obecné noviny terchová - 2013 / 2

7/22/2019 Obecn noviny Terchov - 2013 / 2

1/16

Dvojmesank vetkch Terchovanov www.terchova.sk ISSN 1338-8827 Ronk 24 slo 2/2013 Cena 0,35

Mylienka na tento as (George Orwell):AS NEPLYNIE RCHLEJIE AKO PRV,IBA MY BEME RCHLEJIE OKOLO NEHO

Z obsahu sla Obecn rad informuje Pred 300 rokmi popravili

Juraja Jnoka Rozhovory

Osobnosti Terchovej Spomienka na MilanaMoravka

port + alie zaujmavosti

Taktopredrokomsomnatomtomieste psal o dlhej a nronejzime, ktor zanechala stopyako na majetku, tak i na uoch.Rok sa s rokom stretol a totokontatovanie je rovnak. Dlh, nasnehimrzbohatzimanspreverilapovetkchstrnkach,vyavilaznsfyzick i psychick sily, dfam vak,e nm nezobrala chu do ivota,ktorejnajlepmimpulzommebyprichdzajca jar.

Jar vak do Terchovej prinieslaaj neoakvan sprvu. Da 5. aprla2013sastarostaViktorVallorozhodol

vzdasvojhomandtuzozdravotnchdvodov.Chcem sa vm poakovaza podporu a spoluprcu poas mjho

starostovania a zaela vm v ivotevetko najlepie. Tak znie starostovodkaz pre obanov Terchovej. ViktorVallobolstarostombezmlajedensrokov, poas ktorch sa Terchovkvalitatvne posunula o vek kusdopredu. Mnoh veci vak docena as.

Na tomto mieste chcem ViktoroviVallovi v mene obanov Terchovej,najblich spolupracovnkov naobecnom rade, ako aj v mene

VAKA, STAROSTA!

svojompoakovazadlhoronobetavprcu v prospech naej obce a zaelamu vea zdravia a osobnej spokojnosti.

Vaka, tarota! Marin ZAJAC

TERCHOV

FOTO - Anna KRITOFKOV


2/16

TERCHOV: Pter Pavol, v Terchovejpsote tri roky. D sa poveda,

e ste si u u ns zvykli i spoznalins? o Vs poas tohto odoiavo farnosti poteilo a o, naopak,zarmtilo?

Pter Pavol Krutk: V ivote somviackrt menil svoje psobisk,v ktorch bolo potrebn vykonvarozlin druhy innosti. Neviem, ito je spsoben tmto, alebo je todar, ale nemal som takmer iadneakosti zvyka si v Terchovej.

Spomnam si na jeden moment, kesom pred rokmi kral po ulici mojejarnosti na Filipnach. Mal som pocit,akoby som bol doma, akoby som tambol odjakiva. Teraz som doma tu,v Terchovej. Ak mi ktosi povie, mteto blzko domov (do rodiska), dam,e niekoho z rodkov neurazm,ale tu som viac doma. Na druhejstrane, v Terchovej stle objavujema myslm, e budem objavova dokonca nieo nov. Je to pre maprleitos a vzva, nieo sa naui.

Te ma, e vo arnosti m kadzujem o ud, o to, o je dobr, iide o veci duchovnho rzu, aleboaj to, o sa tka benho ivotaloveka a rodiny. Tba loveka podobre, po skutonch hodnotch

je znakom ivota, ivotaschopnostia aj budcnosti. Naa arnos ije, jemedzi nami vea primne veriacichud. Boh pre nich znamen vea.Smutn som, ke vidm, ako si niektorudia, i u s to mlad alebo dospel,pod vplyvom okolia niia svoj ivot.Niia v sebe duchovno a niekedyaj nenapravitene zniia svoj ivot.Vplyv zla ber ako ancu alebocestu k astiu. Ale koko radostia pokoja je z dobrho tlu ivota!Boh chce nae astie. On ns nechceobra o rados. Nenjdeme ju vaktam, kde je hriech, zlo, sebectvo,nezodpovednos alebo zvislos.

TERCHOV: Naa farnos sa snazveaova i rozvja univerzlnecyrilo - metodsk posolstvo, ktorstoj na viere, kultre a vzdelanosti,aj poas juilejnho Roka sv. Cyrila

a Metoda. Ten v naej dieczevyvrchol prve v Terchovej poastohtoronch Cyrilometodskchdn. Ak duchovn podnetya impulzy y sme si malipremietnu do ivota v naichrodinch i spoloenstvchz prevania udalost juilejnhoroku, ktor sa navye prelna ajs Rokom viery?

Pter Pavol Krutk: Kad jubilejnrok je vnimon udalos v ivotespoloenstva. V Starom zkone toznamenalo da do poriadku dokoncaaj majetkov veci, dosiahnu aksirovnos. V mnohch prpadochto znamenalo budova odznovua vrti sa k Bom plnom. Naipatrni s vzormi ivej viery a vosvojej vekodunosti dali vetko doodovzdvania viery. Rok sv. Cyrila

FARSK LISTY2 2 / 2013NAI PATRNI S VZORMI IVEJ VIERY

/Rozhovor s ptrom Pavlom Krutkom/

V roku 2013 si na Slovenskupripomname vek jubileum

1150. vroie od prchodusvtch Kontantna-Cyrilaa Metoda na zemie Vekej

Moravy v roku 863. Aby smesi hlbie uvedomili vznammisie solnskych bratova pripravili sa na slvenie

spomnanho jubilea, vyhlsilaKonerencia biskupov SlovenskaRok sv. Cyrila a Metoda, ktormomentlne prevame a ktor

sa z vekej asti prelna aj

s Rokom viery, vyhlsenmppeom Benediktom XVI.pre univerzlnu cirkev. Tietoudalosti, ako aj alie svislosti

z nich vyplvajce boli dvodomporozprva sa s ptromPavol Krutkom, SVD, ktor

je od roku 2010 sprvcomterchovskej arnosti.


3/16

FARSK LISTY 32 / 2013a Metoda vemi svis s Rokom viery,aj ke ide o pripomienku dvochvro. Je to pre ns siln impulz isvoju vieru naplno a odovzdva jualej. V tomto je nezastupiten loharodiny. Rodina je od prirodzenosti

uren na to, aby odovzdvala dobrhmotn a najm duchovn alej. Vkrajinch, kde bolo prenasledovaniea kde neboli vbec kazi, sa udralaviera a odovzdvala sa nasledujcimgenercim len vaka ivotu vieryv rodine. Ako arsk spoloenstvonepreijeme len preto, e mmev kostole alebo na prieel chrmusochy sv. Cyrila a Metoda. Mmebudcnos iba vtedy, ak uverme,e viera m vznam a je potrebn

ju odovzdva alej. V praktickomkresanstve nesta len nejakslvnos. ivot je zvynch 362dn, ktor s dleitejie akoslvnosti. Vzahy medzi manelmi,medzi srodencami, rodimia demi, vzahy v celom arskomspoloenstve s dleit. Podstatn

je vak n vzah k Bohu a viera, eBoh m asn vzah k nm. Ttovieru je potrebn oivi a prehbi.V niektorch arnostiach sa stva,e si niektor zan myslie: u smev cieli, u to mme, nepotrebujemeni meni. Takto postoj spsobuje,e spoloenstvo ustrnie a ivot v ompostupne vyscha. Stretvam saniekedy s argumentom, e vdy totak bolo. Takto zmanie je znakomstagncie. Niekedy artom hovorm:keby sa v minulosti ni nemenilo,

ete dnes by sme chodili krsti detido Varna, ako za ias Jnoka. Jepotrebn, aby sme boli otvorenspolone pre to, o je dobr.

TERCHOV: Veristi s misionri.

Ako vnma sasn misionrmisionrov spred dvanstichstoro? V om mu ysv. Kontantn - Cyril a Metodprkladom a inpirciou dnes?

Pter Pavol Krutk: Boli to odvnia naden udia pre Boiu vec.Opustili svoju vlas, nali in a ilipre svoju misiu. V tomto s pre nsasnm vzorom. Ni si nenechalipre seba, vetko dali zo seba.

Odovzdali svoj talent do sluby Bohua Boiemu udu. Budovali, a dnesmeme poveda, e vybudovaliivotaschopn spoloenstvo, ktorije doteraz. Dnes ich obdivujemez rznych uhlov pohadu, jeden jeobzvl zaujmav. U na zaiatkusvojho psobenia zaali s vchovoudomceho duchovenstva. Kezoberieme do vahy historicksvislosti, bol to odvny krok.Pochopili, e spoloenstvo mus i,aj ke ich nebude. Aj my musmemyslie na budcnos. Farnos mbudcnos, ak sa viacer zapoja doivota nho spoloenstva. Kad

je potrebn a kad me niempeknm prispie. Pomc niekomu,aby sa priblil k Bohu, da mu zaikrsu kresanskho spoloenstva,ma zujem o dobro druhho, to

je vek pozvanie, ku ktormu nspozva vek jubileum. To vetko,m kadho jednho z ns PnBoh obdaroval, nie je len pre ns,ale mme to pouva pre spolondobro.

TERCHOV: Katolcka cirkev mnovho ppea Frantika. Ako naVs zapsoil poas prvch dn naPetrovom stolci?

Pter Pavol Krutk: Ke somho po prvkrt videl na balkneSvtopeterskej baziliky, ako saprihovra uom a pros o modlitbu,prila mi na um mylienka DuchSvt je prtomn vo svojej Cirkvi,

On ju vedie aj v dnenej dobe.Novinri hovorili a my sme tieuvaovali o tom, ak by nov ppemal by. Vymenovali sme, akvlastnosti by mal ma, o vetko bymal dokza vyriei. Hadali smeakhosi supermana. A priiel niektoin! lovek pokorn, chudobn,milujci, primn. Takho smesi veru nepredstavovali. A mnevtedy napadlo: vlastne tohto muapotrebujeme. Na aroganciu, natbu len po materilnych veciach,na tbu po tituloch a poctch nmnov ppe ukazuje svojim ivotomi slovami liek. Je to jednoduchosa primn ivot poda evanjelia.

Za rozhovor poakovalMarin ZAJAC


4/16

UZNESENIA Z OBECNHO ZASTUPITESTVA4 2 / 2013


5/16


6/16

SPOMIENKA NA JURAJA JNOKA6 2 / 2013NADASOV SCHOPNOS ROZDVA NDEJ

/Uplynulo rokov od popravy Juraja Jnoka/

Pre kadho Slovka je Jnok nieminm a zrove vlastne vdy tm istm. Pre

jednho symbol boja pri nespravodlivosti ,pre druhho vychren zbojncky kapitn,pre tretieho mono bezvznamn historickfgrka zo zaiatku 18. storoia, pre tvrtho...Netreba pokraova alej. Jedna skutonos

je ale nad slnko jasn. Ide o set uvedenchi neuvedench individulnych pohadovna osobnos a osudy terchovskho rodka.

Prve v nich sa odra jeho nezastupitenmiesto v slovenskej histrii. Miesto, ktorv dejinch nijakho nroda neme mabielu arbu. Ve prve pre tento historickdetail maj Angliania svojho RobinaHooda, kti Roba Roya, vajiari WiliamaTella, Franczi Mandrina i Cartouchea,Taliani Rinalda Rinaldiniho a SalvatoreGiuliana, Rusi Stenku Razina, panieli DiegaCorrentesa, Brazlania Lampiaa, JaponciNezumi Koza, Rakania Grasella, BulhariPanajota Chitova, Poliaci Propaka, esi JanaSladkho Kozinu, Babinskho... a Slovci,samozrejme, Juraja Jnoka. Prve jehozbojncke arby odvahy pomohli preklennadvldu bielej v historickom vedomprostho slovenskho loveka. Prekonalibielu, aby niekedy, v istch historickch

peridach, vystili do videnia iernobielehoA pri podobnch zornch uhloch pohadu,ako ns uia dejiny, ide o vetko in, len nieo samotn podstatu symbolu.

Urite by bolo by zbytonm vozenm drevado pomyselnej slovenskej hory, keby sme samali na tomto mieste zaobera skutonosou,ktor umeleck nre a koko ichprotagonistov nedokzalo odola pokueniuubozvunho spevu Jnokovch Sirn.Pavol Joze arik ako jeden z prvch uv roku 1814, teda pred 199 rokmi, vo svojej

bsnickej zbierke Tatransk mza s lrouslovanskou zaal prera nov citovos,viazan na slovansk i slovensk svet. Zaidel v tomto ohade povaoval zbojncku,teda jnokovsk slobodu, ktor vyvolvalapocity nrodnej hrdosti. A tak mnohopokolen spontnne oaril revoltujci junk,ktor si nerob ak hlavu s repektovanmveobecnch noriem, ale striktne dodriavaa uplatuje vlastn romantick. Pretosa miliny flmovch divkov, itateova milovnkov vtvarnho umenia v oblkudesaro nechalo dobrovone unakatarznou legendou vihka s valakou.S charizmou spravodlivho vodcu a auroumilosrdnho brata chudobnch brnislabch, zlch trest. Navye, ke vetko,o robil, robil rajersky, so armom a zahka.

Takto lnia priahuje mladch aj starch.Najm flmov Jnok sa stal veobecnezrozumitenm a pre mnohch sasnkovpredstavuje azda posledn postavu, ktorv ich zaneprzdnenej mysli ostala ete zokolskch ias. Nehovoriac u o hlbokchtnoch nrodnej hrdosti, na ktor zasvedeli takmer vdy promptne reagovapolitick piky. Za vetky umeleck dielas vzbami na Juraja Jnoka pripomeniemu spomnan flm z roku 1935. Titulnrolu stvrnil nezabudnuten Pao Bielik.(Prakticky zo da na de sa z tohtodivadelnho ochotnka stala skutonflmov hviezda.) Friova snmka si zskala

aj svetov ohlas, o o sa najviac zaslilojej uvedenie (napriek tvrdmu odporuMaarov) na IV. Medzinrodnom flmovomestivale v Bentkach. Predpoklad sa, elen v roku 1936 videlo flm Jnok okolo 100milinov divkov; do roku 1980 ho premietliv 32 ttoch sveta! Sasn genercie naichflmrov mu o nieom podobnom zatialen snva...

Legenda zvan Jnok. Ako sa teda vlastnerod legenda? Zrejme ide o kombinciuloveenskej potreby a absencie idelu.Boie mlyny sa kdesi pozabudli, boli aleko,a spravodlivos nie a nie sa dostavi. Neprilavera, dnes, ale ani zajtra. Vetko strcalo

svoju autentickos, a tak sa musel narodisymbol, ktor mal v gnoch nadasovschopnos rozdva nielen dukty, alepredovetkm a najm ndej. A e ilov slovenskom prpade o zbojnka? A i RobinHood, Wiliam Tell, Stenka Razin, PanajotChitov, Mandrin, Lampiao, Diego Correntes a mohol by som pokraova ete poriadnedlho boli v rznych historickch obdobiachniem inm?! Ma osobne vdy mty,legendy priahovali a vzruovali. Preto verm,e Jnok doke robi psie kusy aj 300rokov po svojej smrti. Dkaz? Terchovskttny sviatok, nazvan Jnokove dni, sav roku 2004 stal divcky najvm podujatm

na Slovensku. A udia chodia v masovommeradle naalej. Kto never, nech sa prde doTerchovej osobne presvedi.

Vek i mal nrody si starostlivouchovvaj svoju udov tradciu, ktorzvykne bva spjan s konkrtnouhistorickou osobnosou. Slovci maj

Jnoka nemete zabi.Jnok je sloboda

a sloboda je ven!Tento slogan z plagtunezabudnutenho flmu Jnokz roku 1935azda najvstinejiecharakterizuje vsostnpostavenie jnokovskej tematikynielen v dejinch slovenskejkinematografe, ale v nrodnchdejinch Slovkov vbec. Napriekskutonosti, e historick Jnokil 25 rokov a zbjal iba jeden a polroka, legendrny Jnok ije u tri

storoia! .


7/16

72 / 2013 SPOMIENKA NA JURAJA JNOKAzbojnckeho kapitna, hajtmana hrnychchlapcov Juraja Jnoka. Tto osobnos siprivlastnili Slovci doma i vo svete, pretoe

jnokovsk enomn vdy predstavovalv naich koninch stelesnenie odvahy,statonosti, nepoddajnosti a tby po udskejspravodlivosti. V historicky pohnutchasoch vdy dokzal pozdvihn nrodn

sebavedomie do boja za naplneniespomnanch idelov. Slovensk dejinyposlednch dvoch storo na to ponkajviacero konkrtnych dkazov.

Jnokovsk tradcia, neodmyslitenespojen s osobnosou Juraja Jnoka a obcouTerchov, vznamne prispela k prehlbovaniunrodnho povedomia a vlastenectva. Vdy,ke bolo Slovensko v existennom ohrozen,inpirovala a mobilizovala odpor protineslobode, socilnej nespravodlivosti, zrade,utrpeniu a poneniu. Za vetky obdobiapripomeniem aspo merusme roky 1848 a1849, i povstanie z leta a jesene 1944. Okremtoho sa jnokovsk tradcia nezmazatene

zapsala do dejn slovenskej kultry a umenia.Tto tematika tvor u takmer dvesto rokov

jednu z najcharakteristickejch sast naejudovej kultry, literrnej a dramatickejspisby, vtvarnho umenia, kinematografe.Tm vetkm jnokovsk tradcia a jejstelesnenie v osobe Juraja Jnoka, odpopravy ktorho uplynulo 17. marca 300 rokov prispela a prispieva dodnes k jedinenmuobohacovaniu nho nrodnhokultrneho dedistva.

Peter CAbADAJ

Vea vody pretiekloDunajom i Vhom,ke a baba zradilaprekliatym pandrom.

Chamtivej krmrkety si Juro veril,za slep dverudraho si zaplatil.

Pni rados mali,

na hk a poslali,chudobnch poddanch,k otroctvu dohnali.

Kore mali siln,pretrval storoia,vldnu u aj teraz,zas nrod otroia.

Nai hradn pni,bieli, modr, zelen i ak maj meno,z jednho cesta s:ertovo plemeno.

Zas nrod zdieraj,morlky v nich niet.Spravili z ns otrokov,ak ich krut trest.

Zobu sa, n Juro,ty junk z Terchovej,nedovo vrti nsdo doby otrockej!

Nabrs si valaku,zobu aj druinu,nedovo zbedainau domovinu.

JURO JNOK

tefan JANKAJ st.

7. marca ola v rodnej osade Juraja Jnoka u Jnoovodhalen pamtn taua venovan najslvnejiemu terchovskmu rodkovi Foto - Milan KOSEC


8/16

Rozhovor s Katarnou Laurenkovou8 2 / 2013

INTERNETOV TERCHOV

TERCHOV: V vode rozhovoru sa sksnaim itateom predstavi...

Katarna LAURENKOV: Som riaditekouneziskovej organizcie Terchov prevetkch. Vytudovala som histriu a estetikuna Filozofckej akulte UK v Bratislave. Mojoudiplomovou prcou bola tdia Jnokvo flme. Mono si niektor ete spomen naflmov estival, ktor sa v Terchovej konalv lete 2009 a na ktorom boli premietanflmy o Jnokovi. Prve v tej dobe vznikalaaj naa neziskovka.

TERCHOV:Neziskov organizcia Terchovpre vetkch, kedy vznikol npad nieopodon zaloi? Ak je hlavn poslanie tejto

organizcie?

Katarna LAURENKOV: Ako som uspomnala, npad vznikol v roku 2009, priomofcilne sme neziskov organizciu zaloili4. 12. 2009. Cieom bolo zastrei projekty,ktor sme do tej doby vytvorili; spomeniem

strnky Terchovsk sie slvy a Jnokvo flme. Kee sme plnovali aj alie, chcelisme sa uchdza o podporu z obce Terchovalebo z rznych grantov, o bolo v prpadeneziskovky jednoduchie. Tm, ktor poznajinnos Terchov pre vetkch, n. o., netrebazdrazova, e hlavnm poslanm naejorganizcie je digitalizcia historickhoa kultrneho dedistva Terchovej a jehoprezentcia na internete.

TERCHOV: Predstav itateom novnTerchov vae hlavn projekty a ichvznam.

Katarna LAURENKOV: Neziskovorganizcia Terchov pre vetkch, n. o.,stoj v sasnosti za viacermi projektmi.

Zaujmavm pre itateov a najmobyvateov naej obce je naprklad projektTerchov kedysi. Ide o internetov galriustarch otograf a vide, ktor maj sviss obcou Terchov, rodkmi z obce, tunajmolklrom, spoloenskm dianm aleboprrodou. Na tejto strnke mete njspodoby dnenho Kostola sv. Cyrila aMetoda od jeho postavenia, ako aj otografestarho Kostola sv. Martina, pohad nadedinu v asoch 2. svetovej vojny, alei snmky starch muzikantov, utbalistov,samotnch obyvateov obce a mnohoalch zaujmavch otograf.

Spomeniem aj projekt, ktor m modernej

kontext Terchov na dlani. Takisto ideo webov strnku, ktor obsahuje uniktnuzbierku panorm z Terchovej a Malej Fatry.Zachytva vetky podstatn a atraktvnemiesta v Terchovej. Nvtevnk sa takto meocitn priamo na tte Vekho Kriva,Vekho Rozsutca, nakukn do Dier alebo saocitn medzi tisckami divkov Jnokovchdn. Panorm je dokopy 37, ie zujemca sim z oho vybera. Okrajovo sa ete zmienimo projekte Terchovsk sie slvy. Ide o hlavnzdroj inormci o tunajch osobnostiach,histrii obce a terchovskch relich.Projekt Jnok vo flme sa zas sstreujena flmy, nakrten o terchovskom rodkovi

a hrdinovi Jnokovi.Vznam spomnanch projektov spovapredovetkm v zachovvan kultrnehoa historickho dedistva obce Terchov. Vakazdigitalizovaniu sa toto dedistvo uchov ajpre genercie, ktor prdu stovky rokov pons. Vekm prnosom je tie sprstupneniemnostva rozmanitch inormci irokejverejnosti. Takto si naprklad bude mcTerchovec ijci v zahrani preta tietonoviny, alebo Francz i Poliak pozrie nolklr, nvtevnk Terchovej sa dozvedienieo viac o Jnokovom kraji...

TERCHOV: Ako sa Ti dar zhromaova

tak kvantum materilov?

Katarna LAURENKOV: Nebolo to vdy atak nron. Naprklad pri projekte Terchovkedysi nm udia z vlastnej iniciatvy nosilistar otografe z rodinnch archvov. Stailopublikova jedny a spustila sa lavna. V inch

prpadoch bolo potrebn spolupracovas Miestnym kultrnym strediskom v Terchovejrespektve s obecnou kninicou naprkladpri skenovan vye 180 sel obecnch novnTerchov, alebo pri digitalizovan takmer50 plagtov Jnokovch dn. Pri otenpanorm do projektu Terchov na dlani bolopotrebn tch vye 30 miest relne navtvia da, e bude pekn poasie. Niekedy jepotom nronejie zdigitalizovan materilypospja alebo roztriedi.

TERCHOV: Ma osone zaujal projektTerchovsk noviny ide o internetovarchv vetkch ronkov, od samhozaiatku vydvania naich novn. Aj toutocestou Ti chcem primne poakova zazslun sluu pre itateov, nech s

kdekovek na svete.Katarna LAURENKOV: Ktor obec m20-ron archv zverejnen online? Nijak!Dovolm si tvrdi, e Terchov je zrejme

jedin obec na Slovensku (vrtane miest),ktor m na internete uverejnen archvcelho svojho diania za poslednch viac ako22 rokov. Ve obecn noviny Terchov bolipri vetkom dleitom, o sa za posledndve dekdy v Terchovej stalo.

TERCHOV: oho sa ete od neziskovkyTerchov pre vetkch v udcnostidokme?

Katarna LAURENKOV: Len nedvnosme rozbehli aktivitu Pota do kadejrodiny. Zbierame starie pouit potae,sunknme ich a venujeme uom, ktorsi potae nemu dovoli z inannchdvodov, respektve nechc dovoliz ekologickch prin. Spolupracujeme pritom s Tatra bankou, ktor venovala prvvrku potaov.Okrem toho by sme chceli rozbehnTerchovsk bazr. Mme mysel umoniuom v Terchovej, aby sa zbavilivec, ktor nepotrebuj, ie aby tietoveci neskonili na smetisku. Zrove

zamame ponka loklne sluby ako sstavebnctvo, murrske prce, opatrovanie.V neposlednom rade chceme vymieadopestovan rodu, i produkty ako mso,vajka...

TERCHOV: Ako je mon podporiinnos vaej organizcie?

Katarna LAURENKOV: Privtameakkovek pomoc. Pote ns, ke saudia podelia o star rodinn otografe.V budcnosti mu zujemcovia poukzadve percenta zo svojich dan. Naaorganizcia je taktie prijmateom, ie udia

a frmy ns mu podpori aj takouto ormou.Vetky podrobnosti njdete na webovejstrnke http://no.terchova-info.sk.

Za rozhovor poakovalJn MIHO ml.

ijeme v dobe IT (inormanchtechnolgi), ke naozaj sta

sadn si k PC a cel svet mmedoma v obvake. Internetumouje aj prezentciu, i ukrajiny, obce, mesta...O prezentciu a propagciu naejobce na internete sa systematickysna neziskov organizciaTerchov pre vetkch; jej riaditekeMgr. Katarne Laurenkovej sompoloil pr otzok.


9/16

OSOBNOSTI TERCHOVEJ (44.) 92 / 2013

folklorita, donk,manar kltr(. . Terchov )

Od konca roku 2005 uverejujemena strnkach naich novn serilo poprednch osobnostiachTerchovej. Ich strun proflyponkame na zklade asovhohadiska, ie od 17. storoia apo sasnos. V porad tyridsiatou

tvrtou osobnosou budepo Jurajovi Jnokovi, AdamoviFrantikovi Kollrovi, JurajoviCzeiselovi, Alojzovi Chvastekovi,Frantikovi Baltovi, JozeoviStruhranskom, JozeoviBerntovi, Jozeovi Staovi,Karolovi Skipskom, KolomanoviK. Geraldinim, EugenoviWeinerovi, Milanovi aradinovi,Jozeovi Mekovi-Kvaekovi,teanovi Bitterovi, BohdanoviBlahovi, Borisovi Ivanovovi,

Vincentovi Rybrovi, OndrejoviBobovi, Jozeovi Weiderovi,Vincentovi Patrniakovi, JozeoviTuranovi, Jozeovi abovi,Mirovi Kriovi, StanislavoviHanuliakovi, VladimroviKriovi, teanovi Patrniakovi,Milanovi Chvastekovi, MilanoviMoravkovi, Viliamovi Mekovi,Miroslavovi Vallovi, DarineKohtovej-Hanuliakovej,teanovi Hanuliakovi, JozeGargulkovi, Vladimrovi

Ondruovi, Adamovi Vallovi,Frantikovi Muchovi, AugustnoviHanuliakovi, Jnovi Hanuliakovi,Jnovi Laurenkovi, JnoviMihovi, Eve tenkovej, PavloviKritokovi a Kamilovi MuroviRudol Patrniak.

RdolfPATRNIAK

Zvykne sa hovori, e na poiatkuvetkho bolo slovo. Na poiatkunaich budcich spolonch snaenbolo stretnutie. Zmenila sa dobai vzduch, prili nov udia a my sme

naivne verili, e svet nm u konenebude lea pri nohch. Akoby aj nie!Zaalo sa vyma, organizova,rerova, vydva, cestova... Nebolotreba nijakch slov navye, staili lenstretnutia, na ktorch sme sa dohodli,e ideme. A ili sme, a ideme doteraz!

Dlhoron riadite Miestneho kultrnehostrediska (MKS) v Terchovej Rudol Patrniakpochdza zo znmeho baovskho rodu,ktor si vdy hrdo ctil, rozvjal a propagovaludov tradcie a kultru rodnhoJnokovho kraja. Podstatn as svojhodetstva preil na rznych terchovskchsalaoch, kde baovali otec Vincent a starotec Adam Laurenk-Patrniak.Vo tvrtom ronku Zkladnej devronejkoly v Terchovej stred sa stal lenomdetskho olklrneho sboru. Po vychodenkoly pokraoval v rokoch v tdiu na Konzervatriu v iline (odborspev a klavr). V rokoch psobilv SUK-u ako len spevckeho zborua slista intrumentalista na rzne udovnstroje. Po svadbe s Jankou Cingelovou() defnitvne zakotvil v rodnej obci, kdesa stal najprv pracovnkom, a od . ebrura riaditeom MKS.

inorod R. Patrniak sa svojou nenavnouobetavou umeleckou, organizanou,manarskou i pedagogickou innosouzaradil medzi najvraznejie osobnostiregionlnej kultry v celonrodnchrelcich. Za vetky jeho neuveritenemnohostrann aktivity pripomeniemezsadn podiel na proflovan Jnokovcha Cyrilometodskch dn, Jaslikovejpobonosti, ako i iniciovan, respektveorganizovan mnohch alch kultrnych,umeleckch, duchovnch, portovcha spoloenskch podujat, ktor sapravidelne konaj v Terchovej a jej okol.

V roku spolu s manelkou a rodinouzaloil Obvakov orchester z Terchovej,v rmci Jnokovch dn pripravujea diriguje monumentlny Terchovsksymonick orchester. Obs nemonoani Patrniakove neoceniten zsluhyv svislosti s vytvranm podmienokpre zanajcich terchovskch umelcov,alej psobenie v svetoznmej muzikeBratov Muchovcov, vek medzinrodnspechy, vydvanie novn Terchov,kninch publikci, dlhodob spoluprcus rozhlasom a televziou, lenstvov Komisii pre nehmotn kultrnededistvo pri Ministerstve kultry SR(podpredseda komisie) a vo vpote bysme mohli pokraova ete poriadnedlho. Prve vaka jeho systematickosti,neutchajcej energii, tvorivosti, npadom,kontaktom, otvorenosti a schopnosti vieszmyslupln dialg sa Jnokov kraj stalvnimonm kultrnym enomnom,ktor u dvno prekonal obmedzeniaa stereotypy slovenskch chotrov.

Terchov je miesto na tomto svete, kdemi osud doprial sa narodi a i svoj ivot.Terchov je moja rodina manelka, deti,rodiia, srodenci, moji priatelia, udia, ktor

v nej ij, ale aj t, ktor s u iba v mojichspomienkach. Terchov si moje radostntrpenie; si moja tba, kde chcem doi svoj

ivot; si moja slza v oku, ktor mi zaros oipri kadom nvrate; si vetko, o mm; si mjdomov!(R. Patrniak, )

Bilancia ocenen R. Patrniaka je vskutkuobdivuhodn. Pripomenieme asponiektor: ako len muziky Bratov Muchovcov

prispel k prvenstvu na jubilejnom . ronkurenomovanho sanho hudobnhoestivalu v Llangollene (Wales, Vek Britnia,) a k zskaniu prestneho ocenenia PosolSlovenska (); pri prleitosti . vroianarodenia mu bola udelen Cena ObceTerchov za dlhoron vestrann prnos kukomplexnmu kultrnemu, duchovnmua spoloenskmu rozvoju Jnokovhokraja, ako aj k celoivotnej propagcii naejudovej kultry a olklru v domcomi medzinrodnom kontexte; v roku sastal lauretom eurpskej ceny Za umelecka kultrnu innos (soka Zlat Europea),

ktor mu udelila Eurpska nia umenia Art Gallery Europe. Na margo uvedenhosa pri jednej prleitosti s prslovenouskromnosou vyjadril nasledovne: Dostalsom dar od Boha, ktor musm odovzdvaalej. Len si plnm svoje poslanie.

Rudo Patrniak u dvno pochopil, eskuton zmysel a poslanie kultrnej innostiv naich zemepisnch rkach a ideovchdkach nespova v permanentnomzhromaovan materilneho bohatstva,ale v tvorivej komunikcii s lovekoma akcentovan pravch univerzlnych(kresanskch) hodnt. Takto ho poznaj

a vnmaj vetci, o mnoho rz robiazadarmo, ale nikdy nie nadarmo...

Literatra:Cabadaj, P.: Ke sa povie Terchov. Vyznanie rodisku. Terchov 1994, s. 47;Cabadaj, P.: Rudolf Patrniak. In: Slovensk nrodn noviny, ro. 20(24), 2009, . 29 30, s. 5http://www.krkszilina.sk/osobnosti/2012/rudolf-patrnciak.

Peter CAbADAJ


10/16

INFOSERVIS10 2 / 2013

DeVRONTERCHOVSK KLAVIRISTKATeRzIA zAjAcOV

(. ronk) z klavrnej triedy

Mgr. Zuzany Patrniakovejasolvovala . marca metodicko-interpretan klavrny

seminr, ktor usporiadala ZUL. rvaya v iline. Seminr viedol

vznamn slovensk klaviristaa pedagg doc. Ivan Gajan. Ten vyuuje

na VMU v Bratislave, JAMU v Brnea je vazom viacerch medzinrodnch

klavrnych sa. Pod jeho vedenmpracovala Terezka na skladbch,s ktormi sa pripravuje na rzne

klavrne sae a koncerty (M. Clementi:Sonatna op. , . , . as; F. Schubert:Barkarola; E. Sucho: Husiky popolav

z cyklu Ke sa vlci zili).

FS CHOTR zaujal porotusvojm programomVeernek ide. Dievat sav jeho rmci stretn veerna priadkach a pri robote sispolu zaspievaj a zatancuj.Tto choreografa bolanavrhnut na postup dokrajskho kola, ktor sauskuton 21. aprla 2013v Dolnom Kubne.

DsFS CHOTRIK sa predstaviloriginlnou terchovskousvadbou, a to so vetkm,o k nej patr. Nezaobilo sato bez veselia, epenia asamozrejme, poriadnej bitky...


11/16

INFOSERVIS 112 / 2013

V DOch 14. 16. jNA 2013 sa v areli RIc TeRchOVec uskuton. ronk MeDzINRODNhO sTReTNuTIA zbOjNKOV. Programpodujatia je vskutku bohat. V piatok veer vystpi Mestsk divadlo ilinas predstavenm Maovan na skle, v sobotu veer uvedie RADOINsKNAIVN DIVADLO svoju hru jN OK PO TRIsTO ROKOch. Vnedeu poobede podujatie ukon svojm koncertom skupina ARzN. Poasvetkch troch dn bude jarmok udovch remesiel.

www.stretnutiezojnikov.sk

O z N A M

Novootvoren predaja

chOVATesKch POTRIeb v bl,ktor sa nachdza na ul. Oslobodenia t.j. oproti pote Vm ponka na predajnasledovn tovar:

- oilnin- kmn mi pr opodrk virat- krmiv pr pov, mak, vtk, lodav a r.alej Vm ete ponkaj rn dr nov a mna pr radkrov.Predaja sa nachdza v Belej na ul. Oslobodenia t.j. oproti pote a otvoren je vpondlok a piatok od 8,00 do 17,00 od. a v oot od 8,00 do 12,00 od.

ADAM FRANTIeK KOLLR, RODK z TeRchOVej,bol znmym slovenskm spisovateom, historikom a knihovnkom. Bol vemirozhaden, kvli omu mu prischla prezvka lovnk sokrat. Da9. aprla si Google pripomna 95. v roie jeho narodenia.

Adam Frantiek KOLLR sa narodil . aprla . Vzdelanie zskal nagymnziach v Banskej Bystrici a v Banskej tiavnici. Neskr tudoval flozofua teolgiu vo Viedni, kde sa zamestnal v Dvorskej kninici. Zaslil sa o jejrozvoj; vypracoval tvorzvzkov systematick katalg jej teologickch tlaa od roku kompletizoval a vydval spis jej rukopisnch kdexov.Mria Terzia si ho vybrala za svojho osobnho poradcu pre uhorsk

zleitosti. Adam Frantiek bol lenom vedeckch komisi a dvorskm radcompre reormu kolstva. Ovldal niekoko cudzch jazykov.

POAKOVANIeOadni pamtn tal jnoov

Da 17. mara 2013 ola v oad jnoov na mieste, kde stl rodndom Juraja Jnoka oadn pamtn taa pri prlitoti 325.vroia narodnia a 300. vroia mrtia no lvno rodka. Toutocestou by som sa chcel vemi pekne poakova akad. sochrovi MilanoviOpalkovi, autorovi pamtnej tabule, ktor promptne a bez vhania reagovalna moju poiadavku a tto tabuu zhotovil. Vaka patr aj Jarovi Gaovi,

ktor sa vborne zhostil lohy Jnoka. alej sa chcem poakova RudoviPatrniakovi a Oecnmu radu Terchov, ktor sa podieali pri realizciicelho projektu.

Jozef MIO, riadite ZTT

z a na a prd do rdaki nai novn NePODPsANlit, raki alo iadoti. ReDAKcIA NA TIeTO ANONyMy

NebuDe ReAgOVA, ANI Ich uVeRejOVA.

DA 25. MjA 2013 od . h sa v Amftetri nad Brami v Terchovej budekona u 19. RONK MAjsTROVsTIeV sVeTA VO VAReN A jeDeNbRyNDzOVch hALuIeK. V rmci podujatia vystpi skupina DRIAK,AK MuzIKA a TRIO z chOTRA, TROMbITI TeFNIKOVcI aheligonkrka VLAsTA MuDRKOV.

www.haluskyterchova.sk

TeRchOVsK sLVIcI sLOVeNsKADa . aprla sa v Terchovej uskutonilo kolsk kolo spevckej saeSlvik Slovenska. Na sai sa zastnilo iakov zo Z s M A. F. Kollra.Odborn porota v zloen Frantiek Mucha, Mgr. Danka Rybrov a VincentKrkoka ocenila v jednotlivch kategrich tchto iakov:

I. KATEGRIA

.miesto: Nataa berekov.miesto: Terzia Zajacov.miesto: Simona Ondruovestn uznanie: Sarah Chabrekov a Barbora Frtrikov

II. KATEGRIA. miesto: Martin Rep. miesto: Mria Tlachov. miesto: Michaela Kualovestn uznanie: Vanessa ugrov a Aneta Pkov

III. KATEGRIA. miesto: Nikola Lacekov. miesto: barora Opalkov. miesto: barora Rusikovestn uznanie: Stanislava bielkov

Onnm a atnnm iakom ratlm!

POzVAMe Vs NA VsTAVu6. mdinrodnomaliarko mpiaTrovk palta - ar 2013.Medzinrodn maliarske sympziums nzvom Trovk palta 2013,sa konalo v doch .. ..v Terchovej. Vernis vstavy sa konala. aprla o : v Hoteli Gold.

atni mpia a vtavovatlia: Teodor Buzu, Ladislav Hodn,Vlastimil Slab (vetci esko), Dimitar Velichkov Milena Mladenova, AxanaHajdukovich, Katarina Hajduka Pawlak, Gleb Otchik, Igar Gardziyonak (vetci

Bielorusko), Pro. Tudor Zbarnea, Simeon Zamsa (vetci Moldavsko), MariaJesus Rivero (panielsko), Lucia Bokov, Veronika Wberov, Joze Vydrnk(vetci Slovensko).


12/16

Venovan pamiatke Milana Moravka12 2 / 2013

Milan Moravk tudoval postupnena gymnzich v Bratislave, Trnavea Luenci, kde v roku zmaturoval;o dva roky neskr absolvoval uiteskkurz. Do roku pracoval akorobotnk v Kovosmalte vo Fiakove,v rokoch bol uiteom

v Jnokove. Od roku psobilako uite v Terchovej, neskrbol pedagogickm pracovnkomv Dome pionierov a mldeev iline, bezpenostnm technikomv dopravnom zvode, potom v Textilev iline, tovnkom ronckehodrustva v Terchovej. V rokoch

optovne uil v Terchovej, odroku a do odchodu na dchodok() pracoval v Okresnom stavebnompodniku v iline. Ako dchodca ila tvoril v Terchovej.

Mal som astie pozna Terchovcov ni ena horch, ale na dolnej zemi. A to z tohoprostho dvodu, e mojm osudom bolaosada Jnokovo na itnom ostrove,

kde som dostal poverenie ui deti. Bolito deti srdench a ilivch ud. Zaujalima nielen svojim osudom (ktor sa takpodobal mjmu), ale aj svojou bujarosoua vitalitou. Ich vlastnosti mi natokoimponovali, e som si zaumienil abysom lepie poznal ich kraj a charakter navtvi koniny, z ktorch vyli.

Od roku sa v rmci edcieTerchovsk pozia systematickyprezentovala bsnick tvorba miestnychpoetov a poetiek. Najplodnejmautorom tejto pozoruhodnej edinej

srie sa stal Milan Moravk, osobnos,ktor renie morlnych posolstievnikdy nespjala s vkrikom przdnehogesta a pouvanm alonch tnovpokrytectva. Bsnikove knihy verovobsahuj noviu i stariu poziu, ktorpsal u v mldeneckch rokoch (zbierkyU odloil som taku, ; Vkrik,

; Premena, ; ivot vo svetle,Po stopch pravdy, obe ).Vo svojej tvorbe relektoval tmy, ktorboli z jeho pohadu dominantn, mili vzcne. Kee sa nikdy nespreneverilhodnotm, ktor vyhranene zastval pocel svoj ivot, vyaruje z Moravkovejpozie psobiv osobnostn luidum.Autorove bsnick dielo je postavenna princpoch udskej tolerancie,spolupatrinosti a aktualizcieuniverzlneho kresanskho posolstva.Autenticitu preitch zitkova sksenost harmonicky pretlmoildo irch spoloenskch svislosti,v kontexte ktorch tvorivo had

odpovede na zsadn existennotzky a naliehav vzvy doby. PoziuM. Moravka mono vnma aj akonetylizovan apel na prirodzenoivenie, kultivciu a prehbenievetkho pozitvneho, dobrhoa krsneho, o ete v loveku dchaa ije.

Preil som tu nejeden pekn vlets priatemi i prbuznmi. Rd som sapotul oval tmto krajom i bez svedkov,plne sm, ve pobudnutie v tunajejprrode bolo vdy balza mom na moju

duu. Nevdojak mi schdza na um, akosom sa v mladosti rozplval dami natto krsu. Prbuznch, ktor v tej krsevyrstli, mj neskrvan obdiv udivovala hoci ho vnmali s porozumenm, netajilisa presvedenm, e mi tto krsa asomzovednie. o k tomu poveda dnes? dysom pod nporom tvrdej reality monozanechal, ale obdiv a lsku to sotva!(M. Moravk, )

Naposledy som sa M. Moravkomstretol pri prleitosti . vroia vznikutchto novn. Stl pri ich zrode, od

prvch chv bol lenom redaknejrady, roky rokce do nich psal svojevere, vahy a komentre. V momente,ke mi z Terchovej oznmili smutnzves o jeho mrt, sa mi v hlave akosiautomaticky vybavili nae spolonchvle, vyplnen rozhovormi o pozii,literatre, o protireivosti asu,ktor ijeme. Vdy som si ho vilako skromnho loveka s pevnmosobnostnm postojom a hlbokmmravnm undamentom. Vedel nielenpsa, ale aj pozorne pova a prectisilu a intenzitu okamihu. Takto ostaneMilan Moravk natrvalo zaixovanv mojich spomienkach aj po svojejsmrti. Zbohom, bsnik, a nech Vm jeterchovsk zem ahk!

zbOhOM, bsNIK!

Peter CAbADAJ

Da 7. marca 2013 zomrelv Terchovej vo veku 82 rokovbsnik, pedagg a nezamenitenlovek Milan Moravk(nar. 22. 1. 1931 v ervenku).Bsnick dielo tohto autorapreniklo aj do irieho literrnehokontextu, o potvrdzujeskutonos, e sa s jeho menom

meme stretn v prvom(2001) aj druhom, doplnenom,opravenom a rozrenom vydanSlovnka slovenskch spisovateov20. storoia (2008).


13/16

132 / 2013 SPOMIENKA a POAKOVANIE

Da 22.februra 2013 ns vo veku 91rokov navdy opustila

V mene naej mamy, starkej, babi,striny chceme primne poakova

vetkm, ktor sa s ou prili rozli,darovali jej kvetinov dary a modlitby

S ctou smtiaca rodina

Anna syNKOV,roden Tlachov

P O A K O V A N I e

Smr prekonme tm, e v nejobjavme Boha.

primne akujeme vetkm prbuznm,priateom, susedom a znmym za prejavy

sstrasti, kvetinov dary a dstojn rozlkus naou milovanou manelkou, mamou

a starou mamou

S ctou a vakou spomnajmanel, deti a vnat

ktor ns opustila 8. aprla 2013vo veku 78 rokov

Mrio hANuLIAKOVOu,

P O A K O V A N I e

Stle myslm na Vs,i som blzko alebo aleko.Mm iba jednu tbu.

Tim Vs vidie astnch,tu i vo venosti.

primne akujeme celej rodine, vetkmprbuznm, priateom, kolegom, kamartom,

susedom a znmym za posledn rozlku s namdrahm manelom, otcom, bratom, zaom,

vagrom, strkom, ujom a krstnm otcom

ktor ns navdy opustil da 26. marca 2013vo veku 56 rokov.

Za kvetinov dary a slov sstrasti,ktormi ste sa snaili zmierni n hlbok

ia, zo srdca akuje manelka a deti.

omrom KRIVOOM,z Terchovej,

P O A K O V A N I e

Mal som vs vetkch rda chcel som ete i.

Ale prila chva,ke som vs musel opusti.

Neplate za mnou, moji drah,nechajte ma tko spa,

o mi bolo sden, muselo sa sta...

zOMReL MuzIKANT VINceNT hANuLIAK

Vo tvrtok 21. marca 2013 sa konala v Martineposledn rozlka s folkloristom VincentomHanuliakom, ktor cel svoj ivot zasvtilpropagcii terchovskej muziky. V. Hanuliak sa

narodil 21. 7. 1934 v osade Hlbok, patriacejdo katastra obce Bel. Po nvrate s vojeninysa oenil s Viktriou Oplkovou a spoluvychovali es det. Od roku 1959 il v Martinea postupom asu sa z neho stal vychrenmuzikant. K hudbe priviedol aj svoje deti;rodinn Terchovsk muzika Hanuliakovcov akosas FS Turiec roky rokce vystupovala narznych podujatiach doma i v zahrani. Okreminho bola aj pri vzniku Turianskych slvnostolklru. V ich rmci od roku 1984 pravidelneinkovala v programoch Novoturania,so eleznou pravidelnosou chodievala naJnokove dni v Terchovej. V poslednchrokoch svojho ivota sa V. Hanuliak venoval

najm svojej pamtnej izbike, ktor si zriadilv klasickom terchovskom tle, a menmopravm hudobnch nstrojov.

Na pohrebe Vincenta Hanuliaka sa okrempoetnej komunity turianskych olkloristovzastnili aj muzikanti z Terchovej, Jn Miho,Rudol Patrniak a Peter Cabadaj.

es jeho pamiatke!-red-

S udia, ktor pre ns v ivoteznamenaj viac ako ostatn.

O to aie je naui sabez nich i!

primne akujeme celej rodine,susedom, priateom a vetkmznmym za prejavy sstrasti,

kvetinov dary a as na poslednej

rozlke s naou drahou sestrou,vagrinou a tetou

ktor ns navdy opustila 15.februra 2013 vo veku 54 rokov.

hanko MuROVOu,

primn vaka patr aj nmu ptroviJohnymu Georgovi Ambattu a vetkmostatnm, ktor obe odprevadili na ich

poslednej ceste.

ktor ns opustila 20 dn po smrti svojejdcry Hanky, 4. marca 2013.

akujeme vetkm, ktor sa zastnilina poslednej rozlke s naou drahou

mamou a starou mamou

S ctou a lskou spomnaj sestra a dcraMria s rodinou a ostatn prbuzn

Anno MuROVOu t.

P O A K O V A N I e

S bolesou v srdci si pripomenieme, e da 20. jna 2013

uplyn 3 roky od smrti nho milovanho manela, otca astarho otca

Kto ste ho poznali, venujte mu s nami tich modlitbu a spomienku.

S lskou a ctou spomnaj manelka, deti s rodinami a ostatn prbuzn

gtva j N O K A

sPOMIeNKAAj ke je as akokovek dlh,

nezahoj ranu, ktor stle bol

zOMReL AKADeMIK ANTON bLAej, ReKTOR sVT

Da 3. aprla 2013 zomrel akademikAnton bla, vznamn slovenskosobnos v oblasti vedy a vzdelvania, ktor mal blzky vzah ajk Terchovej, kam rd chodieval na svoju chalupu.

ivotnm mottom profesora blaeja olo:

Vdy som si obbil to, o robi musm a nielen to, o by som chcel.Ak prestva existova rozdiel medzi prcou a zbavou, prcoua osobnm zujmom, vtedy sa ivot stva radosou a m zmysel.

Bliie inormcie o akademikovi Antonovi Blaejovi prinesiemev nasledujcom sle.


14/16

PORT14 2 / 2013

VO VysOKch TATRch

zAhyNuLMIchAL hNIDKAV sobotu 23. mr2013 zyu v obstSt v Myejoe ors voMichal hnidka (49)spou so svojm etomz es Oejom Petrom.M bo ssemorsm voom,tor s vee v orpoybov o orvee j zetee ovor.Mom bue vemb, jv v svojmjbm z roy, tormj touto estou vysovujemprm sstrs.

Marin ZAJAC

V marci ukonil oddiel STK Jnok Terchovpsoenie v 7. lige juh na 5. mieste. V odvetnejasti ol najspenejm hrom celej saelder nho drustva Peter Herud.

Da 4. 4. pripravil STK Jnok Terchovstolnotenisov turnaj pre deti v telocviniZ Terchov Greguovia.

Poradie mladch iakov:. Dvid Michlek;. ubomr Kvoka;. Joze Dvidk.

Poradie starch iakov:

. Michal Grondk;. Marek Pijala;. Peter Rep.

Poradie dievat:

. Martina Martinekov;. Anna Mria Synakov;. Simona Vojtekov.

Da 6. 4. sa uskutonil v porad u .ronk Vekononho stolnotenisovho turnaja.

Zvazil Joze upica pred Miroslavom Pakooma Vladimrom Vallom.

Vo tvorhrch olo poradie:

. Martinek / Martinusk;. upica / vec;. Vallo / Stao.

STK Jnok Terchov akuje vetkmpodporovateom stolnho tenisu v naej oci.

Pripravil Vladimr VALLO

Stoln tenisti ukonili seznu

Najlepia trojica na tohtoronom vekononomturnaji v stolnom tenisezava: Miroslav PAKO (. miesto), Joze UPICA(. miesto), Vladimr VALLO (. miesto)

Najlep vo tvorhre:. Martinek / Martinusk. upica / vec. Vallo / Stao

Stolnotenisov ndeje saili tie vo svojich kategrich.


15/16

PRIPRAVOVAN PODUJATIA 152 / 2013

www.stretnutiezojnikov.sk

www.haluskyterchova.sk

www.terchova.sk

www.terchova.sk


16/16

Obe ovy TERchOV.Vyv Meste utre streso Terov, u. sv. Mrt . 245, 013 06, 01306 Terov.iO: 00 364 886. fretor: J Mo m.Re: hee lov, ktr hpovRe r: Peter cbj, Ruof Ptr, Vmr kro, Mgr. Ret Opov,ig. Mr Zj, Mr o, Mgr. ktr urt, Vv Bob, Mr Vrbov JovJzyov prv: Peter cbj. T: ROSEa t, . Prprv te: ig. Peter ve

TERCHOV

obecné noviny terchová - 2013 / 2

Documents