Nvrh legislatvneho zmeru rekodifikcie civilnho prva procesnho

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky Bratislava, 2013

1

Obsah

I.AS Vchodisk nvrhu prvnej pravy civilnho procesu

A. Vchodisk nvrhu Civilnho sporovho poriadku a Civilnho mimosporovho poriadku .................................................................................. 6 1. 2. 3. Vvoj prvnej pravy sporovho a mimosporovho procesu ...................... 6

Komparcia sasnej prvnej pravy sporovho a mimosporovho procesu s prvnou pravou v krajinch E ............................................................... 12 Analza sasnej prvnej pravy sporovho a mimosporovho konania .... 14

3.1. Stav sasnej prvnej pravy sporovho konania ................................. 15 3.2. Stav sasnej prvnej pravy mimosporovho konania ........................ 17 4. Prvo E vo vzahu k Civilnmu sporovmu poriadku a Civilnmu

mimosporovmu poriadku ............................................................................ 21 5. Medzinrodn zmluvy vo vzahu k Civilnmu sporovmu poriadku

a Civilnmu mimosporovmu poriadku ....................................................... 24 6. poriadku k inm prvnym predpisom .......................................................................... 27 7. Ciele, metodologick a koncepn rieenia novej prvnej pravy sporovho a mimosporovho procesu ............................................................................ 29 7.1. Ciele novej prvnej pravy sporovho a mimosporovho procesu ....... 29 7.2. Metodologick vchodisk novej prvnej pravy sporovho Vzah Civilnho sporovho poriadku a Civilnho mimosporovho

a mimosporovho procesu ..................................................................... 30 7.3. Koncepn vchodisk novej prvnej pravy sporovho a mimosporovho konania .................................................................................................. 31 konania 7.3.1.Koncepn vchodisk novej prvnej pravy sporovho 32 7.3.2.Koncepn vchodisk novej prvnej pravy mimosporovho konania........................................................................................... 37

B. Vchodisk nvrhu Sprvneho sdneho poriadku ......................................... 40 1. Vvoj procesnej prvnej pravy sprvneho sdnictva ................................. 40 Komparcia sasnej prvnej pravy sprvneho sdnictva s prvnou pravou v krajinch E .............................................................................................. 48 3. Analza sasnej prvnej pravy sprvneho sdnictva ................................ 50 4. Prvo E vo vzahu k Sprvnemu sdnemu poriadku ................................. 58 5. Medzinrodn zmluvy vo vzahu k Sprvnemu sdnemu poriadku ............ 60 2.

6. Vzah Sprvneho sdneho poriadku k inm prvnym predpisom ............... 62 7. Sprvneho Ciele, metodologick a koncepn rieenia novej prvnej pravy

sdneho poriadku .......................................................................................... 64

II.AS truktra nvrhu prvnej pravy civilnho procesu3

A. Civiln sporov poriadok .................................................................................. 70

truktra navrhovanej novej prvnej pravy sporovho procesu ........................ 70

Preambula zkladn zsady ....................................................................... 71 Prv as veobecn ustanovenia .............................................................. 72 Druh as innos sdu prvho stupa .................................................... 75 Tretia as osobitn typy sporov ............................................................... 79 tvrt as opravn prostriedky ................................................................. 82 Piata as zveren ustanovenia .............................................................. 85

B. Civiln mimosporov poriadok ........................................................................ 86

truktra navrhovanej novej prvnej pravy mimosporovho procesu .............. 86

Preambula zkladn zsady ....................................................................... 87 Prv as veobecn ustanovenia .............................................................. 87 Druh as mimosporov konania ............................................................. 90 Tretia as zveren ustanovenia ............................................................. 93

C. Sprvny sdny poriadok ................................................................................... 93

truktra navrhovanej novej prvnej pravy sprvneho sdnictva ..................... 93

Preambula zkladn zsady ....................................................................... 95 Prv as veobecn ustanovenia ............................................................... 98 Druh as konanie v sprvnom sdnictve veobecne ............................. 101 Tretia as osobitn ustanovenia o konan ............................................... 108 tvrt as opravn prostriedky v sprvnom sdnictve ........................... 124

Piata as zveren ustanovenia ............................................................. 126

5

I.

as

Vchodisk nvrhu prvnej pravy civilnho procesu

A. Vchodisk nvrhu Civilnho sdneho sporovho poriadku a Civilnho mimosporovho poriadku

a. Vvoj prvnej pravy sporovho a mimosporovho procesu

Po provizrnej prave civilnho procesu v pdesiatych rokoch 19. storoia bol raksky provizrny civiln poriadok pre Uhorsko nahraden Doasnmi sdnymi pravidlami z roku 1861. O prvej kodifikcii civilnho procesu na zem Slovenska vak mono hovori a v svislosti s prijatm zk. l. LIV/1868 o obianskom sdnom poriadku. Zk. l. XVIII/1893 posilnil princp stnosti a vonho hodnotenia dkazov. Ist reformy sa realizovali aj v oblasti riadneho sporovho konania (zk. l. XIX/1893) a zk. l. XVI/1894 upravil pozostalostn konanie.1 Tieto snahy vak nepriniesli zsadn reformu sdneho konania, nakoko nov prava stle vychdzala a stavala na princpoch a intittoch tradinho uhorskho prva, a tak mono za pln reformu civilnho procesu povaova a zk. l. I/1911 o obianskom sdnom poriadku. Po prvej svetovej vojne v svislosti so vznikom eskoslovenskej republiky sa op ukazuje potreba kodifikova, a zrove najm unifikova prvo z dvodu prvneho dualizmu v eskch krajinch a na zem Slovenska. Snahy o unifikciu vyvrcholili v paragrafovom nvrhu procesnho kdexu spolu s dvodovou sprvou pod nzvom Nvrh zkona o sdnej prslunosti a civilnom poriadku sdov. Hoci bol nvrh predloen do Nrodnho zhromadenia eskoslovenskej republiky, osud tejto kodifikcie a unifikcie zmarili okolnosti roku 1938 a nadchdzajca druh svetov vojna. Jedinm vznamnejm poinom v oblasti obianskeho prva procesnho bolo prijatie zkona . 100/1931 Zb. z. a n., ktorm sa podarilo unifikova ,,nesporov sdne konanie. Civiln proces bol teda upraven v dvoch osobitnch predpisoch sporovom obianskom sdnom poriadku a zkone o ,,nesporovom konan. Idea rozlenenia matrie civilnho procesu do viacerch zkonov pritom me by vnman ako odklon od dobovo prevldajcej snahy a silia o komplexn kodifikciu matrie jednotlivch prvnych odvetv v jedinom kdexe, teda ako aksi krok sp. Tento pohad a nroky na jedin civiln procesn kdex vak mu by vnman rovnako extrmne ako nhady hlsajce na zaiatku 20. storoia snahy o vytvorenie jednotnej procesnej vedy, ktor by dokonca abstrahovala obianske a trestn procesn intitty do jednotnho procesu. V priebehu 20. storoia sa tto koncepcia absoltne jednotnho procesnho prva rozvjala napr. v ZSSR pod oznaenm sdne prvo kombinujc organizan otzky sdnictva a veobecn procesn prvo. Medzi obianskym a trestnm procesnm prvom tak malo dochdza k istej integrcii, ktor sa prejavila napr. prevzatm legislatvnej pravy hodnotenia dkazov z trestnho procesnho prva do obianskeho procesnho prva. Argumentovalo sa pritom, e v trestnom aj obianskom procesnom prve ide o realizciu ttnej regulcie sdnictva a spolonm cieom sdnictva a sdnej innosti upravenej civilnm aj trestnm procesnm prvom je rieenie sporu o prvo, prpadne rieenie spoloenskho konfliktu, ako prostriedok k dosiahnutiu ochrany subjektvneho hmotnho prva. Na druhej strane, zsadne sa aj v ZSSR uznvali rozdiely medzi trestnm a obianskym procesom, napr. prevaujca zsada oficiality v trestnom a dispozitvnosti v obianskom procesnom prve.2 Trend integrcie procesnho prva do jedinho vednho odvetvia sa napokon nepresadil. Je to v slade s historickou koncepciou diferencicie procesnho prva do samostatnch odvetv (trestnho, civilnho a sprvneho procesnho prva) a v rmci nich1 HUBENK, L.: Prvne dejiny Slovenska do roku 1945. II. diel. Bansk Bystrica: UMB, s. 81. 2 MACUR, J.: Soudnictv a soudn prvo. Brno: UJEP, 1988, s. 10 14. 7

alej diferencicie, ktor sa osobitne prejavuje v historickom vvoji obianskeho procesnho prva a civilnho procesu v podobe jeho diferencicie na sporov konanie, nesporov konanie, sprvne sdnictvo a aliu osobitn innos sdov. Opanm extrmom je prlin dezintegrcia civilnho procesu. Ako u v obdob 1. SR kontatoval prof. Hora, autor osnovy eskoslovenskho kdexu civilnho procesu z roku 1937 (ktor nikdy nebol schvlen parlamentom a nestal sa zkonom), eskoslovensk prvorepublikov zkonodarstvo sa odchyuje od veobecnho poatia civilnho procesu a vyleuje oblasti napr. pracovnoprvne z prvomoci civilnch sdov a prikazuje ich inm orgnom, osobitne rozhodcovskm sdom. Roziruje sa tie poda neho nesporov konanie na kor sporovho. Sporov sdna prvomoc sa zasa alej vntorne len na kauzlnu (obchodn, nmorn, bansk) a veobecn rozdiel sa prejavuje v sdnej prslunosti a zloen sdu.3 Prve voi takejto prlinej dezintegrcii mala by namieren integrcia obianskeho sdneho konania v roku 1950. pln opustenie diferencicie procesnho prva v zmysle zavedenia jednotnho sdneho prva vak nebolo mon a ani sa nad nm relne neuvaovalo. Diferencicia na civiln, trestn a sprvny proces zostala zachovan. Vntorn diferencicia sdneho konania a procesnho prva pritom historicky svis s posilovanm loh a funkci ttu. Km pvodne sa spory rieili zva mimosdne, prp. sdne za pouitia jednotnch procesnch predpisov, s posilovanm ingerencie ttu sa z jednotnho procesnho prva vylenilo najprv trestn prvo procesn, v ktorom sa ako prvom prejavoval zujem ttu (vrchnosti) na rieen konfliktu tt sa tu dokonca postavil do pozcie jednej zo strn sporu. Nsledne v rmci civilnho, obianskeho (pojem pouvan a od konca 18. a najm od 19. storoia) procesnho prva boli sdom okrem prvomoci rozhodova vetky zvyn spory (in ako trestnoprvne) zverovan aj in lohy, ktor neboli primrne sporovou agendou napr. sdna schova, alebo konanie v porunckych veciach. Tu ide o typick nesporov veci. Existovala a existuje pritom monos zveri vkon tchto loh osobitnm orgnom namiesto sdov napr. notrom, prpadne poruenskm a sirotskm radom, alebo bvalm nrodnm vborom ako miestnym orgnom ttnej moci/sprvy/samosprvy. Druh lnia argumentcie vak presadzuje, aby rozhodovanie v tchto zleitostiach bolo zveren sdom a sudcom ako orgnom zaruujcim zkonnos a objektivitu (nestrannos) plnenia zverench loh, zdrazujc zujem ttu (verejnosti) na nesporovch konaniach a alch lohch sdov. Sdom sa tak zveruj niektor lohy, ktor mono vnma aj ako administratvne kony je to dsledok a relikt nevyjasnenosti vzahu sdnictva a sprvy, teda sdnej a vkonnej moci.4 Splvanie sprvy a sdnictva sa prejavovalo v minulosti v naom prvnom poriadku osobitne naprklad aj existenciou oprvnenia ministra spravodlivosti (sprvneho orgnu) poda tzv. sanos pre poruenie zkona ako mimoriadny opravn prostriedok v civilnom sdnom konan.5 alm prkladom je vedenie pozemkovch knh,3 HORA, V.: eskoslovensk civiln prvo procesn I-III. Praha: Wolters Kluwer, 2010, s. 32 33. 4 HORA, V.: eskoslovensk civiln prvo procesn I-III. Praha: Wolters Kluwer, 2010, s. 10 a nasl. 5 V pvodnom znen Obianskeho sdneho poriadku z roku 1963 bol aktvne vecne legitimovan na jej podanie generlny prokurtor a predseda najvyieho sdu. Od novely z roku 1968 to boli generlni prokurtori SSR, SR a SSR a ministri republk. Sanos pre poruenie zkona, ktor bola povaovan za nesystmov intitt, bola zruen a nahraden dovolanm. Sanos bola poda prechodnch a zverench ustanoven v obmedzenej

ktor bolo ete v 40. rokoch 20. storoia zveren sdom ako orgnom katastra, km v sasnosti je vedenie pozemkovch knh (katastra nehnutenost) zveren osobitnm sprvnym orgnom. Vo Franczsku sa preto naprklad v 20. storo spochybovalo, i sa vbec nesporov konanie, zva zveren notrom, m povaova za obianske sdne konanie, teda za civiln proces. Zsadne tu teda ide o rozlenie obianskeho sdneho konania vo vzahu k vkonu verejnej sprvy a vo vzahu k sprvnemu prvu procesnmu a sprvnemu konaniu. V om prslun sprvne orgny rozhoduj o niektorch vymedzench otzkach (o mono vnma ako odbremenenie veobecnho sdnictva) a a prpadn preskmanie konania a rozhodovania sprvnych orgnov je zveren sdom v rmci sprvneho sdnictva, ktor je tie riaden samostatnmi princpmi ako relatvne diferencovan typ civilnho procesu. Trend integrcie vetkch poddruhov civilnho procesu (najm sporovho a nesporovho konania) do jednotnho kdexu obianskeho prva procesnho sa v eskoslovensku presadil v roku 1950. Teoretickm vchodiskom procesnho kdexu z roku 1950 bola idea, e obianske sdne konanie mono kontruova ako jednotn konanie. To sa prejavilo jednak v tom, e v jedinom kdexe bolo upraven cel nachdzacie (zkladn) konanie i konanie exekun vrtane konkurznho konania.6 Opustilo sa dovtedajie historick lenenie na sporov a nesporov konanie. Nejde vak o popretie vyie uvedenho princpu, e diferencicia sporov a nesporov svis so pecifikciou sdnych a sprvnych loh ttu naopak, tto integrcia bola prejavom absoltneho, totalitnho ttu. Teoretick nediferencicia (t. j. opustenie diferencicie) obianskeho sdneho konania, osobitne sporovho a nesporovho konania, svisela zrove s opustenm (oslabenm) koncepcie kontradiktrnosti konania (procesnho prva). V socialistickom prve a stupni vvoja spolonosti toti sdne konanie malo by bezkonfliktn a obe strany v om mali sledova spolon cie objasnenia materilnej pravdy. Strany (astnci) teda nemali vystupova kontradiktrne, a to ani v bvalch sporovch veciach. Z tohto hadiska sa vetka sdna agenda zaala povaova za tak, na ktorej m tt eminentn zujem a verejn zujem tu prevauje nad zujmami individulnymi. Avak snaha zkonodarcu zjednoti procesn pravidl pre sporov a nesporov konanie narazila na mnoh prekky spojen s osobitnou povahou predmetu niektorch druhov (nesporovch) konan. Preto jednak u samotn Obiansky sdny poriadok z roku 1950 v druhej asti upravoval odlinosti a odchlky od veobecnej prvej asti a v jedenstich rznych prpadoch, a jednak existovali osobitn predpisy, ktor upravovali konanie vo veciach pozemkovej evidencie, podnikovho registra, dobrovonch draieb, povaha ktorch ani nutne nevyadovala, aby ich rieili sdy.7 Na druhej strane integranej mince aj v eskoslovensku vyvstala okrem otzky sprvneho sdnictva (pozri kapitola B.1) napr. aj otzka, kam zaradi konanie pred ttnym notrstvom, pred rozhodcami, rozhodcovskmi komisiami pre pracovn spory, pred zmierovacmi komisiami a pod. Tie toti narali formlnu koncepciu jednotnhomiere prpustn do 31. 12. 1995. GEKOV, K.: Historick vvoj opravnch prostriedkov. In: Acta Facultatis Iuridicae Universitatis Comenianae, ro. 26/2008, s. 139 154. 6 SCHELLEOV, I. et al.: Civiln proces. Praha: EurolexBohemia, 2006, s. 59. 7 RUBE, J. et al.: Komentr k obianskemu sdnemu poriadku. I. diel. Bratislava: Osveta, 1958, s. 54. 9

integrovanho obianskeho sdneho konania a umoovali jeho teoretick dezintegrciu, napr. smerom k vahm o osobitnom pracovnom procesnom prve8 a pod. Z toho sa vyvodzovali dve koncepcie civilnho procesu (v dobovej pojmolgii obianskeho prva procesnho) irie a uie poatie. Presadzovalo sa pritom irie poatie9 teda plne v duchu teoreticky integrovanho, jednotnho, komplexnho obianskeho procesu, fakticky vak vntorne diferencovanho. Pritom je zaujmav, e v ZSSR v rovnakom obdob osnova obianskeho sdneho poriadku z roku 1963/64 plne nezakryte rozliovala tri druhy konania v rmci obianskeho prva procesnho: alobn (t. j. sporov) konanie, preskmavanie sprvnych rozhodnut (t. j. sprvne sdnictvo) a osobitn konanie, ktor predstavuje konanie ,,nesporov.10 Ide o klasick diferenciciu civilnho procesu, ktor na naom zem existovala pred rokom 1950; a po roku 1950 bola, naopak, vslovne popieran. Samotn lenenie na jednotliv druhy civilnho konania a jeho kritri pritom boli zdrojom polemk aj v 60. 80. rokoch 20. storoia.11 Vo veobecnosti, v terii sa do nesporovho konania radili nasledujce prvne otzky: a) prvna subjektivita a spsobilos, b) osobn a rodinn stav (otcovstvo, osvojenie, rozvod a neplatnos manelstva), c) starostlivos o osoby (porunctvo a opatrovnctvo), d) zakladanie vlastnckych prv (pozemkov knihy), e) starostlivos o majetok (schova), f) delenie majetku (podielovho spoluvlastnctva), g) rozhodovanie o prvach a povinnostiach definovanch subjektov (medzi manelmi, podielovmi spoluvlastnkmi, vlastnkom a uvateom bytu), h) nov prava niektorch vzahov (retitcie, vyvlastnenie a pod.),i) urenie prvne rozhodujcej skutonosti (dkaz smrti).12

Starie nzory na diferencovanie sporovho a nesporovho konania pritom vychdzali najm z toho, e: v ,,nesporovom konan asto vystupuje jedin astnk, km v sporovom viacero (dve strany) s protichodnmi prvnymi zujmami,

,,nesporov konanie vychdza z idey prevencie, km sporov z idey

8 FILO, J. et al.: eskoslovensk pracovn prvo. Bratislava: Obzor, 1981, s. 551. 9 MACUR, J.: Soudnictv a soudn prvo. Brno: UJEP, 1988, s. 63 64; EKA, Z.: eskoslovensk obansk prvo procesn. Praha: Panorama, 1989, s. 12. 10 ZOULK, F.: zen sporn a nesporn jako druhy civilnho procesu. Praha: Academia, 1969, s. 28. 11 Napr. TAJGR, F.: Nkter teoretick otzky civilnho prva procesnho. In: Acta Universitatis Carolinae, Iuridica, Monographia X, 1969; ZOULK, F.: zen sporn a nesporn jako druhy civilnho procesu. Praha: Academia, 1969; STAVINOHOV, J.: Problm diferenciace zen spornho a nespornho v socialistickm civilnm procesu. Brno: Universita J. E. Purkyn v Brn, 1984. 12 ZOULK, F.: zen sporn a nesporn jako druhy civilnho procesu. Praha: Academia, 1969, s. 68 a nasl.

represie, iba zkon ur vslovne, ktor konanie je sporov a ktor nesporov.

Za klasick nesporov konania sa pritom v obdob 1. SR povaovali: a) konanie vo veci starostlivosti sdu o neplnoletch, b) konanie o osvojen, c) konanie o spsobilosti na prvne kony, d) opatrovncke konanie, e) umorovacie konanie, f) konanie o dedistve, g) konanie o registrcii zmlv, h) konanie o schovch, i) konanie o vyhlsen za mtveho, hoci aj v tchto prpadoch sa uznvalo, e sa tu mu vyskytn spory a pluralita astnkov.13 Dobovo sa pritom pred rokom 1950 uprednostovalo sporov konanie, o sa vykladalo ako prejav vldnuceho liberalizmu vo sfre sdnej ochrany skromnch prv a zujmov. Nesporov konanie nebolo plne rozvinut a poda Otta predstavovalo iba konglomert rznych samostatnch procesnoprvnych tvarov.14 udovodemokratick a socialistick prvna veda po roku 1950 naopak zdrazovala, e v socializme neexistuj rozpory medzi zujmami strn, resp. astnkov, a navye sd je povinn pri vetkch typoch konania hada a nachdza materilnu (skuton) pravdu, t. j. aplikova primrne vyetrovaciu zsadu. Tm sa malo plne zotrie akkovek rozliovanie sporovho a nesporovho konania. lenenie na sporov a nesporov konanie sa napriek tomu v socialistickej eskoslovenskej procesualistike objavovalo hoci iba v teoretickch dielach a vykladalo sa ako dsledok pravy hmotnho prva v podobe rozdielnej miery verejnho zujmu. Po roku 1950 toti sce dolo k opusteniu vntornho lenenia na sporov a nesporov konanie (o, mimochodom, bolo v rozpore s trendom v inch krajinch vchodnho bloku15), na druhej strane vak bol ponechan princp, e niektor konania zanaj na nvrh, km in aj bez nvrhu. Toto lenenie bolo do istej miery relativizovan tm, e nvrh mohol poda aj prokurtor, resp. od roku 1963 aj nrodn vbor, ak nelo o vsostne osobn prvo obana. Navye dolo k podstatnmu vyleneniu a zvereniu rozhodovania niektorch otzok ochrany skromnch prv a zujmov inm orgnom, a to najm v otzkach, ktor mono povaova za klasick nesporov. Napriek formlnemu odmietaniu rozdielov medzi sporovm13 TAJGR, F.: Nkter teoretick otzky civilnho prva procesnho. In: Acta UniversitatisCarolinae, Iuridica, Monographia X, 1969, s. 28. 14 Tame, s. 48 50. 15 TAJGR, F.: Nkter teoretick otzky civilnho prva procesnho. In: Acta UniversitatisCarolinae, Iuridica, Monographia X, 1969, s. 28. 11

a nesporovm konanm teda stle ist rozdiely medzi tmito dvoma druhmi konan fakticky existovali. Sumarizujc meme kontatova, e hoci de facto sa rozdiely medzi jednotlivmi druhmi konan (sporovmi a nesporovmi) a osobitne tie konanm v sprvnom sdnictve prejavuj vo vetkch ttoch a reimoch, historicky a politicky v zvislosti na pozcii a vzname ttneho zujmu je nesporov konanie v niektorch prvnych poriadkoch iba okrajovou oblasou a, naopak, v inch ttoch je rovnocenn so sporovm konanm, i dokonca stle sa roziruje.16 Zsadne pritom poda Zoulka mono rozli tri fzy vzniku a formlneho vylenenia nesporovho konania v prvnom poriadku: a) vnimky zo veobecnej pravy sdneho konania, b) osobitn konania ac) vylenenie osobitnho typu procesu.17

Zoulk v tejto svislosti tie kontatoval, e pred rokom 1989 v eskoslovensku platn jednota civilnho procesu bola dan historicky poda neho toti ete v eskoslovensku nedozrelo nesporov konanie na vylenenie ako samostatn typ konania. V roku 1950 sme sa toti poda neho preto vrtili o jednu vvojov etapu sp z fzy formlne vylenenho nesporovho konania ako osobitnho typu procesu (v zkone . 100/1931 Zb. z. a n.) do fzy osobitnch konan v Obianskom sdnom poriadku z roku 1950 a 1963. V sasnosti vak u nastala nov spoloensk situcia, ktor plne odvoduje nvrat do Zoulkovej tretej fzy, v ktorej sme sa nachdzali aj pred rokom 1950. Recentn esk legislatvny zmer zkona, v ktorom sa vyleuj nesporov sdne konania, rovnako naznauje, e v eskej republike tie takto nov spoloensk situcia nastala a nesporov konanie optovne dozrelo na vylenenie ako samostatn typ konania. Ako argumenty za osobitn pravu nesporovho konania pritom mono uvies nasledujce diferencian kritri, z ktorch vychdza aj esk legislatvny zmer: a) Nesporov konanie m funkciu preventvnu, km konanie sporov funkciu reparan. b) Civiln prvomoc pre nesporov konania sa mus vdy opiera o vslovn ustanovenie zkona. c) astnci nemaj povahu procesnch strn, preto nemu by vymedzen ako alobca a alovan v sporovom konan. Pre nesporov konanie preto plat tzv. druh a tretia defincia astnkov konania. d) V nesporovom konan sa aplikuje tzv. vlun miestna prslunos. e) pecifikom nesporovho konania je monos vstupu prokurtora do u zaatho konania. f) Vinu nesporovch konan mono zaa i bez nvrhu na zaatie konania.16 ZOULK, F.: zen sporn a nesporn jako druhy civilnho procesu. Praha: Academia, 1969, s. 5 6. 17 Tame, s. 148.

g) V nesporovom konan sa pomerne iroko uplatuje zsada oficiality. h) V nesporovom konan je za objasnenie skutkovho stavu potrebnho k rozhodnutiu vo veci zodpovedn sd. i) Medzi spormi a nespormi je prtomn diferencicia v podstatnch procesnch intittoch, najm v obligatrnosti nariaovania pojednvania, v skrtench konaniach a osobitnch typoch rozsudkov. j) Trovy nesporovho konania s veobecne niie. Pravidlom pritom je, e v nesporovom konan nem iadny z astnkov prvo na nhradu trov konania. k) Rozhodnutia v nesporovom konan maj spravidla formu uznesen. l) Spory a nespory sa lia aj v uplatnen zsady rebus sic stantibus pri zmene pomerov. m) V odvolacom konan v nesporovch veciach sa uplatuje princp plnej apelcie.

2. Komparcia sasnej prvnej pravy sporovho a mimosporovho procesu s prvnou pravou v krajinch E

Z komparatvnej analzy prvnej pravy civilnho procesu vyvstva najm koncepn otzka potreby samostatnej prvnej pravy sporovho a mimosporovho konania. Primrnou lohou sdov je poskytova ochranu prvam a prvom chrnenm zujmom fyzickch a prvnickch osb, ak boli poruen alebo ohrozen, a tak deklarova, kde je prvo, prpadne ho kontituova. Tejto lohe sdov zodpoved aj truktra civilnch procesnch kdexov eurpskych ttov. Ich zkladnou lohou je upravova postup sdu, astnkov konania, ako aj inch osb zastnench na konan s cieom vyriei spor o prvo, ktor medzi astnkmi konania vznikol. Preto sa procesn kdexy jednotlivch krajn zameriavaj predovetkm na prvnu pravu rieenia sporov. Sdom sa vak zveruje nielen prvomoc prejednva sporov veci medzi astnkmi konania, ale aj prvomoc kona v inch prvnych veciach, ktor spravidla nemono riei dohodou astnkov, ale z dvodu verejnho zujmu a prvnej istoty je nevyhnutn, aby o danej prvnej veci rozhodol sd. Konanie sdu v takchto mimosporovch veciach si vyaduje predovetkm zujem spolonosti, km v sporovch veciach len zujem astnkov konania. Z toho vyplva, e samotn konania sa bud od seba odliova u v zkladnch zsadch, na ktorch je sporov alebo mimosporov konanie postaven. Tto skutonos si vo vine eurpskych krajn vyiadala samostatn prvnu pravu mimosporovch konan. Prvne pravy jednotlivch eurpskych krajn s vak zhodn iba v jednom smere, a to, e mimosporov konania vyaduj osobitn prvnu pravu. V alch otzkach, akmi s samotn vymedzenie pojmu mimosporov konanie, i spsob a rozsah prvnej pravy, sa eurpske tty vrazne odliuj.13

Jednotliv tty maj vlastn predstavu o tom, o zaradi do prvnej pravy mimosporovch konan; niektor tam zarauj aj ist sporov veci z dvodu, e vykazuj urit pecifick rty odlin od klasickho sporovho konania, in krajiny tam zarauj cel rodinnoprvnu agendu bez ohadu na to, i dan vec m alebo nem sporov charakter; v inch sa zase napr. otzky spsobilosti na prvne kony povauj za sporov konanie. Rozdielna predstava ttov je aj v spsobe a rozsahu prvnej pravy mimosporovch konan. Niektor z nich preferuj samostatn procesn kdex (Raksko, Nemecko), napriek tomu s mnoh mimosporov konania upraven aj v alch osobitnch predpisoch (napr. v zkone o vyhlsen za mtveho v Raksku, kde existuje zkon o mimosporovom konan mimo civilnho procesnho poriadku upravujceho sporov konania). V niektorch krajinch sa mono stretn s osobitnou prvnou pravou mimosporovch konan priamo v civilnom procesnom kdexe v osobitnej asti; upravuj urit pecifick otzky odlin od sporovho konania a v otzkach, ktor neupravuj, sa uplatnia pravidl klasickho civilnho konania pre spory (napr. Taliansko, Dnsko, Fnsko). Niektor prvne pravy rieia problematiku odlinch pravidiel pre definovan druhy konania vymedzenm potrebnch pecifickch pravidiel najm v sporovch veciach rodinnoprvnych v osobitnej asti procesnho kdexu (napr. 4. as litovskho procesnho kdexu), priom vo zvyku sa aplikuj ustanovenia sporovho konania klasickho, prvnou pravou osobitnho postupu v konaniach, ktor nemaj sporov charakter, prevane so samostatnou pravou nezvislou od klasickho sporovho konania (napr. 5. as litovskho procesnho kdexu).

Z komparatvneho prieskumu vak vyplva, e mimosporov konania nie s upraven vlune iba v civilnom procesnom kdexe alebo v osobitnom zkone o mimosporovom konan, ale spravidla existuj alie procesn predpisy, kde je dan problematika upraven, resp. mnoh procesnoprvne ustanovenia sa nachdzaj v hmotnoprvnych predpisoch (tento trend je typick najm v rodinnoprvnych veciach). V rmci rekodifikcie procesnho prva v oblasti mimosporovho konania v Slovenskej republike sa v sasnosti jav ako vhodnejia alternatva kreova prvnu pravu o mimosporovch konaniach do osobitnho kdexu, a to najm z dvodu potreby osobitne upravi veobecn procesn prvne intitty spolon pre vetky mimosporov konania, t. j. potreby jednotliv druhy mimosporovch konan upravi najprv veobecne v otzkach, v ktorch sa odchyuje sporov a mimosporov konanie, a nsledne upravi jednotliv druhy konan vzhadom na ich pecifik. Procesn intitty axiomaticky vychdzaj zo zkladnch zsad civilnho procesu, a preto kad intitt by mal s tmito zsadami by konformn, aby sa neohrozila cel kontrukcia civilnho procesu. Mimosporov konania s vak vybudovan na odlinch zsadch ako sporov proces. Ak m by kontrukcia mimosporovch konan stabiln a plni svoje dleit lohy v demokratickom prvnom tte, nevyhnutne potrebuje svoju vlastn samostatn stavbu v podobe novho procesnho kdexu vybudovanho na zsadch jej vlastnch a nepostauje, ak bude iba akousi nadstavbou i prstavbou civilnho kdexu

primrne rieiaceho spory medzi astnkmi konania.

3. Analza sasnej prvnej pravy sporovho a mimosporovho procesu

Civiln proces je v sasnosti upraven viacermi prvnymi predpismi. Okrem zkladnej kodifikcie zkona . 99/1963 Zb. Obiansky sdny poriadok v znen neskorch predpisov (alej len Obiansky sdny poriadok) s normy procesnho prva obsiahnut v alch predpisoch, ktor upravuj iastkov otzky, intitty a postavenie rznych osb zastnench na sdnom konan. Prvna prava roztrsen do znanho potu predpisov je prirodzenm vsledkom vvoja procesnho prva, ktor bol podmienen predovetkm intitucionalizciou rznych prvnickch a inch profesi zastnench na civilnom procese. Preto neme by ambciou rekodifikanch prc zahrnutie vetkch intittov a vzieb do jednho predpisu, ale poiadavka, aby druhovo toton intitty boli obsiahnut v jednom (samostatnom) procesnom predpise. V zsade mono kontatova, e predpisy a normy, ktor sa tkaj civilnho procesu, s vsledkom zkonodarnej innosti poas rznych obdob vvoja prvneho poriadku na zem dnenej Slovenskej republiky. Preto sa v sasnej prave civilnho procesu objavuj rzne vrstvy prvnych noriem, ktor vychdzaj z odlinch ideovch koncepci pravy obianskeho sdneho konania, ako aj odlinch legislatvnych technk. Zsadne mono rozozna pvodn predstavy tvorcov Obianskeho sdneho poriadku z roku 1963 na strane jednej a rzne rieenia obsiahnut v mnostvch noviel a osobitnch prvnych predpisov po roku 1989 na strane druhej, ktor reagovali na zmeny v hmotnom prve a ktor boli vyvolan zmenami spoloenskch pomerov po roku 1989. Obiansky sdny poriadok z roku 1963 obsahuje typick prvky legislatvy 60. rokov minulho storoia. Ide o predpis, ktor bol produktom snahy o deformalizciu prvneho poriadku. Vsledkom tejto snahy bol zkon, obsahom omnoho strohej ako predchdzajce prvne pravy. Tento stav viedol k tomu, e v sasnom Obianskom sdnom poriadku absentuje prava viacerch procesnch intittov, resp. miera formalizcie jednotlivch intittov obianskeho procesnho prva je omnoho niia ako v blzkych zahraninch prvnych pravch alebo kdexoch procesnho prva, ktor platili na zem eskoslovenska v 20. storo. Deformalizovan Obiansky sdny poriadok prijat v roku 1963 vychdzal zo snahy o vytvorenie zjednoduenho prvneho poriadku, ktorho normy by bolo mon aplikova zastnenmi subjektmi v ich spoluprci tak, aby bol v kadom jednotlivom prpade zabezpeen v zkone veobecne vyjadren cie. Zkon preto upustil od dslednej pravy jednotlivch procesnch situci a obsahoval asto len veobecn zsady, ktormi sa sd a astnci konania mali v obianskom sdnom konan spravova. Tento stav viedol k tomu, e po roku 1989, aj napriek viacerm novelm Obianskeho sdneho poriadku, zkon nedokzal riei predovetkm tie situcie, v ktorch astnci konania a in na konan zastnen osoby nepostupovali v zmysle zsady vzjomnej spoluprce, ale, naopak, v rozpore s ou, v snahe zamedzi druhmu astnkovi vkon jeho prva na spravodliv a rchle sdne konanie.15

Vklad pomerne veobecnch ustanoven Obianskeho sdneho poriadku v rovine prvnej vedy a sdnych rozhodnut asto viedol k tomu, e mnoh procesn otzky, ktor s v inch procesnch pravch rieen tak, aby chrnili procesne dobromysenho astnka konania, s v rovine sasnho procesnho prva na Slovensku rieen spsobom, ktor vytvra predpoklady pre procesne nezodpovednho astnka, ktorho cieom je zmari prvo a zujem druhho astnka na o najskorom skonen sdneho konania. Druh vrstva prvnych noriem obsiahnutch v sasnosti platnom Obianskom sdnom poriadku je vsledkom mnostva jeho novelizci po roku 1989, priom ide o asto a opakovane novelizovan rovnak ustanovenia. V jednotlivch novelch sa prejavovala snaha zkonodarcu o to, aby bol njden o najvhodnej kompromis medzi poiadavkami zabezpeenia rchleho sdneho konania a garancie procesnch prv astnka tak, aby boli zachovan jeho prva na spravodliv sdny proces. Napriek pretrvvajcej snahe o naplnenie tohto ciea, nemono dospie k zveru, e by sa otzky spojen so snahou o dosiahnutie efektvnej prvnej pravy podarilo splni. Mnostvo nedostatkov sasnej prvnej pravy je pre zkonodarcu vzvou vytvori tak prvnu pravu, ktor sasne zabezpe rchle, efektvne a hospodrne sdne konanie a dsledn ochranu subjektvnych prv astnkov konania vyplvajcich z hmotnho prva.

3.1 Stav sasnej prvnej pravy sporovho konania18

Obiansky sdny poriadok bol novelizovan u 79-krt19, m sa nara obsahov i logick nadvznos jednotlivch ast. iastkovmi novelami sa spravidla nepostihn vetky ustanovenia svisiace s novelizovanm procesnm intittom, resp. sa postihn nedostatone. Navye iastkov novely priniesli do Obianskeho sdneho poriadku mnostvo tzv. lomench ustanoven, ktor neprispievaj k jeho konzistentnej vntornej truktre (napr. 175zca, 250ja) a zneprehaduj tak zkladn procesn predpis. Mnoh ustanovenia s zruen, mnoh obsolentn a procesn intitty, ktor by si zaslili osobitn pozornos v samostatnej asti, ak u nie v samostatnom kdexe, s zaraden na konci jednotlivch ast (napr. osobitn ustanovenia poda piatej hlavy tretej asti Obianskeho sdneho poriadku). Na druhej strane procesn intitty, ktor v podstate ani nemusia by nevyhnutne sasou procesnho kdexu, s upraven v samostatnej asti kdexu (napr. in innos sdu). Prv as Obianskeho sdneho poriadku upravujca veobecn ustanovenia si vyaduje nov prvnu pravu procesnch podmienok vrtane podmienok prvneho zastpenia, prvnu pravu justinho akatea, resp. aspo odkaz na relevantn prvnu pravu, tie upravenie intittu doruovania, ktor je jednm zo zkladnch skal prieahov v sdnom konan. Druh as Obianskeho sdneho poriadku oznaen ako innos sdu pred zaatm konania upravuje v sasnosti tyri prvne intitty. O systematickom zaraden intittu urenia otcovstva shlasnm vyhlsenm rodiov mono ma dvodn pochybnosti. Navye18 Repektujc sasn systematiku Obianskeho sdneho poriadku sa analza dotka kadej jeho asti napriek tomu, e sporov konania nie s upraven vo vetkch astiach Obianskeho sdneho poriadku. 19 Ku du 5.2.2013.

mnoh ustanovenia s zruen a novelami pribudlo mnostvo lomench ustanoven. Napokon samotn zaradenie intittov, ktor mono vyui nielen pred zaatm konania, ale v priebehu celho konania, do innosti sdu pred zaatm konania je zmton. V sasnosti je otzna opodstatnenos tejto asti Obianskeho sdneho poriadku, ako aj prvnej pravy v nej uvedench intittov mimo rmca innosti sdu prvho stupa. Tretia as Obianskeho sdneho poriadku, upravujca innos sdu prvho stupa, vyaduje jednak zavedenie prvnych intittov, ktor v sporovom konan zabezpeia eliminciu prieahov v konan, a jednak sa vynra potreba samostatnej prvnej pravy tzv. mimosporovho konania. Prvna prava mimosporovho konania si vzhadom na prevaujci verejn zujem na konan zasli viu pozornos ne jej venuje posledn hlava tretej asti. iastkov novely priniesli lomen ustanovenia, ktor sauj orientciu v tejto asti Obianskeho sdneho poriadku (napr. ustanovenia v konan o dedistve), a napokon sa sem iastkovmi novelami zaviedli konania, ktor nielene maj sporov charakter, ale absentuje v nich aj akkovek verejn zujem na konan (napr. drobn spory, konanie o premene menovitej hodnoty vkladov zo slovenskej meny na eur). Problematika mimosporovch konan si vyaduje samostatn prvnu pravu. Systm opravnch prostriedkov v tvrtej asti Obianskeho sdneho poriadku je v sasnosti nastaven tak, e umouje nemerne predlova konanie, obsahuje mnoh zmton ustanovenia, napr. prpustnos opravnho prostriedku vo veci poloenia, resp. nepoloenia prejudicilnej otzky na Sdny dvor Eurpskej nie (alej len SD E). Osobitne prvny intitt mimoriadneho dovolania je poznaen kauzistickmi novelami. V sasnosti je potrebn ho zosladi s judikatrou Eurpskeho sdu pre udsk prva (alej len ESP). Prvna prava obsiahnut v piatej asti sasnho Obianskeho sdneho poriadku, upravujca sprvne sdnictvo, si vyaduje samostatn procesn kdex. Samostatn kdexy sprvneho sdnictva nie s nim vnimonm. S tm sa vak spja aj otzka intitucionlnych zmien v systme sprvneho sdnictva. Dvodom je potreba pecializcie sudcov prve na veci sprvneho sdnictva. Mnoh ustanovenia iestej asti Obianskeho sdneho poriadku s zruen, in obsolentn a otzka personlnych exekci si vyaduje komplexne nov prvnu pravu systematicky zaraden k osobitnm rodinnoprvnym veciam. Problematika vkonu rozhodnutia sdnych pohadvok nem opodstatnenie v Obianskom sdnom poriadku, ale mala by by systematicky zaraden do zkona . 65/2001 Z. z. o sprve a vymhan sdnych pohadvok. In innos sdu upraven v siedmej asti s lomenmi, resp. almi zruenmi ustanoveniami vyaduje prepracova pravu vydvania osveden o eurpskych exekunch tituloch, a zrove je otzna potreba pravy inej innosti sdu v samostatnej asti Obianskeho sdneho poriadku. Problematiku sdnych schov je vhodnejie zaradi do vykonvacieho predpisu. Z uvedenho vyplva potreba prvnej pravy samostatnho mimosporovho konania i sprvneho sdnictva a potreba zbavi sporov konanie kazuistickch prvnych noriem, zavies procesn intitty, ktor umonia zefektvni sdne konanie, a vytvori modern17

procesn kdexy, reflektujce prvo E vrtane judikatry SD E, medzinrodn zmluvy a judikatru ESP.

3.2 Stav sasnej prvnej pravy mimosporovho konania

Zloitos a predovetkm rznorodos hmotnoprvnych vzahov, ktor s predmetom civilnho sdneho konania znemouj, aby pre kad sdne konanie platili rovnak pravidl. Niektor konania si vyaduj osobitn procesn reim. Nie je mon spochybova predovetkm zkladn delenie nachdzacieho (zkladnho) sdneho konania na konania oznaovan ako sporov a konania osobitn (tzv. nesporov). Tto diferencicia civilnho procesu je dan historicky. Jej poiatky sa datuj do obdobia rmskeho civilnho procesu.20 Prstup k vntornmu leneniu nachdzacieho (zkladnho) konania sa v priebehu vvoja odlioval, najviu krzu sledujeme v naich podmienkach predovetkm po politickospoloenskch udalostiach v roku 1948, kedy boli osobitn konania legislatvne presunut do obianskych sdnych poriadkov z rokov 1950 a 1963, a s neutrlne subsumovan pod osobitn ustanovenia. Pri tvorbe legislatvneho zmeru novej civilnoprocesnej legislatvy na Slovensku je mon kontatova, e aj napriek naznaenej historickej medzere niet o odlen sporovho a mimosporovho konania iadnych pochybnost. Preto veobecnm vchodiskom pre tvorbu novej legislatvy je otzka stanovenia rozliovacch kritri pre urenie okruhu mimosporovch konan. Skr ako pristpime k prezentcii jednotlivch diferencianch teri, povaujeme za nutn tie podrobi analze samotn pojem nesporov pre oznaenie tohto sdnictva, ako protiplu sdnictva sporovho. Ako u bolo predoslan, historicky prv odlenie v rmskom civilnom procese nieslo oznaenie iurisdictio voluntaria ako protipl iurisdictio contentiosa sporov jurisdikcia. Tto diferencicia bola vak odlinho charakteru, ne ju v sasnosti ponmame, a to predovetkm z hadiska priebehu rozhodovania. Ilo o prpady, kde nedochdzalo k prvnym konfliktom pri konan o prepusten otroka, o vysloven shlasu s prevodom vlastnckeho prva, pri spisovan a osvedovan dohd, teda tam, kde nedochdzalo k prvnym konfliktom, ilo spravidla o shlasn prehlsenia astnkov pred radnkom. Magistrt nemal v tchto veciach prvomoc aktvne do vzahov zasiahnu, preto nzov dobrovon jurisdikcia, ale u tu mono identifikova vy zujem nad ochranou vybranch vec z dvodu verejnho zujmu. Neskr sa prvny konflikt v tchto veciach nevyluuje (rodinn veci, zpisy vlastnckeho prva do zemskch knh), preto dochdza k zmene v rozhodovacom subjekte z radnka na sd a roziruje sa agenda spadajca pod osobitn procesn reim. V rakskych podmienkach bol tento reim sstreden do cisrskeho20 Aj ke je nutn poznamena, e iurisdictio voluntaria, ktor je povaovan za druh vntornej diferencicie civilnho procesu, sa nezaklad na aktvnom zsahu magistrta do vzahov medzi zastnenmi subjektami. Pozri HEYROVSK, L.: msk civiln proces. Bratislava: Nkladem Prvnick fakulty Univerzity Komenskho, 1925, s. 33 a nasl.

patentu z roku 1854 o sdnom konan v ,,nesporovch prvnych veciach.21 esk a slovensk pojem nesporov vak nem historick odvodnenie. Prebratie pojmu je viac mechanick ako technick oznaenie vec, ktor nemono subsumova a prejedna ako sporov agendu. Ide teda skr o opozitum vec sporovch, bez bliieho vymedzenia, o neme by dostatonm kritriom pre vymedzenie hranc diferencicie. V Nemecku ,,nesporov konania upravuje zkon Das Gesetz ber das Verfahren in Familiensachen und in den Angelegenheiten der freiwiligen Gerichtsbarkeit (zkon o konan v rodinnch veciach a v zleitostiach dobrovonho sdnictva, FamFG), v Raksku nov Ausserstreitgesetz (zkon vo veciach okrem sporov, resp. Verfahren ausser Streitsachen, t. j. ide o konania mimo sporovch konan, alej len AuSSTRG), vo Franczsku tto dichotmiu vyjadruje oznaenie procdure contentieuse a procdure gracieuse. K tomu pripomname Zoulkov nzor, poda ktorho nemeck (freiwilige Gerichtsbarkeit) i franczske nzvoslovie (jurisdiction gracieuse) nie je pre nae prostredie najvhodnejie, pretoe ,,nesporov konanie nie je zaloen na bze dobrovonosti, naopak v niektorch prpadoch je sdna ingerencia zkonom priamo vyadovan (napr. pri rozhodovan o pomeroch maloletch det).22 S tm zko svis terminologick problm, ktor vznikol pri vstupe do E, so zaradenm nijnch aktov do slovenskho prvneho poriadku. Problematika precizovania pojmu je toti dvodn aj v svislosti s pojmom nesporn nrok (uncontested claim). Nariadenie Eurpskeho parlamentu a Rady (ES) . 805/200423 zavdza jednotn konanie tkajce sa tzv. nespornch nrokov. S tzv. ,,nesporovm konanm vak nem ni spolon. Poda l. 3 ods. 1 nariadenia nrok sa povauje za nesporn, ak: a) s nm dlnk vslovne shlasil tm, e ho uznal, alebo tak urobil prostrednctvom zmieru, ktor schvlil sd, alebo bol uzavret pred sdom v priebehu konania, alebo b) dlnk voi nemu nikdy nevzniesol nmietky v priebehu sdneho konania v slade s prslunmi procesnmi poiadavkami poda prvnych predpisov lenskho ttu pvodu, alebo c) dlnk sa nezastnil na sdnom pojednvan alebo nebol na takom pojednvan zastpen potom, ako najskr v priebehu sdneho konania vzniesol nmietky proti nroku, za predpokladu, e sa takto konanie dlnka poda prvnych predpisov lenskho ttu pvodu rovn tichmu uznaniu nroku alebo skutonost, ktor tvrd verite, alebo d) dlnk ho vslovne uznal vo verejnej listine. Potreba diferencicie nesporovch konan a konan o nespornch nrokoch vyplva aj zo samotnho nariadenia, z psobnosti ktorho s vylen veci osobnho stavu alebo prvnej spsobilosti fyzickch osb, majetkov prva vyplvajce z manelskho21Cisrsky patent z 9. augusta 1854, ktorm sa zavdza nov zkon o sdnom konan v nesporovch prvnych veciach. 22 Pozri ZOULK, F.: zen sporn a nesporn jako druhy civilnho procesu. Praha: Academia, 1969, s. 34. 23 Nariadenie Eurpskeho parlamentu a Rady ES . 805/2004 z 21. aprla 2004, ktorm sa vytvra eurpsky exekun titul pre nesporn nroky. 19

zvzku, dedenia zo zvetu a zkona24 (konania nesporovho charakteru s z vekej asti konaniami statusovmi). Citovan ustanovenie nariadenia smeruje na celkom in prpady, ne ktor s v slovenskom prve tradine vnman ako zleitos nesporovho sdnictva. Eurpske procesn prvo pri nespornch nrokoch akcentuje vzah astnkov konania k predmetu konania (i alovan uplatn nmietku) a aktivitu kadho, kto sa domha ochrany (kad si hji svoje zujmy alebo prvo sved bdelm); verejn zujem tu ustupuje zujmu nositeov subjektvneho prva. Vychdza z takch intittov ako s sdny zmier, rozsudok pre zmekanie alebo platobn rozkaz, ktor nemaj v slovenskch nesporovch konaniach svoje miesto. Kee veci, ktor procesn prava v sasnom Obianskom sdnom poriadku vnma ako osobitn nesporov, nekoreponduj z uvedench dvodov s tmito vchodiskami, a tie, aby sa predilo nesprvnemu vkladu a intitucionlnej zmene, je potrebn prehodnoti pouitie oznaenia nesporov konania a nahradi ho termnom konania mimosporov (vychdza zo starho rakskeho oznaenia ausserstreit, teda ide o konania, ktor s veden mimo sporovho konania).25 Rozleniu sporovho a nesporovho konania sa venoval v histrii cel rad odbornkov a z ich prc vzili jednotliv diferencian terie. Medzi diferencianmi kritriami sa objavuj el konania, a to bu v poat Wacha,26 kedy elom nesporovho konania je vydanie kontitutvneho rozhodnutia a elom sporovho konania je rozhodnutie deklaratrne, alebo v poat Mengera,27 ktor przvukuje preventvny charakter konan nesporovch a represvny charakter konan sporovch. Z eskoslovenskch procesualistov toto druh poatie zastval Ott.28 Hellwig29 sa zaoberal elom nesporovho konania, ktor charakterizoval ako prvnu starostlivos. Nakoniec Hellwig sa viac sstredil na odlinos zsad, ktor oba druhy nachdzacieho (zkladnho) konania ovldaj. Socialistick veda presadzovala prstup, poda ktorho konanie sporov je konanm zkladnej povahy, a konanie nesporov je konanm osobitnm, teda mkovek, o vykazuje odlinosti.30 Zo vetkch teri je mon dospie k zveru, e diferencicia procesnch pravidiel je bez pochb bezprostredne spt s povahou spoloenskch vzahov, ktor s regulovan prvom, a ktor s predmetom konania. Sporov vec meme zjednoduene vyjadri ako tak hmotnoprvne vzahy,24 Pozri l. 2 odsek 2 nariadenia. 25 V tejto svislosti tie poznamenvame, e aktulny stav pripravovanej eskej legislatvy vychdza z pojmu zvltne (osobitn) konania. esk zkonodarca tento nzov zvolil z dvodu zaradenia niektorch konan, v ktorch sa objavuj prvky ako sporovho, tak aj nesporovho sdnictva (konanie vo veciach manelskch). Dvod pre tento postup videl tie v snahe o spresnenie toho, e v zkone s obsiahnut nielen konania nesporov, ale tie tzv. in konania, t. j. konania, ktor nenapluj vetky znaky nesporovho sdnictva, ale zrove nie s ani konaniami sporovmi. V rmci pripomienkovho konania sa stalo toto oznaenie astm predmetom kritiky. 26 K tomu bliie WACH, A.: Handbuch des Deutsches Civliprozessrechts. Leipzig, 1885. 27 K tomu bliie pozri MENGER, A.: System des sterreichischen Civilprozessrechts. Viede, 1876. 28 OTT, E.: Soustavn vod ve studium novho zen soudnho. Praha: Wolters Kluwer, reprint, 2012. 29 HELWIG, K.: System des Zivilprozessrechts. Leipzig, 1912. 30 K tomu a rovnako i vyie uvedenm pozri ZOULK, F.: zen sporn a nesporn jako druhy civilnho procesu. Praha: Academia, 1969, s. 33 a nasl., a STAVINOHOV, J.: Problm diferenciace zen spornho a nespornho v socialistickm civilnm procesu. Brno: Univerzita J.E.Purkyn, 1984.

v ktorch je dan na zklade uritch prvnych dvodov na jednej strane povinnos a strane druhej oprvnenie zodpovedajce tejto povinnosti. Z tohto potom vyplva postavenie nositeov tchto prv a povinnost v konan v pozcii vzjomnch odporcov (contra dicere), medzi ktormi je z hmotnoprvneho hadiska spor o prvo. Sporov konanie je teda funkne prispsoben na rieenie sporu; sd spravidla rozhoduje o prvach a povinnostiach existujcich pred samotnm procesom a nezvisle od neho, priom v zmysle prejednacieho princpu predpoklad rozvinutie procesnej aktivity sporovch strn. Kontradiktrnos sa teda premieta do realizcie procesnch konov, objasnenia skutkovho stavu, do rozsahu oprvnen a monej aktivity sdu v konan. Veci mimosporov s charakterom teda kvalitatvne odlin vzahy, vemi rznorod, ktor maj spolon to, e je snaha prejedna ich pri zachovan zvenej prvnej ochrany zo strany zkonodarcu (verejn zujem na ich ochrane), o sa prejavuje na vej vntornej jednotnosti procesnho priebehu pri ich prejedan. Mimosporov konania ponechvaj ir priestor pre ingerenciu ttu a realizciu verejnej moci pri poskytovan prvnej ochrany, a to z radnej povinnosti s cieom ochrany prva astnkov pri sasnom presadzovan verejnho zujmu. Jednotliv odlinosti sporovch a mimosporovch konan, z ktorch vychdzali v histrii vyvinut terie, neprinaj jednoznan odpove na odlenie oboch druhov konan. Ani len kritrium v podobe inkov rozhodnutia i v podobe preventvnej funkcie konania nie je bezvhradne aplikovatenm. Kritrium v podobe diferencovania zsad rovnako nemus by vhodn, pretoe zsady mu by vnman tie ako sekundrny dsledok, t. j. najprv ozname konanie za mimosporov, potom urme zsady, ktor ho ovldaj. Je mon stretn sa aj s nzorom (Svoboda31), e rozdiely medzi sporom a ,,nesporom treba hada nie v rovine ide, ale priamo v texte zkona. Aj napriek nejednoznanosti v rovine terminologickej, potreba diferencovania vec sporovch a mimosporovch je nespochybniten. Povaujeme za potrebn poukza na vemi citliv vobu pojmovho vymedzenia vec, ktor maj charakter mimosporov. Treba zdrazni, e hoci medzi astnkmi mimosporovch konan neexistuje spor o prvo, nevyluuje to ale, e medzi nimi mu vznika rozpory ohadne predmetu konania (v konan o dedistve, pri otzkach vchovy, vivnho a i.). Problematiku diferencicie sporovho a mimosporovho konania tie komplikuje existencia konan, ktor stoja na pomedz obidvoch druhov sdnictva. Nakoko aj dnes meme identifikova konania, na ktor sa uplatn reim pravy pre konania sporov, priom mono prezentova argumenty, ktor svedia skr v prospech ich zaradenia do osobitnho procesnho reimu (neplatnos manelstva z niektorch dvodov sd zane kona ex offo, astnci s uren poda tretej defincie astnctva, dvody neplatnosti s vecou verejnho zujmu). Spravidla ide o veci rodinnoprvnej povahy, predmetom diskusie by zaiste mohlo by aj rozvodov konanie, najm tzv. dohodnut rozvod. Nakoniec prve tieto procesn odlinosti rodinnoprvnych konan viedli nemeckho zkonodarcu k prijatiu novej prvnej pravy, ktor k mimosporovmu sdnictvu pripojila prve konania vo veciach rodinnoprvnych (tzv. FamFG).31 Pozri napr. SVOBODA, K.: Jak vyzrt na nespory. In: Prvn frum, ro. 4, 2007, . 4, s. 130 133. 21

Legislatvny vpoet mimosporovch konan, resp. ich in legislatvne vymedzenie, je javom vyskytujcim sa v Eurpe bene. Presne takto urenie nachdzame v rakskej a nemeckej prvnej prave. Ustanovenie 1 ods. 2 rakskeho AuSSTRG vymedzuje, e prava mimosporovho konania sa pouije na vetky obianskoprvne (civiln) veci, o ktorch to ustanov zkon. Poda 1 nemeckho FamFG tento zkon sa vzahuje na konania v rodinnch zleitostiach a v inch prvnych veciach zverench sdom spolkovm zkonom. Pri tvorbe legislatvneho zmeru novch procesnch kdexov napome tento prstup ureniu sasnho charakteru mimosporovho konania aj pre nov konania, ktorch potrebu pravy vyvol nov Obiansky zkonnk, o povedie k situcii, e mimosporovm konanm bude tak konanie, ktor za mimosporov ozna zkon.

4. Prvo E vo vzahu k Civilnmu sporovmu poriadku a Civilnmu mimosporovmu poriadku

Slovensk republika ako lensk tt E je povinn na zklade Zmluvy o pristpen k E, Zmluvy o E a Zmluvy o fungovan E repektova nijn prvo prednostne pred svojm vntrottnym prvom, a zrove prijma iba tak vntrottne prvne predpisy, ktor neodporuj nijnmu prvu. Zklad nijnho prva ako primrne nijn prvo predstavuj Zmluva o Eurpskej nii a Zmluva o fungovan E. Pre oblas civilnho procesu maj v rmci nich najv vznam ustanovenia tkajce sa kladenia prejudicilnych otzok SD E. Druh kategriu predstavuje sekundrne nijn prvo. Civilnho prva procesnho na rovni lenskch ttov sa tkaj najm nasledujce prvne akty sekundrneho nijnho prva (nariadenia, smernice):

Nariadenia upravujce jednotn pecifick pravidl medzinrodnho civilnho konania s eurpskym prvkom: Nariadenie Eurpskeho parlamentu a Rady (ES) . 805/2004 z 21. aprla 2004, ktorm sa vytvra eurpsky exekun titul pre nesporn nroky (. v. E L 143, 30. 4. 2004). Nariadenie Eurpskeho parlamentu a Rady (ES) . 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorm sa zavdza eurpske konanie o platobnom rozkaze (. v. E L 399, 30. 12. 2006). Nariadenie Eurpskeho parlamentu a Rady (ES) . 861/2007 z 11. jla 2007, ktorm sa ustanovuje Eurpske konanie vo veciach s nzkou hodnotou sporu (. v. E L 199, 31. 7. 2007).

Nariadenia o prvomoci, uznvan a vkone rozhodnut: Nariadenie Rady (ES) . 44/2001 z 22. decembra 2000 o prvomoci a o uznvan a

vkone rozsudkov v obianskych a obchodnch veciach (. v. ES L 12, 16. 1. 2001). Nariadenie Rady (ES) . 2201/2003 z 27. novembra 2003 o prvomoci a uznvan a vkone rozsudkov v manelskch veciach a vo veciach rodiovskch prv a povinnost, ktorm sa zruuje nariadenie (ES) . 1347/2000 (. v. E L 338, 23. 12. 2003). Nariadenie Rady (ES) . 4/2009 z 18. decembra 2008 o prvomoci, rozhodnom prve, uznvan a vkone rozhodnut a o spoluprci vo veciach vyivovacej povinnosti (. v. E L 7, 10. 1. 2009). Nariadenie Eurpskeho parlamentu a Rady (E) . 650/2012 zo 4. jla 2012 o prvomoci, rozhodnom prve, uznvan a vkone rozhodnut a prijat a vkone verejnch listn v dediskch veciach a o zaveden eurpskeho osvedenia o dedistve (. v. E L 201, 27. 7. 2012). Nariadenie Eurpskeho parlamentu a Rady (E) . 1215/2012 z 12. decembra 2012 o prvomoci a o uznvan a vkone rozsudkov v obianskych a obchodnch veciach (prepracovan znenie) (. v. E L 351, 20. 12. 2012). Nariadenie Rady (ES) . 1206/2001 z 28. mja 2001 o spoluprci medzi sdmi lenskch ttov pri vykonvan dkazov v obianskych a obchodnch veciach (. v. ES L 174, 27. 6. 2001). Nariadenie Eurpskeho parlamentu a Rady (ES) . 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doruovan sdnych a mimosdnych psomnost v obianskych a obchodnch veciach v lenskch ttoch (doruovanie psomnost) a o zruen nariadenia Rady (ES) . 1348/2000 (. v. E L 324, 10. 12. 2007).

Ostatn sekundrne pramene nijnho prva: Nariadenie . 1 o pouvan jazykov v Eurpskom hospodrskom spoloenstve (. v. ES 17, 6. 10. 1958). Nariadenie rady (EHS, EURATOM) . 1182/71 z 3. jna 1971, ktorm sa stanovuj pravidl pre lehoty, dtumy a termny (. v. ES L 124, 8. 6. 1971). Nariadenie Rady (ES) . 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonvan pravidiel hospodrskej sae stanovench v lnkoch 81 a 82 Zmluvy (. v. ES L 1, 4. 1. 2003). Smernica Rady 2003/8/ES z 27. janura 2003 o zlepen prstupu k spravodlivosti pri cezhraninch sporoch ustanovenm minimlnych spolonch pravidiel tkajcich sa prvnej pomoci pri takchto sporoch (. v. ES L 26, 31. 1. 2003). Smernica Eurpskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES z 21. mja 2008 o uritch aspektoch medicie v obianskych a obchodnch veciach (. v. E L 136, 24. 5. 2008).23

Smernica Eurpskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. aprla 2004 o vymoitenosti prv duevnho vlastnctva (. v. E L 157, 30. 4. 2004). Smernica Eurpskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z 23. aprla 2009 o sdnych prkazoch na ochranu spotrebiteskch zujmov (kodifikovan znenie) (. v. E L 110, 1. 5. 2009).

Aj napriek skutonosti, e prvne akty E s priamo aplikovaten a priamo inn (s vnimkou smernc), je potrebn na vntrottnej rovni upravi procesn intitty, ktor nie s upraven priamo v samotnch nijnch prvnych predpisoch. E relatvne asto ponechva v tchto predpisoch priestor, aby si lensk tty procesn postup v danch veciach upravili vo svojom vntrottnom prve (napr. monosti preskma rozhodnutie vydan poda nijnho prvneho predpisu, prslunos vntrottneho sdu a pod.). Okrem nijnch predpisov primrneho a sekundrneho prva je potrebn repektova aj judikatru SD E. Formlne pramene nijnho prva venuj vek pozornos hmotnoprvnej prave, ale detailnejia prvna prava nijnch procesnch pravidiel asto absentuje, preto sa pri poskytovan prvnej ochrany subjektvnych prv garantovanch nijnm prvom postupuje poda vntrottnych procesnch pravidiel lenskch ttov. Absenciu procedurlnych pravidiel vo formlnych prameoch nijnho prva sa snail vyriei SD E zakotvenm dvoch zkladnch poiadaviek, ktor musia spa procesn normy lenskch ttov. Prvou je zsada rovnocennosti (ekvivalencie), poda ktorej procesn podmienky na ochranu subjektvnych prv garantovanch nijnm prvom nesm by menej vhodn ako procesn podmienky na ochranu porovnatench vntrottnych subjektvnych prv. Druhou je zsada innosti (efektivity), poda ktorej vntrottne procesn pravidl nesm saova alebo dokonca znemoova poskytnutie prvnej ochrany subjektvnym prvam garantovanm nijnm prvom. Repektovanie predmetnch zsad mus ma na pamti nielen sd aplikujci nijn prvo na konkrtny prpad, ale aj zkonodarca pri tvorbe novch pravidiel civilnho procesu.

5. Medzinrodn zmluvy vo vzahu k Civilnmu sporovmu poriadku a Civilnmu mimosporovmu poriadku

Rekodifikcie civilnho procesu sa dotkaj aj mnoh medzinrodn zmluvy, ktormi je Slovensk republika viazan. Ide najm o nasledujce zmluvy:

O ochrane zkladnch udskch prv a slobd: Medzinrodn pakt o hospodrskych, socilnych a kultrnych prvach (1966).

Medzinrodn pakt o obianskych a politickch prvach (1966). Medzinrodn dohovor o odstrnen vetkch foriem rasovej diskrimincie (1965). Dohovor o odstrnen vetkch foriem diskrimincie ien (1979). Dohovor proti mueniu a inmu krutmu, neudskmu a poniujcemu zaobchdzaniu i trestaniu (1984). Dohovor o prvach dieaa (1989). Medzinrodn dohovor o ochrane prv vetkch migrujcich pracovnkov a lenov ich rodn (1990). Dohovor o prvach osb so zdravotnm postihnutm (2006). Medzinrodn dohovor o ochrane vetkch osb pred nedobrovonm zmiznutm (2006). Dohovor o ochrane udskch prv a zkladnch slobd (1950).

O justinej spoluprci: Dohovor o civilnom konan (1954). Dohovor o vymhan vivnho v cudzine (1956). Dohovor o zruen poiadavky vyieho overenia zahraninch verejnch listn (1961). Dohovor o doruovan sdnych a mimosdnych psomnost v cudzine v obianskych a obchodnch veciach (1965). Dohovor o vykonvan dkazov v cudzine v obianskych a obchodnch veciach (1970). Dohovor o uahen prstupu k justinm orgnom v cudzine (1980). Eurpsky dohovor o informcich o cudzom prve (1968). Dohovor o obianskoprvnych aspektoch medzinrodnch nosov det (1980).

O medzinrodnej prvomoci, uznvan a vkone cudzch rozhodnut: Dohovor o prvomoci a o uznvan a vkone rozsudkov v obianskych a obchodnch veciach (2007) (revidovan Lugnsky dohovor). Dohovor o uznan a vykonatenosti rozhodnut o vyivovacej povinnosti k deom (1958). Dohovor o uznvan rozvodov a o zruen manelskho spoluitia (1970).25

Dohovor o uznvan a vkone rozhodnut o vyivovacej povinnosti (1973). Eurpsky dohovor o uznvan a vkone rozhodnut tkajcich sa starostlivosti o deti a o obnove starostlivosti o deti (1980).

Medzinrodn rodinn prvo: Dohovor o shlase pre manelstvo, najniom veku pre uzavretie manelstva a registrcii manelstva (1962). Dohovor o ochrane det a spoluprci pri medzittnych osvojeniach (1993). Dohovor o prvomoci, rozhodnom prve, uznvan a vkone a spoluprci v oblasti rodiovskch prv a povinnost a opatren na ochranu dieaa (1996).

Bilaterlne zmluvy o justinej spoluprci: Zmluva medzi eskoslovenskou socialistickou republikou a Afgnskou demokratickou republikou o prvnej pomoci v obianskych a trestnch veciach (1981). Zmluva medzi eskoslovenskou republikou a Albnskou udovou republikou o prvnej pomoci v obianskych, rodinnch a trestnch veciach (1959). Zmluva medzi eskoslovenskou socialistickou republikou a Alrskou demokratickou a udovou republikou o prvnej pomoci v obianskych, rodinnch a trestnch veciach (1981). Zmluva medzi eskoslovenskou socialistickou republikou a Bulharskou udovou republikou o prvnej pomoci a prave prvnych vzahov v obianskych, rodinnch a trestnch veciach (1976). Zmluva medzi eskoslovenskou socialistickou republikou a Cyperskou republikou o prvnej pomoci v obianskych a trestnch veciach (1982). Zmluva medzi eskoslovenskou socialistickou republikou a Belgickm krovstvom o prvnej pomoci v obianskych, rodinnch a obchodnch veciach (1984). Zmluva medzi Slovenskou republikou a eskou republikou o prvnej pomoci poskytovanej justinmi orgnmi a prave niektorch prvnych vzahov v obianskych a trestnch veciach so Zverenm protokolom (1992). Zmluva medzi vldou eskoslovenskej socialistickej republiky a vldou Franczskej republiky o prvnej pomoci, uznan a vkone rozhodnut v obianskych, rodinnch a obchodnch veciach (1984).

Zmluva medzi eskoslovenskou socialistickou republikou a Grckou republikou o prvnej pomoci v obianskych a trestnch veciach (1980). Zmluva medzi eskoslovenskou socialistickou republikou a Jemenskou udovou demokratickou republikou o prvnej pomoci v obianskych a trestnch veciach (1989). Zmluva medzi eskoslovenskou socialistickou republikou a Socialistickou federatvnou republikou Juhoslviou o prave prvnych vzahov v obianskych, rodinnch a trestnch veciach (1964). Zmluva medzi eskoslovenskou socialistickou republikou a Krejskou udovo-demokratickou republikou o vzjomnej prvnej pomoci v obianskych a trestnch veciach (1988). Zmluva medzi eskoslovenskou socialistickou republikou a Kubnskou republikou o vzjomnej prvnej pomoci v obianskych, rodinnch a trestnch veciach (1980). Zmluva medzi eskoslovenskou socialistickou republikou a Maarskou udovou republikou o prvnej pomoci a prave prvnych vzahov v obianskych, rodinnch a trestnch veciach (1989). Zmluva medzi eskoslovenskou socialistickou republikou a Mongolskou udovou republikou o poskytovan prvnej pomoci a o prvnych vzahoch v obianskych, rodinnch a trestnch veciach (1976). Zmluva medzi eskoslovenskou socialistickou republikou a Poskou udovou republikou o prvnej pomoci a prave prvnych vzahov v obianskych, rodinnch, pracovnch a trestnch veciach (1987). Dohoda medzi republikou eskoslovenskou a republikou Portugalskou o vzjomnej prvnej pomoci vo veciach obianskych a obchodnch (1927). Zmluva medzi eskoslovenskou socialistickou republikou a Rakskou republikou o vzjomnom prvnom styku v obianskoprvnych veciach, o listinch a o prvnych informcich so Zverenm protokolom (1961). Zmluva medzi eskoslovenskou republikou a Rumunskou udovou republikou o prvnej pomoci v obianskych, rodinnch a trestnch veciach (1958). Zmluva medzi eskoslovenskou socialistickou republikou a Srskou arabskou republikou o prvnej pomoci v obianskych, rodinnch a trestnch veciach (1984). Zmluva medzi eskoslovenskou socialistickou republikou a panielskom o prvnej pomoci, uznan a vkone rozhodnut v obianskych veciach (1987). Dohoda medzi republikou eskoslovenskou a vajiarskom o vzjomnej prvnej pomoci vo veciach obianskych a obchodnch s Dodatkovm27

protokolom (1926). Dohovor medzi republikou eskoslovenskou a vajiarskom o uznan a vkone sdnych rozhodnut s Dodatkovm protokolom (1926). Zmluva medzi eskoslovenskou socialistickou republikou a Talianskou republikou o prvnej pomoci v obianskych a trestnch veciach (1985). Zmluva medzi eskoslovenskou socialistickou republikou a Tuniskou republikou o prvnej pomoci v obianskych a trestnch veciach, o uznan a vkone justinch rozhodnut a o vydvan s Dodatkovm protokolom (1979). Zmluva medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o prvnej spoluprci v obianskych a obchodnch veciach (2004). Zmluva medzi eskoslovenskou socialistickou republikou a Vietnamskou socialistickou republikou o prvnej pomoci v obianskych a trestnch veciach (1982). Zmluva medzi eskoslovenskou republikou a Spojenm krovstvom Vekej Britnie a rska o prvnej pomoci vo veciach obianskych (1924). Dodatkov dohovor o civilnom konan sdnom medzi republikou eskoslovenskou a Spojenm krovstvom Vekej Britnie a Severnho rska (1935). Zmluva medzi eskoslovenskou socialistickou republikou a Zvzom sovietskych socialistickch republk o prvnej pomoci a prvnych vzahoch v obianskych, rodinnch a trestnch veciach (1982).

6. Vzah Civilnho sporovho poriadku a Civilnho mimosporovho poriadku k inm prvnym predpisom

Obianske sdne konanie je v sasnej prvnej prave predmetom viacerch prvnych predpisov. Okrem Obianskeho sdneho poriadku s normy procesnho prva obsiahnut v alch predpisoch, ktor upravuj iastkov otzky, intitty a postavenie rznych subjektov zastnench na sdnom konan. Ide predovetkm o nasledujce prvne predpisy: stava Slovenskej republiky . 460/1992 Zb. v znen neskorch predpisov. Zkon . 757/2004 Z. z. o sdoch a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov. Zkon . 371/2004 Z. z. o sdlach a obvodoch sdov Slovenskej republiky a o zmene zkona . 99/1963 Zb. Obiansky sdny poriadok v znen neskorch predpisov v znen neskorch predpisov. Zkon . 385/2000 Z. z. o sudcoch a prsediacich a o zmene a doplnen

niektorch zkonov v znen neskorch predpisov. Zkon . 549/2003 Z. z. o sdnych radnkoch v znen neskorch predpisov. Zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 38/1993 Z. z. o organizcii stavnho sdu Slovenskej republiky, o konan pred nm a o postaven jeho sudcov v znen neskorch predpisov. Zkon Slovenskej nrodnej rady . 71/1992 Zb. o sdnych poplatkoch a poplatku za vpis z registra trestov v znen neskorch predpisov. Zkon . 65/2001 Z. z. o sprve a vymhan sdnych pohadvok v znen neskorch predpisov. Zkon . 327/2005 Z. z. o poskytovan prvnej pomoci osobm v materilnej ndzi a o zmene a doplnen zkona . 586/2003 Z. z. o advokcii a o zmene a doplnen zkona . 455/1991 Zb. o ivnostenskom podnikan (ivnostensk zkon) v znen neskorch predpisov v znen zkona . 8/2005 Z. z. v znen neskorch predpisov.

S civilnm sdnym konanm zko svisia aj alie procesnoprvne predpisy a prvne predpisy tkajce sa prvnickch profesi, akmi s: Zkon . 97/1963 Zb. o medzinrodnom prve skromnom a procesnom v znen neskorch predpisov. Zkon . 7/2005 Z. z. o konkurze a retrukturalizcii a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov. Zkon . 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konan v znen neskorch predpisov. Zkon . 420/2004 Z. z. o medicii a o doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov. Zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 233/1995 Z. z. o sdnych exektoroch a exekunej innosti (Exekun poriadok) a o zmene a doplnen alch zkonov v znen neskorch predpisov. Zkon Slovenskej nrodnej rady . 323/1992 Zb. o notroch a notrskej innosti (Notrsky poriadok) v znen neskorch predpisov. Zkon . 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmonkoch a prekladateoch a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov. Zkon . 586/2003 Z. z. o advokcii a o zmene a doplnen zkona . 455/1991 Zb. o ivnostenskom podnikan (ivnostensk zkon) v znen neskorch predpisov v znen neskorch predpisov. Zkon . 153/2001 Z. z. o prokuratre v znen neskorch predpisov.29

Zkon . 154/2001 Z. z. o prokurtoroch a prvnych akateoch prokuratry v znen neskorch predpisov.

S predmetnmi zkonnmi prvnymi normami svisia aj vykonvacie prvne predpisy, najm vyhlky ministerstva spravodlivosti: Vyhlka Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky . 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelrskom poriadku pre okresn sdy, krajsk sdy, pecilny sd a vojensk sdy v znen neskorch predpisov. Vyhlka Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky . 31/1993 Z. z. o odmench a nhradch notrov v znen neskorch predpisov. Vyhlka Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky . 288/1995 Z. z. o odmench a nhradch sdnych exektorov v znen neskorch predpisov. Vyhlka Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky . 655/2004 Z. z. o odmench a nhradch advoktov za poskytovanie prvnych sluieb v znen neskorch predpisov.

Napokon nemono opomen ani prvne normy hmotnho prva, ktor asto obsahuj mnostvo procesnch prvnych noriem, najm zkon . 40/1964 Zb. Obiansky zkonnk, zkon . 513/1991 Zb. Obchodn zkonnk, zkon . 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnen niektorch zkonov, a zkon . 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za kodu spsoben pri vkone verejnej moci a o zmene niektorch zkonov.

7. Ciele, metodologick a koncepn rieenia novej prvnej pravy sporovho a mimosporovho procesu

7.1 Ciele novej prvnej pravy sporovho a mimosporovho procesu

Cieom novej prvnej pravy civilnho procesu je vytvori tak procesnoprvne intitty, ktor umonia sa o najviac pribli k idelu rchlej a spravodlivej ochrany prv a prvom chrnench zujmov astnkov konania za predpokladu zodpovednho prstupu subjektov civilnho procesu k sdnemu konaniu. S uvedenm cieom nevyhnutne svis aj al cie, a to zlepi vymoitenos prva judikovanho v civilnom sdnom konan, o predpoklad vytvorenie efektvnych intittov civilnho procesu nielen v samotnom Civilnom sporovom poriadku, ale aj v paralelne novelizovanch zkonoch, akm je najm Exekun poriadok a zkon o rozhodcovskom konan. Nov kdex, resp. nov kdexy civilnho procesu si vyiadali aj spoloenskoekonomick potreby spolonosti, najm potreba efektvneho fungovania trhovho

mechanizmu, ktor je zvisl od kvality podnikateskho prostredia. T sa posudzuje z rznych hadsk a jednm z najdleitejch je aj rove vymoitenosti prva, ktor predstavuje zkladn pilier prvneho ttu a demokratickej spolonosti. Vymoitenosou prva sa spravidla rozumie shrn monost dosiahnu ochranu prv a prvom chrnench zujmov spsobom stanovenm zkonom, a to nielen deklarovanm ttom urenou autoritou, ale aj faktickm vkonom svojich uplatnench nrokov. Vymoitenos prva je jednm z najplivejch spoloenskch problmov. Z medzinrodnej tdie pre rok 201332 vyplva, e zo 185 krajn sveta sa Slovensko umiestnilo na 69. mieste v dsledku toho, e ak sa podar vymc alovan pohadvka, trv to v priemere 545 dn prostrednctvom veobecnho sdu, teda takmer dva roky, priom nklady na vymoenie pohadvky (t. j. prvne sluby, sdny poplatok a nklady na samotn vymoenie) predstavuj a 30% jej hodnoty. Ete naliehavejie sa problm neprimerane dlhho sdneho konania prejavuje v mimosporovej agende, najm v rodinnoprvnych a statusovch veciach. Zabezpeenie rchleho a zrove spravodlivho sdneho konania je idelny stav, ktor sa rekodifikcia sna naplni. Zkladnou ideou novho procesnho kdexu, resp. novch procesnch kdexov, je prostrednctvom legislatvne upravench procesnch intittov da subjektom civilnho procesu do rk nstroje na to, aby svojm zodpovednm prstupom k sdnemu konaniu dokzali o najviac sa pribli k idelu rchlej a spravodlivej ochrany prv a prvom chrnench zujmov astnkov konania. Na druhej strane primrnym zujmom Civilnho mimosporovho poriadku je zabezpeenie nleitej ochrany tch prv a zujmov, na ktorch existuje verejn zujem.

7.2 Metodologick vchodisk novej prvnej pravy sporovho a mimosporovho procesu

Nov procesn kdex vznik v dobe, kedy je jeho ovplyvnenie eurpskym prvom absoltne nevyhnutn. Nielen smernice inkorporovan do predpisu, ktor s samozrejmosou, ale aj repektovanie sdnych rozhodnut, s bezpodmienenou sasou prameov ovplyvujcich tvorbu novch kdexov. Pjde najm o rozhodnutia SD E, ktor poskytuje vklad prvnych predpisov E, aby sa zabezpeilo ich rovnak uplatovanie vo vetkch lenskch ttoch E. Vo svojich stanoviskch k prejudicilnym otzkam kladenm sdmi vetkch lenskch ttov E, judikuje nov zvery a ovplyvuje prvnu teriu aj prax. Pri prcach na modernch, procesnch kdexoch eurpskeho rozmeru je preto nevyhnutn pozorne sa judikatrou SD E zaobera. Nemenej vznamn je aj judikatra ESP. Rozsudok ESP je pre tt zvzn v zmysle lnku 46 ods. 1 Eurpskeho dohovoru. Na jeho zklade je zmluvn strana povinn napravi poruenia prv, ku ktorm dolo. V zvislosti od okolnost prpadu me nprava spova vo vyplaten spravodlivho zadosuinenia saovateovi, v obnove konania, ale aj v32 DOING BUSINESS. Doing Business 2013. Smarter Regulations for Small and Medium-Size Enterprises. Washington: The International Bank for Reconstruction and Development/ The World Bank, 2013. s. 194 online 6. 2. 2013. Dostupn na internete: http://passthrough.fwnotify.net/download/743301/http://www.doingbusiness.org/~/media/GIAWB/Doing %20Business/Documents/Annual-Reports/English/DB13-full-report.pdf . 31

zmene vntrottnych prvnych predpisov i judikatry. Je zvzn len pre strany danho sporu (inter partes), nie erga omnes. Hoci rozsudok nie je prvne zvzn v inch veciach, tty z neho vyvodzuj dsledky, pretoe maj veobecn povinnos repektova a aplikova Eurpsky dohovor v slade s vyvjajcou sa judikatrou ESP. Hovor sa o interpretanej lohe rozsudkov ESP. V zmysle lnku 154c stavy Slovenskej republiky je Eurpsky dohovor sasou prvneho poriadku Slovenskej republiky a m prednos pred zkonom, ak zabezpeuje v rozsah stavnch prv a slobd. V zmysle kontantnej judikatry stavnho sdu Slovenskej republiky k lnku 154c stavy Slovenskej republiky predstavuj Eurpsky dohovor a judikatra na sa vzahujca pre vntrottne orgny aplikcie prva zvzn vkladov smernice na vklad a uplatovanie zkonnej pravy zkladnch prv a slobd zakotvench v druhej hlave stavy Slovenskej republiky, a tm normuj rmec, ktor tieto orgny v konkrtnom prpade nemu prekroi.33 Rovnako dleitou inpirciou pri tvorbe novho kdexu musia by aj niektor Odporania Vboru ministrov Rady Eurpy. Nie vak len rozhodnutia eurpskych sdnych autort bud tvori zklad, na ktorom bud st nov procesn kdexy. Relevantn nlezy stavnho sdu Slovenskej republiky bud musie by bran na zrete a jeho nzory riadne ukotven do ustanoven procesnch predpisov. Najvy sd Slovenskej republiky je rovnako dleitou autoritou. Jeho vklad a aplikcia prvnych predpisov, zjednoten stanovisk a postoje k jednotlivm intittom s dleitou sasou prpravy novho prvneho predpisu. Pri tvorbe vznamnch procesnch kdexov a s nm spojench alch zkonov netreba zabda na to najdleitejie pre koho je prvna prava uren, komu m sli. Napriek tomu, e procesn predpisy s pouvan najm profesionlnymi prvnikmi, prvny predpis by mal by zrozumiten a prstupn aj irej verejnosti. alm metodologickm vchodiskom tvorby novho procesnho prva je zmer vyvola irok diskusiu, vysvetova dvody zmien. Nzory predovetkm odbornej verejnosti bud tvori dleit as oponentry k novm procesnm predpisom. Okrem procesnch kdexov sa pripravuj aj vznamn novelizcie alch prvnych predpisov. Ide o Exekun poriadok, Notrsky poriadok a zkon o rozhodcovskom konan. Tieto prvne predpisy, najm vak Exekun a Notrsky poriadok, vemi zko svisia so zmenami, ktor sa zamaj na poli civilnho prva procesnho.

7.3 Koncepn vchodisk novej prvnej pravy sporovho a mimosporovho konania

Problmovmi bodmi na seku sdnictva s najm rchlos sdneho konania a jeho efektvnos. Oba tieto zkladn atribty dobrho sdnictva je mon dosiahnu zmenami trukturlnymi, koncepnmi. Zmena prvnej pravy prinesie monos postupova rchlejie a efektvnejie, avak treba ma na pamti, e akokovek kvalitn prvna prava bude aplikovan sdmi a vyuvan astnkmi konania, teda konen vsledok bude zvisl aj od33 Pozri napr. I. S 36/02.

konkrtnej aplikcie prvnych noriem. Rekodifikcia civilnho procesnho prva sa z hadiska trukturlnych zmien zameriava na tri druhy konan, a to konanie sporov pred sdom prvho a druhho stupa vrtane vyuitia monch mimoriadnych opravnch prostriedkov; konanie mimosporov v sasnosti upraven v 5. hlave tretej asti Obianskeho sdneho poriadku, a konanie v sprvnom sdnictve.

7.3.1 Koncepn vchodisk novej prvnej pravy sporovho konania

Hlavnm a podstatnm kritriom pre dobr rozhodovanie a dobr sdne konanie je jeho spravodlivos, efektvnos a rchlos, o by malo by condicio sine qua non v kadom sdnom rozhodnut. Pri prprave novch kdexov procesnho prva sa ako zkladn otzka objavuje dka sdneho konania, resp. prieahov v sdnom konan. V tejto svislosti sa treba vyvarova, aby prvna prava, akokovek nesystmov a neprehadn, bola vnman ako jedin prina prieahov v sdnom konan. Dvody a priny prieahov v konan treba vnma v komplexnosti a trukturlnych vzbch vzhadom na poddimenzovanie personlneho a materilneho zabezpeenia sdnej sstavy, ktor boli vyvolan politicky podmienenmi odlinmi predstavami o sprve a riaden sdnictva v Slovenskej republike. K prieahom v konan prispela i nestabilita predpisov hmotnho prva a neitatenos prvneho prostredia ako celku. Sasou rekodifikanch prc neme by len snaha o zrchlenie konania. Nov prava civilnho procesnho prva mus ma ambciu vytvori tak pravidl, ktor priebeh konania zhospodrnia, a zrove vytvoria rmec na efektvnu ochranu celho spektra prv vyplvajcich z hmotnho prva. V uvedench svislostiach sa jav ako nevyhnutn vytvori predovetkm nov prvky procesnho prva, najm v rovine sporovho konania, pri ktorch doterajia prvna prava zaostva za pravou obsiahnutou v inch kodifikcich stredoeurpskeho priestoru. Nov prava postupu sdu a astnkov konania mus vychdza z vyej akceptcie novch komunikanch prostriedkov. Sasn prvna prava nov komunikan prostriedky reflektuje len okrajovo, o vedie k zvyovaniu nkladov na sdne konanie. Elektronick pota, telefonick komunikcia, webov strnka a dtov sbor musia v novom predpise nadobudn rozmer, ktor vedenie konania zjednodu a zhospodrni. Pritom vak bude nevyhnutn nov prvnu pravu kontruova tak, aby prpadn zlyhania komunikanch prostriedkov neviedli k porueniu prv astnkov konania. Pripravovan rekodifikcia civilnho procesnho prva neme by len novelou samotnho Obianskeho sdneho poriadku. Nov procesn predpis nevyhnutne obsiahne aj niektor prvne normy, ktor s doteraz obsiahnut v inch prvnych predpisoch. Najm sasn prvna prava vo vyhlke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky . 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelrskom poriadku pre okresn sdy, pecilny sd33

a vojensk sdy (alej len Spravovac a kancelrsky poriadok) obsahuje niektor normy primrneho charakteru, ktor s v inch prvnych poriadkoch sasou kdexu procesnho prva. Zsadne treba ma ambciu podrobi podstatnej revzii spravovac a kancelrsky poriadok. Osobitne nron bude otzka reformy sdnych registrov s ohadom na zmeny tkajce sa novej systematiky rodinnch, spotrebiteskch a mimosporovch vec. Nov kodifikcia sa nevyhnutne dotkne zkona o sdnych poplatkoch, ktor obsahuje pravu viacerch otzok, ktor sa bezprostredne spjaj s rchlosou a efektivitou sdneho konania. Mnoho oblast je neuspokojivo rieench, priom o nich prebieha neustla diskusia, i u v odbornej literatre, alebo sdnych rozhodnutiach. Bude nevyhnutn zvi zjednoduenie sasnej prvnej pravy tkajcej sa trov konania, osobitne trov prvneho zastpenia. Sasn prava len minimlne motivuje astnkov konania k tomu, aby pri vbere prvneho zastpenia a veden konania postupovali hospodrne, i u pri rozhodnut vbec sa necha zastpi advoktom, resp. zastpi sa takm advoktom, s ktorho zastpenm nebud spojen zven trovy. asto je rozhodnutie astnka konania, spravidla v spotrebiteskch veciach, necha sa zastpi advoktom skr podmienen snahou o zvenie prsluenstva pohadvky. Sasn prvna prava trov prvneho zastpenia mimoriadnym spsobom sauje proces rozhodovania sdu. V praxi sa neosvedila prava rozhodovania Centra prvnej pomoci, priom osobitn zkon a osobitn rozhodovanie inho orgnu mimo sdneho konania sa jav ako nevhodn rieenie. Centrum prvnej pomoci by malo by len vykonvateom sdnych rozhodnut tkajcich sa prva osb oslobodench od sdnych poplatkov. Centrum prvnej pomoci by vak malo by aj garantom toho, e akkovek pomoc astnkovi konania spovajca i u v osloboden od sdnych poplatkov, zabezpeen prvneho zastpenia, alebo oslobodenia od nhrady trov konania bude poskytnut len takmu astnkovi, ktorho pomery takto vhodu odvoduj. Snahou zkonodarcu je zabezpei dsledn koncentrciu procesu s nevyhnutnou poiadavkou profesionalizcie. To znamen okrem inho potrebu nastavenia obligatrneho prvneho zastpenia v konaniach na sdoch druhointannch a v konaniach prvointannch napr. poda kritria ratio valoris a ratio causae. Vber konan, ktor by sa mohli vies iba za povinnho zastpenia advoktom, by mohol by podmienen na jednej strane vkou sumy, o ktor v danom konan ide, na druhej strane aj uritm typom veci, ktor sa v konan prejednva teda predmetom sporu. Pri povinnom zastpen advoktom by mohlo sdu odpadn viacero povinnost svisiacich s podaniami, ktor nie s pln, zrozumiten a neobsahuj predpsan nleitosti. Rovnako sa pri obligatrnom zastpen minimalizuje manudukn povinnos sdu voi astnkom konania. Pritom treba pamta, e povinnos zastpenia si vyaduje aj finann as zo strany zastpenho astnka konania. Nastavenie socilnych aspektov prva na prstup k sdu bude taktie neoddelitenou sasou takto navrhovanej prvnej pravy. alm cieom je zachova zsadne dvojintannos konania. pecializciu a zvenie efektvnosti sdnej sstavy mono dosiahnu diferencovanm kauzlnej prslunosti na zklade kritria ratio valoris a ratio causae. Diferencicia poda oboch kritri, ktor sme vyie pomenovali, je spjan s osobitnmi a rozdielnymi procesnmi reimami

jednoduchch (bagatench) vec, i u ide o veci jednoduchie na zklade ich niej hodnoty, alebo ide o veci jednoduchie, ktorch jednoduchos vyplva zo pecifickej povahy ich predmetu. V prpade sporovho konania sa legislatvna innos z hadiska obsahu mus predovetkm zamera na pravu doruovania fyzickm osobm. Recentn prvna prava efektvnym spsobom vyrieila doruovanie prvnickm osobm a fyzickm osobm podnikateom zavedenm prsnej fikcie doruenia. Obdobn fikcia doruenia fyzickm osobm nepodnikateom by sa pravdepodobne spjala s odatm monosti kona pred sdom v stavnoprvnej rovine, no na strane druhej vak treba uritm spsobom prenies na obanov zodpovednos za to, e im nemono dorui psomnosti na adrese ich registrovanho pobytu poda osobitnho predpisu. Sasn prvna prava sa spja so zdhavm a finanne nronm zisovanm pobytu astnkov, priom tto prax je nejednotn a neefektvna. Preto treba upravi spsob zisovania pobytu astnka, ktormu sa nepodarilo dorui sdne zsielky na adresu jeho registrovanho pobytu. Ak takto postup nebude vies k zisteniu pobytu astnka, treba jasne uvies, ak osobu mono takmuto astnkovi ustanovi za opatrovnka na doruovanie. Ako nadbyton sa jav, aby sd zisoval osobn pomery astnka, resp. dotazoval obec astnka, i shlas s ustanovenm za opatrovnka, kee neshlas obce s ustanovenm za opatrovnka takejto osoby je pravidlom. Nie celkom sprvne sa jav rieenie, ktor odliuje drobn spory, kde za opatrovnka mono ustanovi akkovek osobu, a ostatn spory, v ktorch sa rozhoduje tak, e psomnosti sa bud doruova uloenm v sdnom spise. Ako vhodn sa jav aj pre drobn spory stanovi doruovanie v sdnom spise a neustanovova opatrovnka zamestnanca sdu. alou otzkou spsobujcou predlovanie konania je zneuvanie intittu nmietky zaujatosti. Zjavne nedvodn nmietky zaujatosti bud preto procesne sankcionovan. Dleitou obsahovou zmenou, ktor je spsobil prispie k efektvnemu a rchlemu konaniu, je zvenie poiadaviek na procesn aktivitu sporovch strn, a s tm spojen procesn diligenciu (zodpovednos) so sanknmi dsledkami v prpadoch procesnej pasivity. Pre vysvetlenie treba doda, e asto sami astnci konania nenleitm postupom, niekedy aj myselne, konanie predluj. Ak sa konaniu vyhbaj, spsobuj obtrukcie a nespolupracuj so sdom v konan za elom dosiahnutia skorho rozhodnutia, takchto astnkov konania by malo by mon sankcionova nstrojom upravenm novm civilnm procesnm kdexom. Pre prpad, e by astnk konania lehotu zmekal a kon neurobil, stratil by monos kon urobi neskr (procesn preklzia). Tak by bolo mon zarui vy zujem o spoluprcu aj zo strany astnkov konania. Plynulos a ,,bezprieahovos konania toti nie vdy zvis len a vlune od vle a konania sdu, i dokonca sudcu. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako orgn dohadu nad sprvnym vkonom sdnictva dostva kvantum sanost na prieahy v konan, z ktorch po hlbom oboznmen sa s vecou asto vyplynie prve procesn pasivita astnka konania. Ak spomname obtrukcie astnkov konania, nemono sa nepristavi pri konan sdov, ktor bva asto zo subjektvneho pohadu astnkov konania charakterizovan ako zdhav. No nielen toto subjektvne hadisko, ale i objektvne atribty ako ,,npad vec i dodrovanie neefektvnych procesnch leht spsobuj asto vnman nemonos uplatnenia si svojich prv v rmci primeranej lehoty. Sdy v dsledku zahltenia asto ani objektvne nemu zvlda npor,35

ktormu s vystaven. Nov prvna prava si dva za cie prve takto situcie eliminova. Mnoh otzky tkajce sa prvomoci a konov sdu s upraven v zkone o sdlach a obvodoch sdov a v zkone o sdnych radnkoch. Ide predovetkm o otzky pravy kauzlnej prvomoci niektorch sdov, pravy konov vyieho sdneho radnka a sdneho tajomnka, ktor by mali by sasou procesnho predpisu. Osobitne bude nevyhnutn vysporiada sa s pravou postavenia justinho akatea v civilnom konan. Obnovenie intittu justinho akatea je zrove samostatnm bodom programovho vyhlsenia vldy Slovenskej republiky. Justin akate by po vykonan predpsanej praxe a zloen odbornej justinej skky mohol rozhodova niektor kauzlne stanoven veci. Tieto by v zmysle diferencicie mali by skr charakteru bagatench vec a rozhodovali by sa v simplifikovanom procesnom reime. Aktulne sa niektor druhy rozhodnut, vinou ide o jednoduchie rozhodnutia, prenechvaj na vybavenie vym sdnym radnkom. Justin akate by mohol dosta viac kompetenci, ako m momentlne vy sdny radnk, samostatne by vydval niektor rozhodnutia a bol by za ne aj zodpovedn. Zmerom rekodifikcie je teda zmena justinho systmu v zmysle znovuobnovenia intittu justinho akatea pri ponechan vych sdnych radnkov. Zmena v postaven vyieho sdneho radnka by spovala v pridelen mu loh radnka, avak bolo by zrove potrebn a aj vhodn tchto odbornkov dotova uritou decznou prvomocou v niektorch oblastiach, ktor by zkon presne vymedzil na zklade doterajch sksenost z rozhodovacej prvomoci sdov. Postavenie vyieho sdneho radnka by sa malo spja s rozhodovanm v otzkach procesnho charakteru. Na druhej strane by justin akate bol povaovan nie za radnka, ale za akhosi ,,niieho sudcu, ktor by sa po vykonan predpsanej praxe a zloen odborne nronej justinej skky stal osobou schopnou rozhodova aj nronejie spory. Rozdelenm decznej prvomoci medzi vyieho sdneho radnka, justinho akatea a sudcu by sa mohlo docieli zefektvnenie sdnictva a zrchlenie konan a konene umon stabilizova sdny systm po personlnej strnke. Pre prpad prvostupovho rozhodovania kauzlne stanovench vec justinm akateom mohli by jeho rozhodnutia podlieha novozavedenmu intittu procesnej obrany (rozkladu). Uvauje sa o rozkladovej lehote 8 dn. O rozklade by rozhodoval prvointann sudca.34 Tm by sa v prvom rade od rozhodovania odbremenili sudcovia na sdoch prvho stupa, pretoe by za nich rozhodovali odbornci s justinou skkou, nemajci vak postavenie sudcu justin akatelia, a zrove by sa odahili aj druhostupov sdy krajsk, pretoe o tomto prostriedku by sa rozhodovalo na sde, kde sa vydalo pvodn prvostupov rozhodnutie. Vzhadom na vysok mobilitu obyvatestva a prieahy v konan vyplvajce z elovej neprtomnosti astnkov a svedkov je nutn vytvori osobitn formu dkazu34 Z historickho hadiska sa ponka vber medzi pojmami rekurz a rozklad. Pojem rekurz sa pouval sce aj proti uzneseniam tzv. poverenho sudcu, a rozhodoval o om sd, ktor ho poveril rozhodnutm, teda ten ist intann stupe ( 561 Obianskeho sdneho poriadku z roku 1911), primrne sa vak rekurz chpal ako opravn prostriedok (sanos) proti uzneseniam sdu, o ktorom rozhodoval sd vyieho stupa. Zavedenie pojmu rekurz do novej pravy by preto mohlo by mtce. Navrhuje sa uprednostni pojem rozklad, ktor sa historicky pouval v civilnom procese prve a vlune na oznaenie prostriedku opravy postupu a rozhodnut sdneho administratvneho apartu a vyslanch sudcov prostrednctvom predsedu toho sdu, na ktorom uveden zamestnanci psobili ( 562 Obianskeho sdneho poriadku z roku 1911).

psomnm vsluchom astnka, resp. psomnm vsluchom svedka, avak s predpokladom zachovania dostatonej objektivity. Pouen svedok i astnk me na otzky sdu vnimone, z dvodov zachovania hospodrnosti konania, odpoveda aj psomne so vetkmi s tm spojenmi nsledkami. Treba zvi monos zabezpeenia svedka alebo astnka v rmci obianskeho sdneho konania obdobnm spsobom, ak je stanoven v 88 Trestnho poriadku. Mnostvo sdnych konan je predlovanch elovmi iadosami o odroenie pojednvania zo zdravotnch dvodov. Ani novela vykonan zkonom . 388/2011 Z. z., ktor zaviedla osobitn preukazovanie zdravotnho stavu astnka ako prekky v asti na pojednvan v spojen s judikatrou vytvorenou absolutizciou asti astnka na pojednvan, neviedla k odstrneniu tchto praktk. Zisovanie zdravotnho stavu astnka konania ako dvodu pre odroenie pojednvania je limitovan odbornm charakterom tchto skutonost a nezodpovednm prstupom osb, ktor vystavuj potvrdenia o zdravotnom stave astnka konania. Preto treba vytvori postup sdu, ktor umon vykona pojednvanie a vo veci rozhodn aj v prpade zo zdravotnch dvodov neprtomnho astnka, priom takmuto astnkovi mono vytvori priestor, aby sa na pojednvan nechal zastpi inou osobou. Jednou z najastejch prin prieahov v sdnom konan je tak vedenie konania, v ktorom sd sce priebene kon, no vykonva mnostvo pojednvan, opakovane nariauje komplikovan znaleck dokazovanie a podobne. Prinou tohto stavu je absentujca dsledn prava koncentrcie dokazovania a tvrden astnkov. V svislosti s tmto nov prvna prava posiln doterajie prvky, ktor mali koncentrova sdne konania. Do formy tzv. pretrial hearing predbenho prejednania nroku bude rozvinut doterajia prvna prava obsiahnut v 118 ods. 2 Obianskeho sdneho poriadku, priom sd v rmci tejto fzy obligatrne ur, ktor z astnkmi tvrdench skutonost povauje za prvne vznamn s nslednou vzvou adresovanou astnkom, aby jasne oznaili, ak dkazy na preukzanie tchto skutonost navrhuj, s tm, e na ich alie tvrdenia a navrhovan dkazy sa nebude prihliada. Doterajie oprvnenie sdu poda 100 ods. 1 Obianskeho sdneho poriadku bude transformovan na povinnos sdu uvies prvne posdenie veci a zamera dokazovanie len na preukzanie medzi astnkmi spornch skutonost. Systm opravnch prostriedkov je mimoriadne dleitm prvnym intittom pre zabezpeenie spravodlivosti rozhodovania. Najzsadnejou navrhovanou zmenou bude revzia dovolacieho konania, ktor bude zaloen na kombincii revzneho a kasanho systmu a na odstrnen mimoriadneho dovolania zo systmu opravnch prostriedkov. Tmto krokom sa reflektuje judikatra ESP povaujca mimoriadne dovolanie za redundantn prvok nesladn s Eurpskym dohovorom. Riadnym opravnm prostriedkom bude naalej odvolanie zaloen na apelanom princpe, avak podstatne revidovan so zreteom na jeho zefektvnenie.35 Nov Civiln sporov poriadok bude nevyhnutn zosladi s pripravovanou rekodifikciou Obianskeho zkonnka, ktorho koncepcia vychdza z jednotnej pravy zvzkovch vzahov. Integrcia zvzkovho prva sa mus prejavi v jednotnej prave35 V mimosporovch konaniach bude odvolanie naalej zaloen na princpe plnej apelcie. 37

zvzkovch sporov, priom v rovine procesnej nie je vhodn naalej procesne vyleova obchodn zvzkov spory. Na strane druhej osobitn vvoj hmotnoprvnej pravy nevyhnutne povedie k vytvoreniu osobitnch procesnch intittov v spotrebiteskch sporoch. V poslednom obdob sa prejavuj snahy o vyjadrenie zvenej ochrany spotrebitea v rmci sdneho procesu. S touto snahou treba zsadne shlasi, no zrove treba uvies, e potrebu ochrany spotrebitea v procesnom prve nemono prenies len na sd a in subjekty odlin od samotnho astnka konania spotrebitea. Zsadne vak treba snahu o zven ochranu spotrebitea v procesnom prve akceptova, treba jej vak da tak obsah, ktor bude konformn s prvami druhho astnka, a ktor vytvor predpoklady pre hospodrny postup sdu. Preto bude vytvoren osobitn procesn reim akcentujci ochranu tzv. slabej strany, v prvom rade spotrebitea s rozrenm uplatnenm vyhadvacej zsady oproti klasickm sporom. Napriek veobecnmu presvedeniu verejnosti o tom, e prinou nedobrej vymoitenosti prva na Slovensku s sdy, treba kontatova, e hlavnou prinou tohto stavu je zl stav slovenskho prva, a to osobitne v rovine judicilnych prvnych odborov, i u v rovine prvnej pravy alebo judikatry. Sasn slovensk hmotn prvo je sce v rovine prvnych predpisov dynamick, no zaostva v rovine vkladu v sdnych rozhodnutiach. Nstrojom na eliminciu tohto nedostatku bude vytvorenie tzv. vekch sentov, ktorch primrnou lohou bude odstraova nejednotnos sdneho vkladu prva so zavedenm oprvnenia rozhodn konkrtnu vec.36 Efektvnu a jednotn vkladov lniu sdnej sstavy nemono nahradi doterajou neefektvnou a administratvne nronou snahou zverejova takmer