krimi-sk č. 1ukk.sk/source/clanky/krimi_1.pdf · Ústav kriminalistiky a kriminológie krimi-sk...

Ústav kriminalistiky a kriminológie

Krimi-skč. 1

Ústav kriminalistiky a kriminológie, s.r.o.Záhradná 9, 900 27 Bernolákovo, pob. Vlčie hrdlo 49, 821 07 BratislavaIČO: 44 596 723, DIČ: 202 276 8484, OR Okresného súdu Bratislava I, Sro, Vložka č. 56870/B tel.: +421 (0) 69 200 1200, mob.: +421 (0) 904 885 225, +421 (0) 902 049 729e-mail: [email protected], web:http://www.ukk.sk/


ObsahLukovič M.: Rozpoznávanie rečového signálu.....................................3Masaryk P.: Nové dánske bankovky.....................................................8Zelenková M.: Obsah a forma porovnávacích materiálov..................11Masaryk P.: Kriminalistické skúmanie dokumentov...........................27Matúšek J.: Informácie........................................................................40



Lukovič M.: Rozpoznávanie rečového signálu(séria článkov na pokračovanie)

ÚVODNeoddeliteľnou súčasťou ľudskej komunikácie je použitie

hovorenej reči. S postupným vývojom ľudskej spoločnosti sa

zdokonaľovali aj spôsoby komunikácie hovorenou rečou, ktoré

umožňovali komunikáciu medzi ľuďmi aj na diaľku. Podobne ako sa

telefón stal nevyhnutnou súčasťou ľudskej existencie pred niekoľkými

desaťročiami, v súčasnosti sa dôležitým nástrojom komunikácie a

výmeny informácií stávajú počítače a multimediálne telekomunikačné

siete. Použitie telefónu je v podstate jednoduché a hlas sa tu používa vo

veľkej miere. Naproti tomu pri práci s počítačom, konkrétne pri vkladaní

informácií do počítača spôsobom, aby bolo možné s touto informáciou

pracovať tak, ako napríklad s informáciou v písanej forme, to už tak nie

je. Z veľmi populárnych a dôležitých oblastí výskumu a vývoja v oblasti

počítačových komunikačných technológií je vývoj tzv. interaktívnych

rozhraní medzi človekom a počítačom, ktoré by komunikáciu človeka s

počítačom čo najviac zjednodušili a priblížili človeku. Výsledná

predstava je komunikácia človeka s počítačom hovorenou rečou.

Každoročne sa nemalé finančné prostriedky vynakladajú na

výskum a vývoj komunikačných a informačných technológií, z čoho

nemalá časť je venovaná aj výskumu v oblasti automatických rečových

komunikačných systémov a technológií. Vložené prostriedky priniesli

plody a boli nasadené automatické rečové komunikačné technológie do

praxe v oblastiach ako je napríklad automatické, hlasom ovládané písanie

dokumentov, vypĺňanie formulárov pre oblasť administratívy, obchodu a

medicíny, automatizovaný preklad z jazyka do jazyka, hlasom ovládané

verejné telefónne informačné systémy pre oblasť kultúry, služieb,

obchodu a cestovného ruchu, povelové a riadiace aplikácie pre oblasť

priemyselnej výroby (napr. pri kontrole kvality), výroby pomôcok pre

telesne postihnutých, ale aj zábavy (hlasom ovládané počítačové hry) či

automobilového priemyslu (hlasové ovládanie niektorých



“nestrategických” doplnkov – zapnutie/vypnutie klimatizácie, audio-

zariadenia, …) a pod. Napriek existencii funkčných systémov (hlavne pre

anglický jazyk) existuje rad problémov príznačných hlavne pre nasadenie

v slovenskom jazyku, ktorých riešenie si vyžaduje intenzívnu prácu v

oblasti výskumu a vývoja. V rámci predkladanej práce sú podané

informácie z oblasti problematiky spracovania signálu v systémoch

automatického rozpoznávania reči, možné prístupy pri riešení tohto

problému, teoretické rozpracovanie vybraného prístupu a návrh systému,

ktorý by prakticky realizoval rozpracovaný problém.

POPIS PROBLEMATIKYRozpoznávanie rečového signálu je veľmi náročná a

komplikovaná úloha, najmä pre redundantnosť akustického signálu a

veľké rozdiely pri vyslovení slov jednotlivými ľuďmi.

CHARAKTERISTIKA REČI

Reč človeka je charakteristická akustickou štruktúrou, lingvistickou

štruktúrou a subjektívnym prejavom osobnosti rečníka.

Dorozumievanie rečou v jej zvukovej forme je založené na tom, že

isté úseky signálu sa pri sluchovej percepcii niektorými črtami vzájomne

podobajú, takže človek opakovane identifikuje v rečovom prúde „tie isté

zvuky“. Spojitý rečový signál sa tak vo vedomí človeka rozkladá na

elementárne časti, ktorých podobnosť, alebo odlišnosť má principiálny

význam pre rozpoznávanie reči aj pre zefektívnenie rozpoznávacieho

procesu. Z lingvistického hľadiska sú elementárnymi úsekmi reči veta,

slovo a slabika. Z fonetického sú to hláska, fonéma, alofóna a fóna.

Najmenšie časové úseky, na ktoré sa súvislý prúd elementárnych

rečových zvukov dá rozčleniť, sú hlásky. Hláska je foneticky presne

určená, (foneticky zatriedená) artikulačnoakustická jednotka reči

[Kra89]. Pre pojem „hláska“ sa v rozličných jazykoch používajú rozličné

označenia. Pojmu hláska, tak ako je chápaný v slovenskej literatúre, napr.

[Kra89], zodpovedá anglické označenie “speech sound”. Na bližšie



špecifikovanie zvukov reči sa z anglosaskej literatúry prevzala

terminológia radu

fonéma - alofóna - fóna (phoneme, allophone, phone).

Fonéma je základnou zvukovou jednotkou reči, nesúcou jazykový obsah

reči. Fonému môžeme považovať za ideálnu zvukovú jednotku,

charakterizovanú kompletným súborom artikulačných pohybov, ktoré sú

potrebné na jej vznik. Z akustického pohľadu fonéma reprezentuje triedu

zvukov reči, ktoré majú rovnaký význam. Ak by sme chceli exaktne a

konzistentne produkovať reč pozostávajúcu z foném, reč by obsahovala

prúd diskrétnych kódov. Fonémy jazyka teda zahrňujú minimálny

teoretický súbor zvukových jednotiek, ktoré postačujú na vyjadrenie

všetkých významov v danom jazyku. Počet foném vo svetových

jazykoch sa pohybuje od 12 do 60, V slovenčine v zásade platí, že jednej

fonéme (resp. hláske) zodpovedá jedna graféma (písmeno). Výnimku

tvorí písanie dvoch grafém pre jednu fonému v prípade i, y a v prípade

písania d, t, n, l namiesto ď, ť, ň, ľ ak po nich nasleduje i, í, e, ia, ie, iu

(„označujú“ mäkkosť predchádzajúcej spoluhlásky). V inom prípade zasa

zapisujeme jednu fonému (resp. hlásku) spojením dvoch grafém: ch, dz,

dž. Fonémy sa spájajú do postupnosti, kde ďalšou stavebnou jednotkou je

slabika. V ďalšom texte bude používaný termín hláska a fonéma ako

rovnocenný.

Drobné akustické variácie foném sú alofóny. Alofóny reprezentujú

prípustný stupeň voľnosti pri vyslovovaní foném, pričom táto flexibilita

nezávisí iba od fonémy samotnej, ale najmä od jej pozície v rečovom

prúde. Závislosť akustickej realizácie fonémy od predchádzajúceho a

nasledujúceho zvuku, od tempa a intonácie reči je známa pod označením

koartikulácia. V dôsledku rôznych faktorov, ako sú prízvuk, pôvod, vek,

pohlavie, koartikulačné efekty a pod., každá fonéma v rečovom prúde má

nespočítateľné množstvo akustických realizácii. Predstava o odlišných

realizáciách tej istej fonémy bola podnetom na zavedenie pojmu fóna ako

minimálnej fonetickej jednotky, identifikujúcej odlišné primitívne zvuky

reči. Fóna je teda jedinečný a neopakovateľný, t.j. aj nezatriedený

segment rečového kontinua [Kra89].

Fóny sú skutočné zvuky, ktoré vznikajú pri rozprávaní.



PRENOS INFORMÁCIE V REČI:

- Frekvencia kmitu hlasiviek charakterizuje základný tón ľudského

hlasu, v rozmedzí od 150 do 400 Hz.

- Množstvo informácie v hovorenej reči: človek vysloví 80 až 130

slov za minútu, čo je asi 10 foném za sekundu. Ak entropia jednej

fonémy je 1 až 4 bity, dostaneme rýchlosť prenosu informácie

maximálne 40 bit/s. Tento výsledok charakterizuje informačný obsah

reči v jej lingvistickej štruktúre. Ak budeme sledovať číslicové

kódovanie akustického signálu, ktorý je charakterizovaný priebehmi

amplitúdy a frekvencie, tak pri dynamike reči 60 dB a viac, pri

frekvenčnom spektre 10 kHz (pri sykavkách) si vyžaduje dokonalé

kódovanie 200.000 bit/s. Z toho vyplýva obrovská informačná

redundancia.

- Pri automatickom rozpoznávaní reči je predpokladom úspechu

vykonať základnú akustickú a fonetickú analýzu, t.j. popísať signál

takými príznakmi, ktoré ponesú dostatočnú informáciu a na druhej

strane znížia informačnú nadbytočnosť. [Fta09]

Jedným z predpokladov vytvorenia úspešného systému

automatického rozpoznávania reči je čo najhlbšie poznanie fyzikálnych

dejov, ktoré sú spojené s procesom generovania reči človekom.

Matematickým modelom takéhoto procesu môže byť napr. sústava

parciálnych diferenciálnych rovníc, ktorá by popisovala fyzikálne

zákonitosti šírenia zvuku v hlasových ústrojoch človeka. Vytvoriť takú

sústavu rovníc, ktorá by zohľadňovala všetky aspekty šírenia zvuku

hlasovým traktom, ako napr. zmena tvaru vokálneho traktu v čase, vplyv

mäkkosti stien hlasového traktu, straty trením a tepelné straty pozdĺž

stien hlasového traktu, väzby medzi priedušnicou a hlasovým traktom a

nosovou dutinou a ústnou dutinou a pod., sa zatiaľ nikomu nepodarilo.

Existuje však viacero neúplných riešení, ktoré vznikli zavedením rôznych

zjednodušujúcich predpokladov.[Juh99]



ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

[Fta09] FTÁČNIK, M.: Rozpoznávanie reči, 2008/2009.

[Juh99] JUHÁR, J.: Spracovanie signálov v systémoch automatického

rozpoznávania reči, 1999.

[Kra89] KRÁĽ, A.-SABOL, J.: Fonetika a fonológia. Slovenské

pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 1989.



Masaryk P.: Nové dánske bankovkyOd augusta 2009 do mája 2011 Dánska Národná banka vydáva novú

sériu bankoviek. Bankovky navrhla umelkyňa Karin Birgitte Lund a

zachytila na nich motív Dánskych mostov a historických nálezov.

Plán vydávania bankoviek je nasledovný:

- 50 kroner (korún) : 11. august 2009

- 100 kroner: 4. máj 2010

- 200 kroner: 19. október 2010

- 500 kroner: február 2011

- 1.000 kroner: máj 2011

Bankovky majú zvýšenú ochanu pred falšovaním a kopírovaním a

postupne nahradia sériu bankoviek vydávaných od roku 1946.



Prečo nové bankovky?

Z rozvojom technológií sa stali pre falšovateľov dostupné zariadenia,

ktoré im umožnili kopírovať pravé bankovky. Dánska Národná banka v

roku 2006 iniciovala proces návrhu novej série bankoviek so zvýšenou

ochranou. Na bankovky je aplikovaný hologram, okienkový prúžok, v

ktorom sa pri nakláňaní zobrazuje pohyb vĺn. Bankovky majú

zabudované aj tradičné ochranné prvky ako sú vodoznak, ochranné

vlákna a pod.

Ako vyzerajú nové bankovky?

Témou zachytenou na bankovkách sú dánske mosty a krajina, ktorá ich

obklopuje. Autorka Karin Birgitte Lund vysvetľuje výber tejto témy

dvomi spôsobmi: mosty ako spojenie rôznych častí Dánska a spojenie

minulosti a súčastnosti. Súčasnosť predstavujú mosty a minulosť

reprezentuje päť charakteristických predhistorických artefaktov, ktoré

boli nájdené v blízkosti mostov.

Čo bolo urobené pre nevidiacich?

V záujme nevidiacich a slabozrakých bola použitá na bankovkách 100- a

200- korún suchá razba aby sa uľahčilo rozlíšenie jednej od druhej.

Bankovky majú rozdielnu veľkosť, ktorá umožňuje nevidiacim a

slabozrakým ich rozlišovanie.

Platnosť bankoviek

Všetky dánske bankovky, ktoré sú vydávané od roku 1945 zostávajú

naďalej v platnosti a budú vymieňané Dánskou Národnou Bankou.

Papier

bankovky sú tlačené na papieri odolnom zašpineniu. papier obsahuje

bavlnu a je oveľa odolnejší ako bežné papiere. Papier obsahuje vodoznak

a ochranný prúžok.

Formát

Nové bankovky sa vyrábajú v rovnakej šírke, ale ich dĺžka postupne



narastá s nominálnou hodnotou o 10 mm, od 50-korunovej bankovky s

rozmermi 125 mm x 72 mm, až po 1.000-korunovú, ktorá má rozmery

165 mm x 72 mm.

Farba

Nové bankovky sa vyrábajú v rovnakých odtieňoch ako bankovky

súčasnej série 1997:

- 50 kroner – fialová

- 100 kroner – oranžovo-žltá

- 200 kroner – zelená

- 500 kroner – modrá

- 1,000 kroner – červená

V sérií článkov si postupne predstavíme bankovky jednotlivých

nominálnych hodnôt a ich ochranu pred falšovaním a kopírovaním. V

budúcom čísle bude predstavená bankovka 50 kroner.

Zdroj: http://www.nationalbanken.dk/



Zelenková M.: Obsah a forma porovnávacích materiálov(metodický materiál určený žiadateľom o písmoznalecké skúmanie)

ÚČEL

Metodický materiál je stručným výťahom z odbornej literatúry

a podáva návod, ako postupovať pri zabezpečovaní porovnávacích

materiálov predkladaných na písmoznalecké skúmanie.

PRINCÍP

Obsah, forma porovnávacích materiálov sú podmienené

predmetom skúmania (charakterom sporného materiálu), zameraním

znaleckého skúmania a jeho cieľom, t. j. úlohami formulovanými

v žiadosti, resp. v uznesení, ktoré určuje žiadateľ. Základným princípom

znaleckého skúmania – písmoznaleckej expertízy – je porovnanie:

- druhovo zhodných objektov (napr. nacvičeného podpisu

s nacvičeným podpisom, kurzívneho písma s kurzívnym

písmom) v originálnom vyhotovení (nie ich kópií),

- vyhotovených v časovo porovnateľnom období,

- pričom platí priamoúmerný vzťah: čím kvalitnejší, rozsiahlejší

porovnávací materiál – tým reálnejší predpoklad jednoznačného

záveru skúmania, tým väčšia možnosť identifikácie pisateľa

sporného podpisu, textu, textového, číselného zápisu.

Aké porovnávacie materiály sa predkladajú:

a) Ukážky podpisov, písma, číslic – ide o také porovnávacie

materiály, ktoré pochádzajú z bežnej praxe pisateľa a boli

vyhotovené bez vedomia pisateľa, že budú predmetom skúmania

(pisateľ v bežnom živote nemá dôvod úmyselne meniť podpisy,

písmo, číslice). Ukážky podpisov, písma, číslic by mali byť získané

z objektívneho zdroja (nestačí, aby ich vydala len niektorá zo

zúčastnených strán), aby sa znížilo riziko zámerného výberu, resp.

vedomého vydania takých ukážok, ktoré nie sú pravé (v praxi

dochádza napríklad k úmyselnej zámene rukopisov, podpisov typu:

„matka – dcéra“, „manžel – manželka“, ktoré bývajú navyše veľmi

podobné).



b) Skúšky podpisov, písma, číslic (ďalej len skúšky) – ide o také

porovnávacie materiály, ktoré boli vyhotovené na požiadanie.

Skúšky by sa mali vykonávať pred kompetentnou, nezaujatou a

dôveryhodnou osobou. Výhodou skúšok je overenie a potvrdenie

identity osoby, ktorá skúšky vykonala. Pri skúškach je neprípustný

odpis zo spornej písomnosti, resp. napodobňovanie sporného

podpisu, písma, číslic, ako aj predloženie spornej písomnosti

pisateľovi pred skúškami k nahliadnutiu. Rizikom pri skúškach

môže byť zámerné (i nezámerné v dôsledku stresu) menenie

podpisov, písma, číslic, resp. nevhodné (často aj neúmyselné)

ovplyvňovanie pisateľa zo strany zúčastnenej osoby pri tejto

skúške. Skúšku podpisov, písma, číslic je potrebné vykonať pre

pisateľa v štandardných podmienkach – spôsobom, akým je pisateľ

zvyknutý najčastejšie písať. Značným rizikom je účasť samotného

znalca pri skúškach podpisov, písma, číslic, nakoľko môže dôjsť:

- k ovplyvňovaniu znalca zo strany pisateľa (rôznymi

redundantnými informáciami, emocionálnymi reakciami, ale aj

poskytovaním rôznych neobjektívnych informácií, dôkazov),

- k poskytnutiu pomoci, rady pisateľovi zo strany znalca (často

aj neúmyselne, ak sympatia, resp. empatia prevýši nestrannosť,

objektivitu znalca),

- k úmyselnému obvineniu znalca z neobjektívneho konania,

zaujatosti (často aj dodatočne, ak záver skúmania je

v neprospech pisateľa).

Porovnaním ukážok a skúšok podpisov, písma, číslic (ak tieto

pochádzajú z časovo porovnateľného obdobia) sa dá overiť, či pisateľ pri

skúškach menil/nemenil svoj rukopis, akým spôsobom dokáže meniť

rukopis, ktoré znaky podpisov, písma, číslic nedokáže zmeniť.

Ak ukážky a skúšky písma, číslic, podpisov pochádzajú z časovo

neporovnateľného obdobia (medzi ich vznikom je časový rozdiel väčší

ako dva roky), porovnaním ukážok a skúšok je možné získať obraz

o spôsobe písania, podpisovania sa pisateľa v konkrétnom čase

(napríklad: či sa písaný prejav časom menil/nemenil, vyvíjal, ktoré znaky



písma, číslic, podpisov sú prejavom dynamického stereotypu písania

a pisateľ ich nedokáže zmeniť, t. j. sú stále a pod.).

OBSAH A FORMA POROVNÁVACÍCH MATERIÁLOV

PRI SKÚMANÍ PODPISOV

Obsah a forma porovnávacích materiálov sa mení podľa cieľa

expertízy a druhu podpisov.

Cieľom písmoznaleckej expertízy, na ktorú sa predkladajú

porovnávacie materiály, môže byť:

- overenie, či viacero sporných podpisov vyhotovil jeden pisateľ

(skúmajú sa len sporné podpisy),

- overenie pravosti sporného podpisu (skúmajú sa sporný

a porovnávacie podpisy, písmo pisateľa),

- identifikácia pisateľa nepravého podpisu (skúmajú sa sporný

a porovnávacie podpisy, písmo pisateľa).

Druhy podpisov rozlišujeme:

- textové (čitateľné, vyhotovené kurzívnym, perličkovým

písmom, paličkovým písmom alebo kombináciou viacerých

druhov písma):

- nacvičené (nečitateľné, resp. čiastočne čitateľné, často

vyhotovené s ozdobnými, štylizovanými písmovými ťahmi,

prvkami):



- parafy (skrátené nacvičené podpisy):

Porovnávacie materiály potrebné na overenie pravosti

podpisu

a) Ukážky nesporne pravých podpisov osoby, k menu a priezvisku

ktorej bol sporný podpis vyhotovený, a to:

- druhovo zhodné so sporným podpisom v počte cca 20

podpisov, aby bolo možné overiť variabilitu podpisov totožnej

osoby (žiadne dva nesporne pravé podpisy totožného pisateľa

nie sú absolútne zhodné, ba dokonca môžu vykazovať aj

rozdielne znaky),

- pochádzajúce približne z rovnakého časového obdobia, akým

je časové obdobie vzniku sporného podpisu, resp. doplnené o

ukážky jeden rok „pred“ a jeden rok „po“ vzniku sporného

podpisu,



- vyhotovené približne v zhodných priestorových podmienkach

ako sporný podpis (na linajke, v kolónke, v odtlačku pečiatky a

pod.).

b) Skúšky vlastných podpisov, pre ktoré platia v princípe tie isté

zásady, ktoré sú uvedené na str. 5 tohto metodického materiálu.

c) Pri textových (čitateľných) podpisoch sa odporúča predložiť aj

ukážky, skúšky druhovo zhodného písma s písmom sporného

podpisu, a to v rozsahu najmenej 30 riadkov ručným písmom

napísaného súvislého textu na liste papiera formátu A4, ktorý

obsahuje písmená, slabiky porovnateľné s písmenami,

slabikami sporného podpisu.

Porovnávacie materiály potrebné na identifikáciu pisateľa

nepravého podpisuK tomuto druhu expertízy sa môže pristúpiť až po overení

pravosti sporného podpisu a dokázaní, že sporný podpis nie je pravým

podpisom konkrétneho pisateľa. Porovnávacie materiály sa predkladajú

od jednej, alebo aj od viacerých osôb, ktoré sú podozrivé z vyhotovenia

sporného podpisu, a to:

a) Okolo 20 ukážok vlastných podpisov osoby podozrivej

z vyhotovenia sporného podpisu (vzorka by mala reprezentovať

všetky druhy podpisov, ktoré podozrivá osoba používa v praxi:

textové, nacvičené podpisy, ale aj parafy). Pisatelia často

v podpisoch vyhotovených za iného pisateľa zanechávajú

niektoré znaky zo svojich vlastných podpisov, ktoré majú silne

návykové, vžité.

b) Skúšky podpisov vyhotovené k zneniu sporného podpisu, a to:

- v počte 20 podpisov druhovo zhodných so sporným podpisom

(textový podpis – textové podpisy; nacvičený podpis –

nacvičené podpisy; parafa – parafy) vrátane dodržania

úplnosti sporného podpisu (titul, rodné meno, priezvisko – ak



sporný podpis má takúto podobu), pisateľ nesmie sporný

podpis vidieť a ani ho napodobňovať, preto sa mu vydá pokyn,

aby skúšky podpisov vyhotovil tak, ako si podpis pamätá (ak

pravé podpisy pisateľa pozná), alebo sa mu sporný podpis

slovne (ústne) opíše (napr.: je čitateľný, napísaný kurzívnym

písmom, akým sa píše v škole; je nečitateľný s ozdobným

začiatočným písmenom, s výrazným koncovým ťahom

a pod.); alebo sa vydá len jednoduchý pokyn: skúšky podpisov

by mali byť vyhotovené k zneniu rodného mena, priezviska

„XY“, mali by byť čitateľné, resp. mali by byť nečitateľné,

nacvičené – akými sú napr. podpisy lekárov, umelcov a pod.,

- vyhotovené na malých lístočkoch (každý podpis na jednom

lístočku) približne v zhodných priestorových podmienkach

ako sporný podpis (v kolónke, na linajke, v odtlačku pečiatky

a pod.), nikdy nie na jednom liste papiera formátu A4 „za

sebou“ alebo „pod sebou“ (pri zámernom menení podpisov

takáto forma pisateľovi uľahčuje situáciu: podľa prvého

podpisu vyhotoví druhý, tretí a ďalšie, umožňuje mu zvolené

„zmeny“ ľahko udržať); ideálne je, ak sa skúšky vyhotovia na

zhodné alebo podobné tlačivá – akými sú sporné písomnosti,

- vyhotovené približne druhovo zhodným písacím prostriedkom

(tento určiť odhadom – napr. guľôčkové, plniace pero, fixka,

ceruzka).

c) Pri textovom (čitateľnom) spornom podpise sa predkladajú a

skúmajú aj ukážky a skúšky druhovo zhodného písma s písmom

sporného podpisu, a to cca 30 riadkov textu napísaného na liste

papiera formátu A4, ktorý obsahuje písmená, slabiky

porovnateľné s písmenami, slabikami sporného podpisu (pri

skúškach písma je možné získať text, v ktorom sa budú

vyskytovať slová podobne znejúce ako sporný podpis, resp. je

vhodné v skúšobnom texte viackrát použiť aj znenie samotného

podpisu ako pomenovanie nejakej konajúcej, opisovanej osoby).



OBSAH A FORMA POROVNÁVACÍCH

MATERIÁLOV PRI SKÚMANÍ TEXTOVÝCH,

ČÍSELNÝCH ZÁPISOV, SÚVISLÝCH TEXTOV

Obsah a forma porovnávacích materiálov sa mení podľa cieľa

expertízy a druhu sporného písma, resp. číslic. Cieľom písmoznaleckej

expertízy, na ktorú sa predkladajú porovnávacie materiály, môže byť:

- zistenie, či viacero sporných písomností vyhotovil totožný pisateľ

(skúmajú sa sporné materiály),

- overenie pravosti rukopisu osoby, ktorá by mala byť pisateľom

súvislého textu, textových, číselných zápisov – o tejto osobe sa

predpokladá, že je pisateľom sporných zápisov, textu, napríklad

z dôvodu, že na spornej písomnosti je uvedené jej meno,

priezvisko, podpis, ale táto osoba popiera svoju účasť na vzniku

spornej písomnosti, resp. iná zainteresovaná osoba spo-chybňuje/

potvrdzuje konkrétnu osobu ako pisateľa spornej písomnosti

(skúmajú sa sporné a porovnávacie materiály),

- identifikácia pisateľa nepravých textových, číselných zápisov,

resp. súvislého textu (skúmajú sa sporné a porovnávacie

materiály).

Druhy písma, číslic rozlišujeme:

- kurzívne písmo:

- perličkové písmo:



- paličkové písmo:

- arabské číslice (1, 2, 3, 4),

- rímske číslice (I, II, III, IV).

Porovnávacie materiály potrebné na overenie pravosti

rukopisu (textových a číselných zápisov, súvislého textu)a) Ukážky druhovo zhodného písma, číslic so spornými zápismi,

textom, a to od osoby, o ktorej sa predpokladá, že sporné zápisy,

text vyhotovila:

- v počte najmenej 60 riadkov textu napísaného na listoch

papiera formátu A4, ktorý bude obsahovať so spornou

písomnosťou porovnateľné písmená, slabiky, podobne až

zhodne znejúce slová, zhodné číslice (napr. súkromná

korešpondencia, rukou písané životopisy, žiadosti, sťažnosti,

dotazníky, školské zošity, denníky, písomné práce rôzneho

druhu, kuchárske recepty, odkazy, poznámky, zápisy z porád,

koncepty a pod.),

- pochádzajúce približne z rovnakého časového obdobia, akým

je časové obdobie vzniku sporného textu, zápisov, resp. jeden

rok „pred“ a jeden rok „po“ vzniku sporného materiálu,

- vyhotovené v zhodných priestorových podmienkach (na

čistom, linajkovom liste papiera, v kolónkach, na obálkach, na

výdavkových, príjmových pokladničných dokladoch a pod.).

b) V prípade, že nie je možné zabezpečiť ukážky písma, číslic, resp.

je pochybnosť o ich nespornej pravosti, je potrebné pristúpiť aj ku

skúškam písma, číslic (tieto sú opísané nižšie).



Porovnávacie materiály potrebné na identifikáciu pisateľa nepravých

textových a číselných zápisov, súvislého textu:

K tomuto druhu expertízy sa môže pristúpiť až po overení

pravosti sporných zápisov, textu a dokázaní, že tieto nie sú pravé. To

znamená, že osoba, o ktorej sa predpokladalo, že mala sporné zápisy,

text napísať (na písomnosti je napr. uvedené jej meno, priezvisko,

podpis), je ako pisateľ vylúčená.

Od podozrivej osoby (osôb) z vyhotovenia spornej písomnosti sa

predkladajú:

a) Ukážky nesporne pravých textových, číselných zápisov, súvislých

textov obsahujúce so spornou písomnosťou porovnateľné, t.j.

druhovo zhodné písmo, číslice v rozsahu cca 60 riadkov textu

napísaného na listoch papiera formátu A4.

b) Skúšky písma, číslic, a to:

- vyhotovené v porovnaní so spornou písomnosťou druhovo

zhodným písmom, číslicami,

- vyhotovené metódou:

diktátu (obsahom zhodného textu s textom spornej

písomnosti, resp. v znení sporných zápisov), diktát je

potrebné najmenej päťkrát zopakovať,

odpisu obsahom vhodného textu, resp. obsahom

zhodného textu so sporným textom, predloha na odpis

musí byť napísaná napríklad písacím strojom, pomocou

počítača (v žiadnom prípade ako predloha nesmie byť

použitá sporná písomnosť – či už jej originál alebo

fotokópia),

doplňovania vhodne vybraných a zostavených úvodných

alebo záverečných častí viet,

dotazníka (zadaná je otázka – pisateľ napíše odpoveď vo

forme ucelenej vety),



vlastnej tvorby textu na základe zadanej témy, žánru

s prihliadnutím na tému, žáner spornej písomnosti

(životopis, sťažnosť, žiadosť, opis udalosti, osoby,

oznámenie, správa, úvaha, anonym a pod.),

Poznámka. – Metódu vykonania skúšky písma je potrebné

citlivo vybrať podľa charakteru spornej písomnosti

s prihliadnutím na vek, zdravotný stav, vzdelanie a pisárske

schopnosti pisateľa.

- vyhotovené v zhodných priestorových podmienkach, resp. na

druhovo zhodných tlačivách so spornými tlačivami,

- napísané druhovo zhodným písacím prostriedkom (tento určiť

odhadom – napr. guľôčkové, plniace pero, fixka, ceruzka a

pod.)

PREHĽAD VŠEOBECNE PLATNÝCH ZÁSAD PRI

PREDKLADANÍ SPORNÝCH A POROVNÁVACÍCH

MATERIÁLOV

druh písma, podpisov na spornej

písomnosti

požadovaný druh písma,

podpisov na porovnávacích

písomnostiachkurzívne písmo kurzívne písmo perličkové písmo

(často sa v ňom vyskytujú aj

kurzívne tvary písmen; začiatočné

veľké písmená majú paličkový

tvar)

perličkové písmo

kurzívne písmo

paličkové písmo

paličkové písmo paličkové písmo podpis nacvičený

parafa

podpisy nacvičené

parafy:

– od osoby, ktorej podpis by

sa mal nachádzať na



spornej písomnosti (pri

overovaní pravosti

podpisu),

– od osoby podozrivej z

vyhotovenia sporného

podpisu (pri identifikácii

pisateľa nepravého

podpisu), a to:

1. podpisy vyhotovené vo

forme skúšok podpisov k

zneniu sporného podpisu,

2. ukážky vlastných podpisov podpis textový (čitateľný), resp. na

rozhraní textového a nacvičeného

podpisu (čiastočne čitateľný, resp.

obsahujúci viac

identifikovateľných písmen)

podpisy textové

kurzívne písmo, resp. druh písma

vyskytujúci sa v podpisoch:

– od osoby, ktorej podpis by

sa mal nachádzať na

spornej písomnosti (pri

overovaní pravosti

podpisu),

– od osoby podozrivej z

vyhotovenia sporného

podpisu (pri identifikácii

pisateľa nepravého

podpisu), a to:

1. podpisy vyhotovené vo

forme skúšok podpisov

k zneniu sporného

podpisu,

2. ukážky vlastných

podpisov,

3. písmo druhovo zhodné

s písmom sporného

podpisu



ZÁVEREČNÉ USTANOVENIEa) Na skúmanie sa zásadne predkladajú originál spornej písomnosti

a originály porovnávacích materiálov. Kópie skúmaniu

nevyhovujú. Kópia neumožňuje skúmať detaily písma, podpisov

a vylúčiť použitie niektorej metódy technického falšovania

písomností (najmä pri skúmaní podpisov).

b) Kópiu sporného podpisu je možné skúmať len vo výnimočných

prípadoch – ak skutočne neexistuje originál spornej písomnosti,

ale v takom prípade je nutné rátať so závermi:

- sporný a porovnávacie podpisy, písmo vykazujú natoľko

hodnotné rozdielne znaky (zjavné aj na kópii), že je možné

stanoviť jednoznačný záver skúmania – znalec nemá

pochybnosti o tom, že sporný podpis nie je pravý,

- sporný a porovnávacie podpisy, písmo vykazujú podobné,

zhodné znaky, to znamená, že originál sporného podpisu (z

ktorého bola následne vyhotovená kópia) sám o sebe môže

byť pravým podpisom pisateľa, ale pri skúmaní kópie nie je

možné jednoznačne dokázať, resp. vylúčiť, že pisateľ

skutočne originál spornej písomnosti podpísal a že nejaká iná

osoba nezneužila jeho podpis, ktorý na písomnosť preniesla

pomocou niektorej metódy technického falšovania (kópia

spornej písomnosti môže byť výsledkom aj technickej

montáže dvoch písomností: originálny text + originálny

podpis z inej písomnosti = originálna montáž dvoch

písomností, z ktorej je následne vyhotovená sporná kópia,

často veľmi kvalitná).

c) Originál spornej a originály porovnávacích písomností

zabezpečuje, na skúmanie predkladá žiadateľ o expertízu, ktorý

súčasne zodpovedá za objektivitu zdroja ich vydania. Znalec, ak

má zachovať nestrannosť a objektivitu skúmania, by sa nemal

osobne kontaktovať so žiadnou zo zúčastnených strán (znalec ako

fyzická osoba spravidla na to ani nemá vytvorené podmienky –

nemá kanceláriu). Navyše, znalec často nemá k dispozícii



podrobné informácie o pisateľovi sporného podpisu, textu (či

pracuje, nepracuje, či je študent, dôchodca a pod.) a

nedisponuje prostriedkami a už vôbec nie takými

kompetenciami, oprávneniami, aby si mohol sám zabezpečiť

porovnávacie materiály z objektívnych zdrojov, akými sú

napríklad: polícia (žiadosti o vydanie cestovného pasu,

občianskeho preukazu), banka (podpisové vzory, výberové,

vkladové lístky), poštové úrady, sociálna poisťovňa (Kvitančné

listy dôchodcov), zamestnávateľ (výplatné listiny, dochádzková

kniha, dovolenkové lístky, pracovné zmluvy...), úrady práce,

školy, daňové úrady a pod., ktoré vlastnia písomnosti s nesporne

pravými ukážkami podpisov, písma pisateľov. Informácie

o možnostiach získania porovnávacích materiálov môžu

zúčastnené strany poskytnúť súbežne s návrhom, resp. nariadením

vykonať písmoznalecké skúmanie a sami by mali príslušnému

súdu, resp. vyšetrovateľovi PZ vydať všetky písomnosti, ktoré

vlastnia, čím by sa účinne predišlo zdĺhavej komunikácii znalca

so žiadateľom o písmoznalecké skúmanie, resp. s jednotlivými

zúčastnenými stranami.

d) Žiadateľ o písmoznaleckú expertízu, ak pristúpi ku skúškam

podpisov, písma, mal by so skúškami písma, podpisov znalcovi

predložiť (a do spisu založiť) Záznam o vykonaní skúšok písma,

podpisov. Každý list papiera, na ktorom je vyhotovená skúška

písma, číslic, podpisov, by mal pisateľ potvrdiť svojím podpisom,

aby dodatočne nemohol namietať, že prišlo k zámene skúšok

podpisov, písma, resp. aby nemohol poprieť, že vôbec nejakú

skúšku písma, podpisov vyhotovil. Skúšky písma nevyžadujú zo

strany zúčastnených osôb žiadne odborné znalosti – stačí

vytvoriť štandardné podmienky, ktoré sú charakteristické pre

väčšinu pisateľov (stôl, stolička, vhodné osvetlenie, papier, písací

prostriedok, resp. pisateľ si sám môže určiť podmienky, ktoré sú

preňho bežné – napr. podpis pri preberaní dôchodku zvykne

vyhotoviť postojačky, takisto sa podpisuje na výplatnú listinu, na

výberový lístok v banke, zmluvy podpisuje v sede a pod.).



Vzor záznamu o vykonaní skúšok písma, číslíc, podpisov(ručným písmom vyplní pisateľ skúšky písma, podpisov )

Meno a priezvisko:

Dátum a miesto narodenia:

Národnosť:

Bydlisko:

Materinský jazyk:

Vzdelanie (najvyššie dosiahnuté):

V ktorej dobe ste navštevovali základnú školu (roky):

V ktorom štáte ste navštevoval základnú školu:

Znalosti cudzích jazykov:

Žijete v spoločnej domácnosti s osobou inej národnosti (ak áno, uveďte

akej):

Doterajšie zamestnania (uveďte najmä tie, ktoré sa časovo viažu k vzniku

spornej písomnosti):

1. rok pred vznikom spornej písomnosti.................................................

2. v čase vzniku spornej písomnosti........................................................

3. rok po vzniku spornej písomnosti........................................................

Súčasný zdravotný stav (ochorenia, lieky, ktoré môžu ovplyvniť pisársky

výkon):

V čase vzniku spornej písomnosti sa vyskytovali nejaké okolnosti,

ochorenia, zmenené podmienky a pod., ktoré mohli ovplyvniť Váš

pisársky výkon:

Úraz hornej končatiny (v prípade kladnej odpovede - uveďte ktorej a

približné časové obdobie):

Používate okuliare pri písaní (uviesť dioptrie):

Ťažkosti pri písaní (uviesť aké):

Ktorou rukou píšete:



Boli ste precvičovaný z ľavej ruky na pravú:

Ako často píšete a čo:

Ktoré druhy písma ovládate (kurzívne-písané, perličkové-malé tlačené,

paličkové-veľké tlačené):

Aký druh písma bežne používate, napíšte týmto písmom krátky text

(niekoľko viet):

Podpíšte sa všetkými druhmi podpisov, ktoré v bežnom živote

používate:

textový podpis

(čitateľný): ................................ .................................

nacvičený podpis

(nečitateľný): ................................ .................................

parafa (značka): ................................ .................................

Čo by ste chceli dôležité k vzniku spornej písomnosti uviesť, čo by mal

znalec vedieť:

Svojím podpisom súčasne potvrdzujem, že skúšku písma, podpisov

v počte.............................. som vyhotovil dobrovoľne, pri skúške písma

som nemal k dispozícii sporný materiál a ani som z neho nič neodpisoval,

podľa neho nič nenapodobňoval. Každú skúšku písma, podpisov som

vlastnoručne podpísal.



V ………………....... dňa……... ….....………………

podpis

(osoby, ktorá skúšku vyhotovila)

….....………………

podpis

(osoby, prítomnej pri skúške)

Vyplní žiadateľ o expertízu

Dátum, čas a miesto vykonania skúšky písma:

Meno a priezvisko osoby, ktorá sa podrobila skúške písma:

Spôsob vykonania skúšky písma (odpis, diktát – rýchlosť diktovania):

Podmienky, za ktorých skúška prebiehala (osvetlenie, podložka, poloha

osoby pri písaní):

Popis správania osoby podrobujúcej sa skúške písma (nervozita, otázky,

časté prerušovanie, prestávky a pod.):

Potvrdenie, že pri skúške písma, podpisov probant nemal k dispozícii

spornú písomnosť a nemohol z nej odpisovať, podľa nej niečo

napodobňovať:

............………………………..

podpis

(osoby zodpovednej za priebeh skúšky)



Masaryk P.: Kriminalistické skúmanie dokumentovTermín dokument1 označuje doklad, listinu, bankovku, ceninu alebo inú

písomnosť, ktorou možno niečo dokázať, doložiť, preukázať, dosvedčiť,

prípadne, z ktorej je možné zistiť potrebné informácie (napr. nominálnu

hodnotu bankovky, t.j. hodnotu, ktorú je možné získať výmenou za túto

bankovku).

Ellen2 uvádza všeobecnú definíciu, kde dokument definuje ako

„niečo“, čo obsahuje informáciu. Keďže v súčasnosti obsahujú

informácie aj pamäťové média, nielen dokumenty, upresňuje túto

definíciu tak, že za dokument považuje to, čo obsahuje napísanú

(vytlačenú) informáciu.

Kelly3 uvádza, že za dokument nemožno považovať len list

papiera, ktorý obsahuje rukou písaný alebo tlačený text, alebo ich

kombináciu, ale dokumentom môže byť aj odkaz napísaný rúžom na

zrkadle, nálepka na CD diskoch, škatule a iné obaly, grafity na stene, ale

aj odtlačok pečiatky viditeľný len UV osvetlení.

Dokument je teda možné definovať ako niečo, čo obsahuje

nejaký grafický znak, symbol, znamenie (viditeľné i voľným okom

neviditeľné), ktoré obsahuje informáciu, resp. súbor informácií určených

pre ich príjemcu. Tieto znaky sú vyhotovované na papieri, alebo inom

vhodnom materiály (v histórií napr. na hlinených tabuľkách, papyruse,

pergamene, koži, v súčasnosti na celulóze, na plastickom papieri, na

plastoch, fóliách a pod.) a to pomocou vhodného nástroja (písacie

prostriedky, pečiatky, raznice a pod.), alebo zariadenia (tlačové, písacie a

reprodukčné stroje, laminátory a pod) a vhodnej substancie (tlačiarenské

farby, tonery, atramenty, náplne písacích prostriedkov a pod.).

Z vyššie uvedených definícií vyplýva, že pri skúmaní grafických

stôp sa z kriminalistického hľadiska jedná o zistenie a vyhodnotenie

informácií, ktoré sú obsiahnuté v grafických stopách a v podkladových

materiáloch, na ktorých sú grafické stopy vyhotovené s cieľom

identifikovať objekty, resp. pravosť objektov, ktorými boli vyhotovené,

1 kol. Slovník slovenského jazyka. Bratislava : vydavateľstvo Slovenskej Akadémie vied, 19592 ELLEN, D. The scientific examination of documents: methods and techniques. Boca Raton :

CRC Press Taylor&Francis Group LLC : CRC Press, 2006, s. 2. ISBN 0-8493-3925-13 KELLY, S. J., LINDBLOM, B. S. Scientific Examination of Questioned Documents. Boca Raton :

CRC Press Taylor&Francis Group LLC : CRC Press 2006, s. 9. ISBN 0-8493-2044-5



určiť mechanizmus ich vzájomného pôsobenia, a identifikovať

materiály, z ktorých je dokument vyhotovený, čiže ide o diagnostiku

pravosti grafických objektov. Z tohto dôvodu sa v odborných kruhoch

používa ako ekvivalent kriminalistického skúmania dokumentov aj výraz

grafická diagnostika4.

Z množstva kriminalisticky relevantných stôp, ktoré sa vyskytujú na

dokumentoch, z množstva materiálov používaných pri ich výrobe

a rôznorodosti zariadení a nástrojov pôsobiacich na dokument, a ako aj

z hľadiska charakteru ich vzájomného pôsobenia sa v grafickej

diagnostike najčastejšie skúma:

‒ pravosť materiálov, ktoré sú použité na dokumente, napr.

zloženie papiera, farieb, fólií, ochranných prvkov a pod.,

a odraz charakteru pôsobenia výrobného stroja (papierenský

stroj, tlačové stroje, stroje na aplikáciu ochranných prvkov

a pod.)

‒ pravosť techník vyhotovenia dokumentu (tlačiarenské a

reprodukčné techniky) ako odraz pôsobenia tlačových

a reprodukčných strojov,

‒ úplnosť dokladu (počet strán, výmeny strán, rozšitie

dokladu), (šijacie stroje, perforátory, číslovače strán,

nástroje...)

‒ úradné vydanie dokladu (spôsob personifikácie - vyplnenia

dokladu, použité personifikačné zariadenie, pravosť odtlačku

pečiatky),

‒ pozmeňovanie (údajov o držiteľovi, pečiatok, iných zápisov v

doklade), (nástroje a chemikálie na pozmeňovanie, falošné

pečiatky)

‒ výmena podoby držiteľa (fotografie alebo digitálnej podoby

držiteľa), (nástroje a chemikálie na pozmeňovanie)

‒ spôsob vyhotovenia odtlačku, vtlačku, perforácie, (pečiatky,

razidlá a raznice, perforátory)

‒ zloženie pečiatkovej farby použitej na vyhotovenie odtlačku,

4 napr. MUSIL, M. Grafická diagnostika. Praha : Kriminalistický ústav Praha, 1990.



‒ pravosť odtlačku, vtlačku alebo perforácie, t.j. ich zhodnosť s

predloženými kontrolnými materiálmi,

‒ pôvodný obsah prekrytých údajov,

‒ poradie vyhotovenia navzájom sa križujúcich (prelínajúcich)

sa línii písacích prostriedkov, alebo kríženia sa písacích

prostriedkov a línií tlače reprodukčných zariadení, resp.

kontúr odtlačku pečiatky a pod.,

‒ možnosť zviditeľnenia odstránených a neviditeľných údajov

a tajného písma,

‒ informačná hodnota zaznamenaných údajov (napr.

vyhodnotenie tachografických kotúčov),

‒ pôvodný obsah spáleného a roztrhaného papiera,

‒ pretlačené písmo a množstvo ďalších relevantných stôp na

dokumentoch.

Z objektov, ktoré pôsobia na dokumenty sú najčastejšie skúmané:

‒ pečiatky a pečatidlá,

‒ písacie prostriedky (guľôčkové a atramentové perá, ceruzky,

fixky...),

‒ perforátory, razidla, raznice a suché pečiatky,

‒ reprodukčné stroje a počítačové tlačiarne,

‒ písacie a faxové stroje,

‒ tlačiarenské stroje,

‒ ihly, nožíky, žiletky, skalpely, rezačky a ďalšie ostré nástroje,

‒ lamínovacie zariadenia, žehličky,

‒ spínacie strojčeky, nitovače, dierkovače a pod.

Skúmanie charakteru vzájomného pôsobenia grafických stôp

a objektov, ktoré ich vytvorili je najčastejšie:

‒ identifikácia spôsobu vyhotovenia grafickej stopy (tlač,

faxový prenos, reprodukčná technika, imitácia kresbou

a pod.)

‒ zistenie mechanizmu zásahu do pozmeneného dokladu

(mechanické, chemické, termické pôsobenie),



‒ zistenie mechanizmu znehodnotenia dokladu (vlhkosť, svetlo,

teplo),

‒ skúmanie starnutia dokumentu a jeho príčin,

‒ skúmanie reakcie nosného materiálu dokumentu s

materiálmi, ktoré sú ňom použité (tlačiarenské farby/ tonery/

atramentové farby/ laminovacie fólie/ ochranné prvky/

písacie prostriedky/ lepidlá/ pečiatkové farby...)

‒ skúmanie reakcie použitých materiálov na doklade navzájom

(tlačiarenské farby/ tonery/ atramentové farby/ laminovacie

fólie/ ochranné prvky/ písacie prostriedky/ lepidlá/

pečiatkové farby...).

Vyššie uvedené delenie je významné pre orgány vyšetrujúce

podozrivé dokumenty a ktorým umožňuje sformulovať otázky, ktorých

zodpovedanie umožní objasniť vyšetrovanú udalosť a zodpovedať otázku

či sa jedná o doklady5:

‒ pravé,

‒ pozmenené,

‒ falošné,

‒ alebo znehodnotené dokumenty.

Uvedené rozdelenie možno zadefinovať nasledovne6 :

1. pravé dokumenty sú dokumenty, ktoré obsahujú všetky pôvodné

náležitosti a údaje v nezmenenej podobe a sú vydané oprávneným

subjektom a predpísaným spôsobom, ich opotrebenie, prípadne

poškodenie nie je závadou pri posudzovaní ich pravosti.

2. falošné dokumenty sa rozdeľujú do niekoľko podskupín

a) úplné falzifikáty - všetko na dokumente je falošné (použité

materiály, techniky zhotovenia, vyplnenie údajov, samotné údaje

a pod.), patria sem kópie vyhotovené na kopírovacích

zariadeniach, prípadne je originál zosnímaný pomocou skenera do

pamäte počítača a následne tlačený na počítačovej tlačiarni alebo

5 KRAJNÍK, V. a kol. Kriminalistika. Bratislava : Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2002. s. 223. ISBN 80-8054-254-6

6 MASARYK, P a kol. Kriminalistické skúmanie dokumentov. Bratislava : Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 1999. s. 7-8. ISBN: 80-80-54-102-7



tlačiarenskom stroji,

b) neúradne vydané doklady - falšovatelia používajú získané

nevyplnené úradné tlačivá, niekedy v rozpore s režimovými

opatreniami (ukradnuté čistopisy originálnych tlačív dokladov

(cestovné pasy, občianske preukazy, vodičské preukazy, zbrojné

preukazy a pod)), alebo vopred opečiatkované a podpísané

lekárske recepty, potvrdenia o pracovnej neschopnosti,

vysvedčenia o školskej dochádzke, a pod.. Jedná sa o

najnebezpečnejší spôsob falšovania, nakoľko takto vydaný

dokument obsahuje rovnaké znaky ako pravé dokumenty, sú však

vydané neoprávneným subjektom (prípadne i oprávneným v

rozpore s rozsahom jeho oprávnenia). Pokiaľ podlieha vydanie

takéhoto dokumentu registrácii, je nutné preveriť i túto

skutočnosť v dostupnej databáze (školské vysvedčenia, vodičské

oprávnenia, osvedčenie o evidencii vozidla a pod.). Takýto

spôsob falšovania dokumentov je nazývaný originalizácia -

neúradné vyplnenie pravých tlačív dokumentov,

c) imitované dokumenty - sú také, ktoré boli zhotovené preto, aby

budili dojem, že ich vyhotovil existujúci subjekt, oprávnený

vyjadriť tak svoju vôľu, v rámci svojej právomoci - neexistujúce

oprávnenia (napr. oprávnenie na vykonanie kontroly síce

existujúceho úradu, ktorý však nemá oprávnenie kontroly

vykonávať), neexistujúce preukazy (napr. preukaz Interpolu -

originálny preukaz Interpolu neexistuje, pracovníci Interpolu

používajú preukazy PZ materskej krajiny), testamenty a pod..

Majú navodiť dojem originality dokumentu tým dezinformovať o

skutočnom stave, vzťahoch a možnostiach, na ktoré doklad

svojho držiteľa oprávňuje.

d) vymyslené dokumenty - sú vyhotovované na neexistujúce

krajiny, prípadne neexistujúce organizácie a firmy, s cieľom

vzbudiť dojem úradne vydávanej listiny (napríklad cestovné pasy

zaniknutých krajín, resp. existujúcich krajín so zmenenou formou

zriadenia – napr. republika sa zamení na kráľovstvo, kniežatstvo

a pod.), alebo sú vyhotovované doklady na neexistujúce



obchodné transakcie (fiktívne faktúry, dodacie listy, zmluvy

a pod.).

3. pozmenené dokumenty - sú také, ktoré boli vydané pôvodne ako

pravé, ale dodatočne boli zmenené, t.j. sú v rozpore s ich pôvodným

poslaním. Môže ísť napr. o výmenu fotografie v doklade, prepísanie a

doplnenie údajov, vymazanie pôvodného textu a jeho nahradenie

iným, doplnenie odtlačkov pečiatok, úprava tiketov, oprava čísla

alebo série na žreboch. Pozmenené sú i také dokumenty, ktoré upravil

držiteľ podľa pôvodného stavu v prípade ich poškodenia (napr.

vypraný dokument),

4. znehodnotené dokumenty – môžu byť ako pravé tak aj falošné,

resp. pozmenené dokumenty. Sú to dokumenty, u ktorých sa jedná o

úplné alebo čiastočné znehodnotenie celej alebo ich podstatnej časti.

K poškodeniu alebo zničeniu dokumentu nemusí dôjsť úmyselne

(napr. rozmočenie pri neúmyselnom poliati) ale ku znehodnoteniu

dokumentov dochádza často aj úmyselne s cieľom zahladiť stopy po

ich falšovaní a pozmeňovaní a to ich spálením, roztrhaním, ale tiež

poliatím farbou, odstránením, zakrytím časti alebo celého textu. Preto

je úlohou kriminalistického skúmania znehodnoteného dokumentu

zistiť jeho pôvodný obsah (rozlúčkové listy samovrahov, doklady

cestujúcich a posádky pri havárii lietadiel, deťmi rozstrihané doklady

a pod.). Pozmenenie a znehodnotenie dokumentov sa niekedy, zvlášť

u pozmenených dokumentov, do určitej miery prekrýva, pretože

pozmenením dokumentu dochádza súčasne aj k jeho znehodnoteniu.

Falšovatelia často úmyselne poškodzujú aj úplné falzifikáty, aby

navodili dojem dlhodobého používania dokumentu a tým vzbudili

dojem jeho pravosti.

Pri vyšetrovaní podozrivých dokladov a vypracovávaní písomného

výstupu skúmania dokumentov je nevyhnutné, z hľadiska jazykovej

terminológie, presné pomenovanie dokumentu. Preto je dôležité aj

delenie dokumentov po formálnej stránke:



1. originál, prvopis, t.j. dokument v takej podobe, v ktorej bol vydaný,

resp. napísaný, vytvorený prvý krát,

2. čistopis, je originálny dokument, v ktorom nie sú vyplnené údaje,

3. priepis - vytvára sa pri vyhotovovaní prvopisu prieklepom,

prepísaním na iný list, často zámerne cez prieklepový alebo samo

priepisový papier. Býva úradne overovaný ako druhopis alebo ďalší

priepis a môže v množstve prípadov nahradiť originál,

4. opis - získava sa opisovaním z pôvodných dokumentov, podáva ich

doslovné znenie a obsah. Uvádza sa osoba zodpovedná za správnosť

opisu. Ak je ich obsah overený oprávneným orgánom predpísanou

formou hovoríme o úradnom opise. Podobným spôsobom môže byť

získaný aj preklad do iného jazyka, originál je potom súčasťou

prekladu,

5. kópia, reprodukcia - niekedy tak býva označovaný aj priepis. Dnes

sú však rozšírené modernejšie spôsoby získavania kópií pôvodného

dokumentu (kopírovacie, rozmnožovacie stroje, fax, klasický

fotografický spôsob a pod). Zvláštne postavenie majú z tohoto

pohľadu listiny – kópie, získané ďalekopisom, faxom, elektrickým

pamäťovým písacím strojom, počítačom prostredníctvom tlačiarne,

kde je každá listina v podstate originálom. Ak má kópia obsah

overený oprávneným orgánom predpísanou formou hovoríme o

úradne overenej kópii.

6. výpis - obsahuje iba časť textu pôvodného dokumentu, potvrdzuje ho

ten, kto ho vyhotovil a môže byť oprávneným orgánom overený

podobne ako priepisy, opisy i kópie.

Podľa dôležitosti sú v znaleckom skúmaní vo všeobecnosti

rozoznávané:

1. sporné materiály sú dokumenty, u ktorých vznikajú určité

pochybnosti o ich pravosti a teda je potrebné zistiť ich pravosť,

pôvodnosť, obsah textu, spôsob a dobu ich vyhotovenia a pod.

2. porovnávacie (originálne) materiály sú dokumenty, ktoré sú

preukázateľne známeho pôvodu a sú vyhotovené nezávisle od

objasňovanej udalosti. Ako porovnávacie materiály môžu byť použité



aj dokumenty, ktoré. vznikli za podobných podmienok a v rovnakej

dobe ako sporný materiál.

Ďalšie veľmi dôležité delenie je možné urobiť podľa definície

kriminalisticky relevantných udalostí (napr. Musil7), pri ktorých vzniká

požiadavka kriminalistického skúmania dokumentov. Kriminalisticky

relevantné udalosti vymedzuje trestný zákon8 a ďalšie zákony a

nariadenia9. Túto problematiku v oblasti kriminalistického skúmania

dokumentov rozpracovali napr. Trvalec, Svitková10, ktorí v prehľadných

tabuľkách vysvetľujú protispoločenské správanie páchateľa pri falšovaní

a pozmeňovaní:

‒ tuzemských i cudzozemských peňazí,

‒ cenných papierov,

‒ verejných listín,

‒ úradných pečatí a úradných uzáverov,

‒ tuzemských i cudzozemských cenných papierov hromadne

vydaných, ktoré znejú na meno alebo sú rubopisom

prevoditeľné, a šekom,

‒ poštových a kolkových známok,

‒ devízového hospodárstva a daňového systému,

‒ finančného systému a hospodárstva v oblasti daní, poplatkov,

či dávok,

‒ kontrolných technických opatrení na označenie tovaru,

kontrolných známok, kontrolných pások alebo iných

kontrolných technických opatrení,

‒ ochranných známok, chránených označení pôvodu

a obchodného mena,

‒ dokladov súvisiacich s referendovým a volebným účelom,

resp. slúžiacim k údajom o počte členov politických strán.

V starších prácach tento princíp uvádza Pješčák11, ktorý

7 MUSIL, J. a kol. Kriminalistika: vybrané problémy teórie a metodológie. Praha : Policajní Akadémie České republiky, 2001. s. 56. ISBN 80-7251-080-0

8 zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon.9 napr. zákon č. 647/2007 Z.z.O cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

zákon č. 224/2006 Z.z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a pod..

10 MASARYK, P a kol. Kriminalistické skúmanie dokumentov. Bratislava : Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 1999. s. 131-138. ISBN: 80-80-54-102-7

11 PJEŠČAK, J. Kriminalistika: učebnice pre právnické fakulty. Praha : Naše vojsko, 1986, s. 229



vymenúva kriminalisticky relevantné udalosti (trestné činy) len vo

všeobecnosti, nie konkrétne vo vzťahu k dokumentom.

Pre orgány činné v trestnom konaní je potrebné zadefinovať k

jednotlivým kriminalisticky relevantným udalostiam aj kriminalisticky

relevantné stopy a objekty, ktoré stopy vytvorili s cieľom preukázania

spáchania trestného činu a následného usvedčenia páchateľa tohto

trestného činu. Prehľad stôp, vypracovaný so súčasných definícií

trestných činov a s nimi súvisiacich objektov, je uvedený v tab. č. 1.

Z hľadiska aplikácie ochranných prvkov môžeme dokumenty

rozdeliť na:

a) chránené dokumenty, ktoré majú zabudované prvky technickej

ochrany (osobné doklady, bankovky, ceniny, oprávnenia …)

b) ostatné dokumenty, ktoré nemajú ochranné prvky (tlačoviny, listy,

obaly a pod.).

Schematické rozdelenie dokumentov podľa aplikovanej technickej

ochrany je uvedené v schéme č. 1.

Zoznam literatúry:1. kol. Slovník slovenského jazyka. Bratislava : vydavateľstvo Slovenskej Akadémie vied, 1959

2. ELLEN, D. The scientific examination of documents: methods and techniques. Boca Raton :

CRC Press Taylor&Francis Group LLC: CRC Press, 2006. ISBN 0-8493-3925-1

3. KELLY, S. J., LINDBLOM, B. S. Scientific Examination of Questioned Documents. Boca Raton

: CRC Press Taylor&Francis Group LLC : CRC Press 2006. ISBN 0-8493-2044-5

4. MUSIL, M. Grafická diagnostika. Praha : Kriminalistický ústav Praha, 1990.

5. KRAJNÍK, V. a kol. Kriminalistika. Bratislava : Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2002.

ISBN 80-8054-254-6

6. MASARYK, P a kol. Kriminalistické skúmanie dokumentov. Bratislava : Akadémia Policajného

zboru v Bratislave, 1999. ISBN: 80-80-54-102-7

7. MUSIL, J. a kol. Kriminalistika: vybrané problémy teórie a metodológie. Praha : Policajní

Akadémie České republiky, 2001. ISBN 80-7251-080-0

8. zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon

9. zákon č. 647/2007 Z.z.O cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

10. zákon č. 224/2006 Z.z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

11. PJEŠČAK, J. Kriminalistika: učebnice pre právnické fakulty. Praha : Naše vojsko, 1986



Trestný čin Dokument, ktorého sfalšovaním alebo pozmenením, môže byť dotknutý objekt chránený zákonom.

Zaistené stopy. Objekt, ktorý stopu vytvoril.

§ 270 Falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov

§ 271 Uvádzanie falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov

§ 272 Výroba a držanie falšovateľského náčinia

§ 273 Ohrozovanie obehu peňazí

peniaze -bankovky, štátovky a mince, náhradky tuzemských peňazí, cenné papiere - akcie, podielové listy, dlhopisy, investičné kupóny, zmenky, šeky, cestovné šeky a iné listiny, ktoré sú za cenné papiere vyhlásené osobitnými zákonmi.

Falzifikáty, pozmenené objekty, papiere, bankovkový papier, lepidlá, farby, hologramy, tlačové predlohy, tlačiarenské dosky, náplne písacích prostriedkov

tlačiarenské a reprodukčné stroje, rezačky, písacie prostriedky, skenery

§ 274 Falšovanie, pozmeňovanie a nedovolená výroba kolkových známok, poštových cenín, nálepiek a poštových pečiatok

poštové alebo kolkové známky, poštové ceniny, poštové nálepky a poštové pečiatky

falzifikáty, papiere, ceninový papier, lepidlá, farby, hologramy, samolepky, odtlačky pečiatok

tlačiarenské a reprodukčné stroje, rezačky, perforátory, skenery, pečiatky

§ 275 Falšovanie a pozmeňovanie kontrolných technických opatrení na označenie tovaru

kontrolné známky,kontrolné pásky, alebo iné kontrolné technické opatrenia na označenie tovaru na daňové účely

falzifikáty,pozmenené objekty, papiere, ceninový papier, lepidlá, farby, hologramy

tlačiarenské a reprodukčné stroje, rezačky, skenery, etiketovacie stroje

§ 276 Skrátenie dane a poistnéhodaňové priznania, účtovné doklady, zmluvy, dodacie listy, pečiatky a iné úradne uzávery, podpisy

listiny, pečiatkové farby, zošívacie klince, uzávery a pečatenia zmlúv

počítačové tlačiarne, pečiatky, zošívačky, dierkovačky, pečatidlá

§ 281 Porušovanie práv k ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku a obchodnému menu

listiny a výrobky (obaly) obsahujúce ochranné známky – značky označujúce výrobky, obchodné meno, označenie pôvodu výrobku (krajiny, oblasti alebo miesta, ktorý sa stal všeobecne známy ako údaj o tom, odkiaľ pochádza výrobok, ktorého akosť alebo známky sú dané výhradne alebo podstatne prostredím, vrátane činiteľov prírodných alebo ľudských), Ochrana vzniká zápisom týchto práv do príslušných registrov.

výrobky a ich obaly, farby, lepidla

tlačiarenské stroje, vysekávacie stroje, rezačky, etiketovacie stroje

§ 352 Falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky

verejne listiny - občianske preukazy, vodičské preukazy, cestovné pasy, úradná pečať, úradná uzávera, úradný znak, úradná značka alebo ciacha

listiny, papiere, ceninový papier, lepidlá, farby, pečiatky, úradné uzávery, hologramy, náplne písacích prostriedkov

tlačiarenské a reprodukčné stroje, rezačky, pečiatky, pečatidlá, pečate, písacie prostriedky


§ 351 Marenie prípravy a priebehu volieb a referenda

doklady o počte členov politickej strany alebo petície na volebné účely alebo v iné dokumenty súvisiace s voľbami alebo referendom.

listiny, pečiatkové farby, náplne písacích prostriedkov

počítačové tlačiarne a kopírovacie zariadenia, pečiatky, písacie prostriedky

§§ 221- 225 Podvod zmluvy, faktúry, dodacie listy, objednávky, potvrdenky a iné účtovné, firemné a súkromné listiny



§ 245 poškodzovanie cudzej veci - poškodí cudziu vec tým, že ju postrieka, pomaľuje, popíše farbou alebo inou látkou,

budovy, ploty, železničné vagóny, dopravné prostriedky a iný majetok

vzorky farieb, grafické predlohy, fotografická dokumentácia

spreje, štetce,

§ 242 Marenie konkurzného alebo vyrovnávacieho konania

dokumenty a údaje v hospodárskej a obchodnej evidencii



§ 261 Poškodzovanie finančných záujmov Európskych spoločenstiev

sfalšovaný, nesprávny alebo neúplný výkaz alebo doklad pre orgány Európskych spoločenstiev, ktorý umožní spôsobenie sprenevery alebo protiprávne zadržanie prostriedkov rozpočtu Európskych spoločenstiev.



§ 283 Porušovanie autorského práva Nelegálne kópie diel a umeleckých výkonov (obrazy, publikácie, fotografie, CD a DVD nosiče s umeleckými dielami).

farby, lepidlá, dátové nosiče, plátna,

kopírovacie a tlačiarenské stroje, napaľovačky, lisy na CD a DVD nosiče, štetce,

Tab. č. 1.Pozn.: Objekty, ktoré zanechávajú stopy na dokumentoch, môžu byť zaistené spolu s falšovanými alebo pozmenenými dokumentami.Z tabuľky je vidieť množstvo trestných činov, u ktorých dochádza k využitiu falošných a pozmenených dokumentov.

Záujmom štátu nie je len ochrana pred priamymi finančnými škodami, ale ochraňuje aj osobné práva, napr. právo na

vyhlásenie referenda, právo na ochranu majetku pred poškodením, právo vlastniť obchodnú značku a pod. Falšovanie a

pozmeňovanie grafických znakov sa môže vyskytnúť aj u množstva ďalších trestných činov (napr. § 220 – falšovanie a Ústav kriminalistiky a kriminológie, s.r.o.Záhradná 9, 900 27 Bernolákovo, pob. Vlčie hrdlo 49, 821 07 BratislavaIČO: 44 596 723, DIČ: 202 276 8484, OR Okresného súdu Bratislava I, Sro, Vložka č. 56870/B tel.: +421 (0) 69 200 1200, mob.: +421 (0) 904 885 225, +421 (0) 902 049 729e-mail: [email protected], web:http://www.ukk.sk/


pozmeňovanie výrobných štítkov vozidiel a pod.).


Matúšek J.: Informácie
