odkaz veĽkÉho oktÓbra pre sÚČasnosŤ...dnes, práve tak ako v dňoch jej zrodu, je predmetom...
TRANSCRIPT
n i v e r z i t a
S P R A V O D A J
U N I V E R Z I T Y K O M E N S K É H O ,
N O S I T E L K Y R A D U R E P U B L I K Y
ROČNÍK XXXVI.
1989/1990
B R A T I S L A V A
NOVEMBER 1989
Číslo 3
O D K A Z V E Ľ K É H O O K T Ó B R A P R E S Ú Č A S N O S Ť Žiadna udalosť z pestro farebne j h is tor icke j palety n á š h o storočia sa nezapísala na stránky svetových d e j f n tak
výrazne a k o VeTká októbrová socialistická revolúcia, k t o r e j jubi leum sme s i pr ipomenul i . Dnes, práve tak ako v dňoch j e j zrodu, je predmetom vášn ivých diskusii, po lemík a v ý m e n y názorov. Posúvajú sa akcenty, zap lňa jú sa b ie le miesta, u p r e s ň u j ú sa hodnotenia.
Prestavba všetkých s f é r spoločenského života v Sovietskom zväze zotrela prach z ideálov revolučného rok u 1917 a obnovila ich inšpiračný potenciál. Myšlienky demokratizácie, glasnosti a plurality názorov vyjad r u j ú odveké dejinné ašpirácie ľuds k e j civilizácie a je iba prirodzené, že na zasnežených uliciach Petrohrad u v pamätných októbrových dňoch tvorili pevnú súčasf revolučného vedomia nespokojných pracujúcich más. V meste na Neve prebiehal veľkolepý sociálny experiment a pokus vybudovať nový spoločenský organizmus, založený na odstránení odcudzenia inštitúcií a občana, soclálno-ekonomickej exploatácie a politickej neslobody. Revolúcia otvorila š iroký priestor p r e vere jnú aktivitu, politizovala spoločnosť, vťahovala cfalšie a cfalšie sociálne vrstvy obyvateľstva do svojho víru. V komplikovanom, protirečivom procese plnom drama-tizmu, tragičnosti i ružového revolučného romantizmu s a rodil nový spoločenský ideál — ideál spravodlivého štátu. Vždy prítomný v sovietskych dejinách, i napriek známemu obdobiu represií, zločinov proti ľudskosti a názorovej intolerancie. Práv e on s a s tal základom hlbokých procesov prestavby v ZSSR, tmelom medzi pôvodnými revolučnými žriedlami a dnešnými snaženiami sovietskych ľudí. Závažný formatívny vplyv mal a má i našu historickú realitu. Zo životodárneho prúdu revolúcie roku 1917 s a vynoril celý rad myšlienok, požiadaviek, hesiel a postulátov, ktoré s a nám dnes, napriek časovému oblúku, dôverne prihovár a j ú . Sú odrazom a výrazom politick e j tvorivosti v t e d a j š e j generácie, j e j túžob, nádej i a hľadaní, ktoré s a ešte nepodriadili n e j a k e j všeobecnej dogmatickej schéme spoločenského vývoja . „Nie sme doktrinári,, — vyhlási l V. I. Lenin koncom augusta 1917 — „Naše učenie nie je dogma, a le návod na činnosť. Netvrdíme, že Marx alebo marxisti poznajú cestu k socializmu do najkonkrétnejš ích podrobností. To je nezmysel." O výsledku revolúcie rozhodli masy proletariátu a roľníctva, ich skúsenosti, odvaha a aktivita, rozhodla boľše
vická strana sa svojou politikou, postavenou na pevnom spojení strany a pracujúcich, na vzájomnom poznaní a dôvere, na tesnom neformálnom, živom a dynamickom vzájomnom kontakte.
Dnes, z výšky historickej retrospektívy, vidíme jasne jš ie s a črtať na dejinnom horizonte začiatku nášho storočia kontúry a obrysy Veľkého októbra. Hlbšie chápeme zmysel, význam, poslanie, a le i výzvu dobe, revolučného počinu petrohradských robotníkov. Rozumieme odkazu tých dní omnoho lepšie, pretože s i vnímavo pretlmočujeme jeho ašpirácie prostredníctvom súčasného politického
slovníka. Prirodzene, diskusie a spory o ideové dedičstvo Októbra pokračujú a budú pokračovať. Čím bola pre minulé storočie Veľká francúzska buržoázna revolúcia, je pre naše Veľká októbrová socialistická revolúcia. Nielen určitá názorová lúčavka kráľovská, a le i stimul k zamysleniu, k porovnaniu teórie a praxe n a š e j minulosti a súčasnosti. Pretože, a k o napísala Pravda v jednom zo svojich úvodníkov v roku 1917: „Vec revolúcie ešte neskončila. Revolúcia stále ž i j e ! " Potiaľ je i odkaz Októbra pre nás stále živý.
PhDr. Bohuslav Hlava, CSc.
S T U D I A A C A D E M I C A S L O U A C A - 2 5 - г о č n á Za 25 rokov existencie Studia Aca-
demica Slovaca absolvovalo seminár vyše 2000 zahraničných slovakistov z viac ako 30 k r a j í n všetkých kontinentov. Slovenčina sa prednáša ako diplomový odbor alebo vyučuje v rámci lektorátov na takmer 40 vysokých školách v zahraničí. Nielen tieto kvantitatívne údaje, a le mnoho ďalších faktov svedčí o tom, že ide o významné a užitočné podujatie Univerzity Komenského, ktoré organizuje
Filozofická fakul ta UK. Niekoľko absolventov seminára získalo za svo je preklady zo slovenčiny vysoké vyznamenania, napríklad cenu P. O. Hviezdoslava. Frekventanti neskrývane hovoria o našich hromadných dorozumievacích prostriedkoch o tom, že naša letná škola patrí medzi n a j lepšie letné semináre. Absolventi SAS vyučujú slovenčinu v zahraničí, redi-
(Pokračovanie na 2. str.)
PRIJATIE
Rektor Univerzity Komenského prof. RNDr. Ladislav Melioris, DrSc., pr i ja l 22. septembra 1989 n a pôde UK v Brat is lave de legáciu ČER v e d e n ú podpredsedom Štátneho v ý b o r u pre otázk y školstva CER S. ZOU SHIYANOM ktorú sprevádzal námestník ministra školstva, mládeže a te lesne j výchov y SSR prof . RNDr. Fedor Macášek, DrSc. Rektor UK informoval hostí o súčasne j š t ruktúre a vedecke j orientácii jednotlivých vedných odborov na univerzite, podal všestrannú informáciu o školstve a š k o l s k e j re forme v oblasti vysokého školstva, o príprave pracovníkov a pedagógov pre školy rôznych typov, o východe vysokoškolských študentov v duchu mar-xizmu-leninizmu, o práci mládežníck e j organizácie SZM na UK, ako a j
C ä kádrove j politike a práci v našich podmienkach na UK. Na pri jat í boli prítomní dekan f i lozof ickej fakulty prof. PhDr. Jozef Vladár, DrSc., člen korešpondent ČSAV a SAV a prode
kan pedagogickej fakulty doc. PhDr. Štefan Vašek, CSc. Potom si hostia prezreli Študentský domov Družba a zavítali na pôdu Filozofickej fakulty UK.
V y s o k é o c e n e n i a p r á c e Prezident republiky Gustáv Husák
udelil vysoké štátne vyznamenanie — Rad práce prof. MUDr. Danielovi Bart-kovi, DrSc., prednostovi I. neurolog i c k e j kliniky FN—LF UK v Bratis lave a prezidentovi Paneurópskej neurologickej spoločnosti. Vyznamenanie mu udelil za progresívne metódy, vynikajúce výs ledky vedeckej, pedagogickej a liečebno-preventívnej práce, za vynikajúcu reprezentáciu československej l e k á r s k e j vedy v za
hraničí a za zásluhy o rozvoj progresívnych trendov koncepcie českoslov e n s k e j neurológie a medicíny. Vyzná menanie mu odovzdal prvý podpredseda vlády SSR Štefan Murín.
Ďalšie významné ocenenie udelila Univerzita Karlova v Prahe prof. MUDr. Brankovi Brozmanovi, CSc., z Katedry fyziológie LF UK. Cenu rektora Univerzity Karlovej za najlepšiu učebnicu roku 1988 v odbore vied lekársko-farmaceutických získal prof.
MUDr. Branko Brozman. CSc., za Fyziológiu — 1. a 2. časf .
Zlatú čestnú plaketu SAV za zásluhy o spojenie vedy s praxou začiatkom októbra 1989 odovzdali v Bratislave prof. Ing. Milanovi Matulovi, DrSc., z Prírodovedeckej fakulty UK a Zlatú čestnú plaketu SAV Dionýza Ilkovlča za zásluhy vo fyzlkálno chemických vedách členovi koreípon dentovi SAV prof. Ing. Milanovi No-govi, DrSc., z Matemntlcko-fyzlkálnpj fakulty UK.
S T U D I A A C A D E M I C A S L O V A C A - 2 5 - r o č n á N 0 V I p r o f e s o r i
(Dokončenie z o str. 1) Г1 3 U K
gujú slovenské časopisy a noviny, preklada jú s lovenské umelecké texty a usporadúvajú s lovenské kultúrne večery v zahraničí.
Náš seminár v porovnaní s ostatnými analogickými podujatiami v cudzine je špecif ický svojou koncepciou: nie je to výlučne filologický, a l e predovšetkým krajinovedný kurz zameraný na poznanie kra j iny a na pozadí toho na štúdium s lovenske j histórie, literatúry, slovenského Jazyka, folklóru a reálií v širokom zmysle. Ďalšiu špecifickosť nadobúda tým, že klasické školské metódy nahradzuje jednak priamymi debatami, besedami a dialogizovanými seminármi f rekventantov s našimi vedcami, umelcami, spisovatelmi, básnikmi a dramatikmi a jednak široko koncipovanými vlastivednými exkurziami po celom území Slovenska. Jazykové kurzy s a špeci f iku jú podľa odbornej vyspelosti a profesi í účastníkov.
Tohto roku absolvovalo seminár 150 frekventantov z 23 kra j ín . Pri príležitosti jeho jubilea s a nekonali žiadne osobitné podujatia, lebo čas na konkrétnu prácu s o záujemcami o našu kra j inu je prí l i š krátky, aby sa
z neho mohlo ubrať niečo a j na oslavy výročia. V odborných prednáškach sa pravdaže, venovala osobitná pozornosť jubilejnému výročiu SNP, 70. výročiu vzniku Univerzity Komenského i výročiu SAS.
Tohtoročný seminár sa ni jako nechápal ako prelomový, alebo originálny, pretože jeho forma s a vyv í ja permanentne, symetricky a so zreteľom na to, že ide o závažné politické podujatie n a š e j univerzity, ktoré má odrážať našu súčasnosť, poukazovať n a minulosť a na naše spoločensko-politické smerovanie do budúcnosti. Seminár nemá ustálený schematický tvar, ktorý by sa opakoval, pretože každý ročník je so zreteľom na účastníkov premiérový.
Prof. PhDr. Jozef Mistrík, DrSc. r iadite ! SAS
Poznámka redakcie: Pri príležitostí 25. výročia existencie SAS bola udelená j e j r iaditelovi prof. PhDr. Jozef o v i Mistrlkovi, DrSc., Zlatá medai la UK a zástupcom riaditeľa doc. PhDr. Petrovi Balážovi, doc. PhDr. Jozefovi Vatrálovi, CSc., Pamätná medai la UK.
Minister školstva, mládeže a telesn e j výchovy SSR prof. PhDr. Ľudovít Kilár, CSc., odovzdal 9. októbra 1989 menovacie dekréty jedenástim novým profesorom n a š e j jubi lu júcej univerzity. V slávnostnom pre jave ocenil ich doterajšiu tvorivú a angažovanú prácu pri výchove mlade j generácie a nezastupiteľné miesto pri budovanf vedecko-technického potenciálu vysokých škôl. Na slávnostnom akte sa zúčastnil prvý podpredseda vlády SSR Štefan Murín a dalš í predstavitelia. Menovacie dekréty prevzali: z Lekárs k e j fakulty UK v Bratislave doc. MUDr. Ivan Balaiov jech, DrSc., doc. MUDr. Pavol Cernák, CSc., doc. MUDr. Anna Randušková, CSc., doc. MUDr. Ivan Satko, DrSC., doc. MUDr. Milan Zaviačič, DrSc., z Lekárskej fakulty UK v Martine doc. MUDr. Milan Sá-mel, DrSc., z Farmaceutickej fakulty UK doc. RNDr. Jozef Cižmárik, CSc., z Filozofickej fakulty UK doc. PhDr. Jozef Novák, DrSc., z Prírodovedeckej fakul ty UK doc. RNDr. Vladis lav Holba, DrSc., z Matematicko-fyzlkálnej fakulty UK doc. RNDr. Jozef Komorník, DrSC., a z Ústavu marxlzmu-le-n'nizmu UK doc. RSDr. Ondrej Filo, DrSc.
2
O S L A V Y D Ň A Č S Ľ A Z á u j e m o r o z š í r e n i e v z f a h o v ZaCiatkom školského roka navšt ív i l i našu univer2ltn predstavitel ia dražob
n é h o mesta Krakova. Delegáciu Krakovského vo jvodstva v iedo l ta jomník mestského v ý b o r u PZRS súdruh Wladis lav Cepiel, j e j č lenmi bo l i zástupcovia štátn y c h orgánov Krakova, pos lanci demokrat icke j strany a predstavitel ia spoločenských v ied.
Hostí privítali prorektori UK doc. PhDr. Miroslav Marcelli, CSc., a doc. PhDr. Eugénia Bajzíková, CSc. Delegáciu mestských straníckych orgánov Bratislavy viedol tajomník MV KSS súdruh Pavol Ďurajka.
V neformálnej atmosfére priateľských rozhovorov si obe zúčastnené strany vymenili skúsenosti z politick e j práce straníckych a štátnych orgánov. V živom dialógu sa zamerali na jmä na aktuálne problémy v práci s o študentmi a na rozvoj spoločenských vied. Predseda CSV SZM UK PaedDr. František Zák informoval hostí o práci mládežníckej organizácie na UK. Ako s a prostredníctvom
V rámci pr íprav osláv 70-ročného jubi lea Univerzity Komenského sa konala 26. septembra 1989 tlačová konferencia za účasti v y š e dvadsiatich novinárov, pracovníkov ČSTK, Spravod a j s k é h o f i lmu, Čs. rozhlasu a ďalších masovokomunikačných prostriedkov. Tlačovú konferenciu otvorila a viedla za UV SZN redaktorka Nového slova Alžbeta Šimonovičová. V úvodnom slove rektor UK prof. RNDr. Ladis lav Melioris,, DrSc., oboznámil prítomných s programom osláv, ako a j s výsledkami práce Univerzity Komenského v poslednom období. Súčasne načrtol perspektívy, ktoré čak a j ú univerzitu pri výchove mlade j social ist ickej inteligencie, vo vedeckovýskumnej práci i v dlalších sférach j e j činnosti. Pripomenul a j tradície, z ktorých vznikla a na ktorých vyrastala mladá univerzita, j e j zás to j v dejinách slovenského národa i c e l e j republiky.
Prítomní novinári sa zaujímali o š iroké spektrum otázok počnúc priestorovým umiestnením a materiálnym vybavením fakúlt, ďa le j o najvýznam-
SZM v škole darí prehlbovať dialóg medzi študentmi a učiteľmi, riešiť n iektor í aktuálne sociálne problémy mladých ľudí.
Zástupcovia oboch delegácií vy jadrili snahu prehlbiť a zintenzívniť vzájomné kontakty a nadviazať nové vzťahy a spoluprácu v oblasti spoločenských vied.
V Izbe revolučných tradícií UK o-boznámili sa hostia s históriou n a š e j univerzity. Poľskí súdruhovia sa živo zaujímali o jednotlivé etapy j e j vývoja a pôsobenia.
PaedDr. František Žák predseda CŠV SZM UK
nejšie vedeckovýskumné výsledky a objavy, zaujímali sa o študi jné otázky, prij ímacie pohovory, o b o j proti priemernosti a znižovanie počtu priemerných študentov, ako a j o podchytenie a výchovu talentovaných a nadaných študentov.
Na otázky kval i f ikovane odpovedal rektor a prítomní prorektori UK podľa zamerania oblastí, ktoré usmerňujú. Informovali a j o pripravovaných oslavách a medzinárodnej vedecke j konferencii k 400. výročiu narodenia J. A. Komenského v roku 1992, o systéme a náplni učiteľského štúdia, o práci so zahraničnými študentmi a o činnosti ÚJOPu. Diskusia sa dotkla a j otázok zavedenia dvojstupňového štúdia, ktoré snád bude možné zaviesť iba na niektorých fakultách, bude však treba postupovať uvážlivo. Tlačová konferencia splnila s v o j cieľ, tým, že poskytla podrobné a vyčerpáva júce odpovede na celý r a d otázok a prispela k informovaniu verejností o živote a práci Univerzity Komenského.
— j u b —
V de j inách ozbrojených zápasov na našom územi zau j íma dôstojné miesto udalosť súvisiaca bezprostredne s naj-svet le jš ími kapitolami našich novodobých národných a štátnych de j in — Karpatsko-duklianska operácia Sov ie tske j armády. Б. október 1945 je oným pamätným dňom, ktorý každoročne os lavu jeme ako deň ČSĽA.
A j na Vojenske j katedre UK si dňa 9. 10. 1989 pripomenuli j e j príslušníci chvíle spred 45. rokov, kecí vojaci prvého československého armádneho zboru v ZSSR bojujúci po boku Sovietskej armády v Karpatsko-duk-l a n s k e j operácii vstúpili na pôdu rodnej zeme. Boje vo Východných Karpatoch boli účinnou vojenskou, politickou i morálnou pomocou Slovenskému národnému povstaniu.
Oslobodzovanie československého ú-zemia vytváralo podmienky pre obnovenie národnej slobody a š tátnej nezávislosti. Spoločná bojová cesta československých a sovietskych vojakov položila reálny základ pre povojnovú spoluprácu obidvoch kra j ín v politickej, ekonomickej a vo jenske j oblasti. Boje o Duklu predstavujú významný medzník v procese zrodu a budovania ČSĽA. Rozkaz ministra národnej obrany k 45. výročiu Karpat-sko-duklianskej operácie a Dňa ČSĽA zdôraznil tieto skutočnosti a stanovil konkrétne úlohy pre príslušníkov armády pri presadzovaní obrannej doktríny V a r š a v s k e j zmluvy, realizácii rozhodnutia Rady obrany štátu a reorganizácii a redislokácii pri dôslednom naplňovaní úloh prestavby a zvyšovaní kvality všes trannej bo jove j pripravenosti. Tieto úlohy vystupujú do popredia v období, ked ide spoločnosť v ústrety XVIII. z jazdu KSČ.
Vojenská katedra real izujúc rozkaz ministra národnej obrany k výročiu Dukly považuje za prvoradú úlohu v o s v o j e j práci v nastávajúcom obdobf školského roka 1989/90 zabezpečiť predovšetkým realizáciu uznesenia 13. zasadania ÜV KSČ a zasadania O v KSS v špecifických podmienkach katedry. Orientovať si ly na zvýšenie ú-rovne výchovno-vzdelávacieho procesu, na splnenie ukazovateľov päťročného plánu a sústavne sa usilovať o zvyšovanie odborne;, metodickej a pe-dagogicko-psychologickej pripravenosti učiteľov a ich kva l i f ikačne j úrovne. Pokračovať v skvalitňovaní a zvyšovaní eťektívnosti v o j e n s k e j prípravy študentov na dosiahnutie ich v y š š e j pripravenosti pre výkon predurčených funkcií v armáde.
V oblasti materiálno-technického zabezpečenia hlavné úsil ie sústrediť na realizáciu programu elektronizá-cie, na budovanie n o v e j učebno-vý-cvikovej základne a j e j vybavenie modernými didaktickými prostriedkami vrátane výpočtovej techniky a videotechniky a ich efektívne využívanie. Tieto hlavné smery rozpracované na parciálne úlohy a ich realizáciu považujeme za dôstojné naplnenie odkazu Dukly pre súčasnú prácu vojenske j katedry.
pplk. PhDr. Alo j* VyCIsHk
3
T L A Č O V Á K O N F E R E N C I A na U n i v e r z i t e Komenského
V. sympózium .SYNTÉZA A ANALÝZA LIEÜIV A LÁTOK OVPLYVŇUIÚCICH ŽIVOTNÉ PROSTREDIE'
Farmaceutická fakul ta UK v spolupráci so Slovenskou farmaceut ickou spoločnosťou a j e j sekciami farmaceut icke j chémie a farmaceut icke j analýzy a s PZO Incheba usporiadal i n a počesť 70. výročia v z n i k u UK d ň a 28. 8. 1989 V. sympózium: „Syntéza a analýza l iečiv a látok ovp lyvňu júc ich ž ivotné prostredie".
Zo širokého okruhu otázok, ktoré do predmetu rokovania sympózia spadajú, sa na tohtoročnom venovala pozornosť experimentálnej (termodynamickej) a teoretickej analýze interakcie liečivo-receptor, ď a l e j moderným prístupom k štúdiu vzťahu medzi štruktúrou a aktivitou so zameraním na jmä na kvantitatívne parametre a popisu mednatých komplexov Schiffových zásad ako antioxi-dantov. Druhá časť sympózia bola za
meraná na ilustrovanie pokrokov v oblasti 13C NMR spektrometrie vybra ných typov organických látok a liečiv, využitia nových techník typu HPLC-MS vo farmácii, na röntgen-štruktruálnu analýzu a výsledky, ktorá v te j to oblasti dosiahla FaF UK. Značnú pozornosť vzbudili i príspevky zamerané na použitie rádioimunolo-g i c k e j analýzy vo výskume liečiv a komplexná zhodnotenie bioekvivalen-cie ako kritéria kvality liečiv.
Účastníci sympózia v hodnotení jeho obsahu konštatovali, že sympózium prispslo k zvýšeniu ich odbornej informovanosti a pripravenosti na plnenie neustále sa zvyšujúcich nárokov a požiadaviek š i roke j farmaceutickej praxe. Do určite j miery sa dá povedať, že je akousi ďalšou formou „postgraduálneho" vzdelávania odborníkov z tejto oblasti farmácie.
Priebeh a obsah sympózia ď a l e j ukázal, že učitelia a vedeckí pracovníci Univerzity Komenského svojou vedeckou prácou a činnosťou významnou mierou pozitívne ovplyvňujú vý-chovno-vzdelávaciu a vedeckovýskumnú činnosť vo farmaceutických vedách. Záverečné hodnotenie tohto sympózia konštatovalo, že sa stalo jedným z neformálnych vedeckých podujatí, ktorými sme si pripomenú li 70. výročia n a š e j Alma mater.
Prof. RNDr. Jozef Člimärik, CSc. prorektor UK
L CELOSLOVENSKY PEOftGOGICKO-VEDECKÝ SEMINÁR Z FYZIOLOGIE ŽHMÍICHOV Enormné množstvo doterajších po
znatkov vo fyziológii živočíchov a požiadavka MSMTV SSR boli pozitívnym a dostatočne silným motívom k tomu, aby s a uskutočnil prvý seminár vysokoškolských pedagogických pracovníkov na Slovensku, pracujúcich v oblasti fyziológie živočíchov. Ústrednou témou seminára, ktorý sa uskutočnil v kongresovej hale ŠD Družba v júni 1989 bola „Najnovšie vedeck é poznatky v o fyz io lóg i i ž ivočíchov a ich apl ikácia v pedagogickom procese a v spoločenskej praxi." Organizačne seminár pripravili pracovníci Oddelenia fyziológie živočíchov Katedr y biológie a ekológie človeka Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave a zúčastnili sa na ňom pedagógovia z odboru živočíšna fyziológia z UPJŠ v Košiciach, VŠP v Nitre, Pedagogickej fakulty v Nitre a Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Po otvorení se
minára Doc. J. Veselovským, prítomných za vedenie Prírodovedeckej fakulty UK pozdravila prodekanka doc. MUDr. M. Drobná, CSc., ktorá pripomenula, že tento seminár je tiež súčasťou programu osláv 50. výročia založenia Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.
V úvodnom referáte prof. MVDr. J. Arendarčik, DrSc., poukázal na hls-óriu fyziológie živočíchov, na nutnosť
budovania samostatných pedagogických pracovísk, na výchovu a školenie študentov v tejto disciplíne, na spoluprácu s inými príbuznými vednými disciplínami, a k o a ] na potrebu personálneho rastu a vybavenia kvalitnou prístrojovou technikou. V diskusi i k tomuto re ferá tu sa pozornosť prítomných sústredila a j na využívanie biologického materiálu pri prak tických cvičeniach a experimentoch, a to z hľadiska etického a na jmä za
chovania živočíšneho genofondu. 0-statná re feráty a k nim veľmi bohatá diskusia sa niesli v duchu oboznámenia sa s najnovšími celosvetovými i vlastnými vedeckými a odbornými poznatkami a Ich aplikáciou vo výučbe tak základného predmetu Fyziológia živočíchov, a k o a j ostatných predmetov na zameraní živočíšnej fvzlnló-gte.
Na záver všetci prítomní konštatovali, že tento prvý seminár mal t.ad očakávanie vefml dobrú úroveň, a preto navrhli podobné semináre realizovať pravidelne v dvojročných Intervaloch. Najbližšie v roku 19Э1 -a slovenskí fyz ológovla žlvoflchov pedagógovia opäť stretnú v historickom meste pod Zoborom v Nitre na pôde Vysoke j školy poľnohospodár-s k e j a Pedagogickej fakulty.
Doc. RNDr. Ján Veselovský, CSc.
Illlllllllllilllllllllllllllllllllllllllllllllllllll 1ШШ1ШПШ1 Illlllllll Illl
A k t u á l n y a p e r s p e k t í v n y v ý z n a m d i e l a Nie som bibliograf, preto nie je mojou povinnosťou
vedieť presný počet monografií, ktorá sa pokúsili za poldruha storočia existencie marxist ickej f i lozofie o systematický výklad j e j kategoriálns j , t. j. fundamentáln e j pojmovej výbavy. Odvážim s a v š a k tvrdiť, že ak ich bolo desať, je to už nadsádzka. Napokon a j vo všeobecných dejinách fi lozofie sa s „kategoriologickými,, syntézami stretávame pomerne zriedka. Zakaždým išlo o vrcholný výkon istého typu myslenia dane j epochy.
Z tohto hľadiska ocenenia knihy profesora Václava Černíka Systém kategórií material ist ickej dialektiky (Bratislava, Pravda 1984, 736 strán) Národnou cenou SSR za rok 1988 považujem za viac ako spravodlivé (hoci trochu oneskorené) ohodnotenia diela veľkého aktuálneho i perspektívneho významu.
Na záložke knihy sa — podľa pravdy — uvádza, že autor tu t raktu je okolo 120 kategórií a že kniha má nielen syntetizujúci, ale a j encyklopedický charakter. Pravdou je to potiaľ, že čitateľ si naozaj, podľa potreby a záujmu, môže nalistovať tú či onú kategóriu, informovať s a nielen o nej, a l e a j o j e j základných historických podobách. Černík totiž k u svojmu výkladu pripája krátke, a le mimoriadne informatívne a výstižné „stručné
dejiny,, každe j z kategórií. Tieto historlckofilozoflcké exkurzy svedčia o jeho obrovskej erudícii, a le a j autor s k e j zodpovednosti. To samo by stačilo, aby to u nás bola neobvyklá a úspešná kniha. No podľa môjho ná zoru prof. Černík nemienil písať, ani nenapísal akýsi atypický „filozofický slovník," či dejinnofilozofické va-dsmecum a teda encyklopédiu. Písal a napísal to, čo vy jadr i l názvom knihy.
Nadväzujúc na svoje s tarš ie práce (najmíl Problém zákona v marxist ickej metológll vied z r. 1977) usi lu je sa v te j lo knihe postihnúť rôzne aspekty dialektiky myslenia ako re f lex ie zložitej dialektiky bytia a vyvodiť zo s v o j ch zistení závažné odporúčania pre rozpracúvame metodológie vied, a le a j pre problémy sociálneho riadenia a pod. Nie je to teda „kategorlológla,, uzamknutá sama do seba, a le je to teoretické myslenie najv y š š e j úrovne, smerujúce navonok, do sociálnej 1 Individuálnej ľudske j praxe. O tom svedčí 1 pozornosť ktorú autor venuje takým kategóriám ako činnosť, hodnota, dobro, krásno, cieľ, záujmy, potreby, sloboda, voľba, ba i voľný čas a iné, podobné. Zároveň Je v knihe a j veľa podnetov pre metodologické úvahy a postupy v prlrod-
(Pokračovanie na str. 7.)
4
Konferencia к 50 ročnému jubi leu zoologie na Univerzite Komenského V d ň o c h 5 . - 7 . septembra 19B9 usporiadala Katedra
zoológie PrírF UK v spolupráci so Zoologickým ústavom UK a Slovenskou zoologickou spoločnosťou pr i SAV k o n f e r e n c i n v e n o v a n ú okrúh lemu jub i leu „50 rokov zoológie n a Univerzite Komenského,,. Konferencia sa organizovala pri príležitosti 70. výročia vzniku Univerzity Komenského a 50. výročia založenia Prírodovedeckej fakul ty UK. Jej rokovania prebiehali v ŠD Družba za prítomnosti 114 účastníkov z ce le j ČSSR a 6 hostí zo zahraničia. Zahraniční hostia priš l i z pracovísk, s ktorými naši zoológovia už viac rokov úspešne spolupracujú.
Po slávnostnom otvorení konferencie vedúcim Katedry zoológie doc. dr. D. Matisom, CSc., účastníkov konferencie pozdravili prorektor UK prof. MUDr. G. Čatár, DrSc., člen korenšpondent ČSAV a SAV a dekan prírodovedeck e j fakul ty prof. RNDr. S. Toma, DrSc. V pracovhej časti konferencie odznelo vyše 80 referátov venovaných problémom ekológie, parazitológie, entomológie, vertebra-tológie, všeobecnej zoológie, fyziológie živočíchov, ochrane prírody a dej ín zoológie na UK a na Slovensku. Ťažisko rokovaní, okrem spoločných zasadnutí bolo v štyroch sekciách, ktorá vyplnili poobedňajší program 6. 9. 1989. Tretí deň rokovania patri l valnému zhromaždeniu Slovenskej zoologickej spoločnosti a slávnostnému zakončeniu konferencie, v ktorom vystúpili okrem vedúceho Katedry zoológie i viacerí hostia.
Konferencia bola dôstojnou oslavou 50-ročnej cesty
Predsedníctvo konferencie (zľava proj. MUDr. G. Čatár, DrSc., člen korenšpondent ČSAV a SAV, akademik Rosický, doc. RNDr. Matis, CSc., prof. RNDr. S. Toma, DrSc., doc. RNDr. I. Országh, CSc.
vývoja zoológie na n a š e j univerzite. Jej organizácia i priebeh boli veľmi pozitívne hodnotené domácimi i zahraničnými účastníkmi.
Doc. RNDr. . Országh, CSc. Katedra zoológie PrírF UK
Prestavba v e r s u s doktr íny Nad p r o b l é m a m i vyučovan ia marxist ickej f i l o z o f i e sa zamýšľa jú pracovníc i
Oddelenia marxist icke j f i l o z o f i e ÜML UK. Prvým predpokladom prestavby v oblasti vyučovania
fi lozofických disciplín spoločného základu je analyzovať súčasný stav a na novej úrovni ujasniť a precizovať ciele a metódy účinného ideového pôsobenia na poslucháčov UK.
Každé ideové pôsobenie, ktoré v našom prípade takmer môžeme stotožniť s pedagogickým pôsobením má s v o j sub jekt (učitefa] a objekt (poslucháča). O rozhodujúcej úlohe učiteľa pri ideovom pôsobení nikto nepochybuje. No nech to znie akokoľvek prekvapujúco, práve tento sub jekt — učitel f i lozofie a zre jme to isté platí o učite-ľoch ostatných disciplín marxizmu-ieninizmu — bol veľmi podceňovaný. V pozadí bola doktrína, nie vždy explicitne vy jadrená: pravdy, ktoré sa m a j ú odovzdať sú jasné, hlavným problémom je už len to, ako ich podať, aby s i ich každý osvojil. Takýto prístup u n á s kulminoval, keď s a pokladalo za vrchol pedagogického majstrovstva používanie didaktickej techniky a názorných pomôcok. Pri tomto „axiomatickom" prístupe sa vychádza z predpokladu, že základné princípy sú stabilné, nemenné, niet čo o nich diskutovať. Plnokrvné rozví janie marxist ickej f i lozofie v š a k nevyhnutne potrebu je prehlbovanie j e j základov. Neustála ref lexia týchto principov na nove j úrovni (vyžadovaná rozvojom spoločnosti, kultúry, človeka) s a nevylučuje, a le priamo predpokladá. Opačný prístup potláča tvorivé aspekty pôsobenia a vytvára netvořivé bariéry. Našťastie, táto doktrína bola u n á s aspoň čiastočne zmiernená koncepciou profilácie, približovania vyučovania f i lozofie k odborným disciplínám.
Jedným z dôsledkov spomínanej doktríny je fakt, že hoci vedy, život, ba dokonca a j sama filozofia sa dynamicky menili, základná schéma vyučovania marxistick e j f i 'ozof ie ostávala dlhé roky bez zmeny. To, že táto schéma už nevyhovuje a stojíme pred otázkou — čo v n e j treba prestavať, aby s a f i lozofia zmysluplnejšie prihovárala súčasnému mladému človeku — o tom dnes nieto pochýb. Z diskusie o týchto problémoch vyplýva, že sú nevyhnutné zmeny vo vyučovaní marxist ickej filozofie. Podľa nášho názoru mali by sa zmeny uskutočniť v troch smeroch: 1. Témy, ktoré nemajú čo povedať súčasnému človeku, resp. pohybujú s a v rovine analýzy želaných, bezproblémových okruhov — tie tu nemajú čo robiť. Dotýka sa to mnohých problémov „tradičného" výkladu teórie spoločnosti.
2. Existuje mnoho reálnych problémov, na ktoré sa nereagovalo, a tie treba do vyučovania marxist ickej filozof ie zakomponovať. Ideologicky veľmi významnú zložk u pr i výchove predstavu je učenie o hodnotách. Ťažko bojovať či argumentovať proti i ným systémom hodnôt, k e d v podstate n ie je u jasnený v lastný systém hodnôt — napr. problém „dvoj itej" morálky že lanej a reálnej, k tore j seriózne výskumy nám stále chýbajú. Ďalej je potrebné venovať väčšiu pozornosť fi lozofickému dedičstvu, dejinám fi lozofie i súčasným nemarxistickým fi lozofickým iniciatívam. Kritika nemarxistických iniciatív má však len vtedy význam, ak s ledu je lepšie riešenie daného problému.
3. Prob'.émv. ktoré sú relevantné a nosné sa však často podávali veľmi schematicky. Čo je prípad teórie dialektiky, treba odprofanovať a nanovo prepracovať v kontexte s rozvojom súčasnej vedy a kultúry.
Uvedená doktrína „axiomatického" prístupu dominuje a j v súčasných dostupných učebniciach. Tieto učebnice neposkytujú možnosť utvoriť si adekvátny obraz o mar xist ickej filozofii. Podľa nášho názoru neprimeranosť daných učebníc spočíva a j v tom, že presadzoval projekt jednotnej učebnice pre všetky vysoké školy nielen u nás, a le pre všetky socialistické kra j iny . Pri take j to koncepcii učebníc, ktorá nerešpektuje diferencovanosť poslucháčov a koniec-koncov ani učiteľov, nemôže zachrániť pred sterilitou ani fakt, že ju napísal schopný a erudovaný autorský kolektív.
Vedenie oddelenia marxist ickej f i lozofie ÚML UK a stranícka organizácia hľadajú riešenie (a to nielen dnes), ako prekonať daný stav. Kolektív oddelenia vypracoval nový základný projekt osnov a predložil ho na diskusiu na celoštátnej porade. Pokiaľ ide o učebnice, snažíme sa momentálnu situáciu riešiť a j interným prekladom na jnovše j sovietske j učebnice, ktorú pripravil kolektív autorov pod vedením akademika Т. I. Frolova. Po jednotlivých kapitolách vychádza v sovietskych odborných časopisoch. Ide o prelomovú učebnicu, či už z hľadiska záberu, hĺbky i novátorských prístupov. Pochopiteľne je to však len provizórne riešenie. Významnejšie a radikálnejš ie môžu súčasnú situáciu zlepšiť len naše vlastné učebnice a skriptá. K tomu by malo prispieť uplatnenie možnosti, aby každý učiteľ, ktorý prednáša publikoval svo je prednášky v skriptách. V našich dls-
ciplínach to vôbec nie je samozrejmosťou — n a rozdiel od týchto možností v odborných predmetoch. Sme presvedčení, že ani základný k u r z nemôže byť len opakovaním všeobecne známych poznatkov, a le musí poskytnúť dostatočný tvorivý priestor, tak p r e učiteľov ako i p r e poslucháčov.
Napriek mnohým problémom, s ktorými sa stretávame, ako je súčasný nedostatok kádrov, a to nielen kval i f ikovaných, neúmerná zaťaženosť úväzkami, ve fmi komplikovaná edičná politika, ktorá uplatňuje voči našim spoločensko-vedným disciplínám, nedostatočná napoje-nosť na informačné systémy, čo vyplýva zo slabého ma-teriálno-technického zabezpečenia, atd; boli už niektoré učebnicové projekty realizované formou skript. Najmä vďaka pochopeniu vedenia niektorých fakúlt, ktoré n á s zaradil i do vlastných edičných plánov. Na matematicko-fyz iká lne j a na prírodovedeckej fakul te tak môžu v y j s ť skriptá p r e nadstavbové kurzy. Filozofické otázky prírodných vied. Cenné je, že vznikli v spolupráci fiozofov
ROZVRH Z Pred každým semestrom s a začína ťažká a zodpovedná
práca rozvrhárov. Ako zostaviť rozvrh tak, aby sme s a zmestili do tých učební, ktoré máme k dispozícii, aby nedošlo k u kolíziám, aby učitelia a študenti mohli pracovať podia psychohygienických zásad, aby študenti mali priestor a j na samoštúdium? Problém pri zostavovaní rozvrhu vzniká najmä na viacodborových fakultách univerzity. Práve tu prichádzajú rozvrhárom na pomoc nadšenci výpočtovej techniky z Matematicko-fyzikálnej fakulty UK. RNDr. Jozef Dravecký, CSc., so svojimi „švoč-kármi", študentmi Milanom Kubalom a Milošom Prele-com zo 4. ročníka MFF UK, úspešne spracovali zoznam prednášok pre školský rok 1989/90 a rozvrh hodín počítačom.
A k o zostaviť rozvrh hod ín rýchle jš ie a lepšie? RNDr. J. Dravecký, CSc.,: Na naše j fakul te sa v oboch
prípadoch podarilo účinne využiť výpočtovú techniku, z k tore j máme v súčasnosti k dispozícii vhodné počítače. Zoznam prednášok sme spracovali textovým procesorom. Máme ho n a diskete a n a budúci rok len elektronicky urobíme potrebné zmeny a predlohu znova vytlačíme na laserovej tlačiarni. Hlavným prínosom j e tu presnosť, pretože korektúry sa vykonáva jú v počítači. Podstatne progresívnejš ie sme použili osobný počítač pr i príprave rozvrhov. S rozvrsom nenarábame a k o s textom, a le ako s o špeciálnou údajovou štruktúrou, ktorá s a napĺňa v dialógu užívateľa — rozvrhára s počítačom. Potrebné kontroly s a robia automaticky. Počítač odpovedá na otázky týka júce s a rozvrhu a na požiadanie užívateľa zostaví potrebné tabuľky a prehľady. To všetko zabezpečuje programový systém, ktorý zostavili a doladili naš i študenti Milan Kubala a Miloš Prelec.
Odkedy ste na programovom systéme pracovali, koľk o času ste m u venoval i?
Milan Kubala: Začiatkom decembra 1988, kecľ mi dr. Dravecký vyložil svo je predstavy o počítačovom spracovaní rozvrhu, získal som pre realizáciu tej to myšlienk y a j svojho priateľa Miloša a dali sme s a do práce. Mali sme zabezpečený prístup k počítaču prakticky kedykoľvek sme potrebovali.
RNDr. J. Dravecký, CSc.: Musím oboch chlapcov pochváliť, že boli veľmi usilovní. Tejto úlohe venovali doteraz už stovky hodín voľného času. V minulosti trvalo rozvrhovej komisii zostavovanie rozvrhu na semester vyše dvoch týždňov. Prepisovanie rozvrhov trvalo zručným pisárkam vyše týždňa. Vo február i 1989 bol programový systém natoľko rozpracovaný, že sme mohli naplniť údajovú štruktúru tradične zostavovaným rozvrhom letnéno semestra a vytlačiť rozvrhy učební. V aprí l i mládenci úspešne predstavili svo j program na š tudentskej vedeckej konferencii už obohatený o cľalšie funkcie a koncom mája rozvrhová komisia spolu s autormi za 5 dní zos a v i i rozvrh ce le j fakulty na zimný semester 1989/90. Podľa výsledkov kontroly a pripomienok sme rozvrh dolaďovali počítačom ešte dva dní. Najväčší prínos je v ods ránení duplicity, ktorá pri tradičnom spracovaní pramenila z paralelného zastrkávania lístkov
a prírodovedcov. V najbližšom čase by mali byť poslucháčom k diepozlcii. V tlači je tiež učebnica pre nadstavbový kurz „Etika a estetika", ktorá vznikla na našom pracovisku. Ďalej participujeme na skriptách pre posígraduálne štúdium učiteľov matematiky na MFF. V príprave máme i cľalšie projekty.
Všeobecné úvahy o spoločenskej prestavbe samy o sebe nemajú veľký význam. Efektívne môže byť len ref lektovanie a hlavne realizovanie úlohy marxist ickej f i lozofie v prestavbových procesoch. Olohu fi lozofických disciplín treba chápať reálne, nemožno ju preceňovať, nemožno pred ne stavať to, čo je nad ich sily a čo sa musí vyriešiť politickými a ekonomickými, resp. inými prostriedkami. Naše disciplíny nemožno v š a k ani podceňovať, pretože svojimi prostriedkami môžu značne prispieť k vytvoreniu tvor ive j intelektuálnej atmosféry v spoločnosti, čo vôbec nie je málo.
PhDr. L. Bohunická, CSc., J. CHovancová., PhDr J. Rybár, CSc.
POČÍTAČA do tabule a zapisovania do tabuliek jednotlivých študijných skupín.
V čom spočíva jú výhody počítačového spracovania rozvrhu?
Miloí Prelec: Programový systém slúži na rýchlu u bezkolíznu tvorbu školského rozvrhu. To znamená, že umožňuje pohodlný vstup už vytvoreného rozvrhu a jeh o úpravy, interaktívnu tvorbu nového rozvrhu, e í -kllv. nu tlač rozvrhových tabuliek a samozrejme a j archiváciu vytvoreného rozvrhu. V Inierak.lvnej tvorbe možno v zásade rozlíšiť d v e zložky: editovanie (vstup a prípadné zmeny potrebných údajov pre rozvrh J a dotazovací režim. Obidva sú nenáročné na obsluhu <i vzájomne spolupracujú.
Mohli by ste stručne zhrnú l duteraJSl praktický pri nos používania nového systému?
RNDr. | . Dravecký, CSc.: Už som spomínal, žи počítat šetrí čas členov rozvrhovej komisie — napospol vysokoškolských učiteľov alebo vedeckých pracovníkov D i l . ší prínos je v kvalite, pretože úda je sa udržiavalo na jedinom mieste a automatické kontroly nepripustia kedysi časté nekorektnosti, na ktoré sa často prišlo až po začatí semestra. Z jednotnej ú d a j o v e j š t ruktúry počítač zostavuje a j rozvrhy pre učiteľov.
Milan Kubala: Počítač je schopný automaticky zostaviť tabuľky s rozvrhom študijných skupín, učební a učiteľov podľa výberu, a to bucľ na obrazovku, alebo do súboru pre potreby následnej tlače, pričom názvy predmetov do tabuliek automaticky skracuje .
Váš program bo l pr i jatý ako zlepšovací návrh. Čo by mal i urobiť i n é fakul ty UK, k e b y h o chcel i využiť?
Miloš Prelec: Je veľmi pravdepodobné, že ostatným fakul tám UK budú vyhovovať tie špecifikácie, s ktorými s a programový systém používa na MFF, v týždni 5 vyučovacích dní, z ktorých každý má 14 vyučovacích hodín, 4 kategórie miestností (posluchárne, seminárne miestnosti, laboratóriá a mimofakultné priestory), v každe j kategórii s 30 možnosťami (spolu 120 miestnosti), programový systém pozná pre daný semester do 200 š udijných skupín, do 400 učiteľov a do 800 názvov predmetov. V takom prípade, pokiaľ majú k dispozícii osobný počítač s operačným systémom DOS a aspoň 512 KB operačnej pamäti (stačí a j PP-06 s dvoma disketovými jednotkami, a l e rýchlejš ie sa pracu je s pevným diskom, nezáleží na type g r a f i c k e j dosky ani tlačiarne), nahra jú sl u nás na disketu program a príručku užívateľa a môžu sl to skúsiť.
Samozrejme, sme autorov programu „vzali za slovo." Na školení, k oré pod gestorstvom prorektorky UK doc. PhDr. E. BajzíkoveJ, CSc., a prodekanky doc. RNDr. M Luknárovej, CSc., zorganizuje O W C RUK a ktoré bude viesť RNDr. J. Dravecký,CSc., majú rozvrhárl fakúlt UK možnosť vlastnoručne si vyskúšať program pre tvorbu rozvrhu hodín dňa 10. januára 1990 o 9.00 h v učebni M 219 na Matematicko-fyzikálnej fakul te UK.
Zhovárala sa PaedDr. Marta Fittová, vedúca Odboru výchovno-vzdelávacej činnosti RUK.
6
Aktuálny a perspektívny význam diela Dokončenie zo 4 str.
ných i spoločenských vedách. Treba totiž poznamenať, že okrem „kategoriologickej,, literatúry, ktorou s a autor inšpiru je (klasici marxizmu-leninizmu, Aristoteles a dalš í a n a j m ä Hegel), v e l a podnetov čerpá a j zo slovenského úsilia o rozvinutie modernej metodológie vied, zosobnenej n a j m ä akademikom V. Filkornom.
Pocta, ktorou v podobe Národnej ceny SSR bol za s v o j u prácu zaslúžene odmenený prof. V. Černík, je velkým zadosťučinením a povzbudením p r e Katedru logiky a metológie vied, Katedru marxisticko-leninskej filozofie, pre Filozofickú fakul tu UK a p r e naše spoločenské vedy vôbec. Je výsledkom záslužného činu a volá po dalších činoch. Prof. PhDr. Milan Zigo, CSc.
NA P A M Ä Ť SLÁVNEJ HISTORIE Začiatkom septembra sa uskutočnil v Banskej Bystrici
už 11. ročník tradičného turistického podujatia pri príležitosti 45. výročia SNP Povstalecká vatra SNP. Turistické trasy Povstaleckej vatry SNP vedú po pamätných miestach bojov viacerých pohorí v okolí Banskej Bystrice, Nízkych Tatier, Kremnického pohoria a Slovenského rudohoria. Zamestnanci a študenti z Farmaceutickej fakulty UK sa na tomto podujatí zúčastňujú od jeho založenia. Organizačný výbor tej to spomienkovej športovej akcie udelil členom n a š e j výpravy za mnohonásobnú účasť, a le a j organizačnú pomoc na tomto podujatí 5 bronzových a 2 strieborné pamätné medaily. Strieborné pamätné medaily udsl í l i priamemu účastníkovi SNP RNDr. Jozefovi Jombíkovi, CSc., a RNDr. Fridrichovi Gre-gáňovi, CSc. Na ú č a s d z radov FaF UK má najväčší podiel Odbor turistiky TJ Slávia Farmaceut a ZV ROH. Do podujatia zapájame pravidelne a j mládež a veľkú pozornosť mu venuje a j vedenie fakulty či RUK, v e d na tomto ročníku nechýbal ani prorektor UK prof. RNDr. J. Čižmárik, CSc. RNDr. Fridrich Gregáň, CSc.
Farmaceutická fakul ta UK
R E K R E Á C I A BEZ P O H Y B U ZV ROH pri LF UK mi pridelil poukaz na týždenný
pobyt v Učebno-výcvikovom zariadení UK Richňava čo som s potešením pri jal, pretože o zariadení som dovtedy počul len dobré správy. Pripájam s a k týmto dobrým chýrom, pretože zariadenie j e vybudované v peknom prostredí, všade a j v okolí j e čistota a poriadok. Stretli sme sa tu s prí jemným a ochotným personálom na čele s vedúcim s. Šrámekom, ktorí veľmi ochotne plnili a chceli plniť želania rekreantov, k e b y . . . Práve to slovo keby ma podnietilo k tomu, že o tom napíšem a tak upozorním zodpovedných pracovníkov na RUK, aby niečo podnikli a zo zariadenia urobili ozajstne učebno-vý-cvikové zariadenie a j po s t ránke rekreačno-športovej.
Mal som smolu, že v čase môjho pobytu nebolo pekné počasie, možnosť pobytu pri vode nulová, zostávala len turistika pre dospelejších účastníkov, horšie na tom boli rekreanti s menšími deťmi. V zariadení neboli žiadne spoločensko-športové hry, športový materiál, spoločens k é hry pre deti. Hoci, a k o s a vy jadr i l vedúci s . Šrámek, nebol by problém prirobiť prístavok pre umiestnenie stola na stolný tenis, resp. vybudovať menšie volejbalové ihrisko a pod. Deťom v takom nečase zostávala jediná možnosť zábavy — televízia!
Viem, že ide o zariadenie nie rekreačné, a le o učeb-no-výcvikové, a le myslím si, že práve v takom zariadení by nemali chýbať možnosti na šporiovanie a pohyb.
Je nám veľmi dobre známe, že UK nemá dostatok takýchto zariadení a a j tie, ktoré máme, sú po športovej s t ránke veľmi zle, resp. vôbec nevybavené. Richňava má na to veľmi dobré prostredie a predpoklady, aby s a stalo veľmi dobrým rekreačno-športovým zariadením UK, ktoré by slúžilo pre rozvoj branno-športovej činnosti zamestnancov UK v lete a j v zime, pretože možnosť vybudovania lyžiarskeho vleku by nebolo problémom.
Ing. Rudolf Nemec, CSc. LF UK Bratislava
Srdečne blahoželáme všetkým učiteľom a pracovníkom Univerzity Komenského, ktorí s a v mesiaci november 1989 dožili významných životných jubileí:
• Rektorát UK a celouniverzitné ústavy: Mária Lacková, Otília Boskovičová, Ján Forai
• Fakulta te lesne j výchovy a športu: Helena Halásová, Anna Bilková, Gejza Mikoczy, MUDr. Emília Thurzo-vá, CSc.,
• Farmaceutická fakul ta : Helena Labudová, Hermína Ondriašová,
• Filozofická fakul ta: doc. PhDr. Jozef Olexa, CSc., Ing. Michal Bako, CSc., doc. PhDr. Štefan Povchanič, CSc., doc. PhDr. Štefan Eliáš, CSc.,
• Lekárska fakulta, Bratislava: PhMr. Božena Gregorová, prof. MUDr. Emil Huraj, DrSc., Magda Schillerová, doc. MUDr. Michal Horňák, CSc., doc. MUDr. Marta Hájková, CSc., Božena Králová,
• Lekárska fakulta, Martin: MUDr. Ivan Fetišov, CSc., Milan Simonides, Katarína Jungwirthová,
• Pedagogická fakul ta: PaedDr. Dušan Sejo, PhDr. Magdaléna Barteltová,
• Právnická fakul ta: PhDr. Tibor Šikula, Justína Pešková,
• Prírodovedecká fakulta: doc. RNDr. Jozef Krcho, CSc., RNDr. Ing. Pavol Pospíšil, CSc.,
• Matematicko-fyzikálna fakulta: Oľga Zajíčková
JUBILEÁ Dňa 10. októbra 1989 sa dožil 70 rokov profesor RNDr.
Marko Švec, DsSc., významný československý matematik. odborník v teórii d i ferenciá lnych rovníc svetového mena a v y n i k a j ú c i vysokoškolský učiteľ, ktorý vychova l celé generácie technikov, prírodovedcov a matematikov.
Po úspešnom ukončení vysokoškolského štúdia na Prírodovedeckej fakul te Slovenskej univerzity v Bratislave r. 1944 vyučoval Marko Švec niekoľko rokov ako stredoškolský profesor na gymnáziu v Topoľčanoch a v Bratislave. V rokoch 1949—1968 pôsobil na Elektrotechnick e j f a k u l t e SVŠT, kde s a s tal r. 1966 vysokoškolským profesorom. Od r. 1968 účinkoval ako profesor na Katedre matematickej analýzy na PF UK a po vzniku Ma-tematicko-fyzikálnej fakulty UK r . 1980 j e profesorom tejto fakul ty a ž podnes. Medzitým úspešne pôsobil niekoľko rokov ako expert UNESCO na Univerzite v Bahii a Brazílii. Bohaté pedagogické skúsenosti uplatnil a j v skr iptách a vysokoškolských učebniciach, ktoré napísal buď sám alebo je ich spoluautorom. Najznámejšie s ú knihy Matematika p r e štúdium technických vied I. a II. diel, ktoré podstatne prispeli k zvýšeniu matematickej kultúry inžinierov a prírodovedcov nielen na Slovensku, a le a j v ce le j ČSSR. V te j to úspešne j tradícii pokračujú a j knihy Obyčajné diferenciálne rovnice a Matematická analýza funkcií reá lne j premennej. Velmi úspešné s ú a j skriptá Integrálne rovnice odmenené Cenou rektora. Vysokú úroveň jeho vedeckej práce dokumentujú početné citácie v odbornej l i teratúre.
Mimoriadny význam pre s lovenskú matematiku má to, že prof. M. Švec už vyše 30 rokov vedie seminár z problematiky obyčajných a funkcionálnych diferenciálnych rovníc. Na tento seminár prichádzajú vedeckí pracovníci, ako a j ašpiranti z celého Slovenska. Prof. š v e c vychoval celý rad ašpirantov.
Na tomto mieste s i aspoň pripomeňme jeho záslužnú činnosť na poli organizácie vedy, členstvo v redakčných radách a rôznych komisiách. Ža vedeckú, pedagogickú prácu a rozsiahlu angažovanosť v spoločenských organizáciách dostal prof. M. Švec rad čestných uznaní a dalších ocenení v rá iane zlatých medailí Univerzity Komenského, MFF UK, PrírF UK, strieborné medaily EF SVŠT a pamätnej medaily SVŠT.
Prof. RNDr. V. Šeda. DrSc.
JUBILEÁ 13. septembra s m e si pripo
menuli šesťdesiatiny prof. dr. Jána Števčeka, DrSc., vedúceho Katedry s lovenske j l iteratúry a l iterárne) v e d y F i lozof icke j fakulty UK, osobnosti, ktorá výrazne spoluvytvára reliéf slovenske j a českos lovenske j ku l túry minu lých desaťročí a v nem a l e j miere je vpísaná tiež d o medzinárodných ku l túrnych vzťahov.
Rodák z Mýta pod Ďumbierom stretol sa v rodnej dedine s učiteľom Františkom Švamnerom, ktorý ho naučil nislen „trivium", a le a j porozumenie pre jemné, zmyslov o bohaté vnímanie a obsažné vyjadrovanie onej nádherne j interferencie energií človeka a sveta, ktore j sa hovorí umenie. „Horčičné semeno" časom vyzrievalo v učňovských rokoch banskobystrického gymnázia a brat i s lavske j f i lozofickej fakul ty predovšetkým do podoby zápasu o vedecké uc'r.openie pociťovanej mohutnosti a možností umenia, a ie nikdy tu nechýbal ani druhý pol — úsilia o umslecké vy jadrenie vlastného videnia v j c í života. Už počas štúdia začal publikovať a pred štvrťstoročím sa verejnosti predstavil prvou monografiou Baladická tvár Františka Švantnera. Asi by nebolo spravodlivé zabudnúť na vtedajš ie impulzy jeho školiteľa prof. Mikuláša Bakoša, ktoré s a natrvalo premie.li do estetického a literárnoteoretického zázemia, spoluvytvárajúceho faktúru Števčekovej vedeckej práce.
Po zrušení Katedry estetiky zakotvil Ján Števček natrvalo na Katedre s lovenskej l iteratúry a l i terárnej vedy a od začiatku sedemdesiatych rokov je a j j e j vedúcim.
Ťažko sa čo i len dotknúť všetkých oblastí, v ktorých zanechal prof. Števček výraznú stopu s v o j e j inšpiratívna; činnosti. Asi nezrátame študentov, ktorých bezprostredne ovplyvnil sugestívnym výkladom l i terárnej problematiky v ich celoživotnej orientácii na n a š e j fakulte, na VŠMU, počas pôsobenia na univerzitách v Budapešti č i Štrasburgu. S vcíakou sa k n e m u h lás i n e j e d n a des iatka domácich i zahraničných ašpirantov. Nemožno tu vymenovať všetky jeho knižné práce, a l e aspoň sa zmienime o dvoch témach, ktoré vyriešil po dlhoročnej bádateľskej činnosti a radom pozoruhodných publikačných medzistupňov a s výsledkom, ktorý m á pre slovens k ú l i erárnu vedu uznávane základnú hodnotu: Lyrizov a n á próza (1973) a Dejiny s lovenského r o m á n u (1989). Z ďaUích treba menovať aspoň knihu Es.etika a literatúra 11977), prinášajúcu koncepčný pohľad na postavy a problémy modernej s lovenskej l i terárnej vedy a estetiky.
Ver3jnosť síce pozná jeho preklady a dramatizácie, a l e zväčša j e j zostáva skrytá jeho kultúrnopolitická činnosť, ktorá neraz presiahla až do kul túrnej diplomacie nášho štátu a v domácich podmienkach v preds ihu podnecovala k presahom s impl i f ikujúcej praxe.
Doc. PhDr. Zdeněk Beran, CSc.
Dňa 2. 10. 1989 sa dožil životného jubi lea 65 rokov prof. MUDr. Túlius Plank, DrSc., prednosta Üstavu patologickej anatómie LF UK a FNs™ v Martine, nositef vyznamenania Za vyal-k a j ú c u prácu, predseda Slovens k e j a českos lovenske j spoloč-nos i patológov.
Prot. Piank ósoDil po promócii na LF UK v Bratislave r. 19:0 v OÚNZ Prešov, k d e bol primárom oddelenia patológie. V jeseni r. 1967 sa po habilitácii s al prednostom martinského ústavu patológie o rok neskôr bol menovaný vedúcim Ka edry patologickej anatómie a súdneho lekárstva LF UK v Martine. Vo funkcii vedúceho katedry pôsobil a ž do r . 1986.
V Mariin vybudoval moderné pracovisko patológie, ktorého vedecko-výskumná a diagnostická činnosť v ob-l a s i patoKgie novorod nca vošla do povedomia česko-s ovenskej a zahraničnej medicíny vy vor ním slovén
k y školy neonatálne patoiótie. Zahraničné ohlasy na mn: hé prio itné výsledky najmä z o tológie a patológie
pľúc novorodenca a z koncepcie určenia stupňa zrelost i novorodenca viedli nielen k početným pozvaniam prof. Plaňka na prednáškové pobyty a kongresy v Anglicku, NSR, Belgicku, Holandsku, Grécku, Indii a vo všetkých kraj inách RVHP, ale a j k jeho menovaniu čestným členom Spoločnosti patológov NDR, ZSSR a MĽR. Vedeckú aktivitu uplatňuje prof. Flank doteraz vo výbore Európskej spoločnosti patológov.
Prof. MUDr. J. Plank vychoval celý rad odborníkov, kiorí pôsobia nielen na jeho materskom pracovisku, a l e a j na iných univerzitných pracoviskách a v lieče'bno-preventívnej praxi. Pod jeho vedením vznikla na martinskom ústave patológie pracovná skupina orientovaná na onkologickú diagnostiku, najmä na komplexnú morfologickú diagnostiku nádorov krvotvorby.
Prof. Plank patrí medzi pedagógov, ktorí sa po celý život s láskou venujú pjdagoHickej práci. Pričinil sa o vybudovania uceleného systému aud iov izuá lne j výučby patológie. Bohaté prednáškove skúsenosti využi a k o spoluautor celoštátnej učebnice patológie a v la s ných skript.
Nepřísluší nám tu zhodnotiť mimoriadne bohatú spoločenskú angažovanosť prof. Plaňka v rôznych stranlr kych a spoločenských funkciách. Za všetky spomeňm; aspoň jeho dlhoročné pôsobenie vo funkcii člen í Predsedníctva Vedeckej rady MZaSV SSR
Dňa 27. októbra sa dožil 65 rokov prof. PhDr Simon Ondruš, CSc., z F i lozof icke j faku l ty UK, predstaviteľ československej jazykovedy uznávaný doma i v zahraničí.
Na FF UK pôsobí prof. Š. Ondruš takmer 40 rokov a za ten čas zastával rozličné funkcie. V rokoch 1961-64 vykonával funkciu prodekana a dekana FF UK. Ako vedúci katedry s lavist ika a indoeuropelstiky, ktorú pomáhal konštituovať pôsobil až do roku X98t>. Je erudovaným učiteľom a uznávaným odborníkom v porovnávac e j s lavist ike a indoeuropt.is ike
Z jeho predchádzajúc ich spoločenských a k t i v » spomeň me, že bol predsedom Slovenského výooru slavistov, č e-nom Vedeckého kolégia SAV p r j Jazykovedu n vedy 0 li eratúre a umení, členom redakčnej rady časopisu Slavica Slovaca a Slavie. V súčasnosti Je č lenom J.izy kovedných spoločnosti n ie len doma, a le a j v zahraničí (Magyar nyelvtudományi társaság, Wiener SprachRfise l ísesaft a Societas l inguistlca Europaea), predsedom komis ie p r e o b h a j o b y kandidátskych a doktorských dizertačných prác v odbore všeobecná jazykoveda a slavistika.
Od začiatku vedeckej činnosti pripisuje osobitný význam profesor Šimon Ondruš metodologickým otázkam. S nimi úzko súvisia jeho sondy do dejín jazykovedy. Významnú úlohu v jeho prácach zohráva porovnávanie, hláskové a lexikálne konfrontácie jazykov, ich príbuznosť i nepríbuznosť a záhada mien a názvov. Etymologický výskum ho vedie k otázkam vzniku slovenčiny 1 staroslovienčiny. Publikoval množs vo štúdií a článkov v zborníkoch a časopisoch, z toho mnohé a j v zahraničných. V množstve recenzií, správ a jubilejných článkov oboznamuje slovenských jazykovedcov s porovnaním a teoretickým dianím v svetovej jazykovede.
Z knižnej tvorby spomeňme učebnicu Ovod do štúdia jazykov (1981 v spoluautorstve s J. Sabolomt, ktorá je napísaná prístupne. Už d l h š í čas pr ipravu je etymologický slovník slovenského Jazyka. S mnohými heslami toho o s ovníka sa slovenskí jazykovedci mali možnosť zoznámiť v podobe štúdií.
Našu porovnávaciu lingvistiku reprezentuje profesor Š. Ondruš na medzinárodných kongresoch, konferenciám a sympóziách.
Za prácu v medzisiovanských stykoch dostal r. 1975 š tn? vyznamenaní? BI'R Klrtl i Metodli a v r. 1980 štátne vyznamenanie PĽR Medal KomlsJl Edukacj l Naro-dowej, Univerzita Komenského mu pred pia iml rokmi udelila zlatú medailu UK.
PhDr. Marta Pančiková, CSc.
NASA UNIVERZITA, spravodal U n i v e r z i t y Komenského » Brat is lave, nos i te tky Radu repub l i k y # Vydáva: Rektorát UK a CSV KSS UK • Adresa: Šafár ikovo nám C B, 818 Ofl Brat is lava • Telef f in : 5 < 4 ' # r e d . ' d n Cka r e d i k ŕ n e i rad y: Dor PhD; l u g t н i z íková CSc., protektorka IJK • Vedúca r e d a k t o r k a PliOr M i r t a Rechtorisová, Ing. Adr iana Suroviaková # rsratická Oprav : Darina Fôldešovú Щ Tlač: Stredné odborné uéi lUte p o l y « r a i oké, Ra ŕ i a n s k a 9(), B r a t i s l a v a • Uzáv.erk.i m k i W é l m in ".ним
8