metodicko pedagogické centrum bratislava · pdf file4 vyu} itie rámca eur v...
TRANSCRIPT
3
METODICKO–PEDAGOGICKÉ CENTRUM BRATISLAVA REGIONÁLNE PRACOVISKO PREŠOV
VYUŽITIE RÁMCA EUR V CELOŠKOLSKÝCH
PROJEKTOCH
JANA PETREKOVÁ
2009
4
VYUŽITIE RÁMCA EUR V CELOŠKOLSKÝCH PROJEKTOCH
ZÁVEREČNÁ PRÁCA
MGR. JANA PETREKOVÁ
METODICKO-PEDAGOGICKÉ CENTRUM BRATISLAVA REGIONÁLNE PRACOVISKO PREŠOV
Druhá kvalifikačná skúška pedagogických pracovníkov
Pracovisko autora: Základná škola s materskou školou,
Školská 12, Pečovská Nová Ves
PREŠOV 2009
5
PREDHOVOR Projektové vyučovanie ako moderná vyučovacia metóda sa postupne
včleňuje do vyučovania jednotlivých predmetov aj na základných školách. Je to
nesporne efektívny spôsob výučby, pri ktorom môžeme využívať progresívne
didaktické formy a metódy.
Začiatky projektového vyučovania siahajú do 1. polovice 20. storočia,
keď predstavitelia americkej pragmatickej pedagogiky J. Dewey a W. H.
Killpatrick rozpracovali problémové a projektové vyučovanie ako prostriedok
modernizácie, demokratizácie a humanizácie výučby a školy.
Nepochybne sa projektové vyučovanie dostalo do popredia inovačných
snáh aj v našom školstve, keď pedagógovia z University of Northen Iowa,
Jeannie Steele a Kurt Meredith prišli v roku 1991 s návrhom na Projekt Orava,
ktorého zámerom bolo predstaviť širokej pedagogickej verejnosti postupy
vyučovania, učenia a riadenia podporujúce princípy demokracie, tolerancie a
spolupráce. Ciele tohto projektu sú využívané pri koncipovaní školských
projektov.
Proces transformácie spoločnosti prináša zmeny. Už od minulého
školského roka sa začala inovácia vo vzdelávaní prostredníctvom nového
školského vzdelávacieho programu ISCED. Jeho zámerom je premeniť tradičné
školstvo na tvorivo-humánnu výchovu a vzdelávanie. Dôraz sa kladie na aktivitu
a slobodu osobnosti. Projekty dotvárajú obsah vzdelávacieho procesu.
Zaraďované formy projektov sú hlavne ročníkové a celoškolské. Príprava,
realizácia, výstupy projektov zvyšujú efektivitu vyučovacieho procesu, motivujú
žiakov k zvyšovaniu výkonov v učení a podporujú spoluprácu žiakov a učiteľov.
Zámerom tohto projektu sú celoškolské projekty s využívaním
inovačných vyučovacích postupov a metód. Tieto projekty majú veľký význam
pre učiteľa v aktivizácii žiakov, v tvorivosti, v rozvoji kritického myslenia.
Umožňujú hľadať väzby a vzťahy medzi vzdelávacími oblasťami, učebnými
predmetmi a preberanými témami, prispôsobiť sa záujmom žiakov. Cieľom
týchto projektov je spolupráca v tíme, vzbudzovanie záujmu o učenie a radosť
z neho.
6
Predkladaná písomná záverečná práca vznikla za spolupráce mojej školiteľky p.
PaedDr. Viery Šándorovej, ktorej touto cestou ďakujem za odborné usmernenie
a pripomienky počas konzultácií.
Obsah
ÚVOD ................................................................................................................. 8
1 Projektové vyučovanie ............................................................................... 10
1.1 Projektová metóda ................................................................................. 11
1.2 Druhy projektov ...................................................................................... 11
1.3 Ciele projektového vyučovania ............................................................... 13
1.4 Etapy projektového vyučovania ............................................................ 13
1.5 Klady a zápory projektového vyučovania............................................... 14
2 Stratégia učenia EUR .................................................................................. 16
2.1 Stratégia učenia a myslenia EUR - trojfázový model učenia ................. 16
2.1.1 Prvá fáza EUR – Evokácia .............................................................. 17
2.1.2 Druhá fáza EUR – Uvedomenie si významu ................................... 18
2.1.3 Tretia fáza EUR – Reflexia .............................................................. 20
2.2 Metodické postupy využívajúce stratégiu učenia EUR .......................... 21
2.2.1 Brainstorming .................................................................................. 21
2.2.2 Zhlukovanie ..................................................................................... 22
2.2.3 INSERT ............................................................................................ 23
2.2.4 Cinquain (päťveršie) ....................................................................... 23
2.2.5 Cubing ............................................................................................. 24
2.2.6 Voľné písanie .................................................................................. 24
2.2.7 Skladačka ....................................................................................... 25
2.2.8 Dramatizácia ................................................................................... 26
2.2.9 Kooperatívne učenie ....................................................................... 26
2.2.10 Kúty ............................................................................................... 28
2.3 Výsledky používania rámca EUR ........................................................ 28
2.4 Metodika projektových dní ..................................................................... 29
3 Využitie rámca EUR v projektovom vyučovaní ............................................ 31
7
3.1 Celoškolský projektový deň - EURO V ŠKOLE .................................. 31
3.1.1 Príprava učiteľov ........................................................................... 33
3.1.2 Príprava žiakov ............................................................................. 34
3.1.3 Oboznámenie sa s projektom, zadanie čiastkových úloh ............... 34
3.1.4 Celoškolský projektový deň ............................................................ 41
3.2 Projektový deň: MOJA OBEC ........................................................... 53
3.2.1 Podkapitola: A totu znace?“ .......................................................... 57
Záver ................................................................................................................ 70
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV.................................................... 72
ZOZNAM PRÍLOH ............................................................................................ 74
8
ÚVOD Súčasný informačný tlak a nárast poznatkov vyžaduje naučiť žiaka
spoznávať vzťahy medzi javmi, zvýšiť praktickú aplikáciu vedomostí a zlepšiť
funkčnú gramotnosť žiakov. Hľadanie adekvátnych vyučovacích prostriedkov na
dosiahnutie týchto cieľov je zárukou kvality vzdelávania, implementáciou
moderných trendov vo výučbe predmetov na základných školách.
Druhý rok prebieha na Slovensku školská reforma, ktorej cieľom je
uskutočniť zmeny v zameraní, obsahu, metódach a prostriedkoch výchovy
a vzdelávania. Jednou zo zmien, je aj zaradenie tvorby projektov do
vyučovacích predmetov.
V štátnom vzdelávacom programe sa odzrkadľuje cieľ a zameranie tejto
práce na celoškolské projekty. Efektívnosť vyučovacieho procesu je možné
zvýšiť aj projektovým vyučovaním, ktoré sa dá aplikovať bez podstatnejších
zásahov do nášho školského systému do všetkých vyučovacích predmetov.
Táto práca uvádza inovačné metódy a ich aplikáciu v celoškolských projektoch
uplatňované v rámci EUR. Rozvíjajú užitočné návyky samostatného a kritického
myslenia založené na racionalite, komunikačné schopnosti a spoluprácu.
Cieľom kooperatívnych aktivít je priviesť žiakov k samoštúdiu, k získavaniu
informácií a ich triedení, k zvládnutiu praktických zručností tak, aby bol
dosiahnutý spoločný cieľ.
Jadro práce je rozdelené na tri kapitoly.
Prvá kapitola obsahuje teoretické poznatky týkajúce sa projektového
vyučovania. Je zameraná na ciele, rozdelenie projektov z rôznych hľadísk
a etapy projektového vyučovania. Výsledný efekt je vyhodnotený v pozitívach,
ale aj v negatívach tohto druhu výučby.
Druhá kapitola je zameraná na stratégiu učenia EUR (evokácia –
uvedomenie – reflexia) – trojfázového modelu učenia. Model opisuje
postupnosť krokov s metodickými postupmi využívajúcimi tento rámec.
Tretia kapitola popisuje metodický postup pre tvorbu celoškolských
projektov, ktorý pozostáva zo stanovenia cieľov, metód a foriem práce.
Ťažiskom tejto časti je definovanie štruktúry projektových dní, aktivít
9
s inovačnými prvkami, vstupov a výstupov práce, hodnotenie projektov a
možnosti aplikácie týchto modelov v iných predmetoch a ich kombináciách.
Podnetom k vypracovaniu témy o projektoch bol záujem o zvýšenie
kreativity žiakov a učiteľov, podpora zmysluplnosti a efektivity výučby.
Dôležitým faktorom, motiváciou a teoretickým zdrojom informácií boli tvorivé
dielne, okrúhle stoly i panelové diskusie celoslovenských konferencií
s medzinárodnou účasťou Združenia Orava.
10
1 Projektové vyučovanie
Projektové vyučovanie patrí medzi vzdelávacie metódy, ktoré podporujú
u žiakov riešenie komplexných problémov. Podporuje individuálnu aktivitu,
rozvíja tvorivosť, vzájomnú komunikáciu, zodpovednosť a schopnosť riešiť
problémy z viacerých oblastí.
Profesor Charles Handy, známy svojimi úvahami o meniacej sa povahe
práce a organizácie, napísal o škole a školstve:
„Byť žiakom v škole je neobyčajný zážitok... Koľko z vás dospelých by si
dokázalo usporiadať veci tak, aby ste mohli pracovať pre osem alebo deväť
šéfov počas týždňa, v siedmych rôznych miestnostiach, bez stola a stoličky,
ktoré by vám patrili, bez miesta, kam by ste si mohli dať svoje veci? Pri práci by
ste nesmeli jeden s druhým rozprávať a naviac by vás šéf mohol každých 15
minút prerušiť a zadať vám úlohy nové. Ako by ste za takýchto podmienok
zmysluplne a zodpovedne vykonávali svoju prácu?“ (Rodina a škola, 3/2007)
Projektové vyučovanie ako moderná vyučovacia metóda postupne
preniká aj na základné školy, pretože je to nesporne efektívny spôsob výučby,
pri ktorom môžeme využívať niektoré progresívne didaktické metódy ako
problémové vyučovanie, kooperatívne vyučovanie, diskusia. Samotná realizácia
projektovej formy vyučovania na hodinách nie je pevne stanovená, a preto ani
neobmedzuje učiteľa v jeho tvorivosti a spôsoboch realizácie vyučovacej
hodiny. Jednou zo základných charakteristických čŕt tejto formy práce je
využívanie medzipredmetových vzťahov, stieranie hraníc medzi jednotlivými
predmetmi. A to nielen medzi prírodovednými, ale aj prírodovednými a
humanitnými. Projektové vyučovanie je koncepcia, v ktorej je projektová metóda
hlavnou metódou vyučovania a využívanie projektov tvorí prevažujúcu časť
vyučovania (B. Kosová, 1995/96, s. 9).
Projektové vyučovanie vytvára príležitosti pre žiakov na riešenie
problémov v reálnom svete. Učitelia musia pomôcť žiakom vidieť a pochopiť
spojenie aktivity v triede a mimo vyučovania. Tieto projekty pomáhajú žiakom
11
postaviť si osobné ciele a štandardy excelentnosti vo vzťahu medzi žiakmi,
medzi triedami, vo vzťahu medzi školskou komunitou a okolím.
Interdisciplinárny charakter týchto projektov podporuje žiakov v rozširovaní ich
osobných záujmov a zároveň získavajú znalosti, ktoré potrebujú v hlavných
vyučovacích predmetoch.
1.1 Projektová metóda
Projektová metóda je vyučovacia metóda, pri ktorej sú žiaci vedení
k riešeniu komplexných problémov a získavajú skúsenosti praktickou činnosťou
a experimentovaním. (Průcha – Walterová – Mareš, 1995, s. 172). Je to
moderný spôsob vyučovania, ktorý zodpovedá všetkým požiadavkám na trvalé
hodnoty a rozvoj tvorivých schopností.
"Výraz projektová metóda sa môže použiť vtedy, keď indivíduum alebo skupina
pochopí zámer, ktorého uskutočnenie navodzuje zmeny v jeho (ich) vedení,
zručnostiach, zvykoch či vzťahoch.“
/S. Velinský, 1932/
1.2 Druhy projektov
Projekty môžeme rozdeľovať podľa viacerých hľadísk. Podľa Petráškovej
(2007), Killpatrick rozdeľuje projekty podľa účelu na:
1. projekty snažiace sa vteliť myšlienku alebo plán do určitej formy,
2. projekty smerujúce k získaniu estetickej skúsenosti,
3. projekty usilujúce sa rozriešiť nejaký problém,
4. projekty vedúce k nadobudnutiu zručnosti.
Z toho istého hľadiska ich J. F. Hosic rozdeľuje na:
1. problémové - ich účelom je riešiť problém,
2. konštruktívne - majú za cieľ vytvoriť niečo nové,
12
3. hodnotiace - ich úlohou je skúmať a porovnávať,
4. drilové - ktoré majú nacvičiť určitú zručnosť.
Z hľadiska toho, kto projekt navrhuje, delíme projekty na:
1. spontánne – vyrastajú z potrieb a záujmov žiakov, navrhujú ich samotní
žiaci,
2. umelé – sú pripravené učiteľom,
3. kombinované – žiaci a učitelia ich navrhujú spoločne.
Z hľadiska miesta, poprípade času konania rozlišujeme projekty:
1. školské – prebiehajú vo výchovnej inštitúcii, v rámci času tomu
určenému,
2. domáce – sú opakom predchádzajúceho,
3. kombinované.
Z hľadiska počtu žiakov rozlišujeme projekty:
1. individuálne, 2. kolektívne – skupinové, triedne, ročníkové, viacročníkové, celoškolské,
3. kombinované.
Z hľadiska množstva vynaloženého času rozlišujeme projekty:
1. krátkodobé - konkrétne vyučovacie jednotky (dvojhodinovka, blok...),
2. strednodobé – niekoľko týždňov, mesiacov,
3. dlhodobé – na jeden a viac rokov.
Z hľadiska organizácie vyučovania rozlišujeme projekty realizované:
1. v rámci jedného predmetu, 2. v rámci príbuzných predmetov, 3. mimo výučby predmetov – vedľa nich (rozsahom obvykle zahrňujú
viac predmetov alebo oblastí poznania),
4. namiesto predmetov.
13
1.3 Ciele projektového vyučovania
Ciele projektového vyučovania možno charakterizovať nasledovne:
1. priblíženie školy k životu, 2. zmena systému osvojovania si nových poznatkov – učiteľ a učebnica
nie sú jediným zdrojom nových poznatkov, nové poznatky študenti
získavajú vyriešením projektovej úlohy – cesta k aktívnemu učeniu,
3. zmena organizačných foriem vyučovania z hľadiska miesta a
samostatnosti práce žiakov – limitovaný je len termín ukončenia
projektu,
4. identifikácia žiakov s učebnými cieľmi prostredníctvom orientácie
vyučovania na ich potreby a život (E. Petrášková,2007, s. 18).
Sihelský (2005, s. 24-25) klasifikuje ciele projektového vyučovania do troch
skupín:
1. afektívne – popisujúce prejavy emocionálneho správania žiakov (city,
postoje, hodnoty, preferencie),
2. psychomotorické - zahrňujúce zmyslové učenie, výsledkom je
zručné a účelné správanie sa žiakov v činnosti (kreslenie, písanie ...),
3. kognitívne – učenie od jednoduchých k zložitým myšlienkovým
operáciám, výsledkom je samostatné myslenie, rozhodovanie, analýza
problému, orientácia v probléme.
1.4 Etapy projektového vyučovania Projektové vyučovanie sa skladá z týchto etáp:
1. Voľba témy projektu, jej špecifikácia, rámcové zadanie projektovej úlohy,
určenie hlavných cieľov projektu, stanovenie dĺžky, rozsahu a spôsobu
riešenia problému, rozdelenie čiastkových úloh, rozdelenie do skupín,
štúdium literatúry, diskusia o problematike.
14
Hlavnú úlohu v tejto etape má učiteľ, ktorý postupne motivuje žiakov,
oboznamuje ich s problematikou, navádza ich na možnosti riešenia.
2. Plánovanie riešenia problému, vytýčenie hlavných cieľov projektu,
spracovanie plánu riešenia projektu s priradením termínov,
zhromažďovanie dostupných informácií, štúdium literatúry (žiaci),
zabezpečenie kooperácie v skupine pri skupinových projektoch.
Iniciatívu postupne preberajú žiaci, učiteľ radí, konzultuje, prípadne
poskytne upresnenia k zadaniam.
3. Realizácia projektu, návrhy alternatív, výber optimálneho riešenia,
spracovanie podkladov, literatúry a dokumentácie.
V tejto časti prevláda samostatná práca žiakov, výmena názorov a ich
obhajoba, korekcia činností, kooperácia v jednotlivých zadaniach. Učiteľ je skôr
v pozadí, v prípade potreby konzultuje, oponuje, organizuje, prípadne
rozhoduje.
4. Zverejnenie výsledkov projektu, jeho prezentácia a obhajoba,
zhodnotenie práce, analýza riešení a činností, možnosti aplikácie
projektu v iných predmetoch alebo ich kombináciách, možnosti využitia
poznatkov v praxi.
Túto etapu znovu riadi učiteľ s tým zámerom, aby žiaci na základe
vyriešených zadaní získali a upevnili si maximum nových poznatkov.
1.5 Klady a zápory projektového vyučovania Prednosti:
• Motivuje žiakov k aktívnemu učeniu sa na vyučovaní.
• Projektová metóda je blízka logike životnej reality.
• Učí spolupracovať, zbližuje žiakov a učiteľov pri riešení úloh.
15
• Má mravnú dimenziu, vnútornú disciplínu, zodpovednosť, toleranciu a
etiku.
• Zamestnáva a formuje celú osobnosť.
• Rozvíja sociálne a estetické cítenie.
• Posilňuje kritické myslenie, formuláciu názorov a ich obhajobu.
• Rozvíja komunikačné schopnosti.
• Učí tvoriť, podnecuje kreativitu, fantáziu a intuíciu.
• Znižuje obavy z neúspechu, zvyšuje sebavedomie žiaka.
• Učí sa hľadať, spracúvať, vyhodnocovať a prezentovať informácie.
• Umožňuje orientovať sa v životných situáciách.
Nedostatky:
• Projektové vyučovanie si vyžaduje dobre premyslenú organizáciu a
riadenie vyučovacieho procesu (liberalizácia ruší zmysel projektu).
• Učiteľ musí odhadnúť mieru voľnosti a zodpovednosti žiakov.
• Učiteľ musí vedieť odhadnúť mieru využitia projektu vo vyučovacom
projekte vzhľadom k systematike učiva.
• Je nutné vyrovnávať sa s tým, že logika životnej praxe a
mnohostrannosť javov nerešpektuje zásadu postupnosti vo vyučovaní
a je vyňatá z kontextu jednotlivých vied.
• Učiteľ musí mať možnosť voľne disponovať s časom.
16
2 Stratégia učenia EUR
Na to, aby boli žiaci úspešní v modernej a demokratickej spoločnosti
nestačí mať len množstvo vedomostí. Tieto sú síce dôležité, ale sú
nedostatočné na získanie plnej vzdelanosti.
Podľa Števonkovej (2001), by žiaci mali mať predovšetkým schopnosť:
• Samostatne sa učiť.
• Vedieť aplikovať svoje vedomosti pružne a tvorivo.
• Modifikovať informácie, aby mohli úspešne riešiť doteraz neznáme
problémy.
Škola umožní žiakom vyjadrovať svoje názory, pripisovať im vážnosť,
pozerať sa na ne z vlastného hľadiska. Žiaci potrebujú narábať s informáciami,
ktoré musia byť zmysluplne prenesené do praktickej činnosti. Ako tieto
informácie spracúvavať sa žiaci naučia systematickou analýzou vlastného
kritického myslenia a kritickej reflexie.
„Myslieť kriticky znamená uchopiť myšlienku a skúmať jej východiská, podrobiť
ju nezaujatému skepticizmu, porovnávať ju s opačnými názormi, vytvárať
vlastné predpoklady a na základe toho zaujať určité stanovisko. Kritické
myslenie je zložitý proces tvorivej integrácie myšlienok a informácií, proces
reštrukturalizácie konceptov. Je to aktívny a interaktívny kognitívny proces
prebiehajúci súčasne na mnohých úrovniach. Obyčajne je cieľavedomý, ale
rovnako môže byť tvorivo improvizačný.“
(J. L. Steele, K. S. Meredith, Ch. Temple, 1998)
2.1 Stratégia učenia a myslenia EUR - trojfázový model učenia
Stratégia učenia a myslenia je proces, pri ktorom učiteľ sprevádza žiaka,
aby mu pomohol lepšie porozumieť učivu.
Rámec pre vyučovanie a učenie – EUR (ďalej len „Rámec“), ponúka
konceptuálnu základňu na vyučovanie, ktorú možno realizovať systematicky
17
v rôznych ročníkoch a v rôznom učebnom obsahu. Keď žiaci použijú tento
rámec pri samostatnom myslení a učení, budú schopní kontextualizovať svoje
vedomosti tým, že ich pričlenia k už poznaným, aktívne sa zapoja do nového
spôsobu učenia a budú uvažovať o tom, ako táto nová učebná skúsenosť
zmení ich chápanie učiva (Steel, Meredith, Temple, 1998, s. 7).
Skratka EUR v názve „Rámca“ je zostavená z prvých písmen slov E-Evokácia – U-Uvedomenie si významu – R-Reflexia, čo naznačuje, že ide o
trojfázový model procesu myslenia a učenia. V každej z týchto fáz dochádza
k významným špecifickým aktivitám, ktoré ovplyvňujú efektivitu celého
učebného procesu. Model v podstate opisuje postupnosť krokov, ktorými žiaci
prechádzajú pred učením, v jeho priebehu a po učení. Dodržanie tejto
„metodiky“ nás dovedie k splneniu edukačného cieľa – k rozvinutiu schopnosti
kriticky myslieť a uvažovať.
2.1.1 Prvá fáza EUR – Evokácia
V počiatočnej fáze sa uskutočňuje niekoľko dôležitých kognitívnych
činností. Žiak si aktívne vybavuje vedomosti, ktoré o téme má. Tým je nútený
preskúmať svoju vlastnú vedomostnú bázu, uvažovať samostatne o téme, ktorú
neskôr podrobne preskúma. Uvedomuje si, na akej úrovni pozná predloženú
tému a z doterajších vedomostí si vytvára základ individuálnych vedomostí, ku
ktorým bude pridávať ďalšie. Tak sú nové informácie prijímané a chápané
v kontexte, nie náhodne, čím je vytvorený predpoklad na ich hlbšie pochopenie,
zvnútornenie a dlhodobé, trvalé uchovanie. Informácia, ktorá je prezentovaná
bez kontextu, alebo informácia, ktorú žiak nevie spojiť s už osvojenými
poznatkami, sa rýchlo vytratí z pamäti. Proces učenia je procesom spájania
nového s už poznaným. Tým, že umožníme žiakovi rekonštrukciu
predchádzajúcich vedomostí a názorov, položíme široké základy, ktoré umožnia
lepšie porozumenie a trvalejšie zapamätanie nových informácií. Navyše, pri
tomto spôsobe práce si žiak uvedomí mnohé nejasnosti, nedorozumenia a
môže si prípadne opraviť chybné vedomosti a názory, ktoré by sa iným
spôsobom nemuseli dostať na povrch.
18
Už pri vstupe žiaka do školy je potrebné si uvedomiť, že žiak si prináša
svoje detské predstavy a detské interpretácie pojmov, vzťahov. Z pohľadu školy
a učiteľov ide o detské koncepcie, ktoré vznikali náhodne, nesystematicky a
nevedecky. Škola obvykle reaguje trojakým spôsobom:
– najčastejšie o nich vôbec neuvažuje, nepočíta s nimi,
– občas ich zaregistruje, ale ich podceňuje,
– vie o nich, ale ignoruje ich, nič s nimi neurobí, čo je asi
najriskantnejšie.
Žiak, ktorý má svoje predstavy o pojmoch, veciach, javoch skôr, než ich
škola začne spresňovať, má z odborného pohľadu svoje poňatie veľmi nezrelé,
naivné, primitívne.
Je potrebné, aby sa v tejto fáze zaktivizovali všetky kognitívne procesy.
Ak sa má uskutočniť zmysluplné učenie a kritické chápanie vedúce k trvalejším
vedomostiam, je potrebná aktivita učiaceho sa. Predpokladom, že žiak
porozumie prezentovaným informáciám a bude ich v budúcnosti využívať, je
jeho aktívne zapojenie sa do procesu učenia. Musí samostatne premýšľať,
používať svoj vlastný jazyk na vyjadrenie vlastných myšlienok. Týmto
spôsobom sa individuálne vedomosti dostávajú na uvedomovanú rovinu a
aktivizujú sa „schémy“, čiže doterajšie myšlienkové konštrukty žiaka o danej
téme.
Cieľom učiteľa v tejto etape je taktiež vzbudiť vnútorný záujem žiaka o
danú tému, o riešenie predloženého problému, o učenie sa. Bez dosiahnutia
tohto cieľa by asi ťažko došlo k tomu, aby žiak zostal aktívne zapojený do
procesu učenia a uvedomoval si jeho zmysel a osobný prínos. Učenie, v ktorom
žiak nachádza zmysel, je oveľa efektívnejšie, než učenie bez osobného,
vnútorného cieľa. V procese evokácie sa teda dostavuje „hlad po informáciách“,
ktorý môže byť uspokojený len v ďalších fázach procesu učenia.
2.1.2 Druhá fáza EUR – Uvedomenie si významu
V etape Uvedomenie si významu sa žiak dostáva do kontaktu s novými
informáciami alebo myšlienkami, ktoré spája s vlastnou štruktúrou vedomostí,
aby výsledok dával nový, presnejší zmysel. Žiak pod vedením učiteľa získava
nové poznatky o pojmoch a vzťahoch medzi nimi, vytvára si postoje k učivu.
19
V tejto fáze učebného procesu má učiteľ na učenie sa žiaka najmenší
vplyv. Žiak v tejto fáze musí byť aktívny sám od seba. Preto dôležitou úlohou vo
fáze uvedomovania si významu je predovšetkým udržať žiaka v činnosti,
zachovať jeho záujem a energiu, vytvorenú počas fázy evokácie. Je potrebné
použiť zo strany učiteľa také postupy, ktoré by udržali pozornosť a uvedomené
prijímanie a analýzu nových informácií.
Ak je vytváranie významu aktivitou žiaka, vyplýva z toho, že je možné
žiaka naučiť, aby túto aktivitu vykonával čo najefektívnejšie. Tradičná škola
stavia pred žiaka výsledky učenia, ale málokedy sa zameriava na proces, ako
k týmto výsledkom došlo. Žiak však potrebuje pre život naučiť sa myslieť,
spracovávať informácie a naučiť sa, ako sa má učiť (metakognitívne učenie).
Práve v tejto fáze by mal učiteľ aplikovať také postupy a techniky, ktoré by
žiakovi ukazovali, akým spôsobom sa má učiť, brať na seba zodpovednosť za
vlastné učenie a ako sa môže učiť aj bez jeho priamej asistencie.
Žiak v tejto fáze sleduje svoje procesy porozumenia, používa nové
informácie, aby ich doplnil do pamäťových schém. Nový poznatok, nový pojem,
nová predstava dieťaťa sa jednoducho nepreberá, ale musí sa, obrazne
povedané, v hlave dieťaťa utvoriť. Zámerne spája nové informácie s už
poznanými.
Je dôležité, aby si žiak neustále uvedomoval, či a ako rozumie novej
informácii a ako to súvisí s tým, čo už vie. Aby sa vracal k miestam, ktoré mu
nie sú celkom jasné, a pokúsil sa ich aj s pomocou učiteľa alebo ostatných
spolužiakov pochopiť. Pokiaľ k tomu nebude vedený, nebude sa zaoberať
nejasnosťami, čo zákonite bude viesť k tomu, že mnohým informáciám
dostatočne neporozumie.
Podľa J. Čápa a J. Mareša (2001) je nevyhnutné zo strany učiteľa brať
do úvahy tú skutočnosť, že niekedy žiak svoje názory na svet nerád mení, a
preto sa stáva, že aj pri uplatnení efektívnych postupov zo strany učiteľa nie
vždy prijme za svoje to odborné správne, vedecké poňatie učiva. V tomto
prípade žiak vytvára s novým učivom určitú symbiózu, v ktorej je časť
novovzniknutých vedomostí odborne správnych, časť školských vedomostí sa
prepája s pôvodnými nedokonalými (tu si uvedomujeme dôležitosť fázy
evokácie, v priebehu ktorej ich môže odhaliť a napraviť) a časť pôvodných
žiakových predstáv zostáva nezmenená a narúša ďalšie učenie. Výsledkom
20
býva žiakovo neúplné porozumenie, chybné pochopenie určitých pojmov a
vzťahov, prehliadnutie dôležitých súvislostí alebo zvýraznenie nepodstatných
znakov. Pod vplyvom vyučovania u žiakov vznikajú aj mylné pojmy, mylné
predstavy. Táto nesprávna, chybná koncepcia učiva sa tiež označuje ako
miskoncepcia učiva.
„Ukazuje sa, že identifikovanie a venovanie náležitej pozornosti týmto
mylným predstavám môže prispieť k efektívnemu učeniu, ktorého výsledky sú
akceptovateľné s ohľadom na súčasný stav vedeckého poznania“ (Held,
Pupala, 1995, s. 82).
Pri bežnom skúšaní sa na žiakovo chybné chápanie učiva často nepríde,
pretože žiak formálne reprodukuje to, čo počul od učiteľa, alebo si prečítal.
Obrat v žiakových miskoncepciách môže navodiť učiteľ, ktorý nielen že
dokonale pozná učivo z odbornej stránky, ale je aj dobrý psychológ. Vie, že
jediná cesta, ako mylnú predstavu, pojem, teóriu prekonať, je vybudovanie,
skonštruovanie novej. Dokáže identifikovať nedostatky žiaka, ktoré so sebou
ťahá ako záťaž z predchádzajúcich tém, minulých rokov, dokáže podstatu
zrozumiteľne vysvetliť, a ak zistí, že si žiak prestal veriť, dokáže ho povzbudiť a
motivovať k ďalšej práci.
2.1.3 Tretia fáza EUR – Reflexia
Počas tejto fázy by sa malo dosiahnuť niekoľko dôležitých výsledkov
učenia. Žiak si upevňuje nové vedomosti a aktívne reštruktúruje svoje schémy
porozumenia, aby zodpovedali tým vedomostiam, ktoré sa naučil. Až v tejto
fáze si vlastne skutočne osvojuje učivo a vznikajú trvalé vedomosti. Učenie je
aktom zmeny, vzniká pri ňom niečo, čo je odlišné od predchádzajúceho.
Jedným z cieľov tejto fázy je, aby sa žiak naučil vyjadrovať slovami
myšlienky a informácie, s ktorými sa stretol, pretože si najlepšie pamätá to,
čomu rozumel pri použití vlastného významového rámca, čiže čo povedal
vlastnými slovami. Porozumenie je trvalé, keď sa informácie dávajú do
zmysluplného kontextového rámca, ktorý sa vytvára aktívnym prepracúvaním
porozumenia do podoby osobného slovníka (Steele, Meredith, Temple, 1998).
21
Ďalším dôležitým výsledkom tejto etapy je, že medzi žiakmi dochádza
k výmene myšlienok, čím sa rozširuje ich slovná zásoba a prezentujú sa rôzne
schémy porozumenia. Tým si žiaci uvedomujú, že vytvorená myšlienková
schéma ešte nemusí byť definitívna, že je možné prijať a do svojho uvažovania
zahrnúť i názory iných. Učia sa zároveň tolerancii k odlišnostiam a k schopnosti
argumentácie.
Pre túto fázu je zaujímavá ešte jedna skutočnosť, ktorá súvisí
s rozvojom metakognitívnych zručností. Práve tu by si žiaci mali uvedomiť, ako
nové učenie zmenilo ich myslenie, názory, hodnoty, postoje a pod. Práve
z tohto dôvodu považujeme etapu reflexie za rovnako dôležitú ako dve
predchádzajúce, a preto apelujeme na to, aby sa na ňu v procese edukácie
nezabúdalo, prípadne aby sa neobmedzila len na zhrnutie nového učiva.
2.2 Metodické postupy využívajúce stratégiu učenia EUR
2.2.1 Brainstorming
Základným prínosom metódy brainstorming-u je oddelenie fázy tvorby
myšlienok od ich hodnotenia. Umožňuje to odbúranie bariér vo vymýšľaní. Pri
tvorbe nápadov je potrebné dbať na dodržiavanie určitých zásad všetkými
zúčastnenými členmi:
• Kritika nápadov vo fáze vymýšľania je zakázaná.
• Vytvorenie slobodnej klímy v skupine, ktorá neohrozuje komunikáciu.
• Nápady nemajú autora, zapíše sa len nápad, nie meno tvorcu.
• Rovnosť účastníkov pri produkcii nápadov s cieľom obmedziť vnútorné
(vonkajšie) blokovanie bláznivých, smiešnych, neskutočných nápadov.
Metóda brainstormingu má dve fázy:
• 1. fáza: produkcia – skratkovitý zápis nápadov. Čas pre túto fázu je
vyhradený na základe témy. Najlepšie je voliť dve až tri časti po 10 - 20
minút s prestávkami potrebnými pre inkubáciu. Zakázané sú vety
zabíjajúce tvorivosť.
22
• 2. fáza: hodnotenie – hodnotí sa nová užitočnosť, realizovateľnosť,
prínos, či existujú na to podmienky. Hľadajú sa dôvody, ako by sa to dalo uskutočniť. Nesmú sa hľadať dôvody, ako sa to nedá.
Variácie brainstormingu:
• Písaný brainstorming – hárok papiera postupuje od jedného
účastníka k druhému a každý účastník postupne doň vpisuje svoj
návrh.
• Pingpongový brainstorming – určený iba pre dvoch účastníkov. Jeden
zapíše návrh, druhý naň reaguje. Proces sa stále opakuje.
• HOBO metóda – po oboznámení sa s problémom brainstormingu,
nasleduje etapa samoštúdia a až potom prebiehajú ďalšie kroky:
tvorba nápadov, ...
• Gordonova metóda – cieľom je vytvoriť iba jedno, ale zato nové,
originálne riešenie. Problém sa rieši zoširoka, zo všetkých aspektov,
ktoré postupne tematicky zužujeme, až sa nakoniec nájde riešenie
problému.
2.2.2 Zhlukovanie
Znamená sieťovanie alebo mapovanie. Zhlukovanie je nelineárna
brainstormingová metóda, ktorá povzbudzuje žiakov rozmýšľať voľne
a otvorene o určitej téme. Je jedným zo spôsobov, ako sa môžeme pokúsiť
viditeľne znázorniť pojmovú štruktúru – nielen aby sme ju poznali, ale tiež aby
sme ju spracovali, spochybnili a mohli rozšíriť.
Zhlukovanie sa môže využívať vo fázach evokácie a reflexie.
Samotnému žiakovi sprístupňuje jeho poznatky, chápanie alebo názory na
nejakú tému. Podnecuje žiakov k tomu, aby sa aktívne podieľali na premýšľaní,
rozpracovávaní a ďalšom rozvíjaní nápadov. Žiaci nielenže dostávajú
informáciu, sú nútení ju hodnotiť, interpretovať ju a dávať do vzťahu ku svojim
schémam porozumenia.
Často krát sa stáva, že žiaci majú o téme veľa poznatkov, ale pri úzko
zameranej otázke si na ne nie vždy spomenú. Zhlukovanie im dáva príležitosť
23
zamyslieť sa nad témou, nechať svoje myslenie plynúť a zosumarizovať
postupne vedomosti, ktoré v skutočnosti vedia.
2.2.3 INSERT – Interaktívny záznamový systém pre efektívne čítanie
a myslenie (angl. Interaktive Notating System for Effective Reading and
Thinking) Vyučovacia metóda využíva všetky tri časti stratégie EUR a tvorí ucelený rámec
pre vyučovanie a učenie.
Použitím metódy INSERTu naučíme žiakov:
• Triediť informácie.
• Rozhodovať sa, ktoré informácie sú pre nich dôležité a ktoré nie.
• Priraďovať staré informácie k novým, robiť nielen analýzu nových
poznatkov, ale aj ich syntézu s už poznanými vedomosťami,
integrovať ich.
• Získavať skúsenosti v tom, ako pristupovať k informáciám, spracovávať ich a
zároveň si z nich privlastniť tie myšlienky, ktoré budú považovať pre seba za
potrebné.
• Čítať text s porozumením.
• Vyberať a pamätať si podstatné pojmy a kľúčové slová.
2.2.4 Cinquain (päťveršie)
Dôležitým výsledkom učenia sa je syntéza vedomostí, ktorá vznikne
reflexiou toho, čo sme sa naučili. Originálnym spôsobom, ako možno
reflektovať porozumenie danej témy a vyjadriť k nej svoj postoj, je cinquain -
pomenovanie pochádza z francúzštiny, je odvodené od slova päť a značí
„päticu“, „súbor piatich prvkov“.
Technika cinquain je päťriadková „báseň“ zhŕňajúca informácie,
zachytávajúca myšlienky, pocity a presvedčenia v podobe stručných, výstižných
24
výrazov, ktoré opisujú alebo reflektujú tému. Jednoducho povedané: cinquain
nás učí vyjadrovať sa stručne, jasne, hutne, k veci.
Cinquain pozostáva z týchto častí:
1. verš: téma (jedno slovo – zväčša podstatné meno),
2. verš: opis témy (dve slová – prídavné mená),
3. verš: vyjadruje dej týkajúci sa témy (tri slová – slovesá),
4. verš: štvorslovný výraz, najčastejšie veta, ktorá obsahuje
4 slová, pričom za slovo sa počíta každý slovný
druh (aj spojka, predložka a pod.) vyjadrujúci
emocionálny vzťah, vcítenie sa do témy, postoj,
názor na tému,
5. verš: jednoslovné synonymum (asociácia), ktoré
rekapituluje podstatu témy... čo vám ako prvé
napadne, čo vám téma evokuje...
2.2.5 Cubing
Cubing – hádzanie kockou, je metóda, ktorá sa najčastejšie využíva
v záverečnej fáze vyučovania – reflexii.
Pri hre cubing každá strana kocky predstavuje splnenie jednej úlohy
alebo zodpovedanie otázky. Úlohy, resp. otázky sú v obálkach označených
príslušnou farbou a daným číslom pre každú skupinu. Týmito úlohami je šesť
rôznych typov otázok, ktoré sú na rôznej myšlienkovej úrovni a začínajú slovami
– opíš, analyzuj, porovnaj, asociuj, aplikuj, argumentuj.
2.2.6 Voľné písanie
Písanie hrá významnú úlohu v školskej príprave na život v otvorenej
spoločnosti. Keď využijeme písanie ako nástroj myslenia, sme si adresátom my
sami. Píšeme preto, aby sme niečo pochopili, objasnili si, usporiadali, teda
uvažovali o informáciách. Práve pri tejto koncepcii písomného vyjadrovania
dochádza k rozvoju kritického myslenia. Ak žiaci píšu o tom, čo chcú písať
sami, bez zadania konkrétnej témy, hovoríme o voľnom písaní. Pri metóde
25
voľného písania prebieha súčasne proces myslenia a písania. To vplýva na
lepšie zapamätávanie si.
Pravidlá voľného písania:
• Vo vymedzenom čase (5-10 min) by mala byť ruka stále v pohybe,
nesmie sa prestať písať. Ak nás nenapadá nová myšlienka, na okraj
papiera si čmárame (bodky, čiarky...) – tým sa udržiava myslenie
a napadne nás vždy niečo nové.
• Píšeme bez ohľadu na pravopis a gramatickú stavbu vety.
• Píšeme všetko, čo nás napadá, čo nám príde na rozum, nezáleží na tom,
ako to súvisí s okruhom témy. Neškrtáme, odpútavame si tým pozornosť
od základnej myšlienky.
• Neznámkujeme tento prejav.
• Učíme pisateľov nebáť sa riskovať. Je dôležité, aby uverili, že môžu
voľne písať a že toto písanie (myslenie) si bude učiteľ vážiť
a rešpektovať ho.
• Vedieme žiakov k tomu, aby pochopili, že veľa otázok má aj veľa
odpovedí a že ich nápady a riešenia sú práve tak dôležité ako nápady
kohokoľvek iného.
• Ak chceme, aby žiaci kriticky písali, musia dostať spätnú informáciu
o svojom produkte a majú mať veľa možností diskutovať o tom.
• Píšeme spolu so žiakmi. Je to preto, aby žiaci videli, že aj my sme
zamestnaní a nekládli nám otázky, čím by vyrušovali ostatných
a odpútavali ich od myšlienok o svojej téme.
2.2.7 Skladačka Aktivita predstavujúca tímovú prácu v rámci kooperatívnej skupiny,
pričom každý z tímu sa stáva expertom.
Skladačka je metódou v rovine uvedomenia si významu. Ale vyučovacie
postupy, ktoré musia členovia expertných skupín vypracovať, môžu obsahovať
prvky zo všetkých troch etáp rámca EUR. Keď skupina začne monitorovať
26
vlastné učenie, dávať otázky a kontrolovať, či všetci porozumeli textu, pracuje
v etape reflexie.
Pri využívaní skladačky zachovávame metodický postup:
1. Rozdelenie žiakov do kooperatívnych skupín a zadanie učiva.
2. Štúdium expertných skupín a príprava prezentácie.
3. Návrat do kooperatívnych skupín na vyučovanie a kontrolu.
4. Individuálna a skupinová zodpovednosť.
2.2.8 Dramatizácia
Dramatizácia je stvárňovanie príbehu alebo témy slovom a pohybom,
pričom sa môžu použiť aj pomôcky, napríklad bábky a rekvizity. Cieľom
dramatizácie je dosiahnuť, aby si hráči uvedomili charakteristické vlastnosti
postavy, ktorú stvárňujú.
Pri dramatizácii sa odporúča:
- výber kratších rozprávok alebo textov,
- voliť kratšie vety,
- dávať prednosť akciám bábky pred dlhými dialógmi,
- príbeh neprerušovať prestávkami,
- pri výmene obrazov používať hudobné motívy,
- ovládať text príbehu alebo rozprávky, aby sme ho v prípade
zabudnutia mohli deťom doplniť.
Cez dramatizáciu a hranie role možno dieťaťu sprostredkovať veľa
skúseností, ktoré môžu zmierniť napätie z neznámeho. Spôsobujú zmenu
emocionálneho vnímania alebo vytváranie nových postojov. Pri aplikovaní
jednotlivých prístupov v dramatickej výchove vychádzame z teoretických
poznatkov žiakov v oblasti dramatického umenia.
2.2.9 Kooperatívne učenie
„Čo dnes dieťa dokáže v spolupráci s druhými, dokáže zajtra samo.“
(Vygotskij)
27
Mnohé z nášho učenia je založené na úspechu dosiahnutom
spoluprácou. Spoločne s druhými môžeme urobiť a dosiahnuť viac, než
samostatne. Deti sa najlepšie učia vtedy, keď majú prístup k tvorivému konaniu
ľudí okolo seba.
Kooperatívne učenie vzniká, keď žiaci pracujú spolu – niekedy v pároch,
niekedy v malých a veľkých skupinách – aby vyriešili spoločný problém,
preskúmali spoločnú tému alebo stavali na spoločnom chápaní pri vytváraní
nových nápadov, nových kombinácií alebo jedinečných prípadov.
Najlepšie podmienky pre učenie sú vtedy, keď sú deti vystavené
nárokom, ktoré rozširujú rozsah ich poznania. Najviac deťom pomáhame, keď
ich nabádame, aby prekročili hranicu svojho chápania. Ak sú nároky príliš
veľké, vzniká riziko, že to skončí neúspechom a frustráciou. Ak sú príliš malé,
dieťa neuplatní svoje možnosti. Úlohou učiteľa je preto poskytnúť žiakovi
komunikačný rámec pre učenie. Od vytvorenia komunikačného rámca pre deti
závisí úspech v učení.
Komunikačný rámec je vytvorený otázkami:
Kde sa nachádzame?
Kde chceme dôjsť?
Výsledky kooperatívneho učenia sú:
- vyššie výkony a zlepšenie miery uchovávania v pamäti,
- hlbšie porozumenie a kritické myslenie,
- dlhší aktívny učebný čas a menej vyrušovania,
- vyššia výkonová a vnútorná motivácia učiť sa,
- vyššia schopnosť nazerať na situácie z rôznych hľadísk,
- pozitívne, akceptujúce a stimulačné vzťahy k rovesníkom, a to
bez ohľadu na etnickú príslušnosť, pohlavie, schopnosti,
spoločenskú triedu, prípadne handicap,
- vyššia miera spoločenskej podpory okolia,
- lepšia psychika,
- pozitívnejšie postoje k vyučovacím predmetom, učeniu, škole,
učiteľom.
28
2.2.10 Kúty
Kúty sú kooperatívnou učebnou aktivitou, ktorá je zameraná na vyvolanie
debaty a na používanie skupinových procesov na stimuláciu konštruktívnej
argumentácie. Táto metóda sa môže používať ako aktivizačný a osviežujúci
prostriedok na riadenie diskusií o nejakom probléme, alebo o témach, v ktorých
možno prezentovať viac postojov alebo názorov.
Dá sa použiť vo fáze reflexie po prečítaní textu, po prezentácii témy,
o ktorej majú žiaci uvažovať. Prezentácia by mala zahrňovať aktivity zamerané
na etapy evokácie a realizácie významu.
Zámerom tejto metódy je, aby žiaci zaujali stanovisko alebo názor,
v prípade, ak sú argumenty druhých dostatočne presvedčivé. Môžeme povedať,
že táto aktivita nabáda žiakov, aby dokázali prijať iné presvedčivé argumenty
a pozmeniť a poopraviť svoj názor alebo postoj, po vypočutí názorov, myšlienok
a argumentov druhých.
2.3 Výsledky používania rámca EUR
Rámec EUR je vynikajúcim prostriedkom, ktorý pomáha sprevádzať
žiakov všetkých ročníkov literárnym alebo výkladovým textom. Čím je problém
komplexnejší, tým je proces užitočnejší. Otázky s otvoreným koncom, môžu
slúžiť ako osnova pre komplikovaný materiál tým, že poskytujú rámec, v ktorom
dochádza k tvorbe významov. Keďže je štruktúra otvorená, nebráni kritickej
analýze, pretože podnecuje predpovede a predvídanie. Aplikáciou rámca EUR
pri učení spĺňame niekoľko dôležitých vyučovacích úloh:
• Umožňujeme žiakom jasne formulovať zámery, ciele.
• Zabezpečujeme ich aktívnu účasť.
• Podnecujeme bohatú diskusiu.
• Povzbudzujeme žiakov ku tvorbe a kladeniu vlastných otázok.
• Uľahčujeme žiakom vyjadrovanie vlastných názorov.
• Udržujeme motiváciu žiakov.
• Vytvárame atmosféru, v ktorej sú názory rešpektované.
29
• Rozvíjame schopnosť žiakov zžiť sa s postavami.
• Vytvárame priestor na to, aby žiaci mohli uvažovať nad vlastnými
hodnotami.
• Stimulujeme zmenu.
• Stanovujeme očakávania efektívneho zapojenia sa žiakov do procesu
kritického myslenia.
• Rozvíjame kritické myslenie na vyššej úrovni.
Rámec EUR ako názov pôsobí trochu schematicky, je to však len
označenie pre formu, ktorá sa napĺňa obsahom a cieľmi realizovanými tvorivými
metódami a postupmi. Je veľmi dôležité, aby učiteľ a žiaci v každej fáze
vykonávali istú aktivitu. Voľba tejto aktivity závisí od obsahu, ktorý sa majú žiaci
naučiť a od cieľov učenia.
2.4 Metodika projektových dní
Krok 1: Určenie okruhu žiakov, ktorí by tento projekt vykonali.
Krok 2: Plán postupu - informačný materiál
- praktické pracovné postupy
- časovanie: asi 1 mesiac pred projektom.
Krok 3: Realizácia projektu
- úvod
- rámec EUR.
Krok 4: Trvalá starostlivosť učiteľa o jednotlivé aspekty počas
projektového dňa (zdôraznenie témy, významu projektu, prínosu
pre žiakov, školu...).
Krok 5: Vyhodnotenie (spätná väzba).
Krok 6: Prispôsobenie poznatkov (modifikácia) k príprave ďalšieho
projektového dňa.
30
Krok 7: Možnosti aplikácie modelu projektového dňa v iných predmetoch
a ich kombináciách .
Krok 8: Anketa - žiacka,
- rodičov.
31
3 Využitie rámca EUR v projektovom vyučovaní
„Ak mi niečo vysvetlíš – zabudnem,
ak mi to ukážeš – zapamätám si,
ale ak to urobím – pochopím.“
/Čínske príslovie/
3.1 Celoškolský projektový deň - EURO V ŠKOLE Úvod:
Tento projekt sme vyhlásili prvý školský týždeň nového kalendárneho
roku 2009. Bol to trojtýždňový celoškolský projekt zameraný na poznávanie
eura a členských krajín EÚ so zavedenou euromenou. Zaujímavý a netradičný
bol svojou organizáciou, pretože v každej triede sa zišla skupina žiakov, v ktorej
bol každý člen žiakom inej triedy. Spoločne zastupovali jednu krajinu, ktorej
históriou, geografiou a zaujímavosťami sa zaoberali pomocou metód a foriem
práce v rámci trojfázového modelu kritického myslenia –EUR.
Informačná časť: Prečo euro?
Drobný nákup, osobný účet, cestovný lístok, stavebné sporenie či
bankomat sú pojmy našim žiakom známe z bežného života. Vstupom do
nového roka 2009 sa v našej krajine udiali veľké zmeny v prechode slovenskej
koruny na euromenu – euro. Chceli sme žiakom priblížiť ako nové platidlo
vyzerá, a to nielen to naše, ale aj mince iných krajín používajúcich euro, ktoré
krajiny patria do eurozóny a samozrejme chceli sme v nich vyburcovať záujem
o ich poznanie, kultúrne a prírodné dedičstvo, históriu, šport a iné typické
znaky.
Zámerom projektu bolo hlavne spájať žiakov 1. a 2. stupňa, viesť ich
32
k vzájomnej úcte, tolerancii, k spolupráci a vzájomnému učeniu sa. Zaujímavý
bol výber žiakov v jednotlivých skupinách, čo prispelo k splneniu hlavného cieľa
– kooperatívna spolupráca bez rozdielu veku, pohlavia, etnickej príslušnosti,
spoločenskej triedy, prípadne hendikepu.
Všetkým rodičom a verejnosti bolo umožnené pozrieť sa na prácu
svojich detí, žiakov. Jedným z hlavných dôvodov ich pozvania bola možnosť
zamyslieť sa nad novou realizáciou vyučovania, ktorá je zmysluplná,
zodpovedná a hlavne priláka žiakov k učeniu a ponúkne im širokú škálu
možností moderného vzdelávania.
Téma projektu: Euro v škole
Hlavný cieľ: 1. Oboznámiť žiakov s novou euromenou.
2. Oboznámiť žiakov s krajinami s euromenou.(16)
3. Spoznávanie sa žiakov 1. a 2. stupňa, tolerancia,
spolupráca.
Poznávací cieľ: 1. Poznať štáty EÚ so zavedenou euromenou.
2. Poznať jednu krajinu s jej históriou, súčasnosťu
a tradíciami.
3. Pomôcť deťom uvedomiť si hodnotu europeňazí a ich
rozoznanie.
Komunikačný cieľ: 1. Rozvíjať komunikačné zručnosti – čítanie, písanie,
počúvanie a rozprávanie.
2. Využívať všetky základné komunikačné prostriedky –
verbálnu, neverbálnu komunikáciu a počúvanie.
3. Naučiť žiakov spoločensky žiadúcemu spôsobu
správania, rešpektovať princípy spoločenskej interakcie,
dokázať vyjadriť svoje postoje a city otvorene, ale
zdvorilo.
Typ projektu: podľa počtu žiakov: celoškolský
podľa cieľa: problémový
33
podľa času: strednodobý (3 týždne)
podľa miesta: kombinovaný (škola, domov)
Obsah: 1. fáza: 1. Prípravná časť – rozdelenie do skupín.
2. Oboznámenie sa s projektom, zadanie
čiastkových úloh
2. fáza: 1. Celoškolský projektový deň.
2. Prezentácia výstupov
Metódy: brainstorming, insert, zhlukovanie, skladačka, kúty,
samostatná práca, kooperatívne učenie, dramatizácia
Formy: rozhovor, diskusia, rozprávanie, výklad, kreslenie, hra,
tanec
1. fáza projektu
Miesto konania: zborovňa
Dĺžka trvania: 2 hodiny
3.1.1 Príprava učiteľov
Všetci učitelia našej školy boli oboznámení s témou, hlavným cieľom
a čiastkovými cieľmi projektu a s predpokladanými výsledkami projektu. Keďže
táto myšlienka učiteľov oslovila, začali sme s jeho prípravou tak, že sme sa
stretli na krátkom školení s témou: Inovačné metódy a formy práce vo
vyučovaní. Školiteľkou bola koordinátorka projektu, ktorá je členkou Združenia
Orava.
Losovanie štátov
Štátom so zavedenou euromenou € (celkom 16) sme priradili čísla podľa ich
abecedného usporiadania. Učitelia si vylosovali štát, ktorému sa budú v tomto
34
projekte venovať. Po krátkej fáze premyslenia a prípravy, prišiel čas na
oboznámenie žiakov s projektom.
3.1.2 Príprava žiakov Miesto konania: trieda
Dĺžka trvania: 2 hodiny
Po krátkom brainstormingovom zamyslení nad svojim štátom pristúpili
učitelia k oboznámeniu žiakov s projektom. Vychádzali sme z aktuálnej
politicko-ekonomickej situácie na Slovensku, ktorá vzhľadom k zavedeniu novej
štátnej meny zasiahne každú rodinu, každého človeka krajiny. Keďže
používanie nových platidiel bolo už v obehu, chceli sme priviesť žiakov k
záujmu o ich vzhľad, veľkosť, hodnotu a porovnanie s inými krajinami, ktoré už
eurom platia. S projektom žiakov oboznámili ich triedni učitelia.
Losovanie skupín
Pripravili sme lístky s číslami od 1-16 pre žiakov. Navštívili sme každú
triedu a žiaci si losovali čísla. Po vybratí všetkých čísel pri väčšom počte žiakov,
sa kartičky znovu hodili do losovacej krabice a ťahalo sa odznova. Ak neboli
lístky doťahané, zvyšnými sa pokračovalo v paralelnej triede. (To preto, aby sa
do každej skupiny dostal zástupca z každej triedy – nemohlo sa stať, že napr.
boli piati ôsmaci a ani jeden siedmak). Vznikli heterogénne skupiny s rovnakých
počtom žiakov, v ktorých boli zastúpení žiaci všetkých vekových skupín školy.
Starší žiaci vytvorili súpisku krajín: učiteľ + žiaci + kmeňová trieda učiteľa
(krajina, ktorú si učiteľ vylosoval) a vyvesili ju na informačný panel školy, aby si
žiaci zistili, kto s nimi v danej krajine bude spolupracovať.
3.1.3 Oboznámenie sa s projektom, zadanie čiastkových úloh Miesto konania: trieda (krajina, ktorú si žiak vylosoval)
Dĺžka trvania: 2 hod.
35
Táto fáza projektu bola prvotná, kde sa učitelia aj žiaci po prvýkrát stretli
ako homogénna jednotka, ktorá bude pracovať na spoločnom projekte. Trvala
dve vyučovacie hodiny.
Zámerom bolo oboznámiť žiakov s cieľmi projektu, usmernením (keďže
takýto projekt bol pre žiakov inovačný), zadaním čiastkových úloh.
Tento názorný príklad projektu je jedným zo šestnástich, ktoré boli
prezentované v tomto celoškolskom projekte a je zameraný na štát Belgicko.
Motivácia:
Z januára už ubehlo desať dní a vy všetci ste sa stretli s novou menou –
eurom.
Aké druhy europeňazí sú zavedené?
Čo je na bankovkách, minciach zobrazené?
Už si sa stretol so situáciou, kde si platil eurom?
Robí ti problémy poznať hodnotu týchto peňazí?
Vieš, v ktorých štátoch sa dá platiť eurom? Je ich 16.
Aj my sme sa stretli tu v triede – Belgicku, jedným zo štátov so zavedenou
euromenou, ktorý ste si vylosovali.
K odpovediam bolo treba žiakov doslova vyburcovať.
Žiakov sme oboznámili so zámerom a cieľmi tohto projektu.
Ciele: 1. Pomenovať základné znaky krajiny.
2. Skvalitniť vedomosti o danej krajine.
3. Priradiť zaujímavosti (prírodné, historické, športové) ku krajine
4. Navrhnúť schému plagátu (výstupu), ktorým sa budú prezentovať.
5. Rozvíjať funkčnú gramotnosť prostredníctvom orientácie
v literatúre, knižnici.
Rámec EUR – Evokácia:
36
Do tejto časti sme zaradili metódu brainstormingu, ktorého cieľom bolo
pomôcť žiakom, aby si vybavili čo najviac predchádzajúcich vedomostí
a informácií o Belgicku, ktoré majú z vyučovacích predmetov, z individuálneho
samoštúdia, zo správ, z bežného života a tak v nich prebudiť zvedavosť
a dôvod na učenie.
Aktivita: Mapa (Brainstorming) Cieľ: Analyzovať získané vedomosti o Belgicku.
Postup: Žiaci sedeli na svojich miestach. Na tabuli visela mapa Belgicka.
Učiteľ pripravil pre žiakov prázdne kartičky, na ktoré mali napísať
všetko, čo ich napadne a čo súvisí so štátom Belgicko. Po
napísaní každý žiak prezentoval svoj poznatok a pripol ho na
mapu Belgicka. Niektoré napísané informácie boli chybné, preto
boli starší žiaci vyzvaní k diskusii o fakte a jeho správnom
zaradení, pričom mali možnosť využívať dostupnú literatúru –
encyklopédia a atlas, ktoré boli pripravené pre žiakov.
(Napriek tomu, že sa v skupine nachádzali aj najmenší žiaci od
prvého ročníka, vedeli pomenovať napríklad hlavné mesto
Belgicka, europarlament, dokonca si spomenuli zo správ aj na
nejakého masového vraha. Starší žiaci spomenuli hranice, more,
podnebie, pivo, tanec, ba aj postavičku Šmolka.)
Rámec EUR – Uvedomenie si významu
V predchádzajúcej časti sme zistili, že Belgicko nie je pre nás až tak
neznámou krajinou. Po tom, ako prebiehol brainstorming, z napísaných výrokov
sme si urobili rebríček priorít podľa toho, čo by sme sa chceli o tejto krajine ešte
dozvedieť.
Aktivita: Viem / Chcem vedieť (INSERT)
37
Cieľ: Triediť známe a neznáme informácie a poznatky o Belgicku
Postup: Žiaci pracovali na svojich miestach samostatne. Na tabuli bol
pripravený rebrík základných priorít, o ktorých už niečo vieme (z
brainstormingu) a o ktorých sme sa chceli dozvedieť niečo viac.
Učiteľ žiakom rozdal papiere s rovnakým náčrtom rebríka, ako bol
na tabuli, aby si každý sám mohol zhodnotiť svoje vedomosti,
ktoré vedel a ktoré by si chcel doplniť (Príloha A).
Pomocou tejto metódy chceme udržať pozornosť pri čítaní textu.
Žiakom navrhneme používať znaky „√ “ vo význame „viem“ a znak
„− “ vo význame „chcem vedieť“ (zatiaľ to nepoznám).
Žiaci si vyberali z týchto navrhovaných kapitol:
MINULOSŤ - historické osobnosti,
- významné udalosti, medzníky,
- kultúra krajiny,
- prírodné pamiatky,
- kultúrne pamiatky,
SÚČASNOSŤ - symboly krajiny,
- známe osobnosti – politika,
- šport,
- šoubiznis,
- zaujímavé miesta,
TRADÍCIE - zvyky, sviatky,
- piesne, tance,
- tradičné jedlo,
- typické suveníry.
Učiteľ čítal vopred pripravený odborný text, v ktorom boli obsiahnuté
fakty ako je oficiálny názov štátu, hranice, rozloha, poloha, štátny jazyk, hlavné
mesto, medzinárodné označenie, vznik štátu, štátne zriadenie, medzníky a
historické udalosti, známe osobnosti (kto a čím sa preslávil), zaujímavé kultúrne
38
a historické miesta, turistické atrakcie, typické jedlá krajiny, typické suveníry
krajiny a ďalšie.
Žiaci pozorne počúvali a do svojich textov, ktoré im vopred rozdal učiteľ
si značili, čo vedeli (prípadne počuli) a čo sa chceli dozvedieť o krajine
pomocou dohodnutých znakov. (Hravo to zvládli aj najmenší žiaci, len
pozabudli na znak „-“.)
Porovnali sme si, čo sme sa chceli o Belgicku dozvedieť, ktoré témy nás
najviac zaujímali. Z výsledkov tejto schémy sne si určili priority, ktorým sme sa
hlbšie venovali v individuálnej alebo skupinovej príprave (dobrovoľný výber) na
celoškolský projektový deň – Deň eura.
Učiteľ sa však snažil vhodnou a nenápadnou motiváciou usmerniť žiakov
tak, aby si z každej kapitoly (minulosť, súčasnosť, tradície) vybrali aspoň jednou
podkapitolou. (Z výsledkov žiakov by sa najviac chceli venovať tradíciám,
šoubiznisu a málo histórii.) Tieto podkapitoly sme si spísali na pripravený plagát
(A2) a vyzvali sme žiakov, aby si ich rozdelili podľa vlastných schopností
získavať informácie a podľa vlastných záujmov. K nim sme hneď zapísali mená
žiakov, ktorí boli za túto časť zodpovední. Vytvorili sa malé skupiny (2-3 žiaci),
ktoré počas nadchádzajúcich dní spolupracovali pri získavaní a hľadaní
materiálov a informácií, pri práci na prvotnej príprave plagátu a prezentácie o
tejto krajine.
Po rozdelení tém (niektorých žiakov musel osloviť učiteľ), keďže sme boli
v krajine Belgicko, v ktorom je Brusel ako sídlo Európskej únie, táto časť hodiny
bola hneď využitá na to, aby sme si zvolili europarlament, ktorý budú
zastupovať ministerstvá, podľa druhu záujmu (podkapitol):
Ministerstvo vnútra – symboly krajiny, mapa.
Ministerstvo kultúry – pamiatky, osobnosti, šoubiznis, tradície, šport.
Ministerstvo financií – euromena.
Ministerstvo výstavby – mestá, historické pamiatky.
Ministerstvo hospodárstva – prírodné pamiatky.
Ministerstvo dopravy – hranice, more, doprava.
Tým, že sme vytvorili ministerstvá, dohodli sme sa aj na etikete – to
znamená, že v deň realizácie tohto projektu sme prišli oblečení ako ministri
39
(dievčatá – kostým, alebo sukňa a blúzka, chlapci – oblek alebo iba košeľa,
kravata). Efekt bol úžasný.
Táto časť hodiny bola predprípravou na trojtýždňovú prípravu žiakov,
preto hlavným zámerom tejto fázy bolo aktívne skúmanie získavania
materiálov, pomoc pri hľadaní materiálov o vybraných podkapitolách počas
samotnej prípravy na projekt. Učiteľ žiakov usmernil v hľadaní informácií na
internete, v knižnici, v médiách. Plnil úlohu akéhosi sprievodcu, ktorý
upriamoval pozornosť ku kľúčovým častiam týchto materiálov. Priebežne žiaci
chodili k učiteľom na konzultácie s už pripravenými materiálmi.
Najmenších žiakov sme poverili „dôležitými“ úlohami – kreslenie a výroba
belgickej vlajky, lodí, Šmolkov. Žiaci talentovaní na vizuálnu predstavivosť sa
dohodli, že vyrobia Atómium, iní plagát – mapu Belgicka, na ktorú budeme
postupne prilepovať výtvory najmenších žiakov, ktorí reprezentujú túto krajinu.
Dievčatá sa dohodli na nácviku belgického tanca a na výrobe waflí (z
polotovaru), ktoré je jedným z obľúbených jedál Belgičanov.
Rámec EUR - Reflexia Záverečnú časť tohto úvodného bloku sme zavŕšili štádiom, v ktorom
žiaci pouvažovali nad tým, čo sa dnes dozvedeli, čo sa naučili, čím si rozšírili
svoje poznanie. Nasledovala spoločná diskusia vedená k osobným asociáciám
žiakov z dňa. Keďže žiaci počas týchto dvoch hodín ešte nezískali toľko
naučených vedomostí, hovorili o nich len okrajovo, vymenovaním niektorých
faktov (hlavne starší žiaci).
Využili sme teda priestor v tejto komunite na aktivitu a hry.
Aktivita: Cinquain (päťveršie) Cieľ: Vymyslieť a napísať päťveršovú báseň o Belgicku.
Postup: Žiaci sedeli v centrách. Centrá sme zriadili tak, aby v nich boli
zástupcovia 1. aj 2. stupňa. Učiteľ im vysvetlil postup pri tvorení
40
päťveršovej básne s témou Belgicko. Každé centrum pripravilo
jednu báseň, ktorú po skončení aktivity zástupca skupiny prečítal.
Príklad:
Belgicko krajina
nenápadné vzdialené nepoznaná prímorská
riadi obchoduje vládne vyrába stavia hraničí
Je sídlom Európskeho parlamentu. Hlavné mesto je Brusel.
štát Atómium
Hra: Prípitok
Cieľ: Vymyslieť a predniesť čo najoriginálnejšie prianie.
Postup: Žiaci stáli v kruhu a predstavili si, že sú na oslave. Tvárili sa, že
v ruke držia pohár džúsu. Jeden po druhom predniesli prípitok:
1. kolo - prianie k uskutočneniu projektu (ako by chcel, aby to
dopadlo, čo očakáva),
2. kolo - prianie sebe samému tak, aby si zalichotil.
Pri každom prípitku mali na znak súhlasu predstierať, že si pripili.
Hra slúžila na odbúranie stresu, rozvoj osobnosti dieťaťa, na jeho
mravný vývin a na učenie. Prinášala deťom radosť a rozvíjala ich
fantáziu.
Po týchto aktivitách, spoločnej diskusii a rozdelení úloh sa žiaci vrátili do
svojich tried. Mali tri týždne na zamyslenie sa nad problémom, prípravu
materiálu, štúdium literatúry. Každý žiak sa zameral na tému, ktorá mu
vyplývala z členstva vo „svojom“ ministerstve. Učiteľ – vedúci skupiny bol
žiakom k dispozícii na konzultácie a usmernenia v žiackych prípravách.
41
2. fáza projektu
Miesto konania: trieda (krajina Belgicko)
Dĺžka trvania: 5 vyučovacích hodín
Metódy: brainstorming, insert, zhlukovanie, skladačka,
samostatná práca, kooperatívne učenie, dramatizácia,
Formy: rozhovor, diskusia, rozprávanie, výklad, kreslenie, hra,
tanec
Pomôcky: mapa, tabuľa, pracovné listy, knihy, encyklopédie,
prezentačné predmety, nožnice, lepidlo, farbičky, fixky,
lepiaca páska, CD nosič, CD s hudbou, hymna Belgicka
a Európskej únie, plagáty o EÚ, metodický materiál o novej
slovenskej euromene, špajle, polystyrénové gule
Výstup: plagát o krajine Belgicko, 3D maketa Atómia, belgický tanec
3.1.4 Celoškolský projektový deň
V prípravnej fáze učiteľka oslovila členov svojej skupiny, aby mysleli aj
na výzdobu triedy tak, aby po vstúpení do nej každý vedel, do ktorej krajiny
prišiel. Žiaci boli úžasní, priniesli množstvo zaujímavých rekvizít. Výzdobu
rozdelili do sektorov:
- sektor histórie – vyrobili časovú os, na ktorej boli vyznačené významné
historické udalosti a medzníky v dejinách Belgicka
- sektor Európskej únie – priniesli CD s hymnou EÚ a Belgicka, pripravili slová
v origináli i v preklade, motto EÚ, vyrobili vlajku EÚ oslovili zariadenie
Slovenskej pošty, ktorá im darovala plagát vyberateľných europeňazí všetkých
štátov z lícnej aj rubovej strany
- sektor bibliografie – knihy, encyklopédie, výstrižky o Belgicku
42
- sektor suvenírov – belgická čipka, súdok od belgického piva, bonboniéru
belgických praliniek, sošku Manekyn Pis a polotovar sladkých waflí (s džemom,
čokoládou a šľahačkou)
Do prípravy sa zapojili aj rodičia, ktorí ušili belgickú vlajku a taktiež
pomáhali s výrobou plagátu – hraníc Belgicka a legendy.
1. krok: Realizácia projektu - otvorenie
V deň realizácie projektu prišli žiaci v dohodnutých kostýmoch a plní
očakávaní. Zišli sa v svojich triedach – krajinách, ktoré si deň predtým
vyzdobili. Keďže v prípravnej fáze sme mali na stretnutie a oboznámenie sa
s cieľmi a zámerom projektu iba dve vyučovacie hodiny, až v tejto druhej fáze
prišiel rad na to, aby sa tiež vzájomne spoznali, aby sa vedeli osloviť po mene
a aby sa o svojom novom kamarátovi dozvedeli niečo viac, ako je jeho meno.
Preto sme si na úvod zvolili zoznamovaciu dielňu.
Počas piatich vyučovacích hodín žiaci absolvovali zoznamovaciu dielňu,
výzvu (evokáciu), tvorivú dielňu a dielňu spolupráce (uvedomenie si významu)
a hodnotiacu dielňu spojenú s prezentáciou (reflexia).
Učiteľ žiakom pripomenul vzájomnú spoluprácu, toleranciu, úctu
a rovnoprávnosť medzi nimi a vzájomné rešpektovanie sa.
2. krok: Zoznamovacia dielňa
Úlohou tejto dielne, ktorú viedol vyučujúci, bolo zoznámenie sa žiakov
na základe aktivít etickej výchovy.
Aktivita: Predstavme sa
Cieľ: Zoznámenie sa žiakov v skupine.
43
Postup: Postavili sme sa do kruhu. Našou úlohou bolo predstaviť sa a
zoznámiť sa navzájom. Ten, kto začal, povedal svoje meno,
vymyslel si a predviedol nejaký pohyb, ktorý ho charakterizoval
(napr. rád spal – ukázal to pohybom). Ten, kto nasledoval, najprv
zopakoval meno a pohyb suseda, potom povedal svoje meno a
urobil „svoj" pohyb. Takýmto spôsobom sme pokračovali dookola,
až kým sme sa opäť nedostali k tomu, kto začínal a ten zopakoval
mená a pohyby každého v kruhu.
Táto aktivita bola veľmi vhodná, pretože medzi účastníkmi „lámala
ľady“, prebúdzala ich k aktivite, cvičila ich pamäť a pozornosť a
vnášala do kolektívu veselú a priateľskú atmosféru.
Aktivita: Erby
Cieľ: Zostavenie plánu svojich záľub.
Postup: Žiaci sedeli na svojich miestach. Každý z nich obdržal papier
(A4), na ktorom bol obrázok erbu. Tento bol rozdelený na 4 časti.
Do každej si každý sám zapísal (nakreslil) svoje záľuby, sny,
túžby, charakteristické vlastnosti, očakávania.
Po krátkom čase (5-10 min) nasledovala prezentácia a
predstavenie sa cez svoj erb. Zároveň žiaci boli vyzvaní, aby
povedali, čo sa im na našej škole páči, nepáči, čo očakávali od
tohto dňa, aký mali názor na novú euromenu, či sa jej obávali,
alebo naopak, či sa tešili.
Erby sme si potom vystavili v triede na viditeľné miesto.
(Príloha B).
3. krok: Výzva (evokácia)
Na dosiahnutie pozitívnej klímy a navodenie žiakov do témy dňa ich
učiteľka oboznámila so štruktúrou projektu a porozprávali sa o svojich domácich
prípravách aj o tom, kto im pri nich pomáhal, odkiaľ čerpali informácie (či
44
pracovali s literatúrou, s počítačom, či navštívili knižnicu, oslovili svojich
príbuzných, inštitúcie...) Pozitívnym zistením bolo, že rodičia majú záujem na
takýchto spoločných domácich úlohách, výborne sa pri tom uvoľnili a upevnili
rodinné zväzky.
Učiteľ v tejto fáze využil poznatky z už vytvoreného brainstormingu
z prípravnej fázy (vedomosti, ktoré o krajine mali) a zopakoval základné
vedomosti žiakov.
Aktivita: Belgické pralinky (Zhlukovanie)
Cieľ: Špecifikácia vedomostí o Belgicku a ich priradenie podľa
významu.
Postup: Žiaci sedeli v kruhu. Medzi nimi bol papier (A1), na ktorý sme do
stredu napísali slovo Belgicko tak, aby bolo dosť miesta na
písanie okolo. Slovo sme dali do krúžku.
Čo vás napadne, keď poviem slovo Belgicko?
Povedali sme žiakom, aby písali všetky súvisiace slová do
„belgických praliniek“- bublín. Slová, ktoré spolu súviseli, pospájali
čiarami. Žiakov sme necháli takto pracovať niekoľko minút.
Prostredníctvom tejto aktivity si žiaci znova prezentovali
informácie, ktoré mali a ktoré už vedeli spojiť s novými poznatkami.
Žiaci sa aktívne angažovali v tomto učebnom procese s tým, že
boli nútení vyjadriť svoje myšlienky a vedomosti vlastným jazykom.
V tejto úlohe sme si hneď preverili, koľko sme sa toho počas
trojtýždňovej prípravy naučili. Pre porovnanie sme ponúkli žiakom
ich prvú prácu (brainstorming), aby sami videli, že ich aktivita
a húževnatosť pri zháňaní informácií o Belgicku nebola márna.
45
4. krok: Tvorivá dielňa
V úvode tvorivej dielne sme si všetci vytvorili vizitky, podľa ktorých sa
žiaci skôr spoznali a mohli sa oslovovať menom. To samozrejme platilo aj pre
učiteľa, ktorý sa tak stal jedným z nich.
Aby si trocha oddýchli od psychickej záťaže, za zvukov belgickej hymny
a hymny EÚ sme si vyrobili rôzne symboly Belgicka a únie.
Aktivita: Cesta poznania Cieľ: Použiť získané poznatky pri výrobe symbolov Belgicka.
Postup: Zadali sme úlohy podľa veku žiakov. Žiaci sedeli na svojich
miestach. Mladší žiaci vyrobili vlajky Belgicka a Európskej únie.
Starší žiaci mali za úlohu vyrobiť loď, ktorá je symbolom
prístavných miest Belgicka. Žiaci si zvolili kresbu. Najstarší žiaci
dostali za úlohu vyrobiť priestorové Atómium – symbol Bruselu.
Všetci žiaci mohli využívať ako predlohu vystavenú literatúru -
knihy, obrázky, encyklopédie. Vyrobiť symboly Belgicka nebol pre
mladších žiakov žiaden problém, pretože trieda bola vyzdobená
týmito znakmi. Na výrobu Atómia použili žiaci polystyrénové gule
a špajle. Vyrobené predmety sme vystavili na pripravené miesto.
Využili sme ich pri tvorbe plagátu.
5. krok: Dielňa spolupráce – uvedomenie
História, šport, kultúra, zaujímavosti, osobnosti, príroda, známe stavby
krajiny... to všetko sme zapísali do bubliniek v aktivite zhlukovanie.
Prostredníctvom predchádzajúcej aktivity žiaci sami mohli zistiť, že nie je každý
expertom na Belgicko vo všetkých oblastiach. Preto sme si v prvej fáze zriadili
ministerstvá, aby každý z nás bol odborníkom vo svojej oblasti. Je však
dôležité, aby to, čo zistil počas prípravného obdobia naučil aj svojich
„spoluministrov“. Iniciatívu však preberali žiaci.
46
Aktivita: Skladačka .
Cieľ: Tímová práca v skupinách s aplikáciou vedomostí.
Postup: Žiaci sedeli v centrách a spoločne diskutovali o návrhu formy
prezentácie svojich poznatkov zo svojho ministerstva. Po
rozhodnutí o spôsobe demonštrácie, naučili nové informácie aj
ostatných členov skupiny.
Ministerstvo vnútra sa prezentovalo výkladom o symboloch štátu spojeným
s ukážkami a orientáciou na mape sveta a Európy.
Ministerstvo kultúry predstavilo svoju krajinu krátkym belgickým tancom a
výrobou waflí (s džemom a šľahačkou), ktoré ponúkli spolužiakom.
Ministerstvo financií pripravilo pre žiakov puzzle, na ktorej bola zobrazená
eurominca.
Ministerstvo výstavby – vytvorilo turistického sprievodcu – knihu, ktorej
súčasťou boli obrázky a k nim priradený text tak, aby každý „cudzinec“ mal
vytvorený stručný prehľad o mestách a historických pamiatkach tejto krajiny.
Ministerstvo hospodárstva malo na plagáte nakreslený strom, žiakom rozdali
lístky v tvare listov, na ktorých boli napísané najznámejšie a najkrajšie prírodné
pamiatky a miesta v Belgicku. Postupne čítali názvy prírodných krás a
informácie o nich a držiteľ tohto lístka ho prilepil na pripravený strom.
Ministerstvo dopravy formou dramatizácie zahrali bitku so skupinou Valónov,
skupinou Flámov a Napoleónom, ktorý bol porazený v bitke pri Waterloo.
Aj keď žiaci o tom nevedeli, všetci spoločne sa stali súčasťou
kooperatívneho učenia prostredníctvom tejto aktivity. Zástupcovia všetkých
vekových skupín sa zapojili do činnosti
47
Všetci členovia ministerstiev sa vrátili do svojich skupín a postupne si
opakovali a usporiadali jednotlivé ministerstvá podľa tých informácií, ktoré sa
naučili prostredníctvom ich prezentácie. Na monitorovanie kvality svojho učiva
každá skupina si vymyslela otázku pre inú skupinu, ktorou zistila, koľko si
z danej prednášky zapamätali.
Aktivita: Tvorba plagátu Cieľ: Vytvoriť prezentačný materiál.
Postup: Žiaci mali pripravený plagát, na ktorom boli zakreslené hranice
a legenda (vyrobili ho doma). Počas dielne nakreslili na plagát
hranice Belgicka, názvy jeho susedných štátov a vyznačili
najväčšie mestá v krajine. Ich úlohou bolo dokresliť podľa
všeobecnej mapy Belgicka klimatické pásma, vyznačiť lesy,
vodstvo, more.
Všetci členovia skupiny sa podieľali na usporiadavaní,
dokresľovaní a lepení jednotlivých častí typických pre Belgicko
(loď, vlajky, obrázok Atómia), ktoré vyrobili buď formou prípravy
počas troch týždňov alebo ich vyrobili počas aktivity Cesta
poznania alebo vyrobili nové - Šmolko, budovy.
Výstupom tohto projektu mala byť prezentácia svojho štátu, ktorá
sa mala konať v telocvični školy spoločne s ďalšími krajinami
Európskej únie, v ktorých bola zavedená euromena.
Aktivita: Tanec v srdci Cieľ: Naučiť všetkých členov skupiny belgický tanec.
Postup: Dievčatá si v prípravnej fáze našli prostredníctvom internetu
belgické piesne, na ktoré sa pomocou CD naučili belgický ľudový
tanec s jednoduchou choreografiou. Aktivitu prevzali dievčatá,
48
ktoré najprv vysvetlili pravidlá tanca, predviedli ho a neskôr ho
začali učiť všetkých členov skupiny.
Po počiatočných starostiach s nevôľou najstarších chlapcov sa
predsa len odhodlali a spoločne si tanček nacvičili.
6. krok: Prezentácia výstupov - reflexia (Hodnotiaca dielňa)
V tejto záverečnej fáze projektu sa všetci žiaci školy odobrali do školskej
telocvične. Zvolili si dvoch hovorcov, ktorí stručne našu krajinu predstavili
pomocou tých faktov a poznatkov, ktoré získali v jednotlivých aktivitách
projektu. K našej prezentácii sme samozrejme pridali aj tanček, ktorý mal veľký
úspech. Vypočuli sme si prezentácie ostatných krajín, ktoré nás veľmi zaujali
svojou kreativitou, jedinečnosťou a fantáziou.
Po tomto spoločnom zhodnotení sme sa opäť vrátili do svojej triedy, kde
sme si zhrnuli poznatky o danej krajine a otvorili sme živú spoločnú diskusiu
o formách a metódach vyučovania, o vzdelávaní prostredníctvom projektových
dní. Žiaci mali možnosť vyjadriť svoje pocity, zážitky a emócie z projektového
dňa a taktiež svoju osobnú asociáciu k inovačným možnostiam vzdelávania.
K overeniu svojich vedomostí si vypracovali úlohy. (Príloha C).
V závere žiaci napísali pár viet v ankete o dojmoch z dňa, ktoré boli
zverejnené v školskom časopise Penové čary.
Hodnotenie projektu Do hodnotenia projektu sa zapojili traja učitelia bez triednictva. Tvorili
učiteľskú porotu. Druhú a nezávislú porotu tvorili zástupcovia školského úradu,
rodičovskej rady a rady školy. Svojim odborným okom sa snažili pozorovať
koordináciu práce žiakov, aktivity žiakov, výzdobu tried a celkovú atmosféru pri
práci v tomto projekte a v neposlednom rade aj výstup, ktorého súčasťou bol
plagát. Žiaci boli zadelení v šestnástich skupinách, ale porota sa rozhodla, že
odmení len štyri najkreatívnejšie. Prvé dve miesta navštívili za odmenu
mincovňu v Kremnici, tretie a štvrté miesto sa zúčastnilo výletu v Košiciach
49
(keďže Košický zlatý poklad sa nachádzal momentálne v Bratislave, navštívili
ZOO a Botanickú záhradu).
Prekvapenie? alebo aby nikto nebol sklamaný
V závere projektového dňa nás všetkých učiteľov pozvalo vedenie školy
do zborovne na miniporadu. Na každého z nás čakalo sladké prekvapenie –
torta v tvare euromeny, ktorú si každý vedúci skupiny odniesol do svojej triedy.
Rozkrájali sme ju na presný počet kúskov podľa počtu žiakov a s chuťou sme
sa do nej pustili. Bola to najsladšia aktivita dňa.
Pozitíva projektu: - okamžitá spätná väzba
- pocit dôvery, spolupatričnosti a zúčastnenosti
- rýchle nadviazanie kamarátstva
- spolupráca na úrovni žiak 1. stupňa – žiak 2. stupňa
- zvládnutie cieľa vzájomného učenia sa
- strata obavy vysloviť svoj názor nahlas v cudzom kolektíve
Negatíva projektu: - časová náročnosť
- náročnosť učiteľa na prípravu a orientáciu v problematike
- náročnosť pri organizácii jednotlivých etáp projektu
- náročnosť pri príprave úloh pre žiakov rôzneho veku
- hluk pri práci
- odmietanie starších žiakov zapojiť sa do činností
- ťažká spolupráca s problémovými žiakmi
- nedostatočný odstup pri záverečnom hodnotení
7. krok: Možnosti aplikácie modelu projektového dňa v iných predmetoch a ich kombináciách
Zo Štátneho vzdelávacieho programu ISCED 1, ISCED 2 vyplýva snaha
na skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu a zlepšenie materiálno-
technického vybavenia školy aj prostredníctvom projektov a programov. Preto si
50
treba voliť predmety a ich kombinácie, kde je možné uplatňovať prierezové
témy štátneho vzdelávacieho programu. Každá škola má určité zameranie, čo
je tiež výhodným námetom na tvorbu celoškolských projektových dní. Námety
môžeme hľadať tiež formou burzy nápadov medzi pedagógmi alebo rodičmi.
Môžu taktiež vyplývať zo záverov ankiet alebo dotazníkov.
Model tohto projektu sa dá využiť v mnohých obmenách. Musí to však
byť spoločná téma celej školy a hlavne téma, ktorou sa dá zaujať tak starších
ako aj mladších žiakov.
Námety na celoškolské projekty v predmetoch:
- telesná výchova - Olympionizmus
- vlastiveda, geografia - Naše mesto, Moja obec, Slovensko
- prírodoveda, prírodopis - Človek a jeho životné prostredie
Deň Zeme
Námety na celoškolské projekty v kombináciách predmetov:
Predmety: slovenský jazyk a literatúra
výtvarná výchova, pracovné vyučovanie
geografia
Téma: Gulliverove cesty
matematika
hudobná výchova
výtvarná výchova
občianska výchova
prírodoveda, prírodopis
Téma: Na vrch stromu bez rebríka
Námety na celoškolské projekty vyplývajúce z prierezových tém štátneho
vzdelávacieho programu:
- Multikultúrna výchova - Všetci sme si rovní
- Ochrana života a zdravia - Bol raz jeden život
- Dopravná výchova - Svet na kolesách
- Osobný a sociálny rozvoj - Bádatelia v hrnci
51
- Environmentálna výchova - Príroda okolo nás
8. krok: Anketa
K realizácii projektu neodmysliteľne patrí aj spätná väzba. Keďže sa
projektu zúčastnili žiaci aj rodičia (ako diváci), chceli sme zistiť aj ich názor na
výber úloh pri koncipovaní obsahu a výbere nových metód vyučovania.
Výsledky žiackej ankety Žiacka anketa pozostávala z dvoch otázok:
1. Čo sa ti na realizácii tohto projektu najviac páčilo?
2. Čo by si zmenil na tomto projekte?
Ankety sa zúčastnilo 105 žiakov všetkých vekových skupín.
Žiaci svoje dojmy a pocity voľne napísali do pripravených anketových
lístkov. Väčšina ohlasov bola pozitívna, žiakom sa takýto spôsob učenia páčil.
Ocenili hlavne to, že aj keď sa „neučili“, tak sa veľa naučili. Deň bol oživením
ich stereotypných návykov učenia, páčili sa im nové metódy vyučovania, hry.
Samozrejme tak, ako sme predpokladali, boli aj negatívne ohlasy hlavne
z radov najstarších a zároveň problémových žiakov (čo však nebolo pravidlom).
Vyučovanie sa im videlo nudné, smiešne, o ničom. Niektoré odpovede nás milo
prekvapili, iné naopak, zaskočili. Výber z pozitívnych aj negatívnych anketových
príspevkov sme uverejnili tiež v školskom časopise Penové čary. (Príloha D).
Výsledky ankety rodičov
V ankete pre rodičov sme chceli vedieť, akú podporu o inováciu
vyučovania máme medzi rodičmi, či sa ich tieto nové progresívne zmeny
bytostne dotýkajú a či sa vôbec zaujímajú o výchovu a vzdelávanie na škole,
kde ich deti študujú.
Zvolili sme si preto päť anketových otázok:
52
1. Čo sa vám na projektovom dni Deň eura páčilo/nepáčilo?
2. Čo by ste na tomto projekte zmenili alebo skvalitnili?
3. Pripravovalo sa vaše dieťa na projekt Deň eura ? Ak áno, ako?
4. Pomáhali ste svojmu dieťaťu pri príprave na projekt? Ako?
5. Máte nejaký návrh, akej téme by sa mohol venovať ďalší celoškolský
projektový deň?
Ankety sa zúčastnilo celkom 28 rodičov. Dotazník vyplnili počas poslednej fázy
projektu – reflexie v triedach.
Výsledky ankety:
1. otázka – rodičom sa najviac páčila práve štruktúra dňa, kde boli
v jednej triede žiaci z rôznych ročníkov a ich vzájomná
spolupráca.
2. otázka – všetci sa vyjadrili, že nič, skvalitnili by hodnotenie,
prizvali by verejnosť aj televíziu.
3. otázka – všetci z respondentov sa vyjadrili, že ich deti využívali pri
vyhľadávaní najviac počítač, hľadali obrázky v časopisoch,
vyrábali štátne symboly.
4. otázka - z 28 respondentov odpovedalo kladne 22 – rozprávali sa
s deťmi o krajine, šili kroj, vyrábali vlajku, šiesti odpovedali
záporne z dôvodu, že ich dieťa rodičovskú pomoc nepotrebovalo.
5. otázky – návrhy padali rôzne: Bezpečnosť v cestnej premávke,
Ochrana zdravia, Nebezpečenstvo drog, Slovensko, Vianoce a
tradície, Pravidlá slušného správania, Prvá pomoc, Remeslo má
zlaté dno. Jeden rodič sa vyjadril, že by bolo vhodné opýtať sa
detí, akej téme by sa chceli ony venovať.
Záver prieskumu:
Rodiči prejavili jednoznačný súhlas so zavádzaním takýchto netradičných
a inovačných metód do vyučovania. Žiaci vypadnú zo stereotypu, učia sa učiť
sa, učia sa vyhľadávať informácie, pracovať s informáciami, pracovať
v kolektíve, povedať svoj názor. Taktiež veľmi pozitívne hodnotili organizačnú
štruktúru projektu, pretože tým, že v každej krajine bol zastúpený žiak každého
53
ročníka sa pozitívne zlepšila klíma medzi deťmi a hodnotenie bolo veľmi
spravodlivé. Taktiež dávajú do popredia návrhy a témy na spracovanie
projektov, ktoré sú v dnešnej dobe aktuálne, v ktorých by bolo vhodné žiakov
usmerniť, o ktorých treba so žiakmi hovoriť. Potešili ich však zadané úlohy
v prípravnej fáze, do ktorých sa zapojili celé rodiny.
Odpovede na otázky odzrkadľujú hodnotenie projektu len 28
respondentov. Z toho dôvodu, že ankety sa zúčastnila len tá časť rodičov, ktorí
majú o školu a o výchovu a vzdelávanie svojich detí záujem, môžu byť tieto
výsledky mierne skreslené. (Príloha E).
3.2 Projektový deň: MOJA OBEC Úvod:
Po úspešnom ukončení prvého celoškolského projektu sme začali
uvažovať nad novým. Keďže žiakov metóda projektového vyučovania nadchla,
chceli sme docieliť, aby sa ich aktivity v rámci samoštúdia rozšírili. V prvom
projekte boli žiaci roztrúsení po všetkých triedach. Tento projekt bol zameraný
na prácu každej kmeňovej triedy zvlášť. Pracovali ako jednotka na svojej
podkapitole, ktorú si ľubovoľne zvolili z témy projektového dňa Moja obec.
Východisko projektu:
Téma obec bola veľmi vďačná. Poskytovala veľa možností využitia
poznatkov a taktiež získavania nových vedomostí a obzorov o nej. Aj výber
témy bol variabilný. Mohli sme sa zamerať na jej históriu, kultúrne či prírodné
dedičstvo, obyvateľstvo, životné prostredie, kultúru, tradície v obci, šport, ale aj
pohľad na obec ako komplex.
Čo nás najviac oslovilo pri realizácii tohto projektu?
Naši žiaci mali aké také základné vedomosti o obci. Keďže sa v nej každoročne
robí prehliadka tradičných remesiel, babičkinej kuchyne, starých gazdovských
54
náradí na dvore, vystúpenia folklórnych dedinských skupín, športové podujatia,
zdala sa nám myšlienka spoznať obec cez tieto aktivity veľmi zaujímavá a
rôznorodá.
Naplánovali sme si projekt, ktorý robil každý ročník zvlášť, ale zároveň
sme pracovali na spoločnej veci. Učitelia ponúkli žiakom okruhy tém v rámci
triednických hodín, z ktorých si mohli vyberať: športové aktivity, kultúrne aktivity,
folklór, zvyky a tradície, história, zemepisná poloha, symboly obce, kultúrne
pamiatky obce, ekologická situácia v obci, miestne zaujímavosti, remeselníci
našej obce, zaujímaví a známi ľudia našej obce a ďalšie témy, ktoré si žiaci
mohli doplniť podľa vlastných záujmov.
Triedni učitelia sa spoločne poradili so svojimi žiakmi v triedach, zvolili si
jednu oblasť, tému, v ktorej by si chceli rozšíriť obzor svojich vedomostí. Po
tomto výbere nastala znovu spoločná dikusia učiteľov, zameraná na štruktúru
projektu. Vzájomne si predstavili deťmi vybratú tému o obci. Niektorí si zvolili
viac tém, čo bolo veľmi dobré, pretože sme si jednotlivé úlohy rozdelili tak, aby
sa neopakovali:
1. ročník - Jablonečka – krása a história ľudového tanca v obci.
2. ročník - Vo víre hudby a tanca – „A totu znace?“
3. ročník - Šport spája – história športu, TJ Slovan, prvomájový beh
zdravia.
4. ročník - Remeslo má zlaté dno – po stopách tradičných remesiel.
5. ročník - Výstup na Kohút – geografická poloha obce, plán obce,
obecné symboly.
6. ročník - Návšteva prírodovedného múzea v Prešove, prírodné
bohatstvo obce.
7. ročník - Ryby – raky: panelová diskusia s pracovníkom povodia
Bodrogu a Hornádu, rozbor vody, ochrana životného
prostredia.
8. ročník - Tichá krása – kultúrne a historické pamiatky obce.
9. ročník - História obce – Návšteva súkromného múzea p. Leščáka,
zvyky a tradície Vianoc a Veľkej noci v obci.
Každý ročník sa zameral na svoj okruh a komunikáciou, spoluprácou,
vyhľadávaním získali a spracovali nové poznatky o obci z knižníc, múzeí, od
55
starých rodičov, obyvateľov. Výsledky svojich prác odprezentovali na
slávnostnej celoškolskej a neskôr celoobecnej akadémii „Tichá krása“. Svoje
praktické výstupy vystavili v zriadenej galérii, ku ktorej boli namontované vitríny.
Získavanie týchto poznatkov sa realizovalo v rámci predmetov SJ-L (písanie
textov, básní, učenie aktívneho kladenia otázok v panelovej diskusii), Dejepis
(história obce, historické a kultúrne pamiatky), Zemepis (geografické údaje
obce, symboly), PV,VV (fotografovanie, tvorba priestorových útvarov,
informačných panelov, galérie), Vlastiveda (inštitúcie, susedné obce,
obyvateľstvo, výroba v obci), Prírodoveda (krásy obce, prírodné zaujímavosti,
tvorba projektov na tému: Školský park, Doprava v obci...), Informatika (tvorba
prezentácií, úprava fotografií, fotomontáž, texty a ich úprava, využitie
komunikačných technológií na spoluprácu), HV (ľudové piesne, folklór, zvyky
a tradície v obci). Vo všetkých predmetoch sa využili aj prierezové témy dané
štátnym vzdelávacím programom ISCED 1, ISCED 2, osobnostný a sociálny
rozvoj, ochrana života a zdravia, dopravná výchova, environmentálna výchova,
mediálna výchova, multikultúrna výchova a výchova k tvorivosti.
Aktivity v rámci projektu
Žiaci mohli v rámci projektu spolupracovať s pedagógmi na týchto úlohách:
1. V rámci terénneho výskumu zhotovovať fotografie na vybranú tému.
2. Zbierať dokumentačný materiál.
3. Nadväzovať spoluprácu s miestnymi autoritami a verejnosťou.
4. Digitálne spracovať získané materiály a fotografie, pripraviť k nim popis,
montáž, fotomontáž.
5. Zo sumarizovaných materiálov pripraviť prezentačné materiály v
prostredí webovej aplikácie.
6. Zúčastniť sa záverečného programu v telocvični, neskôr v obci, na ktorej
boli predstavené všetky práce každého ročníka podľa svojej témy.
7. Realizovať ďalšie podporné aktivity – rozhovory, inteview, reportáže,
portfólia, výrobu panelov, spracovávanie poznatkov z exkurzií, návštev,
tvorba materiálov na výstavku.
56
Učitelia mali v rámci projektu možnosť:
1. Pracovať spolu so žiakmi v prostredí webovej aplikácie na tvorbe
prezentačných materiálov o obci.
2. Zapojiť sa do práce obsahujúcej metodiku tvorby aktivít pre pedagóga
formou E-U-R .
3. Zapojiť sa do foriem IKT – internet (vyhľadávanie, dopĺňanie poznatkov,
komunikácia), operačný systém MS Windows, Word, Excel (zápisy
športových aktivít), PowerPoint (pútavé prezentácie spojené s hudbou,
animačné prezentácie pomocou fotografií), skicár (plán obce, symboly
obce), multimediálne CD, grafický editor (výroba plagátu, propagačných
materiálov).
Hlavný cieľ projektu:
Naučiť žiakov učiť sa ako spolupracovať, komunikovať a
vzájomne sa hodnotiť, získavať a spracovávať informácie o obci
a okolí prostredníctvom literatúry, rozhovorov a celosvetovej
multimediálnej siete.
Poznávací cieľ:
1. Spoznať obec z kultúrneho hľadiska.
2. Skvalitniť praktickú aplikáciu vedomostí o obci.
3. Zvýšiť rozvoj kľúčových zručností žiakov prostredníctvom
zavedenia inovačných metód vo vzdelávaní.
4. Rozvíjať funkčnú gramotnosť prostredníctvom ovládania
multimediálnej siete.
Komunikačný cieľ:
1. Zvýšiť rozvoj komunikačných schopností a rozvíjať verbálne a
písomné zručnosti.
2. Rozvíjať komunikáciu s verejnosťou, rodičmi, zástupcami
inštitúcií.
3. Zvýšiť rozvoj zručnosti kooperácie na úrovni žiak – žiak, žiak –
učiteľ.
57
3.2.1 Podkapitola: „A totu znace?“ Ročník: II.
Cieľ: 1. Spoznať nové šarišské ľudové piesne a vedieť ich zaspievať.
2. Spoznať ľudový tanec karička a čapáš a naučiť sa ho.
3. Viesť žiakov k úcte a zachovávaniu ľudových tradícií.
4. Viesť žiakov k spolupráci a vzájomnej tolerancii.
Typ projektu: podľa cieľa: problémový
podľa počtu žiakov: celoškolský, skupinový (veková
skupina 6-15 rokov)
podľa času: strednodobý
podľa miesta: kombinovaný (škola, domov, inštitúcie)
Obsah: 1. Úvod, oboznámenie sa s projektom.
2. Výber úloh (evokácia).
3. Realizácia projektu (uvedomenie) - 1. V obci a okolí,
2. V škole (triede).
4. Vyhodnotenie projektu (reflexia) - 1. V triede,
2. V telocvični (spoločná).
5. Možnosti aplikácie modelu projektového dňa v iných
predmetoch.
Metódy: rámec EUR - brainstorming, cinquain, zhlukovanie, voľné
písanie, samostatná práca, skupinová práca, kooperatívne
učenie, dramatizácia, cubing
Formy: rozhovor, rozprávanie, diskusia, hra, tanec, spev
Pomôcky: knihy, fotografie, správy o obci, kroje, CD prehrávač, CD,
zakladač
58
Výstup: Zborník šarišských ľudových piesní.
Portfólio ľudových piesní našej triedy.
Ľudový tanec karička (dievčatá) a čapáš (chlapci).
1. krok: Oboznámenie sa s projektom
Na triednickej hodine oboznámila žiakov triedna učiteľka s projektom
Naša obec. Našou úlohou bolo navrhnúť tému, ktorej by sme sa venovali počas
troch mesiacov. Naša trieda si vybrala tému, ktorá nám bola veľmi blízka,
ktorá bola u žiakov mimoriadne obľúbená a ktorú hravo zvládli – Vo víre hudby
a tanca. Konkrétne sme sa zamerali na šarišskú ľudovú pieseň a prezentovali
sa pod názvom „A totu znace?“
Každý žiak tak dostal prvú a najdôležitejšiu úlohu: zbierať šarišské
ľudové piesne formou nahrávok, ústneho podania, zbierať texty piesní od
príbuzných, známych a hlavne starších občanov, vytvoriť si z nich vlastnú knihu
a v deň projektu ich priniesť do školy.
Žiaci sedeli v skupinách – centrách, ktoré sme vytvorili pospájaním dvoch
lavíc.
2. krok: Výber úloh - evokácia
Po období príprav, zbieraní piesní, porovnávaní a predbiehaní sa v počte
pesničiek prišiel čas realizácie projektu. Deň pred sme si vyzdobili triedu
v tradičnom štýle šarišskej dediny (veľmi nám pomohli rodičia aj starí rodičia,
ktorí výrobky nielen priniesli, ale k nim pripravili aj menovky so šarišským
názvom, pretože naše deti už šarištinu dobre neovládajú), požiadali miestnu
folklórnu skupinu o zapožičanie krojov, čo našu tému ešte podčiarklo, pozvali
sme sólistku folklórnej skupiny o návštevu našej triedy v deň projektu a
zaspievanie niekoľkých šarišských ľudových piesní.
Po úvodnom privítaní sme si našu prípravu zhodnotili. Deti sa vyjadrili,
ako sa im pri zháňaní pesničiek pracovalo, s čím a s kým sa stretli, čo ich
prekvapilo, zaujalo, v čom by chceli ďalej pokračovať. Diskutovali o tom, ako asi
piesne vznikali, ako sa uchovávali. Pri akých príležitostiach si ľudia spievali, čo
59
bolo hlavnou príčinou vzniku pesničiek. Kto žiakov ľudové piesne učil, či mali
vôbec radi ľudovú hudbu, či si spievali a ktorá bola ich najobľúbenejšia pieseň.
Aktivita: Pesničky, sypte sa! (brainstorming)
Cieľ: Poznať význam slova pieseň
Postup: Žiaci sedeli v kruhu. Na tabuli bolo napísané slovo pesnička. Ich
úlohou bolo povedať a zapísať čo najviac nápadov, ktoré im
napadnú pri vyslovení tohto slova.
Pri realizácii tejto aktivity bolo dobré nechať deti ľubovoľne tvoriť,
naviesť ich aj na žartovné a fantastické nápady. V závere každý
svoj nápad vysvetlil.
Aktivita: Noty (Kúty) Cieľ: Rozlišovať druhy piesní.
Postup: Učiteľ rozmiestnil do kútov miestnosti plagáty, na ktorých bola
nakreslená veľká nota s názvom zbojnícka pieseň, ľúbostná
pieseň, pracovná pieseň a koleda. Žiakom rozdal kartičky
s názvami piesní. Ich úlohou bolo správne pieseň zaradiť podľa
toho, kam patrila. (Vyberali sme piesne, ktorých zaradenie bolo už
z názvu jednoznačné.)
Táto aktivita navodila žiakov rozmýšľať nad rôznym zaradením
piesní k akým životným situáciám sa tieto piesne viazali. Po
zapísaní všetkých piesní ich zaradenie odôvodnili.
Príklad: pracovné: Ked ja pujdzem orac, ked ja pujdzem žac
svadobné: A ked ja še vydavala bul to švet
ľúbostné: Trenčín dolinečka, šumna frajirečka
pastierske: Dža volky, zo stodolky, dža volky do lesa
60
3. krok: Realizácia projektu - uvedomenie V hlavnej časti tohto projektu sme sa zamerali na prácu s piesňou a
naučenie sa nových šarišských ľudových piesní. Kým tú prvú časť sme robili
pomocou aktivít, učenie ľudových piesní, ich výber, intonácia a samotný
spevácky prejav sme prenechali našim hosťom – žiakom, rodičom, starým
rodičom, príbuzným, ba aj náhodným návštevníkom nášho projektu, ktorý pre
jeho veselosť bol pre verejnosť veľkým dôvodom na návštevu našej triedy. Kto
teda do našej triedy vstúpil musel zaspievať svoju obľúbenú šarišskú pieseň,
ktorú nás potom naučil. Paleta piesní bola pestrá. Na nástenke bol zoznam
všetkých piesní, ktoré sme doteraz zozbierali. Ktorú pieseň nás hostia učili, tú
sme si poznačili v zozname, aby sme sa ju doučili na hodinách hudobnej
výchovy, výtvarnej výchovy alebo čítaní.
Aktivita: Song story (voľné písanie)
Cieľ: Vo vymedzenom čase napísať krátky vymyslený príbeh o vzniku
pesničky.
Postup: Žiaci sedeli v centrách. Rozdali sme im papiere. Zo zoznamu
piesní si vybrali ľubovoľnú a vymysleli k nej príbeh ako asi vznikla.
Keďže piesne boli vymyslené ľuďmi, mohli sme kreatívne a
fantasticky tvoriť ich cestu na svet. Úlohu sme si určili splniť za
desať minút.
Z týchto prác, plných zaujímavých myšlienok a nápadov vznikli
krásne príbehy. Žiaci ich hneď po skončení tejto aktivity prečítali.
Aktivita: Zahraj svoj príbeh (dramatizácia)
Cieľ: Stvárniť svoj príbeh slovom i pohybom.
Postup: Žiaci pracovali samostatne, prípadne mohli vyzvať niektorého
z hostí, aby sa k nemu pridal. Ich úlohou bolo zahrať slovom,
61
gestom, mimikou, pomocou rekvizít (nemusel) svoj napísaný
vymyslený príbeh. Mohli vyzvať ostatné deti, aby im pri tom
spievali vybranú pieseň.
Deti sú kreatívne a plné chuti pracovať prostredníctvom
dramatizácie. Ich krátke príbehy im umožnili vyjadriť ich vnútorný
postoj k piesni.
Aktivita: Hádankár (samostatná práca)
Cieľ: Vymyslieť slovnú alebo hudobnú hádanku.
Postup: Žiaci sedeli v centrách. Pripravili sme im papiere, kde si mohli
zapísať svoje nápady. Ich úlohou bolo v časovom limite 5 minút,
vymyslieť pre kamaráta hádanku tak, aby sa týkala piesní, ich
názvov alebo si pripravili hudobnú hádanku, ktorú deťom buď
zaspievali brumendom, slabikou (na-na-na) alebo melódiu piesne
prespievali jedným slovom.
Žiaci v tejto aktivite uprednostnili hudobné hádanky, ktoré
prespievali jedným slovom. Výber piesní sa viac upriamil na
ľudové piesne, ktoré už dobre poznali z hodín hudobnej výchovy a
čítania. Vždy po uhádnutí hádanky sme si jednu slohu piesne
prespievali.
Aktivita: Reklama (skupinová práca) Cieľ: Vytvoriť reklamu na pieseň.
Postup: Žiaci sedeli a pracovali v centrách spoločne. Rozdali sme im
papiere, výkresy A3, pripravili si farbičky, fixky. Zo zoznamu piesní
si vybrali jednu žartovnú pesničku. Keď ju nevedeli určiť, mohli sa
poradiť s prítomnými hosťami. Ich úlohou bolo na vybratú
najvtipnejšiu pieseň vytvoriť reklamu. Najprv museli pripraviť
62
televíznu reklamu (dramatizácia). Potom tú istú pieseň reklamovali
formou nakresleného bilboardu alebo návrhom na obal CD.
V tejto časti hodiny si žiaci trochu oddýchli. Práca bola spoločná,
nie každý sa na nej podieľal rovnako. Kreslenie ich trochu
upokojilo.
Aktivita: Čerešnička (spoločná práca, súťaž)
Postup: Žiaci sedeli v centrách. Učiteľ dával za úlohu skupinám zaspievať
typ piesne, ktorá sa k niečomu viazala. Ich úlohou bolo zaspievať
čo najväčší počet piesní (mohli byť aj slovenské ľudové). Každá
skupina dostala za pieseň so správnym slovom bod. Skupina,
ktorá získala najväčší počet bodov, dostala za odmenu pečené
buchty (priniesli rodičia).
Príklad: Pesničky viazané:
k jedlu (Žolte ogurky, želene lisce),
k zvieratám (Hej kročkom, koňu, kročkom),
k dievčenskému menu (A dze idzeš Helenko),
k chlapčenskému menu (Išiel Jano kravu kúpiť),
k srdcu, láske (Och mamičko mamko, hej šerco še mi zamklo),
k zbojníkom (Bol by ten Jánošík),
k cigánom (Ket ja bul na bale, cigani mi hrali).
Táto časť projektu bola súťažná, preto deti s veľkým úsilím hľadali
piesne, aby získali čo najväčší počet bodov. Samozrejme netreba
zabudnúť na snahu iných skupín a tiež ich odmeniť sladkou
odmenou. Piesne, v ktorých sa dané slovo nachádzalo museli
žiaci vedieť zaspievať až do tej časti, kde sa to slovo nachádzalo
(niekedy im stačil aj nadpis).
63
Aktivita: A my Šarišani (kooperatívne učenie)
Cieľ: Poznať kroje našej obce.
Postup: Žiaci sedeli v centrách. Rozdali sme im papiere, na ktorých bola
znázornená postava oblečená v ľudovom kroji. Vyzvali sme jednu
žiačku a žiaka oblečených v kroji a pozvanú členku folklórnej
skupiny, ktorá nám vymenovala názvy hlavných častí ženského,
ale aj mužského kroja. Úlohou žiakov bolo doplniť do obrázka
názvy častí kroja a vymaľovať ho tak, aby sa podobal na náš
dedinský.
Na túto úlohu sme vybrali ženský kroj, ktorý je zložitejší a
pestrejší ako mužský. Táto časť bola znova uvoľnením po
rušnejšej aktivite.
Aktivita: Cinquain Cieľ: Vytvoriť päťveršovú báseň na slovo pieseň na základe získaných
vedomostí.
Postup: Učiteľ vysvetlil deťom pravidlá tvorby takejto básne. Žiaci pracujú
spoločne v centrách. Vytvorili báseň a spoločne ju prezentovali
pred ostatnými.
Príklad:
pieseň
veselá ľudová
teší pomáha spája
Pieseň rozveseľuje život ľudí.
spevák
64
Aktivita: Včielky (skupinová práca)
Cieľ: Doplniť do textu piesní chýbajúce verše.
Postup: Žiaci sedeli v centrách. Každý žiak dostal papier s textom piesne,
v ktorej chýbali verše. Tie boli napísané na farebnom papieri,
nastrihané na pásiky a pomiešané. Úlohou žiakov bolo doplniť
verše tak, aby sa text rýmoval a mal zmysel. Po správnom
uložení veršov ich potom prepísali do svojich pripravených
papierov. (Príloha F).
Každej skupine sme dali inú pieseň, ktorú sme sa po dokončení
aktivity naučili spievať.
Aktivita: Zborník
Cieľ: Vytvoriť zborník zozbieraných ľudových piesní.
Postup: Žiaci zbierali počas prípravnej fázy šarišské ľudové piesne,
ktorých názvy sme si písali do zošita. Učiteľka ich zoradila podľa
abecedy s pomocou žiakov tak, že povedala písmeno abecedy a
kto mal naňho názov piesne, prečítal ho. Prepísala ich na PC a
vytlačila tak, aby ostali voľné riadky na prípadné dopisovanie
novozískaných piesní.
V tejto aktivite prebrala iniciatívu učiteľka preto, lebo žiaci ešte
nepoznajú usporiadanie slovenskej abecedy. Dokument sa tlačil
po ukončení projektového dňa. (Príloha G).
Aktivita: Zahrajce vešelu (tanec)
Cieľ: Naučiť žiakov ľudový tanec.
65
Postup: Žiakov sme rozdelili na dievčatá a chlapcov. Vyzvali sme členku
folklórneho súboru, aby nám predviedla šarišskú karičku – typický
tanec Šarišanov. Aby netancovala sama, pozvala si aj ďalších
rodičov. Učiteľ pozval dievčatá do kruhu a naučil ich základné
kroky. Potom za spoločného spevu piesne Kapura, kapura si
karičku zatancovali. Tak prišli na rad chlapci. Ich úlohou bolo
naučiť sa čapáš. Naučila ich ho učiteľka v spolupráci
s folklóristami.
Táto časť bola veľmi veselá, zapojili sa do nej aj rodičia. Žiakom je
pohyb veľmi blízky a tento tanec ich zaujal. Hlavne chlapci sa
v „čapašovaní“ našli.
4. krok: Hodnotenie projektu – reflexia
Záver projektového dňa sme si rozdelili do dvoch častí. Prvá časť bola
zameraná na opakovanie a utvrdzovanie získaných poznatkov. Druhá časť bola
prezentačná, odohrávala sa v telocvični ZŠ.
Aktivita: Makovica (zhlukovanie)
Cieľ: Opakovanie získaných poznatkov.
Postup: Žiaci sedeli v kruhu na koberci. Po spoločnom zhodnotení celého
dňa, aktivít, sme si dali otázky:
Čo sa mi na projekte najviac páčilo?
Čo by si zlepšil?
Chcel by si si takýto deň zopakovať?
Čo ťa dnes najviac potešilo?
Čo si si z dnešného dňa zapamätal? Napíšeme si to do zrniečok
vysypaných z makovice.
66
Na tabuli bola nakreslená makovica v nej slovo pieseň. Žiaci
pomocou metódy zhlukovanie písali všetky nápady a poznatky,
ktoré vedeli a ktoré si počas tohto projektu doplnili.
Aktivita: Kocka (Cubing) Cieľ: Opakovanie poznatkov – reflexia.
Postup: Žiaci sa rozdelili do štyroch skupín losovaním farebných kartičiek.
Každá skupina obdržala obálku takej farby, akú si vylosovali.
V obálke boli očíslované otázky týkajúce sa aktivít projektového
dňa. Každá skupina si zvolila poradie členov, ako budú hádzať
kockou. Kockou hádzali najprv prví členovia skupín, druhí...
Odpovedali na otázku, ktorá bola pod takým číslom, aké si práve
vylosovali.
Farebné očíslované otázky bolo treba prispôsobiť počtu žiakov
v skupine (ak boli napr. štyria, mali sme pripraviť ku každému číslu
po štyri otázky v prípade hodenia rovnakej hodnoty na kocke).
Pred odpoveďou sa mohla skupina poradiť. Za každú úspešnú
odpoveď sme žiakovi zatlieskali.
Príklad otázok:
Kto vymyslel ľudové piesne?
Ako sa piesne šírili medzi ľuďmi, keď nevedeli písať?
Dokonči text piesne...
Povedz prečo sa pieseň Kamaratko moja, požič mi lajblika
zaraďuje medzi ľúbostné piesne.
Zaspievaj pieseň, v ktorej sa hovorí o zvierati.
Aktivita: Pišničky do ručičky
Cieľ: Vytvoriť portfólio piesní našej triedy.
67
Postup: Žiaci sedeli na svojich miestach. Ich úlohou bolo nakresliť pieseň,
ktorá sa im počas aktivít projektového dňa najviac páčila. Po
dokreslení obrázkov ich založili do euroobalov. Pripravili sme si
zakladač, ktorého obal sme si vyzdobili notami. Piesne zakladali
deti v ľubovoľnom poradí.
Deťom sa páčili aj piesne z aktivity Song story, preto sme využili
už napísané príbehy a k nim sme obrázky dokreslili. (Príloha H)
V závere projektového dňa sme zhodnotili úspech aktivít.
Rozmanité práce svedčili o dosiahnutých cieľoch v priebežných
aktivitách. Námetov bolo toľko, že sme sa dohodli, že na tejto
knihe – portfóliu, budeme pracovať aj v budúcnosti.
Po týchto triednych aktivitách sa žiaci odobrali do telocvične, kde sa stali
súčasťou celoškolského projektu o obci. Žiaci z jednotlivých tried sa
prezentovali svojou prácou výkladom, plagátmi, dramatizáciou, prezentáciou,
symbolmi obce, maketou kaštieľa, plánom obce, športovým výkonom. Naša
trieda predstavila svoju časť projektu najprv anotáciou o našej podkapitole
projektu, ktorú povedala vybraná žiačka a potom tancom karička a čapáš za
spoločného spevu pesničky Kapura, kapura. Zážitok umocňovalo aj naše
oblečenie v krojoch a spontánne pridanie sa do spevu ostatných žiakov. Po
ukončení tejto prezentačnej časti sa zriadila galéria výstupov pod názvom Moja
obec, kde boli pripravené makety, plagáty, práce a výstupy vystavené
k nahliadnutiu pre žiakov aj návštevníkov školy.
Pozitíva projektu:
- zaujímavá téma blízka bežnému životu,
- vysoká motivácia, kreativita žiakov,
- žiaci sa zlepšujú v hľadaní informácií a ich triedení,
- žiaci sa učia hľadať a navrhovať riešenia, čo trénuje ich logické myslenie,
fantáziu, predstavivosť,
- zlepšuje sa komunikácia, vzťahy medzi žiakmi, vzájomný rešpekt,
- práca ich vedie k zodpovednosti.
68
Negatíva projektu:
- časová náročnosť na prípravu učiteľa,
- od učiteľa sa vyžaduje vysoká tvorivosť,
- od učiteľa sa vyžadujú improvizačné schopnosti, aby vedel reagovať na
neočakávané situácie,
- organizačná náročnosť,
- náročnosť vybrať vhodnú tému do celoškolského projektu,
- udržanie disciplíny pri práci v centrách.
5. krok: Možnosti aplikácie modelu projektového dňa v iných predmetoch a ich kombináciách:
Model tohto projektu sa dá využiť v mnohých obmenách. Musí to však
byť spoločná téma celej školy a hlavne téma, ktorou sa dá zaujať tak starších
ako aj mladších žiakov.
Námety na celoškolské projekty v predmetoch:
- Slovenský jazyk a literatúra - Deň so spisovateľom
- Prírodoveda, Prírodopis - Safari
- Výtvarná výchova - Halloween
Námety na celoškolské projekty v kombináciách predmetov:
Predmety: Slovenský jazyk a literatúra
Výtvarná výchova
Pracovné vyučovanie
Geografia
Informatika
Téma: Expedícia do vesmíru
Slovenský jazyk
Dejepis
Hudobná výchova
Výtvarná výchova
Pracovné vyučovanie
69
Informatika
Téma: Cesta do stredoveku
Matematika
Hudobná výchova
Výtvarná výchova
Občianska výchova
Prírodoveda, Prírodopis
Téma: Indiáni, Zlatokopi na Aljaške
(výpočty parciel, výnosnosti, predaj zlata,
územie, fauna, flóra...)
Námety na celoškolské projekty vyplývajúce z prierezových tém štátneho
vzdelávacieho programu:
- Ochrana života a zdravia - Deň zdravia
- Dopravná výchova - Križovatka
- Osobný a sociálny rozvoj - Najlepšie Vianoce
- Environmentálna výchova - Za oknom (Ročné obdobia)
- Mediálna výchova - Triedna televízia
Krátke zhodnotenie celoškolských projektov
S projektmi v triede pracujeme už niekoľko rokov. Celoškolské sme si
vyskúšali po prvýkrát v minulom školskom roku. Dopadli nad naše očakávania.
Deti boli nesmierne kreatívne, húževnaté a vytrvalé v svojej práci. Netradičná
forma vyučovania ich veľmi zaujala. Umožnila im, aby sa vzdelávali hrou, aby
im učenie prinášalo radosť a bolo im príjemným zážitkom. Žiaci pri práci
prihliadali predovšetkým na vlastné záujmy a tým išli za svojim cieľom a niesli
zaňho zodpovednosť. Pri práci v skupinách mali pocit, že sa vôbec neučia.
Prezentáciu svojich výstupov predvádzali s pocitom hrdosti a dôležitosti.
Najpozitívnejším prínosom pre nás bolo to, že svoj talent a schopnosti
dokázali prejaviť aj deti zo slabším prospechom, deti s poruchami učenia
a správania. To, čo spravili počas projektových dní malo pre ne oveľa väčší
význam ako to, čo videli a počuli na bežných vyučovacích hodinách.
70
Záver „Keď nežiadame od žiaka nemožné, nikdy
nedosiahne to, čo je možné.“
John Start Hill
Inovatívne prvky zaradené do projektu – najmä práca prostredníctvom
aktivít s pozitívnymi emóciami a stále sa zlepšujúca kreativita žiakov a učiteľov
pri vyučovaní a učení sa, dáva veľkú šancu pre budovanie zdravej, dobrej,
efektívnej školy, do ktorej budú žiaci chodiť radi.
Pri týchto projektoch bola najdôležitejšia aktívna účasť žiakov. Poukázali
sme na výhody i nevýhody zmien v zameraní, obsahu, metódach
a prostriedkoch výchovy a vzdelávania. Motivujúcim faktorom bola aj zmena
organizačnej štruktúry projektov.
V príprave tohto projektu sme vychádzali z aktuálnych skúseností žiakov,
z ich vedomostí a záujmov, ktoré sme chceli rozvinúť tak, aby sme dosiahli
pevný základ pre ich budúci sociálny úspech.
Projekty boli založené na princípe postupu od známeho k neznámemu
pri nadobúdaní nových skúseností z pozorovania a zažitia aktivít a udalostí,
ktoré boli spojené so životom dieťaťa a s jeho bezprostredným a kultúrnym
prostredím. Za najdôležitejšie sme si zvolili ovplyvniť dieťa v tomto veku
pomocou vlastných aktivít v projekte tak, aby získalo bohaté skúsenosti a
zážitky prostredníctvom hry a učenia sa v skupine. Žiakom sme sa snažili
poskytnúť možnosti na rozvíjanie vyjadrovania sa a realizácie prostredníctvom
slov, pohybov, piesní, tancov a obrazov, čo je významnou podstatou
gramotnosti. Základom bola priateľská a ústretová klíma nielen medzi
rovesníkmi, ale aj medzi žiakmi rôzneho veku, ktorá podnecovala žiakov
k spontánnemu a tvorivému poznávaniu, konaniu, hodnoteniu a
dorozumievaniu. Celoškolské projekty podporovali samostatnú prácu aj prácu
v skupine tak, aby žiaci získali dobrý základ poznania na základe skúsenosti
z vzájomnej tolerancie, uznania a úcty.
V závere práce chceme poukázať na to, že ani samotné inovačné
metódy aplikované v rámci EUR nie sú zárukou vynikajúcich výsledkov vo
71
výchovno-vzdelávacom procese. Sú však dostatočnou motiváciou pri
uplatňovaní novších koncepcií, kde rozhodujúcu úlohu má učiteľ a štýl jeho
práce so žiakmi. Ak prostredníctvom takýchto celoškolských projektových dní
zaujmeme žiakov a vyvoláme v nich podnet k aktívnej činnosti, naplníme tým
cieľ nášho pedagogického majstrovstva.
72
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV ADAMUSOVÁ, M., ŠTEVONKOVÁ, K. et al. 2001. Projekt Orava v praxi, Bratislava : Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní, 2001. ISBN 80-968664-0-0 BEKÉNIOVÁ, Ľ. 2005. Projektové vyučovanie a tvorivá dramatika ako prostriedok demokratizácie a humanizácie výučby a školy. Prešov : Metodické centrum v Prešove, 2005. ISBN 80-8045-397-7 HELD, Ľ., PUPALA, B. 1995. Psychogenéza žiakovho poznania vo vyučovaní. Bratislava : Pedagogická fakulta Univerzity Komenského Bratislava. 1995. ISBN 80-967362-7-2 HUBOVÁ, M., MASLOVÁ, M. 2006. Inovácie v škole. Bratislava : Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní. 2006. ISBN 80-968664-8-6 MEREDITH, K. S., STEELE, J. L., TEMPLE, Ch. 1999a. Kooperatívne učenie. Bratislava : Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní, 1999. MEREDITH, K. S., STEELE, J. L., TEMPLE, Ch. 1999b. Ako formovať hĺbavých čitateľov. Bratislava : Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní, 1999. PASTEĽÁKOVÁ, S. 2008. Ako realizovať projektové vyučovanie na hodinách anglického jazyka. Prešov : Metodické centrum Prešov. 2008. ISBN 978-80-8045-506-4 PETLÁK, E. 2002. Pedagogicko-didaktická práca učiteľa. Bratislava : IRIS. 2002. ISBN 80-89018-05-x PETRASOVÁ, A. 2003. Práca s náučným textom na 1. stupni ZŠ. Kto, ak nie ja. Kedy, ak nie teraz? Prešov : Mercury – Smékal. 2003. ISBN 80-89061-68-0 PETRÁŠKOVÁ, E. 2007. Projektové vyučovanie. Prešov : Metodické centrum Prešov. 2007. ISBN 978-80-8045-463-0 PETTY, G. 1996. Moderní vyučování. Praha : Portál. 1996. ISBN: 80-7367-172-7
73
PRŮCHA, J., WALTEROVÁ, E., MAREŠ, J. 2003. Pedagogický slovník. 4. vyd. aktualiz. Praha : Portál. 2003. ISBN 80-7178-772-8 SIHELSKÝ, B. 2005. Ako vytvoriť vyučovací projekt? Banská Bystrica : Metodické centrum Banská Bystrica. 2005. ISBN 80-8041-485-8 STEELE, J. L., MEREDITH, K. S., TEMPLE, Ch. 1998. Ďalšie stratégie na rozvíjanie kritického myslenia. Príručka IV. Bratislava : Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní. 1998. STEELE, J. L., MEREDITH, K. S., TEMPLE, Ch. 1998. Metódy na podporu kritického myslenia.. Príručka II. Bratislava : Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní. 1998. STEELE, J. L., MEREDITH, K. S., TEMPLE, Ch. 1998. Rámec pre kritické myslenie vo vyučovaní. Príručka I. Bratislava : Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní. 1998. TUREK, I. 1998. Zvyšovanie efektívnosti vyučovania. Bratislava : Združenie pre vzdelávanie EDUKÁCIA. Bratislava. 1998. ZELINA, M. 2000. Alternatívne školstvo. Bratislava : IRIS. 2000. ISBN 80-88778-98-0 Informačné pramene v elektronickej forme: BERNÁT M., BERNÁTOVÁ R. K teórii projektového vyučovania na 1. stupni ako jedného z modelov integrovanej výčby. (Citované 2009-07-27). Dostupné na www: http://pf.ujep.cz/files/_konferenceKPG/KPG_konference2prisp04.pdf ETRYCHOVÁ, P., DLABOLA, Z. Projektové vyučování. Rodina a škola. 3/2007. (Citované 2009-08-29). Dostupné na www: http://www.zsbernartice.cz/dokumenty/vizeskoly.htm ŠIMČÍKOVÁ, E. Projektové vyučovanie. PF PU Prešov. (Citované 2009-07-27). Dostupné na www: http://www.matematickapointa.sk/dokumenty/2_2_1_1/projektove_vyucovanie. pdf
74
ZOZNAM PRÍLOH PRÍLOHA A: Rebrík PRÍLOHA B: Erby PRÍLOHA C: Poznáš Belgicko? PRÍLOHA D: Anketa žiakov PRÍLOHA E: Anketa rodičov PRÍLOHA F: Včielky PRÍLOHA G: Zborník šarišských ľudových piesní PRÍLOHA H: Ukážka portfólia piesní 2.B PRÍLOHA I: Fotodokumentácia
75