Transfer inovácií 10/2007 2007

204

Ing. Jaroslava Vidová, PhD. Technická univerzita v Košiciach

Strojnícka fakulta Katedra manažmentu a ekonomiky

Němcovej 32, 042 00 Košice, jaroslava.vidova@tuke.sk

Abstract

The article is aimed to costs evaluation and costs analysis of non-convention technologies effectiveness. There is described a model for measurement economic effectiveness of production cutting machines. The methodology for measurement of economic effectiveness consists of eight steps. The costs are dividend into two group variable and fixed costs. Key words: effectiveness, cost, cost analysis, variable costs, fixed costs, non-convention technologies Úvod

Hlavnými ekonomickými ukazovateľmi,

ktorými sa hodnotí efektívnosť technológie sú technologické náklady na sledovanú operáciu pri uplatnení daného stroja, ukazovatele kvality práce tohto stroja vzťahujúce sa na jednotku výkonnosti a produktivita stroja. Z hľadiska ekonomickej efektívnosti pri hodnotení rôznych nekonvenčných technológií je najefektívnejšou tá technológia, ktorá pri splnení požiadavky vysokej produktivity dosahuje najnižšie výrobné náklady.

Technologické náklady predstavujú časť výrobných nákladov a sú ovplyvňované priamo technologickým postupom, výrobnou technikou a organizáciou pracoviska. Ide o súhrn nutných hodnôt, ktoré sa museli vynaložiť na to, aby bola sledovaná operácia zabezpečená. Sú to náklady na materiál, mzdy výrobných a pomocných robotníkov, náklady na technologickú energiu, odpisy strojov, náklady na nástroje (pri nekonvenčných technológiách sú to pomocné látky), náklady na opravy a údržbu a podobne.

Pri analýze ekonomickej efektívnosti nekonvenčných technológií je možné vychádzať z ročných technologických nákladov danej technológie, alebo z nákladov na výrobnú jednotku. V tomto príspevku z nákladov na meter rezu alebo náklady na hodinu práce stroja.

Pre vytvorenie a overenie modelu pre hodnotenie ekonomickej efektívnosti boli použité hodnoty rezacích zariadení pre rezanie kyslíkom, laserom, plazmou a vodným lúčom.

1. Postup hodnotenia ekonomickej efektívnosti nekonvenčných technológií

Postup hodnotenia ekonomickej efektívnosti nekonvenčných technológií bol navrhnutý do nasledujúcich krokov: 1. Určenie štruktúry nákladov pre výpočet

technologických nákladov nekonvenčných technológií.

2. Stanovenie kalkulačnej jednotky (hodina rezania, meter rezu).

3. Stanovenie kalkulačných vzťahov pre výpočet nákladov.

4. Určenie a získanie potrebných doplňujúcich údajov.

5. Kalkulácia nákladových položiek pre jednotlivé technológie.

6. Vyjadrenie úrovne relatívnej ekonomickej efektívnosti jednotlivých nekonvenčných technológií.

7. Určenie najefektívnejšej nekonvenčnej technológie z hľadiska ekonomickej efektívnosti.

8. Výpočet priemerných jednotkových nákladov rezacích zariadení, ktoré využívajú rovnakú nekonvenčnú technológiu.

Prvým a najdôležitejším krokom pri návrhu

metodiky hodnotenia ekonomickej efektívnosti nekonvenčných technológií je určenie štruktúry a spôsobu výpočtu technologických nákladov výrobných rezacích zariadení.

2. Návrh štruktúry a výpočtu celkových technologických nákladov

Celkové technologické náklady sú

najdôležitejším technicko-ekonomickým ukazovateľom prevádzky strojov a zariadení, ako aj kritériom na porovnávanie variantných riešení. Celkové technologické náklady sa počítajú ako suma celkových fixných nákladov a celkových variabilných nákladov. Sú to všetky náklady vynaložené na celkový objem výroby.

Celkové náklady na výrobu jedného kusa výrobku rezaním

kN sa dajú vyjadriť ako súčet nákladov fixných a variabilných:

variabilnéNfixnéNkN += (1)

Obsahová náplň jednotlivých položiek

fixných a variabilných nákladov a spôsob ich výpočtu je predmetom nasledujúcich častí článku

MODEL HODNOTENIA NÁKLADOV NEKONVENČNÝCH TECHNOLÓGIÍ

Transfer inovácií 10/2007 2007

205

2.1 Metodika výpočtu fixných technologických nákladov

Do fixných nákladov súvisiacich s rezaním

je možné zaradiť odpisy výrobného zariadenia, úroky súvisiace so zabezpečením finančných prostriedkov pre kúpu výrobného zariadenia, nájom platený za výrobné priestory, v ktorých sa výroba uskutočňuje a dobrovoľné poistné platené za výrobné zariadenie.

DPNÚOfixné NNNNN +++= (2)

1. Kalkulačné odpisy NO Miera opotrebenia výrobného zariadenia,

ktorá je vyjadrená odpismi, sa prenáša do hodnoty zhotovovanej výroby. Výška odpisov závisí od:

• vstupnej ceny výrobného zariadenia, • ekonomickej doby životnosti výrobného

zariadenia, • metódy odpisovania.

Pre výpočet hodinového odpisu pre potrebu určenia fixného nákladu

ON pre rezanie nekonvenčnými technológiami bol určený nasledujúci vzťah.

fondčasovýefektívnyaodpisovanidobazariadeniacenavstupnáNodpishodinový O ⋅

=

(3)

Doba odpisovania výrobných zariadení pre rezanie je podľa zákona o dani z príjmov určená na šesť rokov.

2. Kalkulačné úroky NÚ

Výrobné zariadenie je možné financovať z rôznych zdrojov, tak vlastných, ako aj cudzích. Získavanie nových zdrojov financovania je spojené s určitými nákladmi, ktoré je potrebné platiť za ich používanie.

Pri obstaraní výrobného zariadenia z cudzích zdrojov, napr. formou úveru, sa platia úroky. Úroková sadzba pri poskytnutí úveru bankou je pre rôzne ekonomické subjekty rôzna. Závisí od viacerých faktorov, ku ktorým je možné zaradiť bonitu klienta, ktorý žiada o úver, výšky úveru, zabezpečenie úveru a atraktívnosť podnikateľského zámeru.

Úrokové náklady môžu predstavovať tzv. náklady obetovaných príležitosti ako jednu z foriem ekonomických nákladov, a to v tom prípade, ak podnik použil na nákup zariadenia vlastné prostriedky. Úroky z vlastného kapitálu sa zaraďujú do nákladov z toho dôvodu, že vlastníci kapitálu by mohli svoj kapitál investovať za účelom prinášania zisku aj inde a iným spôsobom.

Bez ohľadu na zdroj financovania výrobného zariadenia je potrebné do fixných nákladov na výpočet nákladov rezania zahrnúť aj úrokové náklady. Pre ich výpočet bol použitý nasledujúci vzťah.

fondčasovýefektívnysadzbaúroková

2zariadeniacenavstupnáNúrokhodinový Ú ⋅=

(4) Pri výpočte hodinového úroku sa počíta

s priemernou cenou zariadenia, ktorú je možné vypočítať ako priemer súčtu vstupnej ceny zariadenia a ceny zariadenia na konci používania. Výpočet vychádza z predpokladu, že výrobné zariadenie bude plne odpísané a jeho zostatková cena bude nulová. Súčet obidvoch cien sa delí dvoma, aby sa vypočítala priemerná cena.

3. Náklady na nájom výrobných priestorov NN

Výroba sa môže uskutočňovať vo vlastných podnikových priestoroch, alebo v prenajatých priestoroch. Ak sa rezanie uskutočňuje v prenajatých priestoroch, započítavajú sa skutočné, implicitné náklady, ktoré vznikli z prenájmu.

V prípade, že sa rezanie materiálu uskutočňuje vo vlastných priestoroch podniku, náklady na nájom predstavujú tzv. náklady obetovaných príležitosti ako jedna z foriem ekonomických nákladov. Náklady za nájom takýto podnik v skutočnosti neplatí.

Pre výpočet nákladov spojených s nájmom výrobného priestoru pre výrobu bol navrhnutý nasledujúci vzťah.

fondčasovýefektívnyplochunanákladyročnéplochavyužívanáNnájomhodinový N

⋅=

(5) Veľkosť využívanej plochy závisí od

rozmerov výrobného zariadenia.

4. Náklady na dobrovoľné poistné výrobného zariadenia NDP

Poistenie strojov a výrobných zariadení predstavuje veľmi široké poistenie, ktoré sa v praxi označuje aj ako "lom strojov". Zahŕňa v sebe akékoľvek poškodenie strojov a výrobných zariadení, technologických liniek a ich príslušenstva spôsobené ich prevádzkou.

Poistenie sa konštruuje podľa jednotlivých druhov strojov a výrobných zariadení. Ročné poistné sa najčastejšie určuje ako určité percento zo vstupnej ceny výrobného zariadenia, preto pre výpočet poistného bol navrhnutý nasledujúci vzťah:

fondčasovýefektívny%vpoistnézariadeniacenavstupnáNpoistnédobrovoľnéhodinové ⋅

=DP

(6)

Transfer inovácií 10/2007 2007

206

Pri poistení strojov sa výška poistného v percentách určuje nasledovne ako súčin typu stroja a príslušnej rizikovej skupiny, koeficienta za spoluúčasť, koeficienta za vek stroja a ďalších koeficientov (napr. miesto poistenia, zabezpečenie proti prepätiu).

2.2 Metodika výpočtu variabilných technologických nákladov

Do variabilných nákladov súvisiacich

s rezaním je možné zaradiť náklady na materiál, náklady na mzdu výrobných pracovníkov, spotrebovanú elektrickú energiu, spotrebovaný pomocný materiál pre tvorbu rezného lúča, spotrebované náhradné a spotrebné diely a náklady na opravy a údržbu.

OÚNDPLEMZMvariabilné NNNNNNN +++++=

(7)

1. Náklady na materiál NM Náklady na priamy materiál konkrétneho

výrobku sú kalkulované na výrobu jedného kusa. Sú súčinom hrubej hmotnosti výrobku a ceny kilogramu potrebného materiálu podľa príslušného cenníka.

materiálucenavýrobkuhmotnos ťhrubáN M ⋅= (8) 2. Mzdové a osobné náklady NMZ

Pri výpočte nákladov spojených so živou prácou je potrebné vychádzať zo mzdových tabuliek a taríf platných v konkrétnom podniku a zohľadniť ustanovenia Zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, Zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a ďalších zákonov, ktoré súvisia s pracovným právom.

Zamestnávateľ je povinný za zamestnancov odvádzať povinné poistenie do Sociálnej poisťovne a príslušných zdravotných poisťovní.

V súčasnosti zamestnávatelia môžu zamestnancom poskytovať príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie, čo predstavuje osobný náklad viažuci sa na mzdy. Výška príspevku nie je pevne stanovená zákonom a jej výšku určuje zamestnávateľ, alebo kolektívna zmluva.

Do mzdových nákladov patrí aj položka náhrad za dovolenku, sviatky a príplatky za prácu nadčas. Uvedené položky mzdových nákladov je možné určiť len na základe viacročných skúsenosti s odmeňovaním v konkrétnom podniku.

Ďalšia položka osobných nákladov vyplýva z povinnosti zamestnávateľa poskytnúť zamestnancom aspoň jedno teplé jedlo denne. Príspevok zamestnávateľa je minimálne 55 % z ceny stravného lístka. Daňovo uznateľná

maximálna cena stravného lístka je 80 Sk. Zamestnávateľ môže poskytnúť aj vyššie príspevky na stravné.

Pre výpočet osobných nákladov spojených s rezaním navrhujem nasledujúci vzťah.

1,56mzdahodinováNhodinové MZ ⋅=

(9) Koeficient 1,56 je tvorený niekoľkými

položkami. Hrubé mzdy tvoria 100 %, povinné odvody 35,2 %, doplnkové dôchodkové poistenie 5 %, príspevok na stravné lístky 8,8 %, náhradu za dovolenku, sviatky a prácu nadčas 6,4 % a tvorba sociálneho fondu 0,6 % z hrubých miezd. 3. Náklady na elektrickú energiu NE

Náklady za elektrickú energiu pozostávajú vo väčšine podnikov z dvoch položiek. Prvá časť platby je fixná a druhá časť sa platí podľa výšky spotrebovanej energie v kWh.

energiecenaenergiespotrebahod.Nhodinové E ⋅+=

mesačneprácehodinpočetpaušálmesačný

(10)

4. Náklady na pomocné látky NPL Výška a položky nákladov na pomocné

látky, ktoré zabezpečujú tvorbu rezného lúča, sa líšia podľa druhu nekonvenčnej technológie. Prehľad potrebných pomocných látok pre vytvorenie rezného lúča konkrétnej nekonvenčnej technológie poskytuje tab. 1. Tab. 1 Prehľad potrebných pomocných látok pre tvorbu rezného lúča Autogén Laser Plazma Vodný lúč

Rezný plyn O2

Rezný plyn Rezný plyn Voda

Zemný plyn

Laserový plyn

Plazmový plyn

Abrazívo

Acetylén Stlačený vzduch

Ochranný plyn

Používané plyny: CO2, O2, N2, He, vzduch

Používané plyny: O2, N2, H2, Ar, CH4, vzduch, N2/H, H35-N2, Ar/H2

Spotreba plynov, vody a abrazíva a použité

plyny závisia aj od druhu a hrúbky rezaného materiálu.

Všeobecný vzorec pre výpočet nákladov na konkrétnu pomocnú látku pre tvorbu rezného lúča je nasledovný:

Transfer inovácií 10/2007 2007

207

PLcenaPLspotrebahodinováNhodinové ⋅=PL (11)

5. Náklady na náhradné a spotrebné diely NND

Náklady na náhradné a spotrebné diely závisia od životnosti jednotlivých dielov a intenzity využívania zariadenia. Náklady sa určujú buď ako určité percento zo vstupnej ceny:

fondčasovýefektívny%vdielovnáhradnýchkoeficientzariadeniacenavstupnáNhodinové ⋅

=ND

(12) alebo ako skutočná spotreba náhradných

a spotrebných dielov, zistená na základe vnútroorganizačnej evidencie a účtovníctva.

Najväčšiu položku náhradných a spotrebných dielov pri nekonvenčných technológiách tvoria dýzy, horáky, šošovky a podobne, ktoré majú obmedzenú životnosť a priamo ovplyvňujú kvalitu rezu. 6. Náklady na opravy a údržbu základného stroja NOÚ

Súčasné rezacie zariadenia sú oveľa spoľahlivejšie a potrebujú menej údržby a servisu ako pred niekoľkými rokmi. Náklady na údržbu a opravu výrobného zariadenia sa najčastejšie určujú ako koeficient z ceny výrobného zariadenia.

fondčasovýefektívny%vúdržbyaoprávkoeficientzariadeniacenavstupnáNhodinové ⋅

=OÚ

(13)

Náklady môžu byť určené kvalifikovaným odhadom, alebo ako skutočná spotreba náhradných a spotrebných dielov, zistená na základe vnútroorganizačnej evidencie a účtovníctva.

3. Výpočet technologických nákladov výrobných rezacích zariadení

Kalkulácia fixných aj variabilných nákladov

rezania, okrem nákladov na materiál, je zostavená na hodinu práce výrobného zariadenia. Pre výpočet variabilných nákladov súvisiacich s výrobou konkrétneho výrobku je potrebné hodinové variabilné náklady prenásobiť dobou výroby konkrétneho výrobku uvedenou v hodinách.

Jednotkové technologické náklady pre všetky rezacie zariadenia je možné zobraziť aj graficky (obr. 2), čo umožňuje ľahšiu analýzu ich štruktúry a výšky jednotlivých položiek.

Vypočítané technologické náklady na

rezanie jednej súčiastky jednotlivými rezacími zariadeniami sa navzájom porovnávajú a určí sa rezacie zariadenie s najnižšími jednotkovými technologickými nákladmi pre zadanú súčiastku.

Pre hodnotenie efektívnosti nekonvenčných

technológií sú potrebné priemerné jednotkové technologické náklady jednotlivých nekonvenčných technológií, ktoré sa zobrazia aj graficky (obr. 3).

Obr. 1 Nákladová štruktúra pre výpočet ekonomickej efektívnosti rezacích zariadení

Transfer inovácií 10/2007 2007

208

Obr. 2 Grafické znárodnenie štruktúry nákladov pre jednotlivé rezacie zariadenia

Transfer inovácií 10/2007 2007

209

Záver

Zvyšovanie efektívnosti podnikateľskej

činnosti je cieľom každého podnikateľského subjektu. Je to možné dosiahnuť rôznymi prístupmi alebo cestami, ale predovšetkým dôsledným uplatňovaním zásady hospodárnosti.

Snahou každého podniku je vyrobiť a predať čo najväčší objem výkonov pri optimálnych – t.j. relatívne najnižších nákladoch. Každý podnik sa preto snaží hľadať a využívať možnosti znižovania nákladov. Jedným z prístupov je aj výber vhodnej technológie a výrobných zariadení. Prezentovaný model hodnotenia nákladov rezacích zariadení umožňuje, pred začatím výroby, zhodnotiť ekonomickú efektívnosť technologický prípustných výrobných zariadení.

Použitá literatúra 1. Kupkovič, M.: Náklady podniku, komplexný

pohľad na náklady. 1. vyd. Bratislava: Sprint vfra., 1999. ISBN 80-88848-50-4.

2. Petřík, T.: Ekonomické a finanční řízení firmy. Manažerské účetnictví v praxi. Praha: Grada Publishing, a.s., 2005. ISBN 80-247-1046-0.

3. Rajnoha, R.: Plánovanie, kalkulácie

a controlling priemyselných podnikov, In: Trendy v systémoch riadenia podnikov, Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie, Herľany : Technická univerzita Košice, 2004, ISBN 80-8073-202-7

4. Synek, M. et al.: Manažerská ekonomika. Praha: GRADA Publishing, 2000. ISBN 80-247-9069-6.

5. Vidová, J.: Metodika hodnotene efektívnosti nekonvenčných technológií. Dizertačná práca Košice: SjF, TU v Košiciach, 2005

Príspevok bol pripravený v rámci riešenia

grantovej úlohy VEGA 1/2193/05 Zvyšovanie produktivity hybridnej montáže komponentov v automobilovom priemysle (2005-2007)

Obr. 3 Výpočet priemerných nákladov na rezacie zariadenia