4 2010

Tatársky vpád v  rokoch 1241 – 1242 je jednou z možných príčin vyľudnenia pôvodne samostat-nej obce Hýbec v Hontianskej župe, ktorá sa po prvýkrát spomína v  listine z  roku 1276 ako hra-ničný bod pri metácii majetku Malinovec (dnes miestna časť Santovky, do roku 1948 sa použí-val  názov Maďarovce).2 Pôvodne patrila miest-nemu šľachtickému rodu Hébeciovcov, ktorá vlastnila aj časť Malinovca a  neďalekých Súdo-viec. Pravdepodobne počas panovania Ľudoví-ta I. (1342 – 1382) získali Hýbec majitelia sused-nej obce Demandice – Deméndiovci (Deméndy, Démandi). V  novoveku sa lokalita v  písomnos-tiach uvádza ako majer patriaci k Demandiciam.

V 20. rokoch 20. storočia po prvej pozemkovej re-forme sa do Hýbeca prisťahovali rodiny zo stred-ného Slovenska, ale v súčasnej dobe opäť klesá počet jeho osadníkov migráciou obyvateľstva do miest. Hýbec dnes tvorí jednu z troch osád miest-nej časti obce Demandice s názvom Osady.

Nad osadou Hýbec sa nachádza rímskoka-tolícky Kostol sv. Heleny, solitérna jednoloďo-vá stavba s  polygonálnym presbytériom ukrytá na zalesnenom pahorku pri funkčnom cintoríne (139 m n. m.). Je to najstaršia zachovaná archi-tektonická pamiatka v obci Demandice v okrese Levice na juhozápadnom Slovensku, ktorá je si-tuovaná na jednej z vyvýšenín Ipeľskej pahorka-

tiny. V súčasnosti je rímskokatolíckou cirkvou klasifikovaná ako kaplnka v hýbeckej filiálke

demandickej farnosti.Dosiaľ sa nepodarilo nájsť pí-

somné pramene z  obdobia stredo-veku, v ktorých by sa kostol spomí-nal, či dokonca správy o  priebehu jeho výstavby alebo obnovách. Ako rok výstavby kostola sa inter-pretuje letopočet 1023 vyrytý na neskorogotickom pastofóriu. Dáva sa do súvislosti s nariadením Šte-fana I. (997 – 1038), podľa ktoré-ho si desať dedín malo spoločne postaviť kostol a majetkovo ho za-

bezpečiť. Jedným z takýchto kosto-

Kedysi bol Hýbec dedinou. Ešte aj v súčasnosti obyvatelia odkrývajú počas

orby základy domov a nezriedka objavujú i staré mince, pričom zmienky o dedine

Hýbec sa nachádzajú aj v listinách uchovávaných vo viacerých rodových

archívoch. Ba aj podľa ľudovej povesti bola osada pôvodne samostatnou dedinou.

Mnohí sú toho názoru, že v časoch Bela IV., počas nešťastného tatárskeho vpádu,

keď zaniklo mnoho rozkvitajúcich osád, zhasla aj hviezda Hýbeca. Z kostola i dediny

ostalo rumovisko a chotár bol pripojený k majetkom rodu Deméndiovcov. Odvtedy

patrí Hýbec k Demandiciam.

István Majer (1858)1

2

Kostol sv. Heleny na kresbe

I. Majera publikovanej v roku 1858

Church of St. Helena drawn by I. Majer from

1858

Martin Bóna Henrieta ŽaŽová

Kostol sv. Heleny v Demandiciach-Hýbeci

Demandice-Hýbec, Kostol sv. Heleny, juhovýchodný

pohľad na kostol po obnove

Demandice-Hýbec, Church of St. Helena,

south-eastern view of the church after renovation

Foto: M. Bóna, 2008

3 4 2010

lov z roku 1023 mal byť aj hýbecký. Autentickosť nápisu ANNO D İ 1023 už v polovici 19. storočia spochybnil právnik a župný archivár Lajos Hőke. Podľa neho boli zreteľné len písmená ANNO DI,3

ďalšia časť nápisu bola nečitateľná, podobne ako v roku 1905.4

V  pápežských desiatkoch z  rokov 1332 – 1337 sa spomína kňaz Konsolinus pri Kostole bla-hoslavenej Panny Márie – Consolinus sacerdos ecclesie Beate Virginis de Chievek.5 István Ba-kács6 a Ján Hudák7 lokalitu Chiebek (!) stotožňujú s  Hýbecom. Pápežské registre považujú za prvý písomný záznam o  hýbeckom kostole zasväte-nom Panne Márii. György Györffy sídlisko Chie-vek identifikuje ako Ipeľské Predmostie (maď. Hidvég).8 Rovnakého názoru je aj András Mező9 a  Vincent Sedlák.10 Na základe záverov posled-ne menovaných významných medievalistov sme dospeli k názoru, že Hýbec sa v záznamoch pá-pežských dikátorov nevyskytuje a  nie je možné ho stotožniť s  lokalitou Chievek. Najstaršia zná-ma hodnoverná správa o kostole tak pochádza až zo sklonku stredoveku, z 9. februára 1526. Oboz-namuje nás o tom, že František z Kolárov do svoj-ho testamentu zahrnul aj cirkev v Hýbeci, ktorej odkázal jeden zlatý (Item ecclesie de Hebecz lego fl. 1).11

Po bitke pri Moháči a  obsadení Budína i  Ostrihomu Turkami v  40. rokoch 16. storočia sa južné Slovensko ocitlo v bezprostrednom su-sedstve Osmanskej ríše. V období tureckých vo-jen a  stavovských povstaní Kostol sv. Heleny spustol, ale v  20. rokoch 18. storočia ho opravi-li. Sumu 100 zlatých vynaloženú na renováciu kostola v  Hýbeci uhradil jeden z  miestnych ze-mepánov, Samuel Blaškovič (Blaskovich; okolo 1680 – 1737). V tomto období nadobudol majet-ky v Demandiciach od brata svojej manželky Ju-dity Grasalkovičovej (Grassalkovich; okolo 1680 – 1748) Antona (I.), vysokopostaveného cisárske-ho úradníka v službách Márie Terézie a zriadil si tu rezidenciu.12 Rodinná hrobka Blaškovičovcov, v ktorej boli uložené aj ostatky Judity Grasalko-vičovej, sa podľa Istvána Majera13 nachádza pred krížom pri hýbeckom kostole.14 O existencii mu-rovaného hrobu mimo hýbeckého kostola na južnej strane pri zvonici, ktorý možno stotožniť so spomínanou rodinnou hrobkou Blaškovičov-cov, sa vo svojej správe z roku 1957 zmieňuje aj Mária Izakovičová-Komlóšová.15 Predpokladá sa, že v  tejto hýbeckej krypte môžu byť uložené aj ostatky rodičov Antona a  Judity Grasalkovičov-cov, ktorých miesto posledného odpočinku nie je dosiaľ známe.

V novoveku sa z Hýbeca stal majer a kostol bol označený už len za kaplnku, v ktorej sa pro-cesie uskutočňovali iba na veľkonočný pondelok a sviatok sv. Heleny. Podľa opisu z roku 1761 bola v Hýbeci pre eremitu vybudovaná pustovňa asi pol hodiny chôdze od Demandíc, pri lese na vŕš-ku mimo obývanej časti, pri Kaplnke sv. Hele-

ny... (Kaplnka) bola postavená z pevného mate-riálu s trámovým stropom a jedným oltárom.16 Svätyňa bola zaklenutá,17 hoci v  roku 1779 bol objekt opäť všeobecne popísaný ako murovaná kaplnka s trámovým stropom a drevenou empo-rou bez organu. Vo svätyni sa nachádzal oltár sv. Heleny – starobylé dielo, socha vľavo bola poško-dená, ďalšia výzdoba chýbala. Zariadenie tvorilo ešte osem lavíc z mäkkého dreva.18 Na mape pr-vého vojenského mapovania z rokov 1782 – 1784 je hýbecký kostol už vyznačený ako ruina staré-ho kostola (Rudera einen alten Kirche).19

Na začiatku 19. storočia bol  Kostol sv. Heleny renovo-vaný opäť z  iniciatívy miestne-ho zemepána, člena cisárskej a  kráľovskej komory, Františka Šimoniho (Simonyi de Simo-ny et Varsany; 1761 – 1833) a jeho manželky Márie Belušio- vej Barošovej (Bellusi Baross). Dal postaviť aj dom pre strážcu kostolíka so záhradou.20 Fran-tišek Šimoni založil  základinu, aby hýbecký kostol zasväte-ný sv. Helene, ktorý za nema-lé prostriedky vďaka Božej mi-losti zachránil pred úplným zničením, a  (podľa možností) vyzdobil na Božiu slávu, ča-som opäť nespustol.21 Pro-ti potomkom demandického zemana Akáča (Akács), ktorý mu nevrátil dlžobu, viedol súd-ny spor. V  treťom bode svojho testamentu nariadil použiť tie-to prostriedky z  dlhu v  prvom rade ako kapitál pre základiny hýbeckého kostola v  prípade, ak by umrel pred ukončením konfliktu.22 V  bode 11 vyjadril želanie: Vopred dávam na ve-domie (želanie), aby aj mňa uložili vedľa manželky do hý-beckej krypty, mnou vybudo-vanej už po druhýkrát; aby ju po uložení môjho tela murári zamurovali, súčasný zlomený kameň zakrývajúci vstup do krypty zasypali zemou a uzavreli kvádrami, aby vôbec nebolo možné nájsť vchod do hrobky.23 Po prvej obnove kostola Šimoniovcami do neho zakrátko udrel blesk a  boli nútení uskutočniť druhú rekonštrukciu objektu.24 František Šimoni umrel 27. februára 1833 a zo základiny 600 zla-tých pre demandického farára a správcu kostola v Hýbeci mali byť financie použité na slávenie 12 svätých omší ročne v hýbeckom kostole za spá-su jeho duše, jeho manželky Márie a ich rodičov,25 počnúc od 20. decembra 1833.26 Pochovaní boli

Celkový pohľad od juhozápadu na fotografii O. Sztehla z roku 1905

Overall view from south-west on the photograph by O. Sztehlo from 1905

Interiér presbytéria na fotografii O. Sztehla z roku 1905

Presbytery interior on the photograph by O. Sztehlo from 1905

Foto: KÖH Fotótár Budapest

4 4 2010

v  krypte pod kostolom.27 Počas zisťovacieho te-rénneho výskumu v roku 1957 boli pod dlažbou lode hýbeckého kostola nájdené dve staré hrob-ky, v  jednej z  nich sú azda uložené aj ostatky Šimoniovcov.28

Pápež Gregor XVI. udelil 11. augusta 1836 hýbeckému kostolu privilégium o  odpustkoch, ktoré bolo možné každých sedem rokov obnovo-vať.29 Časom sa zaradil medzi obľúbené pútnické miesta. Na púťach v nedeľu po sviatku sv. Hele-ny (18. august) a na sviatok Narodenia Panny Má-rie (8. september) sa zúčastňovalo viac ako 3 000 veriacich.30

Kostol sv. Heleny mal podľa opisu z roku 1858 päť vysokých, na dĺžku dlane úzkych okien na južnej fasáde, na ktorej boli aj  jedny staré dve-re podobného štýlu a (vo vnútri) malý oltár za-svätený Panne Márii.31 Alex Pacolai (Paczolay) sa v roku 1865 o kostole vyjadril, že bol vo výbornom stave rovnako ako pustovňa. Na rovinatejšej stra-ne kopca, na ktorom stojí Kostol sv. Heleny, pod-ľa A. Pacolaia obyvatelia pri orbe často nachádza-li stopy po základoch budov,32 podobne ako sa o tom zmienil aj I. Majer, ktorý v roku 1858 spo-mína i nálezy starých mincí.33 Dodnes sa napriek týmto objavom v  lokalite Hýbec neuskutočnil žiadny archeologický výskum alebo prieskum.34

K  obnove celého exteriéru kaplnky došlo v roku 1882. Na murárske a tesárske práce, hase-nie vápna, nákup a prepravu materiálu bolo vy-naložených 40 zlatých.35

Na začiatku 20. storočia bol kostol opäť ohrozený a v neutešenom stave. V roku 1904 de-mandický farár Ľudovít Pokorný, kostolník Jozef Záturecký, richtár Ján Gergely a  rechtor Ľudovít Polcsák žiadali o podporu pri záchrane hýbecké-ho kostola zemanov Hontianskej župy.36 V  roku 1905 sa farár s prosbou o pomoc pri rekonštruk-cii obrátil aj na Uhorskú pamiatkovú komisiu. Tá na prieskum vyslala svojho spolupracovníka, sta-viteľa Otta Sztehla.37 Stav kostola popísal a zhod-notil nasledovne: K  pozdĺžnej lodi s  rovným trámovým stropom je pripojená svätyňa s  ne-pravidelným polygonálnym záverom tiež s rov-ným trámovým stropom. Polkruhový víťazný oblúk sa nenachádza v osi kostola a pravdepo-dobne je neskorší. Vo svätyni sa nachádza re-nesančné z  kameňa vytesané pastofórium zo 16. storočia, na ktorom je vyznačený letopočet, ktorý je ale nečitateľný kvôli silnej vrstve vápna. Podobne sú viackrát zabielené aj ďalšie prvky v kostole ako južný vchod a jednoduché, prosté okná. Kvôli slabým základom sú múry na mno-hých miestach poškodené trhlinami. Kostol je nízky, preto nie sú nebezpečné. Navrhujem vy-meniť klenák prasknutého západného portálu, na celom kostole opraviť omietku, strop vyčistiť a premaľovať. Po výmene názorov na zasadnu-tí komisie napokon členovia odmietli prispieť zo štátneho rozpočtu na opravu kostola.38

Od roku 1950 boli púte zakázané a kostol sa využíval len sporadicky. Púte sa opäť organizu-jú od roku 1988 každoročne v nedeľu po sviatku sv. Heleny. V rokoch 2000 – 2007 sa uskutočnila obnova kostola v  Hýbeci, barokový oltárny ob-raz patrónky neznámeho autora bol prenesený do farského kostola v  Demandiciach, kde zdobí svätyňu. Bol vytvorený nový oltár podľa ideové-ho návrhu miestneho kňaza Dušana Dúbravic-kého so sochami sv. Heleny a jej syna, rímskeho cisára Konštantína (pôvodne z kalvárie z farnosti Hosťovce, filiálky Lovce, reštaurované Dušanom Štefancom z Preselian nad Ipľom), konsekrovaný 8. októbra 2008 banskobystrickým biskupom Ru-dolfom Balážom.

Pôdorys kostola s vývojovou analýzou

Ground plan of the church with developmental analysis

Kresba: M. Bóna s využitím zamerania OGD PÚ SR

v Bratislave

Románske murivo severnej fasády prekryté mladšou

plentou

Romanesque masonry of the northern façade covered

with a newer layer

Foto: M. Bóna, 2006

5 4 2010

Počas  poslednej obnovy bol v  rokoch 2002 – 2006 uskutočnený aj architektonicko-historic-ký a  reštaurátorský výskum fasád, ktorý prinie-sol nové poznatky o vývoji stavby.39 Dovtedajšie názory sa opierali len o  obhliadkové prieskumy M. Izakovičovej-Komlóšovej (1956) a  F. Facken-berga (1957), ktorí na základe charakteru úzkych a polkruhovo zaklenutých okien a  ríms víťazné-ho oblúka určili románsky pôvod kostola a  jeho mladšiu neskorogotickú prestavbu zaradili podľa tvaroslovia južného portálu na koniec 15. storo-čia.40 Tieto údaje neskôr prevzali aj autori Súpisu pamiatok (1967), ktorí zachované okná zaradili do obdobia ranej gotiky.41

V  roku 2002 sa výskum fasád zameral na celkové overenie rozsahu zachovania stredove-kých konštrukcií a ich neskorších prestavieb, ako aj na dokumentáciu odkrytých nálezov.42 Ukáza-lo sa, že takmer celý stojaci objekt je postavený zo zmiešaného kamenno-tehlového muriva a má neskorogotický pôvod, pričom s ním súvisí nielen južný portál, ale aj všetky okná lode a presbyté-ria, ktoré sa dovtedy pokladali za románske, resp. ranogotické. Jedinou indíciou pre tunajšiu exis-tenciu staršej stavby boli tehly s prímesou pliev, použité spolu so zvyškami staršej malty ako dru-hotný stavebný materiál. V strednej časti severnej fasády kostola spočiatku nebolo možné sledo-vať štruktúru neskorogotického muriva, preto-že fasádu prekrýva novoveká plenta. Až hĺbková sondáž doložila prítomnosť staršieho než nesko-rogotického muriva, ktoré sa opätovne preukáza-lo v roku 2006. Vtedy sa pri znižovaní priľahlého terénu odkryli pod dolnou časťou plenty súvislé zvyšky muriva z opracovaných kamenných kvád-rov a plevových tehál, ktoré patria najstaršej zis-tenej románskej stavbe.

Najstaršia sakrálna stavba sa teda identifiko-vala v podobe nadzemného muriva severnej ste-ny pôvodnej kostolnej lode, a to v dĺžke minimál-ne 5 m. V rámci tohto rozsahu bol v dolnej časti

steny pod plentou odkrytý súvislý riadok z  ka-menných kvádrov, na ktorý vyššie nadväzovalo súvislé murivo z  plevových tehál.43 Vo východ-nom konci odkrytého múru bol riadok kvádrov zakončený masívnejším kvádrom tvoriacim se-verovýchodné nárožie kostolnej lode. Zisteniu západného ohraničenia románskeho muriva brá-nil okrem plenty aj predstupujúci neskorogotický sokel, a tak iba podľa čiastkovej sondáže možno predpokladať celkovú dĺžku najstaršieho múru okolo 8 m. Tento predpoklad ako aj celkovú pô-dorysnú podobu identifikovanej najstaršej stav-by môže v  budúcnosti overiť archeologický vý-skum a sondáž v interiéri.

Pri pokuse o časové zaradenie zvyšku múru najstaršej sakrálnej stavby sa môžeme zatiaľ opierať len o charakter muriva obsahujúceho so-kel z opracovaných kamenných kvádrov a vyššie pokračujúce kompaktné tehlové mu-rivo z  plevových tehál. Na tehlovom murive sa lokálne zachovali aj zvyšky primárnej povrchovej úpravy pozo-stávajúcej z  plošného prekrytia tehál tenkou vrstvou omietkoviny vizuálne zhodnej s ložnou maltou. Tieto čiastko-vé zistenia pripúšťajú zaradiť zachova-ný múr do románskeho obdobia, resp. najneskôr do 13. storočia, čím sa poda-rilo potvrdiť dávnejší predpoklad exis-tencie tunajšieho románskeho kosto-la. Jeho bližšie časové zaradenie ako aj spoznanie jeho dispozície možno oča-kávať od výsledkov budúceho archeo-logického výskumu.

Nasledujúca neskorogotická sta-vebná etapa súvisela s  vytvorením priestrannejšieho sakrálneho objektu, ktorému ustúpili murivá románskeho kostola. Nová sakrálna stavba dosiahla pôdorysný rozsah dnešnej jednoloďo-vej stavby s  polygonálnym presbyté-riom a vznikla predĺžením staršej lode smerom na východ a čiastočne aj na zá-pad. Celková dĺžka tak bola okolo 18 m a šírka 6 m. Napriek tomu, že sa v juž-nom priečelí novej lode nezistili zvyš-ky staršieho románskeho muriva, nie je vzhľadom na šírku lode vylúčené, že južná stena využila aspoň časť starších románskych základov. To by mohlo byť aj možnou príčinou neskorších static-kých porúch spôsobených vplyvom ne-rovnakého založenia. Jedna s najvýraz-nejších statických trhlín južnej fasády vznikla totiž práve v polohe, kde by sa vzhľadom na zistené severovýchodné nárožie románskej lode mohol očakávať základ juhovýchodného nárožia.

Pomerne malá šírka novej lode bola dodr-žaná aj v časti presbytéria. Obe časti kostola mali tiež rovnaké okná, takže sa fasády lode a presby-

Neskorogotické okno južnej fasády počas výskumu

Late-gothic window of the southern façade during research

Foto: M. Bóna, 2006

Neskorogotický portál južnej fasády po reštaurovaní

Late-gothic portal of the southern façade after restoration

Foto: M. Bóna, 2008

Zameranie neskorogotického portálu a okna južnej fasády

Survey of the late-gothic portal and southern façade window

Kresba: Archív PÚ SR

6 4 2010

téria scelili a vnútorné členenie stavby sa v exte-riéri neprejavilo. Vstup do objektu viedol dodnes zachovaným neskorogotickým portálom v strede južnej steny lode. Profilácia kamenného ostenia pozostáva z  oblého prútu vymedzeného odsa-denými polkruhovými výžľabkami. V  ukončení pravouhlej soklovej časti ostenia prút vychádza z tordovanej pätky a plynulo lemuje zvislé ostenie i záklenok portálu v tvare oslieho chrbta, v ktoré-ho vrchole sa prúty pretínajú. Reštaurátorským vý-skumom sa na ostení zistil primárny monochróm-ny okrovočervený náter, ktorý tvoril aj pôvodný náter na všetkých piatich oknách.44 Dve z  okien po stranách portálu presvetľovali loď a ďalšie tri boli na južnej a  juhovýchodnej strane presbyté-ria. Všetky tvarovo zhodné okná s  obojstranne roztváranými špaletami a stlačenými polkruhový-mi záklenkami mali kamenné ostenia. Profilácia stredového ostenia pozostávala z obojstranného plytkého výžľabku doplneného na vonkajšej stra-ne pravouhlou drážkou. Okrem opracovaného a lomového kameňa boli v špaletách okien pou-žité staršie románske plevové tehly.

Celý obvod stavby v  spodnej časti lemoval predstúpený sokel zakončený šikmou kamennou rímsou, schodovito uskakujúcou v smere klesania okolitého terénu. V miestach lokálneho preruše-nia kamennej rímsy v presbytériu sa identifikovali zamurované jazvy po piatich odstránených opor-

ných pilieroch. Štyri z  nich stáli na nárožiach presbytéria a piaty v strede jeho južnej steny.

Interiér lode bol od presby-téria odčlenený polkruhovým víťazným oblúkom s  nábežný-mi rímsami, avšak pôvod oblú-ka teraz nebolo možné preskú-mať. Jeho dnešný asymetrický tvar je pravdepodobne výsled-kom niektorej novodobej static-kej úpravy. Na základe nálezu neskorogotických klenbových

rebier v  sekundárnych polohách vieme, že mi-nimálne presbytérium bolo pôvodne zaklenuté. Rebrá mali klinovú profiláciu s  dvojnásobným obojstranným vyžľabením a po odstránení klen-by ich použili pri neskorších prestavbách. Pravde-podobne s opísanou neskorogotickou stavebnou etapou súvisí aj kamenné pastofórium v severnej stene presbytéria, ktoré má ústupkovú profiláciu lemujúcu obdĺžnikovú niku, nábežnú i  vrcholo-vú rímsu. Podľa historickej fotodokumentácie zo začiatku 20. storočia vieme, že bočné steny pas-tofória boli pôvodne lemované aj prepletanými prútmi. Nápis na čelnej stene pastofória ANNO D I 1023, ktorý sa v minulosti pokladal za doklad starobylého pôvodu kostola, nebolo možné pre-skúmať. Predpokladáme však, že ide o mylný pre-pis pôvodného letopočtu „1523“, ktorý by mohol korešpondovať nielen s  tvaroslovím pastofória, ale aj samotného vstupného portálu a mohol by

tak datovať ukončenie opísanej neskorogotickej prestavby.

Nasledujúca tretia stavebná etapa bola iden-tifikovaná v podobe viacfázového zabezpečenia staticky narušenej sakrálnej stavby. Okrem roz-siahlych trhlín sa statické poruchy prejavili do-dnes viditeľným vyklonením bočných stien lode smerom na juh a  ich priestorovou deformáciou. Z uvedeného dôvodu bola asi najviac poškode-ná západná fasáda, ktorú po rozobratí nanovo vymurovali a doplnili jednoduchým pravouhlým portálom a malým kruhovým okienkom presvet-ľujúcim novú drevenú emporu. Nárožia fasády ešte dodatočne zabezpečili opornými piliermi zo strany západného svahovitého terénu. Múr severnej fasády bol najviac vyklonený v strednej časti, obsahujúcej pôvodné románske murivo. V  snahe o  vyrovnanie tejto časti bol múr zvon-ka vybavený po celej výške vyrovnávacou plen-tou, murovanou z drobného lomového kameňa a kotvenou do staršieho múru hustou sieťou du-bových kolíkov. Týmto spôsobom boli kotvené aj viaceré domurovky v hlbších statických trhlinách a následne bola celá stavba nanovo omietnutá.

Z  prítomnosti zvyškov neskorogotických klenbových rebier v  murivách opísaných sta-tických úprav možno usúdiť, že v tomto období bola tiež rozobratá narušená klenba presbytéria a nahradil ju trámový strop. To umožnilo odstrá-niť aj niektoré oporné piliere presbytéria, pričom zvyšné piliere stavbu podopierali až do 60. rokov 20. storočia. Podľa vyššie uvedených archívnych prameňov možno predpokladať, že opísané sta-tické zabezpečenia sa uskutočnili v  rozmedzí sklonku 18. a začiatku 19. storočia, keď sa spomí-na nákladná renovácia poškodenej stavby.

Na kresbe kostola od I. Majera publikovanej v  roku 1858 už vidno obnovený kostol ako cieľ procesií spolu s menším domom strážcu v popre-dí, z ktorého sa dodnes zachovali len ruiny.

Počas poslednej obnovy exteriéru v  roku 2006 boli fasády pod dozorom reštaurátora ploš-ne prekryté novou omietkou s mierne zvlneným povrchom, pričom na osteniach okien a  portá-lu sa zrekonštruoval okrovočervený monochróm-ny náter. Pozície odstránených oporných pilie-rov sa len náznakovo vyznačili štrkovým lôžkom v úrovni terénu.45 Týmto sa vzhľad pamiatky pri-blížil neskorogotickému a umožnilo sa jej ďalšie dôstojné využitie pre veriacich.

Poznámky

1/ MAJER, I.: Hébecz. In: A regélő István bácsi. Mulatva oktató család-könyv a nép számára. Pest, 1858, s. 240. 2/ LÁSZLÓOVÁ, H.: Prvá písomná zmienka a  názov obce. Hýbec. In: LÁSZLÓOVÁ, H. a  kol.: Demandice. Nové Zámky: Crocus, 2002, s. 16 – 19.3/ HŐKE, L.: Adatok Hontvármegye egyházi archaeoló-giájához. In: Magyar Sion. Roč. 7, 1866, s. 840. 4/ Archív Pamiatkového úradu SR Bratislava (ďalej Ar-chív PÚ SR Bratislava), Uhorská pamiatková komisia, zv.

Kostol sv. Heleny, detail okna

Church of St. Helena, window detail

Foto: webová stránka obce Demanandice

7 4 2010

32, s. 761, č. spisu 325/1905. 5/ SEDLÁK, V. (ed.): Monumenta Vaticana Slovaciae. I. Trnava – Romae: Institutum historicum Slovacum, MMVIII, s. 23, č. 17.6/ BAKÁCS, I.: Hont vármegye Mohács előtt. Budapest: Akadémiai Kiadó, 1971, s. 123.7/ HUDÁK, J.: Patrocíniá na Slovensku (súpis a historic-ký vývin). Bratislava: Interná tlač Umenovedného ústa-vu Slovenskej akadémie vied, 1984, s. 122.8/ GYÖRFFY, Gy.: Az Árpád-kori Magyarország történe-ti földrajza. III. zv. Budapest: Akadémiai Kiadó, 1987, s. 200.9/ MEZŐ, A.: Patrocíniumok a  középkori Magyarorszá-gon. Budapest: METEM, 2003, s. 117, 427.10/ V. Sedlák interpretuje Chievek ako dedinu Devičie, ale s najväčšou pravdepodobnosťou ide o tlačovú chy-bu a  v  skutočnosti pod lokalitou Chievek myslel Ipeľ-ské Predmostie. V edícii sú záznamy o kňazoch z oboch lokalít zaradené za sebou (č. 16 Gressu = Ipeľské Pred-mostie a č. 17 Chievek = Devičie), pričom pod každým záznamom je poznámka o  súčasnom názve lokality a zaradení do okresu. V tomto prípade boli poznámky o slovenskom názve lokality pravdepodobne nedopat-rením vymenené, pretože latinské Gressu stotožnené s  Ipeľským Predmostím (č. 16) je editorom v  úvode, v  odseku vysvetľujúcom prepis zemepisných názvov, identifikované ako Devičie. SEDLÁK, Monumenta Vati-cana Slovaciae I, ref. 5, s. 23, č. 16, 17 a s. 16.11/ Magyar Országos Levéltár Budapest (ďalej citované ako MOL), Diplomatikai levéltár 69 598.12/ GÓCSÁNÉ MÓRÓ, C.: Egy magyar köznemesi csa-lád lakóviszonyai, életkörülményei a 18. század köze-pétől a  20. század közepéig. In: Blaskovichok emlé-kezete. Tápiószele: Blaskovich múzeum baráti köre, 2003, s. 13, 16.13/ István Majer (1813 Močenok – 1893 Ostrihom) bol kňaz, pedagóg a grafik, ktorý sa zaoberal popula-rizáciou vedy v Uhorsku v druhej polovici 19. storočia. Vydával obľúbené kalendáre a  ďalšiu osvetovú litera-túru. Majer István uverejnené na http://franka-egom.ofm.hu/irattar/irasok_gondolatok/konyvismertetesek/konyvek_9/vasarnapi_ujsag/majer_istvan.htm (30. 7. 2010).14/ MAJER, Hébecz, ref. 1, s. 242.15/ KOMLÓŠOVÁ, M.: Hýbec. Správa z  terénu. Bojnice, 1957, s. 1. Archív PÚ SR Bratislava, Zbierka základných výskumov, sign. Z-447.16/ Primási Levéltár Esztergom, Liber visitationis 93, fol. 116, 119 – 120 (1761).17/ Primási Levéltár Esztergom, Liber visitationis 109, fol. 15 (1766).18/ Rímskokatolícka cirkev, Farnosť sv. Michala Archan-jela Demandice, Visitatio Canonica Ecclesiae Parochialis Deméndiensis Anno Domini 1779 (odpis), fol. 40.19/ Hadtörténeti Intézet és Múzeum Budapest, Térképtár.20/ HÁLA, J.: Adalékok az Ipoly és Garam menti gyógy-források és szent kutak ismeretéhez. In: Néprajzi Látó-határ, roč. IX, 2000, č. 3 – 4 uverejnené na http://www.bucsujaras.hu/tanulmany/hala/gyogyforr.htm (10. 3. 2009).21/ MOL, Baross család P-1782, 1. csomó, 7. tétel, fol. 30v. 22/ MOL, Baross család P-1782, 1. csomó, 7. tétel, fol. 24. 23/ MOL, Baross család P-1782, 1. csomó, 7. tétel, fol. 25.24/ MAJER, Hébecz, ref. 1, s. 240.25/ MOL, Baross család P-1782, 1. csomó, 7. tétel, fol. 30v.

26/ Rímskokatolícka cirkev, Farnosť sv. Michala Archan-jela Demandice, Protocollum fundationum ab anno 1854, Rationes de piis fundationibus... pro anno 1865.27/ MAJER, Hébecz, ref. 1, s. 242.28/ KOMLÓŠOVÁ, Hýbec, ref. 15, s. 1. 29/ Rímskokatolícka cirkev, Farnosť sv. Michala Archan-jela Demandice, Visitatio Archi-Diaconalis ecclesie De-ménd 1842 (odpis), fol. 2.30/ PESTY, F.: Hont vármegye és kiegészítések. Szenten-dre, 1984, (Deménd, szerkeztet-te Paczolay Elek, 1865), s. 85.31/ MAJER, Hébecz, ref. 1, s. 241.32/ PESTY, Hont vármegye és kiegészítések, ref. 30, s. 85.33/ MAJER, Hébecz, ref. 1, s. 240.34/ BIALEKOVÁ, D.: Pramene k  dejinám osídlenia Slovenska z konca 5. až z 13. storočia. I/1. Nitra: Archeologický ústav Slo-venskej akadémie vied, 1989, s. 146.35/ Rímskokatolícka cirkev, Farnosť sv. Michala Archan-jela Demandice, Protocollum Rationum Ecclesiae parochia-lis Deménd, eidemque canoni-cae unitarum filialium ab anno 1863... pro anno 1882.36/ CSÁKY, K.: Isten házai és szolgái. Dunaszerdahely: Lilium Aurum, 1993, s. 60. 37/ Archív PÚ SR Bratislava, Uhorská pamiatková komisia, zv. 31, s. 724 – 725, č. spi-su 302/1905.38/ Archív PÚ SR Bratislava, Uhorská pamiatková komi-sia, zv. 32, s. 760 – 761, č. spisu 325/1905.39/ Architektonicko-historický výskum uskutočnil Ing. arch. Martin Bóna s  Ing. arch. Vladimírou Kotruszo-vou a reštaurátorský výskum prof. Vladimír Úradníček, akad. mal. Autorkou archívneho výskumu je PhDr. Hen-rieta Žažová, PhD. Obsiahlejšie informácie z výsledkov výskumov sú publikované v štúdii: BÓNA, Martin, KO-TRUSZOVÁ, Vladimíra, ÚRADNÍČEK, Vladimír, ŽAŽOVÁ, Henrieta: Kostol sv. Heleny v  Demandiciach-Hýbeci. In: Dějiny staveb. Sborník příspěvků z konference Dě-jiny staveb 2009. Plzeň: Klub Augusta Sedláčka, 2010, s. 87 – 96.40/ Archív PÚ SR Bratislava, Zbierka základných výsku-mov, sign. Z-443.41/ Súpis pamiatok na Slovensku. I. zv. Bratislava: Ob-zor, 1967, s. 288.42/ Výskum a  usmerňovanie pamiatkovej obnovy sa mohli uskutočniť až v čase po obnove strechy s nehisto-rickým sklonom a po osekaní vonkajších omietok, čím sa stratila možnosť skúmania historických povrchových úprav. Geodetické zameranie pamiatky zrealizovalo Oddelenie grafickej dokumentácie PÚ SR v  Bratisla-ve. Uložené v Archíve PÚ SR Bratislava, Zbierka plánov a projektov, sign. A-8643.43/ Rozmery tehál: 28 x 15 x 4,5 – 5 cm.44/ ÚRADNÍČEK, V.: Demandice-Hýbec, Kostol sv. He-leny. Návrh na reštaurovanie kamenných ostení okien. 2006. Uložené v  archíve Rímskokatolíckeho farského úradu v Demandiciach.45/ Práce na obnove fasád a  reštaurovaní kamenných článkov viedol prof. Vladimír Úradníček, akad. mal., kto-rého pamiatke je venovaná aj táto štúdia.

Neskorogotické pastofórium v presbytériu

Late-gothic pastoforion in the presbytery

Foto: Archív PÚ SR

Štúdia vznikla s podporou Agentúry na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-0269-07.