HUMANIZCIA VYUOVANIA, KOLA DIELA UDSKOSTI

kolstvo u od svojho vzniku vemi citlivo odralo nielen spoloensk a politick zmeny

v kole, ale reagovalo aj na perspektvy rozvoja celho udstva.

Hnutie za humanizciu naich kl m svoje korene v reformnch pedagogickch smeroch,

ktor sa na naom zem rozvjali v 20. -30. rokoch 20. storoia.

Otzky humanizcie i udskosti koly a vchovno vzdelvacieho procesu s dnes

mimoriadne aktulne.

V om teda spova premena koly?

Zkladnou poiadavkou je nov ponmanie a nov definovanie medzi uiteom a iakmi. Aj

vytvranie optimlnej klmy v triede vedie k tomu, e vchovnovzdelvac proces m

humnny charakter. Ide tu o vytvranie prjemnho pracovnho prostredia, o vzjomn ctu

medzi uiteom a iakmi a aj iakmi navzjom. Na rozdiel od tzv. tradinho vyuovania,

v ktorom je viac aktvny uite, vytvraj sa podmienky na podporovanie innosti iakov.

Uite vytvra priestor pre ich samostatn prcu, pre npaditos, podporuje vzjomn

komunikciu.

Humnnos spova predovetkm v zbaven iakov strachu z chb a omylov, v analze

a hadan ciest odstraovania chb a vyhbania sa im. Je potrebn uplatova tvoriv metdy

uenia sa iakov, vies ich k aplikcii vedomost na nov, zmenen podmienky, a tak rozvja

kognitvnu oblas. Humanistick prstup sa orientuje na zaujmavos vyuovania pre iakov,

na jeho vchovn hodnoty a na zitkov sfru iaka. V praxi to znamen napr. hovori so

iakmi o tom, ako sa im pracuje, ako ich uivo zaujma, o im spsobuje pri uen problmy,

ako mono uivo vyui v inch predmetoch alebo v ivote. Ide tu o vytvranie prirodzenho

priestoru pre iaka. K stratgii humanizcie koly patr rozvjanie hodnotiaceho myslenia.

Hodnotiace myslenie m by zameran na viacer oblasti racionlnu logick,

emocionlnu a etick. Inak povedan, uite v tomto ponman nevystupuje ako jedin

autorita, ktor len hodnot, ale predovetkm vede iaka k sebahodnoteniu.

alej uvdzam tl prce, ktor je typick pre uitea humanistu:

1. toleruje

2. podporuje

3. vyaduje

4. oakva a tvor podmienky

5. odmieta

Nebolo by vak celkom sprvne humanizciu koly vidie len v jej procesulnej innosti.

Tej predchdza napr. formulcia o vchodiskch a cieoch koly. V roku 2000 bol

publikovan Nvrh koncepcie rozvoja vchovy a vzdelvania v SR projekt Milnium,

v ktorom autori akcentuj zkladn zmeny vchovy a vzdelvania v slade s tvorivo

humanistickou pedagogikou. strednou mylienkou celho dokumentu je prve humanizcia

koly.

Teda humnna kola je tak, v ktorej sa iaci ctia dobre, nemaj pocit ohrozenia, uia sa

z vlastnej vle a vlastnm priinenm, kad iak m optimlne podmienky pre svoj rozvoj.

Pedagogick zamestnanci naej koly si uvedomuj potrebu zmien vchovy a vzdelvania

iakov a maj zujem a snahu o skuton humnnu vchovno vzdelvaciu prcu.

Mgr. Viera Dundov

arovn spomienky na przdniny

Tak a u to mme za sebou. Przdniny zabalm do vreca a hodm

do skrine s nzvom Spomienky. Stojm na prahu a vstupujem do dver

s nzvom kolsk rok. Vemi sa mi nechce a tak sa vrtim sp,

otvorm skriu a vyberiem vrece, ete raz ho otvorm a nazriem do.

Zrazu ma vtiahne nieo dovntra. Krim, plvam vo vre spomienok

a odrazu dopadnem. Som na kolskom dvore, je koniec roka,

przdniny ma len akaj. No op sa ocitnem vo vre a dopadnem.

Som na Zemplnskej rave, vidm mojich rodiov, brata, no kde som

ja? U sa vidm. Prve idem z kpaliska.

Teraz sme na kolotooch. Koloto ide hore a my krime od strachu.

Zrazu ideme skka na trampolnu. U ns priptavaj. Skeme do

vky niekokch metrov. Odrazu nevldzem a ostanem visie

v obrovskej vke. A to je pocit, ktor nemm rada. Strach. Naastie

ma u vtiahol vr. Som zvedav, kde sa objavm teraz.

Som u sesternice. Jazdme na koni. To bola zbava! Ale vr ma u

ah alej... Kde sa ocitnem teraz?

Samozrejme, bardejovsk jarmok! Ako vdy. Jedenie cukrovej vaty,

vozenie na kolotooch... Chcela by som zosta dlhie, ale o u.

Sedm vo vre a akm. No trv to dlho! Zd sa mi, e som tu u cel

venos. o ke sa odtiato nedostanem? Naastie som niekde

dopadla. Kde som to? Aha, vo svojej izbe, sedm na stolike a v ruke

drm vrece. Vezmem papier a pero a napem Przdniny 2006,

nalepm nadpis na vrece a hodm ho do skrine.

Na toto leto nezabudnem. Obas nazriem do vreca. Ale teraz mm in

povinnos. kolu. Pozriem sa na hodinky. O desa mint sedem.

Musm sa ponha. Znovu sa postavm na prah dver, ale u idem.

Vstpim a vtiahne ma in vr kola.

Ivana Lovingerov, 8. A

Prv dojmy na inej kole

Priiel september a ja som iiel s vekou obavou do koly.

Nevedel som akch budem ma novch spoluiakov, ak bude trieda

a ak bude pani uiteka. Ke som voiel do koly prekvapila ma jej

vekos. V peknej triede ma privtala mil pani uiteka. Dnes u

mm vea novch kamartov a kolu by som u nevymenil za ni na

svete.

Peter Bea 2. ronk

PRVCI

My sme mal prvci

kolu radi mme.

Ume sa ta, psa,

to je vetkm znme.

Ke sme boli vemi mal,

tali nm nae mamy.

Teraz sa u naume

v kole ta sami.

Aj pota vetci vieme,

cez prestvky vetko zjeme.

Teme sa do koly,

vetko nm je po vli.

iaci 1. ronka

a pani u. Sidorjakov

Naa trieda

Kad rno, kad de,

do koly sa vyberiem.

V triede vek tabua,

na nej mal machua.

Do lavice sadme

na uiteku ticho akme.

Uiteka vyuuje

abecedu opakuje.

A tu zvonek zazvon,

koniec hodiny nm oznmi.

Stanislav Chomjak 2. ronk

a kolektv J

Druhcka trieda

Naa trieda sa nachdza na Zkladnej kole v Malcove. Tto

trieda je tak, e sa do nej zmestia vetci moji spoluiaci. Tak vesel

triedu mme radi. Je ist a tuln pre ns malch druhkov. Zdobia

ju obrazy s poukami a bystrmi slicami. Spoza rohu sa dva

Snehulienka so siedmimi trpaslkmi a Vajce sa vyber na vandrovku

celm druhm ronkom. Naa trieda , to je trieda, takej triedy niet.

Kad nm ju zvid. My ju skrtka radi mme a za ni ju

nevymenme.

Mat Gdua 2. ronk

Nonsensov prbeh o kolskch potrebch

V peranku ili Ceruzka, Pero, Pentelka, Kruidlo, Pravtko,

Strhadlo, Guma a Farbika.

Ceruzka bola najkrajia a mala 100 rokov. Mala zujem o tanec,

a preto si zavolala kamartku Pentelku: Po si mnou zatancova.

Zaali vemi rchlo tancova. Ke to uvidelo Pero, zavolalo Kruidlo

a pridali sa ku kmokm. Pravtko s Gumou zaali spieva. Bez

hudby to ale nelo, preto zaala Farbika hra na gitare a Strhadlo na

klavri.

Pri hudbe, speve a tancovan sa zabvali neskoro do noci.

Patrcia Kramrov 5. A

kola

V Malcove je naa kola,

v ktorej a uite vdy vyvol.

S v nej vetky dobr detiky

a spievaj pekn pesniky.

Rados robia uiteke,

e zbieraj znmky vek.

Vetci iaci vravia naraz:

es a es je predsa dvans.

V naej kole sa nenudme

a kad rno tam vdy beme.

Hoci na hodine robme sam zmtky,

s to vak mil detsk pletky.

Tvrime sa pri tom nevinne

a akme kedy ten cirkus pominie?

Erika Marcinov 5. B

Moja kola

Vdy, ke rno otvorm oik,

u ma vol kolika.

V take nosm kniiek vea

a v iackej knike pochvl od uitea. Adrianina Gmitterov

2. ronk

Druhci

Mme pekn kolu,

novuik nov.

A v tej kole triedy,

pln bielej kriedy.

V jednej triede super iaci,

to sme my druhci.

Daniel Miha

2. ronk

kolsk rno

Kto to z diaky na ns vol ?

Je to naa mil kola.

Do koly sa enu iaci,

ponhajme sa druhci.

O chvu sa zana,

naa prv hodina.

Trieda je u pln det,

pani uiteka tie za stolom sed.

Cn, cn, u sa zana,

v kole prv hodina.

Dominika Jurov 2. ronk

Mlad vedia vetko lepie

Dajme si na zaiatok otzku: m to je ? Preo si my mlad

myslme, e vieme vetko lepie a nai rodiia, star rodiia nevedia

o tom ni? Oni to u preili, preli u pubertlnym obdobm, v ktorom

sa teraz nachdzame my a chc ns pred uritmi chybami vystrha.

Lene lovek, ktor sa nepopli na vlastnch chybch, tak sa

nenau i bez chb. A nai rodiia vedia, ak maj nsledky

a nechc, aby sme trpeli, ale my ich v tomto obdob povaujeme za

hlpych a nemodernch. S prichdzajcimi rokmi zisujeme, e mali

pravdu. Lene mlad chc