SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA

ZELENÁ ARCHITEKTÚRA

SYNTÉZA

2010 Miroslav HAŠTA

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA

ZELENÁ ARCHITEKTÚRA

SYNTÉZA

BAKALÁRSKA PRÁCA

Študijný program: Záhradná a krajinná architektúra

Pracovisko (katedra/ústav): Katedra záhradnej architektúry

Vedúci diplomovej práce: doc. Ing. arch. Roberta Štěpánková, PhD.

Konzultant diplomovej práce: doc. Ing. arch. Roberta Štěpánková, PhD.

Nitra 2010 Miroslav HAŠTA

Poďakovanie

Ďakujem za odborné rady a pripomienky pri vypracovaní bakalárskej práce

konzultantke a vedúcej práce doc. Ing. Roberte Štěpánkovej, PhD., konzultantke

v oblasti sadovníckeho kvetinárstva Ing. Hillovej, PhD. a v oblasti anglického

tlmočníctva a stavebnej architektúry bratovi Andrejovi.

Abstrakt v štátnom jazyku

Abstrakt

Cieľom mojej bakalárskej práce je opis a analýza transformácie ekosystému použitím

syntézy histórie miesta, ekológie, filozofie bývania, botaniky a architektúry za účelom

vytvorenia „antropologického reliéfu“, vo význame „rastu“ budovy pre dané genius

loci. Navyše, obsahuje hypotézy pre nazeranie na filozofiu bývania a ekologické

myslenie ako také v polarite ľudského správania a charakterových čŕt, ktoré sú

nevyhnutné pre koncept trvalo udržateľného bývania. Spoločne vytvárajú základňu pre

bytový dom obsiahnutý v praktickej časti bakalárskej práce. Neštandardným prvkom

projektu sú komunikácie pozostávajúce zo zelených rámp a vnútornej záhrady,

„zlomu“ v sedimentácii rieky Hornád. Tento stavebný proces sa pokúša zvýšiť

schopnosti ekosystému pre spolunažívanie človeka aj prírody.

Kľúčové slová: Trvalo udržateľné bývanie. Genius loci. Ekológia. Filozofia bývania.

Bytový dom

Abstrakt v cudzom jazyku

Abstract

The bachelor thesis describes and analyzes the process of transformation of an

ecosystem using synthesis of history of the place, ecology, philosophy of the living

habits, botanics and architecture itself in order to create an „antropological relief“, in the

meaning of „growing“ a building for the exact genius loci. Moreover, it provides

hypothesis for viewing living habits and ecological thinking as such in the polarity of

human behaviour and character qualities, which are essential for the concept of

sustainable living. Together, they create a base for the residential house described in the

practical part. The unique feature of the project is the communication system consisting

of green ramps and the inner garden, a „fault“ in the sedimentation of the river Hornád.

This building process tries to enlarge the ecosystem capabilities for both the human and

nature cohabiting.

Keywords: Sustainable living. Genius loci. Ecology. Living habits. Residential building.

Obsah

Obsah.......................................................................................................................4

Zoznam ilustrácií....................................................................................................5

Zoznam skratiek a značiek....................................................................................6

Úvod.........................................................................................................................7

1 Súčastný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí.............................9

1.1...................................................................................Definovanie problematiky

.........................................................................................................................10

1.1.1.............................................................................Hľadanie spoločných čŕt

....................................................................................................................10

1.1.2.....................................................................Historická zelená architektúra

....................................................................................................................10

1.1.3....................................................................Ekologická zelená architektúra

....................................................................................................................14

1.1.4........................................................................Prírodná zelená architektúra

....................................................................................................................16

1.1.5....................................................................Filozofická zelená architektúra

....................................................................................................................19

1.1.6....................................................................Staviteľská zelená architektúra

....................................................................................................................25

2 Cieľ práce........................................................................................................29

3 Metodika práce a materiál.............................................................................30

3.1................................................................................................Pracovné postupy

.........................................................................................................................30

3.2................................................................Spôsob získavania údajov a ich zdroje

.........................................................................................................................30

3.3....................................Použité metódy vyhodnotenia a interpretácie výsledkov

.........................................................................................................................30

3.4...............................................................................................Štatistické metódy

.........................................................................................................................30

3.5.......................................................................Charakteristika objektu skúmania

.........................................................................................................................31

3.5.1............................................................Charakteristika záujmového územia

....................................................................................................................31

4 Výsledky práce................................................................................................40

4.1.............................................Zelená architektúra v ponímaní vedných disciplín

.........................................................................................................................40

4.1.1.....................................................................Historická zelená architektúra

....................................................................................................................40

4.1.2....................................................................Ekologická zelená architektúra

....................................................................................................................42

4.1.3........................................................................Prírodná zelená architektúra

....................................................................................................................42

4.1.4....................................................................Filozofická zelená architektúra

....................................................................................................................42

4.1.5.......................................................................Stavebná zelená architektúra

....................................................................................................................42

Záver a diskusia....................................................................................................43

Zoznam použitej literatúry..................................................................................44

Prílohy....................................................................................................................45

Zoznam ilustrácií

Obr. 1 Renzo Piano - Vulcano Buono, Nola-Taliansko 2

Obr. 2 Terenobu Fujimori - Tsubaki Castle, Tokyo 2

Obr. 3 Edouard Francois - Flower Tower Error: Reference source not found

Obr. 4 Edouard Francois, Duncan Lewis - Gites ruraux jupilles Error: Referencesource not found

Obr. 5 Emilio Ambasz - Acros Building FukuokaError: Reference source notfound

Obr. 6 Herzog & de Meuron - Prada Aoyama Epicenter, Tokio Error: Referencesource not found

Obr. 7 NL Architects - Green Roofed Apartment; Amsterdam Error: Referencesource not found

6

Zoznam skratiek a značiek

životná forma podľa Raunkiära:

NP- nanofanerofyt- ker(vyšší ako 25 cm)

Ch- chamefyt- ker, polokrík(nižší ako 25 cm), trvalka s obnovovacími púčikmi nad

pôdnym povrchom do výšky 25 cm, dvojročná rastlina

H- hemikryptofyt- s obnovovacími púčikmi pri pôdnom povrchu

G- geofyt (kryptofyt) s obnovovacími púčikmi v pôde

T-terofyt- ak život rastliny nie je v zime prerušený a zostáva olistená, jednoročná rastlina

s životom v jednom kalendárnom roku

HNP- hemifanerofyt- polokrík(vyšší ako 25 cm)

HH- hydrofyt- vodné rastliny, jednoročné a trváce, zakorenené

HP- helofyty- nezakorenené bahenné druhy

7

Slovník termínov

Syntéza je na rozdiel od analýzy je syntéza myšlienkové zlúčenie častí predmetov alebo

javov, myšlienkové spojenie ich znakov, vlastností alebo stránok.

Podobne ako k analýze môže k syntéze dochádzať pri vnímaní, predstavovaní,

premýšľaní o predmetoch a javoch. Rozlišujeme dva druhy syntézy: syntézu ako

myšlienkové zjednotenie časti celku a syntézu ako myšlienkové spojenie rôznych

znakov, vlastností alebo stránok predmetov a javov skutočnosti (WIMMER, 1984).

Proces je postupnosť či rad časovo usporiadaných udalostí tak, že každá

predchádzajúca udalosť sa zúčastňuje na determinácii nasledujúcej udalosti.

8

Úvod

Účelom tejto práce je poukázať na zásadné spojitosti medzi viacerými náhľadmi na

predmet skúmania (zelená architektúra) a taktiež vypracovať nový náhľad, alebo princíp

náhľadu. Tento má byť prínosom, hlavne pre jeho širokú základňu vnímavosti. Obsiahly

pozorovací proces je otvorený slobodnému plynutiu informácií dovnútra aj von.

Nepretržite skúma rôzne možnosti vzájomného ovplyvňovania jednotlivých celkov ako

sú vedné odbory, ako aj plynutie jednotlivých informácií vo vnútri.

Cieľom je výsledný princíp ktorý bude rešpektovať prostredie, podmienky

prostredia a život komunity tento priestor obývajúcej. Tento náhľad je teoreticky

prevedený do konceptu projektu. Jednoduchá forma, ľahká čitateľnosť, myšlienková

postupnosť, prehľadnosť, udržateľnosť a prirodzená prírodná štylizovanosť projektu sú

dôkazom splnenia cieľa. Celý tvorivý proces je prostredníctvom projektovej formy

hmateľne zobrazený a jednoducho čitateľný.

Okrem klasických metodologických postupov ako je analýza, syntéza, indukcia a

dedukcia, sú k dosiahnutiu cieľa použité aj abstrakcia, konkretizácia, zovšeobecnenie,

triedenie, analógia a protiklad.

V hľadaní kontextu som sa snažil priniesť do popredia nové myšlienky a obrazy

nie len prostredníctvom logiky, ale aj intuície. Ktorá je určujúcim nástrojom práve pri

hľadaní riešení v obšírnej problematike, aká je v práci evidentná. Intuícia sa v udržaní

smeru pridŕža osi. Osou problematiky je jadro témy Zelenej architektúry a síce: človek

v úzkom vzťahu s biotickou zložkou prostredia.

Problematika spolupôsobenia prírodných zložiek a človeka má veľký význam nielen

pre jeho vývin a psychické pohodlie. Ide tiež o dôležitý systém základných nástrojov na

udržovanie neustáleho cyklu fotobiotickej rovnováhy na Zemi. Pre úplnosť tohto

fungovania a jeho stálu regeneráciu je nevyhnutný stály proces poznávania. Súčasťou

poznania je odhaľovanie samoregulácie a obnovovacích procesov, ktoré sa hlbšie

skúmajú experimentom a simuláciou človekom vytvorených podmienkach. Takto

získané poznatky slúžia k ďalším, rozsiahlejším aplikáciám a poskytujú nové závery.

Tento zdokonaľovací proces je predmetom skúmania aj tejto práce. Sledujem líniu

zdokonaľovania prístupov človeka v histórii, ekológii, filozofii, botanike a staviteľstve,

aby som objasnil zásadné aj druhotné úlohy zelenej architektúry.

9

V úvode autor stručne a výstižne charakterizuje stav poznania alebo praxe v oblasti,

ktorá je predmetom záverečnej práce a oboznamuje čitateľa s významom, cieľmi a

zámermi práce. Autor v úvode zdôrazňuje, prečo je práca dôležitá a prečo sa rozhodol

spracovať danú tému.

Editujte svoju prácu v kapitolách a podkapitolách. Čísla kapitol a podkapitol (druhej

a tretej úrovne) sa citujú v texte práce takto:

... V kapitole 1 sme už uviedli, že ...; ... pozri 4.1 ... atď. ...

Odporúčaný rozsah bakalárskej práce je 30 až 40 strán (54 000 až 72 000 znakov

vrátane medzier), diplomovej práce 50 až 70 strán (90 000 až 126 000 znakov),

dizertačnej práce 80 až 120 strán (144 000 až 216 000 znakov) a habilitačnej práce do

150 strán.

Do tohto rozsahu sa počíta len hlavný text, t. j. úvod, kapitoly, záver a zoznam použitej

literatúry. Dôležitejší ako rozsah práce je kvalita práce a úroveň jej spracovania. Pri

písaní je dôležité dbať na vyváženosť (proporcionálnosť) jednotlivých častí práce:

úvod má spravidla 2 – 3 strany,

teoreticko-metodologická časť tvorí spravidla jednu tretinu práce,

ostatné kapitoly tvoria približne dve tretiny práce,

záver má zvyčajne 2 – 3 strany.

10

1 Súčastný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí

Jadro je hlavná časť práce a jeho členenie je určené typom práce. Vo vedeckých a

odborných prácach má jadro spravidla tieto hlavné časti:

súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí,

cieľ práce,

metodika práce a metódy skúmania,

výsledky práce,

diskusia.

V časti Súčasný stav riešenej problematiky autor uvádza dostupné informácie a

poznatky týkajúce sa danej témy. Zdrojom pre spracovanie sú aktuálne publikované

práce domácich a zahraničných autorov. Podiel tejto časti práce má tvoriť približne 30

% práce.

Časť Cieľ práce jasne, výstižne a presne charakterizuje predmet riešenia. Súčasťou sú aj

rozpracované čiastkové ciele, ktoré podmieňujú dosiahnutie cieľa hlavného.

Časť Metodika práce a metódy skúmania spravidla obsahuje:

charakteristiku objektu skúmania,

pracovné postupy,

spôsob získavania údajov a ich zdroje,

použité metódy vyhodnotenia a interpretácie výsledkov,

štatistické metódy.

Výsledky práce a diskusia sú najvýznamnejšími časťami záverečnej práce. Výsledky

(vlastné postoje alebo vlastné riešenie vecných problémov), ku ktorým autor dospel, sa

musia logicky usporiadať a pri popisovaní sa musia dostatočne zhodnotiť. Zároveň sa

komentujú všetky skutočnosti a poznatky v konfrontácii s výsledkami iných autorov.

Ak je to vhodné, výsledky práce a diskusia môžu tvoriť aj jednu samostatnú časť a

spoločne tvoria spravidla 30 až 40 % záverečnej práce.

11

1.1 Definovanie problematiky

1.1.1 Hľadanie spoločných čŕt

História, ekológia, filozofia, architektúra sú vedami oddelenými iba navonok

v dôsledku potreby špecifikácie a špecializácie. Podobne ako všetky prírodné, humánne,

alebo technické vedy, majú logické smerovanie, ktoré vyplýva z možností vnímania

človeka. Človek je ich zakladateľom, aj prijímateľom ich odkazov a sám sa premieta do

ich obsahu.

Zelená architektúra nie je len uniformnou oblasťou stavebnej architektúry, ale tiež

princípom stvárnenia štruktúry, premietnutia psychologickej potreby.

Špeciálnu úlohu zohráva v biologickej rovine. Ako vrstva s obsahom živých častíc je

schopná inerakcie s prostredím. Dokáže sa prispôsobovať, rozvíjať aj zaniknúť. Aby

sme objavili jej podstatu a rozvili jej nekonečné možnosti, je potrebné sledovať jej

odraz v ďalších rovinách intelektuálnych možností.

Hľadanie spoločných čŕt v ďalších odboroch nás privedie k hlbšiemu poznaniu

a väčším možnostiam v tvorbe (napr. stavebnej) a jej ďalších aplikáciách (napr. životné

prostredie)

1.1.1.1 Syntéza

Na rozdiel od analýzy je syntéza myšlienkové zlúčenie častí predmetov alebo javov,

myšlienkové spojenie ich znakov, vlastností alebo stránok.

Podobne ako k analýze môže k syntéze dochádzať pri vnímaní, predstavovaní,

premýšľaní o predmetoch a javoch. Rozlišujeme dva druhy syntézy: syntézu ako

myšlienkové zjednotenie časti celku a syntézu ako myšlienkové spojenie rôznych

znakov, vlastností alebo stránok predmetov a javov skutočnosti (Wimmer, 1984).

1.1.2 Historická zelená architektúra

Vymedzenie problematiky začína vymedzením v oblasti kontextu doby. Tým je jej

nadväznosť na historický vývoj, v ktorom sa zelená architektúra objavuje celkom

spontánne ako prvok úzko previazaný so stavbami najmä kvôli jej izolačnej funkcii. Sú

to stavby zväčša

12

1.1.2.1 Antropogénne formy reliéfu

a) ekologické princípy často vo forme generačne odovzdávaných poznatkov

b) ekologické princípy často založené na obmedzovaní aktivity a naopak, na prispôsobovaní sa dlhodobým procesom, intuitívne poznatky, porekadlá a pranostiky ako forma folklórneho tradovania pozorovaní, ekologické princípy postavené na vnímaní, napodobňovaní, naproti tomu technologické inovácie často ako plánovaný, logický rozvoj

c) skôr prejav „zvnútorneného“ ekologického myslenia, dlhodobo udržateľné minimálne v pôvodných podmienkach, keďže dlhodobo testované

    Zmena charakteru myslenia ľudí v preddejinnom období sa zapísala do krajiny cez

nový druh reliéfu. Ich snahe o prispôsobenie okolitého prostredia a jeho podmaňovania.

Zložitosť použitia materiálov nasledovala schopnosť ľudí premiestňovať zložky

prostredia do myslených štruktúr. Takto vytvorené úkryty pozmeňovali krajinu nielen

kvantitatívnym materiálnym posunom, z miesta zdroja stavebného materiálu do miesta

užívania. Podobne tieto zmeny pôsobili kvalitatívne ako vzdušné priehrady, akustické,

optické, fyzické prekážky. Po rozpade ako zdroj energie, alebo jej akumulátor. Tak ako

na pôvodnom mieste, avšak po zásahu človeka je ich charakter antropogénny. Tvoria

nový druh reliéfu.

    Vo výhodných podmienkach civilizácia prosperuje a vo väčšej miere ovplyvňuje

prostredie. Hmota v dosahu ľudí sa stáva stavebným materiálom. Transformácia

fytomasy , skalných stien, pôdneho podložia nadobúda tvary dedín a miest.  

   Najrozšírenejšie materiály na stavbu ľudských obydlí sa dokladajú na základe

zachovaných opisov a archeologických vykopávok. V prípade nedostatku kameňa

a dreva v povodí Eufratu- v Mezopotámii sa spracováva hlina. Najprv dusaná na

kamenných základoch, neskôr vo forme tehál sušených na slnku (8. tisícr.p.n.l.-

palestínske Jericho).

    Na severe umožňuje dostupnosť dreva stavby jednoduchých obdĺžnikových domov

(10-40(80)m dlhé, 6-8m široké), celé z kolov, ktoré tiež niesli sedlovú strechu, na

bokoch s medzerami vyplnenými prúteným pletivom omazaným hlinou. V neskorej

dobe kamennej sú domy účelovo zmenšované.

   U alpských jazier stoja na koloch v pobrežnom páse, podobne z kameňa v severnom

taliansku v údolí Pádu, pred 3000 r.

13

   Ďalšia zložka reliéfu- opevnenie- jednoduchý val, priekopa a palisádová drevená

hradba v mladšej dobe kamennej.

Akýmsi vrcholom týchto tendencií je tehlové opevnenie hradiska Heuneburgu

v Južnom Nemecku (pred 2500r.). V pravekej Európe (mimo klasických území

v stredomorí) prvá svetská architektúra.

V neolite vznikajú prvé monumentálne kamenné stavby -tzv. Megalitické, ako

menhiry (zvyslé vztýčené, obvykle neopracované, značne vysoké kamene, vytvárajúce

často dlhé rady- "aleje menhirov v Bretani), dolmeny (obyčajne dva veľké kamene, na

ktorých ležia hrubo pritesané kamenné dosky "Dánsko, Bretaň), kromlechy (kruhovo

usporiadané kamene vzájomne previazané kamennými prekladmi)

-Kromlech v Stonehenge v Anglicku (pol 2. tisícr. p.n.l. 

    Masívny neolitický pahorok Silbury Hill so svojimi 40 metrami výšky je najyšší

umelý pahorok v Európe. Výkopy odhalili kamenné jadro. S výstavbou sa začalo

niekedy medzi rokmi 2750-2660 pred Kristom. Účel sa nepodarilo objasniť.

 

Vhodné klimatické podmienky a dostupnosť riečnej vody zabezpečili v priebehu

druhého a tretieho tisícročia p.n.l. v starovekom strednom východe potrebnú stabilitu

pre vývoj početných civilizácií. Pravidelné záplavy zúrodňovali brehy Nílu a živili

staviteľov Mykerinovej, Chefrénovej a 150 m vysokej Cheopsovej pyramídy.

(dokon.2500 p.n.l.)

Eufrat a Tigris tiekol v Mezopotámií známej Babylonom s bránou bohyne Ištar (606-

563 p.n.l.).

Rieka Indus, pretekajúca súčastným Pakistanom podporovala Hinduistov, Budhistov

i stúpencov Islamu (- 12stor.) v Indickej Architektúre (2500p.n.l.). Mongolský vládca

Akbar spojil dekoratívne prvky týchto náboženstiev v meste Fatéhpur Sikrí (1569-

1580). Jeho vnuk Šáhdžahán postavil Tádž Mahal v Agre.

V Strednej Mayovia inšpirovali Aztékov. Na území dneš. Peru Inkovia (1100)

podliehajú hierarchii vládcu Incu a jeho rodine boha slnka čo ich zrejme primälo ku

stavbe -Machu Picchu (1500). Až sem dospela kultúrna viazanosť. Machu Picchu

nechal v 15. storočí postaviť vládca Inkov Pachacutec v Andách v nadmorskej výške

2438 m.n.m. (Melvin,J. 2006)

14

Mesto Inkovia postavili ďaleko od kráľovských ciest „ríše Slnka“ okolo rokov 1460 -

1470. Vtedy prekvitajúca civilizácia Inkov bola najsilnejším štátom

predkolumbovských čias. Rozprestierala sa od dnešnej severnej Argentíny a Chile cez

Bolíviu a Peru až po Ekvádor.

Všetky stavby na Machu Picchu sú postavené v klasickom inckom architektonickom

štýle s leštenými stenami pravidelného tvaru technikou ashar. Celý priestor je zložený

zo 140 stavieb vrátane chrámov, parkov, rezidencii a obranných útočisk, ktoré sú

navzájom pospájané kamennými chodníkmi a schodmi. Dodnes sa tu nachádzajú

funkčné vodné fontány prepojené s kanálmi, ktoré slúžili ako zavlažovací systém.

Stovky stupňovitých terás, ktoré vedú do centra mesta slúžili na pestovanie rastlín. Na

malých terasovitých políčkach obklopených skalnými stenami sa pestovali zemiaky,

kukurica a rôzne druhy zeleniny. Úrodná pôda potrebná na pestovanie týchto plodín sa

pravdepodobne získavala o 500 metrov nižšie, v údolí rieky Urubamby. Podľa dnešných

výpočtov dokázali úrodné terasy v Machu Picchu uživiť asi 10 000 obyvateľov.

Inkovia skultúrnili 40 druhov rastlín a domestikovali najviac zvierat v Amerike (kačica,

lama, pes, morča, alpaka)./

Ako sa človek vysporiadal s podmienkami našej krajiny dokumentujú napríklad

Slovenské hrady. Ich skalné formy sú odkazmi na ducha krajiny a dokumentujú život

jednoduchých ľudí, ktorí používali iba dostupné materiály ako kameň a drevo.

Ritter v svojom diele Správa o Zemi rozoberá vzťah prírodného prostredia a histórie

ľudstva. Podľa geografických rozdielov nachádza priame súvislosti medzi históriou

ľudstva a históriou prírody. Podľa neho, „trpí“ rovnakou krivkou evolúcie a existuje

medzi nimi súlad. Spoločenstvo ľudí žije v súlade s konkrétnymi životnými

podmienkami a psychologické faktory nie sú výhradné podmienky povahy spoločenstva

ľudí a jedinca.

Technologické subsystémy – tvoria ju technologické nástroje a prostriedky.

Sociálne subsystémy – zahrňajú sféry ekonomické, politické, vojenské, príbuzenské

a pod.

Filozofické subsystémy - integrujú ľudskú skúsenosť vyjadrenú určitou formou:

náboženstvo, veda, literatúra, vedomosti, mytológia, ritualizmus.

15

Psychologické subsystémy – ľudské postoje, city, prežitky (1997)

16

1.1.3 Ekologická zelená architektúra

1.1.3.1 Ohrozovanie prostredia človekom

a) „všeobecná“ znalosť, módna problematika, komplikovanosť a neurčitosť poznatkov vedúca ku spochybneniu absolútnych záverov

b) vyššia miera neistoty pri väčšej zainteresovanosti a informovanosti o ekologické princípy, ktoré zahŕňajú prirodzené planetárne cykly

Zhmotnenie potrieb znamená krízu jedinca. Obdobie protikladov a konfliktov jeho

požiadaviek a reálnych úkazov. Došlo v dnešnej dobe k naplneniu pesimistických vízií

o zničení Zemskej prirodzenosti ? Je Zem v priamom ohrození ?

Globálne ohrozenie zdôvodnené potrebou rovnomerného rastu „životnej úrovne“ a

„intelektu“ prekročilo únosnú mieru ?

Lomborg vyjasňuje tieto obavy svetlom svojho štatistického intelektu ako nie celkom

opodstatnené.

1.1.3.2 Voda

Spotreba vody sa od roku 1940 zvýšila takmer čtyrikrát , „Pramene vysychajú“ ,

nedostatok vody sa môže stať zdrojom medzinárodných konfliktov..cituje Lomborg

(2001) a za otázkou: koľko vody na svete je, predkladá „(ľ)udia tak sú hlavne odkázaní

na zostávajúcich 0,65 percenta vody, z čoho 0,62 percenta pripadá na podzemnú vodu

(z 97,2 percenta vody oceánov a 2,15 percenta polárneho ľadu). A prirovnáva jej

bezmyšlienkové vyčerpávanie k ťažbe akéhokoľvek neobnoviteľného prírodného

zdroja. Cez globálne obnovovanie formou zrážok (113 000 km3), po jej odparení, po

nerovnomernej selekcii medzi suché a vlhké oblasti a jej nerovnomerné rozdelenie

v časových obdobiach (3/4 celosvetového odtoku záplavovými dažďami) ostáva 9 000

km3 sladkej vody, ktorá sa zachytí (+3 500 zachytených priehradami). Na človeka tak

ostáva na deň 5 700 litrov (566 litrov sa spotrebuje na obyvateľa EU/deň = 10 % v EU

dostupnej a 5 % využívanej). Pri tom odlišuje tieto hodnoty vody odobratej a

spotrebovanej, ktorej je podstatne menej (vracia sa 80-90 % priemyslovej a 30-70 %

17

zavlažovacej). Takto dospel k jedine spotrebovanej na odparovanie a transpiráciu

prostredníctvom rastlín.

V celom prieskume odhaľuje nadhodnocovanú spotrebu, potom upozorňuje na určitú

neistotu ohľadom budúcej spotreby (najmä čo sa týka zavlažovania), ale pri celkovej

spotrebe, ktorá je o 17 % stále nižšia ako dostupná (a j pri relatívne vysokom náraste do

r. 2025 ostáva 78 %). Okrem tohto oslobodenia sa od jednej závažnej obavy, je tento

problém veľmi obsiahli v ďalších skutočnostiach a dôsledkoch. Ale pre využitie v téme

zelenej architektúry, tento príklad dosť jasne vykresľuje globálne ekologické uvažo-

vanie, obavy aj snahy. To všetko analogicky prenesené na zelenú architektúru

poukazuje na veľké možnosti vzájomného ovplyvňovania ekologického myslenia

a snahy o enviromentálne napredovanie.

Zámerom ekológie je nesmierne množstvo zelene a vôbec biomasa ako fungujúci

stabilizátor, čistič, ..zdroj estetiky.

Na strane druhej problémy životného prostredia technokraticko-priemyselnej

spoločnosti ako prejav dlhodobej enviromentálnej krízy hodnotí Sessions ako krízu

charakteru a kultúry. Mnohí filozofi a teológovia navrhujú liečenie novou ekologickou

filozofiou.

„Podľa nášho názoru však netreba objaviť niečo zásadne nové, ale skôr znovuoživiť

čosi veľmi staré a dávno známe – múdrosť Zeme. Obrazne povedané, mali by sme

prijať pozvanie do tanca jednoty: ľudí, rastlín, zvierat a celej Zeme.“ (Sessions, Devall,

1997)

1.1.3.3 Technologická vyspelosť?

a) jedným z prejavov práve záujem o informačné technológie ako v súčasnosti hlavný zdroj šírenia technologických inovácií, technologické inovácie ako náprava škôd, ktoré vznikajú pri zvyšovaní životnej úrovne, respektíve ako súčasť zvyšovania životnej úrovne

b) technologické inovácie ako koníček, snaha (často podvedomá) o kontakt s prírodou, s prostredím, kompenzácia prílišnej špecializácie, odstupu od skutočnosti, kontakt s tradíciami respektíve s koreňmi, najmä pri vidieckom pôvode

c) taktiež spoločnosťou rešpektovaná záľuba, verejne prospešná, módna záležitosť

18

d) technologické inovácie ako prejav logického myslenia, neobmedzujúcej ekológie

V súhrnných správach o stavebnom priemysle nachádzame konštatovanie

mimoriadne veľkého vplyvu budov na spotrebu energie a životné prostredie vôbec.

Prevádzkovanie budov je vo vyspelých krajinách zodpovedné za viac než 40%

potrebnej energie a tomu odpovedajúce množstvo emisií CO2.

Špecifickým problémom výstavby väčšiny budov je ich veľmi dlhá životnosť

v zrovnaní s výrobkami iných odvetví priemyslu. Dá sa napríklad odhadnúť, že novo

stavané budovy nebudú ani za dvadsať rokov tvoriť viac ako 15 % fondu budov.

Potenciál úspor energie a znižovanie environmentálneho zaťaženia prichádza

v podobe napr. nízkoenergetického stavania, teda navrhovania budov s výrazne menšou

potrebou tepla na vykurovanie než je obvyklé (v danom mieste a čase).S tým súvisiace

solárne zisky ovplyvňuje aj zeleň. Pozitívne. Listnaté dreviny obmedzovaním letného

ohrievania budov vhodným tienením. Nízkoenergetické záhrady okrem toho využívajú

napr. zberné dažďové zásobníky, kompostovače na bežný organický odpad.

Ekológiou naplnený koncept zohráva v tvorbe čoraz väčšiu úlohu.

1.1.4 Prírodná zelená architektúra

1.1.4.1 Strom ako východisko genia loci

Človeku umožňujú pamätananie na priestor, zážitky a vnemy orgány. Deje sa tak

prostredníctvom látok, ktoré menia štruktúru a tvar na úrovni buniek. Rastliny ukladajú

informácie do svojich pletív, taktiež bunkového charakteru (fyziologické odlišnosti).

Absorbujú z prostredia mikroelementy, z ktorých sa časť vyplavuje a časť

akumuluje. Pôsobením vzduchu, vody, tepla sa procesy urýchľujú, alebo spomaľujú.

Najodolnejšie sú sklerenchimatické pletivá z najnižším obsahom vody a vzduchu.

Kôra stromov dokáže pretrvať podľa veku stromu a podľa podmienok prostredia po

jeho odumretí.

19

Najstaršie stromy sú z druhu Pinus Longaueva (staré exempláre rastú vo White

Mounteins v Kalifornii, neďaleko Tichého oceánu, z ktorých najstaršia má údajne

4 844 rokov), aristata (4000r., údajne sa dožil najviac vôbec až 7100 r.),

Sequoiadendron sempervirens (dorastá až do výšky 100 metrov a rastie na

tichomorskom pobreží Severnej Ameriky ), Sekvojec obrovský-giganteum (tzv.

mamutí strom, jeden z najmohutnejších organizmov na Zemi. Dorastá do výšky vyše

sto metrov a jeho obvod je až 30 metrov. Rastie v horských oblastiach Kalifornie a v

pohorí Sierra Nevada, najväčší žijúci strom tohto druhu má výšku 119,9 m a obvod

kmeňa takmer 20 m.). Sekvoja vyrastie do vúšky 100 metrov za 1000 rokov.

Spomínané borovice, staršie než 4 000 rokov – nielenže nepatria k najvyšším, lež ani

k vysokým. Sú značne zakrpatené, najvyššia z nich meria len 10 metrov a niektoré

z nich dokonca ledva 3 metre. Spôsobujú to veľmi drsné podmiemky, ktoré panujú

v tomto vysokom pohorí (borovice rastú vo výške 3 000 metrov nad morom). Ročne tu

spadne len 25 mm zrážok a pôda je samý kameň. V zime je tu veľmi chladno, v lete

zase sucho, a preto tieto stromy rastú mimoriadne pomaly. V niektorých rokoch

pravdepodobne nerastú vôbec.

Tisíce rokov však nežije celý strom, keďže žiadne rastlinné bunky nežijú dlhšie než

30 rokov. Konáre a aj časti kmeňa postupne odumierajú, ale naďalej žijú a rastú nové

výhonky, ktoré živí často už len úzky prúžok kôry. Borka im opadáva a odhaľuje

vysušené a zjazvené drevo, no zväzočky ihličia, rastúce na niektorých konároch,

dokazujú, že stromy sú stále nažive. Keď sa zamyslíme nad ich vekom, uvedomíme si,

že boli staré už vtedy, keď

Generál Sherman – jeden exemplár druhu Sequoiadendron giganteum v Kalifornii –

je zase najmohutnejší strom na našej planéte. Je vysoký 83,8 m a obvod vo výške 1,5 m

nad zemou má až 35 m. Jeho vek sa odhaduje na 2 500 rokov.

     Eucalyptus regnans je najvyšší listnatý strom a zároveň najrýchlejšie rastúci strom.

Vo veku 20 – 30 rokov dosahuje výšku 35 m a hrúbku kmeňa, akú má dub starý 200

rokov. Jeho najvyšší jedinec meria 106 metrov a je starý asi 350 až 400 rokov.

 

U nás na Slovensku rastie údajne najstarší dub v obci Dubinné neďaleko Bardejova.

Jeho vek sa odhaduje na 700 rokov. Patrí k nim aj najstaršia jedľa biela (Abies alba),

ktorá žila do roku 1964 v Dobročskom pralese pri Čiernom Balogu. Vek tejto

20

legendárnej „matky pralesa“ odhadovali na 500 rokov, čo je výnimočné, pretože jedľa

sa prirodzene dožíva okolo 450 rokov. 

Ale najstaršie stromy sú pravdepodobne v Harmaneckom lese. Jedince Taxus

baccata, tu tvoria pôvodné spoločenstvo a dožívajú sa 4000 rokov. Tieto by mohli mať

2000 rokov.

Pamäť stromových pletív odzrkadľuje vlastnosti okolia nielen z doby rastu.

Najstaršia pôda černozem v hrúbke horizontu 2 000 mm, poskytuje informácie o stave

prostredia z pred obdobia 30 000 rokov. (?) Avšak druh pôdy súvisí s materskou

horninou, ktorej vznik siaha podľa okoklností až do počiatkov utvárania zemskej kôry.

(?)

1.1.4.2 Stromy

Dominantný prvok v záhradnej architektúre sa zaraďuje do ríše Plantae: kmeňa:

Telomophytae, vyššie rostliny, oddelenie: Tracheophyta, cievnaté rostliny, oddelenie:

Spermatophyta, semenné r., ktoré má dve pododelenia: Gymnospermatophytina,

nahosemenné a Angiospermatophytina, krytosemenné rastliny.

Ukazuje to značný evolučný vývoj spojený s veľkou rozmanitosťou a rôznym

stupňom dopadu na prostredie. Ako hlavný producent kyslíka, regulátor obehu vody,

producent biomasy, zásobných látok obohacujúcich pôdu a tlmič degradačných

procesov hrá .úlohu celok celej rastlinnej ríše a strom ako jedinec.

Je zaradený do prostredia podľa úrovne prispôsobenia najjemnejších pletív.

Dokumentuje to napr. potreba individuálnej starostlivosti izbových kvetín pôvodne

bujne rastúcich v prostredí dažďového pralesa. Celoročné teploty okolo 26 °C, zrážky

1800- 2500 mm ročne, kolmý dopad slnečných lúčov vytvára prostredie prírodného

skleníka.

A prales je iba jedným príkladom stromových druhov do spoločenstiev vytvárajúcich

bohaté rastre a textúry na zemskom povrchu.

21

Napríklad stálezelené kroviny na západe Spojených štátov, husté kroviská

v oblastiach okolo Stredozemného mora, San Francisco v Kalifornii je obklopené

vegetáciou na úpätí hôr (San Bruno Mountains), vysoko špecializované druhy lesa-

zakrsnuté lieskové lesy (2-3 metre vysoké) rastúce v Burrenu v okrese Clare v Írsku

z vápencových puklín vo veľmi vlhkom prostredí. Tieto lesy sú kompletne pokryté

machmi a papraďami. Už spomínané gigantické sekvoje vždyzelené a obrovské

v národných parkoch Redwood National Park a Sequoia National Park v Kalifornii.

Od nepatrných mikroskopických guľovitých baktérií a rias až po mohutné 150

metrové eukalypty v juhovýchodnej Austrálií a 300 metrov dlhé hnedé riasy v moriach

južnej pologule a oporné, popínavé liany z tropických pralesov s 240 metrov dlhov

stonkou. Dĺžka života rostlinného indivídua od niekoľkých hodín či dokonca minut u

baktérií a rias po 4200 (údalne aj 4700) rokov staré borovice ostité vysoké do 10

metrov. Pritom listy Viktórie kráľovskej narastú do šírky až 30 cm za deň a vyše 2

metre široký list rastie štyri dni.

Strom ako dominantný prvok, či dokonca fascinujúci úkaz v záhradnej architektúre,

ako nositeľ informácií z obdobia svojho rastu, tvorí často podstatnú zložku Genia loci.

A prostredie podlieha jeho pôsobeniu. Stáva sa analógiou priamky - bodom.

Tento bod je centrom v priestore miesta a času, úložiskom premien a javov. Bod

s fyzickou podobou línií, tvarov, štruktúr,farieb.. Vlastností formujúcich priestor

krajiny, v ktorej žije člověk, zvieratá, rastliny a ktorá je človekom menená a dopĺňaná,

napr. aj stavbou miest.

1.1.5 Filozofická zelená architektúra

1.1.5.1 Aspekt svetla

Francúzsko, kaplnka Saint- Denis. Zrodenie gotiky, slohu nového, progresívneho,

ktorý dovoľuje svetlu aby vniklo do vnútra cez dlhé úzke okná, oddelené konštrukciou

veľmi odľahčenou, zakončenou krížovou klenbou.

22

Svetlo mení vnímanie priestoru z ťažkého a malého an otvorený, svetlý, povznášajúci

k nebesiam. Oslavujúci krásu umenia a ľudského ducha ako spoluautora nebeského

dotyku.

História predchádza svojimi dielami revolúciu myslenia človeka v pokrokovom svete.

Svetlo je hlavným aspektom spokojnosti od umenia po zelený svet a stáva sa

predmetom skúmania pre architektov aj záhradníkov. Od svetla závisí dispozícia

rozsiahlych domov, úroda (?), aj mohutnosť tepelného prúdu El Niňo.

Pre zelenú architektúru sú svetlo, voda, živiny

Cesta k zeleným potrebám človeka. Psychická pohoda. Aspekt psychologický.

-kolobeh živín a vody

-aspekty zváštne sa rozvíjajúce s menším počiatočným vkladom energie než

v ktoromkoľvek počine zameranom na krásu a rozvoj potenciálu.

Jarný, letný, jesenný a zimný aspekt otvára vždy priestor pre nový pohľad. A všetko

meniace sa otvára pohľad do samého vnútra človeka. Pomáha mu hľadať ďalšie ciele

a motivácie pre ďalšie pohnútky.

Rastlina ako ekotyp uvažovania.

1.1.5.2 Človek v architektúre

a) väčšia náklonnosť žien ku intuitívnemu uvažovaniu a prírodným vedám, väčší záujem o ekologické princípy, vyššia prispôsobivosť a tolerancia, viac času venovaného spoločnosti

b) naopak, u mužov preferovanie praxe, logiky, aktivity, technologicé a technické záujmy všeobecne, viac času stráveného v práci, dynamickejšie športové aktivity, nižšia schopnosť spolunažívania

a) prepojenie osobnostného typu s preferenciami bývania, na jednej strane zvýšená prispôsobivosť a schopnosť spolunažívať u extroverta, na druhej strane nestálosť väzieb a väčšia “prieberčivosť“ na komunitu

b) fungujúca komunita ako predpoklad fungovania bytového domu, ktorý zdieľa veľké množstvo priestorov verzus ľahká možnosť výmeny a všeobecne tvorivé prostredie ako predpoklad medzigeneračnej stálosti

c) melancholická a introvertná osobnosť ako schopná nájsť si vlastné, ale tiché a pasívne miesto v komunite

23

d) cholerická osobnosť s problémami v pevných a trvalých väzbách

e) flegmatická osobnosť ako záruka frustračnej tolerancie, ale ťažká motivácia pre spoločné komunitné činnosti

Podľa Stanley Diamonda prvotné spočenstvá charakterizuje existencializmus,

personalizmus, nominalizmus a individualizácia.

Existencializmus uprednostňuje existenciu, základné biologické a spoločenské

potreby ľudskej osobnosti, zodpovednosť za seba i spoločnosť. Nepripisuje dôležitosť

analylitickému spôsobu myslenia.

Personalizmus pozdvihuje príbuzenstvo všetkých bytostí, uznáva vedomie

jestvovania organického spoločenstva a priznáva vedomie nielen ľuďom, ale všetkému

v spoločnosti a prírode.

Nominalizmus zdôrazňuje konkrétne jednotlivosti. Pomenováva všetko jestvujúce

v prírode i spoločnosti, vo fantázii aj v skutočnosti. Nespredmetňuje idei.

Individualizácia sa rozvíja cez rozmanitú účašť jednotlivcov na dianí v prírode

i spoločnosti, intenzívny osobný socializačný proces zdôrazňujúci individuálne

vlastnosti.

Existuje ako spôsob prejavu spoločnosti cez každého svojho člena a prekavu každého

jednotlivca cez spoločnosť.

Diamond objasňuje problémy v dnešnej spoločnosti cez pripútanosť k abstrakciám,

kolektivizmu a pseudoindividualizmu, ako následok vlastnej neuvedomelosti, ktorá nám

neumožňuje narábať s takým množstvom vedomostí aké máme.

D. vraví, že patológiu dneš. kultúr spôsobuje naša pripútanosť k abstrakciám , kolekt.

a pseudoindividual., rovnako ako nedostatok základných prostriedkov na vyjadrenie a

prekonanie ľudskej rozorvaosti. Naša choroba vyrastá zo samotnej podstaty civilizácie;

nie z toho, že máme priveľa vedomostí, ale z toho, že nám chýba múdrosť.

Ak je obraz dneška pretkaný potrebou naplniť čas, ktorý v strojovom veku znamená

„peniaze“, ozrejmuje to našu túžbu po pokroku. Potláčame takto náš pocit neúplnosti

a túžime po prvotnom spôsobe života, ktorý je v súlade so základnými potrebami

človeka.

24

1.1.5.3 Mesto

Mesto ako dinamická kultúrna dimenzia poskytuje útočisko, prácu, relax, vlastne sem

cirkulujú všetky energetické atribúty. Vrátane prúdiaceho vzduchu a vody. A práve tieto

najpodstatnejšie elementy strácajú silu. Ekologický konflikt vyplýva z ovplyvnenia

cirkulačných procesov prostredia, z predimenzovania produkčných procesov

zameraných prevažne na uspokojenie abnormálnych požiadaviek, príp. premenených

zvyklostí kultúrneho spoločenstva. Príp. zamenenie genia loci, za masové prostriedky

hospodárstva, či kultúry. Napr. namiesto skúmania vlastnej histórie cestujeme za

históriou vzdialenou, takpovediac odpočinkovou. Vtedy nutne precházame časovo

priestorovým koridorom, ovplyvňujúc až meniac jeho vlastnosti .Tieto prepravné

kanály-dopravné tepny strácajú akéhokoľvek duševné vlastníctvo. Týka sa taktiež ulíc v

meste.

Už LeCorbusier začal pre hluk a prach z ulice otáčať pozornosť obyvateľov z

predzáhradky do vnútorných priestorov domov. Dochádza iba k výmene, alebo aj

zániku niektorých možností priestoru? Aj keď vznikajú nové komunikačné kanály ako

mobilné siete a internet, čas zostáva obmedzený. Komunikácia sa zjednodušuje až

ochudobňuje na menej zmyslovú. Takto sa stávame viac vyťažený v dôsledku

špecifickej jednostrannosti riešených problémov. Zameriavame sa na slová a vizuálne

vnemy. Zvláštne nuansy pachov a zvukov sú zanedbané.

Ulice- vitruvius

Vyvrcholenie ľudských snáh o pretvorenie prostredia rešpektuje potrebu zelene.

Človek rozvíja záhradu ako nový priestor pohybu a zamyslenia.

1.1.5.4 Bioregión

Jim Dodge, chovateľ oviec vo Western Sonoma v Kalifornii považuje za základný

prvok bioregiónu zdôrazňovanie významu prírodných systémov. Pochopiť ich podstatu

znamená začať chápať seba samého.

Druhým prvkom je samoregulácia. Anarchia neznamená, že chýba akékoľvek

riadenie, ale že nejestvuje riadenie zvonka (Dodge, 1997)

25

Miestne komunity, ktoré spája spoločná starostlivosť o bioregión, rešpektujú dané

bohatstvo fauny a flóry, rozhodujú o spoločných činnostiach a pritom rešpektujú

celistvosť prirodzených procesov.

Ďalším krokom ja hľadanie ducha. Zmysel pre ducha bioregiónu podnecujú

náboženstvá, skúmavý postoj k miestu, prehodnocovanie vlastného vnútra..(38)

V  architektúre sa rodí zmysel pre záhradný raster.

„Dávam vám plnú voľnosť, aby ste svoje teórie uskutočnil do krajných dôsledkov. Rád

by som dospel k naozaj presdvedčujúcim výsledkom v otázke lacných bytov. Passac

bude pokusné laboratórium.“

Le Corbusier stavia pre Henriho Frugesa súbor domov , ktoré fragmentuje na

stiesnenom pozemku rôznorodou konštrukciou s vysutými záhradami a malými

„mrakodrapmi“ so strešnými terasami. Stávajú sa príkladom pre modernú architektúru

urbanizmu. Gropius sa inšpiruje pre svoje robotnícke mestá.

„Otázku strechy netreba riešiť. Hore bude záhrada, solárium, bazén.“ (vila pani

Mayerovej)

V ďalšej vile sa spájajú nové prvky ako pilóty, nezávislá kostra, volný plán, volná

fasáda. Záhrada na streche.“ (Steinova vila v Garches)

1.1.5.5 Záhrada pri dome

a) subjektívny záujem o záhradu, tj. aj vo význame črepníkových a balkónových kvetín, ako prejav starostlivosti o okolie a oddych v prírodnom prostredí

b) schopnosť pretvárať prostredie, všímať si vzťahy, zvýšená prispôsobivosť na základe akceptovania prirodzených potrieb živého prostredia

Ako jeden zo základných aspektov predurčených pre trvalú potrebu v ľudskej

spoločnosti možno považovať záhradu pri dome. Pôsobí ako silná motivácia pri hľadaní

vhodného prostredia pre život v konkurencii mesta.

Kvalitu bývania tu odráža vlastníctvo súkromného vonkajšieho obytného priestoru.

26

Avšak v širšom merítku dochádza k znevýhodneniu bývania do miery presahujúcej

hľadané skvalitnenie, spôsobenej najmä zvýšením energetických potrieb. Ani lepšia

architektúra nemôže nahradiť narušené prostredie.

V rámci lepšieho predaja sa predostiera spomínaná výhoda pred širšou nadväznosťou na

okolie objektu, ktoré zohráva pre život človeka podobne dôležitú sociálnu väzbu ako v

širšom kontexte životné prostredie okolo obývanej štruktúry.

V dnešnom pojatí rodiny ako samostatnej hospodárskej jednotky sa vyvynul nový

problém v podobe neuskutočniteľnej rodinnej myšlienky v dlhšom časovom rozpätí. 3-5

členov jadrovej rodiny totiž funguje v tomto dome iba obmedzený čas. A v širšie

zastavanom území tzv. „sídelnou kašou” vznikajú značné problémy v sociálnej oblasti

rozvoja detí, pretože kontakty s rovesníkmi sú značne obmedzené. Pre väčšinu sú zase

finančne nedostupné.

Priestor pre individuálne bývanie v podobe samostatných domov priniesla zmena z

obranného charakteru mesta na funkciu obchodno-sociálnu. Podstatne sa zväčšujúce

predmestie s inými vnútornými vlastnosťami prezentuje najmä hustota obyvateľstva. Vo

veľkých mestách presahuje 1000 obyvateľov / km2. V preddmestiach klesá na 80

obyvateľov a menej.

Aby sa znovuoživilo bývanie na dedine, urbanisti presadzujú tzv. „záhradné mestá”.

Ale problém individuálnej dopravy zostáva naďalej. Myšlienka absolútnej slobody

mestského automobilizmu je ilúziou.

Otázka od Luisa Kahna „čím chce stavba byť ?” analyzujúca charakter zástavby, po

zodpovedaní odhaľuje dobrú a kvalitnú zástavbu, ak ňou je.

Aby sme rozobrali presnejšie výškovú rozmanitosť, musíme ísť za svetlom Denné

svetlo súvisí s hustotou obývania priamo úmerne do štvtého poschodia. Vyššie domy

podľa štúdie Rolanda Rainera zväčšujú odstupy medzi domami a hustota obyvateľstva

sa zvyšuje len málo.

V tomto výraznejšie pomáhajú polyfunkčne fungujúce objekty, pretože využívajú aj

menej osvetlené priestory.

27

1.1.5.6 Ohnisko ako jadro príbytku

Ulica je priestor dohody. Ulica je každým majiteľom domu venovaná mestu.

Louis Kahn

Verejný vnútrajšok skrýva princípy verejných budov prezentovať sa pre život obce.

Preto je tu dôležitá prepracovanosť .“Téma a variácie“ dávajú odpoveď na problém

stálosti a zmeny.

Téma je symbolickou formou , ktorá stelesňuje existenciálne významy. Ako taká musí

mať rysy podmienené okolnosťami a rysmi obecne. Musí konkretizovať miestne

podmienky, ale zároveň by ich mala predstavovať ako zvláštny prejav všeobecného

významového univerza.(Ch.Norberg-Schulz, 1994)

Le Corbusiér sa s pokúša Pavillon de ľespirit nouveau o organický vývoj existencie

človeka.

Spoločenskú krízu vidí ako dôsledok jeho úpadku hodnôt v prostredí pre život, teda aj

dome.

Frank Lloyd Wright ponúka človeku po individuálnej skúsenosti s archetypickými,

významuplnými prírodnými javmi prostredie s ohňom Prispôsobuje pôdorys domu

pre poskytnutie zážitku z jeho pozprovania.

Do stredu sveta sa už nestavia človek, ako tomu bolo v prípade Versailles. V strede

miesto toho nachádzame živel, ktorý symbolizuje prírodné sily a rád. Je zjavné

pripommenutie, že by moderný svet nemal odmietať základné existenciálne významy.

(Ch.Norberg-Schulz. 1994)

Prírodné sily v kompozícii zelene.

1.1.5.7 Rozdiel vidieckej a mestskej štruktúry

a) zmenšujúca sa vzdialenosť od centra v súvislosti s rastúcou spokojnosťou naznačuje extrovertné tendencie, väčšiu spoločenskú aktivitu, väčší záujem o technologické inovácie (ich zvýšená potreba pre život v meste), menší záujem o záhradu, vyššiu organizovanosť času, teda logiku, vyššiu aktivitu, preferovanie jednoduchosti ako kompenzácia zložitej potreby organizovať čas

b) organizovanosť je prvok, ktorý zamedzuje dopadom mestského života na športové aktivity, cestovateľské a umelecké záľuby, a podobne

28

c) kompenzácia mestského prostredia väčšou vôľou cestovať, respektíve kozmopolitnosť ako vzor, snaha spoznávať, túžba po informáciách a zážitkoch

d) s vysokou mierou spokojnosti pri bývaní na dedine súvisí „vidieckosť“, organizovanosť na základe počasia, prírodných cyklov, preferencia a potreba ekologických princípov ako generačne šírených informácií oproti technologickým inováciám šírených masovo komunikačnými prostriedkami

e) s vysokou mierou spokojnosti pri bývaní v rodinnom dome súvisí zvýšená potreba záhrady, kontaktu s prírodou, samostatného života, komunitné alebo rodinné myslenie vo väčšej miere, nutnosť starostlivosti o domácnosť, nižšia organizovanosť z pohľadu väčšieho množstva nepredvídateľných udalostí, často zvýšená intuícia

f) otázka ovplyvnenia prostredím, v ktorom človek vyrastá, odmietanie prostredia v prípade jeho malej schopnosti naplniť konkrétne charakterové črty, napríklad extrovertnosť a vidiecke prostredie vedú k zvýšenej snahy cestovať, menšej spokojnosti, väčšieho odporu k záhrade, preferencii pre technologické inovácie

Otvorený pôdorys rodinného domu z koncepcie F.L. Wrighta a jeho plynulé

kontinuum bez rozlíšenia vnútrajška a vonkajška je v mestskom prostredí striktných

pravidiel obmedzením.

V meste treba jasne definovať súkromnú a verejnú sféru. Voľné plynutie priestoru ako

napr. v projektoch miest z dvadsiatych a tridsiatych rokov, i veľa dnešných stavaných

sídlisk otupuje pozornosť človeka. Chýba mu skutočný mestský „interiér“. Medzi

doskovitými budovami vzniká iba prostredie vzduchu, svetla a zelene bez nejakej

motivujúcej a inšpiračnej súčasti.

„Architektúra dávno prestala byť záležitosťou pasívnych špecialistov s obchodným

duchom, ktorý stavajú presne to, čo požadujú ich zákazníci. Architektúra nadobudla

odvahu zaoberať sa životom...“

S. Giedion,

Alvar Aalto –zámerom bolo prispôsobenie priestorovej štruktúry stavieb a okolitého

priestoru, znovuzavedenie topologických foriem, odmietaných ranným

funkcionalizmom.

29

-Fínsky pavilón na svetovej výstave v New Yorku, 1939

-vila Mairea, 1939

-radnica v Säynätsalo, 1952

„Čím chce stavba byť ?“

Louis Kahn

1.1.6 Staviteľská zelená architektúra

Architektúra poskytuje veľký priestor pre záhradné disciplíny svojimi rôznorodými

vonkajšími štruktúrami plášťa i pri vnútornom definovaní priestoru. Je to priestor

dôležitý pre technicko-funkčné vybavenie budovy, ako aj z hľadiska estetického. Jeho

skladba veľkou mierou ovplyvňuje termoreguláciu, oslnenie, prúdenie vzduchu

a výhľadovo vnemové vlastnosti. Napríklad predsadená drevená konštrukcia

s popínavým Vitis vinifera spôsobuje letné zatienenie s redukciou viditeľného žiarenia ,

zadržuje vodnú vlkosť, ktorú pri vonkajšom poklese opäť uvoľňuje, teda vytvára

mikroklímu s menšími amplitúdami charakteristík.

Pri vnímaní objektu pôsobí predsadená fasáda ako dynamizujúci prvok, hlavne pre

svoje špecifické sezónne odlišnosti v obnažovaní a zakrývaní plochy fasády,

Pri variabilite materiálového a funkčno.prevádzkového zloženia prvkov je možné

dosiahnúť značnú pestrosť riešení celého objektu a možno vlastnosti konštrukcie značne

rozvíjať a ovplyvniť pri náležitom význame už projekt, ktorý po dômyselnom

aplikovaní zelenej zložky značne povýši svoj dôraz v prostredí najmä mestskom.

Okrem konštrukcií predsadených sú v architektúre dôležité samotné oporné

konštrukcie, steny, strechy, galérie a iné prvky schopné niesť rastliny i samotný

substrát.

Koncepcia s myšlienkou určí vhodnú variantu dotvorenia celku vegetáciou. Premyslí sa

prístup živín, vody a svetla. Spôsob vzájomného prepojenia funkcií, s ohľadom na

sezónnu cykličnosť prvkov, ich vývoj a starnutie. Spôsob plynulého ošetrenia

a starostlivosti.

30

1.1.6.1 História

Medzi počiatok snáh o zaradenie zelene do stavby možno jednoducho určiť zelenú

strechu. Jej zmysel spočíva najmä vo vlastnostiach napomáhajúcich intimite

a zjednodušeniu života komunity, alebo rodiny. Tradíciu môžeme sledovať najmä

v krajinách so zvýšenou požiadavkou po ochrane pred tepelnými stratami.

Dômyselnejšie stavby pozostávajú z drevenej konštrukcie s bednením na ktorom

drevené laty zabezpečujú systém kvôli zosuvu. Hydroizoláciu nahrádzala brezová kôra

uložená v piatich až siedmych vrstvách bielou stranou dole. Brezová kôra obsahuje

väčšie množstvo trislovín, ktoré zabraňujú práchniveniu kôry po agresívnom pôsobení

humínových kyselín z koreňov tráv.

Niekoľko vrstiev trávových plátov prekrýva posledná vrstva, ktorá prerastá ostatné

pod ňou. Hrebeň strechy chránia vrstvy preložené šikmo. Posunu materiálu bráni taktiež

dierovaný nosník, odtekaniu vody je prispôsobený drenážny pás nad odkvapom, ďalšíe

protierózne opatrenie tvoria kmene na okrajoch strechy. Pre pospájanie a utesnenie

jednotlivých vrstiev kôry slúžil dnes kvôli rakovinotvorným účinkom nepriateľný

drevený decht.

Ako substrát v suchom stave nenasávajúci vodu je práve uprednostnná rašelina. Pri

väčšom sklone sa mierne presakujúca konštrukcia menej opotrebuje.

    Strechy v Škandinávii pokrývali trávne pláty s celkovou hrúbkou 20 cm, pri sklone

30-45° a ich životnosť podľa množstva zrážok predstavovala 20-40 rokov.

Island 2-3 vrstvy, zospodu podopreté vetvami, zhora kryté silnou vrstvou trávnatých

plátov.

Američania a Kanaďania z obľubou používali Európske techniky na svojich

„sodhouses“, domoch s prériových materiálov ako tráva, drevo, kamene (celá skladba

60-90 cm, trávové pláty - 10cm poukladané na seba podobne ako tehly, koreňmi nahor.

Do tráv z prérie sú primiešané bahenné trávy (krytina iba z trávových plátov). Nosnú

funkciu zohráva drevená väznicová konštrukcia krovu s vrstvou vetiev.

Staršie, vykopávkami doložené vegetačné strechy pochádzajú zo stredovekého mesta

Ninive, z čias vlády kráľa Šalamúna (929-917 p.Kr.), z Mezopotámie ako slávne strešné

sady Asýrie a Babylonu (800-700 p.Kr.).

31

    Konkrétnou stavbou tohto obdobia sú niekoľkoposchodové ucelené strešné

Semiramidine záhrady s vlastným zavlažovaním poháňaným silou otrokov (6. stor

p.Kr.).

1.1.6.2 Zelené strechy – ako východisko pre „Zelený sloh“

Druhy striech ako extenzívne, 60-300 kg/m2, sklony: 5°

5-15°

15-45°

Intenzívne, 300-2000 kg/m2, sklon do 5°

(polointenzívne) –extenzívna, biotopová

retenčné nádrže- kolobeh vody

vonné éterické oleje, glykozidy, alkaloidy, fenolové živice, etylén

pestovanie zeleniny

lapanie prachu

strom s krunou cca 500m3 objemu zachytí zo vzduchu asi 1300 kg prachu za rok

výraznejšie rastliny s lepkavým, plstnatým povrchom

absorbujú polutanty ako olovo a meď

zvyšujú vlhkosť

zmenšujú teplotné výkyvy. Podľa testov dosahovala teplota na povrchu nekrytej strešnej

konštrukcie 30-35 °C v letnom období, kým v 10 centimetrovej hĺbke substrátu max 20

°C.

V zime na povrchu nekrytej strechy -10 a v hĺbke substrátu 5 cm 0 až -1 °C. Na streche

bez vegetácie je to rozsah teplôt -20 až 100 °C (120), kým pri zelených 30. (?)

1.1.6.3 Súčasní tvorcovia zelenej architektúry

Zo staviteľských snáh je zrejmé postupné presadzovanie nových dynamických

rastlinných aplikácií na novú architektúru. Tento trend je zvýraznený najmä

realizáciami renomovaných architektov ako Renzo Piano (Genda Aquarium plant woll,

Genda*; Vulcano Buono, Nola-Taliansko), Terenobu Fujimori (Grass House; Tsubaki

Castle, Tokyo), Edouard Francois (Flower Tower, Parking des Ternes*; Chemineé

32

végétale la défense*, Paríž) s Duncan Lewis (Gites ruraux jupilles), Jean Nouviel (Quai

Branly museum plant wall*; Fondation Cartier Plant wall, Paríž*), Emilio Ambasz

(Acros Building Fukuoka), Andrée Putman (Pershing Hall Hotel Plant Wall*, Paríž),

Herzog & de Meuron (Prada Aoyama Epicenter, Tokio; Plaza espana, ), Future system (

MVRDV, “Sky Village”, Copenhagen- Dánsko), NL Architects (Green Roofed

Apartment; Amsterdam, Office Terrace Building, Groningen- Holandsko).

Pozoruhodne sa prelína stavideľský talent so schopnosťou “maľovania rastlinami”

pri realizáciách francúzkeho botanika Patrica Blanca (The cheminée végétale; Marché

des Halles Plant Wall Avignon; Centre Commercial Quatre Temps Plants Wall; Parc

Floral Plant Wall, Paríž). Botanik sa spolupodieľa na projektoch s architektami (*), čím

dostávajú rastliny naozaj priestor šitý na mieru a ich pôsobenie je rozvinuté v plnej sile.

Sú to stavby, ktoré majú silnú pečať originality. Jednotlivé myšlienky sú prevedené

cez formu (Vulcano Buono), štruktúru (autor: Patric Blanc, ), kombináciou (Acros

Building Fukuoka, Prada Aoyama Epicenter).

33

2 Cieľ práce

Cieľom práce je poukázať na význam použitia zelenej architektúry v dnešnej

modernej architektúre. Na základe ponúknutia čo najširších poznatkov o nej, ktoré

ozrejmujú jej prínosy, povzbudiť architektov k používaniu prvkov zelenej

architektúry v čoraz väčšej miere a primäť ich k čo najväčšej tvorivosti v oblasti

zelenej architektúry.

Na splnenie tohto cieľa boli vymedzené nasledovné čiastkové ciele:

- zistenie teoretických koncepcií venujúcich sa problematike

- vymedzenie praktického využitia koncepcií

- aplikácia zistení na vlastný objekt pozorovania s použitím kreatívneho prístupu

- vytvorenie záverov z aplikácií zistení

34

3 Metodika práce a materiál

3.1 Pracovné postupy

Realizácia pracovných postupov bola prevedená teoreticky aj prakticky. Zaraďujeme

sem:

- zhromažďovanie a vyhodnocovanie podkladov k danému územiu

- terénny prieskum územia

- syntéza získaných informácií a ich vyhodnotenie

- aplikácia vyhodnotenia na budúce ciele využitia územia

- návrh realizácie

3.2 Spôsob získavania údajov a ich zdroje

Údaje sú získané z pozorovania územia, mapových podkladov z Útvaru hlavného

architekta, dostupných publikácií o biotope a sledovaných taxónoch rastlín. Niektoré

informácie sú získané z internetu. Bližšie odhady postojov prípadných obyvateľov

územia sú získané vyhodnotením dotazníka zaoberajúcim sa koncepciou bývania.

3.3 Použité metódy vyhodnotenia a interpretácie výsledkov

- analýza, syntéza

- indukcia, dedukcia

- abstrakcia

- konkretizácia

- zovšeobecnenie

- triedenie

- analógia, protiklad

3.4 Štatistické metódy

Dotazník bol vyhodnotený cez program Microsoft Excel.

Časť Metodika práce a metódy skúmania spravidla obsahuje:

charakteristiku objektu skúmania,

pracovné postupy,

35

spôsob získavania údajov a ich zdroje,

použité metódy vyhodnotenia a interpretácie výsledkov,

štatistické metódy.

3.5 Charakteristika objektu skúmania

3.5.1 Charakteristika záujmového územia

3.5.1.1 Prírodné pomery

Územie európskeho významu (ÚEV) Stredné Pohornádie zaberá výrazne modelo-

vaný reliéf medzi vodným tokom Hornádu a Čermeľským údolím v úseku od vodnej

nádrže Ružín až po okraj mestskej aglomerácie Košíc.

Orograficky patrí územie do oblasti Slovenské rudohorie, celku Čierna hora.

Geologické podložie je veľmi pestré, dominujú karbonatické a kremencové horniny

Čiernej hory (vápence, dolomity, kremence). Vo vápencových masívoch sa vytvorili

viaceré jaskynné systémy a vyvieračky. Členitá povrchová tvárnosť územia ovplyvňuje

klimatické charakteristiky. V súvislosti s nadmorskou výškou, reliéfom a tvarom

povrchu sú badateľné územné rozdiely v teplote, vlhkosti vzduchu i zrážkach.

Lesy pokrývajú takmer 95% územia. Plošne sú najviac zastúpené kvetnaté bučiny

vytvárajúce miestami i pralesovité porasty, významný je aj podiel vápnomilných a

kyslomilných bučín. Mozaiku lesných porastov dopĺňajú lipovo-javorové sutinové lesy,

dubovo-hrabové lesy, v údoliach pozdĺž riek a potokov podhorské a horské lesy.

Pozoruhodný je výskyt reliktných vápnomilných borín a teplomilných panónskych

dubín.

Extrémne plochy na svahoch a skalnatých bralách horských masívov osídľujú

teplomilné a svetlomilné trávnato-bylinné, krovinné, skalné a sutinové nelesné

spoločenstvá. Na úpätí horských masívov v južnej, západnej a severnej časti územia sa

zachovali podhorské lúky a pasienky, ktoré sa aj v súčasnosti využívajú na pastvu oviec.

Geografická poloha územia, klimatické pomery, reliéf a horninový podklad vytvorili

podmienky pre výrazné prelínanie teplomilných panónskych a horských karpatských

prvkov flóry a fauny. Preto na mnohých lokalitách v území sa vedľa seba vyskytujú v

tesnom kontakte rastlinné a živočíšne druhy patriace do jednej alebo druhej skupiny.

36

Veľkú rozmanitosť územia potvrdzuje výskyt 16 biotopov európskeho významu (8

lesných, 8 nelesných). Okrem nich sú v území zastúpené i viaceré biotopy a druhy

národného významu (Územie európskeho významu : Stredné pohornádie. 2010).

3.5.1.2 Biotop v záujmovej oblasti

3.5.1.2.1 Br7 Bylinné lemové spoločenstvá nížinných riek

Br Nelesné brehové porasty

Natura 2000: 6430 Hygrophilous tall herb fringe communities of plains and of the

montane to alpine belts (Stanová, 2002).

Biotop: Pobrežné bylinné biotopy

Štruktúra a ekológia, charakter porastu:

Vysokobylinné spoločenstvá na brehoch väčších vodných tokov. Fyziognomicky sú

veľmi nejednotné, obvykle viacvrstvové s optimom výskytu na brehoch väčších riek v

nížinách a pahorkatinách. Nejednotnosť vzhľadu vyplýva zo striedania sa viacerých

dominánt. Typické je zastúpenie väčšieho počtu lián a lianel, ktoré spôsobujú hustú

pokryvnosť aj v pomerne nedostupných miestach pre ďalšie rastliny. Porasty sa vyvíjajú

na opakovane zaplavovanom území, s dobrým prísunom živín.

Fenologické zmeny vyplývajú zo zmien počasia aj vo vyšších nadmorských výškach

v dôsledku napr. topenia snehu, prísunu zrážok, odparovania.. Porasty sú schopné

pomerne rýchlo obsadiť obnažené brehy.

Narušovanie stanovíšť, líniový charakter porastov a vysoký vplyv ľudských sídiel a

komunikácií, ktoré sú lokalizované na brehoch vodných tokov, spôsobujú čiastočné,

alebo úplné nahradenie týchto spoločenstiev monodominantnými porastmi poriečnych

neofytov. Teda invazívny potenciál prirodzených druhov je pomerne slabý (Stanová,

2002).

37

Identifikácia biotopu

Druhové zloženie, (životná forma podľa Raunkiära):

Charakteristické taxóny:

Aristolochia clematitis(G, V až VII.), Calystegia sepium(G, kozmopolitná, kv.

čistobiele, VI až IX), Chaerophyllum bulbosum(H,V-VI), Cuculbalus baccifer(HNP,

VI. - IX.), Cuscuta europaea (saprofyt, VI-IX) , Dipsacus laciniatus(G, VI-IX,

bledofialový úbor), Epilobium hirsutum(H), Fallopia dumetorum(G), Humulus

lupulus(G, V-VII), Poa palustris(H), Poa trivialsi(H), Rubus caesius(CH,V-VI),

Senecio sarracenicus(H, VI-VIII), Solanum dulcamara(HNP,VI-VIII, popínavý).

Počet všetkých taxónov: 14

Limitná hodnota: 6

Indikačné taxóny:

Calystegia sepium, Humulus lupulus, Rubus caesius, Senecio sarracenicus

Počet všetkých taxónov: 4

Limitná hodnota: 1(Stanová, 2002).

Bližšie špecifikácie a ekofyziologicke (autekologicke) vlastnosti dominantnych

a diagnostických druhov

Aristolochia clematitis(H)- Vlkovec obyčajný, Aristolochiaceae - podražcovité.

Vlkovec európsky je trváca rastlina s plazivým podzemkom a vysokou, priamou

stonkou so striedavými, srdcovitými listami. Z pazúch listov vyrastajú žlté, rúrkovito

pretiahnuté kvety. Plod je tobolka.

Vlkovec európsky rastie v teplejších oblastiach Európy a Ázie, v riedkych lesoch a

často ako burina na okrajoch polí a vinohradov. Celá rastlina je jedovatá.

-poloslnný druh -hemiheliofyt, náročný na vodu , mezotrofný. Vyskytuje sa na

pôdach slabo kyslých, na živiny bohatých. Patrí medzi vlhkomilné (hydrofytné)

indikátory striedavej vlhkosti, nitrofilné teplomilné.

38

Naspäť obrátené chlpy v kvete zabraňujú hmyzu navštívený kvet opustit. Až kvet

vädne, otvoria se prašné váčky a popráší uveznený hmyz peľom. Potom chlpy zvädnú a

kvet se obrátí smerem dolu, čo umožní hmyzu z kvetu vyliesť.

Calystegia sepium(G)-Povoja plotná,Convolvulaceae - svlačcovité, opelenie

hmyzom.

Je takmer kozmopolitne rozšírená. Rastie v pobrežných húštinách. Polotienny druh -

hemisciofyt, na vodu náročný, mezotrofný. Rastie na pôdach slabo kyslých až

neutrálnych, na živiny bohatých (na vápno chudobných alebo bohatých), humóznych

(mul), piesočnatých, štrkovitých alebo hlinitých.

Chaerophyllum bulbosum(H)-Krkoška, Daucaceae, opelenie hmyzom, rozširovanie

nažiek vetrom a zverou, poloslnný druh -hemiheliofyt náročný na vodu (zamokrenie),

mezotrofný. Vyskytuje sa na pôdach chladných, mokrých, slabo kyslých, na živiny

bohatých (s vápnikom alebo bez), humóznych, piesočnatých, štrkovitých alebo čisto

ílovitých, indikátor živín a oglejenia.

Jeho ťažisko výskytu je viazané na povahu pôdneho prostredia s výrazne sa

uplatňujúcou vyššou hladinou podzemnej vody, ktorá spôsobuje viac-menej trvalé

zamokrenie a tým podmieňuje jej horšie prevzdušnenie a chladnosť. Rozšírený od

pahorkatín až do subalpínskeho

Cuculbalus baccifer(HNP)- Nadutica bobuľnatá, Caryophyllaceae,

polotienny druh - hemisciofyt, na vodu náročný, mezotrofný. Rastie na pôdach slabo

kyslých až neutrálnych, na živiny bohatých, humóznych (mul), piesočnatých,

štrkovitých alebo hlinitých.

Cuscuta europaea- kukučina európska ,  Cuscutaceae (kukučinovité), saprofyt-

ľavoovíjavá byľ cudzopasí na žihľavách, vŕbach, chmeli a iných rastlinách, ktoré rastú

v pobrežných húštinách. U nás je tento druh dosť hojný. ..

Dipsacus laciniatus(G)- Štetka laločnatá, Dipsacaceae

Druh poloslnný až slnný-hemiheliofyt, na vodu stredne náročný. Vyskytuje sa na

pôdach čerstvých, silne kyslých až neutrálnych, na živiny bohatých), humóznych ,

kyprích, prevažne strede hlbokých, kamenitých, piesočnatých alebo slabo hlinitých.

39

Epilobium hirsutum(H)-Vŕbovka, Oenotheraceae, kv. ružové, červené, zriedka biele,

prevažne samoopelenie, rozširovanie páperistej tobolky vetrom, polotienny druh -

hemisciofyt, na vodu nenáročný, mezotrofný. Vyskytuje sa na pôdach čerstvých, slabo

kyslých až neutrálnych, na živiny bohatých (na vápno chudobných alebo bohatých),

humóznych (mul), piesočnatých, štrkovitých alebo hlinitých. Rozšírený od nížin do

subalpínskeho pásma v bylinných listnatých a ihličnatých lesoch, na rúbaniskách,

lesných cestách, v záhradách a parkoch.

Fallopia dumetorum(G)- pohánkovec kroviskovitý, Polygonaceae (stavikrvovité)

opeľovanie hmyzom, polotienny -hemisciofyt, nitrofilný prevažne mezofilný a

teplomilný druh

Humulus lupulus(G)- Chmeľ obyčajný, Cannabidaceae. Dvojdomá ovíjavá liana s

byľou dlhou 2-8 m. Listy sú stopkaté, protistojné, s pílkovitým okrajom. Samčie

tyčinkové kvety sú v koncových metlinách alebo vyrastajú z listových pazúch, samičie

tvoria šišticu s bledozelenými šupinami. Na šupinách šištíc, okvetných lístkoch i

plodoch sa tvoria žliazky, ktoré po dozretí opadávajú v podobe žltého prášku (lupulín).

Plody dozrievajú v auguste až septembri., opeľovanie hmyzom.

-poloslnný druh - hemiheliofyt, na vodu nenáročný, mezotrofný. Vyskytuje sa na

pôdach priepustných*, slabo kyslých až neutrálnych, na živiny bohatých (na vápno

bohatých), humóznych, piesočnatých, štrkovitých alebo hlinitých. Rozšírený ako divo

rastúci na brehoch vôd severnej pologule. Patrí medzi vhkomilné (hydrofytné)

indikátory striedavej vlhkosti k teplote indiferentné, nitrofilné.

* 4 až 7 hlavných koreňov siaha do hĺbky 3 až 6 metrov, koncové korienky a zásobné

hľuzy sa tvorria v hĺbke 40 cm.

Poa palustris(H), Poa trivialsi(H)- lipnica močiarna-vyskytuje sa v porastoch ostríc,

lipnica pospolitá, rozširovanie vetrom. Druh lesný až horských nív, polotienny-

hemisciofyt, znášajúci mierne zatienenie, na vodu náročný (znáša zamokrenie),

mezotrofný. Vyskytuje sa na pôdach čerstvých (striedavo), silne kyslých až neutrálnych,

na živiny stredne, na bázy bohatých (na vápnik chudobných), humóznych (mur, moder),

40

piesočnatých až kamenitých alebo čisto hlinitých a ílovitých, indikátor hlinitosti púd.

Patrí medzi vlhkomilné (hydrofytné) indikátory trvalého zamokrenia, nitrofilné

Rubus caesius(CH)- ostružina ožinová, Rosaceae. Nízky ker 30-60 cm , skoro na

jeseň opadavý;

nekvitnúce byle spočiatku vzpriamené, neskôr poliehavé, plazivé, popínavé,

rozkonárené a koreniace, oinovatené, holé, alebo roztrúseno krátkochĺpkaté,

stopkožliazkaté, s mnohými slabými, šidlovitými až kosáčikovitými tŕňmi. Opeľovanie

hmyzom, rozširovanie plodu z čierno oinovatených kôstovičiek živočíchmi.

Polotienny až slnný druh -hemisciofyt, na vodu náročný (znáša občasné zaplavenie),

eutotrofný. Vyskytuje sa na vlhkejších pôdach, slabo kyslých až neutrálnych, na živiny

a bázy bohatých, slabo humóznych (i surové pôdy), piesočnatých až štrkovitých,

hlinitých až ílovitých, zakoreňuje až do dvoch metrov. Rozšírený od nížin do pahorkatín

v lužných lesoch a krovinách na okrajoch lesov a ciest.

Druh vegetačného pása duba zimného a vresu. Uplatňuje sa dominantne najmä

v lužných lesoch na aluviálnych náplavách, kde o ich existencii rozhoduje vyššia až

vysoká hladina spodnej vody, resp. periodické zaplavovanie. Vplyv klímy sa uplatňuje

až v druhom rade.

Pôdy sú nevyvinuté aluviákne až výrazné gleje. Patrí medzi vlhkomilné (hydrofytné)

indikátory striedavej vlhkosti, nitrofilné teplomilné.

Senecio sarracenicus(H)- Starček hercýnsky, Asteraceae, opeľovanie hmyzom. Druh

poloslnný až slnný-hemiheliofyt, na vodu stredne náročný. Vyskytuje sa na pôdach

čerstvých, silne kyslých až neutrálnych, na živiny bohatých (s vápnikom alebo bez),

humóznych (mul), kyprích, prevažne strdne hlbokých, kamenitých, piesočnatých alebo

slabo hlinitých, indikátor nitrifikácie, skypruje pôdu.

Solanum dulcamara(HNP)- Ľuľok sladkohorký, Solanaceae, liečivá a zároveň

jedovatá rastlina, opeľovanie hmyzom. Patrí medzi vhkomilné (hydrofytné) indikátory

striedavej vlhkosti k teplote indiferentné, nitrofilné.

Rastliny vytvárajú v závislosti od podmienok prostredia a lokality zdroja semien

a vegetatývnych orgánov špecifické spoločenstvá, ktoré sa líšia v niektorých

štrukturálnych charakteristikách.

41

Špecifické bylinné lemové spoločenstvá nížinných riek podľa Košťála (2010)

Asociácia: Cuscuto europaeae-Convolvuletum sepium, zväz: Senecionion

fluviatilis, trieda: Galio-Urticetea

Variant spoločenstva s dominantným popínavým neofytom ježatcom laločnatým

(Echinocystis lobata), s výskytom netýkavky žliazkatej (Impatiens glandulifera),

pŕhľavy dvojdomej (Urtica dioica) v záplavovom území rieky Moravy

Asociácia: Convolvulo-Epilobietum hirsuti, zväz: Senecionion fluviatilis, trieda:

Galio-Urticetea

Brehový porast odvodňovacieho kanála s vŕbovkou chlpatou (Epilobium hirsutum) a

bylinnou lianou - povojou plotnou (Calystegia sepium), ktorá ako oporu využíva pálku

širokolistú (Typha latifolia)

Asociácia: Cuscuto-Convolvuletum sepium, zväz: Senecionion fluviatilis, trieda:

Galio-Urticetea

Brehový porast na náplavách riečky s vŕbicou vrbolistou (Lythrum salicaria),

steblovkou vodnou (Glyceria maxima), ježatkou kuriou (Echinochloa crus-galii) a

lianovitým inváznym ježatcom laločnatým (Echinocystis lobata)

Výskyt:

Na brehoch väčších riek v nížinách a kotlinách na celom území slovenska.

Mapujeme (B,L,P):

Najčastejšie sa mapuje ako línia s uvedením priemernej šírky porastu. Menšie

porasty (pod 25m) sa mapujú ako bod, rozľahlejšie ako polygón. Mapujeme len porasty

s viac-menej prirodzeným zložením. Ak v porastoch prevládnu (nad 50%) poriečne

neofyty Aster lanceolatus, Aster novi-belgii, Echinocystis lobata, Fallopia japonica,

Helianthus tuberosus, Impatiens gladulifera, Rudbeckia laciniata, Solidago canadenzis,

Solidago gigantea, jednotka sa mapuje ako X8* (kategória B) (Stanová, 2002).

42

X8* Porasty inváznych neofytov (X Ruderálne biotopy) (Stanová, 2002).

Expanzivne taxony ohrozujuce biotop:

Asclepias syriaca , Aster lanceolatus , Aster novi-belgii, Echinocystis lobata , Fallopia

japonica , Fallopia sachalinensis, Helianthus tuberosus , Heracleum mantegazzianum,

Impatiens glandulifera , Impatiens parviflora , Rudbeckia laciniata, Rumex patientia ,

Solidago canadensis , Solidago gigantea (Stanová, 2002).

43

44

4 Výsledky práce

4.1 Zelená architektúra v ponímaní vedných disciplín

4.1.1 Historická zelená architektúra

      Prvopočiatky zelenej architektúry siahajú už na začiatok snahy človeka prispôsobiť

prostredie, v ktorom žil pre svoje potreby. V tejto počiatočnej fáze bolo nevyhnutné

využívať v prostredí dostupné materiály. Ľudia ich používajú s minimálnou úpravou,

alebo v pôvodnej forme, bez úprav ( kameň: bez úpravy, štiepaný, opracovaný; hlina:

udupaná, utláčaná, formovaná a sušená na slnku, alebo vypaľonaná v peci; drevo:

najprv bez úpravy ako konáre a raždie, kmene, celé stromy, neskôr prispôsobované

lámaním, štiepaním, osekávaním, skracovaním..). Všetko je podriadené

bezprostrednému účelu. Malá odlišnosť takýchto hmotových foriem (kopy, kvádre,

steny, bloky, plochy, vrstvy z hliny, ílu, kameňa atď. tvoria jednoduché aj zložitejšie

stavby) od okolitého prostredia (odlišnosť spočíva v zhustení častíc materiálu, príp. v

kvalitatívnej premene – sušenie, vypaľovanie) predurčuje objekty (stavby

antropogénneho charakteru – viď kopy atď.) k samostatnej existencii (v zmysle

vykazovania vlastnej formovateľnosti prostedím).

Tak ako primitívne formy, aj zložitejšie objekty (domy, hrádze, cesty..) sú navyše

formáciami základných ekosystémových zložiek a súčasne sú prvkami väčšieho

spoločenstva krajinných štruktúr (okrem domov a iných novotvarov od človeka,

ostávajú v prostredí prítomné aj pôvodné reliéfne útvary) Spoločenstvo je veľmi

výstižný pojem, nakoľko dochádza k v zájomnému ovplyvňovaniu. Krajina získava

väčšiu pestrosť (väčšia rôznorodosť úkrytov, zväčšenie počtu ekologických plôšok

„malých biotopov“, medzí, koridorov) a stáva sa odolnejšou (voči pôsobeniu stresových

vplyvov – erózia, kyslé dažde, nerovnováha v prírodnom reťazci). Zväčší sa totiž jej

pufrovacia schopnosť (tlmenie vychyľovacích faktorov - zmena klímy - dlhšie obdobie

sucha, premnoženie kobyliek…).

Staré civilizácie sa usadzujú na reliéfe krajiny, ktorý nevyhnutne formujú, menia a

prispôsobujú svojim potrebám. No nie sú jeho „tvorcami“ – len pôsobia ako prirodzený

činiteľ jeho formovania a určujú jeho usporiadanie. Kvantitatívne a kvalitatívne

trasformujú dostupný materiál na nový druh reliéfu - antropogénny druh, ktorého

následným rozvojom vzniká stavebná štruktúra.

45

Každá štruktúra nesie prejavy svojho vzniku (udusanie hliny sa prejaví v zhustení

častíc) a čím jednoduchšie vznikla, tým skôr sa vráti do pôvodnej formy (zánik

odlišností – sukcesia). Vo väčšom meradle sa v štruktúre odzrkadlí široký obsah

aspektov, ktoré úzko súvisia s daným prostredím (napr. spôsob života ľudskej

komunity, ktorá prenáša na svoje terasové políčka nánosy pôdy z dostupnej rieky – viď.

kapitola 1.1.2.1, mesto Aztékov Machu Picchu saprejavuje v štruktúre krajiny ako

raster terasových políčok).

Štruktúra, ktorej súčasťou sa stáva vegetácia, okrem väčšieho stupňa diferenciácie

ovpyvňuje svoje okolie (napr. väčšou pufrovacou schopnosťou zmierňuje výkyvy

teploty).

Táto vegetácia, vo svojich rôznych formách vonkajších aj vnútorných variácii

(medzirodová aj vlastná morfologická pestrosť) na seba preberá (z priľahlej štruktúry -

stáva jej sa krytom, clonou, koridorom) podobné schopnosti pôsobiť na prostredie ako

štruktúra abiotická (stavby..). Stáva sa vlastnou štruktúrou a je súčašťou štruktúry

globálnej. Vegetačná štruktúra je štruktúrou zelenej architektúry.

Každú štruktúru je teda možné meniť v nej samej, alebo pričlenením k ďalším

štruktúram.

Jedným zo spôsobov ovplyvnenia štruktúr je špecializácia.

Každej štruktúre prináleží určitá úloha (funkčná, estetická, dotvárajúca..) a svojej

úlohe je podriadená tvarom, členitosťou, obsahom. Ak sa vyskytujú na danom mieste

štruktúry s rôznou funkciou, ich funkčný kontakt v globálnom spoločenstve vystihuje

špecializácia.

Špecializácia sa podieľa na formovaní veľkého množstva variácií povrchových štruktúr.

Po horizontálnom členení sa priestor člení vertikálne a vnútorne. Špecializácia sa

prejavuje v rôznom účele foriem a tvarov, ktoré sa podriaďujú širšiemu zámeru. Jedným

zo zámerov je kultúrny význam štruktúry.

Kultúrny význam podnietil v ľudskej histórii veľkú formovaciu aktivitu. Prejavila sa

napríklad vo vzniku architektonických slohov. Tieto slohy sú vlastne subkultúrne formy

utvorené v dôsledku špecializovanejšej štruktúry. Ak je architektonický sloh stvárnený

špecifickou členitosťou fasády stavby, fasáda ako špecializovaný reliéf vznikla

cieľovým prístupom podobného utváracieho činiteľa. V tomto prípade sochárov,

kamennárov a štukatérov. Takýmto spôsobom sa do štruktúry zapisujú aj ďalší

„stavitelia“.

46

Každý utvárací princíp podlieha vnútornej aj vonkajšej kontrole, aby zotrval

v rovnováhe. Ak by tieto korekcie neprebiehali, veľmi rýchlo by zanikol. Vo vývoji

zelenej architektúry je zrejmý obdobný princíp utvárania a korekcie.

     Prvotná zelená architektúra je dôsledkom vnútornej rovnováhy špecializovanej

štruktúry ako naplnenie technickej vnímavosti staviteľov.

     Moderná zelená architektúra je výsledkom snahy o návrat k prvým princípom.

Laicky vnímané ako "návrat k prírode".

4.1.2 Ekologická zelená architektúra

Hypotézy:

1. Dva spôsoby ekologického myslenia ako technologické inovácie, mestský život

a zvyšovanie životnej úrovne verzus ekologické myslenie vo forme princípov,

znižovania nárokov na prostredie a spojenie s preferenciami v oblasti myslenia

2. Súvis podmienok bývania, charakteristiky prostredia a jeho kvality so záujmom

človeka o jeden z druhov ekologického myslenia

3. Súvis charakterových čŕt a schopnosti spolunažívať pre potreby komunity

Poslednej štvrtine dvadsiateho storočia-svedkom narastajúci záujem o ekologické

alebo prirodzene inšpiroval použitie vegetácie v určenej krajiny. Viac nedávno silný

estetický prvok bol pridaný na to, čo bolo predtým hnutie s cieľom vytvoriť charakter-

ako krajinu. Kniha zálohy fúzie vedecké a ekologické filozofie výsadbu dizajn, ktorý

môže riešiť potrebu zabezpečiť udržateľnejší určenej krajiny. To je hlavný vyhlásenie o

navrhovaní, implementácii a riadení ekologicky inšpiroval krajiny vegetácie. S

príspevky od ľudí v čele vývoja v tejto oblasti, ako v Európe a Severnej Amerike,

poskytuje cenný syntézu súčasného myslenia.

47

4.1.3 Filozofická zelená architektúra

Ako Wright usmerňuje priestor a jeho divákov k ohnisku ako jadru príbytku,

môžeme sa nechať viesť naším vnútorným hľadaním harmónie v podobe „návratu

k prírode“ a pozorovať rastliny ako súčasť zelenej architektúry priamo v nami

obývanom prostredí. V mestských domoch sa objavuje vidiecka príroda, priestor

a vidiecky duch cez jednoduché alebo zložitejšie stavebné formy ako strešné záhrady,

átriá, patiá či vertikálne zelené steny.

48

Záver a diskusia

Použitie zelenej architektúry ako je dokumentované v kapitole má vo svete veľkú

obľubu.

Cieľom práce bolo priblížiť ľuďom tvorbu v zelenej architektúre a vôbec čo zelená

architektúra pre ľudí môže priniesť.

K cieľu sme sa dopracovali cez hľadanie súvislostí v poznatkoch, ktoré nám

poskytuje štúdium. Pomocou syntézy sme spojili oblasti štúdia v kontexte histórie,

ekológie, filozofie,botaniky a stavebnej architektúry a našli sme riešnie v hlbšom

skúmaní daného prostredia, v ktorom bude stáť akýkoľvek prvok vytvorený človekom.

Takto môžeme vnímať architektúru ako druh antropologického reliéfu, ktorý je akoby

položený na krajine. Pri takomto narábaní s prostredím v ktorom tvoríme, môžeme našu

tvorbu akoby zpriehľadniť a nechať v nej pôsobiť genia loci. Práve takto sme dosiahli

rámec tvorenia bytového domu. Je to celok architektúry, ktorá poskytuje okrem bývania

aj neštandardú výbavu v podobe rampových komunikácií. Tieto prechádzkové chodníky

zavesené v priestore vnútornej záhrady, ktorá je navyše prírodná, poskytujú zážitok

nielen obyvateľom domu, ale aj návštevníkom, ktorých sem prilákajú. "Vnútorné

nádvorie" predstavuje prírodnú "roklinu", v náplavovom kužely rieky. Antropologická

forma reliéfu znovuoživuje pôvodné prírodné pomery v celej jej variabilite a s

vnútornými vzťahmi, ktoré ju robia naozaj hodnotnou svojím obsahom a spôsobom

rešpektovania prírodných javov. Tento prístup zostáva otvorený pre ďalšiu komunikáciu

s človekom aj s prírodou.

Pozýva Vás do vnútra.

49

50

Zoznam použitej literatúry:

BLANC, Patrick. 2008. The vertical garden : from nature to the city. Preface by Jean

Nouvel. New York : W.W.Norton, 2008. 192 s. Názov francúzského originálu: Le Mur

végétal. ISBN 978-0-500-51369-9

DUNNETT, Nigel – HITCHMOUGH. 2004. James. The Dynamic Landscape : Design,

Ekology and Managment of Naturalistic Urban Planting. London : Spon Press, 2004.

ISBN 0-415-25620-8

WITT, Reinhard – DITTRICH, Bernd. 1996. Blumenwiesen : Anflage, Pflege,

Praxisbeispiele. Zurich : BLV, 1996. 164s. ISBN 3-405-14867-7

SUSKE, Petr. [2008?]. Ekologická architektura ve stínu moderny : podstata, principy a

mýty. Brno : ERA, [2008?]. 143 s. ERA Extra. ISBN 978-80-7366-112-0

WIMMER, Miloslav. 1984. Syntéza: Cesty k technickej tvorivosti. Praha : PRÁCA,

1984. s. 19

TYWONIAK J.: Nízkoenergetické domy-principy a příklady, Grada, 2005, 200s., ISBN

802471101X.

NORBERG-SCHULZ. Genius loci. K fenomenologii architektury. Christian Norberg.

Praha : Odeon, 1994. ISBN: 80-207-0241-5

MELVIN, J. 2006. izmy – ako rozumieť architektúre. Slovart, Bratislava, Praha :

Slovart, 2006, str. 322. ISBN 80-72-09838-1

GEORGE, Sessions, BILL, Devall. 1997. Hlboká ekológia, ABIES, 1997. 11 s. ISBN

80-88699-12-6

51

ČERMÁKOVÁ, Barbora - MIŽÍKOVÁ. 2009. Ozeleňené střechy. 2009. ISBN 978-80-

247-1802-6.

DARIA, Sophie. 1967. Le Corbusier sociolog urbanizmu. Odeon, 1967. 190 s.

SCHILLER, Friedrich. 1995. Estetická výchova. Olomouc : Votobia, 1995. 218 s. ISBN

80-85885-67-0

PRACH, Karel - ŠTECH, Milan - ŘÍHA, Pavel. Ekologie a rozšíření biomů na Zemi. 1.

vyd. Praha : Scientia, 2009. 151 s., obr. príl. Biologie dnes. ISBN 978-80-86960-46-3.

LOMBORG, Bjørn. 2006. Skeptický ekolog : jaký je skutečný stav světa?. 1. vyd.

Praha : Dokořán : Liberální institut, 2006. 587 s. ISBN 80-7363-059-1.

STANOVÁ, Viera – VALACHOVIČ, Milan. 2002. Katalóg biotopov Slovenska. Milan

Valachovič. Bratislava : Daphne-Inštitút aplikovanej ekológie, 2002. 225 s. Daphne.

ISBN 80-89133-00-2

NOVÁK, František Antonín. 1980. Veľký obrazový atlas rastlín. 2. vyd. Bratislava :

Mladé letá, 1980. 610 s.

RANDUŠKA, Dušan. 1972. Lesné rastliny vo fotografii. Bratislava : Príroda , 1972.

520 s.

Priaznivý stav biotopov a druhov európskeho významu, Manuál k programom

starostlivosti o územia NATURA 2000, Banská Bystrica, [online]. 2005, [cit. 2010-05-

28]. Dostupné na internete : <http://www.sopsr.sk/natura/index.php?p= 4&sec=6&

biotop=6430>

52

KOŠŤÁL, Jaroslav. 2010. Br7 Bylinné lemové spoločenstvá nížinných riek [online].

2010, [cit. 2010-05-28]. Dostupné na internete : < http://sbs.sav.sk/atlas/index.php?

biotop=Br7-Bylinne-lemove-spolocenstva-nizinnych-riek >

Územie európskeho významu : Stredné pohornádie. [online]. 2010. [cit. 2010-05-28].

Dostupné na internete : < http://www.sopsr.sk/natura/doc/inf_brozury/Str_ Pohornadie.

pdf> ISBN 978-80-89310-17-3

fytocenologia skripta – 136. [online]. 2010. [cit. 2010-05-28]. Dostupné na internete :

<http://www.skriptar.cz/fytocenologia-skripta/136>

Prehľad ekologických skupín druhov. [online]. 2010. [cit. 2010-05-28]. Dostupné na

internete : < http://www.lesoprojekt.sk/ekoprirucka/typol/telefon.html>

NOVÁK, F.A. 1980. Veľký obrazový atlas raslín. Bratislava : Mladé letá, 1980

KOŠŤÁL, Ladislav et al. 2003. Štrukturálna botanika : Pre študentov SPU. 2. uprav.

vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2003. 150 s. ISBN 80-8069-142-8.

Najstaršie stromy planéty. [online]. 2010. [cit. 2010-05-28]. Dostupné na internete :

<http://korzar.sme.sk/c/4518783/najstarsie-stromy-planety.html>

Patria dreviny do našich záhrad?3. [online]. 2010. [cit. 2010-05-28]. Dostupné na

internete : <http://www.kpr.sk/casopisy/index.php?text=36-patria-dreviny-do-nasich-

zahrad-3>

Rôzna dĺžka života stromov a ľudí. [online]. 2010. [cit. 2010-05-28]. Dostupné na

internete : <http://www.nasemoravce.sk/index.php?page=13266&open=286>

53

Prílohy

Príloha A: CD médium – diplomová práca v elektronickej podobe, prílohy v

elektronickej podobe.

Príloha B: Dotazník

Príloha C: Pôdorys tvaru bytového domu s vymedzeným územím, infraštruktúrou

a plochami využívania s dôrazom na biotické zložky prostredia

Príloha D: Výkres širších vzťahov

Príloha E: Mapa – historické súvislosti územia

Príloha F: Zmenšený poster projektu – autor: Andrej Hašta

54