libuša radková a kol. dobrovoľníctvo¡ l... · 2012. 1. 3. · libuša radková a kol. ......

Libuša Radková a kol. Dobrovoľníctvo _______________________________________________________________________________________________________

1


2


3

Libuša Radková a kol.

DOBROVOĽNÍCTVO A PROBLÉMY SÚČASNEJ SPOLOČNOSTI

2011


4

Recenzenti: prof. MUDr. Ladislav Šoltés, DrSc., Dr.h.c. doc. PhDr. Antonín Kozoň, PhD.

prof. Ing. Libuša Radková, PhD. a kol.

DOBROVOĽNÍCTVO A PROBLÉMY SÚČASNEJ SPOLOČNOSTI

Obálka a grafická úprava: Mgr. Marek Varga Text neprešiel jazykovou úpravou

© Libuša Radková Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce TU, Trnava SpoSoIntE, Trenčín 2011

ISBN 978-80-89533-07-7


5

OBSAH

Predhovor 7

DOBROVOĽNÍCTVO A NIEKTORÉ JEHO PRÍNOSY PRE SPOLOČNOSŤ

A SAMOTNÝCH DOBROVOĽNÍKOV

Libuša Radková 9

Étos dobrovoľníctva v súčasnom svete 14

Prínosy dobrovoľníctva pre miestne komunity 16

Prínosy dobrovoľníctva pre samotného dobrovoľníka 17

Psychologické a zdravotné dopady dobrovoľníctva 18

Dobrovoľníctvo vo vzťahu s vekom 20

Dobrovoľníctvo a fyzická pohoda 21

Niektoré aspekty dobrovoľníctva na Slovensku v súčasnosti 23

Etické princípy práce s dobrovoľníkmi 26

NAZERANIE NA DOBROVOĽNÍCTVO CEZ VYBRATÉ TEÓRIE

Lucia Cintulová 37

Dobrovoľníctvo a sociologické teórie 39

Psychologické a sociálne teórie pre lepšie pochopenie dobrovoľníctva 46

Teoretický koncept prosociálneho správania 51

Teórie vzniku a vývoja neziskových organizácií 55

Načo sú nám teórie? 59

Občianska participácia mladých ľudí 63

Význam dobrovoľníctva pre spoločnosť a jednotlivcov 66

Dobrovoľníctvo a odborná príprava študentov na prácu v sociálnej oblasti očami

výskumu 69

DOBROVOĽNÍCTVO A HODNOTOVÝ SYSTÉM MLADÝCH ĽUDÍ...

Mária Krkošková 85

Dobrovoľníctvo a mladí ľudia na Slovensku 86

Hodnoty v živote človeka 88

Hodnoty a zapojenie sa mladých ľudí do dobrovoľníckych aktivít – výskum 95


6

DOBROVOĽNÍCKA ČINNOSŤ ĽUDÍ SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM

Katarína Bundzelová 105

Dobrovoľnícka práca občanov so zdravotným postihnutím v minulosti 108

Prínos dobrovoľníctva pre dobrovoľníkov so zdravotným postihnutím 109

Dobrovoľnícke aktivity ľudí so zdravotným postihnutím a ich zapájanie sa do činnosti

neziskových organizácií 113

Bariéry rozvoja dobrovoľníctva u ľudí so zdravotným postihnutím 114

Dobrovoľníctvo ľudí so zdravotným postihnutím ako forma oddychovej aktivity

a efektívneho využívania voľného času 117

Dobrovoľníctvo ľudí so zdravotným postihnutím očami výskumu 118

DOBROVOĽNÍCTVO A OSOBY SO SLUCHOVÝM POSTIHNUTÍM - ŠPECIFIKÁ

SOCIÁLNEJ PRÁCE PRE OSOBY SO SLUCHOVÝM POSTIHNUTÍM

Pavol Beňo, Nora Michňová 131

Fascinujúci mikrosvet nepočujúcich 135

Úskalia integrácie sluchovo postihnutých do spoločnosti počujúcich 137

Komunikačné bariéry 143

Možnosti prekonávania komunikačných bariér u sluchovo postihnutých klientov 149

Tlmočenie pre osoby so sluchovým postihnutím 150

Sociálny pracovník ako tlmočník sluchovo postihnutého klienta 156

Ambulancia prvého kontaktu 167

DOBROVOĽNÍCTVO STARÝCH ĽUDÍ

Lukáš Pavelek 175

Teoretický kontext dobrovoľníctva starých ľudí 176

Výhody dobrovoľníctva vo vyššom veku 180

Bariéry brániace výkonu dobrovoľníckych aktivít 183

Výskumné zistenia o dobrovoľníctve starých ľudí 186


7

PREDHOVOR

Pri príležitosti Európskeho roka dobrovoľníkov sa čitateľom dostáva do rúk

publikácia Dobrovoľníctvo a problémy súčasnej spoločnosti. Vznikla na základe spolupráce

učiteľov a doktorandov Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity, ktorí sa

či už v rámci svojho výskumu alebo praktických aktivít venujú dobrovoľníctvu

a dobrovoľníkom.

Sme si vedomí, že sa nám ani zďaleka nepodarilo obsiahnuť všetky aspekty súčasného

dobrovoľníctva a ani sme nezachytili dobrovoľníctvo v kontexte všetkých problémov

súčasnej spoločnosti. Naša publikácia má byť „pootvorením dverí“ do sveta dobrovoľníctva

v kontexte niektorých spoločenských problémov, k riešeniu ktorých ono prispieva. V súčasnej

dobe relativizácie hodnôt pozývame čitateľa, aby sa spolu s autormi jednotlivých kapitol

inšpiroval pre hodnoty, ktoré dobrovoľníctvo predstavuje a prináša do života bežných ľudí

i sociálnych klientov, ale aj do života celých komunít. Práca dobrovoľníkov vytvára benefity

jednak pre klientov, ktorým je určená, ale zvlášť pre samotných dobrovoľníkov.

Dobrovoľníctvo nesie so sebou obohatenie o ľudské kontakty, predchádza osamelosti

a izolácii, čo je také potrebné a užitočné najmä pre ľudí s telesným postihnutím alebo pre

starých ľudí. Dobrovoľníctvo je tiež prejavom aktívneho občianskeho postoja, keď človek

nielen pozoruje problémy okolo seba a prípadne kritizuje, ale dokáže aj z vlastného

rozhodnutia prispieť k ich riešeniu. Zároveň ale môže dobrovoľníctvo priniesť ten

nezabudnuteľný pocit zmysluplnosti, keď vidíme, že sme svojím úsilím aspoň na chvíľku

mohli uľahčiť údel tých, ktorým život priniesol chudobu, nepriazeň osudu, nevyliečiteľnú

chorobu či ťažké zdravotné postihnutie. Vyčariť aspoň na chvíľu radosť v očiach a úsmev na

tvári takýchto ľudí môže byť pre dobrovoľníka tým, čo nazývame šťastím alebo dokonca

zmyslom života.

Libuša Radková


8


9

DOBROVOĽNÍCTVO A NIEKTORÉ JEHO PRÍNOSY

PRE SPOLOČNOSŤ A SAMOTNÝCH DOBROVOĽNÍKOV

Libuša Radková

Abstrakt

Dobrovoľníci existujú, odkedy existuje ľudstvo. Podľa teória rozoznávame dva základné typy

dobrovoľníctva – neformálne a formálne.

Dobrovoľníctvo je prejavom zrelého občianskeho postoja, bez ktorého nemožno vybudovať

ozajstnú demokratickú spoločnosť. Význam dobrovoľníctva ocenila OSN vyhlásením

Svetového roka dobrovoľníkov 2001 aj Európska únia, ktorá vyhlásila rok 2011 za Európsky

rok dobrovoľníkov. Prínos dobrovoľníckej práce je vo vytváraní materiálnych hodnôt, ale ešte

väčší význam má pri budovaní komunít a vzťahov medzi ľuďmi. Dobrovoľníctvo prináša

osoh jednak konkrétnym ľuďom, ktorým slúži, ale ako dokazujú výskumy, ešte výraznejší

pozitívny dopad má na samotných dobrovoľníkov. Ukazuje sa, že najmä starší dobrovoľníci

a najmä tí, ktorí venujú dobrovoľníckej práci viac než 100 hodín do roka, majú z tejto činnosti

zdravotné prínosy, ako je nižšia chorobnosť, vyššia mobilita, nižšia úmrtnosť.

Dobrovoľníctvo pomáha prekonávať pocit osamelosti vo vyššom veku a predchádzať

depresiám.

Hoci Slovensko nepatrí ku krajinám s vysokým podielom formálneho dobrovoľníctva, má

viacero pozitívnych príkladov organizovaného dobrovoľníctva. Medzi tie najznámejšie patria

zdravotné a sociálne aktivity profesora Krčméryho a jeho tímu v rozvojových krajinách, ktoré

majú aj výrazný dobrovoľnícky prvok.

Organizácie, ktoré pracujú s dobrovoľníkmi, by mali dbať na etické prístupy organizácie

k dobrovoľníkom. Etiku práce samotných dobrovoľníkov ošetrujú početné etické kódexy

známe najmä v krajinách s dlhodobou dobrovoľníckou tradíciou.

Kľúčové slová

Dobrovoľníci, etika dobrovoľníctva, zdravotné prínosy dobrovoľníctva, psychologické

prínosy dobrovoľníctva, ekonomické prínosy dobrovoľníctva


10

Abstract

Volunteers exist as long as mankind. We can recognize two forms unformal and formal

volunteering. During history volunteers associated in different social service organizations or

in associations with different orientation., today they are supporting element of non-profit

organizations. Volunteering is an expression of mature citizenship, without which it is not

possible to build real democratic society. The importance of volunteering was evaluated by

UNO proclaiming year of 2001 as a World Year of Volunteers and also Euriopean Union

proclaimed year 2011 as a Year of European Volunteers. The benefit of voluntary work is in

creating of material values, but also in developing communities and relations between people.

Volunteering brings benefits to the real people, who are recieving effects of voluntary work,

but, as research show, even more benefits to volunteers themselves. It is known that mostly

older volunteers and those, who work voluntary for minimum 100 hours a year recieve health

benefits as lower rate of illness, higher mobility, lower rate of deaths. Volunteering helps to

overcome loneless in higher age and to precede of depressions.

Although Slovakia is not a country with high level of formal volunteering, there are more

possitive samples of organized volunteering. Among the most famous are activities of

profesor Krčméry and his team in developing countries of third world, that have also

significant voluntary aspect.

Organizations, that work with volunteers, should care of ethical approaches of the

organization to volunteers. Ethics of volunteers is covered by numerous ethical codes, that are

developed mostly in the countries with long voluntary traditions.

Key words

Volunteers, ethics of volunteering health benefits of volunteers, psychological benefits of

volunteers, economic benefits of volunteers

Úvod

Dobrovoľníctvo existuje, odkedy existuje ľudstvo. Najskôr existovalo ako bežná pomoc

medzi ľuďmi v rámci rodu alebo komunity.


11

Najprirodzenejšie dobrovoľníctvo je práve toto neformálne dobrovoľníctvo. Ide o vzájomnú

pomoc medzi ľuďmi, nikým neorganizovanú, ktorá vychádza z momentálnych potrieb

a požiadaviek. Niekedy sa v teórii nazýva aj susedskou výpomocou. Je to reakcia jednotlivca

v konkrétnej situácii a v konkrétnom okamihu, ktorý vidí, že jeho blížny má problém

a potrebuje pomôcť. Takáto forma dobrovoľníctva je ľuďom asi najviac blízka

a najznámejšia, zároveň najdostupnejšia, reagujú na ňu spontánne, podľa toho, či chcú

pomôcť alebo nie. Mnoho ľudí si ani neuvedomuje, že ide o dobrovoľníctvo, pritom o také,

ktoré nepotrebuje, aby ho niekto pre dobrovoľníka organizoval a do ktorého sa môže zapojiť

každý.

Počas histórie sa ale zároveň vyvíjalo organizované, tzv. formálne dobrovoľníctvo, lebo si to

vyžadovali problémy, ktoré ľudia mali a potrebovali s nimi pomôcť. Riešiť zložitejšie

problémy už nielen jednotlivcov, ale celých sociálnych skupín si vyžadovalo sústrediť sily

dobrovoľníkov a rozdeliť si úlohy. Preto sa dobrovoľníci už v časoch prvých kresťanov

združovali do skupín. Neskôr v stredoveku sa toto združovanie realizovalo vo forme

sociálnych zariadení a spolkov rozličného zamerania, dnes sú dobrovoľníci nosným prvkom

organizácií neziskového charakteru.

Keď Európska únia vyhlásila rok 2011 za Európsky rok dobrovoľníkov, len sa držala

konceptu, ktorý aplikovala OSN desať rokov predtým. OSN vyhlásila za Svetový rok

dobrovoľníkov rok 2001. Kofi Annan, vtedajší generálny tajomník OSN, vyzdvihuje význam

dobrovoľníkov v rámci svetového spoločenstva aj v rámci lokálnych komunít slovami, ktoré

by sme mohli považovať za základnú charakteristiku dobrovoľníkov, totiž že

”Dobrovoľníci sú odvážni ľudia ktorí sú ochotní sa za niečo postaviť. Sú ochotní zasvätiť

svoje ruky, svoju myseľ a predovšetkým svoje srdcia službe ostatným. Tým prinášajú ľuďom

nádej a dodávajú im silu k prekonávaniu slabostí. Odmenou za to im je vedomie, že táto

činnosť má skutočný význam. Ich odvaha a odhodlanie by mali byť pre nás všetkých

inšpiráciou k činom.” (Annan, 2001)

Na inom mieste hovorí Kofi Annan o tom, že dobrovoľníkov považuje za hybnú silu tretieho

tisícročia (Annan, 2001).


12

Človeku, ktorý žije v postkomunistickej krajine, možno takéto vyhlásenie pripadá nadnesené,

až frázovité. Postotalitný občan vo veku nad 40 rokov má svoj pohľad ovplyvnený

skúsenosťami, v ktorých vyrastal, keď akékoľvek aktivity mimo oficiálneho rámca daného

komunistickou stranou boli likvidované z princípu. Totalitný štát totiž nepotrebuje občanov,

ktorí rozmýšľajú o spoločenstve v ktorom žijú, vnímajú jeho problémy a dokážu nachádzať aj

ich riešenia na úrovni komunity. Takýto tvorivý potenciál je najzákladnejším prejavom

slobodného myslenia a toho sa totalitné režimy obávajú, lebo prirodzene slobodné myslenie

a konanie vedie k ich pádu. Preto väčšina ľudí stredného veku u nás nemá pravdepodobne

žiadnu skúsenosť s dobrovoľníctvom a javí sa im v spoločnosti zameranej skôr na úspech,

ktorý sa prejaví v získavaní materiálnych hodnôt, ako niečo málo pochopiteľné až podivínske.

My sme však v našich krajinách (myslím Československo) pôvodne mali dlhú a bohatú

tradíciu dobrovoľníctva. Dá sa povedať, že dobrovoľníctvo sa objavuje na našom území

s príchodom kresťanstva. Spontánne aktivity na pomoc blížnemu v núdzi inšpirované

evanjeliovými odporúčaniami praktizovali okolo seba bežní ľudia v rámci susedskej pomoci

individuálne, ale zároveň už od samého začiatku vytvárali prirodzene zdola vznikajúce

zoskupenia aktérov takejto pomoci, ktoré sa formovali v rámci vtedajších inštitúcií alebo ako

samostatné združenia. V najstarších podobách nositeľmi takejto kresťansky motivovanej

dobročinnosti boli stredoveké kláštory, ktoré asi od 9. storočia sa objavujú aj v našich

krajinách v stredoeurópskom priestore. Kláštory sa riadili svojimi regulami – pravidlami

špecifickými pre každý jednotlivý rád, ktoré často nemali – alebo aj mohli mať- sociálnu

pomoc priamo formulovanú vo svojej misii. Popri svojich iných činnostiach však iniciovali

mnísi zariadenia s účelom prichyľovať pocestných, chudobných, chorých, starých, žobrákov

a podobne. Vznikajú hospice, nemocnice, xenodóchiá, lazarety, nalezince, kde členovia rádov

dobrovoľne pomáhajú iným, tým, ktorí sú v ťažkej situácii.(Dudeková, 2000) Zariadenia

zamerané na rôzne formy pomoci sa vytvárali v rámci spoločenskej potreby takýchto služieb

a vznikali spontánne. Ďalším prejavom dobrovoľného združovania boli nábožensky

orientované bratstvá, ktoré nemali za úlohu len zveľaďovať chrám, ale aj pomáhať navzájom

svojím členom. Dobrovoľne a spontánne zdola vznikajú aj iné formy dobrovoľných združení

– cechy a spolky. Úlohou banského spolku, ktorý vznikol ako jeden z najstarších, bolo

v rámci spoločnej pokladnice, ktorú plnili príspevky členov, postarať sa v prípade nehody

baníka o jeho dôstojný pohreb a prispieť na potreby pozostalých členov rodiny, alebo

podporovať jeho a rodinu v prípade následkov úrazu, keď už nemohol pracovať v bani. Bolo

to v období, keď neexistovali žiadne „štátne“ organizácie, ktoré by riešili sociálne problémy


13

a keď sa aj v novoveku takéto inštitúcie z iniciatívy panovníkov objavujú, majú väčšinou

represívny a donucovací charakter (napr. tzv. robotárne za Márie Terézie).

Obec ako komunita tiež mala svoj systém „dobrovoľného“ riešenia najčastejších sociálnych

problémov, teda snahu postarať sa o svojich chudobných a menej schopných živiť sa sami

v dôsledku staroby, choroby, telesného či mentálneho hendikepu, ako o tom svedčí takzvaný

systém starostlivosti „zaradom“, keď starostlivosť o potrebného člena komunity pripadla

postupne na nejaký čas každej jednotlivej domácnosti v obci. (Dudeková, 2000)

Snahy o národnú identitu sa v 19. storočí taktiež formovali a prejavovali v rozličných

dobrovoľných zoskupeniach a spolkoch, ktoré sa tak stali objektom zvýšeného záujmu a

sledovania zo strany moci.

Dobrovoľníci napokon zohrali významnú úlohu pri formovaní prvej republiky, keď

československé légie naverbovaných dobrovoľníkov svojou odhodlanosťou, bojovými

úspechmi a mnohými obeťami na životoch prispeli k presvedčeniu vtedajších svetových

mocností, aby prijali myšlienku vzniku Československa. Vlastne dobrovoľníci vytvorili

československé légie ako legitímny armádny subjekt ešte pred vznikom samotného štátu.

Prvorepublikové Československo vytvorilo široký priestor pre dobrovoľné aktivity, združenia

a spolky, ktorých dovtedy nevídaný počet svedčí o slobodnom a hlboko demokratickom

charaktere Masarykovej republiky.

Slobodný a prirodzený vývoj dobrovoľného združovania bol násilne a na dlhšiu dobu

prerušený totalitnými režimami, protektorátom a Slovenským štátom a následne 40-timi

rokmi komunistického režimu.

Po roku 1989 spontánne vznikajú občianske združenia, skupiny dobrovoľníkov, ale aj

zložitejšie podoby neziskových organizácií, nadácie a neziskové organizácie zamerané na

všeobecne prospešné služby. K ich formovaniu sa snažili prispieť aj dobrovoľníci a filantropi

západných demokratických štátov, ktorí cez zahraničné nadácie programovo podporovali

rozvoj tretieho sektora v posttotalitnom Československu, neskôr v Českej aj Slovenskej

republike. Dá sa povedať, že u nás v súčasnosti pracuje niekoľko desiatok tisíc neziskových

organizácií v rozličných oblastiach verejného života, ale spoločnosť nedokáže tieto

organizácie financovať prirodzeným spôsobom tak, aby mohli existovať stabilne bez toho,

aby museli vynakladať enormné úsilie aby sa finančne uživili. Sú závislé na financiách

z projektov, v súčasnosti najmä zo štrukturálnych fondov EU, alebo sa neziskové organizácie

poskytujúce sociálne služby snažia splniť predpisy zákona o sociálnych službách, aby mohli

byť financované z rozpočtových prostriedkov vyšších územných celkov alebo ako servis pre


14

obce. Naša verejnosť zatiaľ nedozrela v ochote dostatočného darcovstva pre tieto organizácie

a domáce nadácie zatiaľ nedisponujú v pomerne krátkom časovom horizonte po roku 1989

dostatočným nadačným imaním, z výnosov ktorého by šli podstatné a stabilné finančné toky

na chod neziskových organizácií. Je síce pravda, že prevažná časť neziskových organizácií

stále určitým spôsobom funguje na dobrovoľníckej práci, ale pre profesionálnych

pracovníkov týchto organizácií je často nočnou morou otázka finančnej udržateľnosti

organizácie. Štedrá podpora veľkých zahraničných nadácií z prvých rokov po nežnej revolúcii

sa presunula viac do krajín situovaných na juh a na východ od nášho územia, u nás sa ale ešte

nevytvorili dostatočne silné zdroje pre stabilné fungovanie tretieho sektora.

Povedomie verejnosti, že treba častejšie a vo väčšej miere podporovať aj finančne organizácie

neziskového charakteru, nie je u nás dosť rozvinuté. Občania majú možnosť prispievať tzv.

asignáciu 2% z daní, ale takáto podpora neziskového sektora nie je u väčšiny ľudí pravidlom,

hoci v prípade že by sa pre konkrétne venovanie svojich 2% rozhodli, mohli by priamo

nasmerovať túto časť svojich daní na účel, pre ktorý by sami chceli.

Étos dobrovoľníctva v súčasnom svete

Naša tradícia vývoja dobrovoľného združovania sa bola viackrát násilne prerušená.

V krajinách, kde mali dobrovoľnícke aktivity veľmi silnú tradíciu, v rozvinutých západných

demokraciách mali šťastie, že tento prirodzený vývoj nebol násilne prerušovaný. V USA

a v Kanade, ako v krajinách, ktoré budovali prisťahovalci, pri osídľovaní Západu bolo len

prirodzené, keď sa v komunitách spoliehali v ťažkých časoch jeden na druhého. Prirodzene sa

vyvíjal princíp, že ľudia preberali zodpovednosť za svoju situáciu a snažili sa problémy riešiť

v rámci rodiny a susedskej pomoci v dobe, keď ešte neexistovali oficiálne verejné

ustanovizne, ktoré by poskytovali sociálny servis a zázemie. Takéto organizácie vznikali

podľa potreby zdola. Prirodzený systém združení sa prejavoval aj pri budovaní demokracie

v USA, táto je priamym produktom individualizmu a slobodného združovania sa. Ako píše

Alexis de Tocqueville vo svojom diele Demokracia v Amerike pred viac než 170 rokmi, ak

majú ľudia zostať civilizovaní alebo ak sa takými majú stať, musí fungovať systém

prirodzeného združovania sa a rásť v takom istom pomere, ako rastie rovnosť materiálnych

podmienok. (Tocqueville, 1992 in: Salamon, 2000). To znamená, že zlepšenie materiálnych

podmienok na zachovanie či nastolenie „civilizácie“ nestačí, ľudia sa musia učiť preberať


15

zodpovednosť za veci verejné a stať sa aktívnymi občanmi. Toto veľmi korešponduje

s dobrovoľníctvom, dobrovoľníci sú aktívni občania v tom najlepšom slova zmysle.

Je tiež prirodzené, že v chudobných rozvojových krajinách sú potreby komunít realizované

pre nedostatok rozvinutých inštitúcií veľmi jednoducho (a často nedostatočne) na základe

silnej susedskej súdržnosti, teda vlastne prostredníctvom dobrovoľníkov v rámci komunity.

Opačne pôsobia odstredivé sily v rámci rivality jednotlivých kmeňov, ktorá je citeľná

napríklad počas volieb alebo rôznych miestnych nepokojov. V afrických krajinách poučka

Tocquevilla o zachovaní civilizácie či demokracie často nefunguje, lebo táto zákonitosť bola

definovaná pre spoločnosti , ktoré sa vyvíjali v rámci európskej civilizácie na kresťanskom

podhubí, ako tomu bolo aj v prípade importu do amerického priestoru. Demokracia zrejme

nedokáže vyrásť len tak ľahko v spoločnostiach, ktoré by neboli ovplyvnené

židovskokresťanskou tradíciou a antikou. Preto nemôžeme demokratické zmýšľanie

jednoducho importovať do rozvojových ani islamských krajín (ako sa tomu nádejali mnohí po

páde niektorých islamských režimov v súčasnosti, ukazuje sa však, že nové vlády týchto

štátov zvolené v slobodných voľbách nastoľujú skôr islamské právo šaríje). Obyvateľstvo

rozvojových krajín musí k poznaniu demokratických princípov samo v svojom vlastnom

vývoji dospieť, čo je veľmi ťažko realizovateľné aj vďaka prevládajúcej negramotnosti

a problémom so zabezpečením vzdelania. Dá sa povedať, že v afrických krajinách síce

existuje silná susedská súdržnosť a dobrovoľná pomoc medzi ľuďmi, ale zároveň existuje aj

silné medzikmeňové napätie, tzv. tribizmus, ktoré býva niekedy až výbušné a prerastá do

medzikmeňových konfliktov, často s krvavými následkami na civilnom obyvateľstve.

V treťom svete pracuje nesmierne množstvo dobrovoľníckych organizácií prevažne zo západu

a zároveň obyvatelia chudobných krajín sú často podporovaní priamou materiálnou pomocou

pozbieranou medzi dobrovoľníkmi najmä z USA alebo Kanady. Nie sú to v prvom rade vlády

vyspelých štátov, ani OSN, kto posiela potravinovú a inú materiálnu pomoc do rozvojových

krajín, ale sú to najrôznejšie organizácie neziskového charakteru, teda dobrovoľní darcovia sú

tí, ktorí najviac prispievajú na takúto pomoc. To pozná z praxe každý, kto pre chudobných

v rozvojovej krajine pracoval.


16

Prínosy dobrovoľníctva pre miestne komunity

Dobrovoľnícke aktivity skutočne majú veľa pozitívnych dopadov na tých, pre ktorých sú

vykonávané, na celé komunity a v neposlednom rade na samotných dobrovoľníkov.

Vo svete ale už aj u nás dobrovoľníci pracujú v zariadeniach pre deti, materských centrách,

domovoch pre starých ľudí, v rehabilitácii pre ľudí s hendikepom, v denných centrách, v

útulkoch pre bezdomovcov, v azylových domoch, v nízkoprahových centrách. Sponzorujú

lacné ubytovanie pre chudobných a starých a vybudovali takéto ubytovanie v mnohých

komunitách. Zbierajú šatstvo a potrebné veci pre chudobných, asistujú prepusteným väzňom,

pomáhajú rodinám. Organizujú spirituálnu podporu a vedenie ľuďom v núdzi. Slúžia ako

streetworkeri, pomáhajú drogovo závislým a prostitútkam. Prinášajú radosť deťom v

nemocniciach, slúžia umierajúcim v hospicoch, pomáhajú utečencom a slúžia v

humanitárnych službách či pomáhajú pri živelných pohromách.

Mnoho dobrovoľníkov pracuje dlhšiu dobu v inej krajine, kde pomáhajú pri odstraňovaní

problémov a budovaní miestnych komunít. Vzorom takejto organizácie sú aj americké

Mierové zbory – Peace Corps, ktorých založenie inicioval v roku 1961 prezident John F.

Kennedy. Známy je jeho výrok v súvislosti s Peace Corps: „Nepýtajte sa, čo môže vaša

krajina urobiť pre vás, pýtaj sa, čo môžeš urobiť pre svoju krajinu ty. A ako spoluobčania

sveta nepýtajte sa, čo môže Amerika urobiť pre vás, ale čo spolu môžeme urobiť pre

oslobodenie človeka.“(nápis na Kennedyho náhrobku, http://www.jfklibrary.org) Kennedy

ešte ako senátor vyzval študentov Michiganskej univerzity, kto z nich by chcel pracovať

a pomáhať v rozvojových krajinách. To boli počiatky organizácie Peace Corps, u nás známej

ako Mierové zbory.

Život dobrovoľníka z Peace Corps nie je ľahký. Dobrovoľník čelí pri svojej práci mnohým

výzvam, jazykovej bariére a žije jednoduchým spôsobom života v krajine, kde je vyslaný. Nie

je platený, ale dostáva štipendium na pokrytie základných nákladov na živobytie – tak, aby si

mohol zaplatiť nájom a najzákladnejšie potreby na úrovni ľudí, ktorým pomáha. Od

dobrovoľníkov sa očakáva, že budú pracovať a žiť na takej úrovni, ako obyvateľstvo krajiny,

kde sú je vyslaní, a to pracovať a žiť bok po boku domácim, robiť tú istú prácu, jesť to isté

jedlo, hovoriť rovnakým jazykom. Dobrovoľníci tak budujú dôveru medzi nimi samými a

miestnymi ľuďmi a podieľajú sa na rozvoji miestnych komunít tým, že im ponúkajú svoje

schopnosti, aby pomohli riešiť problémy. Dobrovoľníci pracujú v rozličných oblastiach

včítane vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, zlepšovania výživy, bojujú proti HIV/AIDS,

http://www.jfklibrary.org/


17

pracujú v oblasti poľnohospodárstva, malých podnikov, rozvoji komunít, lesníctve a ochrane

prírody. Od doby založenia v roku 1961 Peace Corps poskytli 200 000 dobrovoľníkov pre 139

krajín sveta (Peace Corps, 2011). V rámci Československa po roku 1989 pracovalo mnoho

dobrovoľníkov Peace Corps ako učitelia angličtiny, odborníci na drobné podnikanie a v

rozvoji miestnych komunít.

V rámci Európskej únie funguje Európska dobrovoľnícka služba, ktorá rovnako organizuje

mladých ľudí, aby mohli pracovať ako dobrovoľníci v hosťovskej krajine, kde pomáhajú

v rámci miestnych neziskových organizácií pre miestne komunity.

Dobrovoľníci nielen že pomáhajú riešiť problémy klientov- jednotlivcov, pre ktorých pracujú,

ale vo všeobecnosti prispievajú k rozvoju miestnych komunít. Medzinárodné dobrovoľníctvo

zároveň pomáha budovať mosty medi národmi a zbližuje ľudí rôznych národov, rás,

náboženského vyznania a rôznych tradícií.

Domáci dobrovoľníci sa snažia vlastnou iniciatívou riešiť problémy v svojej komunite a to je

prejavom zrelej občianskej zodpovednosti. Dobrovoľník nečaká s natiahnutou rukou na to, až

problémy okolo neho bude riešiť vyšší územný celok či štát. Zároveň takéto zapojenie do

riešenia spoločných problémov ľudí zbližuje.

Prínosy dobrovoľníctva pre samotného dobrovoľníka

Dobrovoľníci vo svojej práci nachádzajú vhodné využitie svojho voľného času.

Dobrovoľníctvo im dáva dobrý pocit zo zmysluplnej práce v prospech iných a pomáha

nachádzať zmysel života a naplnenie života.

Dobrovoľníctvo pomáha svojim aktérom odstraňovať a prekonávať pocit osamelosti, prináša

so sebou príležitosť stretávať sa a pracovať s ľuďmi.

Dobrovoľníctvo poskytuje dobrovoľníkom možnosť získavať nové zručnosti alebo rozvíjať

doterajšie, učiť sa tímovej práci. Niekedy, keď práca, ktorú dobrovoľník vykonáva

v zamestnaní, ho neuspokojuje alebo nebaví, nachádza uspokojenie v činnosti, ktorú robí

zadarmo pre iných. To mu pomáha nájsť zmysel v dobrovoľníckej práci, pokiaľ sa mu

nepodarilo nachádzať zmysel a uspokojenie vo svojom zamestnaní.

Z výskumu Radková, Vaverčáková (2003) o zapojení sa absolventov Fakulty zdravotníctva

a sociálnej práce Trnavskej univerzity do praxe vyplynulo, že tí vysokoškoláci, ktorí počas

štúdia pracovali ako dobrovoľníci, našli si často takto svoje budúce zamestnanie a to buď


18

v samotnej neziskovej organizácii, pre ktorú pracovali, alebo na odporúčanie pracovníkov

inštitúcií, s ktorými prišli počas dobrovoľníctva do kontaktu. Zároveň počas dobrovoľníctva

rozvinuli svoje komunikačné schopnosti a iné sociálne zručnosti a sú úspešní vo svojom

terajšom povolaní.

Trnavská univerzita urobila ojedinelý ústretový krok na zdôraznenie významu

dobrovoľníctva, keď vybudovala Pastoračné a dobrovoľnícke centrum pre vysokoškolákov.

Pastoračné centrá nie sú ojedinelé pri slovenských vysokých školách, ale my sme chceli

zdôrazniť práve aj v názve ako aj v samotnej náplni činnosti akcent na dobrovoľníctvo. Teda

nie len na zdokonaľovanie samého seba ako príjemcu pastorácie, ale tiež na pretavenie tejto

formácie do konkrétnych skutkov v službe iným (Šoltés, 2000).

U dobrovoľníkov, ktorí sú nezamestnaní, napríklad mladí absolventi, môže pomáhať

dobrovoľníctvo vytvárať sociálne zručnosti a pracovné návyky, ktoré by inak nemali kde

rozvíjať. Neziskové organizácie, ktoré majú dobrovoľnícke programy, nezanedbávajú ani

odborné zaškolenie dobrovoľníkov do práce napr. s problémovým klientom (dobrovoľníci

v nízkoprahových centrách), s klientom v špeciálnej situácii (dobrovoľníci v hospici), v práci,

ktorá vyžaduje určité konkrétne znalosti (dobrovoľníci v organizáciách, venujúcich sa

ochrane prírody) alebo v akýchkoľvek iných zručnostiach, ktoré bude dobrovoľník pri svojej

práci potrebovať.

Psychologické a zdravotné dopady dobrovoľníctva

Asi nikto nepochybuje o tom, že dobrovoľníci a ich aktivity majú pozitívny dopad na

všetkých, ktorým pomáhajú. Jednak na jednotlivcov a skupiny, kde dobrovoľníci pôsobia,

zároveň však na celú komunitu. Menej sa už hovorí o prínosoch dobrovoľníctva pre

samotných dobrovoľníkov. V ostatných rokoch bolo publikovaných viacero výskumov

o zdravotných a psychologických dopadoch vykonávania dobrovoľníctva na samotných

dobrovoľníkov. Najviac takýchto výskumov bolo realizovaných v USA (viď nižšie), objavujú

sa však aj, síce ojedinelé výskumy aj na Slovensku (Pavelek, 2011, Krkošková 2011).

Dobrovoľníctvo prináša samotnému dobrovoľníkovi veľa prínosov v sociálnej oblasti.

Viaceré výskumy sa ale zaoberajú prínosom dobrovoľníctva v zdravotnej a psychickej oblasti.

Výskumy dokazujú, že dobrovoľníci majú nižšiu mieru mortality, nižší výskyt depresie vo


19

vyššom veku a celkové zlepšenie funkčnosti než tí, čo sa nevenujú dobrovoľnej činnosti.

Porovnávanie dopadov na zdravie v rozličných vekových skupinách ukazuje, že starší

dobrovoľníci s vyššou pravdepodobnosťou dosahujú väčšie prínosy z dobrovoľníctva, pretože

s vyššou pravdepodobnosťou čelia výskytu chorôb a teda pozitívny vplyv na zdravie musí byť

naozaj významný, ak sa má prejaviť v jeho zlepšení (Grimm, Spring, Dietz, 2007).

Dobrovoľníctvo im prináša fyzickú a sociálnu aktivitu a tiež dáva zmysel ich životu práve

v tom období, keď sa menia ich sociálne role. Pozitívne účinky na zdravie vykazujú podľa

výskumu len tí dobrovoľníci, ktorí sa venujú dobrovoľným aktivitám najmenej 100 hodín za

rok. (Grimm, Spring, Dietz, 2007).

Brown et al. na veľkej a etnicky diverzifikovanej vzorke ukázali, že starší dobrovoľníci, ktorí

slúžili svojimi aktivitami ako sociálna opora iným, vykazujú nižšiu mieru mortality než tí,

ktorí dobrovoľníctvo nepraktizujú. Táto skutočnosť bola skúmaná z hľadiska

socioekonomického statusu, vzdelania, stavu, veku, pohlavia a etnicity (Brown et al., 2005).

Longitudinálna štúdia starších dobrovoľníkov a dobrovoľníčok, ktorí žili v manželstve

a uvádzali, že slúžia ako sociálna opora pre svojich priateľov, príbuzných a susedov, vykazuje

nižšiu mieru mortality, ich mortalita bola o 5 rokov posunutá v porovnaní s nedobrovoľníkmi.

Poskytovanie sociálnej opory vykazovalo silnejšiu súvislosť s dlhovekosťou než vykazovali

tí, ktorí boli „príjemcami“ sociálnej podpory, to znamená, že čo sa týka dĺžky života,

dobrovoľníci mali zo svojho dobrovoľníctva väčší prínos, než tí, ktorí boli prijímateľmi tejto

služby (Brown et al., 2003).

Prečo pozorujeme spojitosť medzi dobrovoľnými aktivitami a dlhším a zdravším životom?

Dobrovoľníctvo má pozitívny dopad na sociálno psychologické factory ako je napríklad

zmysel života, pocit užitočnosti. Na druhej strane je známe, že pozitívne sociálno –

psychologické factory korelujú s nižším rizikom slabého zdravia. Dobrovoľníctvo rozširuje

sociálne kontakty jednotlivca, ktoré pomáhajú pri vyrovnávní stresu a znižujú riziko

ochorenia. Spojitosť medzi dobrovoľníctvom a sociálno psychologickými faktormi

nachádzame v “sociálnej integračnej teórii” alebo inak “teórii rolí”, ktorá hovorí, že

individuálne sociálne kontakty, ktoré sa merajú počtom sociálnych rolí, ktoré jedinec má,

poskytujú zmysel života, chránia jedinca pred izoláciou v ťažkých životnýchj situáciách.

Práve dobrovoľníctvo prináša do života dobrovoľníkov uspokojenie a zmysel života a zároveň

ich chráni pred izoláciou v ťažkých životných obdobiach. Výskumy zároveň dokazujú, že


20

dobrovoľnícke aktivity poskytujú dobrovoľníkom viac než len sociálne kontakty, poskytujú

podporu a zmierňujú stres, poskytujú im uspokojenie zo života.

Dobrovoľníctvo vo vzťahu s vekom

Štúdia vykonaná na dobrovoľníkoch vo veku 65 rokov a viac zistila, že pozitívny efekt

dobrovoľníctva na fyzické a mentálne zdravie funguje vďaka individuálnemu osobnému

pocitu z dobre vykonanej práce, ktorú má jedinec z dobrovoľníctva (Herzog et al., 1998).

Dobrovoľníctvo dáva aktérom pocit užitočnosti, ako uvádza ďalšia štúdia na starších osobách.

Podľa tejto štúdie formálne dobrovoľníctvo zmierňovalo stratu zmyslu u starších dospìlých,

ktorí zažili stratu pôvodných hlavných rolí, ako sú role živiteľa a rodiča (Greenfield, Marks,

2004)

Štúdia na starších dobrovoľníkoch uvádza, že účasť na komunitných aktivitách silnejšie

korelovala so životnou spokojnosťou dôchodcov, než to bolo u tých seniorov, ktorí

pokračovali v platenom zamestnaní. Toto im nedávalo taký silný pocit spokojnosti so životom

ako dobrovoľníctvo (Harlow, Cantor, 1996).

Analýza autorov Musics a Wilson(2003) objasňuje možný pozitívny vplyv dobrovoľníctva na

depresiu. Porovnáva úroveň depresie u respondentov – dobrovoľníkov v roku 1986 s úrovňou

depresie v roku 1994. Vylúčením vplyvu iných sociálnych interakcií zistili autori

signifikantný pozitívny vzťah medzi dobrovoľníctvom a nízkou úrovňou depresie. Analýza

nezistila žiadny vzťah medzi depresiou a dobrovoľníctvom u respondentov mladších než 65

rokov. Naopak, dobrovoľníctvo viedlo k nižšej úrovni depresie u ľudí 65 – ročných a starších.

Väčšina štúdií zameraných na vzťah medzi zdravím a dobrovoľníctvom sa zameriava na

starších dobrovoľníkov, ktorí sú zraniteľnejší vzhľadom na choroby a depresiu. Toto

zameranie je čiastočne spôsobené praktickou snahou identifikovať také aktivity, ktoré by

efektívne napomáhali jednotlivcom, aby žili dlhšie, nezávislejšie a zdravšie. Niektorí

výskumníci zistili, že úlohu v tomto vzťahu hrá vek respondentov. Pozitívny vplyv

dobrovoľníctva na fyzické a mentálne zdravie je viditeľnejší u starších respondentov.

Predpokladá sa, že u mladých dobrovoľníkov je vyššia pravdepodobnosť, že pozitívny efekt

dobrovoľníctva môže byť skreslený momentálnymi životnými okolnosťami a povinnosťami


21

ako je rodičovstvo a povinnosti v rodine. V kontraste s týmto poznaním je, že u starších

dobrovoľníkov veľmi pozitívny vplyv na nich majú zmysluplné aktivity v rámci komunity.

Zároveň je pravdou, že mladší dobrovoľníci netrpia natoľko chorobami ako starší.

Štúdia autorov Li a Ferraro (2006) uvádza, že dobrovoľníctvo ľudí 60 a viac ročných je

prínosné pre ich fyzické aj mentálne zdravie. Podobný vzťah nebol dokázaný

u dobrovoľníkov stredného veku. Ďalej štúdia dokázala, že pokým depresia je prekážkou

dobrovoľníctva ľudí stredného veku, u starších dobrovoľníkov slúži ako katalyzátor, ktorý ich

privádza k dobrovoľníctvu, v ktorom hľadajú kompenzáciu za stratené a oslabené sociálne

vzťahy vo vyššom veku (Li, Ferraro, 2006).

Ďalšia štúdia zistila, že vo všeobecnosti dobrovoľníci vyjadrujú vyššiu spokojnosť so životom

a lepšie fyzické a mentálne zdravie ako nedobrovoľníci. Tieto pozitíva dávajú do súvislosti

s dobrovoľníctvom. Zároveň starší dobrovoľníci zaznamenali nárast životnej spokojnosti

a vnímajú pozitívne zmeny v zdravotnom stave v súvislosti s dobrovoľníctvom. Tieto zmeny

sú výraznejšie než u mladých dobrovoľníkov (Van Willigen, 2000).

Dobrovoľníctvo a fyzická pohoda

Mentálne a fyzické zdravie môže byť výhodou dobrovoľníctva a zároveň jeho prekážkou.

Dobrovoľníctvo môže byť prínosom pre zdravie a naopak, zlé zdravie a fyzická nepohoda

môžu brániť tomu, aby sa jednotlivec mohol stať dobrovoľníkom. Štúdia

Americans´Changing Lives autorov uvádza, že tí, ktorí boli dobrovoľníkmi v roku 1986,

vykazujú vyššiu úroveň šťastia, spokojnosti so životom a pocitu, že majú kontrolu nad svojím

životom, tiež vyššiu úroveň fyzického zdravia a nižšiu úroveň depresie v roku 1989. Tí, čo

vykazovali takéto pozitívne efekty, boli aj v roku 1989 dobrovoľníkmi (Americanś Changing

Lives in Thoits, Hewitt, 2011).

Existujú dôkazy, že tí ľudia, ktorí boli dobrovoľníkmi v mladom veku, s nižšou

pravdepodobnosťou trpia chorobami v neskorších obdobiach života. Ukazuje sa, že najlepšou

prevenciou pred horším zdravím v starobe, ktoré by bránilo dobrovoľníctvu, je samotné

dobrovoľníctvo ešte pred starobou. Dokazuje to longitudinálna štúdia prebiehajúca v rokoch

1956 až 1986 na ženách v New Yorku. Tie, ktoré pracovali ako dobrovoľníčky odvtedy, čo sa


22

vydali až do veku 55 rokov, vykazovali vyššie funkčné schopnosti než nedobrovoľníčky.

Tento poznatok bol signifikantný a skúmaný aj pri kontrolných premenných ako je sociálno-

ekonomický status a predchádzajúca chorobnosť. Dobrovoľníčky boli schopné zastávať

viaceré role vo vyššom veku, čo indikuje lepšiu sociálnu integráciu. Zároveň negatívna

korelácia bola medzi zdravím a plateným zamestnaním alebo starostlivosťou o iného člena

rodiny. Výskumníci sa domnievajú, že tieto výsledky súvisia so stupňom autonómie , ktorú

vykazovali tieto ženy. Pokým platené zamestnanie alebo starostlivosť o člena rodiny museli

vykonávať, dobrovoľnícka práca bolo ich autonómne rozhodnutie (Moen et al., 1992).

Podľa longitudinálnej štúdie z roku 2005 ľudia, ktorí boli starší než 70 rokov a pracovali ako

dobrovoľníci aspoň 100 hodín počas roka 1993, mali lepší subjektívny pocit zdravia a

funkčných schopností,, nižšiu úroveň depresie a nižšiu mortalitu v roku 2000 než tí, ktorí

neboli dobrovoľníci (Lum, Lighfoot, 2005).

Ďalšia štúdia objavila koreláciu medzi dobrovoľníctvom v roku 1998 a lepším zdravím,

nižšou mortalitou v roku 2000 medzi respondentmi narodenými pred rokom 1923, aj keď

vylúčili vplyv ich predchádzajúceho zdravotného stavu. Tí, ktorí pracovali ako dobrovoľníci

aspoň 100 hodín ročne, vykazovali o dve tretiny menej zlý zdravotný stav a mali o tretinu

nižšiu úmrtnosť než nedobrovoľníci (Luoh, Herzog, 2002).

Niektoré štúdie skúmali špecifický dopad dobrovoľníctva na zdravotný stav u dobrovoľníkov

s chronickým ochorením. Zistilo sa, že dobrovoľníctvo prináša také benefity, ktoré nedokážu

poskytnúť ani lieky, respektívne idú za hranicu možností liekov. Dobrovoľníci, ktorí trpeli

chronickou bolesťou, pociťovali zníženie intenzity bolesti, keď sa začali venovať svojím

rovesníkom, ktorí tiež trpeli chronickou bolesťou (Arnestein et al, 2002).

Respondenti, ktorí začali v období po infarkte vykonávať dobrovoľníctvo, vykazovali

zníženie depresie a rezignácie. To sú dva faktory, ktoré zvyšujú mortalitu tohto typu

pacientov. Navyše títo respondenti vykazovali vyššiu hladinu zmyslu života (Sullivan a

Sullivan, 1997).

Z týchto výskumov vidíme, že existuje vzťah medzi dobrovoľníctvom a zdravím. Dokazujú,

že existuje signifikantná súvislosť medzi dobrovoľníctvom a dobrým zdravím, že


23

dobrovoľníci nepomáhajú svojou činnosťou len svojim komunitám, ale majú sami úžitok z

dobrovoľníctva v lepšom zdraví, hlavne starší dobrovoľníci, ktorí vykazujú v rovnakom veku

vyššiu funkčnú schopnosť organizmu, nižšiu úroveň depresie a nižšiu mortalitu, než ich

rovesníci – nedobrovoľníci. Dokonca sa to potvrdilo na úrovni jednotlivých štátov, lebo tie

americké štáty, ktoré majú vyššie zastúpenie dobrovoľníkov, pri sčítaní ľudu zistili predĺženie

života a nižšší výskyt srdcových chorôb. Profesor sociológie Harvardskej univerzity Robert

Putnam objavil silnú koreláciu medzi úrovňou sociálneho kapitálu a ukazovateľmi dobrého

zdravia a vo svojej známej knihe Bowling Alone dáva do kontextu aj iné ukazovatele už

spomínané vyššie. Zároveň navrhuje, aby politika štátu zahrňovala podporu dobrovoľníctva,

pretože môže slúžiť ako významný nástroj zvyšovania mentálnej a fyzickej pohody u občanov

(Putnam, 2000).

Niektoré aspekty dobrovoľníctva na Slovensku v súčasnosti

Na Slovensku organizované formálne dobrovoľníctvo nie je veľmi viditeľné. Na rozdiel od

Českej republiky, kde sa v rámci projektu Hestia kolektívu okolo Tošnera a Sozanskej

podarilo vytvoriť dobrovoľnícke centrá takmer v každom okresnom meste, ktoré sa potom

ešte rozrástli a sieť dobrovoľníckych centier doplnili iné organizácie, ako napríklad ADRA

a iné spontánne vzniknuté centrá. V súčasnosti je sieť dobrovoľníckych centier koordinovane

spracovaná na spoločnej webovej stránke a dáva prehľadné možnosti pre zapojenie

záujemcov o dobrovoľníctvo vo všetkých regiónoch ČR. Dobrovoľnícke centrá jednak

zhromažďujú dobrovoľnícke príležitosti ako požiadavky iných inštitúcií, ako sú neziskové

organizácie, nemocnice, komunity, ako sa aj aktívne podieľajú na vytváraní dobrovoľníckych

programov. Možnosti zapojenia sa potom pre záujemcov prehľadne zverejňujú.

Na Slovensku takéto centrum funguje už dlhšie v Banskej Bystrici a vytvára sa v Prešove.

Inak sú organizované dlhodobé dobrovoľnícke programy skôr ojedinelé. Ako organizovaný

dobrovoľnícky program fungujú projekty vo viacerých nemocniciach, kde boli založené

hlavne na podnet študentov medicíny ale aj iných nadšencov. Veľmi dobre zorganizovaný

dobrovoľnícky program podpory pacientov má dobrovoľnícka skupina Vŕba aj mobilný

hospic Plamienok.

Iné dobrovoľnícke príležitosti ostávajú skôr málo verejnosti známe. Dobrovoľníci pracujú

v združeniach a spolkoch na úrovni komunít. Keďže tieto organizácie nemajú najmä na


24

vidieku vo väčšine prípadov platený manažment, ich aktívni členovia vykonávajú prácu

v prospech komunít ako dobrovoľníci. Sú to často miestni dobrovoľní hasiči, kluby

dôchodcov, záhradkári, miestne športové kluby a telovýchovné jednoty, mládežnícke spolky

a kluby, miestne spevácke zbory alebo folklórne súbory, aktivisti v rámci farnosti a podobne.

Tieto aktivity sú živnou silou každej komunity a prispievajú k upevneniu vzťahov vo svojich

komunitách rovnako, ako im prinášajú aj citeľné benefity.

V dnešnej spoločnosti, keď dochádza k relativizácii hodnôt a v médiách skôr vidíme vzory

úspešných podnikateľov, politikov a iných verejných činiteľov, ktorí sa radi prezentujú

v rôznych „Smotánkach“ a iných polobulvárnych reláciách, by sa mohlo zdať, že spoločnosť

je skôr orientovaná konzumne, úspech sa často dosahuje za akúkoľvek cenu a ako vzory

slúžia ľudia bez škrupulí a s „ostrými lakťami“, ktorí sú spoločenski úspešní a mediálne

známi. V tomto kontexte môže človek, ochotný robiť niečo pre iných vo svojom voľnom čase

a zadarmo, vyzerať ako čudák alebo smiešne. Napriek tomu majú takíto ľudia veľa

nasledovníkov.

Aj materiálny prínos dobrovoľníctva nie je zanedbateľný. Podrobné výskumy v USA

dokazujú, že dobrovoľníctvo prináša efekt, ktorý sa dá vyjadriť aj finančne. V roku 2010

odslúžili dobrovoľníci v USA 8,1 miliardy hodín a táto práca sa dá vyčísliť finančne ako 173

miliárd dolárov. To je určite nezanedbateľný prínos pre štát a jednotlivé komunity, keď si

predstavíme, že by si mali služby v takom objeme zaplatiť. Pritom priemerná hodnota jednej

hodiny dobrovoľníckej práce bola vyčíslená na 21,36 dolára (Corporation for National

Community Service, 2011). Výskumy z Veľkej Británie uvádzajú, že prínos dobrovoľníckej

práce v krajine je ročne okolo 23 miliárd libier (Institute for Volunteering Researcg, 2011)

Na Slovensku Štatistický úrad SR uvádza 10 159 563 hodín, ktoré dobrovoľníci odpracovali

v roku 2004, keď prestal tento ukazovateľ sledovať (Štatistický úrad SR, 2011). Ak by sme sa

domnievali, že aspoň toľko odpracujú dobrovoľníci u nás v priemere za rok aj v súčasnosti, je

to nezanedbateľný prínos pre komunity, najmä v rokoch, keď obce a mestá musia v dôsledku

krízy šetriť v svojich rozpočtoch.

Špecifikom slovenského dobrovoľníctva sú aktivity Vysokej škola zdravotníctva a sociálnej

práce sv. Alžbety pod vedením profesora Krčméryho. Vysoká škola bola založená ako

nezisková organizácia, ktorá od samého začiatku okrem vzdelávania mala v svojej náplni

pomoc ľuďom, ktorí sa ocitajú v ťažkých životných situáciách. V súčasnosti 50 projektov


25

tejto vysokej školy poskytuje zdravotnú a sociálnu pomoc a v niektorých prípadoch aj

možnosť vysokoškolského štúdia v krajinách ako sú Keňa, Uganda, Sudán, Rwanda, Burundi,

Etiópia, Libanon, Kambodža, Vietnam, Haiti a mnohých iných, nevynímajúc ani Ukrajinu,

Srbsko, Rusko a Slovensko. Na projektoch pracujú jednak platení zamestnanci, ale aj

množstvo dobrovoľníkov. Ročne poskytne Vysoká škola cez tieto aktivity zdravotnú

a sociálnu pomoc približne 50 000 ľuďom v núdzi, z ktorých by zrejme približne 10 000 bez

tejto pomoci zomrelo (Krčméry, 2010). Slovensko sa vďaka aktivitám prof. Krčméryho a jeho

tímu zviditeľňuje vo svete ako krajina, ktorá dokáže aj pri určitých problémoch, ktoré má,

účinne pomáhať ľuďom v treťom svete. Opovážime sa tvrdiť, že podstatnú časť pomoci, ktorú

Slovensko rozvojovým krajinám poskytuje, je pokrytá aktivitami Vysokej školy zdravotníctva

a sociálnej práca sv. Alžbety. Aktivisti na týchto projektoch pracujú ako lekári, zdravotné

sestry, sociálni pracovníci, manažéri projektov, logistici, učitelia, komunitní pracovníci

v ťažkých podmienkach slumov, kde pomáhajú práve tým najchudobnejším, ktorí by si inak

nemohli dovoliť lekárske ošetrenie, či testovanie na vírus HIV. Antimalnutričné programy

ponúkajú HIV pozitívnym matkám, ktoré nemôžu dojčiť, detskú mliečnu výživu pre ich

dojčatá. Veľká časť programov je venovaná deťom ulice, ktoré prežívajú vo veku od zhruba 8

rokov bez pomoci dospelých na ulici. Tieto deti sú často zneužívané, stávajú sa členmi

detských gangov, aby prežili, živia sa drobnými krádežami, fetujú a často sú nakazené

tuberkulózou a HIV infekciou. V rámci projektov sa vybudovali útulky a sirotince pre deti

najmä v Keni a Kambodži. Deťom je poskytované ubytovanie, zdravotná starostlivosť, strava,

ošatenie, učebné pomôcky a podpora sociálneho pracovníka. V rámci programu sú doučované

tak, aby mohli byť prijaté a začali chodiť do riadnej školy. Deti HIV pozitívne sú liečené a ich

kvalita života sa značne na základe liečby zlepšuje. Predpokladaná dĺžka života sa u týchto

detí môže zvýšiť až o 15 rokov (Krčméry, 2010).

Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety bola medzi prvými, ktorá zo

Slovenska ale aj v rámci svetového spoločenstva, poskytla pomoc obetiam zemetrasenia na

Haiti, ktoré začiatkom roka 2010 zabilo asi 200 000 miestnych obyvateľov. Ďalších odhadom

200 000 ostalo bez prístrešia, často s obmedzeným prístupom k vode a potravinám, ako aj

k lekárskej pomoci. Zamestnanci a dobrovoľníci, ktorí odvtedy v rámci projektov Vysokej

školy prichádzajú na Haiti, pracujú vo veľmi ťažkých podmienkach, často len s elektrinou

zabezpečovanou generátormi a so zásobami vody a potravín, ktoré si pre zamorenie cholerou

a inými infekčnými chorobami musia voziť so sebou. Sú ohrozovaní nielen na zdraví, ale aj


26

na živote, v podmienkach, kde tisíce zúfalých ľudí sa snaží aj rabovaním zabezpečiť si

potraviny na prežitie.

Aktivity pre rozvojové krajiny, ktoré prostredníctvom profesora Krčméryho poskytuje

Slovensko rozvojovým krajinám, nie sú u nás doma veľmi známe. Aktivity takého veľkého

rozsahu a projekty v takom veľkom počte vyžadujú vizionársku osobnosť, ktorá nebýva

súčasníkmi ocenená, pretože nie sú schopní pochopiť jej motiváciu a význam takejto činnosti

bude snáď docenený až v budúcnosti.

Etické princípy práce s dobrovoľníkmi

Etika ako filozofia mravnosti sa dostáva do všetkých oblastí nášho života. Hovoríme o etike športovca,

lekára, sudcu podnikateľa a podobne. Dobrovoľník má etické povedomie slúžiť dobru v podstate

svojho záujmu. Ale čo znamená byť dobrým?

Kto má kompetenciu posúdiť niekoho, že je dobrý alebo zlý?

To nie sú len teoretické otázky, ale vážne výzvy smerom ku každému človeku.

.

Kresťansky chápaná mravnosť neznamená len dodržiavanie noriem, predpisov a zákonov, ale

mobilizáciu všetkých schopností človeka v službe dobru, v službe, ktorá sa nemeria dĺžkou pracovnej

doby, finančným ohodnotením, ale schopnosťou angažovať sa všade tam, kde sa stretáva so starými,

chronicky chorými, hendikepovanými a rôzne odkázanými ľuďmi.

Transformácia postkomunistickej spoločnosti priniesla so sebou nové problémy, na ktoré

ľudia neboli pripravení. Ani dnes v podmienkach trhovej spoločnosti sa nevyhneme etickým

problémom a otázkam, ktoré každodenný život so sebou prináša.

Preto vidíme priamo ako etický imperatív dnešného človeka zmietajúceho sa v pochybnostiach,

neistote i ohrození, dobrovoľnícke aktivity ako cestu novej sebarealizácie a nachádzania životného

optimizmu v dobrovoľníctve.

Nie pre peniaze, nie pre postavenie a prestíž, ale pre jedinečný a ničím nenahraditeľný pocit

užitočnosti, ktorý tak veľmi potrebuje každý človek, ale človek v núdzi mimoriadne. Pre mladého

človeka poskytuje dobrovoľnícka práca zvlášť veľmi široké spektrum možností. Odmenou mu bude

jeho osobnostný rast a zrelosť, nadobudnutie nových vedomostí a komunikatívnych zručností,

poznania ľudských problémov ale najmä schopnosť vidieť, vnímať a reagovať v rámci svojich

možností na problémy iných.


27

Zastavme sa u niektorých pojmov v súvislosti s dobrovoľníctvom.

Dobrovoľníctvo je neplatená uvedomelá činnosť, ktorá vychádza z vlastnej vôle v prospech druhých.

Dobrovoľníkom sa môže stať každý človek v ktorejkoľvek oblasti života . spoločnosti . /.

Časť dobrovoľníkov sú iste odborníkmi vo svojom odbore a pritom nezištne poskytujú svoje

vedomosti, schopnosti a voľný čas v prospech iných. A tak je etická výchova človeka akýmsi

predpokladom a štartovacím prvkom dobrovoľníctva.

Organizovaná dobrovoľnícka práca a dobre plánované dobrovoľnícke programy sú doménou

neziskových mimovládnych organizácií alebo neformálnych skupín, ktoré pociťujú naliehavú potrebu

podieľať sa na riešení aktuálnych problémov spoločnosti, s ktorými sa bezprostredne stretajú vo

svojom okolí. Pri tejto činnosti sa nezaobídu bez dobrovoľníkov. Pritom sa vytvárajú viaceré úrovne

vzťahov medzi zainteresovanými aktérmi.

Vo väčšine prípadov pri dobrovoľníckej práci dochádza k prieniku záujmov dobrovoľníka,

neziskovej organizácie, ktorá poskytuje a manažuje dobrovoľnícky program a prijímajúcej

organizácie, napríklad nemocnice.

Pri dobre naplánovanom a organizovanom dobrovoľníckom programe narazíme v praxi na nie málo

etických problémov, ktoré takáto práca prináša. Spomeňme aspoň niektoré.

Etické dilemy pri dobrovoľníckej práci môžeme zhruba rozdeliť do troch skupín:

1. Etické problémy vznikajúce vo vzťahu nezisková organizácia – dobrovoľník

2. Etické problémy vznikajúce vo vzťahu dobrovoľník – klient, teda ten, v prospech ktorého je

dobrovoľnícka činnosť vykonávaná.

3. Etické problémy vo vzťahu organizácia – klient

4.

Aby sme si mohli priblížiť aspoň niektoré etické dilemy na konkrétnych príkladoch, najprv by sme

mali poznať aké fázy dobrovoľnícky program má. Program začína už mapovaním potrieb

a plánovaním, potom nasleduje príprava konkrétneho pracovného miesta a jeho náplň. Až potom

nasleduje nábor dobrovoľníkov, ktorým už sa môže predstaviť niekoľko konkrétnych pozícií, na ktoré

by mohli zareagovať. Výsledkom náboru býva pohovor s budúcim dobrovoľníkom a jeho zaradenie na

vhodné miesto. Nasleduje základná orientácia dobrovoľníka a jeho zaškolenie, ktoré by mala

nezisková organizácia pripraviť. Počas už prebiehajúceho programu by sa nemalo zabúdať na riadenie

dobrovoľníkov, posilňovanie alebo znovunachádzanie ich motivácie. Je veľmi vhodné organizovať

občas supervízne stretnutia, kde si dobrovoľníci pod odborným vedením skúseného pracovníka

dokážu reflektovať problémy, s ktorými sa stretávajú a nachádzať riešenia. Organizácia by nemala

zabúdať na morálne ocenenie dobrovoľníka, ktoré by mohlo byť prejavené tak, aby bola zdôraznená

jedinečnosť každého dobrovoľníka. (McCurley, Lynch, 2000). Môže to byť malá oslava, výlet až po


28

vyslanie na zaujímavé školenie alebo kurz, ale môže mať aj formu spoločenského ocenenia v podobe

vyhodnotenia najlepších dobrovoľníkov, ktoré by bolo patrične medializované. Okrem toho by mala

nezisková organizácia priebežne vyhodnocovať svoj dobrovoľnícky program a vylepšovať ho.

Uveďme teraz niekoľko príkladov a otázok, ktoré pri dobrovoľníckej práci v súvislosti s etikou by si

mala nezisková organizácia položiť a zamyslieť sa nad nimi.

• Pri plánovaní dobrovoľníckeho programu a príprave pracovnej náplne dobrovoľníka treba

zohľadniť aj nakoľko je dobrovoľník vhodný pre takúto službu klientovi a či problém nevyžaduje

pri tejto práci skorej vysokokvalifikovaného odborníka. Samozrejme počítame so zaškolením

dobrovoľníka.

• Pri nábore vystávajú také etické dilemy ako: nakoľko má organizácia skúmať vnútornú motiváciu

dobrovoľníka a pýtať sa na jeho osobné záležitosti. Napríklad robíme nábor dobrovoľníkov pre

protidrogovú prevenciu medzi mládežou. Akým spôsobom zistíme, či uchádzač o dobrovoľníka

má či nemá už vlastnú skúsenosť s užívaním drogy? Nakoľko bude naše zistenie pravdivé? Ako

ovplyvní takýto pozitívny nález rozhodnutie zapojiť takéhoto človeka do programu?

Nevystavujeme takéhoto dobrovoľníka ”pokušeniu” pri tomto type programu a či na druhej strane

budeme riskovať to, akým smerom môže ovplyvniť takýto človek mladých ľudí – klientov?

• Nemá uchádzač kriminálnu minulosť alebo určité úchylky, ktoré ho pre náš zámer nerobia

vhodným? Odhalíme pri pohovore alebo ďalších krokoch napr. človeka s pedofilnými sklonmi,

pokiaľ ide o prácu s deťmi?

• Sme schopní ako manažéri dobrovoľníckeho programu odhaliť pri pohovore s uchádzačom o post

dobrovoľníka jeho kvality a vhodnosť pre tú-ktorú prácu a objektívne ich posúdiť? Dokážeme

posúdiť jeho motiváciu a ponúknuť mu prácu, ktorá naplní jeho očakávania? Nezabudnime, že

uchádzač sa nám hlási dobrovoľne a je vysoko motivovaný. Pokiaľ nebude práca napĺňať jeho

očakávania, môžeme ho ako dobrovoľníka stratiť, ba čo je horšie, môžeme ho znechutiť pre

akúkoľvek inú dobrovoľnícku prácu. Túto zodpovednosť si treba uvedomiť.

• Ponúkame dobrovoľníkovi dostatočné a vhodné zaškolenie? Dokážeme ho na často náročnú prácu

dobre pripraviť? Upozorníme ho na možné úskalia, ktoré ho môžu stretnúť?

• Máme pracovníkov, ktorí budú dobrovoľníkov pri práci viesť? Nenecháme ich ”napospas”

problémom, s ktorými sa stretajú? Doprajeme dobrovoľníkom dostatočnú spätnú väzbu a


29

dokážeme sa o ich problémoch spolu porozprávať a pokúsiť sa ich riešiť? Dávame priestor

vzájomnej diskusii dobrovoľníkov, aby sa o svoje skúsenosti podelili? Robíme krátke pracovné

porady?

• Ako riešime problematické javy? Napr. stalo sa pri práci s deťmi – pacientmi v nemocnici, že

dobrovoľníčka si bez opýtania brala cukríky pre svoju potrebu a nepovažovala to za problém.

Dokážeme si o tom otvorene a citlivo pohovoriť?

• Dokážeme opätovne posilniť motiváciu dobrovoľníka, keď sa stáva znechuteným, keď jeho

nadšenie oslabuje, alebo ho nechávame s týmito pochybnosťami samého? Je atmosféra

v organizácii natoľko otvorená a ústretová, že dobrovoľník dokáže hovoriť o tom, čo ho trápi?

• Zveríme dobrovoľníkovi zodpovednosť? A v akej miere? Neznechutíme ho tým, že ho pri

závažných rozhodnutiach z rozhodovacieho procesu vylúčime? Dokážeme počúvať a prijať nové

riešenia, ktoré dobrovoľník pri svojej práci objaví?

• Chránime dobrovoľníka pred vyhorením, nadmerným zaťažovaním? Poučili sme ho v tomto

smere, ako týmto javom predchádzať?

• Uvedomuje si dobrovoľník svoj záväzok voči klientovi? Keď dobrovoľníci pracujú pre deti –

pacientov napr. na onkologickej klinike a prichádzajú s pravidelným programom pre tieto deti,

vytvárajú vzájomný vzťah. Tento vzťah dobrovoľníka zaväzuje, lebo klienti na neho čakajú.

Dobrovoľník si musí uvedomiť, že je často jediným svetielkom pre klienta v hospici, pri návšteve

starého človeka alebo jedným z mála kontaktov pre dieťa v detskom domove. Takýto vzťah je

zaväzujúci a nemôžeme ho ľahkovážne narušiť. Tento vzťah vyjadril hádam najlepšie Antoine de

Saint Exupery vo svojom Malom princovi, kde hovorí: ”Stávaš sa navždy zodpovedným za to, čo

si k sebe pripútal. Si zodpovedný za svoju ružu.”

• Staráme sa v organizácii dostatočne o dobrovoľníka po pracovno-právnej stránke? Sú naši

dobrovoľníci poistení pre prípad úrazu alebo keby utrpeli hmotnú škodu pri svojej práci?

• Nemajú naši dobrovoľníci pri svojej práci dodatočné náklady, napr. cestovné, ktoré by mohla

organizácia uhradiť alebo aspoň na ne prispieť? Ponúkli sme im túto možnosť?


30

• Dokážeme ako organizácia oceniť prácu dobrovoľníkov? Pamätáme napr. na spoločné posedenie,

pri ktorom vyzdvihneme prácu jednotlivých dobrovoľníkov pred celou organizáciou a doprajeme

im spoločenské uznanie alebo i malý darček? Spomenieme si na dobrovoľníka, keď má

narodeniny alebo meniny a pošleme mu pozdrav? Staráme sa o spoločenský status dobrovoľníckej

práce v komunite napríklad dostatočnou informovanosťou verejnosti článkami alebo rozhovormi

v rozhlase či televízii? Umožníme aj dobrovoľníkom zúčastniť sa odborného seminára či školenia,

na ktorý idú stáli pracovníci organizácie? Budujeme cieľavedome a s dlhodobým výhľadom status

dobrovoľníka v spoločnosti?

• Dokážeme celý dobrovoľnícky program objektívne spolu so zúčastnenými vyhodnotiť a poučiť sa

z chýb? (Radková, 2003)

Je etickou zodpovednosťou neziskovej organizácie sa nad týmito etickými postojmi a dilemami pri

práci s dobrovoľníkmi neustále zamýšľať a ich v praxi riešiť.

Všetky tieto otázky a ešte mnohé iné, ktoré z nich vyplývajú, nech sú výzvou na zamyslenie a

podnetom pre praktickú aplikáciu etických princípov.

V krajinách, kde je dobrovoľníctvo dobre rozvinuté a má svoju bohatú tradíciu, spontánne

vznikajú aj etické kódexy, ktoré ošetrujú zásady správania sa dobrovoľníka najmä voči

klientom, ktorým službu poskytuje, ako aj voči organizácii, pre ktorú pracuje (Code of Ethics

for the Volunteer, 2007).

Z vyššie nastolených problémov je vidieť, aká dôležitá je požiadavka profesionálneho vzdelania aj pri

práci s dobrovoľníkmi. Táto požiadavka je neoddeliteľne spätá s etikou. Etika v práci dobrovoľníka

predpokladá teda dobrú odbornú a profesionálnu vybavenosť, rvnako ako u profesionálov neziskových

organizácií, ktorí manažujú dobrovoľnícke programy. Kresťanská etika vyžaduje vysokú

profesionalitu a je na každom dobrovoľníkovi, aby sa neustále vzdelával a považoval to za svoju

etickú povinnosť a zodpovednosť voči klientovi. Treba si uvedomiť, že ak má byť pracovník na

svojom poste efektívny, musí byť aj skutočný profesionál. Dobrá profesionálna vybavenosť a etika idú

spolu ruka v ruke v ktoromkoľvek povolaní, ale zvlášť pri práci, ktorá priamo ovplyvňuje osudy ľudí,

teda i v práci dobrovoľníka či manažéra dobrovoľníkov.


31

Záver

Je nesporné, že dobrovoľníctvo má aj v súčasnosti svoj význam a je prínosom pre každú

spoločnosť. Nejde tu len o materiálne prínosy a hodnoty, ktoré dobrovoľníci svojou prácou

vytvárajú, ako tomu nasvedčujú štatistiky, ktoré v niektorých krajinách sledujú množstvo

dobrovoľníkmi odpracovaných hodín alebo výskumy, ktoré vyčísľujú prínos dobrovoľníckej

práce vyjadrený v dolároch či eurách. Významný je vplyv a prínos, ktorý sa asi ťažko dá

kvantifikovať, ale ktorý je vo vytváraní vzťahov medzi ľuďmi a v budovaní vzťahov

v komunite, to čo Robert Putnam nazýva sociálnym kapitálom (Putnam, 2000).

V súčasnej dobe relativizácie hodnôt môžu slúžiť dobrovoľníci ako vzor pre mladých ľudí,

ktorí si vytvárajú svoj vlastný rebríček hodnôt. Dobrovoľníci môžu slúžiť ako pozitívne

príklady pre tých, čo strácajú orientáciu v hodnotách pod vplyvom médií a súčasne aj ako

výčitka či výzva voči ľahostajnosti človeka voči ozajstným hodnotám.

Dobrovoľníci sú najprirodzenejším príkladom aktívneho postoja človeka voči svojmu okoliu,

sú príkladom aktívneho občianskeho prístupu, ktorý je základným kameňom demokracie a jej

nádejou do budúcnosti.

Nakoniec dobrovoľníci majú aj osobný prínos zo svojej činnosti nielen v rozvíjaní zručností

a schopností, v poznávaní nových ľudí či dobrý pocit z práce pre iných, v ktorom niektorí

nachádzajú naplnenie a zmysel života, ale aj v nesporných benefitoch dobrovoľníckej práce

pre zdravie samotného dobrovoľníka, ako tomu nasvedčujú početné vyššie spomenuté

výskumy.

Niet sa preto čo čudovať, keď Kofi Annan nazval dobrovoľníkov hybnou silou tretieho

tisícročia.


32

Literatúra

ARNSTEIN, P., VIDAL, M., WELL-FEDERMAN, C., MORGAN, B., and CAUDILL M.

(2002). From Chronic Pain Patient to Peer: Benefits and Risks of Volunteering. Pain

Management Nurses, 3(3): 94-103.

CODE OF ETHICS FOR THE VOLUNTEER, 2007. [online]. [citované 2011-15-12].

Dostupné na internete http://www.ivolunteer.org.il/Eng/_Uploads/282064-.pdf

CORPORATION FOR THE NATIONAL COMMUNITY SERVICE, 2011. Volunteering in

America 2011 Research Highlights. [online]. [citované 2011-12-12]. Dostupné na internete:

www.nationalservice.gov

DUDEKOVÁ, G. 2000. Dobrovoľné združovanie na Slovensku v minulosti . . [online].

[citované 2011-12-12]. Dostupné na internete: http://www.dejiny.sk/eknihy/gd.htm

KENNEDY, J.F. . [online]. [citované 2011-11-22]. Dostupné na internete:

http://www.jfklibrary.org/Research/Ready-Reference/JFK-Quotations.aspx

GRIMM, R,, SPRING, K., DIETZ ,N., 2007. The health benefit of volunteering. [online].

[citované 2011-11-30].Dostupné na internete

http://www.vds.org.uk/Portals/0/Documents/Health%20Benefits%20of%20Volunteering%20-

%20Review%20of%20Recent%20Research.pdf

HERZOG, A.R., FRANKS, M.M., MARKUS, H.R. and HOLMBERG, D. (1998). Activities

and Well-Being in Older Age: Effects of Self-Concept and Educational Attainment.

Psychology and Aging, 13(2): 179-185.

GREENFIELD, E.A. , MARKS, N.F. (2004). Formal Volunteering as a Protective Factor for

Older Adults. Psychological Well-Being.” The Journals of Gerontology, Series B, 59(5):

S258-S264.

http://www.ivolunteer.org.il/Eng/_Uploads/282064-.pdfhttp://www.nationalservice.gov/http://www.dejiny.sk/eknihy/gd.htmhttp://www.jfklibrary.org/Research/Ready-Reference/JFK-Quotations.aspxhttp://www.vds.org.uk/Portals/0/Documents/Health%20Benefits%20of%20Volunteering%20-%20Review%20of%20Recent%20Research.pdfhttp://www.vds.org.uk/Portals/0/Documents/Health%20Benefits%20of%20Volunteering%20-%20Review%20of%20Recent%20Research.pdf


33

HARLOW, R. , CANTOR, N. (1996). Still participating after all these years: A Study of Life

Task Participation

in Later Life. Journal of Personality and Social Psychology, 71(6): 1235-1249.

INSTITUTE FOR VOLUNTEERING RESEARCH, 2011. Key volunteering facts and figures

for England. [online].[citované 2011-12-12].Dostupné na internete

http://www.ivr.org.uk/Volunteering+stats

KRČMÉRY, V. 2010. Prejav pri promócii VŠ zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety,

nepublikované.

McCURLEY, S., LYNCH, R., 2000. Manažment dobrovoľníkov. Bratislava: SAIA-SCTS.

122s. ISBN 80-88928-42-7.

MUSICK, M., WILSON J. (2003). Volunteering and Depression: The Role of Psychological

and Social

Resources in Different Age Groups. Social Science and Medicine, 56(2): 259-269.

LI, Y and FERRARO, K.F. (2006) “Volunteering in Middle and Later Life: Is Health a

Benefit, Barrier or Both?”

Social Forces, 85(1): 497-519.

LUM, T.Y. and LIGHFOOT, E. (2005). The Effects of Volunteering on the Physical and

Mental Health of Older People. Research on Aging, 27(1): 31-55.

LUOH, M-C. and HERZOG, A.R. (2002). Individual Consequences of Volunteer and Paid

Work in Old Age: Health and Mortality. Journal of Health and Social Behavior, 43(4): 490-

509.

MOEN, P., DEMPSTER-McCLAIN, D., WILLIAMS, R.M., (1992). Successful Aging: A

Life Course Perspective on Women’s Multiple Roles and Health. American Journal of

Sociology.

http://www.ivr.org.uk/Volunteering+stats


34

PEACE CORPS, 2011. [online]. [citované 2011-11-22]. Dostupné na internete:

http://www.jfklibrary.org/JFK/JFK-in-History/Peace-Corps.aspx

PAVELEK, L. Dobrobvoľníctvo ako motivačný faktor starých ľudí. Dizertačná práca.

Trnava, FZSP TU, 165 s.

PUTNAM, R. (2000) Bowling Alone: The Collapse and Revival of American Community.

New York: Simonand Schuster.

RADKOVÁ, L., VAVERĆÁKOVÁ, M., 2003. Ako hodnotia absolventi sociálnej práce

spätne svoje štúdium už aspektu praxe. Práca a sociálna politika. Bratislava: Stredisko pre

štúdium práce a rodiny, roč. XI/2003, č. 11-12, s.26-27.

RADKOVÁ, L., 2003. Niektoré aspekty sociálnej práce v dobrovoľníckych organizáciách.

Kontakt, roč.5, 4/2003. s. 229-232.

SALAMON, L.M. 2000. Globálna revolúcia v združovaní. Čítanka pre pokročilé neziskové

organizácie. Bratislava: Centrum prevencie a riešenia konfliktov. s.. 11-25.

SULLIVAN, G. B., & SULLIVAN, M. J. (1997). Promoting Wellness in Cardiac

Rehabilitation: Exploring the Role of Altruism. Journal of Cardiovascular Nursing, 11(3):

43–52.

ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR, 2004. [online]. [citované 2011-15-12]. Dostupné na internete

http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=5031

ŠOLTÉS, L., 2000. Prejav pri otváraní pastoračného a dobrovoľníckeho centra Trnavskej

univerzity. Nepublikované.

THOITS, P.A. and HEWITT, L.N. (2001) “Volunteer Work and Well-Being.” Journal of

Health and Social Behavior, 42(2): 115-131.

http://www.jfklibrary.org/JFK/JFK-in-History/Peace-Corps.aspxhttp://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=5031


35

Van WILLIGEN, M. (2000). Differential Benefits of Volunteering Across the Life Course.

The Journals of Gerontology Series B: Psychological Sciences and Social Sciences, 55B(5):

S308-S318.

Kontaktná adresa:

prof. Ing. Libuša Radková, PhD.

Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity

Univerzitné nám. 1

918 43 Trnava

[email protected]


36


37

NAZERANIE NA DOBROVOĽNÍCTVO CEZ VYBRATÉ TEÓRIE

Lucia Cintulová

Abstrakt Dobrovoľníctvo ako prospešná služba iným bolo skúmané z mnohých pohľadov počas

posledných niekoľkých desaťročí. Tieto náhľady nám umožnili zlepšiť naše chápanie

dobrovoľníctva ako konceptu individuálneho, dynamického a reflexívneho. Kapitola

predstavuje teoretické prístupy k dobrovoľníctvu známeho ako slobodne zvolená činnosť,

ktorá nezahŕňa odmenu, napomáha či prináša výhody aj jednotlivcom najbližšej rodiny.

Zároveň ukazujeme, že dobrovoľníctvo môže byť využité v identite práce pre vyjadrenie

základných hodnôt jednotlivcov. Reprezentujeme tu dobrovoľníctvo z hľadiska sociálnych,

psychologických, sociologických teórií ako aj jeho poňatie z aspektu prosociálneho správania.

Na druhej strane poukazujeme na altruistické dôvody ako najvplyvnejšie motívy pre výkon

dobrovoľníckej práce.

Kapitola obsahuje rad kľúčových výstupov výskumu. Jedným z výskumných cieľov bolo

zistiť postoj mladých ľudí k dobrovoľnej činnosti a jeho význam vo vzťahu k štúdiu sociálnej

práce. Ďalším cieľom bolo identifikovať odborné vzdelanie na vysokej škole, rovnako ako

analyzovať jeho efektivitu vzhľadom na budúce uplatnenie na trhu práce a to v súvislosti s

dobrovoľníckou skúsenosťou. Použili sme dotazník ako najbežnejšiu výskumnú metódu a

vzorka sa skladala z mladých ľudí študujúcich na Trnavskej univerzite.

Kľučové slová:

Teórie dobrovoľníctva. Dobrovoľnik. Prosociálne správanie. Výskum.

Abstract

Volunteering as non-profit service has been studied from many perspectives during the last

few decades. These studies have increased our understanding on the individual, dynamic, and

reflexive nature of volunteering. The paper introduces the theoretical viewpoints of

volunteering known as an activity that is freely chosen, does not involve remuneration and


38

helps or benefits those beyond an individual's immediate family, and it also demonstrates

volunteering can be used in identity work for expressing the core values of individuals. This

paper is focused on representing volunteering by social, psychological, sociological theories

and concept of pro-social behaviour and on the other hand altruistic reasons are found to be

the most influential, with the act of volunteering.

This paper addresses a number of key research outputs. One of the research aim was to get

know attitude of young people to volunteering and its importance in relation to the study of

social work. Another aims was to identify professional education at uni