ludovit stur

Jozef Miloslav Hurban: udovt trJozef Miloslav Hurban

udovt trJozef Miloslav Hurban Digitaliztor: Michal Garaj, Viera Studeniov, Peter Krko, Robert Zvonr, Pavol Tth, Petra Voloinov, Gabriela Matejov, Dana ajkov, Karol Kubanda, Michal Belika, Zuzana Doekov, Katarna Mrzkov, Petra Pohreboviov, Stanislava Dengov, Peter Kviatkovsk, Lucia Trnkov, Martina imkov, Jn Gula, Dorota Feketeov Copyright 2009 Zlat fond dennka SME Tento sbor podlieha licencii \'Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License\'. Viac informcii na http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/

Jozef Miloslav Hurban: udovt tr

Zlat fond dennka SME

Pvodn publikcia ...................................... Kniha prv .................................................... I. ............................................................... II. .............................................................. III. ............................................................. IV. ............................................................. V. .............................................................. VI. ............................................................. VII. ........................................................... Kniha druh .................................................. I. ............................................................... II. .............................................................. III. ............................................................. IV. ............................................................. V. .............................................................. VI. ............................................................. VII. ........................................................... VIII. .......................................................... Kniha tretia ................................................... I. ............................................................... II. .............................................................. III. ............................................................. IV. ............................................................. Kniha tvrt .................................................. I. ...............................................................

3



Pvodn publikciaJozef Miloslav Hurban. udovt tr Rozpomienky. Slovensk vydavatestvo krsnej literatry. Bratislava . 1958. 961. . Dr. Ondrej. Mrlian. fredaktor. . Jozef. Gazdk. zodpovedn redaktor. . Zlata. Maderov. technick redaktorka. . Jozef. Gazdk. korigoval. . Dr. Jlius. Pateka. rediguje edciu Pamti a dokumenty. . Gabriel. Rapo. rediguje edciu Pamti a dokumenty. . Bibliografick poznmky Hurbanov ivotopis udovta tra spolu s rozpomienkami na revolun roky 1848 49 knine vydala prvkrt Matica slovensk v Tur. Sv. Martine v rokoch 1928 1944. Kniha prv vyla ako iesty zvzok srie Diela spisovateov slovenskch a ako piaty diel Spisov Jozefa Miloslava Hurbana roku 1928 v redakcii Jaroslava Vlka. Kniha druh vyla ako siedmy zvzok tej istej srie a ako iesty diel spisov J. M. Hurbana v r. 1938 v redakcii Andreja Mrza. Kniha tretia a tvrt spolu s Rozpomienkami vyli ako 3. a 4. zvzok Spisov J. M. Hurbana r. 1944 v redakcii Stanislava Meiara. Vydvanie tejto vznamnej Hurbanovej dokumentrnej prce trvalo teda spolu 16 rokov. Za tchto 16 rokov sa zmenili dvakrt pravopisn pravidl. V prvej knihe z r. 1928 sa uplatuje pravopisn zus spred vydania prvch pravopisnch pravidiel. V druhej knihe z r. 1938 sa uplatuj pravopisn zsady Pravidiel z r. 1932 a v tretej a tvrtej knihe z r. 1944 je pravopis poda Pravidiel z r. 1940. Okrem toho redaktormi, resp. vydavatemi diela boli a tri osoby, ktor mali svojsk a navzjom sa odliujce edin zsady i nhady na edin prax. Prv kniha vyla tlaou v textovej prave prof. Jaroslava Vlka. Tejto prave mono vemi mnoho vyta. Prof. Vlek zasiahol znane hlboko do samho rozdelenia Hurbanovho tak, e posledn VII. kapitolu prvej knihy zo svojho vydania vylil a mal v mysle ju zaradi ako prv kapitolu druhej knihy. Tento nedostatok odstrnil vydavate druhej knihy tak, e VII. kapitolu odtlail na zaiatku druhho zvzku (str. 6 41). alou vekou chybou Vlkovho vydania bolo, e nerepektoval pvodn autorov text, ako bol uverejnen v Slovenskch pohadoch ro. I. (1881), ale ho znane menil, upravoval ho tylisticky i in, ba vynechal z neho cel partie, odseky a pod., ktor pokladal azda za menej vznamn. Nemono tu vypota vetky Vlkove zsahy, ktor z hadiska zachovania pvodnosti textu treba poklada za vek chybu. Porovnanie Vlkovej pravy s pvodnm

4


textom v Slovenskch pohadoch by bolo vemi zdhav a mohlo by prinies itok dleit z inej strnky, ako sa sleduje tmto novm druhm kninm vydanm Hurbanovho diela. Vydavate druhej knihy A. Mrz (str. 307) spomna uveden nedostatky Vlkovej edcie, odtla cel text druhej knihy poda pvodiny, ni nevynechva, upravuje ho zva iba pravopisne a odhliada takmer plne od jazykovch prav. Vydavate A. Mrz vak vyznauje na zaiatku kadej kapitoly obsah, oho niet ani v originli ani v prvej knihe a neakceptoval to ani vydavate tretej a tvrtej knihy. Vydavate tretej a tvrtej knihy poznamenva (v poznmke na konci tvrtej knihy, str. 236), e preber text bez zmeny len v sasnej pravopisnej prave. V naom vydan drme sa prsne originlneho textu, ako bol odtlaen v Slovenskch pohadoch, a to: Kniha prv v ronku I. (1881) str. 52 70, 103 132, 198 218, 293 316, 389 414, 524 544. Kniha druh v ronku II. (1882) str. 34 52,127 151, 242 270, 338 362, 439 452, 533 562. Kniha tretia v ronku III. (1883) str. 69 106, 151 181, 346 372, 554 586. Kniha tvrt v ronku IV. (1884) str. 97 119. Rozpomienky v ronku VI. (1886) str. 39 42, 67 72, 90 92, 115 117, 138 143, 165 167, 187 189, 212 216, 258 264 a v ronku VII. (1887) str. 1 6, 25 28. Poohliadli sme sa aj po rukopise tohto Hurbanovho diela. V Hurbanovej rukopisnej pozostalosti v archve Slovenskho nrodnho mzea v Martine zachovali sa iba fragmenty rukopisu, a to: a) Zaiatok VI. kapitoly prvej knihy 5 listov a alch 10 listov tejto kapitoly oznaench ako pokraovanie od 1 16; chybuj vak listy 5, 6, 12, 13, 14, 15. b) Zaiatok VII. kapitoly prvej knihy dokonenie spolu 4 listy. c) Zaiatok I. kapitoly druhej knihy prv list a listy 6, 7, 8. d) Zaiatok III. kapitoly druhej knihy prv list a listy 8, 9, 10. e) 3 listy z nezistenej knihy a kapitoly. f) Zaiatok IV. kapitoly tretej knihy listy od 1 11.

5



S to teda len celkom nepatrn zvyky in vekho rukopisu. Je zaujmav, e prslun miesta textu tohto rukopisu a textu uverejnenho v Slovenskch pohadoch sa nezhoduj. Text v Slovenskch pohadoch je pretylizovan, doplnen, znane rozren a rozveden. Mono, e zachovan listy s skutone len makulr, ako je napsan na opaku jednho listu, ktor Hurban ete doplnil a prepracoval. A tak rukopis, z ktorho sa sdzalo, asi neexistuje. Za originlny text treba teda poklada text vytlaen v Slovenskch pohadoch, ktor autor asi sm upravoval a ktor vyiel ete za jeho ivota. Predovetkm pripomname, e zo zsady ni nevynechvame a ni nepridvame. Ide nm v naej prave iba o to, aby sme priblili Hurbanov text dnenmu itateovi obsahovo i jazykovo verne. Jazykov a pravopisn rz textu originlu zodpoved pomerom, ktor panovali v osemdesiatych rokoch minulho storoia. Tieto roky znamenaj prve zaiatok novho vydvania Slovenskch pohadov, ktormi sa zana nov epocha vo vvine nho spisovnho jazyka. Nastupuje nov literrna genercia slovenskch realistov, Hviezdoslav, Kukun, Vajansk. V tchto rokoch zana na spisovn zus psobi Jozef kultty a vlastne sasne zana svoju innos aj Samo Czambel ako lingvista a normotvorca. Jazyka Jozefa M. Hurbana sa ete tento nov prd nedotkol, aspo nie znanejie. Jeho jazyk nesie ete na sebe pea starieho obdobia. Celkov jazykov rz textu sme nemenili. Zachovali sme aj niektor frzy a slov, ktor s pre vtedaj zus akosi charakteristick. V tomto ohade sme do textu zasiahli len v jednotlivostiach a minimlne. Dsledne sme vak upravili pravopis poda normy z r. 1953. In sme zasiahli povine len v takch prpadoch, v ktorch sa aj v pvodine prejavuje kolsanie a nepravidelnos alebo ktor s vslovne nesprvne a chybn. Priklonili sme sa k zneniu, prpadne k forme, ktor je vhodn s dnenou normou. Upravovali sme zsadne len Hurbanov autorsk text. V cittoch, listoch a dokumentoch, ktor Hurban cituje so zachovanm pvodnho pravopisu asi doslovne poda rukopisov, nemenme ni a pretlame ich bez zmeny (i s chybami) poda naej predlohy v Slovenskch pohadoch. Upravujeme iba tak cittov text, ktor preloil sm Hurban z cudzojazynej predlohy. V originli prevlda siln tendencia zachovva v cudzch slovch pvodn, najm latinsk pravopis, ako napr.: auctorita, kollegovia, professor, aesthetika, theolgia, physika at. Vetky cudzie slov peme poda dnenej normy, a to nielen hlskoslovne, ale aj tvaroslovne. V naich alch poznmkach nebudeme vypotava podrobne kad jednotliv zmenu, lebo by sa tieto poznmky nramne rozrstli. Uvedieme len niektor tak prpady, ktor s pre

6


Hurbanov jazykov zus charakteristick a v ktorch sa jav ist problematika z hadiska rozkolsanosti vtedajej spisovnej normy. Hurban pe nepravidelne raz slovansk, Slovanstvo, inokedy slaviansky, Slavianstvo; uplatujeme jednotne v celom texte znenie slovansk, Slovanstvo. Hurbanovo psanie Bretislava, bretislavsk upravujeme na Bratislava, bratislavsk. V originli sa pe boas, bad, jase, zral a naopak zas lechetn, zadumen, seb, hdobod; upravujeme na boles, bled, jese, zrel, achetn, zaduman, seba, hadobod. Peme stred miesto stried, hrzypln m. hrzypln, svedectvo m. svedoctvo, riev m. striev, zatienen m. zastienen. V originli je dsledne krev, krevnat, pokrevn, chladnokrevn; tu vdy peme krv, pokrvn, krvnat, chladnokrvn. Peme taktie tlmoi, tlmonk m. tlumoi, tluma. Hurban pe zva, ale nedsledne svoboda, svobodn, niekedy aj sloboda, slobodn. Toto znenie uplatujeme v celom texte. Naopak znenie driel upravujeme na driev. Peme kapitn m. kapit, velikn m. velik, farba, farebn m. barva, barevn, vnimka m. vminka. Hurban poda biblitiny pe tvary osobnho zmena s j-: jich, jim, jch, jm, v genitve privlastovacom jejich, jejch. Vetky tieto tvary upravujeme poda stavu v slovenskom jazyku a peme ich s i-: ich, im. Podobne Hurban pe aj jin, jinch, jinak. Aj toto upravujeme na in, inch, inak. Vzan zmen podoby jeho, nimi a pod. nahrdzame poda okolnost tvarmi v slovenine spisovnej obvyklho zmena ktor, ktor, ktor. V originli sa pe dos asto jak, jak, jako, ale aj ak, ako; znenie zjednocujeme a peme poda dnenej normy: ak, ako a pod. V skloovan podstatnch mien peme: s Karolom, Karolovi m. s Karlom, Karlovi, rodiia m. rodiovia, kmene m. kmeny, na brehoch m. na brehch. V dat. a lok. pl. mkkch enskch a strednch podstatnch mien pe Hurban dsledne v prpone -am, -ach namiesto -iam, -iach, teda: povinnosam, v oach, zkosach, zleitosach at. Peme nleite -iam, -iach: povinnostiam, v oiach, zkostiach, zleitostiach a pod. V intr. pl. muskch podstatnch mien pe Hurban dos asto tvar na -y alebo na -i, prpadne na -ami. Tieto tvary upravujeme dsledne poda dnenej spisovnej normy; peme teda napr.: plodmi m. plody, zrakmi m. zraky, robotnkmi m. robotnky, tudentmi m. tudenty, nrodmi m. nrodami, predmetmi m. predmetami, bojmi m. bojami, hosami m. 7



hosmi at. Dos asto pouva Hurban najm pri podstatnch mench enskho rodu v intr. pl. zakonenie na -ama. Takto prpady upravujeme na -ami; napr. s istmi rukami m. s istma rukama, nohami m. nohama, s iernymi ostrmi oami m. s iernyma ostrmi oima. Hurban pe komparatvy typu novej, ivej, bohatej poda biblitiny. Tieto tvary sme upravili na nov, iv, bohat. Peme nrodn m. nrodniu, jeden, iaden m. jedon, iadon, jednho m. jednoho, troma m. trimi. Upravujeme aj slovesn tvary, a to: hoviacej na hovejcej, niacimi na nejcimi, chcej na chc, smej na sm, musej na musia, cac na ctiac, zoveobecnel na zoveobecnen, najzanedbalej na najzanedbanej, prebudil na prebuden. V originli sa pe: spravodlive, niekedy aj spravodlivos. Preto in ast spravedlnos upravujeme na spravodlivos. Znenie uedlnk upravujeme na uenk, bratovraedln na bratovraedn. Peme: eurpsky m. europejsk, jensk m. jenansk, voli m. vnili, napr. m. ku pr., tda m. tda. Pokladali sme za vhodn nahradi niektor slov; a tak peme: svojva, svojvon, svojvonk m. sveva, svevon, svevonk, napriek m. navzdor (ak ide o predloku), cez m. pres, poda m. da, pretoe sa v originli pe aj poda, okrem m. mimo, pelivos m. pi, vetok m. veker, pravda m. ovem, Rumunov m. Romanov, Srbov m. Sorabov, medzi zami, zdi nahrdzame slovenskm medzi mrmi, mry, peme doteraj m. dosiany, dosavadny, tobne m. tbenne, akosti m. svzele, stredisko m. stredite, hadisko m. hadite, veobecn m. povechn. Podmieovacie vety typu bol-li, utrat-li, jestli at. sme upravili so spojkou ak na typ ak bol, ak utrat, prpadne ak ide o vety opytovacie, uplatnili sme opytovacie slovko i. Neuritok pom. slovesa by vynechvame v spojeniach typu zdali sa mu by vazmi a upravujeme na zdali sa mu vazmi. Spojku ani by nahrdzame obratom bez toho, e by. Hurban m vemi rd dlh odseky. Snaili sme sa, kde to povaha veci dovolila, text trocha rozleni na menie odseky. Niekde sme priamu re dali ako nov odsek, aby text bol troka preriedenej a prehadnej. Napokon poznamenvame, e poznmky pod iarou oznaen hviezdikou s od J. M. 8


Hurbana, a poznmky odznaen slicami, s sasou vysvetliviek dr. J. V. Ormisa. Jozef tolc

9



Kniha prv I.Slovensk pohady teda vzkriesen s k novmu ivotu;1 prajeme im dlhieho ivota, ne ho mali tie prvotn. A m mem lepie vyjavi svoju rados nad tmto zjavom vemi poteitenm ako tm, ke stanc poriadne do radu delnkov svieich sm tie, km ete de je, prilom jedno polienko k ohnku tomuto na Tatrch zaplenmu. Po om dvno u tili2 priatelia slovenskho nroda, jak tu doma, tak i von z uej vlasti tejto bvajci, to bol ivotopis udovta nezapomenutenho, tohoto kriesitea mldee, tohoto vyneslho bohatiera mylienky slovanskej na Tatrch, tohoto venho mldenca s ohami due a srdca nekonene dojmavmi, tohoto vetkm Slovanom znmeho a vetkch poprednch Slovanov znavieho jednak mua idelov, jednak ale i mua inov. Nu nech Slovensk pohady novho behu s tmto nam drahm pokladom vyjd na verejnos tejto novej spolonosti duchov trom vzkriesench a nech ony sa odvia, k omu nik sa neodvil doteraz: namaova tento idelny obraz novej histrie ubiedenho, utrznenho, ukriovanho nroda slovenskho. V udovtovi naom je zobrazen cel nrod n. On je idel mldee, on milik starcov, meno jeho je v najlepch kruhoch nrodnej spolonosti slovenskej v tej najistejej pamiatke. alie Slovanstvo zn ho o hviezdu zapadnut na oblohe, no svietiacu v stranch reho sveta slovanskho v mnohoselnch rozpomienkach a tradcich jeho ducha. On zomrel, poda vlastnho svojho nhadu, ktor dvno pred smrou rozkladal mi z prleitosti uvaovania Julia Caesara3 o jeho smrti. On zomrel prve v as, ke velik veci vykonal a k vm chystal sa. To je pekn smr, hovoril, ke pad hrdina v mladom veku prv, ne me vidie svet jeho mdlobu, ak konene kadho nads mus. Tu sme sa nezrovnvali s udovtom, ale bolo v tom tuenie jeho osudu tragickho. Tuenie prorock jeho skonenia je vyrazen i v tom epigrame na Modru:4

1Vzkriesen s k novmu ivotu. Hurban

poklad novozaloen asopis z r. 1881 za organick pokraovanie svojho, kee jeho syn

Vajansk s Jozefom kulttym (obidvaja boli vtedy redaktormi) zmerne mu dali nzov Slovensk pohady.

2po om dvno u tili, dobre vystihuje skutonos. Od r. 1860, ke Pavel Dobinsk vo svojom asopise Sokol I, 67 8, prv razverejne nadhodil mylienku vyda trov ivotopis, a do zruenia Matice slovenskej (1875) Slovci stle tili ma trov ivotopis. Kee na verejn sbeh nedola nijak prca, vbor Matice slovenskej u r. 1867 vyzval Hurbana, aby sa pustil do prce. Hurban hne vtedy sbil napsa trov ivotopis. Slovansk svt I, 1872, 258, v noticke priniesol zprvu, e sa Hurban chyst napsa trov ivotopis a e si dta k dielu, ako aj predplatky, iada zasiela do Hlbokho. Vyzvanie zrejme nevzbudilo v ohlas, kee Hurban uverejnil svoju prcu a r. 1881 84 v Slovenskch pohadoch, teda v asopise, hoci zbieranie predplatkov znamenalo knin vydanie diela.

3Julia Caesara (100 44 pr. n. l.), najvieho rmskeho ttnika a vojvodcu. Bol pvodcom rmskej monarchie a zavradili ho 15. marca44 optimtski sprisahanci, prvrenci aristokratickej strany.

4V tom epigrame na Modru, ktor sa zachoval prve len tu, v trovom ivotopise od Hurbana. 10


Bl snad si byla, kdy Modrou te se nazv, ernou, zd se mi, ne slouti mi jet bude! Tento npis pad ete do tudentskch db udovtovch, tak asi do r. 1835. Psali sme eskoslovensky a vtedy nestla ete Modra zhola v iadnom pomere ku trovcom. Bolo tam evanjelick gymnzium. Mesto in nepatrnho vznamu. Dobrobyt kvitol ku spokojnosti veobecnej, povedomia politickho nebolo iadneho. Spolonos bola dualisticky pokojne znajca sa,5 Nemci toti a Slovci spolone a obapolne kazili jazyk svoj. Frau Mutter, wo ist die solnika?6 In der Kuchl auf der polika,7 znela odpove. A iak po ulici idci volal za kamartom: Amice, quorsum pergis?8 Tu len, versus Harmoniam,9 bola zas odveta. iaci z tohoto gymnzia do Preporku (Po a) prichdzajci, boli ako Modrenses10 posmievan. To tak trvalo a do prchodu Karola tra11 za sprvcu gymnzia toho (r. 1839). Mne zavasu prichodil npis citovan npadnm. Dvernho priatea mjho, nieo skr s udovtom sa oboznmivieho, Juraja Bojislava Zborskho,12 som ja u r. 1836 sa spytoval, o by to znamenalo v tom npise ernou zd se mi, ne slouti mi jet bude? On nevedel mi to vysvetli. Po zoznmen sa s udovtom prv bolo, na o som sa domhal. udovt sa usmial a riekol: To mi len tak v zaduman sa nad Modrou napadlo, bez toho, e bych dao uritho bol myslel. Ako bych bol zabudol na prv otzku tto, ete r. 1848 spytoval som sa, o s tm npisom chcel. To bolo ale aj posledn spytovanie sa: lebo odpove udovtova prela mi kosti. Ja bl som sa odvtedy o jeho ivot. Ale ouje, vetil udovt, o ti tak ten mj star npis vr v hlave? U si sa ma viac rz na to dopytoval. Aby ozaj nestala sa mi Modra kedysi iernou! Nechali sme t nhodil nhody mylienkovej otzku; ale ja ten npis v mysli i pamti svojej nosil dlh roky. A o sviatkoch vianonch r. 1855 doletel posol z Modry so zvesou ako noc iernou: udovt 22. decembra neastne na poovake padnc, vlastnou pukou vystrelivou v pde, ranen na smr le. V dennku mojom oznamov cirkevnch stoj zo da toho: Do modlitby na cirkevn zaveme mue jednoho, jen jest jmnm obecnm nroda naeho a okrasou crkve evanjelick, jemu v tk nemoci jeho pti budeme Boho smilovn a vysvobozen z ruky smrti ukrutn, takto za udovta tra i za ns vech se modlce. 5Dualisticky pokojne znajca sa. Politick narka na raksko-uhorsk dualizmus po tzv. vyrovnan z r. 1867, poda ktorho vldnucimnrodom v rakskej asti habsburskej re boli Nemci a v uhorskej polovici Maari (u obidvoch, pravdae, len urit privilegovan vrstvy). 6nem.-slov. Pani matka, kde je sonika? 7nem.-slov. V kuchyni na polike. 8lat. Priate, kam kra? 9lat.-slov. Len tu, smerom k Harmnii.

0 lat. Modrania 1 Do prchodu Karola tra (1811 1851) udovtovho starieho brata, ktor bol v r. 1839 1846 profesorom a riaditeom malho0 1

evanjelickho gymnzia v Modre. V tom roku ho vyvolili za modranskho slovenskho farra (v meste bol aj nemeck evanjelick sbor) a nm bol a do smrti. Bol dobr pedagg, budite, inn aj ako spisovate.

2 Juraj Bojislav Zborsk (1816 1844), zo Zvodia pri iline, tudent bratislavskho ev. lcea, len tamojej slovenskej Spolo nosti.2

Zomrel mlad ako advokt. V Tatranke (1842 45) mal v prspevok o Srbsku v 19. storo.

11



Modlitba bola s hlasitm plaom polohlasne za mnou odriekan. Nemoc t skonila sa smrou oslvencovou da 12. janura 1856. Vyplnil tyridsa rokov, dva mesiace a trns dn pohnutho, tvorivho ivota. V najkrajej sile mua mladho, ako sa mu to pozdvalo v dumaniach jeho o svete a ivote znanejch ud, skonal beh svoj v meste, ktor si obrazotvornos jeho dvno pred katastrofou touto oznaila za ierne. iernymi boli tie dni jeho vekch bolest13 od 22. decembra 1855 do 12. janura 1856, ktor zniesol v nsledkoch celej rany strelnej, ktor ani vybra nedverovali si, ani k amputcii prikroi neopovili sa lekri. iernym rchom priodela sa Modra v de pohrebu udovta tra14 a iernym rchom priodela sa milenka jeho, zdumiv Slovensko a zves o jeho smrti rozsmtila kruhy slovansk po rej Slvii. Ja znajc ho voskrz, znajc jeho ubolenho srdca hlbok cit, jeho due iale nad osudom nroda slovenskho, myslm, e keby aj ierna hodina t poludajia da 22. decembra nebola v podobe neastnej poovaky prila, jeho ivot zemsk nebol by dlh bval. O tento sa obvali vetci, ktor znali tento Vezuv ohov vntornch. Pohromy nrod n zachvtivie boli by nm umorili to srdce citn, ten organizmus jeho z najtench nitiek tu iaov, tam radost zotkan a nstojky od jednej tone k druhej zmietan. Jeho vyniesla a k extze dobr zprva zo sveta slovanskho tak ako pekn tvr nadanho slovenskho mldenca, alebo re starka mdra a hru slovansk oduevujca; ale na druhej strane zronila v najhlbiu priepas iau duu jeho zradn, chab dua, pobadan v nrode, alebo charakter neodhodlan tch, o povolan s sli k dobrmu nrodu! Bval som svedkom nesmiernych tchto pohnut due tejto vzneenej. To, o ns po jeho smrti potkalo, i vazstv mylienky naej a jej pokrok, i sklaman ndeje, i konene surovho nsilenstva bezbon dery a nevakom splcan sluby nroda, toto vetko by ten terick organizmus udovta nebol zniesol. Hodovo srdce puklo alosou nad osudom nroda.15 udovtove ohne v hrudi plpolav splili by boli tento stroj jemn. Ale to s udsk mylienky; inak Boh riadi nrody a o nmu nrodu v udovtovi trovi dal Boh, to berme s vanmi chvlami a o tom rozmajme ku vzdelaniu sa na tomto vzore kremobyajnom! udovt zostane vene mladm muom, vene vtvorom peknej mladosti, idealistom bez hony, mu pritom cel inu, ktor i ke rozum jeho vhal, duch sa k inom niesol, ktorho duch nroda postavil a dejiny zapu ho po boku tch meteoristickch vekch gniov, o na krat lebo dlh as tu obsluhovali oltre nrodnej osvety, pozie, vedy, slobody, ako boli

3 Dni3 4

jeho vekch bolest. Podrobnosti o tom zachoval modransk mean Daniel Lan v Prspevku k ivotopisu udovta tra

(Slovensk pohady XIX, 1899, 12 17; pretlaen v knihe Sasnci o udovtovi trovi, SVKL, Bratislava 1955, 343 51).

4 V de pohrebu udovta tra, 16. janura 1856. Okrem spomenutho prspevku D. Lanho porov. o tom aj zprvu Jozefa . Holubyho(v knihe Sasnci na str. 352).

5 Hodovo srdce puklo alosou nad osudom jeho nroda, utrpil sa vo vyhnanstve v Tne, kde bval od jesene r. 1867. Zomrel v Tne5

u 26. marca 1870.

12


Pukin, Mcha,16 Stanko Vraz,17 Michal kniea Obrenovi,18 kniea Danilo,19 ku ktorm tak blzkym sa by ctil. On obetoval sa cel mldei a Boh tto obe jeho prijal, ani je v naom pokolen kto, koho tak ctila by mlde ako tra. U starch, ako som pripomenul, je vo velikej cte; slovansk ale mlde, kresanstvom odchovan, na tomto jedine m medzu nekonenho tra ctenia. Zamudl zvis ml pred jeho menom, rada, e tto strunovit postava nezaclania jej; vraedn nenvis, hlodajca dlh roky jeho bezivotie, vzala u sama za svoje bez toho, e by sa bola mohla pops na drahocennej tejto perle nroda slovenskho; okypten morlne, spoloensky zmrzaen piadimuci, veajci sa na jeden bod jeho pecilneho povolania, o filolga slovanskho,20 vychodiaceho zo stanoviska erstvej neskazenej sloveniny, ktor zdrepenie necha medzi Tatrami bol by smrten hriech vzdelancov, umkaj tie, a vesel gniovia, jadrnej, erstvej myslitelia slovansk i k tomuto ruchu, trom na Tatrch spsobenmu, priateskejiu tvr ukazuj. Pracujte, ako tr pracoval, posvte sa nrodu, ako on posvtil sa a nedudrite podle a chabo na vekho myslitea! To je heslo ich a oni nekriuj sa pred slovenskou knihou,21 ako t star umci inievali. Mohlo by dielo sebe dokonalejie, epochlne, len o nehbalo sa v koajniciach starch, spte ho! vreali, a sa ozvali horydoly. Kritici a diplomati tto, ktor kedykovek, i na ulici, i na ble, i pri bankete dkom stretli sa so Slovkom, vdy stereotypne svoje: Pro ste se odtrhli od ns opakovali, ako budek na ist bod hodinov lebo tvrov dol, i tto umkaj; ozveny tch mrztskych krikov ete ponaj sa iba v kdejakch Lucernch a eskch Velch. Pravda je sce, e i velebnejie postavy ivota slovanskho, ako preslovutn mu a i na Slovensku cten vtenk a ttnik esk dr. Fr. Ladislav Rieger 22 pomli dali sa touto filologickou otzkou, trom pohnutou, a ochotn boli (ako pred rokmi dr. Sladkovsk23)

6 Karel Hynek Mcha (1810 1836), vek esk bsnik, otec modernej eskej pozie, zakladate eskho romantizmu. 7 Stanko Vraz (vlastnm menom Jakob Fras, 1810 1851), rodom Slovinec, vznan chorvtsky bsnik a budite. 8 Michal Obrenovi III. (1825 1868), od r. 1840 do r. 1842 a potom znova od r. 1860 do r. 1868 srbsk panovnk. trov priaznivec a6 7 8

podporovate.

9 Danilo Petrovi Njego (1826 1860), prv svetsk kniea iernej Hory. Panoval od r. 1852 a usiloval sa reformova svoju zaostal9

krajinu. Hurban uvdza vetkch piatich najm i preto, e vetci umreli v mladom veku, take i z tejto strnky ich mohol vhodne prirovna k trovi.

0 o filolga slovanskho. Dnen jazykovedn odbornci z tejto strnky vemi priaznivo hodnotia tra, take Hurbanova charakteristika je0

sprvna.

1 nekriuj sa pred slovenskou knihou, pod m Hurban rozumie zaznvanie slovenskej literatry zo strany ovinisticky naladench eskch1

ud, ktor nehadeli na obsah, ale stailo im, ke kniha bola v slovenskm ne.

2 Dr.2 3

Frantiek Ladislav Rieger (1818 1903), svojho asu vznamn esk politik, hlavn predstavite konzervatvnej burozie

(Staroechov).

3 Dr. Karel Sladkovsk (1823 1880), esk politik, najprv radikl, potom demokratick federalista, propagtor slovanskej vzjomnosti. 13



vyhadva Dekov,24 Tiszov,25 Kllaych,26 ba ete i Falkov27 a Kaasov28 a odrieka sa Slovkov29 pre ich sloveninu. e len pre sloven inu to robili, mme za dvod ich polemiku proti slovenine, ktor povaovali za odtrhnutie sa Slovkov od echov, o keby vraj nebolo sa stalo, i ony by sa boli zaujali Slovkov proti Maarom! Medzitm nielen Sladkovsk a Rieger cestovali k Maarom s osvedenm nesstrasti so Slovenskom, cestovali i Harrach,30 Heyduk,31 Pokorn32 a in ku Slovkom s osvedenm svojej slovanskej spolunleitosti k nm, ich citov bratskch k Slovensku a nrodu slovenskmu. Nadto esk nrod stred vetkch okolnost i najzamotanejch pomerov jednodune stl po strane nroda slovenskho. Vemi dobre mi je v pamti a som oitm svedkom toho, ako nrod esk prijal tra r. 1848. Bol najkrutej boj o sloveninu, v ktorom znmou svojou urnalistickou zrunosou, satirou a spoloenskou agitciou nebotk Havlek33 a rovesnci jeho Lamblovci34 a in vystupovali v urnloch proti trovi. A to bolo tak a ku koncu r. 1847. Star pni Palkovi,35 embera36 a mlad Havlek mysleli ma vazstvo v rukch, ke tu razom rok 1848 o inom ich presvedil. udovt tr priiel do Prahy. Nrod ho uvtal, napriek ravej agitcii Havlkovej proti nemu, vemi okzale. Kdekovek zjavil sa tr vo verejnch schdzkach, musel hne na renite, a chtiac sa prihovori k obecenstvu etinou, ktor on dobre znal, ale v renen mu predsa vemi bola na zvade, celou brou nroda iadan bol len v slovenine reni. A tr zvunou sloveninou okzoval cel tisce nroda eskho. Svedkami tchto vjavov boli i mlad borci proti slovenine, i videli sa by nrodom dezavovanmi.37 Nrod esk neura sa na slovenine, ani z st nroda eskho nevylo 4 Frao Dek (1803 1876), maarsk politik, za maarskej revolcie umiernen liberl, kompromisn k habsburskej vlde. Potom sa4

stal vodcom kompromisnej strany maarskej a ako tak spolupracoval na vyrovnan z r. 1867, zabezpeujcom v habsburskej monarchii nadvldu Nemcov a Maarov nad vinou ostatnch nrodov.

5 Koloman5

Tisza (1830 1902), maarsk politik, vodca liberlnej strany, v r. 1875 1890 ministersk predseda. V maarskej Kllay (1839 1903), maarsk ttnik, dlhoron raksko-uhorsk spolon minister zahraninch vec, najvy

zahraninej politike hlsal totonos maarskch zujmov s pruskmi a vo vntornej politike presadzoval zven maarizciu.

6 Benjamin6 7

administrtor obsadenej Bosny a Hercegoviny, znalec vchodnch pomerov.

7 Max Falk (1828 1908), maarsk publicista, spisovate a politik, dlhoron redaktor Pester Lloydu. 8 Bar. Ivor Kaas (1842 1910), maarsk publicista a politik, spolupracovnk viacerch vekch novn. 9 odrieka sa Slovkov mala by doasn taktika v esko-maarskom spojenectve, ku ktormu vak ani nedolo pre prli rozdielne zujmy8 9

obidvoch partnerov.

0 Gr. Jn Harrach (1828 1909), vekostatkr s celkom eskm vzdelanm. Stl dlho v popred eskho nrodnho ivota, najm vo0

Viedni, a to aj ivota politickho a hospodrskeho.

1 Adolf Heyduk (1835 1923), profesor relky v Psku, esk bsnik, plodn spisovate, vek priate Slovkov (Cymbl a husle, 1876 a1

i.).

2 Rudolf Pokorn (1853 1887), esk bsnik a spisovate, horliv propagtor slovensko-eskej spoluprce (Knihovna eskoslovensk:2

bsne Jna Bottu, Literatra na Slovensku Jaroslava Vlka; Z potulek po Slovensku, 1883, 1885 a i.).

3 Karel Havlek Borovsk (1821 1856), vek esk pokrokov spisovate, novinr a politik. 4 Karel Milan Lambl (1823 1894) bol esk hospodrsky spisovate, nrodohospodrsky odbornk. Jeho brat dr. Vilm Duan Lambl3 4

(1824 1895), lekr, univerzitn profesor, bol vznan vedec a odborn spisovate.

5 Juraj Palkovi (1769 1850), dlhoron profesor slovenskej rei a literatry na bratislavskom lceu, zstanca biblitiny a starho5

eskho bratrskho pravopisu. Inak uiton ako ztitnk trovcov.

6 Alois Vojtch embera (1807 1882), esk historik a jazykovedec, najprv profesor na stavovskej akadmii v Olomouci, potom na6

univerzite vo Viedni.

7 Videli sa by nrodom dezavovanmi. Hurban tu zjednoduuje skutonos, kee r. 1848 aj Havlek, aj jeho spoluredaktor Nrodnch7

14


nikdy to liv slovo voi nm: Pro ste se odtrhli od ns. Slovci prav s echmi opravdovmi, napriek rozdielnosti ich nre, nikdy neodstrkovali druh druha. Desiatky a desiatky achetnej mldee i muov napriek slovenine, ktorou vytrhnut bol cel nrod slovensk do boja r. 1848 49 za svoje prva, rtili sa ku pomoci dobrej Slovenska. Nebudem vyitova cel rady dstojnkov, pripomeniem len Zacha,38 Bloudka,39 Mikka,40 Korvna, Novka, Hanouska, prvch troch Moravanov, poslednch echov, nepodotkajc ani peanch obet nroda eskho, ktor hojne posielali Janekovi,41 Moravanovi, zriadiviemu s Hodom sbor dobrovoncky na dolnom Pova pod tm asom, ke udovt tr so starou nrodnou radou (Bloudek, Zach, Hurban, Borik42) v hornom Slovensku a po Koice inkoval. Tak sa nrod esk naproti svojim urnalistom a diplomatom pochybnej ceny vdy choval k nm Slovkom, o ku kmeu slovanskmu a bratskmu. Zato ale aj Slovci nikdy nestli po strane jeho vrahov; i v dobe tej, kde okolnosti ich vohnali do zvzkov s rakskymi Nemcami, ke tto rovnak mali zujem s nami proti Maarom, Slovci nikdy nezapreli echov a ich vec brnili voi vemohcim vtedy byrokratom a diplomatom. tr to vdy vyhlasoval za najv hriech, ke Slovania, druh s druhom v rozpore, utiekali sa o pomoc k spolonmu nepriateovi. udovt tr bude predmetom tchto mojich lnkov v obivenom vnove asopise,43 ktorm som ja v mladom svojom veku (r. 1846) nastpil drhu asopiseck a ktor r. 1852 tlakom vtedajch pomerov tlaovch vychdza prestal v dobrej ndeji pokraovania budceho. Toto pokraovanie nadstavi sden bolo len po dvadsiatich smich rokoch, a nie mne, ale za ivota mjho synovi a jeho priateom.44 Nu teda, ke tak je va boia, nech kra ven mldenec n slovansk, udovt v stpcoch Slovenskch pohadov i v tomto novom ich behu, ako kraval kedysi, ke ete sm vodieval v nich pero svoje umn.novn (eskch) Vilm D. Lambl boli politicky na jednej platforme so trom. Porov. o tom cenn daje v prspevku Zdenky Sojkovej: udovt tr a msto Praha (Slovensk literatra I, 1954, 339 54).

8 Frantiek Zach (1807 1892), rodk z Brna, zastnil sa r. 1831 na poskom povstan a potom bol do r. 1848 agentom kn. Adama8

Czartoryskho v Belehrade. Viedol druh slovensk vpravu r. 1848 49. Neskr bol srbskm generlom, riaditeom vojenskej akadmie v Belehrade.

9 Bedich Bloudek (1815 1875), tie Moravan, ako aj Zach. Organizoval ako vojensk odbornk prv aj druh slovensk vpravu9

(septembrov r. 1848, resp. zimn r. 1848 49). Umrel ako penzionovan podplukovnk v Chorvtsku.

0 Matj Mikek (1815 1892), moravsk budite, esk spisovate, bol nielen astnkom, ale aj kronikrom druhej slovenskej vpravy. 1 Bernard Janeek (1814 1887), rodom z iech, prezvan ika, lovek dobrodrunej povahy, vojensk vodca v prvom slovenskom0 1

povstan. V druhom inkoval samostatne, ako pripomna aj Hurban (kooperoval s vojskom podmarala Baltazra Simunia). O jeho populrnosti, rchlom vzostupe i pde podrobne pe dr. Karol Gol v Slovenskch pohadoch (XLIV, 1928, 642 70).

2 Daniel Jaroslav Borik (1814 1899), len bratislavskej trovej druiny. R. 1847 bol ev. farrom na Vrbovciach, v Nitrianskej. V2

revolunom obdob bol prvm tajomnkom Slovenskej nrodnej rady. Po revolcii bol slnym (nelnkom okresu) a napokon elezninm radnkom.

3 V obivenom vnove asopise. Hurbanova zmienka sa sce tkala pvodu Slovenskch pohadov z roku 1881, ale teraz m u itate3

monos siahnu aj na reedciu vlastnho asopisu Hurbanovho (z r. 1958).

4 Synovi a jeho priateom. Roku4

1881 Slovensk pohady redigovali Svetozr Hurban Vajansk a Jozef kultty, ich vydavateom a

nakladateom bol Pavel Mudro, take Hurbanove slov o priateoch mu sa tka predovetkm kulttyho a Mudroa, po jeho synovi najbliie zainteresovanch na Pohadoch.

15



Okolo tohto mladoa nho venho stva bud obrazy opravdov zo ivota, 45 ku ktormu oslvenec prostredne lebo bezprostredne osobou, innosou, sdelnctvom, lebo scitnosou svojou nleal. Pravda, historick pravda o velikom synovi nroda nho, o milkovi mldee slovanskej nielen slovenskej , o velikom prorokovi venroda slovanskho, zrodenom na tome Slovensku, na ktorom pred nm u zroden boli velik udia: afrik, Holl a Kollr, povedie pero moje! o viem sm z osobnej znmosti priatea svojho, o om svedi bude on sm nepochybnmi vlastnmi svedectvami a o om svedi bud hodnovern udia alebo skutky nepochybn, to zlom hodnoverne v rtch tchto, aby zachovan bol medzi nami obraz udovta nezapomenutenho.

II.udovt tr narodil sa poda tradcie da 28. oktbra 1815. Poda dokumentu psanho, hodnovernho, v rukch mojich sa nachdzajceho, naroden a pokrsten bol da 29. oktbra 1815. Cel ten dokument stoj tu. Znie on nasledovne: Matrika evanj. Zay-Uhrovsk, o narozen a krstu bl. p. (blahoslaven pamti) slavnho Nrodovca, naeho udovta, toto doslovn obsahuje: ,Anno, 1815 baptisatus est per Steph. Schimko, p. t. Ecclesiae Evang. Zay-Ugroczensis V. D. Ministrum, sub. Nro. curr. 95 die 29 mensis Octobris Ludovicus; parentes: Samuel tr,46 Anna Michalecz,47 Rector in Zay-Ugrcz; susceptores: Johannes Ki, cum consorte Elisabetha; Michael Schimko c. consorte Anna; Anna Pettko, Stephani Schimko, VD. Ministri consors et Maria Hntek.48 Svedectvo toto je vystaven Matejom Szvatm,49 farrom zay-uhrovskm, zo da 27. novembra 1867. Rodiia trovi boli vzor pre kad vek a stav, i pre kad stupe udskej vzdelanosti. Otec bol mu uen, charakteru vnos a ctu vymhajceho na kadom, kto zblil sa jemu; bval uiteom v Trenne po boku slvneho trpitea, farra trenianskeho Zbeka.50 Od r. 5 Obrazy opravdov zo ivota. Hurban psal trov ivotopis v ase, ke bol konzervatvnymi kruhmi uznvan za vodcu a reprezentanta5

Slovkov. Ideove bol vtedy u dvno konzervatvcom, ktor neznal, aby niekto rezonroval o liberalizme. Tto ideolgia, pochopitene, podfarbuje aj jeho rozprvanie, na o netreba zabda pri tan a o treba prijma hodne kriticky.

6 Samuel tr (1789 1851), pochdzal z Lubinej. V Uhrovci bol uiteom od r. 1812. Preiel ta z Trenna. 7 Anna trov rod. Michalcov (1790 1853), pochdzala z Trenna, kam prela bva po manelovej smrti. V Trenne aj umrela a6 7

tam ju pochovali.

8 lat. Roku 1815 pokrsten bol tefanom imkom, slova boieho kazateom ctenej evanjelickej cirkvi v Zay-Uhrovci, pod radovm slom8

95 da 29. oktbra udovt; rodiia: Samuel tr, Anna Michalcov, uite v Zay-Uhrovci; kmotrovia: Jn Ki s manelkou Albetou; Michal imko s manelkou Annou; Anna Pekov, manelka tefana imku, sl. b. kazatea, a Mria Hntkov.

9 Matej Szvat (1805 1871), rodom zo Senice, bol od r. 1840 ev. farrom v Uhrovci, kam preiel z Hornch Zelenc. V Uhrovci9

inkoval a do smrti. Mal dva prspevky v autonomistickom Evanjeliku (1863 64), z oho vidie, e stl bokom od slovenskch nrodnch snh.

0 Jn Zbek (1745 1824), bol ev. farrom-seniorom v Trenne0

16


1808 do 1812 zdieal s nm trpnosti a bval vernm jeho priateom, ke cirkev reen proti najvernejiemu svojmu pastierovi duchovnmu akosti velijak i zjavn nepriatestv snovala a nadpriadala. Bezpochyby toto aj bolo prinou, e Samuel tr, brs inak rodinnmi zvzkami priptan bol k mestu Trennu, odhodlal sa prija povolanie za uitea na dedinu. Bol toti r. 1813 vo februri do Uhrovca presahovan. Protokol trenianskej cirkvi m poznaen plat Samuela tra na mesiac janur r. 1813 v sume 10 zl. Od tohto asu ale ml protokol o Sam. trovi. Vybavil teda pln tyri roky ako uite treniansky. Z tohto veku mme zo koly trovej slvneho iaka Frantika Palackho,51 ktorho r. 1809 doviedol do Trenna chudobn jeho otec, uite evanjelick z Hodslavc na Morave, Juraj Palack. Toho veku boli evanjelici od dakedajch horlivch evanjelikov, potomkov bratov moravskch, potom ale vieru otcov opustivch, nramne sthan a prenasledovan, take skrva sa museli t, ktor zostali pri viere otcov a potajomky len vykonvali sluby boie; i potom, ke Jozef II.,52 cisr raksky, toleranciu vydal (1780), bolo jestvovanie evanjelikov prebiedne. Boli pod tlou rmsko-katolckych farrov. Juraj Palack vyuoval potajomne dietky evanjelick v prvch poiatkoch znmost. Jedensronho teda synka svojho, vyuenho doma dostatone v prvch znmostiach, doviedol na Slovensko, a tu u Samuela tra naiel hadan toite. Ako uite a sprvca chru bol S. tr spolu aj sprvcom alumnea pri cirkvi trenianskej, kde chudobn iaci povinnos mali spieva na chre a za to dostvali zdarma obed. Frantika Palackho hne teda prijala trov do domu svojho a tr do potu alumnov. Tri roky strvil Palack na uen v Trenne. ivotopisec jeho Kalousek53 sce pe, e Palack v Trenn nenauil se na tamjch latinskch kolch niemu jinmu, ne prv jen latin; akovek to pre alie tdi bolo lepm zkladom, ne to modern latiny potupovanie: ale mimo latiny vsal Palack v dome trovom do seba i in cnosti, ktor v pozdejom jeho veku vyvinuli sa v dokonalos. Pani trov bola dobrosrden, ctnostn, pobon, tichej povahy, k tomu cele preniknut duchom povest a dobrch mravov nrodnch. Piese pobon i nrodn bvala obivou a oduevovatekou ich domcnosti. Schrnlivos, vzorn obcovanie, pokoj domci, prsna kze, to je kola najlepia pre takch chlapcov. Palack bol jedensron, ke priiel do tohoto takto vzornho domu. Za tri roky vyniesol zaiste nejedno semiako, ktor potom vzrstlo popri latine a vede vbec na velikos, ak zo vetkch ohadov obdivovali sme na slvnom historiografovi eskom. Kad ivotopisec vekch ud dobre urob, ke pjde mono najhlbie; do prvotnch rokov vchovy. Ja aspo, pri udovtovi trovi na tieto podklady velik vhu kladiem. Dom jeho rodiovsk bol tak vzorn, e by k velikmu blahu a rozkvetu nroda poslila t okolnos, keby mnoh vzali si ho za prklad k nasledovaniu. tyroch synov a jednu dcru 1 Frantiek Palack (1798 1876), esk historik a burozny politik. Z Trenna preiel r. 1812 na alie tdi na bratislavsk lceum.1

Viacron tunaj pobyt mal preho vek vznam.

2 Jozef II. (1741 1790), od r.2

1780 panovnk habsburskej monarchie. Uskutooval osvietensk absolutizmus (jozefinizmus). Jeho

tolerann patent z r. 1781 pripal len obmedzen vykonvanie protestantskch bohosluieb, ale i tak bol vekou avou a pokrokom v pomere k predchdzajcej nsilnej rekatolizcii.

3 Nstin ivotopisu Fr. Palackho. Na oslavu dokonn Djin nrodu eskho. Sepsal Dr. J. Kalousek. S podobiznou. V Praze u Vilmka3

1876. Str. 6.

17



vychovali tto chudobn rodiia k vysokm stupom vzdelanosti a oduevnenia. Ako velik mohol by toho asu plat uitea, evanjelickho, a to v krovskom meste Trenne, zaviera mono u z toho protokolu, poda ktorho Samuel tr 54 na jeden mesiac prijal platu desa zlatch. A brs v daom sn aj popravil si v Uhrovci, vea toho sotva bolo, predsa vak zanechal nrodu poklady nesmierne v dietkach svojich. To bez ctnost onch nijak vysvetli sa ned. Koko darov boch, nrodu nmu udeovanch, v eadiach a rodinch jeho zakopvano bva tm, e otcovia a matky nechodia takmi cestami, ako chodil tr a Michalcov. Prsna kze otcovsk, mierna starostlivos, schrnlivos matkina; dom presiaknut duchovnmi plodmi cirkvi a nroda. Dua steen s duou tch mravnch osobnost nevdojak prelieva sa do dietok. Ale pozrite si na modern vchovu liberalistick. U v kolske dieau mauj velik budcnos, ke odrastie, zo vetkho mus oksi, o rodiia ochutnaj, tisn ho vdy na vy a vy stupe, ne na ktorom oni stoja, daj ho ui len tomu, z oho maj ndeju na bohatstvo, moc, prvo alebo nadprvo. Terajie decko mus vetko ma, o vid oima, len tie hviezdy mu rodiia nesthaj z neba. Preto aj velik nroky a potreby s tie priepasti, kvli ktorm tejto vchovy mlde zapredva nrod, vieru a vetky idely lepch duchov. trov dom vychovval dietky v bzni a v kzni rodiovskej a sm preniknut bol bzou boou, bzou zkona boieho. Prsna povinnos bolo heslo otcovo; miernenie tej prsnosti a milostipln oduevnenie za blaho a budcnos dietok bol duch, ktor unal t dobrotiv, dobromysen, dobroinn, schrnliv, istoty a poriadku milovn matku trovcov. Ale to aj bola rados vojs do tohto istotnho domu. Ja tam bol, ke najstar syn Karol, v rade postaven, udovt, juno v kvete idelneho svojho inkovania medzi mldeou bratislavskou zaujat, Samoslav tudentom, Janko55 a Karolna56 detiky roztomil len zaleka dvali sa na ns, ktor sme navtvili (ja a Hoda) s Karolom a udovtom ten poehnan dom koly uhrovskej. Jasn, vek modr oko otcovo radosou plesalo, pasc sa po svojom Karolovi, ierne, dobromysen oi matky starostlivo, ale pritom usmievavo obrten boli ukradomky po komore a kuchyni a len tu i tu zavtali vesel ku spolonosti, pod lipou sa baviacej. Po veeri rozkon zhovory do polnoci. Star pn a pani s nami. Preli sa kriticky vetky otzky asov. A ten vlet do poa a hr! o to za idelny dom, ten dom starho tra v Uhrovci s jeho synmi a dcrkou! N udovt, s ktorm sa zaoberme, bol tiepok tohoto idelneho domu; v prvch rokoch uval rozkoe detinstva a bol rozkoou domu a dediny. Vrstovnci jeho medzi inmi boli ktor tie zaznaili innosou svojou stopy v nrodnom rozvoji Jn Ki,57 teraz statkr v

4 Samuel tr (1818 1861), bol najprv kaplnom a od r. 1847 do smrti ev. farrom v Zemianskom Podhrad, v Trenianskej. Bol aj4

literrne inn.

5 Jn tr (1827 1905), budite, zastnil sa na slovenskom povstan a po revolcii venoval sa radnckej drhe. Bol prsediacim sdu v5

Trenne a neskr v Rbe (Gyr). Bol aj literrne inn (zanechal rozpomienky na sestru a na brata udovta, o oboje znova vylo v u spomenuteej knihe Sasnci). On vydal aj posledn slo trovch Slovenskch nrodnch novn.

6 Karolna trov (1826 1859), jedin sestra udovtova. Viedla bratovi domcnos v Bratislave, potom ila s rodimi a na sklonku6

ivota bola u brata Janka vo Fiakove, kde aj umrela.

7 Jn Kiss bol v kolskom roku 1835/36 treoronm filozofom na bratislavskom lceu. Mal vtedy dvadsa rokov. V rokoch 1864 18787

uverejnil rad hospodrskych prspevkov v Obzore.

18


Deericiach, povestn ekonm, velr a vern syn nroda slovenskho, Samuel Melfelber,58 bval inn len spolonosti preporskej a potom vern nrodu kaz pchovsk, otec povestnho pravotra a vernho nrodovca v Tur. Sv. Martine igmunda Melfelbera,59 a in, ktorm vvodil pri hrch a s ktormi trval v dobrom priatestve a do smrti. Aby sme nleit obraz mali tejto schopnej mladej armdy vrstovnkov udovtovch, ktorm ako kapitn vvodil, s ktormi sa v przdnych hodinch prehal najprv po doliach a rom poli, pozdejie po valoch a horch, musme preriec slovo o mimoriadne dojemnej, prekrsnej prrode, otajcej kolsku prvej mladosti tohoto orla nrodnho. Uhrovec je zkol-vkol otoen vrchmi, a len bohat, bujn potok ukazuje cestu z kotliny. Tam nie, vetkm vvodiac, ndhern Roko, aj iernym vrchom zvan, najm povesti menuj ho tak; ni, ale nie menej malebn je Kazov stl, ta alej vypna sa Ptnik, sem bliie k Uhrovcu Homoa, mil Breziny, von vybieha ro pole a kostol s veikou, staroitn zmok, vynievajci z temnch hr, dokola zhrady, skaly podivnch skzok pln, nov zmok, sdlo Zayovcov, okraujci dedinu to kolska arovn, v ktorej vykolemban bol duch chlapca nadanho a vetky tieto krsy prrody v mlad duu pojavieho. Zaspieval o nich udovt pozdejie nejednu piese. Ke sladk matika synkovi, tobne sa k nej tisncemu, poviestku nrodn jeden veer vyrozprvala, u na druh de sa mu t poves v tichch horch a na Rokoi ndhernom, v skalinch a po hradoch, v tomto zhor rozsiatych a z temna hr vyzerajcich, v tiscich podobch a pestrch obrazoch, jeho vlastnou mysou natvorench, zopakovala a telo a kou dostala. Chlapec rstol, uiac sa v kole otcovej a sajc do due vetky mon vtisky pobonho obcovania v dome rodiovskom. Jeho dom a tu tento vidiek mnohotvrny, malebn, opanovali sniv myse ipernho chlapca. Star pn hr uhrovskch, Roko, predstavoval mu otca, ktor panoval nad uenm a trestanm nad celou mladou dedinou spolu s domom rodinnm ako ndhern Roko nad tmi horami vkol leiacimi a jeho povelu naslchajcimi. Po otcovi a matke, ktorej va bola mu rozkazom, mal pred udovtom najviu autoritu najstar brat Karol; hne ale potom on sm uzurpoval oproti mladm autoritu. A tie lky o zele lesov sa odrajce s vinami ierneho vrchu (Rokoa) zatienen, boli mu ako elegick obraz domcnosti vlastnej, astch, ravch starost a neraz iau plnej. Mkk myse matkina, prsna tvr otcova, duch pokoja, bom slovom uvdzanho v dom, a prrody, otajcej tto mal spolonos duchov, mnohotvrna krsa, obivovan lietavou atmosfrou povest, psobili od prvej mladosti na iv obrazotvornos nho udovta, a to tak mocne, e m viacej sa vzaoval tento detinsk, chlapensk a mldeneck raj od mysle, v kole ivota velijako skanej a prepaovanej, tm ivie o 8 Samuel Melfelber (1814 1847), bol tie tudentom bratislavskho ev. lcea (v kol. roku 1832/33 bol tam primnom, tudentom8

najvyieho ronka). Bol kaplnom v Trenne a od r. 1838 do smrti ev. farrom v Pchove.

9 igmund Melfelber (1843 1923), budite, advokt v Martine9

19



myse jeho udierali ohlasy tu v zalom veku slchanch a pociovanch dm a citov. Ke sa u rodina tto mala vysahova z domku, udovtovi tak milho, po smrti otca jeho ( 27. jla 1851), ak teskn, ak thy pln slov tiekli z lry udovtovej:

Krsne dni a hodiny,60

ul v lone otiny, mojej mladosti svet, u opadan kvet, ete sa raz sem svete, ete raz ma oblete. Na vrchu tamto iernom, na Rokoi ndhernom, na Kazovom stole, Ptniku, Homole, ku mne sa ete majte, kolom ma obstvajte. A vy, mil Breziny, vy prstreia tiny, zvejte sem sny iv, rozkon, vbiv, o sa tam dui snili, mldenca unosili.

Alebo: Jako a tu lipka, samotn nechme,61

u sa pre od teba svetom uberme. Tratia sa a hyn u t tvoji mil, jedni poli svetom,62 druhch v hrob zloili. Jednoho v Sobotnom, vie, ni viac nebol,63

0 1

0

Krsne dni a hodiny. Je to 2. 4. sloha bsne Maje sa dobre, kraj (Bsne, 1954, 285 6).1

Jako a tu, lipka, samotn nechme. Cel text bsne s tm istm nadpisom (Bsne, 1954, 287).

2 Jedni poli svetom: udovt tr il v Modre, jeho brat Samuel v Zemianskom Podhrad, kde bol farrom. Najmlad ich brat Janko bol2

ttnym radnkom postupne na viacerch miestach.

3

3

20


a druh tam le na Modranskom poli.64

Pozri len po dvore, jako tu u smutno, jako je po celom tichnko, otupno. ,I ja, mil, letm k zemi u puknut, kolom oumel, zlman, zoschnut. Ani si poumie, ani u povieva, ani si ten vtik nem kde zaspieva. Po naich je u doch, po naej u chvli, rozlme sa teda na veky, mj mil! Le sotva slnieko za vami zasadne, u aj vaa lipka sklon sa a padne. A dvoma rokmi pred smrou ako znie z vrchov uhrovskch, cez hory a vrchy tam k povaskej thy plnej doline t piese:

I tamto hen za horami65

mrkavy s nakopen? Dni moje, aj kde ich nezrie, len k trpeniu odsden? Po tnistch, prkrych cestch chodieval som, Boe mil, trudno po nich, ako pres, tys len dval, Pane, sily. K Tebe had moje oko, e mi prid silu nov, abych preiel ete t p kamenist a vrchov.66

V ivote udovtovom prebja sa vdy na povrch tto mkkos prvotnch dojmov, hlavne od matky prijatch, pln asketickej hlbokosti a nrodnej, slovenskej eleginosti. NeskrJednoho v Sobotnom, vie, ni viac nebol. Sobotn je nzov uhrovskho cintorna, kde bol pochovan autorov otec Samuel tr, ivotom ako skan.

4 5 6

4

a druh tam le na modranskom poli, autorov brat Karol, tie u neboh5

I tamto hen za horami. Je to 3. 5. sloha bsne Do smutnch dn itia mjho (Bsne, 1954, 292).6

Spevy a piesne udovta tra. V Preporku. V tlaiarni predtm Schmidovej, 1853. Str. 120 a nasl.

21



chvami, v dleitejej dobe asu, prijmal na seba rz otcovej prsnosti, a vtedy vdali sme na om rz brata jeho Karola, ktor viacej otcovi sa podobal. Krsa prrodn kolsky jeho nie menej vtlaen bola do mysle jeho. Nekonenou thou vedel sa zamyslie v hlbokej doline, i splesala dua jeho na vinch hr:

Tu na vkach otvorench,67

zlatm slnkom oiarench, jak tu milo, jak tu vono, jak tu dobre, jak pokojno.68

On sa pokochal a do zabudnutia na seba v snehovch chumeliciach, bldiac zaduman s pukou na pleci, alebo v zeleni jasnej pukajcich sa hr. Vlety osamote, radej ale v spolonosti jednho-dvoch dobrch priateov, do hr, to bvali jeho zbavy, ke neviedla prca a boj do mesta. Za tudentstva, ke in zhali sa po bloch a inch izbennch zbavch, on, vvodiac strane, strhval svojich so sebou do hr i v najtuhej zime. Cel popoludnie, przdne od kolskch povinnost, viedla sa vojna so snehovmi guami a po borbe k veeru ilo sa spolone do najbliieho hrneho hospodrstva na sadnut mlieko so smotanou a chlieb domci. Mesanm veierkom sa potom ata trovcov vracala do Preporku a ukonan trapciou boja a chdze, spala do rna a vstvala zdrav a erstv k dennej prci, o medzitm t v uzavretch miestnostiach zabvajci sa vyspvali krapulu. Ako bol doma nauen udovt, tak i v pozdejom tudentskom veku prsne a skromne dral sa a k tomu viedol i kamartstvo svoje. Neznm mladka tak mohutne zasahujceho na tto vrstvu dorastajceho pokolenia, ktor by bol v tokom stupni vplval kedy na cel jeden oddiel, poviem, desaletho stupnivho iactva a tudentstva,69 ako to bolo pri udovtovi. On mlado, v triede, poviem, logiky alebo fyziky70 sc, autoritou morlnou stal sa rigorizmom svojm juristom a teolgom o dva lebo tri roky od neho vym, a konene vetkm v jeho triede a nie tejto sa nachodiacim. Le vrme sa k domu rodiovskmu udovtovmu. Na spsobnho a pozornho udovta inkovalo vemi blahotvorne, o k dobrmu jeho poslilo znane pozdejie, to, e dom trovsk vemi asto navtevovali vyznaen postavenm a stavom svojm pni, m udovt zavasu privlastnil si ist uachtilejiu, 7 87

Tu na vkach otvorench. S to posledn tyri vere bsne Na vinch (Bsne, 1954, 275).8

Spevy, str. 110.

9 Desaletho stupnivho iactva a tudentstva. Hurban tu rozumie pod iactvom nrodn kolu (dve triedy, dva roky) a pod tudentstvom9

latinsk kolu (tri triedy, es rokov) a takzvanho humaniora (klasick rei, jedna trieda, ale dva roky). Tento u ebn rozvrh platil na lceu v Bratislave od r. 1815.

0 V triede, poviem, logiky alebo fyziky. Po zayuhrovskom uebnom plne (1841 resp. a 1845) logikou sa rozumel prv a fyzikou druh0

ronk filozofie, najvyej lycelnej triedy. Po fyzike nasledovalo prvo (dva roky) a teolgia (dva roky), kde sa prednala u vysokokolsk ltka.

22


dvornejiu povahu. Star Zay71 bol velik dobrodinca udu. Sm, znajc knihrske remeslo, viazaval kancionle, zkony, biblie a in knihy, ktor neviazan skupoval a potom na dary dval mldei a chudobnm. I otca trovho nauil viaza knihy. Tento velik krajiny obcoval so trom rd. Mimo grfa navtevovali dom trov i radnci pansk a in prednej a vznanej pni. udovt nepozorovane osvojil si dranie, ctu a vnos na mimoidcich vymhajce. Prevaha, to ctil kad v dui, kto ziiel sa so trom nevdojak, a sm nikdy to nedal na sebe zna, a prevahou svojou nebol oban inmu, zanesen vdy mylienkou na in ne seba. Znmos udovtova z tch ias svojho chlapenstva s Modrnym,72 radnkom statkov zayovskch, zasiahla pozdejie a na osudy tejto rodiny, ktorej hlavu a s ou i synov a dcry73 jedna stala sa enou genilneho bsnika Janka Kra74 zskal udovt nrodu. Nrodu zskava ud bol jeden z jeho due konov, neposledn medzi lohami, ktor si mlado tento vytknul; na ktor bod budeme ma prleitos astejie poukza ako bod, z ktorho hoci tu i tu volo v to sklamanie sa v uoch vyli na nrodn rozvoj nsledky vznamu pln. Bolo ku koncu augusta 1827, ke n udovt prv raz opusti mal tie uteen hje, tie hory ozrutn, to re pole, ten hukotav potok s jeho rakmi a rybikami, ten Roko ndhern a tie skalky taju a skzok pln. Pred domom stl veliknsky voz pod plachtou: posledn truhielka a k s potravou poloen boli kde ete miesto bolo. Pni, Jn Ki, msiar uhrovsk, Samuel Melfelber, garbiar tame, a otec udovtov Samuel, pripraven k ceste, astovan boli ete paou trovou pohrkom vna a zkuskom kuraciny, mlad chasa pod lipou kolikmi sa hostila a t mlad znachori so slzavmi oima pozerali na troch arvancov, netrpezlivo u na pnov otcov akajcich. Boli to t netrpezliv: n udovt, Janko Ki a Samko Melfelber, bo tmto kvli stl ten veliknsky voz pred kolou uhrovskou, napakovan truhelkami a batohmi pern, majetnosou to budcich tudentov rbskych. Pani trov dala poehnanie svojmu udovtovi a mil spolonos pousadvala sa do voza. Bolo ich vetkch i s paholkom sedem osb. Tak sa vystrjali voakedy iaci do kl. astn tto traja otcovia povaj u radost nebeskch, dvaja, tr a Melfelber, i so synkami svojimi, ten tret syn, od ktorho zprvy tieto mme, ako u pripomenuto, ije v Deericiach a nos v srdci vernom drah pamiatku na preit s udovtom oslvenm dni mladosti nadenej. tr star bol vodca velikej tejto expedcie. tyri dni a noci trvala cesta ich. Prv chdza spod plachty pnov otcov bola do mesta na predmest Rbu zosadli prv raz v hostinci, aby pristrojac sa, vyhadali koly, ktorm zveri mali poklady svoje. Prv nvteva bola u Leopolda Peca, profesora a spolu i farra rbskeho, due to a ducha kl tohovekch rbskych. Postavu jeho mm opsan nam Kiom nasledovne: Bol to mu vzozrenia prvetivho, dveru vzbudzujceho, postavy nzkej, tleho tela, bledej tvri, ktor svedila o 1 star Zay, Imrich, otec Karolov; syn sa preslvil ako generlny dozorca cirkvi nesmiernym maariztorskm fanatizmom. 2 Karol Modrny st. (aj Modrnyi), prispieval do asopisov (nem., ma. aj slov.) hospodrskymi lnkami. 3 A s ou i synov a dcry. Karol Modrnyi ml. (1830 1864) tudoval na bratislavskom lceu, za revolcie bol dstojnkom slovenskch1 2 3

dobrovonkov. Potom bol slnym a naposledy prsediacim urbrskeho sdu. Umrel v Prievidzi. Vie sa aj o jeho mladom bratovi udovtovi Jozefovi (nar. r. 1839).

4 Jedna stala sa enou Janka Kra. Bola to Mria, v ase soba (7. aprla 1851) 17-ron.4

23



pilnom tudovan; hlas jeho bol zvonovit, siln. My po zadku otcov svojich bojazlivo sme stpali do chye. Vodca n, tr, latinsky uvdzal ns, otcov i synov, a ke domci pn usadil rodiov a k nm sa po slovensky prihovoril, tu sme ako posmelen tlili sa k nemu ako k svojmu nastvajcemu ochrancovi a otcovi. Boli sme zapsan medzi obanov novej spolonosti. Mladci nai boli potom usaden na hospody, udovt s Kiom dostali sa na jeden byt, do jednej chye o jednej posteli; domov pn; bol bednr, menoval sa Frao Rak, mal dom nzky s vydutmi eleznmi mreami a z dvora jeho bol vchod na rieku Rabcu, pred domom stred ulice stli jatky. Rozpomienky na tento dom s charakteristick. Rabca blzko, kpaka a prevanie sa na lodike bvali milmi zbavami tchto mladoov, a do jednej smutnej udalosti, ktor sa hlboko vrezala do mysl mladch. Boli sa preva a zavies sa chceli na ostrovok Pinyd, aby sa mliekom poastovali, ke tu dohonil lnok in so siedmimi iakmi z katolckeho gymnzia, za podobnm cieom sa prevajcimi, ktorch ale kormidelnci, nepozorne riadiac lodiku, prekotili ju a piati z nich nali hrob v Rabci, dvaja akm ulapenm sa na kraj prevrhnutej lodiky ratovali si ivot. Od toho asu prestali tieto zbavky lnkovania sa na Rabci. o by nai rodiia robili bez ns, keby ns da takho potkalo? riekol udovt k Jankovi a Samkovi, a myslel si pritom na svoju sladk mamiku a na Roko ndhern, s ktorm tak ako lil sa, idc koncom augusta na cel rok od neho do cudzieho sveta. Na pomery peait poukazuje t okolnos, e za sto esdesiat zlatch ajnovch75 mal jeden uhaj byt i stravu na rok. Nech teraz ide so sedemdesiatimi zlatmi do Rbu iak,76 uvid, ako skoro sa vrti bude musie domov. tr a Ki mali stravu dobr za tto cenu. Melfelber dostal ete lacnejiu, za sto tyridsa zl. ajnovch. Len ryby nechceli jes, lebo sa bli, aby sa nezadrhli kosami rybacmi; mamiky, doma uievali chlapcov i jes poriadne. Na to sa ale hnevala domca pani a menovala chlapcov naich tt klyk;77 peknej panej prkladu nasledovala i slka a titulovala naich tie len tt klyk-mi. Ale to trvalo, hovor Ki, len dotia, km sme porozumeli, o to znamen, a km nm nepodrstol i maarsk jazyk; potom sme tomu sami uinili koniec. A bol pokoj. Ete jedna epizda zasluhuje pripomenutia. udovt n r. 1828 ochorel nebezpene horkou; bol bez pomoci. Janko Ki spval s nm, a ke zaal udovt v horosti blzni, vyskoil v strachu z postele a ahol si pod poste. Po paroxizme otvoriac oi, udovt ptal si vna. Domci pn mal vo dvore sklep s vnom, ktor bval otvoren; Ki v zkosti o svojho priatea vzal kepe na seba a vek krah maovan, ktor slil na vodu, iiel v noci do pivnice a natoil vna. udovt, priloiac k stam smdnm krah, napil sa hodne, nao zaspal a spal tri tdne s prethanm sa zo sna krikom: Janko, daj mi vna! Ki tak 5 sto esdesiat zlatch ajnovch, toti papierovch a nie striebornch. Medzi nimi bol znan kurzov rozdiel, lebo 1 zl. v striebre bol a5

21 zl. v ajnoch. (Pomenovanie ajn pochdzalo z nem. nzvu papierovch peaz.)

6 Nech teraz ide so sedemdesiatimi zl. do Rbu iak. Hurban tu valorizuje ajnov zlat na zlat rakskej meny, platn v ase psania6

trovho ivotopisu.

7 ma. Slovensk tea.7

24


opatroval priatea svojho, ktor po kadom takom uit vna spal dlho. Konene dozvedel sa predsa profesor Pec o nemoci udovtovej a navtvil ho, poruiac hne priviez lekra. Lekr priiel a predpsal batrie liekov, ale po odchode jeho udovt rozkzal mi lieky von vylia, o ja i svedomite vykonal a pokraoval som s krou vnovou, a udovt celkom ozdravel. Mne podivn tto kra zostane na veky tajomstvom, pe Ki. Ke nai chlapci prestli boles rozchodu s otcami svojimi, chopili sa do uenia a vynikali dos skoro vetci; boli tu vtedy okrem spomenutch ete i Ladislav Pauliny,78 vtenk tie na poli cirkvi a nroda, a Karol Stelczer,79 potomn kaz prietrsk a holsky, ktor, hoci uenosou vynikal, malho ale bol v cirkvi a menieho ete vznamu v nrode. Rok 1827/8 preiel astne, v ktorom udovt, syntaxista, I. triedu 80 s velikm prospechom odbavil, po premoen akosti v rei maarskej stal sa prvm iakom a milkom Pecovm. Przdniny sa trvili v Uhrovci. Samko Melfelber, Janko Ki, Karol Jehring81 a n udovt, hrd u na znmos rei maarskej, boli nerozlun priatelia s horami a vinami uhrovskmi. Idely udovtove rozhojnen boli klasickmi tdiami,82 a on u nepokojne oakval skonenie sa przdnin, aby mohol k svojmu milovanmu Pecovi. Podivno, ke Pec bval vemi hnevliv a asto sa na inch iakov svojich vemi vedel nazlobi, udovta tra obuboval si stle a asto s nm sa sm zatvral v chyi alebo brval ho so sebou na prechdzky, ostatnm ale iakom ho za vzor a prklad predstavoval. Pre tto vlastnos svoju bval udovt milovanm a rd vtanm i v domcnosti Pecovej. Pani Pecov, roden Bergmannov, bvala tak peliv o zdravie mua svojho, e astejie prichdzala k kole, kde uieval, a vyzvedala sa iakov, i sa pn profesor nehnevaj. Tto jedin chyba Pecova leala v jeho kontitcii a v tom ustavinom tudovan, ktor konene i jeho zdravie podkopalo. Nastali zase pte do Rbu; koncom augusta 1828 zase sa udovt, Janko Ki, Samko Melfelber brali za svojm milovanm Pecom. Rok tento kolsk l828/9 je pre udovta vemi pamtn. Bval teraz sm s Pecovm milkom. Ako druhoron syntaxista zaoberal sa u i grtinou; latinina, rozumie sa, bola premoen, maarina podobne, a duch jeho hril sa pomaly u vo vodch hlbch vied. U tu ho zaujmala histria a filolgia, v rmci, pravda, len kolskch predpisov; o ale i za hranice tieto prechdzalo, boli reflexie Pecove na svet slovansk, ktorho synom i on bol. Otec Pecov pochdzal zo Skalice, preniesol sa ale do oprona, kde sa Leopold narodil a dostal vychovanie nemeck,83 take rei otcovskej sa u 8 Ladislav Pauliny (1815 1906), ev. farr v Prietri, budite a litert (cirkevn historik, satirik aj bsnik). 9 Karol Stelczer (1813 1876), autor prleitostnej kzne a dvoch vemi slabch uebnc, take Hurbanova charakteristika je priliehav. 0 Syntaxistu I. triedu, zodpovedajcu (len pribline) neskorej piatej gymnazilnej triede. To znamen, e udovta otec tak pripravil doma,8 9 0

e u v Uhrovci preiel stupami donatistu a gramatistu (kad ten stupe riadne trval dva roky). Podobn stupne boli aj na inch vidieckych kolch.

1 Karol Jehring bol synom uhrovskho horra Viliama Jehringa. V kol. r. 1829/30 bol syntaxistom na bratislavskom lceu (bol vtedy1

trnsron) a v kol. r. 1832/33 bol lenom slovenskej Spolonosti na lceu v Bratislave.

2 klasickmi tdiami, latinskou a neskorie grckou reou, ako aj dejinami a literatrou Rimanov a Grkov. 3 Prklad tento potvrdzuje, ako odvodnen je pokraovanie pospolitho udu slovenskho, ktor i ke sa medzi cudzie nrody presahuje,2 3

25



len ako profesor skromnou pilnosou priuil, a miloval ju prvou lskou vrcne. Tento ah vtepil i synovi svojmu, ktor v najkrajom veku mladosti zomrel ako kaz mez-bernsky. Bol to onen Jlius, ktor ako sedem-osemron chlapek za asov udovtovch znmy bol naim ako synik milovanho ich profesora. Tento Jlius vyznail sa ako kazate nemeck, nielen ohadom na rei, ale aj ohadom ducha. Bol priate nho nroda primn, stly odberate Cirkevnch Listov a inch spisov slovenskch, za jeho asu vychdzajcich. Za manelku si pojal dcru superintendenta ev. udovta Gedulyho.84 Toto vetko pripomen som musel pre budcich spytateov duevnho ivota nroda nho; z morlnych zkladov rodinnho ivota jednho kadho Slovka prad sa a vychdzaj dlh nite historickho rozvoja. Kad sme povinn rodinu svoju nielen telesne, ale i telesne a duchovne povedome zachova nrodu. Maariztori mali by pomnie na to star: Naturam furca expellas, tamen usque redibit.85 Kad morlny lovek, lovek neprirasten k sadlu, vypytuje sa na rodiov svojich; smutn zostva po cel ivot, ak je slom len znaen pre potrebu radnho, sluobnho personlu domu nalezencov. A ke sa dozvie lovek morlny o statonch predkoch svojich a pocti sa lenom nroda vekho, slvneho, v histrii sveta innho, ako sa skormti, ke vinou rodiov zabldilch vantroen bol prostriedkom rei cudzej do nroda cudzieho. Ak m toko etickej sily, pravda, ako Leopold Pec,86 had napravi vinu otcovu, br ho to i vea prce stoj. Ale kokoe je takch etickch hrosov na svete? Preo teda vystavova akm bojom svedomia potomstvo svoje, svoju krv? Nai kolonisti na Dolnej zemi, medzi Rumunov, Srbov, Maarov, Nemcov presdlen, bute na veky vzorom i inteligencii naej, sahujcej sa do pomerov rznoreovch; tamt, len o sa spustia na zem cudziu, medzi cudzch obyvateov, hne zariadia si krb domci, alebo prdc u s krbom rodinnm, okolo tohoto rozkladaj alie korene bytu eadnho, synov a dcry enia a vydvaj len za Slovenky a Slovkov. Re susedov, najm ak s Slovania, nauia sa hne, dom ale spravuj svojou reou; tak mal dakedy osady slovensk, medzi vekmi osadami Maarov, Rumunov a Srbov sa osadivie, dnes s u velikmi obcami a mestami, napr. Nirehz, aba, Sarva, Star Pazova87 at. A to tak ide napriek nesmiernym nkladom krajinskm, ku ktorm Slova sklad tie miliny svoje, na maarizciu umel. Nm je lensvoju nrodnos neodhadzuje, ale v nej vedie rodinn ivot; kdeto vzdelanej, ku kode nroda a svojich vlastnch dietok, sklonn s, bohuia, nrodnos a re svoju zahodi a pripoji sa k cudzej. Pecov otec nevedel, e syn jeho akou prcou bude musie to si vymha, o z domu rodiovskho ahkou vynies mohol.

4 Hurban neskorie (Slov. Poh. I, 1881, 218) tu uveden poopravil a doplnil takto:4

V prvom zoite (Slov. poh., I, 1881) na strane 65 stoj mlne o Jliusovi Pecovi, e zomrel a mal za manelku dcru superintendenta ud. Gedulyho; toto vetko plat o mladom jeho bratovi, Ernestovi, bvalom farrovi v Harkau. N Jlius ije dosia ako farr v Ponom Birincoku (M. Berny). A ako hovor sa v slovenskom porekadle, e ten dlho bude i, koho vykrkne poves za zomretho, tak nech mu Boh d dlho nosi meno drah a pamiatku svt blahoslavenho otca jeho Leopolda. My snane prosme cten itatestvo, podva nm podobn opravy a vbec dleit zprvy, tkajce sa rtov tchto ivotopisnch. Hlbok, 5. aprla 1881. Dr. J. M. Hurban.

5 lat. A o bude prirodzenos aj vidlami vyha, predsa stle sa bude vraca (Horcius). 6 Leopold Pec (Petz, 1794 1840) bol farrom v Rbe (Gyr) v r. 1821 29, potom bol farrom v oproni 7 Nirehza, v Sabolskej stolici, aba (Bkscsaba) v Bkeskej stolici, Sarva tie v Bkeskej stolici,5 6 7

vetko mest (okresn a

Nirehza stolin). Vetky tri s v dnenom Maarsku. Star Pazova je okresn mesteko v Juhoslvii.

26


jednho treba: inteligenciu svoju prim k nasledovaniu prostho nroda v punkte tomto, a dobre bude, napriek kolm a ovinistom, ktor sa dnes chvastaj tm, e ijc a tunejc zo slovenskch mozoov, rei slovenskej neznaj. Pec u v starom bratovi udovtovom Karolovi vzbudil ducha slovanskho88 svojimi plamennmi pohadmi na spisy afrikove, Kollrove a Dobrovskho,89 a vhadmi prorockmi do budcnosti tohoto nroda, ktor v tch u asoch vedel vyda zo seba takch vedomcov. Pec inkoval magicky na myse udovtovu tm, e z idelov klasickch grckeho a rmskeho sveta vychdzal astejie na pole pozie a filolgie slovanskej, osvetujc tieto tamtmi. A u nech sa hovor, o chce, vzdelanos klasick, grcka a rmska, je a zostane ete nadlho predsa len najlepm zkladom k budovaniu soldnej uenosti, najm ke tak, ako Pec to vdy robil, v spoji s lohami a rozvojom kresanskch nuk vtepuje sa do mldee. U sama obrazotvornos mladho veku a najm obrazotvornos takej mldee, ako bola t naich trovcov90 Karola a udovta, Chalupkovcov Jna a Sama, Hodovcov, Lichardovcov,91 Godrovcov, Braxatorisovcov at., nemohla do lepej koly prs, ako bola za tch asov od najnich tried gymnzia ponajc vemi pilnovan grcka a latinsk klasick literatra. Tu dostvala divok obrazotvornos zdrav uzdu, sahujcu ju v riad a organizujcu jej mylienky a idely mladistv v tak celky potomn, ako ich vytvorili zo seba tto muovia v alom behu svojho ivota, podobne svojich predchodcov velikch, Dobrovskho, afrika, Palackho, Kollra, Palkovia, Jungmanna,92 Hollho, Presla,93 Amerlinga,94 tchto tvorcov novho veku literatry slovanskej. Kto vezme do ruky knihu tchto, hne pozn, e ju uenk Homrov, Aristotelov,

8 Zrovnaj Slov. pohady I. zv. 3. str. 113 a nasl. R. 1851. 9 Josef Dobrovsk (1753 1829), vynikajci esk vedec, osvietenec, lingvista, ktorho oprvnene menuj patriarchom slavistiky. 0 Ak bola t naich trovcov. Hurban tu uvdza es slovenskch bratiskch dvojc. O udovtovi trovi pe, s jeho bratom Karolom8 9 0

sme sa u oboznmili. Jn Chalupka (1791 1871), ev. farr v Brezne, znmy slovensk satirik (divadeln hry a romn Bendeguz, 1841) mal mladieho brata Sama (1812 1883), ev. farra v Hornej Lehote, vo Zvolenskej. Samo Chalupka je klasikom slovenskej pozie. Michal M. Hoda (1811 1870), ev. farr v Lipt. Mikuli, budite a spisovate, jeden z trojice uzkoovateov spisovnej sloveniny (tr, Hurban, Hoda), mal mladieho brata Ondreja (1819 1888), ev. farra v Suanoch (Turiec), aj literrne innho.

1 Daniel Lichard (1812 1882), ev. farr, profesor ev. lcea v Banskej tiavnici a napokon novinr a spisovate (najprv vo Viedni, potom1

v Skalici) bol prvotriednym populariztorom prrodnch vied. Jeho mlad brat udovt (1823 1866), ev. farr v Skalici, bol tichm slovenskm buditeom. Bratia Godrovci s Michal (1801 1874), profesor a riadite ev. niieho gymnzia v Novom Vrbasi (Bka, dnen Juhoslvia), a Samuel (1806 1873), ev. farr v hontianskych Prostrednch Plachtinciach. Obidvaja boli aj literrne inn. Michal je znmy ako pravopisn novotr, pomerne spen, aj ako pracovnk na slovenskej terminolgii (vcelku sa mu nevydarila), Samuel bol bsnickm napodobovateom Jna Kollra a autorom mnostva epigramov. Okrem toho obidvaja mali aj in prleitostn prspevky. Braxatorisovci s Karol (1806 1869), ev. farr v Hontianskych Tesroch, cirkevn spisovate, a jeho mlad brat Ondrej (1820 1872), ev. farr v Radvani, bsnik-klasik Andrej Sldkovi.

2 Josef Jungmann (1773 1847), popredn esk budite, zakladate novoeskej spisovnej rei 3 Jan Svatopluk Presl (1791 1849), esk budite a prrodovedec, profesor mineralgie a zoolgie na univerzite v Prahe, zakladate2 3

eskej prrodovednej literatry.

4 Karel4

Slavoj Amerling (1807 1884), lekr, filozof, pedagg a prrodospytec esk. Mal mnohostrann a v mnohch smeroch

priekopncku prednkov a literrnu innos.

27



Platnov, Horcov,95 Virgilov,96 Pliniusov97 at. psal. Kto o i len star Kalendr Palkoviov98 do ruky vezme a anekdotu preta, pocti slohu hladkos, poriadok a sladkos. Vezmite si Obzor Lichardov99 a ponite ta, i nepoctite potrebu ta nanovo, a ta zase a vdy ta. T modern nepriatelia grky a latinky, tak dobre ako nepriatelia kresanskej kzne a bzne, o to vychovvaj tch ovinistov vo vede i ivote, v cirkvi i nrode, a o maj na svedom tch tylistov modernch, hovoria za ns. Opla kedysi nrody t mrzk slepotu svoju, ktorou zaveden dali si vysnkova klasicizmus grcko-latinsk s pobonosou kresanskej mldee zo kl svojich. Majstrovstvo grcko-rmske a ducha kresanskej kzne nenahrad iadna modern, a najm nie t terajia semitick kultra. Mlad myse udovtova nepotrebovala vea dokazovania zpalistho za charaktery vek, za vek koncepcie gniov starho sveta, aby pochopila Pecove plamenn slov, ke mu prichodilo hovori o lohch budcnosti nrodov na grcko-latinskch vzoroch vzdelanch a tieto na pdu vlastn prenajcich. Pecovi iaci slovansk jeden za druhm u v tlej mladosti svojej cviili sa v prekladan grckych a rmskych klasikov do viazanej mierou starou rei i do przy. udovt priiel na druh przdniny (1828/9) do svojich hr u nie len hrd na rei, ako pri konci prvho svojho roku kolskho, v ktorom mekal v cudzine, na re maarsk, nemeck, latinsk, grcku, ale priiel hrd na to, e aj on je Slovan! Idely grckych poetov, ich postavy a cel ra duchov sveta grcko-romnskeho100 zvodila tu v uhrovskch horch s postavami povest kraja tieto obletujcich v rozhranej a hravej mysli jeho. Bohovia Olympu premenili sa mu v pestrch duchov, o na Rokoi bvaj, o napluj strne a viny Pttnika, o hodvaj kolom Kazovho stola a tance prevdzaj od Homole valom, popri tichej Brezine v re pole popri brnom potoku, kde, ako sm po dvadsiatich rokoch si pripomnal, bav se na poli tom kvtistm (pc toti tdium svoje o nrodnch piesach a povestiach plemien slovanskch), jako nkdy k dtinstv na loukch irokho pole, v zapomenut na cel dal svt, houpaje se oima po kvtech arovn krsy.101 Zapomenul udovt na cel svet, ke tu s milmi vrstovnkmi svojimi, Samkom, Jankom a Karolom (Melfelber, Ki, Jehring) v dumch mldeneckch prehali sa horami vkol 5 Quintus Horatius Flaccus (65 pr. n. l. 8 po n. l.), rm. bsnik, autor tonch verov, d, lyrickch bsn a bsnickch listov, popredn5

len literrneho krku Maecenasovho.

6 Publius Vergilius Maro (70 19 pr. n. l.), jeden z najvich rmskych bsnikov, autor pastierskych idl, didaktickho eposu o ronctve6

(Georgica) a najm nrodnho eposu Aeneis.

7 Gaius Plinius Secundus (23/4 79 n. l.), rmsky polyhistor, autor encyklopedickho diela Prrodn vedy (Naturalis historia) a rznych7

nezachovanch diel, najm dejepisnch.

8 star Kalendr Palkoviov. Mal obrny nzov Vt a zvltnj Nov a Star Kalend a vychdzal od r. 1805 a do r. 1848. Vydvan8

zastaralm pravopisom a dos staromdny aj obsahom, jednako len bol uiton a ril vedomosti v kruhu svojich itateov.

9 Obzor Lichardov bol vemi dobr hospodrsky asopis. Vychdzal od r. 1863 nepretrite, take dosiahol za Licharda dvadsa ronkov a9

po jeho smrti vyli ete alie tyri ronky. Nadvzoval na nzvom Salvov Obzor (od r. 1889 alej).

0 sveta grcko-romnskeho, vlastne rmskeho. (Autor zrejme prehliadol, e ide o slovensk text, take poda lat. romanus (rmsky)00

napsal romnskeho, i ke myslel rmskeho.)

1 Zrovnaj: O nrodnch psnch a povstech plemen slovanskch od Ludevta tra. V Praze 1853 v komisii u Fr. ivne. V Novoesk01

Bibiliotce, vydvan nkladem eskho Musea. slo XVI.

28


Rokoa. udovt bol priateom celm srdcom druhom svojim oddanm a zachovval pamiatku ich, i ke sa rozli musel s nimi. Janko Ki a Melfelber po przdninch s udovtom sa rozili, udovt do Bratislavy a Ki do tiavnice; o Melfelberovi len to viem, e len pozdejie spolu s Kiom a Jehringom zase sa nali na lceu pounskom,102 przdniny i tak spolone trviac v tom milom Zhor.103 V Bratislave naiel udovt ete irie pole zbierania vedomost pre ducha svojho ne v Rbe. Rok kolsk 1829/30104 minul sa udovtovi v Bratislave rchle, bo vtedy u vrelo to v junai starej slovenskej, a udovt na vzoroch tchto, ba i v spolonosti ich, rstol na velikna, dos skoro centrom mldee sta sa majceho. Vrelo v mldei starej osi, komersami105 poda vzorov nemeckch tudentov dvali vraz nepokojnho toho ohosi, o trobami ich zmietalo. Ale komerse tie u neboli latinsko-nemeck ako dosia; nepotali a nekonili sa s Gaudeamus igitur,106 zavldol nimi duch nov. Piese nrodn dostvala vrch a renenie pri pohri lacnho piva lebo pluceru107 u Mllhamra lebo Steinmetzla vzahovalo sa na vyie zleitosti, ako bola knihova mldee slovenskej a spolonosti teje. Toho asu bolo to vrenie podzemskch sl v nasledujcich osobch, z ktorch vina pozdejie mohutne zasiahla na osudy nroda: Samo Chalupka, Daniel Lichard, Karol tr, Jn Caltk,108 Jn Trokan,109 Samo Babylon,110 Matej Holko,111 Jozef Klimek,112 Juraj Jeko,113 Michal a Bohumil ulekovci,114 Michal a Samuel Godrovci, Michal Hlavek,115 Daniel Sloboda,116 Juraj 2 Na lceu pounskom. Hurban pouva tu srb.-chorv. pomenovanie Bratislavy (Poun), ostatne vemi blzke ma. Pozsony. 3 milom Zhor, rozumej trenianskom, kde lealo aj trovo rodisko Uhrovec 4 Rok kolsk 1829/30. Bol to udovtov prv rok v Bratislave. Poda lycelnej matriky (str. 537) priiel na lceum 4. septembra 1829.02 03 04

Zkony lcea podpsal pod. . 71 ako Staur Ludovicus, trinsron.

5 komersami05

(lat.), tudentskmi posedeniami. Hurban pekne pripomna ich odlinos od dovtedajch poseden, pestovanch len pre

zbavu.

6 lat. Radujme sa teda. (Prv ver latinskej tudentskej piesne.) 7 nem. Dbnkovho piva. 8 Jn Caltk, vlastne tefan Caltk. (Ako tefan je zapsan aj v lycelnej matrike,06 07 08

str. 489, aj na poetnch miestach Pamtnice

tudentskej Spolonosti a Schematismus generalis Jna Kollra z r. 1838 ho tie uvdza ako tefana; vtedy bol ev. uiteom v Hornch Zeleniciach.) Bol rodom z Myjavy a zomrel r. 1849 ako uite vo Vrbovom. Nebol literrne inn.

9 Jn Trokan (1810 1894), ev. farr v Kostolnom, dos plodn aj ako litert. Napsal dlh bse Mijava s novim vekom (1851),09

vyuvajc v nej domce nreie (bol rodom Myjavec).

0 Samuel Babylon (1806 1866), bol ev. farrom v Silbai (Bka). Budite, ale okrem jednej bsne v Plodoch (1836) nezanechal po10

sebe pamiatku v literatre.

1 Matej Holko zomrel ako ev. farr na Rimavskej Bani r. 1881. Nevynikol ani ako budite, ani literrne. 2 Jozef Klimek, sprvne Jn. Bol rodom zo Starej Turej a na lceum priiel v kol. roku 1822/23 zo Skalice. Mal v Plodoch jednu11 12

bse, bol neskorie medikom, ale potom zapadol kdesi, take nieto o om alch dajov.

3 Juraj Jeko vyskytuje sa v Pamtnici tudentskej Spolonosti, ale ni bliieho sa o om nevie. 4 ulekovci boli bratia, synovia Jna uleka, ev. farra v Sobotiti. Michal bol u v kol. roku 1820/21 tudentom bratislavskho lcea.13 14

Neskorie bol lekrom v Slavonskom Brode (terajia Juhoslvia). Bohumil ulek bol Michalov mlad brat a v kol. roku 1826/27 podpsal pod . 5 knihu zkonov lcea ako estnsron. Neskr bol tie lekrom a r. 1838 vydal vo Viedni latinsk dizertciu o lipe (tu je podpsan ako Godofred Anton). ulekovci tie zapadli pre Slovkov, take o ich alch rokoch nemme zprv.

5 Michal Hlavek (1803 1885) bol profesorom ev. lcea v Levoi a tam mal pri slovenskej tudujcej mldei obdobn zstoj ako15

Palkovi v Bratislave. In literrne inn nebol a rodina sa mu ponemila.

6 Daniel Sloboda (1809 1888), Skalian, ev. farr16

na moravskej Rusave, s Hurbanom zovagren (ich manelky boli sestry), bol

vznamn budite, psal bsne aj lnky, no najznmej je ako botanik (Rostlinstv, 1852).

29



Motean,117 obaja Juraji Kmeti,118 Janko afrik,119 Karol Ehn,120 Peter ramko,121 Peter Slopovsk, Frico Martinek122 at. Vinu z tchto ete i sm som znal, prduc za gramatistu do Bratislavy r. 1830. udovtovmu idelu najvmi zodpovedal mladistv, bsnick duch Sama Chalupku a brata svojho Karola; na tchto lipnul celou duou udovt. Osobnos Chalupkova bola velebn a mestu znma mldeneck krsa na nej; vysok, bledej tvre a jasnch vekch o, talent bsnick a myse za idely zaplen. udovt o Chalupkovi, po tohoto odchode, rozprval mldei ako o budcom slovenskom Pindarovi a Horcovi.123 Nevedel sa dos vynachvli jeho d a elgi,124 z ktorch mnoh renieval pred mldeou, upozorujc ju na jednotliv nhady a vrazy bsnick. U mal chlapci slovensk zvodili v nasledovan Chalupku. Koho raz udovt chvli zaal, ten iste stal sa mnohm vzorom k nasledovaniu jeho. On bol majster v prenan dojmov vlastnch do du inch. V tomto veku u neodchodila od udovta Slvy dcera.125 Przdniny 1830/31 nali v horch a dolinch Rokoa zase erstv juna nau pospolu. Ki, Melfelber, Jehring a n udovt trvili cel dni v rozkonej prrode. Ale tu u nebolo toho prehania sa toko, ale pod starm dubom leali si arvanci a udovt vykladal Slvy dceru alebo rozprval, ako sa to tam nad Dunajom ije v kruhu veselom nadench za nrod a jeho slvu tudentov. udovt rozprval im veci, o akch nebolo chyrova na kolch inch; tm sa v mldencoch zapaovala tha po Bratislave. Kiovi i Melfelberovi rodiia boli majetn, a tch aj zskal udovt po ktorchsi przdninch pre Bratislavu; Jehring, myslm, e stle tudoval tame.126 Viem sa rozpamta, e u od r. 1832/3 chodievali sme my Trenania spolone na dvoch vekch vozoch pod kapitnom a vicekapitnom na przdniny domov, a 7 Juraj Motenan (1811 1897), ev. farr v zadunajskom Oroslne, odkia ho vytvali pre panslavizmus. Cez revolciu ho dosadili na17

Hurbanovu faru v Hlbokom, pravda, musel mu po jeho nvrate ustpi, take dlh as bol bez miesta.

8 Juraj Kme (Kmettyi Georg) priiel v kol. roku 1826/27 na bratislavsk lceum z Kemarku. Bol vtedy sedemnsron, syn ronka z18

liptovskej Sielnice. Juraj Kme (Kmethy Georg) bol v kol. roku 1830/31 sedemnsron (teda mlad od predolho Juraja Kmea a i Kmetiho), bol syn ev. farra z Pokoradze a do Bratislavy priiel z roavskho gymnzia.

9 Janko afrik (1814 1876), synovec Pavla J. afrika, lekr, zakotvil medzi Srbmi, najprv v Novom Sade a od r. 1843 v Belehrade,19

kde bol profesorom na lceu a vedcim mzea. Bol vznamn vedec a zvan srbsk budite. Jeho rodina sa celkom posrbtila.

0 Karol Ehn (umrel r. 1892) bol ev. farrom v Bardejove. Bol syn remeselnka z Ratkovskho Bystrho a v kol. roku 1829/30 priiel ako20

dvadsajedenron z Banskej tiavnice alej tudova do Bratislavy. Bol tichm buditeom.

1 Peter21 22

ramko a Peter Slopovsk celkom zapadli v ivote. Nateraz nevieme o nich ani toko, ako o ulekovcoch alebo o dvoch

Kmeovcoch.

2 Fridrich Martinek bol syn trenianskeho ev. uitea a v kol. roku 1828/29 bol estnsron. Do Bratislavy priiel z modranskho ev.gymnzia. O jeho neskorch rokoch tie nemme dta.

3 o budcom slovenskom Pindarovi a Horcovi, je to lichotiv prirovnanie. Pindaros (522 442 pr. n. l.) bol najpoprednej medzi23

grckymi lyrikmi. Horc (u oboznmen) bol zase popredn predstavite rmskej literatry za ias cisra Augusta.

4 jeho d a elgi (grc.), ie lyrickch bsn vzneenho slohu a obsahu, resp. alospevov. 5 Slvy dcera mala vtedy ete len tri spevy (poda vydania z r. 1824), take chbal jej tvrt a piaty spev (slovansk nebo a slovansk24 25

peklo), ktor pribudol a vo vydan z r. 1832.

6 Jehring, myslm, e stle tudoval tame. Tento daj je sprvny, lebo Jehring, o rok star od udovta tra, priiel na bratislavsk26

lceum v kol. roku 1829/30, ie v tom istom roku, ke aj tr. Ete ho troku aj predbehol, lebo priiel u 30. augusta, km udovt priiel a 4. septembra 1829.

30


vtedy bval vice- a potom u riadnym kapitnom udovt. To bvali vesel, nrodnm oduevnenm kypiace druiny. Nitrania z tamtej strany Bielych hr schdzali z korbov svojich v achticiach a Novom Meste nad Vhom, Trenania kdektor na dolnom Pova trenianskom, a poslednch vozkovia zloili v Trenne, skadia poberal sa kad v svoju stranu, Zhorci na Zhorie a in po milom Pova. Jedin vstupok tudentskch tchto vprav bval, e vozkovia mali zakzan vyhn sa na ceste a zasta na mte; lebo vraj od Matia kra 127 to prvo maj tudenti, nevyhybova iadnemu a mto nikde neplati. Na tomto prve tak silno drali tto treniansko-nitrianski tudenti, e i bez dkazu mysleli, ako sm oni uva svoje prvo. Pred mtom sa poskrvali pod plachtu vozov a vozka musel hna kone; ke ale mtny volal post a vybera beal za vozom, vtedy vystrili sa chlapci spod plachty a kriali so smiechom: Len si po pre mto! Mtny mal potom velik ctu pred tudentskm prvom a nechal beenie za nimi. Na mostoch trenianskych ale so spevom Gaudeamus igitur ukrotili mostovho vberieho. Nechaj ich, to s tudenti, komandoval hajdcha,128 vyberajceho mostovn, prenajmate mostov. V Trnave bvalo najhorie, tam krut vber nechcel Matia kra poslcha, e vraj o by tam voz pod plachtou nemal mto plati? Tu u bvala obyajne vojna, z ktorej ale hajdch utiahol sa sp, vidiac, e prvo Matia kra chce sa palicami brni. Vozkovia radi vozievali tudentov, lebo to bvala jedin rados ich, v neplaten mta zleajca. Po kadej takejto arapate sa potom na najbliej stanici velik Vivat129 pamiatke kra Matia prinieslo v obe. udovt preiel do filozofie stred pilnovania slavistiky, grtiny, latininy, francztiny a pozie; sc lenom bibliotky a spolonosti slovenskej,130 trvil dni a noci tanm knh slovanskch rznojazykovch. Brat jeho Karol, podporca jeho, opustil r. 1833 lceum bratislavsk, oddc cieom zaopatrenia si peaz k ceste do Berlna na vysok uenie za vychovvatea dietok zemianskej rodiny Boricky-Zelenayovskej do Zriea na hornom trenianskom Pova. udovt ete za ktorsi as pobudol v Bratislave. Potom ale nastala nebezpen prestvka v milostnch tdich jeho. Vime, ako sa tu prerobil duch jeho k idelom svojim. Starostliv matka, vidiac ete menie dietky a vytroven kasu na tdi dvoch synov, prehovorila mua a otca udovtovho, e by dobre bolo, keby udovt oddal sa ekonmii,131 k omu vborn bola prleitos v Uhrovci, ke panstvo bolo vemi milostiv a blahosklonn k trovi. Direktor panstva Jn Bobok a radnk Modrny, na ktorch vetko zlealo, bvali 7 od Matia kra (Mateja Huada, inak Korvna, 1443 1490), uhorskho kra v r. 1458 1890. Prvo neplati mto, bolo, pravda,27

len pomyseln, neskuton, ale tudenti tm viac dali na.

8 komandoval28

hajdcha, prikazoval zriadencovi. (Inak bol hajdch nzov pre vtedajie policajn orgny, zaostvajce slubu vemi

primitvne.)

9 lat. Nech ije (ivio) 0 sc lenom bibliotky a spolonosti slovenskej. V kol. roku 1828/29 boli poloen zklady pre osobitn tudentsk kninicu na lceu, z29 30

ktorej sa od r. 1830 rozvjala tudentsk Spolenost esko-slovansk v Preporku, neskor zklad trovskho pohybu.

1 oddal sa ekonmii (grc.) hospodrstvu, rozumej praktickmu, ktor sa zanalo pisrstvom31

31



ast u trovcov. Otec i matka boli skoro uzrozumen, a pri zavdanej prleitosti vyjavili aj svoju nmeru so synom svojm udovtom. Rozumie sa, e pln nemal iadnej obtiae. udovt sce ustrnute vypoul rodiov a bolo mu akosi clivo v dui opusti tdi kvli ekonmii; no nahliadol naposledy, e rodiom na archu by nesmie a povolil ochotne ich vli. Vzdelanosti a uenosti m, syn mj mil, dos, a pomoc nm i mladm bratom a sestre bude to znamenit, ke nm ubudn nkladky! Tak hovoril pn tr. udovtovi to bolo dos, aby sa preniesol mysou na tie hory, hje, na to re pole a videl sa stred udu inkujceho! Zmaovala sa mu cel prroda v svojej krse a povolanie radnka ekonomickho v jeho idelnom svetle, a na druh de u bol v pisrni, na tret u s pukou na pleci prezeral hory a uil sa zna veci pisrovi potrebn. Najotupnejia mu bola povinnos dohliada k pleniciam panskm. Tto as radu zhnusila mu cel dielo! tdi ekonomick u radu dobre chutili mu inak, pokm to bolo spojen s jeho lsknm sa s valom a horou, rym poom a tichou brezinou, chdzou za robotnkmi a dozeranm na nich; lebo ve udovt nikdy nevyiel s pukou do hory, aby v kapse nebola Slvy dcera, nikdy nedozeral, aby sa nebol tu so starkom vnym srdene nezhovral, tam krsneho uhaja s jeho iskernatmi oima a munou psou neobdivoval do stosti, alebo aby nebol skryt v htine za spevkami, piesne do knioky si zapisujc, ke ony pri ponej prci alebo hrabake sena svoje piesne vyspevovali. Ke u takto nakochal sa v krsach prrody, vkol ktorej mu bolo dielo, prili i tne tohoto spsobu ivota a povolania. Dobre sa maj, zpa tich, dobre sa majte, kere veern, Pn Boh bu tu s vami, viny Rokoa, a s vami, Ptnika jelene dupotom sa ence v val: ja sa s vami musm rozehna! Tak, zrchliac krok, mrmlal si v duchu udovt, ke sa jednho veera poberal z poa domov. Matka usmievav vtajc syna, videla ho akosi mimoriadne veselho. Na prvety a otzky milostn matky zrazu zastane si pred ou a sista jasna povie: Mamuka moja, ako ma tu dnes vidia, ja ete budem tudentom! Ja musm by tudentom! Hrom z jasnch nebies nebol by viacej prenikol hru utrpenej matky ako tieto slov. Ona vedela, o za vtka je jej udovt, ktor slov tie vyslovil s istou odhodlanosou bez vetkej prpravy a bez okolkovania predbenho. Ako vznikla v om idea, tak bez reflexie si ju obbil a ona musela by uskutonen. Nie tak rchle, pravda, ilo to odmotvanie zamotanho tohto klbka. Matka podivn slov synove hne zaniesla otcovi. o to bude potom, ak by ozaj Lajko chcel ods zo sluby? Pn grf sa namrz. No a pn direktor, ten len ete bude sa hneva. Tak rd ho mval. Ba kto len je prina tej zmeny v mysloch? Tak otzky li v rade rodinnej. Ale ani ke udovta zavolali coram,132 ni sa dozvedie nemohli, len ja idem, ja musm s do kl, pre ma je nie toto gazdovstvo! Bola sce podaktor prina bon na radnkovi Modrnym, ktor vak nikdy neudal udovt, ani ke od direktora dotazovan bolo, on nevyznal, sm dobre znajc, e len vntorn pohntka ja ete musm by tudentom, jedinou a podstatnou bola prinou, e on skutone, vale133 dal ekonmii.

2 lat. Pred seba 3 lat. Zbohom (rozlka)32 33

32


Rodiia boli vyhoden z kru ndej svojich. Oni kochali sa v ndejch na skor zaopatrenie syna svojho, a teraz nastvali nov mrzutosti. Mrzutosti u panstva, akosti so zaopatrovanm syna, zodpovednost a starost mnohch cel hora leala najm na starostlivej matke. I nech sa stane boia va, naposledy riekol otec, ve my udia i tak mlo vystarme; i tak pansk lska rastie na zajaom chvoste, hovor porekadlo, a kto vie, i by Lajo naiel tu svoje astie! Ve Pn Boh opatr. Ale chcela matka nadmieta. Ale mamuka pretrhol ju dnu vkroiv udovt, nech sa nestaraj! Ve ja ni nebudem potrebova z domu, ja budem vyuova v bohatch rodinch dietky a postarm sa o seba! Ete im aj Sama a Janka vezmem do opatery. A udovt zadral slovo! Rodiia vo-nevo zaksli do horkho jablka a uprosili u grfa i u direktora, len aby sa panstv nehnevali na nich pre tto ich syna nekonen tbu po tdich. Direktor Bobok pil domnel prinu a pripisoval to Modrnymu, e nadan udovt opustil kariru ekonomick, ale na dsledn tajenie tej priny udovtovej nechal vec tak, omu najviacej teil sa sm Modrny, ktor mohol sa doma tm viac daoho podobnho. A to, e udovt iadnej zmienky neurobil o byvom neprajnom pomere jeho k Modrnymu, zskalo tohoto docela najprv len osobne udovtovi, potom ale nrodu celmu, ktorho dovtedy nepoznal grfsky tento radnk. udovt vrtil sa do sdla umn blahho, na brehoch Dunaja rozloenho. Daniel Lichard pe o om: Kdy star zakladatel jednoty (spolonosti tenkrt menovanej) z Preporka ji byli poodchzeli, chopil se (udovt tr) vesla sprvy, s neunavenou, obtovav lsky plnou horlivost mlde slovenskou vzdlvaje.

III.Preporok, Po, Bratislava nad Dunajom, kok rozpomienky bud toto meno u vernho Slovka! To prv je pokazen z pokazenejieho nemeckho Preschpuark; toto pokazen z Pressburg, ale i toto je skomolen zo starho Bretislavsburg;134135 chorvtske a maarsk Po, Pozsony, s spotvoreniny stredoveko-latinskho Posonium. Bratislava nad Dunajom k rozdielu od Beclavy nad Moravou, Breslavy i Betislavy v pruskom Sliezsku136 m za sebou staroitnos. Antiquam exquirite matrem,137 bvalo heslo afrikovo i trovo; od asov trovch medzi Slovkmi Preporok menoval sa po starom svojom mene Bratislavou 4 Zrovnaj afrikove Staroitnosti, str. 831, kde slvny dejepisec uvdza Hermanna Contracta od r. 1042, mesto toto Brecisburgom34

menovavieho

5 Bretislavsburg (nem., mesto Bretislavovo). O etymolgii mena (pochdza od Slovka Braslava) por. prspevok prof. dr. Jna Stanislava:35

Bratislava Preporok Pressburg Pozsony (Slovansk Bratislava I, 1918, 22 46).

6 Betislavy v pruskom Sliezsku, je to Vratislav, d

ludovit stur

Documents