odborny clanok

03/2011 moderna mechanizacia v pOl'nohospodarslve

Ochrana z nebaJedno z riesenf ukazuje Controlled Traffic

Farming so skratkou CTF. Zakladom pre jehouplatnenieje navigacia a automaticke navadza­nie strojov signaLom GPS. Dalsou nevyhnutnoupodmienkou je totozny rozchod kolies a perma­nentne korajove riadky. Technika sa presuva popoli len po korajoyYch riadkoch. Na zvysnych 2/3povrchu v zavislosti od pracovnej sfrky sa mözepöda prirodzene vyvfjaf. Strategia CTF vyuZfvaskutocnosf, ze 80 % sköd spösobenych zhut­nenfm sa vyskytuje po prvych prejazdoch. Na­sledne jazdy po vytvorenych riadkoch maju nautuzovanie niZSf uCinok ako prvajazda.

SU teda trendy mensieho zhutnovania sostrojmi s hmotnosfou rozdelenou sirokymipneumatikami na väcsiu plochu, ci systemyminimaLneho obrabania pödy a priamej sej­by kontraproduktfvne? Zhutnenie spodnychvrstiev pödy mOle trvaf viac ako 10 rokov. Jemozne zmenif kultivaciu tak, ze sa vrchna vrs­tva pödy möze vyvfjaf?

Satelity pridavaju du pudy vzduch

Lepsi pociatocny yYvoj je bez zhutneniavrchnej vrstvy pödyKonzervacne obrabanie pödy ako sejba do

mulcu Ci priama sejba pozitfvne vplyvaju naznizovanie nakladov na stroje, pracovne silya energie. Knezanedbaternym prfnosom patrfaj zmensenie erozie. Porovnanfm spösobovobrabania pödy orba - konzervacne systemysa zistf, ze v dosahovanf urod ci nakladov naobrabanie pödy su priblizne rovnake. Ziar, to­to nie je staLe. Vzavislosti na pöde, priebehupocasia, predplodine a pestovanej plodine ko­lEu urody pri konzervacnom obrabanf vyrazneviac ako pri klasickych orbovych systemoch.Jednym z dövodov je zhutnenie hornej vrstvypödneho horizontu. Orba alebo hlboke kypre­nie pösobia proti tomuto zhutnovaniu, plytkasejba do mulcu alebo priama sejba sa naprotitomu prejavuju casto zlym pociatocnym vyvo­jom a tvorbou urody. Merania preukazuju, zeobsah kyslfka v pödnom vzduchu pri vlhkej, zlejstrukturovanej pöde möze dosahovaf kritickynfzke hodnoty.

Tento pohl'adje na zeminu odobratu z pozemku obhospodarovaneho ITF dva roky. Drobiaca sa, dobreprerasten6 korenmi 5 mnoistvom d6id'oviek.

Cfm menej prejazdov, tim vöcsf efekt: stupa alebo aspon sa udriuje urod­nos!, co prispieva k lepsej konkurendeschopnosti podniku. Vzhradom k prog­nozovanemu vjvoju svetovej potreby potravfn Ci krmfv pri ich sucasne rastucejcene, sa oplcica udriiavafpozemky vstave, ktory zarucuje ich efektfvne vyuii­tie na pol'nohospodtirsku Cinnosfaj vbuducnosti. Spomocou navtidzadch sys­temova satelitneho signtilu GPS zosttivaju miesta prejazdov - kol'aje sttile narovnakom mieste, coho vjhodouje vöcsfobsah vzduchu vpode. Martin Holpp,Thomas Anken a Oliver Hansel zo Svajciarska sa bliiSie pozreli na moinostitzv. Controlled Traffic Farming - CTF, teda riadeneho pohybu strojov po polio

odborny clanok

Supravy 5 rozlicnou pracovnou sfrkou. Kypric 3 m, sejba 4 m, osetrovanie porastov 20 m, zber 6 m. Naznacnej casti pozemku su vytvorene koraje.

Vyskum a yYvoj systemov riadeneho pohybustrojov po poli zacal pred niekorkymi desiatkamirokov. Pozorovala sa zyYsena infiltracia vody dopödy, kyprejsia struktura pödy, nenarusena yY­mena plynov, znfzena citlivosf na er6ziu, lepsieklfcenie, lepsf yYvoj korenova stabilizacia urodci lepsie prijfmanie zivfn vratane vody a kyslfkav korenovej vrstve. Lepsia struktura pödy zna­mena aj viac kyslfka v pödnom vzduchu. MöZe­me teda ocakavaf mensiu tvorbu N20 - plynuspösobujuceho klimaticke zmeny. Otvorenepödne p6ry tak vplyvaju na znfzene riziko vzni­ku er6zie a odplavovania zivfn. Po poznatkocha yYsledkoch z praxe v Eur6pe vzavislosti od po­dielu takto obhospodarovanej plochy sa zvysujuurody 0 5 az 10 %. Rast rezultuje okrem inehoaj z vysokych urod na plochach, po ktorych sanejazdf a ktore kompenzuju vypadok, resp. znf­zenie urod na kOLajoyYch riadkoch.

Prelom v CTF prisiel poCiatkom 90-tych rokovzavedenfm GPS. S nfm nastala moznosf pres­neho vytycenia riadkov s pravidelnym kazdo­rocnym opätovnym lokalizovanfm. Postrannymucinkom vyuzfvania satelitneho navadzaniav CTF, ale aj v konvencnom pornohospodarstve,je uspora pohonnych hmöt, pesticfdov, hnojfvzminimalizovanfm presahov susednychjazd.

AusträLia vcrF zaujima veduce postavenieStruktura veLkych plöch a mala potreba me­

chanizacie su u nasich protinozcov predurcenepre pouzitie drahych navadzacfch systemov.CTF sa prednostne pouzfva pri kulturach, ktoresa mlatia - obilie, kukurica a proso ako aj cuk­rova trstina a zelenina. Najdölezitejsf aspekt vsemiarfdnych stanovistiach pri pestovanf pseni­ce je pozitfvny prfnos na dostupnosf vody a jejinfiltraciu. Cukrova trstina sa sadf na vlhkych,subtropickych stanovistiach do zahonov. S ria­denym pohybom strojov po poli sa tak zabranu­je zhutneniu pödy fazkymi zberovymi strojmi.Juzne polozeny ostrov od Australie - Tasmania

je so svojou klfmou podobnou tej stredoeu­r6pskej idealny na pestovanie zeleniny. Tu CTFzlepsuje pödnu strukturu a znizuje er6ziu. Vse­obecne kyprejsia pödna struktura znizuje faho­yY odpor techniky a kompaktne kOLajove riadkyzmensuju valiyY odpor. Vzavislosti od pracovnejh(bky sa znizuje potreba sily 020 az 60 %. Na­sledkom tohto möZu podniky praktizujuce CTFpouzfvaf fazne prostriedky s mensfm vykonomako pri standardnom obrabanf pödy. VAustraliisa v sucasnosti systemom CTF obhospodarujeviac ako 3 mil. ha.

Europa dobiehaVnasich podmienkach strednej Eur6py po-

zorovaf niektore paralely. Problematickym jenasadzovanie stale fazsej zberovej technikyvo vlhkych podmienkach. DalSie problemy pri­nasaju zmeny klfmy. Zrazky v zime spösobujuer6ziu a odplavovanie. Vlete sa zas coraz cas­tejsie vyskytuju skody spösobene suchom, stresz horucav Ci silne dazde. Doterajsie skusenos­ti s CTF ukazuju, ze riadeny pohyb po poli je ajza takychto podmienok prfnosom. Pri sejbe domulcu je prekyprena aj hlbsia vrstva pödy a pripriamej sejbe vznika aj v najvrchnejsom hori­zonte dobra pödna struktl1ra.

Na niekoLko tisfc hektaroch vo VeLkej Brita­nii, Dansku a Holandsku sa hodnotf z agrono­mickeho hLadiska zavedenie CTF pri pestovanf

CTF pri pestovanfzeleniny. Rozostup koLiesje tak sirokj ako zahon.

10 moderna mechanizacla YpOl'nohospodarstve 03/2011

zd

odborny clanok

I Forschungsanstalt Agroscope Reckenholz-Tänikon ART, Svajciarsko1 Universität Kassel, Agrartechnik Witzenhausen, Nemecko

MarUn Holpp 1,2,

Or. Thomas Anken 1,

Prof. Or. Oliver Hensel 2

CTF je casfou celkuTrvalo udrzaterne vyuZfvanie pornohospo­

darskej pödy stavia na viacerych zakladoch. 00detailov prepracovane striedanie plodfn s vy­uzfvanfm medziplodfn, konzervacne spösobyobrabania pödy, pouzfvanie sirsfch pneumatiks regulaciou tlaku prispösobeneho aktuaLnemustavu pödy su uz nedostatocne. Neustale stu­pajuci pocet uZfvaterov GPS a navadzania, kto­re dop(na riadeny pohyb strojov po poli, su dobuducnosti prostriedky na setrnyvzfah k pödea zvysovanie pödnej urodnosti.

Riadeny pohyb strojov 5 rovnakjm pracovnym zaberom. Sejba 6 m, osetrovanie 18 m, kombajn 6 m.Nejazdf sa po dvoch tretinach plochy.

sfch pozemkov, na ktorych sa standardne po­uzfvaju stroje so zaberom 3 m, mnozstvo pracvykonaju dodavatersky. Operacie s drahsfmistrojmi ako obrabanie pödy ci zber sa vykona­vaju dodavatersky, prace ako hnojenie aleboochrana rastlfn vo vlastnej rezii, naco sa vyu­zfvaju zhotovene koraje, Cfm odpada potrebavlastnif GPS.

Jednoduchsie to je na trvalych travnych po­rastoch. Väcsie pracovne zabery sa pouzfvaju ajna podnikoch s mensfmi pozemkami. PouzitfmCH sa obmedzf chaoticke osetrovanie a zberna porastoch. podra intenzity zberu na lukacheinf pocet prejazdov az 30 za rok. Podobne akopri priamej sejbe sa po zavedenf CTF pöda stavakyprejsou, zvysuju sa urody a znfzi sa odplavo­vanie Zivfn.

Akj je d'alSi yYvoj CTF?Na nachadzanie spolocnych riesenf spo­

lupracuju vyskumne a poradenske instituciez Verkej Britanie, Holandska, Danska, Nemecka,Ceska, Slovenska a SvajCiarska. Hlavnym cieromje realizacia eTF so standardnymi strojmi bezzmeny rozchodu kolies. Variant priamej sejbyskumaju od roku 2008 v spolocnej studii For­schungsanstalt Agroskope Reckenholz-TänikonART a Agrartechnik Witzen hausen. Na ochranukorajf pouzfvaju techniku so sirsfmi pneumati­kami (kombajny 80 cm a traktory sfrka 65 cm)nahustene na tlak 0,8 az 1 bar. Vöaka moznostizlucenia operacif sa jazdf v korajach dva razy doroka pri obrabanf pödy a zbere, okrem osetrova­nia porastov. Podiel korajf tvon asi tretinu. Tie­to postupy vychadzaju z hypotezy, ze rastliny savyvfjaju podobne v oblasti s mensfmi prejazdmiako pri dnesnych systemoch obrabania a ze nanejazdenej ploche nastava trvale zlepsenie.

Vyhodne väcsie zäberyVseobecne platf, ze pouzfvanfm strojov

s väCSimi zabermi klesa podiel nepojazdenychplöch. Hlavnou strategiou CTF je pouZfvanie 6mzaberov. Na ornej pöde so strukturou men-

obilia, zemiakov a zeleniny ako trvalo pnnos­neo Zavedenie eTF do pornohospodarskej praxevsak prinasa iste obmedzenia. Zdövodu menejzabranej pödy korajami sa orientuje CTF, tak akov AustraLii, na sirsf rozchod kolies. Spravidlaide 0 kombajny. Napravy traktorova navesovsa prepracuju na sfrku 3 az 3,2 ma sfrka pne­umatfk sa zuzi na 40 az 50 cm. Podiel plochy,po ktorej nejazdf technika, sa tak zvYsi na 80 az90 %. To so sebou prinasa urcite nevYhody. Najednej strane dopravne prostriedky s vonkajsousfrkou cez 3,5 m nieje mozne pouzif v cestnejpremavke. Na druhej strane uzke pneumatikymaju nfzku nosnosf a musia byf hustene vyssfmtlakom. Koraje na poliach v zavislosti na druhupödu sa stanu utlacenymi a pösobia ako plochana odplavovanie pödy.

~AGROlnGAgroing Slovensko s.r.o., Pol'na 181, 900 28 Zi~lIesie

tel.: 0911 821 166, e-mail: info@agroing.sk, www.agroing.cz

• pozinkovane silä a zäsobniky, susiarne obilovin, aktivne pyl6nove a kanälove vetranie, prevzdusiiovacie ihly• yYrobne kfmnych zmesi, granulacne a extrudacne Iinky, dopravniky, clsticky, vyuzltie odpadoveho tepla z BPS

03/2011 moderna mechanllacia v pornohospodarslve 11