morfogenetickÝ klasifika¨nÝ systÉm pÔd slovenska · 2005-12-21 · 5 predslov na 6....
TRANSCRIPT
Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy v BratislaveSocietas pedologica slovaca
MORFOGENETICKÝKLASIFIKAÈNÝ SYSTÉM PÔD
SLOVENSKABazálna referenèná taxonómia
Bratislava, 2000
Morfogenetický klasifikaèný systém pôd Slovenska. Bazálna referenèná taxonómia
© Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy v Bratislave, 2000
Obsah
Predslov ......................................................................................................... 5
1. Princípy klasifikaèného systému ................................................................ 71.1 Pôdne jednotky, ich nomenklatúra a kategorizácia .............................. 7
1.1.1 Objekt klasifikácie pôd ................................................................ 71.1.2 Nomenklatúra .............................................................................. 81.1.3 Kategorizácia ............................................................................... 8
2. Horizonty a znaky pôd ............................................................................ 112.1 Nadlo�né diagnostické horizonty ...................................................... 112.2 Povrchové diagnostické horizonty ..................................................... 122.3 Podpovrchové diagnostické horizonty ............................................... 162.4 Diagnostické znaky ........................................................................... 22
3. Pôdne druhy, zrnitos� ............................................................................... 25
4. Klasifikácia pôdotvorných substrátov ....................................................... 27
5. Morfogenetický klasifikaèný systém pôd Slovenska ................................. 315.1 K¾úè na urèovanie skupín pôd ........................................................... 315.2 Systematický súpis pôd ...................................................................... 335.3 K¾úè na urèovanie pôdnych typov a subtypov ................................... 39
6. Porovnanie pôdnych jednotiek MKSP s taxonómiou WRB ....................... 63
7. Morphogenetic Soil Classification System of Slovakia (Summary) ............ 69
8. Literatúra ................................................................................................. 73
5
PREDSLOV
Na 6. Èeskoslovenskej pôdoznaleckej konferencii v Nitre v roku 1985 bol schvá-lený jednotný Morfogenetický klasifikaèný systém pôd bývalej republiky. Vy�iel tlaèouv septembri 1987. O �tyri roky neskôr vy�lo jeho druhé, prepracované vydanie.Poèet autorov systému sa zvý�il z pôvodných �tyroch na �es�. Tento fakt treba poklada�za úspech v na�om pôdoznalectve. Hoci sa �iadali a realizovali kompromisy medzipo¾nohospodárskymi a lesníckymi, medzi èeskými a slovenskými pôdoznalcami,dosiahlo sa nielen ujednotenie, ale aj pokrok vo viacerých smeroch na�ej pedológiea väè�í súlad s jej rozvojom v medzinárodnom kontexte.
Nové triedenie i nomenklatúra pôd sa postupom èasu ujali, prebudovával sanový informaèný systém o po¾nohospodárskych pôdach. Lesné pôdy Slovenskasa sumárne spracovali e�te inou, star�ou klasifikáciou, i�lo v�ak o akciu, ktorátrvala skoro 20 rokov a dokonèila sa v roku 1993 v pôvodnom poòatí a postupe.Pre mapovanie a oznaèovanie lesných pôd v Èechách sa prevzal a upravil mor-fogenetický klasifikaèný systém v plnom rozsahu v roku 1992.
Vzh¾adom na vznik samostatného Slovenska i v dôsledku ïal�ieho vývoja vpôdoznalectve sa v roku 1996 v rámci Pedologickej sekcie Slovenskej spoloènostipre po¾nohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárne vedy pri SAV zriadilakomisia pre úpravu a zdokonalenie existujúcej klasifikácie. Bezprostredným pod-netom bola závereèná výskumná správa Prof. Ing. J. Hra�ku, DrSc. "Morfogene-tický klasifikaèný systém pôd". Pôvodným zámerom bolo III. vydanie MKSP.Zriadilo sa 7 pracovných skupín: pre koncepciu klasifikácie pôd, pre hodnoteniepôdnych horizontov, pre klasifikáciu pôdotvorných substrátov, pre hodnoteniepôdnych analýz, pre klasifikáciu pôdnej textúry, pre komparáciu so svetovýmiklasifikaènými systémami a závereèná klasifikaèná komisia.
Skupiny pracovali skoro dva roky a svoje návrhy postúpili klasifikaènej komisii.Táto na mnohých pracovných stretnutiach v rokoch 1998 - 1999 posúdila mate-riály skupín, navrhla systém pôd, prebrala a dohodla sa na celkovom znení ofi-ciálnej klasifikácie pôd. V lete 1999 sme návrh klasifikácie spolu s delením pôd-nych typov na podtypy a sekvenciou ich horizontov zaslali èlenom Pedologickejsekcie SSPLPVV pri SAV. V septembri sme prejednali pripomienky èlenov a tie,ktoré nevyboèovali z na�ej koncepcie klasifikácie pôd, sme vzali do úvahy.
Námety pracovných skupín prejednal kolektív a ako závereèná klasifikaèná ko-misia pôsobili: Prof. Ing. R. �ály, DrSc. ako predseda, ïalej Doc. Ing. Z. Bedrna, DrSc.,Prof. Ing. E. Bublinec, CSc., Doc. RNDr. J. Èurlík, CSc., RNDr. E. Fulajtár, Ing. J. Gre-gor, CSc., Prof. Ing. J. Hanes, CSc., Doc. Ing. B. Juráni, CSc., Ing. J. Kukla, CSc.,Mgr. J. Raèko, RNDr. J. Sobocká, CSc., RNDr. B. �urina ako èlenovia. Komisia mámienku, �e:a) klasifikácia pôd by nemala by� len dielom u��ieho èi �ir�ieho autorského
kolektívu, ale celej pôdoznaleckej spoloènosti. Mala by by� oficiálnou. V úvod-nom slove mo�no uvies�, kto sa na príslu�ných úpravách najviac podie¾al.
6
b) ïal�ie vydanie systému musí vychádza� z nových, teraj�ích �tátno-politickýchdaností. Hoci sa klasifikácia viac formou ako obsahom pridà�a II. vydaniaMKSP, ide len o klasifikáciu pôd Slovenska. Je to jej prvé vydanie. Keï�eka�dá klasifikácia je otvorený a doèasný systém, v ïal�ích vydaniach sa mô�eodrazi� pokrok i názory budúcich zostavovate¾ov.
c) návrh novej klasifikácie má predov�etkým na zreteli produkènú a environ-mentálnu funkciu pôdy z h¾adiska hlavných u�ívate¾ov po¾nohospodárskehoa lesného pôdneho fondu. Boli aj návrhy, aby systematika pôd bola v�eobecneprírodovedná.
d) predlo�ený systém pôd nepojednáva o pôdach fosílnych, ani o pôdach sub-hydrických.
e) v porovnaní s doteraj�ím systémom pôd bolo treba roz�íri�, prípadne i nanovodefinova� ponímanie horizontov, zrnitos� pôd vrátane skeletu, pojem a výpoèetpôdotvorných substrátov (odli�ova� termín "na" hornine od termínu "z" horniny).
f) novo zaradené, èi zásadne prepracované kapitoly nie sú len výsledkom do-siahnutých kompromisov a predchádzajúcich úporných diskusií, ale aj novýchpoh¾adov na triedenie pôd.Mo�no poveda�, �e predkladaná klasifikácia je kolektívnym dielom, na jej
formulácii sa zhodla väè�ina v pracovných komisiách zúèastnených po¾nohos-podárskych, lesníckych i univerzitných pôdoznalcov. Spoèiatku sa zdali rozporyneprekonate¾né, u� názory na objekt klasifikácie - pôdu - boli rozdielne, neho-voriac o váhe princípov, na ktoré by sa pri triedení pôd prihliadalo. Nakoniec sapodarilo nájs� spoloèné, väè�ine odborníkov prijate¾né znenie.
�iada sa osobitne poïakova� najmä tým, ktorí èi u� pri vedení pracovnýchskupín, èi aktivitou na klasifikaènej komisii, èi konkrétnou èinnos�ou pri vydanísystému a jeho komparácii so svetovou klasifikáciou (World Reference Base forSoil Resources, Wageningen - Rome, FAO, 1994) boli nepostrádate¾ní. Boli toRNDr. J. Sobocká, CSc., Doc. Ing. Z. Bedrna, DrSc., Doc. RNDr. J. Èurlík, CSc.,Doc. Ing. B. Juráni, CSc., RNDr. B. �urina. Závereèné redakèné práce vykonalatrojica �ály - Sobocká - �urina.
Vïaka patrí riadite¾ovi Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdyv Bratislave Doc. RNDr. P. Bielekovi, DrSc. a predsedovi Pedologickej sekcieSSPLPVV pri SAV Ing. P. Jamborovi, CSc., pod egidou ktorých bolo mo�né zor-ganizova� nielen mnohé pracovné stretnutia, ale i vlastné vydanie MKSP.
Chceme dúfa�, �e predlo�ená publikácia sa stretne s priaznivým ohlasoma bude u�itoèná pre u�ívate¾ov pôdneho fondu i v�etkých ïal�ích, ktorí prídus pôdami do styku, èi pri �túdiu, výskume, èi len èíry záujem a láska k prírodeich k pôdam dovedie.
Prof. Ing. Rudolf �ály, DrSc.predseda komisie
Zvolen, december 1999.
7
1. PRINCÍPY KLASIFIKAÈNÉHO SYSTÉMU
Genetické koncepcie sme nepou�ili ako základné kritérium klasifikácie, aleako teoretický základ kategorizácie a výberu diagnostických znakov pôd. Preklasifikáciu pôd nám poslú�il morfogenetický prístup. Je to klasifikácia vnútornýchvlastností pedonov urèených súborom genetických horizontov a ich morfolo-gickými, fyzikálnymi, chemickými a biologickými vlastnos�ami. Tým, �e sa pou-�ilo triedenie pôd na najvy��ej úrovni pod¾a pôdotvorných procesov, dosiahlo sazoskupenie pôdnych jednotiek pod¾a genetickej príbuznosti aj v ni��ích kategó-riách, ale s taxonómiou na úrovni diagnostických horizontov, ktoré sú definovanésúborom hranièných diagnostických znakov.
Z klasifikácie sme vynechali tzv. subhydrické pôdy a formy hromadenia or-ganických látok (pôdy typu gyttja, sapropel, atï.), hoci si uvedomujeme, �e i onyexistujú v látkovom kolobehu a majú svoj ekologický význam v prírode.
1.1 Pôdne jednotky, ich nomenklatúra a kategorizácia
1.1.1 Objekt klasifikácie pôd
Pôda je najvrchnej�ia èas� zemskej kôry, ktorá vzniká na styku a za pôsobeniabiosféry, atmosféry, litosféry a hydrosféry a s ktorými má sústavnú látkovú a ener-getickú výmenu. Umo�òuje rast rastlín a rozklad ich produktov, má teda pro-dukènú funkciu a ïal�ie funkcie. Ostatné èasti zemského povrchu pôdou v tomtoponímaní nie sú.
Klasifikácia, resp. taxonómia pôd je triedenie objektov, v tomto prípade pri-rodzených trojrozmerných pôdnych jednotiek (polypedonov) do hierarchického(viacúrovòového) klasifikaèného systému.
Vnútorné morfologické a fyzikálno-chemické vlastnosti prirodzených troj-rozmerných pôdnych jednotiek nie je mo�né skúma�, mera� a vyhodnocova�iným spôsobom ako v pedologických sondách. Pedologické sondy vo vzorkovejstene odkrývajú vertikálny pôdny profil celého sledu (sekvencie) pôdnych hori-zontov a pôdotvorného substrátu, prípadne aj podlo�nej horniny. Údaje získanéz vizuálneho skúmania a z analýz vzoriek odobratých zo steny urèitého pôdnehoprofilu pova�ujeme za konkrétne hodnoty náhodných premenných, ktoré nemajúvariabilitu (resp. sa u nich s variabilitou neuva�uje). V tomto zmysle je pôdnyprofil dvojrozmerným objektom (primárne údaje vo vertikále). Prirodzené pôdnejednotky sú v�ak trojrozmernými objektmi, preto je logické, �e aj ich základnéprvky reprezentujúce ich v celom profile, musia by� trojrozmerné.
Takouto jednotkou je pedon, ktorý predstavuje trojrozmerný výrez z priro-dzenej pôdnej jednotky a jej vlastností. Znaky sú reprezentované údajmi získa-nými z pôdneho profilu, to znamená, �e pôdny profil je centrálnou koncepcioupedonu. Mno�ina pedonov tej istej taxonomickej úrovne na urèitom mieste tvoríprirodzenú pôdnu jednotku pôdneho pokryvu, tzv. polypedon. Polypedony súindivíduami pôdnej klasifikácie (ako napr. v botanike jednotlivé rastliny)
8
a mno�ina rovnakých polypedonov v abstraktnom zmysle tvorí konkrétnu jed-notku klasifikácie pôd (konkrétny typ, subtyp, atï.).
Ako sme u� uviedli, polypedony nie je mo�né skúma� inak ako pomocoupedonov v klasifikácii, resp. v taxonómii pôd, ktorá je v podstate logickou ope-ráciou. Sondami preskúmané pedony v tejto operácii "zastupujú" prirodzenépôdne jednotky. To je zvlá�tnos� klasifikácie pôd v porovnaní s klasifikáciamiiných objektov. Plocha pedonu býva 1 � 10 m2.
V klasifikácii pôd sa èasto pou�íva termín pôdne solum. Je to vrchná èas�pedonu zahròujúca v�etky horizonty, na vzniku ktorých sa podie¾ajú pedogene-tické procesy a� po pôdotvorný substrát1.
1.1.2 Nomenklatúra
Zjednotenie nomenklatúry doteraj�ích na�ich systémov ako aj po�iadavkya potreby pou�íva� v základnej a v ni��ích kategóriách jednoslovnú nomenklatúru,vy�iadali si u niektorých kategórií úpravy aj v zau�ívaných názvoch. V niektorýchprípadoch, ak nebol k dispozícii jednoslovný termín, nový názov sa vytvorilkombináciou známych a danú pôdnu jednotku charakterizujúcich morfém (me-dzinárodný slovný koreò) a prípony - "zem", napr. luvizem, andozem, ai. V sys-téme FAO sa pou�íva pre názov pôd koncovka "sol" alebo "zem". Uprednostnilisme u nás v�eobecne zau�ívanú morfému "zem".
Takto zostavená nomenklatúra je v systéme ¾ah�ie pou�ite¾ná, umo�òuje jed-noduch�iu a preh¾adnej�iu spájate¾nos� názvov jednotlivých kategórií pre tvorbunázvu pôdnej jednotky (1 slovo = 1 kategória). Je logickej�ia a ¾ah�ie zapamäta-te¾ná, preto�e napr. nomenklatúra subtypov (ako medzitypov) mô�e dôslednej�ieako doteraz vychádza� z nomenklatúry typov (luvizem - luvizemný). Pou�itieneutrálnej nomenklatúry bolo èasto nutnos�ou napr. vtedy, ak pôdne jednotkys rôznou morfogenézou a vlastnos�ami mali v rôznych systémoch rovnaký názov(rendzina hnedá a pod. ).
Úplný názov ka�dej pôdnej jednotky pozostáva z jednotiek základných ka-tegórií klasifikácie od urèenia pôdneho typu a� po substrát.
1.1.3 Kategorizácia
Táto taxonómia umo�òuje identifikova�, triedi�, opisova� a zaèleòova� pôdnejednotky vo viacúrovòovom systéme na základe logických a stabilných kritériís èlenením diagnostických znakov pod¾a ich genetického významu a dominant-nosti. Kategorizácia vyjadruje intenzitu a charakter pôsobenia pôdotvorných pro-
1 Pôdne profily, resp. pedony, sú v niektorých prípadoch ve¾mi hlboké (aj cez 10 m) a pri normálnejpôdoznaleckej sondá�i (cca s 2 m håbkou) sa neodkryje celý profil. MKSP v�ak umo�òujeklasifikova� aj takéto ve¾mi hlboké pôdy, preto�e v rozpätí håbky pedologických sond sa odkryjúdiagnostické povrchové horizonty a v�dy aspoò èas� spodných horizontov. Informácie o sub-strátoch sa v takýchto hlb�ích pôdach získavajú z geologických sond, alebo �túdiom hlbokýchodkryvov (steny tehe¾ní, kameòolomov, atï.).
9
cesov, prièom sme vzali do úvahy aj vplyv substrátov (ak sú významné) i u zrelýchpôd, s viacerými horizontmi na úrovni morfogenetických znakov, ktoré sú súèasneaj znakmi diagnostickými. Pôvodný návrh predpokladal klasifikáciu pôdnychjednotiek v kategóriách Typ a Subtyp len pod¾a diagnostických horizontov, resp.ich náznakov. Uplatnenie ojedinelých výnimiek (pridanie ïal�ích vizuálnychznakov) predov�etkým u mladých pôd, v�ak zvy�uje informaènú hodnotu taxo-nómie a následne tie� hodnotu pôdneho prieskumu, mapovania a ïal�ích prác,ktoré taxonómiu vyu�ívajú. Takto rie�ená taxonómia je pou�ite¾ná navy�e pre�ir�í okruh u�ívate¾ov.
Viacúrovòový systém sme kon�truovali tak, �e jeho kompletné kategórie, resp.skupiny kategórií sa mô�u pou�i� na rôznej úrovni generalizácie prieskumu ajmapovania priamo v legende.
V klasifikaènom systéme rozli�ujeme hierarchické jednotky: skupina, typ, sub-typ, varieta, forma, druh, substrát. Princípy kategorizácie sú:Skupina: Zatriedenie pod¾a typu hlavného pôdotvorného procesu, identifikácia
pod¾a dominantného diagnostického horizontu.Typ: Kategorizácia a identifikácia pod¾a sledu diagnostických horizontov, prí-
padne variet horizontov (dominantné vizuálne morfogenetické znaky).U niektorých pôd aj pod¾a kombinácie: diagnostický horizont - pô-dotvorný substrát (napr. rendzina, pararendzina).
Subtyp: Kategorizácia a identifikácia pod¾a náznakov diagnostických horizontova tých variet diagnostických horizontov, ktoré majú medzitypový cha-rakter (znaky). U niektorých pôd do�lo k rozèleneniu pod¾a iných, výz-namnej�ích vizuálnych znakov - napr. antropických.
Varieta: Kategorizácia a identifikácia pod¾a chemických vlastností diagnostic-kých a ïal�ích horizontov, ktoré sa spravidla zis�ujú analyticky, zriedkamorfologicky. Pre v�etky pôdy sa vyèleòujú kontaminované varietypod¾a kritérií �peciálnych prieskumov.
Forma: Kategorizácia a identifikácia pod¾a erózno-akumulaèných znakov,pod¾a charakteru antropických zásahov, pod¾a formy nadlo�nej orga-nickej hmoty, pod¾a humusovej formy (u lesných pôd).
Druh: Kategorizácia a identifikácia pôdneho druhu jemnozeme (pod¾a zrni-tostného trojuholníka), organických látok a skeletu.
Substrát: Kategorizácia a identifikácia pod¾a zoznamu pôdotvorných substrátovvrátane antropogénnych substrátov.
Základnou kategóriou pre identifikáciu pôdnej jednotky je pôdny typ. Ïal�iakategorizácia je pod¾a ostatných �pecifických kritérií, èo v�ak neznamená ichvýznamovú subdominantnos� voèi typu.
Najvy��ia kategória - skupina bola vyèlenená s pou�itím modifikovanej klasi-fikácie hlavných pôdotvorných procesov (Bedrna, 1977). Nie je iba pomocnoukategóriou umo�òujúcou lep�iu orientáciu pri identifikácii pôdnych jednotiekv rámci územia Slovenska, ale je tie� jedným z prostriedkov, pomocou ktorých
10
bolo mo�né v systéme zachova� prednosti u nás tradièných genetických koncepciía súèasne pou�i� objektívne morfometrické kritériá. Tým sa odstránili najväè�ienevýhody morfometrických klasifikácií pôd, v ktorých pôdy s podobnou genézou,ale odli�nými charakteristikami sú èasto zatriedené do odli�ných taxónov aj vovy��ích kategóriách a naopak, kritériá vy��ích kategórií sú èasto menej významnéne� kritériá ni��ích kategórií.
Klasifikácia umo�òuje pôdnu jednotku ka�dej kategórie s výnimkou variety(identifikácia pomocou analytických rozborov) urèi� aj priamo v teréne pod¾amerate¾ných vizuálnych znakov, prípadne s pou�itím jednoduchých terénnychtestov. Tým sa odstraòuje ïal�ia z nevýhod morfometrických klasifikácií, keïve¾ké mno�stvo vlastností pre jednotlivé kritériá sa musí urèova� v laboratóriách,príp. dlhodobými meraniami, tak�e klasifikácia aj vy��ích kategórií priamo v te-réne býva niekedy nemo�ná.
Kvantifikáciu vlastností pôd systém umo�òuje (1) diagnostickými horizontmi- predov�etkým hraniènými charakteristikami horizontov (diferenciaèné kritériá)a tie� (2) pedonmi - charakterizovanými jednotlivými kategóriami klasifikaènéhosystému. Tým sa odstraòuje najväè�ia nevýhoda klasifikácií zalo�ených na ge-netických princípoch, ktorou je nebezpeèie subjektivizmu, �pekulatívnosti a ne-dostatoènej exaktnosti pri hodnotení pôdnej jednotky, t.j. urèenie centrálnoukoncepciou a nie hraniènými diferenciaènými kritériami.
Ob�a�nos� objektívneho hodnotenia pedogenézy je daná aj tým, �e mnohézau�ívané predstavy pôdoznalectva o genéze sa rúcajú v dôsledku nových poz-natkov o polygenetickom vývoji pôd, o vrstevnatosti pôdnych profilov, o starýchgeologicko-geomorfologických a pedologických procesoch a ich dôsledkochpre dne�né pôdy. Potom je �a�ké a niekedy nemo�né rozlí�i� jednotlivé pôdnedeje a ich vonkaj�ie prejavy, napr. èi ide o znaky reliktné alebo recentné, pod-mienené pedogénne alebo geogénne, èi nové procesy zotierajú znaky starýchalebo na ne nadväzujú, niekedy býva �a�ké urèi� podiel vplyvu èloveka a pod.Uvedené komplikácie navrhovaný systém prekonáva do znaènej miery právedôsledným uplatnením diagnostických horizontov, hodnotiacich vnútorné vlast-nosti a znaky pôd pod¾a stanovených rozpätí a tým napomáha k väè�ej exaktnostia objektívnosti klasifikácie.
11
2. HORIZONTY A ZNAKY PÔD
Genetický pôdny horizont je èas� pedonu spravidla paralelná s povrchom pôdy,so �pecifickými morfologickými, fyzikálnymi, chemickými a biologickými znakmia vlastnos�ami, ktoré sú výsledkom pôdotvorných procesov (vrátane antropizácie).
Pôdna vrstva (negenetický pôdny horizont) je èas� profilu pedonu spravidlaparalelná s povrchom pôdy a so �pecifickými morfologickými, fyzikálnymi a che-mickými znakmi a vlastnos�ami, ktorá vznikla geologickými procesmi. Vrstva jemálo ovplyvnená pedogenetickými procesmi a je súèas�ou pedonu. Patrí k nejnajmä kyprý pôdotvorný substrát.
Diagnostický pôdny horizont je dobre rozoznate¾ný genetický pôdny horizont,alebo pôdna vrstva so stanovenými diferenciaènými kritériami, ktorý slú�i kuklasifikácii pôd.
Náznak diagnostického pôdneho horizontu vyjadruje zmenu, výraznos�, aleboneúplný súbor znakov (parametrov) urèitého diagnostického horizontu.
Subhorizont diagnostického pôdneho horizontu je èas� pôdneho horizontu spra-vidla paralelná s povrchom pôdy zrete¾ne odli�ná svojimi morfologickými znakmi.
Varieta diagnostického pôdneho horizontu charakterizuje odli�nosti diag-nostického pôdneho horizontu vyjadrené �pecifickými fyzikálnymi, chemickýmia biologickými znakmi.
Subvarieta diagnostického pôdneho horizontu charakterizuje ni��í hierar-chický stupeò variety.
Diagnostický znak slú�i ku klasifikácii pôd ako osobitná charakteristika pôdnejhmoty v profile, vytvorená �pecifickými pedogenetickými procesmi (brunifiká-ciou, rubifikáciou, andozemnos�ou, atï.), ktorej znaky sa mô�u prejavova� sú-be�ne v rôznych diagnostických pôdnych horizontoch.
2.1 Nadlo�né diagnostické horizonty
Opadankový (preva�ne lesný) horizont Oo � nadlo�ný terestrický organo-génny horizont z lesnej opadanky a produktov jej premeny, ktorý má:a) hrúbku > 1 cm;b) > 30 % objemových (alebo 25 % hmotnostných) spalite¾nej organickej hmoty;c) aspoò jeden z uvedeného súboru subhorizontov:
� subhorizont opadu Ool, t.j. z ihlièia, lístia, ra�dia, kôry a zvy�kov lesnýchbylín bez intenzívnej�ieho rozkladu, s < 10 % amorfnej organickej hmoty;
� subhorizont drviny Oof, t.j. fermentaèný subhorizont s èiastoèným roz-kladom rastlinných zvy�kov, ale s rozpoznate¾nou pôvodnou �truktúrou(10 - 70 % amorfnej organickej hmoty);
� subhorizont meliny Ooh, t.j. subhorizont tmavosfarbených organickýchlátok s vy��ím obsahom uhlíka, v ktorom humifikaèné procesy pokroèilinato¾ko, �e pôvodná �truktúra organických zvy�kov nie je rozpoznate¾ná(> 70 % amorfnej organickej hmoty, s podielom minerálnych èastíc < 30 %).
12
Maèinový horizont Om � nadlo�ný organogénny horizont polorozlo�enýchzvy�kov hlavne bylinnej rastlinnej hmoty, ktorý má:a) hrúbku > 1 cm;b) > 30 % objemových (alebo 25 % hmotnostných) spalite¾nej organickej hmoty;c) jednoznaène prevláda odumretý rastlinný materiál.Variety horizontu:Maèinový terestrický Omm � zo zvy�kov lúènej terestrickej a semiterestrickej
vegetácie.Maèinový hydromorfný Omh � zo zvy�kov moèiarnej bylinnej vegetácie, bez jej
ra�elinenia.
Ra�elinový horizont Ot � nadlo�ný hydromorfný organogénny horizont, vzni-kajúci ra�elinením organických zvy�kov rastlín bez ich výrazného premie�ania sminerálnou èas�ou, ktorý má:a) hrúbku > 30 cm;b) > 50 % hmoty organických spalite¾ných zra�elinelých látok.Variety horizontu:Ra�elinový folický Otl � obsahuje > 70 % nerozlo�ených bylín, z toho najviac ostríc.Ra�elinový fibrický Otf � obsahuje > 70 % nerozlo�ených bylín, z toho najviac machov.Ra�elinový mezický Otm � obsahuje 30 - 70 % nerozlo�ených bylín.Ra�elinový saprický Ots � obsahuje < 30 % nerozlo�ených bylín.
Humolitový horizont Oh 1 � hydromorfný organicko-minerálny horizont, vzni-kajúci ra�elinením organických zvy�kov rastlín s výrazným premie�aním mine-rálnych èastíc, ktorý má:a) hrúbku > 10 cm;b) 30 - 50 % hmotnostných organických spalite¾ných zra�elinelých látok.
2.2 Povrchové diagnostické horizonty
Ochrický horizont Ao � spravidla plytký povrchový humusový horizont (s ob-sahom organického C > 0,3 %), vyvinutý na silikátových a� karbonátových sub-strátoch, ktorý má:� hrúbku 1 - 10 cm, bez limitácie obsahu humusu alebo hodnôt farby, alebo� hrúbku > 10 cm a obsah humusu < 1 %, alebo� hrúbku > 10 cm a obsah humusu > 1 % a farby:
a) za vlhka s hodnotami Value > 3,5, Chroma > 3,5 2;b) za sucha s hodnotami Value > 5,5, resp.c) Value za vlhka i sucha aspoò o 1 stupeò tmav�ie, alebo Chroma o 2 stupne
ni��ie ako u C-horizontu.1 Mô�e sa vyskytova� aj ako povrchový organický diagnostický horizont.2 Farby v Munsellových tabu¾kách sú indikované troma atribútmi: Hue zodpovedá odtieòu (sfarbe-
niu); Value zodpovedá jasu (tmavos� - svetlos�) a Chroma zodpovedá sýtosti farieb. Pozri: Èurlík,�urina, 1998.
13
Variety horizontu:Ochrický silikátový Aoq � má < 0,3 % uhlièitanov a pH v H2O < 6,5.Ochrický karbonátový Aoc � má ≥ 0,3 % uhlièitanov a pH v H2O v rozsahu 6,5 - 8,4.Ochrický slancový Aon � má pH v H2O > 8,4 a obsah Na+ v sorpènom komplexe
5 - 15 %.Ochrický slaniskový Aos � má obsah vodorozpustných solí 0,3 - 1 %, ak pH
v H2O < 8,4, resp. elektrickú vodivos� 4 - 15 mS.cm-1.Ochrický podzolový Aop � má vybielené zrná po translokovaných Fe2O3.Ochrický eluviálny Aoe � le�iaci nad Bn-horizontom.
Umbrický horizont Au � tmavosfarbený povrchový humusový, sorpène ne-nasýtený horizont, ktorý má:a) hrúbku > 10 cm;b) obsah humusu v rozsahu 1 - 30 %;c) farbu:
� za vlhka s hodnotami Value < 3,5, Chroma < 3,5;� za sucha s hodnotami Value < 5,5, resp.� Value za vlhka i sucha aspoò o 1 stupeò tmav�ie, alebo Chroma o 2 stupne
ni��ie ako u C-horizontu;d) nasýtenos� sorpèného komplexu < 50 %;e) minimálne 3 z nasledujúcich znakov:
� podiel viazaných humínových kyselín s Ca (Mg, Al, Fe) z celkovej sumyhumínových kyselín < 40 %;
� pomer CHK : CFK ≤ 1;� pomer obsahu viazaných a vo¾ných humínových kyselín < 3;� podiel vo¾ných humínových kyselín z celkovej sumy humínových kyse-
lín > 20 %;� farebný kvocient Q4/6 humínových kyselín > 3, pre humusové látky > 4;� pomer celkového Ct : Nt > 12.
Variety horizontu:Umbrický podzolový Aup � má vybielené zrná po translokovaných Fe2O3.Umbrický rubifikovaný Aur � je vyvinutý z rubifikovaných substrátov.
Molický horizont Am � tmavosfarbený �truktúrny povrchový humusový hori-zont, sorpène nasýtený, s prevahou humínových kyselín, ktorý má:a) hrúbku > 10 cm;b) obsah humusu 1 - 30 %;c) farbu:
� za vlhka s hodnotami Value < 3,5 Chroma < 3,5;� za sucha s hodnotami Value < 5,5;� Value za vlhka i sucha aspoò o 1 stupeò tmav�ie, alebo Chroma o 2 stupne
ni��ie ako u C-horizontu;d) nasýtenos� sorpèného komplexu bázickými katiónmi > 50 %;
14
e) minimálne 3 z nasledujúcich znakov:� podiel viazaných humínových kyselín s Ca (Mg, Al, Fe) z celkovej sumy
humínových kyselín > 40 %;� pomer CHK : CFK > 1;� pomer obsahu viazaných a vo¾ných humínových kyselín ≥ 3;� podiel vo¾ných humínových kyselín z celkovej sumy humínových kyse-
lín < 20 %;� farebný kvocient Q4/6 humínových kyselín ≤ 3, pre humusové látky ≤ 4;� pomer celkového Ct : Nt ≤ 12.
Variety horizontu:Molický silikátový Amq � má < 0,3 % uhlièitanov.Molický karbonátový Amc � má ≥ 0,3 % uhlièitanov.Molický èiernicový Amè � so znakmi nadbytoèného zvla�enia podzemnou vodou
- Fe3+, Mn4+ povlaky, zhluky (ferrany, mangany), menej èasto noduly.Molický slaniskový Ams � má obsah vodorozpustných solí 0,3 - 1 %, ak pH
v H2O < 8,4, resp. elektrickú vodivos� 4 - 15 mS.cm-1.Molický smonicový Amn � s vysokým obsahom montmorillonitických ílov, v kto-
rom v podmienkach periodických zmien vlhkostného re�imu je domi-nantným procesom zmr��ovanie a napuèiavanie, spôsobujúce tlakové us-poriadanie ílu. Horizont má:
a) obsah ílu nad 30 % do håbky 60 cm od povrchu;b) trhliny v suchom období roka minimálne v celom A-horizonte, so �írkou
nad 1 cm v jeho spodnej èasti;c) vertické znaky (slickensides), t.j. �ikmé, hladké a za vlhka lesklé klzné
povrchy agregátov s povlakmi ílu;d) romboedrickú �truktúru, t.j. ostrohranné, resp. rovnobe�nostenné �truktúrne
agregáty, so sklonom ich dlhej osi 10 - 60 cm oproti horizontálnej osi aspoòv èasti horizontu pod 20 cm, alebo tesne pod A-horizontom.
Melanický horizont Aa � tmavosfarbený povrchový humusový horizont zozvetralín sopeèných hornín, s prevahou fulvokyselinových frakcií, extrémne kyprý,s vysokým obsahom organických látok, ktorý má:a) hrúbku > 10 cm;b) ≥ 6 % organického C ako vá�ený priemer a ≥ 4 % organického C vo v�etkých
vrstvách;c) niektoré andické znaky 1;d) farbu za vlhka s hodnotami: Value ≤ 2, Chroma ≤ 2 a melanický index je ≤ 1,7.
Slaniskový horizont S � horizont so¾ných pôd bohatých na chloridy a sulfátyNa, Ca a Mg. Je preva�ne povrchovým horizontom s výkvetmi solí na suchýchpovrchových �truktúrnych elementoch, hoci sa mô�e vyskytnú� v rôznej håbkesola, ktorý má:
1 Pozri "Andické diagnostické znaky", str. 22.
15
a) hrúbku > 15 cm;b) pH nasýtenej pôdnej pasty ≤ 8,4;c) elektrickú vodivos� aspoò v èasti horizontu > 15 mS.cm-1;d) obsah vodorozpustných solí > 1 %.Variety horizontu:Slaniskový s Ca-komplexom Sc � (Ca-slanisko), horizont sorpèného komplexu
nasýteného Ca a Mg, nasýtenie sorpèného komplexu sodíkom < 15 %.Slaniskový s Na-komplexom Sn � (Na-slanisko), nasýtenie sorpèného komplexu
sodíkom > 15 % (15 - 30 %).Slaniskový sulfidický Ss � vzniká v podmienkach so zmie�anou akumuláciou
organických a ílovitých komponentov. Výrazné redukèné pôsobenie or-ganických látok spôsobuje zní�enie Eh, èo v podmienkach s neutrálnympH umo�òuje redukciu síranov a tvorbu èiernych Fe-sulfidov (redukènýsulfidický horizont).
Kultizemný horizont Ak 1 � povrchový humusový horizont pretvorený obrá-baním, hnojením alebo inými kultivaènými zásahmi èloveka s rôznymi vlast-nos�ami, ktorý má:a) hrúbku > 10 cm;b) obsah organického C > 0,3 %;c) mo�nú prímes podpovrchových horizontov a/alebo artefaktov;d) aspoò jednu z nasledujúcich vlastností:
1. znaky kultivácie (homogenizácia vrstvy, zrete¾ný a� ostrý prechod, svetlej�iafarba horizontu ako podlo�ný horizont, zhutnenie na jeho spodnej hranici);
2. prímes agrochemikálií, vápenca, ma�ta¾ného hnoja a iných organo-mine-rálnych zúrodòovacích komponentov.
Variety horizontu:Kultizemný ornicový Akp � má aspoò jednu z vlastností d) v håbke 10 - 35 cm.Kultizemný melioraèný Akm � má aspoò jednu z vlastností d) v håbke >35 cm.
Antrozemný horizont Ad � povrchový horizont vytvorený èlovekom z rôz-norodých premiestnených materiálov a zemín prírodného, prírodno-technogén-neho i technogénneho pôvodu s rôznymi vlastnos�ami, ktorý má:a) hrúbku > 1 cm;b) obsah organického C > 0,3 %;c) mo�nú prítomnos� artefaktov (úlomky tehál, skla, plastových materiálov,
�eleza, trosky, uhlia, ai.).
1 Kultizemný, antrozemný a kontaminovaný horizont mo�no ïalej èleni� na subvariety:- ochrický - o- umbrický - u- molický - m- melanický - a
16
Variety horizontu:Antrozemný iniciálny Adi � primitívne �tádium tvorby pôd z antropogénnych
materiálov, prièom hrúbka úlo�ného materiálu je > 35 cm.Antrozemný rekultivaèný Adr � v povrchovej vrstve bada� známky rekultivaèných
zásahov zlep�ujúcich predpoklady pre rast vegetácie. Ide o biologickúrekultiváciu (humifikácia antropogénnych materiálov) na technicky zre-kultivovaných plochách.
Kontaminovaný horizont Ax � povrchový horizont so zmenou (aberáciou)chemických vlastností pôdnej hmoty zapríèinenej antropicky, alebo geogénne,ktorý má:a) hrúbku > 1 cm;b) nadlimitný obsah rizikových toxických a imisných látok (v súèasnosti nad limit B) 1.Variety horizontu:Kontaminovaný intoxikovaný Axt � vyèleòuje sa na základe �peciálnych analýz,
ak obsah cudzorodých rizikových látok (�a�ké kovy, rezíduá pesticídov,olejov a pod.) aspoò v èasti horizontu prekroèil stanovenú normu. Súèasnesa uvádza názov kontaminujúcej látky.
Kontaminovaný imisný Axi � horizont je kontaminovaný preva�ne pevnými imi-siami s ich akumuláciou vidite¾nou na povrchu, a/alebo výrazne vplývajú-cou na chemizmus pôdy. Súèasne sa uvádza názov kontaminujúcej látky.
2.3 Podpovrchové diagnostické horizonty
Eluviálny luvický horizont El � podpovrchový horizont, ktorý vznikol ochu-dobnením o ílovité èastice, v men�ej miere o seskvioxidy, translokované do pod-lo�ného iluviálneho horizontu a ktorý má:a) hrúbku > 3 cm;b) svetlú farbu, s Value a Chroma, ktoré sú aspoò o stupeò svetlej�ie a menej
farebne sýte v porovnaní s nadlo�ným a podlo�ným horizontom;c) farbu výrazne �lt�iu v porovnaní s vybieleným �edým eluviálnym hydromorf-
ným alebo podzolovým horizontom (10YR 7/2 a 10YR 8/2 - 3);d) postupný, v chladných oblastiach a� zrete¾ný (jazykovitý) prechod do ni��ie
le�iaceho horizontu;e) zní�enie obsahu ílovitých èastíc o 3 - 20 % v porovnaní s podlo�ným luvickým
(iluviálnym) horizontom (pozri charakteristiku luvického horizontu);f) obsah humusu < 1 %;g) zní�enú sorpènú kapacitu oproti nadlo�nému a podlo�nému horizontu.Sprievodné znaky:� preva�ne elementárna zliata �truktúra;� slabo kyslá pôdna reakcia.
1 Vestník MP SR, roè. XXVI, èiastka I., rozh. 3, èíslo 531/1991, január 1994.
17
Eluviálny hydromorfný horizont En � podpovrchový horizont, ktorý vznikollaterálnym pohybom pôdnej vody a jej pôsobením na pôdnu hmotu nad mra-morovaným horizontom nepriepustným pre vodu, ktorý má:a) hrúbku > 3 cm;b) svetlú farbu, s Value a Chroma, ktoré sú aspoò o stupeò svetlej�ie a menej
farebne sýte v porovnaní s nadlo�ným a podlo�ným horizontom;c) farbu výrazne �ed�iu v porovnaní s bé�ovou farbou eluviálneho luvického
horizontu (2,5Y, 5Y, 7,5Y, 10Y 7/1 - 2 a� 2,5GY 7/1);d) výrazne rovný, menej jazykovitý prechod do podlo�ného horizontu;e) ni��í obsah ílovitých èastíc v porovnaní s podlo�ným horizontom;f) obsah humusu < 1 %;g) zní�enú sorpènú kapacitu oproti nadlo�nému a podlo�nému horizontu.Sprievodné znaky:� preva�uje elementárna zliata �truktúra.
Eluviálny podzolový horizont Ep � podpovrchový horizont, ktorý vznikol ochu-dobnením pôdnej hmoty o seskvioxidy, prípadne aj o nízkomolekulárne organickélátky translokované do podlo�ného iluviálneho horizontu, ktorý má:a) hrúbku > 3 cm;b) svetlú farbu, s Value a Chroma, ktoré sú aspoò o dva stupne svetlej�ie a farebne
sýtej�ie v porovnaní s nadlo�ným a podlo�ným horizontom;c) farbu výrazne �ed�iu v porovnaní s bé�ovou farbou eluviálneho luvického
horizontu (2,5Y, 5Y, 7,5Y, 10Y 7/1 - 2 a� 2,5GY 7/1);d) hrubozrnej�iu textúru ako podlo�ný horizont;e) výskyt vybielených zàn bez obalov Fe2O3.Sprievodné znaky:� zrete¾ný prechod do podlo�ného horizontu,� elementárna �truktúra.
Iluviálny luvický horizont Bt � podpovrchový horizont iluviálnej akumulácietranslokovaných zlo�iek (najmä ílových minerálov), ktorý má:a) hrúbku >15 cm (v ¾ahkých pôdach, kde má charakter vrstvièiek, ide o ich sumu);b) zvý�enie obsahu èastíc < 0,002 mm oproti horizontu ochudobnenému o íl vo ver-
tikálnom rozsahu do 30 cm (v prípade, ak nejde o eróznu formu) nasledovne:
Obsah ílu v horizonteZvý�enie v luvickom Bt
ochudobnenom o íl (A, E)horizonte oproti
Poznámka(%)
ochudobnenému horizontu (A, E)v relatívnych %
< 15 3kritérium pre zrnitostne
¾ahké pôdy
15 - 40 20koeficient textúrnejdiferenciácie >1,2
> 40 8
18
c) výplne pórov a povlaky orientovaných koloidov na povrchu pôdnych agre-gátov s pokryvnos�ou > 10 %;
d) obsah Na v sorpènom komplexe < 5 %, obsah vo¾ného Fe pod¾a Tamma < 2,5 %,obsah humusu < 1 % a zároveò maximálne 50 % z obsahu humusu v A-horizonte.
Sprievodné znaky:� v zrnitostne stredných a �a��ích pôdach polyedrická a� prizmatická �truktúra;� slabo kyslá pôdna reakcia (pH v H2O 5,5 - 6,5).Variety horizontu:Luvický mramorovaný Btg � s náznakmi mramorovaného pseudoglejového ho-
rizontu (sivá a hrdzavá farba v matrici 10 - 80 %).
Iluviálny podzolový horizont Bs � podpovrchový horizont, ktorý vznikol aku-muláciou translokovaných nízkomolekulárnych organických látok, hliníka a �ele-za, ako výsledok procesu podzolizácie z nadlo�ných horizontov, v podmienkachsilne kyslej pôdnej reakcie a premyvného typu vodného re�imu. Horizont má:a) hrúbku > 15 cm;b) farbu Hue 10YR, alebo èerven�iu, Chroma vy��ie a/alebo Hue èerven�ie ako
v podlo�nom horizonte;c) zvý�enie obsahu vo¾ného Fe oproti eluviálnemu horizontu i substrátu v absolút-
nych hodnotách i v pomere k obsahu ílových èastíc, s maximom v jeho vrchnejèasti a zvý�enie obsahu vo¾ného Al s maximom v spodnej èasti horizontu;
d) aspoò jednu z nasledujúcich vlastností:1. v hornej èasti horizontu akumulácia translokovaných nízkomolekulárnych
organických látok so seskvioxidmi;2. pH v H2O < 5, alebo V < 30 % aspoò v èasti horizontu;3. tvorba pevných �elezitých kôr - placikový diagnostický horizont v jeho nadlo�í;4. bez koloidných povlakov na povrchu �truktúrnych agregátov, alebo v póroch.
Variety horizontu:Podzolový seskvioxidový Bsv � akumulácia Al + Fe bez tmavých organických
látok s vlastnos�ami d) 2., 3. alebo 4.Podzolový humusovo-seskvioxidový Bsh � akumulácia tmavých organických
látok a Fe + Al, s povinnou vlastnos�ou d) 1.
Mramorovaný horizont Bg � podpovrchový horizont, ktorý sa tvorí pri výraz-nom periodickom nasýtení pôdnej hmoty povrchovou vodou, vo vrstvách so zní-�enou, resp. nízkou hydraulickou vodivos�ou. Striedaním stagnácie a pohybu vo-dy, redukèných a oxidaèných procesov vzniká farebne pestrý horizont, ktorý má:a) hrúbku > 15 cm;b) sie�ovitú, jazykovitú, alebo mozaikovitú farebnos�, striedanie hrdzavej, okrovej
a sivej farby v matrici, s vysokou kontrastnos�ou sivej farby voèi akumuláciámFe-Mn, oxidaèné �kvrny za vlhka v�dy s Chroma > 5, redukèné �kvrny za vlhkas Hue Y, alebo G. Zastúpenie sivej a hrdzavej farby oglejenia v matrici > 80 %;
19
c) prítomnos� Fe a Mn novotvarov;d) obsah Na v sorpènom komplexe < 5 %, obsah vo¾ného Fe pod¾a Tamma < 2,5 %,
obsah humusu < 1 % a zároveò maximálne 50 % z obsahu humusu v A-horizonte;e) bez prítomnosti orientovaného ílu v póroch a na pôdnych agregátoch.Sprievodné znaky:� po preferenèných cestách gravitaènej vody výskyt vybieleného ílu, ochudob-
neného o Fe.Variety horizontu:Mramorovaný luvický Bgt � s náznakmi luvického horizontu.Mramorovaný kambický Bgv � s náznakmi kambického horizontu.
Kambický horizont Bv � metamorfický podpovrchový horizont, ktorý vzni-kol procesom brunifikácie (hnednutia) a má:a) hrúbku > 15 cm;b) alteraèné znaky (staèí jedna z nasledujúcich):
� Chroma vy��ie, alebo Hue èerven�ie ako v C-horizonte (najmenej o 1 stupeò);� obsah vo¾ného �eleza (ditionièitanového pod¾a Coffina) je v Bv-horizonte
o 20 % vy��í ako v C-horizonte;� výraznej�ia �truktúra ako v C-horizonte;� zvý�enie obsahu ílu oproti podlo�nému horizontu;
c) nekarbonátovú jemnozem;d) nenachádza sa pod eluviálnym horizontom;e) Bv-horizont nespåòa kritéria pre luvický, mramorovaný, podzolový a slancový
horizont, i keï mô�e ma� prejavy týchto procesov;f) < 75 % objemových skeletu.Variety horizontu:Kambický luvický Bvt � má náznaky translokácie koloidov, ale nespåòa kritéria
pre Bt-horizont.Kambický mramorovaný Bvg � má náznaky hydromorfizmu, ale nespåòa kritéria
pre Bg-horizont.Kambický podzolový Bvs � má náznaky translokácie sekvioxidov a humusu, ale
nespåòa kritéria pre Bs-horizont.Kambický andický Bvn � má náznaky andických vlastností (objemovú hmotnos�
≤ 0,9 g.cm-3 a obsah amorfných Fe, Al), ale nespåòa kritéria pre andickédiagnostické znaky.
Kambický rankrový Bvu � má 50 - 75 % objemových skeletu.
Glejový horizont G � tvoriaci sa v depresiách alebo v aluviálnych niváchv podmienkach, kde sa nachádzajú na kyslík chudobné podzemné vody (glejovévody). Jeho tvorba je ovplyvòovaná prítomnos�ou vysoko le�iacej hladiny pod-zemných vôd s nízkym laterálnym pohybom, s nevýraznou fluktuáciou hladínpodzemných vôd (do 1 m), silným zní�ením Eh (oxidaèno-redukèného potenciálu)
20
v dôsledku redukèného pôsobenia organických látok. V dôsledku lokálnych zmientýchto podmienok glejový horizont má rôznu intenzitu prejavov glejových zna-kov (glejovatenia):
Glejový redukèný horizont Gr � uniformne sivý, sivozelený a� sivomodrý (HueGY, G, BG), s malou sýtos�ou sfarbenia (Chroma < 1) v rozsahu > 90 % a s hr-dzavými novotvarmi < 10 %. Nachádza sa v podmienkach s permanentným hy-dromorfným ovplyvnením. �truktúra horizontu je obvykle zliata.
Glejový redukèno-oxidaèný horizont Gro � heterogénny �kvrnitý horizont,v ktorom sa striedajú redukované alebo oxidované domény. Sú charakteristickézastúpením sivej farby v matrici (Chroma < 2) v rozsahu 10 - 90 % s vysokoukontrastnos�ou oproti hydratovaným oxidom Fe, ktoré tvoria difúzne zhluky, povlakyalebo výplne v medziagregátovom priestore v rozsahu ≥ 10 %. Hnedá farba chýba.�truktúra je polyedrická, niekedy nevýrazne vyvinutá. (Variabilný horizont: re-dukèno-oxidaèný a oxidaèno-redukèný, v závislosti od obsahu hrdzavých �kvàn).
Glejový oxidaèný horizont Go � horizont je charakteristický prítomnos�ouhrdzavých oxidov a hydrooxidov Fe (�kvrny, zhluky a niekedy aj noduly Fe)v rozsahu ≥ 10 %, ktorý vznikol nad hladinou podzemnej vody alebo po vylúèenílaterálne prená�aného Fe. �truktúra je polyedrická a� prizmatická. Zastúpeniesivej farby v matrici < 10 %. Fe-oxidy pokrývajú povrchy agregátov na rozdielod pseudoglejových horizontov, kde sú povrchy sivé.Variety horizontu:Glejový modálny Grq � podpovrchový horizont ovplyvnený podzemnými vodami
bez vysokého obsahu Ca-iónov, alebo aktívnych karbonátov, ktorý má:� pH v H2O < 6;� obsah karbonátov je < 0,3 %;� vyznievanie k povrchu prechodom cez Gro alebo A-horizont s hydro-
morfným mullom.Glejový karbonátový Grc � podpovrchový horizont ovplyvnený podzemnými
vodami bohatými na kalcium alebo aktívne karbonáty. Nie je uniformnesivý, lebo obsahuje novotvary karbonátov, ale aj vy��í podiel �elezitýchnovotvarov (difúzne zhluky, noduly, konkrécie) v matrici a na povrchuagregátov, vzh¾adom na men�iu pohyblivos� �eleza v alkalickom prostredí.Horizont má:
� obsah karbonátov je ≥ 0,3 %;� pH v H2O neutrálne a� slabo alkalické;� vyznievanie k povrchu, prechodom cez Groc alebo A-horizont s mullovým
typom humusu.Glejový tiónový Grt � zriedkavý horizont charakteristický pre potenciálne sulfa-
tické pôdy, ktorý má:� hrúbku > 30 cm;� sivé sfarbenie s hrdzavými (od Fe-oxidov) a �ltými �kvrnami (od jarozitu);� hodnoty pH < 4.
21
Slancový horizont Bn � alkalický podpovrchový horizont charakteristický presalsodické pôdy, ktorý je typický za mokra zliatou, za sucha ståpcovitou aleboprizmatickou �truktúrou. �truktúra má tendenciu za sucha sa rozpadáva� naangulárne polyedrickú. Horizont je za sucha extrémne tvrdej konzistencie a má:a) hrúbku > 15 cm;b) obsah nasýtenia sorpèného komplexu sodíkom VNa > 15 %, s obsahom Na-kar-
bonátov;c) pH v H2O aspoò v niektorej èasti horizontu > 8,4;d) Na : Cl pomer > 1 (ako indikátor obsahu karbonátov).Variety horizontu:Slancový zliaty Bnz � so zliatym B-horizontom bez textúrnej diferenciácie.Slancový �truktúrny Bnt � so �truktúrnym B-horizontom, podobným ako u
luvického horizontu.Slancový soloïový Bnd � má:a) znaky slancového horizontu;b) maximum výmenného Na+ pod 45 cm od povrchu;c) v nadlo�í odlí�ite¾né znaky E-horizontu, alebo E+B horizontu;d) v pedone, ktorý má vo vr�ku okyslený Ae-horizont s prevahou znakov:
� prítomnos� výmenného H+ (spravidla nad 20 mmol.kg-1 zeminy);� prítomnos� a� vyrovnanos� pomeru s Na+;� nasýtenos� sorpèného komplexu obyèajne < 85 %;� pH v H2O < 7,0;� obsah humusu > 2 %.
Kalcikový horizont Ca � horizont obohatenia sekundárnou akumuláciou CaCO3,av�ak bez súvislého scementovania, ktorý má:a) hrúbku ≥ 15 cm, prièom obsah CaCO3 ≥ 15 % a má minimálne o 5 % CaCO3
viac, ako horizont pod ním le�iaci, alebob) hrúbku ≥ 15 cm, prièom obsah CaCO3 ≥ 5 % a má minimálne o 5 % CaCO3
viac, ako horizont pod ním le�iaci, ak je vytvorený vo vrstve, spåòajúcej kritériapre ¾ahký (frakcia 0,05 - 2 mm nad 70 %, frakcia < 0,002 mm pod 15 %),alebo psefitický horizont (frakcia > 2 mm nad 50 %).
Petrokalcikový horizont Xc � horizont spravidla vyvinutý procesom súvislejcementácie karbonátovým materiálom do takého stupòa, �e suché fragmentyhorizontu sú tvrdé, nie sú rozpadavé vo vode a pre korene rastlín sú nepriechodné,s výnimkou priestoru trhlín. Horizont má nízku priepustnos�, je masívny, èastos charakterom doskovitej �truktúry.
Placikový horizont Pl � horizont ireverzibilnej cementácie akumulovanýmFe, Fe+Mn, alebo Fe a organickým materiálom, èerveno-hnedej a� èerveno-èiernej farby, s hrúbkou nad 5 mm, v håbke do 100 cm od povrchu. Tvar panu jehorizontálny, zvlnený. Je preká�kou pre prienik vody a koreòov.
22
Substrátový horizont C � pôdotvorením slabo postihnutý, alebo nepostihnutýminerálny materiál, biologickou èinnos�ou menej ovplyvnený, s men�ou mierouzvetrávania a premien ako je pri hmote nadlo�ných horizontov. Ide o horninovýmateriál, z ktorého vznikla minerálna èas� pôdy.Variety horizontu:Substrátový silikátový C � rovnomerne sfarbený, s obsahom karbonátov < 0,3%.
Ako symboly pou�ívame oznaèenia C1, C2, �Substrátový karbonátový Cc � s obsahom karbonátov ≥ 0,3 %, predov�etkým CaCO3
vo forme prvkov, �íl, výplní pórov, konkrécií, èi popra�kov.Substrátový mramorovaný Cg � oglejením poznamenaný horizont so zastúpením
hrdzavej a sivej farby v matrici 10 - 80 %.
Horizont podlo�nej horniny D � vyli�uje sa vtedy, keï sa vo väè�ej håbke(obyèajne pod 40 cm) nachádza hornina, zvetralina alebo zemina, ktorá nepos-kytla materiál pre vytvorenie vlastnej pôdy a má iné vlastnosti ako substrát, z kto-rého sa vytvorilo solum. Ako symboly pou�ívame oznaèenia D1, D2, �
Horizont pevnej podlo�nej horniny R � vyli�uje sa vtedy, keï sa bezprostrednepod solom nachádza pevná materská hornina vo forme nezvetraných vrstiev,lavíc a pod.
2.4 Diagnostické znaky
Znaky rubifikácie (r) � znak pre horizont, pôdotvorný substrát, alebo fosílnesolum, ktoré boli vytvorené procesmi rubifikácie. Tieto procesy prebiehali v pod-mienkach so striedaním suchých a vlhkých periód poèas roka, prièom vo vlhkýchobdobiach uvo¾nené hydratované oxidy �eleza rekry�talizovali poèas suchýchobdobí preva�ne na hematit, alebo goetit. Tieto farebné pigmenty dávajú preva�neèervené sfarbenie (pôdam, substrátom, horizontom). V na�ich podmienkach sútieto procesy reliktné a vznikali v iných zvetrávacích re�imoch (v predholocén-nych). Dnes tvoria reliktné alebo fosílne pôdy a pôdotvorné substráty recentnýchpôd. Vlastnosti:a) sfarbenie Hue10R a� 5YR, alebo Hue 7,5YR, ak Chroma za vlhka je > 4;b) v typickom vývoji prevláda v ílovej frakcii kaolinit.
Andické znaky (a):a) obsah oxalátového �eleza + 1/2 obsahu oxalátového hliníka ≥ 2 %, alebo
hodnota fosfátovej retencie > 85 %;b) objemová hmotnos� jemnozeme ≤ 0,9 g.cm-3;c) výmenná alkalita pH ≥ 9,4 v NaF.Sprievodné znaky:� podiel alofánov v pedone spravidla narastajúci s håbkou;� tixotropia.
23
Stagnoglejové znaky (x):a) zamokrenie povrchových horizontov vrátane A-horizontu je takmer trvalé
v dôsledku stagnujúcej vody na nepriepustnom podlo�í;b) v horizontoch dominuje �edohrdzavá �kvrnitos� nad obsahom nodulov;c) A-horizont je slabý, nadlo�ný humus je tvorený aspoò sèasti surovým mode-
rom a� morom, príp. aj s prechodmi do ra�elinového horizontu.
25
3. PÔDNE DRUHY, ZRNITOS�
Pôdne druhy sa urèujú pod¾a pôdnej zrnitosti, prièom sa berie do úvahy v pôd-nej hmote sa vyskytujúci podiel:� jemnozeme (piesku: frakcia 0,05 - 2 mm, prachu: frakcia 0,002 - 0,05 mm
a ílu: frakcia < 0,002 mm);� skeletu (�trku: frakcia 2 - 50 mm, kameòa: frakcia 50 - 250 mm a balvana:
frakcia > 250 mm);� organických látok (hrub�ie, jemnej�ie).
Pôdy sa podrobnej�ie zatrieïujú pod¾a charakteru a ve¾kosti zrnitostných èastíc,zastúpenia jednotlivých frakcii jemnozeme a na základe obsahu organickýcha minerálnych látok takto:Organické zeminy:h - histická hf - fibrická: > 70 % z organického podielu tvoria nerozlo�ené
organické látky;hm - mezická: 30 - 70 % objemu organického podielu tvoria
nerozlo�ené organické látky;hs - saprická: < 30 % organického podielu tvoria nerozlo�ené
organické látky.Minerálne, resp. organo-minerálne zeminy:p - psefitická ps - �trkovitá
pk - kamenitápb - balvanitá
l - ¾ahká lp - piesèitálh - hlinito-piesèitá
s - stredná sp - piesèito-hlinitásh - hlinitássh - prachovito-hlinitáss - prachovitáspi - piesèito-ílovito-hlinitási - ílovito-hlinitássi - prachovito-ílovito-hlinitá
t - �a�ká tp - piesèito-ílovitáts - prachovito-ílovitáti - ílovitá.
Percentuálny podiel piesku, prachu a ílu vyjadruje textúrny trojuholník (Obr. 1).Hrubou èiarou sú vyèlenené zrnitostné skupiny pôd (krátená klasifikácia):
¾ahké, stredné a �a�ké. Tenkou èiarou sú vyèlenené zrnitostné triedy pôd.Zrnitos� pôdy vo vertikálnom smere sa urèuje pod¾a bazálnej klasifikácie pre-
vládajúcim druhom do 40 cm a 40 - 100 cm, ale len v prípade, �e ide o solum,t.j. pôdne horizonty vytvorené pôdotvornými procesmi. Ak je pôda zrnitostne
26
homogénna do 100 cm, oznaèuje sa jedným druhom, napr. stredná (hlinitá, pra-chovitá). V prípade heterogenity sa oznaèuje napr.: stredná (hlinitá, prachovitá)do 40 cm, v spodine (od 40 do 100 m) �a�ká (ílovitá, prachovito-ílovitá).
Obr. 1 Textúrny trojuholník
27
4. KLASIFIKÁCIA PÔDOTVORNÝCH SUBSTRÁTOV
Klasifikaèný systém pôdotvorných substrátov a materských hornín je rozpra-covaný skôr na princípe kombinácie litologických a zrnitostných znakov ako nastratigrafických a genetických princípoch. Okrem antropogénnych (premiestne-ných) substrátov, ktoré sú v tomto systéme klasifikované osobitne, rozoznávamedve základné skupiny:1. eluviálne a eluviálno-deluviálne produkty zvetrávania (pre eluviálne pôdy);2. sedimenty, alebo nespevnené horniny (pre sedentárne pôdy).
Pre potreby mapovania, klasifikácie a opisu pôd predkladáme klasifikaènýsystém, ktorý do urèitej miery re�pektuje tradície, ale súèasne odrá�a potrebuprispôsobi� sa niektorým súèasným trendom. Rozli�ujeme nasledovné kategórie:� materské horniny - zdrojové horniny pre tvorbu pôdotvorných substrátov a to
priamo, alebo cez �tádium premien (regolit, saprolit, alterit).� pôdotvorné substráty - pojem sa pou�íva pre nespevnené materiály, z ktorých
vzniklo solum, alebo aspoò èas� sola. Zahròuje predov�etkým C-horizonty.� podlo�né horniny - pojem pre nespevnené alebo spevnené horniny o ktorých
sa vie, �e netvoria pôdotvorné substráty a materské horniny, alebo sú o tomvá�ne pochybnosti (napr. diskordantné ulo�enie, ostrá hranica a pod.).Èlenenie do urèitej miery re�pektuje koncepty "materská hornina" a "pôdo-
tvorný substrát". Tieto dve kategórie sú èasto chápané ako synonymá. Je to po-chopite¾né, lebo v geologickom chápaní aj nespevnené sedimenty sú horniny.Pre v�etky pôdy, ktoré vznikli priamo zo sedimentov (napr. spra�e) sa pojmymaterská hornina a pôdotvorný substrát obyèajne stoto�òujú. Ich rozèlenenie sarobí najmä z praktických dôvodov.
Ak zoberieme napríklad deluviálne sedimenty pôvodom zo zvetralín granitov,tieto sú substrátom pre tvorbu recentných pôd. Materskou horninou je v�ak granit.
Eluviálne produkty zvetrávania (alterity) sa delia na orto-eluviálne, ak sú z vyvre-tých a metamorfovaných hornín a para-eluviálne, ak sú na zvetralinách sedimen-tárnych hornín. Pod¾a toho pôdy vyvinuté na zvetralinách sú eluviálne. Túto ka-tegóriu mo�no chápa� skôr ako výsledný produkt eluviálnych procesov a nie akoprodukty zvetrávania "in situ". Predstava o existencii elúvií "in situ" je èasto iba fikciou.
Druhou skupinou sú sedimenty (syn.: pedolity), t.j. nespevnené produkty, naktorých sa priamo vyvinuli sedentárne (neo-eluviálne) pôdy.
Táto klasifikácia je otvorená, to znamená, �e umo�òuje:a) pre potreby podrobného mapovania vytvori� detailnej�iu charakteristiku sub-
strátov a doplni� tie� o substráty, ktoré geneticky spadajú do �ir�ej skupiny.Napr. ak v skupine fluviálnych sedimentov nájdeme ve¾ké plochy piesèitýchílov, potom mô�eme doplni� túto kategóriu do systému (napr. piesèité íly - nf6).
b) zluèova� jednotlivé substráty do �ir�ej genetickej skupiny, pre men�ie mierkypôdnych máp. Napríklad niekedy staèí uvies� vulkanoklastiká, eolické sedi-menty, proluviálne sedimenty a pod.
28
c) substrátové kombinácie umo�òujú vytvori� kategórie, ktoré vznikli zmie�anímsubstrátov.
d) upú��a sa od snahy zoradi� substráty pod¾a ich minerálnej zásobenosti. Dote-raj�ie pokusy o takú klasifikáciu zlyhali, lebo obsahy �ivín v horninách a schop-nos� ich uvo¾nenia do pôdneho prostredia nie sú priamo úmerné a to v súvislostis ich rozdielnymi väzbami v �truktúre minerálov.
Klasifikácia pôdotvorných substrátov a materských hornínSEDIMENTY (n)Fluviálne:
aluviálne sedimenty (nf):�trky (nf1)piesky (nf2)hliny (nf3)íly (nf4)zmie�ané (uvedie sa % skeletu a zatriedenie) (nf5)terasové sedimenty (nt):�trky (nt1)piesky (nt2)hliny (nt3)zmie�ané (uvedie sa % skeletu a zatriedenie) (nt4)proluviálne (a glacio-fluviálne) (np):hlinité a� piesèito-hlinité (np1)hlinito-ílovité a� ílovité (np2)zmie�ané (uvedie sa % skeletu a zatriedenie) (np3)
Deluviálno-proluviálne (nd):hlinité a� piesèito-hlinité (nd1)hlinité a� ílovito-hlinité (nd2)ílovité (íl) (nd3)s prevahou skeletnatého materiálu > 50 % (nd4)
Eolické (ne):piesky (ne1)spra�e (ne2)piesèité spra�e (ne3)
Glaciálne a fluvio-glaciálne (tilly a morény) (ng):triedený materiál (ng1)netriedený materiál (ng2)redeponovaný materiál (ng3)
Limnické a� brakické (nl):�trky (nl1)piesky (nl2)íly (nl3)
29
zmie�ané (napr. zahlinené �trky, zahlinené piesky, apod. ) (nl4)Morské (nm):
piesky (nm1)íly, piesèité íly (nm2)slienité íly (nm3)
Polygenetické a spra�ové sedimenty (ns):hliny (spra�ové a polygenetické) (ns1)zmie�ané sedimenty (hlinito-ílovité, atï.) (ns2)
Organogénne sedimenty (no):slatinné ra�eliny (no1)vrchoviskové ra�eliny (no2)humolity (no3)
ELUVIÁLNE (ELUVIÁLNO-DELUVIÁLNE) PRODUKTY ZVETRÁVANIAA TRANSPORTU PEVNÝCH HORNÍN (i, m, s, t, ks)Vyvreté horniny (i):
kyslé (granitoidy, ryolity) (ia)intermediárne (diority, andezity) (ii)bázické (bazalty a paleobazalty) (ib)ultrabázické (peridotity, pyroxenity, serpentinity) (iu)
Metamorfované horniny (m):fylity (rôzne typy + porfyroidy) (mf)svory, diaftority (ms)ruly a migmatity (mm)ambfibolity (ma)
Sedimentárne horniny (s, t):klastické:
kremence, kvarcity, kremité pieskovce (sq)zlepence a brekcie (nekarbonátové) (sk)pieskovce (droby, arkózy) (sp)prachovce, ílovce, ílovité bridlice (si)striedanie pieskovcov a bridlíc (napr. fly�) (sm)
chemické a biochemické:vápence, dolomity, travertíny, karbonátové zlepence a brekcie (sv)sliene a slienité vápence (sb)evapority (sadrovce, anhydrit) (se)
vulkanogénne (vulkanoklastiká)1:aglomeráty a epiklastické horniny (ta)tufy a tufity z kyslého materiálu (ryolity) (tk)tufy a tufity z intermediárnych hornín (ti)
1 Vulkanogénne horniny (vulkanoklastiká) sú zaradené medzi sedimentárne horniny pod¾a via-cerých autorov (napr. Kukal, 1986), hoci existujú názory, �e tieto by mali by� zaradené medzivulkanické horniny.
30
tufy a tufity z bázických a ultrabázických hornín (tb)Kamenné moria a sutiny: (ks)
ANTROPOGÉNNE (PREMIESTNENÉ) SUBSTRÁTY (a)Substráty prírodného pôvodu (ap):
piesky (ap1)hliny (ap2)íly (ap3)�trky (ap4)zahlinené �trkopiesky (ap5)kamenitý a� balvanitý materiál (ap6)zmie�aný hlinito-�trko-piesèitý a kamenitý materiál (ap7)ra�elinový a humolitový materiál (ap8)
Substráty prírodno-technogénneho pôvodu (az):hlu�inový odpad banského priemyslu (az1)hlu�inový odpad metalurgického priemyslu (az2)zmie�ané technologicko-rekultivaèné materiály (az3)
Substráty technogénneho pôvodu (at):stavebný odpadový materiál (s komponentmi tehla, betón,izolaèný materiál, malta, cement, kovy, sklo, smola, atï.) (at1)popolèeky (produkt spracovania èierneho a hnedého uhlia,hor¾avý odpad) (at2)troska a �kvara (odpad spracovania �eleza a farebných kovov) (at3)smetiskový odpad (s komponentmi domovéhoa komunálneho odpadu) (at4)odkaliskové bahná (kalový odpad) (at5)industriálny odpad (odpadové produkty chemického,metalurgického, plastikového, drevospracujúceho,farbiarskeho, plynárenského priemyslu) (at6)biotechnologický odpad (kompostovaný organický odpad) (at7)
Vo v�etkých prípadoch, keï sú horniny karbonátové (okrem samotných vá-pencov, dolomitov, slieòov a pod.), uvedie sa za symbolom horniny index "c",napr. nl3c, at6c, �
Vo v�etkých prípadoch, kde sú horniny rubifikované, uvedie sa za symbolomhorniny index "r", napr. nd2r, ns1r, �Substrátové kombinácie:� sv-sb - kombinácia dominantnej (sv) a sprievodnej (sb) jednotky;� ne2-3c - kombinácia dominantnej (ne2) a sprievodnej jednotky (ne3c);� sv[sb] - kombinácia dominantnej (sv) a sporadickej jednotky (sb), prièom
zastúpenie sporadickej jednotky < 20 %;� ne2/nt1 - vyjadrenie dvojsubstrátu - kombinácia dvoch hornín, prièom nad-
lo�ná vrstva je hrubá 20 - 80 cm.
31
5. MORFOGENETICKÝ KLASIFIKAÈNÝ SYSTÉMPÔD SLOVENSKA
5.1 K¾úè na urèovanie skupín pôd
1. Skupina pôd s iniciálnym pôdotvorným procesom, tlmeným èi narú�anýmrôznymi faktormi a podmienkami.
Pôdy preva�ne s ochrickým Ao-horizontom, silikátovým a� karbonátovýmbez ïal�ích diagnostických horizontov, s výnimkou glejového horizontu, obèass umbrickým horizontom a náznakmi ïal�ích horizontov:
A. Skupina pôd iniciálnych: (1) Litozem(2) Regozem(3) Fluvizem(4) Ranker
2. Skupina pôd s maèinovým pôdotvorným procesom a� po procesy akumuláciea stabilizácie humusu; s výnimkou pôd recentných alúvií.
Pôdy s molickým Am-horizontom, niekedy a� ochrickým horizontombez ïal�ích diagnostických horizontov, alebo len s ich náznakmi:
B. Skupina pôd rendzinových: (5) Rendzina(6) Pararendzina
3. Skupina pôd s procesom intenzívneho hromadenia a premeny organickýchlátok - humifikácie zvy�kov hlavne stepnej a lu�nej vegetácie, podmieòujúcimvznik molického A-horizontu, v podmienkach nepriesakového a� periodickypriesakového vodného re�imu.
Pôdy s dominantným molickým Am-horizontom, ktoré okrem mo�nej prí-tomnosti glejového horizontu sú bez ïal�ích diagnostických horizontov, alebolen s ich náznakmi:
C. Skupina pôd molických: (7) Smonica(8) Èernozem(9) Èiernica
4. Skupina pôd s procesom ilimerizácie (lessivácie), t.j. translokácie a akumu-lácie koloidných ílovitých èastíc, niektorých vo¾ných seskvioxidov a rôznehopodielu organických látok, v podmienkach priesakového, alebo sezónnepriesakového typu vodného re�imu.
Pôdy translokaèné s dominantným luvickým Bt-horizontom:D. Skupina pôd ilimerických: (10) Hnedozem
(11) Luvizem5. Skupina pôd s procesom brunifikácie: alterácie, oxidického zvetrávania (fy-
zikálne a chemické premeny prvotných minerálov, oxidov �eleza a ílovýchminerálov).
Pôdy alteraèné s dominantným kambickým Bv-horizontom:E. Skupina pôd hnedých: (12) Kambizem
32
6. Skupina pôd s andozemným pôdotvorným procesom, zo sopeèných horníns výskytom alofánu a tým nadmernej akumulácie humusu a nízkej objemovejhmotnosti.
Pôdy alteraèné s dominantným melanickým Aa-horizontom:F. Skupina pôd andozemných: (13) Andozem
7. Skupina pôd s procesom podzolizácie, vnútropôdneho zvetrávania, trans-lokácie a akumulácie seskvioxidov a humusových látok.
Pôdy alteraèno-translokaèné, s dominantným podzolovým Bs-horizontom:G. Skupina pôd podzolových: (14) Podzol
8. Skupina pôd s hydromorfným pôdotvorným procesom, prebiehajúcim pod dlho-dobým vplyvom zvý�enia pôdnej vlhkosti za nedostatku kyslíka v pôdnej hmote.
Pôdy s dominantným mramorovaným Bg-horizontom, èi glejovým alebotie� ra�elinovým horizontom:
H. Skupina pôd hydromorfných: (15) Pseudoglej(16) Glej(17) Organozem
9. Skupina pôd so salinickými pôdotvornými procesmi (zasolenie, slancovanie,solodizácia).
Pôdy s dominantným slaniskovým S-horizontom, alebo (alebo tie�) slan-covým Bn-horizontom:
I. Skupina pôd salinických: (18) Slanisko(19) Slanec
10. Skupina pôd s výrazným antropickým (kultivaèným èi degradaèným) pôdo-tvorným procesom.
Pôdy s dominantným kultivaèným Ak-horizontom, alebo antrozemnýmAd-horizontom bez ïal�ích diagnostických horizontov, alebo len s ich náznakmi:
J. Skupina pôd antropických: (20) Kultizem(21) Antrozem
33
5.2
Syst
emat
ický
súp
is p
ôd
Skup
ina
pôd
Pôdn
y ty
pSu
btyp
Vari
eta
Form
aVy
svet
livky
A.
inic
iáln
ych
(1)
litoz
emLI
mod
álna
mor
gano
génn
ao
silik
átov
áq
karb
onát
ová
cko
ntam
inov
aná
x
hu
mu
sová
fo
rma
sop
adan
kový
m O
o-ho
rizo
ntom
, al
ebo
maè
inov
ým O
m-h
o-ri
zont
om
q -
abse
ncia
kar
boná
tov
v je
mno
zem
i ce-
lého
sol
a, s
obs
ahom
< 0
,3 %
CaC
O3.
c -
príto
mno
s� k
arbo
náto
v v
jem
noze
mi
aspo
ò v
èast
i A-h
oriz
ontu
s o
bsah
om≥
0,3
% C
aCO
3.
(2)
rego
zem
RM
mod
álna
mku
ltize
mná
apo
dzol
ová
pps
eudo
glej
ová
ggl
ejov
áG
silik
átov
áq
karb
onát
ová
cko
ntam
inov
aná
x
x -
s pov
rcho
vým
kon
tam
inov
aným
Ax-
ho-
rizon
tom
, príp
adne
�pe
cifik
ácia
na
in-
toxi
kova
nú a
lebo
imis
nú k
onta
min
áciu
.
(3)
fluvi
zem
FMm
odál
nam
kulti
zem
náa
glej
ová
Gsl
anis
ková
ssl
anco
vác
(nas
ýten
á)ky
slá
aka
rbon
átov
ác
kont
amin
ovan
áx
akum
ulov
aná
hpr
ekry
táy
y -
s pr
ekry
vom
neh
umóz
neho
mat
eriá
lus
hrúb
kou
do 6
0 cm
, v k
toro
m (s
vý-
nim
kou
Ao-
hori
zont
u) n
ie je
vyt
vore
-ný
kla
sifik
ovat
e¾ný
ped
on. P
ri p
rekr
y-ve
> 6
0 cm
sa
podl
o�ná
pôd
na j
ed-
notk
a ho
dnot
í ako
poc
hova
ná.
(4)
rank
erR
Nm
odál
nym
kulti
zem
nýa
orga
nogé
nny
oka
mbi
zem
nýk
ando
zem
nýn
podz
olov
ýp
kysl
ýa
nasý
tený
nko
ntam
inov
aný
x
a -
hodn
ota
V <
50
% (s
tano
veni
e po
d¾a
Meh
licha
).n
-ho
dnot
a V
> 5
0 %
(sta
nove
nie
pod¾
aM
ehlic
ha).
34
B.
rend
zino
vých
(5)
rend
zina
RA
mod
álna
mku
ltize
mná
aor
gano
génn
ao
litoz
emná
qka
mbi
zem
nák
sutin
ová
jru
bifik
ovan
ár
vylú
hova
náv
kont
amin
ovan
áx
erod
ovan
áe
akum
ulov
aná
hh
-zv
ý�en
ie h
rúbk
y A
-hor
izon
tu g
ravi
taè-
nou
akum
ulác
iou
hum
ózne
ho m
ate-
riálu
(spr
avid
la v
kon
kávn
ych
form
ách
relié
fu),
ktor
é sa
pre
javu
je:
hrúb
kou
pres
ahuj
úcou
lim
itnú
hodn
otu
A-h
o-riz
ontu
(pok
ia¾ j
e st
anov
ená)
, odl
i�no
s-�o
u vo
farb
e (tm
av�i
a ak
o pô
vodn
ý ho
-ri
zont
), pr
ípad
ne v
�tr
uktú
re,
text
úre,
konz
iste
ncii,
resp
. vrs
tevn
atos
ti od
pô-
vodn
ého
podl
o�né
ho A
-hor
izon
tu.
Skup
ina
pôd
Pôdn
y ty
pSu
btyp
Vari
eta
Form
aV
ysve
tlivk
y
(6)
para
rend
zina
PRm
odál
nam
kulti
zem
náa
kam
bize
mná
kps
eudo
glej
ová
gru
bifik
ovan
ár
vylú
hova
náv
kont
amin
ovan
áx
erod
ovan
áe
akum
ulov
aná
hv
-vy
lúho
vano
s� k
arbo
náto
v v
jem
noze
-m
i A-h
oriz
ontu
.
C.
mol
ický
ch(7
)sm
onic
aSA
mod
álna
mku
ltize
mná
aps
eudo
glej
ová
g
karb
onát
ová
cko
ntam
inov
aná
xer
odov
aná
eak
umul
ovan
áh
(8)
èern
ozem
ÈM
mod
álna
mku
ltize
mná
ahn
edoz
emná
hlu
vize
mná
lka
mbi
zem
nák
èier
nico
váè
slan
isko
vás
karb
onát
ová
cko
ntam
inov
aná
xer
odov
aná
eak
umul
ovan
áh
Ak
je j
edno
znaè
ne t
ypic
kou
vlas
tnos
�ou
nasý
teno
s� so
rpèn
ého
kom
plex
u, p
ríp. k
ar-
boná
tovo
s�,
aleb
o ky
slos
�, vo
var
iete
sa
neuv
ádza
. Ak
je tá
to v
last
nos�
dom
inan
t-ná
, uv
ádza
sa
v ka
tegó
rii
"Var
ieta
" v
zá-
tvor
ke, b
ez v
yjad
reni
a in
dexo
m.
(9)
èier
nica
ÈA
mod
álna
mku
ltize
mná
aèe
rnoz
emná
bgl
ejov
áG
orga
noze
mná
tsl
anco
vác
slan
isko
vás
karb
onát
ová
cko
ntam
inov
aná
xpr
ekry
táy
35
D.
ilim
eric
kých
(10)
hned
ozem
HM
mod
álna
mku
ltize
mná
alu
vize
mná
lps
eudo
glej
ová
gru
bifik
ovan
ár
(nas
ýten
á)ky
slá
ako
ntam
inov
aná
x
erod
ovan
áe
akum
ulov
aná
he
-fo
rma,
pri
ktor
ej e
rózi
a ne
post
ihla
cel
éso
lum
a è
as� d
omin
antn
ého
diag
nos-
tické
ho h
oriz
ontu
zos
tala
zac
hova
ná.
Skup
ina
pôd
Pôdn
y ty
pSu
btyp
Vari
eta
Form
aVy
svet
livky
(11)
luvi
zem
LMm
odál
nam
kulti
zem
náa
podz
olov
áp
pseu
dogl
ejov
ág
rubi
fikov
aná
r
(nas
ýten
á)ky
slá
ako
ntam
inov
aná
x
erod
ovan
áe
akum
ulov
aná
hpr
ekry
táy
E. hned
ých
(12)
kam
bize
mK
Mm
odál
nam
kulti
zem
náa
rend
zino
váv
para
rend
zino
vái
podz
olov
áp
ando
zem
nán
luvi
zem
nál
pseu
dogl
ejov
ág
glej
ová
Gru
bifik
ovan
ár
nasý
tená
nky
slá
ako
ntam
inov
aná
x
erod
ovan
áe
akum
ulov
aná
h
F. ando
zem
ných
(13)
ando
zem
AM
mod
álna
mku
ltize
mná
ara
nkro
váu
nasý
tená
nky
slá
ako
ntam
inov
aná
xG
.po
dzol
ovýc
h(1
4)po
dzol
PZm
odál
nym
kulti
zem
nýa
kam
bize
mný
kgl
ejov
ýG
orga
noze
mný
thu
mus
ovo-
�ele
zitý
z
kont
amin
ovan
ýx
36
mod
álny
mku
ltize
mný
alu
vize
mný
lst
agno
glej
ový
xgl
ejov
ýG
orga
noze
mný
tru
bifik
ovan
ýr
(kys
lý)
nasý
tený
nko
ntam
inov
aný
x
erod
ovan
ýe
akum
ulov
aný
h
Skup
ina
pôd
Pôdn
y ty
pSu
btyp
Vari
eta
Form
aV
ysve
tlivk
y
mod
álny
mku
ltize
mný
am
oèia
rový
yor
gano
zem
nýt
(nas
ýten
ý)ky
slý
aka
rbon
átov
ýc
tióno
výt
kont
amin
ovan
ýx
t -de
finov
aný
ako
vari
eta
glej
ovéh
o ho
-ri
zont
u. P
ozri
: "P
odpo
vrch
ové
diag
-no
stic
ké h
oriz
onty
".
mod
álna
msl
atin
náe
kulti
zem
náa
litoz
emná
qgl
ejov
áG
nasý
tená
nky
slá
aka
rbon
átov
ác
kont
amin
ovan
áx
fibri
cká
fm
ezic
kám
sapr
ická
sfo
lická
l
V�e
tky
form
y or
gano
zem
í sú
def
inov
ané
pod¾
a va
riet
y ra
�eli
nové
ho h
oriz
ontu
.Po
zri:
"Nad
lo�n
é di
agno
stic
ké h
oriz
onty
".
mod
álne
mku
ltize
mné
asl
anco
véc
glej
ové
Gèi
erni
cové
è
vylú
hova
név
karb
onát
ové
csu
lfidi
cké
sko
ntam
inov
ané
x
s -
obsa
huje
pyr
it ak
o po
tenc
iáln
y zd
roj
rozk
ladu
a s
ulfa
tické
ho z
vetr
ávan
ia.
mod
álny
mku
ltize
mný
aso
loïo
výd
fluvi
zem
nýf
èier
nico
výè
H.
hydr
omor
fnýc
h(1
5)ps
eudo
glej
PG
(16)
glej
GL
(17)
orga
noze
mO
M
I. salin
ický
ch(1
8)sl
anis
koSK
(19)
slan
ecSC
37
mod
álna
mèe
rnoz
emná
bèi
erni
cová
èhn
edoz
emná
hlu
vize
mná
lka
mbi
zem
nák
pseu
dogl
ejov
ág
glej
ová
Gsl
anis
ková
ssl
anco
vác
(nas
ýten
á)ky
slá
aka
rbon
átov
ác
alka
lická
zko
ntam
inov
aná
x
záhr
adná
gri
golo
vaná
rte
raso
vaná
t
g -
záhr
adná
kul
tivác
ia p
ôdne
j jed
notk
y.r
-ku
ltivá
cia
pôdn
ej j
edno
tky
hlbo
kým
rigol
ovan
ím. U
plat
òuje
sa v
o vi
nohr
a-do
ch, s
adoc
h a
chm
e¾ni
ciac
h.t -
kulti
váci
a pô
dnej
jed
notk
y te
raso
va-
ním
na
svah
och,
s n
erov
nom
erno
uhr
úbko
u ku
ltize
mné
ho A
k-ho
rizo
ntu.
z -
pH v
H2O
> 8
,4,
obsa
h ro
zpus
tnýc
hso
lí <
0,3
%, N
a <
5 %
.
J. antr
opic
kých
(20)
kulti
zem
KT
Skup
ina
pôd
Pôdn
y ty
pSu
btyp
Vari
eta
Form
aVy
svet
livky
mod
álna
min
iciá
lna
äre
kulti
vaèn
áô
prek
ryvn
áw
(nas
ýten
á)ky
slá
aka
rbon
átov
ác
alka
lická
zko
ntam
inov
aná
x
urbi
cká
ude
póni
ová
dha
ldov
áb
u -
nave
zeni
e or
gano
-min
erál
neho
mat
e-ri
álu
na
um
elo
vyr
ovn
ané,
ale
bo
spus
tnut
é pl
ochy
pre
va�n
e v
síde
l-ný
ch a
prie
mys
elný
ch o
blas
tiach
, poz
-då
� do
prav
ných
kom
unik
ácií
a po
d.d
-na
veze
nie
orga
no-m
iner
álne
ho m
ate-
riál
u na
skl
ádky
odp
adov
pre
va�n
ech
emic
ky a
ktív
neho
mat
eriá
lu (d
epó-
nie
kom
unál
nych
a p
riem
ysel
ných
od-
pado
v s
mo�
nos�
ou m
etag
enéz
y).
b -
vývo
j pô
d z
prem
iest
nený
ch s
prav
idla
príro
dno-
tech
nogé
nnyc
h a
tech
nogé
n-ny
ch su
bstrá
toch
(ako
�a�o
bné
a pr
iem
y-se
lné
hald
y, v
ýsyp
ky, v
ýpln
e a
pod.
).
(21)
antr
ozem
AN
38
Pozn
ámky
:
1.Su
btyp
ové
jedn
otky
vyè
lene
né v
rám
ci je
dnéh
o ty
pu m
o�no
v p
rípa
de p
otre
by v
zájo
mne
kom
bino
va�,
ak je
pot
rebn
évy
jadr
i� ko
mbi
náci
u m
edzi
typo
vej j
edno
tky
s rub
ifiko
vaný
m, k
ultiz
emný
m, r
esp.
iným
subt
ypom
(kom
bino
vané
subt
ypy,
napr
. HM
mr)
. Kom
biná
cia
sa u
vádz
a v
pora
dí p
od¾a
sys
tem
atic
kého
súp
isu
pôd.
2.St
anov
ené
vari
ety
a fo
rmy
mo�
no p
rira
ïova
� ku
v�et
kým
sub
typo
m p
od¾a
pot
reby
.
3.Si
gnat
úra
pôdn
ych
jedn
otie
k:
4.Ú
plný
náz
ov p
ôdne
j jed
notk
y po
zost
áva
z je
dnot
iek
zákl
adný
ch k
ateg
órií
klas
ifiká
cie
typ
a� s
ubst
rát.
5.N
a úr
ovni
sub
typu
je m
o�né
spr
esni
� ide
ntifi
káci
u re
liktn
ých
pôd
(in s
itu, n
ie re
liktn
é pô
dne
sedi
men
ty) n
a po
vrch
u, m
a-jú
cich
tak
výra
zné
relik
tné
znak
y, �
e pr
ekrý
vajú
zna
ky s
úèas
nej p
edog
enéz
y -
pou�
itím
sym
bolu
gré
ckeh
o pí
smen
a "λ
"a
ozna
èení
m "r
elik
tná"
(ÈM
λ, È
Aλ,
a p
od.).
Pou
�íva
sa
len
vted
y, a
k sa
vy�
aduj
e ob
jasn
enie
prít
omno
sti �
peci
fický
ch z
na-
kov
(nap
r. u
pôvo
dne
poch
ovan
ých
pôd)
, geo
graf
ické
ho ro
z�íre
nia
(nap
r. re
liktn
ých
èier
nic
seve
rnéh
o Sl
oven
ska)
apo
d.
6.V
kat
egór
ii "fo
rma"
mo�
no ï
alej
rozl
í�i�
pôdy
(naj
mä
v le
soch
) pod
¾a ic
h hu
mus
ovej
form
y: m
orov
á - r
, mod
erov
á - d
, mul
lová
-l;
(krit
ériá
poz
ri: �
ály,
199
9, s
tým
, �e
pri f
orm
e m
oder
je O
of +
Ooh
ten�
ie a
ko A
-hor
izon
t, pr
i for
me
mor
hru
b�ie
).
ÈM
mce
� s
/ne2
resp
. ÈM
m/c
e �
s/ne
2ty
ppô
dotv
orný
sub
strá
t
subt
ypzr
nito
stná
sku
pina
varie
tafo
rma
39
5.3 K¾úè na urèovanie pôdnych typov a subtypov
(1) Pôdy s håbkou do 10 cm na alebo z pevných silikátových a� karbonátovýchhornín, bez ïal�ích diagnostických horizontov, s výnimkou ochrického A-ho-rizontu, alebo organogénneho O-horizontu:
LITOZEM (LI)
(1.1) s ochrickým Ao-horizontom, bez ïal�ích diagnostických znakov� modálna (LIm)
(1.2) s opadankovým Oo-horizontom, alebo maèinovým Om-horizontom,bez A-horizontu � organogénna (LIo)
VARIETY: silikátová - qkarbonátová - ckontaminovaná - x
FORMY: pod¾a humusovej formyTYPICKÉ SEKVENCIE HORIZONTOV:LI: Ao-R, Oo-R, Om - R 1
LIm: Ao-RLIo: Oo-R, Om-R
1 V sekvenciách pôdnych horizontov sú podèiarknuté dominantné diagnostické horizonty.
40
(2) Pôdy s ochrickým A-horizontom, bez ïal�ích diagnostických horizontov,z nespevnených silikátových a� karbonátových sedimentov, s výnimkou re-centných alúvií:
REGOZEM (RM)
(2.1) bez ïal�ích diagnostických znakov � modálna (RMm)
(2.2) s kultizemným ornicovým Akp-horizontom do håbky 35 cm� kultizemná (RMa)
(2.3) s náznakmi podzolového Bs-horizontu bez prítomnosti E-horizontu� podzolová (RMp)
(2.4) s náznakmi mramorovaného Bg-horizontu (znaky oglejenia v matrici10 - 80 %) � pseudoglejová (RMg)
(2. 5) s nástupom glejového redukèného Gr-horizontu v håbke 50 - 100 cm� glejová (RMG)
VARIETY: silikátová - qkarbonátová - ckontaminovaná - x
FORMY: �TYPICKÉ SEKVENCIE PÔDNYCH HORIZONTOV:RM: Ao-CRMm: Ao-CRMa: Akp-CRMp: Ao-(Bs)-CRMg: Ao-(Bg)-C, Ao-(Bg)-Cg-C
(symboly v zátvorkách = náznaky horizontu)RMG: Ao-C-Gr
41
(3) Pôdy s ochrickým A-horizontom z holocénnych fluviálnych sedimentov:
FLUVIZEM (FM)
(3.1) bez ïal�ích diagnostických horizontov alebo ich náznakov, s výnim-kou mo�ných náznakov G-horizontu do 100 cm (Go, Gro-horizonty)
� modálna (FMm)
(3.2) s kultizemným ornicovým Akp-horizontom do håbky 35 cm� kultizemná (FMa)
(3.3) s nástupom Gr-horizontu v håbke 50 - 100 cm � glejová (FMG)
(3.4) s náznakmi slaniskového S-horizontu (EC 4 - 15 mS.cm-1, resp. 0,3 - 1 %rozpustných solí pri pH v H2O < 8,4) � slanisková (FMs)
(3.5) s náznakmi slancového Bn-horizontu (�truktúrne znaky - minimálnepeptizácia koloidov) a s obsahom výmenného Na+ 5 - 15 %
� slancová (FMc)
VARIETY: (nasýtená)kyslá - akarbonátová - ckontaminovaná - x
FORMY: akumulovaná - hprekrytá - y
TYPICKÉ SEKVENCIE HORIZONTOV:FM: Ao-CFMm: Ao-A/C-C-Go (prípadne a� Gro)FMa: Akp-C-Go (ïalej ako FMm)FMG: AoGo-A/CGo-Go-Gro-GrFMs: Ao(S)- (ïalej ako iné FM)FMc: Aoe-A(Bn)-A(Bn)/C-CGo
1 Prítomnos� Gr-horizontu v håbke do 50 cm od povrchu odli�uje GL od FMG.
42
(4) Pôdy s rôznym silikátovým A-horizontom zo skeletnatých zvetralín pevnýcha spevnených silikátových hornín:
RANKER (RN)
(4.1) bez ïal�ích diagnostických horizontov alebo ich náznakov� modálny (RNm)
(4.2) s kultizemným ornicovým Akp-horizontom do håbky 35 cm� kultizemný (RNa)
(4.3) s maèinovým Om-horizontom � organogénny (RNo)
(4.4) s náznakmi kambického Bv-horizontu � kambizemný (RNk)
(4.5) s náznakmi melanického Aa-horizontu bez ïal�ích diagnostickýchhorizontov alebo len s ich náznakmi � andozemný (RNn)
(4.6) s náznakmi podzolového Bs-horizontu (znaky èiastoèného obohate-nia �elezom), alebo náznakmi eluviácie v A-horizonte (vybielené pies-kové zrná v jemnozemi, zbavené povlakov �eleza)
� podzolový (RNp)
VARIETY: kyslý - anasýtený - nkontaminovaný - x
FORMY: �TYPICKÉ SEKVENCIE PÔDNYCH HORIZONTOV:RN: A-C-RRNm: Au-C-R (obvykle s umbrickým Au-horizontom)RNo: Om(Au)-C-RRNa: Akp-C-RRNk: Au-(Bvu)-C-RRNn: A(a)-C-RRNp: Au(Ep)-(Bs)-C-R, Au(Ep)-(Bsv)-C-R, Au(Ep)-C-R
43
(5) Pôdy s molickým A-horizontom zo zvetralín pevných karbonátových hornín1,so skeletnatos�ou obvykle nad 30 %:
RENDZINA (RA)
(5.1) bez ïal�ích diagnostických horizontov alebo ich náznakov, so zrete¾-ným prechodom do C-horizontu � modálna (RAm)
(5.2) s kultizemným ornicovým Akp-horizontom do håbky 35 cm� kultizemná (RAa)
(5.3) s maèinovým terestrickým Omm-horizontom kyslého nadlo�ného hu-musu hrúbky > 10 cm nad zvyèajne vylúhovaným A-horizontom
� organogénna (RAo)
(5.4) s nástupom súvislej pevnej karbonátovej horniny 10 - 30 cm od povrchu� litozemná (RAq)
(5.5) s náznakmi kambického Bv-horizontu2 za prítomnosti uhlièitanov� kambizemná (RAk)
(5.6) so silne skeletnatým (> 50 %) molickým Am-horizontom hrúbky nad30 cm, s difúznym prechodom do C-horizontu, na sutinách a im po-dobných substrátoch3 � sutinová (RAj)
(5.7) s molickým Am-horizontom na rubifikovaných substrátoch typu ter-rae calcis, kde aspoò C1-horizont má Hue 10R a� 5YR, alebo Hue7,5YR, ak Chroma za vlhka je > 4 � rubifikovaná (RAr)
VARIETY: vylúhovaná - vkontaminovaná - x
FORMY: erodovaná - eakumulovaná - h
1 T.j. hornín bohatých na bázické katióny (Ca, Mg) s obsahom CaCO3 alebo MgCO3 nad 75 %v zvetraline C-horizontu. Typickými horninami sú vápence, dolomity, serpentíny, sadrovce a ichneèisté variety, charakteristické jednostrannou minerálnou bohatos�ou s nadbytkom Ca, Mga nedostatkom ïal�ích �ivín, s malým rozpustným zvy�kom (plytkos� pôdy). Preva�ne nízkapórovitos� a vysoká tvrdos� hornín sú príèinou skeletnatosti nad 30 % v profile do 50 cm.Pararendziny majú pestrej�ie zastúpenie �ivín, hlb�ie pôdy, skelet < 30 %.
2 Znaky B-horizontu sa prejavujú na vrstevnatých svahovinách aj s cudzou eolickou prímesou.Oxidy Fe sa farebne uplatòujú napriek prítomnosti CaCO3, èasto s charakterom a� kalcikovéhohorizontu. Výraznej�ie znaky kambického horizontu sú u RAk vylúhovanej, kde vo vr�ku Bvc-ho-rizontu je mierne zvý�ený obsah �eleza. Ak je tento horizont dekarbonatizovaný, hodnotí saako kambický diagnostický Bv-horizont a pôda ako kambizem rendzinová.
3 Infiltráciou humusu do skeletnatého substrátu sa tvorí a� 80 cm hlboký A-horizont, s celkovemalým, v jemnozemi v�ak èasto s vy�e 30 % podielom humusu, s difúznym vyznievaním.
44
TYPICKÉ SEKVENCIE HORIZONTOV:RA: Amc-Cc-RcRAm: Amc-Cc- Rc, Amc-A/Cc-Cc-RcRAa: Akp-Cc-RcRAo: Omm-Amc-Cc-RcRAq: Amc-RcRAk: Amc-(Bv)c-Cc-Rc, Am-(Bv)Ca-Cc-RcRAj: Amc-A/Cc-Cc, Amc-A/Cc-C1c-C2cRAr: Am-Cr-Dc (sekvencia s minimálnymi znakmi rubifikácie)
45
(6) Pôdy s molickým, niekedy a� ochrickým A-horizontom zo zvetralín spevne-ných karbonátovo-silikátových hornín, so skeletnatos�ou obvykle pod 30 %:
PARARENDZINA (PR)
(6.1) bez ïal�ích diagnostických horizontov alebo ich náznakov� modálna (PRm)
(6.2) s kultizemným ornicovým Akp-horizontom do håbky 35 cm� kultizemná (PRa)
(6.3) s náznakmi kambického Bv-horizontu1 za prítomnosti karbonátov� kambizemná (PRk)
(6.4) s náznakmi mramorovaného Bg-horizontu (znaky oglejenia v matrici10 - 80 %) � pseudoglejová (PRg)
(6. 5) s molickým a� ochrickým A-horizontom z rubifikovaných zvetralínkarbonátovo-silikátových hornín, kde aspoò C1-horizont má Hue 10Ra� 5YR, alebo Hue 7,5YR, ak Chroma za vlhka je > 4
� rubifikovaná (PRr)
VARIETY: vylúhovaná - vkontaminovaná - x
FORMY: erodovaná - eakumulovaná - h
TYPICKÉ SEKVENCIE HORIZONTOV:PR: Amc-Cc (niekedy a�: Aoc-Cc)PRm: Amc-Cc, Amc-A/Cc-CcPRa: Akp-CcPRk: Amc-(Bv)c-Cc, Am-(Bv)Ca-CcPRg: Amc-(Bg)-Cgc-CcPRr: Am-Cr-Dc (sekvencia s minimálnymi znakmi rubifikácie)
1 Pozri 2. poznámku u RA.
46
(7) Pôdy s molickým smonicovým A-horizontom z textúrne �a�kých napuèia-vacích substrátov (> 30 % èastíc < 0,002 mm v håbke aspoò do 60 cm odpovrchu):
SMONICA (SA)
(7.1) bez ïal�ích diagnostických horizontov alebo ich náznakov� modálna (SAm)
(7.2) s kultizemným ornicovým Akp-horizontom do håbky 35 cm� kultizemná (SAa)
(7.3) s náznakmi mramorovaného horizontu (znaky oglejenia v matrici10 - 80 %) � pseudoglejová (SAg)
VARIETY: karbonátová - ckontaminovaná - x
FORMY: erodovaná - eakumulovaná - h
TYPICKÉ SEKVENCIE HORIZONTOV:SA: Amn-A+C-CSAm: Amn-A+C-C,SAa: Akp-Amn-A+C-CSAg: Amn-A+Cg-Cg-C
47
(8) Pôdy s molickým karbonátovým alebo silikátovým A-horizontom z nespev-nených hornín:
ÈERNOZEM (ÈM)
(8.1) bez ïal�ích diagnostických horizontov alebo ich náznakov� modálna (ÈMm)
(8.2) s kultizemným ornicovým Akp-horizontom do håbky 35 cm� kultizemná (ÈMa)
(8.3) s náznakmi luvického Bt-horizontu pod molickým Am-horizontom(minimálne prítomnos� koloidných povlakov v celom prechodnomdekarbonatizovanom A/C horizonte) � hnedozemná (ÈMh)
(8.4) s luvickým Bt-horizontom pod molickým Am-horizontom� luvizemná (ÈMl)
(8.5) s náznakmi kambického Bv-horizontu pod molickým Am-horizontom(minimálne vylúhovanie karbonátov v celom prechodnom dekarbo-natizovanom A/C-horizonte) � kambizemná (ÈMk)
(8.6) s oxidaènými znakmi glejového G-horizontu do 100 cm v C-horizonte� èiernicová (ÈMè)
(8. 7) s náznakmi slaniskového S-horizontu (EC 4 - 15 mS.cm-1, resp. 0,3 - 1 %rozpustných solí pri pH v H2O < 8,4) � slanisková (ÈMs)
VARIETY: karbonátová - ckontaminovaná - x
FORMY: erodovaná - eakumulovaná - h
TYPICKÉ SEKVENCIE HORIZONTOV:ÈM: Am-CÈMm: Am-A/C-CÈMa: Akp-Am-A/C-CÈMh: Amq-A(Bt)/C-Cc, Amq-A(Bt)/CCa-CcÈMl: Amq-Bt-B/C-CcÈMk: Amq-A(Bv)/C-Cc, Amq-A(Bv)/CCa-CcÈMè: Amc-A/Cc-C(Go)c-CGocÈMs: Am(S)-- (ïalej ako ÈMm, ÈMè)
48
(9) Pôdy s molickým èiernicovým A-horizontom a glejovým G-horizontom:
ÈIERNICA (ÈA)
(9.1) s oxidaènými znakmi (�kvrny, zhluky a noduly Fe alebo Mn) v molic-kom èiernicovom Amè-horizonte; bez glejového redukèného Gr-ho-rizontu do 100 cm � modálna (ÈAm)
(9.2) s kultizemným ornicovým Akp-horizontom do håbky 35 cm� kultizemná (ÈAa)
(9.3) s oxidaènými znakmi glejového G-horizontu v prechodnom A/C hori-zonte; bez glejového redukèného Gr-horizontu do 100 cm od povrchu
� èernozemná (ÈAb)
(9.4) s oxidaènými znakmi glejového G-horizontu v molickom èiernicovomAm-horizonte a s glejovým redukèným Gr-horizontom do 100 cm odpovrchu1 � glejová (ÈAG)
(9.5) s náznakmi ra�elinového Ot-horizontu hrúbky za vlhka do 30 cm,alebo s humolitovým Oh-horizontom hrúbky do 50 cm, s prechodomdo molického èiernicového Amè-horizontu � organozemná (ÈAt)
(9.6) s náznakmi slancového Bn-horizontu (minimálne peptizácia koloidov)a s obsahom výmenného Na+ 5 - 15 % � slancová (ÈAc)
(9.7) s náznakmi slaniskového S-horizontu (EC 4 - 15 mS.cm-1, resp. 0,3 - 1 %rozpustných solí pri pH v H2O < 8,4) � slanisková (ÈAs)
VARIETY: karbonátová - ckontaminovaná - x
FORMY: prekrytá - yTYPICKÉ SEKVENCIE HORIZONTOV:ÈA: Amè-CGÈAm: Amè-A/CGo-CGo-GroÈAa: Akp-Amè-A/CGo-CGo-GroÈAb: Am-A/CGo-CGoÈAG: Amè-A/Go-A/CGo-Go-Gro-GrÈAt: (Ot)-Am-- (ïalej spravidla ako ÈAG),
Oh-Amè� (ïalej spravidla ako ÈAG)ÈAc: Amè-A(Bn)-A(Bn)/Cc-Cc (tie� znaky S a G v sole)ÈAs: Amsc-A(S)/Cc-CGo
1 Prítomnos� molického èiernicového A-horizontu odli�uje ÈAG od GL.
49
(10) Pôdy s luvickým B-horizontom pod ochrickým alebo umbrickým A-hori-zontom:
HNEDOZEM (HM)
(10.1) bez ïal�ích podpovrchových diagnostických horizontov alebo ichnáznakov s koeficientom textúrnej diferenciácie B-horizontu 1,2 - 1,6
� modálna (HMm)
(10.2) s kultizemným ornicovým Akp-horizontom do håbky 35 cm� kultizemná (HMa)
(10.3) s náznakmi eluviálneho luvického El-horizontu a s výrazným luvickýmBt-horizontom (koeficient textúrnej diferenciácie 1,6 - 2,2)
� luvizemná (HMl)
(10.4) s luvickým mramorovaným Btg-horizontom aspoò v èasti B-horizontu(znaky oglejenia v matrici 10 - 80 %) � pseudoglejová (HMg)
(10.5) s luvickým Bt-horizontom na rubifikovaných viacèlenných substrá-toch, kde aspoò èas� B-horizontu má farbu Hue 10R a� 5YR aleboHue 7,5YR, ak Chroma za vlhka je > 41 � rubifikovaná (HMr)
VARIETY: (nasýtená)kyslá - akontaminovaná - x
FORMY: erodovaná - eakumulovaná - h
TYPICKÉ SEKVENCIE PÔDNYCH HORIZONTOV:HM: A-Bt-CHMm: Aoq-Bt-B/C-C, Au-Bt- B/C-CHMa: Akp-Bt-B/C-CHMl: Aoq-(El)-Bt-B/C-CHMg: Aoq-Btg-B/Cg-Cg, Ao-Btg-B/Cg-CHMr: Aoq-Btr-B/C-Dc (minimálne znaky rubifikácie),
Aoqr-Btr-B/Cr-Cr-Dc
1 Íly z terrae calcis, rubifikované zvetraliny karbonátovo-silikátových hornín, a pod.
50
(11) Pôdy s eluviálnym luvickým E-horizontom a luvickým B-horizontom, podochrickým A-horizontom:
LUVIZEM (LM)
(11.1) bez ïal�ích podpovrchových diagnostických horizontov alebo ich náz-nakov s výnimkou rozptýlených znakov oglejenia a s koeficientomtextúrnej diferenciácie B-horizontu > 2,2 � modálna (LMm)
(11.2) s kultizemným ornicovým Akp-horizontom do håbky 35 cm� kultizemná (LMa)
(11.3) s náznakmi podzolizácie v eluviálnom horizonte (popri íle aj výraz-nej�ie ochudobnenie o seskvioxidy - vybielené zrná zbavené povlakov�eleza, s hodnotou V < 30 %)1 � podzolová (LMp)
(11.4) s luvickým mramorovaným Btg-horizontom aspoò v èasti B-horizontu(znaky oglejenia v matrici 10 - 80 %) � pseudoglejová (LMg)
(11.5) s eluviálnym luvickým El-horizontom a luvickým Bt-horizontom narubifikovaných viacèlenných substrátoch, kde aspoò èas� B-horizontumá farbu za vlhka Hue 10R a� 5YR a Hue 7,5YR, ak Chroma za vlhkaje > 42 � rubifikovaná (LMr)
VARIETY: (nasýtená)kyslá - akontaminovaná - x
FORMY: erodovaná - eakumulovaná - hprekrytá - y
TYPICKÉ SEKVENCIE HORIZONTOV:LM: Ao-El-Bt-CLMm: Aoq-El-Bt-B/C-CLMa: Akp-El-Bt-B/C-C, Akp-(El)-Bt-B/C-CLMp: Aoq-El(s)-Bt-B/C-CLMg: Aoq-El-Btg-B/C-CLMr: Aoq-El-Btr-B/C-Dc (minimálne znaky rubifikácie),
Aoqr-Elr-Btr-B/Cr-Cr-Dc
1 Stanovenie pod¾a Mehlicha.2 Íly z terrae calcis, rubifikované zvetraliny karbonátovo-silikátových hornín, a pod.
51
(12) Pôdy s kambickým B-horizontom, pod ochrickým alebo umbrickým A-hori-zontom:
KAMBIZEM (KM)
(12.1) bez ïal�ích podpovrchových diagnostických horizontov alebo ich náz-nakov � modálna (KMm)
(12.2) s kultizemným ornicovým Akp-horizontom do håbky 35 cm� kultizemná (KMa)
(12.3) s alteraènými znakmi v Bv-horizonte, podmienenými preva�ne vylú-hovaním karbonátov v èasti pedonu pod A-horizontom a s karboná-tovým C-horizontom � rendzinová (KMv)
(12.4) s alteraènými znakmi v Bv-horizonte, podmienenými preva�ne vylú-hovaním karbonátov v èasti pedonu pod A-horizontom a s karboná-tovo-silikátovým C-horizontom � pararendzinová1 (KMi)
(12.5) s kambickým podzolovým Bvs-horizontom, bez prítomnosti eluviál-neho E-horizontu � podzolová (KMp)
(12.6) s kambickým andickým Bvn-horizontom aspoò v èasti B-horizontu2
� andozemná (KMn)
(12.7) s kambickým luvickým Bvt-horizontom aspoò v èasti B-horizontu� luvizemná (KMl)
(12.8) s kambickým mramorovaným Bvg-horizontom aspoò v èasti B-horizontu(znaky oglejenia v matrici 10 - 80 %) � pseudoglejová (KMg)
(12.9) s nástupom glejového redukèného Gr-horizontu v håbke 50 - 100 cm� glejová (KMG)
(12.10) s kambickým Bv-horizontom na rubifikovaných substrátoch, kde aspoòèas� B-horizontu má Hue 10R a� 5YR alebo Hue 7,5YR, ak Chroma zavlhka je > 43 � rubifikovaná (KMr)
1 Vo vy��ích polohách geneticky nadväzuje najmä na pararendzinu vylúhovanú na podobnýchkarbonátovo-silikátových horninách. Hranica dekarbonatizácie mô�e by� tie� geologicky pod-mienená (hlavné a bazálne súvrstvie).
2 Hrúbka a farebná kontrastnos� B-horizontu v porovnaní s A-horizontom sú najcharakteristic-kej�ími vizuálnymi diferenciaènými kritériami pre odlí�enie KMm od AM (resp. kambickéhoandického od kambického B-horizontu).
3 Rubifikované znaky silikátových hornín (braunlém, rotlém) a pod.
52
VARIETY: nasýtená - nkyslá - akontaminovaná - x
FORMY: erodovaná - eakumulovaná - h
TYPICKÉ SEKVENCIE HORIZONTOV:KM: Ao-Bv-C, Au-Bv-CKMm: Aoq-A/Bv-Bv-B/C-C, Au-A/Bv-Bv-B/C-CKMa: Akp-Bv-B/C-CKMv: Au-Bv-Cc,KMi: Au-Bv-CcKMp: Aup-Bvs-B/C-CKMn: Aua-Bvn-B/C-CKMl: Aoq-Bvt-B/C-CKMg: Aoq-Bvg-B/C-CgKMG: Aoq-Bv-B/C-C a� GrKMr: Aoq-Bvr-B/C-D (minimálne znaky rubifikácie),
Aur-Bvr-B/Cr-Cr-D
53
(13) Pôdy s melanickým A-horizontom1 a s kambickým andickým B-horizontom,zo zvetralín vulkanických hornín s prevahou vitrických substancií:
ANDOZEM (AM)
(13.1) bez ïal�ích diagnostických horizontov alebo ich náznakov� modálna (AMm)
(13.2) s kultizemným ornicovým Akp-horizontom do håbky 35 cm� kultizemná (AMa)
(13.3) so silne skeletnatým Bvn-horizontom (obsah skeletu > 50 %)� rankrová (AMu)
VARIETY: nasýtená - nkyslá - akontaminovaná - x
FORMY: �TYPICKÉ SEKVENCIE HORIZONTOV:AM: Aa-Bvn-CAMm: Aa-A/Bvn-Bvn-B/C-CAMa: Akp-Aa-Bvn-B/C-CAMu: Aa-Bvn-B/C-C
1 Hrubý tmavý humusový A-horizont výrazne dominuje a potláèa vizuálne znaky B-horizontu.Ten vzh¾adom na difúzny prechod s A-horizontom, vysoký obsah humusu a tmavú farbu, mámorfologický charakter a� prechodného A/C horizontu.
54
(14) Pôdy s eluviálnym podzolovým E-horizontom a s podzolovým seskvioxido-vým B-horizontom, pod ochrickým alebo umbrickým humusovo-eluviálnymhorizontom:
PODZOL (PZ)
(14.1) bez ïal�ích podpovrchových diagnostických horizontov alebo ich náz-nakov � modálny (PZm)
(14.2) s kultizemným ornicovým Akp-horizontom do håbky 35 cm� kultizemný (PZa)
(14.3) s podzolovým Bs-horizontom a s náznakmi podzolového eluviálnehoEp-horizontu1 � kambizemný (PZk)
(14.4) s náznakmi glejového G-horizontu v podzolovom Bs-horizonte a v C-ho-rizonte do 100 cm od povrchu2 � glejový (PZG)
(14.5) s náznakmi ra�elinového Ot-horizontu s hrúbkou za vlhka do 30 cm� organozemný (PZt)
(14.6) s podzolovým humusovo-seskvioxidovým Bsh-horizontom�humusovo-�elezitý (PZz)
VARIETY: kontaminovaný - xFORMY: �TYPICKÉ SEKVENCIE HORIZONTOV:PZ: Aop-Ep-Bs-CPZm: Aop-Ep-Bsv-B/C-CPZa: Akp-(Ep)-Bsv-B/C-CPZk: Aup-(Ep)-Bsh-B/C-CPZG: Aup-Ep-Bsv-BsvGo-B/CGro-CGroPZt: (Ot)-Aup-Ep-Bsh-B/C-CPZz: Aup-Ep-Bsh-Bsv-B/C-C
1 Diagnostické znaky: (a) vybielené zrná v Ae-horizonte, ochudobnené o �elezo a koloidy, alebo(b) E-horizont, ale hnedej farby (nie popolavo-sivej).
2 Tvorba znakov vplyvom podzemnej, alebo boènej podpovrchovej vrstevnej vody. U PZG ideèasto o reliktné znaky.
55
(15) Pôdy s mramorovaným B-horizontom, bez vyvinutého luvického B-horizontu,pod ochrickým A-horizontom bez/alebo s eluviálnym hydromorfným E-ho-rizontom:
PSEUDOGLEJ (PG)
(15.1) bez ïal�ích podpovrchových diagnostických horizontov alebo ich náz-nakov � modálny (PGm)
(15.2) s kultizemným ornicovým Akp-horizontom do håbky 35 cm� kultizemný (PGa)
(15.3) s mramorovaným luvickým Bgt-horizontom v èasti B-horizontu� luvizemný (PGl)
(15.4) s eluviálnym hydromorfným En-horizontom a s výskytom stagnogle-jových znakov1 � stagnoglejový (PGx)
(15.5) s glejovým Gr-horizontom pod mramorovaným Bg-horizontom do100 cm od povrchu � glejový (PGG)
(15.6) s náznakmi ra�elinového Ot-horizontu hrúbky za vlhka do 30 cm,resp. s humolitovým Oh-horizontom hrúbky za vlhka do 50 cm nadmramorovaným Bg-horizontom � organozemný (PGt)
(15.7) s mramorovaným Bg-horizontom z rubifikovaných substrátov, s farbouHue 10R a� 5YR alebo Hue 7,5YR, ak Chroma za vlhka je > 4
� rubifikovaný (PGr)
VARIETY: (kyslý)nasýtený - nkontaminovaný - x
FORMY: erodovaný - eakumulovaný - h
TYPICKÉ SEKVENCIE HORIZONTOV:PG: Ao-Bg-Cg, Ao-En-Bg-CgPGm: Aoq-Bgv-Cg, Aoq-En-Bgv-CgPGa: Akp-Bg-CgPGl: Aoq-En-Bgt-CgPGx: Ao(Ot)-En-Bgv-Cg (príp. Gr, R, a pod. )PGG: Aoq-En-Bg-Cg-GrPGt: (Ot)-Bg-Cg, Oh-Bg-CgPGr: Aoq-Bgr-Cr, Aoq-En-Bgr-Cr
1 Pozri "Stagnoglejové diagnostické znaky" str. 23.
56
(16) Pôdy s glejovým redukèným G-horizontom do 50 cm od povrchu1 :
GLEJ (GL)
(16.1) bez ïal�ích diagnostických horizontov alebo ich náznakov pod och-rickým A-horizontom � modálny (GLm)
(16.2) s kultizemným ornicovým Akp-horizontom do håbky 35 cm� kultizemný (GLa)
(16.3) s glejovým redukèným Gr-horizontom pod maèinovým hydromorf-ným Omh-horizontom alebo humolitovým Oh-horizontom priamoalebo cez jeho red-ox zónu, bez humusového A-horizontu
� moèiarový (GLy)
(16.4) s náznakmi ra�elinového Ot-horizontu hrúbky za vlhka do 30 cm,alebo s humolitovým Oh-horizontom hrúbky za vlhka do 50 cm odpovrchu na glejovom G-horizonte � organozemný (GLt)
VARIETY: (nasýtený)kyslý - akarbonátový - ctiónový - tkontaminovaný - x
FORMY: �TYPICKÉ SEKVENCIE HORIZONTOV:GL: Ao-GrGLm: AoGro-Gro-GrGLa: Akp-Gro-GrGLy: Omh-Gro-GrGLt: (Ot)-AoG-Gro-Gr, Oh-AoG-Gro-Gr
1 Na textúrne ¾ahkých substrátoch mô�u by� morfologické znaky Gr-horizontu nevýrazné, pretona identifikáciu pou�ijeme priemernú hladinu podzemnej vody do 50 cm od povrchu.
57
(17) Pôdy s ra�elinovým alebo s humolitovým O-horizontom nad glejovým G-ho-rizontom alebo nad kompaktnou horninou zamedzujúcou odtok vody:
ORGANOZEM (OM)
(17.1) s ra�elinovým fibrickým (vrchoviskovým) Otf-horizontom (nad 50 cm),alebo s humolitovým Oh-horizontom (nad 100 cm)
� modálna (OMm)
(17.2) s ra�elinovým folickým (slatinným) Otl-horizontom (nad 50 cm), alebos humolitovým Oh-horizontom (nad 100 cm) � slatinná (OMe)
(17.3) s kultizemným ornicovým Akp-horizontom � kultizemná (OMa)
(17.4) s ra�elinovým Ot-horizontom hrúbky za vlhka 10 - 50 cm, alebo hu-molitovým Oh-horizontom hrúbky 50 - 100 cm nad pevnou horninou
� litozemná (OMq)
(17.5) s ra�elinovým Ot-horizontom hrúbky 30 - 50 cm alebo humolitovýmOh-horizontom hrúbky 50 - 100 cm na glejovom Gr-horizonte
� glejová (OMG)
VARIETY: nasýtená - nkyslá - akarbonátová - ckontaminovaná - x
FORMY: fibrická - fmezická - msaprická - sfolická - l
TYPICKÉ SEKVENCIE HORIZONTOV:OM: Ot-G, Oh-GOMm: Otf-Gro-Gr, Oh-Gro-GrOMe: Otl-Gro-Gr, Oh-Gro-GrOMa: Akp-Oh-Gro-GrOMq: Ot-R, Oh-ROMG: Ot-Gr, Oh-Gr
58
(18) Pôdy so slaniskovým S-horizontom:
SLANISKO (SK)
(18.1) s ochrickým Ao-horizontom bez ïal�ích diagnostických horizontovalebo ich náznakov s výnimkou glejových (glejový redukèný Gr-ho-rizont > 100 cm) � modálne (SKm)
(18.2) s kultizemným ornicovým Akp-horizontom do håbky 35 cm� kultizemné (SKa)
(18.3) so slancovým Bn-horizontom, alebo jeho náznakmi (s obsahom vý-menného Na+ > 5 %) � slancové (SKc)
(18.4) s glejovým redukèným Gr-horizontom do 100 cm od povrchu� glejové (SKG)
(18.5) s molickým èiernicovým Amè-horizontom � èiernicové (SKè)
VARIETY: vylúhované - vkarbonátové - csulfidické - skontaminované - x
FORMY: �TYPICKÉ SEKVENCIE HORIZONTOV:SK: SA-C-GSKm: SAoc-SA/Cc-CGo(S)cSKa: Akp-(S)C-- (ïalej ako iné SK)SKc: SAe-Bnt(S)C--, SAe-(Bnt)SC-CGo(S)cSKG: SAoc-Go(S)c-a� GrcSKè: SAm-- (ïalej ako SKm)
59
(19) Pôdy so slancovým B-horizontom pod humusovo-eluviálnym horizontom:
SLANEC (SC)
(19.1) bez ïal�ích podpovrchových diagnostických horizontov alebo ich náz-nakov s výnimkou glejových � modálny (SCm)
(19.2) s kultizemným ornicovým Akp-horizontom do håbky 35 cm� kultizemný (SCa)
(19.3) so slancovým soloïovým Bnd-horizontom, znakmi E alebo (E+B)horizontu a okysleným Ae-horizontom � soloïový (SCd)
(19.4) so slancovým Bn-horizontom pod 50 cm a s ochrickým Ao-horizon-tom � fluvizemný (SCf)
(19.5) so slancovým Bn-horizontom pod 50 cm a s molickým èiernicovýmAmè-horizontom � èiernicový (SCè)
VARIETY: �FORMY: �TYPICKÉ SEKVENCIE HORIZONTOV:SC: Aoe-Bn-CSCm: Aoe-Bn-B/C-Go a� GrSCa: Akp-Bn-B/C-Go a� GrSCd: Aoe-(E)-Bnd-B/C-Go a� GrSCf: Aoe-Bn-B/C-C-Go a� GrSCè: Ame-Bn-Go a� Gr
60
(20) Pôdy s kultizemným melioraèným A-horizontom > 35 cm, alebo aj so zvy�-kom pôvodného diagnostického horizontu hrúbky > 10 cm:
KULTIZEM (KT)
(20.1) bez ïal�ích diagnostických horizontov alebo aj s náznakmi diagnos-tických horizontov hrúbky < 10 cm � modálna (KTm)
(20.2) so zvy�kom molického Am-horizontu � èernozemná (KTb)
(20.3) so zvy�kom molického èiernicového Amè-horizontu� èiernicová (KTè)
(20.4) so zvy�kom luvického Bt-horizontu � hnedozemná (KTh)
(20.5) so zvy�kom eluviálneho luvického El-horizontu nad luvickým Bt-ho-rizontom � luvizemná (KTl)
(20.6) so zvy�kom kambického Bv-horizontu � kambizemná (KTk)
(20.7) so zvy�kom mramorovaného Bg-horizontu � pseudoglejová (KTg)
(20.8) so zvy�kom glejového G-horizontu � glejová (KTG)
(20.9) so zvy�kom slaniskového S-horizontu � slanisková (KTs)
(20.10) so zvy�kom slancového Bn-horizontu � slancová (KTc)
VARIETY: (nasýtená)kyslá - akarbonátová - calkalická - zkontaminovaná - x
FORMY: záhradná - grigolovaná - rterasovaná - t
TYPICKÉ SEKVENCIE HORIZONTOV:KT: Akm-CKTm: Akm-CKTb: Akm-(Am)-A/C-C, Akm-Am-A/C-CKTè: Akm-(Amè)-A/C-C, Akm-Amè-A/C-CKTh: Akm-(Bt)-Bt-CKTl: Akm-(El)-Bt-B/C-CKTk: Akm-(Bv)-C, Akm-Bv-CKTg: Akm-(Bg)-CgKTG: Akm-(Gro)-GrKTs: Akm-(S)-CgKTc: Akm-(Bn)-Cg
61
(21) Pôdy s antrozemným A-horizontom vzniknutým z premiestnených antropo-génnych materiálov rôzneho pôvodu, v hrúbke > 35 cm:
ANTROZEM (AN)
(21.1) bez ïal�ích diagnostických horizontov alebo ich náznakov, s hrúbkouAd-horizontu > 10 cm � modálna (ANm)
(21.2) s antrozemným iniciálnym Adi-horizontom o hrúbke 1 - 10 cm s ob-sahom organického C > 0,3 % � iniciálna (ANä)
(21.3) s antrozemným rekultivaèným Adr-horizontom� rekultivaèná (ANô)
(21.4) s umelým prekryvom prirodzených pôd výrazne odli�ným antropogén-nym materiálom (ra�elina, humolit, kompost, humózna zemina a pod.)charakteru Ad-horizontu o hrúbke > 35 cm
� prekryvná (ANw)
VARIETY: (nasýtená)kyslá - akarbonátová - calkalická - zkontaminovaná - x
FORMY: urbická - udepóniová - dhaldová - b
TYPICKÉ SEKVENCIE PÔDNYCH HORIZONTOV:AN: Ad-C-DANm: Ad-C-D, Ad-CANä: Adi-C-DANô: Adr-C-D, Adr-DANw: Ad-A-C, Ad-B-C, Ad-C
63
6.PO
ROV
NA
NIE
PÔ
DN
YCH
JED
NO
TIEK
MKS
P S
TAXO
NÓ
MIO
U W
RB
MKS
P -
2000
WRB
1 - 1
994
POZN
ÁM
KYLi
toze
mm
odál
na, v
. sili
káto
vám
odál
na, v
. kar
boná
tová
orga
nogé
nna
LIm
q
LIm
c
LIo
Lith
ic L
epto
sols
Ren
dzi-
Lith
ic L
epto
sols
*1.
His
ti-Li
thic
Lep
toso
ls*
2. F
oli-
Lith
ic L
epto
sols
*
* =
názo
v pr
eva�
ne tv
oren
ý ko
mbi
náci
ou o
ficiá
l-ny
ch su
bjed
notie
k pô
dnej
kat
egór
ie, r
esp.
pod
-¾a
náv
rhu
jedn
otie
k tre
tej ú
rovn
e (k
ateg
órie
)
Rego
zem
mod
álna
, v. s
iliká
tová
mod
álna
, v. k
arbo
náto
váku
ltize
mná
podz
olov
áps
eudo
glej
ová
glej
ová
RM
mq
RM
mc
RM
aR
Mp
RM
gRM
G
1. E
utri
c R
egos
ols,
2. D
ystr
ic R
egos
ols
Cal
cari
c R
egos
ols
(¾ahk
á: C
alca
ric
Are
noso
ls)
ako
iné
RM
spod
ic*
�st
agni
c* �
gley
ic*
�
=
text
úrna
skup
ina
pôd
¾ahk
ých:
Hap
lic (P
rotic
,Le
ptic
) A
reno
sols
. (P
rotic
= b
ez z
rete
¾néh
oA
-hor
izon
tu z
rec
entn
ých
viat
ych
pies
kov)
* =
ïale
j ako
iné
subt
ypy
(nap
r.: s
podi
c H
aplic
Are
noso
ls)
Fluv
izem
mod
álna
(na
sýte
ná)
mod
álna
, v. k
yslá
mod
álna
, v. k
arbo
náto
váku
ltize
mná
glej
ová
slan
isko
vásl
anco
vá
FMm
FMm
a
FMm
c
FMa
FMG
FMs
FMc
Eutr
ic F
luvi
sols
Dys
tric
Flu
viso
lsC
alca
ric
Fluv
isol
sak
o in
é FM
gley
ic*
�st
agni
c* �
sodi
c* �
Vyj
adre
nie
text
úrne
j sk
upin
y pô
d v�
eobe
c-ne
: ¾ah
ká -
are
nic*
�, �
a�ká
- v
ertic
* �
Rank
erm
odál
ny, v
. kys
lý
mod
álny
, v. n
asýt
ený
kulti
zem
nýor
gano
génn
y
kam
bize
mný
, v. k
yslý
kam
bize
mný
, v. n
asýt
ený
ando
zem
nýpo
dzol
ový
RN
ma
RN
mn
RN
aR
No
Rnk
a
RN
kn
RN
nR
Np
1. S
kele
tic (S
keli-
Dys
tric
) Lep
toso
ls2.
Um
bric
Lep
toso
ls, 3
. Dys
tric
Lep
toso
ls1.
Ske
letic
(Ske
li-Eu
tric
) Lep
toso
ls2.
Mol
lic L
epto
sols
, 3. E
utri
c Le
ptos
ols
ako
iné
RN
1. F
oli-
Skel
etic
Lep
toso
ls2.
His
ti-Sk
elet
ic L
epto
sols
1. a
ko R
Nm
a , 2.
Cam
bi-D
ystr
ic L
epto
sols
1. a
ko R
Nm
n , 2
. Cam
bi-E
utri
c Le
ptos
ols
Teph
ri-S
kele
tic L
epto
sols
*ak
o R
Nm
a
64
Rend
zina
mod
álna
kulti
zem
náor
gano
génn
a
litoz
emná
kam
bize
mná
sutin
ová
rubi
fikov
aná
var
.: vy
lúho
vaná
RA
mR
Aa
RA
o
RA
qR
Ak
RA
jR
Ar
RAv
Ren
dzic
Lep
toso
lsak
o in
é R
Am
1. F
oli-
Ren
dzic
Lep
toso
ls*
2. H
isti-
Ren
dzic
Lep
toso
ls*
Ren
dzic
Lep
toso
lsR
endz
ic L
epto
sols
Skel
i-R
endz
ic L
epto
sols
*C
hrom
i-R
endz
ic L
epto
sols
*ak
o in
é R
A
MKS
P -
2000
WRB
1 - 1
994
POZN
ÁM
KY
Para
rend
zina
mod
álna
kulti
zem
náka
mbi
zem
náps
eudo
glej
ová
rubi
fikov
aná
var
.: vy
lúho
vaná
PRm
PRa
PRk
PRg
PRr
PRv
Cal
cari
c C
ambi
sols
ako
iné
PRC
alca
ric
Cam
biso
lsSt
agni
-Cal
cari
c C
ambi
sols
Chr
omi-
Cal
cari
c C
ambi
sols
ako
iné
RA
Smon
ica
mod
álna
kulti
zem
náps
eudo
glej
ová
var
.: ka
rbon
átov
á
SAm
SAa
SAg
SAc
1. H
aplic
Ver
tisol
s, 2
. Cal
cic
Ver
tisol
sak
o in
é SA
1. S
tagn
i-H
aplic
Ver
tisol
s*2.
Sta
gni-
Cal
cic
Ver
tisol
s*C
alca
ric
Ver
tisol
s*
Èer
noze
mm
odál
naku
ltize
mná
hned
ozem
nálu
vize
mná
kam
bize
mná
èier
nico
vásl
anis
ková
var
.: ka
rbon
átov
á
ÈM
mÈ
Ma
ÈM
hÈ
Ml
ÈM
kÈ
Mè
ÈM
sÈ
Mc
Hap
lic C
hern
ozem
sak
o in
é È
MLu
vi-H
aplic
Che
rnoz
ems
Luvi
c Ph
aeoz
ems
Cam
bi-H
aplic
Che
rnoz
ems*
Hap
lic C
hern
ozem
ssa
lic*
�ca
lcar
ic*
�
Vyj
adre
nie
text
úrne
j sk
upin
y pô
d v�
eobe
c-ne
: ¾ah
ká -
are
nic*
�, �
a�ká
- v
ertic
* �
65
Èie
rnic
am
odál
na
kulti
zem
náèe
rnoz
emná
glej
ová
orga
noze
mná
slan
cová
slan
isko
vá v
ar.:
karb
onát
ová
ÈA
m
ÈA
aÈ
Ab
ÈA
GÈ
At
ÈA
cÈ
As
ÈA
c
1. M
ollic
Flu
viso
ls2.
Hap
li-G
leyi
c C
hern
ozem
s*ak
o in
é È
A1.
Mol
lic F
luvi
sols
2. G
leyi
-Hap
lic C
hern
ozem
s*M
ollic
Gle
ysol
sH
isti-
Mol
lic G
leys
ols
sodi
c* �
salic
* �
calc
aric
* �
= z
alu
viál
nych
sed
imen
tov
= z
nea
luvi
álny
ch s
edim
ento
v
= z
alu
viál
nych
sed
imen
tov
= z
nea
luvi
álny
ch s
edim
ento
v
MKS
P -
2000
WRB
1 - 1
994
POZN
ÁM
KY
Hne
doze
mm
odál
na
var
.: ky
slá
kulti
zem
nálu
vize
mná
pseu
dogl
ejov
áru
bifik
ovan
á
HM
m
HM
ma
HM
aH
Ml
HM
gH
Mr
1. H
aplic
Luv
isol
s2.
Cal
cic
Luvi
sols
Hap
li-D
ystr
ic L
uvis
ols
ako
iné
HM
Alb
i-H
aplic
Luv
isol
s*St
agni
-Hap
lic L
uvis
ols*
Chr
omic
Luv
isol
s
=¾a
hká:
Luv
ic A
reno
sols
=s
kalc
ikov
ým C
a-ho
rizo
ntom
, ale
bo s
aku
mu-
láci
ou m
äkký
ch z
hluk
ov C
aCO
3 do
125
cm
Luvi
zem
mod
álna
var
.: ky
slá
kulti
zem
nápo
dzol
ová
pseu
dogl
ejov
áru
bifik
ovan
á
LMm
LMm
a
LMa
LMp
LMg
LMr
Alb
ic L
uvis
ols
Alb
i-D
ystr
ic L
uvis
ols*
ako
iné
LMH
aplic
Glo
ssis
ols
Stag
nic
Glo
ssis
ols
Alb
i-C
hrom
ic L
uvis
ols
= ¾a
hká:
Alb
i-Lu
vic
Are
noso
ls*
Kam
bize
mm
odál
na, v
. nas
ýten
ám
odál
na, v
. kys
lá
kulti
zem
náre
ndzi
nová
para
rend
zino
vápo
dzol
ová
KM
mn
KM
ma
KM
aK
Mv
KM
iK
Mp
Eutr
ic C
ambi
sols
1. D
ystr
ic C
ambi
sols
2. C
ambi
c U
mbr
isol
s3.
Hap
lic U
mbr
isol
sak
o in
é K
MEu
tric
Cam
biso
lsEu
tric
Cam
biso
lsC
ambi
c Po
dzol
s
=¾a
hká:
Cam
bic
Are
noso
lsps
efiti
cká:
1. S
keli-
� (E
utric
, Dys
tric)
Cam
biso
ls2.
Ske
letic
Um
bris
ols
=le
n m
alá
èas�
66
MKS
P -
2000
WRB
1 - 1
994
POZN
ÁM
KY
ando
zem
ná
luvi
zem
náps
eudo
glej
ová
glej
ová
rubi
fikov
aná
KM
n
KM
lK
Mg
KMG
KM
r
1. C
ambi
-� A
ndos
ols
2. T
ephr
i-�
Cam
biso
ls*
Luvi
-� C
ambi
sols
*St
agni
-� C
ambi
sols
*G
leyi
c C
ambi
sols
(Eut
ri-,
Dys
tri-
) Chr
omic
Cam
biso
ls
= s
trik
tne
pod¾
a W
RB
And
ozem
mod
álna
, v. n
asýt
ená
mod
álna
, v. k
yslá
kulti
zem
nára
nkro
vá
AM
mn
AM
ma
AM
aA
Mu
Eutr
ic A
ndos
ols
1. P
achi
c A
ndos
ols
2. V
itric
And
osol
s3.
Pac
halic
And
osol
s4.
Sili
c (U
mbr
i-Si
lic) A
ndos
ols
ako
iné
AM
skel
etic
* �
= A
-hor
: um
bric
farb
a, >
50
cm a
> 6
% o
rg. C
.=
vitr
-and
ic h
or.,
al. t
extú
rne
¾ah�
í ako
hlin
itý=
alu-
andi
c ho
r. a
vlas
tnos
ti ak
o Pa
chic
And
osol
s=
iné
dyst
rick
é an
doze
me
Podz
olm
odál
ny
kulti
zem
nýka
mbi
zem
ný
glej
ový
orga
noze
mný
hum
usov
o-�e
lezi
tý
PZm
PZa
PZk
PZG
PZo
PZz
1. H
aplic
Pod
zols
2. (D
uric
Pod
zols
)ak
o in
é PZ
1. U
mbr
ic P
odzo
ls2.
Cam
bic
Podz
ols
Gle
yic
Podz
ols
1. F
oli-
Hap
lic P
odzo
ls*
2. H
isti-
Hap
lic P
odzo
ls*
1. H
aplic
Pod
zols
2. H
umic
Pod
zols
= lo
káln
e
Pseu
dogl
ejm
odál
ny
var
.: na
sýte
ný
kulti
zem
nýlu
vize
mný
stag
nogl
ejov
ý
PGm
PGm
n
PGa
PGl
PGx
1. D
ystr
ic P
lano
sols
2. H
aplic
Sta
gnos
ols
1. E
utri
c Pl
anos
ols
2. H
aplic
Sta
gnos
ols
ako
iné
PG1.
Luv
ic S
tagn
osol
s2.
Alb
ic S
tagn
osol
sH
aplic
Sta
gnos
ols
= lo
káln
e
67
Pseu
dogl
ejgl
ejov
ýor
gano
zem
nýru
bifik
ovan
ý
PGG
PGt
PGr
Gle
yic
Stag
noso
lsH
isti-
Hap
lic S
tagn
osol
sC
hrom
i- �
Gle
jm
odál
ny
kulti
zem
ným
oèia
rový
orga
noze
mný
var
.: ky
slý
karb
onát
ový
GLm
GLa
GLy
GLt
GLa
GLc
1. H
aplic
Gle
ysol
s2.
Flu
vic
Gle
ysol
sak
o in
é G
L1.
His
ti-M
ollic
Gle
ysol
s2.
His
ti-U
mbr
ic G
leys
ols
1. H
isti-
Mol
lic G
leys
ols
2. H
isti-
Um
bric
Gle
ysol
sdy
stri
c* �
calc
aric
* �
= z
rôzn
ych
sedi
men
tov,
okr
em re
cent
ných
alú
vií
= z
rec
entn
ých
aluv
iáln
ych
sedi
men
tov
Org
anoz
emm
odál
nasl
atin
náku
ltize
mná
litoz
emná
glej
ová
var
.:na
sýte
náky
slá
karb
onát
ová
OM
mO
Me
OM
aO
Mq
OM
G
OM
n
OM
a
OM
c
Hap
lic (F
olic
, Fib
ric)
His
toso
lsH
aplic
(Fib
ric,
Fol
ic) H
isto
sols
ako
iné
OM
Lept
ic H
isto
sols
1. H
aplic
(Fib
ric)
His
toso
ls2.
His
tic G
leys
ols*
eutr
ic*
�dy
stri
c* �
calc
aric
* �
=ch
arak
teri
stik
y "f
olic
" a "f
ibri
c" v
MK
SP a
WR
Bni
e sú
pln
e zh
odné
Slan
isko
mod
álne
kulti
zem
nésl
anco
végl
ejov
éèi
erni
cové
var
.:ka
rbon
átov
ésu
lfidi
cké
SKm
SKa
SKc
SKG
SKè
SKc
SKs
1. H
aplic
Sol
onch
aks
2. S
alic
Flu
viso
lsak
o in
é SK
1. S
odic
Sol
onch
aks,
2. S
alic
Sol
onet
zG
leyi
c So
lonc
haks
Mol
lic S
olon
chak
sca
lcar
ic*
�1.
Thi
onic
Flu
viso
ls, 2
. Thi
onic
* �
= S
K n
a al
úviá
ch
(2) =
s ná
stup
om s
lani
skov
ého
S-ho
rizo
ntu
od 2
0 -
50 c
m
MKS
P -
2000
WRB
1 - 1
994
POZN
ÁM
KY
68
MKS
P -
2000
WRB
1 - 1
994
POZN
ÁM
KY
Slan
ecm
odál
nyku
ltize
mný
solo
ïový
fluvi
zem
nýèi
erni
cový
SCm
SCa
SCd
SCf
SCè
1. H
aplic
Sol
onet
z, 2
. Gle
yic
Solo
netz
ako
iné
SCA
lbi-
Hap
lic S
olon
etz*
1. H
aplic
Sol
onet
z, 2
. Gle
yic
Solo
netz
Mol
lic S
olon
etz
(2) =
s G
r-ho
rizo
ntom
do
100
cm o
d po
vrch
u
= A
lbic
Sol
onet
z (S
oloï
mod
álny
) - v
SR
nezi
sten
ý
= v
�etk
y SC
s m
olic
kým
A-h
oriz
onto
m
Kulti
zem
pôdn
a fo
rma:
záhr
adná
rigo
lova
náte
raso
vaná
KTg
KTr
KTt
Hor
tic A
nthr
osol
sA
ri-A
nthr
opic
Reg
osol
sA
ri-A
nthr
opic
Reg
osol
s
Taxo
nóm
iou
WR
B m
o�no
vyj
adri
� ku
ltize
me
aan
troz
eme
MK
SP le
n na
úro
vni k
ateg
órií
"for
-m
a", r
esp.
"va
riet
a" (e
utri
c* �
, dys
tric
* �
, cal
-ca
ric*
�, a
lkal
ic*
�)
Ant
roze
mpô
dna
form
a:ur
bick
áde
póni
ová
hald
ová
AN
u
AN
d
AN
b
Urb
i-A
nthr
opic
Reg
osol
sU
rbi-
Ant
hrop
ic R
egos
ols
Ant
hrop
o-Sk
elet
ic L
epto
sols
1W
orld
Ref
eren
ce B
ase
for
Soil
Res
ourc
es. D
raft,
ISSS
-ISR
IC-F
AO
. Wag
enin
gen/
Rom
e, 1
994.
69
7. MORPHOGENETIC SOIL CLASSIFICATION SYSTEM OFSLOVAKIA (Summary)
Introduction
The Slovak Republic was until the end of 1992 a component of the Czechoslo-vak federal state. In this frame also the problems of Czechoslovak soil sciencewere solved together. In the 50-ties agricultural and forest soils were classifiedseparately. Even four different soil classifications existed. Only at the end of70-thies the efforts to unify the soil classification have obtained a concrete shape.During the 6th Czechoslovak Soil Science Conference in Nitra (1985) an unifiedMorphogenetic Soil Classification System (M.S.C.S.) of ÈSSR was approved. Thiswas published in September of 1987.
After the first version (the authors: Hra�ko, Nìmeèek, �ály, �urina, 1987:Morphogenetic Soil Classification System of ÈSFR) has been published a largenumber of suggestions from home specialists, positive responses and commentsfrom abroad were obtained.
Extraordinary valuable comments came from W. Sombroek (former SecretaryGeneral of the ISSS), I. Sabolcs (former Deputy Secretary General of the ISSS),R. Dudal (former Director of the Soil and Water Division of the FAO, Professor ofthe Catholic University at Leuven, Belgium), E. Mückenhausen (Professor Emeritusat the University Bonn, Germany), D. H. Yaalon (Professor at the Hebrew Univer-sity, Jerusalem), scientific review of B. G. Rozanov (Professor at the Moscow StateUniversity) published in Pochvovedenyje Journ. (No. 9, 1988), and many others.
This system was reported abroad during many scientific occasions, too. Theexperience obtained from the field survey after this system was applied, com-ments, ideas, as well as proposals of the Working Group for the Soil Classifica-tion (ISSS), with the new FAO proposals (Soil Map of the World, revised Legend,FAO, Rome, 1988) have served as a basis for the new revised version of thissystem, which has been published four years later, in 1991.
With lapsing the time the new categorization and soil nomenclature came intobeing. Gradually a new soil information system has been created. Meanwhile, inDecember of 1992, former state was divided and the independent Slovak Repub-lic was established. Within the Slovak National Agency of the IUSS, new workinggroups for soil classification were established. Long-run debates within these groupshave emerged into this presented publication as a new approximation of the M.S.C.S.It can be treated as an official soil classification system of the Slovak NationalAgency of the IUSS. It is based on the second edition of the Morphogenetic SoilClassification System, but to which the quantification and materialization of newprogress was incorporated, reached within the last decade.
Comparing to the second approximation the main differences lay in thefollowing:a) the group of anthropic soils is treated in more details;b) Fluvisols are differently placed into the system;
70
c) texture is the criterion for all soil types detailed division;d) some soil horizons were newly defined, quantified and signed;e) new classification of parent material (parent rocks) was adopted;f) textural classes are distinguished closely to the world systems;g) soil types which occurrence is problematic in Slovakia were omitted;h) the comparisons with older classification systems were omitted, too.
Soil units, their nomenclature and categorization
The traditional nomenclature of some soil units has been adopted regardingto requirements and needs, to operate with one-word nomenclature and its combi-nation. To introduce "neutral" terminology has been even inevitable in somecases, e.g. when the soil units of different morphogenesis and properties havethe same name in various taxonomies.
This system enables to describe, identify, categorize and classify the soil unitsinto multi-level system based on the logical and stabile criteria, with the distin-guishing of diagnostic features, according to their genetic meaning and domi-nance. Categorization expresses intensity and manner of soil-forming processesinfluence, but taking into account the effect of parent material, by means ofmorphogenetic features, that are simultaneously diagnostic features.
The multi-level system was constructed in such a way that its full categories,group of categories, could be used in the different scale of mapping (survey),also in map legend.
Soil categories:Group: Categorization to a type of the main soil-forming process, the identifi-
cation according to a dominant diagnostic horizon.Type: Categorization and identification according to diagnostic horizons or
according to their varieties (dominant visual morphogenetic features).For some soils also according to the combination of diagnostic hori-zon - parent material (rendzina, pararendzina).
Subtype: Categorization and identification according to the diagnostic horizonindications and those varieties of diagnostic horizons which have tran-sition character (features). For some soils with lack of these features, orin places where features are less important, classification is made ac-cording to other, more important visual features.
Variety: Categorization and identification according to chemical properties ofdiagnostic and other horizons which, as a rule, determined analyti-cally, seldom morphologically. For special surveys, contaminated va-rieties are defined according to the criteria for anthropic soils.
Form: Categorization and identification according to erosion-accumulationand anthropic features, the form of surface organic layers or also ac-cording to humus forms, especially for forest soils.
Texture: Textural classes based on the triangle system.
71
Parent material: Categories according to the list of parent material classes.Soil type is the main identification category. Further categorization is according
to the specific criteria, but this does not mean also sub-domination related to thetype. The highest category - group is modification according to the Main Soil-forming Process Classification (Bedrna, 1977). This is one of the tools by means ofwhich is possible in the M.S.C.S. to retain quality of our traditional genetic con-cepts, but simultaneously apply the exact and objective morphometric concepts,removing their greatest disadvantages.
The unit of each category - but with exception of "variety", can be, besidesanalytical identification also fully identified visually. Quantification of the pro-perties is given by means of (1) diagnostic horizons first of all by the boundaryranges of the differential characteristics of the horizons and by means of (2)pedon, characterized by classification system categories.
Soil horizons, layers and features definitions
Individual horizons and layers, their varieties or diagnostic features are defined.The following horizons are distinguished: organic diagnostic horizons (Oo - litterhorizon, Om - sod horizon, Ot - peat horizon, Oh - humolic horizon), surface diag-nostic horizons (Ao - ochric horizon, Au - umbric horizon, Am - mollic horizon,Aa - melanic horizon, Ak - cultisol horizon, Ax - contaminated horizon, Ad - antrosolhorizon, S - solonchak horizon), subsurface diagnostic horizons (El - eluvial luvichorizon, En - eluvial hydromorphic horizon, Ep - eluvial spodic horizon, Bt - illuvialluvic horizon, Bs - illuvial spodic horizon, Bm - mottled horizon, Bv - cambic hori-zon, Gr - gleyic horizon, Gro - gleyic oxic-reducing horizon, Go - gleyic oxic hori-zon, Bn - solonetz horizon, Ca - calcic horizon, Xc - petrocalcic horizon, Pl - placichorizon, C - silicate parent material, Cc - calcareous parent material, Cg - mottledparent material, D - underlying material horizon, R - solid rock horizon), diagnosticfeatures (r - rubified feature, a - andic feature, x - stagnic feature).
Key to soil units determination
A detailed but well-arranged key helps to quantify and identify a soil unit intothe system by diagnostic horizons. Just applying the diagnostic horizons enabledthe creation of simple key, which consists of two parts:- Key to Soil Group determination - with soil categorization and identification
according to a main soil-forming process - with reference to Soil Type.- Key to Soil Type and Subtype determination - with soil categorization and
identification according to the diagnostic horizons and morphogenetic fea-tures - with reference to soil Variety and Form.
Comparison with world classification
The comparison of this system with World Reference Base for Soil resources(1994) is presented in the Chapter 6.
73
8. LITERATÚRA
1. ARBEITSKREIS FÜR BODENSYSTEMATIK DER DBG., 1998: Systematik der Bödenund der bodenbildenden Substrate Deutschlands. Mitteilungen der DBG,Band 86, 180 s.
2. BEDRNA, Z., 1995: Príspevok ku klasifikácii a mapovaniu pôd pozmenenýchantropogénnou èinnos�ou. Geografický èas. , 47/2, Bratislava, s. 119 - 129.
3. BEDRNA, Z., 1977: Pôdotvorné procesy a pôdne re�imy. Veda, vydavate¾stvo SAV,Bratislava, 138 s.
4. BLAKEMORE, L. C., P. L. SEARLE and B. K. DALY, 1987: Methods for chemical analy-sis of soil. NZ. Soil Bureau, Scientific Report, 80, s. 44 - 45.
5. ÈURLÍK, J., �URINA, B., 1998: Príruèka terénneho prieskumu a mapovania pôd.VÚPÚ, Bratislava, 134 s.
6. FAO-UNESCO, 1970: Key to Soil Units for the Soil Map of the World. ECA WorkingParty on Soil Classification and Survey. FAO, Rome, 72 s.
7. FAO-UNESCO, 1997: Soil Map of the World. Revised Legend with Corrections andUpdates. Technical Paper, 20. ISRIC, Wageningen, 140 s.
8. FAO-UNESCO-ISRIC, 1988: Soil Map of the World. Revised Legend. World SoilResources Report, No. 60. FAO, Rome, 118 s.
9. GRANEC, M., �URINA, B. a kol., 2000: Atlas pôd SR. CD-ROM. VÚPOP, Bratislava.10. HONNA, T., S. JAMAMOTO and K. MATSUI, 1998: A simple procedure to deter-
mine Melanic Index. ICOMAND Circular Letter, No. 10, s. 76 - 77.11. HRA�KO, J., LINKE�, V., NÌMEÈEK, J., �ÁLY, R., �URINA, B., 1973: Pôdna mapa
ÈSSR 1: 500 000. VÚPVR, Bratislava.12. HRA�KO, J. , LINKE�, V. , NÌMEÈEK, J. , NOVÁK, P. , �ÁLY, R. , �URINA, B., 1991:
Morfogenetický klasifikaèný systém pôd ÈSFR. 2. doplnené vydanie. VÚPÚ,Bratislava, 106 s.
13. HRA�KO, J., LINKE�, V., �ÁLY, R., �URINA, B., 1993: Pôdna mapa Slovenska (Soil Mapof Slovakia) 1 : 400 000. VÚPÚ, Bratislava.
14. HRA�KO, J., NÌMEÈEK, J., �ÁLY, R., �URINA, B., 1987: Morfogenetický klasifikaènýsystém pôd ÈSSR. VCPÚ, Bratislava, 107 s.
15. ISSS-ISRIC-FAO, 1994: World Reference Base for Soil Resources. Draft. Wageningen/Rome, 161 s.
16. ISSS-ISRIC-FAO, 1998: World Reference Base for Soil Resources. World Soil Re-sources Reports, 84. FAO, Rome, 88 s.
17. KUKAL, Z., 1986: Základy sedimentológie. Academia, Praha, 466 s.18. NÌMEÈEK, J., SMOLÍKOVÁ, L., KUTÍLEK, M., 1990: Pedologie a paleopedologie.
Academia, Praha, 552 s.19. OYAMA, M., TEKEHARA, H., 1967: Revised Standard Soil Colour Charts. Tokyo.20. SOBOCKÁ, J. (ed.), 1999: Antropizácia pôd IV. Zborník ref. z ved. seminára "Antro-
pizácia pôd IV." dòa 19. 4. 1999 v Bratislave. VÚPOP, Bratislava, 114 s.21. SOBOCKÁ, J., 1999: Anthropogenic Soils and Problems of their Classification in Slo-
vakia. In: Kimble, J. M. , R. J. Ahrens and R. B. Bryant: Classification, Correlation,and Management of Anthropogenic Soils, Proceedings - Nevada, California, Sep-tember 21-October 2, 1998. USDA-NRCS, NSSC, Lincoln, NE, s. 173 - 185.
74
22. SOIL SURVEY STAFF, 1960: Soil Classification, a Comprehensive System. 7th Appro-ximation. Soil Conservation Service, U.S.D.A., U.S. Govt. Pr. Off�, Washing-ton, D.C., 229 s.
23. SOIL SURVEY STAFF, 1975: Soil Taxonomy. A basic system of soil classification formaking and interpreting soil surveys. Soil Conservation Service, U.S.D.A., U.S.Govt. Pr. Off�, Washington, D.C. , 754 s.
24. SOIL SURVEY STAFF, 1998: Keys to Soil Taxonomy, Eight Edition. USDA/NRCS,Washington, D.C. , 326 s.
25. �ÁLY, R., 1996: Pedológia. Vydavate¾stvo TU, Zvolen, 177 s.26. �ÁLY, R., 1999: Lesnícke pôdoznalectvo. Vydavate¾stvo TU, Zvolen, 378 s.27. �I�OV, L. L., DOBROVO¼SKIJ, G. V., 1997: Klasifikacija poèv Rosii. Poèvennyj institut
V. V. Dokuèajeva, 236 s.28. �URINA, B., 1997: World Reference Base for Soil Resources - Its Evaluation from
the Point of View of Slovak MSCS Soil Units Comparison. Vedecké práce VÚPÚ,20/I, Bratislava, s. 133 - 142.
29. VESTNÍK MP SR, roè. XXVI, èiastka I., rozh. 3, èíslo 531/1991, január 1994.
© Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy v Bratislave
Morfogenetický klasifikaèný systém pôd Slovenska. Bazálna referenèná taxonómia.
Zodpovedný redaktor: RNDr. Jaroslava Sobocká, CSc.Technický redaktor: Ing. Alexander �úbert, CSc.Grafická úprava: Ing. Martin GranecNávrh obálky: �tefan Moro
Vydal: Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdyGagarinova 10, Bratislava
Tlaè: Edièné strediskoVýskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdyGagarinova 10, Bratislava
Poèet strán: 76Náklad: 700 ks
ISBN 80-85361-70-1