3

METODICKO–PEDAGOGICKÉ CENTRUM BRATISLAVA REGIONÁLNE PRACOVISKO PREŠOV

VYUŽITIE RÁMCA EUR V CELOŠKOLSKÝCH

PROJEKTOCH

JANA PETREKOVÁ

2009

4

VYUŽITIE RÁMCA EUR V CELOŠKOLSKÝCH PROJEKTOCH

ZÁVEREČNÁ PRÁCA

MGR. JANA PETREKOVÁ

METODICKO-PEDAGOGICKÉ CENTRUM BRATISLAVA REGIONÁLNE PRACOVISKO PREŠOV

Druhá kvalifikačná skúška pedagogických pracovníkov

Pracovisko autora: Základná škola s materskou školou,

Školská 12, Pečovská Nová Ves

PREŠOV 2009

5

PREDHOVOR Projektové vyučovanie ako moderná vyučovacia metóda sa postupne

včleňuje do vyučovania jednotlivých predmetov aj na základných školách. Je to

nesporne efektívny spôsob výučby, pri ktorom môžeme využívať progresívne

didaktické formy a metódy.

Začiatky projektového vyučovania siahajú do 1. polovice 20. storočia,

keď predstavitelia americkej pragmatickej pedagogiky J. Dewey a W. H.

Killpatrick rozpracovali problémové a projektové vyučovanie ako prostriedok

modernizácie, demokratizácie a humanizácie výučby a školy.

Nepochybne sa projektové vyučovanie dostalo do popredia inovačných

snáh aj v našom školstve, keď pedagógovia z University of Northen Iowa,

Jeannie Steele a Kurt Meredith prišli v roku 1991 s návrhom na Projekt Orava,

ktorého zámerom bolo predstaviť širokej pedagogickej verejnosti postupy

vyučovania, učenia a riadenia podporujúce princípy demokracie, tolerancie a

spolupráce. Ciele tohto projektu sú využívané pri koncipovaní školských

projektov.

Proces transformácie spoločnosti prináša zmeny. Už od minulého

školského roka sa začala inovácia vo vzdelávaní prostredníctvom nového

školského vzdelávacieho programu ISCED. Jeho zámerom je premeniť tradičné

školstvo na tvorivo-humánnu výchovu a vzdelávanie. Dôraz sa kladie na aktivitu

a slobodu osobnosti. Projekty dotvárajú obsah vzdelávacieho procesu.

Zaraďované formy projektov sú hlavne ročníkové a celoškolské. Príprava,

realizácia, výstupy projektov zvyšujú efektivitu vyučovacieho procesu, motivujú

žiakov k zvyšovaniu výkonov v učení a podporujú spoluprácu žiakov a učiteľov.

Zámerom tohto projektu sú celoškolské projekty s využívaním

inovačných vyučovacích postupov a metód. Tieto projekty majú veľký význam

pre učiteľa v aktivizácii žiakov, v tvorivosti, v rozvoji kritického myslenia.

Umožňujú hľadať väzby a vzťahy medzi vzdelávacími oblasťami, učebnými

predmetmi a preberanými témami, prispôsobiť sa záujmom žiakov. Cieľom

týchto projektov je spolupráca v tíme, vzbudzovanie záujmu o učenie a radosť

z neho.

6

Predkladaná písomná záverečná práca vznikla za spolupráce mojej školiteľky p.

PaedDr. Viery Šándorovej, ktorej touto cestou ďakujem za odborné usmernenie

a pripomienky počas konzultácií.

Obsah

ÚVOD ................................................................................................................. 8

1 Projektové vyučovanie ............................................................................... 10

1.1 Projektová metóda ................................................................................. 11

1.2 Druhy projektov ...................................................................................... 11

1.3 Ciele projektového vyučovania ............................................................... 13

1.4 Etapy projektového vyučovania ............................................................ 13

1.5 Klady a zápory projektového vyučovania............................................... 14

2 Stratégia učenia EUR .................................................................................. 16

2.1 Stratégia učenia a myslenia EUR - trojfázový model učenia ................. 16

2.1.1 Prvá fáza EUR – Evokácia .............................................................. 17

2.1.2 Druhá fáza EUR – Uvedomenie si významu ................................... 18

2.1.3 Tretia fáza EUR – Reflexia .............................................................. 20

2.2 Metodické postupy využívajúce stratégiu učenia EUR .......................... 21

2.2.1 Brainstorming .................................................................................. 21

2.2.2 Zhlukovanie ..................................................................................... 22

2.2.3 INSERT ............................................................................................ 23

2.2.4 Cinquain (päťveršie) ....................................................................... 23

2.2.5 Cubing ............................................................................................. 24

2.2.6 Voľné písanie .................................................................................. 24

2.2.7 Skladačka ....................................................................................... 25

2.2.8 Dramatizácia ................................................................................... 26

2.2.9 Kooperatívne učenie ....................................................................... 26

2.2.10 Kúty ............................................................................................... 28

2.3 Výsledky používania rámca EUR ........................................................ 28

2.4 Metodika projektových dní ..................................................................... 29

3 Využitie rámca EUR v projektovom vyučovaní ............................................ 31

7

3.1 Celoškolský projektový deň - EURO V ŠKOLE .................................. 31

3.1.1 Príprava učiteľov ........................................................................... 33

3.1.2 Príprava žiakov ............................................................................. 34

3.1.3 Oboznámenie sa s projektom, zadanie čiastkových úloh ............... 34

3.1.4 Celoškolský projektový deň ............................................................ 41

3.2 Projektový deň: MOJA OBEC ........................................................... 53

3.2.1 Podkapitola: A totu znace?“ .......................................................... 57

Záver ................................................................................................................ 70

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV.................................................... 72

ZOZNAM PRÍLOH ............................................................................................ 74

8

ÚVOD Súčasný informačný tlak a nárast poznatkov vyžaduje naučiť žiaka

spoznávať vzťahy medzi javmi, zvýšiť praktickú aplikáciu vedomostí a zlepšiť

funkčnú gramotnosť žiakov. Hľadanie adekvátnych vyučovacích prostriedkov na

dosiahnutie týchto cieľov je zárukou kvality vzdelávania, implementáciou

moderných trendov vo výučbe predmetov na základných školách.

Druhý rok prebieha na Slovensku školská reforma, ktorej cieľom je

uskutočniť zmeny v zameraní, obsahu, metódach a prostriedkoch výchovy

a vzdelávania. Jednou zo zmien, je aj zaradenie tvorby projektov do

vyučovacích predmetov.

V štátnom vzdelávacom programe sa odzrkadľuje cieľ a zameranie tejto

práce na celoškolské projekty. Efektívnosť vyučovacieho procesu je možné

zvýšiť aj projektovým vyučovaním, ktoré sa dá aplikovať bez podstatnejších

zásahov do nášho školského systému do všetkých vyučovacích predmetov.

Táto práca uvádza inovačné metódy a ich aplikáciu v celoškolských projektoch

uplatňované v rámci EUR. Rozvíjajú užitočné návyky samostatného a kritického

myslenia založené na racionalite, komunikačné schopnosti a spoluprácu.

Cieľom kooperatívnych aktivít je priviesť žiakov k samoštúdiu, k získavaniu

informácií a ich triedení, k zvládnutiu praktických zručností tak, aby bol

dosiahnutý spoločný cieľ.

Jadro práce je rozdelené na tri kapitoly.

Prvá kapitola obsahuje teoretické poznatky týkajúce sa projektového

vyučovania. Je zameraná na ciele, rozdelenie projektov z rôznych hľadísk

a etapy projektového vyučovania. Výsledný efekt je vyhodnotený v pozitívach,

ale aj v negatívach tohto druhu výučby.

Druhá kapitola je zameraná na stratégiu učenia EUR (evokácia –

uvedomenie – reflexia) – trojfázového modelu učenia. Model opisuje

postupnosť krokov s metodickými postupmi využívajúcimi tento rámec.

Tretia kapitola popisuje metodický postup pre tvorbu celoškolských

projektov, ktorý pozostáva zo stanovenia cieľov, metód a foriem práce.

Ťažiskom tejto časti je definovanie štruktúry projektových dní, aktivít

9

s inovačnými prvkami, vstupov a výstupov práce, hodnotenie projektov a

možnosti aplikácie týchto modelov v iných predmetoch a ich kombináciách.

Podnetom k vypracovaniu témy o projektoch bol záujem o zvýšenie

kreativity žiakov a učiteľov, podpora zmysluplnosti a efektivity výučby.

Dôležitým faktorom, motiváciou a teoretickým zdrojom informácií boli tvorivé

dielne, okrúhle stoly i panelové diskusie celoslovenských konferencií

s medzinárodnou účasťou Združenia Orava.

10

1 Projektové vyučovanie

Projektové vyučovanie patrí medzi vzdelávacie metódy, ktoré podporujú

u žiakov riešenie komplexných problémov. Podporuje individuálnu aktivitu,

rozvíja tvorivosť, vzájomnú komunikáciu, zodpovednosť a schopnosť riešiť

problémy z viacerých oblastí.

Profesor Charles Handy, známy svojimi úvahami o meniacej sa povahe

práce a organizácie, napísal o škole a školstve:

„Byť žiakom v škole je neobyčajný zážitok... Koľko z vás dospelých by si

dokázalo usporiadať veci tak, aby ste mohli pracovať pre osem alebo deväť

šéfov počas týždňa, v siedmych rôznych miestnostiach, bez stola a stoličky,

ktoré by vám patrili, bez miesta, kam by ste si mohli dať svoje veci? Pri práci by

ste nesmeli jeden s druhým rozprávať a naviac by vás šéf mohol každých 15

minút prerušiť a zadať vám úlohy nové. Ako by ste za takýchto podmienok

zmysluplne a zodpovedne vykonávali svoju prácu?“ (Rodina a škola, 3/2007)

Projektové vyučovanie ako moderná vyučovacia metóda postupne

preniká aj na základné školy, pretože je to nesporne efektívny spôsob výučby,

pri ktorom môžeme využívať niektoré progresívne didaktické metódy ako

problémové vyučovanie, kooperatívne vyučovanie, diskusia. Samotná realizácia

projektovej formy vyučovania na hodinách nie je pevne stanovená, a preto ani

neobmedzuje učiteľa v jeho tvorivosti a spôsoboch realizácie vyučovacej

hodiny. Jednou zo základných charakteristických čŕt tejto formy práce je

využívanie medzipredmetových vzťahov, stieranie hraníc medzi jednotlivými

predmetmi. A to nielen medzi prírodovednými, ale aj prírodovednými a

humanitnými. Projektové vyučovanie je koncepcia, v ktorej je projektová metóda

hlavnou metódou vyučovania a využívanie projektov tvorí prevažujúcu časť

vyučovania (B. Kosová, 1995/96, s. 9).

Projektové vyučovanie vytvára príležitosti pre žiakov na riešenie

problémov v reálnom svete. Učitelia musia pomôcť žiakom vidieť a pochopiť

spojenie aktivity v triede a mimo vyučovania. Tieto projekty pomáhajú žiakom

11

postaviť si osobné ciele a štandardy excelentnosti vo vzťahu medzi žiakmi,

medzi triedami, vo vzťahu medzi školskou komunitou a okolím.

Interdisciplinárny charakter týchto projektov podporuje žiakov v rozširovaní ich

osobných záujmov a zároveň získavajú znalosti, ktoré potrebujú v hlavných

vyučovacích predmetoch.

1.1 Projektová metóda

Projektová metóda je vyučovacia metóda, pri ktorej sú žiaci vedení

k riešeniu komplexných problémov a získavajú skúsenosti praktickou činnosťou

a experimentovaním. (Průcha – Walterová – Mareš, 1995, s. 172). Je to

moderný spôsob vyučovania, ktorý zodpovedá všetkým požiadavkám na trvalé

hodnoty a rozvoj tvorivých schopností.

"Výraz projektová metóda sa môže použiť vtedy, keď indivíduum alebo skupina

pochopí zámer, ktorého uskutočnenie navodzuje zmeny v jeho (ich) vedení,

zručnostiach, zvykoch či vzťahoch.“

/S. Velinský, 1932/

1.2 Druhy projektov

Projekty môžeme rozdeľovať podľa viacerých hľadísk. Podľa Petráškovej

(2007), Killpatrick rozdeľuje projekty podľa účelu na:

1. projekty snažiace sa vteliť myšlienku alebo plán do určitej formy,

2. projekty smerujúce k získaniu estetickej skúsenosti,

3. projekty usilujúce sa rozriešiť nejaký problém,

4. projekty vedúce k nadobudnutiu zručnosti.

Z toho istého hľadiska ich J. F. Hosic rozdeľuje na:

1. problémové - ich účelom je riešiť problém,

2. konštruktívne - majú za cieľ vytvoriť niečo nové,

12

3. hodnotiace - ich úlohou je skúmať a porovnávať,

4. drilové - ktoré majú nacvičiť určitú zručnosť.

Z hľadiska toho, kto projekt navrhuje, delíme projekty na:

1. spontánne – vyrastajú z potrieb a záujmov žiakov, navrhujú ich samotní

žiaci,

2. umelé – sú pripravené učiteľom,

3. kombinované – žiaci a učitelia ich navrhujú spoločne.

Z hľadiska miesta, poprípade času konania rozlišujeme projekty:

1. školské – prebiehajú vo výchovnej inštitúcii, v rámci času tomu

určenému,

2. domáce – sú opakom predchádzajúceho,

3. kombinované.

Z hľadiska počtu žiakov rozlišujeme projekty:

1. individuálne, 2. kolektívne – skupinové, triedne, ročníkové, viacročníkové, celoškolské,

3. kombinované.

Z hľadiska množstva vynaloženého času rozlišujeme projekty:

1. krátkodobé - konkrétne vyučovacie jednotky (dvojhodinovka, blok...),

2. strednodobé – niekoľko týždňov, mesiacov,

3. dlhodobé – na jeden a viac rokov.

Z hľadiska organizácie vyučovania rozlišujeme projekty realizované:

1. v rámci jedného predmetu, 2. v rámci príbuzných predmetov, 3. mimo výučby predmetov – vedľa nich (rozsahom obvykle zahrňujú

viac predmetov alebo oblastí poznania),

4. namiesto predmetov.

13

1.3 Ciele projektového vyučovania

Ciele projektového vyučovania možno charakterizovať nasledovne:

1. priblíženie školy k životu, 2. zmena systému osvojovania si nových poznatkov – učiteľ a učebnica

nie sú jediným zdrojom nových poznatkov, nové poznatky študenti

získavajú vyriešením projektovej úlohy – cesta k aktívnemu učeniu,

3. zmena organizačných foriem vyučovania z hľadiska miesta a

samostatnosti práce žiakov – limitovaný je len termín ukončenia

projektu,

4. identifikácia žiakov s učebnými cieľmi prostredníctvom orientácie

vyučovania na ich potreby a život (E. Petrášková,2007, s. 18).

Sihelský (2005, s. 24-25) klasifikuje ciele projektového vyučovania do troch

skupín:

1. afektívne – popisujúce prejavy emocionálneho správania žiakov (city,

postoje, hodnoty, preferencie),

2. psychomotorické - zahrňujúce zmyslové učenie, výsledkom je

zručné a účelné správanie sa žiakov v činnosti (kreslenie, písanie ...),

3. kognitívne – učenie od jednoduchých k zložitým myšlienkovým

operáciám, výsledkom je samostatné myslenie, rozhodovanie, analýza

problému, orientácia v probléme.

1.4 Etapy projektového vyučovania Projektové vyučovanie sa skladá z týchto etáp:

1. Voľba témy projektu, jej špecifikácia, rámcové zadanie projektovej úlohy,

určenie hlavných cieľov projektu, stanovenie dĺžky, rozsahu a spôsobu

riešenia problému, rozdelenie čiastkových úloh, rozdelenie do skupín,

štúdium literatúry, diskusia o problematike.

14

Hlavnú úlohu v tejto etape má učiteľ, ktorý postupne motivuje žiakov,

oboznamuje ich s problematikou, navádza ich na možnosti riešenia.

2. Plánovanie riešenia problému, vytýčenie hlavných cieľov projektu,

spracovanie plánu riešenia projektu s priradením termínov,

zhromažďovanie dostupných informácií, štúdium literatúry (žiaci),

zabezpečenie kooperácie v skupine pri skupinových projektoch.

Iniciatívu postupne preberajú žiaci, učiteľ radí, konzultuje, prípadne

poskytne upresnenia k zadaniam.

3. Realizácia projektu, návrhy alternatív, výber optimálneho riešenia,

spracovanie podkladov, literatúry a dokumentácie.

V tejto časti prevláda samostatná práca žiakov, výmena názorov a ich

obhajoba, korekcia činností, kooperácia v jednotlivých zadaniach. Učiteľ je skôr

v pozadí, v prípade potreby konzultuje, oponuje, organizuje, prípadne

rozhoduje.

4. Zverejnenie výsledkov projektu, jeho prezentácia a obhajoba,

zhodnotenie práce, analýza riešení a činností, možnosti aplikácie

projektu v iných predmetoch alebo ich kombináciách, možnosti využitia

poznatkov v praxi.

Túto etapu znovu riadi učiteľ s tým zámerom, aby žiaci na základe

vyriešených zadaní získali a upevnili si maximum nových poznatkov.

1.5 Klady a zápory projektového vyučovania Prednosti:

• Motivuje žiakov k aktívnemu učeniu sa na vyučovaní.

• Projektová metóda je blízka logike životnej reality.

• Učí spolupracovať, zbližuje žiakov a učiteľov pri riešení úloh.

15

• Má mravnú dimenziu, vnútornú disciplínu, zodpovednosť, toleranciu a

etiku.

• Zamestnáva a formuje celú osobnosť.

• Rozvíja sociálne a estetické cítenie.

• Posilňuje kritické myslenie, formuláciu názorov a ich obhajobu.

• Rozvíja komunikačné schopnosti.

• Učí tvoriť, podnecuje kreativitu, fantáziu a intuíciu.

• Znižuje obavy z neúspechu, zvyšuje sebavedomie žiaka.

• Učí sa hľadať, spracúvať, vyhodnocovať a prezentovať informácie.

• Umožňuje orientovať sa v životných situáciách.

Nedostatky:

• Projektové vyučovanie si vyžaduje dobre premyslenú organizáciu a

riadenie vyučovacieho procesu (liberalizácia ruší zmysel projektu).

• Učiteľ musí odhadnúť mieru voľnosti a zodpovednosti žiakov.

• Učiteľ musí vedieť odhadnúť mieru využitia projektu vo vyučovacom

projekte vzhľadom k systematike učiva.

• Je nutné vyrovnávať sa s tým, že logika životnej praxe a

mnohostrannosť javov nerešpektuje zásadu postupnosti vo vyučovaní

a je vyňatá z kontextu jednotlivých vied.

• Učiteľ musí mať možnosť voľne disponovať s časom.

16

2 Stratégia učenia EUR

Na to, aby boli žiaci úspešní v modernej a demokratickej spoločnosti

nestačí mať len množstvo vedomostí. Tieto sú síce dôležité, ale sú

nedostatočné na získanie plnej vzdelanosti.

Podľa Števonkovej (2001), by žiaci mali mať predovšetkým schopnosť:

• Samostatne sa učiť.

• Vedieť aplikovať svoje vedomosti pružne a tvorivo.

• Modifikovať informácie, aby mohli úspešne riešiť doteraz neznáme

problémy.

Škola umožní žiakom vyjadrovať svoje názory, pripisovať im vážnosť,

pozerať sa na ne z vlastného hľadiska. Žiaci potrebujú narábať s informáciami,

ktoré musia byť zmysluplne prenesené do praktickej činnosti. Ako tieto

informácie spracúvavať sa žiaci naučia systematickou analýzou vlastného

kritického myslenia a kritickej reflexie.

„Myslieť kriticky znamená uchopiť myšlienku a skúmať jej východiská, podrobiť

ju nezaujatému skepticizmu, porovnávať ju s opačnými názormi, vytvárať

vlastné predpoklady a na základe toho zaujať určité stanovisko. Kritické

myslenie je zložitý proces tvorivej integrácie myšlienok a informácií, proces

reštrukturalizácie konceptov. Je to aktívny a interaktívny kognitívny proces

prebiehajúci súčasne na mnohých úrovniach. Obyčajne je cieľavedomý, ale

rovnako môže byť tvorivo improvizačný.“

(J. L. Steele, K. S. Meredith, Ch. Temple, 1998)

2.1 Stratégia učenia a myslenia EUR - trojfázový model učenia

Stratégia učenia a myslenia je proces, pri ktorom učiteľ sprevádza žiaka,

aby mu pomohol lepšie porozumieť učivu.

Rámec pre vyučovanie a učenie – EUR (ďalej len „Rámec“), ponúka

konceptuálnu základňu na vyučovanie, ktorú možno realizovať systematicky

17

v rôznych ročníkoch a v rôznom učebnom obsahu. Keď žiaci použijú tento

rámec pri samostatnom myslení a učení, budú schopní kontextualizovať svoje

vedomosti tým, že ich pričlenia k už poznaným, aktívne sa zapoja do nového

spôsobu učenia a budú uvažovať o tom, ako táto nová učebná skúsenosť

zmení ich chápanie učiva (Steel, Meredith, Temple, 1998, s. 7).

Skratka EUR v názve „Rámca“ je zostavená z prvých písmen slov E-Evokácia – U-Uvedomenie si významu – R-Reflexia, čo naznačuje, že ide o

trojfázový model procesu myslenia a učenia. V každej z týchto fáz dochádza

k významným špecifickým aktivitám, ktoré ovplyvňujú efektivitu celého

učebného procesu. Model v podstate opisuje postupnosť krokov, ktorými žiaci

prechádzajú pred učením, v jeho priebehu a po učení. Dodržanie tejto

„metodiky“ nás dovedie k splneniu edukačného cieľa – k rozvinutiu schopnosti

kriticky myslieť a uvažovať.

2.1.1 Prvá fáza EUR – Evokácia

V počiatočnej fáze sa uskutočňuje niekoľko dôležitých kognitívnych

činností. Žiak si aktívne vybavuje vedomosti, ktoré o téme má. Tým je nútený

preskúmať svoju vlastnú vedomostnú bázu, uvažovať samostatne o téme, ktorú

neskôr podrobne preskúma. Uvedomuje si, na akej úrovni pozná predloženú

tému a z doterajších vedomostí si vytvára základ individuálnych vedomostí, ku

ktorým bude pridávať ďalšie. Tak sú nové informácie prijímané a chápané

v kontexte, nie náhodne, čím je vytvorený predpoklad na ich hlbšie pochopenie,

zvnútornenie a dlhodobé, trvalé uchovanie. Informácia, ktorá je prezentovaná

bez kontextu, alebo informácia, ktorú žiak nevie spojiť s už osvojenými

poznatkami, sa rýchlo vytratí z pamäti. Proces učenia je procesom spájania

nového s už poznaným. Tým, že umožníme žiakovi rekonštrukciu

predchádzajúcich vedomostí a názorov, položíme široké základy, ktoré umožnia

lepšie porozumenie a trvalejšie zapamätanie nových informácií. Navyše, pri

tomto spôsobe práce si žiak uvedomí mnohé nejasnosti, nedorozumenia a

môže si prípadne opraviť chybné vedomosti a názory, ktoré by sa iným

spôsobom nemuseli dostať na povrch.

18

Už pri vstupe žiaka do školy je potrebné si uvedomiť, že žiak si prináša

svoje detské predstavy a detské interpretácie pojmov, vzťahov. Z pohľadu školy

a učiteľov ide o detské koncepcie, ktoré vznikali náhodne, nesystematicky a

nevedecky. Škola obvykle reaguje trojakým spôsobom:

– najčastejšie o nich vôbec neuvažuje, nepočíta s nimi,

– občas ich zaregistruje, ale ich podceňuje,

– vie o nich, ale ignoruje ich, nič s nimi neurobí, čo je asi

najriskantnejšie.

Žiak, ktorý má svoje predstavy o pojmoch, veciach, javoch skôr, než ich

škola začne spresňovať, má z odborného pohľadu svoje poňatie veľmi nezrelé,

naivné, primitívne.

Je potrebné, aby sa v tejto fáze zaktivizovali všetky kognitívne procesy.

Ak sa má uskutočniť zmysluplné učenie a kritické chápanie vedúce k trvalejším

vedomostiam, je potrebná aktivita učiaceho sa. Predpokladom, že žiak

porozumie prezentovaným informáciám a bude ich v budúcnosti využívať, je

jeho aktívne zapojenie sa do procesu učenia. Musí samostatne premýšľať,

používať svoj vlastný jazyk na vyjadrenie vlastných myšlienok. Týmto

spôsobom sa individuálne vedomosti dostávajú na uvedomovanú rovinu a

aktivizujú sa „schémy“, čiže doterajšie myšlienkové konštrukty žiaka o danej

téme.

Cieľom učiteľa v tejto etape je taktiež vzbudiť vnútorný záujem žiaka o

danú tému, o riešenie predloženého problému, o učenie sa. Bez dosiahnutia

tohto cieľa by asi ťažko došlo k tomu, aby žiak zostal aktívne zapojený do

procesu učenia a uvedomoval si jeho zmysel a osobný prínos. Učenie, v ktorom

žiak nachádza zmysel, je oveľa efektívnejšie, než učenie bez osobného,

vnútorného cieľa. V procese evokácie sa teda dostavuje „hlad po informáciách“,

ktorý môže byť uspokojený len v ďalších fázach procesu učenia.

2.1.2 Druhá fáza EUR – Uvedomenie si významu

V etape Uvedomenie si významu sa žiak dostáva do kontaktu s novými

informáciami alebo myšlienkami, ktoré spája s vlastnou štruktúrou vedomostí,

aby výsledok dával nový, presnejší zmysel. Žiak pod vedením učiteľa získava

nové poznatky o pojmoch a vzťahoch medzi nimi, vytvára si postoje k učivu.

19

V tejto fáze učebného procesu má učiteľ na učenie sa žiaka najmenší

vplyv. Žiak v tejto fáze musí byť aktívny sám od seba. Preto dôležitou úlohou vo

fáze uvedomovania si významu je predovšetkým udržať žiaka v činnosti,

zachovať jeho záujem a energiu, vytvorenú počas fázy evokácie. Je potrebné

použiť zo strany učiteľa také postupy, ktoré by udržali pozornosť a uvedomené

prijímanie a analýzu nových informácií.

Ak je vytváranie významu aktivitou žiaka, vyplýva z toho, že je možné

žiaka naučiť, aby túto aktivitu vykonával čo najefektívnejšie. Tradičná škola

stavia pred žiaka výsledky učenia, ale málokedy sa zameriava na proces, ako

k týmto výsledkom došlo. Žiak však potrebuje pre život naučiť sa myslieť,

spracovávať informácie a naučiť sa, ako sa má učiť (metakognitívne učenie).

Práve v tejto fáze by mal učiteľ aplikovať také postupy a techniky, ktoré by

žiakovi ukazovali, akým spôsobom sa má učiť, brať na seba zodpovednosť za

vlastné učenie a ako sa môže učiť aj bez jeho priamej asistencie.

Žiak v tejto fáze sleduje svoje procesy porozumenia, používa nové

informácie, aby ich doplnil do pamäťových schém. Nový poznatok, nový pojem,

nová predstava dieťaťa sa jednoducho nepreberá, ale musí sa, obrazne

povedané, v hlave dieťaťa utvoriť. Zámerne spája nové informácie s už

poznanými.

Je dôležité, aby si žiak neustále uvedomoval, či a ako rozumie novej

informácii a ako to súvisí s tým, čo už vie. Aby sa vracal k miestam, ktoré mu

nie sú celkom jasné, a pokúsil sa ich aj s pomocou učiteľa alebo ostatných

spolužiakov pochopiť. Pokiaľ k tomu nebude vedený, nebude sa zaoberať

nejasnosťami, čo zákonite bude viesť k tomu, že mnohým informáciám

dostatočne neporozumie.

Podľa J. Čápa a J. Mareša (2001) je nevyhnutné zo strany učiteľa brať

do úvahy tú skutočnosť, že niekedy žiak svoje názory na svet nerád mení, a

preto sa stáva, že aj pri uplatnení efektívnych postupov zo strany učiteľa nie

vždy prijme za svoje to odborné správne, vedecké poňatie učiva. V tomto

prípade žiak vytvára s novým učivom určitú symbiózu, v ktorej je časť

novovzniknutých vedomostí odborne správnych, časť školských vedomostí sa

prepája s pôvodnými nedokonalými (tu si uvedomujeme dôležitosť fázy

evokácie, v priebehu ktorej ich môže odhaliť a napraviť) a časť pôvodných

žiakových predstáv zostáva nezmenená a narúša ďalšie učenie. Výsledkom

20

býva žiakovo neúplné porozumenie, chybné pochopenie určitých pojmov a

vzťahov, prehliadnutie dôležitých súvislostí alebo zvýraznenie nepodstatných

znakov. Pod vplyvom vyučovania u žiakov vznikajú aj mylné pojmy, mylné

predstavy. Táto nesprávna, chybná koncepcia učiva sa tiež označuje ako

miskoncepcia učiva.

„Ukazuje sa, že identifikovanie a venovanie náležitej pozornosti týmto

mylným predstavám môže prispieť k efektívnemu učeniu, ktorého výsledky sú

akceptovateľné s ohľadom na súčasný stav vedeckého poznania“ (Held,

Pupala, 1995, s. 82).

Pri bežnom skúšaní sa na žiakovo chybné chápanie učiva často nepríde,

pretože žiak formálne reprodukuje to, čo počul od učiteľa, alebo si prečítal.

Obrat v žiakových miskoncepciách môže navodiť učiteľ, ktorý nielen že

dokonale pozná učivo z odbornej stránky, ale je aj dobrý psychológ. Vie, že

jediná cesta, ako mylnú predstavu, pojem, teóriu prekonať, je vybudovanie,

skonštruovanie novej. Dokáže identifikovať nedostatky žiaka, ktoré so sebou

ťahá ako záťaž z predchádzajúcich tém, minulých rokov, dokáže podstatu

zrozumiteľne vysvetliť, a ak zistí, že si žiak prestal veriť, dokáže ho povzbudiť a

motivovať k ďalšej práci.

2.1.3 Tretia fáza EUR – Reflexia

Počas tejto fázy by sa malo dosiahnuť niekoľko dôležitých výsledkov

učenia. Žiak si upevňuje nové vedomosti a aktívne reštruktúruje svoje schémy

porozumenia, aby zodpovedali tým vedomostiam, ktoré sa naučil. Až v tejto

fáze si vlastne skutočne osvojuje učivo a vznikajú trvalé vedomosti. Učenie je

aktom zmeny, vzniká pri ňom niečo, čo je odlišné od predchádzajúceho.

Jedným z cieľov tejto fázy je, aby sa žiak naučil vyjadrovať slovami

myšlienky a informácie, s ktorými sa stretol, pretože si najlepšie pamätá to,

čomu rozumel pri použití vlastného významového rámca, čiže čo povedal

vlastnými slovami. Porozumenie je trvalé, keď sa informácie dávajú do

zmysluplného kontextového rámca, ktorý sa vytvára aktívnym prepracúvaním

porozumenia do podoby osobného slovníka (Steele, Meredith, Temple, 1998).

21

Ďalším dôležitým výsledkom tejto etapy je, že medzi žiakmi dochádza

k výmene myšlienok, čím sa rozširuje ich slovná zásoba a prezentujú sa rôzne

schémy porozumenia. Tým si žiaci uvedomujú, že vytvorená myšlienková

schéma ešte nemusí byť definitívna, že je možné prijať a do svojho uvažovania

zahrnúť i názory iných. Učia sa zároveň tolerancii k odlišnostiam a k schopnosti

argumentácie.

Pre túto fázu je zaujímavá ešte jedna skutočnosť, ktorá súvisí

s rozvojom metakognitívnych zručností. Práve tu by si žiaci mali uvedomiť, ako

nové učenie zmenilo ich myslenie, názory, hodnoty, postoje a pod. Práve

z tohto dôvodu považujeme etapu reflexie za rovnako dôležitú ako dve

predchádzajúce, a preto apelujeme na to, aby sa na ňu v procese edukácie

nezabúdalo, prípadne aby sa neobmedzila len na zhrnutie nového učiva.

2.2 Metodické postupy využívajúce stratégiu učenia EUR

2.2.1 Brainstorming

Základným prínosom metódy brainstorming-u je oddelenie fázy tvorby

myšlienok od ich hodnotenia. Umožňuje to odbúranie bariér vo vymýšľaní. Pri

tvorbe nápadov je potrebné dbať na dodržiavanie určitých zásad všetkými

zúčastnenými členmi:

• Kritika nápadov vo fáze vymýšľania je zakázaná.

• Vytvorenie slobodnej klímy v skupine, ktorá neohrozuje komunikáciu.

• Nápady nemajú autora, zapíše sa len nápad, nie meno tvorcu.

• Rovnosť účastníkov pri produkcii nápadov s cieľom obmedziť vnútorné

(vonkajšie) blokovanie bláznivých, smiešnych, neskutočných nápadov.

Metóda brainstormingu má dve fázy:

• 1. fáza: produkcia – skratkovitý zápis nápadov. Čas pre túto fázu je

vyhradený na základe témy. Najlepšie je voliť dve až tri časti po 10 - 20

minút s prestávkami potrebnými pre inkubáciu. Zakázané sú vety

zabíjajúce tvorivosť.

22

• 2. fáza: hodnotenie – hodnotí sa nová užitočnosť, realizovateľnosť,

prínos, či existujú na to podmienky. Hľadajú sa dôvody, ako by sa to dalo uskutočniť. Nesmú sa hľadať dôvody, ako sa to nedá.

Variácie brainstormingu:

• Písaný brainstorming – hárok papiera postupuje od jedného

účastníka k druhému a každý účastník postupne doň vpisuje svoj

návrh.

• Pingpongový brainstorming – určený iba pre dvoch účastníkov. Jeden

zapíše návrh, druhý naň reaguje. Proces sa stále opakuje.

• HOBO metóda – po oboznámení sa s problémom brainstormingu,

nasleduje etapa samoštúdia a až potom prebiehajú ďalšie kroky:

tvorba nápadov, ...

• Gordonova metóda – cieľom je vytvoriť iba jedno, ale zato nové,

originálne riešenie. Problém sa rieši zoširoka, zo všetkých aspektov,

ktoré postupne tematicky zužujeme, až sa nakoniec nájde riešenie

problému.

2.2.2 Zhlukovanie

Znamená sieťovanie alebo mapovanie. Zhlukovanie je nelineárna

brainstormingová metóda, ktorá povzbudzuje žiakov rozmýšľať voľne

a otvorene o určitej téme. Je jedným zo spôsobov, ako sa môžeme pokúsiť

viditeľne znázorniť pojmovú štruktúru – nielen aby sme ju poznali, ale tiež aby

sme ju spracovali, spochybnili a mohli rozšíriť.

Zhlukovanie sa môže využívať vo fázach evokácie a reflexie.

Samotnému žiakovi sprístupňuje jeho poznatky, chápanie alebo názory na

nejakú tému. Podnecuje žiakov k tomu, aby sa aktívne podieľali na premýšľaní,

rozpracovávaní a ďalšom rozvíjaní nápadov. Žiaci nielenže dostávajú

informáciu, sú nútení ju hodnotiť, interpretovať ju a dávať do vzťahu ku svojim

schémam porozumenia.

Často krát sa stáva, že žiaci majú o téme veľa poznatkov, ale pri úzko

zameranej otázke si na ne nie vždy spomenú. Zhlukovanie im dáva príležitosť

23

zamyslieť sa nad témou, nechať svoje myslenie plynúť a zosumarizovať

postupne vedomosti, ktoré v skutočnosti vedia.

2.2.3 INSERT – Interaktívny záznamový systém pre efektívne čítanie

a myslenie (angl. Interaktive Notating System for Effective Reading and

Thinking) Vyučovacia metóda využíva všetky tri časti stratégie EUR a tvorí ucelený rámec

pre vyučovanie a učenie.

Použitím metódy INSERTu naučíme žiakov:

• Triediť informácie.

• Rozhodovať sa, ktoré informácie sú pre nich dôležité a ktoré nie.

• Priraďovať staré informácie k novým, robiť nielen analýzu nových

poznatkov, ale aj ich syntézu s už poznanými vedomosťami,

integrovať ich.

• Získavať skúsenosti v tom, ako pristupovať k informáciám, spracovávať ich a

zároveň si z nich privlastniť tie myšlienky, ktoré budú považovať pre seba za

potrebné.

• Čítať text s porozumením.

• Vyberať a pamätať si podstatné pojmy a kľúčové slová.

2.2.4 Cinquain (päťveršie)

Dôležitým výsledkom učenia sa je syntéza vedomostí, ktorá vznikne

reflexiou toho, čo sme sa naučili. Originálnym spôsobom, ako možno

reflektovať porozumenie danej témy a vyjadriť k nej svoj postoj, je cinquain -

pomenovanie pochádza z francúzštiny, je odvodené od slova päť a značí

„päticu“, „súbor piatich prvkov“.

Technika cinquain je päťriadková „báseň“ zhŕňajúca informácie,

zachytávajúca myšlienky, pocity a presvedčenia v podobe stručných, výstižných

24

výrazov, ktoré opisujú alebo reflektujú tému. Jednoducho povedané: cinquain

nás učí vyjadrovať sa stručne, jasne, hutne, k veci.

Cinquain pozostáva z týchto častí:

1. verš: téma (jedno slovo – zväčša podstatné meno),

2. verš: opis témy (dve slová – prídavné mená),

3. verš: vyjadruje dej týkajúci sa témy (tri slová – slovesá),

4. verš: štvorslovný výraz, najčastejšie veta, ktorá obsahuje

4 slová, pričom za slovo sa počíta každý slovný

druh (aj spojka, predložka a pod.) vyjadrujúci

emocionálny vzťah, vcítenie sa do témy, postoj,

názor na tému,

5. verš: jednoslovné synonymum (asociácia), ktoré

rekapituluje podstatu témy... čo vám ako prvé

napadne, čo vám téma evokuje...

2.2.5 Cubing

Cubing – hádzanie kockou, je metóda, ktorá sa najčastejšie využíva

v záverečnej fáze vyučovania – reflexii.

Pri hre cubing každá strana kocky predstavuje splnenie jednej úlohy

alebo zodpovedanie otázky. Úlohy, resp. otázky sú v obálkach označených

príslušnou farbou a daným číslom pre každú skupinu. Týmito úlohami je šesť

rôznych typov otázok, ktoré sú na rôznej myšlienkovej úrovni a začínajú slovami

– opíš, analyzuj, porovnaj, asociuj, aplikuj, argumentuj.

2.2.6 Voľné písanie

Písanie hrá významnú úlohu v školskej príprave na život v otvorenej

spoločnosti. Keď využijeme písanie ako nástroj myslenia, sme si adresátom my

sami. Píšeme preto, aby sme niečo pochopili, objasnili si, usporiadali, teda

uvažovali o informáciách. Práve pri tejto koncepcii písomného vyjadrovania

dochádza k rozvoju kritického myslenia. Ak žiaci píšu o tom, čo chcú písať

sami, bez zadania konkrétnej témy, hovoríme o voľnom písaní. Pri metóde

25

voľného písania prebieha súčasne proces myslenia a písania. To vplýva na

lepšie zapamätávanie si.

Pravidlá voľného písania:

• Vo vymedzenom čase (5-10 min) by mala byť ruka stále v pohybe,

nesmie sa prestať písať. Ak nás nenapadá nová myšlienka, na okraj

papiera si čmárame (bodky, čiarky...) – tým sa udržiava myslenie

a napadne nás vždy niečo nové.

• Píšeme bez ohľadu na pravopis a gramatickú stavbu vety.

• Píšeme všetko, čo nás napadá, čo nám príde na rozum, nezáleží na tom,

ako to súvisí s okruhom témy. Neškrtáme, odpútavame si tým pozornosť

od základnej myšlienky.

• Neznámkujeme tento prejav.

• Učíme pisateľov nebáť sa riskovať. Je dôležité, aby uverili, že môžu

voľne písať a že toto písanie (myslenie) si bude učiteľ vážiť

a rešpektovať ho.

• Vedieme žiakov k tomu, aby pochopili, že veľa otázok má aj veľa

odpovedí a že ich nápady a riešenia sú práve tak dôležité ako nápady

kohokoľvek iného.

• Ak chceme, aby žiaci kriticky písali, musia dostať spätnú informáciu

o svojom produkte a majú mať veľa možností diskutovať o tom.

• Píšeme spolu so žiakmi. Je to preto, aby žiaci videli, že aj my sme

zamestnaní a nekládli nám otázky, čím by vyrušovali ostatných

a odpútavali ich od myšlienok o svojej téme.

2.2.7 Skladačka Aktivita predstavujúca tímovú prácu v rámci kooperatívnej skupiny,

pričom každý z tímu sa stáva expertom.

Skladačka je metódou v rovine uvedomenia si významu. Ale vyučovacie

postupy, ktoré musia členovia expertných skupín vypracovať, môžu obsahovať

prvky zo všetkých troch etáp rámca EUR. Keď skupina začne monitorovať

26

vlastné učenie, dávať otázky a kontrolovať, či všetci porozumeli textu, pracuje

v etape reflexie.

Pri využívaní skladačky zachovávame metodický postup:

1. Rozdelenie žiakov do kooperatívnych skupín a zadanie učiva.

2. Štúdium expertných skupín a príprava prezentácie.

3. Návrat do kooperatívnych skupín na vyučovanie a kontrolu.

4. Individuálna a skupinová zodpovednosť.

2.2.8 Dramatizácia

Dramatizácia je stvárňovanie príbehu alebo témy slovom a pohybom,

pričom sa môžu použiť aj pomôcky, napríklad bábky a rekvizity. Cieľom

dramatizácie je dosiahnuť, aby si hráči uvedomili charakteristické vlastnosti

postavy, ktorú stvárňujú.

Pri dramatizácii sa odporúča:

- výber kratších rozprávok alebo textov,

- voliť kratšie vety,

- dávať prednosť akciám bábky pred dlhými dialógmi,

- príbeh neprerušovať prestávkami,

- pri výmene obrazov používať hudobné motívy,

- ovládať text príbehu alebo rozprávky, aby sme ho v prípade

zabudnutia mohli deťom doplniť.

Cez dramatizáciu a hranie role možno dieťaťu sprostredkovať veľa

skúseností, ktoré môžu zmierniť napätie z neznámeho. Spôsobujú zmenu

emocionálneho vnímania alebo vytváranie nových postojov. Pri aplikovaní

jednotlivých prístupov v dramatickej výchove vychádzame z teoretických

poznatkov žiakov v oblasti dramatického umenia.

2.2.9 Kooperatívne učenie

„Čo dnes dieťa dokáže v spolupráci s druhými, dokáže zajtra samo.“

(Vygotskij)

27

Mnohé z nášho učenia je založené na úspechu dosiahnutom

spoluprácou. Spoločne s druhými môžeme urobiť a dosiahnuť viac, než

samostatne. Deti sa najlepšie učia vtedy, keď majú prístup k tvorivému konaniu

ľudí okolo seba.

Kooperatívne učenie vzniká, keď žiaci pracujú spolu – niekedy v pároch,

niekedy v malých a veľkých skupinách – aby vyriešili spoločný problém,

preskúmali spoločnú tému alebo stavali na spoločnom chápaní pri vytváraní

nových nápadov, nových kombinácií alebo jedinečných prípadov.

Najlepšie podmienky pre učenie sú vtedy, keď sú deti vystavené

nárokom, ktoré rozširujú rozsah ich poznania. Najviac deťom pomáhame, keď

ich nabádame, aby prekročili hranicu svojho chápania. Ak sú nároky príliš

veľké, vzniká riziko, že to skončí neúspechom a frustráciou. Ak sú príliš malé,

dieťa neuplatní svoje možnosti. Úlohou učiteľa je preto poskytnúť žiakovi

komunikačný rámec pre učenie. Od vytvorenia komunikačného rámca pre deti

závisí úspech v učení.

Komunikačný rámec je vytvorený otázkami:

Kde sa nachádzame?

Kde chceme dôjsť?

Výsledky kooperatívneho učenia sú:

- vyššie výkony a zlepšenie miery uchovávania v pamäti,

- hlbšie porozumenie a kritické myslenie,

- dlhší aktívny učebný čas a menej vyrušovania,

- vyššia výkonová a vnútorná motivácia učiť sa,

- vyššia schopnosť nazerať na situácie z rôznych hľadísk,

- pozitívne, akceptujúce a stimulačné vzťahy k rovesníkom, a to

bez ohľadu na etnickú príslušnosť, pohlavie, schopnosti,

spoločenskú triedu, prípadne handicap,

- vyššia miera spoločenskej podpory okolia,

- lepšia psychika,

- pozitívnejšie postoje k vyučovacím predmetom, učeniu, škole,

učiteľom.

28

2.2.10 Kúty

Kúty sú kooperatívnou učebnou aktivitou, ktorá je zameraná na vyvolanie

debaty a na používanie skupinových procesov na stimuláciu konštruktívnej

argumentácie. Táto metóda sa môže používať ako aktivizačný a osviežujúci

prostriedok na riadenie diskusií o nejakom probléme, alebo o témach, v ktorých

možno prezentovať viac postojov alebo názorov.

Dá sa použiť vo fáze reflexie po prečítaní textu, po prezentácii témy,

o ktorej majú žiaci uvažovať. Prezentácia by mala zahrňovať aktivity zamerané

na etapy evokácie a realizácie významu.

Zámerom tejto metódy je, aby žiaci zaujali stanovisko alebo názor,

v prípade, ak sú argumenty druhých dostatočne presvedčivé. Môžeme povedať,

že táto aktivita nabáda žiakov, aby dokázali prijať iné presvedčivé argumenty

a pozmeniť a poopraviť svoj názor alebo postoj, po vypočutí názorov, myšlienok

a argumentov druhých.

2.3 Výsledky používania rámca EUR

Rámec EUR je vynikajúcim prostriedkom, ktorý pomáha sprevádzať

žiakov všetkých ročníkov literárnym alebo výkladovým textom. Čím je problém

komplexnejší, tým je proces užitočnejší. Otázky s otvoreným koncom, môžu

slúžiť ako osnova pre komplikovaný materiál tým, že poskytujú rámec, v ktorom

dochádza k tvorbe významov. Keďže je štruktúra otvorená, nebráni kritickej

analýze, pretože podnecuje predpovede a predvídanie. Aplikáciou rámca EUR

pri učení spĺňame niekoľko dôležitých vyučovacích úloh:

• Umožňujeme žiakom jasne formulovať zámery, ciele.

• Zabezpečujeme ich aktívnu účasť.

• Podnecujeme bohatú diskusiu.

• Povzbudzujeme žiakov ku tvorbe a kladeniu vlastných otázok.

• Uľahčujeme žiakom vyjadrovanie vlastných názorov.

• Udržujeme motiváciu žiakov.

• Vytvárame atmosféru, v ktorej sú názory rešpektované.

29

• Rozvíjame schopnosť žiakov zžiť sa s postavami.

• Vytvárame priestor na to, aby žiaci mohli uvažovať nad vlastnými

hodnotami.

• Stimulujeme zmenu.

• Stanovujeme očakávania efektívneho zapojenia sa žiakov do procesu

kritického myslenia.

• Rozvíjame kritické myslenie na vyššej úrovni.

Rámec EUR ako názov pôsobí trochu schematicky, je to však len

označenie pre formu, ktorá sa napĺňa obsahom a cieľmi realizovanými tvorivými

metódami a postupmi. Je veľmi dôležité, aby učiteľ a žiaci v každej fáze

vykonávali istú aktivitu. Voľba tejto aktivity závisí od obsahu, ktorý sa majú žiaci

naučiť a od cieľov učenia.

2.4 Metodika projektových dní

Krok 1: Určenie okruhu žiakov, ktorí by tento projekt vykonali.

Krok 2: Plán postupu - informačný materiál

- praktické pracovné postupy

- časovanie: asi 1 mesiac pred projektom.

Krok 3: Realizácia projektu

- úvod

- rámec EUR.

Krok 4: Trvalá starostlivosť učiteľa o jednotlivé aspekty počas

projektového dňa (zdôraznenie témy, významu projektu, prínosu

pre žiakov, školu...).

Krok 5: Vyhodnotenie (spätná väzba).

Krok 6: Prispôsobenie poznatkov (modifikácia) k príprave ďalšieho

projektového dňa.

30

Krok 7: Možnosti aplikácie modelu projektového dňa v iných predmetoch

a ich kombináciách .

Krok 8: Anketa - žiacka,

- rodičov.

31

3 Využitie rámca EUR v projektovom vyučovaní

„Ak mi niečo vysvetlíš – zabudnem,

ak mi to ukážeš – zapamätám si,

ale ak to urobím – pochopím.“

/Čínske príslovie/

3.1 Celoškolský projektový deň - EURO V ŠKOLE Úvod:

Tento projekt sme vyhlásili prvý školský týždeň nového kalendárneho

roku 2009. Bol to trojtýždňový celoškolský projekt zameraný na poznávanie

eura a členských krajín EÚ so zavedenou euromenou. Zaujímavý a netradičný

bol svojou organizáciou, pretože v každej triede sa zišla skupina žiakov, v ktorej

bol každý člen žiakom inej triedy. Spoločne zastupovali jednu krajinu, ktorej

históriou, geografiou a zaujímavosťami sa zaoberali pomocou metód a foriem

práce v rámci trojfázového modelu kritického myslenia –EUR.

Informačná časť: Prečo euro?

Drobný nákup, osobný účet, cestovný lístok, stavebné sporenie či

bankomat sú pojmy našim žiakom známe z bežného života. Vstupom do

nového roka 2009 sa v našej krajine udiali veľké zmeny v prechode slovenskej

koruny na euromenu – euro. Chceli sme žiakom priblížiť ako nové platidlo

vyzerá, a to nielen to naše, ale aj mince iných krajín používajúcich euro, ktoré

krajiny patria do eurozóny a samozrejme chceli sme v nich vyburcovať záujem

o ich poznanie, kultúrne a prírodné dedičstvo, históriu, šport a iné typické

znaky.

Zámerom projektu bolo hlavne spájať žiakov 1. a 2. stupňa, viesť ich

32

k vzájomnej úcte, tolerancii, k spolupráci a vzájomnému učeniu sa. Zaujímavý

bol výber žiakov v jednotlivých skupinách, čo prispelo k splneniu hlavného cieľa

– kooperatívna spolupráca bez rozdielu veku, pohlavia, etnickej príslušnosti,

spoločenskej triedy, prípadne hendikepu.

Všetkým rodičom a verejnosti bolo umožnené pozrieť sa na prácu

svojich detí, žiakov. Jedným z hlavných dôvodov ich pozvania bola možnosť

zamyslieť sa nad novou realizáciou vyučovania, ktorá je zmysluplná,

zodpovedná a hlavne priláka žiakov k učeniu a ponúkne im širokú škálu

možností moderného vzdelávania.

Téma projektu: Euro v škole

Hlavný cieľ: 1. Oboznámiť žiakov s novou euromenou.

2. Oboznámiť žiakov s krajinami s euromenou.(16)

3. Spoznávanie sa žiakov 1. a 2. stupňa, tolerancia,

spolupráca.

Poznávací cieľ: 1. Poznať štáty EÚ so zavedenou euromenou.

2. Poznať jednu krajinu s jej históriou, súčasnosťu

a tradíciami.

3. Pomôcť deťom uvedomiť si hodnotu europeňazí a ich

rozoznanie.

Komunikačný cieľ: 1. Rozvíjať komunikačné zručnosti – čítanie, písanie,

počúvanie a rozprávanie.

2. Využívať všetky základné komunikačné prostriedky –

verbálnu, neverbálnu komunikáciu a počúvanie.

3. Naučiť žiakov spoločensky žiadúcemu spôsobu

správania, rešpektovať princípy spoločenskej interakcie,

dokázať vyjadriť svoje postoje a city otvorene, ale

zdvorilo.

Typ projektu: podľa počtu žiakov: celoškolský

podľa cieľa: problémový

33

podľa času: strednodobý (3 týždne)

podľa miesta: kombinovaný (škola, domov)

Obsah: 1. fáza: 1. Prípravná časť – rozdelenie do skupín.

2. Oboznámenie sa s projektom, zadanie

čiastkových úloh

2. fáza: 1. Celoškolský projektový deň.

2. Prezentácia výstupov

Metódy: brainstorming, insert, zhlukovanie, skladačka, kúty,

samostatná práca, kooperatívne učenie, dramatizácia

Formy: rozhovor, diskusia, rozprávanie, výklad, kreslenie, hra,

tanec

1. fáza projektu

Miesto konania: zborovňa

Dĺžka trvania: 2 hodiny

3.1.1 Príprava učiteľov

Všetci učitelia našej školy boli oboznámení s témou, hlavným cieľom

a čiastkovými cieľmi projektu a s predpokladanými výsledkami projektu. Keďže

táto myšlienka učiteľov oslovila, začali sme s jeho prípravou tak, že sme sa

stretli na krátkom školení s témou: Inovačné metódy a formy práce vo

vyučovaní. Školiteľkou bola koordinátorka projektu, ktorá je členkou Združenia

Orava.

Losovanie štátov

Štátom so zavedenou euromenou € (celkom 16) sme priradili čísla podľa ich

abecedného usporiadania. Učitelia si vylosovali štát, ktorému sa budú v tomto

34

projekte venovať. Po krátkej fáze premyslenia a prípravy, prišiel čas na

oboznámenie žiakov s projektom.

3.1.2 Príprava žiakov Miesto konania: trieda

Dĺžka trvania: 2 hodiny

Po krátkom brainstormingovom zamyslení nad svojim štátom pristúpili

učitelia k oboznámeniu žiakov s projektom. Vychádzali sme z aktuálnej

politicko-ekonomickej situácie na Slovensku, ktorá vzhľadom k zavedeniu novej

štátnej meny zasiahne každú rodinu, každého človeka krajiny. Keďže

používanie nových platidiel bolo už v obehu, chceli sme priviesť žiakov k

záujmu o ich vzhľad, veľkosť, hodnotu a porovnanie s inými krajinami, ktoré už

eurom platia. S projektom žiakov oboznámili ich triedni učitelia.

Losovanie skupín

Pripravili sme lístky s číslami od 1-16 pre žiakov. Navštívili sme každú

triedu a žiaci si losovali čísla. Po vybratí všetkých čísel pri väčšom počte žiakov,

sa kartičky znovu hodili do losovacej krabice a ťahalo sa odznova. Ak neboli

lístky doťahané, zvyšnými sa pokračovalo v paralelnej triede. (To preto, aby sa

do každej skupiny dostal zástupca z každej triedy – nemohlo sa stať, že napr.

boli piati ôsmaci a ani jeden siedmak). Vznikli heterogénne skupiny s rovnakých

počtom žiakov, v ktorých boli zastúpení žiaci všetkých vekových skupín školy.

Starší žiaci vytvorili súpisku krajín: učiteľ + žiaci + kmeňová trieda učiteľa

(krajina, ktorú si učiteľ vylosoval) a vyvesili ju na informačný panel školy, aby si

žiaci zistili, kto s nimi v danej krajine bude spolupracovať.

3.1.3 Oboznámenie sa s projektom, zadanie čiastkových úloh Miesto konania: trieda (krajina, ktorú si žiak vylosoval)

Dĺžka trvania: 2 hod.

35

Táto fáza projektu bola prvotná, kde sa učitelia aj žiaci po prvýkrát stretli

ako homogénna jednotka, ktorá bude pracovať na spoločnom projekte. Trvala

dve vyučovacie hodiny.

Zámerom bolo oboznámiť žiakov s cieľmi projektu, usmernením (keďže

takýto projekt bol pre žiakov inovačný), zadaním čiastkových úloh.

Tento názorný príklad projektu je jedným zo šestnástich, ktoré boli

prezentované v tomto celoškolskom projekte a je zameraný na štát Belgicko.

Motivácia:

Z januára už ubehlo desať dní a vy všetci ste sa stretli s novou menou –

eurom.

Aké druhy europeňazí sú zavedené?

Čo je na bankovkách, minciach zobrazené?

Už si sa stretol so situáciou, kde si platil eurom?

Robí ti problémy poznať hodnotu týchto peňazí?

Vieš, v ktorých štátoch sa dá platiť eurom? Je ich 16.

Aj my sme sa stretli tu v triede – Belgicku, jedným zo štátov so zavedenou

euromenou, ktorý ste si vylosovali.

K odpovediam bolo treba žiakov doslova vyburcovať.

Žiakov sme oboznámili so zámerom a cieľmi tohto projektu.

Ciele: 1. Pomenovať základné znaky krajiny.

2. Skvalitniť vedomosti o danej krajine.

3. Priradiť zaujímavosti (prírodné, historické, športové) ku krajine

4. Navrhnúť schému plagátu (výstupu), ktorým sa budú prezentovať.

5. Rozvíjať funkčnú gramotnosť prostredníctvom orientácie

v literatúre, knižnici.

Rámec EUR – Evokácia:

36

Do tejto časti sme zaradili metódu brainstormingu, ktorého cieľom bolo

pomôcť žiakom, aby si vybavili čo najviac predchádzajúcich vedomostí

a informácií o Belgicku, ktoré majú z vyučovacích predmetov, z individuálneho

samoštúdia, zo správ, z bežného života a tak v nich prebudiť zvedavosť

a dôvod na učenie.

Aktivita: Mapa (Brainstorming) Cieľ: Analyzovať získané vedomosti o Belgicku.

Postup: Žiaci sedeli na svojich miestach. Na tabuli visela mapa Belgicka.

Učiteľ pripravil pre žiakov prázdne kartičky, na ktoré mali napísať

všetko, čo ich napadne a čo súvisí so štátom Belgicko. Po

napísaní každý žiak prezentoval svoj poznatok a pripol ho na

mapu Belgicka. Niektoré napísané informácie boli chybné, preto

boli starší žiaci vyzvaní k diskusii o fakte a jeho správnom

zaradení, pričom mali možnosť využívať dostupnú literatúru –

encyklopédia a atlas, ktoré boli pripravené pre žiakov.

(Napriek tomu, že sa v skupine nachádzali aj najmenší žiaci od

prvého ročníka, vedeli pomenovať napríklad hlavné mesto

Belgicka, europarlament, dokonca si spomenuli zo správ aj na

nejakého masového vraha. Starší žiaci spomenuli hranice, more,

podnebie, pivo, tanec, ba aj postavičku Šmolka.)

Rámec EUR – Uvedomenie si významu

V predchádzajúcej časti sme zistili, že Belgicko nie je pre nás až tak

neznámou krajinou. Po tom, ako prebiehol brainstorming, z napísaných výrokov

sme si urobili rebríček priorít podľa toho, čo by sme sa chceli o tejto krajine ešte

dozvedieť.

Aktivita: Viem / Chcem vedieť (INSERT)

37

Cieľ: Triediť známe a neznáme informácie a poznatky o Belgicku

Postup: Žiaci pracovali na svojich miestach samostatne. Na tabuli bol

pripravený rebrík základných priorít, o ktorých už niečo vieme (z

brainstormingu) a o ktorých sme sa chceli dozvedieť niečo viac.

Učiteľ žiakom rozdal papiere s rovnakým náčrtom rebríka, ako bol

na tabuli, aby si každý sám mohol zhodnotiť svoje vedomosti,

ktoré vedel a ktoré by si chcel doplniť (Príloha A).

Pomocou tejto metódy chceme udržať pozornosť pri čítaní textu.

Žiakom navrhneme používať znaky „√ “ vo význame „viem“ a znak

„− “ vo význame „chcem vedieť“ (zatiaľ to nepoznám).

Žiaci si vyberali z týchto navrhovaných kapitol:

MINULOSŤ - historické osobnosti,

- významné udalosti, medzníky,

- kultúra krajiny,

- prírodné pamiatky,

- kultúrne pamiatky,

SÚČASNOSŤ - symboly krajiny,

- známe osobnosti – politika,

- šport,

- šoubiznis,

- zaujímavé miesta,

TRADÍCIE - zvyky, sviatky,

- piesne, tance,

- tradičné jedlo,

- typické suveníry.

Učiteľ čítal vopred pripravený odborný text, v ktorom boli obsiahnuté

fakty ako je oficiálny názov štátu, hranice, rozloha, poloha, štátny jazyk, hlavné

mesto, medzinárodné označenie, vznik štátu, štátne zriadenie, medzníky a

historické udalosti, známe osobnosti (kto a čím sa preslávil), zaujímavé kultúrne

38

a historické miesta, turistické atrakcie, typické jedlá krajiny, typické suveníry

krajiny a ďalšie.

Žiaci pozorne počúvali a do svojich textov, ktoré im vopred rozdal učiteľ

si značili, čo vedeli (prípadne počuli) a čo sa chceli dozvedieť o krajine

pomocou dohodnutých znakov. (Hravo to zvládli aj najmenší žiaci, len

pozabudli na znak „-“.)

Porovnali sme si, čo sme sa chceli o Belgicku dozvedieť, ktoré témy nás

najviac zaujímali. Z výsledkov tejto schémy sne si určili priority, ktorým sme sa

hlbšie venovali v individuálnej alebo skupinovej príprave (dobrovoľný výber) na

celoškolský projektový deň – Deň eura.

Učiteľ sa však snažil vhodnou a nenápadnou motiváciou usmerniť žiakov

tak, aby si z každej kapitoly (minulosť, súčasnosť, tradície) vybrali aspoň jednou

podkapitolou. (Z výsledkov žiakov by sa najviac chceli venovať tradíciám,

šoubiznisu a málo histórii.) Tieto podkapitoly sme si spísali na pripravený plagát

(A2) a vyzvali sme žiakov, aby si ich rozdelili podľa vlastných schopností

získavať informácie a podľa vlastných záujmov. K nim sme hneď zapísali mená

žiakov, ktorí boli za túto časť zodpovední. Vytvorili sa malé skupiny (2-3 žiaci),

ktoré počas nadchádzajúcich dní spolupracovali pri získavaní a hľadaní

materiálov a informácií, pri práci na prvotnej príprave plagátu a prezentácie o

tejto krajine.

Po rozdelení tém (niektorých žiakov musel osloviť učiteľ), keďže sme boli

v krajine Belgicko, v ktorom je Brusel ako sídlo Európskej únie, táto časť hodiny

bola hneď využitá na to, aby sme si zvolili europarlament, ktorý budú

zastupovať ministerstvá, podľa druhu záujmu (podkapitol):

Ministerstvo vnútra – symboly krajiny, mapa.

Ministerstvo kultúry – pamiatky, osobnosti, šoubiznis, tradície, šport.

Ministerstvo financií – euromena.

Ministerstvo výstavby – mestá, historické pamiatky.

Ministerstvo hospodárstva – prírodné pamiatky.

Ministerstvo dopravy – hranice, more, doprava.

Tým, že sme vytvorili ministerstvá, dohodli sme sa aj na etikete – to

znamená, že v deň realizácie tohto projektu sme prišli oblečení ako ministri

39

(dievčatá – kostým, alebo sukňa a blúzka, chlapci – oblek alebo iba košeľa,

kravata). Efekt bol úžasný.

Táto časť hodiny bola predprípravou na trojtýždňovú prípravu žiakov,

preto hlavným zámerom tejto fázy bolo aktívne skúmanie získavania

materiálov, pomoc pri hľadaní materiálov o vybraných podkapitolách počas

samotnej prípravy na projekt. Učiteľ žiakov usmernil v hľadaní informácií na

internete, v knižnici, v médiách. Plnil úlohu akéhosi sprievodcu, ktorý

upriamoval pozornosť ku kľúčovým častiam týchto materiálov. Priebežne žiaci

chodili k učiteľom na konzultácie s už pripravenými materiálmi.

Najmenších žiakov sme poverili „dôležitými“ úlohami – kreslenie a výroba

belgickej vlajky, lodí, Šmolkov. Žiaci talentovaní na vizuálnu predstavivosť sa

dohodli, že vyrobia Atómium, iní plagát – mapu Belgicka, na ktorú budeme

postupne prilepovať výtvory najmenších žiakov, ktorí reprezentujú túto krajinu.

Dievčatá sa dohodli na nácviku belgického tanca a na výrobe waflí (z

polotovaru), ktoré je jedným z obľúbených jedál Belgičanov.

Rámec EUR - Reflexia Záverečnú časť tohto úvodného bloku sme zavŕšili štádiom, v ktorom

žiaci pouvažovali nad tým, čo sa dnes dozvedeli, čo sa naučili, čím si rozšírili

svoje poznanie. Nasledovala spoločná diskusia vedená k osobným asociáciám

žiakov z dňa. Keďže žiaci počas týchto dvoch hodín ešte nezískali toľko

naučených vedomostí, hovorili o nich len okrajovo, vymenovaním niektorých

faktov (hlavne starší žiaci).

Využili sme teda priestor v tejto komunite na aktivitu a hry.

Aktivita: Cinquain (päťveršie) Cieľ: Vymyslieť a napísať päťveršovú báseň o Belgicku.

Postup: Žiaci sedeli v centrách. Centrá sme zriadili tak, aby v nich boli

zástupcovia 1. aj 2. stupňa. Učiteľ im vysvetlil postup pri tvorení

40

päťveršovej básne s témou Belgicko. Každé centrum pripravilo

jednu báseň, ktorú po skončení aktivity zástupca skupiny prečítal.

Príklad:

Belgicko krajina

nenápadné vzdialené nepoznaná prímorská

riadi obchoduje vládne vyrába stavia hraničí

Je sídlom Európskeho parlamentu. Hlavné mesto je Brusel.

štát Atómium

Hra: Prípitok

Cieľ: Vymyslieť a predniesť čo najoriginálnejšie prianie.

Postup: Žiaci stáli v kruhu a predstavili si, že sú na oslave. Tvárili sa, že

v ruke držia pohár džúsu. Jeden po druhom predniesli prípitok:

1. kolo - prianie k uskutočneniu projektu (ako by chcel, aby to

dopadlo, čo očakáva),

2. kolo - prianie sebe samému tak, aby si zalichotil.

Pri každom prípitku mali na znak súhlasu predstierať, že si pripili.

Hra slúžila na odbúranie stresu, rozvoj osobnosti dieťaťa, na jeho

mravný vývin a na učenie. Prinášala deťom radosť a rozvíjala ich

fantáziu.

Po týchto aktivitách, spoločnej diskusii a rozdelení úloh sa žiaci vrátili do

svojich tried. Mali tri týždne na zamyslenie sa nad problémom, prípravu

materiálu, štúdium literatúry. Každý žiak sa zameral na tému, ktorá mu

vyplývala z členstva vo „svojom“ ministerstve. Učiteľ – vedúci skupiny bol

žiakom k dispozícii na konzultácie a usmernenia v žiackych prípravách.

41

2. fáza projektu

Miesto konania: trieda (krajina Belgicko)

Dĺžka trvania: 5 vyučovacích hodín

Metódy: brainstorming, insert, zhlukovanie, skladačka,

samostatná práca, kooperatívne učenie, dramatizácia,

Formy: rozhovor, diskusia, rozprávanie, výklad, kreslenie, hra,

tanec

Pomôcky: mapa, tabuľa, pracovné listy, knihy, encyklopédie,

prezentačné predmety, nožnice, lepidlo, farbičky, fixky,

lepiaca páska, CD nosič, CD s hudbou, hymna Belgicka

a Európskej únie, plagáty o EÚ, metodický materiál o novej

slovenskej euromene, špajle, polystyrénové gule

Výstup: plagát o krajine Belgicko, 3D maketa Atómia, belgický tanec

3.1.4 Celoškolský projektový deň

V prípravnej fáze učiteľka oslovila členov svojej skupiny, aby mysleli aj

na výzdobu triedy tak, aby po vstúpení do nej každý vedel, do ktorej krajiny

prišiel. Žiaci boli úžasní, priniesli množstvo zaujímavých rekvizít. Výzdobu

rozdelili do sektorov:

- sektor histórie – vyrobili časovú os, na ktorej boli vyznačené významné

historické udalosti a medzníky v dejinách Belgicka

- sektor Európskej únie – priniesli CD s hymnou EÚ a Belgicka, pripravili slová

v origináli i v preklade, motto EÚ, vyrobili vlajku EÚ oslovili zariadenie

Slovenskej pošty, ktorá im darovala plagát vyberateľných europeňazí všetkých

štátov z lícnej aj rubovej strany

- sektor bibliografie – knihy, encyklopédie, výstrižky o Belgicku

42

- sektor suvenírov – belgická čipka, súdok od belgického piva, bonboniéru

belgických praliniek, sošku Manekyn Pis a polotovar sladkých waflí (s džemom,

čokoládou a šľahačkou)

Do prípravy sa zapojili aj rodičia, ktorí ušili belgickú vlajku a taktiež

pomáhali s výrobou plagátu – hraníc Belgicka a legendy.

1. krok: Realizácia projektu - otvorenie

V deň realizácie projektu prišli žiaci v dohodnutých kostýmoch a plní

očakávaní. Zišli sa v svojich triedach – krajinách, ktoré si deň predtým

vyzdobili. Keďže v prípravnej fáze sme mali na stretnutie a oboznámenie sa

s cieľmi a zámerom projektu iba dve vyučovacie hodiny, až v tejto druhej fáze

prišiel rad na to, aby sa tiež vzájomne spoznali, aby sa vedeli osloviť po mene

a aby sa o svojom novom kamarátovi dozvedeli niečo viac, ako je jeho meno.

Preto sme si na úvod zvolili zoznamovaciu dielňu.

Počas piatich vyučovacích hodín žiaci absolvovali zoznamovaciu dielňu,

výzvu (evokáciu), tvorivú dielňu a dielňu spolupráce (uvedomenie si významu)

a hodnotiacu dielňu spojenú s prezentáciou (reflexia).

Učiteľ žiakom pripomenul vzájomnú spoluprácu, toleranciu, úctu

a rovnoprávnosť medzi nimi a vzájomné rešpektovanie sa.

2. krok: Zoznamovacia dielňa

Úlohou tejto dielne, ktorú viedol vyučujúci, bolo zoznámenie sa žiakov

na základe aktivít etickej výchovy.

Aktivita: Predstavme sa

Cieľ: Zoznámenie sa žiakov v skupine.

43

Postup: Postavili sme sa do kruhu. Našou úlohou bolo predstaviť sa a

zoznámiť sa navzájom. Ten, kto začal, povedal svoje meno,

vymyslel si a predviedol nejaký pohyb, ktorý ho charakterizoval

(napr. rád spal – ukázal to pohybom). Ten, kto nasledoval, najprv

zopakoval meno a pohyb suseda, potom povedal svoje meno a

urobil „svoj" pohyb. Takýmto spôsobom sme pokračovali dookola,

až kým sme sa opäť nedostali k tomu, kto začínal a ten zopakoval

mená a pohyby každého v kruhu.

Táto aktivita bola veľmi vhodná, pretože medzi účastníkmi „lámala

ľady“, prebúdzala ich k aktivite, cvičila ich pamäť a pozornosť a

vnášala do kolektívu veselú a priateľskú atmosféru.

Aktivita: Erby

Cieľ: Zostavenie plánu svojich záľub.

Postup: Žiaci sedeli na svojich miestach. Každý z nich obdržal papier

(A4), na ktorom bol obrázok erbu. Tento bol rozdelený na 4 časti.

Do každej si každý sám zapísal (nakreslil) svoje záľuby, sny,

túžby, charakteristické vlastnosti, očakávania.

Po krátkom čase (5-10 min) nasledovala prezentácia a

predstavenie sa cez svoj erb. Zároveň žiaci boli vyzvaní, aby

povedali, čo sa im na našej škole páči, nepáči, čo očakávali od

tohto dňa, aký mali názor na novú euromenu, či sa jej obávali,

alebo naopak, či sa tešili.

Erby sme si potom vystavili v triede na viditeľné miesto.

(Príloha B).

3. krok: Výzva (evokácia)

Na dosiahnutie pozitívnej klímy a navodenie žiakov do témy dňa ich

učiteľka oboznámila so štruktúrou projektu a porozprávali sa o svojich domácich

prípravách aj o tom, kto im pri nich pomáhal, odkiaľ čerpali informácie (či

44

pracovali s literatúrou, s počítačom, či navštívili knižnicu, oslovili svojich

príbuzných, inštitúcie...) Pozitívnym zistením bolo, že rodičia majú záujem na

takýchto spoločných domácich úlohách, výborne sa pri tom uvoľnili a upevnili

rodinné zväzky.

Učiteľ v tejto fáze využil poznatky z už vytvoreného brainstormingu

z prípravnej fázy (vedomosti, ktoré o krajine mali) a zopakoval základné

vedomosti žiakov.

Aktivita: Belgické pralinky (Zhlukovanie)

Cieľ: Špecifikácia vedomostí o Belgicku a ich priradenie podľa

významu.

Postup: Žiaci sedeli v kruhu. Medzi nimi bol papier (A1), na ktorý sme do

stredu napísali slovo Belgicko tak, aby bolo dosť miesta na

písanie okolo. Slovo sme dali do krúžku.

Čo vás napadne, keď poviem slovo Belgicko?

Povedali sme žiakom, aby písali všetky súvisiace slová do

„belgických praliniek“- bublín. Slová, ktoré spolu súviseli, pospájali

čiarami. Žiakov sme necháli takto pracovať niekoľko minút.

Prostredníctvom tejto aktivity si žiaci znova prezentovali

informácie, ktoré mali a ktoré už vedeli spojiť s novými poznatkami.

Žiaci sa aktívne angažovali v tomto učebnom procese s tým, že

boli nútení vyjadriť svoje myšlienky a vedomosti vlastným jazykom.

V tejto úlohe sme si hneď preverili, koľko sme sa toho počas

trojtýždňovej prípravy naučili. Pre porovnanie sme ponúkli žiakom

ich prvú prácu (brainstorming), aby sami videli, že ich aktivita

a húževnatosť pri zháňaní informácií o Belgicku nebola márna.

45

4. krok: Tvorivá dielňa

V úvode tvorivej dielne sme si všetci vytvorili vizitky, podľa ktorých sa

žiaci skôr spoznali a mohli sa oslovovať menom. To samozrejme platilo aj pre

učiteľa, ktorý sa tak stal jedným z nich.

Aby si trocha oddýchli od psychickej záťaže, za zvukov belgickej hymny

a hymny EÚ sme si vyrobili rôzne symboly Belgicka a únie.

Aktivita: Cesta poznania Cieľ: Použiť získané poznatky pri výrobe symbolov Belgicka.

Postup: Zadali sme úlohy podľa veku žiakov. Žiaci sedeli na svojich

miestach. Mladší žiaci vyrobili vlajky Belgicka a Európskej únie.

Starší žiaci mali za úlohu vyrobiť loď, ktorá je symbolom

prístavných miest Belgicka. Žiaci si zvolili kresbu. Najstarší žiaci

dostali za úlohu vyrobiť priestorové Atómium – symbol Bruselu.

Všetci žiaci mohli využívať ako predlohu vystavenú literatúru -

knihy, obrázky, encyklopédie. Vyrobiť symboly Belgicka nebol pre

mladších žiakov žiaden problém, pretože trieda bola vyzdobená

týmito znakmi. Na výrobu Atómia použili žiaci polystyrénové gule

a špajle. Vyrobené predmety sme vystavili na pripravené miesto.

Využili sme ich pri tvorbe plagátu.

5. krok: Dielňa spolupráce – uvedomenie

História, šport, kultúra, zaujímavosti, osobnosti, príroda, známe stavby

krajiny... to všetko sme zapísali do bubliniek v aktivite zhlukovanie.

Prostredníctvom predchádzajúcej aktivity žiaci sami mohli zistiť, že nie je každý

expertom na Belgicko vo všetkých oblastiach. Preto sme si v prvej fáze zriadili

ministerstvá, aby každý z nás bol odborníkom vo svojej oblasti. Je však

dôležité, aby to, čo zistil počas prípravného obdobia naučil aj svojich

„spoluministrov“. Iniciatívu však preberali žiaci.

46

Aktivita: Skladačka .

Cieľ: Tímová práca v skupinách s aplikáciou vedomostí.

Postup: Žiaci sedeli v centrách a spoločne diskutovali o návrhu formy

prezentácie svojich poznatkov zo svojho ministerstva. Po

rozhodnutí o spôsobe demonštrácie, naučili nové informácie aj

ostatných členov skupiny.

Ministerstvo vnútra sa prezentovalo výkladom o symboloch štátu spojeným

s ukážkami a orientáciou na mape sveta a Európy.

Ministerstvo kultúry predstavilo svoju krajinu krátkym belgickým tancom a

výrobou waflí (s džemom a šľahačkou), ktoré ponúkli spolužiakom.

Ministerstvo financií pripravilo pre žiakov puzzle, na ktorej bola zobrazená

eurominca.

Ministerstvo výstavby – vytvorilo turistického sprievodcu – knihu, ktorej

súčasťou boli obrázky a k nim priradený text tak, aby každý „cudzinec“ mal

vytvorený stručný prehľad o mestách a historických pamiatkach tejto krajiny.

Ministerstvo hospodárstva malo na plagáte nakreslený strom, žiakom rozdali

lístky v tvare listov, na ktorých boli napísané najznámejšie a najkrajšie prírodné

pamiatky a miesta v Belgicku. Postupne čítali názvy prírodných krás a

informácie o nich a držiteľ tohto lístka ho prilepil na pripravený strom.

Ministerstvo dopravy formou dramatizácie zahrali bitku so skupinou Valónov,

skupinou Flámov a Napoleónom, ktorý bol porazený v bitke pri Waterloo.

Aj keď žiaci o tom nevedeli, všetci spoločne sa stali súčasťou

kooperatívneho učenia prostredníctvom tejto aktivity. Zástupcovia všetkých

vekových skupín sa zapojili do činnosti

47

Všetci členovia ministerstiev sa vrátili do svojich skupín a postupne si

opakovali a usporiadali jednotlivé ministerstvá podľa tých informácií, ktoré sa

naučili prostredníctvom ich prezentácie. Na monitorovanie kvality svojho učiva

každá skupina si vymyslela otázku pre inú skupinu, ktorou zistila, koľko si

z danej prednášky zapamätali.

Aktivita: Tvorba plagátu Cieľ: Vytvoriť prezentačný materiál.

Postup: Žiaci mali pripravený plagát, na ktorom boli zakreslené hranice

a legenda (vyrobili ho doma). Počas dielne nakreslili na plagát

hranice Belgicka, názvy jeho susedných štátov a vyznačili

najväčšie mestá v krajine. Ich úlohou bolo dokresliť podľa

všeobecnej mapy Belgicka klimatické pásma, vyznačiť lesy,

vodstvo, more.

Všetci členovia skupiny sa podieľali na usporiadavaní,

dokresľovaní a lepení jednotlivých častí typických pre Belgicko

(loď, vlajky, obrázok Atómia), ktoré vyrobili buď formou prípravy

počas troch týždňov alebo ich vyrobili počas aktivity Cesta

poznania alebo vyrobili nové - Šmolko, budovy.

Výstupom tohto projektu mala byť prezentácia svojho štátu, ktorá

sa mala konať v telocvični školy spoločne s ďalšími krajinami

Európskej únie, v ktorých bola zavedená euromena.

Aktivita: Tanec v srdci Cieľ: Naučiť všetkých členov skupiny belgický tanec.

Postup: Dievčatá si v prípravnej fáze našli prostredníctvom internetu

belgické piesne, na ktoré sa pomocou CD naučili belgický ľudový

tanec s jednoduchou choreografiou. Aktivitu prevzali dievčatá,

48

ktoré najprv vysvetlili pravidlá tanca, predviedli ho a neskôr ho

začali učiť všetkých členov skupiny.

Po počiatočných starostiach s nevôľou najstarších chlapcov sa

predsa len odhodlali a spoločne si tanček nacvičili.

6. krok: Prezentácia výstupov - reflexia (Hodnotiaca dielňa)

V tejto záverečnej fáze projektu sa všetci žiaci školy odobrali do školskej

telocvične. Zvolili si dvoch hovorcov, ktorí stručne našu krajinu predstavili

pomocou tých faktov a poznatkov, ktoré získali v jednotlivých aktivitách

projektu. K našej prezentácii sme samozrejme pridali aj tanček, ktorý mal veľký

úspech. Vypočuli sme si prezentácie ostatných krajín, ktoré nás veľmi zaujali

svojou kreativitou, jedinečnosťou a fantáziou.

Po tomto spoločnom zhodnotení sme sa opäť vrátili do svojej triedy, kde

sme si zhrnuli poznatky o danej krajine a otvorili sme živú spoločnú diskusiu

o formách a metódach vyučovania, o vzdelávaní prostredníctvom projektových

dní. Žiaci mali možnosť vyjadriť svoje pocity, zážitky a emócie z projektového

dňa a taktiež svoju osobnú asociáciu k inovačným možnostiam vzdelávania.

K overeniu svojich vedomostí si vypracovali úlohy. (Príloha C).

V závere žiaci napísali pár viet v ankete o dojmoch z dňa, ktoré boli

zverejnené v školskom časopise Penové čary.

Hodnotenie projektu Do hodnotenia projektu sa zapojili traja učitelia bez triednictva. Tvorili

učiteľskú porotu. Druhú a nezávislú porotu tvorili zástupcovia školského úradu,

rodičovskej rady a rady školy. Svojim odborným okom sa snažili pozorovať

koordináciu práce žiakov, aktivity žiakov, výzdobu tried a celkovú atmosféru pri

práci v tomto projekte a v neposlednom rade aj výstup, ktorého súčasťou bol

plagát. Žiaci boli zadelení v šestnástich skupinách, ale porota sa rozhodla, že

odmení len štyri najkreatívnejšie. Prvé dve miesta navštívili za odmenu

mincovňu v Kremnici, tretie a štvrté miesto sa zúčastnilo výletu v Košiciach

49

(keďže Košický zlatý poklad sa nachádzal momentálne v Bratislave, navštívili

ZOO a Botanickú záhradu).

Prekvapenie? alebo aby nikto nebol sklamaný

V závere projektového dňa nás všetkých učiteľov pozvalo vedenie školy

do zborovne na miniporadu. Na každého z nás čakalo sladké prekvapenie –

torta v tvare euromeny, ktorú si každý vedúci skupiny odniesol do svojej triedy.

Rozkrájali sme ju na presný počet kúskov podľa počtu žiakov a s chuťou sme

sa do nej pustili. Bola to najsladšia aktivita dňa.

Pozitíva projektu: - okamžitá spätná väzba

- pocit dôvery, spolupatričnosti a zúčastnenosti

- rýchle nadviazanie kamarátstva

- spolupráca na úrovni žiak 1. stupňa – žiak 2. stupňa

- zvládnutie cieľa vzájomného učenia sa

- strata obavy vysloviť svoj názor nahlas v cudzom kolektíve

Negatíva projektu: - časová náročnosť

- náročnosť učiteľa na prípravu a orientáciu v problematike

- náročnosť pri organizácii jednotlivých etáp projektu

- náročnosť pri príprave úloh pre žiakov rôzneho veku

- hluk pri práci

- odmietanie starších žiakov zapojiť sa do činností

- ťažká spolupráca s problémovými žiakmi

- nedostatočný odstup pri záverečnom hodnotení

7. krok: Možnosti aplikácie modelu projektového dňa v iných predmetoch a ich kombináciách

Zo Štátneho vzdelávacieho programu ISCED 1, ISCED 2 vyplýva snaha

na skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu a zlepšenie materiálno-

technického vybavenia školy aj prostredníctvom projektov a programov. Preto si

50

treba voliť predmety a ich kombinácie, kde je možné uplatňovať prierezové

témy štátneho vzdelávacieho programu. Každá škola má určité zameranie, čo

je tiež výhodným námetom na tvorbu celoškolských projektových dní. Námety

môžeme hľadať tiež formou burzy nápadov medzi pedagógmi alebo rodičmi.

Môžu taktiež vyplývať zo záverov ankiet alebo dotazníkov.

Model tohto projektu sa dá využiť v mnohých obmenách. Musí to však

byť spoločná téma celej školy a hlavne téma, ktorou sa dá zaujať tak starších

ako aj mladších žiakov.

Námety na celoškolské projekty v predmetoch:

- telesná výchova - Olympionizmus

- vlastiveda, geografia - Naše mesto, Moja obec, Slovensko

- prírodoveda, prírodopis - Človek a jeho životné prostredie

Deň Zeme

Námety na celoškolské projekty v kombináciách predmetov:

Predmety: slovenský jazyk a literatúra

výtvarná výchova, pracovné vyučovanie

geografia

Téma: Gulliverove cesty

matematika

hudobná výchova

výtvarná výchova

občianska výchova

prírodoveda, prírodopis

Téma: Na vrch stromu bez rebríka

Námety na celoškolské projekty vyplývajúce z prierezových tém štátneho

vzdelávacieho programu:

- Multikultúrna výchova - Všetci sme si rovní

- Ochrana života a zdravia - Bol raz jeden život

- Dopravná výchova - Svet na kolesách

- Osobný a sociálny rozvoj - Bádatelia v hrnci

51

- Environmentálna výchova - Príroda okolo nás

8. krok: Anketa

K realizácii projektu neodmysliteľne patrí aj spätná väzba. Keďže sa

projektu zúčastnili žiaci aj rodičia (ako diváci), chceli sme zistiť aj ich názor na

výber úloh pri koncipovaní obsahu a výbere nových metód vyučovania.

Výsledky žiackej ankety Žiacka anketa pozostávala z dvoch otázok:

1. Čo sa ti na realizácii tohto projektu najviac páčilo?

2. Čo by si zmenil na tomto projekte?

Ankety sa zúčastnilo 105 žiakov všetkých vekových skupín.

Žiaci svoje dojmy a pocity voľne napísali do pripravených anketových

lístkov. Väčšina ohlasov bola pozitívna, žiakom sa takýto spôsob učenia páčil.

Ocenili hlavne to, že aj keď sa „neučili“, tak sa veľa naučili. Deň bol oživením

ich stereotypných návykov učenia, páčili sa im nové metódy vyučovania, hry.

Samozrejme tak, ako sme predpokladali, boli aj negatívne ohlasy hlavne

z radov najstarších a zároveň problémových žiakov (čo však nebolo pravidlom).

Vyučovanie sa im videlo nudné, smiešne, o ničom. Niektoré odpovede nás milo

prekvapili, iné naopak, zaskočili. Výber z pozitívnych aj negatívnych anketových

príspevkov sme uverejnili tiež v školskom časopise Penové čary. (Príloha D).

Výsledky ankety rodičov

V ankete pre rodičov sme chceli vedieť, akú podporu o inováciu

vyučovania máme medzi rodičmi, či sa ich tieto nové progresívne zmeny

bytostne dotýkajú a či sa vôbec zaujímajú o výchovu a vzdelávanie na škole,

kde ich deti študujú.

Zvolili sme si preto päť anketových otázok:

52

1. Čo sa vám na projektovom dni Deň eura páčilo/nepáčilo?

2. Čo by ste na tomto projekte zmenili alebo skvalitnili?

3. Pripravovalo sa vaše dieťa na projekt Deň eura ? Ak áno, ako?

4. Pomáhali ste svojmu dieťaťu pri príprave na projekt? Ako?

5. Máte nejaký návrh, akej téme by sa mohol venovať ďalší celoškolský

projektový deň?

Ankety sa zúčastnilo celkom 28 rodičov. Dotazník vyplnili počas poslednej fázy

projektu – reflexie v triedach.

Výsledky ankety:

1. otázka – rodičom sa najviac páčila práve štruktúra dňa, kde boli

v jednej triede žiaci z rôznych ročníkov a ich vzájomná

spolupráca.

2. otázka – všetci sa vyjadrili, že nič, skvalitnili by hodnotenie,

prizvali by verejnosť aj televíziu.

3. otázka – všetci z respondentov sa vyjadrili, že ich deti využívali pri

vyhľadávaní najviac počítač, hľadali obrázky v časopisoch,

vyrábali štátne symboly.

4. otázka - z 28 respondentov odpovedalo kladne 22 – rozprávali sa

s deťmi o krajine, šili kroj, vyrábali vlajku, šiesti odpovedali

záporne z dôvodu, že ich dieťa rodičovskú pomoc nepotrebovalo.

5. otázky – návrhy padali rôzne: Bezpečnosť v cestnej premávke,

Ochrana zdravia, Nebezpečenstvo drog, Slovensko, Vianoce a

tradície, Pravidlá slušného správania, Prvá pomoc, Remeslo má

zlaté dno. Jeden rodič sa vyjadril, že by bolo vhodné opýtať sa

detí, akej téme by sa chceli ony venovať.

Záver prieskumu:

Rodiči prejavili jednoznačný súhlas so zavádzaním takýchto netradičných

a inovačných metód do vyučovania. Žiaci vypadnú zo stereotypu, učia sa učiť

sa, učia sa vyhľadávať informácie, pracovať s informáciami, pracovať

v kolektíve, povedať svoj názor. Taktiež veľmi pozitívne hodnotili organizačnú

štruktúru projektu, pretože tým, že v každej krajine bol zastúpený žiak každého

53

ročníka sa pozitívne zlepšila klíma medzi deťmi a hodnotenie bolo veľmi

spravodlivé. Taktiež dávajú do popredia návrhy a témy na spracovanie

projektov, ktoré sú v dnešnej dobe aktuálne, v ktorých by bolo vhodné žiakov

usmerniť, o ktorých treba so žiakmi hovoriť. Potešili ich však zadané úlohy

v prípravnej fáze, do ktorých sa zapojili celé rodiny.

Odpovede na otázky odzrkadľujú hodnotenie projektu len 28

respondentov. Z toho dôvodu, že ankety sa zúčastnila len tá časť rodičov, ktorí

majú o školu a o výchovu a vzdelávanie svojich detí záujem, môžu byť tieto

výsledky mierne skreslené. (Príloha E).

3.2 Projektový deň: MOJA OBEC Úvod:

Po úspešnom ukončení prvého celoškolského projektu sme začali

uvažovať nad novým. Keďže žiakov metóda projektového vyučovania nadchla,

chceli sme docieliť, aby sa ich aktivity v rámci samoštúdia rozšírili. V prvom

projekte boli žiaci roztrúsení po všetkých triedach. Tento projekt bol zameraný

na prácu každej kmeňovej triedy zvlášť. Pracovali ako jednotka na svojej

podkapitole, ktorú si ľubovoľne zvolili z témy projektového dňa Moja obec.

Východisko projektu:

Téma obec bola veľmi vďačná. Poskytovala veľa možností využitia

poznatkov a taktiež získavania nových vedomostí a obzorov o nej. Aj výber

témy bol variabilný. Mohli sme sa zamerať na jej históriu, kultúrne či prírodné

dedičstvo, obyvateľstvo, životné prostredie, kultúru, tradície v obci, šport, ale aj

pohľad na obec ako komplex.

Čo nás najviac oslovilo pri realizácii tohto projektu?

Naši žiaci mali aké také základné vedomosti o obci. Keďže sa v nej každoročne

robí prehliadka tradičných remesiel, babičkinej kuchyne, starých gazdovských

54

náradí na dvore, vystúpenia folklórnych dedinských skupín, športové podujatia,

zdala sa nám myšlienka spoznať obec cez tieto aktivity veľmi zaujímavá a

rôznorodá.

Naplánovali sme si projekt, ktorý robil každý ročník zvlášť, ale zároveň

sme pracovali na spoločnej veci. Učitelia ponúkli žiakom okruhy tém v rámci

triednických hodín, z ktorých si mohli vyberať: športové aktivity, kultúrne aktivity,

folklór, zvyky a tradície, história, zemepisná poloha, symboly obce, kultúrne

pamiatky obce, ekologická situácia v obci, miestne zaujímavosti, remeselníci

našej obce, zaujímaví a známi ľudia našej obce a ďalšie témy, ktoré si žiaci

mohli doplniť podľa vlastných záujmov.

Triedni učitelia sa spoločne poradili so svojimi žiakmi v triedach, zvolili si

jednu oblasť, tému, v ktorej by si chceli rozšíriť obzor svojich vedomostí. Po

tomto výbere nastala znovu spoločná dikusia učiteľov, zameraná na štruktúru

projektu. Vzájomne si predstavili deťmi vybratú tému o obci. Niektorí si zvolili

viac tém, čo bolo veľmi dobré, pretože sme si jednotlivé úlohy rozdelili tak, aby

sa neopakovali:

1. ročník - Jablonečka – krása a história ľudového tanca v obci.

2. ročník - Vo víre hudby a tanca – „A totu znace?“

3. ročník - Šport spája – história športu, TJ Slovan, prvomájový beh

zdravia.

4. ročník - Remeslo má zlaté dno – po stopách tradičných remesiel.

5. ročník - Výstup na Kohút – geografická poloha obce, plán obce,

obecné symboly.

6. ročník - Návšteva prírodovedného múzea v Prešove, prírodné

bohatstvo obce.

7. ročník - Ryby – raky: panelová diskusia s pracovníkom povodia

Bodrogu a Hornádu, rozbor vody, ochrana životného

prostredia.

8. ročník - Tichá krása – kultúrne a historické pamiatky obce.

9. ročník - História obce – Návšteva súkromného múzea p. Leščáka,

zvyky a tradície Vianoc a Veľkej noci v obci.

Každý ročník sa zameral na svoj okruh a komunikáciou, spoluprácou,

vyhľadávaním získali a spracovali nové poznatky o obci z knižníc, múzeí, od

55

starých rodičov, obyvateľov. Výsledky svojich prác odprezentovali na

slávnostnej celoškolskej a neskôr celoobecnej akadémii „Tichá krása“. Svoje

praktické výstupy vystavili v zriadenej galérii, ku ktorej boli namontované vitríny.

Získavanie týchto poznatkov sa realizovalo v rámci predmetov SJ-L (písanie

textov, básní, učenie aktívneho kladenia otázok v panelovej diskusii), Dejepis

(história obce, historické a kultúrne pamiatky), Zemepis (geografické údaje

obce, symboly), PV,VV (fotografovanie, tvorba priestorových útvarov,

informačných panelov, galérie), Vlastiveda (inštitúcie, susedné obce,

obyvateľstvo, výroba v obci), Prírodoveda (krásy obce, prírodné zaujímavosti,

tvorba projektov na tému: Školský park, Doprava v obci...), Informatika (tvorba

prezentácií, úprava fotografií, fotomontáž, texty a ich úprava, využitie

komunikačných technológií na spoluprácu), HV (ľudové piesne, folklór, zvyky

a tradície v obci). Vo všetkých predmetoch sa využili aj prierezové témy dané

štátnym vzdelávacím programom ISCED 1, ISCED 2, osobnostný a sociálny

rozvoj, ochrana života a zdravia, dopravná výchova, environmentálna výchova,

mediálna výchova, multikultúrna výchova a výchova k tvorivosti.

Aktivity v rámci projektu

Žiaci mohli v rámci projektu spolupracovať s pedagógmi na týchto úlohách:

1. V rámci terénneho výskumu zhotovovať fotografie na vybranú tému.

2. Zbierať dokumentačný materiál.

3. Nadväzovať spoluprácu s miestnymi autoritami a verejnosťou.

4. Digitálne spracovať získané materiály a fotografie, pripraviť k nim popis,

montáž, fotomontáž.

5. Zo sumarizovaných materiálov pripraviť prezentačné materiály v

prostredí webovej aplikácie.

6. Zúčastniť sa záverečného programu v telocvični, neskôr v obci, na ktorej

boli predstavené všetky práce každého ročníka podľa svojej témy.

7. Realizovať ďalšie podporné aktivity – rozhovory, inteview, reportáže,

portfólia, výrobu panelov, spracovávanie poznatkov z exkurzií, návštev,

tvorba materiálov na výstavku.

56

Učitelia mali v rámci projektu možnosť:

1. Pracovať spolu so žiakmi v prostredí webovej aplikácie na tvorbe

prezentačných materiálov o obci.

2. Zapojiť sa do práce obsahujúcej metodiku tvorby aktivít pre pedagóga

formou E-U-R .

3. Zapojiť sa do foriem IKT – internet (vyhľadávanie, dopĺňanie poznatkov,

komunikácia), operačný systém MS Windows, Word, Excel (zápisy

športových aktivít), PowerPoint (pútavé prezentácie spojené s hudbou,

animačné prezentácie pomocou fotografií), skicár (plán obce, symboly

obce), multimediálne CD, grafický editor (výroba plagátu, propagačných

materiálov).

Hlavný cieľ projektu:

Naučiť žiakov učiť sa ako spolupracovať, komunikovať a

vzájomne sa hodnotiť, získavať a spracovávať informácie o obci

a okolí prostredníctvom literatúry, rozhovorov a celosvetovej

multimediálnej siete.

Poznávací cieľ:

1. Spoznať obec z kultúrneho hľadiska.

2. Skvalitniť praktickú aplikáciu vedomostí o obci.

3. Zvýšiť rozvoj kľúčových zručností žiakov prostredníctvom

zavedenia inovačných metód vo vzdelávaní.

4. Rozvíjať funkčnú gramotnosť prostredníctvom ovládania

multimediálnej siete.

Komunikačný cieľ:

1. Zvýšiť rozvoj komunikačných schopností a rozvíjať verbálne a

písomné zručnosti.

2. Rozvíjať komunikáciu s verejnosťou, rodičmi, zástupcami

inštitúcií.

3. Zvýšiť rozvoj zručnosti kooperácie na úrovni žiak – žiak, žiak –

učiteľ.

57

3.2.1 Podkapitola: „A totu znace?“ Ročník: II.

Cieľ: 1. Spoznať nové šarišské ľudové piesne a vedieť ich zaspievať.

2. Spoznať ľudový tanec karička a čapáš a naučiť sa ho.

3. Viesť žiakov k úcte a zachovávaniu ľudových tradícií.

4. Viesť žiakov k spolupráci a vzájomnej tolerancii.

Typ projektu: podľa cieľa: problémový

podľa počtu žiakov: celoškolský, skupinový (veková

skupina 6-15 rokov)

podľa času: strednodobý

podľa miesta: kombinovaný (škola, domov, inštitúcie)

Obsah: 1. Úvod, oboznámenie sa s projektom.

2. Výber úloh (evokácia).

3. Realizácia projektu (uvedomenie) - 1. V obci a okolí,

2. V škole (triede).

4. Vyhodnotenie projektu (reflexia) - 1. V triede,

2. V telocvični (spoločná).

5. Možnosti aplikácie modelu projektového dňa v iných

predmetoch.

Metódy: rámec EUR - brainstorming, cinquain, zhlukovanie, voľné

písanie, samostatná práca, skupinová práca, kooperatívne

učenie, dramatizácia, cubing

Formy: rozhovor, rozprávanie, diskusia, hra, tanec, spev

Pomôcky: knihy, fotografie, správy o obci, kroje, CD prehrávač, CD,

zakladač

58

Výstup: Zborník šarišských ľudových piesní.

Portfólio ľudových piesní našej triedy.

Ľudový tanec karička (dievčatá) a čapáš (chlapci).

1. krok: Oboznámenie sa s projektom

Na triednickej hodine oboznámila žiakov triedna učiteľka s projektom

Naša obec. Našou úlohou bolo navrhnúť tému, ktorej by sme sa venovali počas

troch mesiacov. Naša trieda si vybrala tému, ktorá nám bola veľmi blízka,

ktorá bola u žiakov mimoriadne obľúbená a ktorú hravo zvládli – Vo víre hudby

a tanca. Konkrétne sme sa zamerali na šarišskú ľudovú pieseň a prezentovali

sa pod názvom „A totu znace?“

Každý žiak tak dostal prvú a najdôležitejšiu úlohu: zbierať šarišské

ľudové piesne formou nahrávok, ústneho podania, zbierať texty piesní od

príbuzných, známych a hlavne starších občanov, vytvoriť si z nich vlastnú knihu

a v deň projektu ich priniesť do školy.

Žiaci sedeli v skupinách – centrách, ktoré sme vytvorili pospájaním dvoch

lavíc.

2. krok: Výber úloh - evokácia

Po období príprav, zbieraní piesní, porovnávaní a predbiehaní sa v počte

pesničiek prišiel čas realizácie projektu. Deň pred sme si vyzdobili triedu

v tradičnom štýle šarišskej dediny (veľmi nám pomohli rodičia aj starí rodičia,

ktorí výrobky nielen priniesli, ale k nim pripravili aj menovky so šarišským

názvom, pretože naše deti už šarištinu dobre neovládajú), požiadali miestnu

folklórnu skupinu o zapožičanie krojov, čo našu tému ešte podčiarklo, pozvali

sme sólistku folklórnej skupiny o návštevu našej triedy v deň projektu a

zaspievanie niekoľkých šarišských ľudových piesní.

Po úvodnom privítaní sme si našu prípravu zhodnotili. Deti sa vyjadrili,

ako sa im pri zháňaní pesničiek pracovalo, s čím a s kým sa stretli, čo ich

prekvapilo, zaujalo, v čom by chceli ďalej pokračovať. Diskutovali o tom, ako asi

piesne vznikali, ako sa uchovávali. Pri akých príležitostiach si ľudia spievali, čo

59

bolo hlavnou príčinou vzniku pesničiek. Kto žiakov ľudové piesne učil, či mali

vôbec radi ľudovú hudbu, či si spievali a ktorá bola ich najobľúbenejšia pieseň.

Aktivita: Pesničky, sypte sa! (brainstorming)

Cieľ: Poznať význam slova pieseň

Postup: Žiaci sedeli v kruhu. Na tabuli bolo napísané slovo pesnička. Ich

úlohou bolo povedať a zapísať čo najviac nápadov, ktoré im

napadnú pri vyslovení tohto slova.

Pri realizácii tejto aktivity bolo dobré nechať deti ľubovoľne tvoriť,

naviesť ich aj na žartovné a fantastické nápady. V závere každý

svoj nápad vysvetlil.

Aktivita: Noty (Kúty) Cieľ: Rozlišovať druhy piesní.

Postup: Učiteľ rozmiestnil do kútov miestnosti plagáty, na ktorých bola

nakreslená veľká nota s názvom zbojnícka pieseň, ľúbostná

pieseň, pracovná pieseň a koleda. Žiakom rozdal kartičky

s názvami piesní. Ich úlohou bolo správne pieseň zaradiť podľa

toho, kam patrila. (Vyberali sme piesne, ktorých zaradenie bolo už

z názvu jednoznačné.)

Táto aktivita navodila žiakov rozmýšľať nad rôznym zaradením

piesní k akým životným situáciám sa tieto piesne viazali. Po

zapísaní všetkých piesní ich zaradenie odôvodnili.

Príklad: pracovné: Ked ja pujdzem orac, ked ja pujdzem žac

svadobné: A ked ja še vydavala bul to švet

ľúbostné: Trenčín dolinečka, šumna frajirečka

pastierske: Dža volky, zo stodolky, dža volky do lesa

60

3. krok: Realizácia projektu - uvedomenie V hlavnej časti tohto projektu sme sa zamerali na prácu s piesňou a

naučenie sa nových šarišských ľudových piesní. Kým tú prvú časť sme robili

pomocou aktivít, učenie ľudových piesní, ich výber, intonácia a samotný

spevácky prejav sme prenechali našim hosťom – žiakom, rodičom, starým

rodičom, príbuzným, ba aj náhodným návštevníkom nášho projektu, ktorý pre

jeho veselosť bol pre verejnosť veľkým dôvodom na návštevu našej triedy. Kto

teda do našej triedy vstúpil musel zaspievať svoju obľúbenú šarišskú pieseň,

ktorú nás potom naučil. Paleta piesní bola pestrá. Na nástenke bol zoznam

všetkých piesní, ktoré sme doteraz zozbierali. Ktorú pieseň nás hostia učili, tú

sme si poznačili v zozname, aby sme sa ju doučili na hodinách hudobnej

výchovy, výtvarnej výchovy alebo čítaní.

Aktivita: Song story (voľné písanie)

Cieľ: Vo vymedzenom čase napísať krátky vymyslený príbeh o vzniku

pesničky.

Postup: Žiaci sedeli v centrách. Rozdali sme im papiere. Zo zoznamu

piesní si vybrali ľubovoľnú a vymysleli k nej príbeh ako asi vznikla.

Keďže piesne boli vymyslené ľuďmi, mohli sme kreatívne a

fantasticky tvoriť ich cestu na svet. Úlohu sme si určili splniť za

desať minút.

Z týchto prác, plných zaujímavých myšlienok a nápadov vznikli

krásne príbehy. Žiaci ich hneď po skončení tejto aktivity prečítali.

Aktivita: Zahraj svoj príbeh (dramatizácia)

Cieľ: Stvárniť svoj príbeh slovom i pohybom.

Postup: Žiaci pracovali samostatne, prípadne mohli vyzvať niektorého

z hostí, aby sa k nemu pridal. Ich úlohou bolo zahrať slovom,

61

gestom, mimikou, pomocou rekvizít (nemusel) svoj napísaný

vymyslený príbeh. Mohli vyzvať ostatné deti, aby im pri tom

spievali vybranú pieseň.

Deti sú kreatívne a plné chuti pracovať prostredníctvom

dramatizácie. Ich krátke príbehy im umožnili vyjadriť ich vnútorný

postoj k piesni.

Aktivita: Hádankár (samostatná práca)

Cieľ: Vymyslieť slovnú alebo hudobnú hádanku.

Postup: Žiaci sedeli v centrách. Pripravili sme im papiere, kde si mohli

zapísať svoje nápady. Ich úlohou bolo v časovom limite 5 minút,

vymyslieť pre kamaráta hádanku tak, aby sa týkala piesní, ich

názvov alebo si pripravili hudobnú hádanku, ktorú deťom buď

zaspievali brumendom, slabikou (na-na-na) alebo melódiu piesne

prespievali jedným slovom.

Žiaci v tejto aktivite uprednostnili hudobné hádanky, ktoré

prespievali jedným slovom. Výber piesní sa viac upriamil na

ľudové piesne, ktoré už dobre poznali z hodín hudobnej výchovy a

čítania. Vždy po uhádnutí hádanky sme si jednu slohu piesne

prespievali.

Aktivita: Reklama (skupinová práca) Cieľ: Vytvoriť reklamu na pieseň.

Postup: Žiaci sedeli a pracovali v centrách spoločne. Rozdali sme im

papiere, výkresy A3, pripravili si farbičky, fixky. Zo zoznamu piesní

si vybrali jednu žartovnú pesničku. Keď ju nevedeli určiť, mohli sa

poradiť s prítomnými hosťami. Ich úlohou bolo na vybratú

najvtipnejšiu pieseň vytvoriť reklamu. Najprv museli pripraviť

62

televíznu reklamu (dramatizácia). Potom tú istú pieseň reklamovali

formou nakresleného bilboardu alebo návrhom na obal CD.

V tejto časti hodiny si žiaci trochu oddýchli. Práca bola spoločná,

nie každý sa na nej podieľal rovnako. Kreslenie ich trochu

upokojilo.

Aktivita: Čerešnička (spoločná práca, súťaž)

Postup: Žiaci sedeli v centrách. Učiteľ dával za úlohu skupinám zaspievať

typ piesne, ktorá sa k niečomu viazala. Ich úlohou bolo zaspievať

čo najväčší počet piesní (mohli byť aj slovenské ľudové). Každá

skupina dostala za pieseň so správnym slovom bod. Skupina,

ktorá získala najväčší počet bodov, dostala za odmenu pečené

buchty (priniesli rodičia).

Príklad: Pesničky viazané:

k jedlu (Žolte ogurky, želene lisce),

k zvieratám (Hej kročkom, koňu, kročkom),

k dievčenskému menu (A dze idzeš Helenko),

k chlapčenskému menu (Išiel Jano kravu kúpiť),

k srdcu, láske (Och mamičko mamko, hej šerco še mi zamklo),

k zbojníkom (Bol by ten Jánošík),

k cigánom (Ket ja bul na bale, cigani mi hrali).

Táto časť projektu bola súťažná, preto deti s veľkým úsilím hľadali

piesne, aby získali čo najväčší počet bodov. Samozrejme netreba

zabudnúť na snahu iných skupín a tiež ich odmeniť sladkou

odmenou. Piesne, v ktorých sa dané slovo nachádzalo museli

žiaci vedieť zaspievať až do tej časti, kde sa to slovo nachádzalo

(niekedy im stačil aj nadpis).

63

Aktivita: A my Šarišani (kooperatívne učenie)

Cieľ: Poznať kroje našej obce.

Postup: Žiaci sedeli v centrách. Rozdali sme im papiere, na ktorých bola

znázornená postava oblečená v ľudovom kroji. Vyzvali sme jednu

žiačku a žiaka oblečených v kroji a pozvanú členku folklórnej

skupiny, ktorá nám vymenovala názvy hlavných častí ženského,

ale aj mužského kroja. Úlohou žiakov bolo doplniť do obrázka

názvy častí kroja a vymaľovať ho tak, aby sa podobal na náš

dedinský.

Na túto úlohu sme vybrali ženský kroj, ktorý je zložitejší a

pestrejší ako mužský. Táto časť bola znova uvoľnením po

rušnejšej aktivite.

Aktivita: Cinquain Cieľ: Vytvoriť päťveršovú báseň na slovo pieseň na základe získaných

vedomostí.

Postup: Učiteľ vysvetlil deťom pravidlá tvorby takejto básne. Žiaci pracujú

spoločne v centrách. Vytvorili báseň a spoločne ju prezentovali

pred ostatnými.

Príklad:

pieseň

veselá ľudová

teší pomáha spája

Pieseň rozveseľuje život ľudí.

spevák

64

Aktivita: Včielky (skupinová práca)

Cieľ: Doplniť do textu piesní chýbajúce verše.

Postup: Žiaci sedeli v centrách. Každý žiak dostal papier s textom piesne,

v ktorej chýbali verše. Tie boli napísané na farebnom papieri,

nastrihané na pásiky a pomiešané. Úlohou žiakov bolo doplniť

verše tak, aby sa text rýmoval a mal zmysel. Po správnom

uložení veršov ich potom prepísali do svojich pripravených

papierov. (Príloha F).

Každej skupine sme dali inú pieseň, ktorú sme sa po dokončení

aktivity naučili spievať.

Aktivita: Zborník

Cieľ: Vytvoriť zborník zozbieraných ľudových piesní.

Postup: Žiaci zbierali počas prípravnej fázy šarišské ľudové piesne,

ktorých názvy sme si písali do zošita. Učiteľka ich zoradila podľa

abecedy s pomocou žiakov tak, že povedala písmeno abecedy a

kto mal naňho názov piesne, prečítal ho. Prepísala ich na PC a

vytlačila tak, aby ostali voľné riadky na prípadné dopisovanie

novozískaných piesní.

V tejto aktivite prebrala iniciatívu učiteľka preto, lebo žiaci ešte

nepoznajú usporiadanie slovenskej abecedy. Dokument sa tlačil

po ukončení projektového dňa. (Príloha G).

Aktivita: Zahrajce vešelu (tanec)

Cieľ: Naučiť žiakov ľudový tanec.

65

Postup: Žiakov sme rozdelili na dievčatá a chlapcov. Vyzvali sme členku

folklórneho súboru, aby nám predviedla šarišskú karičku – typický

tanec Šarišanov. Aby netancovala sama, pozvala si aj ďalších

rodičov. Učiteľ pozval dievčatá do kruhu a naučil ich základné

kroky. Potom za spoločného spevu piesne Kapura, kapura si

karičku zatancovali. Tak prišli na rad chlapci. Ich úlohou bolo

naučiť sa čapáš. Naučila ich ho učiteľka v spolupráci

s folklóristami.

Táto časť bola veľmi veselá, zapojili sa do nej aj rodičia. Žiakom je

pohyb veľmi blízky a tento tanec ich zaujal. Hlavne chlapci sa

v „čapašovaní“ našli.

4. krok: Hodnotenie projektu – reflexia

Záver projektového dňa sme si rozdelili do dvoch častí. Prvá časť bola

zameraná na opakovanie a utvrdzovanie získaných poznatkov. Druhá časť bola

prezentačná, odohrávala sa v telocvični ZŠ.

Aktivita: Makovica (zhlukovanie)

Cieľ: Opakovanie získaných poznatkov.

Postup: Žiaci sedeli v kruhu na koberci. Po spoločnom zhodnotení celého

dňa, aktivít, sme si dali otázky:

Čo sa mi na projekte najviac páčilo?

Čo by si zlepšil?

Chcel by si si takýto deň zopakovať?

Čo ťa dnes najviac potešilo?

Čo si si z dnešného dňa zapamätal? Napíšeme si to do zrniečok

vysypaných z makovice.

66

Na tabuli bola nakreslená makovica v nej slovo pieseň. Žiaci

pomocou metódy zhlukovanie písali všetky nápady a poznatky,

ktoré vedeli a ktoré si počas tohto projektu doplnili.

Aktivita: Kocka (Cubing) Cieľ: Opakovanie poznatkov – reflexia.

Postup: Žiaci sa rozdelili do štyroch skupín losovaním farebných kartičiek.

Každá skupina obdržala obálku takej farby, akú si vylosovali.

V obálke boli očíslované otázky týkajúce sa aktivít projektového

dňa. Každá skupina si zvolila poradie členov, ako budú hádzať

kockou. Kockou hádzali najprv prví členovia skupín, druhí...

Odpovedali na otázku, ktorá bola pod takým číslom, aké si práve

vylosovali.

Farebné očíslované otázky bolo treba prispôsobiť počtu žiakov

v skupine (ak boli napr. štyria, mali sme pripraviť ku každému číslu

po štyri otázky v prípade hodenia rovnakej hodnoty na kocke).

Pred odpoveďou sa mohla skupina poradiť. Za každú úspešnú

odpoveď sme žiakovi zatlieskali.

Príklad otázok:

Kto vymyslel ľudové piesne?

Ako sa piesne šírili medzi ľuďmi, keď nevedeli písať?

Dokonči text piesne...

Povedz prečo sa pieseň Kamaratko moja, požič mi lajblika

zaraďuje medzi ľúbostné piesne.

Zaspievaj pieseň, v ktorej sa hovorí o zvierati.

Aktivita: Pišničky do ručičky

Cieľ: Vytvoriť portfólio piesní našej triedy.

67

Postup: Žiaci sedeli na svojich miestach. Ich úlohou bolo nakresliť pieseň,

ktorá sa im počas aktivít projektového dňa najviac páčila. Po

dokreslení obrázkov ich založili do euroobalov. Pripravili sme si

zakladač, ktorého obal sme si vyzdobili notami. Piesne zakladali

deti v ľubovoľnom poradí.

Deťom sa páčili aj piesne z aktivity Song story, preto sme využili

už napísané príbehy a k nim sme obrázky dokreslili. (Príloha H)

V závere projektového dňa sme zhodnotili úspech aktivít.

Rozmanité práce svedčili o dosiahnutých cieľoch v priebežných

aktivitách. Námetov bolo toľko, že sme sa dohodli, že na tejto

knihe – portfóliu, budeme pracovať aj v budúcnosti.

Po týchto triednych aktivitách sa žiaci odobrali do telocvične, kde sa stali

súčasťou celoškolského projektu o obci. Žiaci z jednotlivých tried sa

prezentovali svojou prácou výkladom, plagátmi, dramatizáciou, prezentáciou,

symbolmi obce, maketou kaštieľa, plánom obce, športovým výkonom. Naša

trieda predstavila svoju časť projektu najprv anotáciou o našej podkapitole

projektu, ktorú povedala vybraná žiačka a potom tancom karička a čapáš za

spoločného spevu pesničky Kapura, kapura. Zážitok umocňovalo aj naše

oblečenie v krojoch a spontánne pridanie sa do spevu ostatných žiakov. Po

ukončení tejto prezentačnej časti sa zriadila galéria výstupov pod názvom Moja

obec, kde boli pripravené makety, plagáty, práce a výstupy vystavené

k nahliadnutiu pre žiakov aj návštevníkov školy.

Pozitíva projektu:

- zaujímavá téma blízka bežnému životu,

- vysoká motivácia, kreativita žiakov,

- žiaci sa zlepšujú v hľadaní informácií a ich triedení,

- žiaci sa učia hľadať a navrhovať riešenia, čo trénuje ich logické myslenie,

fantáziu, predstavivosť,

- zlepšuje sa komunikácia, vzťahy medzi žiakmi, vzájomný rešpekt,

- práca ich vedie k zodpovednosti.

68

Negatíva projektu:

- časová náročnosť na prípravu učiteľa,

- od učiteľa sa vyžaduje vysoká tvorivosť,

- od učiteľa sa vyžadujú improvizačné schopnosti, aby vedel reagovať na

neočakávané situácie,

- organizačná náročnosť,

- náročnosť vybrať vhodnú tému do celoškolského projektu,

- udržanie disciplíny pri práci v centrách.

5. krok: Možnosti aplikácie modelu projektového dňa v iných predmetoch a ich kombináciách:

Model tohto projektu sa dá využiť v mnohých obmenách. Musí to však

byť spoločná téma celej školy a hlavne téma, ktorou sa dá zaujať tak starších

ako aj mladších žiakov.

Námety na celoškolské projekty v predmetoch:

- Slovenský jazyk a literatúra - Deň so spisovateľom

- Prírodoveda, Prírodopis - Safari

- Výtvarná výchova - Halloween

Námety na celoškolské projekty v kombináciách predmetov:

Predmety: Slovenský jazyk a literatúra

Výtvarná výchova

Pracovné vyučovanie

Geografia

Informatika

Téma: Expedícia do vesmíru

Slovenský jazyk

Dejepis

Hudobná výchova

Výtvarná výchova

Pracovné vyučovanie

69

Informatika

Téma: Cesta do stredoveku

Matematika

Hudobná výchova

Výtvarná výchova

Občianska výchova

Prírodoveda, Prírodopis

Téma: Indiáni, Zlatokopi na Aljaške

(výpočty parciel, výnosnosti, predaj zlata,

územie, fauna, flóra...)

Námety na celoškolské projekty vyplývajúce z prierezových tém štátneho

vzdelávacieho programu:

- Ochrana života a zdravia - Deň zdravia

- Dopravná výchova - Križovatka

- Osobný a sociálny rozvoj - Najlepšie Vianoce

- Environmentálna výchova - Za oknom (Ročné obdobia)

- Mediálna výchova - Triedna televízia

Krátke zhodnotenie celoškolských projektov

S projektmi v triede pracujeme už niekoľko rokov. Celoškolské sme si

vyskúšali po prvýkrát v minulom školskom roku. Dopadli nad naše očakávania.

Deti boli nesmierne kreatívne, húževnaté a vytrvalé v svojej práci. Netradičná

forma vyučovania ich veľmi zaujala. Umožnila im, aby sa vzdelávali hrou, aby

im učenie prinášalo radosť a bolo im príjemným zážitkom. Žiaci pri práci

prihliadali predovšetkým na vlastné záujmy a tým išli za svojim cieľom a niesli

zaňho zodpovednosť. Pri práci v skupinách mali pocit, že sa vôbec neučia.

Prezentáciu svojich výstupov predvádzali s pocitom hrdosti a dôležitosti.

Najpozitívnejším prínosom pre nás bolo to, že svoj talent a schopnosti

dokázali prejaviť aj deti zo slabším prospechom, deti s poruchami učenia

a správania. To, čo spravili počas projektových dní malo pre ne oveľa väčší

význam ako to, čo videli a počuli na bežných vyučovacích hodinách.

70

Záver „Keď nežiadame od žiaka nemožné, nikdy

nedosiahne to, čo je možné.“

John Start Hill

Inovatívne prvky zaradené do projektu – najmä práca prostredníctvom

aktivít s pozitívnymi emóciami a stále sa zlepšujúca kreativita žiakov a učiteľov

pri vyučovaní a učení sa, dáva veľkú šancu pre budovanie zdravej, dobrej,

efektívnej školy, do ktorej budú žiaci chodiť radi.

Pri týchto projektoch bola najdôležitejšia aktívna účasť žiakov. Poukázali

sme na výhody i nevýhody zmien v zameraní, obsahu, metódach

a prostriedkoch výchovy a vzdelávania. Motivujúcim faktorom bola aj zmena

organizačnej štruktúry projektov.

V príprave tohto projektu sme vychádzali z aktuálnych skúseností žiakov,

z ich vedomostí a záujmov, ktoré sme chceli rozvinúť tak, aby sme dosiahli

pevný základ pre ich budúci sociálny úspech.

Projekty boli založené na princípe postupu od známeho k neznámemu

pri nadobúdaní nových skúseností z pozorovania a zažitia aktivít a udalostí,

ktoré boli spojené so životom dieťaťa a s jeho bezprostredným a kultúrnym

prostredím. Za najdôležitejšie sme si zvolili ovplyvniť dieťa v tomto veku

pomocou vlastných aktivít v projekte tak, aby získalo bohaté skúsenosti a

zážitky prostredníctvom hry a učenia sa v skupine. Žiakom sme sa snažili

poskytnúť možnosti na rozvíjanie vyjadrovania sa a realizácie prostredníctvom

slov, pohybov, piesní, tancov a obrazov, čo je významnou podstatou

gramotnosti. Základom bola priateľská a ústretová klíma nielen medzi

rovesníkmi, ale aj medzi žiakmi rôzneho veku, ktorá podnecovala žiakov

k spontánnemu a tvorivému poznávaniu, konaniu, hodnoteniu a

dorozumievaniu. Celoškolské projekty podporovali samostatnú prácu aj prácu

v skupine tak, aby žiaci získali dobrý základ poznania na základe skúsenosti

z vzájomnej tolerancie, uznania a úcty.

V závere práce chceme poukázať na to, že ani samotné inovačné

metódy aplikované v rámci EUR nie sú zárukou vynikajúcich výsledkov vo

71

výchovno-vzdelávacom procese. Sú však dostatočnou motiváciou pri

uplatňovaní novších koncepcií, kde rozhodujúcu úlohu má učiteľ a štýl jeho

práce so žiakmi. Ak prostredníctvom takýchto celoškolských projektových dní

zaujmeme žiakov a vyvoláme v nich podnet k aktívnej činnosti, naplníme tým

cieľ nášho pedagogického majstrovstva.

72

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV ADAMUSOVÁ, M., ŠTEVONKOVÁ, K. et al. 2001. Projekt Orava v praxi, Bratislava : Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní, 2001. ISBN 80-968664-0-0 BEKÉNIOVÁ, Ľ. 2005. Projektové vyučovanie a tvorivá dramatika ako prostriedok demokratizácie a humanizácie výučby a školy. Prešov : Metodické centrum v Prešove, 2005. ISBN 80-8045-397-7 HELD, Ľ., PUPALA, B. 1995. Psychogenéza žiakovho poznania vo vyučovaní. Bratislava : Pedagogická fakulta Univerzity Komenského Bratislava. 1995. ISBN 80-967362-7-2 HUBOVÁ, M., MASLOVÁ, M. 2006. Inovácie v škole. Bratislava : Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní. 2006. ISBN 80-968664-8-6 MEREDITH, K. S., STEELE, J. L., TEMPLE, Ch. 1999a. Kooperatívne učenie. Bratislava : Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní, 1999. MEREDITH, K. S., STEELE, J. L., TEMPLE, Ch. 1999b. Ako formovať hĺbavých čitateľov. Bratislava : Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní, 1999. PASTEĽÁKOVÁ, S. 2008. Ako realizovať projektové vyučovanie na hodinách anglického jazyka. Prešov : Metodické centrum Prešov. 2008. ISBN 978-80-8045-506-4 PETLÁK, E. 2002. Pedagogicko-didaktická práca učiteľa. Bratislava : IRIS. 2002. ISBN 80-89018-05-x PETRASOVÁ, A. 2003. Práca s náučným textom na 1. stupni ZŠ. Kto, ak nie ja. Kedy, ak nie teraz? Prešov : Mercury – Smékal. 2003. ISBN 80-89061-68-0 PETRÁŠKOVÁ, E. 2007. Projektové vyučovanie. Prešov : Metodické centrum Prešov. 2007. ISBN 978-80-8045-463-0 PETTY, G. 1996. Moderní vyučování. Praha : Portál. 1996. ISBN: 80-7367-172-7

73

PRŮCHA, J., WALTEROVÁ, E., MAREŠ, J. 2003. Pedagogický slovník. 4. vyd. aktualiz. Praha : Portál. 2003. ISBN 80-7178-772-8 SIHELSKÝ, B. 2005. Ako vytvoriť vyučovací projekt? Banská Bystrica : Metodické centrum Banská Bystrica. 2005. ISBN 80-8041-485-8 STEELE, J. L., MEREDITH, K. S., TEMPLE, Ch. 1998. Ďalšie stratégie na rozvíjanie kritického myslenia. Príručka IV. Bratislava : Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní. 1998. STEELE, J. L., MEREDITH, K. S., TEMPLE, Ch. 1998. Metódy na podporu kritického myslenia.. Príručka II. Bratislava : Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní. 1998. STEELE, J. L., MEREDITH, K. S., TEMPLE, Ch. 1998. Rámec pre kritické myslenie vo vyučovaní. Príručka I. Bratislava : Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní. 1998. TUREK, I. 1998. Zvyšovanie efektívnosti vyučovania. Bratislava : Združenie pre vzdelávanie EDUKÁCIA. Bratislava. 1998. ZELINA, M. 2000. Alternatívne školstvo. Bratislava : IRIS. 2000. ISBN 80-88778-98-0 Informačné pramene v elektronickej forme: BERNÁT M., BERNÁTOVÁ R. K teórii projektového vyučovania na 1. stupni ako jedného z modelov integrovanej výčby. (Citované 2009-07-27). Dostupné na www: http://pf.ujep.cz/files/_konferenceKPG/KPG_konference2prisp04.pdf ETRYCHOVÁ, P., DLABOLA, Z. Projektové vyučování. Rodina a škola. 3/2007. (Citované 2009-08-29). Dostupné na www: http://www.zsbernartice.cz/dokumenty/vizeskoly.htm ŠIMČÍKOVÁ, E. Projektové vyučovanie. PF PU Prešov. (Citované 2009-07-27). Dostupné na www: http://www.matematickapointa.sk/dokumenty/2_2_1_1/projektove_vyucovanie. pdf

74

ZOZNAM PRÍLOH PRÍLOHA A: Rebrík PRÍLOHA B: Erby PRÍLOHA C: Poznáš Belgicko? PRÍLOHA D: Anketa žiakov PRÍLOHA E: Anketa rodičov PRÍLOHA F: Včielky PRÍLOHA G: Zborník šarišských ľudových piesní PRÍLOHA H: Ukážka portfólia piesní 2.B PRÍLOHA I: Fotodokumentácia

75