Mgr. Mariana SIROTOVÁ, PhD.Katedra pedagogiky

FF UCM v Trnavenám. J. Herdu 2917 00 Trnava

č.t. 033/5565284mariana.sirotova@ucm.sk

26.3.2010 – interaktívna prednáška s cieľom prezentácie hlavných tém andragogickej didaktiky,

30.4.2010 – workshop so spracovávaním posterov rozširujúcich odprezentované témy z predchádzajúceho vyučovacieho bloku.

Skúška sa uskutoční písomnou formou prostredníctvom vedomostného testu.Prvý termín realizácie skúšky je :

30. 4. 2010 o 9.00 hod. pred workshopomĎalšie termíny po vzájomnej dohode

Na test sa môžete pripraviť z tejto literatúry, ktorá je k dispozícii k zakúpeniu u pani Valičkovej v Starom Hrozenkove:

Palán Zdeněk, Langer Tomáš : Základy andragogiky ( kapitola 4. - Andragogicka interakce) 2008 Mužík Jaroslav : Andragogická didaktika. 1998.

Všeobecná charakteristika pojmu andragogická didaktika.Paradigmy v andragogike ako základ pre stanovovanie foriem, typov a metód vzdelávania dospelých.Andragogická interakcia a potreba jej znalosti pre kvalitnú realizáciu vzdelávania dospelých.Andragogické ciele, andragogické zásady, učebné úlohy, formy a typy vzdelávania dospelých a pravidlá ich správnej voľby.Najpoužívanejšie metódy vzdelávania dospelých a ich charakteristika s výhodami a nevýhodami v používaní.

O andragogickej didaktike (androdidaktike) hovoríme ako o jednej zo subdisciplín andragogiky.Čo je didaktika ?

Pojem didaktika pochádza z gréckeho slova didaskó (= učím) a ako vedná disciplína sa zaoberá najvšeobecnejším skúmaním procesov vyučovania, učenia a vzdelávania. Tiež býva charakterizovaná ako teória vzdelávania a vyučovania, ako disciplína skúmajúca vzdelávací proces.

Didaktika sa zaoberá vzdelávaní vo všeobecnosti a nezohľadňuje špecifiká vzdelávania dospelých.

Androdidaktika vychádza z množstva teórií i empirických poznatkov didaktiky, ktoré možno s väčším či menším úspechom aplikovať na oblasť vzdelávania dospelých jedincov. Vzdelávanie dospelých sa podstatne líši od vzdelávania detí a mládeže, preto sa už v minulosti začali vyvíjať a následne aplikovať nové formy a metódy adaptované na cieľovú skupinu dospelých, ktorými sa zaoberá androdidaktika.

Predovšetkým to bol František Hyhlík, jeden z iniciátorov založenia katedry osvety na pražskej Univerzite Karlovej a Emil Livečka .V súčasnej dobe rozvíjajú modernú českú androdidaktiku predovšetkým doc. Jaroslav Mužík a na Slovensku potom doc. Július Matulčík, doc. Ctibor Határ, doc. Viera Prusáková a ďalší..

Významní autori androdidaktiky

V andragogike rozlišujeme tri základné paradigmy – tri uhly pohľadu ako nazeráme na andragogickú interakciu :

sociotechnická,emancipačná,komunikačná.

( Bartoňková, Šimek, 2006)

na jednej strane interakcie stojí poučený, informovaný, vzdelaný subjekt, vediaci, ako sa veci robiť majú, a majúci k tomu i potrebné prostriedky (v pedagogike je to učiteľ, v andragogike skôr vzdelávateľ, lektor či tréner), na druhej strane interakcie potom stojí ten, ktorý je nevediaci, je potreba ho poučiť, viesť, vzdelávať či sa o neho starať, teda objekt (v pedagogike žiak, v andragogike vzdelávaný, študujúci, študent alebo učiaci sa dospelý) preto sa sociotechnická paradigma nazývame tiež ,,subjekt – objektová´´; v andragogike nie je tento názov príliš využívaný, s výnimkou socializačných a resocializačných procesov, kde sa naopak uplatňuje vo veľkej miere; spätná väzba je skôr výnimkou; sociotechnický prístup sa rozvíja najmä v 50. a 60. rokoch 20. storočia,

subjekt

objekt

vychádzajú z tézy, že väčšina nesmie utláčať menšinu – dôraz je kladený viac na autonómiu jedinca či skupiny, v andragogike ich chápeme ako tzv. klientelizmus, teda situáciu nerovnosti, vzájomnej potrebnosti až závislosti zúčastnených strán a najmä užitočnosti vzájomnej spolupráce, príkladom môžu byť súkromné vzdelávacie inštitúcie všetkých typov, ktoré na jednej strane potrebujú svojich študentov pre financovanie vlastnej existencie a na strane druhej študenti potrebujú vzdelanie pre svoju existenciu profesijnú,paradigma sa rozvíjala predovšetkým v 60. rokoch 20. storočia.

objekt

subjekt

niekedy tiež nazývané ,,subjekt – subjektové´´, lebo ,,objekt´´, ktorý ma byť riadený, vedený a poučovaný, sa už z tejto paradigmy vytráca – nastupuje prístup zameraný na partnerstvo a participáciu, teoretickým zdôvodnením komunikačnej paradigmy je nepredvídateľnosť spoločenského vývoja a tým i nepredvídateľnosť obsahu vzdelávania, je potreba orientovať sa predovšetkým na ľudskú komunikáciu a jej formálnu stránku – iba tak je možné dočkať sa podstaty sociálneho konania ľudí.

subjekt subjekt

V ,,ideálnej´´ andragogickej situácii sa najviac preferuje paradigma komunikačná práve pre zdôraznenie rovného prístupu na báze partnerstva.

vzdelávateľ – vzdelávaný (vzdelávajúci – poslucháč, lektor – študent),Mimo tejto typickej interakcie môžeme tiež identifikovať zvláštne typy interakcií:vzdelávaný – vzdelávaný: dotvárajú formálnu interakciu neformálnou cestou nadväzovania vzťahov medzi študujúcimi dospelými,vzdelávaný – didaktický prostriedok: najmä pri dištančnom vzdelávaní, príp. formou e-learningu,vzdelávateľ – didaktický prostriedok.

OBSAH VZDELÁVANIA

KVALIFIKOVANÝ SUBJEKT

RIADENÝ OBJEKT

PROSTRIEDKY INTERAKCIE

formy a metódy práce

andragogicky adaptované prostredie

sociálna skupina

masmédiá

práca

jazyk

hra, šport, umenie

sociálna skupina

masmédiá

v uvedenej schéme predstavuje vzdelávateľa, personalistu, poradcu, manažéra vzdelávania, sociálneho pracovníka a pod.,do jeho kvalifikačného profilu zaraďujeme predovšetkým všeobecné (kultúrny a spoločenský rozhľad) a odborné vzdelanie (špecializované na určitú oblasť), ďalej andragogické vzdelanie (teória i prax andragogiky) a osobnostné charakteristiky andragóga (sociálna inteligencia, pozitívny vzťah k ľuďom, empatia, schopnosť motivácie),v súčasnej dobe sú potom okrem toho preferované ešte tzv. kľúčové kompetencie, tu sa jedná predovšetkým o kompetencie k efektívnej komunikácii a kooperácii, riešeniu problémov a schopnosti pracovať s informáciami.

je študent, študujúci, vzdelávaný, učiaci sa dospelý, klient a pod.,teda toho, ktorý je predmetom záujmu kvalifikovaného subjektu a na ktorého tento subjekt orientuje svoje pôsobenie. Bartoňková a Šimek (2006) hovoria o dvoch nutných podmienkach, ktoré tento objekt musí v andragogike spĺňať:zrelosť: somatická, mentálna, sociálna a ekonomická,sociálna situácia: základná pozícia a rola jedinca v spoločnosti, ktorá determinuje jeho správanie – ich znalosť veľmi ovplyvňuje úspešnosť práce andragóga.

predstavujú súhrn činiteľov, ktoré sa výraznou mierou podieľajú na realizácií andragogickej interakcie a ovplyvňujú kvalitu jej výsledku.

forma a metóda interakcie ak si predstavíme andragogickú interakciu ako vzdelávaciu aktivitu, potom je významným činiteľom vyučovanie ako proces zameraný na utváranie a rozvoj znalostí, zručností, návykov a postojov vyučovaného jedinca, v tomto procese môžeme z didaktického pohľadu identifikovať formu a metódu vyučovania, čo sú spôsoby, akými je andragogická interakcia organizovaná a vedená a s využitím ktorých didaktických nástrojov.

ak hovoríme o ideálnom prostredí, potom ho nazývame andragogicky (pedagogicky) adaptované prostredie, čo znamená, že sú v ňom všetky prvky orientované na maximalizáciu efektivity vzdelávacieho procesu,prostredie makro (kultúrne – historický kontext vzdelávania typický pre danú etapu vývoja spoločnosti, v ktorej k vzdelávaniu dochádza), mikro (prostredie, v ktorom sa odohráva konkrétna interakcia – napr. učebňa či pracovisko); cieľom je optimalizované či harmonické prostredie, ktoré poskytuje ako vzdelávateľovi, tak i vzdelávanému príjemný a komplexne vybavený priestor pre vzdelávaciu činnosť,nejde iba o technické vybavenie miestnosti (vhodné stoličky a stoly, didaktické pomôcky a technika), ale tiež o vybavenie najbližšieho okolia (sociálne zariadenie, stravovanie, ubytovanie, kultúrne a športové vyžitie a pod.),

veľmi úzko súvisí s prostredím andragogickej interakcie, a to ako na úrovni formálnej, tak i neformálnej,dôležité je vytvoriť také vzťahy v prostredí skupiny, ktoré sa vyznačujú ( podľa Malcolma Knowlesa):fyzickým komfortom,vzájomnou dôverou, slobodou vyjadrovania pri akceptovaní odlišností,skupina zároveň pôsobí ako sociálne kontrolný mechanizmus konania svojich členov.

predstavujú všetky prostriedky masového prenosu informácií, ako napr. film, televízia, rozhlas, tlač, elektronické nosiče, internet a pod.,masmédiá chápeme z dvoch uhlov pohľadu:ako činitele sprostredkujúce andragogickú interakciu, e – Learning ako forma dištančného vzdelávania využívajúca prostredie svetovej siete internet, ako nástroj formujúci našu individuálnu i verejnú mienku nástup masmédií vo vzdelávaní je doplnením portfólia súčasných foriem vzdelávania.

Práca- môžeme ju chápať v andragogickej interakcii:ako médium (učenie sa na pracovisku pri výkone práce),ako sociálnu inštitúciu, v ktorej k vzdelávaniu dochádza (oblasť ďalšieho profesijného vzdelávania),Jazyk - hlavný nástroj komunikácie nielen v andragogickej interakcii,chápeme ho predovšetkým ako prostriedok tejto interakcie (jazyk adekvátny danej andragogickej interakcii: napr. reč všeobecne, odborná terminológia pri vzdelávaní),Hra, šport a umenie- pôsobia ako prostriedok:intencionálny (hranie rolí vo vzdelávaní, teambuildingu manažérov pri zlaňovaní skál),funkcionálny (stmeľovanie tímov pri priateľských stretnutiach medzi útvarmi firmy a pod.).

Cieľ je vo všeobecnej polohe chápaný ako prvok vedomej ľudskej činnosti, predpokladajúci ideálny výsledok, žiadaný stav, ku ktorému daná činnosť smeruje. Vedomie ciele motivuje, napomáha integrovať rôzne činnosti človeka a vytvárať z nich systém a postupnosť krokov k naplneniu tohto cieľa. Činnosť sa tak stáva cieľavedomou. Cieľ, ktorý človek príjme za svoj a stotožní sa s ním, psychicky reguluje jeho aktivitu a motiváciu.

Všeobecným - globálnym cieľom výchovy a vzdelávania je dosiahnutie maximálneho stupňa rozvoja osobnosti človeka - výchova demokratického človeka, rast jeho duchovného, morálneho a výkonnostného potenciálu.

Vzdelávacie ciele v andragogikesú myšlienkovým predpokladaním očakávaných výsledkov vzdelávacích aktivít,vypovedajú o zamýšľanej zmene, ktorá má byť v osobnosti vzdelávaných dosiahnutá práve prostredníctvom vzdelávania.,vzhľadom k zložitosti vzdelávacieho procesu a problémovosti jeho výsledkov ide prevažne o celý súbor cieľov spravidla vecne a hierarchicky štruktúrovaných.

kognitívne ( poznávacie) – v andragogike mávajú podobu vzdelávacích cieľov, osvojovanie intelektových schopností, konkrétnych poznatkových štruktúr,afektívne ( postojové, hodnotové) – v andragogike hovoríme o výchovných cieľoch, osvojovanie postojov, utváranie názorov a hodnotovej orientácie,psychomotorické – výcvikové ciele v andragogike, osvojovanie psychomotorických schopností ( jemnej a hrubej motoriky), ako je reč, písanie, manipulácia s objektmi,sociálne ( komunikačné) – vyhľadávanie, akceptácia a zdokonaľovanie komunikácie a spolupráce v skupine, učenie sa sociálnym roliam a pod.

Aby ciele boli nastavené optimálne a funkčne, musia spĺňať nasledujúce štyri požiadavky, resp. vykazovať uvedené vlastnosti cieľov:

komplexnosť – ciele musia zahrňovať všetky požadované zmeny v správaní, konaní, činnosti, teda nielen zmeny v rovine poznávacej, ale aj postojovej, a hodnotovej, prakticky ide o to :aké znalosti a schopnosti je nutné získať a akým spôsobom,do akej hĺbky je potrebné učivo preberať a pod.

Ciele firmy

Ciele firemného vzdelávania

Učebné ciele jednotlivých lekcií

Ciele vzdelávacieho projektu

Ciele najmenšieho vzdelávacieho celku ( predmetu)

Ciele čiastkových tém, tematických celkov

kontrolovateľnosť – vymedzené ciele musia umožňovať priebežnú kontrolu zmien ( do akej miery a ako sa priebežne mení správanie, znalosti, výkonnosť apod.):

súčasťou cieľa by mala byť určitá norma, štandard,naplnením cieľov by malo byť zlepšenie určitej činnosti (zlepšenie pracovnej morálky, získanie nových vedomostí, schopností a návykov, zvýšenie predaja, zlepšenie kvality, zvýšenie výkonnosti, bezproblémový prechod na nové pravidlá, zákony, vyhlášky a pod.)

primeranosť – ciele by mali byť náročné, ale splniteľné,

analyzovať splniteľnosť je nutné už pri príprave vzdelávacieho projektu a úvahách o kurikule, táto zásada je významná pri vzdelávaní dospelých, kde je obzvlášť dôležité, aby ciele rešpektovali nerovnosti účastníkov, ich rozdielnu mentálnu, afektívnu a psychomotorickú úroveň.

Učebné úlohy sú stavebnými prvkami vzdelávacieho procesu,prostredníctvom nich realizujeme stanovené ciele vzdelávacieho procesu,za učebné úlohy považujeme všetky učebné zadania, pokyny, predostreté problémy skrátka všetko čo smeruje ku zmene v oblasti vedomostí, schopností, postojov a hodnôt, k prenosu informácií od vzdelávateľa k vzdelávanému,učebné úlohy musia byť jednoznačne určené, zrozumiteľné, môžu smerovať mierne nad schopnosti vzdelávaných a úlohou vzdelávateľa je postupnými krokmi doviesť vzdelávaných ich vyriešeniu, učebné úlohy si vzdelávateľ volí jednak v závislosti od cieľa ale taktiež v závislosti od metódy ktorú bude používať vo vzdelávaní.

Vo všetkých vzdelávacích a vyučovacích procesoch musia byť rešpektované didaktické zásady, v androdidaktických zásadách sú formulované najvšeobecnejšie požiadavky na organizovanie, priebeh a účinnosť vzdelávacieho procesu,v androdidaktickej praxi musia byť uplatňované ako jednotný systém,tieto zásady boli s úpravami prevzaté zo všeobecnej didaktiky,ich účelom je napomôcť optimálnemu priebehu vzdelávacieho procesu a predovšetkým slúžia k maximalizácií jeho efektivity,súčasne je dodržovanie didaktických zásad spojené s vyššou mierou spokojnosti účastníkov vzdelávania s jeho výsledkami.

zásada spätnej väzby –spätná väzba umožňuje stálu reguláciu systému k jeho rovnováhe, spätnou väzbou vo vzdelávaní rozumieme informácie, ktoré sú získavané pre optimálne riadenie vzdelávacieho procesu od vzdelávaných,zásada prirodzenosti – príťažlivosť obsahu, metód, prostredia, prirodzená atmosféra,zásada aktivity – dôraz na aktivitu vzdelávaného, jeho samostatnosť a tvorivosť,

zásada vedeckosti – vyjadrovanie s primeranou vedeckou terminológiou, hodnovernosť argumentácie,zásada sústavnosti a postupnosti – logická postupnosť výkladu, postup lineárny či cyklický s nadväznosťou na predchádzajúce časti učiva,zásada názornosti – čim viacej zmyslov je zapojených, tým väčšia miera zapamätania,

10 %

20 %

30 %

50 %

70 %

90 %

zásada trvalosti – praktické overovanie poznatkov a ich aplikácie do praxe,zásada prístupnosti vyučovania – rešpektovanie vzdelanostnej úrovne vzdelávaných, profesijného zamerania, vekových zvláštností a pod,zásada individuálneho prístupu – diferencované vyučovanie, práca s malými skupinami.

Pokračujeme po prestávke �

Formu vzdelávania dospelých môžeme definovať ako určitý rámec výučby, vonkajšie organizačné usporiadanie vzdelávacieho procesu, jeho stavbu a to z mnohých hľadísk, predovšetkým sú to tieto :

dĺžka trvania:základnou časovou jednotkou je vyučovacia hodina (najčastejšie 45,60 a 90 minútová)základnou jednotkou je dlhší časový úsek (deň, týždeň apod.), popr. frekvencia aktivity ( jednorazové, či opakované, krátkodobé či dlhodobé ).prostredie výučby – na pracovisku, mimo pracoviska, v prírode, v miestnosti, v laboratóriu či v dielni, doma, virtuálne prostredie a pod.

organizačné usporiadanie vzdelávaných, resp. interakcia vzdelávateľ- vzdelávaný:priama interakcia, individuálne či skupinové,kooperatívne, participačné či individualizované,nepriama (sprostredkovaná) interakcia – napr. pomocou internetu,zameranie vzdelávacieho procesu – kvalifikačné či rekvalifikačné kurzy, záujmové vzdelávanie, občianske vzdelávanie.

monologické – prevažuje jednostranná komunikácia (vzdelávateľ k vzdelávanému),dialogické – prevažuje obojstranná komunikácia vrátane spätnej väzby,kolektívne – prebiehajú v skupine vzdelávaných,laboratórne- prostredím výučby je laboratórium so simuláciou potrebných podmienok,inštitucionálne a organizačné formy.

priama výučba – priama interakcia vzdelávateľa a vzdelávaného,korešpondenčné ( dištančné) vzdelávanie,kombinovaná výučba,terénne vzdelávanie – vzdelávanie mimo rámec tradičných vzdelávacích priestorov – učebne, pracovisko, laboratórium apod., sú to napr. kurzy v prírode, konferencie, študijné zájazdy či pobyty,sebavzdelávanie.

dištančné štúdium – štúdium založené na seba riadiacom vzdelávaní, teda na vlastnej aktivite študujúceho formou samoštúdia,k interakcii medzi vzdelávateľom a vzdelávaným dochádza väčšinou sprostredkovane, za pomoci najrozličnejších médií a ich aplikácií,základom tohto typu vzdelávania je teda samoštúdium formou komunikačných kanálov za podpory pracovníkov usporiadajúcej firmy, spravidla obohatené o tzv. tutoriálytutoriály sú konzultačné dni, kedy majú študujúci možnosť osobne sa stretnúť medzi sebou navzájom a taktiež so svojimi tútormi, resp. dozvedieť sa hromadnou formou podstatné informácie ku štúdiu,

pomoci tutoriálu tak dochádza k zmierneniu negatív čisto sprostredkovanej výučby, za základný nedostatok tohto typu vzdelávania sa považuje absencia osobnostného kontaktu,hodnotenie výsledkov štúdia sa uskutočňuje spravidla odovzdávaním písomných prác, či on – line vyplňovaním skúšobných testov, realizuje sa nielen ako forma vysokoškolského vzdelávania, ale aj ako jedna z foriem firemného vzdelávania či všeobecne ďalšieho vzdelávania dospelých.

kombinované štúdium – je kombináciou prezenčného a dištančného typu štúdia, kedy z obidvoch typov sú vyberané iba pozitíva a tie sú spojené v jeden kompaktný celok,štúdium prebieha predovšetkým dištančne za podpory špeciálne upravených študijných materiálov či webových aplikácií, CD/DVD, zároveň je však doplnené i o prezenčné stretnutia študentov s vyučujúcimi (prednášky, konzultácie, semináre) typickým príkladom, je zahájenie štúdia formou vstupných tutoriálov ( niekoľko prednáškových hodín ku každému predmetu), na ktoré môžu nadviazať priebežné tutoriály, ostatné vzdelávanie prebieha formou samoštúdia.

diaľkové štúdium – školským zákonom nie je jednoznačne definované, spravidla o ňom hovoríme v súvislosti s doplňovaním počiatočného stredného či vyššieho odborného vzdelania, v základných rysoch sa v podstate zhoduje so vzdelávaním dištančným, chýba však výraznejšie zastúpenie multimédií, lebo sú využívané skôr klasické, pre dospelých nevhodné prednášky, učebnice a skriptá,večerné štúdium – rozoznať rozdiel medzi diaľkovým a večerným vzdelávaním je veľmi náročné – pre naše účely si postačí zapamätať, že je typické pre doplňovanie počiatočného vzdelania na základných a stredných školách pri zamestnaní, spravidla vo večerných hodinách,

externé štúdium – štúdium realizované na základe tzv. individuálnych študijných plánov, primárne je určené tým, ktorí sa z objektívnych dôvodov nemôžu zúčastňovať kombinovanej či dištančnej formy štúdia, prebieha na základe individuálnych konzultácií, kde sú stanovované študijné ciele, ktorých dosahovanie je vzdelávateľom priebežne sledované a vyhodnocované.

Vyberte z predstavených typov štúdia v akom type štúdia študujete Vy na univerzite.

Metódou najjednoduchšie povedené rozumieme postup za určitým cieľom,vo vzdelávaní dospelých môžeme metódu definovať ako spôsob zámerného usporiadania činností a opatrení pre realizáciu vzdelávacieho procesu a jeho účinnosti tak, aby sa čo najefektívnejšie dosiahol vzdelávací ciel,inými slovami, ide o nástroje, ktoré vzdelávateľ využíva vo výučbe k tomu, aby čo najefektívnejšie predal znalosti, schopnosti či postoje vzdelávaným.

Klasifikácia podľa Jaroslava Mužíka:teoretické – vhodné k predávaniu teoretických poznatkov - informácií , vedomostí, pôsobia predovšetkým na rozumovú stránku osobnosti jedinca , ktorú rozvíjajú, môžeme sem zaradiť tieto metódy – klasická prednáška, prednáška s diskusiou, seminár,teoreticko-praktické – zameriavajú sa na analýzu problémov a ich riešenie, rozvíjajú koncepčné myslenie a rozhodovacie mechanizmy, sme môžeme zaradiť metódy – diskusné, problémové, projektové, programovanú výučbu,praktické – smerujú k získavaniu, či k rozvoju praktických schopností a skúseností spravidla pre reálny výkon profesie, príklad metód – inštruktáž, koučovanie, mentorovanie, rotácia práce, stáže, exkurzie.

výkladovo ilustratívne – používané pri odovzdávaní nových a lebo zložitejších informácií, spravidla väčšiemu množstvu vzdelávaných, napr. prednáška,dialogické – vyššia miera aktivity účastníkov vzdelávania, smeruje k rozvoju samostatného myslenia, úsudku, analýzy problémov a navrhovaním ich riešení, argumentácií a pod., napr. rozhovor, diskusia,problémové – v súčasnosti veľmi populárny súbor metód, ktoré sú orientované na interaktívnu výučbu, do ktorej sú zapojení predovšetkým vzdelávaní jedinci – títo pracujú v menších skupinkách na základe určitého zadania, ktoré sa snažia, čo najlepšie, najrýchlejšie ale predovšetkým najefektívnejšie vyriešiť, napr. metóda riešenia prípadových štúdií, brainstorming, hranie rolí .

Charakter učebných cieľov – snažíme sa o rozvoj kognitívny - poznatkový, alebo implementačný ?Charakter obsahu výučby – ako je možné čo najkvalitnejšie obsah odovzdať vzdelávaným ?Charakter didaktickej formy – napr. priama výučba umožňuje voliť z oveľa väčšieho množstva metód ako napr. korešpondenčná ( dištančná) forma.

Predbežné znalosti a zloženie účastníkov vzdelávacej akcie.Stupeň aktivizácie a motivácie účastníkov vzdelávacej akcie.Fázy učebného procesu – vstup, prezentácia, použitie, hodnotenie, záver).Rytmus – účelné a pestré poradie metód počas realizácie učebného procesu.Rámcové podmienky – Koľko máme času k dispozícii? Aký je počet účastníkov? Aký priestor máme k dispozícii?Celková didaktická pripravenosť a schopnosť vzdelávateľa.

PrednáškaSeminárDiskusné metódyWorkshopPrípadové štúdieExkurziaBrainstormingHranie rolí

Development centreOutdoor trainingTeambuildingE-learningCollective notebook

Prednáškaje v andragogike často diskutovaná a často krát označovaná za nevhodnú,jej efektivita však záleží na spôsobe a kvalite jej použitia a najmä na charakteristikách akcie, pri ktorej je použitá (cieľová skupina, druh a množstvo prezentovaných informácií, časové hľadisko a pod.),všeobecne môžeme povedať, že jej výhodou je odovzdávanie ucelených poznatkov čo najväčšiemu množstvu poslucháčov v čo najkratšom,taktiež je veľmi nenáročná na priestorové podmienky a vybavenie,Naopak nevýhodou je, že je veľmi náročná na osobnosť prednášajúceho, lebo na ňom stojí a padá úspech a efektivita celej akcie,Ďalej medzi nevýhody zaraďujeme náročnú spätnú väzbu, pasívne role poslucháčov ( iba počúvajú) a z toho prameniace ďalšie problémy (udržanie pozornosti, motivácie a aktivizácie účastníkov).

SeminárObdoba prednášky, a však s tým rozdielom, že sú do výučbu viacej zapojení aj poslucháči,toto zapojenie môže mať viacej podôb: doplnenie prednášky o riadenú diskusiu nad preberanými témami, príprava referátov a ich následná prezentácia poslucháčmi,hlavným prvkom semináru je existencia spravidla jednej témy, ku ktorej sa vzťahujú všetky časti,prednáška a seminár sú typickými metódami vysokoškolskej výučby a ich využitie v andragogike býva zriedkavejšie.

Diskusné metódyDo tohto pomerne veľkého balíku patrí množstvo metód, ktorých spoločným menovateľom je úmyselné rozvíjanie myšlienok, a ich verbalizácia v skupine. Radíme sem napr. tieto metódy:

riadená diskusia – typická forma diskusie, kedy je téma daná vopred tak, aby sa na ňu mohli všetci účastníci dostatočne pripraviť, nasleduje vlastné diskusné stretnutie uvedené a potom riadené a usmerňované moderátorom vo svojom priebehu, veľké nároky sú kladené, ako na prípravu účastníkov, tak predovšetkým na schopnosti moderátora,moderátor musí rýchle a zodpovedajúcim spôsobom reagovať na odpovede účastníkov, poprípade na meniace sa podmienky diskusie.

panelová diskusia – spravidla býva súčasťou konferencií, či seminárov, ide o diskusiu odborníkov na danú tému ( panel), pred poslucháčmi, každý odborník z panelu sa postupne vyjadruje k téme a diskusiu takto rozvíja, metóda slúži predovšetkým pre predstavenie šírky pohľadov na danú problematiku, vzájomnú výmenu názorov medzi odborníkmi, popr. odborníkmi a poslucháčmi diskusie.

WorkshopJedno z najčastejších označení vzdelávacej aktivity pre dospelých, pod ktorým sa často odohrávajú porady, konferencie, pracovné stretnutia, prezentácie či iné vzdelávacie aktivity,názov workshop ( doslovný preklad je „pracovná dielňa“) býva používaný veľmi často nevhodne, ako univerzálne pomenovanie akejkoľvek (aspoň trochu vzdelávacej) akcie,definujeme ho ako uzatvorené pracovné a vzdelávacie stretnutie nad určitým problémom (okruhom problémov), ktorého účelom je tieto problémy vyriešiť, najmä netradičným a inovatívnym prístupom s využitím synergického efektu,za základné znaky je možné považovať účasť špecialistov na preberanú problematiku, ich intenzívne sústredenie na vlastný problém, účasť moderátora a zapisovateľa workshopu.

Prípadové štúdieJedna z obľúbených metód vzdelávania dospelých, lebo priamo zapojuje účastníkom do „hry“,prípadová štúdia je popis reálneho či fiktívneho problému, jeho detailné vykreslenie ( spravidla na 1 až 2 stranách) doplnené o otázky k riešeniu,nasleduje analýza konkrétnej situácie skupinou účastníkov (spravidla 3-5 účastníkov v 1 skupine), široká diskusia, nachádzanie alternatívnych riešení, ich posudzovanie a formulovanie výstupov – vlastného riešenia problémov,v prípade existencie viacej skupín pracujúcich na rovnakej štúdii, pridávame ešte fázu prezentácie jednotlivých výstupov a ich porovnávanie.

Prípadové štúdieAj keď je táto metóda založená na aktívnej účasti vzdelávaných osôb, je úloha lektora nevyhnutná, nenahraditeľná,lektor predovšetkým uvádza a moderuje riešenie štúdie, poskytuje spätnú väzbu, rekapituluje povedané a popr. zapisuje výstupy,vytvoriť dobrú prípadovú štúdiu je skutočne umením,ak je však pripravená naozaj kvalitne, jej didaktické výstupy sú vysoko nadštandardné a dospelí účastníci ich ocenia.

Medzi základné výhody seminárov, diskusných metód, workshopu a prípadových štúdií, považujeme najmä zvýšenie aktivity účastníkov vzdelávania a

Z odpovedí účastníkov je možné získanie spätnej väzby pre vzdelávateľa.

Za ich nevýhody považujeme čiastočné skrývanie sa pasívnych účastníkov za diskutujúcich členov skupiny,

narušenie kontinuity vzdelávacej aktivity pri prekročení časového limitu diskusie anásledne stratu motivácie.

ExkurziaDočasné prenesie vzdelávacích aktivít do prostredia praxe.,slúži predovšetkým ako doplnok k iným metódam ( najmä k prednáške), ktorej účelom je praktické a názorné vysvetlenie preberanej témy vrátane ukážok,Výhodou metódy je, že často krát dochádza k zapojeniu senzomotorického učenia (napr. praktickým vyskúšaním), čím sa významne zvyšuje úspešnosť vzdelávacej aktivity,Nevýhodou exkurzie je, že je veľmi náročná na prípravu a organizáciu (od dohodnutia firmy, v ktorej sa exkurzia uskutoční, cez zabezpečenie dopravy a stravovania, až po finančnú kalkuláciu, administratívu, ale tiež predanie nevyhnutných organizačných i odborných informácií účastníkom).

Brainstorming, brainwritingBrainstorming (doslova búrka mozgov) je veľmi obľúbenou technikou a spolu s brainwritingom tvorí základný arzenál mnohých lektorov a trénerov,obidve techniky radíme do balíku nástrojov smerujúcich k stimulovaniu kreativity,ich cieľom je zisk maximálneho množstva nápadov k riešeniu určitého problému, ktorý sa spravidla nedarí vyriešiť bežnými cestami,účastníkmi sú moderátor, zapisovateľ a skupina účastníkov,ideálne je maximálne 15 účastníkov, volíme radšej heterogénnu skupinu (prináša zaujímavejšie a kvalitnejšie riešenia).

Medzi základné pravidlá patrí: úplný zákaz kritiky, uvoľnenie fantázie maximálne množstvo nápadov,jedine uvoľnená skupina bez obáv z možných postihov môže vyprodukovať potrebné kreatívne riešenia,brainstorming začíname rozcvičkou (skupina formuluje odpovede napr. na otázku : „k čomu všetkému môžeme použiť kancelársku sponu?“), ktorá má atmosféru uvoľniť a pripraviť účastníkov na vlastné jadro stretnutia,po rozcvičke nasleduje zadanie riešeného problému a braistormingová diskusia, ktorej priebeh je zapisovaný na tabuľu,po tom čo sa už neobjavujú žiadne nové nápady, moderátor diskusiu uzatvára a po prestávke nasleduje posledná časť brainstormingu – vyhodnotenie výsledkov.

Pri brainstormingu, použitom ako metóda vzdelávania, nemusí ísť ani tak o nájdenie optimálneho riešenia, ale skôr o to, aby sa prostredníctvom danej témy a jej obsahu účastníci vzdelávali a aby sa nielen prejavili, ale aj rozvíjali ich tvorivé schopnosti. Výhodou brainstormingu je rozvoj nielen kognitívnej, ale aj emocionálnej a najmä kreatívnej stránky osobnosti vzdelávaných.Naopak nevýhodou je strata motivácie k vzdelávaniu, ak nie je vhodne zvolený riešený problém, ktorý je buď príliš náročný, alebo naopak, veľmi jednoduchý.

Brainwriting je obdobou brainstormingu s tým, že nápady sa zapisujú na jeden hárok papiera,Výhodou je, že dochádza k úplnej eliminácii možnej kritiky,Nevýhodou je, že na druhej strane sa stráca mnoho synergických efektov a kreativity chýbajúcim vzájomným obohacovaním myšlienok.

Hranie rolíinak nazývané inscenačné metódy, prostredníctvom ktorých dochádza precvičovaniu reálnych situácií z praxe vo výučbovom prostredí,typické je taktiež použitie videokamery, ktorá verne zachytáva priebeh aktivity a umožňuje následné vyhodnotenie záznamu pred účastníkom (napr. poukázanie na zvláštnosti neverbálnej komunikácie, ktoré si ľudia sami u seba nevšímajú, vzťahy dominancie a submisivity pri práci v tíme). Medzi zásadné prínosy a teda i výhody patrí rozvoj interpersonálnych vzťahov, tréning schopností analyzovať problémy, rozhodovanie, uvedomenie si vlastných chýb a rozvoj konatívnej a emocionálnej zložky osobnosti.táto metóda sa využíva typicky u manažérov, s úspechom sa však stretávame napr. i u nezamestnaných, ktorí si touto cestou môžu trénovať na „nečisto“ napr. prijímací pohovor so zamestnávateľom.Nevýhodou je psychické napätie u niektorých účastníkov vzdelávania, ktorí sa obávajú zlyhania či blamáže z vlastného výstupu.

Development centre (DC)Jedná sa dnes o dnes veľmi rozšírenú a obľúbenú metódu, najmä vo firemnej praxi,definovať ju môžeme ako komplexnú aktivizujúcu techniku používanú pre zhodnotenie potenciálu zamestnancov v porovnaní s požiadavkami firmy a stanovení ich ďalšieho rozvoja,účastníci sú posudzovaní pri riešení zadaných úloh (napr. prípadových štúdií, hrania rolí, a prezentácií) prostredníctvom psychodiagnostických a ďalších techník,

výstupom je stanovenie osobnostného profilu zamestnanca a jeho rozvojového potenciálu,na ich základe definujeme konkrétne rozvojové potreby v obsahu, rozsahu, forme i logické nadväznosti vzdelávacích aktivít,Výhodou DC je vysoká motivácia zamestnancov, ktorí sú podrobne oboznámení so svojimi rozvojovými potrebami a predpokladmi, ďalej efektívne zacielenie vzdelávacích a rozvojových aktivít a v neposlednej rade taktiež značné finančné úspory na vlastné vzdelávanie. Nevýhodou DC môže byť psychická frustrácia účastníkov zo zistených možných rezerv v rozvoji ich osobnosti, čo sa však stáva ojedinele.

Outdoor training

Špecifická moderná metóda, ktorú si môžeme predstaviť ako set aktivít prebiehajúcich mimo pracoviska, spravidla v prírode, telocvični, na ihrisku, pripadne v špeciálne vybavenej učebni,používa sa najmä pri vzdelávaní manažérov ako alternatíva ku klasickým metódam,Výhodou metódy je, že netradičnou cestou umožňuje prostredníctvom hier a pohybových aktivít nadväzovať či prehlbovať vzťahy, vytvárať súdržný tím a učiť sa ďalším manažérskym rolám, rozvíja tak emocionálna, ako aj konatívnu a kognitívnu stránku osobnosti účastníka,po splnení danej úlohy prebieha diskusia nad jej prevedením, nad manažérskymi znalosťami a zručnosťami, ktoré boli k riešeniu potrebné, možnosťami zvýšenia efektivity a pod.,Nevýhodou je veľká časová, organizačná i finančná náročnosť, navyše je problematická i zo strany vlastných manažérov, ktorí sa podobných aktivít spravidla obávajú, predovšetkým zo strachu z neúspechu, zosmiešnenia, či obáv z vlastných pohybových a herných aktivít.

Teambuilding je metódou vytvárania efektívnej tímovej spolupráce na základe vzťahov medzi ľuďmi, nezáleží pritom či ide o kolegov, nadriadených, podriadených. Teambuilding – cesta k efektívnej spolupráci pomôže pri rozpoznaní a analýze kritických situácií vo firme a ukáže, ako zmeniť pracovnú skupinu v úspešný tím, v ktorom sa môže rozvinúť celý potenciál jednotlivcov, ale aj celku. Kľúčom k tomuto je pochopenie princípov spolupráce a komunikácie a tiež znalosť skupinovej dynamiky, od vzniku a formovania skupiny, cez krízu k stabilite a výkonu a neskôr k nutnému oživeniu tímového ducha. Teambuilding na rozdiel od Outdoor trainingu nerozvíja manažérske zručnosti a je možné ho realizovať aj v pracovnom prostredí tímu. Výhodou je nielen dosiahnutie stmelenia pracovného tímu, ale aj zlepšenie pracovných výsledkov, osobnosť zúčastnených sa rozvíja po emocionálnej, socializačnej i axiologizačnej stránke.Nevýhodou môže byť zle zvolené prostredie a hry, ktoré môžu až príliš zasahovať do súkromia účastníkov akcie.

E- learningMetóda e-learningu je niekedy skôr považovaná za formu, lebo ide o úplne špecifickú interakciu vo vzdelávaní,táto interakcia je totiž sprostredkovaná elektronickým prostredím informačných a komunikačných technológií – internetom, či ďalšími metódami ( CD/DVD),ide teda o sprostredkovanú komunikáciu, kedy sa medzi vzdelávateľa a vzdelávaného postaví elektronické médium,táto komunikácia potom môže byť buď jednostranná (CD/DVD – komunikuje iba vzdelávaný s médiom bez priameho spojenia s tútorom),obojstranná ( internet – dochádza k elektronickým konzultáciám, videokonferenciám, chatovaniu, on-line hodnoteniu testov a ) ďalších materiálov a iným interaktívnym prvkom.

Medzi výhody radíme interaktivitu či časopriestorovú neobmedzenosť vzdelávaných, naopak za nevýhody sú považované nízka motivácia neprítomnosťou vzdelávateľa, disciplína, chýbajúce sociálne kontakty, nevyhnutná dobrá znalosť technológií, ale tiež spravidla vysoké počiatočné i priebežné náklady,e-learningu je považovaný skôr za vhodný doplnok klasického vzdelávania ako za samostatnú metódu – aj keď už nájdeme radu kurzov, ktoré sú k dispozícií iba v elektronickej podobe.

Metóda CNB – Collective Notebook( spoločný zápisník)

Princíp metódy spočíva v tom, že každý účastník na predstavený problém napíše heslovite svoje riešenie.Potom všetci účastníci po jednom prednášajú svoje návrhy, pričom sa ale už prednesené návrhy neopakujú, Súčasne si môžu účastníci zapisovať nové myšlienky, ktoré ich napadnú v priebehu vystúpenia ich kolegov.

Písomný variant CNBKaždý účastník vedie individuálne štyri týždne poznámkový list k zadanému problému, na ktorý zaznamenáva:

- Spontánne všetky myšlienky- Poznámky k vlastnému zadanémuproblému, jeho novu definíciu,- Námety a riešenia zo správ a odbornejliteratúry.

Každý účastník uzatvorí po uplynutí času svoj súbor myšlienok:Usporiada a objasní najlepšie myšlienky,Uvedie návrhy ďalšieho postupu.Lektor zhromaždí príspevky, vyhodnotí a prediskutuje ich na seminári za prítomnosti všetkých účastníkov.

Výhodou CNB je , že si účastníci môžu bez časového stresu spontánne vyjadriť myšlienky a tie potom ďalej rozvíjať.CNB je metódou, ktorá je taktiež technicky a priestorovo nenáročná s často krát výborným efektov vzdelávania, pretože účastníci vzdelávania majú možnosť štúdia a hľadaní riešení v teórii a v už zrealizovaných výskumoch.Nevýhodou môže byť existencia nízkej aktivity a motivácie pri hľadaní riešení, keďže činnosť nie je priebežne kontrolovateľná.

Dovidenia na ďalšom stretnutí 30. 4. 2010