NEBE NAD ZLÍNEMHv�zdárna Zlín 2010

Z internetu vykradl a sestavil Ivan Havlí�ek

Použ

ity js

ou z

ejm

éna

tyto

zdr

oje:

http

://w

ww

.8m

ag.n

et/d

oku.

php/

sk/a

tlas/

suhv

ezdi

a/st

art

http

://as

trono

mia

.zcu

.cz/

hvez

dy/s

ouhv

ezdi

-cap

/ht

tp://

ww

w.u

tahs

kies

.org

/con

stel

latio

ns/

http

://w

ww

.ast

rono

my.

com

/asy

/def

ault.

aspx

?c=a

&id=

4742

http

://w

ww

.per

ezm

edia

.net

/bel

tofv

enus

/ht

tp://

ww

w.m

unis

ingw

ebsi

tes.

com

/look

um/d

oubl

esta

r.htm

lht

tp://

ww

w.s

erifo

ne.d

e/do

ppel

ster

ne.h

tmht

tp://

ww

w.d

ibon

smith

.com

/men

u.ht

mht

tp://

com

mon

s.w

ikim

edia

.org

/w/in

dex.

php?

title

=Spe

cial

%3A

Sear

ch&s

earc

h=co

nste

llatio

n+m

apht

tp://

ww

w.a

stro

net.r

u/db

/msg

/119

0093

�ÁST OBLOHYPOD OBZOREM

VIDITELNÁPOLOVINA OBLOHY

JIŽNÍ NEBESKÝ PÓL

SEVERNÍ NEBESKÝ PÓL

JARNÍ BOD

EKLIPTIKA – DRÁHA SLUNCE PO OBLOZE

SV�TOVÝ ROVNÍK

3. LEDEN

21. PROSINEC

23. ZÁ�Í

21. B�EZEN

147 000 000 km

152 000 000 km

21. �ERVEN

3. �ERVENEC

Prosinec, leden, únor

Zimníobloha

Jarníobloha B�ezen, duben, kv�ten

Letníobloha

�erven, �ervenec, srpen

Podzimníobloha

Zá�í, �íjen, listopad

Algedi (Gredi)

Dabih

Sche

ddi

Nashir

a

Prima Giedy (�1 Cap) - jasnos�ou 4,2m je spolu s �2 (Secunda Giedi -3,6m) optickou dvojhviezdou, za priaznivých podmienok rozlíšitenouvoným okom, na severozápadnom rohu „trojuholníkového“ súhvezdia. Zložky totiž ležia v odstupe 378 oblúkových sekúnd, �o zodpovedá asi 1/5 priemeru Mesiaca v splne. Na oblohe sú pekným párom dvochoranžovožltých hviezd.

Obe zložky sú však v skuto�nosti fyzickou dvojhviezdou. Secunda Giedimá vo vzdialenosti 7“ sprievodcu 11. hviezdnej vekosti, �o si môžemeoveri� minimálne 10 cm alekohadom. Aj ona je v skuto�nosti eštedvojhviezdou. Naproti tomu �erveného sprievodcu hlavnej hviezdy Prima Giedi jasnosti 9m, ktorý leží v odstupe 45“ nájdeme už 6 cm objektívom.

Dabih Major (� Cap) - Je to žltá spektroskopická dvojhviezda jasnosti 3,3m s neviditelným sprievodcom, ktorý ju obehne za 1374 dní,

vzdialená 650 ly. V odstupe 205“ sa nachádza modrastý spolo�ník DabihMinor - �1, jasnosti 6m. Leží vo vzdialenosti 250 svetelných rokov. Celú

sústavu dokresluje tretia, žltá hviezdi�ka 9. magnitúdy a vo vä�šíchalekohadoch aj slabý pár hviezd 13m.

Algedi� Cap

41 Cap

M 30

Pherasauval

� Equ

http://www.munisingwebsites.com/lookum/doubletour.html

Kitalpha

� Equ - dvojhviezda s magnitúdami zložiek 6m v odstupe 0,8“ a skuto�ným obehom približne 101,4 roka. V malom zvä�šení splývajúv jednu bledožltú hviezdu, ktorá pekne kontrastuje s jednou modrou hviezdou 7m v tom istom zornom poli (10,7“). Ešte pri 200x v 200mm alekohade sa dve hlavné zložky ukazujú ako pred�žená �iarka. Jasnejšia z týchto dvoch zložiek je navyše v skuto�nosti fyzickou dvojhviezdou s obežnou dobou 100 rokov, ale jej zložky sú prílištesne pri sebe, než aby sa dali oddeli� pomocou malého alekohadu.

Rotanev

Sualocin

1,2 Del - fyzická dvojhviezda, ktorej zložky zdanlivej jasnosti 4,3m (žltá) a 5,1m (zelenkastá) sú na oblohe vzdialené od seba 10 oblúkových sekúnd, preto ich rozlíšime

aj v 5 cm alekohade. Sprievodca by sa mohol javi� v niektorých okulároch aj modrastý, �o je spôsobené vaka kontrastu so žltou hlavnou zložkou.

Systém je vzdialený 100 svetelných rokov a obežná doba oboch zložiek je taká dlhá, že sa doteraz nepodarilo zaregistrova� nejaký pohyb jednej hviezdy vo�i druhej.

M 71

CR 399

CR 399

Ramínko na šaty

The Coathanger - the most famous asterism. Its other name is Brocchi’s Cluster and also Collinder 399. It has a very faint open cluster adjoining it (NGC 6802) on its east or left edge.http://www.deep-sky.co.uk/asterisms.htm

M 27

M 27

http://www.astrophoto.com/M27.htm

Azel

fafa

ge

(Sad

or)

(Arid

ed)

o1 Cygo2 Cyg

http://www.cujoka.ch/148459.html?*session*id*key*=*session*id*val*

o2 Cyg

o1 Cyg

o1 Cyg

Albireo (� Cygni) - jej zlatožltá a modrastázložka dosahujú 3,1m a 5,1m a sú rozlíšitenéaj v ponom alebo malom alekohade na pozadí hviezdneho mra�na, pretože ležia v odstupe 34 oblúkových sekúnd. Pre svojukrásu a umiestnení v Severnom kríži, kde sadá ahko nájs� sa Albireo stal asi najpozorovanejšou zo všetkých dvojhviezd.

M29

M39

61 Cyg, Besselova nebo také Piazziho letící hv�zda. Friedrich Wilhelm Bessel u ní zm��il v roce 1837 paralaxu a ur�il tak jejívzdálenost na 10,4 l.y. (dnes 11,4 l.y.).Jednotlivé složky o jasnosti 5,6 mag. a 6,1 magnitudy jsou od sebe vzdálené 30''. Jejich ob�žnádoba kolem t�žišt� je 700 rok .

SnowballNGC 7662

M13

M57

NGC 6826Blikající planetární mlhovina

M27

M 92

Severní Amerika NGC 7000

NGC 7000; IC 5067

NGC 6979, NGC 6960NGC 6992NGC 6995

M 29

M 39

µ

Alrai

Alphirk

Alderamin

Erakis

Granátová hv�zda µCephttp://www.mujimuji.info/telescope/library/img/Mu-Cephei_20061014l.jpg

Delta Cephei

Cefeidy – prom�nné hv�zdy se známou závislostíperioda/svítivost, využívají se p�i odhadech vzdáleností. Pojmenovány jsou podle hv�zdy � Cephei, jejíž prom�nnost objevil John Goodricke (1764–1786). K ur�ování vzdálenostívyužila tento typ prom�nných hv�zd poprvé Henrietta SwanLeavittová (1868–1921) v roce 1912

Enif

Enif

(�Pe

g)-n

ajja

snej

šia

hvie

zda

súhv

ezdi

a. U

žv

triéd

risa

ved�

ato

hto

oran

žové

nado

bra

druh

ejm

agni

túdy

ukáž

e sp

rievo

dca

9m. V

ove

�kom

�ale

koh�

ade

sapr

idá

i spr

ievo

dca

11,3

mag

. As

tronó

mov

iasa

dom

niev

ali,

že E

nifj

e pr

emen

náhv

iezd

a, �

ovš

ak d

opos

ia�n

ieje

pot

vrde

né.

M15

Situ

la

Satu

rn

Hel

ix

94 A

qr

94 A

qr

Skat

94 A

qr-�

ahko

rozl

íšite

�ná

a pe

kná

dvoj

hvie

zda,

kto

rútv

oria

dve

zlož

kyja

snos

ti 5,

3m a

7,3

m v

ods

tupe

12,

7 ob

lúko

vejs

ekun

dy, t

akže

nám

pos

ta�í

ajm

alý

�ale

koh�

ad.

Jedn

a m

ápe

kný

�erv

enož

ltýa

druh

ásv

etlo

zele

ný o

dtie

�

Dze

taA

quar

ii(�

Aqr

)-zn

áma

dvoj

hvie

zda

voVo

dnár

ovom

džbá

ne.

Dve

takm

erro

vnak

oja

sné

zlož

ky4,

3m a

4,5

m m

ajú

perió

duvz

ájom

ného

obeh

uur

�enú

na 8

56 ro

kov.

Rok

u 19

67 b

olio

behv

iezd

yod

seb

avz

dial

ené

iba

1,7“

, ale

odv

tedy

saic

hod

stup

pom

aly

zvä�

šuje

. Rok

u 19

85 to

bol

o1,

8“, a

le n

a za

�iat

kutre

tieho

tísic

ro�i

aic

hvn

ímam

eak

ožl

týaž

biel

ypá

r širo

ký p

ribliž

nedv

eob

lúko

vése

kund

y, d

obre

rozl

íšite

�ný

ajm

alým

�al

ekoh

�ado

ms

prie

mer

omob

jekt

ívu

5 cm

. V ro

ku 2

160

ich

odst

up v

zras

tieaž

na 6

“

HelixNGC 7293

M 2

M 72

M 73

�

� �

�

��

Fumal Sam

akah

optickádvojhviezda

rozlíšitenádobrým

triédrom. Hlavná

bielazložka

tejtodvojice

má

jasnos� 4,4m a m

odrastýsprievodca

v odstupe 30,3“ dosahuje 7,9m.

gama PsA

- hviezdys jasnos�ou

4,5m a 8,1m

majú

vzájomný

odstup

4,3“. Na ichrozlíšenie

potrebujeme

100 mm

alekohad, hlavnekvôli

rozdielnemu

jasu obochzložiek.

epsil

on PsA- sp

olo�n

ícimajú

jasno

s�5,5

m a 6,5

m,

pri�o

mich

odstu

p je 1

,6“. P

otreb

ujeme ale

koha

d s

priem

erom

objek

tívu na

d 100

mm

Fomalhaut

Pohled na nebe v listopadu a v prosinciPoužity jsou zejména tyto zdroje:http://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ASearch&search=constellation+maphttp://www.8mag.net/doku.php/sk/atlas/suhvezdia/starthttp://www.astronomy.com/asy/default.aspx?c=a&id=4742http://www.perezmedia.net/beltofvenus/http://www.astronet.ru/db/msg/1190093http://gallery.gmayfield.com/deepskyhttp://www.naic.edu/~gibson/starnames/starnames.htmlhttp://www.aai.ee/muuseum/Uranomeetria/HTML/index.html?bode.htm

11.1

1.15

72 p

ozor

uje

Tych

oB

rahe

z ci

ster

ciác

kého

kl

ášte

ra H

erre

vad

v D

ánsk

u v

souh

v�zd

íKas

iope

ji„n

ovou

hv�

zdu

jasn

�jší

než

Venu

še“.

Vznik supernovy a vývoj rozpínající se obálky až do dnešní podoby.

Hv�zda zazá�ila na nebi v roce 1572 a byla viditelná po dobu n�kolika týdn� i ve dne. P�i titánskétermojaderné explozi, která pro hv�zdu skon�ila bílým trpaslíkem, byla v�tšina její hmoty rozmetána do okolního prostoru. Rychlost rozpínající se odvržené obálky byla v té dob� více jak 30 000 km/s, tedy desetina sv�telné rychlosti. Rozpínající se bublina tak za dobu ub�hnuvších �ty�století narostla do rozm�ru 20 sv�telných rok�. Plyn horký milion stup�� spolu s prachem je zobrazen na kompozitním snímku kosmických observato�í Chandra a SST a observato�e CalarAlto. Zdroj: http://www.mpia.de/Public/menu_q2.php?Aktuelles/PR/2008/PR081203/PR_081203_en.html

Sv�telná ozv�na výbuchu supernovy.

Exploze supernovy vytvo�í sv�telnou vlnu ší�ící se vesmírem. Pokud se �elo vlnoplochy setká s oblakem kosmického prachu, jeho �ást m�že být odražena zp�t. �ást energie se také pohltí a m�že být vyzá�ena v pozm�n�né form�. Odražené sv�tlo této druhotné vlnoplochy se pak ší�íprostorem z nového místa a je pozorováno s �asovým odstupem oproti p�vodnímu záblesku – jde o sv�telnou ozv�nu. V roce 1572 doputovala k Zemi vlnoplocha Tychovy supernovy. V sou�asnosti, 430 let poté, byla moderními p�ístroji 21. století na observato�i Calar Alto a japonským teleskopem Subaru zpozorována sv�telná ozv�na této supernovy.Zdroj: http://www.mpia.de/Public/menu_q2.php?Aktuelles/PR/2008/PR081203/PR_081203_en.html

Cih

Sche

dar

Schedar (� Cassiopeiae) - táto oranžováhviezda vzdialená 160 svetelných rokov je 200x svietivejšia ako naše Slnko, na oblohe sa však javí iba ako stálica 2,23m (magnitúda v skuto�nosti kolíše o nieko�ko desatín). Na oblohe ju sprevádzajú alšie tri optickézložky. Najskôr v malom alekoh�ade zbadáme v odstupe 64,4“ modrastého sprievodcu 8,9m, ktorý pekne kontrastuje s hlavnou hviezdou. Vovä�šom alekoh�ade sa pridajú alšie dve, ove�a slabšie zložky jasnosti 12,7m a 13,7m.

Achird (� Cassiopeiae)dobre známa dvojhviezda, objavená v roku 1779 WilliamomHerschelom. Žltá, zlatá hviezda (3,7m) má v odstupe 13 oblúkovýchsekúnd (v perióde sa odstup mení od 5“ do 16“) sprievodcu jasnosti 7,4m s �erveným, purpurovým nádychom, ktorý ju obehne za 526 rokov. Dvojhviezdu rozlíšime v 6 cm alekoh�ade. Hmota hlavnej hviezdy sastanovila na 1,1 hmoty Slnka a hmota sprievodcu na hodnotu 0,6 hmoty Slnka, pri�om ich priemery neprevyšujú 80% a 60% priemeru Slnka. Teploty povrchu dosahujú hodnoty 6 000 K a 3 900 K. Hviezda je vzdialená 480 svetelných rokov.

� Cas - jedna z najkrajších trojhviezd na oblohe. Hlavná, biela hviezda jasnosti 4,7m je sprevádzaná žltou a modrou zložkou. Vo vzdialenosti 2,3 oblúkovej sekundy sanachádza prvý sprievodca jasnosti 7m. V odstupe 7,2“ sanachádza druhá zložka súvisiaca s týmto systémom, s jasnosou 8,4m. Zložky hlavného AB páru obehnú jeden druhého za 840 rokov.

DVOJHV�ZDY

BublinaNGC 7635

M 52

http://home.earthlink.net/~fsq106/m52.htm

Algol (� Per) - je najznámejšou zákrytovou premennou hviezdou - je hlavným predstavite�om zákrytových premenných hviezd s podskupinou typu Algol. Niekedy sa používa názov „žmurkajúci démon“, �o súvisí s tým, že má predstavova oko Medúzy. Takto bola vyobrazovaná i v starom Grécku, ale zatia� žiadne záznamy nepreukazujú, že by si jej svetelné zmeny niekto v tej dobe všimol. To postrehol až taliansky astronóm Geminiano Montanari z Bologne v roku 1667, �ím sa stala jedinou známou premennou hviezdouv stredoveku. Jej skuto�ný charakter prvý správne rozpoznal anglický astronóm John Goodricke v roku 1782.

V tesnom systéme obiehajú okolo seba jasná biela hviezda B8 hlavnej postupnosti a matná zložka typu K, �ím sa nám pri poh�adezo Zeme navzájom periodicky prekrývajú. Kým jasnejšia zložka je 100x svietivejšia ako Slnko, matnejšia len asi 2-3-krát. �o sa týkapriemeru, je to práve opa�ne. Jasnejšia zložka je asi 3-krát vä�šia ako Slnko, matnejšia je od neho vä�šia 3,5-krát. Z nášho poh�aduvšak zatmenie nie je úplné: matná zložka zakryje iba okolo 79% disku hlavnej hviezdy. Jasnos Algolu preto opakovane klesá. Dejesa tak pravidelne raz za 2 dni, 20 hodín, 48 minút a 56 sekúnd (2,87 d�a), ke jej jasnos poklesne po�as 5 hodín z 2,1m na 3,4m. Potom asi 20 minút zotrvá v minime a za alších 5 hodín znovu vystúpi na pôvodnú hodnotu. Teoreticky tak môžeme celý zákryt odpozorova za jednu noc! Vhodnými porovnávajúcimi hviezdami sú �, , � (3,8m) a � Trianguli (3m). Ved�ajšie minimum predstavujerozdiel asi jednej desatiny magnitúdy a je ve�mi nevýrazné na to, aby sa dalo rozozna vo�ným okom, pomôžu iba dôkladné meracieprístroje. Malé zmeny v perióde zmeny jasnosti nazna�ujú, že Algol má v skuto�nosti ešte jedného sprievodcu, pri�om nie je vylú�ený ani alší. Vzdialený je od nás 95 svetelných rokov.

Miram (� Per) - ve�mi �ahko rozlíšite�nádvojica s magnitúdami zložiek 3,8 a 8,5 vo

vzájomnom odstupe 28,3“. Pripomína známu dvojhviezdu Albireo, jej zložky majú totiž

zlatomodrý kontrast. 66“ takmer západne od hlavnej zložky sa nachádza tesná

dvojhviezda tvorená zložkami jasnosti 10m a 10,5m, ktorá je pravdepodobne sú�asou

systému � Per. Tucet slabších hviezd tvoríokolo tohto systému akúsi malú hviezdokopu.

� Per - dvojhviezda v zaujímavom zátiší. Sprievodca9,5m leží vo vzdialenosti 12,9“ od hlavnej bledomodrejzložky jasnosti 2,9m a v tom istom zornom poli sablízko nachádzajú ešte alšie dve hviezdy. Prvájasnosti 11m leží v odstupe 33“, druhá jasnosti 9,5m je vzdialená 94“. Vzdialená je 1 108 svetelných rokov. Najtesnejšia má spolo�ný vlastný pohyb s hlavnouzložkou. Hviezda � Persei má jasnos 25 000 S�nk a dosahuje absolútnu magnitúdu -6,2.

� Per - dvojhviezda, sprievodca jasnosti 8,1m leží vo vzdialenosti 8,8“ od hlavnej zložky (2,9m). Tá je pritom 2 500x jasnejšia akonaše Slnko. Rozlíšime jualekoh�adom s priemeromobjektívu 6 cm. Vzdialená je 678 svetelných rokov.

�

DVOJHV�ZDY

Struve 331

NGC 869 & NGC 884 (h/x Persei)

M 34

M 76Malá �inka

�

Planetárna hmlovina (10,1m) tvarompripomínajúca M27 - �inku z Líšky, v západnej �asti súhvezdia, na rozhraní s Andromédou. Bolaobjavená v septembri roku 1780 P. Mechainom, Charles Messier junezávisle na �om pozoroval o šestýžd�ov. William Herschel jej priradildvoje ozna�enie, tiež J.L.E. Dreyerpriradil každej �asti zvláš �íslo v NGC : 650 a 651. Malá �inka je vzdialená od Zeme približne 3 400 svetelných rokov. Už v malomalekoh�ade pri pozornom poh�ademôže hmlistá eliptická škvrnanadobudnú tvar burského orieška.

NGC 1499 (Kalifornia) Slabá hmlovina dlhá takmer tri stupne, ktorá dostala názov pre svoj tvar pripomínajúci obrysy rovnomenného štátu v USA. Aj napriek svojej slabšejplošnej jasnosti je však zaujímavým cielom pre vizuálne pozorovanie. Vo�nýmokom je síce vidie iba pre pár vyvolených (vyžaduje minimálne UHC filter), ale po�as tých najlepších pozorovacích podmienok sa jej najjasnejšia �asmôže blysnú už v triédri 10×50. Zatia� �o s UHC filtrom je ešte ažkodefinovate�ná, s H-beta môžete hmlovinu �ahko nájs už oby�ajnýmzametaním aj zo svojej vlastnej záhrady. Ukazuje sa ako podlhovastý pás s ostrými hranicami ve�kosti troch stup�ov, hne na sever od hviezdy Xi Persei, presne taký istý ako je zakreslený vo vä�šine hviezdnych máp. V alekoh�ade s priemerom objektívu 250 mm použitím iného hmlovinovéhofiltra než H-Beta je iba nepatrným zjasnením oblohy. Hmlovina je ve�mive�kým, slabým 3 x 1 stup�a dlhým oblúkom. S filtrom H-Beta je možnézazrie štruktúry slabšej plošnej jasnosti.

Andromedae - dvojhviezda (hviezdy majú 4,4m a 8,6m, uhlová vzdialenos35,9'') rozlíšite�ná malým alekoh�adom s priemerom objektívu 6 cm. Hlavná zložka

dosahuje absolútnu magnitúdu -1,1, je 170-krát svietivejšia ako Slnko a leží vovzdialenosti 390 svetelných rokov. V alekoh�ade s priemerom objektívu 200 mm

sa ukáže ako jasná biela hviezda s matným modrastým sprievodcom. Do okolia sapremieta i slabá hviezda 13. magnitúdy.

DVOJHV�ZDY

36 Andromedae - tesná dvojhviezda (zložky 6m a 6,4m v odstupe 0,6“ - 1,4“ za 165 rokov), ktorá je testom pre vä�šíamatérsky alekoh�ad. Keže je vzdialená 390 svetelných

rokov, minimálny odstup hviezd (0,6“) zodpovedá asi vzdialenosti Slnko - Pluto. Hlavná zložka je nadobor

mnohokrát jasnejší ako naše Slnko. Sprievodca je naproti tomu Slnku ve�mi podobný. Je rovnakého spektrálneho

typu a má takú istú farbu - peknú žltú.

Alamak ( Adromedae) - hviezda je vzdialená 120 svetelných rokov. Hlavnázložka je oranžová a dosahuje jasnos2,3m, sprievodca je zelenomodrý a dosahuje 5,5m a je tiež tesnoudvojhviezdou (0,5“), menšími amatérskymiprístrojmi však nepostrehnute�nou. Jeho obežná doba je 61 rokov. Uhlovávzdialenos medzi hlavnými zložkamiAlamaku je 9,8 oblúkovej sekundy, preto na ich rozlíšenie si vysta�íme aj s malým alekoh�adom s priemerom objektívu 5 cm.

�

Rok 1771: první publikovaná verze Messierova katalogu M1 - M45

NGC 221M 32

NGC 206

NGC 224M 31

NGC 205M 110

PAndAS map of the neighborhood of the Andromeda galaxy (top right), including the Triangulum galaxy (bottom left). The colors encode star density: Where the map is red, there are many stars; as the color goes to yellow, green, light andthen dark blue, less and less stars are present. In the high-density (red) centers, optical images are inserted, which show

the Andromeda and the Triangulum galaxy as they would appear in an ordinary telescope. The star distribution showswisps, arcs, streams, and a few dwarf galaxies. A number of these structures are new discoveries, and none had

previously been imaged in such detail. The diameters of the dotted circles are approx. 900,000 light-years and ap-prox. 300,000 light-years, respectively, marking the survey area. An image of the full moon (top left) is included to give a sense

of scale. (Image credit: CFHT / PAndAS), http://www.mpia.de/Public/menu_q2.php?Aktuelles/PR/2009/PR090902/PR_090902_en.html

�

DVOJHV�ZDY

Mettalah (� Trianguli) - po latinsky „Caput Trianguli“ - vrchol trojuholníka. Jej jasnos je 3,6m a je vzdialená 65 svetelnýchrokov. Má dvoch slabých sprievodcov 12m a 12,9m v uhlových vzdialenostiach 222“ a 83“.

� Tri - dvojhviezda, ktorej zložky jasnosti 5,3m a 6,9m ležia v odstupe 3,9“. Na rozlíšenie žltej a modrej hviezdy potrebujeme 80 mm alekoh�ad.

M 33

Orientace pro nalezení M33 podle M31

Kresba M33 vytvo�ená R.J. Mitchellem na základ� pozorování WilliamaParsonse, okolo 1844.

DVOJHV�ZDY � Arietis - dvojhviezda ve�mi �ahkorozlíšite�ná v 10 cm alekoh�ade.

Žltobiela hviezda (4,9m) leží 37,4“od bledomodrej zložky (7,7m).

� Arietis - dvojhviezda, biele zložky s takmerrovnakou jasnosou (5,2m a 5,5m) v odstupe 1,5“. Dostato�ne ich oddelíme 150x zvä�šením pri použití 200 mm alekoh�adupo�as dobrého seeingu.

�

Mesarthim (� Arietis) - pôvabná dvojhviezda, skladajúca sa z modrobielychzložiek 4,7m a 4,8m v odstupe 7,8“, ktoré rozlíši 5 cm alekoh�ad. Mesarthim sa

vo�ným okom prejavuje ako hviezda 3,9m. Historicky je zaujímavá tým, že to bolajedna z prvých dvojhviezd objavená alekoh�adom, ktoré registroval anglický

prírodovedec Robert Hooke v roku 1664 pri príležitosti sledovania kométy. Vzdialená je 204 svetelných rokov.

�Hamal

Sheratan

Botein

�

�

� ��

�

�

�

�1

65Kaitain,

Okda,

Rescha

Fumal Samakah

Al Rischa (� Psc) - z astronomického h�adiska je Al Rischa tesnou dvojhviezdou(celkovej jasnosti 4m), ktorej bledomodrézložky jasnosti 4,3m a 5,2m obiehajú okolo seba s periódou 933 rokov. Na oblohe sú od seba v sú�asnosti vzdialené 1,5“, �ím na ichrozlíšenie budeme potrebova alekoh�ad s priemerom objektívu 300 mm. Ešte pri 200x zvä�šení sa zjavujú v blízkom kontakte. V dôsledku obehu sa však odstup každým rokom pomali�ky znižuje a v roku 1960 dosiahne najnižšiu hodnotu - 1“. Systém ležívo vzdialenosti 130 svetelných rokov a obezložky sú navyše spektroskopickou dvojhviezdou.

� Psc - široká dvojhviezda rozlížite�ná triédrom. Tvoria ju dve zložkyjasnosti 5,5m a 5,8m, ktoré ležia v odstupe 30 oblúkových sekúnd. Obe majú bledomodrú farbu a sú vzdialené 230 svetelných rokov.

DVOJHV�ZDY

65 Piscium je velmi t�sná dvojhv�zda. Rozdíl mezi ob�ma hv�zdami šesté velikosti je

nepatrný, jen 0.01 magnitudy. Jasností je dvojhv�zda dostupná i malým dalekohledem,

ale díky úhlové vzdálenosti mezi složkami 4“ je pot�eba použít velké zv�tšení.

� Psc - pekná optická dvojhviezda so zložkami 5,6m a 6,5m, vzdialenými od seba 23,6 oblúkových sekúnd. V skuto�nostivšak jedna leží vo vzdialenosti 150 a druhá 195 svetelnýchrokov. Hlavná zložka sa javí biela, sprievodca má žltú farbu. Po�as dobrej noci je v teoretickom dosahu bežného triédra, inak bez problémov poslúži aj malý alekoh�ad.

M 74

Menkar, Me

nkab

Diphda, Deneb Kaitos

Kaffaljidhmah

Baten Kaitos

Schemali

Alkaffaljidhina ( Cet) - nádherná tesná fyzickádvojhviezda rozlíšite�ná v 100 mm alekoh�ade, so žltou

3,5m a bielou zložkou 7,3m. Ležia v odstupe 2,8 oblúkovejsekundy. Predpokladá sa, že vzájomná obežná doba tejtodvojice bude asi nieko�ko tisícro�í. V 200 mm alekoh�ade

sa pridá �ervený trpaslík 10. magnitúdy, ktorý je takistosú�asou systému. Leží v odstupe 14´. Celý systém je

vzdialený približne 70 svetelných rokov.

Binární systém Mira Ceti. PomocíHST se poda�ilo v srpnu 1997 snímáním v UV sv�tle zobrazit p�etékání hmoty mezi chladnou ob�íhv�zdou a jejím horkým pr�vodcem. Vzdálenost mezi složkami je jen 70 x v�tší než vzdálenost Zem� od Slunce.

http://hubblesite.org/newscenter/archive/releases/star/1997/26/text/

http

://w

ww

.dat

asyn

c.co

m/~

rsf1

/mira

s.ht

m

Mira Ceti (� Cet) - 13. augusta 1596 holandský amatérsky pozorovate� David Fabricius v Nemecku sadomnieval, že je novou hviezdou. Ako prvý tak objavil prvú premennú hviezdu v histórii astronómie! Mira sa na oblohe objavuje pravidelne na dobu štyroch až piatich mesiacov, potom zmizne. Pulzujúci�ervený obor totiž mení jasnos dos výrazne v perióde asi 11 mesiacov - v priemere 331,9 dní, pri�omsa vyskytujú odchýlky. V maxime dosahuje vä�šinou hodnotu okolo 3,5m (niekedy dokonca 1-2m) a je �ahko vidie po�as nieko�kých týžd�ov aj vo�ným okom, v minime však zbledne na skoro 9,5m, �ím sastratí z dosahu aj bežného triédra. V minime má absolútnu svietivos o nie�o menšiu ako Slnko, ale v priemernom maxime dosahuje až 250-násobok jeho svietivosti. V maxime svojho pulzovaniaprekra�uje niekedy priemer Slnka až 500-násobne, �ím by vlastne siahala až za dráhu Marsu.

NGC 1055 a M 77

�eka EridanusDVOJHV�ZDYC

ursa

Orion

Keid (�2 Eri) - zaujímavá trojhviezda, ktorú tvorí žltá hviezda(4,4m) podobná nášmu Slnku a alšia zložka v odstupe 83,4“, ktorá sa vo vä�šom alekoh�ade zretelne rozpadne na dve: na �erveného (11,2m) a bieleho trpaslíka (9,4m), ktorých v sú�asnosti delí od seba vyše 7,6 oblúkových sekúnd. Vyskúšajteich rozlíši 100 mm alekoh�adom. Je to najlepšie pozorovate�ná hviezda svojho druhu na oblohe, navyše biely trpaslík je jediným vidite�ným v malých alekoh�adoch. Svojou vzdialenosou 16,2 svetelných rokov patrík našim najbližším hviezdnym systémom.

32 Eri - kontrastná dvojhviezda pozorovate�ná i malým alekoh�adom. Jej spolo�níci s jasnosou 4,8m a 6,1m ležiav odstupe 6,8 oblúkovej sekundy. Hlavná zložka je tmavožltá, sprievodca je zeleno-biely

Achernar (� Eri) - najjasnejšia hviezda súhvezdia a v poradídeviata na celej oblohe. U nás nevychádza, vo výške troch stup�ovsa nad obzorom za�ína objavova až z oblastí Texasu, Maroka a Egypta. Táto bledomodrá hviezda s teplotou povrchu 15 000 �C mána oblohe jasnos 0,5m a je od nás vzdialená 120 svetelnýchrokov. Jej absolútna svietivos je v porovnaní so Slnkom 650-násobná. Nealeko nej sa nachádza široká dvojhviezda p Eridani, ktorej zložky jasnosti 6m rozlíšime malým alekoh�adom.

32

AzhaBeid

Keid

Rana

Zaurak

Acamar

Angetenar

Achernar

Ach

erna

rje

hork

áhv

�zda

spe

ktrá

lníh

o ty

pu B

, jej

íhm

ota

je š

estin

ásob

kem

hm

otno

sti S

lunc

e. P

ovrc

hová

tepl

ota

je

kole

m 2

0 00

0 K

a hv

�zda

je o

d ná

s vz

dále

na 1

45 l.

y.Ac

hern

arje

nej

ploš

šíhv

�zdo

u, k

tero

u zn

áme.

Poz

orov

ání

byla

pro

vede

na n

a Ev

rops

kéjiž

níob

serv

ato�

i (ES

O) v

ro

ce 2

003.

Pod

le s

tand

ardn

ích

teor

iím

�že

rota

ce h

v�zd

u zp

lošt

it v

pom

�ru

pr�m

�r /

rota

�nío

sa je

n o

20 –

30 %

. Ac

hern

ar, j

ehož

rota

ce �

iní2

25 k

ms-

1, m

áol

b�ím

ívýd

u�,

kter

áje

na

rovn

íku

širš

íopr

oti p

olár

ním

u pr

�m�r

u o

50 %

VLT

I –us

po�á

dání

p�i

m��

enío

bálk

y Ac

hern

aru

AC

HER

NA

R

Inte

rfero

met

rický

prof

il A

cher

naru

VLT

I + V

INC

I

3D m

odel

vyt

vo�e

ný p

odle

nam

��en

ého

prof

ilu

podl

e ht

tp://

ww

w.e

so.o

rg/o

utre

ach/

pres

s-re

l/pr-2

003/

pr-1

4-03

.htm

l

Pohled na nebe v lednu a v únoruPoužity jsou zejména tyto zdroje:

http://www.8mag.net/doku.php/sk/atlas/suhvezdia/starthttp://www.astronomy.com/asy/default.aspx?c=a&id=4742http://www.perezmedia.net/beltofvenus/http://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ASearch&search=constellation+maphttp://www.astronet.ru/db/msg/1190093http://gallery.gmayfield.com/deepskyhttp://www.naic.edu/~gibson/starnames/starnames.htmlhttp://www.aai.ee/muuseum/Uranomeetria/HTML/index.html?bode.htmhttp://www.constellationsofwords.com/http://www.phys.uu.nl/~vgent/doppelmayr/doppelmayr.htmhttp://www.richardbell.net/DoubleStars/dslog1.html

jasnost: A = 5.28 m B = 5.85 m

vzdálenost: 22.0" (1820)21.5" (1978)

32 Cam (Struve 1694)

� Cam - hviezda 4,3m, modrý nadobor spektrálnejtriedy O je 20 000-krát jasnejší ako Slnko. Leží vovzdialenosti nieko�ko tisíc svetelných rokov.

� Cam - najjasnejšia hviezda súhvezdia 4,22m. Žltýnadobor spektrálnej triedy G0 je vzdialený 3 000 svetelných rokov a svieti 1 000x jasnejšie ako naše Slnko. Teplota na povrchu dosahuje 30 000 K.

V menšom �alekoh�ade odhalíme u � Cam v odstupe 80,8“ žltého sprievodcu jasnosti 8,6m. Pri malomzvä�šení môžeme túto dvojhviezdu vidie� v malompáse tmavej hmloviny, ako odtie� na bledom matnompozadí Mlie�nej cesty. V o nie�o vä�šom �alekoh�adezistíme, že � Cam je trojhviezda. �alší spolo�ník(11,2m) leží v odstupe 14,8“. V tom istom zornom poli triédra sa dá sledova� ešte šírší pár - jeho zložkamisú 11 a 12 Camelopardalis (5,2 a 6,1 mag).

Kembleova kaskáda. Po Ramínku asi druhý nejznámjší objekt tohoto typu. Proud hvzd padající jako vodopád do jezírka v podob otevenéhvzdokupy NGC 1502. Pro svou relativní jasnost a velké úhlové rozmry (2,5�) je vhodná zejména pro malé pístroje s širokým zorným polem. Napo�ítáme zde více než dvacet hvzd do desáté magnitudy.

Otvorená hviezdokopa NGC 1502 za�ína by� zaujímavá pri použití aspo�100 mm �alekoh�adu. Je jasná (5,7m), malá, celkom bohatá a pomernezhustená. Na jeho južnej strane leží línia hviezd, okolo ktorej sú umiestnenínajjasnejší �lenovia. V jej strede leží aj najjasnejší �len kopy (6,93m), nádherná dvojhviezda Struve 485. V �alekoh�ade s priemerom objektívu 300 mm sa ukáže jasná, pomerne ve�ká, celkom bohatá a zna�ne zhustená kopa s asi tromi tuctami hviezd 7m a slabšími. Pri 109x zvä�šení vyzerajújednotlivé hviezdy ako kontrastné drobné body na �iernom podklade.

Kembleova kaskáda

NGC 1502

Tau

� Hoedus I

Almaaz

Menkalinan

(Alhajoth)

Hoedus II

Hassaleh

Capella (� Aur) - najjasnejšia hviezda súhvezdia a v poradí šiestanajjasnejšia hviezda na oblohe (0,1m). Je vzdialená 45 svetelných rokov a jej

skuto�ná svietivos� 160-násobne prekonáva svietivos� Slnka. Je to jedna z najznámejších spektroskopických dvojhviezd, ktoré obiehajú okolo

spolo�ného bodu, pri�om obeh trvá 108 dní.

Al Anz (� Aur) - patrí medzi zákrytové premenné typu Algol. Pozostáva z jasného bieleho nadobra s priemerom 4 miliárd

km, 200 000-krát svietivejšieho ako Slnko, ktorý je asi najvä�šou známou hviezdou vo vesmíre a tmavého sprievodcu

s priemerom 300 miliónov km, vizuálne však zatia�nepozorovate�ného. Každých 27 rokov – 9 883 dní – sa tmavázložka dostane pred nadobra a zatieni ve�kú �as� jeho svetla,

hviezda � Aur stmavne – z 3,1m na 3,8m. Toto potemnenietrvá asi 190 dní, potom hviezda zotrvá asi pol roka v minime, a za �alších 190 dní narastie z minima na maximum. Sprievodcamusí by� obklopený tmavým mrakom plynu a prachu. Posledný

takýto zákryt nastal v období medzi 22. júlom 1982 a 25. júnom 1984, �alší v roku 2009.

Sadatoni (� Aur) - zákrytová premenná so zmenoumagnitúdy od 3,9m do 4,2m v perióde 2,66 rokov –

972,18 dní, s druhou najdlhšou známou periódou. Pokles jasnosti, resp. vzostup z minima na maximum

trvá iba nieko�ko dní, hviezda zotrváva v minime 38 dní. Hlavná zložka je �ervená, ved�ajšia je modrá.

Niekedy svetlo modrej hviezdy k nám prichádza cezvonkajšie vrstvy �erveného nadobra, �ím vznikajú

zaujímavé spektroskopické javy.

Bogardus(Mahasim)

Theta Aurigae

� Aur - trojhviezda, zložky jasnosti 2,6m a 7,1m ležia v odstupe 3,6“. V zornom poli sa v odstupe 45“ nachádza aj tretia hviezda. Na rozlíšeniecelej sústavy potrebujeme �alekoh�ad s priemerom objektívu 8 cm.

� �

�

�

�

Asterismus: Létající ryba

Výrazné seskupení pti jasných hvzd, mezi nž patí 16, 17, 18 a 19 Aur. Pi jisté dávce pedstavivosti v nich lze vidt létající rybu nebo delfína. Další ti slabší hvzdy jižn od 16 Aur tvoí ocas. Nepehlédnutelná skupinka hvzd kolem 5. magnitudy. Pkný objekt pro malé triedry. Rybu v tom ale zbyte�n nehledejte.

M 38NGC 1912

http

://th

ebig

foto

.com

/mes

sier

-obj

ects

-gal

lery

-m34

-m44

M 36NGC 1960

http

://th

ebig

foto

.com

/mes

sier

-obj

ects

-gal

lery

-m34

-m44

M 37NGC 2099

http

://th

ebig

foto

.com

/mes

sier

-obj

ects

-gal

lery

-m34

-m44

Taygeta

MeropeAtlas

Electra

Maia

Pleione

CaleanoAlkyone

Asterope

Plejády, so stredom vzdialeným asi 410 svetelných rokov, sú štvrtou najbližšouotvorenou hviezdokopou k našej slne�nej sústave. Jej najjasnejšie hviezdy súvšetko mladí, horúci, modrobieli obri absolútnej magnitúdy od –1,5 po –2,5 (�ervení obri úplne chýbajú, ale naopak boli objavení hnedí trpaslíci s malou hmotnos�ou).

TAURUS

Doppelmayr’s best-known astronomical work is his Atlas Coelestis in quo Mundus Spectabilis et in eodem Stellarumomnium Phoenomena notabilia, circa ipsarum Lumen, Figuram, Faciem, Motum, Eclipses, Occultationes, Transitus,Magnitudines, Distantias, aliaque secundum Nic. Copernici et ex parte Tychonis de Brahe Hipothesin. Nostri intuitu,specialiter, respectu vero ad apparentias planetarum indagatu possibiles e planetis primariis, et e luna habito,generaliter e celeberrimorum astronomorum observationibus graphice descripta exhibentur, cum tabulis majoribusXXX, published in 1742 by the heirs of Homann in Nuremberg.http://www.phys.uu.nl/~vgent/doppelmayr/doppelmayr.htm

(Pal

ilici

um)

Aldebaran (� Tau) - najjasnejšia hviezdasúhvezdia (0,85m). Oranžový obor spektrálnejtriedy K5, ktorého názov je arabského pôvodua znamená „nasledujúci“ – pretože vychádzapo Plejádach a nasleduje ich pri každodennompohybe od východu na západ. Je od nás vzdialený 65 svetelných rokov a na oblohepredstavuje oko Býka. Jeho skuto�násvietivos� dosahuje 125-násobok svietivostiSlnka. Celkom náhodne sa premieta do otvorenej hviezdokopy Hyády, ktorá však v skuto�nosti leží až za ním.

Drawing of the Crab Nebula by William Parsons, the Third Earl of

Rosse, made about 1844.

M 1 – Krabí mlhovinaNGC 1952

(Hek

a)

Betelgeuse

Betelgeuse ( Ori) - tento žiariaci �ervený nadobor je polopravidelnou premennouhviezdou, ktorej jasnos� kolíšemedzi 0,4m a 1,3m v periódepribližne 5,7 rokov.

V binokulári �i �alekoh�ade máoranžovú farbu. Je jednou z najvä�ších známych hviezd. Svojou ve�kos�ou by obsiaholcelú dráhu Zeme okolo Slnkaa siahal by až k Marsu, po�assvojho najvä�šieho maxima pulzácie by jeho povrch dokonca prekro�il i hranicuJupitera! Jeho priemer saodhaduje na prinajmenšom400 miliónov km. Svietivos�ouprekonáva Slnko 13 000-násobne a jeho absolútnamagnitúda je –5,5. Vzdialenýje asi 590 svetelných rokov.

Obraz Betelgeuse získaný na základ meníinterferometru IOTA v Arizon. http://arxiv.org/PS_cache/arxiv/pdf/0910/0910.4167v2.pdf

VÍCENÁSOBNÉ SYSTÉMY HV�ZD

Mintaka (� Ori) Ide o jeden z naj�ahšie rozlíšite�nýchpárov – bude nám sta�i� �alekoh�ad s priemerom

objektívu aj 5 cm. Bledomodrého sprievodcu 6,9m uvidíme popri hlavnej zložke v odstupe 52,6“.

Pravdepodobne ide o skuto�ný hviezdny pár, aj ke� súzložky od seba vzdialené pol svetelného roka. Ich

vzájomná obežná doba by teda mohla trva� i milión rokov. Systém leží vo vzdialenosti 2 350 svetelných

rokov. Hlavná zložka je navyše premennou hviezdou, ale s ve�mi malou zmenou jasnosti (okolo 2,2m).

Alnitak (� Ori) - �avá hviezda opasku Orióna je v skuto�nosti trojhviezdou. Blízko hlavnej zložky 1,9m sa v odstupe 2,1m nachádza sprievodca s jasnos�ou 4,2m a v uhlovej vzdialenosti 57“ je �alšia hviezdi�ka 9m. Všetkymajú modrobiely odtie�.

�

NGC 2169

� Ori - biely spolo�níci majú jasnos� 3,5m a 5,6m, ich vzájomný odstup je 4,4 oblúkovej sekundy. Dvaja �alší, modrastí spolo�níci ležia 28“,

resp. 78“ od tohto páru. � Ori ozna�uje hlavu Orióna a tvorí zaujímavýtrojuholník s �-1 a �-2 Ori. Obe dosahujú 4. hviezdnu ve�kos�.

�1

�5�6

�2

Ori - už �alekoh�adom s priemerom objektívu 5 cm môžeme pri hlavnej bielejzložke (3,81m) odhali�dvoch sprievodcov. Prvý (6m) leží v odstupe 41“, druhého (7m) delí 13“vzdialenos�. V �alekoh�ades priemerom objektívuokolo 15 cm sa v odstupe 11“ pridá spolo�ník 10. hviezdnej ve�kosti. V tesnejblízkosti (0,2“) hlavnejzložky leží ešte �alšísprievodca (6m), ale jedineon s hlavnou zložkoufyzicky súvisí.

Trapéz - „systém theta“, leží v srdci samotnej Ve�kej hmloviny v Orióne. Trapéz tvoria štyri hviezdyjasnosti od 5m po 8m. Nieko�ko hviezd 11m vnútri a okolo štvoruholníka sú nepochybne fyzicky patriacedo Trapézu a vnútri 5´plochy Trapézu sa skrýva vyše 400 ve�mi slabých hviezd, extrémne mladých objektov. Vek hviezd Trapézu sa odhaduje mladší ako 100 000 rokov. V primeranom �alekoh�ademôžeme rozpozna� i farby jednotlivých hviezd, aj ke� samotná hmlovina pravdepodobne vplýva na jednotlivé odtiene. Zložky A (6,7m) a D (6,7m) sú žlté, B (7,9m) je modrastá a C (5,1m) vyzerá biela. Pripozorovaní vo�ným okom vnímame túto sústavu hviezd ako celok a ozna�ujeme ju ako � Orionis.

Rigel (� Ori) - Svojoujasnos�ou 0,14m je siedmou

najjasnejšou hviezdou na oblohe. Je nadobrom

spektrálneho typu B8, pretojeho modrobielu farbu

zrete�ne uvidíme i vo�nýmokom. Rigel je asi 50-krát

vä�ší a 58 000-krát svietivejšíako naše Slnko a má

absolútnu magnitúdu –7,1. Kvôli silnému jasu hlavnejzložky môžeme v odstupe

9,5“ na JJZ odhali�modrastého sprievodcu 6,8m

až �alekoh�adom s priemerom objektívu 150 mm.

Ori - pekná trojhviezda vhodnái pre malé �alekoh�ady. Ved�a

hlavnej bielej zložky (2,8m) ležív odstupe 11,3“ bledomodrý

sprievodca (7,3m). �alší, �ervenkastý spolo�ník 11.

magnitúdy je pozorovaný vovzdialenosti 50“ od tohto páru.

Triéder zobrazuje v blízkosti ešte širokú dvojhviezdu Struve747, ktorá je tvorená zložkami

jasnými 4,8 a 5,7 mag.

Keby sa nachádzal v takej istejvzdialenosti ako Sírius, mal by zdanlivújasnos� –10m a bol by taký jasný akoMesiac v prvej štvrti. Vzdialenos� saodhaduje na 900 svetelných rokov.

VÍCENÁSOBNÉSYSTÉMY HV�ZD

http://astrophoto.com/M42.htm

IC 434 – Ko�ská hlava, NGC 202 - Plamínekhttp://blog.deepskycolors.com/archivo/2008/12/

MekbudaTejat Prior

Alhena

Wasat

Mebsuta

Tejat PosteriorNGC 2392

Wasat (� Gem) - dvojhviezda rozlíšite�ná malým �alekoh�adom. Hlavná hviezdamá jasnos� 3,5m a sprievodca 8,2m, pri�om jeho obežná doba je asi 1 200 rokov.

Roku 1985 bol sprievodca od hlavnej hviezdy vzdialený 6“, takže sa dal pozorova��alekoh�adom s priemerom objektívu 6 cm. Do roku 2000 sa ich vzájomná

vzdialenos� zmenšila na 5,8“. Aj tak to nie je žiadny problém pre 200 mm �alekoh�ad, v ktorom uvidíme i ich žltú, resp. bledomodrú farbu.

Kastor (� Gem) - jasnos� 1,5m a je od Zeme vzdialený 45 svetelnýchrokov. Okrem toho je známym viacnásobným systémom. Hlavná zložkamá jasnos� 1,9m a je celkove 22-krát svietivejšia ako Slnko, sprievodcadosahuje 2,9m. Navzájom sa obehnú okolo spolo�ného �ažiska za 350 až400 rokov. Vzájomná uhlová vzdialenos� tejto dvojice bola v uplynulých rokoch pomerne malá a v roku 1970 dosiahla svoje minimum 1,9“a do roku 2000 vzrástla na 3,8 oblúkovej sekundy. Každá z nich je sama dvojitým systémom, jedná sa teda o pár tesných dvojhviezd. Malým �alekoh�adom môžeme v odstupe 72,5 oblúkovej sekundy odhali��ervenkastého trpaslíka. V skuto�nosti je zákrytovou premennou hviezdoua má ozna�enie YY Geminorum. Jeho jasnos� kolíše medzi 9,1-9,6m v perióde iba 19,5 hodiny. Aj on patrí do tohto systému! Trvá mu nieko�kotisíc rokov, kým obe hlavné hviezdy obehne.

M 35

Táto ve�kolepá otvorenáhviezdokopa sa nachádza2,5 stup�a severozápadneod hviezdy � Geminorum a 7 stup�ov východne od Krabej hmloviny. Akohmlistá škvrna (5,1m) je vidite�ná aj vo�ným okom. V triédri sa javí akokruhová, hustá skupina stredne jasných a slabších hviezd. V skuto�nosti ichobsahuje 2 500, z ktorýchnajjasnejšie dosahujú 8,0 mag. Je od nás vzdialenápribližne 2 000 svetelnýchrokov.

http

://w

ww

.cfh

t.haw

aii.e

du/N

ews/

Meg

aPrim

e/M

35-N

GC

2158

-Meg

aPrim

e-C

FHT_

8th.

jpg

http://www.noao.edu/outreach/aop/observer144.html

CANIS MAIOR

Furud

Muliphein

Mirzam

AdharaAludra

Wezen

�

��

μ(Canicula)

Lick 3m telescope

Chandra X-ray

Siriova pr�vodce pedpovdl Besselpodle tvaru dráhy v letech 1834 - 44. Siria B objevil AlvanClark v roce 1862. Binární systém SiriusA+B obíhá s periodou 50 let.

8.44m

�1.46m

SIRIUS8,58 l.y.

Alvan Clarke pi testování refraktoru pro NorthwesternUniversity's Dearborn Observatory objevil Siriova pr�vodce. Sirius B s magnitudou 8,5 byl nalezen 10 úhlových vtein od jasného Siria o magnitud -1,5 dne 31.ledna 1862.

P�vodní vž hvzdárny Dearborn v Chicagu

Alvan Graham Clark (1832-1897) se svými syny

18.5" (47cm) refraktor vyrobený pro hvzdárnu Dearborn Alvanem Clarkem

byl uveden do provozu 1864

The Dearborn ObservatoryTelescope - 2003

M 41 Najkrajšia otvorená hviezdokopa súhvezdia, štyri stupne južne od Síria. Je

ve�ká a jasná (4,5m), takže po�as tmavej noci je vidite�ná i vo�ným okom akohmlistá škvrna. Triéder ju �iasto�ne rozlíši na 20 hviezd. Obsahuje približne100 hviezd do 13. hviezdnej ve�kosti. Najjasnejšia hviezda kopy pozorovanáblízko centra je oranžovým nadobrom spektrálnej triedy K približne 700-krát

svietivejším ako Slnko. M41 leží vo vzdialenosti 2350 svetelných rokov.

NGC 2362 - hviezdokopa okolo � Canis Majoris. Je bohatá a kompaktná, jej najjasnejšie hviezdy tvoria ve�mi mladí obri typu O a B. Odhaduje sa, že NGC 2362 je stará približne iba milión rokov, �ím je jednou z najmladších známych otvorených hviezdokôp. Najjasnejší �len skupiny, vysokosvietivý modrý nadobor � Canis Majoris (abs. mag -7) je pravdepodobne skuto�ným �lenom kopy. Odhaduje sa, že spolu s hviezdokopou je od nás 5 000 svetelných rokov �aleko.

Nihal

Arneb

R

� Lep - táto dvojhviezda sa v triédri rozpadne na dve zložky, jedna dosahuje 3,7m (žltá) a druhá 6,3m (oranžová). Zložky súod seba vzdialené 96,3 oblúkových sekúnd od Zeme ich delízhruba 21 svetelných rokov.

Hindova karmínová hviezda (R Lep) - podobne ako Mira Ceti je �erveným obrom, ktorý mení svoju jasnos� zvy�ajne v rozmedzí 6m až11,7m v perióde 430 dní. Vyskytuje sa takisto dlhý sekundárny cyklus -za každých 40 rokov sa hviezda zjasní až na 5,5m. V dobe najvä�šejjasnosti pripomína sýto�ervenú kvapku krvi na tmavej oblohe a je vidite�ná aj vo�ným okom. R Leporis je obrou hviezdou s nízkou povrchovou teplotou asi 2 700 K. Hviezda je vidite�ná triédrom, ale na zrete�né rozoznanie farby je potrebný �alekoh�ad. Prívlastok „karmínová“ jej dal anglický amatérsky astronóm John RusselHind (1823-1895), ktorý ju prvý na oblohe spozoroval.

Malá gu�ová hviezdokopa v južnej �asti súhvezdia. V októbri 1790 ju objavil P. Mechain a o pár mesiacov neskôr ju Ch. Messierpridal do svojho katalógu ako 79. položku. Až W. Herschel prvý rozpoznal, že sa jedná o objekt tvorený hviezdami. Leží v oblasti,

ktorá zachytáva oblohu oproti galaktickému stredu, v oblasti, kde sú gu�ové hviezdokopy skôr výnimkou. Vzdialenos� M79 od nás saodhaduje na 41 000 svetelných rokov, vzdialenos� od galaktického stredu na 63 500 svetelných rokov

M 79NGC 1904

Phakt

Phakt (� Col) - najjasnejšia hviezda súhvezdia. Hlavnábledomodrá zložka 2,64m má v odstupe 13,5 oblúkovejsekundy sprievodcu 11m, ktorého uvidíme 100 mm �alekoh�adom. Systém je vzdialený 145 svetelných rokov.

NGC 1851

NGC 1851

Gu�ová hviezdokopa, dostato�ne jasná a ve�ká pretriéder, v ktorom na nepresvetlenej oblohe vyzeráako hmlistá škvrnka. Jej jasnos� je 7,2m. Pri použití�alekoh�adu s priemeromobjektívu 300 mm uvidíme NGC 1851 ako jasné ve�kézrnité halo. Jasné husténerozlíšite�né jadro je obklopené slabšími a menejzhustenými hviezdami. Okraj je nepravidelný a ozdobený hviezdami 10-11m okolitejoblasti

http://photojournal.jpl.nasa.gov/mission/galex

Pohled na nebe v b�eznu a v dubnuPoužity jsou zejména tyto zdroje:

http://www.8mag.net/doku.php/sk/atlas/suhvezdia/starthttp://www.perezmedia.net/beltofvenus/http://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ASearch&search=constellation+maphttp://www.astronet.ru/db/msg/1190093http://www.scientific-web.com/en/Astronomy/Constellation.htmlhttp://www.aai.ee/muuseum/Uranomeetria/HTML/index.html?bode.htmhttp://www.richardbell.net/DoubleStars/dslog1.htmlhttp://www.atlascoelestis.com/acquista.htmhttp://seds.org/Messier/more/i-aop.html

Merak

�

Phecda

Meg

rez

Miza

r

Benetnaš(Alkaid)

�

Alioth (� UMa) - najjasnejšia hviezda súhvezdia. Je krátkoperiodickou premennou hviezdou a sú�asne ajdvojhviezdou, ktorej zložky majú vzájomnú obežnú dobu 4,15 roka, �o sa však dá rozozna� ibaspektroskopickými metódami. Kolísanie jej jasnosti v perióde 5,09 d�a je v rozpätí iba 0,1 magnitúdy a vo�ným okom sa preto nedá postrehnú�. Hviezda patrí k typu hviezd �2 Canum Venaticorum, ktorévykazujú aj kolísanie magnetického po�a.

Alula Borealis� UMa, Alula Australis

M 40

Tania Australis

Tania Borealis

Mizar a Alcor (� a 80 UMa) - Najznámejšia dvojhviezda, ktorú Arabi zvykli ozna�ova� ako „sprievodca“alebo „skúša� ostrosti zraku“. Vzájomná vzdialenos� oboch hviezd je 12 oblúkových minút. Mizar (2,3m) je dvojhviezdou. V odstupe 14,4 oblúkovej sekundy na JJZ sa totiž nachádza �alšiahviezdi�ka 4. hviezdnej ve�kosti. Je pä�krát �alej od hlavnej zložky ako Pluto od Slnka a musí trva�milénium, kým ju celú obehne. Všetky hviezdy – Mizar A a B, Alcor – sú navyše �alšími dvojhviezdami, tak blízkymi, že ich možno rozozna� iba spektroskopicky. Mizar bol prvou dvojhviezdou objavenou v �alekoh�ade (Riccioli, 1662), prvou fotografovanou dvojhviezdou (Bond 1857) a prvou pozorovanou spektroskopickou dvojhviezdou (Pickering 1889). K tomuto hviezdnemu systému pravdepodobne patríaj Alcor, jeho obežná doba je približne 800 000 rokov. Jedná sa teda pravdepodobne o sedemnásobnýsystém. Je vzdialený asi 70 svetelných rokov. Medzi hviezdou Alcor a Mizar sa nachádza hviezda 8. magnitúdy, ktorá so systémom síce nesúvisí, ale v roku 1723 ju pomenovali dvorania cisára udovíta V – Sidus Ludovicianum.

Winnecke 4 nebo také Messier 40�i M40 je tsná slabá dvojhvzda

považovaná p�vodn Heveliem(autorem Promodus Astronomiae)

za mlhovinu. Teprve Charles Messier ji kolem roku 1764 správnidentifikoval jako dvojhvzdu, avšak

ve svém katalogu ji i tak ponechal.

Alula Australis

� UMa, ksi UMa, 53 UMa, HR 4374, HD 98230, SAO 62484, WDS 11182+3132Bprvá dvojhviezda, pri ktorej bola vypo�ítaná obežná dráha zložiek, a to 60 rokov. Podarilo sa to roku 1828 francúzkemu astronómovi Félixovi Savarymu. Tvoria ju zlaté zložky s jasnos�ou 4,3m a 4,8m vzdialené od seba 3 miliardy kilometrov. Okolo roku 1970 mali vzájomný odstup 3 oblúkových sekúnda dali sa �ahko rozlíši� i malými �alekoh�admi. Potom sa ich vzájomný odstup znížil a roku 1992 dosiahol svoje minimum – 0,8 oblúkovej sekundy. Dnes sa táto hodnota pohybuje okolo 2 oblúkovýchsekúnd, takže nám na ich rozlíšenie posta�í �alekoh�ad s priemerom objektívu 8 cm.

M 101, NGC 5457

M 81

M 82

M 108, NGC 3556

M 97, NGC 3587Lord Rosse 1848

M 109, NGC 3992

�

�

�

�

10 Uma

38

31

Lynx

John Flamsteed. Atlas Céleste, 1776

Eduard Heis: Atlas Coelestis Novus, Cologne, 1872

Urania’s Mirror 1825

Lynx – souhvzdí zavedl Hevelius v r. 1690

NGC 2419

Gu�ová hviezdokopa (10,3m) sedem stup�ov severne od Kastora. Bola objavená pred Novým rokom 1789 W. Herschelom. Je jednou z najvzdialenejšíchgu�ových hviezdokôp, od Zeme ju delí 210 000 svetelných rokov a je �alej ako Ve�ké Magellanovo mra�no. Leží oproti galaktickému stredu, je od neho

vzdialená až 300 000 svetelných rokov. Nachádza sa na samej periférii Galaxie, tak �aleko, že s �ou nie je takmer vôbec gravita�ne viazaná. V tejto �asti oblohy sa nachádza približne len 13 gu�ových hviezdokôp, ale aj tá najbližšia je od NGC 2419 vzdialená 60 oblúkových stup�ov! Jej najjasnejšími hviezdami sú�ervení a oranžoví obri nieko�kokrát jasnejší ako naše Slnko. Po gu�ových hviezdokopách Omega Centauri, NGC 6388 a M54 dosahuje NGC 2419 najvä�šiu

absolútnu magnitúdu: –9,48, �o je svietivos� 175 000 S�nk. Snímek: http://www.rc-astro.com/photo/id1019.html

Mezigalaktický poutník – NGC 2419

22

Lodi�ka – asterismus obsahující hvzdu 22 LMi. Kv�li nmu se vyplatí zamí�it dalekohled do jinak nevýrazného souhvzdí Malého lva. Nalézt lze podle hvzdy 22 LMi, která tvo�í lodní zá�. Šest hvzd tvo�ípalubu a kýl, zbylé t�i pak mírn šikmo naklonný stže�. Ideální pro ob�í binokuláry. Hvzdy stžn a kýlu jsou deváté magnitudy, paluba je o nco jasnjší. Škoda jen, že lodi�ka je v nep�evracejících dalekohledech vzh�ru nohama.

Leo Minor – souhvzdí zavedl Hevelius v r. 1690

22

Lodi�ka – Leo Minor

�

Coxa

Alterf

Aldhafera

AlgiebaZosma

54

Algieba (� Leonis) - „�elo leva“, skomolený názov arabského slova Al Jabha. V skuto�nosti ale nádherná dvojhviezda ležiaca 8 stup�ov SSV od hviezdy Regulus, so žltooranžovými zložkami 2,2m (sv. 90 S�nk) a 3,5m (sv. 30 S�nk) v odstupe 4,4“. Ich vzájomná obežná doba je odhadnutá na asi 619 rokov. Ešte v roku 1782, ke� túto atraktívnu dvojhviezdu prvýkrát objavil William Herschel, bolaoblúková vzdialenos� jej zložiek menšia ako 2“. Odvtedy sa odstup zvä�šil a koncom 20. storo�iadosiahol takmer 4,4“. Túto fyzickú dvojhviezdu, vzdialenú 85 svetelných rokov, rozlíšime po�as k�udného vzduchu ajmenším �alekoh�adom, s priemerom objektívu okolo 10 cm. V �om sa pri asi 125x zvä�šení ukáže akotesný pár žltých zložiek. Niekedy sa sprievodca môže javi� ako zelenkastý - �o je ale prinajmenšomoptický klam spôsobený kontrastom silne žltej hlavnej hviezdy a matne žltého sprievodcu. Hne� južnesa nachádza široká dvojhviezda 40 Leonis pozostávajúca zo zložiek 5. mag, ktorú vynikajúci zrak po�as dobrých podmienok dokáže rozlíši�.

54 Leonis - dvojhviezda ležiacatesne na rozhraní so súhvezdímMalého leva. Títo dvaja partnerimajú jasnos� 4,5m a 6,3m. Obe

hviezdy sú od seba vzdialené 6,5“, takže by sa už mali da� rozlíši�

�alekoh�adom s priemeromobjektívu aspo� 5 cm. Systém je

vzdialený od Zeme 2 000 svetelnýchrokov. V 10-15 cm �alekoh�adoch a 100x zvä�šení je nerovnako jasnou,

farebnou dvojhviezdou. Hlavnázložka sa javí ako žltobiela, sprievodca je modrastý až

zelenkastý

Regulus (� Leonis) - najjasnejšia hviezda súhvezdia. Názov pochádza z latin�iny a znamená „malý krá�“, v starom Babylone dokonca vždy predstavovala hviezdu panovníka. Niekedy sa môžemestretnú� aj s názvom Cor Leonis - „srdce leva“. Regulus je aj jedným zo štyroch strážcov oblohy, aleboaj krá�ovských hviezd - boli to hviezdy, ktoré v Perzskej ríši ozna�ovali bod letného slnovratu(Regulus), jarný bod (Aldebaran), zimný slnovrat (Fomalhaut) a jesenný bod (Antares). Tie rozdelovalidráhu Slnka - ekliptiku, teda aj rok na štyri ro�né obdobia. Ako jedna z mála jasných hviezd ležíne�aleko ekliptiky, presne 1,5 stup�a. Jasnos� 1,36m. Je vzdialená 85 svetelných rokov. Povrchová teplota dosahuje zhruba 13 000 C. Vovzdialenosti takmer 3 oblúkových minút (176,9“) smerom na ZSZ sa nachádza sprievodca jasnosti 7,7m, ktorý je �ahkým cie�om už pre triéder. V 100 mm �alekoh�ade sa Regulus javí ako jasný modrobiely „diamant“ s týmto drobným žltým sprievodcom.

M 65, NGC 3623

NGC 3628

M 66, NGC 3627

Leo Triplet

M 105NGC 3384

NGC 3389

M 96http://www.davesastro.co.uk/dso/galaxies.html

M 95, NGC 3351

M 96, NGC 3368

Acubens

Asellus Borealis

Asellus Australis Tegmin

�2�1

Acubens (� Cancri) - dvojhviezdarozlíšite�ná až vä�ším �alekoh�adom. Sprievodca leží 11,3“ od hlavnejzložky (4,25m), je ale asi 1 000 krátslabší a na oblohe má jasnos� iba11,8 mag. Systém leží vo vzdialenosti174 svetelných rokov.

Tegmin (� Cancri) - trojhviezda, dve najvýraznejšie zložky s magnitúdami 5,6 a 6,2 sú od seba vzdialené 5,7“, �opostrehneme už 5 cm �alekoh�adom. Ich vzájomná obežnádoba je asi 1 150 rokov. Samotná jasnejšia hviezda je tesnádvojhviezda - sprievodca jasnosti asi 6m leží v odstupe 0,8“. Rozlíšime ho dobre �alekoh�adom s priemerom objektívu 300 mm. Jeho obežná doba je 59,6 roka, v roku 1991 bol jeho odstup iba 0,5“.

1

�1 Cancri - dvojhviezda rozlíšite�ná už 5 cm �alekoh�adoma s nenápadným kontrastom zlatožltej a bledomodrejzložky. Hviezdy majú jasnos� 4,2m a 6,6m, v odstupe 30,5 oblúkovej sekundy.

�2 Cancri - trojhviezda, ktorú nerozlíši ani 30 cm �alekoh�ad. Pri dobrých pozorovacích podmienkach je vidie� len ako pred�žená hviezda, s náznakom hlavnej žlteja druhej modrej zložky.

M 44, NGC 2632Jesli�ky

Hviezdy v M44 sú ve�mistaré, môžu ma� vyše 350 miliónov rokov. Hviezdokopapatrí do nášho vesmírnehookolia, je vzdialená iba 525 svetelných rokov, preto je jej priemer na obloheúctyhodný, 1,5 stup�a. Súve�mi staré, predpokladá sa, že vznikli spolu s Hyádami, s ktorými majú spolo�nývek, rýchlos� a pohyb. Akoakýsi hviezdny prúd spolu smerujú k bodu na rozhraníOrióna a Jednorožca.

M 67, NGC 2682

Bohatá otvorená hviezdokopazaberajúca na oblohe plochu pol stup�a, ktorú objavil J. G. Koehler, niekedy pred rokom1779. Nachádza sa v južnej�asti súhvezdia, ne�alekohviezdy Acubens. V priestorevšak leží dos� �aleko od galaktickej roviny (1 500 ly) a je jednou z najstaršíchznámych otvorenýchhviezdokôp (5 × 109 rokov, po NGC 188 a NGC 6791 – 7 × 109 rokovpravdepodobne tretianajstaršia v celej Galaxii). Otvorené hviezdokopy pritomnezvyknú presahova� vek 1 miliardy rokov. Od Zeme judelí 2 500 svetelných rokov. Nachádza sa v nej viac ako1000 hviezd, polovica z nich dosahuje 10. - 16. magnitúdu.

Gomeisa

�1

�

Procyon (� Cmi) - je ôsmou najjasnejšou hviezdou na oblohe (0,5m) a jednou z najbližších, je od nás vzdialená11,4 svetelných rokov. Medzi jasnými hviezdami je bližšieuž len Alfa Centauri a Sírius. Prokyón sa na hviezdnompozadí za 1000 rokov pohne o priemer Mesiaca, teda o 1,25“ za rok. Sýtožltá hviezda povrchovej teploty takmer 7 000 C a dvojnásobného slne�ného priemeru spektrálnej triedy F5 je sprevádzaná bielym trpaslíkom, ktorý je ešte slabší akosprievodca Síriov (10,8m) a je pozoravaný len vä�šími�alekoh�admi v odstupe, ktorý sa pohybuje medzi 2,2“ a 5,0“. Obeh okolo hlavnej hviezdy trvá 40,65 rokov, najmenší odstup bol v roku 1990, najvä�ší sa o�akáva v roku 2009. Hviezda dosahuje priemer asi dvojnásobku priemeru Zeme, so strednou hustotou 140 kg/cm3.

�

�

Sirius

Procyon

NGC 2237

� Mon - najjasnejšia hviezda súhvezdiamá zdanlivú jasnos� 3,95m. Patrí medzinádhernú trojhviezdu objavenú v roku 1781 W. Herschelom, ktorej všetkymodrobiele zložky sa dajú rozlíši� ajmalými �alekoh�admi ako drobný trojuholník. Dve zložky jasnosti 4,7m a 5,2m sa nachádzajú v odstupe 7,3 oblúkových sekúnd. Sprievodca 6,1m leží vo vzdialenosti 2,8“ od prvej zložky. Systém je vzdialený okolo 700 svetelných rokov. Vä�ším �alekoh�adommôžeme v odstupe 25,9“ objavi� eštehviezdi�ku s jasnos�ou 12m. Celý tento systém sa ozna�uje ako 11 Monocerotis.

� Mon - pri hlavnej hviezde s jasnos�ou 4,5m sa v odstupe 13,4“nachádza sprievodca s jasnos�ou 6,5m, ktorého dokážeme vyh�ada� i menším �alekoh�adom. Obe zložky majú žltú farbu. Vovzdialenosti 93,7“ od nich môžeme vä�ším �alekoh�adom odhali�bledomodrého spolo�níka jasnosti 12,7m.

M 50, NGC 2323

Najkrajšia otvorenáhviezdokopa v súhvezdí, nachádza sa v jeho západnej�asti, v tretinovej vzdialenostiod Síria k Prokyónovi. Po�asdobrej noci je ako hmlistáškvrna o jasnosti 5,9m vidie� i vo�ným okom. V triédri sapremení na jasnú, ve�kú a zhruba kruhovú koncentráciunatla�ených hviezd, z ktorých10 dokážeme rozlíši�. Vyzeráto tak, že prvýkrát si ju na oblohe všimol G. D. Cassininiekedy pred rokom 1711, v každom prípade ju našiel i Charles Messier 5. apríla1772, po�as pozorovaniakométy v tom roku. M50 je od nás vzdialená 2 900 svetelných rokov.

Rozetu objavil W. Herschel a jednotlivým jasnejším �astiam, ktoré videl pravdepodobne oddelené, priradilkaždej vlastné ozna�enie: NGC 2237, 2238, 2239 a 2246. Celý objekt sa však zvy�ajne ozna�uje súhrnneako NGC 2237. Skuto�ná ve�kos� hmloviny na oblohe je v priemere vyše jeden stupe�. Vzdialená je od nás 4 900 svetelných rokov. V jej vnútri sa nachádza otvorená hviezdokopa NGC 2244

Roseta

http://www.xanaduobservatory.com/ngc2264.htm

NGC 2264 (Váno�ní strome�ek)

AlkesAlkes (� Crt) - arabský názovhlavnej hviezdy znamená„plochá miska“. Jej jasnos� je iba 4,2m. Jedná sa o žltéhoobra, ktorý vysiela 40-krát viacžiarenia ako naše Slnko. Je od nás vzdialený 160 svetelnýchrokov.

� Crt - hlavná zložka 4,1m má v odstupe 5,2 oblúkovej sekundy sprievodcu 9,6m, ktorého môžeme nájs� �alekoh�adom s priemerom objektívu asi 10 cm. Jasnejšiazložka je biela, sprievodca má modrú farbu. Ich svetlo k nám letí 84 rokov.

� Crt - najjasnejšia hviezdasúhvezdia dosahuje zdanlivújasnos� 3,82m. Od Zeme je vzdialená asi 130 svetelnýchrokov a svojou svietivos�ouprevyšuje naše Slnko 150-krát.

http://cs-observatory.com/SAC10%20Galaxies.htmhttp://www.atnf.csiro.au/people/bkoribal/ngc4038/antennae.html

Antény - NGC 4038 a NGC 4039Dvaceticentimetrový dalekohled ukáže za temné oblohy okolní galaktické haló, skvrnit mramorovanou strukturu, p�ipomínající oloupaného garnáta. Dlouhá slabá tykadla antén jsou však amatérským dalekohled�m nedostupná.

Pohled na nebe v kv�tnu a v �ervnuPoužity jsou zejména tyto zdroje:

http://www.8mag.net/doku.php/sk/atlas/suhvezdia/starthttp://www.perezmedia.net/beltofvenus/http://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ASearch&search=constellation+maphttp://www.astronet.ru/db/msg/1190093http://seds.org/messier/more/virgo.htmlhttp://thebigfoto.com/messier-objects-gallery-m56-m66http://www.deep-sky.co.uk/asterisms.htm

Alruccaba, Cynosura

Pherkad

Pherkard, Yildun

Kochab

PolárkaTento bledožltý nadobor je nám najbližšia hviezdatypu � Cephei. Povrchová teplota vykazuje 6 300 K, je miliiónkrát vä�šia, osemkrát hmotnejšia a 9 000-krát svietivejšia než naše Slnko. Jasnos� sa mení v rozpätí 0,1m. Stredná jasnos� je 2,1m s periódou3,97 dní. Je 820 svetelných rokov �aleko. Pomocou80 mm �alekoh�adu uvidíme vo vzdialenosti 18,5 oblúkových sekúnd bledomodrého sprievodcujasnosti 9m. Je to pravdepodobne len optickádvojhviezda, ktorú objavil v roku 1780 W. Herschel. Polárka je v skuto�nou dvojhviezdou –spektroskopickou, sprievodca, ktorý ju obehne raz za 30 rokov však nebol nikdy pozorovaný, prejavujesa iba v jej spektre.

Južne od Polárky je v binokuláre vidie� pekné zoskupenie hviezd nazvané „Snubný prste�“ – krúžok hviezd 7-8m, Polárka v �om reprezentuje diamant.

Sedm sester u pólu – obdoba Plejád

Pohyb severního nebeského pólu kolem pólu ekliptiky vlivem preceseV sú�asnosti je Polárka vzdialená asi 0,8 stup�a od polohy severnéhosvetového pólu. Roku 2102 bude k pólu najbližšie, iba 27 oblúkovýchminút, potom sa od neho vplyvom precesie za�ne vz�alova�. V �ase Pyramíd, asi pred 4600 rokmi, pól ozna�ovala hviezda Thuban, pred12000 rokmi bola polárnou hviezdou Vega z Lýry.

Gem

ma

Gem

ma

(�C

rB)-

po la

tinsk

y „d

raho

kam

“. Zr

iedk

avej

šie

sapo

užív

aar

absk

ý ná

zov

Alp

hecc

a(m

iska

). M

odro

biel

ahv

iezd

aja

snos

ti 2,

3m je

vz

dial

ená

75 ly

, a je

45-

krát

svie

tivej

šia

ako

Sln

ko. V

o�ný

mok

omto

sí

cene

post

rehn

eme,

ale

je z

ákry

tovo

u pr

emen

nou

hvie

zdou

. Jas

nos�

men

ío 0

,1m

v p

riebe

hu17

,36

dní.

Vo

vesm

íre s

apo

hybu

je tý

m is

tým

smer

omak

osk

upin

a hv

iezd

prev

ažne

z Ve

�kej

med

vedi

ce, o

zna�

ovan

áak

o„m

edve

dípr

úd“.

K te

jtosk

upin

epa

trína

prík

lad

ajS

írius

.

� CrB - pekná dvojhviezda aj pre malý �alekoh�ad s priemerom objektívuaspo� 6 cm. Pozostáva zo zložiek jasnosti 5,1m a 6m v odstupe 6,3 oblúkovej sekundy. Jedna zložka má modrastý, druhá zelenkastý odtie�. Ležia vo vzdialenosti 470 svetelných rokov.

� CrB - dvojhviezda, hlavná zložka jasnosti 5,6m má v odstupe 7,1 oblúkových sekúnd sprievodcu 6,6m, ktorý ju obehne za 1 160 rokov. V 100 mm �alekoh�ade �ahko rozlíšime bledo- a tmavožltú zložku.

� CrB - dvojhviezda, ktorej zložky �ervených obrov jasnos�ou 5,2 a 5,4 magsa rozlíšia triédrom, pretože majú vzájomný odstup 370“. Sú vzdialené asi 550 svetelných rokov, ale neobiehajú jedna druhú.

v1v2

�

� �

�

�

DVOJHVZDY

Gem

ma, G

nosia

�

�

DVOJHVZDY

Izar (� Bootis) - Mirak aleboPulcherrima - nádherná. Druhánajjasnejšia hviezda súhvezdia je v aspo� 10 cm �alekoh�ade krásnou dvojhviezdou, skladajúcou sa s oranžovej (2,7m) a modrej zložky(4,9m) vytvárajúcej farebný kontrast, v odstupe 2,9“. Budete ale potrebova� vä�šie zvä�šenie a pokojnú noc. Vzdialenos� fyzického systému je 200 svetelných rokov.

DVOJHVZDYAlkalurops (μ Bootes). Ved�a hlavnej, žltejzložky (4,5m) uvidíme vo vzdialenosti 108,3“sprievodcu 7,1 magnitúdy, ktorý sa v aspo� 8 cm �alekoh�adu rozpadne na dve, o približnepol magnitúdu (7m a 7,6m) rozdielne hviezdy(oranžová a žltá v odstupe 2,3“).

� Boo - tesná dvojhviezda, so zložkami 4,8m (žltá) s 6,9m (�erveno-oranžová), ktoré majúvzájomnú obežnú dobu 149 rokov. Od roku 1980, ke� dosiahli svoju najvä�šiu vzdialenos�od seba (7,2“), sa ich odstup postupne zase zmenšuje a v sú�asnosti dosahuje približne 6“. V najmenšom odstupe 1,8“ (naposledy v roku 1918) sa sprievodca v malých �alekoh�adochstráca. Systém je vzdialený 22 svetelnýchrokov.

�

Arcturus

Napoleon's Hat, Emperor's hat. Zajímavý et�zec sedmi slabých hv�zd 9. a 10. magnitudy 40' jižn� od Arktura pipomínajícíNapoleonovu �epici. Ozna�uje se rovn�ž jako Picot 1 podle objevitele Frenchmana Fulberta Picota.

Cor Caroli (� CVn) - „Karolove srdce“, najjasnejšia hviezdasúhvezdia. Takto túto hviezdu pomenoval Edmond Halley na návrh dvorného lekára a fyzika Sira CharlesaScarborougha, ktorý na anglickom dvore tvrdil, že hviezdazažiarila mimoriadne jasne 29. mája 1660, ke� sa anglický krá� Karol II, zakladate� hvezdárne v Greenwichi, vrátil do Londýna. Iný príbeh hovorí, že sa jedná o srdce krá�aKarola I, popraveného na príkaz Olivera Cromwella v polovici 17. storo�ia, ktoré sa dostalo na oblohu. V malom �alekoh�ade s priemerom objektívu 6 cm je to �ahko pozorovate�ná optická dvojhviezda, žlté zložkyrozdielnych jasností, 2,9m a 5,5m ležia v odstupe 19,7“. Hlavná hviezda je vzdialená 120 svetelných rokov. Je najjasnejším �lenom triedy magnetických premennýchhviezd - pri otá�aní okolo svojej osi k nám hviezdastriedavo otá�a svoj severný a južný magnetický pól. Sprievodca je tiež spektroskopickou dvojhviezdou, takže savlastne jedná o štvornásobný systém.

Kulová hvzdokupa M3Leží blízko okraja súhvezdia

ne�aleko hviezdy � ComaBerenices, v polovici vzdialenosti

medzi hviezdami Cor Caroli -Arktúr. Spolu s M13 a M5 sa radí k

trojici najjasnejších gu�ovýchhviezdokôp na severnej oblohe.

Vzdialená je približne 27 000 svetelných rokov.

M 51 Vírová galaxie, NGC 5194Bola objavená Messierom v roku 1773, ale jej „vírová“špirálová podoba bola odhalená až v roku 1845, ke� na �unamieril svoj šes�stopový reflektor v írskom ParsonstowneLord Rosse. Stala sa tak prvou galaxiou špirálového typu, u ktorej bola vizuálne zistená jej podoba. Patrí do malej skupiny galaxií v Po�ovných psoch, je jej dominantným �lenom. Nachádza sa dos� blízko od nás, svojou vzdialenos�ou 13 miliónov svetelných rokov patrí ešte k našim susednýmgalaxiám. Patrí k jasnejším galaxiám na oblohe (8,4m).

M 63 – Slunenice, NGC 5055 Špirálová galaxia s prie�kou jasnosti 8,6m, ležiaca na priamke hviezd Cor Caroli - Benatnash. Má oválny tvar s jasným, ve�kým jadrom a s menej rozvinutými ramenami. Bola objavená v roku 1779 Pierrom Mechainom a neskôr sa stala jednou z prvých galaxií u ktorých sa rozpoznala špirálová štruktúra. V roku 1973 v nej bola pozorovaná supernova 1971I, ktorá dosiahla 12. magnitúdu. Vzdialená je 35 miliónov svetelných rokov.

M 94 Malá, ale ve�mi kompaktná špirálová galaxia (8,2m), ne�aleko spojnice hviezd Cor Caroli -Chara. Na tmavej oblohe ju nájdeme aj v triédri, hlavne v�aka jasnému jadru. Jej ramená sú tesnenavinuté na jasnom kompaktnom jadre obklopeného eliptickým „halom“. Vzdialená je približne 21 miliónov svetelných rokov, je sú�as�ou skupiny Canes Venatici I. Nachádzajú sa v nej hlavne mladémodré otvorené hviezdokopy a rodiace sa hviezdy. Galaxiu objavil v roku 1781 Pierre Mechain

M 106, NGC 4258Pomerne výrazná a rozsiahla špirálová galaxia (8,4m). Na pozorovanie jej špirálovej štruktúry však potrebujeme vä�ší�alekoh�ad. Patrí do malej skupiny galaxií spolu s niektorými�alšími vo Ve�kej Medvedici. Je vzdialená približne 35 miliónovsvete�ných rokov. Objavil ju P. Mechain v roku 1779. GALEXSST

Virgo a Coma Berenicesna hv�zdném globu Gerarda Mercatora 1551

NG

P

24 Com - dvojhviezda, zložky 5,2m a 6,7m v odstupe 20,3 oblúkovej sekundy. V aspo� 10 cm �alekoh�ade peknýfarebný kontrast hlavnej žltooranžovej a slabšej modrej

hviezdy. Inak ich rozlíšime i lepším triédrom

GALAXIE(vyjma M 53)

HVZDY

Diadém (� Com) - hviezda, ktorá sa vo�ným okom javíako bod 4,3m. V skuto�nostije dvojhviezdou, pozostáva z dvoch zložiek jasnosti 5,1m, malým �alekoh�adom ich ale nerozlíšime. Navzájom saobehnú za 25,85 roka.

2 Com - pekný pár dvoch žltých zložiek (5,9m a 7,4m). Túto dvojhviezdu nám v odstupe 3,7“môže pri vä�šom zvä�šení rozlíši� �alekoh�ad s priemerom objektívu nad 10 cm.

25

NGC 4565

Melotte 111 Pouhým okem zde lze na tmavé obloze zahlédnout kolem patnácti hv�zd. Ovšem ne všechny

hv�zdy, nacházející se v této oblasti, jsou �leny kupy -z jasn�jsich hv�zd jsou �leny kupy 12, 13, 14, 16, 21, 22

Com a snad i 31 Com, naopak 7, 15, 18 Com do ní fyzicky nepatí. �lenství v kup� bylo prokázáno asi u �tyiceti

hv�zd. Kupa hv�zd Vlasu Bereniky leži ve vzdálenosti asi 250 sv�telných rok , což ji adí k nejbližším hv�zdokupám,

snad jen Hyády a tzv. Siriova skupina jsou k nám blíže.http://praha.astro.cz/crp/9605a.phtml

M 53

Pekná gu�ová hviezdokopane�aleko hviezdy Diadém, objavená vo februári 1775 Johannom Elertom Bodem a nezávisle o dva roky neskôraj Charlesom Messierom. Od nás je vzdialená 60 000 – 65 000 ly, nachádza sa vovnútornej �asti našejGalaxie a od stredu ju delípodobná vzdialenos� ako od nás, teda približne 60 000 svetelných rokov. Jej priemer je asi 800 svetelných rokov.

Špirálová galaxia (8,5m), jedna z najneobvyklejších galaxií celej oblohy. V jej vnútri, severne od stredu sa totiž nachádza tmavý prachový pás, pod�a ktorého sa aj nazýva. Vnútorná �as� galaxie rotuje v opa�nom smere ako vonkajšia. Jedná sa o ve�mi mohutný systém (absolútna magnitúda = –21) s priemerom prinajmenšom 65 000 ly, ktorý je sú�as�ou 24 miliónov svetelných rokov vzdialenejkopy galaxií v Po�ovných psoch. M64 bola objavená E. Pigottom a J. E. Bodem v roku 1779, napriek tomu, že bola zaznamenaná ibaako malá hmlistá hviezda. Uvidíte ju už v malom �alekoh�ade ako ovál s jasným jadrom.

M64, NGC 4826 �erné oko

http://hvezdarna.plzen.eu/foto/pol/pol_galaxie.html

NGC 4565 Jedna z jasnejších �lenov (9,6 mag) 31 miliónov svetelnýchrokov vzdialenej kopy galaxií Coma I a absolútnom magnitúdou –20,3. So skuto�ným priemerom 125 000 ly je ve�ká asi ako naša Galaxia.

Kupa ve Vlasech Bereniky

Coma ClusterKATALOGOVÉ �ÍSLO: Abell 1656VZDÁLENOST: 300x106 lyPO�ET GALAXIÍ více jak 3 000NEJJASNJŠÍ �LEN: NGC 4889 (m13,2)

Na obloze leží blízko Kupy v Pann�, pesto je v prostoru mnohem dále. Poprvé byla rozpoznána v roce 1785 Williamem Herschelem. Jde o jednu z nejbližších uzavených nebo „klidných“ galaktických kup. Je velmi hustá a skládá se z více jak 3 000 galaxií, pevládají eliptické a �o�kovité galaxie. Protože je poblíž severního galaktického pólu (zde je nebe bez hustých oblastí Mlé�né dráhy), je velmi dobe pozorovatelná. Celá kupa se od nás vzdaluje rychlostí 25 milión km/h. V jejím stedu leží obrovitá eliptická galaxie NGC 4889 a �o�kovitágalaxie NGC 4874. V�tšina spirálních a nepravidelných galaxií leží ve vn�jších oblastech kupy. Rentgenový obraz ukazuje dv� odd�lené oblasti mezigalaktického plynu. Z toho se dá usuzovat, že kupa vzniká slu�ováním menších galaktických kup. Stejn� jako kupy v Pann� a v Hyde, tvoí i kupa ve Vlasech Bereniky jádro obígalaktické nadkupy.

Kupa ve Vlasech BerenikyComa ClusterKATALOGOVÉ �ÍSLO: Abell 1656VZDÁLENOST: 300x106 lyPO�ET GALAXIÍ více jak 3 000NEJJASNJŠÍ �LEN: NGC 4889 (m13,2)

Vindemiatrix

Alaraph,ZavijahArich,

Porrima

Minelauva,Auva

Azimech

Heze

Porrima (� Virginis) - jedna z najkrajších dvojhviezdna oblohe, obe žltobiele zložky majú takmer rovnakújasnos� 3,5m a pri sú�asnom odstupe 3 oblúkovýchsekúnd ich môžeme pozorova� aj 6 cm �alekoh�adom. Ich obežná doba okolo spolo�ného�ažiska je 171,85 roka. Najvä�ší odstup dosiahli v roku 1920 – 6,2“, preto sa dali rozozna� aj v 5 cm �alekoh�ade. Medzitým sa ich vzájomná vzdialenos�rýchlo zmenšuje. V roku 1985 hodnota dosiahla 3,5“, v roku 2000 už iba 1,8“. Preto v sú�asnosti užpotrebujeme minimálne 200 mm, aby sme za dobrého seeingu rozoznali dve bodové hviezdy. Systém je od nás vzdialený 32 svetelných rokov. Pä�oblúkových stup�ov severne leží najjasnejší kvazar –trinástej magnitúdy, s ozna�ením 3 C 273, vzdialenýpribližne 3 miliardy svetelných rokov.

� Virginis - pozoruhodná trojhviezda, nachádzajúca sa vo vzdialenosti 200 svetelných rokov. Dve jasnejšie zložky sú od seba vzdialené 7,2 oblúkovejsekundy a majú jasnos� 4,4m a 9,4m. Na ich rozlíšenie potrebujeme �alekoh�ads priemerom objektívu 6 až 8 cm. V dobrom 100 prístroji sa ukáže aj tretísprievodca 10,4m v odstupe 69,6“ od hlavnej bielej hviezdy (druhá zložka sajaví matne žltá). � Virginis - trojhviezda, ktorú tvoria dve hviezdy (žltá a oranžová) s jasnos�ou4,8m a 9,3m, vzdialené od seba 4,8“ a tretia modrastá zložka 12,4 magnitúdy v odstupe 93“. 84 Virginis - dvojhviezda pozostávajúca z tesného páru nápadne oranžovej(5,5m) a matne žltej zložky (7,9m) v odstupe 2,9“. Na rozlíšenie sa doporu�uje �alekoh�ad s priemerom objektívu okolo 100 mm.� Virginis je vzdálen 218 sv�telných rok . Primární složka � Virginis A je trpasli�í hv�zdou typu A na hlavní posloupnosti o +4.23m. Pr vodcem je ve vzdálenosti 80 úhlových vtein � Virginis B, hv�zda 9m.

84

DVOJHVZDY

�

Asterismus �elisti

Kometa z roku 1779 zaznamenaná Charlesem Messierem

KUPA GALAXIÍV PANN

Markarianova ada (et�z) galaxií

Kupa v Pann� je nejbližší galaktickou kupou hodnou toho jména. Jde o hustou skupinu galaxií v srdci nadkupy, jejímž �lenem je i Místní skupina. Kupa �ítá160 velkých spirálních a eliptických galaxiíshromážd�ných v prostoru jen o málo v�tším nežMístní skupina spolu s více než 2 000 menších galaxií. V srdci kupy leží obí eliptická galaxie M87, dále galaxie M84 a M86, které se utvoily pi srážce spirálních galaxií. N�které gigantické eliptické galaxie se zdají být centry menších skupinek galaxií, jádro není stejnorodé. Pitažlivost Kupy v Pann� sahádaleko do prostoru, ovládá i látku Místní skupiny a jejího okolí. Galaxie Mlé�ná dráha je pitahována sm�rem ke Kup� v Pann� rychlostí 1,4 milion km/h.

KUPA GALAXIÍV PANN Virgo I Cluster

VZDÁLENOST: 52x106 ly do steduPO�ET GALAXIÍ: 200 (160 velkých) NEJJASNJŠÍ �LEN: M49 (m9,3)

Túto galaxiu objavil Barnabus Oriani 5. mája 1779. Charles Messier si ju pomýlil s kométou, ale 11. mája svoju chybu napravil a pridal ju do svojho katalógu. M61 je obrovskou špirálovougalaxiou s prie�kou, ktorá je �lenom galaktickejkopy Coma-Virgo. Leží 65 miliónov svetelnýchrokov �aleko. Môžeme v nej pozorova�nieko�ko špirálových výbežkov v blízkosti jej stredu. Jej celková jasnos� dosahuje 9,7m. Priemer celej galaxie sa odhaduje na 160 000 svetelných rokov.

Túto galaxiu objavil 18. marca1781 Charles Messier. Je jednou z ve�kých špirálovýchgalaxií v jadre kopy Coma-Virgoa jednou z galaxií, ktorévykazujú modrý posun. Ten nazna�uje, že M90 je trochu bližšie než 65 miliónovsvetelných rokov vzdialenécentrum galaktickej superkopy. Ak M90 leží 50 miliónovsvetelných rokov �aleko, jej absolútna magnitúda dosahuje –21,4.

M 90

M104, NGC 4594 – Sombrero

Špirálová galaxia s tmavým prachovým pásom pripomínajúca vzh�ad mexického sombrera objavená Pierrom Mechainom v máji 1781. Je jednou z najjasnejších a najvä�ších galaxií v kope Coma-Virgo, avšak leží �alej od jej jadra, vzdialená je 65 miliónov svetelných rokov. M104 máabsolútnu magnitúdu –23,5, vä�šina jej svietivosti pochádza z ve�mi nezvy�ajnej centrálnejvypukliny.

Seve

rníd

ráp

Jižn

ídrá

p

HVZDY A DVOJHVZDY

Zubenelschemali ( Lib) - „severné klepeto“ je o nie�o jasnejšie(2,61m) a má zvláštny zelenkastý odtie�, �o je trochu nezvy�ajné. Hviezda je približne 100-krát svietivejšia ako Slnko.

μ Lib - dvojhviezda, v dobrom 100 mm refraktore ju vidíme akotesný pár bielych hviezd, ako dva disky v kontakte (1,8“). Úplneich rozlíšime po�as pokojných atmosferických podmienok. Zložkymajú jasnos� 5,8m a 6,7m.

� Lib - zložitá viacnásobná hviezda, ktorá sa pri pozorovanívo�ným okom javí ako jediná hviezda jasná 4,2 mag. Triéderuk86e jej sprievodcu ozna�ovaného ako 25 Librae. �alekoh�ad s priemerom objektívu nad 80 mm odhalí, že primárna hviezda máslabého sprievodcu 9. magnitúdy v odstupe 58“. Vä�ším�alekoh�adom a patri�ným zvä�šením by sa napokon malopreukáza�, že i on sám je tesnou dvojhviezdou. Jej slabý sprievodca 11. magnitúdy sa nachádza v odstupe 1,9“ od nej.

� Lib - dvojicu hviezd s jasnos�ou 4,7m a 9,7m delí 8,5 oblúkovejsekundy, takže ich rozlíšime aspo� 6 cm �alekoh�adom. Systém je od Zeme vzdialený približne 250 svetelných rokov.

Zubenelgenubi (� Lib) - názov znamená „južnéklepeto“ a pripomína pôvod súhvezdia. Jedná sa o ve�mi �ahko rozlíšite�nú dvojhviezdu, na ktorú posta�íi divate�ný �alekoh�ad. Pri hlavnej zložke 2,75m sa v odstupe 231 oblúkových sekúnd nachádza spolo�ník5,8m. V triédri sa jedná o jasný široký pár tvorenýbielou a žltou zložkou. Ke�že obe hviezdy vykazujúrovnaký vlastný pohyb, ide pravdepodobne o skuto�ný hviezdny pár. Jeho vzdialenos� od Zeme je 65 svetelných rokov.

NGC 5897

Gu�ová hviezdokopa v strednej �asti súhvezdia s celkovou jasnos�ou 8,6m, vzdialená od Zeme 45 000 svetelných rokov. V 200/250 mm �alekoh�ade je hmlistým, nepatrne pred�ženým halom so slabou plošnou jasnos�ou. Bo�ným poh�adom sa môže blysnú� pár

tuctov hviezd, najjasnejšia z nich sa nachádza na severozápadnom rozhraní. V �alekoh�ade s priemerom objektívu 400 mm je NGC 5897 ve�kou, vo�ne koncentrovanou gu�ovou hviezdokopou, ktorá je dobre rozlíšite�ná: sú vidite�né štyri tucty hviezd oproti hmlistej

žiare na pozadí. Stred je iba nepatrne zhustený.

Pohled na nebe v �ervenci a v srpnuPoužity jsou zejména tyto zdroje:

http://www.8mag.net/doku.php/sk/atlas/suhvezdia/starthttp://www.perezmedia.net/beltofvenus/http://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Special%3ASearch&search=constellation+maphttp://www.astronet.ru/db/msg/1190093http://thebigfoto.com/messier-objects-gallery-m56-m66http://www.deep-sky.co.uk/asterisms.htmhttp://davidmalin.com/fujii/fujii_index.htmlhttp://www.allthesky.com/constellations/

Thub

an(�

Dra

)-ke

dysi

najja

snej

šia

hvie

zda

súhv

ezdi

a, d

nes

má

iba

4.

mag

nitú

du. P

red

4 80

0 ro

kmib

ola

od

seve

rnéh

one

besk

ého

pólu

vzd

iale

náib

a10

obl

úkov

ých

min

út. T

en s

avš

ak

odvt

edy

posu

nul k

Pol

árke

a Th

uban

je

dnes

od

neho

vzdi

alen

ývy

še25

st

up�o

v. T

huba

npa

trído

spe

ktrá

lnej

tried

yAO

, je

vzd

iale

ný21

5 sv

etel

ných

roko

va

je 1

35-k

rátj

asne

jšía

koSl

nko.

Ras

taba

n(�

Dra

)-hv

iezd

am

ája

snos

�2,8

m a

je v

zdia

lená

300

svet

elný

chro

kov.

Spo

lu s

Eta

min

omtv

oria

„dra

�ie

o�i“.

Be

ta D

raco

nis

je d

vojh

viez

dou

tvor

enou

hlav

nou

žlto

uzl

ožko

ua

slab

ým s

prie

vodc

om14

mag

v uh

�ove

jvz

dial

enos

ti4,

2“, k

toré

honi

eje

�ahk

évi

die�

Kum

a(�

Dra

)-ši

roká

dvoj

hvie

zda

zlož

ená

z dv

och

takm

erro

vnak

oja

snýc

h bi

elyc

hhv

iezd

(4,9

m),

ktor

ésa

nach

ádza

júvo

vzáj

omno

mod

stup

e 61

,9“.

Už

prip

ozor

ovan

ítej

todv

ojic

e tri

édro

msa

nask

ytne

zn

amen

itý p

oh�a

d. O

bidv

ezl

ožky

súod

nás

vzd

iale

né10

0 sv

etel

ných

roko

v.

Arr

akis

(μD

ra)-

znám

a dv

ojhv

iezd

a, k

tore

jobe

biel

ezl

ožky

maj

úja

snos

�asi

5,6

5m, a

le

vo�n

ému

oku

saja

via

ako

jede

n bo

d 5.

mag

nitú

dy. K

u ko

ncu

20. s

toro

�ia

boli

obe

hvie

zdy

vovz

ájom

nom

odst

upe

asi 1

,9“a

vyž

adov

ali v

�i

ezv

�e

nie,

aby

bol

iod

seba

odde

lené

. Jed

nása

teda

o v

hodn

ý te

st p

redo

brý

100

mm

�al

ekoh

�ad.

Kemble 2, Mini-CassiopeiaPoblíž Chi Draconis (vpravo naho�e) se nalézá asterismus tvo�ený barevnými hv�zdami 7 a 8 magnitudy. Je mnohem menší nežjiné Kembleovy asterismy a proto je vhodný pro malé dalekohledy. Tvarem se p�ekvapiv� podobá souhv�zdí Cassiopeia. Bývá proto také ozna�ován jako Kembleova Kassiopeia.

Ko�i�í okoNGC 6543

Planetárna hmlovina stará asi 1 000 rokov. Jej celková jasnos� je 8,8m, takže ju môžeme nájs� i malým �alekoh�adom. V 150 mm prístroji rozlíšime i jasný, malý disk so zelenkastým ma�acím okom v podobe

centrálnej hviezdy, ktorá dosahuje 11. magnitúdu. Leží vo vzdialenosti 3 600 svetelných rokov. Zaujímavéje, že poloha tejto planetárnej hmloviny sa takmer presne kryje s polohou severného pólu ekliptiky.

M 102NGC 5866

Jeden z presne nestotožnených Messierových objektov. Pierre Mechain v roku 1783 potvrdil, že M102 bolapravdepodobne iba �alším pozorovaním známej M101, rozsiahlej galaxie vo Ve�kej medvedici. Owen Gingerichnakoniec k ozna�eniu M102 priradil mladú špirálovúgalaxiu s málo vyvinutými ramenami NGC 5866, aby tak zaplnil dieru v Messierovom katalógu.

�H

er-z

nám

a op

tická

dvoj

hvie

zda,

kt

orej

bled

omod

rézl

ožky

vyka

zujú

celk

omod

lišný

vla

stný

pohy

b, v

dô

sled

ku�o

hosa

vzáj

omná

polo

ha

oboc

hhv

iezd

za u

r�itý

�as

pom

erne

výra

zne

zmen

ila. R

oku

1830

bol

aic

hvz

ájom

návz

dial

enos

�26“

, rok

u 19

60

sapr

iblíž

ilik

sebe

až

na 9

“a o

dvte

dysa

ich

odst

up o

pä�p

ostu

pne

zvä�

šuje

. Hla

vná

hvie

zda

má

jasn

os�

3,1m

a s

prie

vodc

a8,

2m. N

a ro

zlíš

enie

toht

ozr

iedk

avéh

opá

ru

nám

pos

ta�í

�ale

koh�

ads

prie

mer

omob

jekt

ívu

6 cm

.

�H

er-p

ekná

dvoj

hvie

zda

v „k

vetin

á�i“.

Zlo

žky

maj

úm

agni

túdu

2,9

a 5,

5 a

súod

seb

avz

dial

ené

prib

ližne

1,6“

. Ke�

žepe

rióda

ich

obeh

uje

len

34,5

roka

, poz

i�ný

uhol

a vz

ájom

návz

dial

enos

�sa

rých

lom

enia

.

Mar

fak

(�H

er)-

fyzi

cká

dvoj

hvie

zda,

kto

rejž

ltézl

ožky

s ja

snos

�ou

5,3m

a 6

,5m

sú

od s

eba

vzdi

alen

é28

,4“a

pr

eto

ich

rozl

íšim

ei v

mal

ých

�ale

koh�

adoc

h. 3

6“na

JJZ

le

žíeš

tesp

olo�

ník

jasn

osti

13,6

m.

μH

er-h

lavn

áa

nápa

dne

žltá

zlož

kaja

snos

ti 3,

4m m

áv

odst

upe

33,8

“spr

ievo

dcu

10. h

viez

dnej

ve�k

osti,

kto

rýje

v

skut

o�no

stit

vore

nýdv

omi�

erve

ným

i trp

aslík

mi.

Ras Algethi (� Her) - výrazne �ervená hviezda takmerna rozhraní s Hadonosom, nadobor, ktorého jasnos� sanepravidelne mení medzi 3,1m a 3,9m, �asto však ibamedzi 3,3m a 3,7m. Perióda je 90 až 100 dní. Vhodnými porovnávajúcimi hviezdami sú a Ophiuchi, ktoré ležia asi 6,5 stup�a na juhozápad a majú jasnos�4,3m, resp. 3,2m.

Ras Algethi je zárove� dvojhviezdou, ktorej druházložka piatej magnitúdy vzdialená 4,7“ je vidite�ná aj v malých �alekoh�adoch s priemerom objektívu 6 cm. Mázelenkastý farebný nádych, ktorý pekne kontrastuje s �erveným obrom. Hviezda je vzdialená asi 430 svetelných rokov a je 760-krát svietivejšia ako Slnko. Priemerom ho prevýši 400-krát, �o zodpovedá hodnote 560 miliónov km. Teplota jeho povrchu je asi 2 500 K. Ras Algethi vyvrhuje do svojho okolia mraky plynov rýchlos�ou asi 10 km/s, do ktorých býva �asto zahalený i jeho sprievodca.

Obrácená ptka, Backwards 5Vlevo naho�e na snímku je nejjasn�jší hv�zdou Zeta Herculis, podle které se tento asterismus tvo�ený slabými hv�zdami velmi snadno nalezne. V dalekohledu s jedním rovinným zrcátkem (Newton) nebo se zenitovou kostkou se p�tka oto�í do �itelného tvaru.

M 13NGC 6205

Gu�ová hviezdokopa jasnosti 5,7m, ktorú prvý objavil Edmund Halley v roku 1714. Ke� 1. júna 1764 pozoroval Messier túto hviezdokopu, zapísal si, že je to hmlovina bez hviezd, kruhovitá, jasná, má jadrojasnejšie než okraje a je vidite�ná v jednostopovom �alekoh�ade. Vovšeobecnosti je považovaná za najkrajšiu gu�ovú hviezdokopusevernej oblohy, jasnejšie sú ibaOmega Centauri a 47 Tucanae�aleko na juhu. Hlavným dôvodom, pre�o je M13 tak jasná, ve�ká a dobre rozlíšite�ná i v menšom�alekoh�ade, je, že leží relatívneblízko nás, asi 21 000 svetelnýchrokov.Stephen James O’Meara ur�il jej vizuálnu jasnos� na 5.3m, �o je trochu jasnejšie, ako sa udáva v mnohých knihách. Jej skuto�nýpriemer je 140 ly a obsahuje nieko�ko stotisíc, možno až milión hviezd.

M 92NGC 6341

Pozoruhodná a výrazná gu�ová hviezdokopa(6,4m) v severnej �asti súhvezdia uprostredmedzi hviezdami � a Herkulis. V jej blízkosti sanenachádzajú jasnejšie hviezdy a preto môžeby� niekedy problém ju �ahko nájs�. Tento nádherný objekt si však vyžaduje vä�šiupozornos�, pretože patrí medzi najjasnejšiegu�ové hviezdokopy na severnej oblohe. Objavilju J. E. Bode v roku 1777, Ch. Messier ju ako92. položku pridal do svojho katalógu v roku 1781. Je slabšia a menšia oproti M13. Jej absolútna magnitúda je -8,1, svietivos� 150 000 S�nk - 60% svietivosti M13 a jej skuto�nýpriemer 80 ly. Leží vo vzdialenosti 25 000 svetelných rokov.

Vega

(�Ly

r)-v

�aka

tejto

hvie

zde

je s

úhve

zdie

nepr

ehlia

dnut

e�né

, nam

odra

láVe

gaje

totiž

piat

ouna

jjasn

ejšo

uhv

iezd

ouob

lohy

(0,0

4m).

Spol

u s

hvie

zdam

iDen

ebv

Labu

ti a

Alta

irom

z O

rla tv

oríV

ega

Letn

ýor

ient

a�ný

troju

holn

ík. V

zdia

leno

s�od

Ze

me

je u

r�en

ána

27

lya

svoj

ousv

ietiv

os�o

u53

x pr

evyš

uje

naše

Sln

ko, a

bsol

útna

mag

nitú

da=

+0,5

. Dva

jasl

abís

polo

�níc

inet

voria

sú�a

s�fy

zick

ého

syst

ému

�Ly

r-�a

hko

pozo

rova

te�n

áop

tická

dvoj

hvie

zda

v od

stup

e 62

0“, k

tore

jje

dna

zlož

kaje

sfa

rben

ávý

razn

edo

�er

vena

(s m

iern

epr

emen

livou

jasn

os�o

uv

rozm

edzí

od 4

,3m

po

4,4m

) a d

ruhá

do b

ledo

mod

ra(5

,5m

). D

ajú

saro

zlíš

i�tri

édro

m.

Lyrae - už ostrým zrakom môžeme rozlíši� dve zložky. V triédri sú tieto zložky zrete�ne rozoznate�né, jasnosti 5,1m a 5,4m v odstupe 208 oblúkových sekúnd, ktoré sa pri pozorovaní aspo� 60 mm �alekoh�adom a vä�šom zvä�šení rozpadnú na dvojhviezdy (sprievodcovia 1 6,5m a 2 5,3m). Vzájomná vzdialenos� jednej dvojice je 2,6, druhej 2,3 oblúkovej sekundy a ich obežné doby sú ur�ené na 1 166 a 585 rokov.

Táto štvorica bielych hviezd takmer rovnakej jasnosti je pozoruhodným objektom, vyskytujúcim sa na oblohe pomerne vzácne. Systém je od Zemevzdialený 180 svetelných rokov, vzájomná od�ahlos� oboch párov je 1/5 ly. Obe hlavné hviezdy musia teda okolo seba obieha� tisícky rokov, ichspolo�níci jednotlivo 600 a 1 200 rokov.

Sheliak (� Lyr) - je zástupcom zákrytových premenných hviezd typu beta Lyrae. Obidve hviezdy, ktoré okolo seba obiehajú, majú tvar rota�néhoelipsoidu. Hviezda mení jasnos� od 3,4m do 4,4m v perióde 12,908 dní. V rámci periódy sa tiež vyskytuje sekundárne minimum, pri ktorom jasnos� poklesne o 0,4m. Vhodnými porovnávajúcimi hviezdami sú � (3,25m) a Lyr (4,33m).

VÍCENÁSOBNÉ SOUSTAVY

Prstencová mlhovina,M 57, NGC 6720

Asi najznámejšia a naj�ahšiepozorovate�ná planetárna hmlovinadosahujúca deviatu magnitúdu, ležiacamedzi hviezdami Sheliak a Sulaphat. Tuši� ju môžeme už v triédri ako objekt podobný hviezde, v �alekoh�ade s priemerom objektívu 100 mm sapremení na zjavne nezaostrenúhviezdu.

Ke�že plynový obal tejto hmloviny sado okolia rozpína rýchlos�ou asi 20 km za sekundu, predpokladáme, že vznikla pred 20 000 rokmi. Materská hviezdadosahuje 13,4m, takže je v teoretickomdosahu 250 mm �alekoh�adu. Vzdialenos� planetárky sa odhaduje na 2 000 až 4 000 svetelných rokov.

M 56NGC 6779

Gu�ová hviezdokopa takmer na rozhraní so súhvezdím Labute, na spojnici hviezd � Cyg a � Lyrae. Charles Messier ju objavil 19. januára 1779, tú istú noc ako našielkométu roku 1779, a popísal ju akohmlovinu bez hviezd, podobne akoostatné gu�ové hviezdokopy.

Táto 31 000 svetelných rokovvzdialená hviezdokopa dosahuje priemer asi 60 svetelných rokov. V triédri sa javí ako škvrnka 8,3m zjas�ujúca sa do stredu, juhovýchodne od stálice šiestejve�kosti. Najjasnejšie hviezdydosahujú 13. magnitúdu, takže vä�ším �alekoh�adom rozlíšimeprevažne len okrajové �asti.

Alta

ir(�

Aqu

ilae)

-jed

na z

naj

bliž

ších

jasn

ých

hvie

zdvi

dite

�nýc

hvo

�ným

okom

. Dos

ahuj

e ja

snos

�0,

77m

, je

od n

ás v

zdia

lená

prib

ližne

16,5

sve

teln

ých

roko

v. J

e le

n 11

x sv

ietiv

ejši

aa

s je

den

a po

lvä�

ším

prie

mer

omak

ona

še S

lnko

. Alta

irje

tiež

optic

kádv

ojhv

iezd

a, v

ovz

dial

enos

ti16

5 ob

lúko

vých

sekú

ndsa

nach

ádza

sprie

vodc

a10

m, v

idite

�ný

ešte

aj8

cm

�ale

koh�

adom

.

�A

quila

e-n

ajja

snej

šia

cefe

ida

na o

bloh

e,

vzdi

alen

á1

000

svet

elný

chro

kov,

leží

na o

bloh

e8

stup

�ov

južn

eod

Alta

ira. Z

men

yja

snos

ti to

hto

nado

bra

sada

júdo

bre

post

rehn

ú�aj

vo�n

ýmok

om. Z

a 7

dnía

4 h

odin

y ko

líše

jej j

asno

s�pr

avid

elne

med

zi3,

7m a

4,4

m. Z

men

yje

j ja

snos

ti je

vho

dné

poro

vnáv

a�s

hvie

zdam

i�, �

(3m

) a

(4m

).

�A

quila

e-p

ár p

ekný

chžl

tých

hvie

zd(6

,1m

a 6

,9m

) v

odst

upe

1,4“

môž

eme

vidi

e�už

10 c

m �

alek

oh�a

dom

, síc

epr

i150

x zv

�e

nísú

ešte

vovz

ájom

nom

kont

akte

.

Tento mimoriadne tmavý prachový oblak nájdete jeden a pol stup�a od gamy Aquilae,

pri�om jeho severná �as� býva v atlasochozna�ovaná ako Barnard 143, južnú �as�predstavuje Barnard 142. V triédroch saobjavujú ako bezhviezdna oblas� v tvare

písmena „E“ skuto�ne zanechávajúca silný dojem neprieh�adnej látky umiestnenej medzi

pozorovate�ov a �alekými hviezdami.

http://astromania.deyave.com/starweb/LCEA.htm

NGC 6709

Otvorená hviezdokopanachádzajúca sa v západnej�asti súhvezdia. So svojoujasnos�ou 6,7 mag je vidite�náaj v triédroch a malých �alekoh�adoch ako jasnáhmlistá škvrna v bohatomhviezdnom poli Mlie�nej cesty. Vzdialenos� hviezdokopy saodhaduje na 2 600 svetelnýchrokov.

Štít leží v bohatej �asti Mlie�nej cesty, na severozápadnom rozhraní navyše popredkávanou tmavými mrakmi Ve�kej trhliny a premieta sa do neho ve�mi jasný hviezdny oblak – ve�ké množstvo vzdialených hviezd, ktoré oko nerozlíši a vníma ich práve ako svietiaci oblak. Pri poh�ade zo Strednej Európy je to vôbec

najvýraznejšie zjasnenie v dostupnej �asti Mlie�nej cesty. http://www.8mag.net/_detail/sk/atlas/suhvezdia/sct/stit.jpg?id=sk%3Aatlas%3Asuhvezdia%3Asct%3Astart

Divoká kachnaM 11, NGC 6705

Ve�kolepá otvorená hviezdokopane�aleko premennej hviezdy R Scutipriamo v jasnom oblaku v Štíte. Bolaobjavená nemeckým astronómom G. Kirchom z berlínskeho observatória v roku 1681. Je tak bohatá a kompaktná, že pripomínauvolnenejšiu gu�ovú hviezdokopu, ktorá sa dá rozlíši� na jednotlivéhviezdy. Zdanie klame, je to 250 miliónov rokov stará otvorenáhviezdokopa na polceste svojhovývoja. Predpokladá sa, že obsahuje približne 2 900 hviezd. Tienajjasnejšie dosahujú ôsmumagnitúdu a zhruba �alších 500 je jasnejších ako 14m. Vzdialená je 6 200 svetelných rokov. V�aka svojejjasnosti 5,8m môže by� vidite�ná ajvo�ným okom a už oby�ajný triédersprostredkuje rozmazanú gu�u. Tározkvitne už v menších �alekoh�adoch, kde sa zobrazí akoškvrna pomerne slabých hviezd.

M 26NGC 6694

Otvorená hviezdokopa, bohatáškvrna slabých hviezd ne�aleko �Scuti. Síce dosahuje 8. magnitúdu, jej prevažujúcich 30 �lenov je o 4 magnitúdy slabších. Hviezdokopuprekrývajú tmavé hmloviny, ktorézoslabujú jasnos� týchto hviezdležiacich za �ou. Vzdialená je 5 000 svetelných rokov, jej vek saodhaduje na približne 90 miliónovrokov.

Ras

Alh

ague

(�O

ph)-

svoj

ou2.

mag

nitú

dou

je n

ajja

snej

šou

hvie

zdou

súhv

ezdi

a.

Ras

Alh

ague

leží

pris

ever

nom

okra

ji sú

hvez

dia

a ni

eje

ve�

miv

zdia

lená

od h

viez

dys

podo

bným

náz

vom

, Ras

Alg

ethi

, hla

vnej

hvie

zdy

Her

kula

. Je

to ž

ltobi

ely

obor

vz

dial

ený

od n

ás 6

0 sv

etel

ných

roko

v. T

áto

vzdi

alen

os�s

av�

aka

jeho

poh

ybu

8 km

za

sek

undu

stá

le z

v�

uje.

Svi

etiv

os�o

upr

evyš

uje

Slnk

o35

-krá

t.

�O

ph-d

vojh

viez

da3

stup

nena

se

vero

zápa

d od

Ant

ares

a, tv

oren

ám

odrý

mi z

ložk

amij

asno

sti 5

,3m

a 6

m v

od

stup

e 3,

1“(4

,59m

). O

blas

�oko

lo n

ich

je z

aujím

avou

pre

foto

graf

ov. N

a zá

pade

sa

nach

ádza

podl

hova

stá

tmav

áhm

lovi

naBa

rnar

d42

, kto

rása

ukaz

uje

ako

silu

eta

na k

rásn

ompl

ynov

o-pr

acho

vom

kom

plex

e IC

460

4, k

torý

ožar

uje

práv

ehv

iezd

a�

Oph

iuch

i. H

mlo

vina

má

však

ve�

mis

labú

ploš

núja

snos

�.

�O

ph-p

ekná

dvoj

hvie

zda

s pe

riódo

u13

0 ro

kov.

Je

j zlo

žky

jasn

osti

4,2m

a 5

,2m

sa

nach

ádza

júv

odst

upe

1,5“

. Jed

na z

nic

h m

ábi

elu,

dru

hábl

edož

ltúfa

rbu.

Vo

v�

omod

stup

e m

ôžem

epo

zoro

va�i

�a

lšíc

hdv

och,

pra

vdep

odob

neop

tický

ch

spol

o�ní

kov

jasn

osti

9,5m

a 1

1,1m

.

OPH

IUC

HU

S -H

AD

ON

OŠ

M 9NGC 6333

Bohatá gu�ová hviezdokopa, jedna z najbližších ku streduGalaxie, od nás ju delí 29 700 svetelných rokov. Bola prvou z piatich gu�ovýchhviezdokôp objavenýchCharlesom Messierom v tomto súhvezdí. Dosahuje jasnos� 7,8m a má oválnytvar, �o nazna�uje, že hviezdy sú koncentrované k jej stredu. Leží na okraji tmavej hmloviny Barnard 64, jej jasnos� je preto v severneja východnej �asti zna�neoslabená. V jej tesnej blízkosti sanachádzajú �alšie gu�ovéhviezdokopy NGC 6356 (8,2m) a NGC 6342 (9,7m)

M 10NGC 6254

Gu�ová hviezdokopa ne�aleko�ervenkastej hviezdy 30 Ophiuchi. Objavil ju Charles Messier a na hviezdy ju prvý rozložil W. Herschel. Je uvo�nenejšia a otvorenejšiaoproti M9. Jej jasnos� je 7m a má skôr eliptický tvar. Je jednou z najbližších a najmladších gu�ovýchhviezdokôp k stredu Galaxie, od Zeme je vzdialená 26 400 svetelných rokov.

M 14NGC 6694

Na hviezdy pomerne bohatágu�ová hviezdokopaeliptického tvaru ležiaca blízko nebeského rovníka, ktorúobjavil Charles Messier 1. júna1764. Jej jasnos� dosahuje 7,6m a leží 33 000 svetelnýchrokov �aleko. V minulosti tu vybuchla nova, ktorá bolaprvou vyfotografovanou v gu�ovej hviezdokope.

Hadí temná mlhovina Barnard 72 je malá, ale nápadná prachová línia v tvare S, k�ukatiaca sa až mimo hviezdnych mrakovMlie�nej cesty SSZ od rozhrania hlavi�ky Fajky. Jej hrúbka v priemere dosahuje od 2´po 3´a rozširuje sa asi 6´SZ-JV. Ako všetky tmavé hmloviny, �isté tmavé

noci sú absolútne nevyhnutné na dobrý poh�ad. Zdroj: http://members.pcug.org.au/~stevec/b72_STL11K_E180.htm

Fajfk

a, P

ipe

nebu

la –

LDN

177

3

Naj

význ

amne

jším

a na

jvýr

azne

jším

prac

hový

m

kom

plex

omje

rozs

iahl

ytm

avý

útva

r Faj

ka (P

ipe

nebu

la –

LDN

177

3). J

ej n

áust

okje

zre

te�n

evi

die�

ako

zhru

ba š

tyri

stup

nedl

hýzá

rez

z vý

chod

nej

stra

ny d

o m

enej

nápa

dnej

, ale

i ta

k be

z pr

oblé

mov

vidi

te�n

ejvy

dutin

y na

záp

ad o

d ro

viny

Gal

axie

. Tvo

ríju

súst

ava

tmav

ých

hmlo

vín

Bar

nard

77, 7

8, 5

9, 6

5,

66, 6

7 na

hra

nici

ach

Stre

lca,

Had

onos

aa

Ško

rpió

na

a v

triéd

risa

prem

enín

a ob

las�

prak

ticky

bez

ak

ýchk

o�ve

kja

snýc

h hv

iezd

. Faj

ku z

a�ni

teh�

ada�

asi

dvan

ás�s

tup�

ovvý

chod

neod

Ant

ara

pril

ínii

troch

hv

iezd

3-4m

, jed

inýc

h sk

uto�

nená

padn

ých

v te

jtoob

last

i. N

ajja

snej

šia

z ni

ch –

�O

phiu

chi–

leží

v st

rede

tejto

línie

. Hla

vi�k

a Fa

jky

je u

mie

stne

nátri

st

upne

VS

V o

d ne

j, ná

usto

ksa

tiahn

edv

a st

upne

dole

pod

�O

pha

kon�

ítri

a po

lstu

p�a

juho

zápa

dne

od 3

6 O

phiu

chi,

najz

ápad

nejš

ejhv

iezd

yz

línie

. Kú

sok

na V

SV le

žíi g

u�ov

áhv

iezd

okop

aM

19.

Unu

kalh

ai(�

Ser)

-naj

jasn

ejši

ahv

iezd

asú

hvez

dia

má

3. m

agni

túdu

(2,6

5m).

Od

Zem

eje

vzd

iale

ná70

sve

teln

ých

roko

va

svoj

ousv

ietiv

os�o

upr

evyš

uje

Slnk

o35

-krá

t. Pa

trído

spe

ktrá

lnej

tried

yK2

a je

dná

sao

oran

žové

ho o

bra.

SER

PEN

S -H

AD

�Se

r-dv

ojhv

iezd

a, k

tore

jble

dožl

táa

mod

rast

ázl

ožka

maj

úja

snos

�3,7

m a

9,9

m, p

ri�om

leži

avo

vzáj

omno

mod

stup

e 31

obl

úkov

ých

sekú

nd. R

ozlíš

ime

ich

pret

oaj

mal

ým �

alek

oh�a

dom

. Sy

stém

je o

d Ze

me

vzdi

alen

ý95

sve

teln

ých

roko

v. V

ovz

dial

enos

ti20

1“m

ôžem

epo

zoro

va�

ešte

zlož

kuja

snos

ti 10

,7m

.

Aly

a(�

Ser)

-dvo

jhvi

ezda

na v

ýcho

dnom

okra

ji sú

hvez

dia.

Dvo

jica

mod

robi

elyc

hhv

iezd

4,6m

a 5

,1m

je o

d se

bavz

dial

ená

22,3

obl

úkov

ých

sekú

nd,

takž

e ná

m n

a ic

hro

zlíš

enie

post

a�íb

ežný

triéd

er. O

be p

atria

do s

pekt

ráln

ejtri

edy

A5 a

fyzi

cky

spol

u sú

visi

a. L

ežia

vovz

dial

enos

ti11

0 sv

etel

ných

roko

v.

Alya (� Ser) - dvojhviezda na východnom okraji súhvezdia. Dvojica modrobielych hviezd 4,6m a 5,1m je od seba vzdialená 22,3 oblúkových sekúnd, takže

nám na ich rozlíšenie posta�í bežný triéder. Obe patria do spektrálnej triedy A5 a fyzicky spolu súvisia.

Ležia vo vzdialenosti 110 svetelných rokov.

VÍCENÁSOBNÉ SOUSTAVY

� Ser - tesní bledožltí spolo�níci majújasnos� 4,2m a 5,2m. Jeden druhého obehnú v perióde 3,170 roka. Na oblohe ich vnímame ako pár v odstupe 4,4“. Vo ve�kom �alekoh�ademôžeme v jeho tesnej blízkosti zazrie� ešte dvoch slabých spolo�níkov jasnosti 14,7m a 15m.

Orlí mlhovina,M16, NGC 6611

Otvorená hviezdokopa na rozhraní so súhvezdím Štítu v emisnom komplexe nachádzajúcom saod nás 6 500 svetelných rokov �aleko v susednom špirálovom ramene Strelec–Kýl. Najjasnejšiehviezdy M16 sú ve�mi horúce a ve�mi svietivé, hlavne oni ožarujú �as� hmloviny, ktorá dostala populárny názov Orlia hmlovina (IC 4703). Otvorená hviezdokopa by so svojou šiestoumagnitúdou mohla by� vidie� aj vo�ným okom, niektoré jej hviezdy môžeme rozlíši� menším �alekoh�adom. Jej vek sa odhaduje na 5,5 milióna rokov. Celá oblas� je miestom s intenzívnoutvorbou hviezd, v komplexe nájdeme ojedinelé tmavé kruhové škvrny – globule, zhustené mra�nápovažované za zárodok hviezdneho systému. Objekt je tiež zdrojom rádiových v�n.

Velký snímek: http://stardustobservatory.org/image.php?id=42

M5,NGC 5904

Nádherná gu�ová hviezdokopajuhozápadne od oranžového Arktúra, pri hviezde 5 Serpentis. Naj�ahšie junájdeme, ke� pred�žimespojnicu hviezd � a � smeromna juh. Svojou 6. magnitúdouby mohla by� z tmavších oblastí vidie� i vo�ným okom, triéder ju ukáže ako hmlistýoblá�ik o priemere približne 17 oblúkových minút. Na oblohesi ju prvýkrát všimol v roku 1702 G. Kirche pri pozorovaníneznámej kométy. M5 leží vovzdialenosti asi 27 000 svetelných rokov, priemer saodhaduje na 130 ly a vek na 13 miliárd rokov.

Ark

ab(�

Sgr)

–ši

roká

optic

kádv

ojhv

iezd

avh

odná

na p

ozor

ovan

ietri

édro

m. P

rihl

avne

jzlo

žke

3,9m

sa

navy

ševo

vzdi

alen

osti

28,4

“nac

hádz

asp

rievo

dca

8. m

agni

túdy

.

Kau

s A

ustr

alis

(�Sg

r)–

najja

snej

šia

hvie

zda

súhv

ezdi

a(1

,85m

). Je

um

iest

nená

v ju

žnej

�ast

i luk

u a

u ná

s v

�ase

kul

min

ácie

dosi

ahne

výšk

u m

axim

álne

7 st

up�o

vna

d ju

žným

obzo

rom

. Má

biel

ufa

rbu.

Vo

vzdi

alen

osti

125

svet

elný

chro

kov

žiar

iako

250

S�n

k. J

e to

tiež

optic

kádv

ojhv

iezd

a,

seve

rozá

padn

eas

i 3,3

obl

úkov

ejm

inút

ysa

nach

ádza

sprie

vodc

asi

edm

ejhv

iezd

nejv

e�ko

sti,

ktor

ého

môž

eme

obja

vi�i

trié

drom

.

�Sg

r–�a

hko

pozo

rova

te�n

ádv

ojhv

iezd

a:

mag

nitú

dyzl

ožie

ksú

3,2

a 7,

8 a

leži

avo

vzdi

alen

os�i

3,6“

. Jas

nejš

iazl

ožka

je

�erv

eno-

oran

žová

, sla

bšia

má

biel

ufa

rbu.

Vo

vzdi

alen

osti

93“l

ežíh

viez

da10

m, v

od

stup

e 33

“zas

e hv

iezd

a13

m.

Omega,Labu�,M 17,NGC 6618

Jasná emisná hmlovina s rodiacimi sa hviezdami pozorovaná na severnom okraji súhvezdia, na rozhraní so súhvezdím Štítu v bohatej oblasti Mlie�nej cesty na sever od M18 a M24. Prvý záznam o jej pozorovaní vykonal na jar roku 1746 de Cheseaux, nezávisle ju však objavil i Charles Messier v júni toho istého roku. V

jej vnútri leží otvorená hviezdokopa NGC 6618 tvorená 35 ve�mi mladými hviezdami. Hviezdokopa je svojou jasnos�ou na nepresvetlenej oblohe vidie� ajvo�ným okom, o to lepšie triédrom. V �alekoh�ade je vidie� i jasná hmlovina popredkávaná tmavými miestami, ktorá môže v nádhere sú�aži� s Ve�kou hmlovinou

v Orióne. Leží vo vzdialenosti 5 700 svetelných rokov. Velký snímek: http://www.myheavenlybodies.net/photos/gallery_ccd/index.html

TrifidM 20NGC 6514

Kombinácia emisnej a reflexnej hmlovinyobjavená ešte pred rokom1750 Le Gentilom, v katalógu Ch. Messiera saobjavila 5. júna 1764. Názov Trifid, jasnejhmloviny vidite�nej vo�nýmokom dva oblúkovéhostupne severozápadne od hmloviny Lagúna, pochádza od J. Herschela. Už v triédri sa premení na hmlistú elipsu vnútri s pár hviezdami. Predpokladása, že leží vo vzdialenostiasi 6 700 svetelnýchrokov.

M 27

M 8

LagunaM 8NGC 6523

Najstarší záznam o pozorovaní tejto jasnej emisnej hmloviny vykonal v roku 1680 Flamsteed, ale zmie�uje sa o nej i Cheseaux v roku 1746 a L. Gentil v roku 1747. V jej východnej �asti sa nachádza ve�ká, jasná a bohatá otvorená hviezdokopa NGC 6530, ktorej najjasnejšie, horúce hviezdy spektrálneho typu O sú

hlavný dôvodom, pre�o táto �as� hmloviny svieti. Jej západnú �as� zase osvetluje hviezda 9 Sagittarii, síce na oblohe iba stálica šiestej magnitúdy, v skuto�nostivšak mimoriadne horúca hviezda, ktorá vyžaruje 44-krát viac ultrafialového žiarenia ako vizuálneho svetla. Napriek tomu je aj tak 23 000-krát svietivejšia akonaše Slnko. Hmlovina Lagúna je zdanlivo rozdelená na dve �asti širokou líniou, �o má na svedomý prachový mrak ležiaci pred �ou. Hmlovina leží od nás vo

vzdialenosti 5 200 svetelných rokov v samotnom srdci špirálového ramena Strelec–Kýl.

Ant

ares

(�Sc

o)–

v an

tike

�udi

avi

deli

v te

jtohv

iezd

eko

nkur

enta

, pro

tipól

Mar

su (a

nti-A

rés:

pro

ti M

arsu

), Fy

zick

ého

sprie

vodc

uze

lenk

aste

jfar

bya

jasn

osti

5,4m

v o

dstu

pe 2

,9“n

ájde

me

až20

0 m

m

�ale

koh�

adom

, pre

káža

totiž

žiar

ahl

avne

jhvi

ezdy

. Po

užite

na n

eho

250-

náso

bné

zvä�

šeni

e. A

ntar

esob

ieha

za p

ribliž

ne85

0 ro

kov.

Gra

ffias

(�Sc

o)–

jedn

ása

o dv

ojhv

iezd

uso

zlož

kam

i2,6

m a

4,9

m, k

toré

od s

eba

delí

13,6

ob

lúko

vejs

ekun

dy, a

tak

juro

zlíš

ii m

alý

�ale

koh�

ad.

Hla

vná

zlož

kaje

ble

dom

odrá

, spr

ievo

dca

je

tmav

omod

rý, a

le n

eexi

stuj

e m

edzi

nim

i žia

dny

vz�a

h.

�Sc

o–

širo

kávi

zuál

nadv

ojic

ana

vzáj

omne

súvi

siac

ich

hvie

zdro

zlíš

ite�n

áaj

vo�n

ýmok

om.

Tvor

íju

mod

robi

ely

nado

bor�

1, k

torá

je n

ajja

snej

ším

�len

om(4

,7m

) nád

hern

ejot

vore

nejh

viez

doko

pyN

GC

62

31. �

2 je

�er

vený

m o

brom

3,6m

.

�Sc

o–

štvo

rhvi

ezda

, mal

ým �

alek

oh�a

dom

rozl

íšim

ev

odst

upe

44 o

blúk

ovej

seku

ndy

dve

optic

kézl

ožky

s ja

snos

�ou

4,3m

a 6

,4m

. Hla

vná

hvie

zda

je u

žsk

uto�

nou

dvoj

hvie

zdou

, spr

ievo

dca

6,8m

leží

v od

stup

e ib

a0,

9“. S

polo

�ník

druh

ejhv

iezd

y–

zlož

kaja

snos

ti 7,

8m –

sana

chád

zav

odst

upe

2,3“

a je

v

dosa

hu 8

0 m

m �

alek

oh�a

du.

�Sc

o–

prem

enná

hvie

zda,

kto

rejj

asno

s�ko

líše

med

zi3m

a 3

,8m

v p

erió

de0,

247

d�a,

je a

jdv

ojhv

iezd

ou. S

prie

vodc

a9.

hvi

ezdn

ejve

�kos

tile

žív

odst

upe

20 o

blúk

ovýc

hse

kúnd

.

μSc

o–

dvoj

hvie

zda

�ahk

oro

zlíš

ite�n

ávo

�ným

okom

. Zl

ožky

jasn

osti

3,1m

a 3

,6m

leži

avo

vzdi

alen

osti

8 ob

lúko

vých

min

út, �

oje

asi

štv

rtina

prie

mer

uM

esia

cav

spln

e. J

asne

jšia

z ni

ch je

zák

ryto

vou

dvoj

hvie

zdou

, kt

orej

jasn

os�k

olíš

ev

inte

rval

e 34

hod

ínm

edzi

2,9

a 3,

2 m

ag.

�Sc

o–

optic

kádv

ojhv

iezd

avi

dite

�ná

vo�n

ýmok

om,

zlož

ené

z hv

iezd

jasn

osti

3,9

a 4,

3 m

ag. J

edna

je o

d ná

s vz

dial

ená

420

a dr

uhá

260

svet

elný

chro

kov.

Najjasnejšia hviezda súhvezdia, �ervený nadobor, jedna z najvä�ších známych hviezd. Je 15. najjasnejšou hviezdou našejoblohy. Vo vzdialenosti 520 svetelných rokov svieti takmer 9 900x jasnejšie ako Slnko, ale aj tak ju na oblohe vnímame ibaako hviezdu 1. hviezdnej ve�kosti. Žiarivý nadobor s povrchovou teplotou okolo 3 100 �C a hustotou miliónkrát menšou ako voda by na mieste Slnka svojím rozmerom zasahoval až k dráheMarsu. Jeho hmotnos� je iba 15-násobkom hmotnosti Slnka. Je obklopený ve�kým �erveným oblakom, ktorý vyniká na snímkachs dlhou expozíciou. Podobne ako mnohé obrovské hviezdy je ajAntares nestabilný, zjasnieva a potemnieva v nepravidelnejperióde asi 4,75 roka.

� Sco – pekná dvojhviezda, so zložkami jasnosti 4,8m a 7,3m (modrastá) v odstupe 7,6“. Hlavnáhviezda je tiež dvojhviezdou, v sú�asnostimalým �alekoh�adom nepozorovate�nou. Druházložka je takmer rovnako jasná (5,1m) a leží v odstupe iba 0,5“. Má žltú farbu. V tom istomzornom poli sa nachádza i Struve 1999, tmavožltý pár zložiek 7,4m a 8,1m, v odstupe 11,6“.

M4, NGC 6121

Gu�ová hviezdokopa (6,4m) jeden oblúkový stupe� od hviezdy Antares. Jej objav sapripisuje de Cheseauxovi z roku 1746. Aj dnes je pre menšie�alekoh�ady jednou z najv�a�nejších gu�ovýchhviezdokôp. Odhaduje sa, že je od nás vzdialená iba 6 500 svetelných rokov a tak by mohla by� najbližšou gu�ovouhviezdokopou k Zemi. Vosvietivosti nedosahuje štandardný priemer vä�šinygu�ových hviezdokôp, ve�obsahuje len nie�o vyše 10 000 hviezd. Je však bohatá na krátkoperiodické premennéhviezdy a biele trpaslíky. Jej absolútna magnitúda –6,8 zodpovedá skromnej svietivosti44 000 S�nk.

M 4Antares

Ptolemaiova hvzdokupaM7, NGC 6475

Roz�ahlá otvorenáhviezdokopa juhovýchodne od M6. Nachádza sa ale bližšienež ona, asi 800 svetelnýchrokov �aleko. �ahko ju nájdeteuž vo�ným okom v blízkosti ost�a Škorpióna, jej najjasnejšie hviezdy dosahujúšiestu hviezdnu ve�kos�. Preplné vychutnanie jej vzh�adu je vhodný výkonnejší triéder. Asi 80 hviezd z tejto hviezdokopydosahuje 10. hviezdnuve�kos�. Patrí k najpozoruhodnejšímotvoreným hviezdokopám, akémôžme na oblohe pozorova�, priemer hviezdokopy je až 80 oblúkových minút. Pravda, u nás vystupuje nízko nad obzor, ale ak nám vo výh�adena juh nestoja žiadneprekážky a nie je prílišosvetlený, podarí sa nám junájs� pomerne �ahko. M7 je najjužnejším Messierovýmobjektom. M7 spolu s M6 spomína Ptolemaios v 2. storo�í pred n. l.

�Lu

p-n

ajja

snej

šia

hvie

zda

súhv

ezdi

a. M

eníz

danl

ivú

jasn

os�

od 2

,3m

po

2,8m

v p

erió

de0,

260

d�a.

Má

slab

ého

spol

o�ní

kaja

snos

ti 13

,4 m

ag. V

zdia

lená

je 5

48 s

vete

lnýc

hro

kov.

�Lu

p-t

rojh

viez

da, k

tore

jhla

vná

zlož

kam

ám

odro

biel

ua

sprie

vodc

atm

avom

odrú

farb

u.

Roz

diel

med

ziic

hja

snos

�am

ije

pom

erne

výra

zný

(3,6

m a

7,8

m),

ale

prii

chvz

ájom

nom

odst

upe

15“

by s

me

ich

mal

iroz

líši�

i mal

ým �

alek

oh�a

dom

. D

ruhý

spo

lo�n

ík9,

4m le

ží11

5“od

hla

vnej

zlož

ky.

�Lu

p-p

ekná

dvoj

hvie

zda,

kto

rejb

iele

zlož

kys

jasn

os�o

u3,

9m a

5,8

m m

ajú

vzáj

omný

odst

up

26,8

obl

úkov

ejse

kund

y. J

edná

saib

ao

optic

kúdv

ojhv

iezd

u.

μLu

p-t

rojh

viez

da, k

tore

jhla

vné

dve

biel

ezl

ožky

maj

úm

agni

túdu

5,1

a 5,

2. L

ežia

v te

snom

odst

upe

1,2“

a sú

dobr

ým te

stom

pre

100

mm

�a

leko

h�ad

. Jas

nejš

iazl

ožka

má

navy

šežl

tého

sprie

vodc

u7,

3m, k

torý

sana

chád

zaod

nej

vovz

dial

enos

ti23

,7“a

je v

idite

�ný

i v m

enšo

m�a

leko

h�ad

e.

�Lu

p-p

ekný

syst

ém ta

kmer

rovn

ako

jasn

ých

bled

omod

rých

hvi

ezd,

kto

rývš

ak v

yžad

uje

pom

erne

ve�k

ézv

�e

nie.

Hvi

ezdy

leži

av

odst

upe

iba

1,4“

. Ich

jasn

osti

sú4,

6m a

4,7

m.

�Lupi