MINIŠTROVANIE PRI KRÍŽOVEJ CESTE

Cesta– ako v minulosti, i v súčasnosti zohráva dôležitú úlohu. Cesta vždy viedla odniekiaľ niekam, bola spojivom medzi ľuďmi. Rimania mali dobre vybudované cesty, ktoré umožňovali rýchly presun vojska a komunikáciu. Po stáročia boli známe obchodné cesty, ktoré navzájom spájali rôzne časti sveta. I dnes sú dôležité kvalitné a rýchle cesty.

Cesta života človekaSymbolom cesty označujeme aj životnú púť človeka. Cesta života človeka má svoj začiatok, križovatky, svoju dĺžku a cieľ.

Sám Ježiš Kristus o sebe povedal:

„Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa“ (Jn 14,6).

Tým jasne označil našu cestu, ukázal nám cieľ, stal sa naším sprievodcom na nej. Sám kráčal po tejto zemi, po ceste, ktorú mu určil Otec a v závere svojej misie vykročil na cestu utrpenia. Ježišovi nasledovníci si túto jeho poslednú cestu dodnes pripomínajú.

JežišPrišiel od Otca K nemu sa vrátil

Jej hlavnými šíriteľmi boli pútnici, ktorí prichádzali do Svätého mesta Jeruzalema, aby tam uctili sväté miesta a kráčali po stopách nášho Pána.

sv. Bernard z Clairvaux, sv. František Assiský sv. Bonaventúra

Šíriteľmi pobožnosti krížovej cesty, akú ju poznáme dnes, boli:

Keď pútnici nemohli putovať do Svätej zeme, tak sa začali na Západe budovať kalvárie.

Najznámejšia krížová cesta je v Koloseu, dňa 27.12. ju vo Svätom roku 1750 posvätil Benedikt XIV. Búrlivé udalosti 18. a 19. stor. zabránili rozvíjať túto tradíciu.

Obnovil ju až v roku 1964 pápež Pavol VI. Teraz sa koná každoročne vo Veľký piatok.

Krížová cesta Krížová cesta má 14 zastavení. (Prvýkrát sa s takouto podobou pobožnosti stretáme v Španielsku vo františkánskom prostredí.)

Najznámejšie sú zastavenia, ktoré začínajú

odsúdením Ježiša Krista až po jeho

uloženie do hrobu.

Odsúdenie Ježiša Krista Uloženie Ježiša do hrobu

Ďalším variantom sú zastavenia od večeradla

po zmŕtvychvstanie.

Posledná večera

Zmŕtvychvstanie Pána Ježiša

Krížovú cestu sa modlievame predovšetkým v pôste, niektorí sa ju modlia každý deň. Účasť na nej je spojená s možnosťou získať za obvyklých podmienok úplné odpustky.

Vyžaduje sa, aby sa modliaci pohyboval od jedného zastavenia k druhému a rozjímal o umučení a smrti Ježiša Krista. Ak sa koná pobožnosť verejne, stačí, ak sa pohybuje ten, čo vedie pobožnosť.

Krížová cesta vedená miništrantom

V neprítomnosti kňaza môže viesť celú krížovú cestu miništrant, a to nasledovne: pred začiatkom si miništranti rozdelia úlohy, ktoré budú vykonávať počas krížovej cesty (jeden ponesie kríž, vedľa neho dvaja so zažatými sviecami).

Po príchode k oltáru si všetci miništranti pokľaknú, okrem tých, ktorí nesú kríž a zažaté sviece. Na úvod sa spieva primeraná pieseň podľa JKS.

Miništrant, ktorý vedie krížovú cestu, po úvodnej piesni sa prežehná a prednesie úvodnú modlitbu, ktorú môže ukončiť slovami

„Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami“,ľud odpovedá „Aj nad dušami v očistci“.

Následne sa odoberie s ostatnými miništrantmi k prvému zastaveniu.

Po doznení piesne miništrant oznámi veriacim zastavenie, nad ktorým majú veriaci rozjímať. Ďalej pokračuje zvolaním: „Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti“, ľud odpovedá: „Lebo si svojím krížom vykúpil svet“. Miništrant pokračuje úvahou nad zastavením. Po úvahe môže byť chvíľa ticha, ak za úvahou nasleduje ešte modlitba, možno sa ju pomodliť. Rozjímanie nad zastavením ukončí miništrant zvolaním: „Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami“, ľud odpovie „Aj nad dušami v očistci“. Takto sa modlí aj ostatné zastavenia.

Po 14. zastavení sa miništranti vrátia k oltáru. Po piesni miništrant zakončí krížovú cestu záverečnou modlitbou. Vyzve ľudí, aby sa pomodlili modlitbu na úmysel Svätého Otca (Verím v Boha... Otče, náš..., Zdravas Mária..., Sláva Otcu...). Potom sa prežehná, spolu s ostatnými miništrantmi pokľaknú pred bohostánkom a odídu do sakristie.

(Ak sa nepoužíva Modlitebník s textami krížovej cesty, je dôležité, aby iné texty, ktoré sa počas Krížovej cesty čítajú, odobril kňaz.)

Úloha naučím sa jednotlivé zastavenia krížovej

cesty a zvolania

v pôstnom období si nájdem čas, aby som sa zúčastnil verejnej pobožnosti krížovej cesty a aspoň raz si ju vykonal súkromne splniac aj obvyklé podmienky pre získanie úplných odpustkov

častejšie si uvedomím, čo je cieľom mojej životnej cesty.