80. roky 19. storočia – 20. roky 20. storočia

Spoločenské pomery MODERNA = umelecké smery z konca 19.

storočia a zač. 20. storočia:a) symbolizmusb) dekadenciac) impresionizmus Prelom storočí priniesol rýchle striedanie viacerých

umeleckých smerov Výskyt viacerých prúdov vedľa seba Obdobie tzv. „...izmov“ – literárne smery zahrnuté do

moderny

Spoločenská situácia – odraz v literatúre Literárnu modernu zjednocuje zdôrazňovanie významu

autorského subjektu = citlivo reaguje na prítomnosť, dostáva sa do sporu so spoločnosťou (v ktorom literárnom smere ste sa stretli s podobnou reakciou?)

Východiská moderny: francúzska dekadencia (úpadok) realizmus – zobrazovali prítomnosť, mali racionálny prístup k všetkým

spoločenským problémom rýchle životné tempo a rast sociálnych problémov prináša

pocit beznádeje a pesimizmu, zvyšuje sa bezradnosť indivídua silnie kapitalistická spoločnosť (Anglicko, Francúzsko,

Nemecko) – prestávajú podporovať umenie, spoliehajú sa na vedu

Názory na umenie Osvojovali si filozofiu Schopenhauera

(voluntarizmus – pokladá vôľu za základnú zložku poznania) a Nietzscheho (nihilizmus – vyjadruje presvedčenie, že nič na svete nemá absolútnu hodnotu alebo platnosť)

Snažili sa preniknúť hlbšie pod povrch skutočnosti

ParnasizmusParnasizmus (podľa hory Parnas v Grécku) - vo francúzskej poézii smer, ktorý sa snažil o dokonalú krásu, dôraz kládol na dokonalú formu; pestovali tzv.  čisté umenie (čistá lyrika). Téma a obsah neboli dôležité. Najväčšiu pozornosť venovali jazyku, prozódii, forme básne. Inšpiráciu hľadali najmä v dávnej minulosti, v antike.

Impresionizmus

Smer pomenovaný podľa obrazu C. Moneta Impression - Dojem, vychádzajúce slnko Smer v maliarstve, chce zachytiť okamžitý dojem (Manet, Monet, Renoir, Pissaro) Cieľ – zachytiť predmet/situáciu v jej momentálnej podobe, chvíľkový dojem Dôležité zmocnenie sa svetla v prírodnom prostredí, atmosféry a pohybufarba a farebná škvrna - ako nositeľka výrazu (odmietali miešanie farieb)

Impresionizmus v literatúre: bezprostrednosť a spontánnosť, uprednostňovanie

zmyslového vnímania, dojmov, zážitkov, nálad jazyk je lyrický, bohatý na básnické prostriedky prejavil sa najmä v lyrike – hlavným námetom je stále sa

meniaca krajina (motívy vĺn, hmly, oblakov), ktorú sa v poézii snažili vyjadriť zvukmi, vynaliezavými rýmami a eufóniou, bohatou obraznosťou a farebnými asociáciami

Symbolizmus

o 80. roky 19. st. – Francúzsko; reakcia na naturalizmus a parnasizmuso výraz európskej kultúry a umenia po porážke Parížskej komúnyo snaží sa preniknúť do podstaty skutočnosti cez vnímanie a estetický zážitok tvorcu, básnik má skutočnosť, resp. svoje myšlienky sugerovať, vnuknúť inej osobeo významným prostriedkom je náznak, symbol

Millais - Ofélia

Zásady symbolizmua) Symbol – evokovanie rôznych nálad,

mnohoznačnosť básnických obrazov, čerpali z hudby (hľadali výnimočné zvukové efekty

b) Syntéza – umenie chápali citovo, expresívne – uspokojuje všetky zmysly naraz

c) Témy – sny, vízie, mystické zážitky, erotika, perverzita

d) Subjektívnosť – obsahom umenia je vnútorný svet nálad

e) Dekoratívnosť f) Idea – dielo by malo zobrazovať určitú ideu

V prozódii = narušenie tradícií vznik voľného verša hra s asociáciou (združovanie predstáv) Výrazové prostriedky cudzie výrazy z liturgie (žalm, chorál, chrám, spoveď) z prírodných vied (sféra, vesmír, zenit) z filozofie (skepsa, indivíduum) Vzťah k životu – iracionálny, únik od skutočnosti a jej

problémov Filozofické východisko – Herder, Kant, Hegel: nadraďovanie

ducha nad hmotou, nadraďovanie jednotlivca nad celok (individualizmus)

Prekliati básnici Termín použil v r. 1884 Paul Verlaine Francúzski básnici poslednej tretiny 19. storočia postihnutí

kliatbou oficiálnej buržoáznej spoločnosti Svojou tvorbou i bohémskym (neviazaným,

ľahkomyseľným) spôsobom života vedome negovali alebo aspoň ignorovali jej mravné, politické, náboženské i estetické normy

Odmietali utilitárnosť (prospechárstvo) a pokrytectvo Písali protitradičné verše odvážnej imaginácie,

iracionálneho, sarkastického a zatrpknutého obsahu Označenie „prekliati básnici“ priliehavo vystihlo situáciu,

keď sa táto revolta stáva varovným signálom spoločenskej krízy

Básnické umenie (Art poétique) – programová báseň, v ktorej formuloval princípy symbolizmu; dôraz na hudobnosť verša, zmyslovú mnohotvárnosť (zrakové, sluchové, čuchové a dotykové podnety).

Lyrický hrdina sa štylizuje do úlohy spovedníka.

Dielo predstavuje básnický impresionizmus – zachytenie vlastných nálad a pocitov zo života. Verlainovým životným pocitom je márny boj s nečinnosťou – vyjadruje ho smutnými náladami.

Typickým prostriedkom je eufónia = esteticky pôsobivé usporiadanie hlások, čím vzniká hudobnosť verša.

Predstavitelia

Charles Baudelaire

Tristan Corbiere

Jean Arthur Rimbaud

Stéphane MallarméPaul Verlaine

CCHARLES BAUDELAIREfrancúzsky básnik - zakladateľ modernej

poézie

„Človek, ak chce byť skutočne dobrý, musí mať silnú a bohatú obraznosť, musí sa vedieť vžiť do druhého a do mnohých iných. Strasti a slasti jeho blížnych musia sa stať jeho vlastnými. Predstavivosť je veľkým nástrojom dobra a poézia k tomu výrazne prispieva .“

Charles Baudelaire

1821 - 1867

„Vložil som do tejto hroznej knihy celé svoje srdce, celé svoje zmenené náboženstvo, celú svoju nenávisť.“ ( Baudelaire o zbierke Kvety zla)

KVETY ZLAobsahujú 129 básní, ďalšie vydania 145 básníBaudelaire aj jeho vydavateľ boli za ňu postavení pred súd, niektoré básne boli zakázané (trestné stíhanie za urážku náboženskej etiky, morálky a mravov).autor sa sústredí na vlastné vnútro, búriace sa proti meštiackemu

deformovaniu životných hodnôtpocity, poznanie a filozofiu moderného človeka približuje v básnickej skratke, symboloch, metaforáchsmútok je podtextom väčšiny Baudelairových básní básnik sa zmieta medzi protikladmi, vyjadrenými vo veršoch kontrastnými

dvojicami: telo a duch, viera a nevera, neha a vzdor, pokora a vzbura, radosť a zúfalstvo, bolesť a rozkoš

svojimi veršami pôsobí na rozum, zmysly a city človeka básne vyústia v harmóniu, krásu nachádza v ošklivosti, šťastie v úsmeve

a poézii

Človek a more

Ty, človek slobodný, budeš vždy k moru ľnúť!Je tvojím zrkadlom: hladina – duša tvoja

v nekonečnosti vĺn večného nepokojaa duch tvoj – hlbina, má taktiež horkú chuť.

Rád pri ňom rozjímaš, sklonený nad obrazom,do rúk ho naberáš, očami objímaš

a vše ťa vzruší des, čo zrazu v srdci máškeď more zaryčí neskrotiteľným plačom.

Vy obidvaja ste temní a zastretí:nepoznateľný si, človeče, priepasť bezdná,

ó, more hlbinné, nikto ťa, nikto nezná,tak taj svoj strážite do seba zavretý!

A zatiaľ stáročia, čo nikto neporáta,sa spolu rujete bez štipky súcitu,

tak veľmi ľúbiaci boj a smrť večitú,ó, veční sokovia, nezmieriteľní bratia!

Mrcina

Rozpamätajte sa, čo videli sme, milá,v to sladké ráno leta raz:

Mrcina príšerná v zákrute cesty hnilana márach štrku, mraziac nás.

S nohami vo vzduchu jak žena nehanebná,pálená vášňou, potiac jed,

nedbalo, cynicky rozčapovala stehnáa zduté brucho uprostred.

A slnce pražilo do tej prašiviny,sťa rozpad zrýchliť chcelo by

a vrátiť prírode pôvodné prvky hlinyz demontovanej podoby.

A nebo videlo trs kostí v pyšnej kráseako kvet v plnom rozpuku.

Zápach tak drsný bol, že prehli ste sa v páse,hotová omdlieť na lúku.

Jean Arthur Rimbaud jeho otec bol kapitánom pechoty, opustil rodinu so štyrmi deťmi matka ho vychovávala prísne, na čo reagoval výbuchmi hnevu a

útekmi z domu. V krízových životných situáciách sa však vždy vracal domov.

zoznámil sa s Verlainom, spolu žili v Paríži, v Anglicku, v Belgicku. Získal si Verlainov obdiv a chorobnú náklonnosť a prispel k rozbitiu jeho

manželsta. po dramatickom rozchode s Verlainom (po roztržke ho V. postrelil) prestal

písať poéziu a žil dobrodružným životom.

• 1854 + 1891

celé svoje dielo vytvoril vo veku od 15 do 19 rokov jeho básne (najmä z prvého obdobia) sú spontánne, plné eufórie, poznačené očarením zo života, voľnosťou, potulkami, prírodou, ženami

Do tlače pripravil Rimbaud iba jednu zbierku: POBYTY V PEKLE

Žijem teraz čo najzhýralejšie. Prečo? Chcem byť básnikom a pracujem, aby som sa stal vidiacim. Vy to nepochopíte a takmer by som Vám to ani nevedel vysvetliť. Ide o to, dôjsť k neznámemu rozrušením všetkých zmyslov. Je to veľké utrpenie, ale treba byť silný, byť rodený básnik, a ja som spoznal, že som básnik. To nie je moja vina. Nesprávne sa hovorí: Myslím. Malo by sa hovoriť: Myslí to vo mne. – Prepáčte mi tú slovnú hračku. JA je niekto iný. Tým horšie pre drevo, keď si uvedomí, že je husľami, a vysmieva sa nevedomým, ktorí sa hádajú o to, čomu nerozumejú. Pre mňa nie ste učiteľom. Dávam Vám toto tu: je to satira, ako hovoríte? Je to poézia? Vždy je to fantázia. – Ale prosím Vás, nepodčiarkujte ani ceruzkou, a už vôbec nie myšlienkou...

Z listu G. Izambardovi z 13. mája 1871

V Zelenej krčmičke(O piatej večer)

Už osem dní som si náporil na sandályštrkom ciest. V Charleroi je koniec blúdeniu.

V Zelenej krčmičke na želanie mi dalichlieb s maslom a šunku napoly studenú.

Šťastného, s nohami v zelenom tieni stola,hneď zaujala ma prostá a nevinná

vzorková tapeta. Vchádzajúc skvostná bola,keď blysla očami, prsnatá dievčina,

nie je z tých, tá by sa pri bozku nezatriasla!S chichotom niesla mi ku chlebu hrudu masla

a k tomu údené na mise pod šunkou,

údené, biele a ružové, navoňanécesnakom – a penu na pive v mojom džbáne

pozlátil papršlek, čo zostal po slnku.(Preložil Ján Stacho)

Dekadencia Dekadencia (z franc. slova décadence - úpadok) bol smer,

ktorý našiel záľubu v stvárňovaní či vyjadrovaní nálad smútku, pesimizmu, skepsy, nudy, morbídnosti (chorobnosť, úpadkovosť), márnosti až opovrhovania životom (Nietzsche)

Časté sú pocity rozkladu a smrti. Predstavitelia dekadencie sa snažia nájsť únik z reálneho

sveta, do sveta snov a mystiky, k viere v nadprirodzený život či k viere v Boha. Často sa dekadentné tóny a motívy prelínajú so symbolistickou tematikou.

Dekadent = označenie pre každého francúzskeho básnika, ktorý opustil tradíciu v poézii

Básnici tento pohŕdavý názov prijali za svoj, aby demonštrovali, že „úpadok“ sa netýka modernej poézie, ale mravného, politického a hospodárskeho života meštianskej spoločnosti

Zdôrazňujú myšlienku „čistého umenia“ – l' art pour l‘ art (umenie pre umenie)

Literárny hrdina: štylizovaný ako rytier, kňaz umenia, prorok, mág, dandy (fičúr, švihák, muž obliekajúci sa podľa najnovšej módy)

Dekadentný erotizmus Povznesené, až nenávistné stanovisko k žene (ako prekážka

mužovej duševnej dokonalosti) Pohrávajú sa s perverziou (skazenosťou), narcizmom

(záľuba v sebe samom), amorálnosťou Vyjadrujú depresie človeka konca storočia – „fin de siècle“

Raňajky v ateliéri- typický dandy – ležérny postoj, prázdny pohľad, predstieraný nezáujem a bezcieľnosť (E. Manet)

Baudelaire Mallarmé

Wilde D' Annunzio

Ďakujem za pozornosť.

Ak chcete pridať obrázok, kliknite na ikonu