Hudobná a tanečná fa-kulta Vysokej školy mú-zických umení v Bratisla-ve sa v týchto jesenných dňoch stáva dejiskom podujatia medzinárodné-ho rozmeru. Pri tejto ne-všednej príležitosti sa nám dostáva česť prijať na svo-jej pôde významných za-hraničných reprezentantov

súčasného interpretačného umenia a muziko-lógie. Mimoriadne si vážim a oceňujem osobný prínos organizátorov, študentov a pedagógov jednotlivých katedier fakulty, ktorí sa v rámci prí-pravy projektu zapojili do tvorivej a vzájomne sa obohacujúcej spolupráce. Verím, že nám koncerty, interpretačné kurzy a odborné semináre prinesú nielen silné momenty, ale aj veľa nových impul-zov do budúcnosti. Teším sa na Vás a na stretnutie s múzami hudby, spevu a tanca!

prof. Irina Čierniková, ArtD.dekanka Hudobnej a tanečnej fakulty HTF VŠMU

S okruhom priaznivcov Griegovej hudby združe-ným okolo The Internatio-nal Edvard Grieg Society (IGS; Medzinárodná spo-ločnosť Edvarda Griega) som sa po prvý raz stretla na konferencii v Lipsku roku 2008. Tvoria ho mu-zikológovia, interpreti, dirigenti, pedagógovia hudobných škôl a uni-

verzít a priaznivci jeho odkazu z rôznych končín Európy a zámoria. Nasledovali ďalšie pozvania – do Kodane, Trondheimu, Bergenu, Berlína, Kato-víc. Opätovné stretnutia s milovníkmi Griegovej hudby sú pre mňa vždy obohatením, príležitosťou k diskusiám, ale aj k poznávaniu krás Škandinávie.Záujem o Griegovu hudbu vo svete rastie a s ním aj počet Griegových spoločností, ktoré zastrešuje IGS v skladateľovom rodnom meste Bergene. Môj nápad, zorganizovať Grieg Day v Bratislave, sa u vedenia organizácie, ktorá by oblasť svojho pô-sobenia rada rozšírila aj o teritórium stredovýchod-nej Európy, stretol s nadšením a je potešujúce, že pozvanie prijali jej poprední členovia.

prof. Markéta Štefková, PhD.iniciátorka a garantka projektu

Je pre mňa, ako bez-prostredne bývalú pre-zidentku Medzinárodnej Griegovej spoločnosti (IGS), veľkým potešením a cťou, že sa môžem zú-častniť prvého Grieg Day v Bratislave. Idea IGS ako zastrešujúcej organizácie sa zrodila po uskutočnení veľkej medzinárodnej kon-ferencie, ktorá sa konala

v Bergene roku 1993 pri príležitosti 150. výročia skladateľovho narodenia. Bádatelia a interpreti z mnohých krajín tu získali inšpiráciu pre zalo-ženie svojich vlastných Griegových spoločností a zoskupení a tak IGS dnes zastrešuje spoločnosti vo Veľkej Británii, Nemecku, Holandsku, Taliansku, Rusku a Japonsku. Ďalší záujem sa zrodil po usku-točnení seminára o Griegovej hudbe v Sarasote (Florida) v januári 2015, ku ktorému sa pridal entu-ziazmus Američanov, ktorí sa zúčastnili speváckych workshopov v máji v Bergene. To viedlo k zriadeniu ďalšej Spoločnosti Edvarda Griega v USA, ktorá sa pripojí k už existujúcim zoskupeniam v New Yorku a Minnesote. V tomto roku ma obzvlášť teší, že stre-cha IGS sa rozširuje tak smerom na západ, ako aj na východ – nielen o Slovensko, ale aj o Poľsko a od budúceho roku taktiež o novú spoločnosť na Ukra-jine. Toto obdobie je pre nás, ktorí sa angažujeme v oblasti Griegovej hudby, veľmi vzrušujúce. Blaho-želám profesorke Markéte Štefkovej, ktorej vynika-júce prednášky som mala možnosť počuť na niekoľ-kých konferenciách, k jej iniciatívam v rámci Grieg Day v Bratislave. Dúfam, že podujatie sa stretne so záujmom, padne na úžitok študentom i pedagógom a stane sa štartovacím bodom k ďalšej spolupráci na báze Griegovej hudby v nasledujúcich rokoch.

Beryl Fosterviceprezidentka IGS (Veľká Británia)

Edvard Hagerup Grieg (1843 – 1907) bol nór-sky skladateľ a klavirista. Je považovaný za jednu z vedúcich skladateľských osobností obdobia ro-mantizmu a súčasne je aj najznámejším nórskym skladateľom všetkých čias. Grieg študoval hudbu na prestížnom hudobnom Konzervatóriu v Lipsku. Veľká časť jeho tvorby bola inšpirovaná nórskou ľudovou hudbou, prírodou, legendami a históriou. K jeho najznámejším dielam patrí Klavírny koncert a mol, Holbergova suita a suita Peer Gynt na literár-ny námet Henrika Ibsena.

Spoločnosť Edvarda Griega (The International Edvard Grieg Society; IGS) je nadácia so sídlom v nórskom Bergene (časť Troldhaugen), kde sa na-chádza skladateľova vila. Spoločnosť bola založená 15. júna 1996 vďaka aktivitám mestskej samosprávy v Bergene, regionálnej samosprávy kraja Horda-land, spolku „Priatelia Troldhaugenu“ a spoločnos-ti Oslo Grieg Society. Cieľom neziskovej organizá-cie je vytvoriť celosvetovú sieť vedcov, interpretov a poslucháčov, ktorí milujú a pestujú hudobný odkaz diela nórskeho skladateľa Edvarda Griega.

foto: The Grieg Archives – Bergen Offentlige Bibliotek

VEDÚCI INTERPRETAČNÝCH KURZOVMASTERCLASSES LEADERS

Prof. Einar Røttingen, klavír / Pianopredseda IGS a rektor The Grieg Academy (Bergen)

Prof. Ricardo Odriozola, husle / Violinpedagóg The Grieg Academy (Bergen)

Beryl Foster, spev / Vocalkoncertná speváčka, zborová dirigentka a autorka kníh o Griegovej piesňovej a zborovej tvorbe, viceprezidentka IGS (Londýn)

HOSTIA MUZIKOLOGICKÉHO SEMINÁRAGUESTS OF THE MUSICOLOGICAL SEMINAR

Prof. Patrick Dinslagevedúci „Edvard Grieg Forschungsstelle“ na Akademie der Künste v Berlíne a profesor na Grieg Academy v Bergene

Dr. Mária Eckhardtpopredná maďarská muzikologička, bývalá riaditeľka Lisztovho múzea v Budapešti a dlhoročná členka Výkonného výboru IGS

Prof. Heide Görtz profesorka klavírnej hry na Akademie der Künste v Berlíne

Dr. Wojciech Stępieńskladateľ, muzikológ a pedagóg na Hudobnej akadémii v Katoviciach

GRIEG TEAM

prof. Markéta Štefková, PhD.garant projektuProject Director

Mgr. art. Vladimír Sirotaorganizácia, marketing a PRorganisation, marketing and PR

Mgr. art. Adriána Balázsováspolupráca na koncepcii projektu cooperation on the project design

Marta Barabášováodborné texty do bulletinutexts for the brochure

Dáša Voskárováasistentka pre marketing a PRassistant, marketing and PR

Viktória Ballánovákoordinátorka interpretačných kurzovcoordinator of the masterclasses

(poslucháčky Katedry teórie hudby HTF VŠMUstudents of The Department of Music Theory at The Music and Dance Faculty at The Academy of Performing Arts)

GRIEG DAY Office Ján Kaločaj Petra NoskovičováKrisztina PékováMartin SitárVeronika ŠtubňováDáša Voskárová

(poslucháči Katedry teórie hudby HTF VŠMUstudents of The Department of Music Theory)

GRIEG DAY Supporting StaffVeronika Lakotovátlmočenieinterpreting

Matúš Benžagrafický designer propagačných materiálovgraphic designer of promotional materials

Veronika Labajováfotoreportáž projektuphotographic documentation of the project

HARMONOGRAM GRIEG DAY

11. novemberhlavná časť podujatia / Main Part of the Grieg Day

OTVORENIE / OPENING9.00 / Koncertná sieň VŠMU Dvorana / Concert Hall DVORANA

Edvard GriegSonáta pre violončelo a klavír, op. 36 (Allegro agitato)Sonata for Violoncello and Piano, Op. 36 (Allegro agitato)Jozef Podhoranský – violončelo / VioloncelloMária Heinzová – klavír / Piano

Privítanie / Welcome: doc. Mária Heinzová, ArtD.rektorka VŠMURector of VŠMU

Poznámky na úvod / Introductory speech:Inga Magistadveľvyslankyňa Nórskeho kráľovstva v Slovenskej republikeAmbassador of the Kingdom of Norway in Slovak Republic

INTERPRETAČNÉ KURZY / MASTERCLASSES1. blok / 1st Block / 10.30 – 12.30 Koncertná sieň DVORANA / Concert Hall DVORANA Einar Røttingen, klavír / Piano

Malá koncertná sála / Small Concert HallBeryl Foster, mezzosoprán / Mezzo-soprano 10.30 – 11.00 / The Songs of Edvard Grieg (tlmočenie do SJ)11.00 – 12.30 / interpretačné kurzy / Masterclasses

2. blok / 2nd Block / 14.00 – 15.45 Koncertná sieň DVORANA / Concert Hall DVORANA 14.00 – 15.45 / Beryl Foster, mezzosoprán / Mezzo-soprano

Malá koncertná sála / Small Concert Hall14.00 – 15.45 / Ricardo Odriozola, husle / Violin

3. blok / 3nd Block / 16.00 – 17.00 Koncertná sieň DVORANA / Concert Hall DVORANA Einar Røttingen, spev, klavír / Vocal, Piano

Malá koncertná sála HTF / Small Concert HallRicardo Odriozola, husle / Violin

MUZIKOLOGICKÝ SEMINÁR / MUSICOLOGICAL SEMINAR(miestnosť číslo 121, 1. poschodie, HTF VŠMU, Zochova 1)

10.30 – 11.15 Edvard Grieg – ein norwegischer Europäer Eine biographische SkizzeProf. Patrick Dinslage (tlmočenie do slovenského jazyka)

11.20 – 12.30 Edvard Grieg. From Contemplation about the Nature to the Great Compositional Gesturekoncertantná lektúra Prof. Patrick Dinslage Prof. Heide Görtz, klavír / Piano

14.00 – 14.45 Hexatonic Poles and Supernatural Beings in Edvard Grieg‘s MusicAdt dr. Wojciech Stępień

14.45 – 15.30 Was uns Griegs Haushaltsbücher erzählenProf. Patrick Dinslage (tlmočenie do slovenského jazyka)

15.45 – 16.30 Edvard Grieg a Franz LisztDr. Mária Eckhardt

GRIEG EVENINGkoncert / Concert

19.00 / Koncertná sieň DVORANA / Concert Hall DVORANA

Edvard Hagerup GriegDiela pre husle, spev a klavír od Edvarda GriegaWorks for Violin, Voice and Piano by Edvard Grieg

účinkujúci / PerformersRicardo Odriozola, husle / ViolinEinar Røttingen, klavír / PianoBeryl Foster, mezzosoprán / Mezzo-soprano študenti Tanečného konzervatória Evy JaczovejStudents of the Conservatory of Eva JaczováChoreografia / Choreography: Zuzana Andelová

12. novemberGRIEG – FUTURE COOPERATION POSSIBILITIES10.00 – 11.00 / Malá koncertná sála / Small Concert Hall

Diskusia s lektormi / Discussion with lecturersPrezentácia aktivít a projektov IGS, Grieg Academy v Bergene a Grieg Research Centre v Bergene, diskusia o možnostiach vzájomnej účasti na bilaterálnych aktivitách v budúcnosti (tlmočenie do slovenského jazyka)

18. novemberGRIEG ECHOES 19.00 / Koncertná sieň DVORANA / Concert Hall DVORANA

Koncert študentov, vybraných lektormi interpretačných kurzov Grieg DayConcert of Students, as chosen by leaders of the Masterclasses Grieg Day

GRIEG EVENINGkoncert / concert19.00 / Koncertná sieň DVORANA / Concert Hall DVORANA

PROGRAM

Privítanie / Welcome: Inga Magistadveľvyslankyňa Nórskeho kráľovstva v Slovenskej republikeAmbassador of the Kingdom of Norway in Slovak Republic

Edvard GriegSonáta pre husle a klavír č. 1 F dur, op. 8 Sonata for Violin and Piano No. 1 F major, Op. 8

Allegro con brioAllegretto quasi AndantinoAllegro molto vivace

Ricardo Odriozola, husle / ViolinEinar Røttingen, klavír / Piano

Edvard GriegNórske ľudové melódie, op. 66Norwegian Folk Tunes Op. 66

1. Pastiersky signál / Cow-Call [Kulokk]2. To je tá najväčšia pochabosť / It is the Greatest Foolishness

[Det erden største dårlighet]3. Kráľ vládol na Východe / A King Ruled in the East

[En konge hersket I Østerland] 4. Pieseň Siri Dale / The Siri Dale Song [Siri Dale-visen]5. Bolo to v čase mojej mladosti / It Was in My Youth

[Det var i min ungdom]6. Pastiersky signál a uspávanka / Cow-Call and Lullaby

[Lokk og bådnlåt]7. Uspávanka / Lullaby [Bådnlåt]8. Pastiersky signál / Cow-Call [Lokk]9. Bol to malý chlapec / Small Was the Lad [Liten var guten]10. Zajtra sa s ňou oženíš / Tomorrow You Shall Marry Her

[Morgon skal du få gifte deg]11. Stáli tam dve dievčatá / There Stood Two Girls

[Der stander to piker]12. Ranveig / Ranveig [Ranveig]13. Malý sivý muž / A Little Grey Man [En liten grå mann]14. V údolí Ola, na jazere Ola / In Ola Valley, in Ola Lake

[I Ola-dalom, i Ola-tjønn]15. Uspávanka / Lullaby [Bådnlåt] 16. Malá Astrid / Little Astrid [Ho vesle Astrid vår]17. Uspávanka / Lullaby [Bådnlåt]18. Blúdim v myšlienkach / I Wander Deep in Thought

[Jeg går i tusen tanker]19. Gjendinina uspávanka / Gjendine’s Lullaby

[Gjendines bådnlåt]

Einar Røttingen, klavír / Piano

prestávka / Intermission

Edvard Grieg6 piesní na texty škandinávskych básnikov6 Songs on the Lyrics of Scandinavian Poets

Svoju pieseň venujem jari op. 21, č. 3 I give my song to the spring Op. 21/3[Jeg giver mit digt til våren]

S vodnou ľaliou op. 25, č. 4 With a water-lily Op. 25/4[Med en vandlilje]

Jarný dážď op. 49, č. 6 Spring rain Op. 49/6[Foraarsregn]

Kým čakám op. 60, č. 3 While I wait Op. 60/3[Mens jeg venter]

Láska a Tanec kozliatokLove and Kidling‘s dance[Elsk] [Killingsdans]zo zbierky Haugtussa, op. 67from the song cycle Haugtussa, Op. 67

Beryl Foster, mezzosoprán / Mezzo-soprano Einar Røttingen, klavír / Piano

Edvard GriegSuita z Holbergových čias, op. 40The Holberg Suite Op. 40 „From Holberg’s Time“

4. Air5. Rigaudon

tanečné číslo v podaní študentov Tanečného konzervatória Evy JaczovejDance performance by students of the Dance Conservatory of Eva Jaczová

Choreografia / Choreography: Zuzana Andelováštudentka Katedry tanečnej tvorby HTF VŠMUStudent of the Department of Dance Creation at the Music and Dance Faculty of the Academy of Performing Arts

Sonáta pre husle a klavír č. 1 F dur, op. 8V roku 1865 skomponoval Grieg za veľmi krátky čas (od mája do leta) tri inštrumentálne kusy – Humoresky, op. 6, Klavírnu sonátu e mol, op. 7 a Sonátu pre husle a klavír, op. 8. Tieto diela boli silno ovplyvnené jeho priateľstvom so skladateľom Rikardom Nordraakom, autorom nórskej národnej hymny Ja, vi elsker dette landet na text Bjørnstjerna Bjørnsona. O tridsať rokov neskôr sa Grieg o Nordraakovom vplyve na svoju tvorbu vyjadril takto: „S radosťou priznávam, že Nordraakov vplyv na mňa sa netýkal len samotnej hudby. No presne viem, za čo som mu tak vďačný – že mi otvoril oči a upozornil ma na to, že v hudbe je nesmierne dôležité vedieť, čo hudbou nie je.“Prvá časť diela – Allegro con brio – je plná neustáleho striedania sa silných emócií: šťastie, túžba, smútok, vzrušenie, hnev, neha... Po nej prichádza Allegretto quasi Andantino, v ktorom ľudový hudec na chvíľu do rúk berie legendárny nórsky nástroj – slávne „hardangerské husle“. Ide o husle s dvojitým ostrunením, po-menované po regióne Hardanger, slávnom centre hry na tento nástroj. (Najväčší hold mu vzdal Grieg v klavírnej štylizácii nór-skych roľníckych tancov, Slåtter, op. 72 z roku 1902. Dielo tak zaujalo maďarského skladateľa Bélu Bartóka, že sa sám vydal do Nórska, aby si tento nástroj zaobstaral.) Grieg v tejto časti sonáty čerpá priamo z tradície nórskej ľudovej hudby, čo cítiť tak v melodike, ako aj v technike hry. Finále – Allegro molto vivace – je hudobne veľmi bohaté a na interpreta kladie vysoké nároky. Grieg sa v ňom popri ľudovej hudbe inšpiroval aj zvukovosťou Roberta Schumanna a polyfónnymi technikami Lipskej školy (v rokoch 1858 – 1862 Grieg absolvoval štúdium na lipskom Kon-zervatóriu). Sonáta nesie vďaka svojmu idylickému charakteru a mladíckej bezstarostnosti prívlastok „jarná“. Čoskoro po svojom uvedení sa stala známou v mnohých krajinách sveta. Dokonca aj Hans von Bülow, vynikajúci dirigent a klavírny virtuóz, ktorý bol voči viace-rým Griegovým dielam kritický, v istom liste píše, že si v Moskve s veľkým potešením toto dielo vypočul a adresátovi radí, aby si dielo „hneď zaobstaral a osviežil sa ním“.V roku 1870 túto sonátu počul aj Franz Liszt. Grieg vzápätí v liste rodičom napísal: „Potlesk, ktorý sonáta zožala, si nepripisujem na svoje konto. Celá vec tkvie v tom, že keď tlieska Liszt, tlieskajú všetci, jeden silnejšie ako druhý.“ Griegova skromnosť bola pre-hnaná – podarilo sa mu vytvoriť nesmierne bohaté a krásne dielo, ktoré si získalo obľubu a uznanie na celom svete a do dnešného dňa nestratilo vôbec nič na svojej živosti a aktuálnosti.

Nórske ľudové melódie, op. 66 „Ľudová pieseň je hudobným odzrkadlením najskrytejších hlbín duše ľudu.” (Grieg v liste muzikológovi Henrymu Finckovi.)Griegova fascinácia ľudovou tradíciou bola nesmierna – či už vedome alebo nevedome, jej melodické, rytmické a harmonic-ké elementy sa objavujú takmer vo všetkých jeho kompozíciách. Veľkým zdrojom inšpirácie bola pre neho najmä zbierka sklada-teľa a organistu Ludviga Mathiasa Lindemana, ktorý sa venoval zbieraniu a vydávaniu nórskych ľudových piesní a spolu so synom v roku 1883 založil konzervatórium v Kristianii (dnešné Oslo). Grieg mnohé piesne z Lindemanovej zbierky prepracoval pre orchester (op. 64), zbor (op. 30 a 74) a hlavne klavír (op. 17, 35, 63, 66 a 72).

Každá ľudová pieseň mala pre neho silnú výpovednú hodnotu. Tá nespočívala len v melódii a texte; Grieg cítil, že za tým všet-kým je niečo viac – niečo, čo túži objaviť: „Kráľovstvo harmónie bolo vždy mojím vysnívaným svetom – a vzťah medzi harmóniou a nórskou ľudovou hudbou bol pre mňa vždy tajomstvom. Zistil som, že tá zahmlená, záhadná hĺbka v našich ľudových piesňach spočíva vo svojich netušených harmonických možnostiach. V mo-jich úpravách piesní v op. 66 (a v iných zbierkach) som sa snažil vyjadriť piesne pomocou skrytej harmónie, ktorú v nich cítim.” Nórske ľudové melódie, op. 66 z roku 1897 sa považujú za vrchol Griegovej práce s ľudovou hudbou. V devätnástich skladbách zbierky je zobrazených mnoho tém a emócií – od detstva (uspá-vanky, žartovné skladby), cez lokky – signály na vábenie zvierat, až po skladby s vážnejším obsahom (láska, odchod) a balady meditatívneho charakteru. K takým patrí Jeg går i tusen tanker (Blúdim v myšlienkach), ktorej nesmierne široká melódia sa obja-vuje zakaždým na úplne odlišnom klavírnom pozadí, čo ešte viac prehlbuje jej výraz. „Grieg bol v skutočnosti prvý, kto poukázal na vplyv nórskej ľu-dovej hudby v plnej miere. On bol ten ‚vyvolený’, ktorému sa podarilo vyslobodiť princeznú a získať polovicu kráľovstva – ako veno získal západnú nórsku krajinu plnú hôr a lyrické sny náš-ho ľudu, jeho humor a melanchóliu, nepredvídateľný nepokoj a ticho, introspektívnu atmosféru jeho života, živé tanečné rytmy. Jeho diela sú plody tejto šťastnej lásky,“ napísal o Griegovi nór-sky skladateľ Gerhard Schjelderup.

Piesne Edvarda Griega„Keď píšem svoje piesne, mojím prvotným cieľom nie je zložiť hudbu, ale najskôr pochopiť a čo najlepšie vyjadriť básnikove najvnútornejšie myšlienky a zámery. Je potrebné nechať báseň čo najviac vystúpiť do popredia – a to je moja úloha. Ak bude táto úloha splnená, potom bude aj samotná hudba dobrá. Ne-smie to byť naopak – akokoľvek nádherná by hudba bola, ne-fungovalo by to.“ (Grieg v liste muzikológovi Henrymu Finckovi.)Edvard Grieg za celý svoj život napísal 181 piesní – tvoria najväč-šiu zložku jeho tvorby. Stal sa v ich písaní majstrom – túto schop-nosť pripisoval hlavne svojej žene Nine, ktorej vďačil za celoži-votnú lásku a inšpiráciu. „Ako však došlo k tomu, že práve pieseň hrá v mojej produkcii tak prednostnú rolu? Celkom jednoducho z dôvodu, že som bol tak ako ostatní smrteľníci raz v živote (aby som to povedal s Goethem) – geniálny. Táto genialita bola: láska. Miloval som mladé dievča s nádherným hlasom a takisto nádher-ným spôsobom prednesu. Toto dievča sa stalo mojou ženou a je dodnes mojou životnou družkou. Ona je – to si môžem dovoliť povedať – pre mňa jedinou pravou interpretkou mojich piesní.“Grieg vo svojich piesňach vyjadroval svoje najvnútornejšie poci-ty. Aj preto odmietol niektorým ľuďom objasniť bližšie súvislosti piesní so svojím životom, bolo to pre neho priveľmi osobné – sám o mnohých piesňach hovoril, že sú písané jeho vlastnou kr-vou. Odzrkadľovali sa v nich udalosti jeho života, ťažkosti i rados-ti, ktorými si prechádzal. Jeho múzami boli Nina, láska k prírode a národu. V Griegových dielach je zjavná silná spätosť s ľudovou hudbou, ktorú nepovažoval za priamy zdroj inšpirácie, ale skôr za niečo, čo mal prirodzene v sebe.

V jeho nádherných piesňach je cítiť škandinávsku dušu, ktorá po-važuje pociťovanie šťastia za akési pokúšanie osudu – preto je aj za mnohokrát nevinným obsahom skrytá akási hĺbka a ťažoba, no bez zbytočného pátosu, s neustálou ľahkosťou a jednoduchos-ťou výpovede. Silné emócie a tragika sú presne to, v čom Grieg vynikal aj vďaka básnikom, ktorých básne zhudobňoval – Bjørnst-jerne Bjørnson, Henrik Ibsen, Hans Christian Andersen... Mnohé Griegove piesne (napr. zo zbierok op. 33 a op. 67) sa stali také populárne, že „znárodneli“ a dostali sa do zbierok nórskych ľudových piesní. Je veľká škoda, že kvôli špecifikám nórskeho ja-zyka si nenašli mimo Škandinávie mnohých interpretov, ktorí by ich krásu šírili ďalej. Nech k tomu prispeje dnešný večer!

Holbergova suita, op. 40 alebo „Suita v starom štýle“, ktorá bola pôvodne napísaná pre klavír a až neskôr upravená pre slá-čikový orchester, prvýkrát zaznela v meste Bergen v roku 1884. Stalo sa tak pri príležitosti 200. výročia narodenia Ludviga Hol-berga (1684 – 1754), dánsko-nórskeho dramatika a satirika prezý-vaného aj „Molière severu“.Griega požiadali, aby skomponoval kantátu pre mužské hlasy (tá mala znieť pri odhalení Holbergovho pamätníka) a inštrumen-tálnu skladbu určenú pre koncertnú sálu – tieto diela mali vzdať hold Holbergovi, ktorý bol rovnako ako aj Grieg, rodák z Ber-genu. Grieg proti predvádzaniu kantáty na námestí protestoval, pretože slávnosť sa mala odohrávať v decembri. V liste priateľovi písal: „Už to vidím – sneh, krupobitie, búrka a všetky druhy toho najbláznivejšieho počasia, do toho všetkého spieva mužský zbor s dokorán otvorenými ústami a prší naň, a ja dirigujem v plášten-ke a zimnom kabáte s galošami a dáždnikom! Som si istý, že tá zima si určite vyberie daň na mojom zdraví. Nuž, aj takto sa dá umrieť za svoju krajinu!”Z kantáty nakoniec predsa len zišlo a s veľkou slávou odznela suita s piatimi časťami: Preludium – Sarabanda – Gavotte – Air – Rigaudon. Samotný Grieg toto dielo so žartom označoval za „parochňové“ – napísané v štýle barokovej tanečnej suity (teda suity z Holbergových čias), no harmonicky poznačené 19. storo-čím a skladateľovým jedinečným hudobným cítením.Štvrtá časť – Air – je jediná z celej suity v molovej tónine a spolu so Sarabandou tvorí dva charakterovo najzávažnejšie momenty diela. Tanečný charakter v štvrtej časti ustupuje do úzadia a ostá-va len elégia s nesmierne clivou témou plnou vášne a bolesti. Air sa niekedy zvykne právom označovať aj ako „srdce“ celej suity. Skrýva v sebe obrovskú hĺbku a pôsobí napriek svojej skromnosti a jednoduchosti veľmi expresívne a veľkolepo. Suita končí vese-lým a živým francúzskym tancom Rigaudon, na ktorý bol Grieg obzvlášť hrdý – najmä na sólový úsek huslí a violy, ktoré sú spre-vádzané pizzicatom.Griegove očakávania o úspechu skladby boli prekonané a on musel čoskoro s prekvapením uznať, že orchestre i publikum jeho „Suitu z Holbergových čias“ milujú – o tom svedčí aj vydavateľ Griegových diel Max Abraham: „Bol som veľmi zvedavý na toto ‚parochňové dielo’ – a moja radosť, z toho, že je také vydarené, bola taká veľká, že som za pár dní na Holbergovu suitu musel ísť znova.“

Marta Barabášová

Vila Edvarda Griega, Troldhaugen

Griegov domček na komponovanie, TroldhaugenV pozadí koncertná sála Troldsalen

(foto: Markéta Štefková, Bergen 2011)

VEDÚCI MAJSTROVSKÝCH KURZOVMASTERCLASSES LEADERS

BERYL FOSTER (mezzosoprán) je absolventkou Univerzity v Londýne. Spev študovala v Colchestri a na Royal College of Music. Venuje sa koncertnému spevu, je interpretkou oratórií a pôsobí aj ako členka umeleckých porôt. Jej kniha The Songs of Edvard Grieg vyšla roku 1990 vo vydavateľstve Ashgate (revi-dované vydanie Boydell & Brewer 2007). Roku 1998 absolvovala študijný pobyt v Centre for Advanced Studies v Oslo a napísala ďalšiu knihu: Edvard Grieg: The Choral Music (Ashgate 1999). So svojimi recitálmi, workshopmi a prednáškami o nórskych piesňach prešla mnohé krajiny Európy, Spojené štáty americké a Čínu. Je autorkou textov o piesňach z albumu Grieg Centena-ry Song Album (Peters 2007). Jej súbor originálnych textov všet-kých Griegových piesní a zborovej hudby spolu s ich doslovnými anglickými prekladmi, Literally Grieg, vyšiel knižne roku 2011. V súčasnosti je predsedníčkou Grieg Society vo Veľkej Británii a bezprostredne bývalou prezidentkou The Edvard Grieg International Society (IGS).

BERYL FOSTER (mezzo-soprano) is a graduate of London Uni-versity and studied singing in Colchester and then at the Royal College of Music. She is an experienced recital, concert and oratorio singer, teacher and adjudicator. Her definitive study The Songs of Edvard Grieg was published by Ashgate 1990 (revised reissue Boydell & Brewer 2007). In 1998 a research fel-lowship at the Centre for Advanced Studies in Oslo resulted in another definitive book, Edvard Grieg: The Choral Music (Ash-gate 1999). She has visited many European countries, the United States and China with her recitals, lectures and workshops on Norwegian song. She provided the introductions to the songs in the Grieg Centenary Song album (Peters 2007). Her collec-tion of the original texts to all Grieg’s songs and choral music with literal English translations, Literally Grieg, was published in 2011. She is currently Chairman of the Grieg Society of Great Britain and Immediate Past-President of the International Grieg Society.

RICARDO ODRIOZOLA študoval hru na husliach v Španielsku – Bilbao, Mad-rid; Amerike – Rochester a v Kodani. Spolupracuje s mnohými, najmä škan-dinávskymi skladateľmi a vystupuje ako sólista, komorný hráč, vedúci orchestrov

a dirigent na mnohých miestach Európy a Severnej Ameriky. Od roku 1991 je profesorom hry na husle a komornej hry na Grieg Academy v Bergene, kde je aj dirigentom komorného orchestra a súboru Sinfionetta, ktorý sa venuje interpretácii súčasnej hud-by. Jeho prvá kniha, v ktorej sa venuje piatim významným nór-skym skladateľom, s ktorými úzko spolupracuje, bude publiko-vaná na jar roku 2016. Sám je aktívnym hudobným skladateľom.

(foto: ateliér Fotograf Løtvedt)

RICARDO ODRIOZOLA studied violin in Bilbao, Madrid, Ro-chester (USA) and Copenhagen. He has cooperated with many composers, especially Scandinavian ones, and has performed as soloist, chamber musician, orchestra leader and conductor throughout Europe and North America. Since 1991 Odriozola has been teaching violin and chamber music at Bergen‘s Grieg Academy, where he also conducts the chamber orchestra and Sinfonietta (ensemble for contemporary music). His first book, about five great Norwegian composers with whom he has wor-ked closely, will be published in the spring of 2016. Ricardo Od-riozola is an active composer himself.

Klavirista EINAR RØTTINGEN je profe-sorom na Grieg Academy – University of Bergen. Je častým hosťom každo-ročne usporadúvaného Bergen Inter-national Festival a koncertuje v rôznych častiach Nórska. Ako sólista a komorný hráč sa predstavil v metropolách Eu-rópy, Spojených štátoch amerických, Japonsku a Číne. Počas osemdesiatych rokov 20. storočia úzko spolupracoval s nórskym skladateľom Haraldom Sæ-verudom a aj v súčasnosti spolupra-cuje s mnohými žijúcimi skladateľmi.

Je vyhľadávaným interpretom diel Griega, Crumba, Takemitsu, Messiaena a Debussyho. Roku 2006 bolo jeho CD Norwegian Variations (zahŕňajúce Griegovu Baladu, op. 24 a sonáty Farteina Valena a Geirra Tveitta) ocenené Grieg Society vo Veľkej Británii ako nahrávka roka. Roku 2007 Røttingen v siedmich koncertoch predstavil spolu s barytónistom Njålom Sparbom všetkých 172 zachovaných piesní Edvarda Griega v rámci Edvard Grieg Sep-tember Festival v Bergene.

The pianist EINAR RØTTINGEN is Professor of Music Perfor-mance at the Grieg Academy, University of Bergen. He has been a frequent guest at the annual Bergen International Festival in Norway. He has performed extensively as a soloist and cham-ber musician in major cities in Europe, USA, Japan and China. Throughout the 1980s, Røttingen worked closely with the Nor-wegian composer Harald Sæverud and has also collaborated with many living composers. His repertoire includes works by Grieg, Crumb, Takemitsu, Messiaen, and Debussy. The solo-CD Norwegian Variations, which includes Grieg’s Ballade op.24 and sonatas by Fartein Valen and Geirr Tveitt, was chosen as ‘Special Selection’ in International Piano in 2006 and awarded ‘Record of the Year’ by The International Grieg Society of Great Britain. In 2007 Røttingen performed the complete 172 songs of Edvard Grieg with the bass-baryton Njål Sparbo in a series of seven concerts as part of the Grieg September Festival in Bergen.

HOSŤ KONCERTU GRIEG EVENINGGUEST OF GRIEG EVENING CONCERT

ZUZANA ANDELOVÁ absolvovala Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej (www.tankonba.sk) v Bratislave (2012). Počas štúdia na TKEJ získala 1. miesto na celoslovenskej súťaži Nádej bale-tu 2010. Účinkovala vo viacerých ba-letných a operných predstaveniach SND. V súčasnosti študuje na Vysokej škole múzických umení v Bratislave u prof. Iriny Čiernikovej, ArtD. a u doc. Mgr. Vladimíra Marušina, ArtD. Pravi-delne účinkuje v predstaveniach a ta-nečných projektoch VŠMU. V roku 2011

účinkovala v rámci projektu Tanečné dni Viedeň a v roku 2013 reprezentovala VŠMU na Večere choreografií v Prahe. V roku 2015 sa zúčastnila európskeho projektu Peter a Lucia.

ZUZANA ANDELOVÁ graduated from the Dance Conservatory of Eva Jaczová (www.tankonba.sk) in Bratislava (2012). During her studies, she won the first place in the national competition Nádej baletu 2010. She has performed in many opera and bal-let performances at the Slovak National Theatre. Currently, she is studying at the Academy of Performing Arts in Bratislava in the class of prof. Irina Čierniková, ArtD. and doc. Mgr. Vladimír Marušin, ArtD. She regularly performs in dance projects and pro-ductions of Academy of Performing Arts. In 2011 she performed in the project Dance Days Vienna and in 2013 she represented the Academy at the Evening of choreography in Prague. In 2015 she participated in the European project Peter and Lucia.

foto: The Grieg Archives – Bergen Offentlige Bibliotek

HOSTIA MUZIKOLOGICKÉHO SEMINÁRAGUESTS OF THE MUSICOLOGICAL SEMINAR

PATRICK DINSLAGE študoval mate-matiku, teóriu hudby, hudobnú vedu a germanistiku v Berlíne. Od roku 1976 pôsobí ako profesor v odbore teória hudby na Universität der Künste v Berlí-ne. Na začiatku deväťdesiatych rokov si vybudoval blízky vzťah s Norges musik-khøgskole v Oslo a s Hudobnovedným inštitútom Univerzity v Oslo. Roku 1998 prijal pozvanie Nórskej akadémie vied a zúčastnil sa polročného výskumné-ho pobytu v Oslo. Počas tohto pobytu pracoval v medzinárodnom výskumnom tíme na tému „Edvard Grieg in Natio-

nal and International Culture“. 2001 – 2007 bol viceprezidentom Universität der Künste v Berlíne a dekanom Hudobnej fakulty. 2007 – 2012 bol prezidentom IGS. 2011 – 2015 bol hosťujúcim profesorom na univerzite v Bergene v novozaloženom Centre for Grieg Research. V marci 2015 bol vymenovaný za člena Nór-skej akadémie vied.

PATRICK DINSLAGE studied mathematics, theory of mu-sic, musicology and German studies in Berlin. Since 1976 he is a professor of music theory at the Universität der Künste in Berlin. During the early 1990s he has built a close relationship with Norges musikkhøgskole in Oslo and with Musicological In-stitute of University in Oslo. In 1998 he accepted the invitation of the Norwegian Academy of Sciences and participated in the six-month research stay in Oslo. During this stay he worked in the international research team on theme „Edvard Grieg in National and International Culture“. During years 2001 – 2007 he was the vice-president of Universität der Künste in Berlin, he was also the dean of Faculty of Music. During years 2007 – 2012 he was the president of IGS, 2011 – 2015 he was a visiting professor at the University of Bergen in the newly established Centre for Grieg Research. In March 2015 he was appointed a member of the Norwegian Academy of Sciences.

MÁRIA ECKHARDT, muzikologička a zborová dirigentka, ukončila svoje štúdiá roku 1966 na Lisztovej hudobnej akadémii v Budapešti. 1966 – 1973 bola knihovníčkou a vedeckou pracovníčkou Hudobného oddelenia Széchényiho knižnice, kde v roku 1970 založila zbor.

1973 – 1986 ako členka Hudobnovedného inštitútu Maďar-skej akadémie vied pokračovala vo výskume maďarskej hudby 19. storočia, zvlášť hudby Liszta. 1986 – 2009 pôsobila ako riadi-teľka Múzea Franza Liszta a Výskumného centra Lisztovej hudob-nej akadémie; v hudobnovednom inštitúte pôsobila až do svoj-ho odchodu do dôchodku 2013. Jej publikácie zahŕňajú knihy

a štúdie o Lisztovi a jeho dobe, katalógy výstav, vydania Liszto-vej hudby a hudby iných skladateľov 18. a 19. storočia, heslá v encyklopédiách (Brockhaus – Riemann, zoznam Lisztových diel spolu s Renou Charnin Mueller v 2. vydaní The New Grove Dic-tionary), atď. Je viceprezidentkou maďarskej Spoločnosti Fran-za Liszta a čestnou členkou Lisztových spoločností v Amerike, Británii a Nemecku. Od roku 2004 je členkou IGS. Je autorkou viacerých textov, článkov a výstav o vzťahu Liszta a Griega a pro-pagátorkou Griegovho diela v Maďarsku.

MÁRIA ECKHARDT, musicologist and choral conductor gradu-ated from the Budapest Liszt Academy of Music in 1966. Be-tween 1966 and 1973 she was a librarian and associate scholar at the Department of Music at the National Széchényi Library, where in 1970 she also founded a choir. Between 1973 and 1986 as a staff member of the Institute of Musicology at the Hungar-ian Academy of Sciences she continued to research 19th century Hungarian Music, especially that of Franz Liszt. As a founding director of the Liszt Ferenc Memorial Museum and Research Centre of the Liszt Academy of Music, she led this institute from its opening in September 1986 until May 2009; she continued her work there until her retirement in December 2013. Her major publications include books and studies on Liszt and his time, exhibition catalogues, editions of music by Liszt and other com-posers from the 18 – 19th centuries, entries in encyclopaedias (Brockhaus – Riemann, the Liszt worklist with Rena Charnin Mu-eller in The New Grove 2nd edition) etc. She is the incumbent co-president of the Hungarian Liszt Society, and honorary mem-ber of the American, British, and German Liszt Societies. Since 2004 she has been a member of the IGS. She is author of several conference papers, articles and exhibitions on the Liszt – Grieg relationship, and the reception of Grieg’s music in Hungary.

HEIDE GÖRTZ nadobudla vysokoškol-ské vzdelanie v hre na klavíri u profeso-ra Conrada Hansena v Hamburgu. Od roku 1974, kedy nastúpila na dokto-randské štúdium, sa venovala koncert-nej činnosti a výučbe klavírnej hry na vy-sokých hudobných školách v Hamburgu a Kolíne. Roku 1990 bola vymenovaná za profesorku Universität der Künste

v Berlíne. Pôsobí ako sólistka, členka komorných zoskupení a korepetítorka v Nemecku a ďalších európskych krajinách, ale taktiež v Afrike, Mexiku a Spojených štátoch amerických. Rea-lizovala mnohé nahrávky, televízne produkcie a rozhlasové re-lácie. So svojou nórskou študentkou Tinou Margaretou Nillsen založila súbor Dena Piano Duo, s ktorou nahrala tri CD nosiče, na ktorých sú Griegove úpravy Mozartových klavírnych sonát pre dva klavíry a ďalšie skladby od Griega, Mozarta, Brahmsa a Saint-Saënsa. Vďaka intenzívnemu hudobno-fyziologickému výskumu vyvinula špeciálnu techniku hry – „die Goertz-Metho-de“. Je zakladajúcou členkou Kurt-Singer-Institut für Musikerge-sundheit v Berlíne a viaceré roky pôsobila v jeho vedení.

HEIDE GÖRTZ got a degree in piano as a student of Professor Conrad Hansen in Hamburg. Since 1974, when she started doc-toral studies, she also began with concert activities and teach-ing piano at the music universities in Hamburg and Cologne. In 1990 she was named Professor at the Universität der Künste in Berlin. She is a soloist, member of chamber ensembles and accompanist in Germany and other European countries and also in Africa, Mexico and the United States. She has realized many recordings, television productions and radio shows. She has established Dena Piano Duo with her Norwegian student Tina Margareta Nillsen, with whom she has recorded three CDs on which are Grieg’s adaptations of Mozart’s piano sonatas for two pianos and other songs by Grieg, Mozart, Brahms and Saint-Saëns. Due to intense musical and physiological research she has developed a special playing technique – „The Goertz-Method“. She is founding member of Kurt-Singer-Institute for Musikergesundheit in Berlin and she has worked for years in its leadership.

WOJCIECH STĘPIEŃ absolvoval magisterské štúdium teórie hudby a kompozície na Hudobnej akadémii Karola Szymanowského v Katoviciach a doktorandské štúdium v odbore muzi-kológia na Univerzite v Helsinkách pod vedením Eera Tarastiho. Jeho kniha s názvom The Sound of Finnish Angels. Musical Signification in Five Instrumen-tal Compositions by Einojuhani Rauta-vaara vyšla v americkom vydavateľstve Pendragon Press v roku 2011. V súčas-nosti pôsobí na Hudobnej akadémii

v Katoviciach. Je autorom článkov o fínskej a nórskej hudbe, v súčasnosti pracuje na knihe o hudbe Edvarda Griega.

WOJCIECH STĘPIEŃ completed his master degree in music theory and composition at the Karol Szymanowski Academy of Music in Katowice and PhD in musicology at the University of Helsinki headed by Eero Tarasti. His book, entitled “The Sound of Finnish Angels. Musical Signification in Five Instrumental Compositions by Einojuhani Rautavaara” was published by Pen-dragon Press (US) in 2011. Since 2011 he has been working as assistant professor at the Karol Szymanowski Academy of Music in Katowice. He has written several articles about Finnish and Norwegian music. Currently he is working on the book about Edvard Grieg’s music.

Moje poďakovanie za organizačnú pomoc a celkovú podporu projektu patrí:My thanks for the organizational help and overall sup-port of the project belongs to:

doc. Mária Heinzová, ArtD.rektorka VŠMURector of The Academy of Performing Arts (VŠMU)

prof. Irina Čierniková, ArtD.dekanka HTF VŠMUDean of The Music and Dance Faculty of VŠMU

Inge Magistadveľvyslankyňa Nórskeho kráľovstva v Slovenskej republikeAmbassador of the Kingdom of Norway in Slovak Republic

Mgr. art. Vladimír Sirotaorganizácia, marketing a PROrganisation, Marketing and PR

Osobitné poďakovanie patrí pedagógom HTF VŠMU, kto-rí pripravili študentov na interpretačné kurzy a koncert:Special thanks belongs to the teachers of the Music and Dance Faculty of Academy of Performing Arts, which have prepared the students for the masterclasses and concert GRIEG ECHOES:

doc. Mgr. art. Hana Štolfová-Bandová, ArtD., prof. Ida Černecká, doc. Ivan Gajan, doc. Jozef Kopelman, prof. Peter Michalica, ArtD., Mgr. art. Jordana Palovičová, ArtD., Mgr. art. Jana Pastorková, ArtD., doc. František Pergler, ArtD., doc. Ľubica Rybárska, ArtD. a Mgr. art. Marcel Štefko, ArtD.

a poslucháčom, ktorí naštudovali repertoár pre interpretačné kurzy a koncert:and to students, which have learned the repertoire for the masterclasses and concert:

Anna Bartóková, Nanette Čöorgová, Tamáš Fekete, Nikolaus Guschlbauer, Vlasta Halašová, Kristína Hanze-nová, Marián Hrdina, Ivana Chrapková, Jana Jazudeko-vá-Kohútová, Marie Korpasová, Barbora Kašpárková, Izabela Lovišková, Tamas Oláh, Peter Pláňavský, Denis Schneiderka, členovia Spectrum Quartet, Lucia Ševečková, Vladimíra Ščigulinská, Lucia Ščuríková a Klára Varsamisová

prof. Markéta Štefková, PhD. garantka projektu / Project Director