Prvý projekt obnovy osobných vlakov o 32 nových prímestských a regionálnych súprav troch druhov sa po troch rokoch realizácie chýli ku koncu. V máji bude zaradený do prevádzky desiaty – „po-sledný“ Push-Pull (tlačený – ťahaný), ktorý 11. apríla prešiel technicko-bez-pečnostnou skúškou. Pripomeňme si obdobie od 15. júla 2010, keď Európska komisia schválila náš projekt obnovy železničných koľajových vozidiel...

Celkové náklady projektu financo-vaného v rámci Operačného programu Doprava (OPD) na roky 2007 2013 pred-stavujú 231,96 mil. eur. Európsky fond regionálneho rozvoja a štátny rozpočet z tejto sumy financujú po 38 % a ZSSK zvyšných 24 % prostriedkov.

Desať elektrických poschodových vla-kov preváža cestujúcich na tratiach Nové

Mesto nad Váhom - Žilina - Košice, Košice - Lipany, Košice - Čierna nad Tisou a Žili-na - Čadca. Vlaky českého výrobcu Škoda Vagonka majú 307 miest na sedenie.

Desať poschodových vlakov PushPull od tej istej spoločnosti jazdí medzi Kút-mi a Štúrovom, Novými Zámkami a Ko-márnom a z Bratislavy do Nového Mesta nad Váhom. Tieto súpravy majú kapaci-tu na sedenie pre 362 cestujúcich. Oba druhy vlakových súprav môžu dosiahnuť maximálnu rýchlosť 160 kilometrov za hodinu. Dvanásť dieselových motorových vlakov od výrobcu ŽOS Vrútky premáva, resp. bude premávať v okolí Humenného,

Prešova, Košíc, Nových Zámkov, Nitry a Prievidze. Súpravy majú 177 miest na sedenie a sú vyvinuté pre rýchlosť 140 kilometrov za hodinu.

Súčasťou projektu bolo aj dodanie dvoch rušňov a úprava desiatich. Nové vlaky popri väčšom komforte cestovania

uľahčujú podmienky pre invalidných ces-tujúcich pri nástupe a výstupe. Namiesto vysokých nepohodlných schodov majú široké nízko podlažné dvere, ktoré umož-ňujú rýchlejšie a bezpečnejšie nastupo-vanie a vystupovanie ľudí aj s batožinou. (sprac.,tak)

APRÍL 2013ROČNÍK 10 ČÍSLO 4

„POSLEDNÝ“PUSH-PULLONEDLHO V PREVÁDZKE

V máji bude zaradený do prevádzky desiaty – „posledný“ Push-Pull, ktorý uzatvára projekt obnovy železničných koľajových vozidiel, ktorý naša spoloč-nosť realizovala od 15. júla 2010 v rám-ci európskeho Operačného programu Doprava na roky 2007 – 2013.

Pred pár dňami - 11. apríla - sa na trati Nové Zámky – Senec, za účasti zamestnancov Škoda Vagonka, a.s., uskutočnila technicko-bezpečnostná skúška tejto poslednej dodanej súpra-vy. Skúšobným komisárom bol Ing. Roman Kusý, riaditeľ OIK ZSSK, kto-rého sme požiadali, aby nám priblížil nielen samotné skúšky, ale aj novú súpravu.

„Súpravy Push-Pull sú dislokované v RD Nové Zámky, kde sa vykonáva-jú predpísané pravidelné prehliadky a základná údržba. V súvislosti zo za-radením súprav do prevádzky musí byť vykonaná technicko-bezpečnostná skúška (TBS). Táto skúška sa musí vykonať v zmysle § 23 zákona NR SR č. 513/2009 Z.z. o dráhach za úče-lom schválenia typu, resp. povolenia do prevádzky. Rozsah TBS stanovuje § 92 vyhlášky MDPT SR č. 351/2010 o dopravnom poriadku dráh. Okrem predpísaných úkonov, najdôležitejšiu časť skúšky tvorí overenie brzdových účinkov súpravy v jednotlivých brz-dových režimoch. V prípade súpravy Push-Pull sa to týka režimov R a R + Mg zo skúšobnej rýchlosti 120 km.h-1. Zo zistených zábrzdných vzdialeností sa overia skutočné brzdiace percentá súpravy, ktoré sa porovnávajú s nomo-gramom prílohy vyhlášky UIC 544-1 s toleranciou 10 %. V rámci skúšky sa overuje funkčnosť ovládania vlakového hnacieho dráhového vozidla z riadia-ceho vozňa radu 951 s ohľadom na bezpečnostné prvky a funkčnosť jed-notlivých častí súpravy.“

Ďalej sme sa dozvedeli... Push-Pull vyjadruje dve slová, tlačiť a ťahať. Ide o súpravu vlaku, ktorá je zložená z diaľkovo riadeného rušňa, dvoch vlo-žených vozňov radu 051 a riadiaceho vozňa radu 951.

POKRAČOVANIE NA STR. 3

AKO VNÍMATE APRÍLOVÉVRTOCHY POČASIA? str. 2V ankete odpovedajú naši kolegovia – železničiari a cestujúci.

ÚPRIMNÉ A VÝNIMOČNÉPREBÚDZANIE str. 3Postrehy z Rušňoparády Košice 2013 a 13. ročníka Prebúdzania Katky.

VLAKY A ICH „OBLEK“– PROJEKT RETRO str. 4 – 5

Prečo vlaky vyzerajú tak, ako vyze-rajú? Ich vzhľad a farby sú dôležitou súčasťou prezentácie firmy.

MÁME ŠŤASTIE – PRÁCANÁS BAVÍ str. 6

V ságe rodu Nádasdiovcov z Bratisla-vy sa železničiarske povolanie dedí z otca na syna už niekoľko generácií.

ZÁBAVA A SERVIS str. 7Krížovka, Uhádnite – čo to je?, Z redakčnej pošty...

NÁHORNÝ KARABACH str. 8

Cestopis po azerbajdžanskom území obývanom Arménmi.

OBSAH ČÍSLA

PRVÝ PROJEKT KONČÍME – NOVÝ ZAČÍNAME

Milí čitatelia,prvý parný vlak prišiel na územie Sloven-ska z Viedne do Bratislavy 20. augusta 1848. To znamená, že slovenské železni-ce oslávia tohto roku už 165. výročie tej-to udalosti. Aj vy sa môžete pri tejto príle-žitosti stať tvorcami zaujímavých článkov so železničiarskou tematikou - z histórie i súčasnosti. Vaše námety, postrehy prí-spevky alebo zaujímavé fotografie môže-te zasielať do našej redakcie e-mailom: ozveny@slovakrail.sk alebo poštou na adresu Železničné ozveny, Pri bitúnku 2, 040 01 Košice alebo Odbor komunikácie ZSSK, Rožňavská 1, 832 72 Bratislava.

NOVÉ VLAKY PRE VYŠŠÍ KOMFORT AJ BEZPEČNOSŤ CESTUJÚCICH

ODPOČET IDE DO FINÁLE

Začiatkom apríla sa v sídle železničnej spoločnosti v Bratislave stretli vedenia všetkých úsekov spolu s príslušnými zástupcami zamestnancov. Vyhodnotili plnenie Kolektívnej zmluvy ZSSK za úsek generálneho riaditeľa a následne za úseky prevádzky, obchodu, služieb a údržby.

V rámci samotného vyhodnocovania sa nevyskytli žiadne závažné nedostatky a zúčastnení sa zhodli, že na všetkých úsekoch sa kolektívna zmluva v zásade dodržiava vo všetkých dôležitých bodoch.

Pripomienky či výhrady odborárov boli vysvetlené a vyriešené priamo na roko-vaní, alebo zachytené v zápisoch a posu-nuté na ďalšie prešetrenie. Všetky zápisy následne poputujú na Odbor riadenia ľudských zdrojov ZSSK, ktorý pripraví ko-nečné vrcholové vyhodnotenie kolektívnej zmluvy za celú spoločnosť a z pohľadu ko-lektívneho vyjednávania uzavrie uplynulý rok 2012.

Ako už býva zvykom, počas týchto stretnutí sa tradične riešia aj aktuálne

problémy a podnety vyplývajúce z pre-vádzky ako takej. Na stôl sa teda dostali aj záležitosti, ako napríklad - prerozdeľova-nie prémií, starostlivosť o HDV a v nepo-slednom rade aj Sociálny fond a železnič-né preukazy.

Skúsenosti zainteresovaných hovoria jasnou rečou, že niekedy sa takto „napria-mo“ vyriešia rýchlo aj problémy, s ktorými si na základných pracoviskách často ne-vedia rady už dlhšie. Je preto nevyhnutné stretávať sa a účinne komunikovať. Málo-kedy sa však podarí zladiť termíny tak, ako tomu bolo teraz, že sa všetci stretli v jeden deň. Takýto priebeh si pochvaľovali najmä zástupcovia zamestnancov - odborári, ktorí pricestovali do Bratislavy z rôznych kútov Slovenska. (dd)

VYHODNOCOVANIE KOLEKTÍVNEJ ZMLUVYVyhodnocovanie Kolektívnej zmluvy ZSSK má svoje presne stanovené pra-vidlá, ktoré zaručujú kontrolu jej plnenia nielen priebežne počas roka, ale najmä sumárne za celý rok. Deje sa takto už dlhé roky a pri tejto príležitosti sa stretávajú zástupcovia zamestnancov s vedením jednotlivých organizačných zložiek s cieľom bilancovať a riešiť nedostatky.

V súčasnosti ZSSK vyhodnocuje ponuky v dvoch verejných súťažiach na nové vlakové súpravy. Získať chce dvadsať dieselových motorových vlakových súprav s nízko podlažnou konštrukciou pre regionálnu prepravu cestujúcich v okolí Bratislavy a Košíc. Predpokladaná cena za ich dodanie počas troch rokov je 90 mililónov eur. Spoločnosť plánuje najprv nakúpiť dva dieselové motorové vlaky iba na vlastné náklady a na dodanie ďalších 18 súprav si chce uplatniť právo opcie najneskôr do 1. januára 2014. Ďalej plánuje aj dodanie 9 dvojsysté-mových elektrických vlakov za 90 mil. eur. Jeden z týchto vlakov obstará ZSSK na vlastné riziko a náklady a na dodanie ďalších si vyhradzuje právo opcie tiež do 1. januára 2014. Podmienkou uplatnenia opcie je schválenie revízie OPD, čo je po rozhodnutí Európskej komisie už faktom, a podpis zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na dodanie vlakov.

Železničné ozveny

2

Železničné ozveny

3APRÍL 2013APRÍL 2013

SPOLOČNOSŤ SPOLOČNOSŤ

Ján ANDREANIN,vlakvedúci, Košice:- Počasie ma nezasko-čilo ničím. A keďže naše vozne neboli stopercentne pripravené na takú dlhú zimu, teším sa zo slnka aj za cestujú-cich. Mrzí ma, že veľkonočná oblievačka nemohla byť v takom tradičnom štýle a museli sme použiť oveľa menej vody, alebo zameniť dvor za interiéry domov. Verím, že prichádzajúce teplo naše vozne zvládnu oveľa lepšie a klimatizácia v nich bude fungovať tak, ako má.

Miroslav RJABY,cestujúci, Snina:- Dlhá zima mi už liezla poriadne na nervy. Málo slnka a modrej oblohy mi vie vždy poriadne pokaziť dobrú náladu. Ale konečne už prichádza jar, aj keď podľa kalendára by tu už dávno mala byť... Vo vlaku ma potešilo, že hu-menské súpravy sú už oveľa čistejšie, ako bývali v minulosti. A tiež som rád, že nové súpravy zvládli zimu dosť dobre, aj keď tá tohtoročná trvala oveľa dlhšie ako zvyčajne. Teraz sa už teším na leto.

Zuzana RUSIČOVÁ,cestujúca, Vranovnad Topľou- Nevypočítateľné počasie tejto „zimnej jari“ ma naozaj, a nielen mňa, prekvapilo. Našťastie, ako každá správna žena, aj ja som na toto „bláznivé“ obdobie pripravená s dostatkom teplého oblečenia. Vrtochy počasia znáša horšie, ako ľudia, naša príroda, hlavne zvieratá a kvety. Takže, už sa veľmi teším, keď už nesneží, neprší, ale svieti slniečko a s radosťou vítam príchod skutočnej a dlho očakávanej jari, aj s jarnými teplotami.

Matej VERBICKÝ,cestujúci, Bratislava- Počasie s častým sne-žením, aj keď už jarným, ma, našťastie, nezaskočilo vo vlaku, kde by som bol rozhorčený z meškania a možno aj zo zimy. Často cestujem z východu do Bratislavy. A možno som mal iba šťastie. Keď som cestoval, vo vozni bolo vždy príjemne teplo. V mojich očiach železnice vrtochy počasia a aj dlhú zimu zvládli, ale u mňa doma sa to odrazilo vo výrazne zvýšených nákladoch na palivové drevo...

Jozef BURDA,prednosta, SP Humenné- Toto obdobie sa preja-vilo najmä vo zvýšených nárokoch na spoľahlivosť prevádzky a najmä našich nových vozidiel radu 861, pre ktoré to bola vlastne prvá zima v kompletnej zostave. Som rád, že sme túto zimu úspešne zvládli a zao-bišli sme sa bez odrieknutých vlakov z dôvodu nedostatku HDV, ako tomu bolo v minulosti. Veľká vďaka patrí tiež rušňovodičom a spre-vádzajúcemu personálu, ktorí túto jarnú zimu zvládli takpovediac na jednotku. (dd)

ANKETA

AKO VNÍMATE APRÍLOVÉ VRTOCHY POČASIA? PÝTALI SME SA KOLEGOV A CESTUJÚCICH VO VLAKOCH

Otázka riešenia problematiky brati-slavskej hlavnej stanice je veľmi aktuálna a v súčasnosti aj široko medializovaná. Naša spoločnosť, konkrétne úsek ob-chodu a sekcia služieb zákazníkom, má eminentný záujem na skvalitňovaní toľko kritizovaného prostredia a služieb na bra-tislavskej hlavnej stanici.

Jednou z mnohých aktivít je aj naša snaha o začiatok realizácie vybudovania nového zákazníckeho centra na uve-denej stanici. Už v druhej polovici roka 2013 očakávame zrealizovanie stavebnej akcie, ktorá zväčší priestor súčasného zákazníckeho centra o priestor, kde mo-mentálne poskytujeme informácie, aj s priľahlou predchodbou.

V novom zákazníckom centre, ktoré bude spĺňať primerane náročné pod-mienky verejnosti na kultúrne prostre-

die, uvažujeme s piatimi pracovnými pozíciami na predaj CL, poskytovanie informácií, ale i možnosti rezervácie CL pre cestovanie našich zákazníkov doma i v zahraničí.

Okrem toho, ideme vynoviť a zrekon-štruovať aj priestor batožinovej úschov-ne, kde v jednej časti tejto úschovne zria-dime doplatkovú pokladňu pre vlakové čaty, čím otvoríme, ale najmä zvýšime možnosti predaja CL aj v pokladniach 14 až 17 v starej budove železničnej stanice.

Po úspešnej realizácii Zákazníckeho centra v Trnave a po ukončení realizova-nej stavby Zákazníckeho centra v Banskej Bystrici, bude Zákaznícke centrum v Bra-tislave, hlavnej stanici, treťou významnou stavbou, ktorá by sa mala podariť našej spoločnosti zrealizovať v krátkom čase. (tak)

VY SA PÝTATE, MY ODPOVEDÁME VAŠE/NAŠE PRÍBEHY

CHCEME SKULTÚRNIŤ PROSTREDIE,ROZŠÍRIŤ A SKVALITNIŤ SLUŽBY Špina, bezdomovci, žobráci, nepríjemný pach... V čase špičky sa len málo cestujúcich spoľahne na dva zastarané automaty na predaj lístkov. Ľudia kvôli cestov-nému dokladu alebo informácii radšej postoja v dlhých radoch pred pokladnicami... Aj toto je obraz bratislavskej hlavnej železničnej stanice. Ako sa k tomuto faktu stavia ZSSK? Odpoveď nám poskytol riaditeľ sekcie služieb zá-kazníkom Ing. Peter KLIMENT.

MOBIL SME VRÁTILI Nájsť mobil vo vlaku nie je nič výnimočné. Zapadne za sedadlo a nájde sa, až keď

naň niekto zavolá. Ak má majiteľ šťastie, tak cestujúci, ktorý mobil nájde, ho odovzdá sprevádzajúcemu personálu. Inokedy si sám majiteľ uvedomí, že čosi vo vlaku za-budol. Stačí sa spojiť s kontaktným centrom ZSSK (18 188), tí zavolajú konkrétneho vlakvedúceho a začne sa pátracia akcia. Výsledkom jednej takejto akcie bol nájdený mobil. Spojili sa s majiteľkou a dohodli sa, že jej ho ďalším vlakom privezú...

Už veľa vlakvedúcich vracalo zabudnuté veci. A väčšinou im za ich snahu zábudliv-ci ochotne poďakujú. Niekedy, dokonca priložia k vďake aj čokoládu či kávu. Ale tento raz? Namiesto vďaky sa „vinníčka“ sťažovala, že dokedy má čakať, ju nezaujíma, prečo meškali...! Ona teraz kvôli tomu nestihne autobus!

No, nepomôžete, keď sa dá?

AJ TO SA STALO

GLOSUJEME

AKO UMIERA TRAŤ?

Ak chcete vidieť koniec sveta, môžem vám poradiť, kde ho nájdete. Stačí si sadnúť na vlak do Medzilaboriec, tam jednu noc prespať v miestnom hotelíku a ráno sa vybrať na túru smerom do Paloty. Tam sa začína úplne iný svet ako ten, v ktorom žije väčšina Slovákov. V Palote nájdete potomkov ľudí, ktorí svoj kraj preslávili v celoštátnych československých novinách a v celoštátnej televízií. Sú to potomkovia „vlkobijcov“. V tomto kraji žili vlkobijci-rekordmani a práve tým sa preslávili.

Ak sa vám podarí presvedčiť domorodcov, aby vás zaviedli do hôr, konkrétne do Palotskej jedliny, možno sa dostanete na stopu vlčej svorky. Ručím za to, že budete mať zážitok na celý život. A keď chcete ešte jeden hlboký zážitok na tom istom mieste, požiadajte domorodcov, aby vás zaviedli k Lupkovskému tunelu. Ak máte vzťah k železnici, čakajú tu na vás zaujímavé obrázky z histórie Rakúsko-Uhorska a Československa. Cez tento tunel začali vlaky jazdiť už v roku 1874. A bola to veľká sláva!

Keď som sem prišiel pred dvadsiatimi rokmi, prvýkrát v živote som videl, ako umiera železničná trať. Medzi podvalmi a koľajnicami rástli štíhle jedle a borovice, na koľajniciach sa vyhrievali jašteričky. A potom som zas mal možnosť sledovať, ako sa trať oživuje. V roku 1996 sem prišli pílčici, trať vyčistili a o ďalšie dva roky ju železnice obnovili. V roku 1999 po tejto trati začali znovu premávať vlaky. A opäť to bola veľká sláva!

Obávam sa, že prejde desať rokov a trať znovu zarastie borovicami a jedľami. Nechcel by som už vidieť, ako umiera trať. A preto verím, že klub historických vozidiel bude po tejto trati voziť ľudí z Medzilaboriec cez tunel niekde za poľskú hranicu. Je to typ pre rozvoj cestovného ruchu, typ pre cestovnú kanceláriu – organizovať výlety do Paloty k potomkom vlkobijcov a ďalej po vlčích stopách do jedliny. (mcik)

VLAKY NÁS SPÁJAJÚ...tento známy slogan sa mi naozaj potvrdil v mojej osobnej skúsenosti. Ako? Z mojej prvej výplaty som si kúpila krásny kabát. Ten to všetko nasledujúce odštartoval a „spískal“. Pýtate sa čo? No, poďme pekne po poriadku...

Na výročie našej firmy sme boli všet-ci zamestnanci pozvaní do nášho hlav-ného mesta Slovenska na veľkú firem-nú oslavu ZSSK. Na takéto príležitosti si každá žena vyberá to najkrajšie, čo má v šatníku. Ani ja nie som výnimkou. Aj keď ma čakala dlhá cesta vlakom (a tie naše, čo sa týka čistoty, nemajú dobrú povesť), riskla som to a popri slušnej róbe som si obliekla aj nový ka-bát. Predsa, neprídem na takúto akciu, ako „sivá myška“! Zásobená časopismi a pitnou vodou, vyhliadla som si oddiel vo vozni, usadila sa a skonštatovala, že nateraz sa zlá reklama na čistotu v našich vlakoch nepotvrdila. Celkovo príjemný dojem kazilo len okno, ktoré bolo do polovice postriekané sprejer-mi. Po pitnom režime som však muse-la použiť toaletu... V oddiely som bola sama, a nastal „môj“ problém. Váhala som, či si mám zobrať so sebou aj ka-bát. V podvedomí mi „blikalo“, že WC vo vlakoch sú viac, ako zlé. Rozhodla som sa teda, že môj nový kabát radšej na chvíľku zanechám na vešiaku, tam, kde visí. Aspoň si cestou späť nepomý-lim oddiel. S pohľadom na kabát som starostlivo zatvorila dvere a rýchlym krokom zamierila ku kabínke. Ani tu sa zlá reklama nepotvrdila a v duchu mi napadlo, že som si ten kabát mohla pre istotu zobrať. Len čo som zaistila dvere, niekto sa ich snažil otvoriť. Ne-strácala som čas a rýchlo som „pálila“ naspäť. Očami som hľadala svoj kabát. „Tu je!“ – s úľavou som otvorila dvere

a len čo som sa posadila, vošla dnu nejaká pani. Na prvý pohľad, moja ro-vesníčka. Usmiala sa a spýtala sa ma, či som teraz pristúpila. „Ja nie, asi ste si pomýlili oddiel,“ tvrdila som s isto-tou, veď tu mám kabát ako dôkaz. Ale tá pani tiež s podozrivou istotou v hlase mi oznámila, že nemohla si zmýliť od-diel, lebo tu visí jej kabát. Chcela som oponovať a neveriacky som otočila po-hľad na „môj“ kabát a v tom mi svitlo, že má pravdu, lebo okno je čisté. Bez ospravedlnenia som vybehla na chod-bu hľadať svoj kabát aj keď v hlave mi víril už katastrofický scenár. Prvé, čo mi napadlo, bolo, že ak je naozaj môj, ako to dokážem? Panika však bola zbytočná. Môj kabát si pokojne visel o dva oddiely ďalej. S úľavou a so smiechom som ho zvesila a vrátila sa tejto pani ospravedlniť. Vtedy sme zis-tili, že okrem kabátov máme aj rovnaké topánky a výbuch smiechu hovoril za všetko. Situáciu sme rozoberali až do cieľovej stanice a pochopili sme, že okrem vkusu máme viacero spoloč-ných záujmov. Cesta nám ubehla veľmi rýchlo a keď sme vystúpili z vlaku, za-bávali sme sa na tom, že sme ako dvo-jičky. A aby sme sa ešte lepšie spoznali, dohodli sme sa, že pocestujeme spolu aj domov.

Stali sa z nás nerozlučné priateľky a vždy, keď si niektorá z nás doplní šat-ník, zisťujeme, či náhodou ta druhá to nemá tiež. Mária KOMENDÁTOVÁ

regionálna dispečérka ZSSK Košice

V tejto novej rubrike chceme uverejňovať príbehy a postrehy, ktoré zažili naši zamestnanci ZSSK „na koľajniciach“ – či už v službe, alebo aj vo voľných chvíľach. Už teraz sa tešíme na každý príspevok, ktorý oživí naše Železničné ozveny. Píšte, alebo mailujte na adresu redakcie: Železničné ozveny, Pri bitúnku 2, 041 49 Košice, alebo mailom na ozveny@slovakrail.sk

DOKONČENIE ZO STR. 1Pre vedenie uvedenej súpravy bol vy-

braný rušeň radu 263, ktorý pochádza z produkcie ŠKODA. Na týchto rušňoch museli byť vykonané úpravy v takom roz-sahu, aby bola zabezpečená schopnosť ovládať rušeň z riadiaceho vozňa. Úpravy sa týkali dosadenia prvkov na ovládanie dverí súpravy vlaku, kamerového a infor-mačného systému, rádiostanice a prepo-jovacích prvkov pre komunikáciu rušňa s riadiacim vozňom. Zmenou prešlo aj ovládanie pneumatickej brzdy a do rušňa muselo byť nainštalované nové nadrade-né riadenie. Zmeny sa dotkli aj stanovišťa rušňovodiča, kde bol do pultu dosadený displej DMI, ktorý slúži ako rozhranie ruš-ňovodič – riadiaci systém. Na displeji sa zobrazujú základné stavy rušňa, diagnos-tické údaje celej súpravy. Medzi ovládacie prvky pribudli spínače ovládania a zatvá-rania nástupných dverí súpravy, ovláda-nie osvetlenia súpravy a premostenia zá-chrannej brzdy. Na čelách rušňa pribudli

zásuvky 18 žilového vedenia UIC a zásuv-ky vedenia pre komunikáciu s riadiacim vozňom, prenos diagnostických údajov a kamerového systému. Druhou alternatí-vou pre vedenie súprav sú dva rušne typu Škoda 109E2, ktorých dodávateľom je ŠKODA TRANSPORTATION a.s.

Poschodové vozne vyrába a ZSSK ich

dodala ostravská firma Škoda Vagonka, a.s. Súpravy sú určené na prepravu ces-tujúcich na trati Kúty – Bratislava – Nové Zámky a trati Bratislava – Nové Mesto nad Váhom.

Zloženie súpravy má výhodu v tom, že umožňuje prevádzku bez nutnosti obieha-nia súpravy rušňom. Koncepčne je riadia-

ci a vložený vagón odvodený z riadiaceho a vloženého vozňa elektrickej jednotky radu 671. Vozne sú vybavené štandard-ným ťahadlovým a narážacím ústrojen-stvom, centrálnymi zdrojmi a komunikač-ným vedením a zásuvkami pre vzájomné zabezpečenie prenosu. Skrine sú vyrobe-né z veľkoplošných hliníkových profilov, čo výrazne znižuje hmotnosť vozňov a má vplyv na ich životnosť. Vozne sú vybave-né samočinnou elektropneumatickou brz-dou, záchrannou brzdou s premostením a pružinovou parkovacou brzdou. Každý podvozok je vybavený koľajnicovou Mg brzdou. Stanovište rušňovodiča riadiace-ho vozňa radu 951 je vybavené prvkami potrebnými pre riadenie vlaku, ovládač-mi brzdových systémov, diagnostickým displejom DMI, vlakovým zabezpečova-cím zariadením MIREL VZ 1 a monitorom kamerového systému. Centrálne zdroje vozňov môžu byť napájané piatimi rôz-nymi napätiami v súlade s vyhláškou UIC. Vozne sú vybavené vnútorným a von-

kajším informačným systémom, ktorý poskytuje informácie cestujúcim o polo-he vlaku, cieľovej a nasledujúcej stanici v akustickej a vizuálnej forme.

V prípade núdze je zaistená komu-nikácia cestujúcich s personálom pro-stredníctvom linky Intercom. Zariadenie je umiestnené pri všetkých nástupných dverách vozňov. Pre zjednodušenie a zrýchlenie času údržby je riadiaci vozeň vybavený systémom Datarail, ktorý za-bezpečuje prenos diagnostických údajov riadiaceho a vložených vozňov do miesta údržby.

Cestujúci ocenia výhody veľkopriesto-rového interiéru, účinného systému kú-renia, vetrania a klimatizácie. Komfort cestovania zvyšuje nízka hladina vnútor-ného hluku. Cestujúci so zníženou pohyb-livosťou kladne hodnotia možnosť nástu-pu a výstupu využitím nástupnej rampy a bezbariérovej toalety. K bezpečnému nástupu a výstupu cestujúcich slúžia ši-roké nízkopodlažné dvere.

„POSLEDNÝ“ PUSH-PULL ONEDLHO V PREVÁDZKE

RUŠŇOVODIČI – STABILNÍ ZAMESTNANCIČlovek za svoj pracovný život vystrieda v priemere 3 alebo 4 pozície. Naj-častejšie pracovné zmeny urobí do svojich 34 rokov. Po 35. roku veku sa striedanie zamestnaní výrazne spomalí.

Ako ďalej vyplýva z prieskumu spoloč-nosti Profesia, s. r. o., vo všeobecnosti častejšie striedajú prácu ženy ako muži, no rozdiel v priemernom počte odpraco-vaných rokov na pozícii je minimálny.

Najstabilnejšími zamestnancami sú ľudia na pozícii rušňovodiča. Tí si hľadali vlani novú prácu po viac ako 15-tich od-pracovaných rokoch. Viac ako 10 rokov

na jednej pozícií pracujú v priemere aj vý-pravcovia, colníci a policajti. Na opačnej strane rebríčka sú pozície personálny kon-zultant, event manažér, pomocný kuchár a barman, kde ľudia v priemere odpracujú menej ako dva roky. Najviac pozícií za svo-ju kariéru vystriedajú ľudia s najvyšším vzdelaním s ukončenou vysokou školou.

(TASR, s)

ÚPRIMNÉ A VÝNIMOČNÉ PREBÚDZANIE

Nie je vari výnimočné to, ak sa podarí zachrániť kus železničnej histórie tak, ako to dokázali nadšenci z Klubu histo-rických koľajových vozidiel z Hanisky pri Košiciach? Nebyť ich, financií z projektu Terra Incognita Košického samospráv-neho kraja, nadšencov z občianskeho združenia a ďalších ľudí a firiem, skončí motorový vozeň M 131.1538 definitívne v šrote. Našťastie, neskončil. Naopak, na rušňoparáde sa na točni zaskvel v pl-nej kráse a už rovnako, ako Ľubka, bude brázdiť železničné more i naďalej.

Nadšenie neskrývala ani europoslan-kyňa Monika Smolková. Vraj, keby Eu-rópa vedela, aké my tu máme krásne podujatie: „Tešme sa z neho a nene-chajme si ho vziať,“ vyzvala prítom-

ných v príhovore pred otvorením.To by asi nedovolili ani Tamara a Lau-

ra. Veď s otcom Petrom Sabolom prišli do depa už po piaty raz. Zvedavo si ob-zerali riadiaci pult elektrickej poschodo-vej jednotky, vyskúšali pohodlie sedadla rušňovodiča, postláčali všetky tlačidlá na paneli. Bolo to síce zaujímavé, ale najviac sa im aj tak páči Katka. „Ešte aj v zime sme si ju boli pozrieť v Čerme-li,“ prezrádza jednu, pre dievčatá dosť nezvyčajnú, záľubu otec Peter. Nie je to tiež výnimočné? Možno by Katku stačilo vidieť raz, nie až päťkrát... A dievčatá pri-sľúbili, že prídu aj budúci rok!

Samozrejme, ako ináč – Katka! Parný rušeň U 36 003, ale pre všetkých už iba Katka, ktorá sa symbolickým zapálením

ohňa v jej parnom kotle „prebúdza“ na podujatí v depe a potom vozí pasažierov na Košickej historickej detskej železnici

v rekreačnej oblasti Čermeľského údo-lia, bola cez víkend 20. a 21. apríla opäť najobletovanejším exponátom. „Stará

dáma“ vyrobená ešte v roku 1884 pís-kala, dymila, fučala, bola vďačným ob-jektom pre fotografov, no predovšetkým trpezlivo vozila deti a ich rodičov po ko-ľajniciach depa. Spolu prešli iba krátky úsek, niekoľko desiatok metrov - tam a späť, ale keď potom všetci vystupova-li z vozňa nadšení, vyzeralo to, ako keby sa vrátili minimálne z jazdy do Prešova a späť.

Košická rušňoparáda ponúkla nie-koľko atrakcií, ktoré po oba dni podľa organizátorov prilákali do depa mini-málne 10 tisíc návštevníkov. Medzi nimi sa nedali prehliadnuť chlapi v pásika-vých uniformách, s červenými šatkami okolo krku. Títo páni v rokoch prišli zo Švajčiarska. A neprišli naprázdno. Ne-plánovane prispeli aj do programu, keď zahrali na vari trojmetrovom hudobnom nástroji - na alpskom rohu a pre Katku priniesli nezvyčajný darček. Originálny výrobný štítok z továrne Hagans v ne-meckom Erfurte, kde Katka v roku 1884 uzrela svetlo sveta. (jkk, Foto: Autor)

Rušňoparáda Košice 2013 a 13. ročník Prebúdzania Katky je za nami. Dvoj-dňové podujatie v košickom rušňovom depe, ktoré naša spoločnosť pripravila spolu so ŽSR, ZSSK Cargo a Občianskym združením Detská železnica už patrí minulosti. A aké bolo tohtoročné stretnutie železničnej histórie i moderny? Stretnutie malých i veľkých fanúšikov železnice, aktívnych i bývalých železni-čiarov, ich priateľov a známych? Úprimné a opäť výnimočné.

Najobletovanejším exponátom bol parný rušeň U 36 003, ale pre všetkých už iba Katka. Pískala, dymila, fučala, nechávala sa fotografovať, no predovšetkým trpezlivo vozila deti a ich rodičov po koľajniciach depa.

Motorový vozeň M 131.1538 našťastie v šrote neskončil. Na rušňoparáde sa na točni zaskvel v plnej kráse a už ako Ľubka bude železničné more brázdiť i naďalej.

Hostia zo Švajčiarska. Neplánovane prispeli do programu, keď zahrali na alpskom rohu a Katke priniesli originálny darček v podobe výrobného štítku.

Keďže v košickom depe nie sú žiadne turnikety, počet návštevníkov sa dá iba odhadnúť. Organizátori hovoria o historickej návšteve. Počas soboty a nedele sa tu vraj vystriedalo minimálne 10 tisíc ľudí, smelšie odhady hovoria až o 15 tisícoch.

Železničné ozveny

4

Železničné ozveny

5APRÍL 2013APRÍL 2013

TÉMA TÉMA

VLAKY A ICH „OBLEK“ – PROJEKT RETRO

DIZAJN MANUÁL ZSSKNaše vlaky majú už niekoľko rokov jed-

notnú kombináciu červenej a bielej farby. Cieľom jednotného výzoru bolo farebne zladiť rušne s vozňami vo vlaku tak, aby vytvorili celok a jasne identifikovali a re-prezentovali vlaky ZSSK, ako farebne od-líšiteľné a nezameniteľné od dopravcov pôsobiacich v okolitých krajinách.

Pred zavedením jednotného vzhľadu ZSSK používala rušne a vozne, ktorých fa-rebný dizajn vznikal v rôznych obdobiach podľa rôznych koncepcií.

PROJEKT RETRO V súčasnosti môžeme na našich vlakoch,

okrem rušňov v červeno-bielych farbách, vidieť aj rušne, ktoré ešte neprešli farebnou zmenou podľa dizajn manuálu a ich fareb-ná schéma delila rušne podľa jednotlivých trakcií. Zelená farba sa používala na severe

republiky na označenie rušňov poháňaných jednosmerným prúdom. Červená na ozna-čenie rušňov na striedavý prúd na juhu a modrá pre obojsystémové typy.

Okrem toho sa môžeme stretnúť aj s niekoľkými rušňami, ktoré sú v odlišných farbách. Z iniciatívy nadšencov rušňov vznikol PROJEKT RETRO, ktorého cieľom je navrátiť niekoľkým rušňom pôvodnú far-bu, ktorú mali, keď prišli z výroby.

Pôvodné fabrické nátery boli navrho-vané tak, aby zvýrazňovali krivky dizajnu rušňov. V polovici sedemdesiatych rokov sa v dôsledku unifikácie a zjednodušovania pracovných postupov začali zjednocovať aj farebné nátery vozidiel podľa jednotlivých trakcií. PROJEKT RETRO sa snaží vrátiť pred toto obdobie.

POLEP VOZIDIEL U SUSEDOV Kým u nás vládne vlakom červená a bie-

la, iní dopravcovia majú tiež svoje farby. Známe sú švajčiarske železnice s ich červe-nou, v Čechách si zase vybrali kombináciu tmavej a svetlej modrej s ďalšími doplnko-vými farbami.

Mnohí dopravcovia používajú jednotný výzor svojich vlakov, za určitých okolností však pripustia výnimku. Práve České dráhy v minulom roku nasadili do prevádzky dve lokomotívy s motívom futbalových maj-strovstiev Európy. Bolo to po vzore Rakú-šanov, ktorí využili organizáciu Eura 2008 na propagáciu železničnej dopravy. V týchto prípadoch ide o nanesenie špeciálnej fólie na rušeň, bez zmeny laku pod ním.

Využívali sa pozitívne emócie ľudí tešia-cich sa na futbalové Euro. Každú informáciu získanú v spojení s futbalom potom ľudia vnímali pozitívnejšie, čo pomáhalo propa-gácii nielen futbalu, ale aj vnímať železnicu ako moderný dopravný prostriedok. Neza-nedbateľné boli aj príjmy z reklamy.

SVAROWSKÉHO NÁVRHÁRIRakúske ÖBB pri príležitosti 175. vý-

ročia železníc v krajine polepili svoju vlajkovú loď rušeň Taurus nálepkou his-torického parného rušňa tak, aby nezanikli moderné prvky. Historická krása a súčas-né moderné tvary sa tu navzájom rešpek-tujú a dopĺňajú. Vytvárajú súhru emócií minulosti a modernej súčasnosti.

Na to ale treba kvalitný grafický návrh s jasným odkazom pre cestujúcich. Či už

je to na reklamné či propagačné účely ne-jakej významnej udalosti, návrh sa musí ľuďom zapáčiť a byť ľahko identifikovateľ-ný. Preto na výrobe takéhoto dizajnu sa podieľajú aj napríklad návrhári klenotníc-tva Swarovski. Od nich pochádza dizajn poľských rušňov pred minuloročným fut-balovým Eurom.

PRVÁ BOLA GORILAAj u nás sa polepenie rušňa použilo na

komerčné účely. Okrem farieb známeho predajcu nealkoholických nápojov, kto-rý sme mohli vidieť na rušni 362 počas siedmich rokov, máme dnes aj rušeň nesúci reklamu Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

Okrem polepenia rušňov sa u nás mô-žeme stretnúť aj s rušňami, ktoré sa z pre-striekania v opravovniach vracajú v inom ako v červeno-bielom laku. Keď sa stále väčší počet vozidiel menil podľa jednot-ného dizajn manuálu, vznikala aj snaha medzi rušňovodičmi i fanúšikmi o zacho-vanie pôvodného výzoru, ktorý rušne mali ešte od výrobcu. Jozef Kutenič zo sekcie prípravy prevádzky hovorí, že v niektorých prípadoch sa nadšencom vyšlo v ústrety, a tak sa dnes môžeme na rušňoch stretnúť aj s farbami, ktoré navrhli vo fabrikách v Československu samotní konštruktéri. Každý jeden typ rušňa mal iný výzor, pod-ľa toho, ako mu najviac svedčal a dopĺňal jeho línie. Prvou výnimkou z jednotného

červeno-bieleho náteru rušňov bol rušeň série 350 prezývaný Gorila. Tento typ ruš-ňov ťahá naše IC a EC vlaky. Tip padol na štvrtého predstaviteľa tejto série, pretože práve 350 004, familiárne prezývaná aj Hugo, odviezla posledný vlak po rozdelení ČSD na dve spoločnosti v roku 1993 a ako prvá bola prerobená na elektronický ria-diaci systém Mirel.

Železniční fanúšikovia sa ho dočkali v decembri 2009. Vtedy za účasti nie-koľkých desiatok nadšených fanúšikov z opravovní vo Vrútkach vyšiel Hugo ako prvý retro rušeň v modro-bielom prevede-ní tak, ako ho vytvorila Škodovka.

POSLEDNÉ ŽELANIE Za PROJEKTOM RETRO bolo aj že-

lanie dnes už zosnulého rušňovodiča Václava Heveru, ktorý medzi priateľmi vyjadril túžbu odísť do dôchodku na svo-jom turnusovom rušni v pôvodnom ná-tere, ktorý mal, keď si ho osobne prevzal v roku 1980 v Prahe od výrobcu ČKD. O štyri dni na to prišla pre všetkých ne-čakaná správa o smrti Vaša Heveru. Ko-legovia si uvedomili, že to bolo prakticky jeho posledné želanie. Tam sa začala snaha o naplnenie túžby kolegu, ktorý rušňom zasvätil viac, ako ktokoľvek iný.

Druhým rušňom, ktorému bola udele-ná výnimka, bol rušeň 754.054 nazývaný Petra. Je to práve ten rušeň, ktorý Václav Hevera prevzal po výrobe z ČKD Praha

a v ktorom túžil odslúžiť poslednú smenu. Rok a pol od smrti jej prvého rušňovodi-ča došlo k havárii na spaľovacom motore rušňa. Kvôli veľkému rozsahu poškodenia mal byť prerobený na práve pripravovanú sériu 757. Vďaka pochopeniu vtedajšieho vedenia ZSSK, bol zaradený ako druhý do PROJEKTU RETRO a dostal v ŽOS Zvolen nový spaľovací motor a višňovočervený náter. Aspoň čiastočne tak splnili posled-né želanie kolegu, ktorý túžil odísť do dô-chodku na svojej Petre v pôvodnom nátere, v akom ju prevzal vo výrobe z ČKD Praha.

ČESŤ JEHO PAMIATKE Povedané slovami jedného z kolegov

Václava Heveru: „Krátko po tom, ako do-tĺklo jeho srdce, dotĺklo aj železné srdce Petre.“ Želanie Václava Heveru odviezť sa do dôchodku na svojej mašinke tak, ako si ju priviezol z ČKD Praha, zostalo ne-splnené. Ale úcta ku kolegovi nadšencov primäla k tomu, aby Petru 754.054 prero-bili a následne premenovali na Vaša.

Na pamiatku Václava Heveru bol v mar-ci 2010 vypravený mimoriadny prvý RE-TROFOTOVLAK na Slovensku na Vašovej najobľúbenejšej trati Zvolen – Mlynky. Akcia prilákala neobvyklé množstvo fa-núšikov z celej Európy, ktorí v húfoch naháňali autami tento vlak a fotografovali ho po celej trase. Tento mimoriadny vlak symbolicky odviezol Vašov syn, tiež ruš-ňovodič z depa Zvolen.

POLOMÁČANÁ LAMINÁTKAĎalšou výnimkou z farebnej schémy

jednotného červeno-bieleho výzoru bola 240-tka „laminátka“. Dostala náter pou-žívaný na týchto vozidlách od polovice sedemdesiatych až do polovice osemde-siatych rokov. Podľa jedného z autorov PROJEKTU RETRO – Dušana Kela, je to takzvaný „polomáčaný“ náter s tenkým žltým výstražným pásom. Tento výzor zvolili preto, že s pôvodným náterom sa na laminátkach môžeme stretávať u ná-kladného dopravcu ZSSK CARGO. Rušeň 240 022-4, pripomínajúci toto obdobie, môžete vidieť na tratiach v okolí Brati-slavy.

ŽLTÝ PÁSAutori projektu neobišli ani bezpečnosť.

V osemdesiatych rokoch podľa nariade-nia ministerstva sa začal na predné časti rušňov maľovať 30 cm široký pás výraznej žltej farby, kvôli lepšej viditeľnosti vlakov pracovníkmi na trati, a tým aj zvýšeniu bezpečnosti. Neskôr sa pre neutíchajúce sťažnosti pracovníkov traťového hospo-dárstva začali používať pruhy široké až 60 cm, ktoré boli maľované po celom obvode rušňa. Dnes sa už žlté pásy nepoužívajú. Na vlakoch, podobne ako na autách, pla-tí nariadenie svietiť prednými svetlami na rušni aj počas dňa. Dvojstranu pripravil: Mikuláš ČIKOVSKÝ

Foto: autor, Dušan Kelo, Tomáš Chovanec

Vzhľad vlakov je dôležitá súčasť prezentácie firmy. Zákazníci nás hodnotia predovšetkým cez kvalitu poskytovaných služieb, ale ich vnímanie firmy je dané aj prvým pohľadom na vlak. V minulosti sme mali pravidlá na farebné nátery rušňov, vozne vo vlaku boli v rôznych farbách. Od roku 2006 používame jednotný manuál, kto-rý zjednocuje farby všetkých rušňov aj vozňov. Keď sa stále väčší počet vozidiel menil podľa jednotného dizajn manuálu, vznikala aj snaha medzi rušňovodičmi i fanúšikmi o zachovanie pôvodného výzoru, ktorý mali rušne ešte od výrobcu. Prečo vlaky vyzerajú tak, ako vyzerajú? Odpoveď na túto otázku prináša tento článok.

PREČO PRÁVE PROJEKT RETRO? ROZHOVOR S AUTOROM DUŠANOM KELOM

Dnes sa hovorí - kríza, nedá sa... Tento projekt ale nič nestojí. Je to tak?

Máte pravdu. Skutočne to nestojí nič. Dajú sa vybrať tie vozidlá, ktoré idú do hlavných opráv a aj tak by dostali nový čer-veno-biely náter. Skúsenosti skôr hovoria, že na atypických náteroch si chlapi dávajú viac záležať, lebo vedia, že ich lak bude pod drobnohľadom verejnosti. Hugo bol prvý a vyvolal nevšednú vlnu nadšenia medzi železničnou verejnosťou aj za hranicami Slovenska a dodnes je najvyhľadávanejším rušňom u nás. Okrem toho, že vozí EC a IC vlaky, býva nasadzovaný na prestížne vlaky, akými sú Orient Expres či reprezen-tačné vlaky ZSSK. Ako si vyberáte série rušňov?

Ide o série, ktoré najviac charakterizu-

jú ZSSK a väčšinou boli vyrobené iba na osobnú dopravu. Často sú to konkrétne prestížne stroje, ktoré dlhé roky vzorne udržované svojimi rušňovodičmi repre-zentovali firmu. A myslím si, že najväčšia a najlepšia reklama pre nás je, keď si ta-kúto „retrovku“ vyberie za vzor prestížny výrobca, ktorý predáva po celom svete. Ktoré ďalšie rušne by ste chceli v retro náteroch?

Máme v pláne oprášiť aj verzie náte-rov staré niekoľko desaťročí, ale záleží na tom, ako sa k tomu postaví majiteľ vo-zidiel – sekcia prípravy prevádzky. Pod-ľa ostatných informácií považujú tento projekt za uzavretý a výnimka je už iba na jediné vozidlo, ale naň si budeme musieť ešte nejaký ten rôčik počkať.

Ako vnímate súčasný dizajn manuál ZSSK vytvorený v spolupráci s grafic-kým štúdiom Daniela Blonského?

„Blonski“ manuál, ako sa familiárne nazýva, je vcelku jednoducho a účelne vymyslený a hodí sa prakticky na všet-ky vozidlá. Zo začiatku ho železničiarska verejnosť odmietala. Najmä na zelené rušne prelakované na červeno sa sku-točne veľmi ťažko pozeralo, ale ľudia si zvykli. Veľkou chybou a nevýhodou tejto farebnej schémy je, že biela plocha je na spodnej časti vozidla. Najmä v zimnom období, keď kvôli mrazom je znemožne-né čistenie vozidiel, je súprava špinavá a zle sa na ňu pozerá. Predkovia isto vedeli, prečo vymysleli tzv. vagónovú zelenú... Ktorým rušňom podľa vás pristane červená a biela, ktorým nie a prečo?

Všetko je dané konštrukciou vozidiel a umiestnením rámu na podvozkoch. Elektrické vozidlá s rámami podvozkov ukrytými v hlavnom ráme sú nižšie, umožňujú ideálny prechod sivej a bielej línie na súpravu. Ale taký dieselový oku-liarnik 750 či 754 vytvára schody.

Je to spomienka na staré časy, ale transformovaná do dnešnej podoby. Veľa tých vozidiel prešlo modernizáciou, a tak nie vždy je možné vrátiť im pôvodný vzhľad. Cieľom projektu je spestriť jednotvárnu železnicu. Zdôrazňujem, že nechceme premaľovať všetko, ale iba niekoľko zástupcov sérií vozidiel, ktoré si to nejakým spôsobom zaslúžia. Či už sú to prototypy, ktorým sa výrobcovia snažili dať náter, ktorý priláka a zaujme na veľtrhoch a výstavách, alebo ide o sériové verzie, ktoré boli pre železnicu dlhé roky charakteristické. Zo všetkých rušňov v ZSSK súčasných desať „retroviek“ predstavuje asi dve percentá.

Gorila na prvej jazde v decembri 2009. Zachytiť na fotoaparát prvú jazdu rušňa v modro-bielom nátere si prišli aj fanúšikovia železníc z okolitých krajín. Retro stretnutie v Nových Zámkoch. Vľavo 750 183-6, uprostred laminátka 240 022-4 a vpravo pôvodná farba laminátok, ktorú používa Cargo.

Rakúsky Taurus polepený k 175. výročiu železníc. Bielu farbu na oboch čelách rušňa dopĺňa rakúska vlajka. Umiestnenie vlajky na obe čelá rušňa nielen dobre pôsobí, ale má aj bezpečnostný význam. A na kraji je nálepka parného rušňa, ktorá odkazuje na históriu.

Železničné ozveny

6

Železničné ozveny

7APRÍL 2013APRÍL 2013

SPOLOČNOSŤ ZÁBAVA SERVIS

xx

xx

1

4

(hovor.)

xx

xx

xx

xx

Pomoc:isolant,

Kid, Lys,osina, rek

.

(výtv.)

1001

stvo

os

Jozef

2

3

E

EÚ A JAPONSKO O ZÓNEVOĽNÉHO OBCHODUNajvyšší predstavitelia EÚ a Japonska sa koncom marca dohodli na začatí dvojstranných rozhovorov o vytvorení zóny voľného obchodu. Dohoda o voľnom obchode medzi Európou a Japonskom by spojila dvoch obchodných partnerov, ktorí sa na celosvetovej ekonomickej produkcii podieľajú zhruba tretinou. Predpokladá sa, že rokovania budú trvať približne tri roky. Japonsko sa v nich bude snažiť získať jednoduchší prístup na európske trhy automobilov, elektroniky a investícií. Európania sa zase budú usilovať o otvorenie japonských trhov s potravinami, automobilmi a železničnými zariadeniami. Európska komisia predpovedá, že voľný obchod medzi oboma ekonomickými mocnosťami vytvorí v Európe 400 000 nových pracovných miest a výkon ekonomiky oboch strán zvýši o takmer jedno percento.

REGIOJET Z OSTRAVY DO OLOMOUCAMinisterstvo dopravy ČR zrušilo tender na prevádzku rýchlika na trati z Ostravy do Olomouca. V súťaži zostala ako jediná spoločnosť RegioJet a zákazku

tak dostala bez súťaže. Ak bude súhlasiť s podmienkami, začnú jej vlaky jazdiť na spomínanej trati už od decembra.

„TRČALI“ V TUNELINepríjemný prvoaprílový žart spôsobil vták, ktorý pri meste Idstein v Hesen-sku (Nemecko) vletel do nadzemného elektrického vedenia, čo vyvolalo skrat. Približne 450 cestujúcich bolo vo vlaku, ktorý v noci uviazol na štyri hodiny v tuneli na trati z Frankfurtu do Kolína. Cesta z Frankfurtu do Kolína zvyčajne trvá zhruba hodinu. Vlak ICE odišiel z Frankfurtu po 20.00 h, cestujúci však mohli do ďalšieho vlaku presadnúť až po polnoci.

O GRÉCKEHO NÁRODNÉHO PREPRAVCU MÁ ZÁUJEM ČÍNA AJ FRANCÚZSKO Grécko v júni vyhlási tender na privati-záciu národného železničného preprav-cu Trainose. Predaj by sa mal zavŕšiť koncom tohto, najneskôr začiatkom budúceho roka. Záujem o účasť v tendri prejavili čínske a francúzske spoločnos-ti. Železničný prepravca Trainose vznikol odčlenením od materskej spoločnosti OSE, ktorá mala ku koncu roka 2011 dlh vo výške viac ako 10 mld. eur. V rámci

reštrukturalizácie, ktorá sa začala v roku 2008, prepravca obmedzil prevádzku vlakov a nadbytočných zamestnancov premiestnil do iných organizácií. Podľa gréckeho ministerstva rozvoja bola spoločnosť vlani zisková. Od matky OSE sa oddelil aj správca železničnej infraš-truktúry, spoločnosť Rosco. Jej predaj pripravuje vláda v Aténach paralelne s privatizáciou Trainose. Na základe podmienok medzinárodnej úverovej dohody musí Grécko v tomto roku utŕžiť z predaja štátneho majetku 2,6 mld. eur.

ČESKÉ DRÁHY LÁKAJÚCESTUJÚCICH Z AUTOBUSOVČeské dráhy sa zamerajú na potenciál-nych zákazníkov autobusových doprav-cov a pokúsia sa ich nalákať na cestu vlakom medzi Brnom a Prahou. V oboch mestách budú v blízkosti odchodov auto-busov rozdávať poukazy na 60-korunovú zľavu na vlak. Najlacnejší vlakový lístok si tak cestujúci budú môcť zakúpiť už od 90 Kč. Cieľom tejto kampane je získavanie nových cestujúcich z radov motoristov a ľudí cestujúcich autobusmi po diaľnici D1. České dráhy si pre svoju kampaň vybrali obdobie tesne pred začiatkom veľkolepej opravy D1. (web)

ZO ZAHRANIČIA

V našom mesačníku vám dávame možnosť precvičiť si mozgové závity aj fotohádankami. Vašou úlohou je zistiť, čo je na fotografii...

V marcovom čísle Železničných ozvien bola na fotke časť točne. Zo správnych odpovedí sme vyžrebovali Danu Sádovskú z Nových Zámkov.

Do hádankárskej rubriky môžete svojimi zau-jímavými fotografickými postrehmi so železni-čiarskou tematikou prispieť aj vy, naši čitatelia. Za uverejnenú fotografiu pošleme autorovi ho-norár.

Odpoveď na aktuálnu fotohádanku očakáva-me v redakcii do 12. mája. Odpoveď nám zašli-te na adresu redakcie: Železničné ozveny, Pri bitúnku 2, 041 49 Košice, alebo e-mailom na ozveny@slovakrail.sk.

UHÁDNITE: ČO TO JE?

Z REDAKČNEJ POŠTY

Cestujúci sa pýtal na možnosť náku-pu traťového predplatného cestovného lístka cez internet. „Odkedy bude možné zakúpiť časový predplatný lístok pro-stredníctvom internetu, prípadne pro-stredníctvom mobilu cez systém eMIL? Ďakujem. Róbert.”

Pre tých, ktorí nakupujú lístky cez inter-net, máme dobrú správu. Projekt rozšíre-nia automatizovaného predaja cestovných

dokladov prostredníctvom internetu sa má realizovať počas jedného roka. Okrem iného, prostredníctvom internetu umož-ní zakupovať aj traťové časové cestovné lístky. V tomto roku už chceme, aby kú-pený internetový lístok nebol viazaný na konkrétny vlak. Pri nákupe rezervácie do povinne miestenkových IC vlakov zase pripravujeme možnosť výberu miesta vo vlaku – priamo z grafickej schémy vozňov.

Naša spoločnosť splnila sen 17-ročnému Jurajovi Pálešovi z Prievidze, keď na chvíľ-ku, napriek jeho vážnym zdravotným prob-lémom, sa mohol stať „rušňovodičom“. Jeho mamička nám v mene celej rodiny zaslala ďakovný list, z ktorého vyberáme:

„16. marec 2013 bol v živote môjho syna tým najkrajším dňom, aký zatiaľ mohol prežiť, a to vďaka Vám...Ani si neviete predstaviť, aké milé prekvape-

nie bolo pre nás, keď nás vo vlaku, na stanici v Chynoranoch, vyhľadali Vaši ľudia. Málokedy sa stane, že stretnete tak príjemných a milých ľudí, ktorí sa vám stanú od prvých okamihov blízky-mi srdcu, ako by boli vašou rodinou... Úprimne Vám všetkým ďakujeme a pra-jeme veľa pracovných úspechov a klad-ných ocenení Vašej práce v tomto neľah-kom čase!“ (red)

EKOLOGICKEJŠIE LÍSTKY?Cestujúca z Lískovej pri Ružomberku

napísala mailom svoj postreh: „Cestov-né lístky sú príliš veľké, čím sa podľa mňa spotrebuje zbytočne veľa papie-ra. Určite by stačili rozmery lístka zakúpeného vo vlaku od sprievodcu (možno aj menšie). Minimálne lístky na osobné vlaky nepotrebujú byť také veľké. Staré lepenkové lístky stačili v minulosti, tak prečo dnes musíme mať asi 10-krát väčšie?“

Tejto cestujúcej sme vyhoveli v pred-stihu. Práve v tomto období sme prešli podľa medzinárodných odporúčaní na menší rozmer lístkov – vo veľkosti kre-

ditnej karty. Nový rozmer cestovných dokladov je asi štyrikrát menší ako predošlý. Výhodou nových lístkov je dvojrozmerný Aztécky kód, ktorý v gra-fickej podobe v sebe nesie informáciu o počte a type cestujúcich, cene lístka či trase cestujúcich. Z ekologického hľadiska, na ktoré cestujúca upozorňu-je, zmena lístkov so sebou prinesie nie-len menšie množstvo spotrebovaného papiera, ale pri zmenšenom písme aj výhodu, že pri ich tlači sa nepoužívajú náhradné tlačiarenské náplne, ktorých zber a následná likvidácia sú ekologic-ky náročné.

ZÁCHRANKA PRIŠLA, PACIENTA NEBOLONa ďalší prípad nás upozornil odbor in-

špekcie a kontroly. V rannom rýchliku pri vchode do bratislavskej hlavnej stanice postihla cestujúceho náhla nevoľnosť. Vlakvedúca upozornila rušňovodiča, aby so súpravovým vlakom hneď ne-odchádzal, lebo vo vlaku zostal druhý vlakvedúci s cestujúcim, ku ktorému bola privolaná rýchla zdravotnícka po-moc. Rušňovodič jej navrhol, aby ces-tujúceho vyložila na lavičku. Súpravový vlak bol následne vypravený a odišiel do ŽST Bratislava Nové Mesto. Po príchode sanitky na hlavnú stanicu záchranári zis-tili, že cestujúci tam nie je.

Po prešetrení udalosti odborom in-špekcie a kontroly sa zistilo, že rušňovo-dič postupoval pri odchode súpravového vlaku v súlade s predpisom. Súpravový

vlak je vypravovaný len dovoľujúcou ná-vesťou hlavného návestidla. Preto nebol potrebný súhlas vlakvedúcej. Rušňovodič ale odišiel napriek informácii, že vo vlaku sa nachádza cestujúci, ktorému privolali rýchlu zdravotnícku pomoc. Pred odcho-dom vlaku sa mal teda presvedčiť, či bol cestujúci z vlaku vyložený. Jeho neprofe-sionálny prístup mu prednosta SPD Brati-slava vytkol. Vlakvedúcej SPS Zvolen zase vytkli, že porušila základné povinnosti uvedené v predpise „Výkon dopravnej činnosti sprevádzajúceho personálu“ tým, že neoznámila túto mimoriadnosť výprav-covi, ktorý vypravuje súpravový vlak iba návesťou dovoľujúcou jazdu na návestid-le, dostatočne nezabezpečila poskytnutie pomoci cestujúcemu do príchodu lekára a umožnila odchod vlaku zo stanice

ČASOVÝ PREDPLATNÝ CESTOVNÝLÍSTOK CEZ INTERNET

POĎAKOVANIE NÁS POTEŠILO

Vaše otázky, postrehy a názory do tejto rubriky môžete zasielať poštou na adre-su redakcie: Železničné ozveny, Pri bitúnku 2, 041 49 Košice, alebo e-mailom na ozveny@slovakrail.sk.

„Keď si na tie schody spomeniem, hneď sa mi vybaví prvý deň v práci,“ hovorí Igor Nádasdi. „Bolo to pred vyše päťdesiatimi rokmi. Po tých istých schodoch som sem o tri desaťročia priviedol svojho syna Milo-ša. A prešli ďalšie dve desaťročia a po tých istých schodoch chodí do práce môj vnuk Andrej. Pritom každý z nás skončil v inom podniku. Ja som prišiel do ČSD a do dô-chodku som odchádzal zo ŽSR, syn Miloš je v Cargu a vnuk Andrej v tom istom depe, ale už v ZSSK.“

IGOR – DNES UŽ DÔCHODCA

Senior Igor Nádasdi začínal na železni-ci v roku 1960 ako rušňovodič. Že niečo pamätá, svedčí aj fakt, že ťahal ešte prvý elektrický vlak u nás z Břeclavi do Bratisla-vy. Neskôr z neho bol inštruktor a skončil ako vyšetrovateľ nehôd. Na novom mies-te nebol ešte ani mesiac, keď ho poslali k veľkej nehode. Medzinárodný expres 271 Meridian sa vykoľajil v Bratislave na hlavnej stanici, za tunelom. Bol to ostro sledovaný vlak, akási pýcha vtedajších železníc. Jazdil z Prahy do vtedajšej Juhoslávie. Vlak bol plný rekreantov, ktorí smerovali k Jadran-skému moru. Na rýchlomeri mal na vý-hybkách miesto tridsiatky deväťdesiatku. Preto sa to tak skončilo. Rušeň sa prevrátil, vykoľajilo sa sedem vozňov. Zahynul ruš-ňovodič a osemnásť cestujúcich sa zranilo.

„Bola to prvá nehoda, ktorú som vyšetroval, ešte som nemal ani nový služobný preukaz,“ spomína Igor Nádas-di. Urobili prvé úkony po nehode, všetko zdokumentovali. Keďže išlo o veľký prípad, vyšetrovanie prevzal odbor hlavného re-vízora Federálneho ministerstva dopravy v Prahe. No, ako hovorí, mal šťastie: „Vo vyšetrovaní som pokračoval aj ja, pretože v tíme potrebovali experta na nové rušne. Nehoda sa stala na 350-tke Gorile a tie sme mali len u nás v depe. Ako inštruktor som ich veľmi dobre poznal, tak si ma v tíme nechali. Okolo vyšetrovania bola veľká polemika medzi rušňovodičmi i ex-pertmi na brzdy a pre mňa to bola veľká škola.“

Na železnicu ho priviedla náhoda. Jeho dedo bol síce rušňovodič, ale o budúc-

nosti, ako to už chodí, rozhodlo niečo iné. „Chodil som na základnú školu, ktorá mala družbu so železnicou. Dnes tomu hovoria partnerské alebo patronátne vzťahy. A raz sme boli na stanici, obze-rali sme si parnú mašinu. Bola tam aj redaktorka Pionierskych novín a ja som jej ako dvanásťročný chlapec prehlásil, že chcem byť rušňovodičom. Ten článok mám dodnes odložený. A tak som sa teda stal rušňovodičom. Boli to pekné roky, mám na nich krásne spomienky. Neskôr, už ako inštruktor, som zase vytváral prvé pomôcky pre rušňovodičov, tzv. rýchloro-zumy, na odstránenie porúch. Nejde hlavný vypínač – urob toto a toto. Mal som v živote šťastie, že som mohol robiť to, čo ma bavilo, z čoho som mal radosť.“

MILOŠA „ŤAHALO“DO ÚDRŽBY

Syn Miloš Nádasdi prešiel nielen po tých istých schodíkoch bratislavského depa, ale aj rovnakou školou, len s tým rozdielom, že jeho viac priťahovala oprava rušňov.

„Viac ma zaujímala údržba,“ hovorí Miloš Nádasdi. „Na železnicu som prišiel až po vojenskej službe. Predtým som ro-bil na akadémii vied v ústave technickej kybernetiky. Poznačilo ma to, a preto ma to aj na železnici viac ťahalo pod rušeň ako na rušeň!“ Postupne sa prepracoval až na pozíciu vedúceho čaty elektronikov. V depe strávil spolu 18 zaujímavých ro-kov. Najradšej si spomína na rekonštruk-cie otcových Goríl 350-tiek. Jeho kolektív bol jedným z dvoch tímov, prerábajúcich „relátkové“ riadenie na mikroprocesorový MIREL RS 350, čo ho vzťahovo navždy pri-pútalo k tomuto radu rušňa.

Po vzniku Carga sa z neho dokonca stal marketingový analytik. Dlho to nerobil, ťa-halo ho späť k technike. Dnes robí v Cargu vedúceho oddelenia manažmentu hnacích dráhových vozidiel. Plánujú hlavné opravy, modernizáciu, prehliadky pre viac ako 600 rušňov. Už aj on je v rokoch a môže si do-voliť porovnávať starú železnicu s tou sú-časnou, ale aj kancelársku prácu s prácou v depe. Hovorí, že je to veľký rozdiel. „Keď som v depe niečo opravil, videl som hneď výsledok. Jasne bolo vidno naše

dielo. Práca, ktorú robím dnes, je možno aj náročnejšia, ale nie je taká viditeľná a aj výsledok sa ťažšie hodnotí. Nie sú tu žiadne červené koncovky, ako na vlaku, ktoré keď šťastne odídu či prídu, tak vie-te, že ste prácu urobili dobre.“

ANDREJ SA ŠPINAVEJ ROBOTY NEBOJÍ

Vnuk Andrej Nádasdi pobehoval po schodíkoch rušňového depa už ako školák, keď chodieval za otcom do práce. Po skon-čení dopravnej priemyslovky v Bratislave skúšal šťastie v Železničnej spoločnosti Slovensko. Personálneho riaditeľa ZSSK Jozefa Luhu na prvom stretnutí mierne šokoval. Čakal, že Andrej sa bude uchádzať o miesto v kancelárii, ale on sa pýtal do dielne za robotníka! „Mám rád manuálnu prácu, nevadí mi ani špinavá robota. Ak by som mal byť bankovým úradníkom, tak asi len so skrutkovačom v ruke,“ s úsmevom hovorí Andrej. „Manuálna práca nie je ponižujúca. V dielni sa každý deň deje niečo nové a zaujímavé. Tam sa najlepšie dá porozumieť odboru,“ dodáva Andrej Nádasdi.

Jeho otec Miloš sa teší, že syn pokra-čuje v rodinnej tradícii, ale podčiarkuje, že Andrej má voľnú ruku. Otec mu nevnucuje, čo má robiť. Je rád, že syn začína od piky. Ak má robiť na železnici, treba začať zdola a potom sa môže zaujímať o vyššie posty. Na tomto princípe kedysi stála železnica, ľudia sa len postupne „po schodíkoch“ do-stávali vyššie.

Je dobré, ak sa zamestnanie na železnici dedí z generácie na generáciu? Ako v kaž-dom inom zamestnaní. Ak by tam bol syn len preto, že otec to chcel a vybavil, tak by to dobré nebolo. Ale, ak je tu záujem a sna-ha, môže to viesť k dobrým výsledkom. Je to výhoda, že rodinný adept vie lepšie, do čoho ide a že mu môže poradiť ten, komu verí. A, samozrejme, že poteší, keď nadria-dený povie: „Musíš sa snažiť! Tvoj dedo a otec nastavili latku vysoko!“

Mikuláš ČIKOVSKÝ

MÁME ŠŤASTIE- PRÁCA NÁS BAVÍ OTEC, SYN A VNUK NÁDASDIOVCI A ICH SCHODÍKY V BRATISLAVSKOM DEPES rodinnou ságou Nádasdiovcov je spojené rušňové depo, ktoré leží asi osem-sto metrov od hlavnej železničnej stanice v Bratislave. Nachádza sa pod str-mým svahom, a tak aj vchod do neho vedie po schodíkoch - dolu kopcom. Nevidíme monumentálnu budovu, ale strechy budov, koľajnice a vlaky.

Chlapi Nádasdiovci - dedo Igor, vnuk Andrej a syn Miloš na točni v bratislavskom depe.

Odozva a poďakovanie za naplnenie sna mládenca Juraja Páleša z Prievidze, nás pote-šila... Foto: ZSS K

Novú stránku sme podrobnejšie pred-stavili vo februárovom čísle Železnič-ných ozvien, takže k tomu sa už vracať nebudeme. Skôr sa detailnejšie pozrie-me na jej „rozbeh“, hoci na komplexnej-šie závery trendov v návštevnosti je ešte priskoro, lebo k dispozícii zatiaľ máme iba štatistiku za jeden ucelený mesiac. Takže, od 1. do 31. marca 2013 sme zaregistrovali 207 557 návštevníkov, ktorí si v tomto období otvorili celkom 490 001 stránok.

Hľadať odpoveď na otázku, či je to veľa alebo málo, by bolo trocha zložité, keďže marcovú návštevnosť dokážeme porovnať s iným mesiacom až po skon-čení apríla. Jediná možnosť porovnania sa ponúka s rovnakým obdobím mi-nulého roka, lenže vtedy sme mali dve stránky www.slovakrail.sk a www.zssk.sk, teraz máme iba jednu – www.slova-krail.sk. Ale poteší aj toto porovnanie, lebo marcová návštevnosť roku 2013 je vyššia, ako pred rokom pri dvoch stránkach. Návštevnosť za marec 2012 vyzerala takto: návštev celkom bolo 203 073 (slovakrail = 161 677, zssk = 41 396), navštívených stránok bolo 450 353 (slovakrail = 368 820, zssk = 81 533). Čiže, v prospech redizajnu ho-vorí plus 4484 návštevníkov a 39 648 stránok.

Top desiatka najnavštevovanejších stránok potvrdila dlhodobú dominanciu druhej priečky pre internetový obchod – 15 710 návštevníkov. Prvé miesto patrí, samozrejme, úvodnej stránke (244 087). No už tretiu pozíciu prekvapujúco obsa-dila úvodná stránka anglickej mutácie, na ktorú kliklo 8 558 klientov.

Na ďalších miestach postupne skon-čili cenníky, traťové predplatné lístky, kontakt, marcové výluky na bratislav-skej hlavnej stanici, aktuality, produkty a zľavy v medzinárodnej preprave. De-siatku uzatvárala v poradí druhá infor-mácia z celkových štyroch oznamov, ktoré ZSSK zverejnila na webe v súvis-losti s nepriaznivým počasím a násled-ným obmedzením v osobnej železničnej doprave. K mimoriadnej situácii došlo v piatok 15. marca a tento deň je záro-veň aj novým maximom dennej náv-števnosti redizajnovaného webu. Na to, ako to vtedy vyzeralo na našich tratiach, bolo zvedavých 14 127 návštevníkov.

Takže, môžeme konštatovať, že redi-zajnovaný web sa rozbehol celkom dob-re. Marcovej návštevnosti „pomohlo“ veľkonočné cestovanie a spomínaná mimoriadna udalosť. Ale bude aj ďalší mesiac dvestotisícový? Uvidíme, akých „pomocníkov“ si zadováži nevyspytateľ-ný apríl... (jkk)

CELKOM DOBRÝ ROZBEH

FANÚŠIKMI POTVRDENÝ TREND

WWW.SLOVAKRAIL.SK

AKO JE NA TOM FACEBOOK ZSSK ?

Redizajnovaná stránka našej spoločnosti sa pomaly stáva samozrejmos-ťou. O chvíľu už možno budeme mať aj problém spomenúť si, ako naše internetové stránky vyzerali pred 13. februárom 2013, teda pred dňom nasadenia redizajnovaného webu.

V ostatných týždňoch sme prostredníctvom firemného profilu na sociálnej sieti Facebook zorganizovali viacero zaujímavých aktivít. Následne sme zazname-nali aj rast počtu našich fanúšikov. Potvrdilo sa nám, že interaktívna prezen-tácia spoločnosti ZSSK a jej produktov je touto formou nasmerovaná správne. Preto chceme naďalej rozvíjať túto orientáciu a tiež rozvíjať súčasný trend...

Náš profil má v súčasnosti viac ako 4350 fanúšikov a tento počet neustále rastie. Tento sociálny priestor vytvá-ra podmienky na živú diskusiu našich zákaz-níkov o našich pro-duktoch či službách a mnohí na ňom nájdu aj odpovede na otáz-ky, ktoré ich o našej spoločnosti zaujímajú a nenašli ich napr. na našom webe. Po spus-tení redizajnovaného webu sme prostredníc-tvom Facebooku sledovali reakcie naň a tiež sme zisťovali názor zákazníkov na náš internetový nákup, alebo zbie-rali podnety na jeho vylepšenie. V ne-poslednom rade je tiež priestorom na komunikáciu zamestnancov a šírenie dobrého mena spoločnosti.

Opakovane sa potvrdilo, že najväčší záujem vzbudzujú na Facebooku aktu-álne informácie o mimoriadnostiach a tiež aktualizované prehľady o voľ-ných miestach či posilovej doprave cez sviatky. Vo zvýšenej miere sme taktiež spustili niekoľko súťaží, do ktorých sa zapojili už stovky fanúšikov a prostred-níctvom ktorých sme získali množstvo zaujímavých fotografií, pričom s nie-ktorými z nich ste sa už stretli aj na stránkach ŽO. Potešilo aj to, že aj naši kolegovia pomáhajú šíriť dobré meno spoločnosti a zapájajú sa do diskusií. Veríme, že tento progres bude pokra-čovať. Je nevyhnutné si uvedomiť, že v dnešnej „online“ dobe je napísanie

„sťažnosti“, či zaslanie kritickej fotky, napr. priamo z vlaku (či už mobilom ale-bo z notebooku) skutočne jednoduché

a v prípade, že sa po-tvrdí zlyhanie nášho kolegu, je následná obhajoba kvality našich služieb mi-moriadne náročná. Oveľa radšej vidíme na našom profile po-chvaly na našich za-mestnancov či služ-by. To je potom tzv. „reklama zadarmo“,

na ktorú radi upozorníme aj príslušných vedúcich, aby ju nezabudli zohľadniť pri hodnotení.

Keďže si v tomto roku pripomíname 165. výročie železníc na Slovensku, bude táto téma na našom profile domi-novať, popri prezentácii produktov na LETO 2013 či iných akcií a tipov na vý-let. Snažíme sa vám poskytnúť a vybrať to najnovšie a najlepšie z nášho webu, aby sme vám uľahčili prehľad. V nasle-dujúcich mesiacoch nás tiež čakajú aj rôzne železničné akcie a výstavy, ktoré začali Rušňoparádou v Košiciach a my sa pokúsime sprostredkovať ich na na-šom Facebooku aspoň fotograficky. Ak sa aj u vás, vo vašom foťáku či mobile nájde fotka, ktorá by stála za uverejne-nie, alebo by ste ju radi videli na našom profile, neváhajte a pošlite nám ju na adresu facebookzssk@slovakrail.sk. Najzaujímavejšie odmeníme praktický-mi drobnosťami s logom ZSSK. Pridajte sa medzi fanúšikov našej stránky. (dd)

Železničné ozveny SERVIS ZAUJALO NÁS

Noviny pre zamestnancov Železničnej spoločnosti Slovensko, akciovej spoločnosti, Bratislava. Vydáva: Železničná spoločnosť Slovensko, akciová spoločnosť, Bratislava. Registrované Ministerstvom kultúry SR pod čís-lom 3185/2004. ISSN: 1336-6071. Adresa redakcie: Pri bitúnku 2, 040 01 Košice, železničný telefón: 910/5113, e-mail: ozveny@slovakrail.sk. Nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia. Tlač: Róbert Jurových – NIKARA,M.R. Štefánika 25, 963 01 Krupina, tel./fax: +421 45 55 11 115, +421 45 55 11 570, e-mail: grafika@nikara.sk.

Železničné ozveny

Z arménskeho mestečka Goris vyrá-žame do neznámej krajiny, ktorá v nás vyvoláva predstavu krutých bojov. Nehos-tinné hornaté územie bez lesov, trávnaté kopce sa striedajú so skalnými bralami. Na arménsko-karabašskej hranici sa pod-robujeme pasovej kontrole. Po krátkej prestávke pokračujeme serpentínovou cestou cez Lačinský priesmyk. Práve v týchto miestach, v tzv. Lačinskom kori-dore spájajúcom Arménsko s Nahorným Karabachom, prebiehali veľmi ťažké boje.

V STEPANAKERTE,hlavnom meste Náhorného Karabachu,

si na ministerstve zahraničných vecí vy-bavujeme potrebné víza. V centre mesta je niekoľko pekných moderných budov, no väčšina bytových domov je v zanedba-nom stave. Šnúry s navešaným šatstvom ponaťahované krížom-krážom cez ulicu, cesty bez asfaltu, rozbité chodníky. V uli-ciach jazdia väčšinou staršie volgy, žigu-láky, terénne lady nivy a gazíky. V Múzeu

padlých vojakov visia na stenách fotogra-fie mladých vojakov, ktorí padli vo vojne za nezávislosť Náhorného Karabachu. Pani, ktorá nás sprevádza, so smútkom v očiach ukazuje na fotku svojho syna – tan-kistu, ktorý zahynul počas krutých bojov.

Taxíkom ideme na okraj mesta k bý-valej železničnej stanici. Veľký nápis Ste-panakert je ešte čitateľný, no staničná bu-dova je zdevastovaná. Na zhrdzavených koľajniciach stojí niekoľko nákladných vagónov, nefunkčné rušne, vedľa sú torzá obrnených transportérov a vojenských vozidiel. Časy, keď odtiaľto chodili vlaky cez Baku do Moskvy, sú už minulosťou.

Železničné spojenie s Azerbajdžanom je od roku 1989 prerušené. Keď si chce-me spraviť zopár fotiek, zrazu odkiaľsi pri-behnú dvaja chlapi a zreteľne nám dávajú najavo, aby sme s tým ihneď prestali. Z ich očí srší hnev a vážnosť. Uvedomuje-me si, kde sme, a rešpektujeme ich vý-zvu. Nasadáme do žiguláka a praceme sa rýchlo preč.

DED I BÁBANa kopci, vedľa cesty, je veľký kamenný

pamätník My a naše hory, nazývaný tiež Ded i Bába, ktorý je symbolom Karabachu. Staručkým autobusom ideme do mesta Šuša, ktoré bolo kedysi druhým najväčším mestom Náhorného Karabachu. Bývali tam prevažne Azeri, no počas vojny zahynuli, alebo utiekli. Zostali po nich neobývané, rozpadávajúce sa domy a mešity. Sneho-biela katedrála Krista Spasiteľa so zvonicou, ktorá patrí Arménskej apoštolskej cirkvi, zo-stala zachovalá. Mesto Agdam bolo vyplie-nené a zostali z neho iba ruiny.

Od vojakov strážiacich areál ministerstva obrany sa dozvedáme, že na hraničnej mie-rovej línii (línija prekraščénija ogňa) sa ešte stále strieľa. Denne zomierajú jeden až dva-ja mladí ľudia. Hoci vládne prímerie, etnic-ký a náboženský spor medzi kresťanskými Arménmi a moslimskými Azermi sa asi len tak ľahko neskončí.

K JAZERU SEVANRáno stojí pred naším hostelom volga.

Batohy ukladáme do jej kufra a vydávame sa na dlhú cestu k arménskemu horskému jazeru Sevan. Zvlnená krajina porastená trávou s pribúdajúcou výškou prechádza do skalnatých kopcov. Na severných svahoch vidieť zvyšky snehu. Pastieri na koňoch a pobehujúce psy dohliadajú na stáda kráv a oviec.

Vardenisské pohorie prekonávame horským sedlom vo výške 2410 metrov. Prichádzame ku kláštoru Sevanavank na malom skalnom výbežku nad jazerom Sevan. Vysokohorské jazero s hĺbkou 86 metrov leží vo výške 1900 metrov. Čistá voda tyrkysovomodrej farby láka rekre-antov a rybárov. V jazere žije veľa druhov rýb a tiež rakov. V miestnej reštaurácii si na obed objednávame sevanského pstruha so zemiakmi a potom sa taxíkom vezieme na železničnú stanicu.

Zisťujeme, že pre výluku vlaky nejazdia, a tak nás taxikár vezie až do Razdanu. Elek-trickou jednotkou ER2 993 (= 3 kV) s dre-venými lavicami sa vraciame do Jerevanu.

František HALČÁK

NÁHORNÝ KARABACH CEZ LAČINSKÝ KORIDOR HORSKÉ JAZERO SEVAN

DNU DREVENÉ LAVICE, VONKU HRDZAVÉ KOĽAJNICENáhorný Karabach, po arménsky Arcach (Čierna záhrada), je časť územia Azerbajdžanu obývaná Arménmi. Po vyhlásení nezávislosti došlo medzi kresťanským Arménskom a moslimským Azerbajdžanom k vojne, ktorá sa skončila víťazstvom Arménov. Boje v roku 1994 utíchli, nastalo prímerie, nezávislú Náhornú Karabašskú republiku však nikto neuznal.

INZERCIA

13/14-DŇOVÉ ZÁJAZDY DO BULHARSKAPomorie v ležadlovom vozni Budapešť – BurgasPrivátne ubytovanie v izbách s vlastným príslušenstvom a balkónom, možnosť klímy a varenia, 300 m od mora. Cena na osobu: 150 € na 10 nocí a 170 € na 11 nocí. Ubytovanie hotel ALCIONA BEACH*** priamo na pláži, klimatizované izby + balkón, TV, chladnička. Cena na osobu: 200 € na 10 nocí a 225 € na 11 nocí s raňajkami.

11/12/13/14-DŇOVÉ ZÁJAZDY DO ČIERNEJ HORYSutomore v ležadlovom vozni Bratislava – SutomorePrivátne ubytovanie: vila Julija izby s vlastným príslušenstvom, L, tera-sa a možnosť varenia, 200 m od mora. Cena na osobu 155€/11-dňový, 175€/12-dňový, 195€/13-dňový, 225€/15-dňový zájazd. Apartmán v cene na deň 85 €. Ležadlo a transfér je 40 eur na osobu.Bližšie informácie: www.ck-kysucatour.sk alebo želez. telefón 930/67/57, príp. 041/4211620, príp. mobil: 0908 219442 alebo email:ckkt@stonline.sk.

ŽELKOVA ŠKÔLKA

CK KYSUCA TOUR PONÚKAletné dovolenky - Zľavy na deti do 12 rokov 15€ - Deti do 3 rokov ZDARMA

Kláštor Sevanavank pri horskom jazere Sevan.

V uliciach Stepanakertu jazdia väčšinou staršie volgy, žiguláky a moskviče. Elektrická jednotka ER2 993 (= 3 kV) v stanici Razdan.

Štatistika nehôd na železničných priecestiach nie je vôbec povzbudzu-júca. Denne sa stretáme so spravodaj-stvom, ktoré komentuje tragické strety ľudí s vlakmi. Len vlani sa stalo na slovenských železničných priecestiach 50 nehôd, pri ktorých zomrelo až 21 ľudí a pätnásti boli ťažko zranení... Čo robiť, aby sme dokázali zabrániť tým-to smutným tragickým udalostiam? Možno by mohlo byť riešením začať od našich najmenších.

Jednoduchá edukácia detí je správ-ny začiatok pre prevenciu do budúc-nosti. Takto je zameraný aj projekt ŽELKOVA ŠKÔLKA, ktorý sa venuje problematike nehôd vzniknutých práve v oblasti železničných tratí a priecestí. V minulom roku vyšla pod týmto ná-zvom knižná publikácia určená deťom. Hlavnou postavou knižky je ježko Žel-ko, ktorý úsmevnou formou poučuje neposedného zajka, ako sa správať v blízkosti železnice. Kniha je plná ilu-strácií, vďaka ktorým deti názorne vi-dia, aké veci sú nebezpečné a čomu sa majú vyhýbať.

K tejto poučnej Želkovej škôlke sa mohli deti doteraz dostať na rôznych

železničiarskych akciách alebo na internetovej stránke ŽSR. V decem-bri t.r. budú knižky distribuované už do všetkých slovenských materských škôl. Knihou sa však poslanie celého projektu nekončí. V súčasnosti autori pracujú na príprave série animovaných rozprávok, ktoré chcú deťom poskyt-núť prostredníctvom večerníčkov. Nazrime napríklad do konceptu jed-ného dielu... Odkrývame jednoduchý príbeh, v ktorom malý zajko „istým spôsobom“ poruší pravidlá správania sa pri železnici. Následne prichádza ježko Želko a vysvetlí, v čom zajko urobil chybu. Nasleduje krátky doku-ment o danej problematike, kde dieťa vidí - už nie v animovanej, ale v reálnej forme - ako sa treba zachovať. Na zá-ver sa zajko poučí a deti si spolu s ním zapamätajú, ako sa majú v blízkosti železnice správať a akým rizikám sa potom môžu vyhnúť.

Premiéra prvých troch častí animo-vanej Želkovej škôlky bude v Partizán-skom a jej autori z DRAP Studia veria, že prispejú k prevencii, ktorá zamedzí mnohým nešťastiam. Petra PIAČKOVÁ

Kresba: L. GULIK

Tank T-72 pri meste Šuša pripomínajúci boje o Náhorný Karabach.

NEVŠEDNÁ POZVÁNKA

ŽENSKÉ RUGBY V BRATISLAVEMajstrovstvá Európy v ženskom rugby

sa uskutočnia 25. a 26. mája t.r. na šta-dióne Rapidu Bratislava – v Prievoze. Na tomto 2-dňovom turnaji sa zúčastní 12 družstiev. Víťazky podujatia postúpia do A-divízie.

Ženská reprezentácia SR sa chce opäť presadiť v tomto u nás pre ženy netradič-nom športe a prinavrátiť mu slávu, ktorú začalo ešte v roku 1925 písať v bývalom Československu práve rugbyové družstvo bratislavskej Slávie.