obsah · vreálnom čase, je neodvolateľná amusí byť zabezpečená jej finalita.platba je...

1

BIATEC, ročník 12, 4/2004

Obsah

ROZHOVORAlica Polónyiová / Postavenie Národnej banky Slovenska v oblasti platobného systému / 2

NA AKTUÁLNU TÉMUdoc. Ing. Tomáš Sabol, PhD. – Ing. Adela Hošková, PhD. – Ing. Michal Šoltés – Ing. Ján Hreňo / Organizácie s priamymi

zahraničnými investíciami a priemyselná integrácia v krajinách strednej Európy / 5

EURÓPSKA ÚNIAdoc. Ing. Vladimír Gonda, PhD. / Inštitucionálna štruktúra Európskej únie / 10

LEGISLATÍVA EURÓPSKEJ ÚNIEJUDr. František Hetteš / Výklad pojmov / 13

POSTREHY – PODNETYJUDr. Anna Nedasová / Bankové záruky na finančné úvery po novom / 14

Alena Groschová / SZRB podporuje výstavbu bytov, rozvoj infraštruktúry a obnovu bytového fondu / 15

PAMÄTNÉ MINCEIng. Dagmar Flaché / Pamätné mince k vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie / 16

TEÓRIAprof. RNDr. Vincent Šoltés, CSc. / Teoretická hodnota forwardového kurzu na cudziu menu a bezriziková arbitráž / 18

PROFILY SVETOVÝCH EKONÓMOVdoc. Ing. Ján Iša,CSc. / JOSEPH ALOIS SCHUMPETER / 20

Z HISTÓRIEIng. Pavol Kyjac / Numizmatické zaujímavosti z pohľadu vývoja peňazí / 26

Z ARCHÍVU NBSMgr. Mária Kačkovičová / Tisovská vzájomná pomocnica / 28

INFORMÁCIEZ rokovania Bankovej rady NBS / Tlačové správy / 29 – 31

Vybrané ukazovatele hospodárskeho a menového vývoja SR / 32

BIATECOdborný bankový časopisapríl 2004Vydavateľ: Národná banka SlovenskaRedakčná rada: Ing. Marián Jusko, CSc. (predseda),

Mgr. Soňa Babincová, PhDr. Eva Barlíková, prof. Ing. Irena Hlavatá, CSc., Ing. Štefan Králik, Ing. Jozef Kreutz, doc. Ing. Jozef Makúch, PhD.,doc. Ing. Anna Pilková, CSc. MBA, Ing. Monika Siegelová, doc. Dr. Ing. Vladimír Valach

Redakcia: šéfredaktorka: Mgr. Soňa Babincová � 5787 2150, fax: 5787 1127

zástupkyňa šéfredaktorky: Ing. Alica Polónyiová � 5787 2153

výtvarná redaktorka: Anna Chovanová� 5787 2152

Adresa redakcie: Národná banka Slovenskaredakcia BIATEC, Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava

Objednávky na inzerciu prijíma redakcia:� 5787 2150e-mail: [email protected]čet vydaní: 12-krát do rokaCena výtlačku: 21 Sk + poštovnéRočné predplatné: 252 Sk + poštovnéTlač: i + i print, spol. s r. o.

Mlynské Luhy 27, 821 05 BratislavaObjednávky na predplatné v SR a do zahraničia,reklamácie, distribúcia:� 5063 3546, fax: 5556 5535

VERSUS, a. s., Expedičné stredisko,Pribinova 21, 819 46 Bratislavae-mail: [email protected]

Termín odovzdania rukopisov: 5. 4. 2004Dátum vydania: 19. 4. 2004Registračné číslo: MK SR 698/92

ISSN 1335 - 0900Foto na obálke: Mikuláš Červeňanský – Pamätné mince

vydané NBS pri príležitosti vstupu SR do EÚ

A full English-language version of this paper is available on the web site of the National Bank of Slovakia:http://www.nbs.skAnglická verzia časopisu je publikovaná na internetovej stránkeNárodnej banky Slovenska: http://www.nbs.sk

Všetky práva sú vyhradené. Akékoľvek reprodukcie tohtočasopisu alebo jeho časti a iné publikovanie vrátane jeho elek-tronickej formy nie sú povolené bez predchádzajúceho písom-ného súhlasu vydavateľa.

V rokoch 1993 až 2002prevádzkovalo medzibanko-vý platobný systém Banko-vé zúčtovacie centrum Slo-venska, a. s. Prečo došlok zmene prevádzkovateľa?

Jednou z podmienok vstupuSlovenska do Európskej úniedefinovanou Európskou komi-siou bolo vybudovanie medzi-bankového platobného systé-mu na princípoch RTGS (RealTime Gross Settlement) preplatby veľkých hodnôt. Podsta-ta RTGS systémov spočívav tom, že každá platba musí byť zúčtovaná samostatne,v reálnom čase, je neodvolateľná a musí byť zabezpečenájej finalita. Platba je finálna, ak je zúčtovaná na účtochv centrálnej banke. Zabezpečenie prevádzkovania systé-mu RTGS je ekonomicky najefektívnejšie, ak ho uskutoč-ňuje centrálna banka. V tom čase ale z poverenia Národ-nej banky Slovenska zabezpečovalo medzibankový pla-tobný systém Bankové zúčtovacie centrum Slovenska, a. s.,ktorého akcionármi boli okrem Národnej banky Slovenskaaj banky a pobočky zahraničných bánk pôsobiace na Slo-vensku. Lenže prevádzkovať dva oddelené platobné systé-my, t. j. RTGS pre platby veľkých hodnôt v Národnej bankeSlovenska a druhý pre platby malých hodnôt v inej inštitú-cii by bolo vzhľadom na podmienky Slovenska veľminákladné. V tomto období prevádzkovateľ medzibankové-ho platobného styku, t. j. Bankové zúčtovacie centrum Slo-venska, a. s., predstavil účastníkom tohto systému a záro-veň aj svojim akcionárom projekt novej verzie medziban-kového platobného styku, ktorý vyžadoval značné investí-cie na obnovu hardvéru, ale aj softvéru systému. Národnábanka Slovenska, vedomá si zodpovednosti za riadenie,koordinovanie a zabezpečenie platobného styku a zúčto-vanie dát platobného styku medzi bankami, už dlhšie ana-lyzovala situáciu v oblasti platobného styku a navrhla novýsystém medzibankového platobného styku s využitím

moderných technológií, ako súčipové karty, digitálny podpis čikryptografické algoritmy, s funk-cionalitou zúčtovania RTGSa s nižšími nákladmi na jehorealizáciu.Tento medzibankovýplatobný systém s názvomSIPS (Slovak Interbank Pay-ment System) bol bankáma pobočkám zahraničnýchbánk prezentovaný aj namimoriadnom valnom zhro-maždení akcionárov Bankové-ho zúčtovacieho centra Slo-venska, a. s., kde akcionárisvojím rozhodnutím podporili

riešenie navrhované centrálnou bankou.

Ako Národná banka Slovenska realizovala tentonáročný projekt?

Projekt medzibankového platobného styku SIPS bolnáročný nielen z pohľadu zabezpečenia plnej funkciona-lity systému, ale aj preto, že vo fázach testovacej pre-vádzky a paralelnej prevádzky bola potrebná účasť všet-kých účastníkov medzibankového platobného styku. Ažpo úspešnom ukončení testovacej prevádzky, ktorej cie-ľom bolo otestovanie prenosu údajov medzi Národnoubankou Slovenska a jednotlivými účastníkmi platobnéhosystému SIPS, bolo možné začať paralelnú prevádzku.Počas paralelnej prevádzky sa denne odsúhlasovalivýsledky zúčtovania SIPS-u s výsledkami zúčtovaniav Bankovom zúčtovacom centre Slovenska.

Ako funguje tento systém a ako je zaistená jehobezpečnosť?

Spracovanie a zúčtovanie platieb prebieha na princí-poch hrubého zúčtovania, prioritné platby spĺňajú princí-py hrubého zúčtovania v reálnom čase. Spracovaniea zúčtovanie platieb prebieha kontinuálne počas dňa na

2 ROZHOVORPOSTAVENIE NBS V OBLASTI PLATOBNÉHO SYSTÉMU


POSTAVENIE NÁRODNEJ BANKY SLOVENSKA V OBLASTI PLATOBNÉHO SYSTÉMU

Jednou z kľúčových funkcií Národnej banky Slovenska je zabezpečenie plynulého a efektívneho fungovania platobných a zúčtovacích systémov v SR a dohľad nad týmito systémami.

Národná banka Slovenska od 1. januára 2003 zabezpečuje prevádzku medzibankového platobnéhosystému SIPS a 1. apríla tohto roku uviedla do prevádzky nový medzibankový platobný systém RTGS.

V tejto súvislosti sme požiadali o rozhovor Ing. Milenu Koreňovú, vrchnú riaditeľku úseku finančného riadenia a platobného styku

Národnej banky Slovenska.

účtoch vedených v Národnej banke Slovenska. Technickysú informácie o stave účtov poskytované účastníkomv 5-minútových intervaloch. Spracovanie a zúčtovanieplatieb je plne automatizované, prenos údajov medziNárodnou bankou Slovenska a účastníkmi medzibanko-vého platobného systému SIPS sa uskutočňuje výhradnev elektronickej forme – prostredníctvom komunikačnéhosystému s názvom BIPS (Basic Interface for PaymentSystem).

Základné typy platieb, s ktorými systém pracuje, súúhrada a inkaso. Platby sa ďalej členia na normálne a prio-ritné. Normálne platby je možné charakterizovať ako„maloobjemové platby“. Spravidla ide o štandardné medzi-bankové a klientske platby, ktoré majú z hľadiska spraco-vania nízku prioritu. Prioritné platby, tzv. veľkoobjemové, súplatby medzibankového peňažného trhu, teda platbymimoriadneho ekonomického významu. Z hľadiska spra-covania majú najvyššiu prioritu, čo znamená, že sú v me-dzibankovom platobnom systéme zúčtované prednostne.Čas prenosu prioritnej platby od účastníka do Národnejbanky Slovenska je približne 3 až 5 minút.

Po spracovaní a zúčtovaní každej jednotlivej prioritnejplatby je odosielateľovi aj príjemcovi prioritnej platbyprostredníctvom komunikačného systému BIPS zaslanázáväzná potvrdenka, ktorá obsahuje všetky údaje potreb-né na identifikáciu prioritnej platby. Medzibankový platob-ný systém SIPS je možné efektívne a jednoducho inte-grovať s platobnými systémami účastníkov s využitím tzv.API (Aplication Program Interface).

Bezpečnosť medzibankového platobného systémuSIPS je založená na vysokom stupni ochrany dát vo všet-kých fázach ich spracovania a zúčtovania, ako aj počasich prenosu medzi Národnou bankou Slovenska a účast-níkmi medzibankového platobného systému. Pri prenosedát sa integrita a autentickosť dát overuje prostredníctvomdigitálneho podpisu. Spracovanie a zúčtovanie platieb jeplne automatizované, prenos medzi účastníkmi sa usku-točňuje v elektronickej forme prostredníctvom komunikač-ného systému BIPS, špeciálného systému určeného naprenos a ochranu údajov v rámci systému SIPS. Pozostá-va z centrálneho uzla, ktorý je umiestnený v Národnejbanke Slovenska a z uzlov na strane jednotlivých účast-níkov. Ich prepojenie je zabezpečené sieťou UNIVERZAL-NET®, privátnou dátovou sieťou vybudovanou a prevádz-kovanou pre potreby Národnej banky Slovenska, určenouna obojsmerný prenos údajov výhradne medzi prevádz-kovateľom platobného systému a jeho účastníkmi.

Aká je poplatková politika NBS?

Cenová politika Národnej banky Slovenska je zamera-ná na plnú návratnosť nákladov za služby poskytovanéprostredníctvom medzibankového platobného systémuSIPS. Každý poplatok uvedený v sadzobníku je podlože-ný cenovou kalkuláciou, ktorá vychádza z ceny obstara-nia medzibankového platobného systému SIPS a reál-

nych nákladov na jeho prevádzku. V zásade rozoznáva-me transakčné, mesačné a jednorazové poplatky.

Jednorazové a mesačné poplatky predstavujú fixnénáklady účastníka za pripojenie do platobného systémua využívanie prenosových liniek. Výška transakčnýchpoplatkov závisí od počtu platieb zaslaných do Národnejbanky Slovenska na spracovanie a zúčtovanie. Je stano-vený základný poplatok za jednu vstupnú položku, ktorýje následne násobený príslušným koeficientom podľatypu platby (normálna, prioritná) a času, kedy platbavstúpila do systému. Základný poplatok za spracovaniejednej vstupnej položky je 0,25 Sk. Poplatok za spraco-vanie prioritnej platby je maximálne 6,25 Sk. Každá plat-ba je spoplatnená len raz, Národná banka Slovenskaneúčtuje poplatky za výstupné položky.

Kto môže byť účastníkom tohto systému?

Účastníkov medzibankového platobného systému SIPSmôžeme rozdeliť na priamych a nepriamych. Banky, poboč-ky zahraničných bánk a iné finančné inštitúcie sú priamymiúčastníkmi medzibankového platobného systému, v Národ-nej banke Slovenska majú vedený vlastný účet na zúčtova-nie platieb realizovaných prostredníctvom tohto systému.V prípade bánk a pobočiek zahraničných bánk tento účetslúži tiež na sledovanie a vyhodnocovanie stanovenýchpovinných minimálnych rezerv. Priami účastníci vykonávajúprostredníctvom medzibankového platobného systémuSIPS vlastné platby a platby svojich klientov. Nepriamymiúčastníkmi systému SIPS sú subjekty pôsobiace v medzi-bankovom platobnom styku ako tzv. tretie strany. Sú tonebankové subjekty, ktoré nemajú v Národnej banke Slo-venska vedený účet na zúčtovanie platieb. Tretie strany súoprávnené debetovať a kreditovať účty priamych účastníkovmedzibankového platobného systému SIPS, avšak nazáklade ich predchádzajúceho písomného súhlasu.

Prístup účastníkov do medzibankového platobnéhosystému SIPS koordinuje a riadi Národná banka Sloven-ska v súlade so zákonom o platobnom styku. Národnábanka Slovenska vydala pravidlá prístupu do medziban-kového platobného systému SIPS. V procese žiadostio vstup do platobného systému sa v rámci zákonom sta-novených náležitostí overujú technické predpoklady žia-dateľa na účasť v systéme. Ak žiadateľ spĺňa stanovenépodmienky, stáva sa účastníkom platobného systému, nazáklade čoho s ním centrálna banka uzatvorí zmluvuo platobnom systéme SIPS a pridelí mu identifikačnékódy pre tuzemský platobný styk.

Efektívne a hladké fungovanie medzibankovéhoplatobného systému je úzko spojené s dostatkomlikvidity v bankovom sektore. Ako sa rieši situácia,keď banky nemajú dostatok likvidity?

Od 1. januára 2003 sme funkcie v rámci systému SIPSrozšírili o poskytovanie vnútrodenných úverov. Znamená

3


ROZHOVORPOSTAVENIE NBS V OBLASTI PLATOBNÉHO SYSTÉMU

to, že banka, ktorá nemá dostatok likvidity, môže v rámcijedného účtovného dňa čerpať bezúročný úver od cen-trálnej banky zabezpečený cennými papiermi s tým, žedo konca účtovného dňa musí tieto prostriedky vrátiť. Keďbanka peniaze do konca účtovného dňa nevráti, vnútro-denný úver sa preklasifikuje na refinančný so stanovený-mi úrokovými sadzbami. Vnútrodenné úvery sa poskytujús cieľom zabezpečiť plynulosť platobného styku, čo jejedna zo základných podmienok fungovania medziban-kového platobného styku.

Vráťme sa ešte k platbám RTGS. Ide o samostatnýplatobný systém, alebo sú oba systémy – SIPSa RTGS – navzájom prepojené?

Medzibankový platobný systém SIPS, ako som už spo-mínala, má zadefinované dva druhy platieb. Sú to nor-málne, bežné platby v rámci medzibankového styku a tzv.prioritné platby. Systém prioritných platieb sa používa naprednostné zúčtovanie objemovo veľkých platieb. Podľaštatistiky za minulý rok tvorili prioritné platby okolo 0,02 –0,03 % z celkového počtu platieb, ale viac ako 25 % hod-noty všetkých platieb. Priemerná hodnota jednej priorit-nej platby bola 460 mil. Sk. Väčšinou slúžili na vysporia-danie bankových obchodov medzi Národnou bankou Slo-venska a komerčnými bankami alebo medzi komerčnýmibankami navzájom.

V podstate už tieto prioritné platby a spôsob ich spra-covania v systéme dali základ platbám v reálnom časepodľa princípov RTGS. Tieto, zjednodušene povedané,polovičné RTGS platby fungovali počas celého roku2003. Národná banka Slovenska tento systém prioritnýchplatieb doplnila o funkciu finality platby a od 1. apríla2004 zaviedla do reálnej prevádzky.

Čiže, aby som to zhrnula, medzibankový platobnýsystém funguje ako jeden systém, ale treba si ho pred-staviť v dvoch rovinách. Jednu časť toho systému tvoriabežné platby, druhú platby RTGS.

Z vašich slov vyplýva, že medzibankový platobnýsystém sa neustále vyvíja. Ako hodnotíte uplynuléobdobie, konkrétne prvý rok prevádzkovania medzi-bankového platobného systému v podmienkachNárodnej banky Slovenska?

Myslím, že prvý rok prevádzkovania medzibankovéhoplatobného systému môžeme po všetkých stránkachvyhodnotiť ako úspešný. Nevyskytli sa problémy, ktoré byohrozili jeho plynulé fungovanie. Jeho úspešnosť doku-mentujú aj štatistické údaje. Napr. v roku 2003 bolov medzibankovom platobnom systéme SIPS 25 účastní-kov, z toho 23 priamych a dvaja nepriami účastníci. Zacelý rok 2003 bolo spracovaných 99 mil. transakcií, čo jenárast o 11 % oproti predchádzajúcemu roku. Celkováhodnota transakcií predstavovala 32 248 756 mil. Sk, čoje nárast o 44 % oproti predchádzajúcemu roku. Nor-

málne platby predstavovali viac ako 99 % počtu a pri-bližne 74 % hodnoty spracovaných transakcií. Priemer-ná hodnota jednej normálnej platby bola 250 tis. Sk.V roku 2003 bolo 248 prevádzkových dní. Denne bolov systéme SIPS spracovaných a zúčtovaných priemerne399 tis. platieb v celkovom objeme 130 035 mil. Sk, pri-čom prostredníctvom súčasného technického vybaveniaje možné za jednu hodinu spracovať a zúčtovať až dvamilióny platieb. Prostredníctvom komunikačného systé-mu BIPS je možné preniesť medzi jedným účastníkoma Národnou bankou Slovenska okolo 230 tisíc platieb zajednu hodinu.

Už iba niekoľko dní nás delí od vstupu Slovenskado Európskej únie. Sme v oblasti medzibankovéhoplatobného styku na porovnateľnej úrovni s ostatný-mi členskými krajinami?

Áno, v uvedenej oblasti sme na porovnateľnej úrovni,čo sa konštatuje aj v hodnotiacej správe vypracovanejEurópskym systémom centrálnych bánk. Systém RTGSje dôležitý pre napojenie krajiny na systém TARGET(Transeuropean Automated Real Time Gross SettlementExpress Transfer System), čo je v podstate systém zúčto-vania platieb veľkej hodnoty pracujúci na princípochRTGS, pokrývajúci európske teritórium. Tvoria ho národ-né systémy RTGS a ich prepojenie, tzv. interlinking net-work. Európska centrálna banka na základe doterajšíchskúseností vyvíja novú verziu systému TARGET, a toTARGET 2 s cieľom zvýšiť jeho efektívnosť a znížiť pre-vádzkové náklady a tým aj poplatky za transakcie.

Ako je to s naším napojením na TARGET?

Veľmi často sa diskutuje o tom, kedy je vhodné pripojiťsa na TARGET. Výbor pre platobné systémy a systémyzúčtovania cenných papierov, ktorý pracuje v rámciEurópskej centrálnej banky, stanovil štyri možností napo-jenia sa na TARGET. Teoreticky sa môžeme napojiť uždňom vstupu do Európskej únie, najneskôr však rok prednaším vstupom do Hospodárskej a menovej únie. Európ-ska centrálna banka stále zdôrazňuje, že by sme malimať najskôr tzv. obchodný dôvod (business case). Zjed-nodušene povedané, pripojiť sa má význam vtedy, keď sato ekonomicky vyplatí. V súčasnosti sa u nás na prevodplatieb do zahraničia používa väčšinou korešpondenčnébankovníctvo. To znamená, že ak by prevody cezTARGET boli efektívnejšie a rýchlejšie, a išlo by o dosta-točné množstvo týchto platieb, asi by bolo vhodné pripo-jiť sa. Ak nie, potom bude vhodnejšie ponechať naše pri-pojenie na neskoršie obdobie. Momentálne túto oblasťanalyzujeme.

Ďakujem za rozhovor. Alica Polónyiová

4 ROZHOVORPOSTAVENIE NBS V OBLASTI PLATOBNÉHO SYSTÉMU


5


NA AKTUÁLNU TÉMUORGANIZÁCIE S PRIAMYMI ZAHRANIČNÝMI INVESTÍCIAMI ...

Článok vychádza predovšetkým z údajov získanýchv rámci medzinárodného vedecko-výskumného projek-tu Integrácia do EÚ a vyhliadky vyrovnávania rozdielovekonomického vývoja v krajinách strednej a východnejEurópy (Productivity Gap), ako aj z materiálov vypra-covaných partnermi v rámci tohto projektu.

Cieľom článku je formulovať odpovede na štyri hlav-né výskumné otázky:

1. Aké sú počiatočné úlohy, resp. aké je postaveniepobočiek nadnárodných spoločností v strednej Európe(SE) vzhľadom na ich materské firmy?

2. V akom vzťahu sú pobočky nadnárodných spoloč-ností v SE k vedeniu nadnárodných spoločnostía k ostatným pobočkám?

3. Aké sú vzťahy pobočiek nadnárodných spoločnos-tí v SE k miestnym firmám a podnikateľskému okoliu?

4. Aké zmeny nastali vo vývoji úloh a právomocípobočiek nadnárodných spoločností v SE?

Koncepčný model je založený na dvoch formáchzvyšovania pozície pobočiek:

• rozšírenie funkcií, t.j. získaním nových právomocía funkcií.

• rozšírenie výrobných radov, t. j. rozšírením rozsahuexistujúcich právomocí prostredníctvom výroby novýchproduktov.

Opísaný koncepčný prístup bol testovaný na údajochzískaných pomocou dvojstránkového dotazníka prefirmy so zahraničnou účasťou vo výrobnom sektore(manufacturing). Dotazníky boli zaslané 2 203 organi-záciám s priamymi zahraničnými investíciami (PZI) vovybraných krajinách (Slovensko, Estónsko, Slovinsko,Poľsko, Maďarsko), vrátilo sa 433 dotazníkov, čo pred-stavuje návratnosť 19,7 %. Najvyšší koeficient návrat-nosti bol v Slovinsku (34,4 %), ďalej na Slovensku(30,2 %), v Estónsku (30,0 %), Poľsku (18,8 %)a Maďarsku (10,6 %).

Najväčší podiel organizácií s PZI, čo sa týka počet-nosti a zamestnanosti, má Poľsko. Z hľadiska sektoro-vej štruktúry medzi krajinami existujú značné rozdiely,reprezentatívnosť vzorky je pomerne nízka čo dopočtu, ale je pomerne vysoká, ak berieme do úvahyzamestnanosť. Reprezentatívnosť medzi krajinami jeznačne rozdielna, väčšina firiem zahrnutých vo vzorke

je strednej veľkosti, podiel veľkých firiem sa zvyšujelen v prípade Poľska a Maďarska, čo je dané veľkos-ťou krajín. Väčšina firiem bola založená v roku 1993alebo pred ním, absolútna väčšina sú firmy v zahra-ničnom vlastníctve. Vo vzorke je viac firiem vyrábajú-cich medziprodukty ako tých, ktoré vyrábajú finálnevýrobky.

Vo vzorke sú zastúpené všetky sektory klasifikácieNACE.

Nezávislosť pobočiek (organizácií s PZI)

Zozbierané údaje umožňujú zistiť, či sú jednotlivéfunkcie plnené len/hlavne pobočkou alebo len/hlavnezahraničným partnerom. Nezávislosť podnikateľskýchpobočkových funkcií je zoskupená do operatívnej,marketingovej a strategickej nezávislosti.

V priemere, ako i za všetky krajiny majú najväčšiunezávislosť (autonómiu) organizácie s PZI v oblastioperatívneho riadenia. Zo štyroch podnikateľskýchfunkcií najväčšiu autonómiu majú pobočky v oblastiúčtovníctva a finančných operácií. V rámci operatívne-ho manažmentu je najnižšia nezávislosť vo všetkýchkrajinách v riadení výrobného procesu. To sa dalo oča-kávať, nakoľko riadenie výrobného procesu v sebezahŕňa aj technologické vylepšenia, čo vyžaduje určitúúroveň zvládnutia moderných technológií.

Najnižšiu úroveň nezávislosti má skupinapodnikateľských funkcií v oblasti stratégie, kde domi-nuje vývoj produktov, čo je podnikateľská funkcia s naj-nižšou samostatnosťou vôbec. V rámci marketingo-vých činností najvyššiu autonómiu má starostlivosťo zákazníka a distribúcia a predaj. Na druhej strane mánajnižšiu autonómiu výskum trhu.

Obvyklé poradie oblastí podnikateľských činností –od operatívnych funkcií s najvyššou nezávislosťou cezmarketingové aktivity až po strategické funkcie s naj-nižšou úrovňou samostatnosti – bolo zistené v trochkrajinách: na Slovensku, v Maďarsko a Estónsku.V Poľsku sú pobočky nezávislejšie v oblasti marketinguako v oblasti operatívneho manažmentu. To môže byťnásledok veľkosti trhu a spôsobu prieskumu trhuv Poľsku.

ORGANIZÁCIE S PRIAMYMI ZAHRANIČNÝMI INVESTÍCIAMI A PRIEMYSELNÁ INTEGRÁCIA

V KRAJINÁCH STREDNEJ EURÓPYdoc. Ing. Tomáš Sabol, PhD. – Ing. Adela Hošková, PhD.

– Ing. Michal Šoltés – Ing. Ján Hreňo

Na základe našich analýz sa dá predpokladať, žeautonómia pobočiek je ovplyvnená aj trhovou orientá-ciou. Čím viac sa pobočka orientuje na domáci trh (t. j.motívom PZI bol prístup na miestny trh, tzv. „market-seeker“), tým väčšiu autonómiu v marketingovýcha čiastočne aj v operatívnych funkciách môžeme oča-kávať. Vhodným príkladom je práve Slovensko. Sloven-ské organizácie s PZI sú najviac orientované naexport, zatiaľ čo poľské na miestny trh. Túto hypotézuvšak môže potvrdiť len hlbšia ekonometrická analýza,nakoľko tieto fakty vzájomne splývajú s ostatnými.

Najvyššiu autonómiu majú pobočky zahraničnýchfiriem v Slovinsku, kde je marketingová nezávislosťtakmer rovnaká ako strategická nezávislosť. Slovinsképobočky majú významne vyššiu autonómiu aj v niekto-rých operatívnych funkciách (operatívny manažment,účtovníctvo a financie).

• Rozdiely v autonómii organizácií s PZI môžu byťvysvetlené odlišnými zdedenými kapacitami a rôznoutrhovou orientáciou pobočiek. Čím sú kapacity poboč-ky vyššie, tým vyššia je aj jej autonómia.

• Autonómia v marketingových a strategických funk-ciách sú navzájom závislé a trhová orientácia pobočieksa líši v závislosti od sektora, ako aj krajiny.

Podrobnejšie za Slovensko

V oblasti rozhodovacích právomocí, resp. zodpoved-ností za jednotlivé oblasti činností môžeme postupnepozorovať pozitívny trend presunu zodpovednosti

zahraničných partnerov do rúk slovenského manaž-mentu, a to vo všetkých oblastiach činnosti s výnimkoutechnického vývoja produktov a strategického plánova-nia.

Kompetencie domáceho manažmentu sú najvyššiev oblasti účtovníctva a finančného manažmentu (86 %),približne rovnaká je situácia v oblasti riadenia výroby(v tejto oblasti v počiatočných fázach vstupu PZI roz-hodoval prevažne zahraničný vlastník). O niečo nižšie(83 %) sú kompetencie slovenského manažmentuv oblasti operačného plánovania. Ďalšie oblasti súusporiadané podľa klesajúcich právomocí slovenské-ho manažmentu: zásobovanie, logistika (76 %), stano-venie ceny produktu, investičné plánovanie, distribúciapredaja (59%), prieskum trhu (51 %).

V ostatných oblastiach je zodpovednosť slovenské-ho manažmentu tiež pomerne vysoká, pohybuje sav intervale 50 – 55 %.

Trhová orientácia a štruktúra dodávateľov

Trhová orientácia pobočiek je významnou veličinoupri pochopení autonómnosti pobočiek v jednotlivýchpodnikateľských funkciách, ako aj spôsobov zvyšova-nia úrovne pobočiek. Zároveň poukazuje na stupeňintegrácie pobočky v rámci nadnárodnej korporácie.Medzi skúmanými krajinami existujú výrazné rozdiely.V prípade troch krajín možno hovoriť o značnej orien-tácii na export: Slovinsko 72,9 % objemu ročnej pro-dukcie, Slovensko 64,4 % a Estónsko 59,8 %. Na dru-

6 NA AKTUÁLNU TÉMUORGANIZÁCIE S PRIAMYMI ZAHRANIČNÝMI INVESTÍCIAMI ...


Podnikateľské funkcie Indikátor autonómie*Spolu** Slovinsko Slovensko Maďarsko Poľsko Estónsko

Riadenie výroby 0,253 0,111 0,199 0,212 0,370 0,262Technologický vývoj 0,353 0,278 0,245 0,396 0,426 0,338Zásobovanie a logistika 0,247 0,194 0,278 0,237 0,268 0,232Účtovníctvo a firemný manažment 0,145 0,083 0,140 0,124 0,165 0,220Autonómia operatívneho riadenia 0,250 0,167 0,216 0,242 0,307 0,263Distribúcia a predaj 0,306 0,319 0,454 0,323 0,201 0,366Propagácia a reklama 0,336 0,333 0,460 0,340 0,282 0,310Služby zákazníkom 0,256 0,305 0,362 0,270 0,181 0,232Marketing 0,373 0,403 0,515 0,352 0,295 0,379Prieskum trhu 0,391 0,463 0,563 0,376 0,287 0,352Autonómia marketingu 0,332 0,365 0,471 0,332 0,249 0,328Stanovenie ceny výrobku 0,363 0,315 0,490 0,335 0,355 0,310Financovanie investícií 0,389 0,269 0,475 0,307 0,412 0,506Vývoj výroby 0,501 0,454 0,643 0,490 0,475 0,447Stratégia manažmentu a plánovania 0,500 0,398 0,580 0,468 0,532 0,482Strategická autonómia 0,438 0,359 0,547 0,400 0,444 0,436

* Indikátory boli vypočítané na základe individuálnych odpovedí podľa nasledujúcich váh: 0 = rozhodovacie právomociv danej oblasti má iba pobočka, 0,3 = hlavne pobočka, 0,6 = hlavne zahraničný investor a 1 = iba zahraničný investor. Čímje indikátor nižší, tým je autonómia pobočky v danej oblasti vyššia.** priemer

Tab. 1 Nezávislosť podnikateľských funkcií v organizáciách s PZI

hej strane je Poľsko, ktoré na domácom trhu predá až67,1 % produkcie, a Maďarsko 52,1 %. Slovinské a slo-venské firmy predávajú väčšinu svojej produkciezahraničnému partnerovi: Slovensko 47,5 % a Slovin-sko 37,1 %. Slovenské pobočky exportujú svojimzahraničným materským firmám trikrát viac produkcieako ostatným zahraničným odberateľom. To potvrdzu-je, že slovinské a slovenské pobočky sú väčšinouorientované na vývoz a sú závislé od materských fi-riem. Oveľa menšia časť exportu ide materskej firmev prípade Poľska, Maďarska a hlavne Estónska. V prí-pade Estónska 30,6 % produkcie ide priamo zahranič-ným odberateľom a len 29,2 % materskej firme. Orien-tácia poľských pobočiek na domáci trh je v súlade s ichvysokou úrovňou nezávislosti v marketingovej oblasti.

Štruktúra dodávateľov je ďalšou významnou veliči-nou pre pochopenie autonómie pobočiek v jednotli-vých podnikateľských funkciách ako spôsobov zvyšo-vania úrovne pobočiek (možnosti boli: dovoz od mater-skej firmy, od iných partnerov v zahraničí, od domácejpobočky materskej firmy, od ostatných domácichdodávateľov). Zároveň poukazuje na stupeň integráciepobočky v rámci nadnárodnej korporácie a jej postave-nie v domácej ekonomike. Na rozdiel od situácie v pre-daji, kde dominuje zahraničný partner, v dodávateľ-ských vzťahoch sú na prvom mieste domáci dodávate-lia (34,4 %), nasledujú ostatní zahraniční dodávatelia(28 %) a až na treťom mieste je zahraničný partner(27,6 %). Na základe uvedeného sa javí, že pobočkymajú väčšiu autonómiu v dodávkach než v predaji.Vyšší export je obvykle spojený s vyššímimportom a naopak. Dôležitým faktorom je ajveľkosť krajiny. Menšie krajiny ponúkajú men-šie možnosti nielen čo sa týka odbytu, alei zásobovania.

Medzi skúmanými krajinami však existujúrozdiely. Slovinské a slovenské pobočky súnadpriemerne zásobované od zahraničnýchdodávateľov, z toho Slovinsko od ostatnýchzahraničných dodávateľov a Slovensko odzahraničného partnera a podpriemerne oddomácich dodávateľov (Slovensko). Na dru-hej strane poľské pobočky sú podpriemernezásobované od ostatných zahraničnýchdodávateľov a maďarské od zahraničného partneraa viac od domácich dodávateľov. Jediným prekvape-ním môže byť, že slovinské pobočky sú zásobovanéhlavne z domácich zdrojov.


Slovensko ako krajinu s malým trhom uprednostňujúzahraniční, proexportne orientovaní investori. V roku2001, za ktorý sa vykonával prieskum, podiel objemu

vývozu organizácií s PZI na celkovom vývoze za Slo-vensko bol 52 % a podiel na celkovom dovoze 45 %(v oboch prípadoch sa jedná o objem bez obchodnýchorganizácií s PZI). Pritom iba podiel vnútropodnikovýchdodávok medzi pobočkami a materskými firmami pred-stavoval pri dovoze 35,2 % a pri vývoze 39,4 % v rámcizahraničnej výmeny. Ide o významný podiel, ktorý savšak z časového hľadiska postupne znižuje zapájanímmalých a stredných podnikov z tuzemska do subdodá-vateľských aktivít, ktoré sústavne rastú. V zásade ideo dôležitú skutočnosť postupného prepájania sa orga-nizácií s PZI s domácim priemyslom a v rámci medzi-národnej výrobnej spolupráce so všetkými pozitívnymivplyvmi, ako je vysoká kvalita a objem výroby, možnosťexportu so zabezpečeným odbytom, zamestnanosť,kvalifikácia a pod.

Nové, veľké investície, ktoré k nám v súčasnosti pri-chádzajú predovšetkým do automobilového priemyslu,dávajú predpoklad ďalšieho aktívneho vývoja v pred-metných súvislostiach integrácie výrobných a obchod-ných vzťahov organizácií PZI so zahraničím a na dru-hej strane aj s tuzemským prostredím výroby a preda-ja.

Vplyv priemyselnej integrácie na miestnepobočky

Výsledky dotazníkového prieskumu pomohli získaťurčitý obraz o dôležitosti a typoch zmien v miestnychpobočkách po vstupe zahraničného kapitálu.

Analýza ukázala dve hlavné črty vo vývoji zmienv organizáciách s PZI. Intenzita zmien je veľmi podob-ná v úrovni produktivity, kvality a technológií. Rozdielyv týchto troch kategóriách nie sú významné, s výnim-kou Slovinska, kde je nižšia úroveň kvality ako prie-merná hodnota za všetky krajiny. Tieto menšie rozdie-ly v rozsahu zmien poukazujú na to, že technologickézlepšenia v krajinách strednej Európy sa stále preja-vujú skôr v oblastiach, ako je kvalita, vzdelávaniea výrobná sféra.

7



Krajina Objem Export Úroveň Úroveň Úroveň predaja produktivity technológií kvality

Spolu** 0,50 0,45 0,56 0,55 0,56Slovinsko 0,61 0,57 0,57 0,51 0,46Maďarsko 0,59 0,39 0,61 0,56 0,56Poľsko 0,46 0,35 0,54 0,58 0,58Estónsko 0,69 0,46 0,56 0,56 0,56Slovensko 0,26 0,57 0,54 0,51 0,60

Tab. 2 Rozsah zmien v organizáciách po vstupe PZI*

*miera zmien: –1 = významné zníženie, – 0,5 = zníženie, 0 = bez zmeny,+0,5 = nárast, +1 = významný nárast** = priemer

Zmeny v predaji a vývoze majú o niečo nižšiu inten-zitu. Vyšší nárast v predaji ako v exporte naznačuje, žepobočky si posilnili pozíciu na miestnom trhu. Výsledkyprieskumu ukazujú významne vyšší rast zmien v pre-daji v Maďarsku a Estónsku a výrazne nižší na Slo-vensku. Na druhej strane slovenské pobočky zazna-menali výrazne vyšší nárast zmien v exporte, ako jepriemer za celú vzorku, a to isté platí aj o úrovni kvali-ty, kde Slovensko dosiahlo najvyšší nárast.


Vývoz podľa jednotlivých sledovaných odborov máprevažne rastúcu tendenciu.Výnimkou je ťažba a úpra-va rúd, ďalej služby, výroba potravín, tlač, výroba neko-vových materiálov, hotelierstvo a spoje. Ostatné odbo-ry sú orientované proexportne. Výrobu smerujú pre-važne svojmu zahraničnému partnerovi, prípadne inýmzahraničným odberateľom. Materské firmy v menšejmiere podporujú vývoz aj tým, že dávajú k dispozíciisvoje zahraničné trhy.

Dovoz a tuzemský nákup podľa jednotlivých dodáva-teľov majú podobné trendy ako vývoz. Podiel dodávokod slovenských dodávateľov v poslednom čase stúpa,čo je pozitívne. Platí to najmä v službách, časti ekono-mického priemyslu, vo výrobe nekovových výrobkov,výrobe kovov, kovových konštrukcií, časti výroby stro-jov, automobilov a výroby nábytku.

V zásade je však dovoz surovín a súčiastok stálevysoký, a to aj v takých odboroch, kde by sa mohli vyu-žívať domáce zdroje.

Vnútorné a vonkajšie zdroje konkurencieschopnosti pobočiek

Konkurencieschopnosť pobočiek môže byť dôsled-kom ich vlastných aktivít, podpory materskej firmy, prí-padne iných vonkajších organizácií. Z výsledkov pries-kumu možno vyvodiť niekoľko záverov:

• Najdôležitejšími zdrojmi konkurencieschopnosti vovšetkých oblastiach (kontrola kvality, manažment, ľud-ské zdroje, výskum a vývoj, patenty a licencie) sú vlast-né aktivity pobočiek a ich vzťahy s materskými firmami.

• Pobočky sú závislé od partnerov (miestnych dodá-vateľov a odberateľov) iba v oblasti riadenia kvality.

• Ostatné pobočky zahraničného partnera a ostatnízahraniční partneri nie sú podstatnejším zdrojom kon-kurencieschopnosti v žiadnej oblasti.

Pri porovnávaní determinantov konkurencieschop-nosti v jednotlivých krajinách s priemerným celkovýmmodelom sa ukazujú dva rozdiely:

1. Slovinský, slovenský a estónsky model sa najviacpodobajú celkovému priemernému modelu. Pritom sitreba uvedomiť, že ide o proexportne orientované kra-

jiny, čo ich robí v oblasti kontroly kvality závislými nie-len od zahraničných materských firiem, ale aj od stá-lych zahraničných dodávateľov a odberateľov.

2. Poľsko a Maďarsko sú menej závislé od partnerovz dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Ich zvýšenáorientácia na miestny trh má za následok, že na kon-trolu kvality majú vplyv viac miestni ako zahraničnídodávatelia a odberatelia. Poľské pobočky sú silnezávislé od materských firiem. Maďarské pobočky súrelatívne menej závislé od materských firiem, zanajdôležitejší faktor konkurencieschopnosti považujúvlastné riadenie kvality.


Vstupom zahraničných investorov všeobecne klesávýznam domáceho výskumu. Najmä v rámci veľkýchkoncernov býva výskum sústredený v materskýchorganizáciách, čo je však celosvetový trend. Typickýmpríkladom je automobilový priemysel, kde potenciálnymodel „slovenského auta“ v súčasnosti nie je reálny.Je tu však šanca rozvíjať finálnu produkciu v štruktúreprogramov, ktoré nadobúdajú sofistikovanejšiu úro-veň. Na druhej strane menšie firmy využívajú ajtuzemský výskum, napr. v niektorých elektrotechnic-kých odboroch, v potravinárskom či papierenskompriemysle.

Zaujímavé sú výsledky prieskumu významu jednotli-vých oblastí pre konkurencieschopnosť firmy (bolapoužitá stupnica 1 až 5, kde 1 – nepodstatné, 2 – málodôležité, 3 – dôležité, 4 – veľmi dôležité, 5 – extrémnedôležité):

• Licencie, patenty – hodnotenie dôležitosti je nižšie,prevažuje hodnotenie dôležité (3), málo dôležité (2).Dôvod je zrejme v tom, že nie vo všetkých organizá-ciách sa využíva forma licencií, prípadne patentov.

• Ľudské zdroje – prevažuje hodnotenie veľmi dôle-žité (4) a dôležité (3). Na základe prieskumu zahranič-ní investori hodnotia pracovnú silu na Slovensku veľmivysoko, najmä z hľadiska technickej úrovne, alev poslednom čase aj v oblasti manažmentu. Pomaly salikvidujú aj jazykové bariéry.

• Manažment firmy – prevažuje hodnotenie veľmidôležité (4) a extrémne dôležité (5), nižšie hodnoteniasa vyskytujú len ojedinele.

Finančná integrácia

Podobne ako v prípade kompetencií v podnikateľ-ských funkciách, aj v tokoch financií sú pobočkyvýznamne závislé do ich vlastných príjmov a mater-ských zahraničných firiem. Situácia je trochu rozdielnaiba v Maďarsku, kde sú domáce zdroje (banky, resp.ostatné firmy) dôležitejšie ako zdroje od zahraničných

8 NA AKTUÁLNU TÉMUORGANIZÁCIE S PRIAMYMI ZAHRANIČNÝMI INVESTÍCIAMI ...


materských firiem. Toto korešponduje s relatívne níz-kou dôležitosťou materských firiem ako zdroja konku-rencieschopnosti pre maďarské pobočky. Využívanieostatných zahraničných zdrojov (mimo materskýchspoločností) na financovanie je najvyššie v Poľsku, čomôžu odrážať relatívne drahé domáce zdroje financo-vania pre poľské pobočky.

Čo sa týka Slovenska, z hľadiska dôležitosti zdrojovfinancovania firmy sú najvyššie hodnotené vlastné príj-my a potom zdroje od zahraničných investorov. Pomer-ne dôležité sú aj ostatné domáce zdroje (banky, firmya pod.). Najnižšie je hodnotené financovanie z inýchdomácich pobočiek zahraničného vlastníka.

Závery

V článku sú prezentované niektoré výsledky medzi-národného prieskumu zameraného na otázky integrá-cie priemyslu na úrovni pobočiek vo vybraných stredo-európskych krajinách.

Z prieskumu vyplýva, že pobočky majú najväčšiunezávislosť v operatívnej oblasti (účtovníctvo a finan-covanie, dodávateľské vzťahy a logistika, operatívaa riadenie výrobného procesu) a najmenšiu v stra-tegických funkciách (cenotvorba, investičné financo-vanie, vývoj produktu a strategický manažment). Ope-ratívna a strategická nezávislosť je najvyššia v Slovin-sku, operatívna nezávislosť je najnižšia na Slovensku.Na základe prieskumu sa domnievame, že autonómiav marketingovej a strategickej oblasti navzájom súvi-sia. Rozdiely medzi skúmanými krajinami môžu byťspôsobené zdedenými kapacitami a trhovou orientá-ciou pobočiek v týchto krajinách.

Priemyselná integrácia prostredníctvom PZI viedlak rastu produktivity práce, technológií a kvality. Roz-diely medzi krajinami v rozvoji týchto troch kategórií súštatisticky nevýznamné.

Hlavné zdroje konkurencieschopnosti pobočiek súkontrola kvality a manažment, nasledujú kvalifikovanépracovné sily a o niečo menšiu dôležitosť má výskuma vývoj, patenty a licencie. To dokazuje, že skúmanépobočky postavili svoju trhovú pozíciu viac na rozvinu-tej výrobe ako na kvalitných technológiách. Najdôleži-tejším zdrojom konkurencieschopnosti sú vlastné akti-vity pobočky, zahraničná materská firma a v oblastikontroly kvality aj členovia dodávateľsko-odberateľské-ho reťazca.

Priemyselná integrácia na Slovensku prešla zaposledných 14 rokov viacerými vývojovými fázami,ktoré môžeme jednoznačne hodnotiť ako pozitívne,a to od jednoduchých foriem vstupu PZI do jednotli-vých organizácií v prvých rokoch (1990 – 1995), ktorésa postupne pretvárali vzájomným poznávaním a zdo-konaľovaním politicko-ekonomického prostredia na

vyspelejšie formy. Dôležitým momentom v súčasnostije prepájanie organizácií s PZI s tuzemskými podnikmi,čo má multiplikačný vplyv na pozitívne pôsobenie PZIna ekonomiku Slovenska.

V organizáciách, v ktorých participujú priame zahra-ničné investície, prípadne ktoré stopercentne vlastniazahraniční vlastníci, nastal výrazný posun k zefektív-neniu predmetnej výroby. Došlo k modernizácii techno-logického zariadenia, zvýšeniu kvality výrobkov a týmaj k zvýšeniu ich akceptovateľnej ceny a ekonomickejefektívnosti výroby, k zvýšeniu kvalifikácie pracovníkov,čiastočnému zvýšeniu miezd, rastu produktivity práce,ako aj celkového objemu výroby, a to predovšetkýmudržaním domáceho trhu a jeho rozšírením o pozíciena zahraničných trhoch, v mnohých prípadoch najmäs prispením zahraničného partnera.

Na záver možno jednoznačne konštatovať, že pria-me zahraničné investície pôsobia prointegračne, a tona národnej i medzinárodnej úrovni, kde pôsobia sti-mulačne pri vyrovnávaní rozdielov vo výrobe a v jejorganizácií.

Použitá literatúra:

1. Hošková, A.: Komparácia vývoja priamych zahranič-ných investícií na Slovensku a v transformujúcich saekonomikách. Národná banka Slovenska, Bratislava2000.

2. Hošková, A.: Prepojenie priamych zahraničnýchinvestícií na domáci priemysel. Národná banka Slo-venska, Bratislava 2001.

3. Hošková, A. – Šestáková, M.: Medzinárodné podni-kanie. Elita, Bratislava 1993.

4. Hunya, G. – Stankovsky, J.: Foreign Direct Invest-ment in Central and East European Countries andthe Former Soviet Union. WIFO – Austrian Institutefor Economic Research, Wienna 2001.

5. EU Integration and the Prospects for the Closure ofthe Productivity Gap. Country Papers, 2003

6. Sabol, T. – Hošková, A.: Priame zahraničné investí-cie v ekonomike Slovenska a ich vplyv v podnikovejsfére. Biatec 1/ 2003, s. 18 – 20.

7. Sabol, M. – Hošková, A. – Šoltés, M. – Hreňo. J.: EUIntegration and the Prospects for the Closure of theProductivity Gap. Košice: Country paper Slovakia,TUKE, 2003.

8. TREND – TOP, Podniky a trhy SR v číslach. Brati-slava, ročenka, Trend, 2001.

9. TREND – TOP, Rok 2001 v slovenskom priemysle.Bratislava, ročenka, príloha časopisu Trend, 2001.

10. TREND – TOP, Rok 2003 v slovenskom priemysle.Bratislava, ročenka, príloha časopisu Trend, 2003.

9



10 EURÓPSKA ÚNIAINŠTITUCIONÁLNA ŠTRUKTÚRA EURÓPSKEJ ÚNIE


Európsky parlament(European Parliament)

Bežný chod Európskeho parlamentu z organizačné-ho hľadiska zabezpečuje v súlade s ustanoveniamirokovacieho poriadku predsedníctvo a 20 stálych výbo-rov. Predseda je volený poslancami na dobu dva a polroka, t. j. na polovicu volebného obdobia. Formálnereprezentuje snemovňu a v mene Parlamentu podpi-suje schválený rozpočet a odsúhlasené legislatívneakty. Činnosť Európskeho parlamentu je organizovanáv rámci výborov, ktoré sú volené tiež na dva a pol roka.Podobne ako v národných parlamentoch sú legislatív-ne návrhy najprv prerokúvané v príslušných výboroch.

Poslanci Európskeho parlamentu sú združení niepodľa národnosti, ale na základe politickej príslušnosti.V Európskom parlamente tak okrem odborných výbo-rov pôsobia aj politické (stranícke) frakcie, ktoré majúkľúčový význam pre rozhodovanie v Parlamente.

Plenárne zasadnutia Európskeho parlamentu sakonajú v Štrasburgu, výbory pripravujúce plenárnezasadnutia a politické skupiny sa stretávajú v Bruselia predsedníctvo sídli v Luxemburgu.

V súčasnosti má Európsky parlament 626 poslan-cov. Amsterdamská zmluva stanovila ako hornú hra-nicu 700 poslancov. Vzhľadom na plánované rozšíre-nie Európskej únie Zmluva z Nice, ktorá vstúpila doplatnosti 1. februára 2003, zvýšila horný limit prepočet členov Európskeho parlamentu na 738.

Spravodajcom Európskeho parlamentu pre Sloven-sko je Jan Marinus Wiersma.

Európsky súdny dvor (European Court of Justice)

Európsky súdny dvor, ktorý patrí k zakladajúciminštitúciám Spoločenstva, predstavuje vrcholný súdny(justičný) orgán EÚ. Je nezávislou inštitúciou; nezá-vislosť sudcov a generálnych advokátov garantuještatút Európskeho súdneho dvora. Podľa neho sú

sudcovia a generálni advokáti neodvolateľní a ichrokovania a zasadnutia sú tajné.

Európsky súdny dvor zasadá v Luxemburgu. Pozo-stáva z 15 sudcov (každý členský štát zastupujejeden sudca) a 9 generálnych advokátov, ktorí súmenovaní vládami členských štátov na šesťročnéobdobie s možnosťou opätovnej voľby. Každé tri rokysa uskutočňuje čiastočná obmena členov Európske-ho súdneho dvora, keď je novo menovaná polovicačlenov (t. j. sedem, resp. osem sudcov a štyria, resp.piati generálni advokáti). Po vstupe do EÚ pripadneSR jeden post sudcu.

Súd riadi predseda, ktorý je volený kolégiom sudcovna tri roky. Sudcov možno odvolať v priebehu ich funkč-ného obdobia len vtedy, ak už nespĺňajú predpokladypre svoju nezávislosť. Pritom ich odvolanie sa môžeuskutočniť len so súhlasom ostatných sudcov, teda nieorgánmi Spoločenstva alebo členskými štátmi.

Úlohou generálnych advokátov je analýza celéhokonania a poskytovanie nestranného a všetky právneaspekty zohľadňujúceho odôvodnenia jednotlivýchprípadov.

Pred Európsky súdny dvor možno predložiť štyridruhy žalôb:

a) žiadosti inštitúcií členských štátov alebo (v niek-torých prípadoch) jednotlivcov o zrušenie právnychaktov prijatých inštitúciami Spoločenstva;

b) žaloby predložené Komisiou alebo členským štá-tom proti inému členskému štátu pre porušeniezáväzkov vyplývajúcich zo zakladajúcich zmlúv a zozmlúv sekundárnej legislatívy;

c) žaloby podané inštitúciami EÚ alebo členskýmištátmi proti Rade alebo Komisii za nečinnosť, ak nepri-jímajú rozhodnutie prikázané právom Spoločenstva;

d) spory medzi EÚ a jej zamestnancami.Európsky súdny dvor zabezpečuje, aby právo Spo-

ločenstva bolo aplikované jednotným spôsobom. Pri-tom plní dve základné funkcie:

• kontroluje, či normy vydávané inštitúciami EÚ súv súlade s obsahom zakladajúcich zmlúv,

INŠTITUCIONÁLNA ŠTRUKTÚRA EURÓPSKEJ ÚNIEdoc. Ing. Vladimír Gonda, PhD.

Nadchádzajúce členstvo SR v Európskej únii od 1. mája 2004 zvýrazňuje a aktualizuje potrebu mať dostatok relevantných informácií o tomto integračnom zoskupení vrátane jeho inštitucionálnej štruktúry. Cieľom príspevku

je priblížiť inštitucionálny rámec Európskej únie a predstaviť hlavné orgány EÚ – Európsku radu,Radu EÚ, Európsku komisiu, Európsky parlament, Európsky súdny dvor, Účtovný dvor (Dvor audítorov)

a Európsku centrálnu banku, ako aj pomocné orgány – Hospodársky a sociálny výbor a Výbor pre regióny.

Pokračovanie z čísla 3/2004

• na žiadosť národných súdov vydáva stanoviská(vyslovuje názory) týkajúce sa správnej interpretáciealebo platnosti opatrení inštitúcií EÚ. Dôležitou súčas-ťou pôsobenia Európskeho súdneho dvora je posky-tovanie jednotného výkladu európskeho práva v rámcicelého Spoločenstva.

Rozhodnutia a interpretácie Európskeho súdnehodvora postupne formujú právo EÚ, ktoré platí v pries-tore celého integračného zoskupenia. Pritom právnenormy EÚ sú nadradené právnym normám jednotli-vých členských štátov; uplatňovanie tejto zásadypomáha riešiť potenciálny nesúlad národných práv-nych noriem a právnych noriem EÚ (Šíbl, s. 41).

Európske právo sa delí na právo komunitárnea právo únijné. Pod komunitárne právo spadajú otázkyZmluvy o Európskom spoločenstve pre uhlie a oceľ,Zmluvy o EHS a Zmluvy o EURATOM. Termín únijnéprávo postihuje integračný vývoj po vytvorení pomy-selného maastrichtského chrámu s troma piliermi.Rozumie sa ním právo II. a III. piliera, ktoré boli konšti-tuované ako medzivládne aktivity členských štátov,a tiež spoločné a záverečné ustanovenia Hlavy I a VIIZmluvy o EÚ (Fiala, s. 345).

Európske právo sa najčastejšie delí na primárnea sekundárne. Primárne právo vymedzuje kompeten-cie nadnárodných orgánov a splnomocňuje ich na čin-nosť. Jeho zdrojmi sú predovšetkým zakladajúcezmluvy (Zmluva o Európskom spoločenstve pre uhliea oceľ, Zmluva o EURATOM a Zmluva o EHS), a ďalejich zmeny a doplnky, ako aj revízie základajúcichzmlúv. Sekundárne (odvodené) právo je obmedzenéna „priestor“ vytvorený primárnym právom. OrgánySpoločenstva môžu prijímať sekundárnu legislatívulen v tých oblastiach, v ktorých sú na to splnomocne-né zmluvami.

K základným princípom aplikácie európskeho právav členských štátoch patrí princíp priameho účinkua princíp nadradenosti. Oba princípy spolu úzko súvi-sia. Princíp priameho účinku znamená, že nariadeniaako nástroj Spoločenstva nevyžadujú ďalšiu imple-mentáciu, t. j. platia bez toho, aby museli byť špeciál-ne transformované do vnútroštátneho práva člen-ských štátov. Princíp nadradenosti európskeho právaznamená prednosť práva Spoločenstva pred vnútro-štátnym právom. V prípade, že vnútroštátne právo nieje v súlade s nariadením, je národná legislatíva „vytla-čená“ týmto sekundárnym aktom.

Účtovný dvor (Court of Auditors)

Účtovný dvor je akýmsi strážcom financií Európskejúnie.Vznikol (až) v roku 1977 ako nezávislý orgán pove-rený kontrolou hospodárenia Spoločenstva. Pri výkoneauditu verejných financií EÚ plní nasledujúce úlohy:

a) kontroluje príjmy Európskej únie,b) kontroluje opodstatnenosť a správnosť výdavkov

Európskej únie,c) kontroluje bezchybnosť a transparentnosť riadenia

finančných záležitostí Európskej únie.Účtovný dvor uskutočňuje kontrolu prostredníctvom

preverovania účtovných dokladov, a to tak v inštitú-ciách Spoločenstva, ako aj v členských krajinácha u príjemcov finančných prostriedkov EÚ. Svojezávery zverejňuje vo výročných správach vydávanýchna konci každého finančného roka.

Zistenia Účtovného dvora sa často dotýkajú spoloč-nej poľnohospodárskej politiky, ktorá naďalej spotre-búva takmer polovicu rozpočtu Spoločenstva, a jepreto najsledovanejšou aktivitou EÚ. V centre pozor-nosti sú tiež finančné prostriedky, ktoré spadajú podštrukturálne fondy. Účtovný dvor kontroluje aj hospo-dárenie Komisie, a tým prispieva k boju proti neefek-tívnemu financovaniu, korupcii a podvodom.

Účtovný dvor predstavuje právnickú osobu, ktorámá 15 členov, po jednom z každej členskej krajiny.Členovia sú menovaní Radou EÚ na základe konzul-tácie s Európskym parlamentom na obnoviteľné šesť-ročné obdobie. Postavenie Účtovného dvora v rámciinštitucionálnej schémy je nezávislé od ďalších orgá-nov Spoločenstva. Na základe Amsterdamskej zmlu-vy z roku 1999 boli rozšírené jeho kontrolné a vyšet-rovacie právomoci, čím sa stal schopným efektívnej-šie bojovať proti podvodom v rámci rozpočtu EÚ.

Európska centrálna banka (European Central Bank)

Európska centrálna banka, ktorej centrála je voFrankfurte nad Mohanom, je v EÚ tiež samostatnouinštitúciou. Jej nezávislosť je zakotvená v Maastricht-skej zmluve. Vzorom pre tvorbu štatútu ECB bolaDeutsche Bundesbank, ktorá bola vždy považovanáza najvýznamnejšiu a najsilnejšiu európsku centrálnubanku a patrila tiež k najviac samostatným centrál-nym bankám sveta. ECB nepodlieha ani exekutíveEÚ, ani ktorejkoľvek z vlád členských krajín.

Európska centrálna banka, ktorá vznikla k 1. 7.1998, riadi menovú politiku eurosystému od začiatkuroku 1999; zodpovedá za vykonávanie jednotnejmenovej politiky, pričom jej prvoradou úlohou jeudržiavanie cenovej stability. Prvou základnou úlohou,ktorú plnila s centrálnymi bankami členských krajín,bolo vytvorenie eurosystému a zavedenie novej spo-ločnej meny. Eurosystém tvoria spolu s ECB národnécentrálne banky krajín eurozóny, t. j. tých členskýchkrajín EÚ, ktoré prijali euro ako svoju národnú menu.V súčasnej dobe sú mimo tohto systému len centrál-ne banky Veľkej Británie, Dánska a Švédska.

11


EURÓPSKA ÚNIAINŠTITUCIONÁLNA ŠTRUKTÚRA EURÓPSKEJ ÚNIE

ECB spolu s centrálnymi bankami všetkých štátovSpoločenstva tvorí Európsky systém centrálnychbánk (European System of Central Banks – ESCB).

Základný kapitál ECB má hodnotu 5 mld. eur, pri-čom akcionármi sú včetky národné banky členskýchštátov EÚ. Ich kapitálová účasť je stanovená podľa ichpodielu na celkovom HDP v rámci EÚ a podľa podie-lu na celkovom počte obyvateľov. Podľa tohto kľúčasú najväčšími akcionármi Európskej centrálnej bankycentrálne banky Nemecka a Francúzska. Členskéštáty sa dohodli, že kľúč, podľa ktorého sa rozdeľujúzisky ECB, sa bude každých 5 rokov prehodnocovať(Sipko, s. 182 – 184).

Najvyšším rozhodovacím orgánom je Riadiaca radaECB (Governing Council), ktorú tvoria guvernéri cen-trálnych bánk členských štátov EMU a členoviaVýkonnej rady ECB (Executive Board). Úlohou riadia-cej rady je definovať a formulovať jednotnú menovúpolitiku vrátane strednodobých cieľov v menovejoblasti, kľúčových úrokových sadzieb a tvorby rezervv Európskom systéme centrálnych bánk. Jej zasad-nutia sa konajú dvakrát mesačne.

Výkonná rada ECB realizuje menovú politiku v súla-de s rozhodnutiami a smernicami, vypracovanýmia prijatými Riadiacou radou ECB, a vydáva zodpove-dajúce inštrukcie pre jednotlivé centrálne banky. Tvo-ria ju prezident ECB, viceprezident a ďaľší štyria čle-novia, ktorí musia pochádzať z niektorého členskéhoštátu ECB a byť všeobecne uznávanými odborníkmis bohatými skúsenosťami z menovej oblasti alebobankovníctva. Menuje ich Európska rada na návrhRady ministrov financií a potvrdzuje ich Európsky par-lament. Po skončení ich funkčného obdobia nie jemožná ich opakovaná voľba. Na zasadnutiach Výkon-nej rady ECB má každý člen jeden hlas. ZasadnutiamRiadiacej rady a Výkonnej rady predsedá prezidentECB alebo v jeho neprítomnosti viceprezident.

Funkčné obdobie prezidenta ECB je 8 rokov.Európska centrálna banka každoročne predkladá

správu o svojej činnosti Európskemu parlamentu,Rade EÚ, Európskej komisii a Európskej rade. Výroč-nú správu predkladá osobne prezident ECB. V prípa-de potreby prezident a ďalší členovia Výkonnej radyECB môžu riešenie jednotlivých problémov konzulto-vať s príslušnými výbormi Európskeho parlamentu.

Poradné orgány EÚ

Popri uvedených hlavných inštitúciách v inštitucio-nálnej štruktúre EÚ existujú aj poradné orgány. K nimpatria predovšetkým Hospodársky a sociálny výbora Výbor pre regióny. Oba poradné orgány nemajúpriamy vplyv na rozhodovací proces, ich stanoviskánie sú záväzné. Majú však právomoc vyslovovať sa

k akejkoľvek otázke. Vzhľadom na to, že sú konzulto-vané v stále sa rozširujúcom okruhu otázok, ichvýznam sa postupne zvyšuje.

Hospodársky a sociálny výbor (Economic andSocial Committee – ECOSOC) bol založený už zmlu-vou o EHS. Je to konzultačný orgán, ktorý sa zaobe-rá širokým spektrom oblastí hospodárskych a spolo-čenských aktivít. Poskytuje konzultácie a poradenstvoinštitúciám Európskej únie, ktoré disponujú rozhodo-vacími právomocami, k dopadom a dôsledkom sociál-nych a zamestnaneckých otázok v kontexte celej EÚ.

Výbor má 222 členov navrhnutých vládami člen-ských štátov a menovaných Radou EÚ na obnovite-ľné štvorročné obdobie, ktorí zastupujú organizáciereprezentujúce zamestnancov, zamestnávateľov, far-márov, obchod, družstvá, tretí sektor, spotrebiteľov,environmentalistov, rodiny atď. Slovensku bude povstupe do EÚ pripadať 9 kresiel v tomto výbore.

Vznik Výboru pre regióny je spojený s prijatímZmluvy o EÚ v roku 1992. Je to nový poradný orgán,ktorý reprezentuje regionálne a lokálne záujmy (auto-rity) v členských štátoch.

Pôvodne bolo určených päť oblastí, ktoré s nímmuseli povinne konzultovať – ekonomická a sociálnasúdržnosť, transeurópske siete v oblasti dopravy,energie a telekomunikácie, verejné zdravie, vzdeláva-nie a mládež, kultúra. Amsterdamská zmluva z roku1999 rozšírila tento okruh o ďalších päť oblastí:zamestnanosť, sociálna politika, životné prostredie,odborné vzdelávanie a doprava.

Výbor má 222 členov a rovnaký počet ich zástup-cov, ktorých na návrh členských krajín menuje Rada.Mandát členov výboru je štvorročný, obnoviteľný a nieje zlučiteľný s funkciou poslanca Európskeho parla-mentu.

Prezident a prvý veceprezident sú volení na 2 rokyčlenmi výboru.

Slovensku bude po rozšírení patriť 9 kresiel vovýbore.

Literatúra:

1. Fiala, P. – Pitrová, M.: Europská unie. 1. vyd. Brno:Centrum pro studium demokracie a kultury, 2003.

2. Sipko, J.: Európska menová únia a euro. Bratislava,ELITA, 1999.

3. Smlouva o Evropské unii. Smlouva o založení Evrop-ského společenství. Praha: Victoria Publishing, 1994.

4. ŠÍBL, D.: Európska únia: minulosť, prítomnosť, bu-dúcnosť. Bratislava, IRIS, 1995.

5. Zahradník, P.: Vstup do Europské unie – přínosya náklady konvergence. 1. vyd. Praha, C. H. Beck,2003.

6. www.euroservis.sk

12 EURÓPSKA ÚNIAINŠTITUCIONÁLNA ŠTRUKTÚRA EURÓPSKEJ ÚNIE


13


LEGISLATÍVA EURÓPSKEJ ÚNIEVÝKLAD POJMOV

Rozhodnutie Rady, ktorá sa stretla v zložení hláv štá-tov alebo vlád 21. marca 2003, o zmene článku 10.2

Štatútu Európskeho systému centrálnych bánka Európskej centrálnej banky

Rozšírenie eurozóny bude viesť k zvýšeniu počtu členovRiadiacej rady Európskej centrálnej banky. V záujme zacho-vania schopnosti Riadiacej rady ECB prijímať účinné a včas-né rozhodnutia v rozšírenej eurozóne bude musieť byť početguvernérov, ktorí majú hlasovacie právo menší ako celkovýpočet guvernérov v Riadiacej rade ECB. Z toho dôvodu sazavádza systém rotácie, ktorý je spravodlivý, účinný a vhod-ný pre prideľovanie hlasovacích práv v Riadiacej rade ECB.Pritom každý člen Výkonného výboru ECB si zachová trvaléhlasovacie právo v Riadiacej rade ECB.

Do zvoleného systému rotácie sa premieta päť základnýchprincípov. Princíp „jeden člen, jeden hlas“ ako základný prin-cíp rozhodovania v Riadiacej rade ECB sa zachováva. Všet-ci členovia Riadiacej rady ECB sa zúčastňujú na jej rokovaníosobne a nezávisle od toho, či majú alebo nemajú hlasova-cie právo. Systém rotácie je schopný prispôsobiť sa rozšíre-niu eurozóny do predpokladaného počtu členských štátov.Bráni teoretickej možnosti, na základe ktorej by guvernéri,ktorí majú hlasovacie právo, boli len z národných centrálnychbánk tých členských krajín, ktoré sa považujú za nerepre-zentatívne z hľadiska hospodárstva eurozóny ako celku.

Guvernéri budú uplatňovať hlasovacie právo s rozdielnouintenzitou v závislosti od veľkosti hospodárstva členskéhoštátu v rámci eurooblasti. Zaradenie guvernérov do skupínzávisí od zaradenia členského štátu na základe ukazovateľas dvoma zložkami, a to veľkosti podielu členského štátu (a) naagregovanom hrubom domácom produkte v trhových cenáchčlenských štátov, ktoré prijali euro, a (b) na agregovanombilančnom úhrne peňažných finančných inštitúcií členskýchštátov, ktoré prijali euro. Pritom 5/6 váhy sa priraďuje hrubé-mu domácemu produktu v trhových cenách a 1/6 váhy agre-govanému bilančnému úhrnu peňažných finančných inštitúcií.

V záujme zabezpečenia hladkého naštartovania tohtosystému jeho ustanovenie prebehne v dvoch etapách.V prvej etape sa guvernéri zaradia do dvoch skupín a tov prípade, keď ich počet bude vyšší ako 15. Zaradenie doskupín sa uskutoční na základe veľkosti podielu členskéhoštátu na agregovanom hrubom domácom produkte v trho-

vých cenách a na agregovanom bilančnom úhrne peňaž-ných finančných inštitúcií členských štátov, ktoré prijali euro.Prvá skupina sa skladá z piatich guvernérov a druhá skupi-na zo zostávajúcich guvernérov. Frekvencia hlasovacíchpráv guvernérov zaradených do prvej skupiny nebude nižšiaako frekvencia hlasovacích práv guvernérov druhej skupiny.Pritom prvej skupine sa priradia štyri hlasy a druhej skupine11 hlasov. Keď do eurooblasti vstúpi veľký počet novýchčlenských štátov, t. j. počet guvernérov bude vyšší ako 21,títo budú zaradení do troch skupín podľa uvedených kritérií.Prvá skupina sa skladá z piatich guvernérov a priradia sa jejštyri hlasy. Druhá skupina sa skladá z polovice celkovéhopočtu guvernérov a priradí sa jej osem hlasovacích práv.Tre-tia skupina sa skladá zo zostávajúcich guvernérov a priradiasa jej tri hlasovacie práva. Pritom guvernéri v každej skupi-ne majú hlasovacie právo rovnako dlhý čas.

Veľkosť alebo zloženie skupiny sa upraví zakaždým, keďsa agregovaný hrubý domáci produkt v trhových cenáchupraví podľa čl. 9.3 Štatútu Európskeho systému centrál-nych bánk a Európskej centrálnej banky alebo keď sa zvýšipočet guvernérov.

Právo voliť sa uplatňuje osobne. V procedurálnom poriad-ku môže byť upravené, že členovia Riadiacej rady ECB môžuhlasovať prostredníctvom telekonferencie. Ak sa člen Riadia-cej rady ECB nemôže dlhšie zúčastňovať na jej rokovaní,môže vymenovať svojho náhradníka ako člena Riadiacejrady ECB. Ak sa neustanovuje inak, Riadiaca rada ECB konána základe jednoduchej väčšiny členov s hlasovacím prá-vom. V prípade rovnosti hlasov rozhoduje hlas prezidenta.

Aby mohla Riadiaca rada ECB zasadať, musí sa dosiah-nuť kvórum dvoch tretín členov s hlasovacím právom. Ak sakvórum nedosiahne, predseda môže zvolať mimoriadnezasadanie, na ktorom sa rozhodnutia môžu prijať bez ohľa-du na kvórum.

Toto rozhodnutie Rady Európskej únie musí byť ratifikova-né všetkými členskými štátmi v súlade s ich ústavnými po-žiadavkami.

Uvedenou problematikou sa zaoberá aj odporúčanieEurópskej centrálnej banky pre rozhodnutie Rady EÚo zmene článku 10.2 Európskeho systému centrálnych bánka Európskej centrálnej banky (Úradný vestník Európskejúnie ECB/2003/1, 2003/C 29/07).

Spracoval JUDr. František Hetteš

LEGISLATÍVA EURÓPSKEJ ÚNIE

VÝKLAD POJMOV (POKRAČOVANIE)

Zásada nediskriminácie je vyjadrená v článku 12 Zmlu-vy o založení Európskeho spoločenstva (Amsterdamskéznenie), podľa ktorého v rámci pôsobnosti tejto zmluvy a prirešpektovaní jej osobitných ustanovení akákoľvek diskrimi-nácia na základe štátnej príslušnosti je zakázaná. Postupomuvedeným v článku 251 uvedenej zmluvy môže Rada Európ-skej únie prijímať pravidlá o zákaze takejto diskriminácie.

Zásada jednej licencie alebo vzájomného uznávaniabankových licencií zabezpečuje banke vykonávajúcejbankové činnosti na základe povolenia v jej domovskej kra-jine členského štátu EÚ vykonávať buď priamo, alebo pro-stredníctvom pobočky bankové činnosti na celom územíEurópskej únie.

Zásada minimálnej harmonizácie sa uplatňuje pri trans-pozícii právnych aktov EÚ, podľa ktorej vnútroštátne právneakty nesmú byť miernejšie ako právne akty EÚ.

14 POSTREHY – PODNETYBANKOVÉ ZÁRUKY NA FINANČNÉ ÚVERY PO NOVOM


Predstavenstvo Slovenskej záručnej a rozvojovejbanky, a. s., schválilo na svojom zasadnutí (2. 12.2003) Všeobecné podmienky Slovenskej záručneja rozvojovej banky, a. s., na poskytovanie bankovýchzáruk na finančné úvery, hlavné princípy novéhozáručného mechanizmu a nový sadzobník poplatkovza vystavenie bankovej záruky na finančné úvery.

Príjemcami bankovej záruky sú fyzické a právnickéosoby podnikajúce podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákon-níka, mestá a obce a v osobitných prípadoch aj právnickéosoby zriadené podľa Občianskeho zákonníka, resp. oso-bitných zákonov. Žiadosť o poskytnutie bankovej zárukybude klient aj naďalej podávať prostredníctvom úverujú-ceho peňažného ústavu.

Dva druhy bankových záruk

Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., (SZRB)bude poskytovať dva druhy bankových záruk. Aj naďalejmožno poskytovať bankové záruky podľa doterajších prin-cípov plnenia z vystavenej bankovej záruky, označované-ho ako banková záruka s priamym zabezpečením, s čias-točnou úpravou znenia textu záručnej listiny. Takúto ban-kovú záruku je možné vystaviť do výšky 65 % istiny úveru,maximálne do výšky 15 mil. Sk, s dobou platnosti do 6rokov pre poľnohospodárske subjekty a do 5 rokov preostatných podnikateľov. V prípade využitia tohto typu ban-kovej záruky SZRB, bude banka od klienta spravidlapožadovať zabezpečenie svojej prípadnej budúcej pohľa-dávky niektorým zo zabezpečovacích inštitútov. Pokiaľbudú splnené podmienky na plnenie z vystavenej banko-vej záruky, SZRB poskytne plnenie z bankovej zárukyv lehote do 60 dní od doručenia kompletnej výzvy.

Súčasne došlo k úprave sadzobníka poplatkov za vysta-venie bankovej záruky tohto typu, ktorý uhrádza klient jed-norazovo pred vystavením záručnej listiny.

Banková záruka vystavená podľa nových princípov jeoznačovaná ako banková záruka s nepriamym zabezpe-čením. Pred vystavením prvej bankovej záruky tohto typuje potrebné uzatvoriť s úverujúcim peňažným ústavom,v ktorého prospech má byť banková záruka vystavená,Zmluvu o spoločnom postupe, rámcovo upravujúcu vzá-jomné práva a povinnosti. Takúto bankovú záruku jemožné vystaviť do výšky 70 % istiny úveru, maximálne dovýšky 30 mil. Sk, s dobou platnosti do 10 rokov. Pri takej-to bankovej záruke si SZRB nebude svoju prípadnú bu-dúcu pohľadávku zabezpečovať zriadením záložnéhopráva, ani iným spôsobom, čím okrem iného klient ušetrí

na poplatkoch súvisiacich s ich zriaďovaním. SZRB budemať však nárok na podiel z výťažku zo speňaženia zabez-pečovacích inštitútov úverujúceho peňažného ústavu, a tovo výške zodpovedajúcej zaručenému percentu. Pokiaľbudú splnené podmienky na plnenie z vystavenej banko-vej záruky, SZRB poskytne úverujúcemu peňažnémuústavu do 45 dní od doručenia výzvy zúčtovateľnú zálohuvo výške zaručeného úveru, ktorá sa v prospech SZRBneúročí. Ako plnenie z bankovej záruky ju môže úverujúcipeňažný ústav použiť po uplynutí troch rokov od jej zasla-nia okrem prípadov vymenovaných v záručnej listine, keďje možné použiť zúčtovateľnú zálohu aj pred týmto termí-nom (napr. pri zamietnutí vyhlásenia konkurzu pre nedo-statok majetku, zrušení konkurzu po splnení rozvrhovéhouznesenia, zastavení exekúcie pre nedostatok majetku).

Záleží teda väčšinou na úverujúcom peňažnom ústave,ako rýchlo dokáže uskutočniť všetky právne kroky súvisia-ce s vymáhaním pohľadávky, aby získal právny titul na pou-žitie zúčtovateľnej zálohy ako plnenia z bankovej záruky užpred uplynutím trojročnej lehoty. Počas tohto obdobia jeúverujúci peňažný ústav povinný vymáhať pohľadávkua speňažovať majetok klienta, príp. ručiteľa a výťažok pou-žiť spôsobom uvedeným v záručnej listine. Pri úhrade istinyz takto získaných finančných prostriedkov zašle úverujúcipeňažný ústav SZRB zo zúčtovateľnej zálohy čiastku rov-najúcu sa percentu, v ktorého výške SZRB vystavila ban-kovú záruku. Na prípadnej strate sa bude SZRB podieľaťtakým percentom, vo výške akého poskytla bankovú záru-ku, okrem prípadov, ak sa v trojročnej lehote nepodarilospeňažiť majetok alebo použiť výnos zo speňaženia majet-ku na splatenie istiny. V takom prípade môže byť strataSZRB vyššia. Poplatok za vystavenie bankovej záruky ajv tomto prípade uhrádza klient jednorazovo pred vystave-ním záručnej listiny a jeho výška je nižšia ako pri využitíprvého typu bankovej záruky. Oproti doterajšiemu stavubude pri vystavení bankovej záruky tohto typu v trvaní do 4rokov výška poplatku podstatne nižšia ako pri bankovýchzárukách podľa doterajšieho sadzobníka poplatkov.

Poľnohospodárske subjekty, ktorým sa bude poskytovaťbanková záruka v rámci programov Ministerstva pôdo-hospodárstva SR, budú pri obidvoch typoch bankovejzáruky zvýhodnené oproti ostatným podnikateľom nižšousadzbou poplatku. Napr. za bankovú záruku podľa nové-ho záručného mechanizmu s platnosťou do jedného rokazaplatí klient jednorazový poplatok vo výške 0,7 % oprotidoteraz platnému poplatku vo výške 1 %, za dvojročnúbankovú záruku zaplatí 1,0 % oproti 1,5 %. Výška poplat-ku pri dlhšie trvajúcich bankových zárukách sa síce čias-točne zvýšila, ani zďaleka však nedosahuje komerčnú

BANKOVÉ ZÁRUKY NA FINANČNÉ ÚVERY PO NOVOM

JUDr. Anna Nedasová, Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s.

sadzbu, ktorá by pokrývala náklady SZRB súvisiace s prí-padným plnením z bankovej záruky.

Všeobecné podmienky SZRB na poskytovanie banko-vých záruk na finančné úvery sa vzťahujú predovšetkýmna malých a stredných podnikateľov. Na poskytovaniebankových záruk veľkým klientom na projekty, ktorémajú charakter projektového financovania (napr. infra-štrukturálne a environmentálne projekty), sa vzťahujúprimerane. Týmto klientom je možné poskytnúť bankovúzáruku podľa doterajšieho mechanizmu, ako aj podľanového mechanizmu, a to až do výšky 200 mil. Sk.

V týchto prípadoch je možné individuálne dohodnúť oso-bitné podmienky (napr. percento poskytnutej bankovejzáruky, výšku poplatku, dobu platnosti bankovej zárukya pod.), čo však podlieha schváleniu PredstavenstvomSZRB.

Udelenie výnimiek z vyššie uvedených zásad, ktoré súpremietnuté do Všeobecných podmienok Slovenskejzáručnej a rozvojovej banky, a. s., na poskytovanie ban-kových záruk na finančné úvery, je v kompetencii Pred-stavenstva SZRB.

15


POSTREHY – PODNETYSZRB PODPORUJE VÝSTAVBU BYTOV ...

SZRB PODPORUJE VÝSTAVBU BYTOV, ROZVOJINFRAŠTRUKTÚRY A OBNOVU BYTOVÉHO FONDU

Alena Groschová, Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s.

Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., (SZRB)sa v dňoch od 30. marca do 3. apríla 2004 už tradičnezúčastnila na medzinárodnom veľtrhu stavebníctvaCONECO 2004. V rámci sprievodného programuSZRB pripravila pre návštevníkov seminár „Podporamalého a stredného podnikania“, na ktorom informo-vala verejnosť o nových produktoch.

SZRB má vo svojom produktovom portfóliu niekoľkoprogramov podporujúcich rozvoj bytovej výstavby, miest-nej infraštruktúry a obnovu bytového fondu.

Prostredníctvom záručného programu štátnej pomocirozvoja bytovej výstavby sú vytvorené podmienky nielenna rozvoj bytovej výstavby, ale aj obnovu bytového fondu.Záruka sa vzťahuje na projekty výstavby a dostavby bytov,prestavby nebytových priestorov na byty, výstavbu a do-končenie vodovodu, kanalizácie, ciest a chodníkov, plynua elektrickej energie, ktorá podmieňuje užívanie bytovv bytových domoch a rodinných domoch. Záruka je tiežurčená na opravu, modernizáciu a rekonštrukciu spoloč-ných častí, zariadení a príslušenstva bytových domov.

Úverový program Rozvoj II – byty umožňuje financovaťaž 80 % projektových nákladov pri výstavbe, rekon-štrukcii, modernizácii a renovácii bytov a rodinnýchdomov. Maximálna výška úveru je 80 miliónov korún.Splatnosť úveru je stanovená na 15 rokov, vrátane 2 rokovodkladu splátok istiny. Úver je realizovaný buď priamov SZRB za priemernú úrokovú sadzbu 8 % p.a. aleboprostredníctvom komerčnej banky pri úrokovej sadzbe3,9 % p.a. + marža komerčnej banky.

Ďalším úverom realizovaným cez komerčné banky jeÚverový program Rozvoj II – MSP s úrokovou sadzbou3,5 % p.a. Program dáva možnosť malým a stredným pod-nikateľom, ale aj mestám a obciam, prefinancovať svojestrednodobé a dlhodobé investície do výšky 75 %z oprávnených nákladov. Mestá a obce môžu prostredníc-tvom tohto programu financovať napríklad rozvoj mestskej

a miestnej infraštruktúry. Maximálna výška úveru je 60miliónov korún pri splatnosti 10 rokov. Pre obce, bytovédružstvá, spoločenstvá vlastníkov bytov a developerov jek dispozícii úverový Program financovania infraštruktúryobcí a výstavby bytov pre ľudí s nízkymi príjmami prost-redníctvom pôžičky z Rozvojovej banky Rady Európy(variant A). Prostredníctvom úveru je možné financovať50 % obstarávacích nákladov za predpokladu, že žiadateľúveru získal na obstarávacie náklady štátnu dotáciu. Úve-rové zdroje musia byť použité na výstavbu nájomnýchbytov, prestavbu nebytových priestorov na nájomné byty,výstavbu ubytovní a ubytovacích zariadení sociálnych slu-žieb, ktoré majú charakter nájomného bývania a budova-nie technickej infraštruktúry.

Úver na rozvoj bytovej výstavby a miestnej infraštruktú-ry je však možné čerpať aj v rámci Všeobecných podmie-nok pre poskytovanie priamych úverov.

Obciam a samosprávam uchádzajúcim sa o podporu zoštrukturálnych fondov EÚ v rámci „Operačného programuZákladná infraštruktúra“, ktorý má prispieť na zlepšenieobčianskej infraštruktúry v regiónoch v rámci verejnéhosektoru (školstvo, zdravotníctvo, sociálna starostlivosťa kultúra), ponúka SZRB výhodné investičné a prevádz-kové úvery ako formu získania vlastných zdrojov.

Dlhodobý investičný úver môže obec, resp. samosprá-va, získať vo výške minimálne 5 % z oprávnených nákla-dov projektu. Splatnosť úveru je do 10 rokov, úrokovámiera je 6,1 % p.a. Odklad splátok istiny je 1 rok. Poplatokza vystavenie úveru sa pohybuje do 1 % z výšky úveru.

Krátkodobý až strednodobý prevádzkový úver, slúžiacina preklenutie časového nesúladu medzi úhradou faktúrya refundáciou zo štrukturálnych fondov, na predfinanco-vanie, ako aj na úhradu neoprávnených nákladov (DPHa iné), poskytne SZRB vo výške 20 % oprávnených nákla-dov projektu. Splatnosť úveru je do 2 rokov, úroková mieraje na úrovni 6,5 % p.a. Poplatok za vystavenie úveru je do1 % z výšky úveru.

16 PAMÄTNÉ MINCEPAMÄTNÉ MINCE K VSTUPU ...


Prvého mája 2004 sa uskutoční najväčšie rozširova-nie Európskej únie v jej histórii a k doterajším 15 člen-ským krajinám pribudne desať nových – Cyprus,Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta,Poľsko, Slovensko a Slovinsko.

Vstup do Európskej únie je významným medzníkomv histórii Slovenska a naplnením jedného zo základ-ných cieľov jeho dlhodobých integračných snáh, kuktorým sa hlási od svojho vzniku. Krajina sa stanesúčasťou spoločenstva moderných úspešných európ-skych štátov, založeného na zásadách slobody, demo-kracie, rešpektovaní ľudských práv a slobôd, ktoréhozákladným cieľom je podporovať udržateľný a vyváže-ný ekonomický a sociálny pokrok.

Európska únia je výsledkom procesu zjednocovaniaEurópy, ktorý sa začal po druhej svetovej vojne. Jej his-torickými predchodcami boli Európske spoločenstvopre uhlie a oceľ z roku 1951, Európske spoločenstvopre atómovú energiu a Európske hospodárske spolo-čenstvo, ktoré vznikli v roku 1957. K zakladajúcim štá-tom týchto spoločenstiev – Belgicku, Francúzsku,Holandsku, Luxembursku, Nemecku a Taliansku – sapostupne pridali Dánsko, Írsko, Veľká Británia (1973),

Grécko (1981), Španielsko, a Portugalsko (1986), Fín-sko, Rakúsko a Švédsko (1995). Názov Európska úniabol prijatý vo februári 1992, keď bola v Maastrichtepodpísaná Zmluva o Európskej únii, ktorá po ratifikáciivstúpila do platnosti v novembri 1993.

Pri príležitosti vstupu Slovenskej republiky do Európ-skej únie pripravuje Národná banka Slovenska vyda-nie dvoch pamätných mincí – pamätnej bimetalovej(zlato a paládium) mince netradičného päťuholníkové-ho tvaru s nominálnou hodnotou 10000 Sk a pamätnejstriebornej mince s nominálnou hodnotou 200 Sk.

Na výtvarné návrhy oboch pamätných mincí boliv júli 2003 vyhlásené verejné anonymné súťaže. Témavstupu Slovenska do EÚ sa ukázala ako veľmi nároč-

ná na výtvarné stvárnenie. Súťaže na bimetalovúmincu sa zúčastnilo len 6 autorov, riešenie dvestoko-runáka navrhlo 9 autorov. Obe súťaže boli neúspešnéa žiadna z predložených prác nebola ocenená prvou,druhou alebo treťou cenou, ani navrhnutá na realizá-ciu. Na výtvarný návrh pamätnej dvestokorunovejmince bola vyhlásená opakovaná verejná anonymnásúťaž. Vzhľadom na to, že na prípravu razby a samot-nú razbu bimetalovej mince päťuholníkového tvaru je

PAMÄTNÉ MINCE K VSTUPU SLOVENSKEJ REPUBLIKYDO EURÓPSKEJ ÚNIE

Ján Černajrealizovaný reverz

Štefan Novotnýrealizovaný averz

Pamätná bimetalová minca 10 000 Sk

potrebný dlhší čas v porovnaní soštandardnou okrúhlou mincou, bolana jej výtvarný návrh vypísaná užšiasúťaž. Na účasť boli vyzvaní desiatinajúspešnejší autori slovenskýchpamätných mincí (v zátvorkách je prijednotlivých autoroch uvedený početdoteraz realizovaných pamätnýchmincí) – Mgr. art. Patrik Kovačovský(11), Ing. Milan Virčík (8), MiroslavRonai (7), Štefan Novotný (4), akad.soch. Vojtech Pohanka (4), akad.soch. Imrich Svitana (3), akad. soch.Michal Gavula (2), Pavel Károly (2),Mária Poldaufová (2) a Ján Černaj (2,jedna ešte nebola emitovaná). Účasťskúsených medailérov a tvorcovmincí umožnila stanoviť podstatnekratší termín uzávierky v porovnanís opakovanou verejnou anonymnousúťažou.

Pamätná bimetalová minca 10 000 Sk

Užšej súťaže na výtvarný návrh mince sa zúčastnilideviati z desiatich vyzvaných autorov, nezúčastnil saIng. Milan Virčík. Súťaž vyhodnotila odborná komisiav novembri 2003 a na realizáciu odporučila kombiná-ciu výtvarných návrhov dvoch kremnických medailé-rov Štefana Novotného a Jána Černaja. Výtvarnýnávrh averzu autora Štefana Novotného zaujal komi-siu dynamickým zobrazením motívu. V centre minco-vého poľa je umiestnený štátny znak Slovenskejrepubliky obklopený symbolom EÚ – dvanástimi dokruhu usporiadanými hviezdami, ku ktorým je na roz-hraní dvoch kovov v ďalšom kruhu vkomponovanýchdesať hviezd symbolizujúcich pristupujúce krajiny. Navýtvarnom návrhu reverzu autora Jána Černaja komi-sia ocenila vhodne zvolený motív mapy zjednocujúcejsa Európy s dátumom vstupu Slovenskej republiky doEurópskej únie – 1. 5. 2004. Mapu, rovnako ako štát-ny znak na averze, obklopuje dvanásť v kruhu uspo-riadaných hviezd.

Minca tvaru päťuholníka so zaoblenými stranamia priemerom opísanej kružnice 40,0 mm má hmotnosť24,8828 g. Je vyrazená zo základnej päťuholníkovejpaládiovej platničky, do stredu ktorej je vložená okrúh-la zlatá platnička s priemerom 23 mm. Hmotnostnéparametre boli stanovené tak, aby sa obsah drahýchkovov v minci viazal na diely troyskej unce. Paládiovái zlatá platnička sú z rýdzeho kovu a každá má hmot-nosť 12,4414 g, čo je 2/5 unce. Hrana mince je hlad-ká. Mincu vyrazila Mincovňa Kremnica len v špeciál-nom, tzv. proof vyhotovení v náklade 7 200 kusov.

Pamätná strieborná minca 200 Sk

Vyhodnotenie opakovanej verejnej anonymnej súťa-že na výtvarný návrh mince sa uskutočnilo v decembri2003. Do súťaže predložili ôsmi autori osem prác, čoje pomerne nízky počet, a opätovne sa potvrdila zloži-tosť stvárnenia zadanej témy. Odborná komisia odpo-ručila na realizáciu výtvarný návrh Mgr. art. PatrikaKovačovského, ktorý vyhodnotila ako najvýstižnejšía najvyváženejší. Návrh získal v súťaži druhú cenu. Naaverze i reverze autor použil na zobrazenie témy vše-obecne zrozumiteľný symbol brány. Na averznej stra-ne je brána s dvanástimi do kruhu usporiadanýmihviezdami, symbolizujúca otvorený vstup do EÚ, nareverznej strane je do brány vložená silueta mapy Slo-venskej republiky, symbolizujúca vstup Slovenska doEÚ. Zvolené motívy sú harmonicky doplnené vhodnevybraným a rozmiestneným písmom.

Tretiu cenu získal návrh akad. soch. VojtechaPohanku, ktorý do centra averznej strany umiestnilštátny znak Slovenskej republiky obklopený dvanásti-mi hviezdami. Zobrazenie mladej ženy na reverze jealegóriou mladej Slovenskej republiky vstupujúcej doEÚ. Prvá cena nebola v súťaži udelená.

Pamätná minca v hodnote 200 Sk s priemerom 34mm a hmotnosťou 20 g je vyrazená zo striebra s rý-dzosťou 750/1000 v počte 14 800 kusov, z toho 4 700kusov v proof vyhotovení. Na hrane je nápis„ROZŠÍRENIE EURÓPSKEJ ÚNIE O DESAŤKRAJÍN“. Mincu vyrazila Bižuterie Česká Mincovna,Jablonec nad Nisou.

Ing. Dagmar Flaché, foto: Ing. Štefan Fröhlich

17


PAMÄTNÉ MINCEPAMÄTNÉ MINCE K VSTUPU ...

2. cena Mgr. art. Patrik Kovačovský

3. cena akad. soch. Vojtech Pohanka

Pamätná strieborná minca 200 Sk

18 TEÓRIATEORETICKÁ HODNOTA FORWARDOVÉHO KURZU ...


V prácach viacerých autorov (napríklad [1], [3]) je uve-dený vzťah na výpočet teoretickej hodnoty forwardové-ho kurzu na cudziu menu. Tento vzťah sa dá odvodiť(využijúc tzv. medzinárodný Fisherov efekt), avšak zaideálnych predpokladov a to, že úrokové miery na vkla-dy a úvery sú rovnaké a tiež, že kurzy na nákup a pre-daj cudzej meny sú rovnaké. V praxi však ani jedenz týchto predpokladov neplatí a rozdiely sú dosť veľké.Napríklad Poštová banka kótovala 6. 2. 2004 kurz nanákup – predaj (z pohľadu banky) amerických dolárov30,91 – 33,63. Z pohľadu klienta ide o zrkadlový obraz,t. j. z nášho pohľadu (klienta) je SKP = 30,91 (môžemeza toľko predať) a SKN = 33,63 (môžeme za toľko nakú-piť). Je logické, že vždy je pre klienta SKP < SKN t. j. zamenej od nás banka kúpi a za drahšie nám predá.

Forward na nákup, resp. predaj cudzej meny je doho-da o nákupe, resp. predaji cudzej meny v budúcnosti pridnes dohodnutom tzv. forwardovom kurze.

Kupujúci forwardu na cudziu menu sa zaväzuje, žev dohodnutom termíne nakúpi cudziu menu za v súčas-nosti dohodnutý forwardový kurz FKN bez ohľadu na to,aký bude v danom čase promptný (spotový) kurz. Jezrejmé, že kupujúci forwardu na cudziu menu očakáva,že cudzia mena bude v budúcnosti drahšia ako jedohodnutý forwardový kurz FKN.

Naopak, predávajúci forwardu na cudziu menu sazaväzuje predať cudziu menu za tento dohodnutý kurz.Má teda opačné očakávania o vývoji kurzu na cudziumenu ako kupujúci.

Aj keď by teoreticky forwardový kurz mohol byť vecoudohody medzi kupujúcim a predávajúcim, v skutočnos-ti existujú isté ohraničenia, ktoré tieto forwardové kurzymusia spĺňať. V opačnom prípade by existovala tzv.bezriziková arbitráž, t. j. možnosť bez rizika zarobiťľubovoľnú sumu.

Cieľom tohto príspevku je stanoviť tieto hranicea v prípade ich nesplnenia dať návod na bezrizikovúarbitráž.

Odvodenie podmienky pre forwardový kurzFKN na nákup cudzej meny

Predpokladajme, že máme možnosť uzavrieť forwardna nákup cudzej meny s forwardovým kurzom FKNa časom splatnosti t v dňoch (nákup sa uskutoční

o t dní). Ďalej predpokladajme, že nominálna úrokovámiera na úver v cudzej mene so splatnosťou o t dní jerCÚ, promptný (spotový) kurz na predaj cudzej meny jeSKP a nominálna úroková miera na termínovaný vkladna t dní v domácej mene je rDV. Podmienku pre forwar-dový kurz FKN na nákup cudzej meny a súčasne ajnávod na arbitráž v prípade jej nesplnenia dostanemez nasledujúcej úvahy.

a) Zoberieme si úver vo výške K v cudzej mene sosplatnosťou o t dní, teda v čase splatnosti budememusieť vrátiť

t rCÚ 36000 + t . rCÚK (1+ ––– . –––––) = K (–––––––––––––) cudzej meny.360 100 36000

b) Predáme množstvo K cudzej meny pri spotovomkurze SKP a získané množstvo domácej meny vložímena termínovaný účet na t dní, po ktorých budeme mať

36000 + t . rDVK . SKp (––––––––––––– ) domácej meny.36000

c) Uzatvoríme forward na nákup cudzej meny s for-wardovým kurzom FKN, pričom veľkosť kontraktu je

36000 + t . rDVK . SKp (––––––––––––– ) 36000–––––––––––––––––––––– .

FKN

Ak nemá existovať bezriziková arbitráž, potom musíbyť splnená podmienka, že

36000 + t . rDVK . SKP ( –––––––––––––––––– )

36000 + t . rCÚ 36000K (––––––––––––– ) ≥ ––––––––––––––––––––––– ,

36000 FKN

odkiaľ

36000 + t . rDVFKN ≥ SKp (––––––––––––– ) , (1)36000 + t . rCÚ

čo je podmienka pre forwardový kurz na nákup cudzejmeny z pohľadu klienta (z pohľadu banky je to kurz napredaj).

TEORETICKÁ HODNOTA FORWARDOVÉHO KURZU NA CUDZIU MENU A BEZRIZIKOVÁ ARBITRÁŽ

prof. RNDr. Vincent Šoltés, CSc.Ekonomická fakulta, Technická univerzita v Košiciach

Poznámka 1. Ak čas t do splatnosti forwardu je v ro-koch a r je úroková sadzba, potom podmienka má tvar

1 + t . rDVFKN ≥ SKp (––––––––– ) . (2)1 + t . rCÚ

Príklad 1. Na trhu existuje možnosť uzavrieť trojme-sačný forward na nákup USD s forwardovým kurzomFKN = 31,55. Zistime, či je možné bez rizika zarobiťaspoň 2000 USD, ak nominálna úroková miera na troj-mesačný úver v USD je 2,3 %, na trojmesačný termí-novaný vklad v SKK je 3,9 % a súčasný kurz predajUSD je 31,50.

Riešenie. Keďže v našom prípade je

36000 + t . rDV 36000 + 90 . 3,9SKp (––––––––––––) = 31,50 (–––––––––––––– ) =36000 + t . rCÚ 36000 + 90 . 2,3

= 31,625 > 31,55,

teda nie je splnená podmienka (1). Forwardový kurz jestanovený nesprávne, preto existuje bezriziková arbi-tráž. Postup je následujúci:• zoberieme si trojmesačný úver v USD vo výške K (ur-

číme na záver) s nominálnou úrokovou mierou 2,3 %,• predáme ich pri spotovom kurze 31,50 a uložíme na

trojmesačný termínovaný účet s nominálnou úrokovoumierou 3,9 %,

• uzatvoríme trojmesačný forward na nákup USD priforwardovom kurze FKN = 31,55 na množstvo

36000 + 90 . 3,9K . 31,50 (–––––––––––––– ) 36000–––––––––––––––––––––– = 1,008149 . K

31,55

Keďže chceme zarobiť aspoň 2000 USD, musí platiťpodmienka

36000 + 90 . 2,31,008149 K – K (–––––––––––––– ) ≥ 2000 ,

36000

odkiaľK ≥ 833 681. Ak by sme si vzali trojmesačný úver

v tejto výške, potom by sme bez rizika zarobili 2000USD.

Odvodenie podmienky pre forwardový kurzFKP na predaj cudzej meny

Predpokladajme teraz, že máme možnosť uzavrieťforward na predaj cudzej meny s forwardovým kurzomFKp a časom splatnosti t v dňoch. Ďalej predpokladaj-me, že nominálna úroková miera na úver v domácej

mene so splatnosťou o t dní je rDÚ, promptný kurz nanákup cudzej meny je SKN a nominálna úroková mierana termínovaný vklad na t dní v cudzej menej je rCV.V tomto prípade postupujeme následujúco:

a) Zoberieme si úver so splatnosťou o t dní vo výškeK v domácej mene.

b) Kúpime za získané prostriedky cudziu menu a vlo-žíme ju na termínovaný účet.

c) Uzatvoríme forward na predaj cudzej meny s for-wardovým kurzom FKP, pričom veľkosť kontraktu je

K 36000 + t . rCV–––– (–––––––––––– ) .SKN 36000

Ak nemá existovať bezriziková arbitráž, potom musíplatiť, že

K 36000 + t . rCV 36000 + t . rDÚ–––– (–––––––––––– ) . FKP ≤ K (––––––––––––) ,SKN 36000 36000

teda

36000 + t . rDÚFKP ≤ SKN (–––––––––––– ) , (3)36000 + t . rCV

čo je hľadaná podmienka pre forwardový kurz na pre-daj.

Poznámka 2. Ak čas t do splatnosti forwardu je v ro-koch a r je úroková sadzba, potom podmienka má tvar

1 + t . rDÚFKP ≤ SKN (–––––––– ) . (4)1 + t . rCV

Poznámka 3. V ideálnom (aj keď v praxi nereálnom)prípade, kedy sú kurzy na nákup a predaj rovnakéa tiež sú rovnaké úrokové miery na úvery a vklady, zovzťahov (1) a (3), resp. (2) a (4) dostaneme, že

36000 + t . rDFK = SK (––––––––––– ) , resp.36000 + t . rC

1 + t . rDFK = SK (–––––––) , čo je vzťah uvedený v prácach1 + t . rC [1], [3], resp. [4].

Literatúra:

1. Markovič, P.: Finančné inžinierstvo, IURA EDITION, Brati-slava, 2001.

2. Šoltés, V.: Finančné deriváty, Košická tlačiarenská, a. s.,Košice, 2002.

3. Vlachynský, K.: Finančné inžinierstvo, IURA EDITION,Bratislava, 2001.

4. Vlachynský, K.: Finančné deriváty a ich využitie v našejpraxi, Biatec č. 12, 1996.

19


TEÓRIATEORETICKÁ HODNOTA FORWARDOVÉHO KURZU ...

20 PROFILY SVETOVÝCH EKONÓMOVJOSEPH ALOIS SCHUMPETER


JOSEPH ALOIS SCHUMPETERdoc. Ing. Ján Iša, CSc.

J. A. Schumpetera azda najviac pre-slávila jeho teória ekonomickéhovývoja, ktorá vychádzala z rozhodujú-cej úlohy podnikateľa uskutočňujúce-ho nové kombinácie výrobných fakto-rov. Myšlienky obsiahnuté v teóriiekonomického vývoja sa odzrkadlili ajv jeho ďalších fundamentálnych prá-cach, osobitne v práci venovanej eko-

nomickým cyklom, v diele o perspektí-vach kapitalizmu a socializmua v posmrtne vydanom diele Dejiny eko-nomickej analýzy. Schumpeter, ktorýsvojou víziou hybných síl hospodárske-ho rozvoja predstihol svojich súčasní-kov, patrí spolu so svojím rovesníkom J.M. Keynesom k najvýznamnejším eko-nómom minulého storočia.

J. A. Schumpeter sa narodil 8. februára 1883 v Třeština Morave, kde mal jeho otec textilnú továreň. MladýSchumpeter navštevoval prestížnu viedenskú strednúškolu Theresianum a po jej skončení sa zapísal na práv-nickú fakultu Viedenskej univerzity, kde boli jeho učiteľmiekonómie F. von Wieser a E. von Böhm-Bawerk. Poabsolvovaní univerzitných štúdií odišiel roku 1906 doVeľkej Británie, kde sa roku 1907 oženil. Manželstvovšak skoro stroskotalo a Schumpeter odišiel do Káhiry,kde pracoval na medzinárodnom súde. Táto činnosť honeuspokojovala, a preto sa rozhodol pre dráhu vysoko-školského učiteľa. Roku 1909 sa vo Viedni habilitovala začal pôsobiť ako mimoriadny profesor na univerzitev Czernowitzi. V roku 1911 sa stal riadnym profesoromna univerzite v Grazi, neskôr pôsobil na univerzitáchv Nemecku a USA, nikdy sa mu však nesplnil jeho veľkýsen – profesúra na Viedenskej univerzite.

Na jar 1919 sa stal ministrom financií v Rennerovejkoaličnej vláde katolíkov a sociálnych demokratov, kdebol spočiatku stúpencom rozsiahlej socializácie. Neskôrsa však jeho názory zmenili najmä preto, že si uvedomilpotrebu dovozu kapitálu. Neprekvapuje, že sa dostal dorozporov so socialistickými ministrami, čo napokon vied-lo k jeho demisii. Schumpeter bol neúspešný aj ako ban-kár. Súkromná viedenská Biedermanova banka, ktorejbol prezidentom, roku 1924 zbankrotovala. V tom istomroku ho postihla najväčšia životná tragédia. Jeho druhé,veľmi šťastné manželstvo s Annou Reisingerovou skon-

čilo roku 1926, keď jeho manželka zomrela pri pôrodespolu s dieťaťom. Ďalšie roky jeho plodného životavypĺňala intenzívna vedecká a pedagogická práca nauniverzite, ktorá bola určitou náhradou za stratené osob-né šťastie, za stratenú „joie de vivre“ (W. F. Stolper).Duševnú pohodu prinieslo Schumpeterovi roku 1937 ažjeho tretie manželstvo s Elizabeth Boody-Firusky.

V rokoch 1925 až 1932 pôsobil ako profesor verejnýchfinancií na univerzite v Bonne, potom nasledoval roku1932 Harvard, kde už predtým prednášal v rokoch 1927a 1930. Na Harwardovej univerzite, kde pôsobil až dosvojej smrti, sa zblížil s profesorom F. W. Taussigom.Podobne ako v Bonne aj v Harwarde Schumpetera pre-slávili jeho semináre, na ktorých sa zúčastňovali okreminých P. A. Samuelson, Lloyd A. Metzler, Alan a PaulSweezy, Abram Bergson, Oskar Lange, Fritz Machlup,Eric Roll a Richard Goodwin. Podľa W. F. Stolpera, ktorýpatril k účastníkom týchto seminárov, Schumpeter častorozvíjal myšlienku, že pravda nikdy nie je konečná a želogickým zdrojom pokroku sú práve ťažkosti, ktoré star-šie teórie nie sú schopné vyriešiť. Schumpeter získalveľa rôznych ocenení a čestných doktorátov. Zaslúžil sao založenie Ekonometrickej spoločnosti a v rokoch 1937až 1941 sa stal jej prvým prezidentom. Americkí ekonó-movia ocenili jeho vedecké zásluhy aj tým, že ho v roku1948 zvolili za prezidenta Americkej ekonomickej aso-ciácie. Posledné roky svojho života Schumpeter prežilv Taconic (Connecticut), kde zomrel 8. januára 1950.

Schumpeterovo dielo

Schumpeterovo ekonomické dielo je mimoriadne roz-siahle a tematicky rôznorodé. Nachádzajú sa v ňom fun-damentálne monografické práce, množstvo článkovvenovaných širokému okruhu ekonomických otázok,početné recenzie a životopisné eseje. V 20. rokoch minu-lého storočia napísal knihu o peniazoch, ktorej prvú ver-

ziu pravdepodobne zničil, keď Keynes v roku 1930 publi-koval Treatise on Money. Ďalšiu verziu „teórie peňazí“napísal okolo roku 1935, ani tú však nepublikoval.

Prvá rozsiahla Schumpeterova práca Podstata a hlavnýobsah teoretickej ekonómie (1908) mala podľa W. F. Stol-pera prispieť k novej formulácii teórie všeobecnej rovno-váhy. Pozoruhodné bolo už to, že autorom tohto závažné-ho a v mnohom originálneho teoretického diela bol iba

21


PROFILY SVETOVÝCH EKONÓMOVJOSEPH ALOIS SCHUMPETER

25-ročný absolvent univerzity. Už o tri roky sa objavilo dieloTeória ekonomického vývoja, ktoré Schumpeterovi prinies-lo najväčšiu slávu. Táto práca mala podľa Schumpeteraz hľadiska jeho myšlienok taký istý význam ako Všeobecnáteória zamestnanosti, úroku a peňazí z hľadiska myšlienokKeynesa. V predslove k japonskému vydaniu napísal, žev tejto práci sa pokúsil skonštruovať teoretický model eko-nomického vývoja v čase, inak povedané, chcel nájsť odpo-veď na otázku, ako sám hospodársky systém generuje silu,ktorá ho nepretržite mení. Ďalšiu prácu História ekonomic-kých doktrín a metód Schumpeter napísal pre prvý zväzokMax Weberovho Náčrtu sociálnej ekonómie (1914). V roku1918 vyšla jedna z mála Schumpeterových prác venova-ných konkrétnym otázkam hospodárskej politiky – Krízaštátu založeného na daniach, v ktorej Schumpeter objasnilsvoje predstavy ako zabezpečiť finančnú stabilitu v obdobípovojnovej obnovy rakúskej ekonomiky.

V prvých rokoch svojho pobytu v USA sa Schumpeterpokúšal pokračovať v práci, ktorej cieľom bolo rozvíjanievšeobecnej teórie kapitalistického vývoja. Pripravovalveľkú monografiu, ktorá mala na základe analýzy empiric-kého materiálu potvrdiť správnosť základných myšlienokobjasnených v Teórii ekonomického vývoja. Hoci tátomonografia bola pred dokončením, Schumpeter ju nevy-dal. V súvislosti s Veľkou depresiou sa Schumpeter začalintenzívne zaujímať o ekonomické cykly. Výsledkom jehoúsilia bolo dvojzväzkové dielo Ekonomické cykly (1939),ktoré vysvetľovalo cyklické výkyvy tým, že nové kombiná-cie inovácií sa objavujú vo vlnách, nie sú rovnomerne roz-ložené v čase. Hranice ekonomickej analýzy Schumpeterprekročil v práci Kapitalizmus, socializmus a demokracia(1942), v ktorej pri skúmaní perspektív kapitalizmu dospelk záveru o nevyhnutnom zániku kapitalizmu, ktorý mal byťprocesom „tvorivej deštrukcie“. Počas druhej svetovejvojny a po nej Schumpeter napísal niekoľko sociologickýchstatí, ktoré vyšli roku 1951 pod názvom Imperializmusa sociálne triedy. Posmrtne vyšli aj jeho dve práce venova-né dejinám ekonomického myslenia. V roku 1951 to bolodielo Desať veľkých ekonómov, ktoré zahŕňalo eseje veno-vané veľkým postavám ekonomickej vedy od Marxa poKeynesa. Najrozsiahlejším Schumpeterovým dielom sújeho Dejiny ekonomickej analýzy (1954).

Peniaze v Dejinách ekonomickej analýzy

Spomínali sme už, že Schumpeter pracoval na dielevenovanom teórii peňazí, ktoré však nikdy nevydal. Jehonázory na teóriu peňazí nám čiastočne približujú tie častijeho Dejín ekonomickej analýzy, ktoré venoval vývojumonetárnych teórií, úveru a úroku, monetárnej analýzea financiám. Už v prvej kapitole (Grécka a rímska ekonó-mia) rozsiahlej druhej časti venovanej dlhému obdobiu odstaroveku do roku 1970 sa stretávame s dvoma základný-mi koncepciami peňazí – chartalizmom (od charta – listina)

a metalizmom, ktorých pôvod siaha až k Platónovi a Aris-totelovi. Zárodky prvého prístupu nachádzame v Platóno-vej Ústave, v ktorej uviedol, že peniaze sú „symbolom“,ktorý má uľahčiť výmenu. Vzhľadom na túto skutočnosťmožno Platóna považovať za prvého známeho stúpencajednej z dvoch fundamentálnych teórií peňazí, práve tak,ako Aristotela za stúpenca druhej fundamentálnej teórie,t. j. metalizmu. Aristoteles vychádzal z toho, že na to, abypeniaze slúžili na trhu tovarov ako sprostredkovateľ hod-noty, musia byť samy jedným z týchto tovarov. Pokiaľ ideo ďalšie otázky súvisiace s teóriou peňazí, Aristotelesodsudzoval úrok, ktorý stotožňoval s úžerou. Málo novéhopriniesli do všeobecnej teórie peňazí nielen ďalší predsta-vitelia staroveku, ale aj scholastici.

Nové prístupy k teórii peňazí sa objavili až oveľaneskôr. Schumpeter ich zhŕňa v kapitole Hodnota a peni-aze, v ktorej najskôr objasňuje rozdiel medzi reálnoua monetárnou analýzou. Reálna analýza vychádza zozásady, že všetky podstatné javy ekonomického životamožno opísať v pojmoch tovarov a služieb. Peniaze tuvystupujú iba v skromnej úlohe technického nástrojauľahčujúceho transakcie. Pokiaľ peniaze fungujú normál-ne, neovplyvňujú ekonomický proces, ktorý prebieha rov-nako ako v naturálnej ekonomike. Ide teda o koncepciuneutrálnych peňazí, peniaze sa označujú ako vonkajšiaforma, resp. „závoj“ reálnych procesov. Monetárna analý-za naproti tomu odmieta predstavu, že peniaze majú privysvetľovaní reálnych ekonomických procesov iba druho-radý význam. Pozorovanie skutočného ekonomickéhovývoja vedie k záveru, že monetárne prvky treba zahrnúťdo reálnej analýzy. Vzniká tiež pochybnosť, či „peniazemôžu vôbec byť neutrálne v nejakom významnom zmys-le“. Monetárna analýza zahŕňa prvok peňazí do základovekonomickej analýzy a opúšťa predstavu, že všetky pod-statné črty ekonomického života možno charakterizovaťpomocou modelu naturálnej ekonomiky. Monetárna ana-lýza však znamená ešte viac, znamená zároveň agregát-nu analýzu čiže makroekonomickú analýzu, ktorá redu-kuje premenné ekonomického systému na malý počethomogénnych sociálnych agregátov.

K teórii peňazí v užšom zmysle, t. j. k teórii peňazí akotechnického nástroja sa Schumpeter vrátil pri skúmanímetalizmu a chartalizmu. K stúpencom metalizmu okremSmitha a Marxa zaradil J. Childa, W. Pettyho, J. Locka a D.Huma. Schumpeter rozlišoval medzi teoretickým a praktic-kým metalizmom, pričom praktický metalizmus chápal akouznávanie zásady, že peňažná jednotka by mala byť pevnespojená s určitým množstvom nejakého tovaru, za ktoré bymala byť voľne vymeniteľná.Teoretický metalizmus je všakpodľa neho neudržateľný. Nie je pravda, že čisto logickypodstatu peňazí nevyhnutne tvorí tovar alebo niekoľkotovarov, ktorých výmenná hodnota je logickým základomich hodnoty ako peňazí. Podľa Schumpetera v prípademetalizmu ide o omyl, ktorý spočíva v zámene historické-

ho vzniku peňazí s ich podstatou, „ktorá je celkom nezá-vislá od tovarového charakteru ich materiálu“. Dávne kore-ne má aj antimetalistická tradícia, ktorá dostávala podnetyod vlád postihnutých finančnými ťažkosťami, od inflacioni-stov, „reflacionistov“ a niektorých bankárov. Do antimetalis-tického tábora patrili napríklad P. Boisguillebert, N. Barbon,G. Berkeley a najvýznamnejší merkantilista James Steu-art. Najslávnejším antimetalistom bol však škótsky finanč-ník a bankár, „papierovo-peňažný merkantilista“ John Law,ktorý mal „príjemný charakter napoly podvodníka a napolyproroka“ (Marx). Law tvrdil, že kľúčom k ekonomickémurozkvetu je dostatok peňazí v krajine, ktorý môže zabez-pečiť plné využitie pôdy, pracovnej sily a podnikateľskéhotalentu. John Law pripravil viaceré projekty, z ktorých samu podarilo vo Francúzsku uskutočniť projekt Všeobecnejbanky emitujúcej neplnohodnotné obeživo. Koncom roku1717 založil druhý gigantický podnik – Indickú (Mississipp-skú) spoločnosť a v roku 1720 sa stal hlavným správcomfinancií. V tom istom roku jeho experiment skončil nevy-hnutným krachom, umožnil však štátu zbaviť sa svojhoastronomického dlhu. J. A. Schumpeter o jeho projektenapísal: „Ekonómiu svojho projektu rozpracoval brilantnea s hlbokou znalosťou, čo ho kladie na popredné miestomedzi monetárnymi teoretikmi všetkých čias“.

Na viacerých miestach Dejín sa Schumpeter zaoberákvantitatívnou teóriou peňazí. Upozorňuje pritom, že nazačiatku dlhej cesty k objasneniu kvantitatívnej teórie stálipokusy o vysvetlenie účinkov cenových revolúcií v 15., 16.a 17. storočí. Prvý teoreticky fundovaný výklad cenovejrevolúcie prebiehajúcej v 16. storočí podal francúzskymerkantilista Jean Bodin, ktorého možno označiť za sku-točného objaviteľa kvantitatívnej teórie peňazí. Bodinodmietol roku 1566 názor J. Ch. de Malestroicta, že všeo-becný rast cien je dôsledkom znehodnotenia mincí. Ceno-vú revolúciu vysvetľoval 1) rastom ponuky zlata a striebra;2) nadvládou monopolov; 3) drancovaním a pustošením,ktoré obmedzili prílev tovarov na domáci trh; 4) výdavkamikráľa a šľachty na luxusnú spotrebu; 5) „kazením“ mincí,čo bol jediný faktor, ktorý bral do úvahy jeho oponent.Bodin zároveň dodal, že najdôležitejšia je prvá príčina, t. j.„nadmerná ponuka toho (statku), čo ovláda oceňovaniea ceny vecí“. Pokiaľ ide o počiatky kvantitatívnej teórie,Schumpeter si ďalej všíma prínos B. Davanzatiho, T. Muna,G. Malynesa a J. Briscoa, ktorý ako prvý napísal rovnicuvýmeny, pravda, v neuspokojivej forme: zásoba peňazí sarovná ceny krát reálny dôchodok. Táto rovnica by bolasprávna, ak by sa V (rýchlosť) rovnala jednej. Schumpetervšak upozorňuje, že veličiny M, V, P, T môžu mať rôznevýznamy a nadobúdať rozličné hodnoty. Je zaujímavé, žeSchumpeter venoval pomerne malú pozornosť prínosu J.Locka a D. Huma k formulácii kvantitatívnej teórie.

V tretej časti Dejín sa Schumpeter zaoberá vývojomekonomických teórií v rokoch 1790 až 1870, teda v obdo-bí, keď sa sformovala klasická politická ekonómia a vznik-

li prvé práce, ktoré sa stali východiskom marginálnej revo-lúcie a tým aj neoklasickej ekonómie. Novú epochu ohlási-lo Smithovo dielo Bohatstvo národov (1776), ktoré Schum-peter charakterizoval ako najúspešnejšiu knihu o ekonó-mii, aká sa do tých čias napísala. Napriek tomu, že Smithaoznačil za najslávnejšieho ekonóma vôbec, v jeho Bohat-stve národov nenašiel „ani jednu analytickú myšlienku,princíp alebo metódu, ktorá bola v roku 1776 úplne nová“.Preto neprekvapuje, že nevenoval osobitnú pozornosť aniSmithovej teórii peňazí. V kapitole „Peniaze, úver a cykly“sa zaoberá monetárnymi teóriami W. T. Thorntona, D.Ricarda, N.W. Seniora, J. Fullartona, J. S. Milla a K. Marxa,ktorých označuje ako teoretických metalistov. Uvádza, žetíto ekonómovia definovali peniaze podobne ako F. Galia-ni, C. B. Beccara a A. Smith, t. j. ako tovar slúžiaci ako pro-striedok výmeny, meradlo hodnoty a pod. Prístupy uvede-ných stúpencov metalistickej doktríny sa pritom odlišovali.Celkom explicitne prijal metalistickú doktrínu predovšet-kým Fullarton, ktorý do peňazí zahŕňal iba plnohodnotnémince. Za jednoznačného stúpenca metalizmu označilSchumpeter aj Marxa, pravda, Marx podrobne objasnila definoval aj podstatu úverových a papierových peňazí.Schumpeter píše, že Ricardo, Senior, Mill a Marx odvodilifenomén peňazí od prípadu plnohodnotných kovovýchpeňazí. „To však neznamená, že táto metalistická základ-ňa ich analýzy im na každom kroku prekážala. Niekedy naňu šťastne zabúdali.“ V ďalšom období sa stala kľúčovýmproblémom monetárnej teórie hodnota peňazí. „Klasici“riešili problém tejto podľa Schumpetera „skôr pochybnej“hodnoty peňazí jednoducho tak, že na ňu rozšírili svojuvšeobecnú teóriu hodnoty. Rozlišovali prirodzenú čižedlhodobú normálnu hodnotu peňazí a krátkodobú rovno-vážnu hodnotu. „Prvá, alebo ako nesprávne hovorili per-manentná, hodnota je určená nákladmi výroby (alebo zís-kania) drahých kovov, druhá ponukou a dopytom.“ Schum-peter však upozornil, že zmena v hraničných nákladochzlata ovplyvňuje hodnotu peňazí iba prostredníctvom svoj-ho vplyvu na ponuku peňazí, čo pochopili Senior a J. S.Mill.

„Klasici“ sa, prirodzene, nemohli vyhnúť kvantitatívnejteórii. S jej odmietaním sa stretávame u Marxa, Thorntonaa Seniora, pričom celkom ju podľa Schumpetera odmietaliba Marx, ktorý túto teóriu označil za nemastnú neslanúhypotézu.“ Schumpeter k tomu dodáva, že kvantitatívnateória hodnoty peňazí a teória peňazí založená na výrob-ných nákladoch (zlata) nie sú alternatívami, medzi ktorý-mi možno voliť. „Nie je to tak: hodnota peňazí určenámnožstvom a hodnota peňazí určená výrobnými nákladmisa musia, v dlhom období, nevyhnutne rovnať...“ Pri hod-notení Millovho a Ricardovho prístupu ku kvantitatívnejteórii Schumpeter vymedzil vlastné chápanie kvantitatív-nej teórie takto:

1) Množstvo peňazí je nezávisle premenná veličina,ktorá sa mení nezávisle od cien a fyzického objemu trans-



23


PROFILY SVETOVÝCH EKONÓMOVJOSEPH ALOIS SCHUMPETER

akcií. V danom prípade teda ide o chápanie ponuky peňa-zí ako exogénnej premennej, s ktorým sa stretávame ajv súčasnom monetarizme.

2) Rýchlosť obehu je inštitucionálne daná veličina, ktorása mení pomaly alebo vôbec nie, v každom prípade jevšak nezávislá od cien a objemu transakcií.

3) Transakcie (resp. output) nie sú spojené s množstvompeňazí, súbežne sa môžu preto vyvíjať iba vďaka náhode.

4) Zmeny v množstve peňazí, pokiaľ nie sú absorbova-né zmenami v outpute prebiehajúcimi v rovnakom smere,pôsobia na všetky ceny bez ohľadu na to, ako sa prírastok(pokles) množstva peňazí používa a ktorého sektora sanajskôr dotkne.

Aj vo štvrtej časti zahŕňajúcej obdobie od 1870 do 1914nachádzame rozsiahlu kapitolu venovanú peniazom,úveru a cyklom. Najskôr sa Schumpeter zaoberá „praktic-kými problémami“ – zlatým štandardom, bimetalizmom,medzinárodnou menovou spoluprácou (v podobe meno-vých únií) a niektorými návrhmi na stabilizáciu a regulova-nie meny (Jevons, Marshall, Fisher, Walras). Schumpeterpripomína Jevonsovu prácu Peniaze a mechanizmusvýmeny (1875), ktorú síce charakterizuje ako očarujúcu,jej argumenty však označuje ako ošúchané. Najvýznam-nejší prínos k teórii peňazí pripisuje Walrasovi, ktorý podľaneho vytvoril modernú teóriu peňazí ako súčasť teórie vše-obecnej ekonomickej rovnováhy. „(Walras) teda v podstatesplnil veľké želanie... aby sa analýza peňazí zahrnula dosystému všeobecnej teórie namiesto toho, aby sa vyvíjalanezávisle a potom sa na ňu nalepila.“ Za vynikajúcichnasledovníkov Walrasa, ktorí však ostali neznámi, označu-je A. Aupetita a K. Schlesingera. Za originálne práce o pe-niazoch, ktoré tiež nadviazali na Walrasa, označuje Fishe-rove práce Teória úroku (1930) a Expanzie a depresie(1932). V ekonomickej verejnosti je však viac známy Fi-sherov prínos ku kvantitatívnej teórii (Schumpeter píšeo Fisherovej osobitne rigidnej forme kvantitatívnej teórie)ako jeho prínos k monetárnej analýze ekonomického pro-cesu ako celku ovplyvnenej Walrasom.

Podobne ako Walras aj Marshall chápal „monetárny pro-blém ako súčasť celkovej analýzy ekonomického procesua ako jednu z ciest k teórii zamestnanosti“. Marshall pou-kazoval na význam rozdielu medzi „reálnou“ a „peňažnou“úrokovou mierou a na úlohu mechanizmu, prostredníc-tvom ktorého peniaze pôsobia na ekonomický systém.Marshallovo učenie, ktoré podobne ako Wicksellovamonetárna teória vychádzalo z prehodnotenia J. St. Milla,ďalej rozvíjali R. G. Hawtrey, F. Lavington, J. M. Keynes,A. C. Pigou a D. H. Robertson. Schumpeter venuje pozor-nosť aj prínosu rakúskej školy k teórii peňazí, v rámci kto-rej ho najviac zaujal F. Wieser a Ludwig von Mises.

Aj v tomto období pokračovali diskusie o podstatea funkciách peňazí, ktoré však priniesli málo zaujímavého.Američania podľa Schumpetera prijímali vtipnú formuláciuF. A. Walkera „Peniaze sú to, čo robia“ (Money is that

Money does).Väčšina ekonómov rozlišovala medzi peniaz-mi alebo primárnymi peniazmi (t. j. mincami a vládnyminekrytými bankovkami, anglicky government fiat, často nievšak vždy, tiež bankovkami alebo aspoň zmenkami cent-rálnej banky) a „úverom“ (fiduciary money). Medzi ekonó-mami vtedy nebola rozšírená fetišizácia zlatého štandar-du. Niektorí ekonómovia však začali zdôrazňovať funkciupeňazí ako uchovávateľa hodnoty, čím vlastne anticipovaliKeynesovu preferenciu likvidity.V ekonomickej teórii naďa-lej prevládala dichotómia medzi peňažnou a reálnou ana-lýzou, t. j. na jednej strane teória peňazí a na druhej stra-ne teória hodnoty a rozdeľovania. Vo väčšine významnýchekonomických prác v tomto období sa uplatňovala tzv.reálna analýza, aj keď ich autori používali monetárnepojmy. Wicksell v tejto súvislosti prišiel s koncepciou neu-trálnych peňazí, ktorá však obsahovala prvok poznania, žepeniaze nemusia byť neutrálne.

Veľmi populárnou prácou o peniazoch na začiatku 20.storočia bola v Nemecku Knappova Štátna teória peňazí(1905). Jej autor, profesor G. F. Knapp vychádzal z toho, že„peniaze sú výtvorom právneho poriadku, a preto teóriapeňazí môže byť iba historicko-právna“. Knapp, ktorý začalužívať pojmy chartalizmus a metalizmus, sa nezaoberalhodnotou peňazí a netvrdil ani, že štát môže určiť ichkúpnu silu. Podľa neho iba štát môže určiť, čo na jehoúzemí slúži ako peniaze. Knapp však neponúkal alternatí-vu teoretického metalizmu a nevytvoril nemetalistickú teó-riu hodnoty peňazí. Je, pravda, že štát môže určiť, čo najeho území bude slúžiť ako peniaze. Nemôže však zabez-pečiť, aby ekonomické subjekty ním určenú peňažnú jed-notku vždy skutočne používali. Príkladom sú obdobiavysokej inflácie, resp. menového rozvratu, keď sa môžepoužívať mena iného štátu (napr. dolár), alebo sa uskutoč-ňuje naturálna výmena.

Osobitnú pozornosť Schumpeter venoval monetár-nej teórii Irvinga Fishera, ktorý si podľa neho zasluhujeoznačenie „najväčší z vedeckých ekonómov Ameriky“.V ekonomickej literatúre sa spravidla najviac spomína Fi-sherov prínos k rozvoju kvantitatívnej teórie peňazí.Schumpeter upozorňuje, že v tom, čo sa nazýva Fishero-va alebo Newcombova-Fisherova rovnica výmeny, nie jev podstate nič nové. V tejto rovnici sa jednoducho spájacenová hladina (P) s (1) množstvom peňazí v obehu (M),(2) jeho rýchlosťou (V) a (3) fyzickým objemom ob-chodných transakcií (T). Tento vzťah možno vyjadriť akoP = f (M, V, T). Fisherovu rovnicu možno napísať v tvare

MVP = –––T

alebo MV = PT. Podľa Schumpetera (na rozdiel naprí-klad od Tobina) táto rovnica nepredstavuje identitu alepodmienku rovnováhy. Vlastná monetárna analýza všakpodľa Schumpetera začína až za „fasádou“ tejto rovnice.Aký je presný obsah P, M, V a T? Na to musí dať odpo-veď ekonomická (monetárna) teória na základe serióz-



neho štatistického materiálu. V týchto otázkach sa dosta-li ďalej Američania, ktorí si tento „primát“ udržali aj v ďal-ších desaťročiach. Schumpeter odmieta taký prístup,ktorý kvantitatívnu teóriu stotožňuje s presne ohraniče-ním súborom tvrdení. Rovnice, ktoré sa v tejto teórii pou-žívajú, sú v skutočnosti iba nástroje, ktoré nám umož-ňujú, aby sme komplexne analyzovali základné príčiny,ktoré určujú hodnotu peňazí. Pozorného čitateľa možnoprekvapí Schumpeterovo tvrdenie, že nie je jednoduchéjednoznačne určiť hranicu medzi stúpencami a odporca-mi kvantitatívnej teórie. V Nemecku a vo Francúzsku bolovždy veľa ekonómov, podľa ktorých kvantitatívna teória jeneudržateľná alebo celkom bezcenná. Ich argumenty súvšak podľa Schumpetera slabé a niekedy u nich ide o bojproti veterným mlynom, pretože kritizujú aj to, čo stúpen-ci kvantitatívnej teórie nikdy netvrdili (napríklad, že množ-stvo peňazí v obehu je jediným regulátorom ich hodnoty).Argumenty typu „v počiatočných fázach inflácie rastúceny pomalšie ako M a v neskorších fázach rastú rých-lejšie“, ktoré majú spochybniť platnosť kvantitatívnej teó-rie, označuje ako „výstrel, ktorý celkom míňa cieľ“. Fishe-rova analýza tohto problému, aj keď je otvorená kritike,pokiaľ ide o koreláciu časových radov, „ďaleko prevyšujevšetko, čo urobili jeho oponenti“.

Fisherova-Newcombova rovnica výmeny sa síce širokovyužívala, existovali však aj iné prístupy. Jedným z nich jeprístup z hľadiska držby peňažných hotovostí, resp. zos-tatkov a druhý označovaný ako dôchodkový prístup. Prvýprístup rozpracovali cambridgeskí ekonómovia na čeles A. Marshallom. Druhý prístup nachádzame v zárodoč-nej podobe u T. Tooka, v modernizovanej podobe sas ním stretávame u J. W. Angella (1936). Schumpeternevidí zásadný rozdiel medzi cambridgeskou a Newcom-bovou-Fisherovou rovnicou. Pravda, je tu určitý mostk neskoršej Keynesovej teórii preferencie likvidity. Záverrozsiahlej 8. kapitoly venuje Schumpeter bankovémuúveru, „tvorbe“ depozít a monetárnym teóriám cyklu.

Teórii peňazí sa, prirodzene, nemohla vyhnúť posled-ná, nedokončená kapitola „Keynes a moderná makroe-konómia“. Schumpeterovo hodnotenie Keynesa – podob-ne ako v prípade iných velikánov ekonomického myslenia(napr. D. Ricarda, A. Smitha) – je protirečivé, pričomv ňom prevládajú kritické tóny. Na jednej strane Keyneso-vu Všeobecnú teóriu označuje z hľadiska modernej mak-roekonómie za „najväčší literárny úspech našej epochy“,na druhej strane však teoretické základy Keynesovejmakroekonómie (funkciu spotreby, investičnú funkciu

a funkciu úspor) ironicky (a do značnej miery neprávom)charakterizuje ako „tri veľké zjednodušenia“. V diele„Desať veľkých ekonómov“ pri hodnotení KeynesaSchumpeter však pripomenul slová jedného „prominent-ného amerického ekonóma“, ktorý mu napísal: „(Všeo-becná teória) robila a robí niečo, čo dopĺňa naše mysle-nie a metódy analýzy, ktoré by inak boli ochudobnené.Nerobí nás to keynesovcami, robí nás to lepšími ekonó-mami“. Za najoriginálnejší príspevok Všeobecnej teórieSchumpeter pokladá peňažnú teóriu úroku, ktorej zákla-dom je funkcia preferencie likvidity. Táto funkcia sa spra-vidla uvádza v tvare M = L(Y,i) pričom sa dostupná (daná)suma peňazí porovnáva s dopytom po peniazoch, ktorýje sčasti určený objemom transakcií (Y) a sčasti očaká-vaniami ľudí, pokiaľ ide o budúce správanie rozličnýchúrokových sadzieb.

Schumpeter svoju kapitolu o Keynesovi, ktorá bolazavŕšením celých Dejín ekonomickej analýzy, už nedo-končil. Ďalší vývoj ekonomického myslenia však ukázal,že Keynes revolucionizoval tak ekonomickú teóriu (vráta-ne monetárnej teórie), ako aj hospodársku politiku, oveľaviac ako predpokladal J. A. Schumpeter. Najoriginálnej-ším a najvýznamnejším Keynesovým prínosom do mone-tárnej teórie bola jeho modifikácia jednoduchej funkciedopytu po peniazoch, do ktorej okrem „tradičného“ trans-akčného motívu zahrnul aj špekulačný motív držby peňa-zí. Špekulačný motív vidí peniaze a obligácie ako alter-natívne aktíva, pričom držba obligácií závisí od miery ichvýnosu. Prirodzene, ak sa do funkcie dopytu po penia-zoch zavádza úroková miera, nemožno predpokladať, žerýchlosť zostáva konštantná. Z teórie preferencie likvidityvychádzala aj Keynesova koncepcia monetárnej politiky,ktorá sa zameriavala na regulovanie úrokovej miery. Jezaujímavé, že po ére monetaristických experimentov sav posledných rokoch monetárna politika centrálnych bánkvo väčšine rozvinutých krajín začala znova orientovať na„keynesovské“ regulovanie úrokových sadzieb.

Schumpeter často spomínal, že vo svojom živote maltri veľké ambície – byť najväčším ekonómom, najväčšímmilovníkom a najväčším jazdcom, k čomu figliarskydodával, že dve z týchto želaní sa mu už splnili, neupres-nil však ktoré. Jedno zo želaní, ktoré sa mu nepochybnesplnilo, je dosiahnutie vrcholov ekonomickej vedy. Aj toprispelo k tomu, že sa sám – podobne ako Walras aleboKeynes – stal velikánom, na ktorého pleciach neskôr stálimnohí ekonómovia významne rozvíjajúci ekonomickúvedu.

Najvýznamnejšie ekonomické diela J. A. Schumpetera

• Das Wesen und der Hauptinhalt der theoretischen Natio-nalökonomie (1908).

• Theorie der wirtschaftlichen Entwicklung (1911).• Epochen der Dogmen – und Methodengeschichte (1914).

• The Crisis of the Tax State (1918).• Business Cycles: A Theoretical, Historical, and Statistical

Analysis of the Capitalist Process (1939).• Capitalism, Socialism, and Democracy (1942).• Ten Great Economists. From Marx to Keynes (1951).• History of Economic Analysis (1954).

25


Z HISTÓRIENUMIZMATICKÉ ZAUJÍMAVOSTI ...

Peniaze prešli dlhým obdobím vývoja, pričom odstaroveku po súčasnosť zaznamenali viaceré pozo-ruhodné zmeny. Každé obdobie ich vývoja boloovplyvňované politickými, ekonomickými a spoločen-skými zmenami. Pre peniaze bolo vždy charakteris-tické, že sa prostredníctvom nich vyjadrovala určitáhodnota. Už v kmeňových spoločenstvách sa platilopredmetmi, ktoré vyjadrovali určitú hodnotu, akcep-tovanú jednotlivými príslušníkmi kmeňa.Tento atribútsi uchovávali počas celej existencie a, samozrejme,platí to i pre súčasnosť.

Medzi známe fakty patrí to, že prvými peniazmiz kovu boli mince vyrobené v 7. storočí pred n. l. naúzemí dnešného Turecka z prírodnej zmesi zlataa striebra. Peniaze v podobe mincí sa postupne stá-vali osobitným tovarom, k čomu prispelo okreminého i to, že na ich výrobu sa používali drahé kovy(Východné Stredomorie, Egypt, India). Rovnakoinformácia, že bankovky ako peniaze začali ako prvípoužívať v 11. storočí v Číne, nie je pre verejnosťúplne nová. Papierové peniaze používané v Čínemali spočiatku podobu rukou písaných potvrdenieka až neskôr nadobudli pevnú hodnotu.

Osobitnou kapitolou vývoja peňazí je obdobierazenia a používania antických mincí, stredovekýchmincí či peňazí (mincí a bankoviek) používanýchv novodobých dejinách. Každé obdobie vo vývojipeňažníctva možno hodnotiť z viacerých pohľadovako zaujímavé a z numizmatického hľadiska viac čimenej atraktívne nielen pre zberateľov, ale i pre laic-kú verejnosť, napr. už len z pohľadu rôznorodéhonámetového stvárnenia peňazí. Jednotlivé obdobiaa ohraničené úseky tvorby peňazí v minulosti nesúv sebe určitú pečať a znaky obdobia, v ktorom saako obeživo používali, a sú tak do určitej miery „zrka-dlom“ svojej doby. Táto črta ich spoľahlivo lokálnei časovo identifikuje a zaradí na správne miesto, kto-ré im v dejinách prináleží.

V európskych dejinách je zaujímavé obdobie stre-doveku, časovo ohraničené rokmi 476 (zánik Západ-nej Rímskej ríše) a 1492 (objavenie Ameriky). Nosi-teľom feudálneho vývoja v Európe sa popri Byzanciistala Franská ríša. V súvislosti s týmto obdobím vo

vývoji peňazí treba spomenúť, že Karol Veľký, ktorýzjednotil franské mincovníctvo, zaviedol nový typmince, ktorou bol strieborný denár. Tomu však pred-chádzali nálezy striebra na francúzskom území v 8.a 9. storočí.

Z územného hľadiska sú zaujímavé i peniaze pou-žívané na Slovensku v období uhorského štátu. Idepredovšetkým o razby denárov v 11. storočí až pozačiatok 14. storočia, razby grošov od začiatku 14.storočia do polovice 16. storočia a toliarov od polovi-ce 16. storočia až po rok 1892. Vznik nových druhovmincí si vynútili predovšetkým zmeny vtedajšíchhospodárskych pomerov. Z tohto obdobia pochádzai toliar známy ako toliar Márie Terézie z roku 1780.V 16. – 18. storočí prichádza k odtrhnutiu nominálnejhodnoty peňazí od ich materiálnej podstaty, čoumožnilo pretvoriť vonkajšiu javovú formu mincí akopeňazí do podoby papierových poukážok, ktoré saneskôr vyvinuli do bankoviek. Rokom 1892 začínaobdobie korunovej meny.

Vývoj peňazí v jednotlivých krajinách a obdobiachbol často determinovaný zložitým hospodárskymvývojom. Menový vývoj kapitalistického sveta (sveto-vé hospodárstvo) v 20. storočí výrazne ovplyvnilapredovšetkým prvá svetová vojna a neskôr veľkáhospodárska kríza. Do obehu bolo dané veľkémnožstvo inflačných papierových peňazí.V tom časevydávané štátovky boli v nútenom obehu. Štátovkyvydával v tom období štát, resp. štátna pokladnica,nie ceduľová banka.

V 20-tych rokoch minulého storočia sa používali tzv.núdzové peniaze (notgeld), vydávané či už v papiero-vej podobe v časoch núdze, alebo v podobe mincíz kovu, príp. z iného materiálu. Núdzové peniaze, skrá-tene označované núdzovky, nahrádzali teda klasicképeniaze vo výnimočných, resp. neobvyklých a neštan-dardných situáciách. V obehu však boli buď len sym-bolicky, alebo na nevyhnutný čas. Pre núdzové penia-ze bolo charakteristické i to, že boli vydávané mestami(mestskými štátmi), resp. územnými oblasťami. Príkla-dom existencie núdzových peňazí môže by napr.Nemecko alebo Rakúsko. Podobnou zvláštnosťou súaj tzv. pracovné známky vyrábané zo skla, v mnohých

NUMIZMATICKÉ ZAUJÍMAVOSTI Z POHĽADU VÝVOJA PEŇAZÍ

PORCELÁNOVÉ MINCE

Ing. Pavol Kyjac

prípadoch z farebného, ktoré sa používali ako odmenaza splnenie určitých pracovných povinností.

Medzi zaujímavosti, ktoré si v dejinách tvorbya vydávania peňazí nesporne zaslúžia osobitnúpozornosť, patrí aj tvorba a vydávanie porceláno-vých (keramických) mincí a medailí, predovšetkýmv svetoznámej továrni na výrobu porcelánu v nemec-kom Meissene. Začiatky výroby bieleho porcelánu súdatované do prvých rokov 18. storočia, pričom zavynálezcu výroby európskeho porcelánu je považo-vaný J. F. Boettger. Skrížené meče, ktoré sú na kaž-dom výrobku meissenskej porcelánky vrátane mincía medailí, sú pritom od roku 1722 údajne najdlhšiepoužívanou obchodnou značkou vo svete. I keďmeissenskú továreň preslávil predovšetkým bielyporcelán, jej tvorba je z historického pohľadu pod-statne mnohotvárnejšia a rozmanitejšia.

Na Slovensku sa literatúra o existencii, resp. histó-rii a tvorbe porcelánových mincí a medailí praktickynenachádza. Karl Scheuch vo svojej knihe Muenzenaus Porzellan und Ton (1978) uvádza všetky dostup-né informácie týkajúce sa tvorby meissenskej, alei ďalších tovární na výrobu porcelánu. Podľa tohto

zdroja a ďalších dostupných údajov začiatok vydá-vania porcelánových mincí je datovaný na koniecroku 1920.

Základom na výrobu porcelánových mincí, pri kto-rej nešlo o repliky kovových mincí, bol hnedý porce-lán. Bol uprednostnený pred bielym porcelánom,keďže sa vyznačoval vysokým stupňom odolnostivoči falšovaniu, ako i vhodnejšou technológiou výro-by. Z praktického hľadiska nebol taký citlivý na znečis-tenie ako biely porcelán. Mince a medaily z hnedéhoi bieleho porcelánu boli v tom období vďačným mate-riálom i na dodatočné zvýraznenie reliéfu ozdobnýmdekorovaním a na lemovanie hrán mincí a medailí.Mince vyrobené z hnedého porcelánu mali výhoduv tom, že možnosť ich poškodenia, príp. rozbitia bolaznížená na technologické minimum. Za zmienku stojíinformácia, že pokus s výrobou bielych keramickýchmincí bol zaznamenaný už v období 1914 – 1918spoločnosťou Phillip Rosenthal and Co. Tieto mincesa však používali len ako vnútorná mena a celkovotento pokus nebol hodnotený ako úspešný.

Pravidelná výroba porcelánových mincí začalakoncom roku 1920 a v prvých mesiacoch roku 1921.

26 Z HISTÓRIENUMIZMATICKÉ ZAUJÍMAVOSTI ...


Papierová núdzovka (NOTGELD), 25 Pf,1920

Bielefeld, núdzovka (NOTGELD), hodváb, 25 M, 1921

V tomto období bolo najprv vyrobených niekoľkoskúšobných sadrových odliatkov (gipsform). S ichvydaním súvisela aj výroba dvoch typov skúšobnýchodliatkov porcelánových mincí pre vtedajšie Nemec-ko a pre mestský štát Sasko (FreistaatSachsen)v limitovanom nízkom náklade.

Porcelánové mince boli neskôr v rôznom prevede-ní a počte vydávané pre viaceré nemecké mestáa územné oblasti vrátane Meissenu v nominálnychhodnotách od 10 fenigov po 20 mariek. Začiatkom20-tych rokoch minulého storočia boli z porcelánuvyrábané i rôzne firemné a darovacie mince premestá Drážďany, Erfurt, Hannover, Berlín, Lipsko,Meissen a ďalšie. Prvé vzorky porcelánových mincíboli vyrobené zo sadrových odliatkov. Išlo o skúšob-né výrobky, ktoré boli vypaľované v limitovanompočte od 5 do 20 kusov z každej ručnej formy. Odneskorších oceľových odliatkov ich možno odlíšiťtým, že sadrové skúšobné odliatky sa vyznačovali

jemnejšími, neostrými líniami a drsnejším povrchom,pričom boli tenšie ako oceľové odliatky (mince vyro-bené z oceľových foriem).

Z numizmatického, a súčasne aj z historickéhopohľadu je zaujímavé najmä obdobie začiatkov tvor-by porcelánových mincí. Porcelánové mince bolivyrábané ešte dlhé obdobie po ich vzniku v rôznychnákladoch. Podľa počtu vydaných kusov boli jednot-livé porcelánové mince zatriedené do deviatich sku-pín, pričom 1. skupina predstavuje najväčší početvyrobených mincí v rozsahu od 100 do 641 tisíc, 8.skupina zahŕňa mince, ktoré boli vydané v počte201 až 500 kusov. Osobitnou skupinou je 9. skupina,kde sú zaradené mince vyrobené v počte menšomako 200 kusov. Zatriedenie do skupín sa týka mincíz hnedého i bieleho porcelánu.

O čiernych porcelánových minciach obdobia 1920až 1923 i čiernych medailách, ktorých ojedinelý výs-kyt sa už potvrdil, je v literatúre len strohá zmienka.Ich vznik a existencia zostáva preto otvorenou otáz-kou, čakajúcou na zodpovedanie historikmi aleboznalcami problematiky.

Porcelánové mince boli vo všeobecnosti veľmipopulárne a atraktívne najmä pre rozmanitosť náme-tového stvárnenia, celkový vzhľad a v neposlednomrade i pre ich precízne spracovanie. Z praktickéhohľadiska (krehkosť) ich však nebolo možné dlhodobopoužívať. Porcelánové mince nemohli nahradiť exis-tujúcu menovú jednotku a z hľadiska posúdenia ichreálneho ekonomického významu nemohli plniťv príslušnom období ani funkciu peňazí ako obeživa.

27


Z HISTÓRIENUMIZMATICKÉ ZAUJÍMAVOSTI ...

Meissen, biely porcelán s vyznačením hodnoty 10 M, 1921

Quedlinburg, hnedý porcelán, medaila 1922

Sachsen, 10 M, čierny porcelán s ozdobným lemovaním okrajov reliéfu mince, 1921

Sachsen, 5 M, hnedý porcelán s ozdobným lemovaním okrajov reliéfu mince, 1921

Hnedá darovacia minca s lemovaním hrany a časti reliéfu

28 Z ARCHÍVU NBSTISOVSKÁ VZÁJOMNÁ POMOCNICA


Tisovec patril v polovici 19.storočia s počtom 3 400 obyva-teľov medzi centrá národnéhohnutia a bol živnou pôdou prešírenie pokrokových myšlienok.Zásluhu na formovaní sloven-ského povedomia obyvateľovTisovca mala najmä rodina Dax-nerovcov, ktorá sa spolu s inýmirodinami angažovala v sloven-skom národnom hnutí a malazáujem o zakladanie peňažnýchústavov, v ktorých by sa sústre-ďoval slovenský kapitál a úradným jazykom bola slovenčina.

Hospodársky spolok v Tisovci založili v roku 1846; predse-dom sa stal Š. M. Daxner. Spolok okrem sporenia poskytovalpôžičky na dlžobné úpisy za nepatrný úrok poddaným Tisov-ca a blízkeho okolia. Len v rokoch 1848 – 1849 zapožičalobčanom Tisovca 4 000 zlatých (zl.).

Zo spolku v roku 1871 vznikla Tisovská vzájomná pomoc-nica, ktorá sa pretvorila na svojpomocné družstvo. Spočiatkudružstvo neprijímalo vklady, ale poskytovalo svojim členompôžičky z upísaných podielov. Ak sa finančné prostriedkyv pokladnici družstva vyčerpali, jeho predstavitelia siahli dovlastných vreciek a poskladali sa na pôžičku. Veľký význampeňažných družstiev, medzi ktoré patrila aj Tisovská vzájom-ná pokladnica spočíval v tom, že postupne vyraďovali úžerní-kov najmä z radov krčmárov, ktorí zdierali občanov vysokýmiúrokmi. V roku 1895 bol čistý zisk družstva 6 521,67 zlatýcha predstavenstvo sa rozhodlo vyplácať podiely vo výške 6 %.

Výborové zhromaždenie dňa 2. 2. 1896 odhlasovalo preme-nu družstva na účastinný spolok s názvom Tisovská sporiteľ-ňa, účastinný spolok, a tým sa počet slovenských bánk zalo-žených v deväťdesiatych rokoch 19. storočia zvýšil zo sedemna osem. Sporiteľňa začala svoju činnosť pod novým označe-ním 1. 1. 1897 a ukončila ju 31. 1. 1920.

Záslužnú činnosť pre chod sporiteľne vykonal Samo Dax-ner, ktorý bol okrem iného známy ako bezplatný obhajca slo-venských národovcov, signatár martinskej Deklarácie sloven-ského národa v roku 1918 a v rokoch 1919 – 1922 prvý županGemersko-malohontskej župy. Predstavitelia spolku vypraco-vali na tú dobu obsiahle stanovy a vydali ich knižne akosamostatnú brožúrku, čo bolo tiež zriedkavosťou.

V stanovách sa okrem iného uvádza: „Základná istina pozo-stáva z tých 60 510 zl., ktoré členovia doterajšej TisovskejVzájomnej Pomocnice v skutočnosti a cele splatili na svojeriadne vklady.“ Ďalej bolo rozhodnuté, že „miesto doterajších2 017 kusov 30-zlatových riadnych vkladov vypustí sa 2 017kusov 30-zlatovej menovej ceny nedeliteľných a na menoznejúcich účastín, ktoré zamenia sa patričným členom na-miesto doterajších riadnych vkladových knižočiek.“ Medzi

„patričných“ členov patril ajlekár Dr. Július Markovič, z kto-rého iniciatívy vznikla Ľudovábanka v Novom Meste nadVáhom a ktorý vlastnil 10účastín v numerickom rade čí-siel 1329 – 1338. Najviac účas-tín v počte 144 kusov vlastnilDr. Samo Daxner.

Klientelu sporiteľne tvorilonajmä roľníctvo a drobníobchodníci. Okrem poskytova-nia úverov prispievala sporite-

ľňa aj na dobročinné účely priamo v Tisovci. Pôžičky poskyto-vala i nemajetným bez potreby vrátenia a odpisovala ich akodubiózy. Všetky administratívne úkony sa vykonávali v sloven-skom jazyku a sporiteľňa podporovala najmä zakladanie čistoslovenských bankových inštitúcií a podnikov.

Sporiteľňa svoje finančné prebytky investovala do kúpycenných papierov a v roku začatia svojej činnosti vlastnila 100účastín Tatra banky v hodnote 5 100 zl.; 10 účastín turčian-skeho pivovaru v hodnote 2 010 zl. a 10 účastín v turčianskejstoličkovej továrni v hodnote 1 020 zl., ktorá však neskôr skra-chovala a narobila predstaviteľom sporiteľne finančné problé-my. Jej názov bol v roku 1921 zmenený na názov Pomocnica,účastinná spoločnosť v Tisovci. Mala vždy dostatok finanč-ných prostriedkov, ibaže nebol záujem o pôžičky. Za voľnéfinančné prostriedky sa nakupovali najmä cenné papiere,alebo ich značnú časť uložili v iných peňažných ústavoch.

Príkazom ministerstva financií zo dňa 13. 12. 1939 bola naria-dená jej fúzia s Ľudovou bankou v Ružomberku. Nakoniec savšak sfúzovala s Roľníckou vzájomnou pokladnicou, družstvoms r. o., ktorá sa do Tisovca presťahovala v roku 1938 z Rimav-skej Soboty, nakoľko toto územie vtedy pripadlo Maďarsku.

Fedor Houdek v liste Samovi Daxnerovi z 2. 1. 1940 píše,že zostavuje „dejiny družstevníctva slovenského“ a žiada hoo informácie, ako to bolo s peňažnými družstvami v Tisovci.V odpovedi zo 6. 1. 1940 Daxner uvádza, že „písomnosti na-šej Pomocnice po prevrate v júli 1919 rozhádzali a zničilimaďarskí boľševici. ... potrebu založiť pomocnicu v Tisovci v r.1871 cítil každý, lebo miestni špekulanti mávali taký úrokomer,že od 100 zlatých požičaných na 1 – 2 mesiace na úrok po-žiadali za voz sena. Núdza robila úrokomer.“

Tisovský peňažný ústav zohral významnú úlohu v gemer-sko-malohontskej oblasti, najmä svojím národným zamera-ním, ako aj poskytovaním finančnej pomoci schudobnelýmobčanom. Jeho úspešná cesta skončila v roku 1940 už spo-mínanou fúziou, ktorú S. Daxner okomentoval slovami: „za-čiatok Pomocnice bol pod ovraveným maďarským režimoma koniec... v právnom štáte ozaj nečakaný!“

Mgr. Mária Kačkovičová

TISOVSKÁ VZÁJOMNÁ POMOCNICA

29


INFORMÁCIEZ ROKOVANIA BANKOVEJ RADY NBS

Dňa 12. marca 2004 sa uskutočnilo 5. rokovanieBankovej rady Národnej banky Slovenska (BR NBS)pod vedením jej guvernéra Mariána Juska.

• BR NBS schválila štatutárnu účtovnú závierku Národ-nej banky Slovenska k 31. 12. 2003 a zobrala na vedomiesprávu nezávislého audítora vypracovanú audítorskou fir-mou PricewaterhouseCoopers Slovensko, s. r. o. Auditbol vykonaný v súlade s medzinárodnými audítorskýmištandardmi a audítor v správe vyjadril názor, že účtovnázávierka vyjadruje verne vo všetkých významných súvis-lostiach finančnú situáciu Národnej banky Slovenskak 31. decembru 2003 a výsledok jej hospodárenia za rok2003, v súlade so zákonom o účtovníctve platným v Slo-venskej republike a nadväzujúcimi postupmi účtovania.

Správa o výsledku hospodárenia Národnej banky Slo-venska za rok 2003, správa nezávislého audítoraa účtovná závierka banky budú predložené Národnejrade Slovenskej republiky.

• BR NBS schválila znenie dodatku č. 3 k zmluve o pla-tobnom systéme SIPS, ktorý vytvára právny rámec prezúčtovanie platieb v reálnom čase.

• BR NBS schválila materiál Správa o realizácii inves-tičnej politiky v oblasti devízových rezerv za rok 2003.V materiáli sú podrobne uvedené realizované výnosy jed-notlivých portfólií, pričom celkový realizovaný výnos bezvplyvu kurzových rozdielov predstavuje asi 8,5 mld. Sk.

Dňa 26. marca 2004 sa uskutočnilo 6. rokovanieBankovej rady Národnej banky Slovenska (BR NBS)pod vedením jej guvernéra Mariána Juska.

• BR NBS prerokovala situačnú správu o menovomvývoji v SR za február 2004 a rozhodla o zmene úroko-vých sadzieb na úroveň 4,00 % pre jednodňové sterili-začné obchody, 7,00 % pre jednodňové refinančnéobchody a 5,50 % pre dvojtýždňové REPO tendres obchodnými bankami s účinnosťou od 29. 3. 2004.

• BR NBS prerokovala a schválila návrh zákona, kto-rým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankácha o zmene a doplnení niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov a zákon č. 510/2002 Z. z. o platob-nom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení neskorších predpisov.

Hlavným cieľom predloženého návrhu zákona jezapracovanie smernice 2002/87/ES Európskeho par-lamentu a Rady o doplňujúcom dohľade nad úverovýmiústavmi, poisťovňami a investičnými firmami vo finanč-nom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernicerady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS,93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice 98/78/ESa 2000/12/EHS Európskeho parlamentu a Rady (ďalejlen “smernica”).

Touto smernicou prijatou v dôsledku vývoja smerujú-

ceho k vzniku finančných skupín poskytujúcich službyv rôznych podsektoroch finančného trhu, upravila Európ-ska únia podmienky výkonu dohľadu nad týmito finanč-nými konglomerátmi. Predmetnú smernicu sú povinnézapracovať do svojho právneho poriadku všetky členskéštáty Európskej únie, teda aj Slovenská republika, a to do11. augusta 2004.

• BR NBS schválila správu o výsledku hospodáreniaNárodnej banky Slovenska za rok 2003.

Správa bude predložená na rokovanie Národnej radySlovenskej republiky spolu s Účtovnou závierkou Národ-nej banky Slovenska k 31. 12. 2003 a Správou nezávis-lého audítora o overení účtovnej závierky Národnejbanky Slovenska k 31. 12. 2003.

• BR NBS schválila správu o rozvoji bankového sekto-ra SR a hodnotenie obozretného podnikania za bankovýsektor k 31. 12. 2003 – predbežné výsledky.

V roku 2003 sa stabilizovala situácia v bankovom sek-tore, ktorá vyplynula z výsledkov, dosiahnutých bankamiv roku 2002, kedy došlo okrem iného k zlepšeniu pro-duktivity aktív, zvýšeniu konkurencie na trhu bankovýchproduktov ako aj k priaznivému vývoju plnenia ukazova-teľov obozretného podnikania. V poslednej menovanejoblasti došlo v sledovanom období ku kvalitatívnemuposunu vo výpočte primeranosti vlastných zdrojov, keďnadobudnutím platnosti opatrenia o primeranosti vlast-ných zdrojov dňom 1. 1. 2003 sa okrem úverového rizikazačali zohľadňovať aj riziká trhové.

V tomto období nadobudlo účinnosť aj viacero ďalšíchopatrení, noviel zákonov, ako aj zákonných a podzákon-ných noriem, ktoré určite prispejú ku skvalitneniu prácecelého bankového dohľadu. Ďalšie novely zákonov nado-budli platnosť 1. 1. 2004.

V slovenskom bankovom sektore pôsobilo k 31. 12.2003 osemnásť bánk a tri pobočky zahraničných bánk.Počet pobočiek sa rozšíril na tri, a to udelením bankové-ho povolenia Commerzbank Aktiengesellschaft, pričompobočka po prvýkrát uviedla svoje výsledky hospodáre-nia až k 31. 12. 2003. Objem upísaného základného ima-nia osemnástich bankových subjektov predstavoval 40,4mld. Sk, finančné zdroje poskytnuté zahraničnými banka-mi svojim pobočkám 2,8 mld. Sk. Vstupom zahraničnéhoinvestora do banky Slovakia je v rukách zahraničnýchinvestorov už takmer 90 % upísaného základného ima-nia. V sledovanom roku sa zvýšil aj počet bánk s povole-ním na vykonávanie hypotekárnych obchodov.

Aktíva bánk slovenského bankového sektora predstavo-vali v sledovanom období 994,6 mld. Sk, pričom viac akopolovicu z tohto objemu ovládajú tri najväčšie peňažnéústavy. Tieto zároveň vytvorili 67 % z celkového hospodár-skeho výsledku bankového sektora, ktorý k 31. 12. 2003predstavoval 11,2 mld. Sk, čo v medziročnom porovnaní

Z ROKOVANIA BANKOVEJ RADY NBS

30 INFORMÁCIEZ ROKOVANIA BANKOVEJ RADY NBS


znamenalo pokles o 0,6 mld. Sk. Na tomto poklese sapodieľalo 10 bánk, ktoré vykázali k 31. 12. 2003 nižší hos-podársky výsledok ako v rovnakom období minulého roka.

V zmysle stratégie schválenej Bankovou radou NBSbola v roku 2003 realizovaná podstatná časť dvojročné-ho dohliadacieho cyklu. Realizovaných bolo 15 dohliadokz toho 10 komplexných. Na ich základe bol stanovenýindividuálny dohliadací plán pre jednotlivé bankya pobočky zahraničných bánk. Po ukončení prvého dvoj-ročného dohliadacieho cyklu začne úsek bankovéhodohľadu v poslednom štvrťroku 2004 nový dohliadacícyklus, a komplexné dohliadky budú nahradené inšpek-

ciami zameranými na jednotlivé riziká (kreditné, trhovéa operačné), podľa výsledkov individuálneho dohliada-cieho plánu z prvého cyklu. Takýto prístup zameraný naaktuálne riziká v činnosti jednotlivých bánk a pobočiekumožní vykonať hlbšie preverenie činnosti bánk a ichsystémov riadenia rizík.

• Banková rada NBS prerokovala materiál Zhodnoteniesituácie na domácich finančných trhoch v roku 2003.

V tejto súvislosti konštatovala, že vývoj na finančnomtrhu v SR prebiehal v minulom roku akceptovateľnýmspôsobom, bez výraznejších turbulencií.

Komentár k rozhodnutiu BR NBS dňa 26. 3. 2004 o výške vyhlasovaných

úrokových sadzieb

Banková rada NBS prerokovala situačnú správuo menovom vývoji v SR za február 2004 a vzhľadom naposúdenie aktuálneho a očakávaného ekonomickéhoa menového vývoja na Slovensku rozhodla o znížení úro-kových sadzieb. Cenový vývoj vo februári bol v súlades očakávaním NBS, pričom nebol identifikovaný nad-merný vplyv sekundárnych faktorov. Na základe najnov-ších ukazovateľov ekonomického vývoja, predovšetkýmúdajov o vývoji hrubého domáceho produktu v 4. štvrťro-ku 2003 a ich porovnaním s vývojom ostatných indikáto-rov dospela Banková rada k záveru, že napriek zrýchle-niu ekonomického rastu v poslednom štvrťroku ako ajv porovnaní s odhadom NBS nedošlo k očakávanémuoživeniu domáceho dopytu, ale naopak prehĺbil sa pokleskonečnej spotreby domácností a tvorby hrubého kapitá-lu. V štvrtom štvrťroku sa potvrdila a zvýraznila nerovno-merná štruktúra rastu HDP založená na dynamickomraste čistého exportu a na prehlbujúcom sa prepadedomáceho dopytu. Zníženie úrokových sadzieb by malopodporiť oživenie domáceho dopytu, ktorý by mal byťzákladom rastu ekonomiky v roku 2004 pri predpoklada-nom nižšom príspevku čistého exportu. Zároveň BR NBSkonštatovala, že pokles úrokových sadzieb podporísnahu centrálnej banky zastaviť tlaky na zhodnocovanievýmenného kurzu, čo zodpovedá zámerom NBS v oblas-ti podpory udržateľného rastu.

V nasledujúcej časti sú podrobnejšie popísané jednot-livé faktory, ktoré boli Bankovou radou NBS vzaté doúvahy pri rozhodovaní o úrokových sadzbách.

Aktuálny cenový vývoj bol vo februári ovplyvnený oča-kávaným zvýšením cien regulovaného nájomného, pri-čom vplyv sekundárnych nákladových efektov nepôsobilv porovnaní s predchádzajúcim mesiacom a s očakáva-niami NBS výraznejšie prorastovo na cenovú hladinu.Zrýchlenie rastu cien trhových služieb tak na medzime-sačnej, ako aj medziročnej báze bolo ovplyvnené vývo-jom poplatkov za služby spojené s bývaním. V prostredíútlmu domáceho dopytu a posilňovania nominálneho

výmenného kurzu dosahuje rast cien obchodovateľnýchtovarov nižšiu dynamiku ako zahraničná inflácia.

Aktualizované predikcie vývoja spotrebiteľských ciendo konca roka potvrdzujú predpoklady naplnenia stred-nej hodnoty programového cieľa pre celkovú infláciu.Vplyvom metodickej zmeny zaradenia zmluvného poiste-nia nastali zmeny v rámci jej vnútornej štruktúry, keď pre-dikcia vývoja regulovaných cien sa pohybuje pod a cenytrhových služieb nad očakávaným intervalom, čo zároveňposúva krátkodobú predikciu jadrovej inflácie do hornejčasti programového pásma. Pri abstrahovaní od tohtojednorazového vplyvu by sa ich očakávaný vývoj pohy-boval rovnako v strednej časti programových intervalov.

V marci by na medzimesačnej báze malo dôjsť k spo-maleniu rastu spotrebiteľských cien, a to v dôsledkudoznievania sekundárnych vplyvov, ako aj v dôsledku užnepredpokladaných výraznejších zásahov do regulova-ných cien.

V oblasti zahraničnoobchodnej bilancie bol za rok 2003vykázaný pokles podielu deficitu bežného účtu na HDP na0,9 % z 8,1 % v roku 2002. Vývoj obchodnej bilancie jev tomto roku naďalej v súlade so svojím dlhodobejším tren-dom znižovania 12 mesačného kumulatívneho pasívnehosalda. Za prvý mesiac bol vykázaný prebytok tak obchod-nej bilancie, ako aj bežného účtu platobnej bilancie. Záro-veň však, v dôsledku bázického efektu, došlo k očakáva-nému poklesu dynamík rastu tak vývozu ako aj dovozu.

BR NBS považuje mieru zhodnocovania sa výmenné-ho kurzu slovenskej koruny za príliš rýchlu. V prípadepokračovania takéhoto vývoja môžu nastať problémys adaptáciou podnikateľských subjektov. Aj keď Národnábanka Slovenska nemá záujem na vytváraní devalvačné-ho vankúša, miera reálneho zhodnocovania sa menymusí byť primeraná celkovému vývoju ekonomiky tak,aby ju nedostávala prílišnou reštrikciou do nerovnováhy.Aj napriek dosiahnutému prebytku bežného účtu v janu-ári je potrebné vo vzťahu ku kurzovému vývoju brať doúvahy očakávané prehĺbenie deficitu obchodnej bilanciev tomto roku, ako aj štruktúru obchodnej bilancie, kdek jej zlepšeniu došlo len v niektorých odvetviach ekono-miky. Preto NBS proti nadmerným tlakom zvyšujúcimvolatilitu devízového trhu intervenuje.

31


INFORMÁCIETLAČOVÉ SPRÁVY

TLAČOVÉ SPRÁVY

Guvernér NBS na zasadnutí Generálnej rady ECB

Guvernér Národnej banky Slovenska Marián Jusko sadňa 18. 3. 2004 zúčastnil na 26. zasadnutí Generálnejrady Európskej centrálnej banky vo Frankfurte nadMohanom.

Na programe rokovania šéfov centrálnych bánk krajíneurozóny, členských i pristupujúcich štátov EÚ bol ma-kroekonomický, menový a finančný vývoj v jednotlivýchkrajinách, otázky spojené s fungovaním systému výmen-ných kurzov ERM II a ďalšie témy súvisiace so spoluprá-cou v rámci Európskeho systému centrálnych bánk.

I. Barát

Na základe aktuálnych údajov o vývoji HDP v 4. štvrť-roku 2003 a za rok 2003 si ekonomika Slovenska udrža-la vysoké tempo rastu. Ekonomika vzrástla v roku 2003reálne o 4,2 % a jej dynamika je porovnateľná s rokom2002. Z hľadiska použitia bol rast HDP ovplyvnený výluč-ne zahraničným dopytom, kým domáci dopyt klesol.

Exportná výkonnosť ekonomiky v roku 2003 významnevzrástla, kým rast jej dovoznej náročnosti bol len mierny, čosa prejavilo v prorastovom príspevku čistého exportu k rastuHDP. Otvorenosť slovenskej ekonomiky, meraná podielomvývozu a dovozu výrobkov a služieb na HDP sa v porovna-ní s predchádzajúcim rokom zvýšila, čím sa zvyšuje aj citli-vosť domácej produkcie na cenový a kurzový vývoj.

Domáci dopyt v roku 2003 reálne poklesol celkoma s výnimkou prvého štvrťroka permanentne nedosaho-val úrovne predchádzajúceho roka. Jeho vývoj bolovplyvnený aj výraznejším poklesom investičného a spo-trebiteľského dopytu oproti očakávaniam NBS. Rastkonečnej spotreby verejnej správy a neziskových inštitú-cií slúžiacich domácnostiam opačne negatívny vývojdomáceho dopytu zmierňoval.

Banková rada NBS pri prerokovaní situačnej správyzobrala na vedomie aj aktuálnu informáciu o výsledkochhospodárenia fiškálneho okruhu v roku 2003, kde došlok poklesu podielu fiškálneho deficitu na HDP v porovna-ní so schváleným štátnym rozpočtom. Zníženie deficituverejného sektora je možné hodnotiť pozitívne, ak budeaj v ďalšom období pokračovať konsolidácia verejnýchfinancií.

Vývoj menových agregátov pokračoval aj vo februáriv nastúpenom trende a nenaznačuje vznik dopytovýchtlakov.

Banková rada NBS po posúdení celkového vývoja, ktorývzhľadom na vývoj jednotlivých zložiek HDP nenaznačujevznik rizika dopytových tlakov, rozhodla v prostredí očaká-vaného zmierňovania vplyvu čistého exportu podporiť oži-venie domáceho dopytu a ekonomického rastu v stredno-dobom horizonte. Súčasne NBS očakáva, že zníženie úro-kových sadzieb prispeje k stabilizácii výmenného kurzuslovenskej koruny voči referenčnej mene.

Tlačové oddelenie OVI NBS

Dobíjanie kreditu bez transakčného poplatku

Na bankomatoch Všeobecnej úverovej banky, UniBan-ky, Ľudovej banky a Dexia banky, ktorých procesorom jespoločnosť Transacty Slovakia, a. s., zabezpečujúcanepretržitú autorizáciu a spracovanie elektronickýchtransakcií on-line v sieti bankomatov a platobných termi-nálov, je možné dobíjať kredit na Easy kartu spoločnostiEuroTel Bratislava, ako aj obnovovať kredit na predplate-

nej karte Prima od spoločnosti Orange Slovensko. Prí-stupom cez menu na obrazovke bankomatu je možnéuskutočniť uvedené transakcie 24 hodín denne, 365 dnív roku prostredníctvom ľubovoľnej platobnej karty vyda-nej domácou alebo zahraničnou bankou.

Výhodou tohto spôsobu dobíjania je, že je bez poplat-ku za transakciu pre držiteľa karty, a to bez ohľadu napoužitý bankomat a vydavateľa karty.

P. Packová

Spoločné vyhlásenie zástupcov ÚFT, MF SR,NBS, CDCP, BCPB a AB zo dňa 31. marca 2004

Zástupcovia Úradu pre finančný trh, Ministerstva finan-cií SR, Národnej banky Slovenska, Centrálneho depozi-tára cenných papierov SR, a. s., Burzy cenných papierovv Bratislave, a. s. a Asociácie bánk, ktorí sa dňa 31.marca 2004 stretli na Úrade pre finančný trh vyhlasujú,že týmto dňom došlo k naplneniu ich vzájomnej dohody

zo dňa 26. marca 2004, ktorou našli technické a právneriešenie zabezpečenia prevádzkovania nového systémucentrálneho depozitára cenných papierov s využitímtechnických prvkov starého systému.

Na základe uvedenej skutočnosti boli odstránené všet-ky medializované prekážky obchodovania s cennýmipapiermi na verejných trhoch.

M. Kačmár

32 VYBRANÉ UKAZOVATELE HOSPODÁRSKEHO A MENOVÉHO VÝVOJA SR


Ukazovateľ Merná 1999 2000 2001 2002 2003 2004jednotka 9. 10. 11. 12. 1.

REÁLNA EKONOMIKAHrubý domáci produkt 1) 2) mld. Sk 676,9 690,7 716,8 748,4 581,3* 779,9*

Medziročná zmena HDP 3) % 1,5 2,0 3,8 4,4 4,0* 4,2*Miera nezamestnanosti 4) % 19,2 17,9 18,6 17,5 13,9 13,8 14,2 15,6 16,6Spotrebiteľské ceny 3) % 14,2 8,4 6,5 3,4 9,5 9,6 9,8 9,3 8,3

OBCHODNÁ BILANCIA 2)*Vývoz (fob) mil. Sk 423 648 548 372 610 693 651 256 581 516 657 409 732 330 803 037 60 556Dovoz (fob) mil. Sk 468 892 590 728 713 898 747 883 596 315 674 587 750 811 826 625 58 899Saldo mil. Sk -45 244 -42 356 -103 205 -96 627 -14 799 -17 178 -18 481 -23 588 1 657

PLATOBNÁ BILANCIA 2)Bežný účet mil. Sk -47 544,0 -32 941,1 -84 891,5 -87 900,5 -7 335,5 -7 308,0 -7 140,6 -10 198,5Kapitálový a finančný účet mil. Sk 77 617,9 63 415,1 83 173,0 234 308,9 8 635,5 47 531,6 40 564,1 64 541,5Celková bilancia mil. Sk 30 137,3 34 168,8 6 866,9 160 596,0 12 160,4 46 323,8 36 798,0 52 446,2

DEVÍZOVÉ REZERVY 4) 9)Celkové devízové rezervy mil. USD 4 372,0 5 581,7 5 437,3 10 380,6 11 282,8 12 899,2 12 698,2 13 480,5 13 386,5Devízové rezervy NBS mil. USD 3 425,2 4 076,8 4 188,7 9 195,5 10 271,9 11 409,2 11 311,9 12 149,0 12 242,2

ZAHRANIČNÁ ZADLŽENOSŤ 4) 7)Celková hrubá zahraničná zadlženosť mld. USD 10,5 10,8 11,3 13,2 15,4 16,7 17,0 18,3Zahraničná zadlženosťna obyvateľa SR USD 1 944 2 021 2 095 2 452 2 860 3 111 3 157 3 406

MENOVÉ UKAZOVATELEDevízový kurz 5) 6) Sk/USD 41,417 46,200 48,347 45,335 37,116 35,273 35,234 33,604 32,292Peňažná zásoba [M2] 4) 8) mld. Sk 508,9 580,4 649,2 681,5 705,0 711,2 719,2 730,1* 725,2*

Medziročná zmena M2 3) 8) % 10,9 14,2 11,9 4,7 7,3 7,4 7,3 7,1* 6,5*Úvery podnikom a obyvateľstvu 4) 8) mld. Sk 397,6 396,1 321,7 330,2 357,7 362,1 369,3 378,1* 374,9*

ŠTÁTNY ROZPOČET 2) 4)Príjmy mld. Sk 216,7 213,4 205,3 220,3 163,4 186,8 203,6 233,1 21,0Výdavky mld. Sk 231,4 241,1 249,7 272,0 201,1 227,2 246,4 289,1 23,7Saldo mld. Sk -14,7 -27,7 -44,4 -51,7 -37,7 -40,4 -42,8 -56,0 -2,7

PRIMÁRNY TRHPriemerná úroková miera

jednoročné vklady % 12,34 9,76 6,62 5,70 4,23 4,07 3,88 3,76 3,56krátkodobé úvery % 19,61 13,61 11,24 9,93 8,13 8,01 8,01 7,75 7,82krátkodobé čerpané úvery % 17,45 11,95 9,18 8,99 7,36 6,93 7,60 7,15 7,50

PEŇAŽNÝ TRHÚrokové sadzby stanovované Bankovou radou NBS, platnosť od 30.9.2003 31.10.2003 30.11.2003 31.12.2003 31.1.20041-dňové operácie – sterilizačné % 4,75 4,75 4,75 4,50 4,50

– refinančné % 7,75 7,75 7,75 7,50 7,502-týždňová limitná sadzba NBS % 6,25 6,25 6,25 6,00 6,00pre štandardný REPO tenderZákladná úroková sadzba NBS 6,25 6,25 6,25 6,00 6,00Priemerná úroková mieraz medzibank.vkladov (BRIBOR) **

overnight % 11,47 7,96 7,35 7,18 5,97 5,27 6,40 5,32 5,667-dňová % 13,24 8,47 7,73 7,73 6,35 5,93 6,25 5,99 5,9814-dňová % 13,56 8,53 7,76 7,79 6,38 6,03 6,23 6,06 5,961-mesačná % 14,51 8,58 7,77 7,81 6,38 6,09 6,14 6,08 5,922-mesačná % 15,16 8,58 7,77 7,80 6,33 6,04 6,06 6,04 5,863-mesačná % 15,66 8,58 7,77 7,77 6,28 5,98 6,00 5,98 5,786-mesačná % 16,23 8,58 7,77 7,72 6,16 5,84 5,80 5,81 5,619-mesačná % 7,95 7,75 7,70 6,01 5,74 5,68 5,68 5,4812-mesačná % 7,97 7,76 7,68 5,93 5,65 5,63 5,65 5,44

1) stále ceny, priemer roka 19952) kumulatívne od zaãiatku roka 3) zmena oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka 4) stav ku koncu obdobia 5) kurz devíza stred, priemer za obdobie 6) od 1. 10. 1998 zru‰enie fixného kurzového reÏimu a zavedenie floatingu

7) od 1. 1. 1999 zmena metodiky 8) vo fixnom v˘chodiskovom kurze k 1. 1. 1993 9) od 1. 1. 2002 zmena metodiky* predbeÏné údaje** od 29. 5. do 15. 10. 1997 „Monitoring úrokov˘ch sadzieb na trhu medzibankov˘ch

depozít v SR“

Guvernér NBS Marián Jusko informoval novi-nárov na tlačovej konferencii dňa 26. marca 2004 orokovaní Bankovej rady Národnej bankySlovenska, ktorá na svojom 6. zasadnutí rozhodlao zmene úrokových sadzieb s účinnosťou od 29.marca 2004:

a) úroková sadzba pre jednodňové sterilizačnéobchody sa určuje na úrovni 4,00 %,

b) úroková sadzba pre jednodňové refinančnéobchody sa určuje na úrovni 7,00 %,

c) limitná úroková sadzba pre dvojtýždňové REPOtendre sa určuje na úrovni 5,50 %.

Foto: Pavel Kochan

Tlačová konferenciaNárodnej banky Slovenska

Zlatá medaila SOPK je najvyššie ocenenie,ktoré každoročne udeľuje PredstavenstvoSlovenskej obchodnej a priemyselnej komoryzahraničným partnerom za mimoriadnezásluhy o rozvoj hospodárskej a obchodnejspolupráce so Slovenskou republikou. Za rok2003 sa rozhodlo udeliť toto ocenenie pred-sedovi Dozornej rady ISTROBANKY Joche-novi Bottermannovi, ktorý sa významnoumierou podieľal na vstupe bankovej skupinyBAWAG/P.S.K. na Slovensko. J. Bottermannpôsobil vyše 20 rokov vo vysokých funkciáchv Bayerische Landesbank. Od roku 2000 ječlenom predstavenstva bankovej skupinyBAWAG/P.S.K. a je zodpovedný za medzi-národný obchod a financie v stredneja východnej Európe. Od mája 2002 jepredsedom Dozornej rady ISTROBANKY.Jeho snahou je pomáhať slovenským podnikateľom v nadväzovaní aktívnych kontaktov medzislovenskými a nemeckými či rakúskymi podnikateľskými subjektmi. Zároveň zastupuje záujmySlovenska v okolitých európskych krajinách a vstup Slovenska do EÚ považuje za významnú šancu prerozvoj krajiny.

Foto: Patrick Španko

Zlatá medaila SOPK predsedovi Dozornej rady ISTROBANKY

Zlatú medailu SOPK za rok 2003 odovzdal Jochenovi Botter-manovi (vpravo) predseda SOPK Peter Mihók.

Národná banka Slovenska DEKÁDNA BILANCIA AKTÍV A PASÍV k 29. 02. 2004 v mil. Sk

Zmena ZmenaM a j e t o k oproti Z á v ä z k y oproti

20.02.2004 20.02.2004

1 Zlato 15,481.9 (-0.1) 1 Emisia obeživa 100,502.8 (-2,029.3)2 Vklady v MMF v cudzej mene 4,119.2 (42.5) 2 Záväzky voči MMF v cudzej mene 4,119.4 (42.5)3 Vklady v zahraničných bankách a medzi- 10,005.1 (117.1) 3 Záväzky voči zahraničným bankám 50,228.9 (8,406.4)

národných inštitúciách v cudzej mene a medzinárodným inštitúciám 3.1 Vklady v zahraničných bankách 9,963.2 (115.2) 3.1 V cudzej mene 49,420.3 (8,406.4)3.2 Vklady v medzinárodných inštitúciách 41.9 (1.9) 3.2 V slovenských korunách 808.6 (0.0)3.3 Vklad v Európskej centralnej banke 0.0 (0.0) 4 Emitované cenné papiere 89,357.3 (369.6)

4 Pohľadávky voči zahraničiu v cudzej mene 96,043.5 (7,632.9) 4.1 V zahraničí v cudzej mene 0.0 (0.0)5 Pohľadávky voči tuzemským finančným inštitúciám 16.767.6 (-343.4) 4.2 Ostatné 89,357.3 (369.6)

5.1 Pohľadávky z refinancovania 7,096.5 (-368.1) 5 Záväzky voči tuzemským finančným inštitúciám 121,688.1 (-3,767.2)5.2 Ostatné pohľadávky 9,671.1 (24.7) 5.1 Peňažné rezervy bánk 11,589.7 (-3,759.2)

6 Cenné papiere 297,709.2 (3,661.0) 5.2 Ostatné 110,098.4 (-8.0)6.1 Zahraničné v cudzej mene 297,709.2 (3,660.9) 6 Záväzky voči štátnej pokladnici 108,428.1 (5,540.9)6.2 Tuzemské v slovenských korunách 0.1 (0.1) 7 Záväzky voči verejnej správe 1,237.9 (33.4)

7 Majetkové účastiny 269.3 (1.7) 8 Ostatné záväzky 2,308.4 (252.6)7.1 Zahraničné v cudzej mene 161.3 (1.7) 8.1 Vklady ostatných klientov 1,953.6 (199.7)7.2 Ostatné 108.0 (0.0) 8.2 Ostatné 354.8 (52.9)

8 Pohľadávky voči verejnej správe 7,762.6 (20.9) Vlastné imanie9 Ostatný majetok 7,375.1 (-167.6) 9 Vlastný kapitál 23,998.0 (0.0)

9.1 Úvery ostatným klientom 195.5 (-106.6) 10 Hospodársky výsledok minulých rokov (Zisk+, Strata-) -40,369.8 (0.0)9.2 Ostatné 7,179.6 (-61.0) 11 Hospodársky výsledok bežného roka (Zisk+,Strata-) -5,965.6 (2,116.1)

Spolu 455,533.5 (10,965.0) Spolu 455,533.5 (10,965.0)

Ing. Marián Jusko, CSc., v. r. Ing. Milena Koreňová, v. r.guvernér vrchná riaditeľka úseku finančného riadenia a platobného styku



10.03.2004 10.03.2004

1 Zlato 15,481.6 (-0.2) 1 Emisia obeživa 103,156.1 (2,695.7)2 Vklady v MMF v cudzej mene 4,143.6 (30.0) 2 Záväzky voči MMF v cudzej mene 4,143.9 (30.0)3 Vklady v zahraničných bankách a medzi- 29,695.6 (19,676.2) 3 Záväzky voči zahraničným bankám 52.266.8 (5,141.1)

národných inštitúciách v cudzej mene a medzinárodným inštitúciám 3.1 Vklady v zahraničných bankách 29,653.5 (19,675.9) 3.1 V cudzej mene 51,445.6 (5,128.5)3.1 Vklady v medzinárodných inštitúciách 42.1 (0.3) 3.2 V slovenských korunách 821.2 (12.6)3.3 Vklad v Európskej centrálnej banke 0.0 (0.0) 4 Emitované cenné papiere 69,438.7 (-19,918.6)

4 Pohľadávky voči zahraničiu v cudzej mene 97,779.0 (-575.8) 4.1 V zahraničí v cudzej mene 0.0 (0.0)5 Pohľadávky voči tuzemským finančným inštitúciám 16,558.0 (-3,337.9) 4.2 Ostatné 69,438.7 (-19,918.6)

5.1 Pohľadávky z refinancovania 6,891.2 (-3,337.6) 5 Záväzky voči tuzemským finančným inštitúciám 147,604.7 (19,291.6)5.2 Ostatné pohľadávky 9,666.8 (-0.3) 5.1 Peňažné rezervy bánk 23,892.6 (18,185.6)

6 Cenné papiere 280,330.4 (-14,409.0) 5.2 Ostatné 123,712.1 (1,106.0)6.1 Zahraničné v cudzej mene 280,330.4 (-14,409.0) 6 Záväzky voči štátnej pokladnici 99,832.2 (-7,338.9)6.2 Tuzemské v slovenských korunách 0.0 (0.0) 7 Záväzky voči verejnej správe 1,436.0 (-55.5)

7 Majetkové účastiny 270.2 (1.1) 8 Ostatné záväzky 2,466.6 (537.9)7.1 Zahraničné v cudzej mene 162.2 (1.1) 8.1 Vklady ostatných klientov 2,245.2 (587.4)7.2 Ostatné 108.0 (0.0) 8.2 Ostatné 221.4 (-49.5)

8 Pohľadávky voči verejnej správe 6,563.5 (-1,199.1) Vlastné imanie9 Ostatný majetok 7,362.9 (-124.1) 9 Vlastný kapitál 23,998.0 (0.0)

9.1 Úvery ostatným klientom 187.6 (1.7) 10 Hospodársky výsledok minulých rokov (Zisk+, Strata-) -40,369.8 (0.0)9.2 Ostatné 7,175.3 (-125.8) 11 Hospodársky výsledok bežného roka (Zisk+,Strata-) -5,788.4 (-322.1)

Spolu 458,184.8 (61.2) Spolu 458,184.8 (61.2)




29.02.2004 29.02.20041 Zlato 15,481.8 (-0.1) 1 Emisia obeživa 100,460.4 (-42.4)2 Vklady v MMF v cudzej mene 4,113.6 (-5.6) 2 Záväzky voči MMF v cudzej mene 4,113.9 (-5.5)3 Vklady v zahraničných bankách a me- 10,019.4 (14.3) 3 Záväzky voči zahraničným bankám 47,125.7 (-3,103.2)

dzinárodných inštitúciách v cudzej mene a medzinárodným inštitúciám 3.1 Vklady v zahraničných bankách 9,977.6 (14.4) 3.1 V cudzej mene 46,317.1 (-3,103.2)3.2 Vklady v medzinárodných inštitúciách 41.8 (-0.1) 3.2 V slovenských korunách 808.6 ( 0.0)3.3 Vklad v Európskej centrálnej banke 0.0 (0.0) 4 Emitované cenné papiere 89,357.3 (0.0)

4 Pohľadávky voči zahraničiu v cudzej mene 98,354.8 (2,311.3) 4.1 V zahraničí v cudzej mene 0.0 (0.0)5 Pohľadávky voči tuzemským finančným inštitúciám 19,895.9 (3,128.3) 4.2 Ostatné 89,357.3 (0.0)

5.1 Pohľadávky z refinancovania 10,228.8 (3,132.3) 5 Záväzky voči tuzemským finančným inštitúciám 128,313.1 (6,625.0)5.2 Ostatné pohľadávky 9,667.1 (-4.0) 5.1 Peňažné rezervy bánk 5,707.0 (-5,882.7)

6 Cenné papiere 294,739.4 (-2,969.8) 5.2 Ostatné 122,606.1 (12,507.7)6.1 Zahraničné v cudzej mene 294,739.4 (-2,969.7) 6 Záväzky voči štátnej pokladnici 107,171.1 (-1,257.0)6.2 Tuzemské v slovenských korunách 0.0 (-0.1) 7 Záväzky voči verejnej správe 1,491.5 (253.6)

7 Majetkové účastiny 269.1 (-0.2) 8 Ostatné záväzky 1,928.7 (-379.7)7.1 Zahraničné v cudzej mene 161.1 (-0.2) 8.1 Vklady ostatných klientov 1,657.8 (-295.8)7.2 Ostatné 108.0 (0.0) 8.2 Ostatné 270.9 (-83.9)

8 Pohľadávky voči verejnej správe 7,762.6 (0.0) Vlastné imanie9 Ostatný majetok 7,487.0 (111.9) 9 Vlastný kapitál 23,998.0 (0.0)

9.1 Úvery ostatným klientom 185.9 (-9.6) 10 Hospodársky výsledok minulých rokov (Zisk+, Strata–) -40,369.8 (0.0)9.2 Ostatné 7,301.1 (121.5) 11 Hospodársky výsledok bežného roka (Zisk+,Strata–) -5,466.3 (499.3)

Spolu 458,123.6 (2,590.1) Spolu 458,123.6 (2,590.1)


âasov˘ harmonogram dekádnych bilancií je k dispozícii na internetovej adrese: http://www.nbs.sk.

obsah · vreálnom čase, je neodvolateľná amusí byť zabezpečená jej finalita.platba je...

Documents