Kriminalistické evidenčné systémy

 

využívajú metódy informatiky s cieľom objasniť kriminalisticky relevantné skutočnosti

sú vedené celerepublikovo vačšina informácií je evidovaná aspoň v dvoch zbierkach rozdiel medzi evidenciou a zbierkou je ten, že v zbierke sú zaradené objekty in natura,

nie ich kópie ( zbierka trasologických stôp, Fab zámkov, daktyloskopická zbierka, nábojníc a striel, pachových stôp)

 

kriminalistické evidenčné systémy :

systém NTC ( nápad trestnej činnosti)

slúži na tipovanie neobjasnenej sériovej trestnej činnosti a na tipovanie páchateľov vo všeobecnosti

je tvorený 5 databázami :

databáza udalostí TČ databáta páchateľov databáza poškodených databáza stôp trestného činu databáza vecí

 

Systém PATROS ( pátranie po osobách)

osoby, na ktoré bolo vyhlásené pátranie osoby nezvestné neidentifikované mŕtvoly a kostrové pozostatky

systém uvádza údaje o okolnostiach zmiznutia, identifikačné údaje osoby, údaje o minulosti osôb, údaje o bydlisku, zamestnaní

 

Evidencia PATRMV

obsahuje informácie o vozidlách po ktorých bolo vyhlásené pátranie, 27 identifikačných údajov

 

Evidencia AVIZO

obsahuje údaje o osobách, voči ktorým bolo vznesené obvinenie a bolo začaté trestné stíhanie

bola podaná obžaloba, stíhanie skončilo meritórnym rozhodnutím v prípravnom konaní

 

Evidencia ZOPKA ( záujmové osoby polície)

rovnaké údaje ako v systéme Avizo plus údaje o prezývke, o to, či osoba kladie odpor pri zaistení, ako sa správa pri výsluchu atď 

 

Evidencia umeleckých diel

informácia o odcudzených a nájdených umeleckých dielach, ktoré musia byť registované v zozname pamiatok na Min. kultúry

 

Evidencia odcudzených strelných zbrani ( zbrane, strelivo a výbušniny)

kriminologia

Autor: Ivana Sidorikova v Statnica obcianske / trestne / obchodne / spravne a ine pravo · Upraviť dokument

Otázka č. 26

Pojem

Názov pochádza z latinského crimen a gréckeho logos

Crimen – znamená zločin

Logos – niečím zaoberajúca sa náuka

Kriminológia je teda vedná disciplína ktorá sa zaoberá trestným činom. Nezameriava sa na skúmanie izolovaného trestného činu, pretože by to nebolo prakticky využiteľné a tak skúma trestné činy vo vzájomnej súvislosti a podmienenosti. Kriminalitu chápe ako spoločenský jav, spočívajúci v trestnom čine a v páchateľovi činu. Nielen skúma existujúcu kriminalitu ale snaží sa ju prognózovať do budúcnosti, a je teda profylaktickou vedou, ktorá sa snaží vypracovať prevenčný systém.

 

Predmet

Predmetom je trestný čin ako individuálny jav, a trestnú činnosť ako hromadný jav a prostriedky boja proti nim. Presný pojem TC vymedzuje TZ.

 

Trestná činnosť – tu nie je súčtom ale organickým súhrnom, daných trestných činov za určitý časový úsek. Vyjadruje jej kvalitatívnu stránku.

Jej predmetom sú aj tie prostriedky ktorými sa snaží spoločnosť o obmedzovanie trestnej činnosti. Krimi. Zaujíma účinnosť týchto prostriedkov.

 

Z hľadiska predmetu skúmania ju možno rozdeliť na:

1. Morfológiu zločinnosti – formy trestnej činnosti, množstvo, kvalita, dynamika a úroveň

Stav – je počet spáchaných TC a počet osôb

Úroveň – táto sa vypočíta z množstva trestných činov, na určitom území, za určité časové obdobie, vzhľadom na počet obyvateľov. Vyjadruje sa v pomerných číslach.

Štruktúra – druhy TC

Dynamika – v rámci určitého časového obdobia

Tendencia – budúci vývoj

2. Etiológia – skúmanie príčin trestnej činnosti ktoré spočívajú v osobe páchateľa a mimo neho

3. Profylaxia – obsahuje trestnoprávne prostriedky

 

Metodológia a metódy

Skúmanie určitého aspektu ešte nerobí vedu vedou, musia sa k skúmaniu pridružiť metódy skúmania a bádania. Pričom nejde o to, či sama vyvinula tieto metódy.

Metodólogia – súhrn metód prostredníctvom ktorých sa skúmajú a odhaľujú zákonitosti skúmaných javov a vzťahov.

 

A) Všeobecné metódy – základné /logika, kybernetika, štatistika/

B) Špeciálne – sa zaoberajú už jednotlivými problémami /riešia už konkrétne problémy a sú prevzaté napr. zo sociológie alebo psychológie/

 

Historický vývoj

Dlho panoval názor že je súčasťou inej vedy, napr. trestného práva, alebo sociológie. V súčasnosti je považovaná za samostatnú vedu.

 

Vzťah k iným vedám

Trestné právo – logicky najužší vzťah, vyvíja prostriedky a metódy boja proti kriminalite

Kriminalistika – sa zaoberá odhaľovaním TC a kriminológia skúmaním príčin

Sociológia – kriminológia sa sformovala na jej základe, využíva jej metódy, skúma vzťahy kriminálne

Ostatné vedy – tiež skúmajú otázky súvisiace s trestnou činnosťou - penológia, forenzné discp., súdne lekárstvo, súdna psychiatria – tiež sa zaoberá človek a jeho správaním., štatistika – súdna štatistika

 

Praktický význam

Výsledky kriminológie sa využívajú pri tvorbe zákonov. Poukazuje na kriminogénne činitele v spoločnosti.

 

Otázka č. 27

Vznik kriminológie a historický vývoj jej jednotlivých smerov

 

Počiatky formovania názorov na príčiny zločinnosti

Vývoj kriminológie je spätý s talianskym vedcom Beccariom /C. Beccaria/, vychádzal z myšlienok osvietenstva, psotavil sa na odpor feudálnej justícií, bol zástancom zrušenia trestu smrti, ukázal cestu ako vytvoriť humánne a účinné trestnoprávne inštitúty. Vychádzal z myšlienky, že je lepšie zločinnosti predchádzať ako ju trestať. Za najlepší aj najťažší považoval prostriedok výchovy. Neskôr v 19. Stor. začala prenikať štatistika do viacerých oblastí života, vrátane súdnictva. Začali sa skúmať javy súvisiace so zločinnosťou.

Guerry, ktorý vypracoval sociologickú štúdiu – bola považovaná za prvú vedeckú kriminologickú prácu. Pre ktorú bolo charakteristické že zločinnosť, je súčasťou života najmä nebezpečných vrstiev spoločnosti – tuláci, nezamestnaný, bedári.

 

Kriminálno-biologický /antropologický smer/

Vzájomná podmienenosť fyzických predispozícií, tento smer tvrdil, že medzi fyzickými danosťami a jeho správaním je veľká súvislosť. /podmienenosť/. Telesná vada, alebo nedostatky nepriaznivo vplývajú na ľudské správanie. Odsúdenia hodné správanie sa zásadným spôsobom odvodzuje od telesných deformácií človeka.

Aj Darwinove učenie sa stávalo čoraz uznávanejším – jeho Učenie o pôvode človeka. Človek sa začal javiť ako jeden z množstva tvorov, ktorého konanie je určované biologickými a kultúrnymi predispozíciami.

Za zakladateľa tohto smeru sa považoval LOMBROSSO, ktorý tvrdil, že každý človek sa rodí ako zločinec, a len tí ktorí nedisponujú dedičnými sklonmi sa stávajú poriadnymi občanmi.

Tak ako on aj celý tento smer opustili zásadu Nullum crimen nulla poena sine lege. Čím položili základy pre rasistické teórie, ktoré boli v obludnej forme zneužité nacistami a fašistami.

 

Kriminálno-sociologické názory

Bola reakcia na predchádzajúci, razantne nesúhlasili s tým, že biologické danosti ovplyvňujú zločinnosť, odmietali teóriu o rodenom zločincovi. Hľadali prvky prostredia, ktoré sa nachádzali mimo človeka, ale mali vplyv na jeho zločinnosť. Uznávali, že zločinnosť tkvie v osobe páchateľa ale jeho rozvinutie závisí od prostredia v ktorom žili.

Ferri /čítaj FERI/ bol žiakom Lombrossa a neskôr sa stal spoluzakladateľom tohto smeru.

 

Sprostredkovací porovnávací smer

Ich koncepcia bola postavená na slobodnej vôli. Uznávali jednak dedičnosť, aj vonkajšie prostredie, resp. spoločnosť, avšak vystúpili s novými kriminogénnymi činiteľmi ktoré nazvali endogénne a exogénne avšak tu pristupuje vôľa – slobodná.

 

Kriminálno – psychologické názory

Tento smer sa zameriaval najmä na intelektuálne schopnosti jedincov, a v nich videl príčiny zločinnosti / resp. to ako sa prejavia, či rozvinú/. To bol začiatok 20. Storočia, kedy sa spracovali testy inteligenčného kvocientu. Prvý spracoval takýto test BINet, bol tento test

určený pre deti, neskôr aj pre dospelých známy ako Stanford-Binetov test – bol zameraný na nízku inteligenciu /teda asi oba testy/. Opačný test o duševnej vyspelosti spracoval Tarman.

 

V tomto čase sa skúmali aj jednovaječné a dvojvaječné dvojčatá, hľadali sa príčiny a súvislosti dedičné. Bádatelia došli na to, že je tu dedičná podmienenosť, avšak počet skúmaných bol nedostatočný.

 

Vypracovala sa typologická teória

Kde najznámejšie delenie vypracoval Sheldon – ktorý ľudí podľa ich fyzických a psychických znakov, rozdelil do skupín.

Endomorfný typ – priateľský toleratnntý úprimný

Mezomorfný typ – odvážny, psychicky i fyzicky aktívny

Ektomorfný typ – introvert, hanblivý

 

Kretschmer

Piknik - komunikatívny, guľaté telo a tvár, sklon k ukladaniu podkožného tuku- málokedy páchal TC

Atletik – flegmatický, silná kostra, bez takého to sklonu - násilná trestná činnosť – surový zločinci.

Leptosom – vážny, dlhý, chudý a bledý – najväčšia zločinnosť

 

 

Otázka č. 28

Moderné teórie v súčasnej kriminológii

 

Smery sociologickej povahy

Predstaviteľom tohto smeru boli sociológovia Chicagskej univerzity – ktorí boli presvedčení o tom, že deviatné a zločinecké správanie je determinované rozširovaním priemyslu, vytváraním veľkomestského spôsobu života a s ťažkými životnými situáciami prisťahovalcov.

Veľmi blízko k nim mal McKay, ktorý keď skúmali zločineckú činnosť bánd, objavili tzv. vnútorné prostredie – územia veľkých tovární, skladov, obchodných domov, ktoré nedisponuje dostatočnými morálnymi podmienkami.

 

Schur – Radikálne nezasahovanie – keď zisťoval protiklady chudoby a bohatstva radikálne odmietol názor, že chudoba je príčinou zločinnosti. Tiež videl príčiny vo vedecko technickom rozvoji. Všetky tieto skutočnosti totiž podľa neho búrajú rodinné vzťahy, náboženské cítenie ľudí, ako aj tradičné formy kultúry. V tomto období bola vypracovaná teória blahobytu – Gras-berger a jeho stúpenci sa snažili dokázať že zvyšovanie zločinnosti kráča ruka v ruke so zvyšovaním blahobytu. (ženy, práca, domácnosť, rozmaznané deti...str. 66) Neskôr prišli názory, ktoré popierali, že príčiny zločinnosti sa dajú vysvetliť jedinou príčinou.

 

Sociálno-psychologické smery

Predstaviteľom tohto smeru bol Sutherland – ktorý skúmal procesy prebiehajúce v centrálnom nervovom systéme a vo vonkajšom svete – z nich vyplynulo to, že popiera aby kriminálne správanie človeka bolo prejavom deviantnej myšlienky.

 

Biologicko – psychologický smer

Patrí sem klinická kriminológia – predstaviteľmi najmä lekári – ktorí chcú najprv diagnostikovať chorého a až potom určiť liečbu. Nezriedka práve oni sú riaditeľmi vlastných kriminologických inštitúcií.

Poukazujú na chromozómové abnormality.

 

Teória sociálnej spoločenskej ochrany

Predstaviteľom je Grammatka – požadoval nie trestnú represiu ale resocializáciu. Nepovažujeme to za vedu, lebo príčiny zločinnosti nerealizujú na vedeckom základe. Nedáva ani schému správania sa.

 

Otázka č. 29

Socialistická kriminológia a vývoj krimi a krimi výskumov v Slovenskej republike

 

Vznik a vývoj tzv. socialistickej kriminológie

Tzv. marxistické názory – považovali zločinnosť za jav antisociálny. Mali svojské ponímanie spoločenskej reality.

Pochopili že korene zločinnosti je možné nájsť v každej spoločensko-ekonomickej formácii a že tieto korene sú živené životnými podmienkami ľudí, ich zvyklosťami a morálkou.

 

Po vzniku ZSSR je badať značný rozmach krimi výskumov. Pretože novovzniknutý totalitný režim vynakladal veľké úsilie na skúmanie zločinnosti a jej likvidáciu.

V Moskve, Kyjeve, Leningrade vznikli kriminologické kabinety, ktoré skúmali príčiny zločinnosti. Vznikol Štátny výskumný ústav zločinnosti a osobnosti páchateľa. Presadila sa výučba na Prf fakultách. A výskumy krimi pomohli pri reforme zaostalého ruského trestného zákonodarstva.

 

V roku 1929 bol v Pravde od v tom čase nie veľmi známeho autora Bulatova, uverejnený článok, ktorý bol iba tlmočením oficiálneho komunistického názoru. Obvinil kriminológov že sa dostali pod vplyv neolobrosianizmu – čo malo vplyv na hlboký útlm výskumov počas celej totalitnej stalinskej diktatúry.

Za hlavné príčiny boli považované kapitalistické prežitky vo vedomí ľudí a pôsobenie kapitalistického tábora. Očakávalo sa neustále znižovanie krimi správania ľudí /so zánikom štátu a práva/ pričom boli fyzicky likvidované obrovské počty ľudí. Krimi bola považovaná za buržoázny prežitok.

Po politických zmenách sa začali meniť názory na túto vedu, znova sa začala krimi učiť boli vydané učebnice kriminológie napr. Karpeca – Kurz sovietskej kriminológie. Vychádzali učebnice aj v PL a HU, NDR.

 

Domáca krimi

Prvé pokusy o oživenie krimi boli na Prf fakultách v Prahe a Bratislave, ktoré vyučovali krimi ako samostatnú vedu. Pretože po roku 1956 bola vysoká zločinnosť a to len utvrdzovalo v názoroch že je treba ju skúmať.

V Prahe pri GP* sa vytvoril Výskumný ústav kriminologický a pri MS/pravodlivosti/ Právnický ústav MS. BA

Po založení Prf V KE sa začal vyučovať predmet aj TU.! A vychádzajú v roku 1982 Vybrané kapitoly z kriminológie Madliaka a Oleja.

Po roku 1989 sa krimi slovenská združuje v Slovenskej Kriminologickej spoločnosti, ktorá usporadúva Kriminologické dni.

 

 

Otázka č. 30.

Pojem zločinnosti, problémy jej skúmania, vplyv legislatívnych úprav na zločinnosť a stav, štruktúra a dynamika zločinnosti v SR

 

Pojem zločinnosti

Pojem trestného činu je určovaný TZ.

Treba rozlišovať medzi pojmom trestného činu a zločinnosťou. Znovu zdôraznenie, že zločinnosť nie je iba súčtom ale je organickým súhrnom zločinnosti.

Trestné právo svojimi zákazmi, príkazmi, formami prejednávania protiprávnej činnosti, hrozbou sankciami a ukladaním sankcií vymedzuje hranice ľudského správania sa, a jeho prekročenie je kvalifikované ako trestný čin a stíhané patričným spôsobom OČTK.

Teda pojem zločinnosti je vymedzený ustanoveniami TP.

Je to súhrn všetkých trestných činov, ktoré úmyselne alebo z nedbanlivosti spáchali trestne zodpovedné osoby a to či už z nedbanlivosti alebo úmyselne na určitom území v určitom ohraničenom časovom období.

Zločinnosť je možné skúmať ako hromadný a individuálny jav, tiež ako jav spoločenský.

Je to súhrn konaní individuálnych subjektov. Je aj odrazom spoločenských vzťahov a tiež hospodárskej základne.

Pojem zločinnosti odráža súhrn všetkých TC, ktoré spáchali osoby na určitom území v určitom časovom období. A skúma sa:

1. Kvantita – počet spáchaných trestných činov, i počet osb, ktoré ich spáchali znova na určitom území a v určitom časovom období.

2. Kvalitatívne ukazovatele – štruktúra zločinnosti, dynamika, vývoj

Skúmajú sa aj historické vplyvy, príčiny, podmienky, činitele, ktoré ju ovplyvňujú.

 

Problémy jej skúmania

Problémy štatistického skúmania zločinnosti

Poznanie stavu zločinnosti, štruktúry a dynamiky je jednou zo základných otázok jej skúmania. Nemôže sa pritom vychádzať iba z matematických štatistík, pretože by boli správne čo do počtu avšak nie vecne správne. Údaje sú totiž ovplyvňované rôznymi vplyvmi

– latentnosť trestných činov, legislatívne zmeny, zmeny v trestnej politike, populačné demografické faktory. Matematické štatistiky totiž zahŕňajú len tie, ktoré vyjdú najavo a stanú sa predmetom trestného stíhania. Práve latentnosť je tým faktorom, ktorý ovplyvňuje a hlavne oslabuje generálno-prevenčné účinky trestov. Spôsobuje tiež to, že nie je možné s určitosťou hovoriť o tom, či nárast alebo pokles štatistických údajov je spôsobený skutočným rastom alebo poklesom zločinnosti, alebo či ide len o zmenu pomeru medzi zjavnou a latentnou formou.

Pri zisťovaní „temného čísla“ sa používajú rôzne metódy:

1. M založené na zisťovaní počtu protiprávnych činov, ktoré anonymne uvedú skúmané osoby, kde sa majú priznať všetky trestné činy, bez ohľadu na to či tieto boli predmetom TS alebo nie.

2. M založené na zisťovaní počtu osôb, ktoré boli spáchaným trestným činom poškodené

3. M ktoré vychádzajú zo skúmania existencie podmienok majúcich vplyv na zločinnosť.

Pojem latentnej trestnej činnosti je preto pojmom relatívnym a nikdy nie absolútnym.

 

Vplyv legislatívy na zločinnosť

Trestná politika je vyjadrená v trestnoprávnych predpisoch. Trestnoprávne predpisy nie sú statickým, nemenným fenoménom. Vývoj spoločnosti ovplyvňuje normotvorbu, ktorá reaguje na úpravu novovzniknutých spoločenských vzťahov. Legislatívne zmeny sú časté. Na stav zločinnosti vplývajú aj amnestie, ktoré udeľuje prezident republiky využívajúc svoje právo podľa článku 146. Ale treba priznať že jeho amnestie nemajú až taký vplyv na štatistické údaje.

 

Stav štruktúra a dynamika trestnej činnosti v SR

Zvyšuje sa počet odsúdených, ktoré zhruba kopíruje počet spáchaných trestných skutkov. Prevažujú väčšinou trestné činy majetkové, trestné činy proti životu a zdraviu a proti slobode a ľudskej dôstojnosti...

 

 

 

Otázka č. 31

Základy kriminologických výskumov a ich súčasné zameranie

 

Krimi výskum, jeho predmet, druhy a rámec aplikácie

Kľúčovú úlohu v rozvoji samotnej krimi zohráva krimi výskum.

Krimi výskum – teoreticko empirické skúmanie vymedzených problémov v rámci predmetu kriminológie, pomocou osvojených vedeckých metód. Je to systematické poznávanie, ktoré vychádza z určitého stavu poznatkov o danej kriminalite, jej aspektoch.

Konkrétny krimi výskum je orientovaný na konkrétny predmet ako ho formuluje bádateľ, resp. riešiteľský tím.

Rámec použitia krimi výskumu je vymedzený určitými druhmi kriminálnych javov – kriminalita, delikvencia.

 

Výskum

1. Základný výskum – teoretické riešenie problematiky, skúma podstatu kriminality a jej vývoj

2. Aplikovaný výskum – sa realizuje na základe požiadaviek štátnych orgánov, ktoré majú záujem poznať hlbšie napr. etiológiu vybraných druhov kategórií trestnej činnosti a ktoré očakávajú návrhy na riešenie konkrétnych problémov.

3. Popisný výskum – prichádza do úvahy, keď sú k dispozícií mnohé nekriminologické poznatky a vedecká práca tu iba začína

4. Diagnostický výskum – nezameriavajú sa len na popis TC a kriminality ale analyzujú jej podmienky a významné znaky osobnosti páchateľov

5. Panelový výskum – cieľom jeho je získať poznatky o zmene názorov a postojov opytovaných, pretože v rozličných časových obdobiach sa opakovane získavajú poznatky o rovnakej problematike do stáleho súboru respondentov

 

Metodológia kriminologických výskumov a je niektoré postuláty

Pojem metodológia zahŕňa súbor metód a techník používaných v týchto výskumoch a súčasne znamená i teóriu metódach, technikách a metodických postupoch, ktorými sa skúmajú kriminologické problémy.

Metodológia sa sústreďuje na:

A) Čo prinieslo skúmanie pre prax boja s kriminalitou

B) S akými metódami a technikami sa v nich pracovalo

C) Ktoré a aké krimi výskumy boli zavŕšené

D) Z akej teórie sa vychádzalo

Podstatou je skúmanie faktov a zavrhnutie akýchkoľvek špekulácií.

 

Metódy a techniky krimi výskumov – postavenie v metodológii a skutočná miera využitia

V širšom slova zmysle predstavuje vedecká metóda všeobecný prístup k štúdiu niektorých protispoločenských javov a v užšom slova zmysle je pod vedeckou metódou potrebné rozumieť čiastkové postupy a operácie slúžiace na získavanie a triedenie spracovanie empirických faktov.

 

Používajú sa 3 skupiny výskumných metód.

1. Empirické výskumné metódy – dotazník, anketa, rozhovor

2. Logické metódy - analýza , syntéza, indukcia, dedukcia

3. Matematicko-štatistické metódy – triedenie, výpočty indexov a koeficientov

 

Plánovanie a príprava empirických kriminologických výskumov a možnosti použitia výsledkov

 

Akýkoľvek výskum začína vypracovaním úvodného projektu. V úvode sú základné hypotézy, ktoré podliehajú následnej verifikácii. Na základe neho sa vytvorí konečný projekt, ktorý vymedzuje jednotlivé etapy a konkrétne postupy krimi výskumu. V konečnom projekte je stanovený konkrétny predmet, objekt, cieľ výskumu, súbor prameňov a informácií, hypotézy, konečná podoba výskumných metód, plán analýzy skúmaného materiálu.

Spracovanie úvodného a konečného projektu včítane oponentúry konečného projektu predstavuje prípravnú fázu krimi výskumu. V jeho druhej fáze dochádza k zberu empirického materiálu a v tretej fáze k spracovaniu údajov. V 4. Fáze k ich interpretácií.

V SR sú v súčasnosti preferované krátkodobé a strednodobé výskumy zamerané predovšetkým na nové formy hospodárskej trestnej činnosti.

 

Otázka č. 32

Vplyv prostredia na zločinnosť

 

Makroprostredie

 

A) Všeobecne

Čo je makroprostredie – je to od jednotlivca nezávislé, v širšom ponímaní chápané spoločenské prostredie, s ktorým sa jednotlivec dostáva do priameho kontaktu len zriedkavo.

Skúmanie spoločenského vývoja potvrdzuje, že rýchle zmeny dotýkajúce sa základných spoločenských vzťahov, môžu napomáhať zvyšovaniu zločinnosti.

Na vznik zločinnosti stimulujúco pôsobia nepriaznivá sociálna situácia, absencia odbornej vzdelanosti, neukončená základná školská dochádzka, zlé bytové pomery, zlá pracovná disciplína, alkoholizmus, výchovné prostredie, ktoré neuznáva spoločenské normy.

 

Štruktúra spoločnosti – sú tie základné vzťahy, na ktorých sú vybudované ostatné prvky spoločenského komplexu a ktoré nepôsobia len v jednej alebo len v niekoľkých súvislostiach, ale vo všeobecnosti charakterizujú spoločnosť a spoločenské vzťahy.

Medzi základné prvky štruktúry spoločnosti patria:

1. Vlastnícke vzťahy

2. Vzťahy v procese rozdeľovania

3. Vzťahy medzi spoločenskými vrstvami

4. Vzťahy vedomia

5. Vzťahy v oblasti osvojovania si kultúrnych hodnôt

Spoločenská nerovnosť môže mať vplyv na zločinnosť, pretože vznikajú protirečenia, ktoré určujú štruktúru spoločnosti.

V každej spoločenskej vrstve existujú skupiny alebo takí jednotlivci, ktorí príležitostne alebo stále vyhľadávajú či sledujú síce reálne a racionálne, ale v zločinnosti sa prejavujúce alternatívy. Pritom je charakteristické, že zločinecké aktivity sú o to menšie v o čo lepších sociálnych podmienkach tieto spoločenské vrstvy žijú.

 

B) Spoločenská mobilita

jedným zo základných východiskových bodov je téza, že spoločenská situácia v rozhodujúcej miere určuje jednotlivé udalosti ľudského života.

Je teda zrejmé, že dôležitou udalosťou je aj zmena spoločenskej situácie, jednotlivca rodiny, so zmenou príjmu sa mení životný štýl, či spôsob myslenia.

Spoločenská mobilita sa môže skúmať viacerými spôsobmi:

- Najčastejšie je používaným spôsob porovnávania spoločenskej situácie jednotlivca so spoločenskou situáciou jeho rodičov. Spravidla so spoločenskou situáciou otca. Ide o INTERGENERAČNÚ MOBILITU

Pričom nie je jedno ktoré obdobie sa skúma. Najčastejšie je to rozhodujúci vek dieťaťa – 14 – 18 r.

- INTRAGENERAČNÁ /mobilita kariéry/ teda mobilita počas ľudského života /spravidla od osemnásteho roku života jednotlivca, a spoločenské zmeny počas jeho života./

 

C) Rozvoj priemyslu a urbanizácie

Prudký rozmach priemyslu vyžadoval obrovské množstvo ľud a tak od polovice 50. Rokov nastáva na Slovensku sídliskové obdobie, rádovo niekoľkonásobne stúpol počet obyvateľstva v mestách / migrácia obyvateľstva/

Nárast zločinnosti mládeže ktorá svoj voľný čas trávi v pohostinstvách

 

 

Mikroprostredie

 

A) Všeobecne

Miesto konkrétnych vzťahov ktoré je dané alebo dobrovoľne vybrané, bez právnej regulácie alebo právne regulované a môže mať charakter trvalého alebo prechodného spojenia.

Delenie v rámci mikroprostredia:

- Skupiny klasické – rodina pracovisko bydlisko

- Skupiny ad hoc skupiny prechodného charakteru

 

a) Prvotné primárne skupiny – sú najjednoduchším spôsobom spolčenia, určité osoby sa bezprostredne spájajú a spoznávajú a vznikajú medziľudské vzťahy. Nazývajú sa primárnymi, lebo majú prvoradý význam v procese socializácie

b) Druhotné sekundárne - vznikajú umelo, cieľavedomým spôsobom – deľba práce, napr. organizácie

 

B) Rodina

V užšom slova zmysle ide o spolužitie muža ženy a ich potomkov v širšom slova zmysle ide o príbuzenské vzťahy. /ohrozené rodiny, ich vplyv, pozícia oslabená muža, ženy v popredí.../

- Rodina kriminálneho typu

Žije medzi nimi osoba s krimi minulosťou a pre ostatných členov je zločinnosť charakteristickou formou života.

- Rodina antisociálneho typu

Všetci členovia alebo časť sú trvalo negatívne orientovaní, nie je pre nich typická zločinnosť ale deviantné správanie

- Rodina asociálneho typu

Rodičia sa nestarajú o svoje deti, disfunkcionálnosť, dezorganizované rodiny....

 

C) Škola

Vplyv školy v rôznych oblastiach:

- Z organizácie školského života vyplýva určitá pravidelnosť, organizovanosť

- Z vyučovacieho procesu získava dieťa vedomosti a skúsenosti – predpoklad začlenenia do normálneho života

- Z výchovného procesu sú dôležité predovšetkým mravná výchova, pocit zodpovednosti.

 

D) Úloha skupín

Jedinec si ju dobrovoľne vyberá, nie je právne regulovaná na rozdiel od rodiny alebo školy. Snaha o skupinovú identitu.

Jedinec si vytipuje istú skupinu a tá potom vplýva na jeho správanie.

 

E) Vplyv bydliska

F) Alkoholizmus a zločinnosť

Jellinek

1. Osoba nevie prestať v začatom pití dovtedy, kým nestratí všetky svoje peniaze alebo vedomie

2. Osoba síce potrebuje alkohol každý deň, ale nie v neobmedzenom množstve.

Alkoholizmus je problémom nielen lekárskym ale aj sociologickým a psychologickým. Podľa nich sa pod alkoholizmom rozumie pravidelné požívanie alkoholických nápojov v takom množstve, dôsledku ktorého sa jedinec dostane do svojského stavu (spije sa) a v takom stave sa správa tak, že porušuje spoločenské normy, čím spôsobuje svojmu okoliu a sebe rôzne škody.

 

 

Otázka č. 33.

Sociálno-psychologické procesy a ich vplyv na zločinnosť

Sociálna psychológia tiež podliehala vývoju a osamostatnila sa po roku 1930. Počas 2. Svetovej vojny a tesne po nej, nastáva určitý obrat v sociálnej psychológii, nakoľko tradičnými prostriedkami nemohla dať odpoveď na problémy, ktoré vytvorila táto nešťastná doba. V 50- tych rokoch smeroval vývoj predovšetkým k empirickej psychológii.

Jej osamostatnenie spočívalo v dvoch zisteniach:

a) Zistením vzájomnej determinovanosti jednotlivca a spoločnosti a sprostredkujúca úloha mikroprostredia

b) Zistením, že mikroskupina je taká pospolitosť, ktorá má samostatné vlastné normy a existujú vzťahy medzi týmito jednotlivcami

 

Sociálna-psychológia sa delí na 4 časti:

1. Na socializáciu

2. Na sociálne determinované psychologické javy a vzájomné vzťahy

3. Na javy vo vnútri malých skupín

4. Na javy vo vnútri veľkých skupín

 

a) Niektoré sociálno-psychologické procesy

Predsudky – v širšom ponímaní – je to priaznivý alebo nepriaznivý pocit voči určitej osobe alebo veci, ktorý predchádza skutočným skúsenostiam alebo sa na nich vôbec nezakladá

V užšom – odsudzujúca nepriateľská averzia, ktorá sa vytvorila voči určitej osobe, pretože táto patrí k určitej skupine.

Vytvorila sa teória skupinovej normy, ktorej autormi sú Muzafer a Sherifová. Podľa nich sa činitele ktoré nútia človeka aby si vytvoril averziu a predsudky nepôsobia izolovane ale sú spojené so začleňovaním jednotlivcov do skupín, ktoré si osvojujú určité hodnoty.

 

Medziskupinové správanie – je ovplyvňované procesmi vo vnútri skupiny vlastnej, ako aj impulzmi, ktoré smerujú k jednotlivcovi z inej skupiny, čo môže práve viesť k predsudkom k tejto inej skupine.

 

Ak sa individuálne predsudky nevzťahujú už na konkrétnu individuálnu osobu, ale na všetkých z danej oblasti skupiny (napr. všetci chudí ľudia), stane sa predsudok nemenným, spôsobí asociálne následky a zmení sa na MONOMÁNIU, ktorá je často výrazom duševnej choroby.

 

Stigmy – objavil sa tento pojem už v starovekom grécku, gréci ním poukazovali na určité znaky, ktoré boli vytvorené preto, aby tlmočili niečo o spoločenskom postavení ich nositeľov. Spravidla išlo o nepriaznivé znaky. Znaky sa vryli alebo vypálili do tela človeka a znamenali že ich nositeľ je otrokom zločincom alebo porušovateľom zmluvy.

V tolerantnej spoločnosti by stigmy nemali byť považované za znak menejcennosti, resp. dedičnej predurčenosti, ale za objektívne existujúcu skutočnosť spojenú s osobou človeka, ktorá by v jeho živote nemala zohrávať determinujúcu úlohu.

 

b) Procesy v mikroskupinách

Nie je to mechanické zmenšenie veľkých spoločenských javov, ale organizačný priestor stretu jednotlivca a spoločnosti.

Znaky mikroskupiny:

- Členovia sú v bezprostrednom vzťahu medzi sebou

- Jednotlivec sa určuje za člena skupiny

- Členovia sa dostávajú do vzájomnej závislosti

- Majú spoločné ciele alebo aspoň čiastočné motívy konania, je medzi nimi súdržnosť, majú podobné hodnoty, zvyky obyčaje, organizujú sa spontánne

Skupiny sú mimoriadne dôležité v socializačnom procese a v orientovaní ľudského správania sa.

 

c) Subkultúra

Kultúrne jednotky, ktorých členovia, sú hoci súčasťou všeobecnej kultúry spoločnosti, majú zvláštne meradlo hodnôt, zvláštne normy, a teda sa v určitom zmysle oddeľujú od ostatnej časti spoločnosti, avšak nie vždy stoja proti nej.

 

d) Vplyv sociálno-psychologických procesov na zločinnosť

Tento sa dá najlepšie demonštrovať na rómskych obyvateľoch. Ich Spoločenská mobilizácia prebiehala úplne iným spôsobom než všeobecná spoločenská mobilizácia. V spoločnosti sa zakorenila myšlienka, že páchatelia patriaci k takýmto skupinám produkujú opäť len zločincov a zločineckú subkultúru, ale to sa nikdy nepodarilo dokázať. /sú tam tiež veci o diskriminácii, o ich zložitom začleňovaní do procesu pracovného, atď./

 

 

Otázka č. 34

Osobnosť páchateľa

 

Pojem osobnosti páchateľa – prístup k tomuto pojmu je možný z viacerých smerov, podľa vedy, ktorá ho skúma, či ide o spoločenské vedy alebo prírodné. Podľa toho sú rôzne ponímania osobnosti:

1. Biologické

2. Psychologické

3. Syntetické

4. Spoločenské

 

Biologické

Vychádza z genetických vlastností páchateľa. Psychológovia používajú pojem osobnosti v rozširujúcom význame, a za osobnosť považujú samotného človeka ako súhrn jeho somatických a psychických daností. Podľa Rubinsteinovej koncepcie – je osobnosť predovšetkým človekom z mäsa a kostí a krvi, ktorý má svoje potreby, ktoré dokumentujú jeho vzťah a závislosť od okolitého sveta.

Psychologické

Uznáva, že osoba je otvorená voči okolitému svetu, ktorý na ňu vplýva a na ktorý vplýva aj osoba v každom okamihu. Osobnosť má však svoju životnú históriu a vlastnú bytosť, preto nie je možné ju zameniť so spoločnosťou ani dojmami.

Syntetické

Je sprostredkovateľským smerom medzi biologickým a psychologickým ponímaním, snaží sa o syntézu poznatkov oboch. Podľa Princa – je osobnosť súborom rodených biologických dispozícií, impulzov, tendencií, potrieb a pudov jednotlivca, ako aj súborom dispozícií a tendencií získaných cestou skúsenosti.

Spoločenské

Podľa Marxa – je podstata človeka vo svojej skutočnosti súhrnom spoločenských vzťahov.

 

Úloha socializácie vo vývoji osobnosti

- je to proces počas ktorého sa z biologických bytostí stávajú ľudia spoločenskými bytosťami.

 

 

Vedomé a nevedomé oblasti osobnosti a jej časti

Vedľa vedomých oblastí ľudskej psychiky uznáva sa aj existencia nevedomých psychických javov v procese vývoja ľudského správania sa.

Trestný čin - patrí do oblasti vedomého správania sa

Freud - zistil, že ľudské správanie nedefinujú len vedomé procesy ale aj nevedomé, a človek sa nevie prispôsobiť svojmu okoliu preto, že v oblasti nevedomia sa nachádzajúce pudy nie sú držané na uzde vedomím a trestný čin je podľa neho prejavom utláčaného, predovšetkým sexuálneho komplexu.

 

Prvkami vedomia sú:

1. Všeobecná orientácia osobnosti – nastavenie, zaradenie – je determinovaná predchádzajúcimi skúsenosťami osobnosti, je to pohotovostný režim psychiky človeka na dosiahnutie určitých potrieb v danej situácií.

Na základe toho sa rozlišujú:

- Osoby, ktorí si vytyčujú dlhodobé plány / súlad ich snaženia so snaženiami spoločnosti/

- Osoby žijúce pre dnešok

- Osoby egoistické, sebecké – majú životné plány rozdielne od spoločenských záujmov – osoby vyhýbajúce sa práci, recidivisti

 

2. Povaha, charakter – v nej sa sústreďuje sila vôle človeka, emocionálne, intelektuálne zvláštnosti. Prvkom je sebahodnotenie – psychický vzťah človeka ku svojim skutkom a myšlienkam

3. Automatizmy – reflexné úkony – sú činnosti, ktoré sa človek pôvodne učil, opakoval a v dôsledku funkcionálnej aktivity mozgu na nich vedomá kontrola prestala pôsobiť (napr. písanie)

Z lekárskeho hľadiska je to stav kedy konanie nie je kontrolované vedomou mysľou. Automatizmus môže byť hlavným symptómom epilepsie spánkového laloku.

/asi nie je reflex a automatizmus to isté/

 

Reflex – je mimovoľná, automatická reakcia organizmu na vonkajší podnet. Delíme ich na:

a) Podmienené – vznikajú v dôsledku učenia a získavania skúseností. Týmto sa realizuje aj proces učenia zvyčajne cestou pokusov a omylov.

b) Nepodmienené – vrodené - sú pod kontrolou autonómneho nervového systému, ktorého riadiacim centrom sú oblasti mozgového kmeňa a hypotalamu. Niektoré z reflexov je možné čiastočne ovládať niektoré sa vyskytujú len u najmenších detí (tzv. primitívne reflexy). Vyšetrenie vitálnych reflexov, ktoré sú nepodmienenými reflexami , riadené mozgovým kmeňom je základom diagnózy mozgovej smrti.

 

4. Spomienky

Info ktoré človek počas života získal sa ukladajú do pamäte. Tento proces má 3 štádiá:

a) Zaznamenávanie – dochádza k vnemu a pochopeniu informácie, ukladá sa do krátkodobej pamäte, ktorá má obmedzenú kapacitu na uchovávanie. Pokiaľ sa neustálym opakovaním neobnovuje, jej obsah sa behom niekoľkých minúť stráca.

b) Ak je informácia dostatočne významná – môže byť prevedená do dlhodobej pamäte /väzieb/ so slovami a význammi vyvolávajúcimi vizuálne predstavy alebo s inými vnemami ako napr. vôňa, zápach, zvuk

c) Spomínanie – vyhľadávanie – pri ktorom sa informácie dostávajú do vedomej mysle. Spoľahlivosť informácie závisí od toho, ako dobre bol materiál v druhom štádiu zakódovaný.

O tom do akej miery si človek určité veci pamätá, rozhoduje rad faktorov – vrátane toho, aký je určitý jav človeku blízky a koľko pozornosti je mu venované. Postupy prezentované ako metódy na zlepšenie pamäte sú v zásade založené na zlepšovaní kódovacieho systému, ktorým sa nové vnemy vedome spájajú s už existujúcim obsahom pamäte /viac str. 149/ k poruchám pamäte dochádza predovšetkým pri poškodení spánkového laloka a limbického systému mozgu.

 

Temperament

Empedokles vo svojej filozofickej básni O prírode zredukoval mnohotvárnosť vecí na 4 základné prvky – zem, vodu, oheň, vzduch a ich spájanie a rozdeľovanie si vysvetľoval činnosťou dvoch protikladných síl – príťažlivosti (lásky) a odpudzovania (sváru)

 

Modifikoval to Hippokrates – keď podstatu prírody premietol do podstaty človeka – štyri základné živly prírody v ľudskom tele umiestnil do krvi, čierneho žlčníka, žltého žlčníka a slizu.

Bol toho názoru, že ak sa niektorá časť dostane do prevahy nad ostatné, nastane zmena v temperamente človeka a to tak, že dôjde k posunu sangvinickom, melancholickom, cholerickom a flegmatickom.

 

Úloha biologických činiteľov v procese páchania trestného činu

Znovu antropologický predstavitelia – ktorý zločinnosť odvádzali od dedičných predispozícií. V súvislosti s týmto smerom vznikali nové teórie. Napr.

Kondicionálny smer – sa snažil nájsť spojitosť medzi nervovým systémom a psychickými javmi

Eysenck – skúmal dvojčatá – dospel k záveru, že dedičnosť je rozhodujúcou pre skutočnosť, či daný jedinec sa stane zločincom alebo nie.

Zločinnosť je možné odvodiť od dvoch základných činiteľov

1. Od dedičných zvláštností nervového systému

2. Od vonkajších spoločenských vzťahov

Viac str. 154

 

Kriminologická charakteristika osobnosti páchateľa

Spoločensko demografické ukazovatele

- Pohlavie, Vek, Sociálny stav, Záujmy, Rodinný stav, Vidiek alebo mesto

- Materiálne bytové podmienky

-

Klasifikácia páchateľov

4 skupiny:

1. Páchatelia s negatívno-ignorujúcimi vzťahmi k ľudskej osobnosti a jej najdôležitejším hodnotám

2. – so ziskuchtivo-vlastníckymi tendenciami spojenými s ignoráciou cudzích vlastníckych práv

3. – s individuálno-egocentrickými vzťahmi

4. – s ľahkomyseľným a nezodpovedným vzťahom k spoločenským inštitúciam a požiadavkám a v k vlastným povinnostiam.

 

Ďalšie delenie:

1. Osoby, ktoré prvýkrát spáchali trestný čin

2. Osoby vcelku kladne charakterizované, ktoré sa 1x dopustili TC

3. Osoby ktoré spáchali TC po prvý raz

4. Recidivisti

5. Obvzvlášť nebezpeční recidivisti

 

 

Otázka č. 35

Niektoré otázky príčinnosti zločinnosti

 

Všeobecné poznámky

otázka príčinnosti sa stala diskutovanou témou od vzniku kvantovej mechaniky. Počas jej vývoja niektorí vedci spochybnili samotnú existenciu kauzality, iní ju chápali ako rovnocennú zákonitosť, s ktorou sa možno stretnúť ako v ríši atómov !!! tak aj v správaní človeka

prístupy k skúmaniu kauzality:

1. Štrukturálny prístup – štruktúra spoločnosti a zákonitosti v jej štruktúre

2. Funkcionálny prístup – vzájomné vzťahy v spoločenských činnostiach

3. Príčinný – snaha osvojiť si javy v ich následnosti a priebehu

4. Syntetický – zmiešavanie, syntetizovanie doterajších prístupov

5. Interakcionálny prístup – hodnotové orientácie

 

Príčinnosť sa môže vyjadrovať ako kategória, zásada, doktrína

 

Príčinný vzťah je možné vyjadriť ako:

a) Filozofickú príčinnosť – spojitosť objektívna medzi dvoma javmi, pričom jeden jav – príčina, za existencie určitej podmienky vyvoláva a spôsobuje vznik druhého javu – následok

b) Trestnoprávna príčinnosť – t.j. príčinnú súvislosť pri ktorej právne konanie je príčinou a vpýsledok konanie je trestnoprávnym následkom

c) Kriminologickú príčinnosť, ktorá na jednej strane znamená objasňovanie príčin jednotlivých trestných činov a na strane druhej zároveň objasňovanie príčin zločinnosti ako hromadného spoločenského javu.

 

Niektoré názory na teóriu príčinnosti

a) Idealistické názory

Človek koná slobodne a nezávisle od svojho prostredia, na základe slobodného rozhodnutia a jeho vôľu neovplyvňujú vonkajšie činitele

 

Teologická príčinnosť – uznáva vplyv vonkajších činiteľov, aj to že ľudské správanie je reťazco príčin na ktorej konci je Boh

Preddeterministické ponímanie príčinnosti – vzniklo a rozvíjalo sa na základe reformátorskeho učenia – osud každého človeka je určený dopredu Bohom a nie je možná zmena osudu

 

b) Pozitivistické názory

Odmieta odpoveď na svetonázorové otázky a uznáva, že v procese poznania možno operovať len s doteraz dokázanými a vedou preverenými faktami.

 

c) Materiálno – mechanistický názor

Človeka považuje za dokonalý stroj a preto používa zákony mechaniky aj na spoločenské javy a neskúma ich pôsobenie.

 

 

Základné otázky príčinného vzťahu

Zločinnosť ako hromadný spoločenský jav je súčasťou vzájomností a determinovaných procesov.

Príčina je matkou určitého javu, podmienka iba umožňuje aby nastal následok

Medzi príčinami a podmienkami nie je dôležitostná ale funkcionálna rozdielnosť.

 

Konkrétny príčinný vzťah a funkcionálny vzťah

Je potrebné upozorniť že v mechanizme príčinného vzťahu úmyselných trestných činov a trestných činov z nedbanlivosti je zásadný rozdiel, pretože pri úmyselných trestných činoch sa realizuje cieľavedomé konanie. Kým pri nedbanlivostných cieľavedomé správanie samo o sebe ešte ni je trestným činom ale sa ním stáva až keď nastúpi následok škodlivý pre spoločnosť.

 

Subjektívne príčiny kauzality

Trestný čin ako kauzalita nevzniká len v dôsledku jedného príčinného vzťahu ale je výsledkom celého reťazca príčin. Kriminalita skúma práve to „očko reťazca“ – ktoré je osobnosťou, aktuálnou osobnosťou páchateľa, príčinnosť a minulé vzťahy.