemickotechnol. SVŠT, Bratislava, 47 (1966).

36. Rybár A., Antoš K., Kristián P., Mašek J., Martvoň A.: Izotiokyanáty XVII. Syntéza niektorých substituovaných arylalkyltiomočovín. Chem. Zvesti 20, 826 (1966).

37. Drobnica Ľ., Zemanová M., Nemec P., Antoš K., Kristián P., Štullerová A., Knoppová V., Nemec P. jr.: Antifungal activity of isothiocyanates and related compounds. Naturaly occuring isothiocyanates and their analogues. Applied Microbiology 15, 701 (1967).

38. Drobnica Ľ., Zemanová M., Nemec P., Kristián P., Antoš K., Hulka

27

(sklenených drobných úlomkov). Chvíľu som mu ich pinzetou vyberal, ale potom som mu poradil, aby išiel radšej do nemoc-nice, kde to odborne vyberú. Aj sám som mal „z pekla šťastie“. Riešili sme pre VURUP syntézu látok vylepšovacích cetánové číslo, t. j. pre dieselové palivá (podobne ako pre benzíny sú prísady zlep-šujúcich oktánové číslo). Išlo o syntézu amylnitrátu. Sprvu som nitráciu uskutočnil s čistým amylalkoholom, čo hladko prebiehalo. Neskôr z vlastnej iniciatívy som použil pribudlinu (zmes amylalkoholu s inými látkami) vznikajúcu pri kvasných procesoch, aby som sa viac priblížil praxi. Našťastie som reakčnú nádobu umiestnil tak, aby som obsah banky mohol v prípade potreby vypustiť do nadbytočnej vody. A skutoč-ne naraz začala reakčná zmes zelenieť, očividne sa vyvíjali bubliny plynu a dokonca to malo nábeh na var. Keď som to rozpovedal profesorovi Markovi, reagoval takto: „Ja som dlhé roky robil (ako vieš) vo Vojenskom technickom ústave s vý-bušninami, ale takýto experiment by som si nedovolil urobiť. Vieš, čo sa asi mohlo stať?“ (Na margo toho len toľko: mla-dosť-pochabosť!). V roku 1965 som bol požiadaný listom profesora Háj-ka, vtedajšieho dekana Prírodovedeckej fakulty ÚPJŠ v Koši-ciach, o uvoľnenie doc. Pavla Kristiána z fakulty. Stal sa ve-dúcim novozaloženej Katedry organickej chémie na uvedenej fakulte. Keďže Paľo bol rodený Košičan, nemohol som jeho požiadavke nevyhovieť. Pripomenul som len, že ak jeden z nás pri písaní publikácie vetu začal, druhý ju ešte lepšie do-končil. Ponosoval som sa, že už nebudem môcť spievať, lebo so svojím falošným hlasom som sa vždy účinne „dekoval“ za jeho lúčničiarsky prenikavý barytón.

28

Fakultná knižnica Fakultná knižnica bola v starej budove na prízemí vľa-vo za vojenskou katedrou. Pozostávala z jednoosovej a jed-nej dvojosovej miestnosti. Boli to úbohé pomery na zhotove-nie chemickej rešerše. Ako prodekan pre vedu a výskum som sa rozhodol tomu nejako pomôcť. V tom čase sa odsťahovala vojenská katedra do nových priestorov v Ovsišti. Prehovoril som tajomníka Šimka, aby sme priečky dali vybúrať a knižnicu rozšírili o dve dvojosové miestnosti. Súčasne som presvedčil riaditeľa Slovenskej technickej knižnice (STK) Ing. Hajduška, ktorý bol dobrý známy mojej manželky, aby chemickú časopi-seckú literatúru prepožičal fakulte s tým, že neskôr prejde do fakultného inventáru. Stalo sa tak a keďže sme nemali penia-ze, STK nám kúpila aj police na knihy. Snažil som sa o to, aby sa z katedier presunuli časopisy všeobecného charakteru do ústrednej knižnice. Problém som mal len s J. Amer. Chem. Soc., ktoré boli na Katedre anorganickej chémie a pán docent Valtr sa ich nechcel vzdať. On bol Brňan, býval na katedre a presviedčal ma, že v noci, keď ho napadne nejaká dobrá myšlienka, musí mať knihu pri ruke. Potom ma presviedčal, že moderná knižnica musí byť niekoľkoposchodová budova a knihovník sa musí pohybovať v nejakom vertikálne a hori-zontálne sa pohybujúcom sedadle, aby knihu v krátkej čase našiel. Dalo mi veľa roboty, kým „kapituloval“. Jedného dňa došiel rektor Šišolák so svojím ansám-blom a dôrazne sa ma opýtal, akým právom som dal priečky vybúrať a že mi ich postavenie dá k náhrade. Ja na to, že Péčivovci to už využili pri výstavbe domu v Mysleniciach. Takže materiál aj znovuvýstavbu budem musieť uhradiť. Slovenská vysoká škola technická totiž žiarlila na Slovenskú technickú knižnicu, ktorá bola vyčlenená z SVŠT a zosta-la umiestnená v jej priestoroch na Gottwaldovom námestí (dnešnom Námestí Slobody), čím SVŠT utrpela bez náhrady

41

izotiokyanátov odvodených od biologicky účinných látok. Zb. Pr. Chemickotechnol. SVŠT, Bratislava 35 (1961).

14. Kristián P., Antoš K., Hulka A., Nemec P., Drobnica Ľ.: Izotiokyanáty VIII. Štúdium syntézy diizotiokyanátov a aminoizotiokyanátov akridínu. Chem. Zvesti 15, 730 (1961).

15. Antoš K., Kováč Š.: Príspevok k štruktúre o-aminozlúčenín. Chem. Zvesti 16, 187 (1962).

16. Kristián P., Kováč Š., Antoš K., Hulka A.: Izotiokyanáty X. Poly- kondenzované aromatické izotiokyanáty. Chem. Zvesti 16, 542 (1962)

17. Kristián P., Nemec P., Drobnica Ľ., Antoš K., Hulka A.: Príspevok ku štúdiu izotio-kyanatých derivátov akridínu. Zb. Pr. Chemickotechnol. SVŠT, Bratislava 41 (1962).

18. Nemec P., Drobnica Ľ., Antoš K., Kristián P., Hulka A.: Biologische Wirksamkeit synthetischer Isothiocyansäureester III. Einige Derivate mutagener und karzinogener Stoffe. Biologické práce SAV, VIII/2 (1962), s. 82.

19. Vlachová D., Zahradník R., Antoš K., Kristián P., Hulka A.: Kinetics of the reaction with OH ions and polarography of aromatic isothiocyanates. Coll. Czech. Chem. Commun. 27, 2826 (1962).

20. Antoš K., Martvoň A., Kristián P.: Izotiokyanáty XI. Stanovenie σkonštanty skupiny NCS pomocou absorpčných frekvencií v infra- červenej oblasti. Chem. Zvesti 17, 294 (1963).

21. Kristián P., Antoš K., Kováč Š.: Izotiokyanáty XII. Príprava a infračervené spektrá m-acyloxyfenylizotiokyanátov a p- acyloxy- fenylizotiokyanátov. Chem. Zvesti 17, 747 (1963).

22. Kristián P., Antoš K., Vlachová D., Záhradník R.: Electronic Nature of the isothiocyanato group and its effect on the basicity of acridines. Collect. Czech. Chem. Commun. 28, 1651 (1963).

23. Drobnica Ľ., Nemec P., Antoš K., Kristián P., Hulka A.: Reaktionen von Isothiocyan-säureestern auf Molekül und Zellniveau, Naturally occuring goitrogens and thyroid function SAV, s. 61 (1964).

24. Kristián P. Kováč Š., Antoš K.: Preparation and infrared spectra of substituted phenyl-isothiocyanates. Collect. Czech. Chem. Commun. 29, 2507 (1964).

25. Kristián P., Kováč Š., Antoš K., Tománek B.: Izotiokyanáty XIII. Príprava a infračervené absorpčné spektrá m-karbalkoxyfenylizotiokyanátov a p- karbalkoxyfenylizotio-kyanátov. Chem. Zvesti 18, 81 (1964).

40

BibliografiaPôvodné vedecké práce

1. Antoš K., Forman Z., Kristián P.: Príspevok k príprave dinitrózopentametyléntetra-mínu. Chem. Zvesti 10, 162 (1956).

2. Drobnica Ľ., Antoš K.: Problémy výskumu nových konzervačných činidiel na základe antibiotík vyšších rastlín a ich syntetických derivátov. Průmysl potravín 7, 549 (1956).

3. Drobnica Ľ., Hulka A., Antoš K., Kristián P.: Antimikrobiálna účinnosť syntetických izotiokyanátov I. Tekuté, alifatické a aromatické izo- tiokyanáty. Biológia 12, 672 (1957).

4. Nemec P., Drobnica Ľ., Antoš K., Kristián P., Hulka A., Horáková K.: Cancerostatic action of α-naphtylisothiocyanate. Neoplasma 5, 207 (1958).

5. Nemec P., Drobnica Ľ., Antoš K., Kristián P., Hulka A.: Antimikrobiálna účinnosť syntetických izotiokyanátov II. Niektoré aromatické izo- tiokyanáty. Biologické práce SAV IV, 9 (1958) s. 52.

6. Nemec P., Drobnica Ľ., Kristián P., Hulka A., Antoš K.: Izotiokyanáty ako účinné biologické látky. Bratislavské lekárske listy 38, 305 (1958).

7. Antoš K., Hulka A., Kristián P., Drobnica Ľ., Nemec P.: Izotiokyanáty I. Príprava niektorých karboxyfenylizotiokyanátov ako biologicky účinných látok. Chem. Zvesti 13, 27 (1959).

8. Kristián P., Hulka A., Antoš K., Nemec P., Drobnica Ľ.: Izotiokyanáty II. Príprava niektorých izotiokyanátov odvodených od kancerogénov a cytostatík. Chem. Zvesti 13, 103 (1959).

9. Antoš K.: Izotiokyanáty III. Príprava m-izotiokyanatých a p-izotio- kyanatých derivátov dimetylaminoazobenzénu. Chem. Zvesti 14, 105 (1960).

10. Antoš K.: Izotiokyanáty IV. Príprava o-izotiokyanatých derivátov dimetylaminoazo-benzénu. Chem. Zvesti 14, 187 (1960).

11. Antoš K., Kristián P., Hulka A., Rusina R., Nemec P., Drobnica Ľ.: Izotiokyanáty V. Vplyv izotiokyanatej skupiny na aromatický kruh. Chem. Zvesti 14, 365 (1960).

12. Nemec P., Drobnica Ľ., Kristián P., Antoš K., Hulka A.: Biological effect of some ITC. Proccedings of the Symposium on Antibiotics, Praha 1960, s. 166.

13. Antoš K., Hulka A., Kristián P., Nemec P., Drobnica Ľ.: Syntéza

29

škodu. Situácia sa však vyjasnila z dôvodnením, že STK ten-tokrát nezískala priestory, ale venovala zo svojho knižného fondu fakulte dôležité časopisy. Potom som požiadal riaditeľa STK o typ na vedúceho fakultnej knižnice. Odporučil mi vedúcu obvodnej knižnice z Rače pani Vieru Pavlincovú, ktorej manžel bol chemikom a ktorá sa stala skutočne výbornou vedúcou. Škoda, že po-merne mladá zomrela. Pri plánovaní výstavby novej fakulty som profesora Hrušovského, ako zodpovedného za projekt fakulty, neustále inšpiroval, aby fakultná knižnica bola radšej predimenzovaná ako poddimenzovaná. To sa stalo výhodou pri prebratí kom-pletnej knižnice firmy Hoechst, ktorá požadovala 1,4 km dĺžky políc. Bola to potom obrovská fuška umiestniť tri veľké ka-mióny kníh do fakultnej knižnice tak, aby sa hľadaný zväzok dal aj nájsť. Neskôr však nastúpila strojová rešerš, ale aj tak prečítanie pôvodného článku z časopisov je často nepostrá-dateľným a nie tak náročným a namáhavým pre zrak.

Spomienky mladého asistenta – učiteľa, potom docenta a prorektora

Popolníky Ako vedúceho učiteľa druhého ročníka ma jedného dňa navštívil profesor Kellö so sťažnosťou, že v sobotu zmizli z knižnice katedry, kde poslucháči robili písomnú časť skúš-ky, štyri popolníky. Aby som vec uviedol do poriadku povedal som, že ak poslucháči popolníky vrátia a uvedú, prečo sa tak stalo, nič sa im nestane.

Pozval som členov ročníkového výboru, oboznámil ich s tým, čo sa stalo a požiadal ich, aby vec vyšetrili a urýchlene mi podali správu. O dva dni sa študenti dostavili a oznámili mená štyroch „páchateľov“ s poznámkou, že popolníky ne-

30

zmizli v sobotu, ale po jednom v stredu, štvrtok, piatok a v so-botu. Požiadal som ich, aby týchto poslucháčov poslali ku mne. Potom som zisťoval dôvody, prečo sa tak stalo. Prvý uviedol: myslel som, že snáď skúšku ani neurobím a keď som prospel od radosti som si zobral jeden popolník na pamiatku. Druhý: skúšku som neurobil a z pomsty som si zobral aspoň jeden popolník. Tretí: môj spolubývajúci v internáte má asi tridsať popolníkov, a tak som si myslel, že aj ja si zoberiem na pamiatku jeden. Štvrtá: s plačom oznámila, že ani nevie, prečo tak urobila, veď ani ona ani jej spolubývajúca nefaj-čia. Oznámil som im, že podľa profesora Kellöho sa im nič nestane, ak popolník s uvedením, prečo tak urobili, vrátia. Ináč by mohli byť aj vylúčení, lebo inžinier predsa nemôže byť zbojník. Chlapci súhlasili. Dievča plačúc sa spýtalo, či by popolník nemohla poslať poštou. „Tak to teda nie“ povedal som kategoricky.

Smutná povinnosť Končil sa študijný rok a bolo teplé júnové počasie. Ši-kovnejší študenti už mali po skúškach a venovali sa letným radovánkam. Tak činili aj dievčatá z môjho ročníka – holdovali slnku a vode na piešťanskom kúpalisku. A v okamihu sa sta-la smrteľná nehoda. Dve dievčatá sa hojdali na dvojstrannej hojdačke. Jedna z nich sa asi vehementne rozhojdala tak, že druhá vyletela zo sedadla, stratila rovnováhu a tak nešťastne padla dolu hlavou, že bola na mieste mŕtva. Na dekanát prišla smutná správa, že študentka zomrela. Ako vedúceho ročníka ma predvolali na kolégium a uložili mi smutnú úlohu, aby som sa v mene fakulty išiel so zosnulou rozlúčiť. Najprv som sa zdráhal, ale nepomohlo to. Od niektorých členov ročníkového výboru, ktorí ešte boli na fakulte, som dostal len kusé informá-cie, že to bola slušná, nenápadná študentka a že pochádzala z Banky – dediny susediacej s Piešťanmi.

39

sme mali mať okrem Blízkeho Východu a Ďalekého Východu aj Blízky Západ a Ďaleký Západ.

Úplne na záver niekoľko odporúčaní:• vytvoriť výskumný kolektív na jednotlivých oddeleniach

ústavov a snažiť sa prepojiť na ďalšie oddelenia,• nepresadzovať násilne svoje názory, ale vypočuť si

konštruktívne nápady spolupracovníkov,• nesnažiť sa byť na každej publikácii, ale len ak prispe-

jete konštruktívne,• pri spoločných publikáciách meniť poradie podľa

podielu jednotlivých zúčastnených, netrpieť „titulomá-niou“, lebo môže byť „Tittle ohne Mittel“,

• spolupracovať s priemyslom pri realizácii výsledkov a konkrétnych problémoch vrátane publikácií,

• na ústave založiť viac vedeckých škôl a rovnomerne ich podporovať, nie zakazovať!

38

Na chate, ktorú manželka ako Modranka postavila na peknom mieste pri Zochovej chate, som chodil na okolité kopce (Kukla, Veľká Homola, Vysoká a pod.). Postupne som však trasy skracoval a chodil som väčšinou z Lamača na Kačín. Na chatu už chodili deti a teraz aj vnúčatá. Po úraze, ktorý som nedávno utrpel, neviem či sa vôbec „vyterigám“ na Klanec, ktorý je kúsok nad Lamačom. Ako „polomodran“ (podľa charakteristiky pána Far-kaša, druhým polomodranom je Mišo Uher, ktorý má tiež Modranku za manželku) som si rád aj povypíjal modranského vínka, najmä s priateľmi Jánom Jandom, Petrom Králikom, ktorý mali tiež chatu na Pieskoch. Ale títo sa už pobrali do večných lovísk a maďarské porekadlo vraví, že „len vôl pije sám“. Manželka ma opustila pred 15 rokmi. Ako Modranka tiež obľubovala biele modranské víno. Organickú syntézu, ktorú som veľmi rád robil, som musel už dávnejčie opustiť. Bola to vždy otázka: „Vynde to alebo to nevynde“, teda ako detektívka. Aj literárnu rešerš, ktorú som tiež obľuboval, som v osemdesiatke z technických príčin opustil. V mladšom veku som aj na chate stolárčil. Vy-robil som „slovenskú izbu“ a samorastový nábytok, ktoré sa tiež nachádzajú na chate. Dnes už ani neverím, že som to dakedy dokázal pripraviť. S obľubou som chodieval na cha-te hubárčiť, ale kopcovitý terén mi nevyhovoval. Potom som chodil na suchohríby za Malackami, ale aj tam je v sezóne viac hubárov ako hríbov. Aj v iných smeroch starnem. Hudbu som vždy mal rád „klasickú“, ale i dychovku alebo ľudovky. Dnes už musím pre-jsť v rádiu niekoľko staníc, kým vôbec nájdem takúto hudbu. Televízia je ďalšia kultúrna bašta, ktorá tiež bola zmoderni-zovaná. Spomínam na knihu, ktorú som asi pred 70 rokmi čítal na odporúčanie profesora na gymnáziu: Untergang des Abendlandes, teda zánik Západu – západnej kultúry. Dnes by

31

Zostalo mi len požiadať manželku o pomoc pri príprave roz-lúčkovej reči. Veľmi mi pomohla, lebo mala už podobné skúsenosti a okrem toho bola literárne zdatnejšia na rozdiel od mojej „suchárskej technickej povahy“. Rozlúčka sa konala v Banke a uloženú úlohu som patrične zvládol.

Kultúrne sito Ako k vedúcemu ročníka sa jedného dňa dostavili zástupcovia ročníkového výboru so sťažnosťou, že profesor Tkáč v prednáškach z fyzikálnej chémie používa veľa cudzích slov, a tak potom prednáške nerozumejú. Námietku som tl-močil Šaňovi Tkáčovi, ktorý mi navrhol, aby som „žalobcov“ pozval a on že im to vysvetlí. Stalo sa ako si prial a stručne im oznámil. Vysokoškolskí poslucháči sú podľa jeho mienky kul-túrni ľudia a musia poznať cudzie slová a ak ich nepoznajú, nech sa ich naučia, lebo ako inžinieri nevystačia len s rýdzo slovenskými slovami. Profesor Václav Kubelka bol expertom v kožiarskej technológii a v technológii vody a pravou rukou Tomáša Baťu. Po príchode na našu fakultu, keďže brnianska techni-ka sa „zmilitarizovala“, stal sa i prednášateľom technológie vodného hospodárstva. V špecializácii technológia kože mal poslucháčov, ktorých počet sa dal spočítať na prstoch jednej ruky. A teraz dostal poslucháčov v obrovskom počte. Vymys-lel teda sito. Len ak študent prešiel týmto sitom, mohol sa dostaviť na skúšku z odboru. Na miesto chémie sa na tejto predskúške skúmala kultúrnosť uchádzača. Jedna z otázok bola: uveďte mená troch význačných nemeckých hudobných skladateľov, ktorých počiatočným písmenom priezviska je B. Vhodnou odpoveďou mali byť: Beethoven, Bach, Brahms. Asistenti mali za úlohu spolu s pánom profesorom vymýšľať stále novšie „kultúrne otázky“.

32

Zahraničné cesty V roku 1952 ešte ako asistent som bol vyslaný na jed-nomesačnú stáž do Maďarska. Privítal ma Dr. Varga Imre po-verený tútorovaním zahraničných hostí, medzi iným aj hostí z Československa. Pochádzal z Dunajskej Stredy a študoval právo na Právnickej fakulte KU v Prahe. Keď ma oslovil láma-nou češtinou, povedal som mu, že pokojne môžeme hovoriť maďarsky. Cítil som, že sa mu uľavilo. Veľmi poctivo ma oboznámil s maďarskými univerzitami, ktoré mali aj chemické zameranie. Najviac času som strávil v Budapešti na Kated-re organickej chémie profesora Zempléna. Ten bol v tomto čase ťažko chorý, mal rakovinu jazyka a dalo sa s ním ko-munikovať len písomne. Ujal sa ma však asistent, môj bývalý spolužiak z gymnázia Ing. Lajos Kisfalugy. Vsugeroval mi aj otázky, ktoré má