Vychodí* t r i rasy do t j i d h » : T utorok, Štvrtok a sobota. tndpMná M U ptt R«kásko-Chor«4o aa ceiý rok 16 k., na pol roka 8 k.,

fa> tttii roka 4 t , na meaiae 1 k. ČO h.

B* MdiozMuk*: 4a Wwwwki 16 mariek, Baska f iDbloY, Ameriky 4 doll. 76 e., •statné cudzozemské 24 franky. IE IM.

ťreáplatuá cena •a s o b o t ň a j š i e č i s t á Ja :

pre Bakotko-Uhorako ročne 4 kor., pre Nemecko 4 marky,

Boake 8 rok, Ameriku i d. sft c , Mtataé codxoicmsko 6 fr.

Jednotlivé fial* predávajú M po 10 k, poetou 18 h.

Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. tm

Ročník XLVI. Sobota, 19. júna 1915. Číslo 72. (25.)

Jaroslav Věšín. L

Kedykoľvek som mal příležitost hovořit o Věiínovi, vždy som hovoril o ňom ako o našom, hoci on bol rodom Čech a my ho na­skrze našim bratom Čechom ani brat nechceme. My máme vlak naňho, ako umelca, isté svoje dobré právo, nebodaj väčšie, ako sami jeho rodáci, a sa nami idú bratia Bulhari, medzi ktorými oslavenec 17 rokov, ako umelec, žil a i skonal. U nás, pod našimi Tatrami, za-žiarily sore jeho umenia, a tu, v Bulhar­sku, došla jeho umelecká sláva svojho zenitu. K tomu on sám přilnul k nám, k nášmu rodu a kraju celou svojou čistou, úprimnou dušou a zamiloval si i náš jazyk, ktorý svojho Času hladel si mluvou i písmom osvojit.

Aký význam mal Věšín pre nás Slovákov, to dávno uznaly kompetentné krahy v cudzo­zemskú a menovite tam. Roku 1896, z príle­žitosti millennárnej výstavy v Pešti, mníchov-aké odborné spísanie „Allgemeine Kunst-Chronik", sošit 5/6, uverejnilo obšírnejií ôlánok o Jaroslavovi Věšínovi, v sprievode repro-dukcií jeho obrazov: „Ci bude pršať?" (Ob c i t n o Q k o m b i n á c i o n f a r i e b

Věšín. Zaujímavé je, ako tento umelec, ktorý všetkými žilkami svojho srdca visí na meste nad Isarou*) a uš i dnes je jedným z naj­väčších umeleokýoh interpretov toho ludu, prilnnl k tomuto žánru. Roku 1882 Jaroslav Věšía co jednoročný dobrovolník dostal sa k vojsku. Intímnejším obcovaním so Slovákmi v svojom prešporskom pluku upozornený bol na zvláštnosti slovenského ludu. Myšlienka, i umelecky sa zblížiť s jeho zaujímavým ži­votom, nespustila sa ho viao, a preto hneď po vykonaní jednoročnej vojenskej služby zašiel si po prvý raz do slovenských krajov (Slowakei). Úbohý a predsa taký originálny Iud pô­sobil tak mocne naňho, že sa venoval jeho štúdiu neúnavne a už r. 1884 velký obraz „Začiatok románu", čo prvý plod na tomto poli, bol vystavený. Skvelý úspech, docielený jeho beznáročným, ale duchaplným poňatím, viedol ho k ďalším sužetom uhorského sloven­ského kraja. — Po vypočítaní znamenitých tvorieb Věšínových z tejto doby, posudsovatel pokračuje: „Všetky väčšie i menšie obrazy — a je ich najmenej 80 — vyznačujú aa volným, nenúteným spracovaním sužetu, jemno-

a zriedkavou kor-achOn - ob Regen> a „Preteky na slovenské, j r e k t a o r f o u y k r e s } l e n l P ř e d Q O j } ( Věšínových sedliackej svadbe" (Das Vorfahren bei emer K k t o r á m a l c 0 v i b a e ( f d Q f l d o ^ *??*"*? Ba»ernhoch.eit)a7kresieb.,ehojeverno8ť y k r e s b e k r o j o y N i M fe ^ skizzovej knižky. Pisatel Rudolf Berger vy-ÍL i • .• i , a u u ** ľ-ľ ; . J , \ . , • ' , . f ' i kolonstickómu effekta, neprehreší sa proti nej;

chodí z predpokladu, že Slováci, ako takí, , ľ. . , , _. , f ' . , , / , . , . . , \ . , ' áno, i kresba vyšívaných vzoriek svedomito budú na výstave ignorovaní a vlastná duša • , , " ' . j , , , . t . • ^ • • JI , . , „ , rJe MChovaná a ona už nejedného znalca pn-tohoto nanajvýš originálneho ludu že len ne-i^^ & V g í l Q O v h o ^ ^ b o h | l t é h o t j | k ý m i

mnohými v celej jej hĺbke bude poňatá. „K nemnohým — píše sa ďalej medzi­

iným doslovne — ktorí túto originalitu slo­venského kraja a národnosti slovenskej po­znali, patrí v Mníchove žijúoi umelec Jaroslav

etnografickými pokladmi. Preto obrazy z jeho ruky vo svojej celosti poskytujú veľkolepý obraz ludu, jéhoi kraj ináč veľkému obecenstvu ešte

*) Mesto Mnichov leží na rieke Isare.

t dnes by bol „terra incognita". Nikomu inému nepodarilo sa tak hlboko poňat ducha tohoto kmenu a súčasne charakterizovat ho s takou jasnotou. Jeho obrazy sú pravé umenie a nie umelkárstvo. Nikde v nioh niet stopy kres­lenia (Gesiertheit) a manieratva (Manierismns); vždy je to pravdivá príroda a naozajstná dula slovenského ludu, ktorý v ňom našiel svojho duchaplného, umeleckého interpreta." — Pre­jdúc na jeho poľovnícke obrazy a uvádzajúc z nich podajedny, autor článku súdi: „Každý z týchto obrazov hovorí sám sebou a tak jasne znázorňuje predmet, že netreba nijakého kommentáru. Väčšina ich nielen že je známa v odborných kruhoch, lež stala sa pospolným majetkom všetkých priateľov umenia."

„Mnohé z predmenovanýoh diel Jaroslava Věšína boly odmenami vyznamenané, temer všetky však na výstavách v najrôznejších ze­miach obrátily všeobecnú pozornost na umelca a s nim i na tud, ktorého kraj a India, ich život a obyčaje velmi mnohým, áno, môžeme po-vedat, najväčšej čiastke] obecenstva boly by ináč zostaly v plnom smysle slova terra in­cognita. Ako ním predstavený národ, tak i sám umeleo vedel zachovat svoje zvlášt­nosti, napriek tomu, že mu je Mníchov me­stom umenia a takrečeno druhou domovinou."

Takto o slovenských obrazooh Věšínových cudzinec — Nemec.

Co my na to Slováoi? Uctit a zachovat nám treba pamiatku veľkého nmeloa, ktorý tak vrelo miloval náš národ, zvelebiac jeho meno svojím umením, a hlboko sa poklonit jeho duchu.

Představit a oceniť Věšína, ako umelca y celom širokom význame, to ponechané buď

BESEDNICA. Vznik Byzancie a jej najstaršie

osudy. Krajinka Megara, jedna z aajmenších dŕžav starej

Hellady, ležala na úzkom priesmyku, ktorý spojoval

řrostredné Grécko s južným polostrovom, takzvaným 'eloponnesom. Jej podoba predstavovala nepravidelný

štvoruholník, ktorého severná a západná strana boly dhlšie, východná a južná kratšie. Vtěsnaný bol tento štvorec medzi štyri prirodzené medze, z ktorých prvá na severe, tedy na pevnozemskej strane tvořily Bohy (Kerata), horstvo patrivšie za starodávna kattickému územiu, ktoré Ba (ahá od západu na východ ako po­hraničná čiara až vyvrcholí v severo-západnom smere v Ikariose do 1099 m.; na juhu vystupuje pohorie pohraničné Geranei dnes Makri Plaghi do výšky 1370 m. Na východe obmývajú túto hornatú zem vlny eáronskóho, na západe vlny korinthského zálivu. Na výšinách, ktoré sa temer cez celú krajinku vo svojich výbežkoch rozkladajú, majú stáda pravda dobrú pašu, ale zemědělstvu poskytuje úrodnú pôdu len úzka po­brežná rovinka, rozkladajúca sa na východe medzi skalnými bralami Gernaei a horstvom Bohov (Kerata). Najstaršie dejinné známe obyvatelstvo bolo jónského pôvodu. Ale ked Dórske plemená vtrhly zo severných krajov na jnh do Peloponnesu, zaplavily i malú kra­jinku Megaru a jej obyvatelstvo dla mienky Pausania a Strabona dorisovaly. Tých pit obcí, ktoré Ba tu boly utvořily, bolo odvislé od korintských kráľov; znakom tejto odvisloBti bolo, že sa museli mužovi a a ženy dostavovat do Korinthu k pohrabu jeho krála.

Ked bola v Korinthe hodnost královská zrušená a vlády zmocnili sa aristokrati, odpadly megarské obce, bnd že nová vláda stupňovala předešlé požia­

davky, bndže odstránením vlády kráľovskej považo valy sa za zbavené predošlých zaviazaností, budže držaly ten okamih za vhodný k osvobodenio sa od

Idosavádnej odvislosti. Vskutku podarilo sa im uďriat jsi svobodu. Tých pät obcí sjednotilo sa dovedna a výsledok sjedaotenia vyvrcholil v založení hlavného mesta na rovine vedľa saronského zálivu ležiacej, kde predtým stály dva zámky, zámok Kána, ktorý mohol byt kedysi od kárskych dosfahovalcov vybudovaný, a zámok Alkathoa, syna Pelopovho. Novo vzniklé hlavné mesto krajinky obdržalo meno Megara. Toto osamo­statnenie nemohlo byt prevedené bez bojov proti Ko­rintu, v ktorých pravda utratili nemálo pohraničnej zeme. Ale Megarskí vydobyli tie isté nazpät pod vod­covstvom Orsippa ešte pred koncom ôsmeho stoletia. Argos malo pomáhut Megarským proti Korintu, čo je po udalostach, ktoré viedly k odpadnutiu Argosa od Korintských,«dostatočne vysvetliteľné. (Paus. VI, 19. 13)

Ako predstaviteľ osamostatnenej dŕžavy Megary, zvítazil v Olympii roku 720 pr. Kr. Orsippos, ako svedčil pomník, ktorý mu postavili vďační spolumešta-nia megarskí na námestí hlavného mesta Megary s týmto nápisom: „Udatnému Orsippovi postavili tento ďsleko viditeľný pamätník Magarskí, BÚC poslušní del-fickému výroku. Šíre kraje prinavrátil otčine, ktorej boli vyrvali nepriatelia veľké územie. On bol prvý z Hellenov v Olympii holý ovenčený; pred nim boli behúni v štadiume opásaný. (Pans. I, 41' I ) Že ani pozdejšie nevystávaly pohraničné hádky medzi Ko­rintom a Megarou svedčí Thukydides. (I, 103 a Dio-dor, XI, 79.)

V dŕžave, odtrhnutím sa od Korinthu založenej, pánove li, ako i v Korinthe, vývodiace rody, aristo­krati. Ešte i potom, ked Orsippos rozšíril jej hranice, ostali Megarskí obmedzení na nepatrné územie, ktoré k tomu vyplňujú horstvá a skalnaté bralá priesmyku.

Ale súčasne mala Megara práve tak priaznivú polohn ako Korintb, takže jeho oblast obmývaly — ako ui řečeno — vlny východného i západného mora. Vedľa hlavnomestského prístavu mala táto krajinka na ko­rintskom zálive prístavné mesto Pogae. Čím menej príhodnej pôdy poskytovala krajinka zemědělstvu, odhliadnuc od tej nepatrnej rovinky okolo hlavného mesta Megary, čím tvrdšie boly bralá pohoria, ktoré priesmyk vyplňovaly, tým určitejšie vydeli Ba byt od­kázaní obyvatelia na plavbu, na more.

Megarskí Bledovaii dráhy, ktoré boli nastúpili Korintskí. fete ešte pred úspechmi Orsippovými, o nie­koľko rokov pozdejšie, ked Korintakf založili boli Sy-rakusy, vypluli Megarskí pod vodcovstvom Lamisa z kriaaíckého zálivu; na svojej ďalšej plavbe octli Ba na východnom brehu Sicílie. Potom keď boli za­ujali seýerne od Syrakns polOBtrov Topsus, ktorého meno zdá sa poukazovat na sídliacu fenickú osadu, obrátili sa na vyzvanie kniežatá sikelského Hjblona ďalej na sever a založili na pôde Hyblonom im daro­vanej, na úsemi, bohatom na lesy, stáda a mäd, mesto, ktoré pomenovali dla svojej otčiny Megara 728 pr. Kr. O ďalšom osude tohto mesta vypravuje Thuky­dides VI, 4.

O jedno polatoletia pozdejšie uderilo vysťahova­lectvo Megarských druhým smerom. I teraz rozbehli Ba hodne ďaleko; prelaviii Ba cez celé Egejské more, prekonali obtažcú plavbu úliny hellespontskej, vnikli ďo Propontidy (dnešnieho Mramorného mora), prešli i to krížom, zastavili sa až na vchode do Bospora a založili tu na brehu Ázie pod vodcovstvom Aretiasa mesto Kalchedon r. 675 pr. Kr.

Ked sa dosť skoro na to jednalo o založenie ďalšej osady v týchto oblastiach, zbadali behom na­sledujúceho času podujíma.ví plavci, že sa nachodí na Bospore, a síce naproti Kalchedonu na európskom brehu na úzkom, ale hlboko do toho istého zabieha-

povolanejgieniu peru; ja chcem podat skromný náčrtok o živote umelcovom, odkedy sa ta osadil medsi námi. Ui teraz poznamenávam, ie nemal ta postlané na ruiiaoh; satatá závist a nízka intriga vrtaly ústa vidné proti nemá a podhrýzaly korene jeho života.

De profundis.

premenila: v politických kruhoch veria, že aflaras Mnichov, 16. jáaa. Gróf Hertling, bavorský pred-8 aLn>itaniouu vybaví sa medzi Nemeckom a Spoje- Leda ministerstva, zaďaknje sa zo zdravotných príčin. nými Štátmi ns pokojnej ceste. O vojne až nik ne myslí.

Satmárnémeti, 16, júna. Yelkobaňský grécko­katolícky okres uzavrel, že požiada Väznia Hosszuvs, gréckokatolíckeho biskupa, aby Ladislava Lucaeiu a Konštantína Lucaeiu, ktorí Ba vzdialili od veriacich, zbavil farského úradu a za neschopných vyhlásil kňaz­ský úrad zastávat. Oni nemohli trpieť, aby v ich ra­doch boli zradcovia a ubehlíci.

Bukarešt, 16. júna. .Viestnik* píše z Petrohradu

Jeho následníkom bude barón Soden. Londýn, 16. júna. Štátny sekretár King odpo­

vedal na sneme na otázku lorda R. Cecila, že vláda Jeho Veličenstva nemá známosti o tom, že by medzi Rakúsko-UhorBkom a Rumunskom bola sajjstala v po­slednom čase nejaká smluva.

Londýn, 15. júna. Asquith pri předestření návrhu na pôžičku 850 millionov funtov sterlingov objavil, že v tomto roku denné vojenské útraty boly 1*5 millio­nov funtov, dohromady 2,600.000. Summa sa nebodaj

(Az Eat od 17. júna): „Na západe spojenecké vojská p o v ý Ř i n f t 3 ^ „ ^ l e b o a f t b o j i š t e r 0 E Ô i r a j e . Co sa

Svetová volna. Berlín, 16. júna. .Wolfova agentúra" podáva

správy ruského generálneho itábu od 14. júna: Dňa 12. júna na celom severnom fronte na riekach Via-dave, Vente a Dubise tvrdé boje sa eite neskončily. Nemci obrátili svoje útoky proti fronta od Šavle na sever. Na brehoch Niemna nepriatel napádal naše po-,. zície východne od Mariampola. Od Prašnysa na sever Vf*!*? T ' . ^ Ú t ° k ľ T &k° ' " ľ * ? 0 * 8 ««6b, všetku svoju silu mravnú i hmotnú upotrebiť na nepriatel s ťažkou artillerioa operoval, popoludní počal h ľ ^ h í Í T , ľ w ľ ' T n *T < ľ ľ í t a z n é rakoačenÍe V 0 ^ < V e I k * 8P , a D B '>

1 sebou ťahá. že Nemecko, Rakúsko a Uhorsko muBÍ do !

svojimi úspešnými útoky přinutily Nemcov, aby na francúzskom bojišti koncentrovali väčšie sily, cko mali, keď prekročili franko-belgiekú hranicu. Sila bojov tam

týka rekonštrukcia ministerstva, riekol Asquith, že ono 'dokáže celému svetu, že anglický národ je od­hodlaný teraz, viac ako indy, bes rozdielu strán a

sa útok pechoty. Pri Visle okolo Starorzeb nepriatel sa utiahol.

Na oddieie Bzury nepriatel dňa 11. júna koncentroval pri ústí rieky Pise velké sily*; V nasledujúcej noei a na drahý deň asi;f s dvoma armádnymi sbormi ne­priatel napadol našegpozície. Boj trvá.

VgHaliči 12-ho včasnej ráno nepriate! zavretými kolonnami napadol naše pozície na nižnej Lubovke. (O páde Sienavy^ešte nereferuje.)

Okolo Moseísk nepriate! neobnovil offenzívu. (Od­

boja posielať svieže vojská. Vojská, ktoré nepriatel proti nám posiela, narazia na neprebornú hať spojen­cov. Svorné a harmonické pokračovanie spojencov na konci koncov musí priniesť úspech.

Berlín, 16. júna. .Daily Chronicle" oznamuje z Melbourne: Fiihar, austrálsky predseda ministerstva, povedal: „Sme rozhodnutí viest vojnn až do posled­ných konzekvencií, alebo dosiahneme cieľa, alebo za­hynieme. Tertinm non datur."

Petrohrad, 16. júna. (Magyar Távirsti Iroda.) Mcňšikov, vojenský reportér „Nového Vremeni", obracia sa k francúzskym kollegom, aby vzali do ohľadu, že porovnanie bitky pri Sane s bitkou na Mame není celkom správné. Svojho času francúzske novinárstvo uznalo, že ruská offenzíva do východného Pruska bola pre Franciu spásonosná,, a že tento čin ruskej, ešte nekoncentrovanej Bily dostačil, aby mo­hutný nábeh Nemcov proti Parížu zadržal.

Je bezsporné, že nemecká offenzíva bola zlomená i franko-anglickým hrdinským odporom, ale Nemcov len východno-pruBká offenzíva Rusov prinútila, že za­stali na francúzskom bojišti a išli sa iným cielom ako za Parížom, na pr. za vydobytím Antwerp.

Komm<mikô agentúry Havas^má mravný význam, že uznáva, že na Rusku leží hlavná ťarcha svetovej vojny. To je bezsporné faktum, o ktorom dávno vie ruská verejná mienka. My môžeme byt lan vďační našim spojencom, že tak svedomité uznávajú skutočné položenie.

Rotterdam, 16. júna. „Tribuna" píše o budúcnosti Albánie: Ľutujeme, že Srbi obsadili Elbasanu a Ti­

sa na Chotin a Kišinev. S našimi bojujú i Nemci. U odletel. Zeppelin srútU'ss út Amandsbergský kláštor, j ranu, že idú na Dráč, Černohorci na Skadar, Grécko Sofia, 16. júna. Hadži Kalčev, ktorý prostriedknje i kde bolo mnoho detí pod dozorom mníšek. Mníšky J na Berat. Ale čo by sa ako namáhaly balkánske štáty

úradne vyjednávania medzi Bulharskom a Tureckom, 1 pochytaly deti do ramien a tak zachránily, len jednu prišiel sem z Carihradu. Že vraj vyjednávania idú | zasiahol zeppelin a zabil.

Rotterdam, 16. júna. Na caste Dflokircheu—Neu-

Rotterdam, 16. júna. Král Oeorg poslal poručí-vtedy spojene, zaujal, Moseiská.) Na pravom brehu k ( ) ? . W f t r n e f o r d o y i t e , e m ? k f c o r o m m u d a k a j e j

Dniestra smerom k Mikolajevu bol kanónový boj. Pri Haliči nepriatel napádal len konnicou. Pri Zalesčikách \ sme napadli oddelenie, ktoré prekročilo Dniester, chytili sms 200 mužov.

Sofia, 16. júna. Nepriateľský aeroplán zjavil sa nad Požáre v som a hodil 9 bomb. Viacero osôb bolo nsmrteno a raaeno. Nad Egri-Palankou zjavil ss ne­mecký aeroplán.

Bukarešt, 16. júna. Rakúsko-uhorské vojská pre-

že anglický aviatik medzi Bruges a QentomJ zničil zeppelina. „Od srdca vás pozdravujem, že ste zapálili nepriateľský koráb vozdušný a darúvam vám kríž Viktorie."

Warneford vyšvihol Ba s aeroplánom ponad zep­pelina a Bhodil naň bombu. Zeppelin aa ihned chytil, vybúšil a spadol na zem. Waraeford vyletel po vý­buchu vyššie, ale ho pradaa zasiahla vlna vozdnehu a prevrátila jeho aeroplán, tak že musel urobiť ,loo

kročUy^ bukovinBkú Jhrsnieu a vnikly do Besarabie. p i n g the loop« (kotrmeles vo vzduchu). Keď sa Bpustil, Rnai Ba sprotivili len pri Toporanekej hore a uťahujú j M t n o D e i t tij n e m e c k í vojaci, ale on sa znovu sdvihol

úspešne. Berlín, 16. júna. Zo Sofie telegrafujú: Medzi T u - j * i l l e nspádaly spoločné vojská s veľkými silami. Nemsi

reckom a Bulharskom idú vyjednávania o otázkach, »a b r á n i l i ^násobnýmjlrôtovým plotom, ktorý'Fran-pozostalých z minulej vojny balkánskej, aby politika e ú s i ™mohl! »Kl?ml/r

ped f™™* ^ " f ľ y f

j . „í . n it \- J .. . \ Hasg, 16. júna. Z Paríža zvestujú: Medicínska medz, Tureckom a Bulharskom dostal, pevnú osnovu. fabulta ^ ^ f o r a m l n p r o t i o t t ó v e n i l l p l y n r a

Turecko, sby dokázalo svoju dobrú volu, je hotové oddať Bulharska turecké territoria, ktoré sa vrezávajú do bulharskej krajiny.

Rotterdam, 16. júna. Vo Washingtone sa nálada r4r

i : jedno kilo sody hypoBulphaty, 200 grammov sody car-bonaty, 150 grammov glycerínu, 800 grammov vody. Táto miešanina je najužitočnejšia obrana proti účin­kom' plynových bomb.

júceho zálivu, o mnoho prihodnejšie přístaviště než Kalehedon. Bohoveštba mala oznamovat věštbu: „Stastní mnžovia, ktorí budú obývať ono mesto, bezprostredne na pobreží Trácie, pri úzkom ústi Pouts, (to jest, čierneho mora), kde sa jelen a ryba rovnak paBÚ." Megarakí vysťahovalci našli tu pevnosť Trakov, zámok Byzasov, dla ktorého pomenovali mesto, ku ktorému základ položili roku 658 pr. Kr. Takýto bol vznik a počiatok mesta, na ktoré po dve tisíc p&tsto sedem

zase na západ, do sicílskej Megary. Táto výprava umožnila sicílskym Megareom, založit z ich mesta, Hyblojakej Megary, na západe ostrova novú osadu. Medzi feníekymi mestami, medli Motye na západnom konci ostrova a Minoi na južnom pobreží, na výšine palmovými lesmi obkľúčenej, v úrodnom kraji, na vtoku rieky do mora, ktorú prišelci pomenovali dla zeleru, jej brehy pokrývavšieho v svojej reči Selinu-Bom, založili pod vodcovstvom Pamilla nové mesto,

desiatych dvoch rokov obrátené oči celého sveta, na ktoré obdržalo to isté meno ako i rieka Selinus. Zá-ktorého ďalším osudom rozhodnúť má v najbližšej mok nového mesta čnel bezprostredne na prímorí, budúcnosti dnešná desná svetová vojna. Tá aepretr- na temeni výšiny, strmo padajúcej do mora. Thuk žena borba v ktorej sa boli museli boriť osadníci IVI, 4. Verg. Aen. III, 705, s okolistými tráckymi kmeňmi, vyžadovala novú po silu, ktorá roku 628 pr. Kr. stihla sem zo stsrej vlasti pod vodcovstvom Zenxippovým.

JMnožstvo každoročne z Macotisu (z Azovského mora) a z Pontu do Propontidy tiahnuvších bahnikov (Thunfisch) poskytovalo, stisnuté v tom úzkom mor­skom rukáve, najpohodlnejší a najvýnosnejší rybolov (Strab. r. 320.) Obe tieto megarske osady, s tejto •

Hodno je pripomenúť zvratný účinok týchto vy­pustených rojov na starú vlasť. Založením týchto osád slepí bývali.

so zaujatím albánskych territorií, budúci osud Albánie nerozhodnú ony, ale veľmoci, medzi nimi Itália je in-tereBsovaná v prvom stupni. Veľmoci na spoločnej-konferencii rozhodnú nad osudom Albánie. Činnosť balkánskych štátov nemôže mat rozhodného vlivn.

Chiasso, 16. júna, „Zúricher Post" oznamuje: Od včera večera prestala premávka tovarov medzi Itáliou a Švajčiarskom. Itália nedovolí, aby potravné články boly posielané do Švajčiarska, lebo Itália má podo­zrenie, že články idú traaito do Nemecka a Rakúska. Jestli Švajčiarsko dá úplnú garanciu, ie Ba tak diat

záhnbe i BO svojím vojskom a tak aby navždy od straněné bolo nebezpečenstvo od Hellady, hroiivšie jej so strany Perská. Zvíťazilo i tu sobectvo Histiae a Mitelského, ktorý sa protivil predovšetkými Miltia-dovmu návrhu z tej jedinej príčiny, že pádom Dareia museli by padnúť i oni, tyranni gréckych miest, ktorých vláda opiera sa výlučne na perskú moc.

Ked počas tohoto Dareiovho ťaženia navštívil toto mesto perský velitel Megabazos a ked sa tu do­zvedel, že Kalehedonskí boli sedemnásť rokmi prv založili svoje mesto než Bizantínsi, povedal, že Kale-hedonci museli byt práve v tom čase slepí. Lebo mavše pri ruke príhodnejšiu polohu k založeniu osady, neboli by dali prednosť menej príhodnej, keby neboli

v Sicílii a na Bospore obsiahla Megara celú obchodno-kapeckú oblasť Grécka v tých časoch. Selinus bolo najkrajnejším helienským mestom v Sieilii, sotva dva dni plavby od Karthaga vzdáleným. Na východe, po­tažná na severo-východe opanovala Magara prostried­kom svojfch miast na Propontide a na Bospore, Chal-

Táto výčitka Megabszova nemá žiadnej opráv­nenosti, lebo práve títo prvií megarskí osadníci mohli to byt, k orí dla nadobuduutých behom sedemnásť ročného tunajšieho prebývania zkušeností, poradili avojím krajanom, novú osadu založiť majúcu to miesto, na ktorom vskutku založili Byzanciu.

čo aa stalo s oboma megarskými mestami, By-zantom a Katchedonom po návrate Dareiovom z tej výpravy proti Skýtom do Sardesu, o tom dozvedáme sa u Herodota V, 26. 27: .Otanes, Sisameaov syn, ktorému oddal Dareios velitaľstvo ta mori, zaujal

Príčina

a tamtej strany úžiny ležiace, opanovaly morskú ceitujkedonom totiž a Byzancii vchod a východ čierneho ktorá vedie s Egejského mora a s Propontidy do] mora, všetka premávka a všetok obchod s jeho po-Pontu, Byzancia vyrástla dosť skoro nad hlavu star fbrežnými oblastmi na juhu a na severu. Malá kra­tšiemu bratskému mestu na protivnom pobreží, okolití jinka Megara vyšvihla sa behom jedného stoletia po Trakovia podľahli v boji duševnej prevahe pristaho- j svojom odpadnutí od Korinthu na námornú a obchodnú valcov a stali sa ich poddanými, ktorých postavenie I moc, ktorá ďaleko prevýšila staršia námornú plavbu Byzanc, Chalkedon, Astandroa a Lampauion. pripodobňujú pozdější dejepisci postaveniu špartán- dórskeho Argoaa, ktorej Gréci ďakovali svoju známosť,ale, že všetky mestá tieto podrobil a aotročil, bola Bkych Helotov. (Pbylarehos n Athenea p. 271.) Msná písma, mincí a mier. Ona zatienila jeho staršie osady I tá, že jedny z nich obviňoval, žo opustily vojsko na starej domoviny preniesli megarskí vysťahovalci na a vydobyla svojej plavbe prednosť takmer pred Ko-itej výprave proti Skýtom, druhé ale, že by boly ško-Boapor; tak dali jednej výšine na severnom vchode jrinthim, svojim susedom, aspoň na Egejskom mori. Idily vojsku na zpiatočnom pochode so zeme Skýthov." do ich prístavu meno „isthmiekého predhoria"; dial Až po doba perskej výpravy pod Qareiom niet i Toto posledné obvinenie musí sa predovšetkým vzía-hrdinu starej vlasti, Skeirona pomenovali jedno bralo dejinnej správy o ďalších osudoch Byzancie. Medzijhovať na Byzanc a Chalkedon. Z Herodotovho vy-pobrežia; hrdinovi Sáronovi, ktorý dal meno Sáron- j velitslmi, ktorým sveril Dárius stráž na moste cez I pravovania vidno, že Dareiovi za chrbtom vypuklo skému zálivu vystavilf'i tu oltár. JDanaj, bol i tyran Byzancie, Ariston, ktorý tiež hla-)veľmi nebezpečné povstanie gréckych miest na oboch

V tom istom roku 628 pr. Kr., v ktorom obdr- soval proti uávrhu Miltiadovmu, ta smerovavšiemu,' brehoch užín a Propontidy, že tieto mestá predpokla­dala Byzaniia posilu, išla jedna výprava Megarských aby zbořením mosta ns Dunaji vydaný bol Darius ďaly záhubu Dareiovu, alebo že mu zamýšľaly zamedziť

nebude, obchod sa môže obnovit. Noviny dúfajú, ie Itália skoro naiad vezme zákaz, lebo on škodí obom krajinám v národo-hospodárskom smysle.

Haaga, 16. júna. V Itálii sú velmi chúlostiví voči Špiónom. Tak chytili mladú dáma zo Štýrského Hradca, ktorú obviňujú, ie mala spojenie B londýnskymi Nemci. V Ríme potiahli elektrické lampy s čiernymi závojmi, aby neukazovaly letúnom smer.

Berlín, 16. júns. Z Carihradu zvestujú, ie neďa­leko smyrnianäkeho prístavu muly francúzsky križiak, trafený kanónovou gulou s brehu, potonul.

Lugano, 16. júna. „Stampa" v Turíne píie.i že Taliani predbežne nejdú poslat lode a vojská k Dar-danellám.

Berlín, 16. júna. 2 Lugans píšu, že grécky princ Georg B manželkou prišiel do Bari, cestuje do Athén. Princ sa vyslovil, že položenie Grécka je znamenité. Grécko nejde vydobývat, ale Epirus, ako integrujúca časí Grécka, ostane Gréeku, {čo i uznáva Itália, ked zúžila blokádu, vynechajúc z nej pobrežie Bpiru.j

Nepriateľský pokus přelomit sa vo Vogezach medzi Fecbt a Lanet sa nepodaril. Tam sa ešte bojuje pri Metzerali a Hilsenfirste.

Ruské útoky proti nemeckým pozíciám na oddiely Davina (j uho východne od Mariampola), východne od Augustova a severne od Bolymova boly odklonené.

Náš nábeb na front Lipovo—Kavaria vyhral na terraine.

Viacero dedín ame zaujali. 2040 zajatých.'; Severne vyšnej Visly vojská generála Woyrscha

odklonily ruské nábehy. Pobité ruské armády pokusily Ba zastaviť prena­

sledovanie spojených armád. Večer boli vyhodení po tvrdom boji s pozícií pri Cieplici, Lubačove, Zava-dovke, Javorové a Hadove-Višne.

Armáda generála Mackensena od 12. júna 40.000 mužov zajala a 69 strojových pušjek ukoristila.

Medzi Dniestrom a Zuravnom Rusi vyhrali na terraine. Položenie] je tam nepremenené. Najvyššie kommando.

Dna 16

Úradná zpráva nášho generálneho štábu. júna o 4. hod. 15 min. popoludní. V Haliči namohli Rusi všeobecnému útoku spo­

jených armád odolat, hoci tvrdošijne bojovali. Našimi víťaznými vojskami tvrdo prenasledovaní, ustupujú pozostatky zbitého ruského sboru cez Cewkov, Laba-čov a Javoru.

Južne Ivovskej cesty armáda Bôhm-Ermolli ruské pozície na celom frontejj šturmovala a nepriatela od­hodila cez Sadovú, Višnu a Rudky.

Južná Dniestra bojuje sa o hlavu mosta. Vojská armády Pflanzera vzaly včera Nižnov.J OoBavádne bitky v mesiaci júni doniesly bohatú

kořist. Od 1—15. júns 108 officierov, 122.300 mužov zajatých, 53 kanóny, 187 Btrojovýeh pasiek, 58 vozov ukoristených.

Taliani robili jednotlivé nábehy, všade boli od­klonení, na Soči, pri Monfalcone—Sagrado a Plave, na korutánskej hranici, na tyrolakej pri Pentelsteine. Námestník šéfa generálneho štábu v. Hdfer, feld-maráalautnant.

16. Zpráva nemeckého najvyššieho kommande. júna. Francúzi a Angličania včera na mnohých miestach \ tábora odišla na juhozápadné bojiště.

Lugano, 16. júna. Institute de France vyvolil ta­lianskeho krála za člena; Salandra stal sa; čestným meitanom Ríma.

Berlín, 16. júna. Talianska vláda vypustila za 200 millionov 10-lirových banknôt.

Londýn, 16. júna. Parník .Argyll" z Hulla do Londýna na ceste bol v Severnom mori polapený. Lod „Desabia- bola potopená pri Forth of Tay.

Tlačový tábor, 16. júna. Arciknieia Fridrich v rozkaze pochválil železničné pluky, ktoré za 24 dní napravily porúehané železnice na 757 kilometrov. Ďa­kuje im menom najvyššej služby.

Viedeň, 16. júna. Námestník Talianska rytier Korytoviki bol a Jeho Veličenstva pol drahej hodiny ha aadieoeii.

Christiania, 16. júna. SvédBky parník „Verdandi" bol torpedovaný nemeckým podmorským člnom.

Berlín, 16. júna. Podmorský čln nemecký „U 15„ bol napadnutý 4 rybárskymi parníkmi. Parníky strie-laly, poškodily nos člna, tak že sa nemohol ponořit. Matrósi poskákali do mora, čln bol jedným rybárskym parníkom [převrhnutý a utonul. 14 matrózov nemec-

rjn a |kých zachránily anglické rybárske parníky

Viedeň, 16. júna. Istá cast vojenného tlačového

s velkými silami napadli náš západný front. Angliča­nom podarilo sa pri Tpern naše pozície zatlačit. Tam sa ešte bojuje. Dva útoky štyroch anglických divízií medzi cestou Estaires—La Bassée a kanálom La Bassée sa nepodařily.

Naše chrabré westfálske pluky a časté gardyj od­hodily tento nábeh. Nepriate! mal velké ztráty.

Pri Moulin sous Touvens boj ešte trvá.

zpjatočný pochod. Byzancia povstala napriek tomu, že jeho tyran, Ariston, bol s lodmi mesta pri lodstve

Newyork, 16. júna. Rozdor medzi Wilsonom a Bryanom je staršieho dáta. Nerozkmotrili sa pre „Lu-sitaaiu", lebo o veci cele konformne smýštejú, tak ako väčšina Amerikánov. Nemci budú odpovedat na nóta s velkým povedomím a hrdým tónom, k čomu ich primely úspechy na všetkých bojištach.

Lugano, 16.Júna. Úradná zpráva talianska vy­světluje dosialnú činnost hrdinného vojska, vypočituje

obsadené miesta, tvrdí, že velké ztráty sú nevyhnutné. Obyvatelstvo nech sa neoddává optimizmu, lebo vojna bnde íažká a dlhá.

Pešť, 16. júna. Mestskú rada v Rjeke rozpustili, lebo nebola poslušná ministerstvu.

Londýn, 16. júna. Britanské a francúzke vojs' pred Dardanellami boly zosilnené, takže ui teraz ne­závisia od flotty a pôjdu samostatne.

Londýn, 16. júna. Pri vyšetrovaní o zahynutí „Lusitanie" kapitán lode ako [svedok odprisahal, že že „Lnsitania" nebola ozbrojená ani na útok ani na obranu a nemala na palube nijakých k strelbe hoto­vých kanónov.

Paríž, 16. júna. Na sneme radili sa o rozšírení vojenského výzbroja a o zväčšenej fabrikácií munície. Dojem debatty bol velmi ptiacnivý a obodrujúci.

Berlín, 16. júna, Hervé konstatuje porážky Rusov zatíehnutie dardanellskej výpravy, zadrhnutie francúz­skej offenzívy, vyslovuje istotu, že jsstň donesie velký obrat, a jestli nie, tedy zimná kampania vojnu roz­hodne.

Londýn, 16. júna. Na sneme oznámii Asquith, ie útok na Dardanelly je velmi vážny, a o nedlho pri­nesie úspech. Ďakoval snemu za dôvera novej vláde. Etat bol jednohlasne prijatý.

Lugano, 16. júna. „Giomale ď Italia" zvestuje zo Sbadra: Černohorci obsadili mnohé punkty albán­skeho pobrežia Bojany. Priviezli ta i kanóny. Parník „Poisnič" pod kommandom Martinoviča ide na Ska­dar od mora. Kapitán Gimakovié a Jugrovič obsadili hlavo mosta colného úradu a kasáraň, Breznik ob­sadil Klementi. Pohyb proti Albánii kommandujú generáli Jurovič a Guraskovič.

Athény, 16. júna. Strana Venizelosa dostala v 16. provinciách všetky hlasy, v šiestich väčšinu. V troch provinciách zvíťazili protivníci. V Macedonii mala vláda väčšinu. Z 316 vyslancov je 193 strany Veni­zelosa, 100 vládnych, ostatní rozpadajú Ba na rallistov, theodokistov a nezávislých. Číslo bude ešte premenené rezultátmi z Macejonie. Ententa očakáva, ie Veni-zelos príde na ministerpredsednícke kreslo.

Viedeň, 16. júna: Churchill mal reč o Darda-nellách. Dardanelly a Catihrad o niekolko týždňov budú v rukách ententy. Turecká ríša sa podelí. Bul­harsko a Grécko primkne k entente v poslednom momente. Bulharsko dostane Drinopol s okolím, Grécko Smyrnu s maloaziatickým pobrežím, Carihrad a Dar­danelly budú pod medzinárodným dozorom s Ruskom na čele. Južný breh Čierneho mora dostane Rusko, Francia Syria a Anglia Mesopotamia. Staroturci ak sa budú dobre správať, dostanú kas maloaziatickej pevniny, kde budú môct volne žit.

Kypru Pausanias k tomuto mesto, ktoré, ked, ako sa zdá, jeho posádka pred múrom mesta bola porazená,

Dareiovom na Dunaji, práve tak i Abydoš, ktorého j padlo do rúk víťazným Hellenom. Thukydides I, 94 tyran, Dafnis, bol taktiež s lodmi mesta pri lodstve. poznamenáva, že ešte pod veliteľstvom Pausania bolo Mimo týchto spomínajú sa výslovne Perint, Chalkedon, í dospelo obliehanie Byzaneie k ciela. Diodor dokladá: potom Autandros a Lomponion na trojickom pobreží j „Barbari boli z čiastky zrúbaní, z čiastky v Byzancii ako vzbúrené mestá. Uprchlíci z Chalkedonu a By zaneie založili mesto Mesembría.

V tom čase, ked Ba Byzancia a ešte prv Kalchedon podrobiť museli ohromnej moci Peršanov tiahnuvších proti Skýtom, poBtavili Peržania na čelo správy mesta Byzancie tyranna, Aristona. Krajine, ktorá bola najprv dostala do svojej moci Bospor, bol tým zbytok vády nad touto úžinou vyrvaný. Na miesto malej Megaryjčení chtiac zničiť i prišla svetová ríša. Z územia z Kalehedona dal boljni perské panstvo Dareois spraviť most na Bospore, ked roku 613 pr. Kr. tiahnal za Dunaj. Povstanie, ktoré tieto mestá spola s inými za chrbtom Dareiovým osnovaly, bolo po jeho návrate cez Hellespont zaujatím oboch miest potrestané. Ked sa potom, sotva že boly znovu po­stavené, připojily k povstaniu Jonov, podstúpily druhé zpostošenie a zborenie. Obehodno-kupecké spojenie Megary s jej zámorskými osadami bolo zničené a s ním i blahobyt starej vlasti.

Po tej strašnej porážke Peržanov u Platace, po­náhľal perský velitel Artabazos do Byzancie, pri ktorej príležitosti zanechal istú čiastku vojska zo svojho od­dielu k vôli zosilneniu lamejšej perskej posádky. Ak mnoho záležalo Xerxeaovi na tom, aby mohlo byt

zajatí a mesto oslobodené; medzi zajatými nachodili sa mnohí prednejší Peršania. Byzancia stala sa po dvoj­násobnom vydobytí skrze Peršanov, ktoré od onoho času, v ktorom bol previedol Dareios svoje velké vojsko cez Bospor k Dunaja, od Peršanov podstúpil, zase gréckym mestom.

Byzantskí týmto oslobodením skrze bratov uveli-posledné stopy nejakej pamiatky, ktorá by upomínala, doniesli do

mesta kamenné stĺpy, ktoré bol dal postaviť Dereios na tom mieste, na ktorom stál ten Man-droklom, stavitelem zo Sámosu, postavený most, umožnivší velkému perskému vojska bezpečný priechod cez Bospor. Boly to dva stĺpy z bieleho mrámora, z ktorých jadeu mal assýrsky, klynovým písmom, drahý ale gréckym písmom zhotovený nápis, ktorým vypočítané boly národy súčastnivšie sa na tej vo­jenskej výprave proti Skýtom. Stĺp s gréckym ná­pisom upotrebili k stavba oltára bohyni Artemidy Orthosis. Ten druhý ale postavili pri chráme Dionyaia. Herodot IV, 87 určuje bližšie to miesto, kde končil ten chýrečný most Dareiov, ktorý jeho stavitelovi do­niesol aemalú slávu a priazeň Dareiovu, udávajúc, že

toto dôležité mesto zadržané v rukách Peršanov, vidnoj l e ž a l T prostriedku medzi Byzanciou a svätyňou po-odtial, že bol so Sardesu ta vypravil princov domu, j 8 t a v e n o° n a 'ýchode z Bospora. Novší cestovatelia príbuzných a spoločníkov Btola", to jest na hodnosť j t v r d i a > *• t e n prostriedok medzi oboma týmito bodmi princov povýšených mužov, alebo úradaíkov, aby brá- nachodí sa v kraji, kde ležia staré zámky, a BÍce na nili klúč tej nžiny, po ztrate Sestosa, po odpadnutí j emropejskej strane Anadoli Hissar a na asijskej Ru-HelleBpontských, to jedine preostalé spojenie s Trakiou j m ^ ' Hissar.

Macedónskom. V lete 477 pritiahnul po oslobodení Byhyňa, o ktorej sa tu zmienka činí, "Apxtjits

'Opíusía, bola obzvláště od darských kmeňov ctená. Jej bohoslužba bola istotne zo starej vlasti megar-skými osadníkmi sem donesená. Pôvodne boly B ňoo spojené fudské obete, ktoré boly pozdejšie premenené v Sparte na krvavé bičovanie chlapcov na oltáre tejto bohyne.

. Výhodnosť polohy Byzancie dobre vystihuje Po-lybius IV, 38: „Byzantínski obývajú vedia mora naj­prírodnejšia polohu ako ohladam na bezpečnosť tak i ohladom na blahobyt na celom okršleku zemskom. Sídliac vedia mora sedia na ústí mora tak pánovite, že nemožno ani jednomu z velkoobchodníkov ani vplut, ani vyplut s Čierneho mora bez ich dovolenia. Poneváč obyvatelia krajov okolo čierneho mora dejú mnoho obilia, všetkého toho pánmi BÚ Byzancskí." Přednost Byzaneie pred Kalchedonom spočívala dla toho istého dejepisca obzvláště v smere morského prúdu, ktorý lode a ryby dovádzal priamo k Byzancii s obídením Kalehedona. Preto mal len Byzanc vý­nosný rybolov istého drahú sťahovavých rýb mjXxf«iíss z Macotisa (Azovského mora). Ten Megabazov výrok pripisovali sami pozdější Byiancskí Delfám, ako to z jednej reči tých istých v rímskom senáte predne­senej a o Tacita XII, 63 zaznamenanej ide na javo: „Na najužšej trhline medzi Európou a Asiou založili naši predkovia na najkrajnejšom rube Enropy Byzanc; ktorým pytického Apolla o radu prosiacim daná bola veštba, aby hladali sídlo protivné zemiam slepých (quibus Pythinm Apollinem consalentibus, ubi con-derent urbem, redditum oraculum est, qnaererent sedem, caecorum terris adversum. Ea ambage Chal­cedonu monstrabantur, quod priores illus advecti, pra-evisa locorum utilitate, peiora legissent).

Josef Matiak.

Úradná zpráva nášho generálneho štábu. Dňa 17.

Ruská armáda ustupuje severo východným a vý­chodným amerom.

Severne Sienavy naše vojaka idú cee Cieplice a Cerkov. Na východe dosiahly Lnbačov a vydobyly Niemirov a idú ďalej na Janov.

Na Ivovskej ceate armáda Bôhm-Ermolli odhodila ruakú arriergarda a starmovala západnú čaaí Qrodeka.

Južne Grodeka opustil nepriatel brehy Veresiee. Južne Dniestra je položenie nepremenené. Na fronte Soče naše vojská odrazily nábehy pri

Plave. V Bkalných horách Krnn trvajú boje. V TyrolBku Brne odklonili nábehy nepriatela pri

Tilliaclu, Buehensteine a Monte Coston. Námestník aéfa generálneho štábu v. Hôfer, íeldmarěalleutnsnt.

Zpráva najvyššieho nemeckého kommanda. Dňa 17. júna. Angličania a Francúzi robia pokusy přelomit sa. Severne Kanála sme ich zahnali. Na výšinách Loretto Brne im nechali rozstrieľané zákopy.

Južne Souchez podarilo aa im asi na 600 metrov vydobyť, inde boli odrazeni.

Boje BÚ Bvedkom blýskavej chrabrosti a húžev­natosti nášho vojska.

Nepodařily sa francúzske nápady na Moulin Sons Tou vent. 300 zajatých.

Vo Vogezach trvajú boje. Okrem pri Metzerali, kde sme trochu ustúpili, všade inde sa držíme. 100 zajatých.

Severne Sienavy spojené vojská přinutily Rnsov opustit posicie a utiahnuť sa na Tarnogorod.

Dachov a Lubačov sme šturmovsli. Prekročili sme cestu NiBmirov—Javorov. Rusi išli nazad na Verešicn. Južne Dniestra je položenie nepremenené. Naj­

vyššie kommando.

Chýrnik. Poriadky pri novej úroda. V úradných novinách

predvčerom vyšlo nariadenie viády o tom, ako bude 8a kupovat a předávat nová úroda. Pšenicu, raž, po-lbvník (pšenica s ražon šmiešäná), j<tčmen a ovos, urodéné roku 1915, předávat bude možno len podlá miniateriálnych predpisov. Každá úroda sa sekvestrnje. Sekvpstruje sa i tá cast úrody, ktorú gazdovia po­vinní sú dat robotníkom alebo sluhom (diel, kon­vencie). Gazda svobodné nakládat môže len B tou čiastkou svojej úrody, ktorá mu prináleží pre potreby vlastnej domácnosti a vlastného gazdovstva. Potreby tieto môžu sa rátat len do 15. augusta 1916. Pod titulom potreby pre domácnost môže Ba brat mesačne na oaobn len 18 kilogrammov (všetkého obilia spoln rátáno). Gazda (a vôbec producent) môže přepustit zo svojej sekvestrovanej úrody len takým, ktorí • smysle tohto ministeriálneho nariadenia sú opráv­není kupovat úrodn. Sskvestrované zbožie svoje gazda z^tej stolice, kde sa urodilo, nesmie ani previezt do inej stolice. Na sekvestrdvanú úrodn exekúciu viest je možno. — Kto nie je gazdom, alebo komu vlastná úroda nedostačuje pre domácnost a hospodárstvo, do 15. septembra 1915 je oprávnený nakupit si pre svoju potrebu na území stoliee (pravomocnosti), v ktorej stála býva. Pre potrebu negazdovských do­mácností na osobu mesačne počíta sa 10 kilogrammov.

t Veliký kňaz Konstantin Konštantínovia. Tele-gramm z Petrohradu zvestuje, že dna 16. júna umrel na srdečné kŕče veliký kňaz Konštantín Konštantí­novia, básnik a spisovatel cárskej rodiny, hlboký lyrik a geniálny dramaturg. Narodil sa 10. augusta 1858 y Strelné u Petrohradu, ako syn velkého kňaza Kon­štantína Nikolaje vi ča a vnuk cára Nikolaj a Paulo viča. Jeho otec bol námestníkom v Polsku a komman-dantom ruskej vojennej flotty. Konštantín Konatantí-novič bol v tom samom rodinnom stupni s cárom ako generalissimus Nikolaj Nikolajevič. Za manželku mal od rokn 1884 Jelisavetu Mavríkievnn, rod. princesku Saehsen-Altenburg. Mal 6 synov a 2 dcéry. Štvrtý syn Oleg Konstantinovič ako kornet gardových hu­sárov padol v októbri v bojoch proti Nemcom. Naj­starší syn Ivan vzal si za manželku dcéru kráľa Petra srbského Elenu.

Knihu lyriky vydal pod menom K. Romanov, ona Ba rozšírila v mnoho tisíc výtiskoch, bola prekladaná do všetkých europejských jazykov. I my Brne doniesli z nej ukázky. Klassicky je jeho preklad .Hamleta". Vôbec Shakespeare bol jeho miláčkom. V jeho paláci v Mramorovom Dvorci mal apeciellnú Shakespearovu bibliotéku, v ktorej bolo všetko temer, čo týkalo sa

anglického velikého dramaturga. Roku 1913 napísal drámu BCar Judsjskij", ktorá bola dávaná v divadle Eremitáže u prítomnosti cára a celého dvora. Kon stantín Konstantinovič bol velmi oblňbený pre svoj vysoký, čistý charakter, milotn obcovania a umeleckú peknoduchost. Bol predsedom Akademie vied a inšpek­torom všetkých vojenských ústavov.

Cholera. Na území Uhorska od 31. mája do 6. júna o chořely na chorelu 133 osoby, a umrelo z nich 51. — Po tieto dni nebezpečne začala Ba šírit eho lera v Debrecíne. Dňa 17. júna prišiel ta komisár od ministerstva vnútorných diel a naložil mestu urobit proti nebezpečenstvo energičnó poriadky. Ministerský komisár totiž zistil v Debrecíne neakurátnosť a ne­dbanlivosť. Proti dvom vrchnostenským lekárom hneď žiadal disciplinárkn.

V Sliezsku sú asaentfrky 18-roÉnýcb, narodených v r. 1897, od 16. do 30. júna.

Ženy v Anglicku. Do 21. mája prihlásilo sa v An­glicku k vojenskej službe 70.000 žien. V mnohých podnikoch sú narukovaní mužskí zamestnanci nahra­dení ženskými. Pri pošte ich zamýílajú vziať k trie­deniu listov. Vo vojenskom úrade BÚ už pokladníčkami. Nedávno najali 50 žien k vyčisteniu paiuíks. Kel-nerky sú čo raz viac hľadané.

Horúčosťou zkažené mlieka. Vo Viedni sa 12. t. m. následkom velkaj horúčosti zkazilo 180.000 litrov mlieka. Vo Viedni je už beztak nedostatok mlieka, týmto Ba nedostatok zväčšil, preto viedenské! noviny vysývujú obecenstvo šetřit mlieko, aby ho' aspoň chorí a deti malý nadostač.

Vyučovanie v prírode. Za velkých horúčostí aké teraz panujú začali vo Viedni deti v prírode vyučovať. Dievčatá zamestnávajú sa ručnými prácami a chlapcov zaviedli učitelia do záhrad a na pole a tam ich učili hospodárstvu.

Stav ovooia na Morave. Dla kvetu dalo sa úht hojnej úrode; přišly mrazy, ale ovociu mnoho nepo­škodily. Terajšia suchota však zmarila všetku nádej. Ovocie opadúva a z vývozu, z ktorého mala Morava hodný osob, nebude nič. Opadávajú i slivky, z ktorých zvláště na Valašsku pálili znamenitú slivovicu. Jediné hrozno sľubuje dobrú úrodn, lebo tomu suchota neškodí.

Drahý vôl. V Ostrave predal istý gazda vola ?a 3885 kor.

Narukovali strojníci dostanú nrlanb, ak požiada obce o ich prepustenie k mlátacím strojom.

Novo dvojkorunové baikuóty. Od niekolko dni zamieňa banka staré papierové dvojkornny za nové. Tieto BÚ také iaté len n> lepšom papieri.

Dovolenie na žatvu dostanú narukovaní gazdovia I a gazdovskí sluhovia, bez ktorých sa v ten čas vo vojne zaobídu. Dovolenú BÍ sami gazdovia pri raporte musia pýtat. Gazdovia dostanú dovolenie len k Bvojej žatve, gazdovskí sluhovia ta, kde posledne pracovali.! Dovolenie dostanú najviac na 14 dní nerátajúc do toho cestu.

£>ot>z*ý r a d c a pri nákupe rozličných potrebných článkov a darov je bohato illustrovaný hlavný katalog firmy HANDS KONRÁD c k. dvorný dodávateľ, laaielatelký lávod v Moste 1118 (Česko). V ňom najdete bohatý výber najnovíích ' vreckových, stenových, budíčkových hodin, hudobných náitro-, jôv, toiiletných článkov, hračiek atď. (Via inzerát.)

Priemysel, obchod, hospodárstvo/ Stav úrod sa zlepšil. Viedenská ^Nene f r. Presse" j

písala 16. júna: I „Premena, ktorá prišla 13. júna, bola pre polnó

úrody velmi priaznivá. V nedelu a v pondelok na rozličných stranách dosť dobre namoklo. A na takých miestach popravil sa najmä jačmeň a ovos.

V niektorých krajoch Rakúska, pravda, ešte vždy Ba žalujú, Že neprší. Ale dobrá vec je, ie nastalo značné schladenia. Tým zdalo Ba prestať nebezpečen­stvo, ktoré hrozilo o týždeň prvej, že totiž pri neoby-; čajoých horúčostiach obilie pred časom bude zrieť.1

I s takých strán Uhorska, ako sú slovenské kraje (der; Slowakei) a okolie Južnej železnice, kde sa žalovali pre Buchotu, teraz přišly zvesti o daždoch. Hoci ešte nemožno povedat, že by bolo či v Rakúsku či v Uhor­sku dostatočne namoklo, stav jarného siatia sa predsa podstatne napravil, a raži a pšenici, ktoré i tak dobré boly, sa ešte viac pomohlo.

Pravda, na mnohých stranách ešte vždy žiadajú si dažďa.

Úradníka alebo [úradníčkn| a praktikanta

hľadá

Bánovská Ľudová Banka U. spol., Bánovce (Bán, TrencséOn.).

K nastúpeniu hneď, plat dľa dohovoru.

Knihtlačiarsky úó. spolok v T u r č i a n s k o m | S v . Martine

.... H ľ a d á =====

dvoch sadzačov, zbehlých v slovenskej sadzbe.

Miesto t r e b a nastúpiť začiatkom | m e -siaca júla t. r.

wmtmiimimmmeumiMmmtmm

Ak pochybujete o správnosti hraníc vašich parcel v poli, v intravilánoch a inde, ak sa chcete medzi sebou správne podeliť, ak mienite stavať kostol, školu, verejné a privátne budovy a

čo k tomu potrebno, obráťte sa na

BLAŽEJA BULLU inžiniera |a staviteľa

v Turčianskom [Sv. Martine, on vyhotoví vám plány a rozpočty , po­dajme akékoľvek mernické i stavebné práce.

WH8BS!Wi> ••JKRHHm&fälS&HäSXtM!

»

P a n s k ý oblok, jemne futeuvaný, krásne vystrojený, za K 16'—

Nohav/ioe z čertovej kože, za „ 3'40 , jemné kamgárnové, za , 4*40

dostanete u

Gábor dostáva, — ffnntapolcza Píáíe si o cenník.' (UÓOÍÓI ID.)

Vasdor vojny X^kvx"TL \ f / \ lacnejšia! Amerikánska ú s p o r n á k á v a , velmi voňavá a výdatná. 5-Mlové vrece na próba K 11"— franko na dobierku. Fol kila prvotriedneho najjemnejšieho čaju za K 2-20 zasiela

L̂. 8 A P I R A 412, v ý v o z J s á v y a ó a j u , ===== G a l á n t a .

Ž i a d a j t e ,d idarma a franko moj b l a n / katalog viac ako 4000 vyobrazeniami hodinok,

liateho a strieborného tovaru, hudobných náatrojOT, abrani, streliva atď.

Prvá továreň hodia H a n u š K o n r á d , o. a k. dvorný dodavatel v MOSTE č. 1118, Ooehy.

Niklové anker-hodlnky K 3-80, lepila K «-90. Kovové n m . hodinky io staróbo itriebra K 4'80, so švajčiarskym anker-itrojom K f — . Hodinky na pimiatku vojny K 5'50.

Radlomovo vreckové hodinky K 8-60, s budíčkom K 14-60. Niklový bu­díček K 2-90. Slonové hodiny K 8-40. — 3-ročoá aaruka. Zásielky na dobierku. Žiadne riziko I Zámena dovolena alebo paniaae naipi l .

Výrobok kolínskej cigórie. Lacnú a dobrú kávu uvaríte

rýchlo z kocky

ama Wocka i * 16 hal. stačí na 8 íilok čiernej,

alebo na 10 šálok bielej kávy. Káva z nej je vskutku výborná. Dostat u všetkých kupcov.

t H B O z n a m . ^= § o Ľudová Banka v Novom Meste <s» § nad Váhom tíčastinný spolok § •Ji oznamuje, že počíta svojim vkla- <£»

dateľom v centre, vo vrbovskej a 1 V* piešťanskej filiálke od l . jú la 1915 j V od vkladov j £

*5» 4>%% netto úroky & T všetkým tým, ktorí za 8 dní od 2 j V tohto oznamu nevyúžitkujú svoje Y J? právo día spolkových s tanov § 39 . J?

25** • b i B t t b i n s e r á t o v r •» «* ea 1K o i i e j e * o d p o v e d n é .

Zodpovedný redaktor: Svetosár Harban. Majitel a vydavatel: Consortium Pavol Madroft s Spol. Tlaioa a nákladom Knibtlačiarskeho účaitinárekabo spolku v Turčianskom Sv. Martine. I