novou hviezdou zssk je vectron - reflexplus.eu · práce s mnohými železničiarmi som si nemoh-la...

•AKTUALITY•LEGISLATÍVA•INFRAŠTRUKTÚRA•PROJEKTY A INVESTÍCIE•DOPRAVA A LOGISTIKA• •STROJÁRSTVO•TÉMA•TRENDY•ĽUDIA A KARIÉRA•MÁME ICH RADI•NOVÉ TECHNOLÓGIE•

Korytnickú železnicumôžu oživiť cyklovlaky

Komisia aktulizuje práva cestujúcich na železnici

IC vlaky sú v zisku

Z Číny chceme za rokpritiahuť 2000 vlakov

Štúdia ukáže, akú šancu má S-Bahn v Bratislave

Na výstave v Gdansku

revueŽELEZNIČNÁRočník XIČíslo 3/2017December 2017

Cena: 3,00 Predplatné na rok:

10,20

Časopis o železničnej doprave a priemysle

Novou hviezdou ZSSK je Vectron

ŽELEZNIČNÁrevue

3ŽELEZNIČNÁ revue

EDITORIÁL

OBSAH ČÍSLA

ŽELEZNIČNÁ revue 3/2017

Sním

ka n

a ob

álke

Jur

aj S

TREB

ERTe

rmín

reda

kčne

j uzá

vier

ky: 2

0. d

ecem

bra

2017

Hlavná stanica dostane trochu prívetivejšiu tvárRoky zanedbávaná Hlavná stanica v Bratislave sa zmení k lepšiemu. ŽSR sa rozhýbali, až keď bolo jasné, že z hry vypadol súkromný investor. V lete uzavreli zmluvy so stavbármi, za prácu im zapla-tia 2,3 mil. eur.

8

Berlín – Mníchov za štyri hodinyV Nemecku otvorili 8. decembra nové vysoko-rýchlostné železničné spojenie medzi Berlínom a Mníchovom. Výrazné zrýchlenie vlakov umož-nila dostavba 107-kilometrového úseku, ktorý prechádza cez Durínsky les.

12

Denne vypraví 68 vlakovSúkromný dopravca Nuovo Trasporto Viaggiato-ri (NTV) rozbehol už svoju siedmu sezónu na ta-lianskych vysokorýchlostných tratiach. Nachys-tal si pre ňu niekoľko noviniek. Tou najväčšou je posilnenie flotily o prvé štyri pendoliná typu Italo EVO.

15

Nová železnica z BakuKoncom októbra otvorili železničnú trať Baku – Tbilisi – Kars, ktorá má byť súčasťou novej transkaspickej trasy z Číny do Európy obchádza-júc Transsibírsku magistrálu. Plánujú po nej pre-praviť kontajnery v objeme 500-tisíc TEU ročne.

19

S kráľom odišla…Železničný salón techniky EXPO 1520

v Ščerbinke pri Moskve bol srdcovou záležitos-ťou bývalého prezidenta ruských železníc Vladi-mira Jakunina. Svoju históriu začal písať v roku 2007. Ale keď odišiel kráľ, podujatie stratilo svoj niekdajší lesk a slávu.

20-24

Poľský tiger, ktorý spadol do vlastnej…

Pojazdy Szynowe Pesa z Bydhošťa, najväčší dravec v sektore, prežívajú podľa poľských mé-dií najhoršiu krízu za posledných 20 rokov. Na výstave TRAKO pred dvoma rokmi vystavovali šesť vozidiel, teraz to boli len dve.

28-29

Nech sa nám daríPočas svojej viac než desaťročnej spolu-

práce s mnohými železničiarmi som si nemoh-la nevšimnúť, akí sú pyšní na svoju profesiu a aká súdržnosť ich spája. Za ten čas sa síce veľa zmenilo, z jedného štátneho železničné-ho podniku sú dnes tri a aj ďalšie „staronové“ a nové podniky v tomto sektore urazili veľký kus cesty dopredu. Ale tá hrdosť mnohým ľu-ďom v nich ostala a celkom najhoršie to nie je ani s ich súdržnosťou. Možno pokrivkáva, keď príde k slovu biznis, ale objaví sa vždy, keď tre-ba zabojovať o železnicu a jej budúcnosť.

Mnohí z vás, milí čitatelia, sa síce nepova-žujú za železničiarov, ale za strojárov, stavbá-rov či obchodníkov, avšak so železnicou a jej najbližšími spolupracovníkmi – železničiarmi – vás spájajú veľmi úzke vzťahy. Občas v nich niečo zaškrípe, občas niečo nemilo prekvapí, ale nie nadlho a nie do takej miery, aby ste sa od železnice odvrátili úplne. Prečo je to tak? Lebo už aj vy ste sa nevdojak dostali tam, kde sú všetci tí, ktorým železnica prirástla k srdcu. A to je dosť dobrý dôvod na to, aby ste bojovali nielen o svoju budúcnosť na železnici, ale aj o budúcnosť samotnej železnice. Lebo, priznaj-me sa, my, všetci, čo máme s ňou len čosi do činenia, v jej budúcnosť veríme. Preto je na-mieste naša hrdosť i spolupatričnosť.

A ako s tým súvisí náš nový časopis? Nuž aj tak, že nám môže všetkým pomáhať, aby sme sa lepšie poznali, aby sme o „našej“ železnici viac vedeli a aby sme ľahšie dosahovali svoje ciele. Informácie sú dnes vzácnym tovarom a nikto nemôže povedať, že ich nepotrebuje, lebo vie o všetkom. To platí nielen o vás, milí čitatelia, ale aj o nás, čo tento časopis tvoríme. Chceme vám prinášať zaujímavé informácie, ale už do-predu vieme, že bez vás to nepôjde. O to viac, že na Slovensku sme prvým nepodnikovým ča-sopisom, ktorý má ambíciu celý svoj obsah ve-novať témam, ktoré súvisia so železnicou, že-lezničnou dopravou a železničným priemyslom. Preto budeme radi, keď náš časopis budete nie-len čítať, ale aj keď nám budete pomáhať, aby v ňom bolo čo čítať.

Vlastne sa nám to čiastočne podarilo už pri príprave 1. čísla. Viacerí z vás sa nedali odra-diť tým, že s nami nemali skúsenosti a pomohli nám pri príprave niektorých článkov. Nám sa výsledok pozdáva a čo naň hovoríte vy? Nuž čí-tajte a hodnoťte! Budeme radi, ak budete s na-mi spokojní a budete netrpezlivo očakávať bu-dúce číslo.

Prajem vám veľa úspechov vo vašej práci!(Publikované v júli 2007

v Železničnej revue 1/2007)

Nový

Vec

tron

383

.101

odvi

ezol

10.

dec

embr

a 20

17 h

isto

rický

prv

ý rý

chlik

Žel

ezni

čnej

spo

loč-

nost

i Slo

vens

ko, k

torý

išie

l rýc

hlos

ťou

160

km/h

. R6

03 P

SS L

išia

k vy

razi

l o 8

:03

z Br

atis

lavy

a p

ri Št

rbe

si V

ectr

on v

yskú

šal a

j jaz

du v

zas

neže

nej

kraj

ine.

Sn

ímka

Mic

hal P

LÍHA

L

ŽE

LEZ

NIČ

NÁ

revu

e

ŽE

LEZ

NIČ

NÁ

revu

e

(Pokračovanie na 6. strane)

4 ŽELEZNIČNÁ revue 5ŽELEZNIČNÁ revue

AKTUALITY AKTUALITY

ZO SLOVENSKA

STRUČNE

ZO SLOVENSKA

IC vlaky sú v ziskuV štátnych IC vlakoch sa od januára do

konca októbra 2017 odviezlo 570-tisíc ces-tujúcich. Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) predpokladá, že do konca roku ich počet prekročí 650-tisíc. – Za desať mesiacov dosiahli IC vlaky zisk 150-tisíc eur. Do kon-ca roka ešte očakávame náklady na opravy, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou po-vedú naspäť k nule alebo k minimálnej stra-te, – hovorí ekonomický riaditeľ spoločnosti Patrik Horný.

Obchodný riaditeľ Karol Martinček dodáva, že priemerná vyťaženosť IC vlakov je 72 per-cent. – Priemerný pasažier cestuje na vzdiale-nosť 302 kilometrov a za lístok zaplatí 14,40 eura, – upresňuje. Riaditeľ však hovorí iba o statickej vyťaženosti, ktorá narába s počtom miest vo vlaku. Ak je v ňom 100 sedadiel a lís-tok si kúpi 100 cestujúcich, tak sa zdá, že vlak je úplne obsadený. Ale ak si všetci kúpia lístok iba na polovicu cesty, jeho vyťaženosť klesne na polovicu. A presne podľa tohto vzorca vy-chádza, že skutočná tzv. dynamická vyťaženosť icečiek je len okolo 49 percent. Je to však menej pekné číslo.

Podobne ZSSK čaruje s ďalšími číslami. Sa-ma si určuje aj pravidlá ako rozpísať náklady, keď tá istá súprava alebo rušeň vozí cestujúcich ako komerčný IC vlak a o chvíľu zase ako štá-tom dotovaný vlak REX. Zatiaľ sa vždy dozvie-me, keď dopravca zvýši kapacitu päťvozňové-ho icečka o ďalší vozeň. Hlásenia o úprave cien však nepodáva. Pritom ich za jeden rok menil už dvakrát. A tak v čoraz väčšom počte spojov treba platiť najvyššie cestovné, ktoré je rozdele-né do troch úrovní 15,90 – 19,20 – 21,50 eura v druhej triede za celú trasu.

Odkedy ZSSK prevzala vlaky po Regio-Jete, vypravuje 56 IC vlakov za týždeň. Na začiatku, vo februári 2017, bolo do silnej pre-vádzky s najvyšším cestovným zaradených len 16 vlakov. Od júna sa ich počet zvýšil na 20 a od 10. decembra je ich už 28. „Slabých“ vlakov s najnižšou cenou je len 11. A to vraj zneužíval absenciu konkurencie iba Regio-Jet. Mimochodom, za celý rok 2016 odviezol s menším počtom vlakov takmer 1,1 mil. ces-tujúcich. (med)

Nová trať z NitryŽSR chcú dať v roku 2018 vypracovať

štúdiu realizovateľnosti novej železničnej trate Nitra – Trnovec nad Váhom. Štúdia má posúdiť rentabilnosť výstavby jedno– alebo dvojkoľajnej trate pre rýchlosť 160 km/h s dĺžkou asi 20 kilometrov.

S takýmto nápadom prišla Železničná spo-ločnosť Slovensko, ktorá vidí v novom napojení Nitry na južný ťah príležitosť ako skrátiť ces-tu vlakom z Nitry do Bratislavy na 40 minút. Najprv by sa však musel na rýchlosť 160 km/h zmodernizovať aj úsek z Trnovca do Bratislavy. V súčasnosti je možné cestovať vlakom z Nitry do Bratislavy s prestupom cez Leopoldov a ces-ta trvá vyše 90 minút. V minulosti ŽSR uva-žovali s elektrifikáciou trate Leopoldov – Nitra – Šurany, ale štúdia realizovateľnosti nepotvrdi-la jej výhodnosť. Dodnes nebola vyriešená ani modernizácia Železničnej stanice v Nitre. (eu)

Novou hviezdou ZSSK je VectronNovou hviezdou cestovného poriadku sú od 10. decembra trojsystémové elek-trické rušne Vectron štátneho dopravcu, ktoré skrátili jazdu rýchlikov medzi Brati-slavou a Žilinou o 15 minút. Spôsob, akým si ich Železničná spoločnosť Slovensko obstarala (operatívny lízing), síce vzbudil kritiku, ale tú sa snažila zľahčiť poukáza-ním na výhodnosť zmluvnej údržby v cene 80 centov za kilometer. Pritom veľmi podobné rušne dokážu poľskí dodávatelia udržiavať za 11 až 28 centov bez DPH na kilometer (pozri stranu 28). Nový cestovný poriadok ovplyvnil jazdu osobných vlakov štyroch dopravcov pôsobiacich na Slovensku. Dvaja z nich zrýchlili niektoré spoje (ZSSK a Arriva) a viac kilometrov zatiaľ nabehajú len vlaky RegioJetu. Počas roku 2018 sa to však môže zmeniť. Cestovný čas vlakov bude naďalej ovplyvňovať modernizácia trate v okolí Považskej Bystrice a pravdepodobne aj v úseku Pop-rad – Lučivná.

Štátny dopravca síce niekoľko mesiacov ho-voril o možnom zvýšení svojich výkonov

v segmente dotovaných vlakov, ale ministerstvo dopravy je nateraz rozhodnuté preplácať mu iba doterajších 31,3 mil. vlakových kilometrov roč-ne. Na viac zatiaľ nemá peniaze. Štátne komerč-né icečká vraj majú u cestujúcich veľký úspech, ale nie až taký, aby ZSSK zvyšovala ich výkony. Naďalej ich budú voziť staré, ale zatiaľ stále spo-ľahlivé elektrické rušne Gorila.

ZSSK bude nové vectrony nasadzovať vý-lučne na dotované rýchliky, lebo tak má záru-ku, že všetky náklady spojené s ich prevádzkou jej preplatí štát. Navyše, ak by vectrony vozili komerčné icečká, ktoré štátna firma považuje za svoj top produkt, ťahalo by to ich ekonomi-ku ešte viac do červených čísiel. Splátky ope-ratívneho lízingu sú totiž oveľa vyššie ako bež-né odpisy aj údržba 40-ročných rušňov.

DO ŽILINY RÝCHLEJŠIE, DO KOŠÍC POMALŠIE

Na zmodernizovaných úsekoch trate medzi Bratislavou a Žilinou možno jazdiť 160-tkou od roku 2010. Ale v minulosti túto rýchlosť využí-vali iba štátne icečká a vlaky RegioJetu. To sa zmenilo od 10. decembra 2017, keď si ZSSK po-mocou nových rušňov a vozňov vytvorila dosta-točne veľkú flotilu rýchlych vozidiel zaraďova-ných do rýchlikov 6XX. Výsledkom je skrátenie

ich cestovného času medzi Bratislavou a Žilinou o 15 minút.

Prvý takto rýchly rýchlik prišiel z Bratislavy vyprevadiť aj predseda parlamentu Andrej Dan-ko. – Želám si, aby takých vlakov bolo čo naj-viac. Pretože tým ukazujeme, že nemusíme chodiť na zahraničných vlakoch, ale že aj Slo-vensko môže mať svoje krásne vlaky, – odkázal všetkým, ktorí ešte smútia za žltými vlakmi na hlavnom železničnom ťahu. Nikto už nespome-nul, že na ďalšom úseku zo Žiliny do Košíc budú tie isté rýchliky pomalšie ako doteraz a tak sa ča-sová úspora na celej trase scvrkne z 15 na sedem minút. Ich celkový cestovný čas tak po novom predstavuje päť hodín 50 minút.

Z VÝCHODU DO VIEDNE BEZ PRESTUPU

Rýchlejšie o 13 minút sú po novom aj re-gionálne rýchliky R7XX, ktoré premávajú len medzi Bratislavou a Žilinou. O deväť minút sa v rovnakom úseku skráti aj jazda icečiek s je-denástimi zastávkami. Zo Žiliny do Košíc však spomalia a výsledná úspora predstavuje dve minúty a celkový jazdný čas štyri hodiny 54 minút. Icečko so šiestimi zastávkami ostalo pri starom čase štyri hodiny 42 minút. Jeho cestu-júci si však môžu bez prestupu predĺžiť cestu až do Viedne.

Prvý rýchlik národného dopravcu sa rozbehol rýchlosťou 160 km/h v nedeľu 10. decembra o 8:03 z Bratislavy. Najnovšiu hviezdu vo flotile ZSSK, rušeň Vectron s veľkým štátnym znakom na boku, symbolicky vyprevadil na cestu aj generálny riaditeľ spoločnosti Filip Hlubocký. ZSSK začína železničiarsky rok s troma novými vectronmi. Ďalšie štyri by mala získať do konca júna a posledné tri do konca roku 2018. Snímka ZSSK

Vyhodnotením súťaže sa zaobe-ral Úrad pre verejné obstará-

vanie (ÚVO), špeciálny prokurátor, Najvyšší súd SR a Európska komi-sia. Keď ÚVO povedal, že súťaž bola diskriminačná a treba ju znovu vyhodnotiť, ŽSR podali žalobu.

Keď to isté v roku 2013 pove-dal Najvyšší súd SR, ŽSR najprv skúmali rozsudok a potom vytvorili hodnotiacu komisiu, ktorá zasadala, zasadala… až kým Komisia pove-dala v roku 2016 dosť. A aby to ne-bolo málo, tak ešte strana SaS poda-la podnet na Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF).

PREDĹŽILI SI TO O POLOVICU

Výstavba mala trvať 40 me-siacov po prevzatí staveniska, ale v skutočnosti sa natiahla o ďal-ších 20 mesiacov. Prvý termín do-končenia padol vo februári 2016, druhý v novembri 2016. Želez-ničný most pri Trenčíne mal byť hotový za 36 mesiacov v októb-ri 2015, ale podarilo sa to až o 22 mesiacov neskôr v auguste 2017. Modernizácia žiadneho iného úse-ku netrvala tak dlho.

Aj doteraz najdrahší úsek Pú-chov – Považská Teplá za 365 mil. eur bez DPH s dvoma novými tunel-mi má byť dokončený za 40 mesia-cov. (Je zaujímavé, že na tejto ná-

ŽSR ukázali, ako sa to nemá robiťŽSR v októbri konečne ukončili modernizáciu 12-kilometro-vého úseku Trenčianska Teplá – Zlatovce za 245 mil. eur bez DPH. Jeden z najkratších modernizovaných úsekov na kori-dorovej trati medzi Bratislavou a Žilinou je v mnohých ohľa-doch smutným rekordérom. Napríklad súťaž na dodávateľa stavby bola vyhlásená v decembri 2009 a zmluva s víťazom bola podpísaná v októbri 2012.

ročnej stavbe sa stretávajú všetky tri stavebné firmy, ktorých reštruktura-lizácia dvihla žlč minimálne ľuďom v stavbárskej brandži: Doprastav, Váhostav aj TSS Grade.)

V LETE PRŠÍ, V ZIME MRZNE

Keď si všetci myslia, že TSS Grade by mala platiť penále za omeškanie, tak ŽSR hovoria o ne-jakej smiešnej pokute 22-tisíc eur za porušenie bezpečnostných pra-vidiel. TSS Grade sa zase bráni, že

Modernizácia koridorovej trate pri Trenčíne sa skončila, teraz stavbári zarezávajú pri Považskej Bystrici. Snímka Dušan LICHNER

Rušňovodiči ZSSK a ďal-ší pracovníci na úseku pre-vádzky a údržby si na svojich výplatných páskach našli oso-bitnú prémiu, ktorá zohľad-ňuje ich kvalifikačnú a výkon-nostnú úroveň. Zmenu pocítilo 2300 zamestnancov spoločnos-ti, čo predstavuje 38 percent z celkového počtu. Napríklad priemerné prémie na úseku prevádzky dosiahli 129 eur. Tí najlepší však môžu získať na-vyše až 250 eur mesačne.

Železničné múzeum Bratislava -východné v starom rušňovom depe ukončilo svo-ju hlavnú sezónu ešte v októb-ri. Jeho priaznivci ho však mô-žu navštíviť virtuálne na stránke Múzejno -dokumentačného cen-tra ŽSR. Stačí kliknúť na od-kaz Pano3D na úvodnej stránke a vybrať si na dolnej lište objekt záujmu.

V budúcom roku si pripomenieme 100. výro-čie Československých dráh. V rámci pripravovaných po-dujatí sa budú ŽSR podie-ľať na česko -slovenskom his-torickom vlaku, ktorý v lete 2018 vyrazí na trasu Bratisla-va – Nitra – Zvolen – Lučenec – Žilina – Košice. Do vlaku zaradia parný rušeň 486.007 a rýchlikový vozeň Ca zo zbierkového fondu Múzejno--dokumentačného centra.

Železničná spoločnosť predpokladá, že v roku 2017 do-siahne počet jej cestujúcich 72 miliónov. V roku 2030 by chcela mať až 100 mil. pasažierov. (eu)

sa na stavbe vyskytli neočakávané komplikácie. Všetci stavbári však vedia, že si vo svojom rozpočte mu-sia urobiť finančnú a časovú rezer-vu. Lebo inžinierske siete sú často inde, než sú zakreslené, lebo v le-te prší a v zime mrzne. Inak, TSS

Grade vyhrala aj preto, že žiadala od ŽSR najmenej výlukových ho-dín. Spočítal niekto, koľko ich bo-lo naozaj?

A hanebné je aj to, ako sa štát voči ŽSR zachoval, keď vybuchla nádej na eurofondy. Firme posie-la ročne 250 mil. eur na prevádz-ku a údržbu 3626 kilometrov tra-tí, ale nechal ju, nech z toho päť rokov po sebe každoročne zaplatí 50 mil. eur za 12 kilometrov mo-dernizácie. ŽSR neostalo nič iné, len sa vykašľať na ostatných 3614 kilometrov. (med)

(Dokončenie zo strany 4)


AKTUALITY AKTUALITY

PREČO JE TO TAK?

ZO SLOVENSKAZO SLOVENSKA

Pribudli žlté vlakyNový cestovný poriadok RegioJetu pri-

niesol o 40 percent viac vlakových spojov prevádzkovaných v komerčnom režime. Najväčším prírastkom bola nová linka Pra-ha – Brno – Viedeň, ale ukrátené nebolo ani Slovensko. Súkromný dopravca pridal na trase Praha – Bratislava tretí pár vla-kov a od júna 2018 plánuje aj štvrtý. Nočný vlak Praha – Košice má zase predĺženú tra-su až do Humenného.

Pri expanzii RegioJetu na trase Praha – Bratislava nastala kuriózna situácia. Pred ro-kom sa snažili príchodu RegioJetu na túto tra-su zabrániť České dráhy vyzývaním Správy železničnej dopravnej cesty a ďalších úradov na vykonanie tzv. testu hospodárskej vyvá-ženosti. ŽSR vtedy vyšli RegioJetu v ústrety a bez obštrukcií mu pridelili kapacitu za slo-venský úsek trasy.

Po roku sa karta obrátila a RegioJet musel pol roka bojovať o tretí pár vlakov na Slovensku. Tentoraz sa na test hospodár-skej vyváženosti podujal Dopravný úrad. V teste ide o to, či je žiaduce, aby komerč-né vlaky konkurovali dotovaným vlakom. Nižšie tržby dotovaného dopravcu totiž ve-dú k vyšším dotáciám štátu. Rozhodnutie Dopravného úradu v prospech RegioJetu padlo až začiatkom decembra, údajne až po zásahu Európskej komisie.

Dravosť RegioJetu sa ukázala aj v auto-busovej doprave. Len nedávno bol vystavený tvrdému útoku nemeckého Flixbusu, ktorý sa rozhodol presadiť na českom trhu. Napríklad aj skupovaním autobusových dopravcov ale-bo vnútením im svojich podmienok. – Pošle-me všetky autobusy do Nemecka, tam nás privítajú s otvorenou náručou, – hrozil Ra-dim Jančura. Neostalo len pri slovách. Auto-busy RegioJetu začali jazdiť z Viedne do Bu-dapešti a na linke konkurujú predovšetkým Flixbusu. (aj)

Pripravujú koncepciu dopravnej autority

Výskumný ústav dopravný vypracuje do marca pre ministerstvo dopravy Kon-cepciu harmonizácie objednávania doprav-ných výkonov vo verejnom záujme pros-tredníctvom Národnej dopravnej autority (NADA). Štúdia má analyzovať súčasný stav fungovania verejnej osobnej dopravy (VOD), potrebu legislatívnych zmien a vy-tvoriť organizačný, technický, legislatívny a tarifný rámec pre zriadenie NADA.

Návrh organizácie NADA má obsahovať jej organizačnú štruktúru na národnej úrovni a na jednotlivých regionálnych expozitúrach a delimitáciu zamestnancov z existujúcich od-borov VÚC. Takisto má stanoviť právomoci NADA a jej kompetencie. Súčasťou štúdie majú byť aj všeobecné zásady a princípy har-monizovaného systému VOD. To si vyžaduje definovať štandardy v oblasti dopravnej ob-sluhy, vybavenia vozidiel, staníc a zastávok, integrácie dopravných módov, prepravy ces-tujúcich a efektívneho objednávania výkonov vo verejnom záujme. (aj)

Cesta priamym vlakom z metropoly východu do hlavného mesta Rakúska trvá 6 hodín 12 mi-nút. Medzi Bratislavou a Viedňou sa však zmení označenie vlaku na REX. To je jeden z osvedče-ných spôsobov, ktorý ZSSK umožňuje preniesť časť nákladov z komerčných IC vlakov na vla-ky financované štátom. Podobné priame spojenie Košíc a Viedne fungovalo aj od konca roku 2003 do decembra 2009.

VIAC VLAKOV NA JAR A V LETE

To, čo sa ZSSK nepodarilo presadiť pri decembrovej zmene cestovného poriadku, jej možno vyjde v marci a v júni. Aj ministerstvo dopravy je totiž naklonené myšlienke na zvý-šenie vlakových výkonov objednávaných vo verejnom záujme. Predbežne bola táto potre-ba vyčíslená na 1,5 mil. kilometrov ročne, čo by sa podľa ZSSK malo prejaviť na zvýšení ročnej dotácie o 7 mil. eur.

Už od marca by sa mali medzi Bratislavou a Žilinou objaviť nové regionálne rýchliky. Zá-roveň by sa mali zrušiť niektoré obmedzenia pri existujúcich. V pracovných dňoch tak bude na ce-lom úseku vytvorený hodinový takt vlakov kate-górie R a RR. Pribudnúť majú aj nové regionálne rýchliky medzi Popradom a Košicami či regio-nálne expresy medzi Prešovom a Košicami.

Pri júnovej zmene cestovného poriadku sa za-se počíta s výrazným oživením vlakovej dopra-vy v Bratislave a jej okolí. Pribudnúť majú nové

Novou hviezdou ZSSK je Vectron

ZSSK a GYSEV obnovili od 10. decembra spojenie medzi

bratislavskou Petržalkou a ma-ďarskou Rajkou. Obsluhuje ho päť párov vlakov denne, ktoré premávajú z Petržalky

do Hegyeshalomu a zastavujú v Rajke a v Rusovciach. Do-pravu zabezpečujú motoro-

vé vozne radu 247 dopravcu GYSEV. V úseku Petržalka

– Rusovce sú vlaky zahrnu-té do bratislavskej integro-

vanej dopravy ako linka S8. Snímka Marian RAJNOHA

Žlté vlaky už nejazdia pravidelne len na Slovensku a v Česku, ale aj v Rakúsku. Na snímke vlak RegioJetu na Hlavnej stanici vo Viedni. Snímka RegioJet

linky osobných vlakov spájajúce bratislavskú sta-nicu Nové Mesto v troch smeroch s Trnavou, so Sencom a s Petržalkou.

ZADARMISTI SI ZA LÍSTOK PLATIA

Požiadavka ZSSK na viac vlakov preplate-ných štátom je celkom oprávnená. Bezplatná preprava študentov a dôchodcov vo vlakoch totiž medzi rokmi 2013 a 2016 priniesla 48-percentný nárast počtu cestujúcich. V roku 2017 by sa mal tento rozdiel dokonca zvýšiť na 62 percent. Objem vlakových výkonov v ki-lometroch sa pritom za to isté obdobie zvýšil len o 3,5 percenta.

Na situáciu sa už nesťažujú len platiaci cestu-júci, ale aj cestujúci s nárokom na bezplatnú pre-pravu. Štátneho dopravcu podozrievajú, že pre nich vyhradzuje čoraz menej miest vo vlakoch a preto musia za lístok platiť. – To nie je pravda. Minimálne v posledných dvoch rokoch sa kvó-ty na bezplatnú prepravu neznižovali. K ich aktualizácii dochádza len pri vzniku alebo zá-niku vlakov kategórií R, RR, Ex, SC, EC, EN, – oponuje hovorca ZSSK Tomáš Kováč.

Ale ani to nie je žiadna výhra. S kvótami sa síce nehýbe, ale záujem o bezplatnú prepravu ras-tie z roka na rok. A ak chcú zadarmisti cestovať, musia neraz vytiahnuť peňaženku. Dokazuje to aj skutočnosť, že počet bezplatných cestujúcich vo vlakoch ZSSK rastie asi o polovicu pomalšie než celkový počet cestujúcich. (tin)

História sa opakujeViackrát som rozmýšľala, aký príhovor by sa hodil k 10. výročiu Že-

lezničnej revue. Či mám ďakovať tým, ktorí ma najviac nakopli, aby som sa na niečo také podujala. Alebo tým, ktorí mi naozaj pomáhali. Lebo tí prví rozhodli len o tom, že v železničnom podnikovom časopise Žsemafor je šéfredaktorka nadbytočná.

Mala som 42 a pre svoju 25-ročnú šéfku som už bola stará a neper-spektívna. Príhovor pre riaditeľa som síce musela písať za ňu, ale aj tak sa jej zdalo, že ma v mnohom preskočila. Na dobrú komunikáciu s ľuďmi totiž podľa nej stačilo dať si na hlavu mikulášsku čiapku, zopárkrát do roka vylepiť svoju fotku v podnikovom časopise a mať najkrajšie šaty v celej budove na Klemensovej. Za najväčšiu novinár-sku invenciu považovala každý rok zmeniť názov alebo aspoň hlavičku časopisu, v lete ho vyzdobiť kvietkami a v zime snehovými vločkami.

Myslela som si, že sa už k tejto téme nebudem nikdy verejne vra-cať. Lenže v ŽSR najnovšie rozmetali celú košickú redakciu Semafo-ru. Nadbytočným sa stal aj Martin Balkovský, ktorý železnici rozumel odborne, písal o nej a fotil ju ako divý, propagoval ju na rôznych fó-rach i medzi mladými ľuďmi. ŽSR a odbor komunikácie musia byť na tom naozaj veľmi dobre, keď takých šikovných a zanietených ľudí nepotrebujú.

A potom som ešte videla prvé číslo Semaforu vyrobené v Bratisla-ve. Upozorňovali ma dopredu, že je to zlé. Texty zalomené v tučných stĺpcoch ako kedysi úvodník v Rudom práve. Na stranách sa namies-to snehových vločiek váľajú fotky ôsmich rozbitých áut. Nechýba ani rozlúčka s tými, čo z redakcie odišli. Povrchný text plný falše a k tomu veľká fotka s úsmevom od ucha k uchu. Samozrejme svoja. Lebo vždy, keď sa s niekým lúčite, tak tam dáte svoju fotku.

História sa opakuje po špirále. Činy, motívy a charaktery ľudí sa nemenia, menia sa len osoby. Desana MERTINKOVÁ

Ku krajším vlakomprispeli aj vo ZvoleneOpravári vo zvolenských dielňach štátneho dopravcu vyčnie-vali nad priemerom aj v minulosti. Aj preto im zamestnávateľ už pred troma rokmi zveril premenu troch vozňov pre IC vlaky na vyšší štandard 1plus a 2plus. Teraz čelili novej výzve. Zmo-dernizovať vozne Apeer a Bpeer, ktoré už jednou modernizá-ciou prešli v rokoch 1996 - 2003.

Tieto práce si zvyčajne Železnič-ná spoločnosť Slovensko objedná-vala v externom prostredí. Teraz si jej šéfovia povedali, že to vyskúšajú doma. Dôvod je jednoduchý. Oča-kávajú, že tým ušetria desať percent nákladov, ktoré vyjdú pri jednom vozni asi na 100-tisíc eur.

To je dosť dôležitý argument, keď chcete prilákať cestujúcich do krajších icečiek, ale zároveň potrebujete udržať na uzde ich ekonomiku. Donedávna to v ZSSK

RegioJet sa integrujeRegioJet bude od apríla 2018 štvrtým dopravcom, ktorý sa zapojil do bratislavskej integrovanej dopravy (IDS BK). Ak-tuálne sú do systému zapojené električkové, trolejbusové a autobusové linky Dopravného podniku Bratislava, regionál-ne autobusové linky spoločnosti Slovak Lines a všetky prí-mestské vlaky kategórie osobný vlak a regionálny expres Že-lezničnej spoločnosti Slovensko.

Vlaky integrované do systému obsluhujú šesť liniek, z nich naj-mladšia je linka S8 medzi bratislav-skou Petržalkou a Rusovcami. Re-gioJet pokryje deväť zastávok od Hlavnej stanice po Kvetoslavov, ktoré ležia na trati z Bratislavy do Dunajskej Stredy. V budúcnosti by mohli pribudnúť ďalšie dve.

Nová vlaková linka S70 bude v špičke zabezpečená spojmi v 15-minútových intervaloch. Mimo nej budú intervaly hodinové. Na vyme-

dzenom úseku budú môcť cestujú-ci v žltých vlakoch využívať všetky jednorazové a predplatné cestovné lístky IDS BK vrátane turistickej Bratislavy Card a duálnej tarify do-pravcu.

RegioJet už v súčasnosti dopraví každé ráno do Bratislavy 3000 oby-vateľov žijúcich mimo Bratislavy. Ich počet sa za posledné roky zvý-šil 3,5-násobne. Od apríla ich bude zrejme ešte viac.

(eu)

Vynovené vozne Apeer v icečkách boli na prelome tisícročia pýchou železni-čiarov…

…a budú ňou znovu. Snímky ZSSK

riešili tak, že do IC vlakov radili staršie vozne, aby mali čo najniž-šie odpisy. Krajšie vozne sa však zídu aj v rýchlikoch, hlavne keď sa chcete pýšiť ich vyššou rých-losťou.

Do decembra zmodernizovali vo Zvolene prvých 15 vozňov a ďalších 16 plánujú aj v roku 2018. ZSSK hovorí, že sa ich počet postupne roz-šíri na 69. Na rad príde aj sľubované rýchle wifi. ZSSK síce o jeho plá-novanej inštalácii v 200 vozňoch taktne mlčí. Ale len preto, že si u vi-cepremiéra pre digitalizáciu Petra Pellegriniho vybavuje eurofondy, aby nemusela zo svojho platiť novú hračku pre cestujúcich.

(dem)

PF 2018Veľa zdravia a úspechov v novom roku

všetkým čitateľom praje redakcia Železničnej revue


AKTUALITY AKTUALITY

ZO SLOVENSKAZO SLOVENSKA

Spúšťacia bezpečnostná mreža medzi prvým nástupišťom a staničnou halou.

Z Ružomberka do kedysi sláv-nych kúpeľov Korytnica vied-

la v rokoch 1908 až 1974 populár-na a neskôr najmä turistami veľmi obľúbená úzkorozchodná železnica nazývaná aj Korytnička. A práve blížiace sa 110. výročie od jej ot-vorenia podnietilo štvoricu ružom-berských nadšencov k tomu, aby sa pokúsili oživiť starú spomienku mimoriadnou jazdou vlaku.

– Zdanlivo nereálnu vec sa nám podarilo zorganizovať zhruba za dva týždne bez pomo-ci akýchkoľvek verejných zdro-jov. A to vďaka tomu, že naši ces-tujúci boli ochotní kúpiť si azda najdrahší lístok na vlak, aký ke-dy kupovali. Za tri kilometre 25 eur, – usmieva sa Martin Ba-ník (27), vyštudovaný konštruktér, ktorého starý otec pôsobil na Ko-rytnickej železnici ako sprievodca.

– Oživiť spomienku na Ko-rytničku by mohli pravidelné víkendové jazdy, ktoré chceme rozbehnúť budúce leto. Vybrať si však môžeme len z toho, čo sa zachovalo. Teda úsek býva-lej trate zo stanice Ružomberok

Hlavná stanica dostanetrochu prívetivejšiu tvárRoky zanedbávaná Hlavná stanica v Bratislave sa aspoň tro-chu zmení k lepšiemu. Hoci cez ňu denne prejde okolo 300 osobných vlakov a ŽSR od jej nájomníkov ročne vyberú oko-lo 400-tisíc eur (bez energií a ďalších médií), dlhé roky sa im zdalo, že poľudštenie tejto ohavy nepatrí medzi ich priority. Rozhýbali sa len pred rokom, keď už bolo jasné, že z hry vy-padol aj súkromný investor. V lete uzavreli zmluvu so stav-bármi na prestavbu služobného podchodu a na jeseň ďalšiu zmluvu na rekonštrukciu bývalej reštaurácie. Za ich stavebné úpravy zaplatia 2,3 mil. eur bez DPH.

Reštaurácia v historickej budove stanice je zatvorená asi 30 ro-

kov. Do júna 2018 by sa však mala zmeniť na nový priestor pre cestujú-cich, kde budú čakať na vlak a kde pribudnú ďalšie pokladnice. Z no-vej čakárne sa dostanú na prvé ná-stupište alebo bočným vchodom do súčasnej odchodovej haly. Do júla má byť zrekonštruovaný aj služob-ný podchod s batožinovými výťah-mi k nástupištiam číslo jedna až štyri. Nový výťah povedie na piate nástupište.

Hoci stavebné úpravy majú zvý-šiť komfort cestujúcich, nateraz je to v prípade imobilných osôb pres-ne naopak. – Aby mohli využiť našu asistenčnú službu pri nástu-pe do vlaku, musia sa na stanicu dostaviť až 40 minút pred odcho-dom vlaku. Samozrejme, že túto službu im musí dopredu schváliť dopravca, – konštatuje prednosta Hlavnej stanice v Bratislave Pavol Országh.

Ďalšou novinkou je prítomnosť súkromnej bezpečnostnej služ-by. Dve dvojčlenné hliadky majú od začiatku decembra na staros-ti štyri bratislavské stanice. Okrem Hlavnej, aj Vinohrady, Nové mesto a Petržalku. – Bratislava je po Ko-šiciach, Poprade a Žiline štvrtým mestom v rámci Slovenska, kde ŽSR na staniciach využívajú služ-

by súkromnej bezpečnostnej služ-by, – informuje generálny riaditeľ ŽSR Martin Erdössy. Hliadky budú na Hlavnej stanici pôsobiť 20 hodín denne od 4.30 do 0.30 hod. Zvyšný čas je stanica zatvorená.

– Už v prvých hodinách sme za-znamenali výraznú zmenu k lep-šiemu. Hliadkam sa darí vykázať neprispôsobivé osoby z priestorov stanice, čím sa výrazne obmedzil zápach, neporiadok a obťažova-nie cestujúcich, – dodáva hovorky-ňa ŽSR Martina Pavliková. Železni-čiari prijali ešte jedno opatrenie na obmedzenie pohybu bezdomovcov. V noci, keď je Hlavná stanica zatvo-rená, schodište medzi prvým nástu-pišťom a staničnou halou oddeľuje spúšťacia bezpečnostná mreža.

Veľkú modernizáciu stanice mal pôvodne zabezpečiť súkrom-ný investor v rámci širšieho deve-loperského projektu Predstanič-ného námestia. Za vyše 10 rokov však zrealizoval iba minimum svo-jich predstáv. Najprv mu odmiet-lo predĺžiť zmluvu Mesto Bratisla-va a v októbri dostal výpoveď zo ŽSR, ktoré mu na 50 rokov prenaja-li pozemky v okolí stanice. ŽSR od zmluvy odstúpili na základe toho, že spoločnosť si nesplnila zákonnú povinnosť zapísať sa do Registra partnerov verejného sektora.

(med)

Riaditeľ ŽSR Martin Erdössy ukazuje novinárom, ako sa na Hlavnej stanici v Bratislave zmení služobný podchod s nákladnými výťahmi. Po novom bude slúžiť cestujúcim na bezbariérový prístup k piatim nástupištiam. Výťahy aj výťa-hové šachty budú presklené a budú ich môcť využívať handicapovaní cestujúci, cestujúci s ťažkou batožinou alebo mamičky s detským kočíkom. Zámková dlaž-ba okolo nich bude upravená pre pohyb nevidiacich a situáciu na nástupištiach bude monitorovať kamerový systém.

Reštaurácia v historickej budove stanice bola zatvorená ešte koncom 80. rokov minulého storočia. Železničiari ju chcú zmeniť na novú čakáreň pre cestujúcich. Stavbári už začali s búracími a murovacími prácami, ale pôvodné stĺpy a fresky plánujú zreštaurovať, aby ich mohli obdivovať aj ďalšie generácie. Ich pobyt na stanici si vyžiadal uzatvorenie parkoviska pred budovou vládneho salónika. Do-časne ho využívajú nákladné autá so stavebným materiálom.

Tradičný negatívny kolorit stanice už roky dotvárajú bezdomovci a rôzni nepris-pôsobiví ľudia, ktorí sa v hlavnom meste sústreďujú z celého Slovenska. Znečis-ťujú stanicu a jej okolie, obťažujú cestujúcich a cudzie im nie sú ani agresívne výstupy voči personálu. Železničiari sa snažia vysporiadať s touto situáciou už roky. Výsledok sa dostavil až po najatí súkromnej bezpečnostnej služby, ktorá dôsledne využíva novelu zákona o dráhach. Od konca roku 2015 je totiž prevádz-kovateľ dráhy oprávnený vyviesť nežiaduce osoby z obvodu dráhy. Snímky TASR/Dano VESELSKÝ (4×)

Korytničku môžu oživiť cyklovlakyKeď sa na najväčšom ružomberskom sídlisku 25. novem-bra zjavil osobný vlak, pôsobilo to ako blesk z čistého neba. – Prosím vás, odkiaľ sa tu vzal? – s údivom sa pýtala staršia pani, keď sledovala, ako sa po starej hrdzavej trati medzi bytovkami presúva červený motorový vozeň obletovaný no-vinármi a plný naradostených cestujúcich. Suchopárne prie-story Sídliska SNP sa naraz ocitli v novej dimenzii. Ako keby dávno zaniknutá Korytnická železnica zázračne ožila a do vy-schnutého dopravného riečišťa sa zrazu vrátila životodarná voda.

do stanice Ružomberok–Malé nádražie, prípadne až po hra-nicu mestskej časti Biely Potok. Svojho času tadiaľ viedla du-álna trať s dvoma rozchodmi 760 a 1435 milimetrov. Zostala po nej len normálnerozchodná vlečka ŽSR a podniku Dopra-stav. Spolu takmer štyri kilomet-re. Prvá skúšobná jazda, nazva-ná aj Svätokatarínska, ukázala, že naše plány sú reálne, – dodáva Miroslav Klíma (39), vyštudova-ný geograf, ktorý pracuje v oblasti cestovného ruchu.

Tomáš Štreit (39), krajinný in-žinier, ktorý sa zaoberá cykloturis-tikou, apeluje na potrebu zatraktív-niť mobilitu v regióne aj z hľadiska narastajúceho počtu áut: – Zvyšnú časť trate Korytnickej železni-ce sa už podarilo prebudovať na obľúbený cykloturistický chod-ník. Ale keďže sa začína na okra-ji mesta, chceli by sme k nemu navážať cyklistov vlakmi. Tým by sa okrem iného vytvorila zau-jímavá alternatíva, ktorá by cyk-loturistiku v regióne posunula na novú úroveň.

Súčasťou osláv v roku 2018 by mala byť aj výstava venova-ná histórii Korytnickej železnice. Tiež by mala ponúknuť víziu, ako pretaviť históriu do budúcnosti tak, aby sa Ružomberku podarilo navrátiť rozmer nevšednej želez-ničnej križovatky približujúcej krásy Revúckej doliny a vôbec celého Dolného Liptova.

Vavrinec Kendera (31), archi-tekt, ktorý sa už od roku 2012 za-oberá otázkou, ako oživiť turis-tickú infraštruktúru v Revúckej doline, by rád išiel ešte ďalej: – S pomocou univerzity v Žiline sa nám podarilo sformulovať víziu obnovy trate ako kapacit-ného ekologického dopravného prostriedku vo forme električ-ky, ktorá spája významné tu-ristické oblasti od Ružomberka po Donovaly na rozhraní dvoch národných parkov Nízke Tatry a Veľká Fatra.

Aktivisti si chcú na začiatok zadovážiť alebo zapožičať vhod-né koľajové vozidlo, s ktorým by mohli jazdiť po existujúcej trati. Zároveň sa budú snažiť pre ďal-šie aktivity pozdvihnúť priestor Malého nádražia v Ružomberku. Technicky a historicky ide o ide-álne miesto, kde by mohlo časom vzniknúť múzeum Korytnickej železnice.

– Dnes, keď sa toľko hovorí o záchrane technických pamia-tok, keď hľadáme všetky stopy toho krásneho, čo sme tu kedy-si mali, je to ideálna príležitosť ako reálne oživiť jeden v pod-state zabudnutý priestor. Vrá-tiť mu spoločenskú hodnotu, ktorá bude prinášať nezaned-bateľný úžitok mestu a všet-kým jeho návštevníkom, – uzat-vára Miroslav Klíma.

Slavomír KONTÚRSnímky autor

Stanica Ružomberok -Malé nádražie v 60. rokoch minulého storočia s duálnymi koľajami pre rozchod 760 a 1435 milimetrov. Rozdiel v rozchode je taký veľký, že tretia koľajnica leží takmer uprostred koľaje.

Stanica Ružomberok. Takmer z toho istého miesta, kde kedysi začínali svoju púť vlaky úzkorozchodnej železnice do Korytnice, bol po viac ako 40 rokoch znovu vypravený osobný vlak.

Fotogenickým ťahúňom ružomberskej akcie bol historický motorový vozeň M 131.1443 zo Spoločnosti Považskej Dráhy Žilina, ktorý riadil jej predseda Lumír Kunc.

Desať nových tátošov majú vo svojej stajni aj České dráhy. Rušne Vectron by mali voziť vlaky medzi Prahou, Ber-línom a Hamburgom. Zatiaľ ich však stále prepriahajú v Drážďanoch. To sa zmení od leta 2018. Vlaky do Berlína potom zrýchlia o 20 minút. Nové vectrony sa budú objavovať aj na spojoch z Prahy do Ústí nad Labem. Snímka ČD


AKTUALITY AKTUALITY

Z ČESKA Z ČESKA

Obžalovaní boli piati zamestnanci firmy Bögl & Krýsl, traja zamestnanci stavebnej spo-

ločnosti ODS – Dopravní stavby Ostrava, ďalej mostný technik krajskej správy ciest a jeden ob-jednávateľ externých služieb pre Bögl & Krýsl. Súd svoj rozsudok odôvodnil tým, že nevie s ur-čitosťou posúdiť, prečo most spadol a nevie spo-

Pomocné postrky môžu byť zadarmoSpráva železničnej dopravnej cesty (SŽDC) plánuje zaviesť na sklonovo náročnej trati medzi Brnom a Prahou cez Havlíčkův Brod postrkovú službu a pomôcť tak dopravcom v ťažkých kopcovitých úsekoch. Ľahšia trasa síce vedie cez Českú Třebovú, ale je veľmi preťažená. SŽDC chce motivovať dopravcov pri výbere trasy prísľubom, že im postrkovú službu poskytne bezplatne. Počíta však s tým, že jej s tým fi nančne pomôže ministerstvo dopravy, ktoré celú záležitosť iniciovalo. Obe strany teraz rokujú o vhodnom fi nančnom modeli. Do úvahy prichádza viacero možností, každá je však pomerne nákladná.

SŽDC sa zatiaľ rozhoduje medzi kú-pou vlastných hnacích vozi-

diel, ich lízingom alebo prenájmom. Správca tratí si môže novú službu objednať aj od niektorého z dopravcov. Ministerstvo ho požiadalo o pilotný projekt, ktorý po vyhodnotení ukáže najvhodnej-ší spôsob zabezpečenia postrkovej služby. Pred-bežne sa o pilotnej prevádzke uvažuje v úseku Tišnov – Vlkov u Tišnova.

Kopcovitú trasu na Vysočine v súčasnosti naj-viac využíva ČD Cargo, pričom vlakom pomáha vlastnými postrkmi. Tie by mohol poskytovať aj ďalším dopravcom. Štátna firma prehlásila, že ak SŽDC vypíše súťaž na postrkovú službu, tak sa

do nej určite zapojí. Snaha o zavedenie pomoc-ných postrkov súvisí s vyťaženosťou paralelnej trate z Brna do Prahy cez Českú Třebovú, ktorá síce vedie po rovine, ale na niektorých úsekoch už nie je možné pridávať ďalšie vlaky.

Existujúca kapacita trate je takmer vyčer-paná osobnými vlakmi, pričom cestujúcich stále pribúda. Ich počet sa v rokoch 2010 až 2016 zvýšil o 170 percent. Nákladné vlaky pre-to môžu väčšinou premávať len v nočných ho-dinách. Nová služba má zatraktívniť menej vyťaženú trasu cez Vysočinu, ktorú dopravco-via nepreferujú práve kvôli náročnému terénu a tým aj vyšším nákladom. (aj)

Za nehodu v Studénke tresty nepadli

Uvažujú o koncesiina niektoré trate

Naši českí susedia uvažujú o možnom spoplatnení prevádzky osobných vlakov na najvyťaženejších trasách. Kým v sú-časnosti štát na prevádzku väčšiny vlakov prispieva, v budúcnosti je možné uvažo-vať o koncesnom modeli. Ten by zname-nal, že dopravcovia na vyťažených tra-tiach s komerčne zaujímavou prevádzkou budú platiť štátu.

Aktuálne by sa dalo o takomto modeli uvažovať len na trati Praha – Ostrava. V bu-dúcnosti to však môže byť aj trať Praha – Br-no. Liberalizácia železničnej dopravy medzi Prahou a Ostravou síce priniesla konkuren-ciu dopravcov a s tým spojené zlepšenie slu-žieb a nižšie ceny. Na druhej strane je však kapacita trate naplnená a nákladné vlaky sa presúvajú do nočných hodín. Pri objednáva-ní trás nových komerčných vlakov zase platí, že ak dopravca požiada o pridelenie kapacity, získa ju len vtedy, keď jeho spoj nekoliduje s polohou iného vlaku.

V budúcnosti by sa mal pri žiadostiach o pridelenie kapacity robiť tzv. test hospo-dárskej vyváženosti. To znamená, že sa bude preverovať, či zavedenie komerčného spoje-nia nespôsobí úbytok cestujúcich vo vlakoch objednávaných ministerstvom dopravy alebo krajmi. Nižšie tržby totiž prinesú zvýšené ná-roky na dotáciu. (aj)

České Cargo zvýšilo ceny za svoje služby

ČD Cargo zvýši v novom roku ceny svojich služieb kvôli rastúcim nákladom a potrebe investovať do zastaraného voz-ňového parku. Najväčší nákladný doprav-ca na železnici v Čechách vlastní asi 18 ti-síc nákladných vozňov, pričom viac ako polovica z nich má vyše 30 rokov.

Firme chýbajú napríklad vozne na prepra-vu uhlia. Zvýšené náklady očakáva aj v sú-vislosti s vybavením vozňov menej hlučnými brzdovými klátikmi podľa požiadaviek EÚ. Do roku 2020 tiež uvažuje s kúpou alebo inou formou obstarania 55 nových hnacích vozidiel, ako aj s modernizáciou 50 dieselo-vých rušňov radu 742 a ďalších rušňov pre posun.

(aj)

Jazdí 13 dopravcov, treba si priplatiť

Nový český cestovný poriadok platný od decembra upravuje jazdu 9582 osob-ných vlakov 13 dopravcov. České dráhy vypravujú 8931 vlakov, čo je o 46 viac ako predtým. Zrýchlili niektoré spoje z Prahy a z Brna a z oboch miest budú cez víkend vychádzať nové nočné vlaky. Viac vlakov bude premávať aj po Prahe, ročne takmer 5,2 mil. kilometrov. Cestujúci si však mu-sia od decembra priplatiť za lístky v prie-mere o dve percentá. (ova)

jiť žiadnu osobu s konkrétnym činom, pre ktorý nastala deštrukcia mosta.

Súd vypočul piatich znalcov z odboru staveb-níctva. Ich posudky a argumenty však boli podľa súdu protirečivé, hoci všetky konštatovali pochy-benia na stavbe. Verdikt nie je definitívny, štátny zástupca sa priamo na mieste odvolal. (aj)

Okresný súd v Novom Jičíne zbavil začiatkom decembra spod obžaloby osoby obžalované zo zavinenia železničnej nehody v Studénke v auguste 2008. Pri ne-hode zahynulo osem cestujúcich, keď na prichádzajúci rýchlik Comenius spadla konštrukcia mosta nad železničnou traťou. Štátny zástupca navrhoval pre desať obvinených nepodmienečné tresty od troch do šiestich rokov. Všetci však odišli zo súdu s oslobodzujúcim rozsudkom.

Juhočeský kraj ušetrí na prevádz-ke vlakov nielen vďaka lacnejšie-

mu dopravcovi, ale aj tým, že niekto-ré spoje preriedil. Na druhej strane si však ako jeden z troch českých kra-jov objednal aj prevádzku rýchlikov, ktoré spravidla objednáva a platí štát. Krajský rýchlik premáva z Českých Budějovíc do Písku.

GWTR kúpil regiosprintery v Ne-mecku. V dieselových jednotkách z 90. rokov musel doplniť toalety, ktoré tam chýbali. Zmenami prešli aj

Škoda zmenila majiteľaMali to byť Číňania, potom Nemci a padlo aj jedno české me-no. Napokon je všetko inak. Nie je to China Railway Rolling Stock Corporation (CRRC), ani Siemens a ani Daniel Křetínský so svojím Energetickým a priemyselným holdingom. Zmluvu na kúpu plzenskej strojárskej spoločnosti Škoda Transporta-tion podpísala koncom novembra skupina PPF najbohatšieho Čecha Petra Kellnera.

– Medzi firmou CEIL, ktorá je jediným akcionárom skupiny Ško-da Transportation, a spoločnosťou PPF došlo k podpisu zmluvy o pre-vode 100 percent akcií spoločnosti Škoda Transportation. Vstup silné-ho finančného partnera v podobe skupiny PPF do spoločnosti Škoda Transportation prispeje k jej ďal-šiemu rozvoju. Účinnosť podpísanej zmluvy je ešte podmienená súhla-som Úradu pre ochranu hospodár-skej súťaže, – upresnila riaditeľka korporátnej komunikácie a marketin-gu v plzenskej Škodovke Lubomíra Černá.

Hovorkyňa PPF Zuzana Migdalo-vá doplnila, že súčasťou obchodu sú aj ďalšie aktíva súvisiace s činnosťou Škody Transportation, najmä ochran-né známky Škoda a nehnuteľnosti využívané na prevádzku spoločnosti. – Súčasťou transakcie je aj záväzok skupiny PPF poskytnúť spoločnosti Škoda Transportation prevádzkový úver na účely financovania nevy-hnutných potrieb, – uviedla.

Cena transakcie nie je známa. Nie-ktoré médiá však špekulovali, že by to mohlo byť 10 mld. českých korún (asi 380 mil. eur).

(eu)

GWTR vozí viac vlakovOranžovo -zelené vlaky GW Train Regio obsluhujú od decem-bra aj pošumavské lokálky. Doteraz na nich jazdili vlaky Čes-kých dráh. Nový dopravca však uspel v súťaži Juhočeského kraja, pre ktorý teraz zabezpečuje asi pätinu celkových vý-konov na tamojšej železnici. Do služby nasadil 11 jednotiek Regiosprinter (3x foto), ktoré dal kompletne zmodernizovať v CZ LOKO.

ďalšie časti interiéru. Vymenené boli okná, nové sedadlá sú polohovateľné a nechýbajú ani miesta pre bicykle. V nízkopodlažnom klimatizovanom vlaku je 65 miest na sedenie.

Súkromný dopravca po doho-de s krajmi posilnil aj počet rých-likov medzi Plzňou a Mostom. Časť rýchlikov už prevzal pred rokom, ale ďalšie vozili České dráhy. Vzni-kol však problém s uznávaním lís-tkov. Teraz sa vyriešil.

(ova)

Pravidelné vlaky na tejto linke premávali v sezóne cez víkendy vďaka spolupráci s Ústeckým kra-jom. Počas prvej sezóny si jazdu motoráčikom užilo takmer 4500 cestujúcich. Trať okrem toho ožila viacerými kultúrnymi podujatia-mi. Budúci rok chcú linku posil-

niť novými spojmi, zrýchliť vla-ky a lepšie ich previazať na spoje Českých dráh. Opäť sa zlepší aj technické vybavenie trate. Jej ma-jiteľ má ambície premeniť ju na technologicky najmodernejšiu re-gionálnu trať v Európe. (eu)

Snímka AŽD Praha

AŽD Praha bilancujeSpoločnosť AŽD Praha ukončila koncom októbra prvú sezónu Stredohorského motoráčika na linke Lovosice – Most. Nový dopravca väčšinu tejto trate vlastní. Ide o úsek Čížkovice – Obrnice nazývaný Švestková (Slivková) dráha, ktorý kúpil v roku 2016 od SŽDC a opravil tak, že sa stal súčasťou turistickej linky T4 Lovosice – Most.



AKTUALITY

ZO SVETA

AKTUALITY

ZO SVETA

V deň inaugurácie sa konali slávnosti na staniciach v Mníchove, v Erfurte, v Lipsku, vo Wittenber-

gu a v Berlíne. Krajina je teraz prepojenejšia, pochva-ľoval si šéf Deutsche Bahn Richard Lutz. Do jedného z dvoch mimoriadne vypravených vlakov nastúpila aj kancelárka Angela Merkelová. Na berlínskej Hlavnej stanici potom vyhlásila, že je ohromená tým, ako sa týmto dopravným projektom prehlbuje nemecká jed-nota.

Hovorila o projekte VDE 8, ktorý je zameraný na zjednotenie železničnej dopravy v Nemecku. Za viac ako desať rokov sa v rámci neho vybudova-li nové alebo modernizovali existujúce trate medzi mestami Norimberg, Erfurt, Lipsko, Halle a Ber-lín v celkovej dĺžke okolo 500 kilometrov. Na ce-lej trase pribudlo 26 tunelov s celkovou dĺžkou 57

Berlín – Mníchov za štyri hodinyV Nemecku otvorili 8. decembra nové vysokorýchlostné železničné spojenie me-dzi Berlínom a Mníchovom. Pravidelná prevádzka sa začala o dva dni neskôr. Najrýchlejšie vlaky ICE Sprinter, ktoré jazdia medzi oboma mestami trikrát denne v oboch smeroch a obslúžia aj ďalšie štyri stanice, zvládnu 623 kilometrovú trasu za 3 hodiny 55 minút. To je o vyše dve hodiny menej ako predtým. Celkom však medzi Berlínom a Mníchovom premáva až 35 ICE vlakov denne, a to buď cez Halle (623 km) alebo cez Lipsko (652 km). Tie pomalšie zastavujú aj v ďalších šiestich alebo deviatich mestách a ich cestovný čas sa pohybuje od 4,5 do päť hodín. Vý-razné zrýchlenie vlakov umožnila dostavba 107-kilometrového úseku na trati Berlín – Norimberg, ktorý prechádza cez Durínsky les. Mnohoročná výstavba s množ-stvom tunelov a mostov je súčasťou železničného projektu nemeckej jednoty VDE 8, ktorý doteraz vyšiel na zhruba 10 mld. eur.

kilometrov a 37 mostov vrátane najväčšieho želez-ničného mosta v Nemecku pri Halle v údolí rieky Saale -Elster s dĺžkou 8,6 kilometra.

VEĽKÉ ZMENY V DIAĽKOVEJ DOPRAVE

Najprv bola v roku 2006 na rýchlosť 200 km/h zmodernizovaná trať medzi Berlínom a Halle/Lipskom. V decembri 2015 ju doplnila nová trasa medzi Halle/Lipskom a Erfurtom. Najnovšie k nim pribudol úsek medzi Erfurtom a Ebensfeldom pri Bambergu. Na no-vo vybudovaných úsekoch premávajú ICE vlaky rých-losťou do 300 km/h. Deustche Bahn veria, že moder-ná trať zdvojnásobí počet cestujúcich medzi Berlínom

Na inaugurácii nového spojenia nechýbala ani nemecká kancelárka Angela Merkelová. Snímka SITA/AP

Komisia aktualizujepráva cestujúcich

Európska komisia aktualizuje pravidlá o právach cestujúcich v železničnej doprave, ktoré sú účinné od decembra 2009. Cestujúcich chce lepšie chrániť pri meškaní vlaku, zruše-ní cesty alebo diskriminácii. Na druhej strane majú byť dopravcovia v niektorých prípadoch oslobodení od povinnosti poskytovať cestujú-cim náhradu v prípade meškania. Návrh EK musí schváliť Európsky parlament a Rada EÚ. Práva cestujúcich v železničnej doprave by mali byť upravené v piatich kľúčových oblastiach.

Jednotné uplatňovanie pravidiel: Diaľkové vnútroštátne a cezhraničné mestské, prímestské a regionálne služby nesmú byť už viac vyňaté z uplatňovania pravidiel o právach cestujúcich. V súčasnosti tieto pravidlá v plnej miere uplat-ňuje iba päť členských štátov, zatiaľ čo iné zaviedli rôzne stupne výnimiek. To cestujúcim v značnej miere bráni v uplatňovaní ich práv.

Informovanie a nediskriminácia: Zlepšiť sa má poskytovanie informácií o právach cestu-júcich. Cestujúci, ktorí využívajú prepojené služby so samostatnými cestovnými lístkami, musia byť informovaní, či sa ich práva vzťa-hujú na celú cestu alebo len na jednotlivé časti. Diskriminácia na základe štátnej príslušnosti alebo miesta pobytu bude zakázaná.

Lepšie práva pre osoby so zdravotným pos-tihnutím alebo so zníženou pohyblivosťou: Tieto osoby majú mať zákonný nárok na po-moc pri všetkých službách a na plnú úhradu za stratu alebo opravu mobilných pomôcok. Príslušné informácie musia dostať v prístup-ných formátoch a zamestnanci železníc majú byť preškolení, aby lepšie zvládli komunikáciu a pomoc pre cestujúcich so zdravotným posti-hnutím.

Presadzovanie, postupy vybavovania sťaž-ností a sankcie: Budú platiť jasné lehoty a po-stupy pri vybavovaní sťažností. Jasne budú vymedzené aj povinnosti a právomoci vnút-roštátnych orgánov, ktoré sú zodpovedné za uplatňovanie a presadzovanie práv cestujúcich.

Primeranosť a právna spravodlivosť: Do-ložka o vyššej moci oslobodí železničné spo-ločnosti od povinnosti odškodniť cestujúcich pri meškaní vlaku spôsobenom prírodnou katastrofou, ktorú nemohli predvídať ani jej zabrániť. (eu)

ICE4 vlajkovou loďouDeutsche Bahn nasadili od 10. decembra

do riadnej prevádzky prvých päť rýchlovlakov ICE4, ktoré sa majú stať ich novou vlajkovou loďou. Elektrické jednotky radu 412 začali pre-mávať na dvoch linkách z Hamburgu do Mní-chova a do Štuttgartu. Na prvej z nich už jedna jednotka jazdila aj predtým v rámci ročnej skú-šobnej prevádzky s cestujúcimi.

Vo februári 2018 sa má flotila DB rozrásť o šiestu jednotku ICE4 a v júni má pribudnúť ďal-ších deväť. Do konca roku 2023 sa má ich počet zvýšiť na 119. Devätnásť jednotiek bude sede-mvozňových a zvyšok 12-vozňových. Ich maxi-málna rýchlosť je 250 km/h. Rámcová zmluva so Siemensom umožňuje dodávku až 300 rýchlovla-kov pôvodne označovaných ako ICx. (eu)

V roku 2016 klesli tržby divízie GE Transportation o 21 percent na

4,71 mld. dolárov a tento trend pokračo-val aj v ďalšom roku. Vedenie GE preto plánuje presun výroby rušňov zo svojho závodu v Erie v Pensylvánii do nedáv-no postaveného závodu vo Fort Worthe v Texase. O prácu tak príde takmer štvr-tina z dnešných 2500 zamestnancov. Už v predchádzajúcich dvoch rokoch odišla z Erie asi tretina pracovníkov.

Médiá vidia za presunom výro-by do Fort Worthu aj skutočnosť, že v novom závode nebola doteraz za-ložená odborová organizácia a platy robotníkov sú tak oveľa nižšie ako v Erie. Vo Fort Worthe aktuálne pra-

Nové rýchle spojenie medzi Berlínom a Mníchovom zabezpečuje 35 ICE vlakov denne. Snímka Deutsche Bahn

Rušne nejdú na odbytGeneral Electric plánuje v najbližších dvoch rokov predaj svo-jej dopravnej divízie GE Transportation, aby sa potom plne sústredil na aktivity v oblasti energetiky, leteckej dopravy a zdravotníckej techniky. Rozhodnutie súvisí s medziročným poklesom hodnoty celého podniku na akciovom trhu o 35 percent resp. o 100 mld. dolárov, ktorý je výsledkom nižších objednávok vo všetkých sektoroch výroby.

cuje asi 600 ľudí. Nový závod beží na polovičnú kapacitu, vo februári v ňom prepustili asi 200 zamestnan-cov a v lete ďalšiu stovku.

V Indii v súčasnosti GE Transpor-tation rozbieha sériovú výrobu diese-lových rušňov Evolution pre indické železnice. Do konca roku 2017 mal podpísať strategické partnerstvo s ukra-jinskou vládou s cieľom podieľať sa na modernizácii vozidlového parku ukra-jinských železníc. Sedemročný program počíta s výdavkami okolo miliardy do-lárov. Prvých 30 rušňov má byť s účas-ťou ukrajinských podnikov vyrobených už v roku 2018.

(nko)

Spektrum vnútorného vybavenia a zariadenia vozňa siaha od možností športovania, cez prémiové oddiely ur-čené na prácu, až po oddiely určené na oddych a zábavu. Okrem širokej ponuky moderných sedačiek, otočných kresiel, lavíc a sklápacích stoličiek sú dôležitým aspektom vo vlaku nápadov informácie pre cestujúcich v digitálnom formáte a zábava.

Testovači ocenili nielen priateľsky ladené posedenie pri veľkej televíznej obrazovke, ale aj „fitnescentrum“ so sta-cionárnymi bicyklami alebo počítačovú herňu vybavenú veľkým monitorom a ovládacími konzolami. Jednoznačne

Práca, fi tnes aj zábavaDcérska spoločnosť nemeckých železníc DB Regio predsta-vila v novembri v Norimbergu vlak nápadov Ideenzug (5× fo-to). Ide o model poschodového vozňa v mierke 1:1, v ktorom sú zapracované nové produkty a koncepty služieb pre regi-onálnu dopravu. DB Regio v ňom spolu so zákazníkmi rozvi-nula nápady na nové využitie priestoru vo vozni. Teraz si ich záujemcovia mohli aj vyskúšať.

najväčší úspech však mali „kapsule“ ur-čené na ležanie či driemanie. To všetko je dosť ťažko predstaviteľné v regionál-nych a prímestských vlakoch, kde si cestujúci v špičke dýchajú na krk.

DB Regio však hovorí, že cestu-júci očakávajú vo vlakoch komfort a uspokojenie individuálnych pot-rieb. Čas strávený v dopravnom pros-triedku chcú tráviť zmysluplne. Dnes majú vlaky veľa predností, ale keď sa presadia autonómne automobily, bu-de musieť železnica pasažierov pre-svedčiť novými ponukami a výhoda-mi. (aj)

Snímky Deutsche Bahn



Nové formy mobilityDeutsche Bahn prinášajú do mestskej dopra-

vy nové formy verejnej a individuálnej mobility. Doteraz boli spojené najmä s prenájmom elek-tromobilov pre cestujúcich, ktorí vystúpia z vla-ku. DB však vidia svoju digitálnu budúcnosť aj v zdieľaných službách na požiadanie alebo vo využívaní autonómnych vozidiel. Naprík-lad v dolnobavorských kúpeľoch Bad Birnbach spustili koncom októbra prvú autonómnu verej-nú autobusovú linku v Nemecku. Vo Frankfurte nad Mohanom zasa od konca novembra testujú novú službu s názvom ioki.

Obyvatelia a návštevníci Bad Birnbachu mô-žu bezplatne využiť malý autobus bez vodiča (fo-to), ktorý premáva po verejnej ceste na trase dlhej asi 700 metrov medzi centrom mesta a kolonádou. Vozidlo odvezie šestich cestujúcich. Autonómny autobus s označením EZ10 je produktom startu-pu EasyMile, ktorý vyvíja softvér pre autonómne vozidlá. Vozidlo je ovládané prostredníctvom lase-rových senzorov, kamier a GPS. Na palube je vždy obsluha, ktorá vie v prípade potreby zasiahnuť do riadenia, prípadne vozidlo zastaviť. V roku 2018 má autonómny autobus premávať aj medzi cen-trom mestečka a železničnou stanicou. Jeho pre-vádzkovateľom je dcérska spoločnosť DB Regio Bus Ostbayern.

Novú službu ioki testujú vo Frankfurte zamest-nanci DB, ktorí si môžu prostredníctvom mobilnej aplikácie objednať na prepravu elektrický minibus alebo elektrickú motorku – tzv. tuk -tuk (foto). Ces-tujúci s rovnakým cieľom alebo smerom cesty sa spoja cez mobilnú aplikáciu. K dispozícii sú dva minibusy a päť motoriek. V prvej fáze je cieľom otestovať technológiu v praxi a na základe spätnej väzby ju ďalej vylepšovať. (aj)

Sedemvozňové ohnivočervené pen-doliná pre rýchlosť 250 km/h po-

núkajú 480 miest v troch veľkopries-torových triedach Smart, Prima, Club a v uzatvorenom oddiele Club Executi-ve s tabletmi zabudovanými do opierok rúk. Vďaka novej posile môže NTV vy-praviť 68 vlakov denne namiesto dote-rajších 56. Pocítili to predovšetkým ces-tujúci na severe Talianska.

Dostali novú priamu linku z Turí-na do Benátok a päť spojov pribudlo aj na najvyťaženejšej linke z Turína do Ríma. V súčasnosti ju zabezpečuje 50 vlakov denne. Samotné pendoliná premávajú z Benátok na juh Talian-ska až do Neapolu. S ďalšími pendo-linami sa chce NTV ešte počas roku 2018 dostať na 90 vlakov vyprave-ných za deň.

NTV odštartoval svoju prvú sezónu pod obchodnou značkou .italo 28. aprí-la 2012 na linke Neapol – Rím – Flo-

AKTUALITY

ZO SVETA

AKTUALITY

ZO SVETA

Cestujúcich vyvážajú v bubnochVo Švajčiarsku majú najstrmšiu pozemnú lanovú dráhu v Európe s maximálnym stúpaním až 1110 promile. Spája obce Schwyz a Stoos a do prevádzky ju uviedli 15. decembra. Nebude však voziť len turistov, ale aj 150 obyvateľov žijúcich v okolí vrcholovej stanice, ktorá sa nachádza vo výške 1306 metrov na morom. Bez spo-jenia neboli ani doteraz. Vyše 80 rokov im ho zabezpečovala stará lanovka s ma-ximálnym stúpaním „len“ 781 promile.

Dráha novej lanovky s rozchodom 1200 mi-limetrov je dlhá 1574 metrov a prekonáva

výškový rozdiel 744 metrov. Začína sa mostom v údolnej stanici a prechádza cez tri tunely s dĺž-kou 248, 80 a 223 metrov. Stúpanie 1110 promile pritom znamená, že trať na 100 metroch vo vodo-rovnom smere prekoná výškový rozdiel 111 met-rov. To zodpovedá uhlu takmer 48 stupňov.

Nová lanovka je zaujímavá aj futuristickým vzhľadom svojich dvoch vozidiel. Ten nie je sa-moúčelný. Vozne v tvare bubna sa čiastočne otá-čajú okolo svojej osi, aby sa prispôsobili stúpaniu a klesaniu svahu. Cestujúci však stoja na podlahe, ktorá sa nikdy nenaklopí. V jednom štvorvozňo-

vom vozidle s maximálnou rýchlosťou 36 km/h sa odvezie naraz 136 osôb. Cesta jedným sme-rom trvá tri minúty a hodinová kapacita lanovky je 1500 osôb. Jej výstavba trvala päť rokov, viac-krát sa predĺžila a napokon vyšla na 52 mil. švaj-čiarskych frankov.

Pre porovnanie: Lanovka zo Starého Smo-kovca na Hrebienok dosahuje maximálne stú-panie 148 promile. Najstrmšou lanovou drá-hou na svete je Katoomba Scenic Railway v Austrálii s maximálnym stúpaním 1280 pro-mile a s uhlom sklonu 52 stupňov.

(ova)Snímka SITA/AP

Berlín – Mníchov za štyri hodinya Mníchovom na 3,6 mil. ročne a zvýši trhový podiel železnice na tejto trase na 40 percent. Novým rýchlym spojením chcú DB konkurovať aj aerolinkám.

Otvorenie nového úseku prinieslo od 10. decembra aj najväčšiu zmenu cestovných poriadkov v Nemecku za posledných 25 rokov. Až tretina diaľkových vlakov DB zmenila svoju trasu. Napríklad priame ICE vla-ky, ktoré premávajú po novej vysokorýchlostnej trati a nadväzných tratiach, obslúžia 45 staníc v celom Ne-mecku. Novým významným prestupným uzlom sa stal Erfurt. Denne v ňom zastavuje 80 ICE vlakov, ktoré jazdia v hodinových intervaloch v štyroch smeroch. Výhodu rýchlejšieho cestovania a nových priamych spojení by malo pocítiť 17 miliónov obyvateľov Ne-mecka.

NEVYHLI SA PROBLÉMOM

Z nového vysokorýchlostného spojenia však nie sú všetci nadšení. Nemecké združenie cestujúcich Pro Bahn kritizuje, že mimo Berlína a Mníchova sa prejaví skôr časovými stratami kvôli čakaniu na nadväzujúce spoje. Terčom kritiky je tiež údajne

netransparentný cenový systém DB, ktoré navyše od 10. decembra opäť zvýšili cestovné. Podľa ne-meckých médií malo základné cestovné medzi Mní-chovom a Berlínom zdražieť až o 13 percent. DB však tvrdia, priemerný nárast cien predstavuje len 0,9 percenta. Tzv. flexibilný lístok z Berlína do Mní-chova aj tak vyjde v 2. triede na 135 až 150 eur.

Začiatok prevádzky nového koridoru sprevádzali aj viaceré nepríjemnosti. Jeden z dvoch slávnostných vlakov musel pri spiatočnej ceste do Mníchova niekoľ-kokrát zastaviť kvôli technickej poruche vozidla a mal viac ako dve hodiny meškanie. Vo vlaku bolo asi 150 až 200 čestných hostí a novinárov. Jeho jazda trvala napokon šesť hodín. Podobné skúsenosti majú aj ces-tujúci z prvých dní prevádzky. Jeden ranný rýchlovlak z Berlína do Mníchova bol dokonca 11. decembra úpl-ne odrieknutý.

Deutsche Bahn to vysvetľujú aj poruchami vlako-vého zabezpečovača ETCS na trati. Požiadali preto Al-stom, aby čo najskôr identifikoval a odstránil chyby. V deň, keď sa menil cestovný poriadok, DB navyše kvôli nástrahám zimného počasia znížili rýchlosť ICE vlakov na maximálne 200 km/h.

(aj)

Denne vypraví 68 vlakovSúkromný dopravca Nuovo Trasporto Viaggiatori (NTV) roz-behol v decembri už svoju siedmu sezónu na talianskych vy-sokorýchlostných tratiach. Nachystal si pre ňu niekoľko novi-niek. Tou najväčšou je posilnenie fl otily o prvé štyri pendoliná typu Italo EVO (od slova evolution; 6x foto). Do konca roku 2019 ich bude mať 17 a spolu s 25 rýchlovlakmi AGV vytvo-ria vhodné zázemie pre ďalšiu expanziu vytrvalého bežca na dlhé trate.

rencia – Boloňa – Miláno. Ešte do kon-ca roku ju predĺžil do Salerna a pridal aj spojenie Rím – Benátky. Za prvý ne-úplný rok odviezol vyše 2 mil. cestujú-cich. Neskôr pridal aj vetvu do Verony. Koncom roku 2015 dostali vínovočer-vené rýchlovlaky AGV ďalšiu podpo-ru. Cestujúcich im začali navážať nové italobusy.

Nie všetko šlo hladko, ako si NTV predstavoval. Musel hľadať nové finan-čné zdroje na svoju prevádzku a užil si aj „vojnu“ s národným dopravcom Fer-rovie dello Stato. Ten si kvôli nemu roz-šíril meno o prívlastok Italiane. Zdá sa však, že NTV začína svoj vytrvalostný beh na dlhé trate vyhrávať. V roku 2016 odviezol 11,1 mil. cestujúcich a prvý-krát dosiahol zisk. Pri tržbách 364 mil. eur predstavoval 33 mil. eur. Jeho vlaky aktuálne obsluhujú 19 staníc v 14 talian-skych mestách. (nko)

Snímky NTV

Smart

Club

Club

Club Executive

Prima


Súťaž na dodávku nových vla-kov vyhrali ešte v marci ŽOS

Vrútky. Pre ZSSK by mali vyrobiť sedem trojvozňových a jednu dvoj-vozňovú dieselmotorovú jednotku. Opcia, ktorú si môže ZSSK uplat-niť do konca roku, počíta s ďalší-mi 13 dvojvozňovými jednotkami. – Cena za dlhšiu jednotku pred-

stavuje 4,26 mil. eur bez DPH,

cena za kratšiu 3,37 mil. eur bez

DPH, – informuje Ján Friedman, vedúci oddelenia projektov verej-nej osobnej dopravy na MDV SR.

VŠETKY PÔJDU DO ZVOLENASúčasťou dodávky je aj tech-

nická dokumentácia, viaceré diag-nostické zariadenia a zaškolenie zamestnancov z obsluhy a údržby vozidiel. Dopravca tiež v zmluve požaduje, aby prevádzkyschop-nosť vozidiel počas dvojročnej záruky dosahovala 95 percent. Na ďalšie štyri roky po uplynutí zá-ruky zase stanovil limit pre výšku udržiavacích nákladov. Za nedo-

Tento projekt publicity je

spolufi nancovaný z prostriedkov

Európskej únie.

TÉMATÉMA

OPERAČNÝ PROGRAM INTEGROVANÁ INFRAŠTRUKTÚRA OPERAČNÝ PROGRAM INTEGROVANÁ INFRAŠTRUKTÚRA

Vo Vrútkach sa už rozbehla výroba prvých vlakov fi nancovaných

z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Odštartovala

ju zmluva o poskytnutí nenávratného fi nančného príspevku, ktorú

v novembri uzavrelo Ministerstvo dopravy a výstavby SR (MDV SR)

so Železničnou spoločnosťou Slovensko (ZSSK). Nenávratný fi nan-

čný príspevok 74,835 mil. eur. bude z 85 percent krytý z európskych

zdrojov, zvyšok poskytne štátny rozpočet. Cena obstaraných 21

dieselmotorových jednotiek je 76,999 mil. eur bez DPH.

Výroba nových eurovlakov sa už začala

držanie týchto požiadaviek hrozia výrobcovi viaceré pokuty.

ZSSK už v rokoch 2011 – 2015 odobrala z Vrútok 32 trojvozňo-vých dieselmotorových jednotiek radu 861 v dvoch výrobných sé-riách. Nové vlaky z tretej série budú technicky a dizajnovo rov-naké. Niektoré konštrukčné, vý-konové a kapacitné parametre dvojvozňovej jednotky však budú logicky znížené. V prípade potreby bude možné viacnásobné riadenie všetkých jednotiek v rôznych kom-bináciách.

– Novinkou je, že všetky nové

vlaky poputujú do Banskobys-

trického kraja, kde sa doteraz

žiadne eurovlaky neobjavili. Ich

domovská stanica bude vo Zvo-

lene. Postupne by mali v rámci

kraja zabezpečiť drvivú väčšinu

výkonov v prímestskej a regi-

onálnej doprave v okolí Banskej

Bystrice a Zvolena, – vysvetľuje Viktor Veselovský, riaditeľ odboru projektov železničnej infraštruktú-

ry, verejnej osobnej dopravy a in-tegrovanej dopravy na MDV SR.

Odovzdanie siedmich trojvoz-ňových jednotiek je plánované od mája do októbra 2019. Nasledujú-ci mesiac by už mala do ZSSK do-raziť prvá dvojvozňová jednotka. Ďalšie budú prichádzať s mesač-ným odstupom tak, že celá dodáv-ka by sa mala ukončiť v decembri 2020.

EŠTE JEDNA INVESTÍCIADo Zvolena je nasmerovaná

ešte jedna investícia fi nancovaná z Operačného programu Integro-vaná infraštruktúra. Bude v ňom vybudované jedno z troch nových stredísk technicko -hygienickej údržby železničných koľajových vozidiel pre osobnú dopravu. Mo-derné pracovisko bude zabezpe-čovať nielen celoročné vonkajšie a vnútorné čistenie ucelených jed-notiek a súpravových vozňov vrá-tane vákuového odsávania fekálií z toaliet, ale aj diagnostiku, pre-vádzkovú údržbu a ľahké opravy.

– Ďalšie dve strediská pri-

budnú v Nových Zámkoch

a v Humennom. Budúci rok

bude vyhlásená súťaž na zho-

toviteľa, ďalší rok sa začne sta-

vať a hotové to chceme mať do

konca roku 2020, – dodáva Viktor Veselovský.

Aké budú?Trojvozňová dieselmoto-

rová jednotka bude zložená

z dvoch hnacích vozňov a jed-

ného hnaného vozňa:

maximálna rýchlosť 140 km/h, 2 spaľovacie motory MAN

(2 × 588 kW, Stage 3 B), 171 sedadiel, z toho 17

sklopných.Dvojvozňová dieselmotorová

jednotka bude zložená

z dvoch hnacích vozňov:

maximálna rýchlosť 140 km/h, 2 spaľovacie motory MAN

(2 × 390 kW, Stage 3 B), 115 sedadiel,

z toho 7 sklopných.Ďalšie vybavenie:

nízkopodlažné jednotky, klimatizácia priestoru pre

cestujúcich a stanovišťa rušňovodiča,

informačný a komunikačný systém vrátane zobrazovania contentových informácií pre cestujúcich,

vnútorný a vonkajší monitorovací systém,

systém automatického počítania cestujúcich,

aktívna príprava pre meranie spotreby nafty,

systém požiarnej signalizácie, wifi .

Strediská THÚVýstavba šiestich stredísk

technicko -hygienickej údržby

železničných koľajových vo-

zidiel sa začala pripravovať

na fi nancovanie z eurofondov

ešte v roku 2009. Pre realizáciu

v Operačnom programe Integro-

vaná infraštruktúra boli vybrané

tri lokality v Nových Zámkoch,

vo Zvolene a v Humennom, kde

je situácia pri údržbe eurovla-

kov i ďalších vozňov oveľa kri-

tickejšia ako v Bratislave, v Žili-

ne a v Košiciach.

V nových strediskách bude vy-budovaná fekálna koľaj so zaria-dením na vyprázdňovanie vozňov, hala prevádzkového ošetrenia súprav, stabilný halový umývač s lanovým posunovacím zariade-ním pre čistenie nerozpojených vozňov, elektrické predkurovacie zariadenie, čistiareň odpadových vôd a ďalšie objekty. Investícia v Nových Zámkoch je odhadova-ná na 41,5 mil. eur, vo Zvolene na 31,2 mil. eur a v Humennom na 27,7 mil. eur (všetky ceny bez DPH). Prijímateľom príspevku z EÚ je síce Železničná spoloč-nosť Slovensko, ale v budúcnosti získajú prístup k týmto zariade-niam aj ďalší dopravcovia.

Do bratislavskej integrovanej dopravy je už v súčasnosti

zapojených šesť vlakových liniek Železničnej spoločnosti Slovensko obsluhovaných vlakmi kategórie Os a REX. Jednou z nich je lin-ka S20, ktorá spája bratislavskú Hlavnú stanicu, Devínsku Novú Ves, Zohor, Malacky a Sekule. Na 13-kilometrovom úseku medzi Hlavnou stanicou a Devínskou Novou Vsou v súčasnosti existujú dve zastávky (Železná studien-ka a Lamač). Do budúcnosti sa preveruje možnosť ich doplnenia a náhrady novými železničnými zastávkami (Patrónka, Lamačská brána a Devínska Nová Ves).

Ďalšie štyri nové zastávky (Mla-dá garda, Trnávka, Ružinov a Vra-kuňa) sú podobne preverované na 13-kilometrovom úseku Hlavná stanica – Nové Mesto – Podunaj-ské Biskupice na trati do Dunajskej Stredy a Komárna. V súčasnosti tadiaľ premávajú osobné vlaky a regionálne expresy RegioJetu, ktorý sa chystá zapojiť do brati-slavského integrovaného systému budúci rok začiatkom apríla.

ZÁKLADY MESTSKEJ ŽELEZNICEJe jasné, že pri takto vysokom

počte zastávok na oboch krátkych úsekoch a pri dostatočnej frekven-cii vlakov by mohli na území Bra-tislavy vzniknúť základy mestskej železnice, ktorú poznáme z nie-ktorých veľkomiest ako S -Bahn.

– Či je to naozaj reálne, ukáže

štúdia realizovateľnosti, ktorá

rieši aj problematiku ďalších

tratí, staníc a zastávok v brati-

slavskom železničnom uzle. Ho-

tová má byť v polovici budúceho

roka, – hovorí Viktor Veselovský, riaditeľ odboru projektov železnič-nej infraštruktúry, verejnej osobnej dopravy a integrovanej dopravy na MDV SR.

– Ak by to však vyšlo, nové

Z eurofondov už bolo zakúpených 32 dieselmotorových jednotiek. Do konca roku 2020 k nim pribudne ďal-

ších 21. Snímky ZSSK

Štúdia ukáže, akú šancu

má S -Bahn v BratislaveV Operačnom programe Integrovaná infraštruktúra sú zahrnuté aj

viaceré aktivity zamerané na ďalší rozvoj integrovaných dopravných

systémov v Bratislavskom a v Košickom kraji. Tie majú podporiť nie-

len modernizáciu električkových tratí a nákupy električiek v Brati-

slave a v Košiciach, ale aj budovanie nových železničných zastávok

s funkciou prestupného bodu na ďalšie druhy mestskej, prímestskej

a regionálnej verejnej dopravy. Ide o takzvané terminály integrova-

nej osobnej dopravy, do ktorých vkladajú veľké nádeje najmä Brati-

slavčania a ľudia denne dochádzajúci do hlavného mesta.

zastávky s funkciou terminálov

integrovanej osobnej dopravy

by mohli byť postavené v rokoch

2019 – 2020. Odhadovaná dĺžka

výstavby sa pohybuje od 8 do

15 mesiacov a predpokladané

investičné náklady okolo 60 mil.

eur bez DPH, – dodáva Viktor Ve-selovský. Zatiaľ najviac nahnuté to má terminál Mladá garda, kto-rý by mal vzniknúť na mostnom objekte nad Račianskou cestou, po ktorom vedie iba jednokoľajná trať. Komplexnejšie riešenie si to-tiž vyžaduje zdvojkoľajnenie trate, prestavbu mosta a nové lávky pre peších s prístupom zo schodiska a z výťahu.

ISTÉ SÚ PARKOVISKÁPríď autom, zaparkuj a odvez

sa vlakom. To je ďalší návod ako obmedziť rastúci počet automobi-lov na cestách, vyhnúť sa doprav-ným zápcham a prihrať nových cestujúcich železnici. Z eurofon-dov bude preto fi nancovaná aj výstavba záchytných parkovísk v blízkosti železničných staníc. V okolí Bratislavy sú zatiaľ vyty-pované štyri: v Ivanke pri Dunaji, v Pezinku, v Nových Košariskách a v Zohore. Jednotlivo ponúknu 80 až 300 parkovacích miest. Nebu-dú chýbať ani stojany na bicykle a rezerva na elektrické siete pre elektromobily.

– Parkoviská v Ivanke a v Pe-

zinku by sa mali začať stavať už

v budúcom roku s predpoklada-

nou dĺžkou výstavby 8 mesiacov.

Parkovisko v Nových Košaris-

kách príde na rad o rok neskôr.

Predbežne je na to v Operač-

nom programe Integrovaná in-

fraštruktúra vyčlenených 20 mil.

eur. Parkoviská majú na svoje

náklady prevádzkovať Železnice

SR, – vysvetľuje Peter Hrapko, ve-dúci oddelenia projektov integro-vanej dopravy na MDV SR.

Terminál Trnávka pri Trnavskej ceste a zastávke MHD by mal vyrásť

nielen na trati z Hlavnej stanice do Podunajských Biskupíc, ale aj na

trati z Nového Mesta do Ústrednej nákladnej stanice. Prístup k nemu

bude zabezpečený novým chodníkom, novým podchodom a scho-

dišťom s výťahom.

Terminál Ružinov pri sídlisku Ostredky sa nachádza v blízkosti au-

tobusovej zastávky MHD a viacerých obchodných domov. Okrem

schodišťa sa uvažuje s výťahmi. Mesto k nemu plánuje presmerovať

električkovú trať.

Terminál Vrakuňa by mal susediť s obratiskom trolejbusov a viace-

rými zastávkami MHD. Cestujúci sa na nástupište dostanú podcho-

dom so schodmi a výťahom. Dočasná vlaková zastávka, ktorú posta-

vila mestská časť, má byť zrušená.

Terminál Lamačská brána pri sídlisku Dúbravka je riešený pre ob-

sluhu obchodného centra Bory. Prístup k nemu zabezpečia chodní-

ky a podchod so schodmi a výťahmi. Vizualizácie REMING Consult


NÁKLADNÁ DOPRAVANÁKLADNÁ DOPRAVA

PODNIKY A UDALOSTI PODNIKY A UDALOSTI

Hľadá sa koncesionárŽSR po 2,5-ročnej príprave konečne

vyhlásili súťaž na prevádzkovateľa Ter-minálu intermodálnej prepravy v Žiline--Tepličke. S jej víťazom plánujú uzatvoriť 30-ročnú koncesnú zmluvu. Konečná výška koncesie je predmetom súťaže. ŽSR však predbežne zo zmluvy očakávajú príjem 25 mil. eur bez DPH. To je oveľa viac, ako sa pôvodne predpokladalo. O spôsobe pre-vádzky terminálu koncesionárom rozhodla Európska komisia ešte v roku 2013 v súvis-losti s posudzovaním štátnej pomoci.

EK konala na podnet spoločnosti Metrans, ktorej sa nepáčilo, že jej vznikne konkuren-cia dotovaná z verejných peňazí. Terminál v Žiline -Tepličke bol totiž postavený s pomo-cou eurofondov. Stavbári zahlásili hotovo v le-te 2015, odvtedy sa terminál nepodarilo uviesť do prevádzky. ŽSR až doteraz pripravovali sú-ťaž na koncesionára. Výstavbu ďalších troch uvažovaných terminálov financovaných z eu-rópskych zdrojov EK zastavila.

V prípade žilinského terminálu určila, že základná výška koncesného poplatku musí počas prvých 15 rokov dosiahnuť najmenej 15 percent investičných nákladov. Po zohľadnení diskontnej úrokovej sadzby to vychádza zhru-ba na 352-tisíc eur ročne. Ak by táto suma ma-la platiť celých 30 rokov, ŽSR by získali len 10,5 mil. eur. Keď ŽSR predbežne skúmali, aký by mohol byť záujem o prevádzku termi-nálu, z 57 oslovených firiem reagovalo deväť. (eu)

Cez Brenner s dotáciouEurópska komisia schválila štátnu po-

moc talianskej vlády, ktorá má motivovať k presunu nákladnej dopravy z cesty na že-leznicu v talianskej provincii Bolzano. Cie-ľom je zvýšenie podielu železníc a intermo-dálnej nákladnej dopravy na brennerskom úseku, ktorý spája Nemecko, Rakúsko a Ta-liansko. V roku 2015 bolo na tejto trase pre-pravených 43,9 mil. ton nákladu, z toho 71 percent prešlo po cestách a len 29 percent po železnici. Objem nákladnej dopravy v oblasti neustále narastá od roku 2013, čo je v rozpore so snahou EK znižovať koncentráciu škodlivín v ovzduší. Talianska vláda vyčlenila na pod-poru projektu 9 mil. eur, ktoré sa majú použiť do roku 2019. Podporu môžu získať železnič-né a prepravné spoločnosti, ktoré zabezpeču-jú prepravu tovaru medzi Brennerom a Salur-nom. Sledovaný úsek zahŕňa 120 kilometrov železníc a 116 kilometrov diaľnic. (eu)

Ďalší úspech CRRCŠvajčiarsky Hupac uzavrel dvojročnú

zmluvu s čínskou CRRC na výrobu ploši-nových vozňov pre intermodálnu náklad-nú dopravu, ich registráciu vo Švajčiarsku a certifikáciu v EÚ. CRRC to označila za ďalší svoj úspech v prenikaní na európsky trh, keďže doteraz získala objednávky z Francúz-ska, z Poľska, z Nemecka a z Veľkej Británie. Hupac pôsobí na čínskom trhu železničnej do-pravy takmer desať rokov, v roku 2015 si za-ložil dcérsku spoločnosť v Šanghaji. (eu)

Turecko ešte v roku 1993 z po-litických dôvodov zatvorilo

železničný priechod s Arménskom, čím stratilo železničné spojenie s Gruzínskom. Teraz ho získalo vy-budovaním nového 110-kilomet-rového úseku s rozchodom 1435 milimetrov medzi gruzínskym Ah-kalkalaki a tureckým Karsom. Jeho súčasťou je aj 4,4 kilometra dlhý tu-nel pri hranici s Gruzínskom.

V Ahkalkalaki bolo vybudova-né zariadenie na zmenu rozchodu 1435/1520 milimetrov, odtiaľ totiž pokračuje železnica s rozchodom 1520 milimetrov. Tá bola vybudova-ná už predtým, v rámci projektu však bola zmodernizovaná. Projekt sa za-čal realizovať v roku 2007 a podľa prvých predpokladov mal byť do-končený v roku 2010. Iniciatívu na jeho realizáciu vyvinul hlavne Azer-bajdžan, ktorý úveroval aj práce na gruzínskom úseku.

Železnica BTK má spočiatku

Chceme 2000 vlakov z Číny ročneV Termináli kombinovanej dopravy Dobrá pri Čiernej nad Tisou prekladá TransCon-tainer od leta čínske kontajnerové vlaky tranzitujúce cez neďaleké Slovenské No-vé Mesto do Budapešti. Najnovšie k nim pribudli aj vlaky nasmerované cez celé Slovensko do bratislavského prístavu. Prvý takýto vlak dorazil do Bratislavy 13. no-vembra. Jeho takmer 11-tisíc kilometrov dlhá cesta z čínskeho Dalianu cez Mon-golsko, Rusko a Ukrajinu trvala 17 dní. Vozbu čínskych vlakov na slovenskom úze-mí zabezpečuje štátne Cargo, ktoré ešte v októbri uzavrelo prepravnú dohodu s čínskou fi rmou Port of Dalian New Silk Road Logistic. Dohoda je platná do konca roku 2017, ale spolupráca by mala pokračovať aj potom. – Od roku 2018 začnú vlaky z Dalianu premávať do prekladiskového terminálu v Bratislave raz týždenne, v druhej polovici roka pôjdu dvakrát za týždeň, – uviedla hovorkyňa ministerstva dopravy Karolína Ducká.

Prvý skúšobný vlak z Dalianu priviezol do Bratislavy okrem kontajnerov pre sloven-

ských zákazníkov aj kontajnery určené do iných krajín únie, napríklad do Maďarska a do Ne-mecka. V prístave spoločnosti Slovenská plavba a prístavy boli preložené na ďalšie vlaky alebo kamióny. Doteraz v tomto prístave obsluhovali desať pravidelných vlakov za týždeň. Niektoré pendlujú z českého terminálu Mělník, ďalšie zo slovinského prístavu Koper alebo z nemeckých prístavov Bremerhaven a Braunschweig. Výkony im dvihnú aj vlaky z Číny.

NOVÝ TERMINÁL PRI KOŠICKOM LETISKU

– Záujem prepravovať tovar cez Sloven-sko prejavili aj ďalšie čínske mestá a provin-cie. Čínska komunikačno -dopravná asociácia predpokladá, že v roku 2018 bude cez Slo-vensko prepravených približne 500 ucelených vlakov z Číny do Európy, – konštatuje Karo-lína Ducká. V roku 2020 by malo medzi Čínou a Európou prebehnúť až 5-tisíc vlakov za rok. Na základe doterajších iniciatív slovenská vláda predpokladá, že asi 2-tisíc vlakov by mohlo pre-chádzať práve cez Slovensko.

– Vláda schválila v máji 2017 koncepciu rozvoja slovensko -čínskych vzťahov, čo pred-stavuje základný plán toho, aby sa Slovensko mohlo stať bránou pre obchodovanie medzi Čínou a Európou, – hovorí splnomocnenkyňa vlády pre iniciatívu Hodvábnej cesty a štátna ta-jomníčka Ministerstva financií SR Dana Meager. Zároveň avizuje, že doprava z Ázie cez Sloven-sko by sa mohla skrátiť až na osem dní, keby sa na medzinárodnej úrovni zjednodušilo colné ko-nanie a zaviedlo používanie elektronických zám-

kov, ktoré obsahujú informácie o celej ceste ná-kladu vo vlaku. Práve o to sa Slovensko pokúša.

Pre zvládnutie nových objemov čínskych kon-tajnerov pripravuje vláda na východe Slovenska projekty zamerané na vybudovanie logistického a obchodného zázemia pre nákladné vlaky. To by malo okrem zvýšenej zamestnanosti priniesť aj rozvoj obchodu a s tým spojené príjmy pre Slo-vensko. Vláda plánuje napríklad oprášiť projekt na výstavbu súkromného terminálu GLIP pri ko-šickom letisku, ktorý už v minulosti raz odmietla. Tentoraz by sa však mal objaviť investor z Veľkej Británie.

– Doterajšie vlakové prepravy z Číny do Európy cez Slovensko dokazujú, že táto tra-sa je nielen rýchla, ale aj bezpečná. Už dáv-no nehovoríme len o samotnej preprave, ale o tzv. ekonomických koridoroch, v rámci kto-rých môžeme v najbližších rokoch očakávať významné pohyby v oblasti investícií. Projekt Hodvábnej cesty považujem za jeden z najdô-ležitejších pilierov ďalšieho rozvoja národné-ho hospodárstva Slovenska, – zdôrazňuje Dana Meager.

SAMIT V BUDAPEŠTI

Záujem o tranzit čínskych vlakov však nemá len Slovensko. Ukázalo sa to aj na poslednom sa-mite 16 krajín strednej a východnej Európy a Čí-ny, ktorý sa uskutočnil v novembri v Budapeš-ti. Jeho hlavnou témou bol čínsky projekt novej Hodvábnej cesty, v rámci ktorého čínsky premi-ér Li Kche -čchiang prisľúbil zúčastneným kraji-nám úvery za viac ako tri miliardy dolárov. Majú sa použiť na rozvojové a investičné projekty. Na návštevu do Číny sa chystá aj premiér Robert Fi-co. (dem)

Prvý nákladný vlak z čínskeho Dalianu dorazil do bratislavského prístavu. Štátne Cargo dostalo na jeho vozbu 90-percentnú zľavu z poplatku za dopravnú cestu. Snímka SITA/Diana ČERNÁKOVÁ

Nová železnica z BakuKoncom októbra bola slávnostne otvorená prevádzka na železničnej trati Baku – Tbilisi – Kars (849 km), ktorá vedie cez Azerbajdžan, Gruzínsko a Turecko a má byť súčasťou novej transkaspickej trasy z Číny do Európy. Z azerbajdžan-ského prístavu Baku -Aľat bol zároveň po „novej“ trati vypra-vený kontajnerový vlak do tureckého prístavu Mersin v Stre-dozemnom mori. Ten vyštartoval šesť dní predtým zo stanice Kostanaj v Kazachstane a do Baku „priplával“ na trajekte cez Kaspické more.

Zákazku získali čínske staveb-né firmy China Communica-

tions Construction Company (CC-CC) a China Railways International (CRI). Projekt bude financovaný z úveru 298 mil. dolárov, ktorý po-skytla Čínska exportno -importná banka. Úver s úrokom dva percentá má byť splatený za 20 rokov vrátane päťročného odkladu splátok. Má sa použiť na nákup materiálu, technoló-gií a služieb dodaných predovšetkým čínskymi firmami.

Modernizácia trate z Beleh-radu bude neskôr pokračovať až po hranicu s Maďarskom, pričom náklady na celý 184-kilometrový úsek sa odhadujú na 2 mld. dolá-rov. Koncom novembra bol v eu-

Na trati do Budapeštipracujú čínski stavbáriSrbsko rozbehlo koncom novembra modernizáciu železnič-nej trate Belehrad – Stara Pazova (34,5 km), ktorá je súčas-ťou koridoru spájajúceho grécky prístav Pireus s Budapešťou. V úseku medzi Hlavnou stanicou v Belehrade a Batajnicou sa rýchlosť zvýši na 120 km/h, na ďalšom úseku do Starej Pa-zovy na 200 km/h. Teraz sa tadiaľ jazdí maximálne 70 km/h. Náklady na stavbu predstavujú 350 mil. dolárov.

slúžiť na prepravu 6,5 tony nákla-du a 1 mil. cestujúcich ročne. Do roku 2034 sa majú tieto čísla zvýšiť na 17 mil. ton a 3 mil. cestujúcich. Jej ďalší význam spočíva v tom, že predstavuje alternatívnu trasu pre tranzit kontajnerov z Číny do Eu-rópy obchádzajúc pritom Transsi-bírsku magistrálu. Údajne by sa malo tadiaľ prepraviť až 500-tisíc TEU ročne. Tranzit kontajnerov po Transsibírskej magistrále dosiahne v roku 2017 okolo 200-tisíc TEU.

Tzv. transkaspická trasa z Číny cez Kazachstan do Európy viedla do-teraz cez Kaspické a Čierne more. Teraz už plavba po Čiernom mori nie je potrebná. Po dobudovaní železnice BTK môžu vlaky jazdiť až do ázij-skej časti Istanbulu. V roku 2018 má byť dokončený projekt Marmaray, ktorý umožní vlakom využívať aj podmorský tunel v Bosporskej úžine a prejsť do európskej časti Istanbulu a odtiaľ ďalej do Európy. (nko)

rópskom vestníku vyhlásený aj tender na modernizáciu nadväzu-júceho 152-kilometrového úseku Kelebia – Soroksár (štvrť v Buda-pešti) pre rýchlosť 200 km/h.

Dodávateľa prác bude vyberať čínsko -maďarská neziskovka v ro-kovacom konaní, v ktorom má mať až polovičnú váhu kvalita technic-kej ponuky. V súťažných podmien-kach sa cena neuvádza, predpokla-daná dĺžka výstavby je 86 mesiacov. Maďarsko týmto spôsobom vyhove-lo Európskej komisii, ktorá vyšet-rovala predošlú zmluvu uzatvorenú s čínskymi firmami CCCC a CRI bez súťaže. Jej hodnota mala byť podľa médií 1,5 mld. dolárov.

(ova)

Prezidenti Turecka a Azerbajdžanu (s manželkami) a gruzínsky premiér preha-dzujú výhybku, aby otvorili cestu prvému nákladnému vlaku z Baku do Karsu. Dole: Vlak predtým vytiahli z trajektu dva rušne. Snímky ADY

Čínski stavbári čakajú na stanici v Belehrade na slávnostný ceremoniál, ktorým oficiálne odštartuje modernizácia prvého úseku trate z Belehradu do Budapeš-ti. Snímky SITA/AP


V roku 2015 to ešte nebolo tak vidieť, lebo Jakunin opustil

RŽD len niekoľko dní predtým. Na 6. ročníku salónu, ktorý sa konal na prelome augusta a septembra 2017 v areáli výskumného a skúšobného centra VNIIŽT (dcérska spoločnosť RŽD), to už bolo zrejmé každému. Organizátori ani nezverejnili pres-né čísla o účastníkoch. RŽD pritom ponúkli všetkým návštevníkom bez-platnú prepravu v prímestských vla-koch z Moskvy do Ščerbinky.

Jakunin dokázal zmobilizo-vať nielen železničných fanúšikov a novinárov, ktorí sa popri ňom vďačne hmýrili ako poslušní dvo-rania. Vedel očariť aj manažérov takých firiem, ako je Siemens, Al-stom, Bombardier či Talgo. Samoz-rejme, nebolo to zadarmo. Jakunin však vedel, že keď chce posunúť RŽD technicky a technologicky

VÝSTAVYVÝSTAVY

EXPO 1520 V ŠČERBINKE EXPO 1520 V ŠČERBINKE

S kráľom odišla jeho éraŽelezničný salón techniky a technológií EXPO 1520 v Ščerbin-ke pri Moskve bol srdcovou záležitosťou bývalého prezidenta ruských železníc RŽD Vladimira Jakunina. Svoju históriu začal písať v roku 2007, dva roky potom, ako ruský železničný kráľ Vladimir zasadol na trón. RŽD sú zrejme jediné železnice na svete, ktoré sa podujali organizovať železničnú výstavu me-dzinárodného významu. Ale keď odišiel kráľ, podujatie strati-lo svoj niekdajší lesk a slávu.

dopredu, musí hľadať riešenia aj mimo svojej krajiny. A podľa toho konal.

Vyvoleným západným firmám s osvedčeným know -how tak pa-dali do lona nielen veľké zákazky, ale aj ponuky na strategické par-tnerstvá. Darmo sa niektoré do-máce firmy zlostili, aj medzi nimi mal Jakunin svojich vyvolencov. Presne podľa hesla rozdeľuj a pa-nuj. Dnes je tomu koniec, a nielen kvôli protiruským sankciám a ná-slednému kurzovému prepadu rubľa. Kráľ odišiel, jedna éra sa skončila.

Napriek všetkým kontrover-ziám, spolupráca so západom bola prínosom nielen pre RŽD, ale aj pre mnohé ruské podniky v železničnej brandži. Zo samotnej výstavy sme vybrali len skutočné novinky a nie-ktoré zaujímavosti. (tin)

Šiesty Železničný salón techniky a technológií EXPO 1520 v Ščerbinke otvoril prezi-dent RŽD Oleg Belozerov (uprostred).

Sním

ky n

a dv

ojst

rane

Pav

el D

VOŘÁ

K a

Mar

ek B

IČAN

Dieselový rušeň 3TE25KM2M je prvý trojsekciový diesel vyrobený v Rusku. Vďa-ka výkonu takmer 9 MW je aj najsilnejší. Nádrž mu umožňuje dojazd 2700 kilo-metrov. Prototyp vyrobili v Brjanskom mašinostrojiteľnom zavode (BMZ) zo sku-piny Transmašholding. Budú ho testovať na Bajkalsko -amurskej magistrále, pre ktorú bol navrhnutý. RŽD už majú vo svojej flotile trojsekciové dieselové rušne, boli však vyrobené v Luhansku na Ukrajine.

Dvojsekciový dieselový rušeň 2M62UM (2x2200 kW; 2x432 kN; 100 km/h) pre lotyšské železnice LDZ vznikol rekonštrukciou starších rušňov 2M62U vyrobe-ných v Luhansku. Podobné rušne M62 boli v ČSD označené ako T 679.1 (Sergej). Každá sekcia má šesť náprav. Rušeň je spoločným projektom CZ LOKO a lotyš-ských opravovní z Rigy a Daugavpilsu. LDZ mali do konca roku 2017 prevziať 14 takýchto rušňov.

Dvojsekciový elektrický rušeň Kňaz Vladimir 2EV120 (3 kV js + 25 kV ss; 9600/2x500 kW; 120 km/h; 2×foto) je upravenou verziou rušňa Traxx s funkci-ou Last Mile pre rozchod 1520 milimetrov. Prototyp vyrobila v roku 2015 Pervaja lokomotivnaja kompanija v Engelse, ktorá je spoločným podnikom Bombardieru a ruských investorov. Prototyp najsilnejšieho rušňa vo svojej kategórii získal v októbri 2017 všetky certifikáty potrebné pre sériovú výrobu do krajín SNŠ.

Prichádza nová LastočkaRŽD v súčasnosti využívajú 137 päťvozňových elektrických jednotiek Desiro RUS pre rýchlosť 160 km/h známych pod menom Lastočka. Do prevádzky začali prichádzať od roku 2013. Prvých 54 dvojsystémových jednotiek typu ES1 vyro-bil Siemens v Krefelde. V roku 2014 sa výroba presunula do spoločného podniku Uraľskije Lokomotivy pri Jekaterinburgu, ktorý Siemens vytvoril s ruskou Sinarou.

Táto druhá séria vlakov ES2G sa doteraz vyrábala v dvoch

verziách pre mestskú a prímestskú dopravu. Časť z nich je jednosys-témová. V Ščerbinke mala premi-éru tretia verzia ES2GP Premium (7×foto) pre regionálnu dopravu do 200 kilometrov. Dvojsystémo-

vá klimatizovaná jednotka ponú-ka 336 miest na sedenie v troch triedach. K jej výbave patria slu-žobný oddiel, oddiel pre prípravu a podávanie občerstvenia, stoja-ny na batožinu, elektrické zásuv-ky a wifi. V pláne je ešte Lastočka Intercity.


Demichovská vagónka zo skupiny Transmašholding vyrába jednosystémové elektrické jednotky EP2D (3 kV js; 120 km/h) pre prímestskú dopravu od roku 2015. Väčšinou však s 11

vozňami. V Ščerbinke ukázala jej prvú dvojvozňovú verziu so sedadlami usporiadanými spôsobom 3 + 2 alebo 3 + 3. Va-góny sú široké 3480 milimetrov a za prímestskú dopravu sa

v Rusku považujú také vzdialenosti, ktorým sa u nás hovorí regionálne. Jednotky sú schopné prevádzky pri vonkajších teplotách od mínus 50 do plus 50 stupňov Celzia.

VÝSTAVYVÝSTAVY

EXPO 1520 V ŠČERBINKE EXPO 1520 V ŠČERBINKE

Tverská vagónka zo skupiny Transmašholding predviedla pred dvoma rokmi v Ščerbinke prototyp mestskej elektric-kej jednotky EG2Tv Ivolga (3 kV js; 160 km/h). V súťaži

na dodávku vlakov pre nový moskovský centrálny okruh ňou chcela poraziť desirá vyrábané na Urale. Nepodarilo sa a dodnes v Tveri vyrobili iba dve ivolgy. Od apríla 2017

predsa len jazdia na moskovskom okruhu. Ich upravenou verziou pre prímestskú dopravu je jednotka EP2Tv (5× fo-to). Zatiaľ len vo forme plnorozmernej makety. Kontajnerový vozeň pre rýchlosť 160 km/h možno radiť aj do rýchlikov.

Pomoc pre lososie vlakyTzv. energovagón bol vyrobený na špeciálnu objednávku spoločnosti MK Reftrans z Vladivostoku, ktorá sa venuje pre-prave morských plodov a rýb. Nakladajú ich do chladiacich kontajnerov a potom na plošinové vozne. Preprava takéhoto špeciálneho nákladu z Ďalekého východu do Moskvy trvá aj jedenásť dní.

Vlak preto sprevádza špeciálny energovagón s dieselovým ag-

regátom (5× foto), z ktorého sa zá-sobujú kontajnery energiou potreb-nou na udržanie nízkej teploty. Vo vagóne nechýba ani posádka dob-re vybavená na dlhý pobyt na ko-ľajach. Vykurovací systém ide na naftu aj pevné palivo, v (modrých)

nádržiach je dostatočná zásoba vo-dy na viaceré účely. Štyri nové kon-tajnerové súpravy s energocentrá-lami vyrazili na cestu v septembri, keď sa na Ďalekom východe začína sezóna výlovu lososov. Do Moskvy bolo vypravených 118 lososích vla-kov, dvakrát viac ako v roku 2016. (aj)

Sním

ky n

a dv

ojst

rane

Pav

el D

VOŘÁ

K

Štvornápravový plošinový vozeň z vagónky RM Rail pre armádu.



Jednosmerná päťčlánková nízkopodlažná električka Moderus Gamma LF 01 AC (1435 mm; 600 V js; 70 km/h; klimatizácia; 63 pevných a tri sklápacie sedad-lá; Modertrans Poznaň; 5×foto) je vybavená supekondezátormi na uskladnenie energie získanej pri brzdení. Cestujúci majú k dispozícii interaktívne informač-né panely s USB nabíjačkou, v kabíne vodiča je umiestnená chladnička. Proto-typ dokončili koncom minulého roka. Na výstave TRAKO si ho prvýkrát mohla bližšie obzrieť širšia verejnosť.

VÝSTAVYVÝSTAVY

TRAKO V GDANSKU

Preraziť chcú noví hráčiNa 12. ročníku medzinárodného železničného veľtrhu TRA-KO, ktorý sa uskutočnil koncom septembra v Gdansku, do-minovali osvedčené modely vozidiel a niekoľko celkom vyda-rených modernizácií. Dve výstavné novinky ponúkli len menej známi hráči na trhu – Modertrans z Poznane a Rail Polska z Varšavy. Pozornosti domácich návštevníkov sa však teši-la aj druhá generácia elektrických jednotiek Elf a Impuls. Pr-vú priviezli na koľajisko Pojazdy Szynowe Pesa z Bydhošťa (pozri stranu 28) a druhú ich tradičný rival Newag z Noweho Saczu (pozri stranu 32).

Modertrans je dcérskou opra-vovňou dopravného podni-

ku MPK v Poznani a doteraz mal na svojom konte len modernizované električky Moderus Alfa a Beta. Na výstave TRAKO pred dvoma rok-mi zaujal replikou prívesného vozňa Carl Weyer číslo 305, ktorý bol vy-robený v roku 1905 v Düsseldorfe pre poznanskú mestskú dopravu. Jej história siaha až do roku 1880, keď v Poznani začala premávať konská električka.

Tohto roku priviezol Moder-trans do Gdanska prototyp plne nízkopodlažnej električky Mode-rus Gamma (foto). S jej vývojom začal ešte v roku 2007, ale projekt nabral obrátky až po roku 2013,

Na železničnom veľtrhu TRAKO v Gdansku sa zúčastnilo 700 vystavovateľov z 25 krajín a 16 500 obchodných návštevníkov zo 48 krajín.

keď získal finančnú podporu z Ná-rodného centra pre výskum a vý-voj. Novú električku testovali v lete v Poznani, z výstavy odišla do ulíc Gdanska. Postupne by mala nav-štíviť ďalšie poľské mestá.

Prvých 50 jednosmerných a oboj-smerných električiek tohto typu si objednal MPK Poznaň vo februári 2017. Ich dodávka je plánovaná od augusta 2018. V súťaži sa síce obja-vili aj ďalší záujemcovia, dopravný podnik si však vybral svoju dcéru. V Poznani pritom už jazdí 45 nových električiek Solaris Tramino.

Dopravca Rail Polska sa ve-nuje nákladnej doprave, lízingu a opravám koľajových vozidiel. Pred troma rokmi sa podujal na prestavbu šesťnápravového diese-lového rušňa ST44 Gagarin. Tieto rušne s výrobným označením M62

Sním

ky n

a dv

ojst

rane

Pav

el D

VOŘÁ

K a

Ambe

r Exp

o

EXPO 1520 V ŠČERBINKE

Výstavu v Ščerbinke nevynechal ani Moskovskij met-ropoliten, ktorý sa prišiel pochváliť novými súprava-mi metra s označením Moskva (2× foto vyššie). Ide o najnovší model vozidiel OKA, ktoré vyrába Metrova-

gonmaš. Jednotka sa skladá z ôsmich vozňov a mô-že jazdiť rýchlosťou do 90 km/h. Dopravný podnik už pred dvoma rokmi ukázal na výstave najstaršie vozne z metra, ktoré je v prevádzke od roku 1935. Urobil to

aj teraz, akurát priviezol vozne typu G a D. Tie staršie, typ G (3× foto), sa vyrábali v rokoch 1940 – 1955 v My-tiščinskej vagónke (dnes Metrovagonmaš).

Počas futbalových majstrovstiev sveta, ktoré sa usku-točnia v lete 2018 v Rusku, bude voziť návštevníkov Petrohradu aj 23 nových električiek V85600M Čižik od

firmy Stadler (5× foto). Všetky vyrobia v Minsku. Troj-článkové električky sú obojsmerné, nízkopodlažné a kli-matizované. Odvezú 370 cestujúcich, pričom 66 z nich

môže sedieť. V celom vozidle sú rozmiestnené elektric-ké zásuvky s USB portom, automaty na cestovné lístky a nechýba ani wifi. Maximálna rýchlosť je 75 km/h.



VÝSTAVYVÝSTAVY

TRAKO V GDANSKU TRAKO V GDANSKU

Poľská Bobina EP05-23 (3 kV js; 2032 kW; 160 km/h; výroba 1961 Škoda Plzeň, prestavba 1973 ZNTK Gdansk, renovácia 2017 ZUT Remtrak; 2×foto) opäť jazdí vlastnou silou. Sprevádzkovanie najstaršieho rušňa vo svojej flotile oslávili PKP Intercity vydaním jubilejnej medaily. Do pravidelnej služby sa zrejme nevráti, určite však bude voziť mimoriadne retro vlaky. V rokoch 2016-2020 plánujú PKP Intercity vydať 2,5 mld. zlotých (asi 600 mil. eur) na modernizáciu svojej flotily. Majú kúpiť 30 nových elektrických a 10 dieselových rušňov, ďalších 20 elektrických rušňov chcú zmodernizovať na rýchlosť 160 km/h. Pribudne im aj 55 nových a 455 zmo-dernizovaných vozňov.

Poľské elektrické rušne EP08 (3 kV js; 2080 kW; 160 km/h; Pafawag) ako prvé prekročili rýchlosť 125 km/h. Jazdili do 140 km/h, lebo pri vyššej rých-losti veľmi stúpla ich spotreba a opotrebovanie. V ro-koch 1972 – 1976 z nich vyrobili iba 15 kusov, hoci v pláne bola až 100-kusová séria. Znemožnil to ne-dostatok devíz na nákup ložísk zo zahraničia. Z vý-roby vyšli vo svetlooranžovom nátere, pre ktorý ich prezývali Sviňa. V roku 2007 ich začali prezliekať do novej modrej korporátnej farby PKP Intercity. Dodnes je v prevádzke osem kusov, využívajú sa pri vozbe EIC, IC a TLK vlakov. Rušeň EP-001 získal sýtu oran-žovú farbu tohto roku pri revíznej oprave v ZNTK Oles-nica.

sa vyrábali od roku 1965 v Luhan-sku takmer tri desaťročia. V ČSD boli známe pod označením T679.1 a T679.5 a pod prezývkou Sergej. Výsledkom poľského projektu je elektrický rušeň 207E (foto), kto-rý vznikol v spolupráci s poľskou konštrukčnou kanceláriou VIS Sy-tems v Gliwiciach.

Aj keď modernizovaný rušeň eš-te len čakajú skúšky, Rail Polska už rozbieha prestavbu ďalších elektric-kých „gagarinov“ pre vlastnú potre-bu i pre iných záujemcov. Prvý rušeň má byť na predaj už v lete 2018 a je-ho cena má byť polovičná v porovna-ní s konkurenciou. Rušne môžu byť vybavené funkciu Last Mile, namies-to doplnkového spaľovacieho motora však budú využívať batériu.

Najväčšiu expozíciu na koľajis-ku nachystali PKP Intercity. Pred-viedli štyri zmodernizované vozne a dva zrekonštruované rýchlikové rušne v historickej oranžovej farbe. Starší z nich, s označením EP05-23 (foto), je jediný prevádzkyschopný kus z poľskej série 30 elektrických rušňov 44E, ktoré vyrobili v roku 1961 v plzenskej Škodovke. Tieto poľské bobiny, ktoré doma volajú

päťky alebo češky, pôvodne jazdi-li pod označením EU05 (3 kV js; 2032 kW; 194 kN; 125 km/h).

Označenie zmenili v rokoch 1973 – 1977, keď 27 rušňov zmodernizo-vali na rýchlosť 160 km/h v železnič-ných opravovniach ZNTK Gdansk (dnes ZNTKiM Gdansk). Vtedy ich tiež premaľovali zo zeleno -hráškovej farby na oranžovú. Spočiatku jazdi-li len rýchlosťou do 140 km/h. Pl-nú rýchlosť začali využívať až za-čiatkom 80. rokov, keď začali voziť rýchliky na najrýchlejšej poľskej tra-ti CMK Grodzisk Mazowiecki – Za-wiercie.

Väčšinu rušňov EP05 vyradili PKP z prevádzky už v 90. rokoch. Bobina EP05-23 však skončila aktív-nu službu až v roku 2008. Po rozde-lení PKP v roku 2001 prešla do PKP Cargo, kde ju o štyri roky neskôr pre-maľovali do vtedajších firemných fa-rieb nákladného dopravcu – červerno--béžovo -modrej. Pred vyradením z prevádzky ju presunuli do flotily PKP Intercity, ktoré ju vlani posla-li na renováciu do svojej dcérskej spoločnosti ZUT Remtrak. Posledné opravy absolvovala po skončení vý-stavy v ZNTKiM Gdansk.

(tin)

Preraziť chcú noví hráči

Modernizovaný šesťnápravový elektrický rušeň 207E (1435 mm; 3 kV js; 2400 kW; 300 kN; 100 km/h; Rail Polska; 2×foto) vznikol prestavbou dieselelek-trického rušňa ST44 (1470 kW; 100 km/h; Luganskteplovoz). V Poľsku tieto ruš-ne prezývali Gagarin, na Slovensku im prischlo meno Sergej (T679.1 a T679.5). Keďže ide o rekonštrukciu, rušeň nemusí spĺňať všetky normy TSI. Vo zväčšenej kabíne rušňovodiča nechýba klimatizácia, rýchlovarná kanvica a chladnička.

PKP Intercity prepravili vlani 38,5 mil. cestujúcich, o 24 percent viac ako v roku 2015. Každý z nich precestoval v priemere 245,7 kilometra. Na internete bolo kúpe-ných 37 percent lístkov, v automatoch deväť percent.

Sním

ky n

a dv

ojst

rane

Pav

el D

VOŘÁ

K a

Ambe

r Exp

o

PKP Intercity ukázali štyri zmodernizované klimatizo-vané vozne pre rýchlosť 160 km/h. Všetky okrem re-štauračného majú polohovateľné sedadlá a elektrické zásuvky. O veľkopriestorový vozeň B7nopuvz (foto 1-3) sa postarali v Newagu. Jeho komfort zvyšujú opierky na nohy a bicyklové stojany opatrené zámkou s čísel-ným kódom. Podobný vozeň B8nopuvz (foto 4-6) prešiel revíznou opravou, jeho interiér je skromnejší. Z vagón-ky FPS H. Cegielski vyšiel oddielový vozeň B11mnouz (foto 7-8). Zásuvky za sedadlami sú osvetlené, na opierkach rúk pribudli držiaky na poháre a na chod-bičke sklápacie sedadlá. Reštauračný vozeň WRm-nouz (foto 9-11) so sklápacími sedadlami je dielom Pojazdow Szynowych Pesa.

1 2 3

4 5 6

7 8

12 13

9 10 11



VÝSTAVYVÝSTAVY

Premiéru mala elektrická jed-notka Elf 2 (foto), ktorá pred-

stavuje vylepšenú generáciu elfov konštruovanú podľa najnovších európskych štandardov TSI. Vo farbách novej lízingovej spoloč-nosti Rail Capital Partners sa pred-stavil aj dobre známy elektrický rušeň Gama Marathon s doplnko-vým spaľovacím motorom (foto). Na výstavisku nechýbala ani die-selová jednotka Link, namiesto vý-robcu sa však s ňou prišli pochváliť Przewozy Regionalne (pozri strany 30-31).

PREDALI 114 ELFOV

Prvý elf predstavila Pesa na In-noTranse 2010 v Berlíne. Spolu

s ďalším siedmimi jednotkami si ho objednalo Sliezske vojvodstvo pre Przewozy Regionalne. Keď-že vojvodstvo si medzitým založi-lo vlastnú dopravnú firmu, všetky jednotky skončili napokon vo floti-le Kolejí Slaskych. Do konca roku 2015 sa Pese podarilo predať 77 el-fov výlučne pre domáci trh.

Sliezske vojvodstvo a Koleje Slaskie vystavili Pese koncom mi-nulého roka aj prvú objednávku na elfy druhej generácie. Najprv na 13 dvoj-, troj– a štvorvozňo-vých jednotiek a tohto roku vy-užili opciu na ďalších šesť kusov. Ich cena je 234 mil. zlotých bez DPH (asi 56 mil. eur) a Pesa na nich poskytla 10-ročnú záruku. Dvanásť jednotiek obstaraných

Poľský tiger, ktorý spadol do vlastnej pascePočetne skromnejšiu prezentáciu domácich výrobcov na koľajisku TRAKO 2017 v Gdansku poznačil nielen nižší objem zákaziek v železničnom strojárstve, ale aj pomal-ší rozbeh v čerpaní eurofondov z nového programového obdobia. V prípade hlavného poľského tigra – Pojazdov Szynowych Pesa z Bydhošťa – to však boli aj iné problémy. Najväčší dravec v sektore totiž podľa poľských médií prá-ve prežíva najhoršiu krízu za posledných 20 rokov. A tak kým na predchádzajúcom ročníku TRAKO pred dvoma rokmi vystavoval šesť vozidiel, teraz to boli len dve.

Trojvozňová klimatizovaná elektrická jed-notka 21WEa-002 (3 kV js; 160 km/h; výš-ka podlahy 760 mm; 154 sedadiel; ETCS; GSM -R; 4×foto) pre Koleje Slaskie je z no-vej generácie Elf 2, ktorá reaguje na zme-nu technických noriem a požiadaviek na dodržiavanie TSI. Novinkou sú bočné dvere na kabíne rušňovodiča, ktoré mu umožňu-jú nástup zvonku. Pribudol tiež uzatvore-ný oddiel pre vlakvedúceho s mikrofónom pre dopravné hlásenia a s monitorom pre on -line sledovanie kamerového záznamu. Sklá na oknách sú tónované, ale nebrá-nia dobrému osvetleniu a výhľadu zvnútra. Nechýbajú elektrické zásuvky, miesta pre bicykle a na toalete špeciálne kontajnery na plienky.

vojvodstvom získalo 70-percentné spolufinancovanie z Regionálneho operačného programu.

Po prevzatí všetkých 19 elfov budú mať Koleje Slaskie takmer kompletne vynovenú flotilu. Ďalšie jednotky Elf 2 si objednali Przewo-zy Regionalne, Podkarpatské a Veľ-kopoľské vojvodstvo. Dovedna ide o 37 vozidiel s termínom dodávky od júla 2017 do leta 2019. Zatiaľ sa Pe-se podarilo odovzdať len štyri a tak jej hrozia pokuty za omeškanie.

RODINA RUŠŇOV GAMA

Rodina štvornápravových ruš-ňov Gama vznikla aj vďaka finan-

čnej podpore Národného centra pre výskum a vývoj. Doteraz komerč-ne najúspešnejší je dieselový rušeň 111Db (2400 kW; 275 kN; 160 km/h). Desať rušňov tohto typu putovalo ešte v roku 2015 do flotily PKP Inter-city. V prevádzke sú aj štyri elektric-ké rušne 111 Eb (3 kV js; 5600 kW; 160 km/h).

Najmenší komerčný úspech mal elektrický rušeň 111Ed Ga-ma Marathon s doplnkovým spa-ľovacím motorom, ktorý vznikol ako prvý ešte v roku 2012. Za štyri roky sa Pese podarilo pre-dať iba jedno vozidlo. Súkrom-ní dopravcovia si totiž oveľa viac obľúbili rušne Dragon a Griffin z konkurenčného Newagu. Aj na to našla Pesa riešenie. S pomocou štátneho Poľského fondu rozvoja vytvorila rušňový pool Rail Ca-pital Partners, do ktorého obaja partneri vložili dovedna 106 mil. zlotých (asi 26 mil. eur) v pomere 51:49.

Tieto peniaze sa majú v rokoch 2017 – 2018 použiť na obstaranie ôsmich rušňov Gama Marathon, kto-ré bude RCP prenajímať dopravcom. Tohto roku už boli vyrobené štyri,

rušeň s výrobným číslom 5 sa obja-vil na výstave TRAKO.

ĎALŠIE AMBÍCIE VÝROBCU

Tým sa však ambície Pesy ne-končia. S podporou Národného centra pre výskum a vývoj sa púš-ťa do vývoja ľahkého bimodálne-ho rušňa Gama Duo, ktorý bude v elektrickej trakcii dosahovať vý-kon 2800 kW a rýchlosť 160 km/h. V dieselovej trakcii to bude 1800 kW a najmenej 120 km/h. S hmotnosťou 88 ton má byť uni-kátom v celej Európe. Bimodál-ne rušne Vosslohu (dnes skupina

Stadler) sú totiž ťažšie o polovicu.Na projekte bude Pesa spolupra-

covať s PKP Intercity. Zmluvu o tom podpísala na tohtoročnej výstave TRAKO. Poľské médiá očakávajú, že spolupráca vyústi do tendra štát-neho dopravcu na desať bimodál-nych rušňov. V októbri sa Pesa pri-hlásila aj do tendra PKP Intercity na dodávku 20 jednosystémových elek-trických rušňov (3 kV js) pre rých-losť najmenej 160 km/h. V hre je tiež ich údržba a opcia na ďalších desať kusov.

Súťažné podmienky sa menili už dva dni po ich vyhlásení. Podľa médií totiž favorizovali Siemens, napríklad bodmi za rýchlosť ruš-ňov 200 km/h. Domáci hráči tiež nemali šancu splniť podmienku, že za posledné tri roky vyrobili najmenej desať elektrických ruš-ňov a udržiavali dvadsať. Zrejme to nebola náhoda, lebo PKP Inter-city 1,5 roka predtým viedli tech-nický dialóg s potenciálnymi uchá-dzačmi o nastavení súťažných podmienok.

Pod tlakom kritiky však štátny dopravca od svojich predstáv ustúpil a dvakrát posunul aj termín pre po-dávanie ponúk. Žiadne body navyše nebudú a záujemcom stačí preuká-zať, že za posledné tri roky vyrobili desať vozidiel s elektrickým poho-nom. Teda okrem rušňov aj elektric-ké jednotky. Do tendra sa napokon prihlásili traja uchádzači: Newag, Pesa v konzorciu so svojou dcérou ZNTK Minsk Mazowiecki a čínske konzorcium CRRC Sifang a CRRC Datong.

Predpokladaná cena 20 rušňov je 288 mil. zlotých bez DPH (asi 69 mil. eur). Cena plánovanej a ne-plánovanej údržby sa v predložených ponukách pohybuje od 0,44 do 1,15 zlotých bez DPH za kilometer (od 11 do 28 centov za km).

VYSOKÉ STRATY A POKUTY

Vysoké ambície Pesy sú v ostrom protiklade s jej finan-čnou kondíciou. Tá sa začala vý-razne zhoršovať v roku 2015, keď firma dosiahla rekordné tržby 3,1 mld. zlotých (asi 740 mil. eur), ale do účtovnej uzávierky si zapí-sala aj rekordnú stratu 130 mil. zlotých (asi 32 mil. eur). Do tejto situácie ju dostali pokuty za omeš-kané dodávky a straty zo zastave-ných dodávok. Vlani jej klesli trž-by na 1,1 mld. zlotých a tohto roku už Pesa otvorene hľadá strategic-kého investora.

Protiruské sankcie po obsadení Krymu a následný kurzový prepad rubľa zastavili napríklad dodávku 120 električiek Fokstrot do Moskvy. Ruská metropola odobrala len polo-vicu vozidiel, hoci dokončených bolo aj ďalších 22. Vlani sa Pese podarilo predať desať električiek do Kyjeva a v lete tohto roku získala v Kyjeve zmluvu na ďalších 40 fokstrotov. Ich cenou v elektronickej aukcii prebila aj domáci ElektroTrans z Ľvova.

Ďalšie straty a pokuty zazname-nal poľský tiger pri dodávkach diese-lových jednotiek Link do Nemecka. Totálnym fiaskom sa skončila do-dávka 12 linkov pre Regentalbahn, ktoré mali byť v prevádzke od de-cembra 2014 v Bavorsku. Pesa ich síce vyrobila, ale nestihla včas ho-mologizáciu. Regentalbahn, ktorý patrí do skupiny Netinera ovládanej talianskymi železnicami FS, jej pre-to začiatkom roka 2015 vypovedal zmluvu a zakúpil si jednotky Cora-dia Lint od Alstomu.

POMSTA ZA PENDOLINO

V zákulisí sa hovorilo, že iš-lo o taliansku „pomstu“ za problé-my talianskeho závodu Alstom pri dodávke a schvaľovaní 20 pendo-lín pre PKP Intercity. Jednotky mali byť v Poľsku schválené pre rýchlosť 250 km/h a európsky vlakový zabez-pečovač ETCS L2. Nové pendolino ED250 síce vytvorilo domáci rých-lostný rekord 293 km/h na najrých-lejšej poľskej trati CMK. Tá však bo-la v tom čase zabezpečená iba ETCS L1. Poľský manažér infraštruktúry PKP PLK totiž nestíhal plánované termíny modernizácie.

Testy sa nemohli vykonať ani v zahraničí, lebo špecifikom poľ-skej CMK je napájanie jednosmer-nou trakčnou sústavou s napätím 3 kV. Európske rýchlotrate však vy-užívajú striedavú trakciu. Po ostrých rokovaniach, keď Alstom hrozil, že má na vlaky iného kupca, PKP Inter-city prevzali pendoliná podmieneč-

ne. Nechceli prísť o dotáciu 93 mil. eur z eurofondov. Faktom však ostá-va, že výroba pendolín meškala a do prevádzky prichádzali postupne od decembra 2014 do jari 2015.

Celý prípad mal dohru pred rozhodcovským súdom pri poľ-skej hospodárskej komore. Ten v decembri 2016 rozhodol, že Al-stom musí PKP Intercity zapla-tiť rekordnú pokutu 50 mil. eur. Za všetkých 20 pendolín pritom zinkasoval 430 mil. eur (zrejme s DPH). Hodnota celej zákazky vrátane 17-ročnej údržby by mala dosiahnuť 665 mil. eur. Firma už pokutu zaplatila.

LINKY PRE DEUTSCHE BAHN

Práve objednávka Regentalbahnu z roku 2011 odštartovala doteraz naj-väčší úspech Pesy v zahraničí – rám-covú zmluvu v hodnote 1,2 mld. eur na 470 jedno-, dvoj– a trojvozňových linkov pre DB Regio s možnosťou dodávky do roku 2021. Uzatvorili ju na výstave Innotrans v Berlíne v ro-ku 2012 s tým, že jednotky zrýchlia z dovtedajších 120 na 140 km/h. Na úvod mal byť vyrobený jednovozňo-vý prototyp, ktorý bol vystavený už na InnoTranse 2014.

DB Regio si v rokoch 2013 – 2014 objednalo 71 dvoj– a trojvozňových jednotiek. Prvé mali byť v prevádzke od konca roku 2015, ale doteraz sa tak nestalo. Tohto leta len absolvo-vali skúšobné jazdy v Rakúsku. Pod-ľa Pesy je na vine zmena štandardov TSI. Nemecké médiá však hovoria aj o problémoch s hmotnosťou a prie-chodnosťou vlakov na nemeckých tratiach.

Najnovšie Pesa tvrdí, že prvé linky vo farbách DB Regio odve-zú cestujúcich v lete 2018. Najprv však musí zvládnuť homologizá-ciu trojvozňových jednotiek. Naj-dôležitejšiu pečiatku pre dvojvoz-ňové linky získala ešte vlani v lete Štvornápravový elektrický rušeň 111Ed-005 Gama Marathon s doplnkovým spaľovacím motorom Volvo (3 kV js; 5600/405 kW; 300

kN; 160 km/h; Stage IIIB; 2×foto) je už štvrtým vo farbách Rail Capital Partners. V prototype bol osadený motor Caterpillar. Sním

ky n

a dv

ojst

rane

Pav

el D

VOŘÁ

K a

Ambe

rExp

o




VÝSTAVYVÝSTAVY

PR z najväčšej šlamastiky vy-tiahol štát. Do firmy eš-

te v septembri 2015 vstúpila štátna Agentúra pre rozvoj priemyslu, kto-rá za 770 mil. zlotých prevzala 50 percent akcií plus jednu akciu. Vyše 600 mil. zlotých išlo okamžite na úh-radu starých dlhov, najmä poplatkov za dopravnú cestu. V rámci reštruktu-ralizácie boli zrušené najstratovejšie linky a všetky komerčné spoje kate-górie InterRegio.

Vyše 500 zamestnancov využi-lo motivačný program dobrovoľného odchodu. Dopravca postupne obno-vil zmluvy s 12 vojvodstvami a ces-tujúcim ponúkol viacero atraktívnych zliav. Začal pracovať aj na „očiste“ svojho mena. Jej súčasťou bol rebran-ding obchodnej značky na PolRegio, zmena loga a korporátnych farieb. Aktuálne PR vypravia v priemere 1600 vlakov denne a odvezú takmer 220-tisíc cestujúcich.

Podľa počtu prepravených ces-

Z najhoršieho sú vonkuPrzewozy Regionalne (PR) sú z najhoršieho vonku. Od roku 2008, keď prešli do rúk 16 poľských vojvodstiev, čelili vytrva-lému poklesu cestujúcich a stratovému hospodáreniu. V ro-ku 2016 sa však karta obrátila. Vo vlakoch odviezli 79,5 mil. cestujúcich, o tri milióny viac ako rok predtým, a vytvorili čistý zisk 51,2 mil. zlotých (asi 13 mil. eur). Rok predtým mali stratu 88,4 mil. zlotých. Tržby z prepravy vrátane dotácií z vojvod-stiev a z ministerstva infraštruktúry dosiahli 1,318 mld. zlo-tých (312 mil. eur). Výška dotácií je známa len za rok 2014 – 795,7 mil. zlotých (189 mil. eur).

Na päť rokov si Przewozy Regionalne prenajali 14 trojvozňových elektrických jed-notiek EN57 FPS Feniks (3 kV js; 120 km/h; výroba Pafawag), ktoré zmodernizoval FPS H. Cegielski z Poznane. Finančné krytie poskytla štátna investičná spoločnosť Polski Tabor Szynowy. Zmluva bola podpísaná v novembri.

pri dodávke siedmich vozidiel pre ďalšieho nemeckého zákaz-níka Niederbarnimer Eisenbahn (NEB). Ukončenie schvaľovacej procedúry pre DB Regio je však podmienené aj ďalšími skúška-mi.

Nemecký dráhový úrad EBA sa považuje za najprísnejší v Eu-rópe. Svoje trampoty si s ním uži-li aj mnohí nemeckí výrobcovia a dopravcovia. K najznámejším prípadom patrí zdĺhavé schvaľo-vanie jednotiek Talent 2 alebo prí-kaz na kontrolu dvojkolí všetkých vlakov Deutsche Bahn v berlínskej S -Bahn, po ktorom takmer rok ko-labovala mestská železničná do-prava.

RUŽE NEŽNE ANI DOMA

Pesa nemá na ružiach ustlané ani doma. Veľké sklamanie jej pripravili PKP Intercity, keď do konca mája 2017 nevyužili opciu na dodávku desiatich jednotiek ED161 Dart. Prvých 20 vozidiel im Pesa odovzdala ešte na pre-lome rokov 2015/2016. Jednotky boli síce schválené pre rýchlosť 160 km/h, ale pri skúšobnej jaz-de na CMK pokorili 204 km/h. Aj preto ich domáce médiá na-zvali poľským pendolinom a po-litici špekulovali, či mal štátny dopravca kupovať pendoliná od Alstomu.

Prax ukázala, že nie je „pendo-lino“ ako pendolino. Na základe sťažností cestujúcich a následnej interpelácie poslancov v parlamen-te vyšlo najavo, že rozdiel medzi nimi je minimálne v spoľahlivos-ti. Podľa zmluvy má byť prevádz-kyschopných najmenej 18 dartov z dvadsiatich. Priemer za prvý štvrťrok 2017 však dosiahol iba 14. Dopravca to síce riešil nasadzova-ním náhradných súprav, ale často nedokázal zabrániť meškaniu spo-jov z východiskovej stanice.

Z 20 pendolín od Alstomu bo-lo v rovnakom období prevádzky-schopných 17 a z 20 nových flir-tov od Stadleru 18. Nie je to však posledná zlá správa pre darty. Keď Pesa meškala s ich výrobou, PKP Intercity kvôli eurofondovému príspevku 574 mil. zlotých prevza-li na konci roku 2015 tretinu vo-zidiel podmienečne. Teraz sa tým zaoberá rozhodcovský súd a Pese reálne hrozí pokuta 100 mil. zlo-

tých (asi 24 mil. eur). Cena za 20 osemvozňových dartov pritom do-siahla 820 mil. zlotých bez DPH, ich 15-ročná údržba ďalších 254 miliónov.

KAUZA KRAKOWIAK

Ďalšiu nepríjemnú skúsenosť schytala Pesa v Krakove, kde od nej v roku 2015 prevzali 36 elek-tričiek Krakowiak. Za ich meš-kanie najprv Pese vyrúbili po-kutu 26 mil. zlotých a neskôr ju vylúčili z ďalšej súťaže na 50 električiek s batériou. Vraj ako nespoľahlivého dodávateľa. Pesa si však cez úrady vymohla návrat do súťaže a v auguste 2017 ju vy-hrala. Podpis zmluvy sa ustavič-ne odkladal, lebo nebola schopná zložiť bankovú záruku 30 mil. zlotých.

Pesa nemala peniaze a viaceré banky jej odmietli poskytnúť úver potrebný na udržanie výroby. Do-hodla sa s nimi až v októbri, keď získala syndikovaný úver 200 mil. zlotých. Ale ani potom bankovú garanciu nezložila a nedostavila sa ani na podpis zmluvy. Doprav-ný podnik v Krakove preto zmluvu posunul združeniu Stadler a Sola-ris. Pesa ho však obvinila, že od za-čiatku robil všetko pre to, aby ne-mohla získať zákazku.

V júni sa v Pese stala ešte jedna vec . Na funkciu predse-du predstavenstva a prezidenta spoločnosti rezignoval Tomasz Zaboklicki (59). Bývalý podnik ZNTK Bydhošť viedol 20 rokov a po jeho manažérskej privatizá-cii v roku 2001 sa stal jeho väč-šinovým majiteľom. Neskôr ho postupne premenil na dravého tigra ťažiaceho najmä zo štát-nych zákaziek. V poslednom ča-se sa však Zaboklicki sťažoval na nedostatočnú politickú podporu podnikateľov v sektore železnič-ného strojárstva.

Mala sa prejavovať aj v tom, že kľúčoví dopravcovia na trhu odkladajú nákupy nových vlakov a uprednostňujú lacnejšie moder-nizácie vozidiel. Viacerí poľskí odborníci si však myslia, že Pesa spadla do pasce, ktorú si sama na-stražila. Príliš rýchlou expanziou a príliš rýchlym vývojom nových vozidiel. Napríklad vývoju dartov venovala len 1,5 roka. Záchranou má byť nový investor, ktorý vraj bude známy do marca 2018.

(tin)

Poľský tiger, ktorý spadol do vlastnej pasce

tujúcich sú PR dlhodobo najväčším vlakovým dopravcom v Poľsku. Vlani ich podiel presiahol 27 per-cent. Spomedzi 15 aktívnych do-pravcov však majú najstaršiu floti-lu. Priemerný vek ich vozidiel je 31 rokov. Do roku 2023 ho však chcú znížiť na polovicu. Prvým krokom k tomu je syndikovaný úver 629 mil. eur, ktorý PR získali od poľských bánk koncom roku 2016.

Peniaze použijú na modernizáciu 36 elektrických jednotiek (zákazku získal ZNTK Minsk Mazowiecki), štyroch vozňov a jedného rušňa. Záro-veň kúpia sedem nových elektrických jednotiek (tri impulsy od Newagu a štyri elfy od Pesy) a päť dieselových jednotiek Link od Pesy (foto). Ešte rozsiahlejšia obnova flotily ich čaká od roku 2019. Za päť rokov by chceli nakúpiť 238 nových vlakov a zmoder-nizovať desiatky vozňov a rušňov. Do roku 2030 chcú získať aj 30 bimodál-nych jednotiek. (tin)

Przewozy Regionalne ukázali na výstave TRAKO dvojvozňovú dieselovú jednotku Link (2x390 kW; 140 km/h; 6×foto) v nových korporátnych farbách. Za päť lin-kov zaplatia Pese takmer 51 mil. zlotých bez DPH (asi 12 mil. eur).

Klimatizovaná jednotka ponúka

120 pevných a 10 sklápacích sedadiel. Sedad-

lá majú kožené opierky hlavy

a rúk. Miesto pre matky s deťmi je

farebne odlíše-né. K dispozícii

sú elektrické zásuvky, držia-ky na bicykle a lyže, sušič

rúk na toalete. Sním

ky n

a dv

ojst

rane

Pav

el D

VOŘÁ

K



VÝSTAVYPROJEKTY

TRAKO V GDANSKU

Poľská dvojka v sektore sa trochu nadýchla v prvom polroku 2017,

keď zvýšila svoje tržby medziroč-ne o 29 percent na 281 mil. zlotých (asi 67 mil. eur). V účtovníctve jej však naďalej svieti strata 3,65 mil. zlotých. Starosti jej robí aj prvá za-hraničná zákazka na elektrické jed-notky. Ešte koncom roku 2016 ma-la talianskym štátnym železniciam Ferrovie del Sud Est (FSE) z regi-ónu Apúlia odovzdať päť jednotiek novej generácie Impuls 2 (foto). To sa jej dodnes nepodarilo.

FSE, ktoré v minulosti kúpili aj dieselové jednotky ATR 220 At-ribo od Pesy, sa v roku 2016 ocitli vo finančných ťažkostiach. Národ-ná agentúra pre bezpečnosť želez-níc ANSF im navyše výrazne obme-dzila rýchlosť vlakov na celej sieti pre jej nevyhovujúci stav. Napríklad 59 kilometrov z Lecce do Gallipol-li (59 km) prejdú za 1,5 hodiny. Pre nedostatočnú údržbu boli v septem-bri 2016 odstavené z prevádzky aj všetky poľské atribá, časť z nich sa vrátila do služby až v máji 2017.

Situáciu vyriešilo talianske mi-

Bojuje aj poľská dvojkaAj keď Newag z Noweho Saczu žije dlhé roky v tieni Pe-sy, poľské médiá ho označili za možného investora vo fi r-me svojho najväčšieho konkurenta. Newag sa o to pokúšal už v minulosti, ale teraz takúto možnosť odmietol. Zrejme aj preto, že má dosť vlastných problémov. Napríklad peniaze na svoj rozvoj hľadal v roku 2013 na varšavskej burze, keď svoje akcie ponúkol investorom. V súčasnosti musí sanovať dvojročné straty a zabezpečiť prácu pre vyše 1500 zamest-nancov.

Elektrický ru-šeň E4DCUd-

002 Griffin s doplnkovým

spaľovacím mo-torom (3 kV js; 5600/360 kW,

310 kN; 160 km/h; 2×fo-

to) vo farbách Lotos Kolej.

Dopravca má vo svojej flotile aj päť dragonov.

nisterstvo dopravy prevodom FSE pod správu celonárodných štátnych železníc Ferrovie dello Stato Italia-ne (FS). FS musia na celej sieti FSE (473 km) nainštalovať vlakový za-bezpečovač SCMT a musia tiež do-končiť elektrifikáciu trate pri Bari, na ktorej majú jazdiť nové impulsy. Zatiaľ jeden z nich absolvoval v ok-tóbri prvé testy vo Florencii. Ostat-né stoja vo fabrike.

Začiatkom roku 2016 zastavil Newag výrobu vo svojom závo-de v Gliwiciach, kde sedem ro-kov predtým vyrobili prvý poľský „porevolučný“ rušeň – šesťná-pravový elektrický E6ACT Dra-gon (3 kV js; 5004 kW; 375 kN; 140 km/h). Doteraz vyrobili 15 dragonov, niektoré aj s funkciou Last Mile. V Gliwiciach sa zrodi-la aj koncepcia štvornápravových elektrických rušňov Griffin. Päť griffinov typu E4DCUd (foto) pre Lotos Kolej však vyrábajú v No-wom Sacze. Donedávna jediný griffin, multisystémový E4MSU, využívajú dopravcovia len na krátkodobý prenájom. (tin)

Newag a talianske regionálne železnice FSE uzavreli koncom roku 2015 zmlu-vu s opciou na celkom 15 trojvozňových elektrických jednotiek Impuls 2 za 60,5 mil. eur bez DPH. Jednu z nich 36WEb-002 (3 kV js; 1600 kW; 160 km/h; 5×foto) sme videli na výstave TRAKO. Jednotky sú vylepšenou verziou doteraj-ších impulsov. Sú o niečo dlhšie, ľahšie, majú vyššiu kapacitu a spoľahlivosť. Navyše sú nízkopodlažné. Pre domáce trate sa totiž vyrábajú s podlahou vo výške 760 alebo 960 milimetrov. Od roku 2012 už Newag vyrobil 121 impulsov, jeden z nich pokoril v roku 2015 rýchlosť 211,6 km/h. Štrnásť jednotiek Impuls 2 si tohto roku objednala aj Lodzka Kolej Aglomeracyjna. S podporou Národného centra pre výskum a vývoj teraz Newag vyvíja bimodálnu jednotku.

TRAKO V GDANSKU

Stadler v súčasnosti vo svojom poľskom závode v Siedlciach montuje aj desať flirtov pre maďarsko -rakúske železnice GYSEV, ktoré už majú vo svojej flotile desať flirtov dodaných v rokoch 2014 a 2015. Teraz však získajú jednotky Flirt 3, ktoré spĺňajú novšie štandardy TSI. Od predchádzajúcej generácie sa líšia aj väčšou dĺžkou a hra-

natejším čelom. Štvorvozňové elektrické jednotky pre rýchlosť 160 km/h sú nízko-podlažné, klimatizované, majú 194 pevných a 14 sklopných sedadiel (5x foto). K ich výbave patria USB zásuvky, wifi, kamerový systém a držiaky na bicykle. Dodávka je plánovaná v roku 2018, prvé dve vozidlá už testujú maďarské trate.

Nórske štátne železnice NSB ešte v roku 2008 uzavreli rámcovú zmluvu so Stadle-rom na 150 päťvozňových elektrických flirtov (15 kV ss). Doteraz si ich objednali 125, z toho 40 pre regionálnu dopravu. Vďaka tretiemu hnaciemu podvozku dosa-hujú rýchlosť 200 km/h a výkon 4500 kW. V prímestských jednotkách sú sedadlá usporiadané systémom 3+2 (5x foto). To isté spočiatku platilo aj v druhej triede re-

gionálnych flirtov. Po sťažnostiach cestujúcich sa však počet sedadiel v jednom ra-de znížil. Na arktickú zimu sú vozidlá vybavené snehovým pluhom, vyhrievanou pod-lahou a kvôli častým zrážkam so sobmi aj odnímateľnými časťami prednej a bočnej kapoty, čo urýchľuje opravy.

Sním

ky n

a dv

ojst

rane

PAV

EL D

VOŘÁ

K

ŽELEZNIČNÁrevue

34 ŽELEZNIČNÁ revue

VIETE TO?

Vlaky KTX vyrazia na olympiáduV Južnej Kórei skončili v novembri testovaciu prevádzku vysokorých-

lostných vlakov na trati zo Soulu do dejiska Zimných olympijských hier 2018 v Pjongčangu. Počas hier bude na tejto trase nasadených 51 vlakov, ktoré budú premávať z medzinárodného letiska Incheon a z troch staníc v Soule. Cesta z letiska potrvá takmer dve hodiny, zo Soulu asi 67 minút. Každý vlak má kapacitu 410 pasažierov a každý deň počas hier vlaky pre-pravia do horského strediska Alpensia a prímorskej oblasti Gangneung 21 tisíc cestujúcich. Vlaky na sieti vysokorýchlostných železníc v Južnej Kórei premávajú rýchlosťou 305 km/h. Snímka SITA/AP

Alstom má novú Coradiu StreamAlstom predstavil v októbri najnovšiu generáciu regionálnych jed-

notiek Coradia pre prvých dvoch zákazníkov – holandské železnice NS a talianske železnice Trenitalia. Coradia Stream je nízkopodlažná elek-trická jednotka pre regionálnu a medzimestskú dopravu. Prvých 79 vla-kov si holandské železnice objednali v júli 2016, začiatok ich prevádzky je stanovený na rok 2021. Coradie budú premávať na trasách Amsterdam – Rotterdam – Breda a Haag – Eindhoven. Trenitalia si v auguste 2016 objednala až 150 jednotiek. Prvých 47 dostane začiatkom roku 2019. Ich maketu predstavila na výstave EXPO Ferroviaria v Miláne (foto).

V Číne majú vlastný maglevPrvý nízkorýchlostný maglev s originálnym čínskym know -how

spustili do prevádzky v meste Čangša na Vianoce pre dvoma rokmi. Trať s jednou zastávku je dlhá 18,5 kilometra a každých 15 minút po nej pre-chádzajú trojvozňové jednotky s dĺžkou 48 metrov. Každá má kapacitu 363 pasažierov. Cesta jedným smerom trvá asi 20 minút. Rovnaký typ maglevu mal začať skúšobnú prevádzku koncom roka 2017 aj v Pekin-gu. Na linke dlhej asi 10 kilometrov sa nachádza osem zastávok, ktoré prejde vlak asi za 20 minút. Vývoj magnetického vlaku trval Číňanom asi desať rokov a postupne by sa mal objaviť aj v ďalších mestách.

Kissy už jazdia v MoskvePrvé poschodové elektrické jednotky KISS od Stadleru začali premá-

vať v Moskve od októbra. Najprv na letisko Vnukovo a o mesiac neskôr aj na Domodedovo. Aeroexpress, ruský prevádzkovateľ vlakových liniek na moskovské letiská, ešte v roku 2013 uzavrel zmluvu na 24 vlakov za 350 mil. eur plus opciu, ale potom si to rozmyslel. Jednak mu nevyšli pro-jekty letiskových liniek v ďalších ruských mestách. Jednak ho o cestujúcich pripravili protiruské sankcie a následný prepad rubľa. V rokoch 2014 – 2016 klesol ich počet v Moskve z 19,7 na 11,6 milióna. Výsledkom bola redukcia zmluvy na 11 jednotiek v inej konfigurácii len za 184 mil. eur.

Správne odpovede: 1c, 2b, 3b, 4c

Čínsky nízkorýchlostný maglev dokáže vyvinúť maximálnu rýchlosť: a) 80 km/h; b) 100 km/h; c) 120 km/h.3

Holandské coradie budú premávať maximálnou rýchlosťou: a)120 km/h; b) 160 km/h; c) 200 km/h.1 Vysokorýchlostné vlaky Korea Train eXpress (KTX) začali premávať v roku:

a) 2002; b) 2004; c) 2006.2

Stadler potom vyrobené jednotky predal iným krajinám. Nebol medzi nimi: a) Azerbajdžan; b) Gruzínsko; c) Bielorusko.4

Časopis o železničnej doprave a priemysle. Vychádza štvrťročne ■ Cena: 3,00 eur ■ Celoročné predplatné v SR: 10,20 eur Celoročné predplatné v ČR: 18 eur ■ Predplatné vybavuje redakcia. ■ Registračné číslo: EV 2513/08, ISSN 1337-558XVydavateľ a redakcia: Reflex Plus, s. r. o., Učňovská 6, 040 15 Košice-Šaca ■ IČO: 36 730 742 ■ Šéfredaktorka:

Ing. Desanka Mertinková ■ Kontakt: tel./fax: 055/6842 084, www.reflexplus.eu; e-mail: [email protected] ■ Tlač: Print4U, s. r. o., Košice Rozširuje: Reflex Plus, s. r. o., Košice-Šaca a Mediaprint-Kapa Pressegrosso, a. s., Bratislava

Goril

a 35

0.00

8 zí

skal

a po

hla

vnej

opr

ave

netr

a-di

čný

náte

r, kt

oréh

o ná

vrh

vzni

kol p

odľa

pod

kla-

dov

rušň

ovod

ičov

-inšt

rukt

orov

z S

PD B

ratis

lava

. Na

čel

e rý

chlik

a R6

01 p

rech

ádza

12.

nov

embr

a 20

17 o

kolo

Spi

šský

ch T

omáš

ovie

c.

Sním

ka M

icha

l PLÍ

HAL

ŽE

LEZ

NIČ

NÁ

revu

e

ŽE

LEZ

NIČ

NÁ

revu

e

ŠKODA TRANSPORTATION POPREDNÝ EURÓPSKY VÝROBCA KOĽAJOVÝCH VOZIDIEL

www.skoda.cz

inzerát ACRI_5-8-16_A4_(3)_SK_D.indd 1 11/10/2016 11:15:13 AM

novou hviezdou zssk je vectron - reflexplus.eu · práce s mnohými železničiarmi som si nemoh-la...

Documents