iness - rómovia a sociálne dávky

8/10/2019 INESS - Rmovia a socilne dvky

1/40

RMOVIAA S O C I L N E D V K Y

Jn Dinga | Radovan urana


2/40

S Rmovia problmom verejnch nanci Slovenska?

RMOVIAA S O C I L N E D V K Y

Jn Dinga | Radovan urana | 2014


3/40

Ator fotograe na oblke: Mayo Hirc


4/40

INESS, Bratislava, 2014


5/40

Rmovia a socilne dvky, INESS, 2014

Zhrntie 2

vod 3

Rmovia a socilne dvky 3

Zkladn charakteristiky 4

1 Dvka v hmotnej ndzi 4

1.1 Dvka v hmotnej ndzi poberatelia 6

1.2 Dvka v hmotnej ndzi mnohodetn rodiny 10

1.3 Dvka v hmotnej ndzi okresy s vysokm potom mnohodetnch rodn 13

1.4 Dvka v hmotnej ndzi okresy s vysokm potom Rmov 15

2 Prdavok na diea 17

2.1 Prdavok na diea mnohodetn rodiny 18

2.2 Prdavok na diea okresy s vysokm potom mnohodetnch rodn 18

2.3 Prdavok na diea okresy s vysokm potom Rmov 19

3 Rodiovsk prspevok 19

4 Prspevok pri naroden dieaa 20

5 Prplatok k prspevk pri naroden dieaa 20

6 Invalidn dchodok 21

7 Invalidn dchodok z mladosti 22

Zver 23

Verejn vdavky na sledovan skupiny 23

Diskusia 24

Prlohy 25

OBSAH

1


6/40


ZHRNUTIE

V publikcii sa zaoberme erpanm dvok tkajcich sa hmotnej ndze, podpory rodiny a invalidity (alej len

dvky, prspevky a prplatky) tromi skupinami:

i. mnohodetnmi rodinami

ii. okresmi s vysokm potom det v mnohodetnch rodinch (skupina 15 okresov)iii. okresmi s najvym potom Rmov (skupina 20 okresov)

Na Slovensk ije poda Atlas rmskych komnt 403-tisc Rmov (7,4 % poplcie SR).

Analzo dt, ktorch zdrojom boli najm stredie prce, socilnych vec a rodiny a Socilna

poisova, sme dospeli k nasledjcim zverom:

1. Rmska problematika je v prvom rade socilnym a nie klnym (rozpotovm) problmom. Fiklne

nklady vyplcan do okresov s dvomi tretinami rmskej populcie tvoria 2,2 % verejnch vdavkov

(578 mil. eur). To je pribline suma, ktor poda portlu plytvanie.sk tt kadorone neefektvne

vynalo pri verejnom obstarvan alebo verejnch transferoch.

2. Vo forme dvky v hmotnej ndzi a prplatkov sa rone vetkm poberateom vyplca pribline 270 mil.

eur, o predstavuje necel 1 % vetkch verejnch vdavkov.

3. Rodiny s viac ako 3 demi poberaj prostrednctvom dvky v hmotnej ndzi a prplatkov necelch 27 mil.

eur rone. Jedn sa o rovnak sumu, ak vlda vylenila na stavbu Nrodnho futbalovho tadina.

4. Rodiny s viac ako 3 demi poberaj prostrednctvom prdavku na diea 30 mil. eur rone. Podobne ako

v prpade dvky v hmotnej ndzi sa jedn o kvapku v mori verejnch nanci, kee len v roku 2014

chba ttu k vyrovnanmu rozpotu 67-nsobok tejto sumy.

5. Rodiny s viac ako 3 demi poberaj prostrednctvom rodiovskho prspevku poda nho odhadu15 mil. eur rone. Len medziron nrast vdavkov Socilnej poisovne na starobn dchodky sa pritom

odhaduje na takmer 12-nsobok tejto sumy.

6. Na zklade naich predpokladov sme odhadli, e prdavok na diea sa dnes vyplca na vye 160-tisc

rmskych det v celkovej vke pribline 44 mil. eur rone. Odhadli sme tie, e spomedzi poberateov

rodiovskho prspevku bolo 24-tisc rmskej nrodnosti a celkov zdroje vyplaten touto formou

v roku 2012 dosiahli 57 mil. eur. Pre porovnanie, kadoron vyplcanie vianonho prspevku

dchodcom navyuje verejn vdavky o 65 mil. eur.

ZVER

Napriek zaitm stereotypom v pblikcii vyvraciame mts, e Rmovia s problmom

verejnch nanci Slovenska. Celkov ron klne nklady rmskych okresov nedosahj

ani jeden a pol mesiaca vdavkov Socilnej poisovne na starobn dchodky, priom zdroje

vyplcan mnohodetnm rodinm s ete marginlnejie, dosahjce len zlomok tejto smy.

Rmska problematika preto nie je klnym ale socilnym problmom, a v tejto rovine treba

hada aj jej rieenia.

2


7/40


1 Problmov spoluitie sa tka predovetkm lokalt s vysokm podielom segregovanch a extrmne chudobnch Rmov.2 Ministerstvo vntra SR. (2014). Atlas rmskych komunt. [Online]: http://www.minv.sk/?atlas_2013

VOD

Spoluitie Rmov s majoritou je vo viacerch astiach Slovenska problematick, priom existujce problmy

sa dlhodobo nedar uspokojivo riei1. Vsledkom je nespokojnos majoritnej populcie ijcej v oblastiach

s rmskou meninou, ktor sa cti by problematickm spoluitm pokodzovan. Nlady nespokojnosti sa

na sklonku roku 2013 prejavili aj v regionlnych vobch. Okrem skutonch trecch plch, ktor si zaslia

pozornos a snahu o njdenie rieenia s ale sasou diskusie o Rmoch asto aj nepodloen ekonomicktvrdenia a mty neustle opakovan politikmi, ale aj irou verejnosou. Rmovia s asto oznaovan

najm ako poberatelia dvok socilneho systmu, ktor zneuvaj ttne schmy, a tvoria tak vznamn

za pre verejn nancie. Mnoh nsledne vidia rieenie decitnch verejnch rozpotov v obmedzen

poskytovanch dvok Rmom. elom tejto analzy je na zklade relevantnch dostupnch dt ttnych

radov o najpresnejie odhadn objem erpania socilnych dvok v oblastiach s vysokm zastpenm

Rmov.

Rmovia a socilne dvky

Kee na Slovensku prslun rady neeviduj etnicitu poberateov jednotlivch dvok a prdavkov, zvolili

sme v analze pomocn nstroje s cieom identikovania poberateov dvok v rmskej komunite. Benm

predpokladom je predstava, e rmske rodiny s mnohopoetn. V analze preto vyhodnotme, ak

as verejnch zdrojov je poskytovan mnohodetnm rodinm (to jest rodinm s viac ako 4 demi), resp.

vyhodnotme podiel takto urench okresov na celkovo vyplatench dvkach.

Aktulne spracovan Atlas rmskych komunt2 poskytuje pravdepodobne najpresnejie informcie

o rmskych komunitch. Okresy identikovan na zklade vskytu mnohodetnch rodn porovnme

s okresmi, v ktorch sdlia poda Atlasu dve tretiny Rmov.

V okresoch budeme sledova mieru erpania vybranch socilnych dvok, prplatkov a prspevkov, zamerajcsa na dvky poskytovan jednotlivcom a rodinm s nzkym prjmom. Jedn sa o nasledujce socilne

transfery:

1. Dvka v hmotnej ndzi a svisiace prplatky

2. Prdavok na diea

3. Rodiovsk prspevok, prspevok pri naroden dieaa, prplatok k prspevku pri naroden

4. Invalidn dchodok, invalidn dchodok z mladosti

3


8/40


3 daje z Atlasu rmskych komunt 2013 boli poskytnut organizciou UNDP Slovensko.4 Podmienky s stanoven v zkone . 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej ndzi. Tmto zkonom, innm od 1.1.2014, pribudla aj povinnos si

dvku odpracova, ak obec iadateovi takto innos ponkne.

Zkladn charakteristiky

Zkladn charakteristiky a sla tkajce sa Rmov ijcich na Slovensku priniesol v roku 2013 Atlas rmskych

komunt3. Poda Atlasu na Slovensku ije 402 840 Rmov, ktor tvoria 7,45 % populcie SR, o je o pribline

80-tisc viac, ako vyplynulo zo zberu dajov v roku 2004. Spsob zisovania dajov Atlasu sa vak medzi

rokmi 2004 a 2013 zmenil. Porovnanie vsledkov preto treba povaova za ilustratvne. V roku 2004 nebolo

spotanch viacero obc, v ktorch Rmovia v tom ase ili, relny nrast potu rmskej populcie je pretoni, ako by vyplvalo z porovnania zozbieranch dajov v ase.

Zo zisten vyplva, e 46,5 % slovenskch Rmov (187-tisc) ije v rozptyle s majoritou a 17 % (69-tisc)

v segregovanch oblastiach (samostatnch osadch). Zvyok ije v urbanistickch koncentrcich v obciach

(resp. na okrajoch obc).

Z 2 890 slovenskch obc ije rmska komunita v 1 070 obciach. Viac ako 70 % tchto obc sa nachdza

v Banskobystrickom (25 %), Koickom (24 %) alebo Preovskom kraji (23 %). Atlas identikoval 804

rmskych koncentrci v 584 obciach (tj. obc, kde Rmovia neij v plnom rozptyle s majoritou).

Z tchto bolo 246 koncentrci vo vntri obce a 327 koncentrci na okraji obce. Segregovanch rmskych

koncentrci bolo evidovanch 231 v 195 obciach (jedn sa o osady; priemern vzdialenos od obce je900 metrov).

1 DVKA V HMOTNEJ NDZI

Dvka v hmotnej ndzi patr k zkladnej dvke ttnej socilnej pomoci. Zkladnou podmienkou na n-

rokovanie si tejto dvky je stav hmotnej ndze iadatea 4. T nastva, ak prjem iadatea nedosahuje ani

rove ivotnho minima (od 1. jla 2013 je tto hranica stanoven arbitrrne na 198,09 eur mesane, od

1. jla 2014 ostva v rovnakej vke). Poskytovanie dvky je teda adresn, tt ju poskytuje uom, ktorch

prjem nedosahuje ivotn minimum, a nie s schopn si ho zabezpei vlastnm priinenm (prca, predaj

majetku).

Dvka sa vypotava na domcnos spolone s almi spolone posudzovanmi osobami. Fyzick osoby, ktor

sa spolone posudzuj na ely posudzovania hmotnej ndze, s:

manel a manelka,

rodiia a nezaopatren deti ijce s nimi v domcnosti,

rodiia a ich deti do 25 rokov veku, ktor nemaj prjem alebo maj prjem najviac vo vke minimlnejmzdy, ijce s rodimi v domcnosti, okrem det, ktorm v ase evidencie uchdzaov o zamestnanie

vznikol nrok na dvku v nezamestnanosti a det, ktorm sa vyplca invalidn dchodok.

4


9/40


5 Aktulne platn sumy dvky v hmotnej ndzi vyplvajce zo zkona . 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej ndzi, ktorm sa zruil dovtedy platnzkon . 599/2003 Z.z., s uveden v prlohe. V tabuke uvdzame hodnoty platn v roku 2012 nakoko klne dopady potame pre rok 2012.

6 Prspevok sa prestal vyplca k 1.1.2014. V tdii vak pracujeme s dtami z roku 2012, ke sa prspevok vyplcal.

Vka zkladnej dvky v hmotnej ndzi (DHN) zvis od vekosti rodiny (resp. truktry spolone posudzovanch

osb).

Tabka . 1:

Vka dvky v hmotnej ndzi v rok 2012

Posdzovan osoby Vka zkladnej DHN5

Jednotlivec 60,50

Jednotlivec s 1 a 4 demi 115,10

Jednotlivec a viac ako 4 demi 168,20

Dvojica 105,20

Dvojica s 1 a 4 demi 157,60

Dvojica s viac ako 4 demi 212,30

Zdroj: http://www.employment.gov.sk/

K zkladnej dvke sa poskytuj aj prspevky k dvke v hmotnej ndzi, o ktor me iadate poiada, ak spa

zkonom denovan nrok. Ide o:

Prspevok na zdravotn starostlivos - patr obanovi a fyzickm osobm, ktor sa s obanom v hmotnej

ndzi spolone posudzuj, ak splnili nrok na zskanie dvky v hmotnej ndzi. Vka prspevku je 2 mesane6.

Aktivan prspevok- patr obanovi a kadej fyzickej osobe, ktor sa s obanom v hmotnej ndzi spoloneposudzuje, ak sa aktvne pripravuj na zamestnanie. Vka prspevku je63,07 mesane.

Prspevok na bvanie sli na hradu nkladov spojench s bvanm obanom v hmotnej ndzi. Podmienkou

je predloenie listu vlastnctva nehnutenosti, ktor obva alebo platn njomn zmluvu s prenajmateom.

V tomto prpade je teda vlen, aby boli poberatelia tohto prspevk obyvatelia chatr,

ktor boli postaven bez prslnho povolenia, resp. na cdzom pozemk. Vka prspevku je

55,80 mesane pre jednotlivca a 89,20 mesane, ak je viac spolone posudzovanch osb.

Ochrann prspevok patr obanovi a kadej fyzickej osobe, ktor sa s obanom v hmotnej ndzi spolone

posudzuje, ak si z dvodu nepriaznivej ivotnej situcie (napr. invalidita i dosiahnutie dchodkovho

veku) nemu zabezpei alebo zvi prjem vlastnou prcou. Ochrann prspevok nepatr obanoviv hmotnej ndzi alebo fyzickm osobm, ktor sa s obanom v hmotnej ndzi spolone

posdzj, ak im patr aktivan prspevok. Vka prspevku 63,07 mesane (resp. 34,69

mesane v prpade dlhodobo nepriaznivho zdravotnho stavu).

5


10/40


Bratislavsk kraj

3% Trnavsk kraj

7%

Treniansky kraj7%

Nitriansky kraj14%

ilinsk kraj9%

Banskobystrickkraj

19%

Preovsk kraj

18%

Koick kraj23%

1.1 Dvka v hmotnej ndzi poberatelia

Poda tatistk stredia prce, socilnych vec a rodiny (alej PSVaR) sa v roku 2012 vynaloilo na vyplcanie

dvky v hmotnej ndzi a uvedench prplatkov k dvke 270,7 mil. er (oproti roku 2010 pokles o vye

13 mil. eur). tt evidoval 183 341 poberateov dvky, so spolone posudzovanmi osobami (teda vrtane

lenov rodiny, resp. domcnosti) bolo od dvok v hmotnej ndzi zvislch 357 765 osb, o je 6,6 %

poplcie Slovenska.

Graf . 1

Rozdelenie poberateovdvok v hmotnej ndzipoda krajov (183-tisc)

Zdroj: PSVaR, 2012

Graf . 2

Rozdelenie poberateovdvky v hmotnej ndzivrtane spoloneposdzovanch osb(357-tisc)

Zdroj: PSVaR, 2012

6


11/40


Poberatelia dvky s roztrsen v jednotlivch krajoch pomerne nerovnomerne. Zatia o v Bratislavskom kraji

poberalo dvky v hmotnej ndzi rovn 1 % obyvatestva, tento podiel presiahol 10 % v Banskobystrickom,

Preovskom, a Koickom kraji. V tchto troch krajoch sa nachdza takmer 70 % vetkch osb zvislch

od hmotnej ndze (tj. vye 60 % vetkch poberateov dvky). Z hadiska rozdelenia zdrojov urench na

vplatu dvky v hmotnej ndzi (prloha . 2) m najvie zastpenie Koick kraj (24,8 %), Preovsk kraj

(22 %) a Banskobystrick kraj (22,2 %). Na ostatn kraje pripad 31 % podiel a s zastpen s vraznm

odstupom.

Pri analze, koko zo zdrojov putuje rmskych prijmateom, resp. do reginov s vysokm podielom rmskeho

obyvatestva, musme pristpi k istej miere zoveobecovania, kee rady prce pri vyplcan prspevkov

neeviduj etnicitu poberateov. Z tohto hadiska je preto zaujmav skma najm okresy s vym zastpenm

Rmov, ktor nm pome identikova Atlas rmskych komunt. Rovnako tie pri analze dme draz na

mnoinu mnohodetnch rodn, v ktorej predpokladme zven podiel rmskych rodn (o bva benm

predpokladom najm v reginoch s vym potom Rmov). Rozdelenie poberateov dvky v hmotnej ndzi

poda vekosti rodn, v ktorej sa dvka poberala v roku 2012, ukazuje nasledujca tabuka.

Tabka . 2:

Poberatelia dvky v hmotnej ndzi v rok 2012 rozdelen poda vekosti rodn

Jednotlivec 2012 Dvojica 2012

0det

1 diea2

deti3

deti4

deti

viacako 4deti

0det

1 diea2

deti3

deti4 deti

viacako 4deti

Bratislavskkraj 4079 315 62 17 1 4 164 95 78 35 13 20

Trnavskkraj 9178 1058 321 73 26 17 855 459 421 173 64 77

Trenianskykraj 9564 972 284 66 24 10 437 279 243 114 37 48

Nitrianskykraj 17680 2209 811 237 71 28 2131 949 895 384 149 213

ilinskkraj 12164 1218 436 125 45 24 694 514 497 284 112 108

Banskobys-trick kraj 20675 2827 1257 366 107 79 2949 2350 2477 1205 532 723

Preovskkraj 16264 1637 666 226 93 95 3330 2666 3076 2360 1288 2214

Koickkraj 24695 2771 1110 374 127 128 3513 2384 2519 1501 874 1974

SLOVENSKO

SPOLU 114299 13006 4945 1485 494 385 14073 9696 10206 6056 3070 5377

Zkladn DHN()

60,50 115,10 115,10 115,10 115,10 168,20 105,20 157,60 157,60 157,60 157,60 212,30

Zdroj: PSVaR, 2012

7


12/40


31,9%

13,8%

0,8%7,9%

33,2%

12,5%

Jednotlivec

Jednotlivec s 1 - 4 demi

Jednotlivec s viac ako 4demi

dvojica

dvojica s 1 - 4 demi

dvojica s viac ako 4 demi

Graf . 3

Rozdelenie poberateov dvok v hmotnej ndzi (183-tisc)

Zdroj: PSVaR, 2012

Graf . 4

Rozdelenie poberateov dvky v hmotnej ndzi vrtane spolone posdzovanch osb

(357-tisc)

Zdroj: PSVaR, 2012

62,4%

10,9%

0,2%

7,7%

15,9%

2,9%

Jednotlivec

Jednotlivec s 1 - 4 demi

Jednotlivec s viac ako 4demi

dvojica

dvojica s 1 - 4 demi

dvojica s viac ako 4 demi

8


13/40


Zo 183-tisc poberateov dvky v hmotnej ndzi teda tvorili v roku 2012 jednotlivci vye 114-tisc ud,

bezdetn dvojice alch 14-tisc. Jednotlivci bez det tak tvorili 62,4 % vetkch poberateov

dvky v hmotnej ndzi, bezdetn dvojice alch 7,7 %. Viac ako dve tretiny teda tvorili poberatelia

bez det. Jednotlivci s viac ako 4 demi tvoria len 0,2 % podiel na vetkch poberateoch

(385 jednotlivcov), dvojice s viac ako 4 demi maj 2,9 % podiel (5 377 poberateov).

Pochopitene, rozdelenie bude vyzera inak, ak do tatistiky nezahrnieme len poberateov (183-tisc), aleaj vetky spolone posudzovan osoby (358-tisc), kee mnohodetn rodiny zskaj vyiu vhu. Tmto

rozrenm zistme, e bezdetn domcnosti maj na vetkch osobch (priamo i nepriamo)

poberajcich dvk 39,8 % podiel. Jednotlivci s 1 a 4 demi 13,8 % podiel, dvojice s 1 a 4 demi

33,2 % (vinu tejto skupiny tvoria rodiny s jednm alebo dvomi demi).

V mnohodetnch rodinch jednotlivcov alebo dvojc s viac ako 4 demi poberajcich dvky

v hmotnej ndzi (o by zodpovedalo bene zauvanej predstave mnohodetnej rmskej rodiny) sa tak

poda dajov PSVaR nachdzalo pribline 47-tisc d, o tvor 13,2 % z celkovej mnoiny

obyvateov poberajcich dvk. Pre potreby analzy budeme alej povaova za mnohodetn

rodin prve rodin jednotlivca alebo dvojice s viac ako 4 demi.

Z geograckho hadiska s vyplcan dvky v hmotnej ndzi na Slovensku rozdelen nasledovne.

Mapa . 1:

Geograck rozdelenie zdrojov vyplcanch vo forme dvky v hmotnej ndzi (v erch)

Zdroj: PSVaR, 2012, grack spracovanie INESS

9


14/40


7 Vka dvky v hmotnej ndzi a prspevkov sa v praxi uruje ako rozdiel medzi sumou nrokov a prjmov. Dvka a prspevky sa nsledne poskytujv jednej sume. Preto v prpade, e m poberate prjem (naprklad rodiovsk prspevok), je celkov suma vyplaten na dvke v hmotnej ndziniia o prslun zapotan sumu prjmu. Vypotan sumy poberania dvky a prspevkov k dvke jednotlivmi skupinami s preto orientan.

V porovnan s geograckou koncetrciou Rmov v obciach Slovenska meme bada korelciu medzi vym

podielom rmskeho obyvatestva a vyou sumou vyplatench dvok:

Mapa . 2:

Percentlny podiel Rmov v obciach Slovenska

Zdroj: Atlas rmskych komunt 2013

1.2 Dvka v hmotnej ndzi mnohodetn rodiny

Z uvedench potov vyplva, e na vyplatenie zkladnej dvky v hmotnej ndzi sa v roku 2012 vynaloilo

197,6 mil. eur7. alch 73 milinov eur sa vyplatilo na prspevkoch k dvke opsanch vyie.

Zo 197,6 mil. eur ilo mnohodetnm rodinm 14,5 mil. er, na celkovch nkladoch zkladnej dvkytak

tvorili 7,3 % podiel. Celkov iastka sa navi, ak k nej prirtame aj prspevky k dvke. K zkladnej dvke

patril do konca roka aj 2-eurov prspevok na zdravotn starostlivos.

Po splnen kritri me by kad lovek v hmotnej ndzi aj poberateom aktivanho alebo ochrannho

prspevku (nie oboch naraz), rovnako ako poberateom prspevku na bvanie. Na prspevok na bvanie vak

nemaj nrok prve obyvatelia segregovanch rmskych osd (postavench bez stavebnho povolenia na

cudzch pozemkoch) prve pre pre neexistenciu listu vlastnctva alebo zmluvy o prenjme.

10


15/40


Dvka v hmotnej ndzi me by ete naven o 17,20 eur mesane na diea, ak riadne pln povinn kolsk

dochdzku8. V decembri 2012 bolo toto navenie poskytnut 63 170 krt. V mnohodetnch rodinch

v hmotnej ndzi sa zrove nachdzalo 36 300 det. Na zklade distribcie vyplcania prdavku na diea poda

veku dieaa meme kontatova, e 44 % det sa nachdza vo veku plnenia povinnej kolskej dochdzky

(7 a 16 rokov). Takmer 80 % prplatkov za plnenie povinnej kolskej dochdzky sa vyplca

v Koickom, Preovskom a Banskobystrickom kraji (prloha . 3). Meme vak predpoklada, e

prve v prpade mnohodetnch rodn z odlench komunt je poberanie tohto prspevku zriedkvavejie akou inch mnohodetnch rodn. Neas det zo segregovanch komunt na povinnej kolskej dochdzke je toti

pomerne rozrenm fenomnom9, priom vyplatenie prplatku je naviazan prve na tto povinnos.

Z dajov PSVaR vyplva, e nklady na dvk v hmotnej ndzi, ktor poberaj mnohodetn

rodiny, v rok 2012 dosiahli 16,8 mil. er. Tto suma by bola poda nho odhadu (sta 3) o 3,7 mil.

eur vyia v prpade, e by medzi tmito rodinami neboli poberatelia rodiovskho prspevku. Rodiovsk

prspevok sa toti poda zkona povauje za prjem a tm defacto zniuje vyplaten dvku v hmotnej ndzi. Aj

ke mnohodetn rodiny reprezentj 13,2 % poplcie v hmotnej ndzi, pripad na nich len

6,2 % z objem 271 mil. er rench na vyplcanie dvky a prdavkov v hmotnej ndzi.

8 Zkon pozn aj navenie o 13,50 eur, ak je poberateom alebo spolone posudzovanou osobu tehotn ena, resp. rodi dieaa do je dnho rokuveku. Tieto prspevky vak pre potreby analzy zanedbme.

9 Plus 7 dn. (2013). Nemaj obleenie, as ani motivciu: Zkolctvo v osadch prekvit. [Online]: http://www.pluska.sk/plus-7-dni/domov/nemaju-oblecenie-cas-ani-motivaciu-zaskolactvo-osadach-prekvita.html

Graf . 5

Podiel vdavkov pripadajcichna mnohodetn rodiny na celkovchvdavkoch na DHN (271 mil. er)

Zdroj: PSVaR, 2012

Graf . 6

Porovanie jednotlivchvdavkov

Zdroj: Ministerstvo nanci SR, 2012

6%

Ostatn

poberatelia

94%

11


16/40


10 rad prce, socilnych vec a rodiny.[Online]: http://www.upsvar.sk/rk/odbor-socialnych-veci-a-rodiny/oddelenie-pomoci-v-hmotnej-nudzi.html?page_id=281056

Na zklade uvedenho meme uvies ilustran prklad dvok, prdavkov a prplatkov, ktor me pobera

rodina s piatimi demi poberajca dvky v hmotnej ndzi.

Tabka . 3:

Dvky, prdavky a prplatky, ktor me pobera rodina s piatimi demi

DvkaSegregovan rodina

s 5 demiv neleglnej chatri

Integrovan rodinas 5 demi ijca

vo vlastnom byte alebov podnjme

Rodina s 5 demi,v ktorej otec zarba

priemern mzd(805 eur)

Zkladn dvka v HN 212,3 212,3 0

Prspevok na zdravotnstarostlivos

14 14 0

Aktivan prspevok(jedna osoba)

0 63,07 0

Prspevok na bvanie 0 89,2 0

Prdavok na diea 115,5 115,5 115,5

Navenie dvky za plneniekolskej dochdzky dieaa

0 86 0

ist prjem - - 623,8

Daov bons - - 107,1

SPOLU 341,8 580,1 846,4

Dotcia na stravpre kolopovinn deti*

0 100 0

Zdroj: PSVaR, vlastn prepoty

*Dotciu na stravu uvdzame zvl, kee jej adrestom je obec alebo kola, nie priamo oban v hmotnej

ndzi. Jej vka dosahuje 20 eur mesane, v roku 2011 bola uren 74-tisc deom, ron nklady na vplatu

dotcie predstavovali 12,3 mil. er.

rady prce mu poskytn obci, resp. kole aj dotciu na kolsk potreby, ktor sa poskytuj vo februri

a septembri v celkovej vke 33,20 eur10v danom kalendrnom roku. Poskytuje sa pribline 85-tisc deom,

celkov nklady preto predstavuj pribline 2,8 mil. er rone.

Uveden sla zodpovedaj nrokom platnm pre rok 2012.

Modelov prklady si vdy vyaduj ist mieru zjednoduenia reality. V tomto prpade vak slia ako

ilustrcia, e prve mnohodetn rodina odlenej komunity me ma dvku v hmotnej ndzi s prplatkami

niiu aj o 40 % (a niiu a o 50 %, ak zartame aj dotciu pre kolopovinn deti). Pri takejto rodine toti

meme predpoklada, e nem list vlastnctva nehnutenosti (resp. njomn zmluvu) a riadne neuhrdza

nklady spojen s bvanm, o s podmienky poskytnutia prspevku na bvanie. Rovnako je tu tie vyia

pravdepodobnos, e takto rodina nie je poberateom aktivanho prspevku a prspevku na plnenie kolskej

dochdzky det, ak tieto kolsk dochdzku zanedbvaj.

12


17/40


Poda dajov PSVaR bol v decembri 2012 na Slovensku vyplcan prdavok na diea 678 185 rodinm, spolu

na 1,136 mil. det. Na viac ako 4 deti poberalo prdavky 9 436 rodn (tj. 1,4 % vetkch rodn) celkovo

na 55 429 det (tj. 4,9 % vetkch det, na ktor sa poberaj prdavky). Tri tvrtiny tchto rodn sa nachdzaj

v Preovskom, Koickom alebo Banskobystrickom kraji (prloha . 4).

V hmotnej ndzi sa tak poda dostpnch dajov nchadza vye 60 % mnohodetnch rodn s

viac ako 4 demi (poda zisten v stati 1.2 je to 5 762 rodn).

1.3 Dvka v hmotnej ndzi okresy s vysokm potom mnohodetnch rodn

Vskyt mnohodetnch rodn meme bliie analyzova bu z hadiska ich potu v danom okrese, alebo

z hadiska podielu det nachdzajcich sa v mnohodetnch rodinch v danom okrese. Na Slovensku mme

15 okresov, v ktorch sa nachdza viac ako 1000 det v rodinch s viac ako 4 demi (daje

vychdzaj z evidencie poskytovania prdavku na diea). Vber okresov poda tohto kritria zrove zachytva

vetkch 7 okresov, v ktorch sa viac ako 10 % det nachdza v mnohodetnch rodinch. 13 z 15 okresov sa

nachdza v Preovskom alebo Koickom kraji.

Tabka . 4:

15 okresov s najvym potom det v mnohodentnch rodinch

Okres KrajPoet det

v mnohodetnchrodinch v okrese

Poetmnohodetnchrodn v okrese

Podiel pot detnachdzajcich sa

v rodinch s viacako 4 demi

Koice - okolie Koick kraj 4236 690 14,6%

Spisk Nov Ves Koick kraj 3528 573 14,6%

Preov Preovsk kraj 3394 571 8,4%

Kemarok Preovsk kraj 3277 543 15,8%

Sabinov Preovsk kraj 2952 483 17,2%

Trebiov Koick kraj 2550 426 11,1%

Star bova Preovsk kraj 2074 350 14,2%

Vranov nad Topo Preovsk kraj 2001 345 9,9%

Michalovce Koick kraj 1961 325 9,0%

Nmestovo ilinsk kraj 1746 317 9,3%

Bardejov Preovsk kraj 1676 543 8,8%

Rimavsk sobota Banskobystrick kraj 1641 272 9,2%

Poprad Preovsk kraj 1476 571 6,3%

Gelnica Koick kraj 1422 233 17,8%

Roava Koick kraj 1140 196 8,7%

Zdroj: PSVaR, 2012

13


18/40


Z geograckho hadiska sa vybran okresy na mape Slovenska nachdzaj nasledovne.

Mapa . 3:

15 okresov s najvym potom det v mnohodetnch rodinch

Zdroj: PSVaR, 2012,grack spracovanie INESS

Z dajov PSVaR vyplva, e zatia o v uvedench okresoch ije 23,9 % populcie SR, vyplatilo sa v tchto

okresoch v roku 2012 na dvku v hmotnej ndzi 118 mil. er, o je 43,6 % vetkch zdrojov urench

na vplatu dvky.

Graf . 7

Podiel 15 okresov na erpan dvky v hmotnej ndzi (271 mil. er)

Na zklade uvedenho meme konta-

tova, e do okresov s vym podielom

mnohodetnch rodn (s viac ako 4 demi)

plynie omnoho viac zdrojov na dvku

v hmotnej ndzi ako do okresov, v

ktorch je mnohodetnch rodn menej.Kee sme vak odhadli, e 5 762

mnohodetnch rodn na dvkach v

hmotnej ndzi pober 6,2 % zdrojov

urench na vplatu dvky, v praxi

dvku poberaj skr menie rodiny i

jednotlivci s dvomi, tromi alebo tyrmi

demi. 50,7 % tchto poberateov

sa vak nachdzalo v sledovanch

15 okresoch. Podiel takchto rodn

na vetkch rodinch o tejtovekosti v SR je vak len 26,3 %.

Zdroj: PSVaR, 2012

43,6%

56,4%

14


19/40


20/40


Tabka . 5:

20 okresov s najvym potom rmskej poplcie

Nzov okres KrajPoet Rmov

v okresochPercento Rmov

v okrese

Koice - okolie Koick kraj 26458 21,8%

Rimavsk Sobota Banskobystrick kraj 23999 28,3%

Spisk Nov Ves Koick kraj 22058 22,5%

Michalovce Koick kraj 19543 17,6%

Kemarok Preovsk kraj 18757 26,3%

Koice* Koick kraj 18262 7,6%

Trebiov Koick kraj 18192 17,1%

Vranov nad Topo Preovsk kraj 17308 21,6%

Preov Preovsk kraj 17105 10,0%

Roava Koick kraj 14344 22,7%

Lenec Banskobystrick kraj 13329 17,8%

Revca Banskobystrick kraj 12720 31,5%

Poprad Preovsk kraj 11555 11,1%

Sabinov Preovsk kraj 11178 19,1%

Bardejov Preovsk kraj 10507 13,5%

Gelnica Koick kraj 8496 27,1%

Star bova Preovsk kraj 7800 14,7%

Zdroj: Atlas rmskych komunt, ltou zvraznen okresy,v ktorch tvoria Rmovia vye 20 % obyvatestva.*Mesto Koice reprezentuje spolu 4 koick okresy.

Z geograckho hadiska sa skupina 20 okresov nachdza na mape Slovenska nasledovne (rafovanie

znamen, e dan okres sa nachdza aj v skupine 15 okresov).

Mapa . 4:

20 okresov s najvympotom rmskejpoplcie

Zdroj: Atlas rmskych komunt 2013,grack spracovanie INESS

16


21/40


Na zklade dajov PSVaR meme kontatova, e v 20-tich okresoch s najvym potom rmskych

obyvateov,v ktorch ij pribline dve tretiny slovenskch Rmov,sa v rok 2012 vyplatilo 142,5 mil. er

na dvke v hmotnej ndzi a prplatkoch, o je viac ako polovica zdrojov vyplatench vo forme

dvky v hmotnej ndzi (prloha . 13).

2 PRDAVOK NA DIEA

Prdavok na diea sa na Slovensku pober na kad diea minimlne do ukonenia povinnej kolskej dchdzky,

tj. do konca kolskho roku, v ktorom iak dovi 16. rok ivota. V prpade, e diea pokrauje v tdiu sa vak

prdavok poskytuje aj naalej, a to a do 25. roku ivota v prpade, e diea pokrauje po ukonen strednho

vzdelania v tdiu na vysokej kole. Vka prspevku bola v roku 2012 22,54 eur mesane na diea. Na prdavok

m po splnen zkladnch kritri nrok kad iadate, vyplca sa teda plone a v rovnakej vke rodiom bez

ohadu na to, i sa jedn o rodinu s vysokm alebo nzkym prjmom.

Poda dajov PSVaR v roku 2012 poberalo prdavok na diea 678-tisc rodn na 1,16 mil. det.Z tejtomnoiny bolo 365-tisc det v predkolskom veku (do 6 rokov vrtane), na 280-tisc det sa vyplcal prspevok

po skonen povinnej kolskej (17 rokov a viac). Kuriozitou je, e prdavok sa vyplca na 122-tisc det

starch ako 20 rokov, u ktorch meme predpoklada, e sa jedn takmer vhradne o vysokokolskch

tudentov. Celkov zdroje na vplatu prdavku na diea tak v roku 2012 tvorili 311,6 mil. er.

Distribcia vplaty prspevku na diea je v jednotlivch krajoch pomerne rovnomern (prloha . 5). Najvy

podiel maj sce Preovsk a Koick kraj, tie s vak aj najpoetnejie z hadiska potu obyvateov. V Trnavskom

kraji s najnim podielom vplaty prdavku naopak ije aj posledn z krajov z hadiska potu obyvateov.

Graf . 9

Rozdelenie rodn poda pot det,na ktor poberaj prdavok na diea

Zdroj: PSVaR, 2012

Graf . 10

Rozdelenie vdavkov na prdavokna diea poda pot det v rodinchpoberajcich prdavky

Zdroj: PSVaR, 2012

50,4%

37,6%

8,5%

2,0% 1,4%

17


22/40


2.1 Prdavok na diea mnohodetn rodiny

88 % rodn (597-tisc) pober prdavky na jedno alebo dve deti. Na 3 deti pober prdavky 8,5 %

rodn na tyri 2,0 % rodn arodiny s 5 a viac demi maj 1,4 % podiel (9 436 rodn s 55 429 demi).

Z hadiska alokcie zdrojov meme kontatova, e 75 % zdrojov rench na prdavok na diea kon

v rodinch s 1 alebo 2 demi. Rodiny s 3 demi maj 15,2 % podiel, rodiny so 4 demi 4,8 %, arodiny s 5 a

viac demi maj na vyplatenom prdavk 4,9 % podiel. Do rodn s 5 a viac demi tak smerovalovo forme prdavk na diea v rok 2012 15 milinov er. Pribline identick iastka smerovala aj

do rodn so 4 demi. Rodiny s jednm alebo dvomi demi na prdavku obdrali takmer 235 milinov eur.

Na mape Slovenska s z hadiska poberania prdavku na diea okresy rozdelen nasledovne.

Mapa . 5:

Geograck rozdelenie zdrojov vyplcanch vo forme prdavk na diea (v erch)

Zdroj: PSVaR, 2012, grack spracovanie INESS

2.2 Prdavok na diea okresy s vysokm potom mnohodetnch rodn

Na zklade identikovania okresov s mnohodetnmi rodinami v stati 1.3 meme identickm spsobom uri

podiel 15 okresov s najvym potom mnohodetnch rodn na celkovom erpan prdavku na diea.

Tieto okresy zastupuj 23,9 % populcie SR a v roku 2012erpali prdavok na diea spol na 316-tisc

det, teda 27,4 % ich celkovho pot (oproti 23,9 % populcie, ktor v tchto okresoch ije). Tento

podiel je teda identick s podielom zdrojov vynaloench na prdavok na diea. Meme kontatova, e

v okresoch s najvymi potami mnohodetnch rodn boli teda vyplaten prdavky na deti

v celkovej vke 85,5 mil. er (prloha . 11).

18


23/40


2.3 Prdavok na diea okresy s vysokm potom Rmov

Podobne ako pri dvke v hmotnej ndzi, aj pri prdavku na diea meme ahko spota zdroje prdiace

na vplatu vdavku do 20-tich okresov s najvym zastpenm rmskeho etnika (67,4 % ich celkovho

potu, resp. 271-tisc Rmov poda Atlasu rmskych komunt). V tchto 20-tich okresoch, v ktorch ije 29,3

% populcie SR, sa v roku 2012 vyplatilo spolu31,8 % vetkch zdrojov urench na prdavok na diea (tj. 99

mil. eur). Na zklade empirickch dt preto meme kontatova, e okresy s vysokm potommnohodetnch rodn, resp. okresy s vysokm potom Rmov nie s signikantne vysokmi

prijmatemi prdavk na diea. Do znanej miery je to spsoben tm, e hoci je medzi

Rmami podstatne vy podiel malch det, len minimm Rmov pober prdavok na deti

poas vysokokolskho tdia.

Zatia o poda tatistickho radu malo 15,3 % populcie SR v roku 2012 menej ako 15 rokov, z dt Atlasu

rmskych komunt vyplva, e tento podiel spomedzi Rmov ijcich v koncentrcich (tj. nie v rozptyle

s majoritou) dosahoval 38,5 %.

Ak budeme pre potreby analzy predpoklada, e prdavok na diea sa pober na 40 % celej rmskej populcie

(nrok na prdavok trv aspo do konca povinnej kolskej dochdzky, tj. do veku 16 rokov dieaa), memeodhadova, e prdavok sa pober na pribline 161-tisc mladch Rmov. To zodpoved celkovej sme

v rok 2012 vyplatenej vo forme prdavk na diea vo vke 43,6 mil. er.

3 RODIOVSK PRSPEVOK

Rodiovsk prspevok sa poskytuje do troch rokov ivota dieaa (v prpade nepriaznivho zdravotnho

stavu dieaa a do iesteho roku ivota) v paulnej vke, ktor bola pre rok 2012 stanoven na 194,70

eur mesane. Nrok na prspevok vznik po ukonen materskej dovolenky (v prpade, e po naroden dieaanevznik nrok na matersk, vyplca sa rodiovsk prspevok okamite). V roku 2012 poberalo prspevok spolu

142-tisc osb (2,63 % populcie v SR), celkov zdroje na jeho vplatu dosiahli 334,4 mil. eur.

Najviac poberateov bolo v Preovskom kraji (23 406 poberateov; resp. 2,9 % populcie), najmenej

v Trnavskom kraji (17 468 poberateov; 2,4 % populcie). Z hadiska distribcie prspevku nie s medzi krajmi

vek rozdiely a distribcia pribline kopruje aj vekos populcie v kraji (prloha . 6).

V 15-tich vybranch okresoch s vysokm potom mnohodetnch rodn sa nachdzalo 39 246

poberateov rodiovskho prspevku, v ktorch sa v roku 2012 celkovo vyplatilo 91,9 mil. ervo forme

rodiovskho prspevku, teda 27,5 % zdrojov oproti 23,9 % populcie, ktor v tchto okresoch ije.

Ak predpokladme, e podiel poberateov rodiovskho prspevku v mnohodetnch rodinch je rovnak

ako v 15-tich sledovanch okresoch (27,5 %), meme odhadova, e 9 436 mnohodetnm rodinm

na Slovensk bolo v rok 2012 vyplatench 6,1 mil. er vo forme rodiovskho prspevk, teda

1,8 % celkovch zdrojov (z toho na 5 762 mnohodetnch rodn v hmotnej ndzi pripad alikvtny podiel

3,7 mil. eur).

V 20-tich okresoch s vysokm zastpenm Rmov ilo celkovo 45 679 poberateov rodiovskho

prspevku, a celkovo sa v nich vyplatilo 106,7 mil. er,teda 31,9 %. Podobne ako pri prdavk na

diea sa nejedn o signikantn rozdiel oproti poplcii, ktor v tchto okresoch ije(29,3 %).

Poda tatistickho radu m na Slovensku 3,2 % populcie menej ako 3 roky. Pre potreby analzy rozrimedaj Atlasu rmskych komunt, poda ktorho je 14,8 % Rmov ijcich v koncentrcich mladch ako 6 rokov,

na cel rmsku populciu. Zjednoduene tie predpokladajme, e mladia ako 3 roky je presne polovica tejto

19


24/40


asti rmskej populcie, teda 7,4 %. Z predpokladov meme nsledne odhadova, e podiel poberateov

rodiovskho prspevku je v rmskej komunite 2,3-krt vy ako v majorite (kee 2,3-krt vy je tu aj podiel

populcie do 3 rokov veku).

Z uvedench predpokladov nsledne vyplva, e 17 % poberateov rodiovskho prspevk boli

Rmovia (resp. rmske eny). To zodpoved pribline 24-tisc rmskym poberateom

a celkovm vyplatenm zdrojom vo vke 57 mil. er. Treba vak zdrazni, e poberanie

rodiovskho prspevk zrove znije vyplaten iastk dvky v hmotnej ndzi. Rodiovsk

prspevok teda nemen celkov shrn dvok, ktor rodina v hmotnej ndzi pober. Rodiovsk prspevok sa

dnes v praxi vyplca takmer kadej rodine jednmu z rodiov s dieaom do troch rokoch veku, ak matka

nepober matersk dvku.

4 PRSPEVOK PRI NARODEN DIEAA

Prspevok pri naroden dieaa sa vyplca v paulnej jednorzovej vke otcovi alebo matke narodenhodieaa vo vke 151,37 eur. V roku 2012 sa prspevok vyplatil 56 978 krt, celkov zdroje na jeho vplatu

dosiahli 8,8 mil. eur. 90 % tchto det sa matke narodilo maximlne ako tretie diea.

Najviac poberateov prspevku bolo v Preovskom kraji, najmenej v Trnavskom kraji. Podobne ako pri

rodiovskom prspevku, aj distribcia prspevku pri naroden dieaa do vekej miery kopruje vekos populcie

v kraji (prloha . 7).

V 15-tich vybranch okresoch s vysokm potom mnohodetnch rodn bol v roku 2012 prspevok

vyplaten 15 845 krt(27,8 % podiel), tj. celkov zdroje na jeho vplatu dosiahli vku pribline 2,4 mil. er.

Podiel poskytnutch prspevkov je tak len o 3,9 % vy, ne ak by alikvtne zodpovedal vekosti populcie.

Ak predpokladme, e podiel narodench det v mnohodetnch rodinch je rovnak ako v 15-tich sledovanch

okresoch (27,8 %), meme odhadova, e v 9 436 mnohodetnch rodinch na Slovensk bolo

v rok 2012 vyplatench necelch 400-tisc er vo forme prspevk pri naroden dieaa, teda

4,5% celkovch zdrojov.

V 20-tich okresoch s vysokm zastpenm Rmovbol poet vyplatench prspevkov 18 511(32,5 %

podiel), tj.2,8 mil. er. Podiel poskytnutch prspevkov je v tchto teda okresoch len o 3,2 % vy, ne ak

by alikvtne vekosti populcie.

Objem zdrojov vyplatench vo forme prspevku pri naroden dieaa vak tvor len necel 3 % zdrojov

poskytovanch vo forme prdavku na diea, prspevok preto nem signikantn dopad na verejn nancie.

5 PRPLATOK K PRSPEVKu PRI NARODEN DIEAA

Prplatok k prspevku pri naroden dieaa (vyplcan od roku 2007) sa poskytuje v paulnej vke 678,49

eur v prpade, e sa matke narodilo prv, druh alebo tretie diea. V roku 2012 sa tak prplatok vyplatil na 90 %

narodench det (51 398 krt), celkov objem zdrojov na jeho vplatu dosiahol 35,4 mil. eur.

Kee prspevok pokrva 90 % narodench det v danom roku, jeho distribcia poda krajov priblinekoprje distribci vyplatenho prspevk pri naroden dieaa.

20


25/40


Tabka . 6:

Podiel prvorodench, drhorodench a treorodench det poda krajov,v ktorch sa narodili

Kraj 1. diea 2. diea 3. diea

Bratislavsk kraj 15,2% 14,2% 9,1%

Trnavsk kraj 10,4% 9,7% 7,9%

Treniansky kraj 10,4% 10,2% 8,5%

Nitriansky kraj 11,5% 11,1% 10,0%

ilinsk kraj 12,8% 13,8% 15,9%

Banskobystrick kraj 10,9% 11,0% 10,4%

Preovsk kraj 14,9% 15,9% 22,6%

Koick kraj 14,1% 14,1% 15,5%

Slovensko 26 407 = 100% 19 037 = 100% 5 954 = 100%

Zdroj: PSVaR, 2012, vlastn prepoty

Podiel prvorodench det bol v roku 2012 najvy v Bratislavskom kraji. S rastcim potom det sa vak

aisko druho a treonarodench det presvalo do inch krajov. Podiel treonarodench det je tak najvy

v Preovskom kraji, aj ke treba zdrazni, e prvorodench det sa narodilo na Slovensku 4,4-krt viac akotreorodench.

V 15-tich vybranch okresoch s vysokm potom mnohodetnch rodn bol v roku 2012 prplatok

vyplaten 12 950 krt(25,2 % podiel), tj. celkov zdroje na jeho vplatu dosiahli vku pribline 8,8 mil.

er. V praxi vak poberateom tohto prspevk mnohodetn rodina by neme, keze sa

vyplca len pri naroden prvho, drhho, a tretieho dieaa.

V 20-tichokresoch s vysokm zastpenm rmskeho etnikabol poet vyplatench prspevkov15 392

(29,9 % podiel), tj. 10,4 mil. er.Odchlky od zodpovedajceho alikvtneho podielu populcie s v tomto

prpade niie ako pri vyplcan prspevku pri naroden dieaa.

6 INVALIDN DCHODOK

Invalidn dchodok v roku 2012 poberalo spolu 227 801 poberateov v priemernej vke 265 eur. Celkov

nklady na jeho vplatu dosiahli 723 mil. eur.

V 15-tichvybranch okresoch s vysokm potom mnohodetnch rodnevidovala Socilna poisova

53 016 invalidnch dchodcov, teda 23,2 %ich celkovho potu.Jedn sa preto o menie percento, ako

podiel poplcie SR, ktor v tchto okresoch ije (23,9 %).

21


26/40


Ak predpokladme, e podiel poberateov invalidnho dchodku je v mnohodetnch rodinch rovnak ako

v 15-tich sledovanch okresoch (23,2 %), meme odhadova, e v 9436 mnohodetnch rodinch

na Slovensk bolo v rok 2012 vyplatench pribline 13,9 mil. er vo forme invalidnho

dchodk (1,9 % celkovch zdrojov).

V 20-tich okresoch s vysokm zastpenm Rmov evidovala Socilna poisova 65 753 invalidnch

dchodcov, teda 28,9 % ich celkovho potu. Op sa jedn o men podiel ako podiel poplcie,

ktor v tchto okresoch ije. Pri porovnan poberania starobnch dchodkov, ktor tvoria najviu

nkladov poloku Socilnej poisovne (4 166 mil. eur), je tento rozdiel ete vypuklej, kee v 20-tich

okresoch s vysokm podielom Rmov reprezentjcich 29,3 % poplcie SR ije len 26 %

poberateov starobnch dchodkov (prhoha . 12).

Treba tie zdrazni, e priemern invalidn dchodok v Bratislavskom (289,55 eur), Trnavskom (272,10 eur)

a Trenianskom kraji (269,37 eur) s nzkym podielom rmskeho obyvatestva je vy ako priemern invalidn

dchodok v Banskobystrickom (264,66 eur), Preovskom (252,06 eur) a Koickom kraji (264,15 eur) s vym

podiel rmskeho obyvatestva. To celkov podiel na erpan invalidnho dchodku v rmskych okresoch ete

zniuje. Domnienka, e Rmovia s neprimerane vysokmi prjemcami invalidnch dchodkov,

sa preto nepotvrdila.

Distribcia poberateov invalidnho dchodku na zklade krajov tie pribline kopruje vekos populcie

v danom kraji (prloha . 8). Vnimkou je Bratislavsk kraj, v ktorom je invalidnch dchodcov vrazne menej.

7 INVALIDN DCHODOK Z MLADOSTI

Invalidn dchodok z mladosti v roku 2012 poberalo 7 800 osb v priemernej vke 248 eur. Celkov nklady najeho vplatu tak dosiahli 22,4 mil. eur. V 15-tichvybranch okresoch s vysokm potom mnohodetnch

rodn evidovala Socilna poisova v roku 2012 celkovo 2 215 prjemcov invalidnho dchodku z mladosti,

teda 28,4 % vetkch poberateov. Jedn sa teda o 4,5 % viac ako alikvtny podiel pripadajci na tieto okresy,

o vak v praxi in odchlku o 351 osb.

Ak predpokladme, e podiel poberateov invalidnho dchodku z mladosti je v mnohodetnch rodinch

rovnak ako v 15-tich sledovanch okresoch (28,4 %), meme odhadova, e v 9 436 mnohodetnch

rodinch na Slovensk bolo v rok 2012 vyplatench pribline 8 mil. er vo forme invalidnho

dchodk z mladosti (35,6 % celkovch zdrojov).

V 20-tich okresoch s vysokm zastpenm Rmov evidovala Socilna poisova 2 433 prjemcovinvalidnho dchodku z mladosti, teda 31,2 %. Op sa jedn o vy ako alikvtny podiel, ktor vak v praxi

znamen odchlku len 148 osb.

Vzhadom k uvedenm potom sa jedn z hadiska verejnch nanci o zanedbaten sumy. Okresy

s vysokm zastpenm Rmov poberaj vo forme invalidnho dchodku z mladosti o 440-tisc eur viac, ne

by bol alikvtny podiel tchto okresov. Celkov zdroje na vplat invalidnho dchodk z mladosti

tvoria len 0,5 % objem zdrojov vyplcanch vo forme starobnch dchodkov(resp. pribline

tretinu zdrojov urench na vianon prspevok dchodcom). Z pohadu verejnch nanci sa preto nejedn

o signikantn iastky.

22


27/40


ZVER

elom tejto analzy je vnies viac svetla do problematiky zaaenia socilneho systmu zo strany rmskeho

obyvatestva v SR. Tto tma toti v spolonosti vzbudzuje ostr polemiky, ktor so sebou priniesli aj

nepodloen mty o zai pre verejn nancie vo forme eprania socilnych dvok zo strany Rmov.

Skmali sme erpanie rznych dvok tkajcich sa hmotnej ndze, podpory rodiny a invalidity z hadiska ich

erpania mnohodetnmi rodinami, a z hadiska okresov s vysokm potom det v mnohodetnch rodinch

(skupina 15 okresov) a okresov s vysokm potom Rmov (skupina 20 okresov). Mnohodetn rodinu sme

pritom denovali ako rodinu s viac ako 4 demi. Takchto rodn bolo v roku 2012 na Slovensku 9 436 a z nich

5 762 (61 %) bolo poberatemi dvok v hmotnej ndzi.

Verejn vdavky na sledovan skpiny

Tabka . 7:

erpanie vybranch socilnych dvok sledovanmi skpinami

Socilna dvka(prdavok, dchodok)

erpanie (mil. er) PodielCelkovzdroje

(mil. eur)Mnoho-

detnrodiny

15okresov

20okresov

Mnoho-detnrodiny

15okresov

20okresov

Hmotnndza

Dvkav hmotnejndzi a

prplatky

16,8 118,0 142,5 6,2% 43,6% 52,6% 270,7

Podporarodiny

Prdavokna diea

15,0 85,5 99,0 4,9% 27,4% 31,8% 311,6

Rodiovskprspevok

6,1 91,9 106,7 1,8% 27,5% 31,9% 334,4

Prspevokpri narodendieaa

0,4 2,4 2,8 4,5% 27,8% 32,5% 8,8

Prplatok

k prspevkpri narodendieaa

0,0 8,8 10,4 0,0% 25,2% 29,9% 35,4

Dchodky

Invalidndchodok

13,9 168,8 209,1 1,9% 23,2% 28,9% 723,0

Invalidndchodokz mladosti

8,0 6,6 7,2 35,6% 28,4% 31,2% 22,4

Spol 60,2 482,0 577,7 3,5% 28,2% 33,9% 1706,3

Zdroj: PSVaR, Socilna poisova, 2012; vlastn prepoty

23


28/40


Celkov vyplaten sma vetkch sledovanch dvok, prspevkov a dchodkov mnohodetnm

rodinm predstavovala pribline 0,2 % celkovch verejnch vdavkov (60 mil. er). To je menej

ako tt kadorone vyplca vo forme vianonho prspevk dchodcom.

Mnohodetn rodinytvoria 13,2 % vetkch osb zvislch od dvky v hmotnej ndzi, v skutonosti vak

poberaj len 6,2 % zdrojov vyplcanch vo forme dvky v hmotnej ndzi a prplatkov. Treba tie zdrazni, e

mnohodetn rodina nemohla by prjemcom prplatku k prspevku pri naroden dieaa.

Celkov vyplaten sma vetkch sledovanch dvok, prspevkov a dchodkov v skpine

15 okresov predstavovala 1,8 % celkovch verejnch vdavkov (482 mil. er). To je pribline

sma, ktor poda portl plytvanie.sk tt kadorone neefektvne vynalo pri verejnom

obstarvan, alebo transferoch. Tieto vdavky vak nekonili vhradne v mnohodetnch

rodinch i v rmskych rodinch, ale najm v rodinch s dvomi i tromi demi. Zrove tto

hodnota neznamen, e vetky dvky poberala rmska komnita.

15 okresov, v ktorch sa nachdza viac ako 1000 det ijcich v mnohopoetnch rodinch (s viac ako

4 demi), reprezentuje 24 % populcie SR. ije v nich 36 % poberateov dvky v hmotnej ndzi a 45 %

vetkch osb odkzanch na dvky v hmotnej ndzi (tj. vrtane spolone posudzovanch osb).

Celkov vyplaten sma vetkch sledovanch dvok, prspevkov a dchodkov v rok 2012

v skpine 20 okresov predstavovala 2,2 % celkovch verejnch vdavkov (578 mil. er). Tto

sma nedosahje ani polovic vdavkov, ktor daov poplatnci kadorone vynakladaj na

obslh verejnho dlh.

Na zklade naich predpokladov sme tie odhadli, e prdavok na diea sa dnes vyplca na

vye 160-tisc rmskych det v celkovej vke pribline 44 mil. er. Predpokladme tie, e

17 % poberateov rodiovskho prspevk bolo rmskej nrodnosti a celkov zdroje vyplaten

toto formo dosiahli 57 mil. er.

20 okresov, v ktorch ije najv poet Rmov (67 %, tj. 271-tisc z odhadovanho potu 403-tisc Rmov

poda Atlasu rmskych komunt) obva 29 % obanov SR. V tchto okresoch zrove ije 45 % poberateov

dvky v hmotnej ndzi a 54 % vetkch osb zvislch od dvok v hmotnej ndzi.

Disksia

Rmska problematika je preto v prvom rade socilnym a nie klnym (rozpotovm)

problmom. Fiklne nklady vyplcan mnohodetnm rodinm (resp. okresom s vysokm

podielom Rmov) predstavj 0,2 % verejnch zdrojov (resp. 2,2 % verejnch zdrojov).

Z pohad konsolidcie verejnch nanci sa tak nejedn o kritick iastk. krtntie

socilnych transferov najvm poberateom by spsobilo sociln katastrof, no decitverejnch nanci by to zredkovalo len o tvrtin. To vak neznamen, e dvkov politik

netreba pravova tak, aby vytvrala motivcie pracova.

V prpade vky poskytovanch dvok je na mieste disksia, i sa poberateovi dvky

s mnohodetno rodino oplat prija prc s nzkym prjmom. Nad tmto problmom by sa mal

zamyslie aj zkonodarca, vyplcanie istej asti dvky (klesajcej s vkou prjmu) aj po njden zamestnania

by toti mohlo by vhodn ako pre poberatea dvky, tak pre verejn rozpoet12.

12 Od 1.1.2014 sa me na zklade zkona . 417/2013 Z.z. vyplca Osobitn prspevok. Prspevok bude patri plnoletej osobe, ktor bola dlhodobonezamestnan, pred nstupom do zamestnania poberala pomoc v hmotnej ndzi a zaala pracova. Nrok na vznikne len v prpade, e obanbude ma prjem najmenej vo vke minimlnej mesanej mzdy a najviac vo vke 3 nsobku minimlnej mzdy a domcnosti, ktorej je lenom,sa prestane poskytova pomoc v hmotnej ndzi. Prspevok sa bude pri splnen podmienok poskytova po dobu 6 mesiacov paulne vo vke63,07 mesane.

24


29/40


Treba tie pripomen, e Rmovia s menmi prijmatemi starobnch dchodkov ako majoritn populcia

(len 4 %13z celkovho potu slovenskch Rmov s star ako 60 rokov, oproti 19,3 % celkovej populcie),

a spotrebvaj aj menej zdravotnej starostlivosti14.

Pracujci rodiia maj na druhej strane k dispozcii daov zvhodnenie (resp. dvku uren pracujcim)

vo forme daovho bonusu vo vke 21,41 eur kad mesiac na kad diea. V roku 2012 sa touto formou

pracujcim daovm poplatnkom vrtilo z verejnej kasy 261 mil. eur. Daov bonus je teda formouzvhodnenia, ktor si rodina v hmotnej ndzi uplatni neme.

Poda tdie Svetovej banky15na Slovensku pracuje 20 % rmskych muov a 9 % rmskych ien v produktvnom

veku. V celej SR eviduje tatistick rad vo veku 15 - 64 rokov zamestnanos muov na rovni 66,6 % a ien

na rovni 53 %. Zamestnanos Rmov je teda pribline tvrtinov oproti majoritnej populcii. tatistiku vak

skresuj segregovan komunity, u ktorch nezamestnanos poda dajov UNDP presahuje 75 %.

Zo socilneho systmu sa vyplcaj dvky, prdavky a prspevky, na zklade prslunch zkonov, ktorch

znenie schvauje parlamentn vina. Ak dochdza k zneuvaniu socilneho systmu, resp. k nedostatku

motivci hada si zamestnanie z dvodu poberania socilnych dvok, je to aj dsledok zlho nastavenia

systmu, resp. neefektvnych kontrolnch mechanizmov, v ktorch vdy existuje priestor na zlepovanie.

Prve motivciu pracova do znanej miery ovplyvuje vysok podiel exekci, kee mzda je na rozdiel

od socilnych dvok exekuovaten.

20 % podiel pracujcich rmskych muov ale naznauje, e nemono plone pripisova vetkm Rmom

nezujem o prcu. Rieeniu problematiky by preto napomohlo aj znenie odvodovho zaaenia zamestnancov

s nzkymi prjmami a sprunenie pracovnho trhu, ktor by nsledne nasal viac nezamestnanch aj spomedzi

Rmov.

PRLOHY

Atlas rmskych komunt identikoval 804 rmskych koncentrci v 584 obciach (tj. obc, kde Rmovia neij

v plnom rozptyle s majoritou) V tchto 804 koncentrcich existuje 21 168 obydl: 1 531 bytovch domov,

8 722 leglnych murovanch domov, 196 leglnych drevenc a 986 murovanch domov pred kolaudciou.

3 679 murovanch domov nem zpis v katastri. Problmovch obydl v rmskych koncentrcich

(tj. jednoduchch obydl bez zpisu v katastri; najm chatr) je poda Atlasu 5 197, teda 24,6 % celkovho

pot.tatistika obydl vak nezaha takmer polovicu slovenskch Rmov, ktor ij v rozptyle s majoritou,

a u ktorch je vysok predpoklad, e ij v leglnych obydliach a s v rznej miere integrovan v majoritnej

spolonosti.

K zkladnej dvke v hmotnej ndzi sa poskytuj aj prspevky k dvke v hmotnej ndzi, o ktor me iadate

poiada, ak spa zkonom denovan nrok. Jedn sa o:

Prspevok na zdravotn starostlivos od roku 2014 sa prestal poskytova. Predtm patril obanovi

a fyzickm osobm, ktor sa s obanom v hmotnej ndzi spolone posudzuj, ak splnili nrok na zskanie

dvky v hmotnej ndzi. elom prspevku s vdavky spojen s nhradou za sluby svisiace s poskytovanm

zdravotnej starostlivosti. Vka prspevku bola2 mesane.

13 tatistick rad SR. (2011). Slovensk tatistika a demograa 4/2011. [Online]: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=4794914 PDCS. (2009). Rmska populcia a zdravie: Analza situcie na Slovensku

[Online]: http://www.gitanos.org/upload/13/60/Eslovaquia-corrected.pdf15 In vivo. (2014). Rmovia: Najrozrenejie dezinformcie. [Online]: http://invivomagazin. sk/romovia-najrozsirenejsie-dezinformacie_207.htm

25


30/40


Aktivan prspevok- patr obanovi a kadej fyzickej osobe, ktor sa s obanom v hmotnej ndzi spolone

posudzuje na podporu zskania, udrania alebo zvenia vedomost, odbornch zrunost alebo pracovnch

nvykov na ely pracovnho uplatnenia, ak splnili podmienky nroku na dvku. Prspevok nepatr osobe

automaticky len preto, e je v hmotnej ndzi. Naopak, poskytuje sa len zamestnanej osobe alebo osobe

v evidencii uchdzaov o zamestnanie, a to len vtedy, ak16:

1. sa osoba aktvne pripravuje na zamestnanie (t.j. vykonva rekvalifkan kurzy zadan MPSVaR) alebo

2. je zamestnan a tuduje popri prci, alebo

3. osoba vykonva rzne pracovn sluby v prospech obce, teda prspevok funguje ako kvzi odmena

za vykonan prcu pre obec i VC.

Vka prspevku je 63,07 mesane. V roku 2012 ho poberalo v priemere 62 896 osb mesane.

Prspevok na bvanie sli na hradu nkladov spojench s bvanm obanom v hmotnej ndzi. Prspevok

nepatr osobe automaticky, na jeho priznanie sa okrem inho vyaduje, aby iadate predloil list vlastnctva

nehnutenosti, ktor obva alebo platn njomn zmluvu s prenajmateom. V tomto prpade je teda

vlen, aby boli poberatelia tohto prspevk obyvatelia chatr, ktor boli postaven bezprslnho povolenia, resp. na cdzom pozemk.

Vka prspevku je55,80 mesane pre jednotlivca a 89,20 mesane, ak je viac spolone posudzovanch

osb.

Ochrann prspevok patr obanovi a kadej fyzickej osobe, ktor sa s obanom v hmotnej ndzi spolone

posudzuje, ak si z dvodu nepriaznivej ivotnej situcie nemu zabezpei alebo zvi prjem vlastnou

prcou z dvodov stanovench v zkone (dchodkov vek, invalidita, nepriazniv zdravotn stav, staros

o ZP obana, alebo o diea do veku 31 tdov, as na resocializanch programoch). Ochrann prspevok

nepatr obanovi v hmotnej ndzi alebo fyzickm osobm, ktor sa s obanom v hmotnej ndzi

spolone posdzj, ak im patr aktivan prspevok. V decembri 2012 bol ochrann prspevokvyplaten 48 953 poberateom. 50 % prspevkov bolo vyplatench z dvodu dosiahnutia dchodkovho

veku, alch 36 % z dvodu dlhodobho nepriaznivho stavu.

Vka prspevku 63,07 mesane. Ak ide o obana v hmotnej ndzi s nepriaznivm zdravotnm stavom

trvajcim nepretrite viac ako 30 dn, vka ochrannho prspevku je 34,69 mesane. 13,50 me

vo forme ochrannho prspevku dosta aj tehotn ena (od 4. mesiaca tehotenstva) a rodi starajci sa o diea

do jeho prvho roku.

16 http://www.syndromrom.sk/

26


31/40


Prloha . 1

Rozmiestnenie obanov SR (5,4 mil. er) poda kraja, ktor obvaj

Zdroj: tat stick rad, 2012

Prloha . 2

Rozdelenie zdrojov rench na vplat dvky v hmotnej ndzi poda krajov (271 mil. er)

Zdroj: PSVaR, 2012

11,3%

10,3%

11,0%

12,7%

12,8%

12,2%

15,1%

14,7%

1,8%5,3%

4,9%

11,7%

7,3%

22,2%

22,0%

24,8%

Bratislavsk kraj

Trnavsk kraj

Treniansky kraj

Nitriansky kraj

ilinsk kraj

Banskobystrick kraj

Preovsk kraj

Koick kraj

Bratislavsk kraj

Trnavsk kraj

Treniansky kraj

Nitriansky kraj

ilinsk kraj

Banskobystrick kraj

Preovsk kraj

Koick kraj

27


32/40


Prloha . 3

Distribcia prplatk k dvke v hmotnej ndzi za plnenie povinnej kolskej dochdzky dieaa

Zdroj: PSVaR, 2012

Prloha . 4

Vskyt mnohodetnch rodn (5 a viac det) na Slovensk (9 436 rodn)

Zdroj: PSVaR, 2012

0,8% 3,7% 2,5%

8,8%

4,8%

19,5%

31,8%

28,1%

2,8% 3,3%3,2%

5,9%

9,6%

11,8%

34,1%

29,5%

Bratislavsk kraj

Trnavsk kraj

Treniansky kraj

Nitriansky kraj

ilinsk kraj

Banskobystrick kraj

Preovsk kraj

Koick kraj

Bratislavsk kraj

Trnavsk kraj

Treniansky kraj

Nitriansky kraj

ilinsk kraj

Banskobystrick kraj

Preovsk kraj

Koick kraj

28


33/40


Prloha . 5

Distribcia zdrojov vyplatench vo forme prdavk na diea poda krajov (312 mil. er)

Zdroj: PSVaR, 2012

Prloha . 6

Distribcia zdrojov rench na vplat rodiovskho prspevk poda krajov (334 mil. er)

Zdroj: PSVaR, 2012

Bratislavsk kraj

Trnavsk kraj

Treniansky kraj

Nitriansky kraj

ilinsk kraj

Banskobystrick kraj

Preovsk kraj

Koick kraj

Bratislavsk kraj

Trnavsk kraj

Treniansky kraj

Nitriansky kraj

ilinsk kraj

Banskobystrick kraj

Preovsk kraj

Koick kraj

10,5%

9,6%

10,3%

11,7%

13,9%

11,4%

17,5%

15,0%

12,0%

9,5%

10,2%

12,0%

13,2%

11,3%

16,4%

15,4%

29


34/40


Prloha . 7

Distribcia zdrojov rench na vplat prspevk pri naroden dieaa poda krajov(8,8 mil. er)

Zdroj: PSVaR, 2012

Prloha . 8

Podiel invalidnch dchodcov poda krajov, v ktorch poberaj invalidn dchodok

Zdroj: PSVaR, 2012

Bratislavsk kraj

Trnavsk kraj

Treniansky kraj

Nitriansky kraj

ilinsk kraj

Banskobystrick kraj

Preovsk kraj

Koick kraj

Bratislavsk kraj

Trnavsk kraj

Treniansky kraj

Nitriansky kraj

ilinsk kraj

Banskobystrick kraj

Preovsk kraj

Koick kraj

13,3%

9,4%

9,6%

10,9%

13 2%

11,0%

17,1%

15,5%

7,5%

10,6%

12,2%

13,3%

13,1%

12,4%

15,9%

14,9%

30


35/40


Grafy analyzovanej skpiny 15 okresov s najvym potom detv mnohodetnch rodinch

Prloha . 9

Podiel obyvateov SRijcich v skpine15 okresov

Zdroj: tatistick rad, 2012

Prloha . 10

Podiel 15 okresovna erpan dvkyv hmotnej ndzi(271 mil. er)

Zdroj: PSVaR, 2012

Prloha . 11

Podiel 15 okresovna erpan prdavkna diea (312 mil. er)

Zdroj: PSVaR, 2012

23,9%

76,1%

43,6%

56,4%

27,4%

72,6%

15 okresov

64 ostatnch

okresov

15 okresov

64 ostatnch

okresov

15 okresov

64 ostatnch

okresov

31


36/40


29,3%

70,7%

Grafy analyzovanej skpiny 20 okresov s najvym potom Rmov

Prloha . 12

Podiel obyvateov SRijcich v skpine20 okresov

Zdroj: tatistick rad, 2012

Prloha . 13

Podiel 20 okresovna erpan dvkyv hmotnej ndzi(271 mil. er)

Zdroj: PSVaR, 2012

Prloha . 14

Podiel 20 okresovna erpan prdavkna diea (312 mil. er)

Zdroj: PSVaR, 2012

Prloha . 15

Podiel poberateovstarobnch dchodkovijcich v skpine20 okresovna celkovom pote

Zdroj: Socilna poisova, 2012

20 okresov

59 ostatnch

okresov

20 okresov

59 ostatnch

okresov

20 okresov

59 ostatnch

okresov

20 okresov

59 ostatnch

okresov

32


37/40


Vka dvky v hmotnej ndzi platn pre rok 2014

Posdzovan osoby Vka zkladnej DHN ()

Jednotlivec 61,60

Jednotlivec s 1 a 4 demi 117,20

Jednotlivec a viac ako 4 demi 171,20

Dvojica 107,10

Dvojica s 1 a 4 demi 160,40

Dvojica s viac ako 4 demi 216,10

33


38/40


39/40

Vydal: INESS Intitt ekonomickch a spoloenskch analz

www.iness.sk

Atori:Jn Dinga, Radovan urana

Grack dizajn:Alexandra urnkov

Ator fotograe: Mayo Hirc

Rok vydania:2014

ISBN: 978-80-969765-4-6

Prpravu a vydanie publikcie podporili Open Society Foundations.


40/40

ISBN 978-80-969765-4-6

iness - rómovia a sociálne dávky

Documents