VYSOKÁ ŠKOLA ZDRAVOTNÍCTVA A SOCIÁLNEJ PRÁCE

SV. ALŽBETY BRATISLAVA

KATEDRA SOCIÁLNEJ PRÁCE

093308

SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE V SR SO ZAMERANÍM NA

SOCIÁLNE POISTENIE

2011 Bc. Ľubica Horecká

VYSOKÁ ŠKOLA ZDRAVOTNÍCTVA A SOCIÁLNEJ PRÁCE

SV. ALŽBETY BRATISLAVA

KATEDRA SOCIÁLNEJ PRÁCE – EXTERNÁ FORMA

SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE V SR SO ZAMERANÍM NA

SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE

DIPLOMOVÁ PRÁCA

Študijný program: Sociálna práca

Študijný odbor: 3. 1. 14. Sociálna práca

Školiteľ: Ing. Zuzana Gejdošová, PhD.

BRATISLAVA 2011 Bc. Ľubica Horecká

2

Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety Bratislava

ZADANIE ZÁVEREČNEJ PRÁCE

Akademický rok: 2010/2011

Typ záverečnej práce: Diplomová práca

Názov záverečnej práce: Sociálne zabezpečenie v SR so zameraním na sociálne poistenie

Meno, priezvisko a tituly študenta: Bc. Ľubica Horecká

Študijný program: Magisterský

Študijný odbor: Sociálna práca

Meno, priezvisko a tituly školiteľa: Ing. Zuzana Gejdošová, PhD.

Školiace pracovisko: Katedra Sociálnej práce, Bratislava

Meno, priezvisko a tituly vedúceho pracoviska:

Meno, priezvisko a tituly vedúceho katedry/odborného garanta:

Anotácia:

Diplomová práca prezentuje systém sociálneho zabezpečenia v podmienkach SR.

Rozoberá jednotlivé podsystémy a nástroje sociálneho zabezpečenia, osobitne sa podrobne

venuje systému sociálneho poistenia. Praktická časť práce je venovaná analýze

štatistických údajov v oblasti vybraných dávok (druhov) sociálneho poistenia.

Jazyk práce: Slovenský

Dátum schválenia zadania:

Podpis vedúceho katedry/odborného garanta:

Podpis vedúceho pracoviska:

3

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Čestne vyhlasujem, že diplomovú prácu som vypracovala samostatne, neporušila som

autorský zákon a použitú literatúru som uviedla na príslušnom mieste.

Bratislava, 31. 12. 2010 .....................................

podpis

4

POĎAKOVANIE

Týmto by som chcela poďakovať školiteľovi mojej diplomovej práce Ing. Zuzane

Gejdošovej, PhD. za jej odborné vedenie, metodickú pomoc a cenné rady, ktoré mi

poskytla pri jej vypracovávaní.

5

ABSTRAKT

HORECKÁ, Ľubica: Sociálne zabezpečenie v SR so zameraním na sociálne poistenie.

[Diplomová práca]/ Bc. Ľubica Horecká – Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv.

Alžbety v Bratislave; Katedra sociálnej práce. – Školiteľ: Ing. Zuzana Gejdošová, PhD.

Komisia pre obhajoby: Predseda: .................................................. Stupeň odbornej

kvalifikácie: Magister sociálnej práce. – Bratislava, 2011. 80 s.

Sociálne zabezpečenie v SR so zameraním na sociálne poistenie

Diplomová práca prezentuje systém sociálneho zabezpečenia v podmienkach Slovenskej

republiky. Rozoberá jednotlivé podsystémy a nástroje sociálneho zabezpečenia, osobitne

sa podrobne venuje systému sociálneho poistenia. Praktická časť práce je

venovaná analýze štatistických údajov v oblasti vybraných dávok (druhov) sociálneho

poistenia v období rokov 2004-2009.

Diplomová práca sa zaoberá možnosťami poistenia takých sociálnych rizík, akými sú

choroba, úraz, invalidita, úmrtie a staroba. Dôsledky uvedených sociálnych situácií

všeobecne človek nie je znášať sám. Preto vo väčšine štátov existujú systémy sociálneho

zabezpečenia, ktorých úlohou je zaistiť prevenciu pred takýmito nepriaznivými životnými

udalosťami a zmiernenie ich dôsledkov. Túto funkciu plní predovšetkým povinné sociálne

poistenie, kde rozsah krytia sociálnych rizík je stanovený rozhodnutím štátu.

Prostredníctvom tohto poistenia sú vyplácané dávky v prípade choroby, pracovného úrazu,

zdravotného znevýhodnenia a invalidity, materstva, rodičovstva, straty živiteľa, staroby, ale

i nezamestnanosti.

Kľúčové slová

Sociálne zabezpečenie. Sociálna politika. Sociálne poistenie. Štátna sociálna podpora.

Sociálna pomoc.

6

ABSTRACT

V cudzom jazyku – anglický alebo nemecký.

7

OBSAH

1.ZOZNAM TABULIEK ................................................................................................................................. 11

2.ÚVOD ............................................................................................................................................................. 12

3.SYSTÉM SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA ............................................................................................. 13

1.Princípy sociálnej politiky ........................................................................................................................... 13

2.Vývoj sociálneho zabezpečenia ..................................................................................................................... 14

3.Pojem sociálne zabezpečenie ......................................................................................................................... 14

4. Nástroje sociálneho zabezpečenia ................................................................................................................ 15

Graf 1: Nástroje sociálneho zabezpečenia ............................................................. 15 4.1.Sociálne poistenie ........................................................................................................................................ 15

1.1.Štátna sociálna podpora ............................................................................................................................... 16

1.2.Sociálna pomoc ............................................................................................................................................ 16

5.SOCIÁLNE POISTENIE .............................................................................................................................. 19

1.Výkon sociálneho poistenia ............................................................................................................................ 20

2.Účasť na sociálnom poistení a   platenie poistného .......................................................................................... 20

6.NEMOCENSKÉ POISTENIE ........................................................................................................................ 22

Spolu .................................................................................................................. 23 1.Nemocenské .................................................................................................................................................... 23

2.Ošetrovné ........................................................................................................................................................ 24

3.Vyrovnávacia dávka ........................................................................................................................................ 25

4.Materské ......................................................................................................................................................... 25

7.DÔCHODKOVÉ POISTENIE ...................................................................................................................... 26

1.Starobný dôchodok ......................................................................................................................................... 27

2.Predčasný starobný dôchodok ........................................................................................................................ 29

3.Invalidný dôchodok ........................................................................................................................................ 30

4.Vdovský a   vdovecký dôchodok ...................................................................................................................... 30

5.Sirotský dôchodok .......................................................................................................................................... 31

8.ÚRAZOVÉ A   GARANČNÉ POISTENIE .................................................................................................... 33

1.Úrazové poistenie ........................................................................................................................................... 33

2.Garančné poistenie ......................................................................................................................................... 36

10.POISTENIE V   NEZAMESTNANOSTI ...................................................................................................... 38

11.ANALÝZA VYBRANÝCH DÁVOK SOCIÁLNEHO POISTENIA ......................................................... 39

1.Analýza dávok sociálneho poistenia ............................................................................................................... 39

Graf 2: Vývoj dávok sociálneho poistenia v mil Eur. ............................................ 40 Graf 3: Zmena objemu dávok oproti predchádajúcemu roku ............................... 40 Graf 4: Zmena objemu dávok oproti základnému obdobiu 2005 .......................... 40

2.Analýza vybraných dávok sociálneho poistenia ............................................................................................. 41

2.1.Nemocenské dávky ...................................................................................................................................... 41

8

Graf 6: Percentuálna zmena nemocenských dávok nemocenského poistenia oproti predchádzajúcemu obdobiu .................................................................................... 43 Graf 7: Vývoj počtu vyplatených nemocenských dávok a   ich priemernej výšky . . 43 Graf 8: Vývoj podielu počtu vyplatených nemocenských dávok k   celkovému obyvateľstvu od 18 - 61 rokov v % ........................................................................ 43

2.2.Dávky invalidného poistenia ....................................................................................................................... 44

Graf 9: Vývoj objemu dávok invalidného poistenia v   mil. Eur ............................. 45 Graf 10: Vývoj počtu vyplatených invalidných dávok ......................................... 45 Graf 11: Vývoj priemernej výšky invalidnej dávky v Eur ..................................... 45

2.3.Sirotské dávky ............................................................................................................................................. 46

Definícia / účel dávky ........................................................................................................................................ 46

Podmienky nároku na sirotský dôchodok .......................................................................................................... 46

Suma sirotského dôchodku ................................................................................................................................ 47

Graf 13: Vývoj objemu sirotských dávok v porovnaní s celkovými dôchodkovými dávkami .................................................................................................................. 48 Graf 14: Vývoj počtu vyplatených sirotských dávok ............................................ 48 Graf 15: Vývoj podielu počtu vyplatených dávok k   obyvateľstvu od 0-26 rokov v % - ukazovateľ Sd/Ob0-26 ..................................................................................... 49

9

1. ZOZNAM TABULIEK

ZOZNAM GRAFOV

10

2. ÚVOD

„Nešťastie je príležitosťou pre

statočnosť.“

(Lucius Annaeus Seneca)

Cieľom tejto práce je popísať jednotlivé druhy mandatórnych výdavkov na sociálne

poistenie a v analytickej časti ich vývoj v rokoch 2005 – 2009 a vplyv legislatívnych

zmien na ne. Práca by mala ozrejmiť nutnosť reformy verejných financií.

Prvná časť diplomove jpráce sa zaoberá teoretickým vymedzením a výkladom pojmov. sociálnej politiky.

Analyzované budú funkcie a nástroje sociálnej politiky politiky včetně státního rozpočtu. Budou popsány

mandatorní výdaje do sociální oblasti jako významná součást veřejných výdajů. Dále zde bude pojednáno o

sociální politice, o jejích funkcích, principech a nástrojích.

Skôr, či neskôr, každého z nás od narodenia až po odchod z tohto sveta môže postihnúť

taká situácia ( nezamestnanosť, choroba, chudoba, staroba, ...) keď budeme odkázaní na

pomoc, ochranu a podporu spoločnosti. Na niektoré životné situácie sa môžeme dopredu

pripraviť už v období produktívneho veku (napr. staroba, materstvo), iné nemôžeme

dopredu predvídať (úraz, choroba, invalidita). Sociálne zabezpečenie sa vyvinulo z dôvodu

potreby poskytnúť ľuďom určité finančné prostriedky v takých prípadoch, keď nie sú

schopní dočasne alebo trvalo zaistiť svoje príjmy. Aby ľudia mali nárok na príspevky zo

sociálneho zabezpečenia, musia byť jeho účastníkmi a riadne odvádzať poistné. Sociálne

zabezpečenie je jednou z foriem prerozdelenia finančných zdrojov vytvorených v štáte a je

preto úzko zviazané s  ekonomickou situáciou štátu. Cieľom diplomovej je zhrnúť

teoretické poznatky z oblasti, týkajúcej sa sociálneho zabezpečenia , jeho vzniku a

podrobnejšie sa venuje sociálnemu poisteniu ako dominantnému nástroju sociálneho

zabezpečenia. Cieľom teoretickej časti práce je priblížiť vývoj , problematiku a aktuálnu

situáciu sociálneho zabezpečenia a sociálneho poistenia na Slovensku, ktoré neustále

prebieha zmenami. Práca mapuje oblasť sociálneho poistenia a rozoberá jeho jednotlivé

podsystémy: nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, úrazové poistenie, poistenie

v nezamestnanosti a garančné poistenie. V niekoľkých praktických príkladoch uvádza

riešenie danej problematiky v  oblasti sociálneho poistenia. V praktickej časti práce podľa

zistených štatistických údajov analyzujeme vývoj vyplatených dávok na nemocenské

a dôchodkové poistenie na Slovensku od roku 2004 do roku 2009 .V druhej časti praktickej

práce rozoberáme výsledok nášho prieskumu, ktorý sme uskutočnili formou dotazníka

11

a jeho cieľom bolo zistiť úroveň informovanosti občanov o výške odvodov na sociálne

poistenie a ich prehľad o sociálnom poistení.

Analytická časť diplomovej práce je rozdelená na dve fázy. V prvej fáze je rozbor

zameraný na oblasť analýzy štatistických údajov vývoja všetkých dávok sociálneho

poistenia v sledovanom obdobím od roku 2005 do roku 2009. Uvedené údaje a pohyby

porovnávame v tabuľkách a grafoch. V druhej fáze práce sa zameriavame na analýzu

štatistických údajov vo vybraných druhov dávok sociálneho poistenia.

12

3. SYSTÉM SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA

21. storočie je charakteristické hľadaním odpovedí na stále aktuálnejšie výzvy, akými

sú starnutie populácie, znižovanie počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva, prudký

rozvoj medicínskych, informačných a komunikačných technológií. Reformy existujúcich

modelov sociálnej ochrany sa stávajú nikdy nekončiacim procesom. (Kováč, 2006).

Sociálna ochrana sú všetky intervencie verejných alebo súkromných inštitúcií, ktoré

sú určené znížiť bremeno, ktoré predstavuje náhle objavenie sa určitých rizík alebo potrieb

domácností a jednotlivcov, pod podmienkou, že nie sú kompenzované inak a nezlepšujú

osobné dispozície. Riziká alebo potreby, ktoré pokrýva sociálna ochrana sú:

choroba, invalidita, staroba, prežitie, rodina a deti, nezamestnanosť, bývanie a sociálne

vylúčenie. ( Dudová, 2004).

Sociálna ochrana má zaistiť len dôstojnú minimálnu hranicu životných potrieb a ponechať

na iniciatíve jednotlivca, aby si zaistil viac.(Tomeš, 2001).

Sociálnu ochranu na Slovensku zabezpečuje systém sociálneho zabezpečenia,

prostredníctvom ktorého sa občania zaisťujú pre prípad choroby, materstva, výchovy detí,

staroby, invalidity, straty zamestnania a straty živiteľa. Z hľadiska jednotlivca je sociálne

zabezpečenie forma spoločenskej pomoci, ktorá ho finančne alebo naturálne podporuje

v určitých spoločensky uznaných životných situáciách. Za svoju pozíciu v sociálnom

prostredí zodpovedá samotný jednotlivec, no jestvujú stavy núdze a sociálne situácie, ktoré

sú vyvolané fungovaním spoločenského systému a vtedy musí riešenie zabezpečovať

spoločnosť, jej orgány, štát jeho sociálnou (ale tiež inou – hospodárskou, školskou,

zdravotnou a pod.) politikou , zameranou na vytváranie optimálnych podmienok života

jednotlivca a ich legislatívnym garantovaním.( Tokárová et al., 2003).

Na riešenie sociálnych problémov využívame sociálnu politiku ako súhrn cieľov, aktivít,

prostriedkov a opatrení, ktorých úlohou je vytvoriť podmienky pre všestranný rozvoj

schopností, daností a kvality osobnosti každého človeka. (Staněk, 2002 ).

Charakteristika sociálnej politiky podľa Strieženca (2001, s. 48):

„Sociálna politika je cieľavedomá činnosť štátu, organizácií, inštitúcií, subjektov, ktorá zabraňuje vzniku

príčin sociálnej nerovnováhy, vytvára priestor podieľania sa na vyváženom vývoji jednotlivcov, skupín,

komunít a spoločenstva.“

V modernej spoločnosti sa od sociálnej politiky právom očakáva, že bude poskytovať

podmienky, impulzy a motiváciu pre rozvoj každého jedinca a tým aj rozvoj celej

13

spoločnosti. Chceme, či nechceme, sociálna politika sa dotýka každého z nás, lebo

sociálno-politické opatrenia zasahujú do osudov nás všetkých. (Krebs, 2005).

„ Princíp sociálnej solidarity je tak výrazom súdržnosti, zodpovednosti, pospolitosti

a ľudského porozumenia, založený na vzájomnej podpore a spolupráci medzi

ľuďmi.“(Oláh - Schavel, 2006, s. 52).

„ Podľa slovníka sociálneho pracovníka je solidarita chápaná ako povinnosť vyplývajúca

z uvedomenia vzájomných záväzkov, ktoré spájajú každého človeka s druhými ľuďmi,

vzájomná pomoc a podpora vychádzajúca zo spoločných záujmov a potrieb.“(Strieženec,

1999, s. 204).

Sociálna práca podporuje sociálne zdravie a blaho jednotlivcov, skupín a komunít, uľahčuje

sociálnu kohéziu a ochraňuje ohrozených členov komunity tým, že spolupracuje s užívateľmi

služieb, komunitami a inými odborníkmi. Sociálni pracovníci reagujú na potreby ľudí, ktorí sa

nedokážu sami vysporiadať so zmenami a problémami. Podporujú sociálnu kohéziu

protredníctvom preventívnej sociálnej práce a pomoci pri riešení sociálnych problémov. Sociálna

práca tak predstavuje investíciu do budúcej prosperity Európy. (Staněk, 2002).

„Sociálna práca ako pomáhajúca profesia, poslanie a vedná disciplína sa snaží o ucelený

pohľad na sociálne problémy ľudí. Svojimi formami a metódami práce pomáha tak, aby sa

odstraňovali alebo aspoň zmierňovali negatívne dôsledky sociálnych situácií a problémov,

prípadne, aby sme im účinnou prevenciou predchádzali s cieľom zlepšenia kvality

života.“(Vavrečková, 2005, s. 4).

Najstaršou súčasťou sociálnej práce sú sociálne služby, ako jeden z pilierov sociálneho

zabezpečenia. Záujem o sociálne služby a ich profesionalizáciu bol najmä na začiatku 20.

storočia.

V oblasti sociálnych služieb sa najvýznamnejšie prejavuje vzťah sociálnej práce

a sociálnej politiky. Cieľom organizovania sociálnej služby je zabezpečenie a ochrana

sociálneho blaha , čiže určitej úrovne kvality života všetkých občanov, ktorá je vyjadrená

v oficiálnej sociálnej politike štátu. Prekročenie tejto úrovne znamená nárast klientov,

závislých na sociálnej pomoci štátu, sociálnych nepokojov, kriminality, zvýšenie

chorobnosti atď., čo v konečnom dôsledku vedie k ochromeniu štátu ako politického

orgánu, a tým aj k ohrozeniu tej časti jeho občanov, ktorí sociálnu službu nepotrebujú.

(Levická, 2006).

14

1. Princípy sociálnej politiky

„Sociálna politika má k dispozícii konkrétne postupy na riešenie sociálnych situácií ľudí , ktorými sa

dosahuje adekvátne riešenie konkrétnej udalosti. Tieto postupy vychádzajú z poznania najdôležitejších

princípov sociálnej politiky. Medzi princípy sociálnej politiky patrí princíp sociálnej solidarity, princíp

sociálnej spravodlivosti, princíp subsidiarity a princíp participácie.“ ( Stanek 2002, s. 33).

Princíp sociálnej spravodlivosti je základným princípom sociálnej politiky.

Spravodlivosť v právnom ale i sociálnom slova zmysle je súhrn právnych noriem a zásad.

Sociálnou spravodlivosťou môžeme vymedziť pravidlá, podľa ktorých sú v spoločnosti

rozdeľované príjmy a bohatstvo a tiež životné príležitosti medzi jednotlivých občanov,

prípadne sociálne skupiny. Pri posudzovaní sociálnej spravodlivosti sa stretávame aj

s ďalšími princípmi, ktorými sú princíp výkonu a zásluhy, princíp súladu medzi vstupmi

a výstupmi, princíp rovnosti, rovnakých príležitostí a sociálnej potrebnosti. Môžeme

hovoriť aj o  troch zásadách sociálnej spravodlivosti: každému rovnako, každému podľa

jeho potrieb a každému podľa jeho zásluh. Pri výbere zásad je potrebné sa riadiť ešte

jednou zásadou a tou je zásada života . (Krebs, 2002).

Macek (In: Krebs, 2007, s. 29) hovorí o  troch zásadách sociálnej spravodlivosti:

„každému rovnako, každému podľa jeho potrieb a každému podľa jeho zásluhy. Podľa slov

autora, každá táto zásada má niečo do seba, ale upozorňuje ešte na jednu zásadu

označovanú ako „zásada života“, ktorá vyjadruje, že v konkrétnej sociálnej situácii je

treba voliť tie zásady, ktoré pre jedincov a súčasne stále širšie skupiny ľudí znamenajú

prosperitu, rozvoj a prospech.“

Princíp sociálnej solidarity ( vzájomnej podpory , spolupatričnosti) je založený na

vzájomnej podpore, spolupatričnosti. Podstata princípu solidarity, vychádza z príkazu lásky

k blížnemu a z toho, že máme niesť aj bremená iných. Znamená to, že každý je povinný

rozvíjať vlastnú osobnosť, ale má sa usilovať uskutočňovať aj tie hodnoty, ktoré je možné

rozvíjať iba v spoločenstve s druhými. Sociálna solidarita sa spája predovšetkým

s vytváraním životných podmienok a rozdeľovaním prostriedkov jedincov a sociálnych

skupín v záujme napĺňania idey sociálnej spravodlivosti. Kritériom solidarity je zlepšovať

situáciu najviac znevýhodneným skupinám v spoločnosti. Predstavuje neodmysliteľný

myšlienkový atribút sociálneho zabezpečenia . (Macková, 2001).

„Človek ako spoločenská bytosť je svojou existenciou v určitej miere odkázaná i na druhých, je závislá na

spolužití spoločnosti ako celku, dôležitá je harmonizácia medzi ľuďmi. Preto by solidarita mala byť výrazom

ľudského porozumenia, pospolitosti, zodpovednosti a vzájomnej súdržnosti.“ (Krebs 2007, s.32).

15

Princíp sociálnej subsidiarity je založený na pomoci k svojpomoci. Organizačne

vyššie spoločenstvo nemá zasahovať do kompetencií nižšieho spoločenstva, ale má mu

umožniť naplnenie svojich kompetencií. V prípade zlyhania má mu vypomôcť, avšak len

dovtedy a do tej miery, kým príslušné spoločenstvo nebude schopné danú kompetenciu

realizovať. Na druhej strane, jednotlivec alebo organizačne nižšie spoločenstvo nemá

prenášať kompetencie, ktoré mu prislúchajú, na vyššie spoločenstvo, ale v plnej

zodpovednosti za ne ich má realizovať vlastnými silami. Ani štát by nemal preberať úlohy

napr. rodiny, rovnako platí, aby rodina neprenášala riešenie svojich úloh na štát, ktoré zo

svojej prirodzenosti má uskutočniť sama vo svojej kompetencii.V (Košč, 2007).

Tento princíp zdôrazňuje právo a povinnosť vlastnej zodpovednosti a svojpomoci. Podľa tohto princípu

každý je povinný pomôcť si sám. Až v prípade, ak túto možnosť jedinec nemá, musí nastúpiť pomoc rodiny,

pretože rodina si má pomôcť svojimi vlastnými silami. Ak ani táto pomoc nie je možná a rodina sa ocitá vo

veľkých problémoch, nastupuje pomoc spoločenstiev, t.j. priateľov, charitatívnych inštitúcií, obcí a pod.

Pomoc štátu sa nachádza až na poslednom mieste.(Rievajová et al., 2008).

Spoločnosť vyššieho rádu nesmie zasahovať do vnútorného života spoločnosti nižšieho rádu takým

spôsobom, aby ju uberala o jej kompetencie, ale má ju skôr v prípade nutnej potreby podporovať a pomáhať

jej. (Ján Pavol II., 1992).

Princíp sociálnej participácie( spoluúčasti a spolurozhodovania) znamená

zodpovednú účasť všetkých členov spoločnosti na spravodlivom poriadku a vedení

spoločnosti. Základnou ideou participácie je, že na život ľudí pôsobia určité opatrenia

a rozhodnutia a práve preto by ľudia mali mať možnosť podieľať sa na tom, čo

bezprostredne ovplyvňuje ich život (najmä zdravie, vzdelanie, zabezpečenie v starobe

a chorobe atď.). Bez tejto spoluúčasti, t.j. participácie, bez stotožnenia sa ľudí so

sociálnopolitickými opatreniami, je efekt týchto opatrení obmedzený. Tento princíp

vychádza z princípu slobody na všetkých úrovniach spoločnosti. Možno povedať, že niet

prosperujúceho štátu bez participujúceho občana . (Macková, 2001).

2. Vývoj sociálneho zabezpečenia

Prameňom vývoja sociálneho zabezpečenie bolo spoločné úsilie členov rodu

o prežitie, ktoré začalo drobnými sociálnymi skutkami a pokračovalo cez nezáväzné

činnosti až k poviným a záväzným pravidlám. Veľká rodina si riešila sociálne otázky sama

a poskytovala svojim členom prácu zodpovedajúcu ich schopnostiam. Podľa toho mal

každý člen v rodine svoje miesto. Starostlivosť o sociálne odkázaných členov rodu

realizovala hlava rodu alebo kmeňa . So spoločenskou deľbou práce a vyššou organizáciou

16

spoločnosti sa objavil problém starostlivosti o tých, čo sa nemohli starať sami o seba.

(Tokárová et al., 2003).

V druhej polovici 19. storočia sa významne rozšíril princíp solidarity. Spočíval v

odkladaní si časti zárobku na pomoc tým, ktorí boli ohrození istými rizikami, ako napr.

chorobou, úrazom, starobou, postihnutiami (telesnými, duševnými, zmyslovými), ale aj

smrťou. Takáto vzájomná pomoc na prekonanie spomínaných rizík a jej financovanie

prostredníctvom príspevkov sa stala základným kameňom budúcich sociálnopoisťovacích

systémov. (Kováč, 2006).

Klasické sociálne zabezpečenie je späté predovšetkým s obdobím kapitalizmu a za

jeho kolísku sa považuje Nemecko. Vznik klasického moderného sociálneho zabezpečenia

sa spája s menom ríšskeho kancelára Otta von Bismarcka. Za jeho vlády v rokoch 1883 až

1889 nemecký ríšsky snem prijal tri základné zákony sociálneho zabezpečenia:

nemocenské poistenie, úrazové a invalidné poistenie a dôchodkové poistenie. Typickými

znakmi uvedených zákonov bolo zavedenie obligatórneho poistenia pre všetkých

robotníkov pracujúcich v priemysle a pre veľkú skupinu zamestnancov, ako aj zavedenie

samosprávy. (Staněk, 2006).

“Podľa nemeckého vzoru vzniklo neskôr aj sociálne poistenie v Uhorsku a po vzniku

Československej republiky v roku 1918 bol prevzatý systém sociálneho poistenia z Rakúsko

- Uhorska, a to úrazové, nemocenské, banícke poistenie a dôchodkové poistenie

súkromných zamestnancov.”(Rievajová et al., 2008, s. 13).

„Prvá polovica 20. storočia bola charakterizovaná už vytvorením rôznych systémov

sociálneho zabezpečenia a  jeho financovania.“ (Kováč, 2006, s. 9).

Prvý československý zákon o nemocenskom poistení bol prijatý v roku 1919.

Sociálnym problémom rodín bola venovaná len malá pozornosť, podpora bola

poskytovaná len preferovaným skupinám. Sociálne zabezpečenie v tomto období bolo

z organizačnej stránky značne roztrieštené. Sociálna starostlivosť o starých a invalidných

bola založená prevažne na dobročinnosti, pretože povinnosť zabezpečenia v chudobe

pripadala domovským obciam, jej úroveň teda závisela od možnosti a veľkosti obcí.

(Rievajová et al., 2008).

„Prvá polovica 20. storočia bola charakterizovaná už vytvorením rôznych systémov

sociálneho zabezpečenia a  jeho financovania.“ (Kováč, 2006, s. 9).

V období r. 1918 – 1930 sa vytvoril systém sociálneho, úrazového a nemocenského

poistenia. Veľký význam v celom medzivojnovom období zohrávali v sociálnej sfére tzv.

17

polooficiálne organizácie, poskytujúce štátom garantovanú pomoc rôznym skupinám

adresátov a pôsobili tu aj tisíce spolkov, z ktorých mnohé mali veľký význam na miestnej

úrovni a prevádzkovali najmä početné malé ústavné zariadenia pre starých či nemajetných

občanov.( Tokárová et al., 2003).

V prvých povojnových rokoch boli uskutočnené len čiastkové úpravy . Od 1.1.1952

(zákon č. 102/1951 Zb.) bolo nemocenské poistenie oddelené od dôchodkového poistenia,

ich ekonomická samostatnosť bola zlikvidovaná a zdravotnícke zariadenia boli prevedené

do jednotného systému štátnej zdravotnej starostlivosti. Správa nemocenského poistenia

bola zverená Robotníckemu odborovému hnutiu a vznikol Štátny úrad dôchodkového

zabezpečenia.(Rievajová et al, 2008).

Už v roku 1956 bol prijatý zákon o sociálnom zabezpečení, ktorý pričlenil do

národného poistenia sociálnu starostlivosť o všetkých, ktorí ju potrebovali predovšetkým

v dôsledku peňažnej reformay z r. 1953. Dávky a služby sociálneho zabezpečenia

poskytoval štát. Ďaľšie zmeny priniesol zákon o sociálnom zabezpečení z r. 1975, ktorý

zjednotil sociálne zabezpečenie družstevných roľníkov a ostatných pracovníkov. Podľa

zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení mali právo na sociálne zabezpečenie

zaručené všetci občania. ( Tokárová et al., 2003).

Po roku 1989 hlavnou úlohou sociálnej politiky bolo vytvorenie sociálne únosných

podmienok pre prechod k trhovému hospodárstvu s cieľom zabrániť sociálnemu výbuchu a

explózii masovej chudoby. Preto sa úsilie sociálnych reformátorov sústredilo na

vybudovanie záchrannej sociálnej siete, ktorá mala slúžiť tým, ktorí v procese

premiestňovania medzi štátnym a súkromným sektorom nebudú úspešní, to znamená

najmä starým, invalidným a nezamestnaným občanom, ktorí budú vyradený z trhu práce.

( Radičová, 1998).

3. Pojem sociálne zabezpečenie

Sociálne zabezpečenie je dôležitým nástrojom na realizáciu cieľov a úloh sociálnej

politiky. (Ošková et al., 2009 ).

Sociálne zabezpečenie poskytuje ľuďom ochranu a pomoc v prípade ohrozenia zdravia, v

chorobe, pri strate zamestnania, v materstve, v rodičovstve, pri výchove detí, v starobe,

invalidite a pri úmrtí živiteľa.

Sociálne zabezpečenie (social security) je pojem , ktorého obsah je dostatočne

známy, ale jeho definícia je obtiažne a historicky podmienená. (Tomeš, 2001). 18

Čo autor, to zakaždým iná definícia pojmu sociálne zabezpečenie a v každej krajine je to

iné.

“Pojem sociálne zabezpečenie sa používa vo viacerých významoch. V užšom chápaní

obsahuje dôchodkové zabezpečenie a určité služby sociálnej starostlivosti. Niekedy sa

stotožňuje so sociálnym poistením. V širšom a najadekvátnejšom ponímaní sa do

sociálneho zabezpečenia zaraďujú právne, finančné a organizačné nástroje a opatrenia,

ktorých cieľom je kompenzovaťnepriaznivé dôsledky rôznych sociálnych udalostí a

situácii, ktoré sú uznávané ako take sociálnym štátom, alebo takýmto situáciám

predchádzať” (Večera, 1996, s. 86).

Sústavu sociálneho zabezpečenia možno charakterizovať ako súbor právnych, finančných

a organizačných nástrojov a opatrení, ktorých cieľom je kompenzovať nepriaznivé finančné a

sociálne následky rôznych životných okolností a udalostí ohrozujúcich uznané sociálne práva

alebo im predchádzať.(Staněk, 2002).

Sociálne zabezpečenie je pomerne mladou inštitúciou vybudovanou na tradičných

základoch. Pri vytváraní moderných systémov sociálneho zabezpečenia sa štáty snažili

stavať pokiaľ možno na tradičných štruktúrach ochrany, na ktoré boli ľudia zvyknutí.

( Rievajová et al.,2008).

Aj ked' je skuto

ný obsah sociálneho zabezpečenia relatívne ľahko zrozumiteľný, doteraz nebol jeho

pojem u nás formálno - právne ani teoreticky vymedzený. Podobná situácia v tomto smere

je však aj v iných zákonodarstvách krajín s rozvinutou trhovou ekonomikou. Rozsah a

všeobecnosť sociálneho zabezpečenia je jedna z prekážok vymedzenia jeho pojmu.

(Matlák, 2004).

Do roku 2004 to bol systém, ktorý na Slovensku predchádzal dnešnému sociálnemu poisteniu a

riadil sa zákonom č. 100/1988 Zb.o sociálnom zabezpečení.

4. Nástroje sociálneho zabezpečenia

V priebehu dejín i v súčasnosti systém sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike

pozostáva z troch častí - pilierov.

Najviac známymi sociálnymi inštitútmi (podsystémami), ktoré sociálne zabezpečenie v

súčasnosti využíva, sú predovšetkým sociálne poistenie (social insurance), sociálna pomoc

(social assistance) a štátna podpora ( state benefits). (Rievajová et al., 2008).

19

Z pohľadu objemu prostriedkov je dominantné sociálne poistenie, zvyšné časti predstavuje

štátna sociálna podpora (najmä rodín) a sociálna pomoc. Nepriamu formu sociálneho

zabezpečenia predstavujú daňové bonusy, podpora zamestnanosti a sociálne služby.

Pred daňovou reformou v roku 1993 sa dávky nemocenského poistenia a dôchodkového

zabezpečenia hradili z daňových príjmov. Po daňovej reforme sa začali hradiť z príspevkov

poistného.(Capeková et al., 2001).

Graf 1: Nástroje sociálneho zabezpečenia

Zdroj: vlastné spracovanie

4.1. Sociálne poistenie4.

„Sociálne poistenie je rozsiahla časť sociálneho zabezpečenia a celkove možno

povedať aj jedna z najdôležitejších častí sociálneho práva. Na sociálnom poistení je vo

väčšine krajín, a platí to aj pre Slovenskú republiku, budovaná celý sociálny systém.

Ďalšie časti sociálneho práva tento systém dopĺňajú, resp. možno povedať, vypĺňajú

„medzery“ v sociálnom systéme“ (Matlák, 2001, s.19).

„Sociálne poistenie je forma najviac preferovaná v moderných priemyselných

spoločnostiach s  trhovou ekonomikou.“ (Rievajová et al.,2008).

Sociálne poistenie podrobnejšie rozoberáme v druhej kapitole teoretickej časti.

1.1. Štátna sociálna podpora

Cieľom štátnych sociálnych dávok je finančná účasť štátu na prekonaní nežiadúceho

poklesu životnej úrovne občana spôsobeného vznikom, resp. trvaním určitých štátom

uznaných životných udalostí. V rámci systému sociálneho zabezpečenia sa realizuje

podstatná časť sústavy spoločenskej pomoci rodinám s nezaopatrenými deťmi, najmä

prostredníctvom poskytovania štátnych sociálnych dávok.(Ošková et al., 2009).

Základnými princípmi systému štátnej sociálnej podpory je princíp solidarity medzi

bezdetnými rodinami a rodinami s deťmi, v rámci rodín princíp solidarity medzi rodinami

s vyššími príjmami a nižšími príjmami, ktoré umožňujú jednotlivé príspevky cielene a

adresne poskytovať. Štát definoval životné udalosti, na ktorých riešení sa chce podieľať.

Za takéto udalosti sa považujú najmä príchod dieťaťa do rodiny, nezaopatrenosť dieťaťa a

20

jeho sústavná príprava na povolanie, prítomnosť dieťaťa s ťažkým zdravotným

postihnutím v rodine, nezaopatrené dieťa v náhradnej rodinnej starostlivosti, prechodná

alebo dlhodobá prítomnosť len jedného živiteľa v rodine a strata člena rodiny smrťou.

( Rievajová et al., 2008).

V rámci štátnej sociálnej podpory sa poskytujú :

Jednorázové štátne sociálne dávky :

a.) prispevok pri narodení dieťaťa,

b.) príspevok na pohreb,

c.) rodičovský príspevok, ktorý patrí pri súčasnom vyplácaní rodičovského príspevku

obidvom rodičom, alebo ak jeden rodič poberá materské,

d.) jednorazový príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej

starostlivosti.

Opakované štátne sociálne dávky sú:

a.) prídavok na dieťa,

b.) rodi

c.) ovský príspevok,

d.) príspevok rodi

e.) om, ktorým sa narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch

rokov opakovane narodili dvoj

f.) atá,

g.) zaopatrovací príspevok,

h.) opakovaný príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej

starostlivosti a odmena pestúna .( Matlák, 2004 ).

1.2. Sociálna pomoc

Sociálna pomoc predstavuje pomoc, ktorej cieľom je zmierniť alebo prekonať hmotnú

alebo sociálnu núdzu ľudí, zabezpečiť im základné životné podmienky a zabraňovať

poruhám psychického, fyzického a sociálneho vývinu občana a pomáha tiež integrovať

občanov do spoločnosti, ( Ošková et al., 2009).

Podľa Repkovej (1998, s. 74) je „osobitosťou sociálnej pomoci jej individuálno-kompenzačný

mechanizmus uplatňovania vo vzťahu k občanovi, čo znamená , že je aktuálna v prípade, keď všeobecné

podmienky života sú pre občana nevyhovujúce a znevýhodňujú ho v porovnaní s  iným občanom. Sociálnu

pomoc je možné poskytovať na báze dobročinnosti, či na báze verejnej pomoci. Na báze dobročinnosti je

21

sociálna pomoc poskytovaná v prípade, ak subjekty poskytujúce pomoc (súkromné osoby, organizácie,

verejné inštitúcie či orgány politickej moci ) vykonávajú túto pomoc dobrovoľne a s voľnosťou

v rozhodovaní.

„Sociálna pomoc má za úlohu umožniť príjemcovi život na ľudskej úrovni. Táto hranica je daná sumami

životného minima. Sociálna pomoc môže byť realizovaná cez pomoc a poradenstvo, cez finančnú pomoc až

po vecné služby. Sociálnu pomoc ako tretiu časť sociálneho zabezpečenia využívajú hlavne rodiny s deťmi,

kde obaja z rodičov sú nezamestnaní, alebo kde jeden z rodičov je nezamestnaný a príjem druhého sa

pohybuje v blízkosti minimálnej mzdy. V podmienkach slovenského zákonodarstva sa pri posudzovaní rodiny

berú do úvahy len skutoční členovia rodiny. Pri posudzovaní nároku na niektorú zo štátnych sociálnych

dávok alebo dávok sociálnej pomoci sa neberie do úvahy napr. príjem rozvedeného rodiča, len výška

výživného, ani partner, ktorý síce žije v spoločnej domácnosti , ale nie je manželom či

manželkou.“(Capeková, Dudová, Sika, 2001).

Keď sociálnu starostlivosť vystriedala sociálna pomoc, občan prestal byť pasívnym

subjektom paternalistickej starostlivosti. Pojem sociálna pomoc výstižnejšie vyjadruje

potrebu aktívneho prístupu k riešeniu vlastnej sociálnej situácie, rešpektuje svojprávnosť

a zodpovednosť za svoj život.(Mondíková, 2007).

Sociálna pomoc a sociálna ochrana sú súčasťou starostlivosti miest a obcí o potreby

svojich obyvateľov. Sociálnu pomoc uskutočňujú prostredníctvom sociálnej práce.

„Sociálna práca v zmysle sociálnej pomoci má svoje korene už v počiatkoch ľudstva. Už

biblické dejiny starého zákona opisujú potrebu zvláštnej starostlivosti o chudobných

a  trpiacich (napr. Kniha múdrosti, Kniha Jób) (Oláh et al., 2006, s. 9).

Hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom

spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa

s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným

pričinením. (Zákon č. 599/2003 Z.z. § 2).

Podľa zákona č. 599/2003 Z.z : môžu byť občanovi a spoločne posudzovaným osobám

poskytnuté nasledovné dávky a príspevky k dávke:

Dávky:

u jednotlivca   60,50 € mesačne,

u jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi 115,10 € mesačne,

u dvojice bez detí    105,20 € mesačne,

u dvojice s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi  157,60 € mesačne,

u jednotlivca s viac ako štyrmi deťmi  168,20 € mesačne,

u dvojice s viac ako štyrmi deťmi   212,30 € mesačne

Príspevky:

príspevok na zdravotnú starostlivosť –  2,00 € mesačne

príspevok na bývanie

22

ochranný príspevok

aktivačný príspevok

Výška dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi sa

určí ako rozdiel medzi nárokmi plynúcimi zo zákona a príjmom občana a

spoločne posudzovaných osôb. ( Zákon č. 599/2003 Z.z).

V rámci hmotnej núdze sa vypláca aj náhradné výživné a dotácie na stravu a školské

potreby. Náhradným výživným sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného

dieťaťa v prípade, že si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť alebo

nezaopatrenému dieťaťu nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo výška sirotského

dôchodku nedosahuje výšku minimálneho výživného (Zákon č. 201/2008 Z.z.).

Sociálnu núdzu možno charakterizovať ako stav, keď občan v dôsledku veku,

nepriaznivého zdravotného stavu, straty zamestnania alebo sociálnej neprispôsobilosti

nemôže si sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, starostlivosť o svoju domácnosť,

ochranu a uplatňovanie svojich práv a právom chránených záujmov alebo kontakt so

spoločenským prostredím. Za sociálnu núdzu sa považuje aj stav, keď občan s ťažkým

zdravotným postihnutím potrebuje zmierniť alebo prekonať sociálne dôsledky ťažkého

zdravotného postihnutia. (Rievajová et al., 2008, s. 204).

Formami riešenia hmotnej núdze a riešenia sociálnej núdze sú: sociálne poradenstvo, sociálnoprávna

ochrana detí a sociálna kuratela, sociálne služby, dávky sociálnej pomoci, peňažné príspevky na kompenzáciu

a peňažný príspevok za opatrovanie.

Sociálna služba podľa § 2 ods.1 Zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách „je

odborná činnosť, obslužná činnosť alebo ďalšia činnosť alebo súbor týchto činností, ktoré

sú zamerané na:

a) prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie, riešenie nepriaznivej sociálnej

situácie alebo zmiernenie sociálnej situácie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity,

b) zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život

a na podporu jej začlenenia so spoločnosti,

c) zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných

potrieb fyzickej osoby,

d) riešenie krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny,

e) prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby a rodiny.

Peňažné príspevky na kompenzáciu upravuje zákon č. 447/2008 Z.z., ktorý definuje

kompenzáciu sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia ako „zmiernenie alebo

23

prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných

príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb. (Zákon 447/2008 Z. z.

§ 2 ods.1).

Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela má za úlohu zabezpečenie

predchádzania vzniku krízových situácií v rodine, ochrany práv a právom chránených

záujmov detí, predchádzania prehlbovaniu a opakovaniu porúch psychického, fyzického

a sociálneho vývinu detí a plnoletých osôb a zamedzenia nárastu sociálnopatologických

javov. (Zákon 305/2005 Z. z.).

Hlavnou úlohou systému sociálnej pomoci ako jedného z nástrojov participujúcich na eliminácii

dôsledkov vyplývajúcich z  rôznych sociálnych udalostí postihujúcich niektoré skupiny našich obyvateľov, je

reagovať na uvedené skutočnosti hľadaním ciest na racionálne, ekonomicky a prakticky zvládnuteľné

uspokojovanie ich osobných potrieb s dôrazom na pomoc pri zabezpečovaní čo najväčšej nezávislosti

a dôstojnej kvality života.

(Marettová, 2010).

24

5. SOCIÁLNE POISTENIE

Poistenie je zabezpečenie finančného krytia rizika. Riziko predstavuje možnosť straty

rôznych hodnôt . Ak chceme nejaké riziko poistiť , tak musí byť identifikovateľné,

vyčísliteľné, náhodné a ekonomicky únosné.(Kováč 2006).

Sociálne poistenie vzniklo v talianskych mestách, ktoré sa v 14. a 15. storočí

vyznačovali čulým vnútorným a medzinárodným obchodom. Obchodníci podstupovali

riziko, a tak poistenie predstavovalo spôsob, ako tieto riziká urobiť únosnými. (Rievajová

et al., 2008).

S povinným sociálnym poistením sa po prvý raz stretávame vo Francúzsku za vlády

ľudovíta XIV. V r. 1673 minister Jean Baptiste Collbert nariadil námorníkom povinne sa

poistiť pre život, starobu a chorobu, aby zabránil ich biede v čase, keď nemohli vyplávať

na more. V prípade, keď nemohli vyplávať na more, nemohli očakávať pomoc od svojho

zamestnávateľa, ktorý bol na mori, ale ani od svojich obcí, nakoľko dlhodobým pobytom

na mori sa odcudzili najmä tým, že neplatili žiadne dane a poplatky. Z tohto dôvodu

námorníci povinne platili poistné do vzájomnej pokladne. (Tomeš, 1996).

Sociálne poistenie je založené na platení odvodov a poberaní dávok (napríklad

dôchodkov). Ako uvádza Matlák: „úlohou sociálneho poistenia je ochrana veľkej časti

obyvateľstva proti zmenám v živote, a  to predovšetkým pokiaľ ide o následky vo vzťahu

k pracovnej sile.“ (Matlák, 2001, s.19).

„Sociálne poistenie je forma najviac preferovaná v moderných priemyselných

spoločnostiach s  trhovou ekonomikou.“ (Rievajová et al.,2008).

Oblasť sociálneho poistenia je na Slovensku upravená zákonom č. 461/2003 Z.z. o

sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“)

a vzťahuje sa na všetky osoby s výnimkou policajtov, profesionálnych vojakov a vojakov

prípravnej služby.

Sociálne poistenie zabezpečuje finančne jednotlivca alebo rodinných príslušníkov pri

výskyte životných udalostí, ktoré je možné predvídať a proti ktorým je poistený. Občania sa

môžu poistiť tiež sami z vlastnej iniciatívy - formou dobrovoľného doplnkového poistenia,

sporením, investovaním kapitálu. Základným princípom poistenia je nárokovosť bez ohľadu na

existenciu sociálnej potreby. Právny nárok vzniká na základe právneho vzťahu poistenia, ktorý sa

považuje za odplatný právny vzťah. Ich odplatnosť predstavujú finančné príspevky poistenca,

zamestnávateľa alebo štátu. Charakteristike odplatnosti neprekáža, že ide o príspevkovú

povinnosť iných subjektov než poistencov.( Stanek et al., 2002).25

Sociálne poistenie v sebe zahŕňa:

1. nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo

zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej

neschopnosti, tehotenstva a materstva,

2. dôchodkové poistenie, ktoré tvorí: starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie

príjmu v starobe a pre prípad úmrtia, invalidné poistenie ako poistenie pre prípad

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo

nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia

3. úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v

dôsledku pracovného a služobného úrazu alebo choroby z povolania

4. garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa

na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné

dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu

príspevkov na starobné dôchodkové sporenie

5. poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti

zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku

nezamestnanosti. (Zákon č. 461/2003 Z.z.).

Tabuľka 1: Výška odvody na sociálne poistenie v roku 2010 v percentách

PoistenieZamestna

-nec

Zamestná-

vateľSZČO

Dobro-

voľne

poistená

osoba*

VZ min.

zam./SZČO VZ max

Nemocen-

ské1,4% 1,4% 4,4% 4,4% -/319,58 1084,55

Starobné 4% 14% 18% 18% -/319,58 2892,12

Invalidné 3% 3% 6% 6% -/319,58 2892,12

Úrazové neplatí 0,8% neplatí neplatí -/319,58 neobm.

Garančné neplatí 0,25% neplatí neplatí -/319,58 1084,55

Nezame-

stnanosť1% 1% neplatí 2% -/319,58 2892,12

26

Rezervný

fondneplatí 4,75% 2% 4,75% -/319,58 2892,12

Zdravotné 4% 10% 14% 14% 307,70/319,57 2169,09

Zdravotné

ZPS2% 5% 7% 7% 307,70/319,57 2169,09

Zdroj: Sociálna poisťovňa

1. Výkon sociálneho poistenia

„Od 1.1. 2004 podľa platnej právnej úpravy a  to podľa zákona č. 461/2003 Z.z.,

ktorý upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho

poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor nad

vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia, bolo nanovo

upravené fungovanie sociálneho poistenia, ktoré vykonáva Sociálna

poisťovňa.“(Kečkéšová, 2005).

Od januára 2005 Sociálna poisťovňa prebrala aj kompetencie pri realizácii

povestného „druhého piliera“ dôchodkového zabezpečenia. V rámci starobného

dôchodkového sporenia Sociálna poisťovňa vyberá príspevky, ktoré postupuje ďalej

súkromným dôchodkovým správcovským spoločnostiam. V praxi to znamená, že si

môžeme „sami“ sporiť na dôchodok, resp. si vybrať správcovskú spoločnosť, ktorá bude

spravovať časť odvodov a neskôr vyplácať. Sociálna poisťovňa je právnická osoba

zriadená na výkon sociálneho poistenia a má sídlo v Bratislave. ( Ružička , 2009).

„Sociálna poisťovňa zabezpečuje výkon nemocenského , starobného , invalidného ,

úrazového poistenia, poistenia v nezamestnanosti, garančného poistenia a rezervného

fondu solidarity.“ (Ošková et. al, 2009).

Organizačnými zložkami Sociálnej poisťovne sú Ústredie Sociálnej poisťovne

a pobočky Sociálnej poisťovne, ktoré sú realizátormi sociálneho poistenia. Sociálna

poisťovňa má 38 pobočiek spolu so 41 vysunutými pracoviskami. Ústredie riadi generálny

riaditeľ. Pobočku Sociálnej poisťovne riadi riaditeľ pobočky, ktorý zodpovedá

generálnemu riaditeľovi. Riaditeľ pobočky koná v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých

veciach patriacich do pôsobnosti pobočky. (Rievajová et al., 2008).

Podľa zákona č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa je kontaktná

inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok a medzi 27

inštitúciami členských štátov Európskej únie a  inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou

stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore. (zákon č.461/2003 Z. z.

o sociálnom poistení).

Orgánmi Sociálnej poisťovne sú:

Rada riaditeľov Sociálnej poisťovne

Dozorná rada Sociálnej poisťovne

Riaditeľ pobočky Sociálnej poisťovne

2. Účasť na sociálnom poistení a platenie poistného

Účasť na sociálnom poistení nemôže vzniknúť skôr, ako má fyzická osoba

pracovnoprávnu spôsobilosť, t.j. mať v pracovnoprávnych vzťahoch sociálneho poistenia

práva, povinnosti a spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať tieto práva a brať

na seba povinnosti. Pracovnoprávna spôsobilosť vzniká dňom , keď občan dovŕši 15 rokov

veku a organizácia s ním nesmie dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý by

predchádzal skončeniu povinnej školskej dochádzky. Poistný pomer sociálneho poistenia

vzniká ex lege ( priamo zo zákona), nejde o zmluvný vzťah, vzniká dňom vzniku

pracovného pomeru alebo obdobne postaveného právneho vzťahu. Trvanie poistného

pomeru je už viazané na trvanie právneho vzťahu, ktorý poistenie zakladá, nie na skutočný

výkon činnosti. Poistný pomer teda trvá napr. aj počas dovolenky a práceneschopnosti.

(Ošková et.al, 2009).

Určujúcim faktorom pri platbe poistného je sídlo útvaru, ktorý vedie evidenciu

miezd, alebo sídlo zamestnávateľa v prípade, ak nemá na Slovensku mzdové oddelenie.

Podľa § 138 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov vymeriadzavací základ zamestnanca je príjem zamestnanca za

vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu,

náhrada mzdy za sviatok a náhrada mzdy pri prekážkách v práci podľa osobitného

predpisu. (Zákon č. 461/2003 Z.z.).

Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu

príjmov. Ak má zamestnávateľ deň výplaty určený rozdielne pre rôzne organizačné útvary,

poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov.

Ak zamestnávateľ nemá určený deň výplaty (podľa Zákonníka práce takýto deň určený byť

nemusí, avšak výplata musí byť zamestnancom vyplatená najneskôr posledný deň

kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa vypláca) - tak poistné je 28

splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí

poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja,

poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň. Samostatne zárobkovo činná osoba

je povinná platiť poistné na nemocenské , starobné , invalidné poistenie a do rezervného

fondu solidarity, keď jej príjem z podnikania za predchádzajúci kalendárny rok bol vyšší

ako 12 – násobok minimálneho základu ( minimálna mzda).( Ošková et al., 2009).

Od prvého dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca najneskôr do

52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec a zamestnávateľ

vylúčenú povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie.(Zahoranová, 2010).

Poistné sa platí percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého

v rozhodujúcom období a odvádza sa na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.

Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nadol.( Ošková et al.,2009).

Príklad 1:

Ak živnostník začal podnikať 1. januára 2010, povinnosť platiť odvody do Sociálnej

poisťovne má až od prvého júla 2011, v prípade, že jeho obrat prekročil stanovenú hranicu

príjmu - obratu (12 - násobok minimálneho vymeriavacieho základu). Pre rok 2010 je táto

hranica stanovená vo výške 3 948,72 €.

Ak živnostník začal podnikať v roku 2009, povinnosť platiť odvody do Sociálnej

poisťovne mal od prvého júla 2010, v prípade že prekročil stanovenú hranicu príjmu –

obratu 3 834,96 € (12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu).

Túto povinnosť má do 30. júna 2011. Po tomto dátume môžu nastať dve situácie: buď bude

odvody platiť naďalej alebo ich platiť prestane. Prestať platiť možno len vtedy, ak ročný

obrat dosiahnutý v roku 2010 neprekročil stanovenú hranicu obratu, teda 3 948,72 € (12 -

násobok minimálneho vymeriavacieho základu). Prerušením živnosti alebo skončením

živnosti a jej opätovným založením sa už plateniu sociálnych odvodov od roku 2011

živnostníci nevyhnú, pretože Novela zákona o Sociálnom poistení túto legislatívnu dieru

odstránila.

Štát platí poistné za fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej

republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa do 6 rokov jeho veku alebo ktorá sa riadne stará

o dieťa s dlhodobo nepriaznivým stavom po dovŕšení 6 rokov jeho veku najdlhšie do 18

rokov jeho veku. Ďalej za poberateľov príspevku za opatrovanie, fyzickú osobu, ktorá

29

vykonáva osobnú asistenciu ťažko postihnutej osobe najmenej 14 hodín mesačne a za

zamestnancov a SZČO, ktorým sa poskytuje materské. (Ošková et al., 2009).

Poistné, ktoré platí SZČO alebo dobrovoľne poistená osoba, je v zásade splatné do

ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa

platí poistné. (Spracované podľa )

30

6. NEMOCENSKÉ POISTENIE

Človek sa často krát môže ocitne v nepredpokladanej situácii, pri ktorej môže dôjsť

k strate schopnosti pracovať, napríklad v dôsledku vážneho poškodenia zdravia,

neočakávanej vážnej choroby a tiež môže dôjsť pri výkone povolania k pracovnému úrazu.

Ak je občan v takomto prípade nemocensky poistený vzniká mu právoplatný nárok na

nemocenské. Teda základnou podmienkou je existencia poistného vzťahu. Môžeme

zjednodušene povedať, že ide o náhradu za stratu príjmu.(Ružička, 2009).

Zo systému nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených v zákone

č.461/2003 Z.z. poskytujú tieto nemocenské dávky:

nemocenské

ošetrovné

vyrovnávacia dávka

materské

Medzi dávky nemocenského poistenia od 1.1.2004 už nepatrí kúpeľná starostlivosť.

Všetky nemocenské dávky sa vyplácajú za kalendárne dni vo výške 55 % vymeriavacieho

základu poisteného. Do 1.1.2004 sa nemocenské určovalo z priemernej čistej mzdy

zamestnanca pripadajúcej na pracovný deň. V súlade s legislatívnym trendom iných

členských krajín Európskej únie úplne novým prvkom v prípade dočasnej

práceneschopnosti zamestnanca je náhrada príjmu počas prvých desiatich dní dočasnej

práceneschopnosti zamestnanca podľa zák. č. 462/2003 Z. z., ktorú zamestnancovi

poskytuje zamestnávateľ (od prvého dňa PN 25 % denného vymeriavacieho základu a od

štvrtého dňa dočasnej PN 55 % denného vymeriavaciehozákladu). Až počnúc jedenástym

dňom dočasnej práceneschopnosti zamestnanca sa zamestnancovi poskytuje nemocenské.

(Barancová, 2004).

Podľa zákona č.461/2003 Z.z. :

„Zamestnanec má nárok na všetky štyri druhy nemocenských dávok, t. j.

nemocenské, ošetrovné, materské a vyrovnávaciu dávku. SZČO má nárok na nemocenské,

ošetrovné a materské. Nárok na niektorú nemocenskú dávku vzniká odo dňa splnenia

zákonom ustanovených podmienok vzniku nároku na nemocenskú dávku za predpokladu, že

nárok na nemocenskú dávku vznikol bud' po

as trvania nemocenského poistenia, alebo po jeho zániku po

as trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky, alebo v ochrannej lehote.

31

Ochranná lehota je spravidla 42 dní po zániku nemocenského poistenia. V prípade, ak

nemocenské poistenie trvalo menej ako 42 dní, ochranná lehota je tol'ko dní, kol'ko trvalo

nemocenské poistenie. Špecificky je ur

ená ochranná lehota u tehotných žien. V prípade, ak nemocenské poistenie zaniklo žene v

období tehotenstva, ochranná lehota je vždy šest' mesiacov, nezávisle od toho, ako dlho

trvalo nemocenské poistenie. Ak vznikne poistencovi nové nemocenské poistenie v období,

ked' mu plynie ochranná lehota, po

et dni ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevy

erpanému po

tu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia, ale i tu platí zásada,

že ochranná lehota nemôže byt' viac ako 42 dní. Ochranná lehota zaniká, ak nezanikla

skôr, dňom, od ktorého má poistenec nárok na výplatu starobného dôchodku.“

Občan Slovenskej republiky môže byť povinne nemocensky poistený a tiež aj

dobrovoľne nemocensky poistený. Povinne nemocensky poistený je zamestnanec, ktorý

vykonáva prácu na území Slovenskej republiky alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

Dobrovoľne nemocensky poistená môže byť osoba po dovŕšení 16 roku veku. Je dôležité

spomenúť aj to, že nemocenské poistenie sa systémovo rozdeľuje na časovo krátkodobú

práceneschopnosť a časovo dlhodobú práceneschopnosť. (Ružička, 2009).

Tabuľka 2: Systémové dávky nemocenského poistenia podľa druhu v mil Eur

Ukazovateľ 2005 2006 2007 2008 2009

Spolu 157 177 200 247 317

v tom

nemocenské 114 130 148 183 241

ošetrovné 4 5 6 7 8

materské 39 42 46 56 68

vyrovnávacia dávka 0 0 0 1 0

Zdroj: Štatistická ročenka SR 2009

32

1. Nemocenské

Človek sa často krát môže ocitne v nepredpokladanej situácii, pri ktorej môže dôjsť

k strate schopnosti pracovať, napríklad v dôsledku vážneho poškodenia zdravia,

neočakávanej vážnej choroby a tiež môže dôjsť pri výkone povolania k pracovnému úrazu.

Ak je občan v takomto prípade nemocensky poistený vzniká mu právoplatný nárok na

nemocenské. Teda základnou podmienkou je existencia poistného vzťahu. Môžeme

zjednodušene povedať, že ide o náhradu za stratu príjmu.(Ružička, 2009).

Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti je samostatne upravená v zákone č.

462/2003 Z.z.

Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je spravidla

kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie

nemocenskej dávky. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie

je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie.(Rievajová et al., 2008).

Pod osobný rozsah zákona pre účely nemocenského poistenia v pozícii povinne

poistených patria:

• zamestnanci vykonávajúci prácu na území SR alebo mimo územia SR,

• samostatne zárobkovo

inné osoby, ktorých príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti

alebo výnos súvisiaci s podnikaním bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho

základu, ktorým je výška minimálnej mzdy.

Všetky ostatné fyzické osoby po dovŕšení 16. roku veku majú právny status

dobrovoľne poistenej osoby za predpokladu, že majú na území SR trvalý pobyt, povolenie

na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt.(Barancová, 2004).

Príklad 2:

SZČO si povinne platí nemocenské poistenie z minimálneho vymeriavacieho

základu 319,58 eura. Pri ochorení má SZČO, ktorý musí byť nemocensky poistený

minimálne 270 dní za posledné dva roky, nárok má na PN od prvého dňa, kedy ho lekár

vypíše. Celú PN mu prepláca Sociálna poisťovňa vo výške 25 % z denného

vymeriavacieho za prvé tri dni a 55 % za ostatné dni - maximálne po dobu jedného roka.

Hlásenie o PN vystavené ošetrujúcim lekárom treba zaniesť na pobočku Sociálnej

33

poisťovne a nemocenské mu Sociálna poisťovňa vyplatí do 20. dňa v nasledujúcom

mesiaci. (Spracované podľa )

Príklad č.3:

Zamestnancovi počas choroby v prvých desiatich kalendárnych dňoch platí náhradu

mzdy zamestnávateľ. Od 1. do 3. dňa PN má nárok na náhradu mzdy od zamestnávateľa

len na 25 percent z denného vymeriavacieho základu, od 4. do 10. dňa dostáva 55 percent z

denného vymeriavacieho základu . Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi mzdu za

všetky kalendárne dni, aj keď na niektorý z nich pripadne víkend, či sviatok. Ak sa

zamestnanec stane dočasne PN kvôli užitiu alkoholu alebo omamných látok,je mu náhrada

príjmu skrátená o polovicu.

Počnúc jedenástym kalendárnym dňom od vzniku PN vypláca príslušná pobočka

Sociálnej poisťovne zamestnancovi nemocenskú dávku vo výške 55 percent z denného

vymeriavacieho základu.Tá dávka sa poskytuje z nemocenského poistenia, ktoré platí

zamestnanec a jeho zamestnávateľ. Nemocenské sa poskytuje najdlhšie do uplynutia 52.

týždňa od vzniku PN. Denný vymeriavací základ sa vypočítava ako podiel súčtu

vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v

rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia, alebo podľa vzorca:

DVZ=VZ1+VZ2+…+VZ12počet dní rozhodujúceho obdobiaDVZ - denný vymeriavací základ

VZ - vymeriavací základ

(Spracované podľa )

Príklad č.4:

Pán Ján je zamestnaný a tým pádom aj nemocensky poistený od prvého júna 2008.

V marci 2010 ochorel a bol dočasne práce neschopný od 10. marca do 16.marca 2010. 

Rozhodujúce obdobie pre pána Jána je v tomto prípade rok 2009. Za vymeriavacie základy

bude braný jeho hrubý príjem z jednotlivých mesiacov roku 2009  Počet dní

rozhodujúceho obdobia je potom rovný 365 dňom.

DVZ=HMjan09+HMfeb09+…+HMdec09365HM – hrubá mzda

(Spracované podľa )

Príklad č.5:

34

Zákon však pamätá aj na prípad, keď sa zamestnanec stane dočasne práceneschopný

v ten istý mesiac, ako bol prijatý do pracovného pomeru. Vtedy sa za rozhodujúce

obdobie považuje obdobie od vzniku nemocenského poistenia po deň, ktorý predchádza

dňu, kedy sa stal dočasne PN.

Pani Eva je nemocensky poistená od 1.2.2010. Ak sa  stane dočasne práceneschopná

25. 2. 2010, za rozhodujúce obdobie, v ktorom budeme sledovať jej príjem a vymeriavací

základ by sme považovali obdobie od 1. 2. 2010 do 24. 2. 2010.

Z rozhodujúceho obdobia sa pri výpočte denného vymeriavacieho základu nezapočítavajú

obdobia, za ktoré zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie

alebo  a taktiež obdobia, kedy bolo prerušené povinné nemocenské poistenie.

Nárok na nemocenskú dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinnosti zamestnávateľa

platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie na rozdiel od povinne nemocensky

poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby,

ktorých nárok na nemocenskú dávku je plne závislý od plnenia povinnosti platiť

a odvádzať poistné na nemocenské poistenie. (Rievajová et al., 2008).

Porušenie liečebného režimu je konanie dočasne práceneschopného poistenca, ktoré

nie v súlade s pokynmi ošetrujúceho lekára (napr. neplnenie pokynov o zotrvaní na lôžku,

o zákaze fajčenia, o zákaze požívania alkoholických nápojov, o vzďaľovaní sa z bytu mimo

času povolených vychádzok, o vykonávaní domácich prác a pod.), ktoré nepriaznivo

pôsobí na liečenie dočasne práceneschopného poistenca, a ktoré spôsobuje oddialenie

obnovy pracovnej schopnosti. Porušením liečebného režimu je aj skutočnosť, že dočasne

práceneschopný poistenec sa nezdržiava na adrese uvedenej na tlačive potvrdenia

o dočasnej pracovnej neschopnosti, alebo ak sa nedostaví bez riadneho ospravedlnenia

v určený deň na lekársku prehliadku. Jednoznačným porušením liečebného režimu je

vykonávanie zárobkovej činnosti dočasne práceneschopným poistencom. Porušením

liečebného režimu nie je, ak dočasne práceneschopný poistenec, ktorý vykonáva súbežne

niekoľko zárobkových činností zakladajúcich účasť na nemocenskom poistení je uznaný

dočasne práceneschopným len pre niektoré z nich a vykonáva ostatné zárobkové činnosti.

(Metodické usmernenie Sociálnej poisťovne č. 31/2010).

2. Ošetrovné

35

Aj v prípade, keď v rodine dôjde u niektorých z členov k vážnej chorobe, ktorá si

vyžaduje ošetrenie inou osobou je poistenec chránený zákonom. Poistencovi, ktorý ma

vytvorený poistný vzťah vzniká nárok na ošetrovné. Dávka sa poskytuje v prípade

starostlivosti o chorého člena rodiny, prípadne starostlivosti o dieťa mladšie ako 10 rokov.

Rozhodujúcou skutočnosťou ale ostáva, že dieťa alebo chorý člen rodiny žije s poistencom

v jednej domácnosti, v ktorej sa nenachádza nikto iný, kto by mohol starostlivosť o chorú

osobu vykonávať.(Ružička, 2009).

Nárok na ošetrovné má poistenec, ak:

1. ošetruje choré dieťa, chorého manžela, chorú manželku, chorého rodiča

alebo chorého rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa

potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou

osobou, alebo

2. sa stará o dieťa do desiatich rokov veku, ak:

a) dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie

b) predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb,

v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa

navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich

bolo nariadené karanténe opatrenie

c) fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej

nariadené karanténne opatrenie alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti

zdravotníckeho zariadenia ,a preto sa nemôže o dieťa starať. (Zákon

461/2003 Z. z. §39, ods.1).

Zo systému nemocenského poistenia sa poskytuje ošetrovné tak zamestnancovi, ako

aj samostatne zárobkovo činnej osobe, aj dobrovol'ne nemocensky poistenej osobe počas

maximáIne 10 kalendámych dní vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu.

Ošetrovné patrí v tom istom prípade len raz a len jednému poistencovi.(Ošková et al.,

2009).

V oblasti nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a  poistenia

v nezamestnanosti sa doba od 11. dňa potreby ošetrovania už nepovažuje za náhradnú

dobu zamestnania na účely nároku na dôchodok, to zn., že poistný pomer zamestnanca sa

od 11. dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti prerušuje, t. j. zaniká . (Zákon 461/2003

Z. z. § 26 ods. 3 ).

36

Nárok na dávku nezaniká uplynutím času. Nárok na výplatu dávky sa premlčí

uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka patrila. (Ďurišová, 2010).

3. Vyrovnávacia dávka

Vzhľadom na fyziologické osobitosti organizmu a materské poslanie ženy nemôžu

počas tehotenstva vykonávať všetky práce. Pracovnoprávne predpisy výslovne zakazujú

niektoré práce tehotným ženám a matkám.(Cviková, 2010).

Vyrovnávacia dávka sa poskytuje zamestnankyni, ktorá vykonávala prácu, ktorá je

tehotným ženám zakázaná alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo,

a preto je v tehotenstve dočasne preradená na inú prácu, pri ktorej dosahuje bez svojho

zavinenia nižší zárobok ako pri doterajšej práci. obdobne to platí o matkách do konca

deviateho mesiaca po pôrode.(Zákon 461/2003 Z.z.).

„Táto dávka patrí iba zamestnankyni, pretože na preradenie na inú prácu môže dôjsť

len podľa pracovnoprávnych predpisov upravujúcich pracovnoprávne vzťahy a nevzťahujú

sa na SZČO a dobrovoľne nemocensky poistené osoby. Vyrovnávacia dávka sa poskytuje

za kalendárny mesiac. Výška vyrovnávacej dávky je 55% rozdielu medzi mesačným

vymeriavacím základom a vymeriadzavacím základom dosahovaným v  jednotlivých

kalendárnych mesiacoch po preradení.“(Ošková et al., 2009, s. 34) .

Nárok na vyrovnávaciu dávku vzniká v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola

zamestnankyňa preradená na inú prácu, v ktorej bez svojho zavinenia dosahuje nižší príjem

ako pri práci, ktorú vykonávala predtým. Vyrovnávacia dávka sa poskytuje za kalendárny

mesiac aj vtedy, keď bola zamestnankyňa preradená na inú prácu počas kalendárneho

mesiaca. Vyrovnávacia dávka sa poskytuje zamestnankyni do skutočného dňa nástupu na

materskú dovolenku, čo nemusí byť vždy začiatok šiesteho, najskôr však to môže byť

začiatok ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom.

Zamestnankyňa nemá nárok na vyrovnávaciu dávku v mesiaci, v ktorom nemá príjem,

napr. z dôvodu, že bola celý kalendárny mesiac dočasne práceneschopná alebo ošetrovala

chorú fyzickú osobu . (Cviková, 2010).

Vyrovnávacia dávka je obligatórna, opakovaná, peňažná, časovo obmedzená dávka

nemocenského poistenia. Účelom vyrovnávacej dávky je náhrada časti príjmu z dôvodu

poklesu zárobku pri prevedení na inú prácu počas tehotenstva a materstva zamestnankyne,

ktorej je pôvodná práca zakázaná z dôvodu tehotenstva a materstva.(Kečkéšová, 2005).

37

Táto dávka sa poskytuje najdlhšie do nástupu na materskú dovolenku. Nárok na ňu

sa uplatňuje v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, na tlačive „Žiadosť o vyrovnávaciu

dávku“, ktoré potvrdí zamestnávateľ.

4. Materské

Tehotenstvo a materstvo je obdobím ženy, kedy jej existencia a starostlivosť o dieťa

je závislé na iných príjmoch ako je príjem z jej vlastnej zárobkovej činnosti. Dá sa

povedať, že je to obdobie , kedy žena je závislá hlavne aj od pomoci štátu, keďže

starostlivosť o dieťa jej nedovoľuje vykonávať prácu. Každá matka a jej dieťa je preto

chránená štátom. Po pôrode žena prechádza na materskú dovolenku kedy jej je

poskytovaná dávka nemocenského poistenia. Materská dovolenka trvá 28 týždňov.

Poistenke vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom

pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom a ak

porodila skôr, odo dňa pôrodu.(Ružička, 2009).

„Poistenke sa necháva právo voľby začiatku čerpania materského v rozpätí šesť až

osem týždňov pred očakávaným dňom pôrodu a materské sa poskytuje v období najviac 28

týždňov. Ak sa žene narodili 2 alebo viac detí, prípadne ide o osamelú matku, materské sa

poskytuje najviac 37 týždňov. Poistenke, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, patrí materské

počas 14 týždňov. Osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti a stará sa oň, má nárok na

materské odo dňa prevzatia do starostlivosti v období najviac 22 týždňov, ak ide o 2 a viac

detí, prípadne osamelú osobu, tak v období najviac 31 týždňov.“(Ošková et al, 2009 s. 36).

Nárok na materské si môže uplatniť v zásade žena, ktorá dieťa porodila, ale aj iný

poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti. Iným poistencom je napr. otec dieťaťa, ak

matka zomrela alebo ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo

nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav trvajúci najmenej jeden mesiac a ak

matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok. Iný poistenec je aj otec dieťaťa po

dohode s matkou, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, pričom matka

nepoberá materské alebo rodičovský príspevok. Iným poistencom môže byť tiež iná

fyzická osoba, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti rozhodnutím súdu.(Bosáková,

2010).

Veľa ľudí si mýli pojem materská dovolenka s rodičovskou dovolenkou. Materské je

nemocenská dávka, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa tehotnej žene pred pôrodom a po

ňom, keď sa stará o narodené dieťa a rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka a

38

vyplácajú ju úrady práce, sociálnych vecí a rodiny po zániku nároku na materské.

Materské a rodičovský príspevok sa nemôžu poberať súčasne.

39

7. DÔCHODKOVÉ POISTENIE

Vo väčšine európskych krajín sa zabezpečuje obyvateľstvo v produktívnom veku

prostredníctvom troch pilierov dôchodkového systému. Výnimkou nie je ani Slovenská

republika, ktorá začala v roku 2004 realizovať dôchodkovú reformu.

Nový dôchodkový systém vychádza z trojpilierového modelu:

I.Pilier je povinný – poistenie. Je založený na priebežnom financovaní a zabezpečuje

základný štandard a ochranu pred chudobou.

II. Pilier je sporenie. Je založený na kapitalizačnom princípe, ktorý je príspevkovo

definovaný a financovaný prostredníctvom prispievania na osobné dôchodkové

účty sporiteľov.

III. Pilier je dobrovoľný. ( Ošková et al.,2009).

Zákon č. 461/2003 Z.z. predstavuje prvý pilier dôchodkového poistenia.

V rámci dôchodkového poistenia existujú dva podsystémy:

1. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad

úmrtia

2. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu

poistenca a pre prípad úmrtia.

Na dôchodkovom poistení podľa zákona o sociálnom poistení sú povinne zúčastnení:

1. zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený,

2. samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená

3. fyzická osoba, ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa do 6 rokov veku, alebo

o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení 6 rokov veku,

najdlhšie do 18 rokov,

4. na účely starobného dôchodku fyzická osoba, ktorej sa vypláca úrazová renta, do

dovŕšenia veku potrebného na nárok na starobný dôchodok alebo do priznania

predčasného starobného dôchodku,

5. fyzická osoba, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok za opatrovanie v rozsahu

najviac 12 rokov

(Zákon č.461/2003 Z.z. ).

40

V prípade že, fyzická osoba nepodlieha tejto povinnosti, môže byť poistená

dobrovoľne.( Rievajová et al.,2008).

Rozhodujúcimi veličinami, ktoré určujú výšku dôchodkových dávok, sú:

1. Obdobie dôchodkového poistenia = počet rokov dôchodkového poistenia (ODP)

2. Priemerný osobný mzdový bod ( POMB)

3. Aktuálna dôchodková hodnota ( ADH)

Obdobie dôchodkového poistenia( ODP )

Obdobie dôchodkového poistenia vyjadruje počet rokov dôchodkového poistenia

fyzickej osoby. Obdobie dôchodkového poistenia je v zásade podmienené zaplatením

poistného. Počet rokov obdobia poistenia sa určí tak, že súčet dní obdobia dôchodkového

poistenia sa vydelí 365 a výsledok sa zaokrúhli na štyri desatinné miesta nahor. Za obdobie

dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie poberania invalidného dôchodku

priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku

alebo priznania predčasného starobného dôchodku. (Ošková et al., 2009)

Priemerný osobný mzdový bod ( POMB)

Priemerný osobný mzdový bod ( POMB) sa určí ako podiel súčtu osobných

mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho

obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období. (Ošková et al., 2009)

Aktuálna dôchodková hodnota ( ADH)

Aktuálna dôchodková hodnota ( ADH) predstavuje dôchodkovú hodnotu jedného

priemerného osobného mzdového bodu. Dôchodková hodnota sa určuje osobitne za každý

kalendárny rok. Prostredníctvom dôchodkovej hodnoty je vyjadrený princíp zásluhovosti.

Na výpočet dôchodku sa vždy použije dôchodková hodnota aktuálna v kalendárnom roku,

do ktorého spadá dátum priznania dôchodku. Počnúc rokom 2006 určuje aktuálnu

dôchodkovú hodnotu MPSVR SR opatrením, ktoré vydá a vyhlási ministerstvo najneskôr

do 31. decembra kalendárneho roka. ( Ošková et al., 2009)

Od 1.1.2009 sa rozšíril osobný rozsah povinného dôchodkového poistenia o fyzickú

osobu, ktorá podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonáva osobnú asistenciu

41

fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne v úhrne

najviac 12 rokov. Podmienkou však je, že táto osoba podala prihlášku na dôchodkové

poistenie z dôvodu výkonu osobnej asistencie, za uvedenú osobu platí poistné štát

z vymeriadzavacieho základu, ktorým je minimálna mzda. Fyzickej osobe, ktorá sa stará

o novonarodené dieťa a predĺžila lehota na podanie prihlášky na dôchodkové poistení z 15

na 45 dní odo dňa narodenia dieťaťa. (Szabová, 2010).

1. Starobný dôchodok

Ak občan vstúpil do 2. piliera, to znamená, že rozdelí svoje odvody medzi 1. a 2.

pilier, svoj budúci starobný dôchodok bude dostávať z dvoch zdrojov - prvú časť zo

Sociálnej poisťovne a druhú časť z peňazí zhodnotených na osobnom dôchodkovom účte,

pričom za obdobie, počas ktorého prispieva súčasne do 1. aj 2. piliera, bude dôchodok z 1.

piliera znížený o polovicu a nahradený dôchodkom z 2. piliera.(Ružička, 2009).

Podľa Oškovej et al (2009, s.46) „Účelom starobného dôchodku je nahradiť

občanovi príjem zo zárobkovej činnosti, ku ktorého strate došlo z dôvodu dovŕšenia

dôchodkového veku. Na vznik nároku na starobný dôchodok sa vyžaduje splnenie dvoch

podmienok:

získanie minimálne 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Ak však dovŕšil

dôchodkový vek v období od 1.1.2004 do 31.12.2007, na vznik nároku na starobný

dôchodok stačí, aby získal minimálne 10 rokov dôchodkového poistenia.

dovŕšenie dôchodkového veku.“

Dôchodkový vek podľa §65 odsek 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je

62 rokov veku poistenca. (Zákon č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení).

„Dôchodkový vek je jednotne u mužov aj žien. Začne sa však uplatňovať až

u mužov narodených v období počnúc rokom 1946 a

u žien narodených v období počnúc rokom 1962 (u niektorých žien aj skôr, závisí to

od počtu detí, ktoré žena vychovala).

Z pôvodného dôchodkového veku určeného zákonom č. 100/1988 Zb. o sociálnom

zabezpečení v znení neskorších predpisov, t. j. 60 rokov u mužov a 53 až 57 rokov u žien

podľa počtu vychovaných detí, sa pri určení dôchodkového veku podľa zákona č. 461/2003

Z. z. v znení neskorších predpisov vychádza

42

u mužov narodených v období rokov 1944 a 1945,

u žien narodených v období rokov 1947 – 1961

Odlišne sa dôchodkový vek určuje u poistencov, ktorým sa priznávajú do 31.

decembra 2023 nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. pracovnej kategórie.

Dôchodkový vek týchto poistencov sa určuje naďalej podľa § 21 ods. 1 a podľa § 174

zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Ide o vek v rozpätí 55 až 59 rokov v

závislosti od toho, koľko rokov doby zamestnania získali výkonom zamestnania v I.

pracovnej kategórii, I. kategórii funkcií alebo II. kategórii funkcií.“ (www.socpoist.sk).

Pri určovaní sumy dôchodkových dávok, úrazových dávok, dávky garančného poistenia. sa používa

všeobecný vymeriavací základ. Sumy všeobecného vymeriavacieho základu za príslušný kalendárny rok z

obdobia pred rokom 2003 sú uvedené v prílohe č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z. z. do 30. apríla, uverejňuje v

Zbierke zákonov Slovenskej republiky.(Záthurecká, 2010).

Starobný dôchodok sa vypočíta podľa vzorca:

SD=POMB x ODP x ADHPOMB - priemerného osobného mzdového bodu

ODP - obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný

dôchodok

ADH -aktuálnej dôchodkovej hodnoty

K takto určenej sume dôchodku sa d'alej pripočíta suma percentuálneho zvýšenia

dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získaného po vzniku nároku na dôchodok,

ktoré predstavuje 0,5 % za každých 30 dní obdobia dôchodkového poistenia. Na zvyšné dni

sa pri výpočte dní, za ktoré patrí toto zvýšenie, neprihliada. Ak je počet dní po vzniku

nároku na dôchodok nižší ako 30, zvýšenie 0 0,5 % sa neposkytuje. Za 365 dní sa poskytuje

zvýšenie 06%. ( Ošková et al.,2009)

Zvýšenie starobného dôchodku

Ak poistenec, ktorý po 31. decembri 2003 splnil podmienky stanovené zákonom č.

461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov na vznik nároku na

starobný dôchodok je naďalej dôchodkovo poistený a nepožiadal o vyplácanie starobného

43

dôchodku, vzniká mu nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku, ktorá mu náleží ku

dňu splnenia podmienok nároku. (Záthurecká, 2010).

Príklad 6:

Pán Ondrej dovŕšil dôchodkový vek 21. 10 2009 a k tomuto dňu získal viac ako 15 rokov

dôchodkového poistenia. Aj po tomto dni bol dôchodkovo poistený ako zamestnanec v pracovnom pomere

a o vyplácanie starobného dôchodku požiadal až od 15. augusta 2010, pritom jeho pracovný pomer trval

ďalej. Suma jeho starobného dôchodku stanovená ku dňu splnenia podmienok nároku na starobný dôchodok,

t.j. k 21.10.2009 je 415,80€. Po vzniku nároku na dôchodok bol dôchodkovo poistený v roku 2009 od 21.

októbra do 31. decembra, čo je 72 dní. V tomto období bol jeho osobný vymeriavací základ 1785,90eura.

V roku 2010 bol dôchodkovo poistený od 1. januára 2010 do 14. augusta 2010, čo je 226 dní. V roku 2010

bol počas 12 dní uznaný za práceneschopného. Osobný vymeriadzavací základ v období od 1. januára 2010

do 14. augusta 2010 bol 5285,10 eura.

Suma starobného dôchodku k 15. augustu 2010 :

1. Určí sa osobný mzdový bod za rok 2009, ktorý je predposledným kalendárnym rokom

dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok, preto sa použije všeobecný

vymeriadzavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za

ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod, teda všeobecný vymeriadzavací základ za rok 2008: 1785,90 :

8376,40 = 0,2133. Určí sa osobný mzdový bod za rok 2010, ktorý je posledným rokom

dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok, použije sa všeobecný

vymeriadzavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu

roku , za ktorý sa zisťuje mzdový bod, teda za rok 2008: 5285,10: 8376,40 = 0,6310,

2. Súčet oboch osobných mzdových bodov 0,2133 + 0,6310 = 0,8443 sa vynásobí aktuálnou hodnotou

platnou v čase vzniku nároku na výplatu starobného dôchodku: 0,8443 x 9,2246 eura = 7,80 eura

( po zaokrúhlení na 10 centov nahor,.

3. Sčítajú sa sumy 415,80 eura a 7,80 eura = 423,60 eura,

4. Suma 423,60 eura sa zvýši o 0,05 % za každých 30 dní obdobia dôchodkového poistenia po vzniku

nároku na starobný dôchodok, teda za 72 dní + (226 dní roku 2010-12 kedy bol PN v roku 2010)=

72 + 214 = 286:30 = 9x0,5% = 4,5% ( za zvyšných 15 dní zvýšenie nepatrí). Zvýšenie je 423,60 x

4,5% = 19,10 eura ( po zaokrúhlení na 10 eurocentov nahor).

5. Sumy 423,60 eura a 19,10 eura sa sčítajú: 423,60 + 19,10=442,70 eura,

6. K výslednej sume sa pripočíta zvýšenie 3,05% patriace v roku 2010: 442,70 eura x 3,05% =

13,60 eura ( po zaokrúhlení na 10 eurocentov nahor), 442,70 eura + 13,60 eura = 456,30 eura.

2. Predčasný starobný dôchodok

Do predčasného dôchodku môžu odísť ľudia, ktorým do dovŕšenia dôchodkového

veku chýbajú najviac dva roky. Suma vypočítaného predčasného dôchodku zároveň

nemôže byť nižšia ako 1,2-násobok životného minima.44

„Právna úprava od 1.1.2004 zaviedla do vecného rozsahu dôchodkového poistenia

nový druh dôchodkovej dávky – predčasný starobný dôchodok. Podmienky na vznik nároku

na predčasný starobný dôchodok sú:

Získanie najmenej 15 rokov povinného alebo dobrovoľného poistenia,

Suma predčasného starobného dôchodku musí dosiahnuť viac ako 1,2 násobku

životného minima

Do dovŕšenia dôchodkového veku chýbajú poistencovi najviac 2 roky. (Rievajová,

et al., 2008).

Ide o dôchodok zo starobného poistenia, ktorý sa poskytuje poistencovi pred

dovŕšením dôchodkového veku.( Ošková et al., 2009).

Predčasný starobný dôchodok je dôchodková dávka určená občanovi, ktorý sa

rozhodne odísť do dôchodku predčasne, ak spĺňa zákonom predpísané náležitosti.

Predčasný dôchodok sa oplatí najmä ľuďom, ktorí majú napríklad len rok do dôchodku a

stratia prácu. Z poistenia v nezamestnanosti majú totiž hradených 6 mesiacov bez toho, aby

sa im dôchodok znižoval za každý mesiac o 0,5 %.(Ružička, 2009).

Nárok na predčasný starobný dôchodok vzniká najskôr odo dňa spísania žiadosti o predčasný

starobný dôchodok, pričom ku dňu, od ktorého sa žiada jeho priznanie, do dovŕšenia dôchodkového veku

nesmú chýbať viac ako dva roky. Žiadosť možno podať v kalendárnom roku najviac dvakrát.

(www.socpoist.sk).

„Pri určovaní sumy predčasného starobného dôchodku sa zohľadňuje obdobie , po ktoré bude

dôchodca predčasný starobný dôchodok poberať s  tým, že súčin priemerného osobného mzdového bodu,

obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok

a aktuálnej dôchodkovej hodnoty sa zníži o 0,5% za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na predčasný

starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.“( Rievajová, et al.,2008 )

Ak poistenec splní uvedené podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok, dôchodok sa mu

prizná bez ohľadu na to, koľko dní, resp. rokov mu chýba do dovŕšenia dôchodkového veku. Poistencovi,

ktorému sa priznal predčasný starobný dôchodok, už nevznikne nárok na starobný dôchodok a predčasný

starobný dôchodok sa odo dňa, 2009).

Príklad 7:

Pani Jana dosiahla 27.1. 2009 50 rokov. Má 4 deti. Má 33 odpracovaných rokov. O

predčasný dôchodok môže požiadať najskôr 2 roky pred dovŕšením dôchodkového veku.

Dňa 27.1.2013 dovŕši 54 rokov a k tomuto veku si pripočíta 90 kalendárnych mesiacov t.j.

7,5 roka. Jej dôchodkový vek vychádza na deň kedy dovŕši 61,5 roka:

Žene, ktorá vychovala tri deti alebo štyri deti a v období od 1. januára 2004 do 31.

45

decembra 2013 dovŕšila vek 54 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 54 rokov sa

pripočíta:

a) v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,

b) v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov,

c) v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,

d) v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,

e) v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov,

f) v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov,

g) v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov,

h) v roku 2011 sedemdesiatdva kalendárnych mesiacov,

i) v roku 2012 osemdesiatjeden kalendárnych mesiacov,

j) v roku 2013 deväťdesiat kalendárnych mesiacov.

Príklad 8:

Pani Ľudka je narodená v r.1956 . V roku 2010 bude mať 54 rokov. Od r.2004 sa

pridá za každý rok po 9 mesiacov, t.j.7 x 9=63 mesiacov čo je 5 rokov a 3 mesiace. Čiže

nárok na dôchodok bude mať v roku 2015 a k dátumu narodenia si pripočíta ešte 3

mesiace. To je dátum odchodu do starobného dôchodku .Dátum odchodu do predčasného

satrobného dôchodku je o 2 roky skôr.

3. Invalidný dôchodok

Strieženec definuje invaliditu ako: „dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, pre ktorý

nie je občan spôsobilý vykonávať sústavné zamestnanie, prípadne môže pracovať, ale len

za mimoriadnych podmienok.“ (Strieženec,1996,s.85).

Z hľadiska práva sa invalidita chápe ako spoločenský jav, ktorého pojmové znaky sa

definujú a upravujú v právnych predpisoch. V najvšeobecnejšej polohe pojem invalidita

označuje príčinnú súvislosť medzi dlhodobou zmenou zdravotného stavu a zmenou

v pracovnom uplatnení človeka. V tomto zmysle nejde o invaliditu iba v dôsledku choroby

alebo úrazu, ale aj v dôsledku prirodzenej degenerácie ľudského organizmu. Invalidita je

dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav osoby zhoršený do takej miery, že spoločnosť

nevyžaduje od nej ďalšiu pracovnú činnosť, ale zabezpečuje pre ňu také opatrenia, ktoré jej

napomáhajú opäť nadobudnúť pracovnú činnosť. Hospodárska ujma nie je podmienkou

46

invalidity, ale výkon ďalšieho zamestnania je pri tejto invalidite len výnimočný. Za

dlhodobo nepriaznivý stav sa v tejto súvislosti považuje taký stav, ktorý podľa poznatkov

lekárskej vedy potrvá dlhšie ako jeden rok, dlhodobosť sa posudzuje zásadne od vzniku

pracovnej neschopnosti osoby. (Matlák et al.,1995).

Občan je invalidný, keď pre dlhodobo nepriazznivý stav má pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou osobou. Invaliditu zakladá pokles

vyšší ako 40%. (Ošková et al., 2009) .

Na invalidný dôchodok má občan nárok, ak splnil nasledovné tri podmienky:

1. je invalidný

2. má potrebný počet rokov obdobia poistenia

3. nepoberá predčasný starobný dôchodok alebo nemá nárok na poberanie starobného

dôchodku. (www.dôchodok.gov.sk).

Konanie o priznanie invalidného dôchodku sa začína na základe písomnej žiadosti

fyzickej osoby (žiadateľ), ktorá si uplatňuje nárok na dôchodok a nárok na jeho výplatu.

Žiadateľ je povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok

a jeho výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Žiadateľ, ktorý je vo väzbe alebo

vo výkone trestu odňatia slobody, podáva prostredníctvom ústavu Zboru väzenskej

a justičnej stráže v pobočke príslušnej podľa sídla tohto ústavu. Ak sa žiadateľ prechodne

zdržiava mimo svojho trvalého pobytu a zo zdravotných dôvodov nie je schopný podať

žiadosť v pobočke príslušnej podľa miesta trvalého pobytu, žiadosť môže spísať pobočka

príslušná podľa miesta prechodného pobytu. Aby nárok na invalidný dôchodok mohla

Sociálna poisťovňa posúdiť čo najrýchlejšie, je potrebné údaje v žiadosti preukázať

hodnovernými dokladmi. (Vörösová , 2010).

Od 1.1.2010 sa novo upravuje potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na

vznik nároku na invalidný dôchodok diferencovane v závislosti od veku poistenca,

u poistencov nad 28 rokov veku, u ktorých bolo doteraz potrebných päť rokov

dôchodkového poistenia sa zavádzajú štyri vekové pásma, pri ktorých je potrebný počet

rokov dôchodkového poistenia ustanovený na 5, 8,10, a 15 rokov, najviac ( 15) rokov

dôchodkového poistenia sa vyžaduje u poistenca vo veku nad 45 rokov , počet rokov

dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z celého

obdobia pred vznikom invalidity, nielen z posledných desiatich rokov, ako je to

v súčasnosti. (Szabová, 2009).

47

Tabuľka 3: Počet vyplatených invalidných dôchodkov v rokoch 2004 až 2009

Mj. 2004 2005 2006 2007 2008 2009

Počet vyplatených invalidných

dôchodkovtis. 286 181 183 195 200 204

Zdroj: Štatistická ročenka SR 2009

Príklad 9:

Pani Anna má 36 rokov a je dočasne práceneschopná, poberá nemocenské. Je

krajčírka a podľa správy ošetrujúceho lekára je jej ochorenie nedovoľuje, aby aj

v budúcnosti vykonávala toto zamestnanie. Pani Anna chce preto požiadať o invalidný

dôchodok. Podľa § 80 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov ak poistenec

má nárok na nemocenské z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla ešte

pred dňom vzniku invalidity, invalidný dôchodok sa nevypláca. O priznanie invalidného

dôchodku preto treba požiadať až vtedy, keď ošetrujúci lekár potvrdí dátum ukončenia

dočasnej práceneschopnosti, alebo krátko pred uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej

pracovnej neschopnosti. Po ukončení dočasnej práceneschopnosti pani Anna predloží tieto

doklady potrebné k žiadosti o priznanie  invalidného dôchodku: platný preukaz totožnosti

(občiansky preukaz alebo cestovný pas), tlačivo „Prehliadka zisťovacia - kontrolná“,

vyplnené a potvrdené ošetrujúcim lekárom žiadateľa, doklad o ukončení vzdelania.

O priznanie invalidného dôchodku treba písomne požiadať príslušnú pobočku Sociálnej

poisťovne podľa miesta trvalého pobytu Počas konania o nároku na invalidný dôchodok

vyhodnotí jej zdravotný stav posudkový lekár sociálneho poistenia, ktorý stanoví , či jej

ochorenie spôsobuje zníženie schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.Poistenec je

invalidný , ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav sa mu znížila schopnosť vykonávať

zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (Spracované

podľa )

4. Vdovský a vdovecký dôchodok

Vznik nároku na vdovský a vdovecký dôchodok je podmienený tým,že zomrel

manžel/ka, ktorý/á:

48

1. ku dňu smrti bol/a poberateľom/kou starobného dôchodku , predčasného

starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku,

2. ku dňu smrti splnil podmienky nároku , potrebný na nárok na invalidný

dôchodok alebo

3. zomrel/a v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania

Je to dávka dôchodkového zabezpečenia vyrovnávajúca životnú úroveň

a pomáhajúca vdove pri jej prechode do nových existenčných pomerov v dôsledku zániku

manželstva spôsobeného smrťou manžela. (Gajdošíková,Rusiňák,1996,s.183).

Manželka má nárok na vdovský dôchodok 1 rok po úmrtí manžela.

Bezprostredne po uplynutí tohto 1 roka má vdova nárok na vdovský dôchodok, len

ak splní aspoň jednu z nasledovných 3 podmienok:

stará sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, alebo

je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako

70 %, alebo

dovŕšila zákonom stanovený dôchodkový vek.

Z toho vyplýva, že vdovský dôchodok sa vdove prestane vyplácať, ak vdova prestane

spĺňať vyššie uvedené podmienky. Takisto sa vdove prestane vdovský dôchodok vyplácať,

ak sa znova vydá. (www.dochodok.gov.sk)

„Novela zákona o sociálnom zabezpečení zaraďuje medzi obligatórne dôchodky

pozostalých vdovecký dôchodok, ktorý patrí vdovcovi po smrti manželky, ak sa stará aspoň

o  jedno nezaopatrené dieťa.“ (Matlák et.al., 1995, s.133).

Je to dávka dôchodkového zabezpečenia, na ktorú má nárok vdovec po manželke ak

sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa. (Gajdošíková,Rusiňák,1996).

Nárok na vdovecký dôchodok vzniká dňom smrti manželky, ktorým je deň úmrtia

uvedený v úmrtnom liste alebo ktorým je deň uvedený ako deň smrti (resp. deň, ktorý

nezvestná neprežila) v právoplatnom rozhodnutí súdu o vyhlásení manželky za mŕtvu.

(Ružička, 2009).

Tabuľka 4: Počet vyplatených vdovských a vdovec.dôchodkov v rokoch 2004 až 2009

Mj. 2004 2005 2006 2007 2008 2009Počet vyplatených vdovských a

vdovec.dôchodkovtis. 312 313 316 334 337 338

49

Zdroj: Štatistický úrad SR

5. Sirotský dôchodok

Účelom sirotského dôchodku je nahradiť nezaopatrenému dieťaťu príjem zo

zárobkovej činnosti zomretého rodiča alebo zomretého osvojiteľ dieťaťa. Vznik nároku na

tento dôchodok je podmienený tým, že rodič (osvojiteľ) ku dňu smrti

bol poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku,

invalidného dôchodku alebo

získal počet rokov dôchodkového poistenia potrebný na vznik nároku na invalidný

dôchodok, alebo splnil podmienky na nárok na starobný dôchodok, alebo

zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. (Ošková et al.,

2009).

Je to dávka dôchodkového zabezpečenia hmotne zabezpečujúca osirelé dieťa. Nahrádza

príjem zomrelého občana, ktorý mal voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť. Sirotský

dôchodok patrí každému osirelému, nezaopatrenému dieťaťu, ktoré ma trvalý pobyt

v Slovenskej republike, po vlastných rodičoch, po osvojiteľoch i po občanoch, ktorí

prevzali dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ak bolo v čase ich smrti

odkázané na nich výživou, ktorú mu nemohli z vážnych dôvodov zabezpečiť jeho rodičia.

(Gajdošíková, Rusiňák,1996).

Sirotský dôchodok patrí medzi tzv. pozostalostné dôchodky. Osirelosť je významným

rizikom i v podmienkach rozvinutej spoločnosti. Je potrebné nahradiť vyživovaciu

povinnosť zomrelého rodiča voči deťom, ak sirota nemá stáť na okraji spoločnosti.

(Ružička,2009).

Tabuľka 5: Počet vyplatených vdovských a vdovec.dôchodkov v rokoch 2004 až 2009

Mj. 2004 2005 2006 2007 2008 2009Počet vyplatených vdovských a

vdovec.dôchodkovtis. 312 313 316 334 337 338

Zdroj: Štatistický úrad SR

Príklad 10:

50

Dvadsaťročná študentka vysokej školy Jana   poberá sirotský dôchodok po matke vo

výške 169,30€ mesačne. Chce si uplatniť nárok na sirotský dôchodok po otcovi, ktorý ku

dňu smrti poberal predčasný starobný dôchodok, pričom po jeho priznaní už nikde

nepracoval. Bude mať študentka Jana nárok na výplatu dvoch sirotských dôchodkov

v plnej sume?

Podľa § 77 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov suma

sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok

je 40% predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal zomretý nárok ku dňu smrti. V §

81 zákona č. 461/2003 Z.z. sú uvedené všetky situácie súbehu nároku na výplatu 2 a viac

dôchodkov, Vyšší z nich sa vypláca v plnej sume a nižší v sume jednej polovice.

Z uvedeného vyplýva, že sirotský dôchodok po matke sa bude naďalej vyplácať

v nezmenenej sume 169,30€ mesačne a ak vznikne nárok na sirotský dôchodok a jeho

výplatu aj po otcovi, jeho suma sa určí ako 40% zo sumy predčasného starobného

dôchodku ktorý sa ku dňu smrti vyplácal otcovi. (Sociálna poisťovňa- odbor metodiky,

2010) .

51

8. ÚRAZOVÉ A GARANČNÉ POISTENIE

Úrazové poistenie a systém úrazových dávok je upravené v štvrtej hlave zákona

č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Úrazové poistenie je

systém sociálneho poistenia určený pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku

pracovného úrazu (prípadne služobného úrazu) alebo choroby z povolania.

„Garančné poistenie je poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa

na uspokojovanie nárokov zamestnanca vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu.

Zamestnávateľ je povinný platiť poistné na garančné poistenie vo výške 0,25%

vymeriavacieho základu.“ (Ošková et al, 2009, s. 91).

1. Úrazové poistenie

Výsledkom úsilia prispôsobiť právny rámec odškodňovania pracovných úrazov

a chorôb z povolania novým spoločensko-ekonomickým podmienkam a progresívne

upraviť zabezpečenie zamestnancov úrazovými dávkami pre prípad poškodenia zdravia

v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, vrátane odškodnenia ďalších

fyzických osôb taxatívne vymedzených zákonom, bolo začlenenie úrazového poistenia ako

samostatného systému do sociálneho poistenia.(Stanek, 2006).

Úraz na nás číha kdekoľvek. Nikdy nevieme, kedy nás môže prekvapiť a zmeniť nám

celý život. Úrazom sa rozumie telesné poškodenie, ktoré bolo spôsobené nečakaným,

náhlym a jednorazovým pôsobením vonkajších vplyvov. Úrazové poistenie je povinné

poistenie zamestnávateľa, ktoré ho má ochraňovať pred rizikom ekonomickej záťaže pre

prípad jeho zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby

z povolania jeho zamestnancom.(Ružička, 2009).

Úrazové poistenie je koncipované ako povinné poistenie zamestnávateľa, ktoré ho

má chrániť pred rizikom ekonomickej záťaže pre prípad jeho zodpovednosti za škodu

vzniknutú následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania jeho zamestnancom,

ktorá zamestnávateľovi vyplýva zo Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v znení

neskorších predpisov).

Úrazové poistenie je poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v

dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu a choroby z povolania. Jedným zo

52

základných ciel'ov úrazového poistenia je dopomôct' poškodenému k sociálnej reintegrácii

a umožnit' mu opätovne sa uplatnit' na trhu práce.

Dávky poskytované z úrazového poistenia sú kompenzačné a niektoré z nich pri

súčasnom poberaní dávok z nemocenského poistenia alebo dôchodkového poistenia majú

nadstavbový charakter.

Úrazovému poisteniu podlieha zamestnávatel', ktorý zamestnáva aspoň jedného

zamestnanca (okrem zamestnávatel'ov sudcov a prokurátorov). Je povinný platit' poistné na

úrazové poistenie, a to mesa

ne do 31. 12. 2009 vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu. Od 1. 1. 2010 bude

sadzba poistného na úrazové poistenie závisiet' od zaradenia zamestnávatel'a do jednej z 10

nebezpe

nostných tried podl'a po

tu úrazov a jednotná sadzba 0,8 % bude nahradená diferencovanými sadzbami

poistného od 0,3 % do 2,1 %. (Ošková et al., 2009).

Úrazové poistenie je poistenie, ktoré vzniká zamestnávateľovi zo zákona a to odo

dňa, v ktorom začal zamestnávať prvého zamestnanca a trvá do doby skončenia

zamestnania posledného zamestnanca, t.j. zamestnávateľ je dňom zamestnania prvého

zamestnanca poistený, bez ohľadu na to, či sa prihlásil alebo nie a to pre prípad nástupu

jeho pracovnoprávnej zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania.

Na rozdiel od nemocenského či dôchodkového poistenia je tu poistencom zamestnávateľ.

V úrazovom poistení nie je definovaný pojem poistenec, ako je to v nemocenskom,

dôchodkovom poistení a v poistení v nezamestnanosti.

Vyplácané úrazové dávky:

úrazový príplatok,

úrazová renta,

jednorazové vyrovnanie,

pozostalostná úrazová renta,

jednorazové odškodnenie,

pracovná rehabilitácia a rehabilitačné,

rekvalifikácia a rekvalifikačné,

náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,

náhrada nákladov spojených s liečením,

náhrada nákladov spojených s pohrebom

53

(Metodické usmernenie Sociálnej poisťovne č. 10/2008).

Úrazový príplatok

Zamestnancovi vzniká nárok na úrazový príplatok, ktorý bol v dôsledku pracovného

úrazu alebo choroby z povolania uznaný za dočasne práceneschopného. Nárok mu vzniká

od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, poskytuje za dni a jeho výška je 55%

denného vymeriavacieho základu.

Úrazová renta

Poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo

choroby z povolania má viac ako 40%- pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť.

Suma úrazovej renty sa určí ako 30,4167 - násobok sumy zodpovedajúcej 80% denného

vymeriavacieho základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho

percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.

Jednorázové vyrovnanie

Nárok na jednorázové vyrovnanie má poškodený, ak utrpel pracovný úraz alebo mu

vznikla choroba z povolania a pokles pracovnej činnosti je vyšší ako 10% a nepresahuje

40%..

Pozostalostná úrazová renta

Ak poškodený zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania,

osoby, ktoré majú nárok v čase úmrtia na výživné zo strany poškodeného určené súdom

a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný

Výška pozostalostnej úrazovej renty sa určí v sume určeného výživného alebo príspevku

na výživu. Suma však nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty, na ktorú by mal poškodený

nárok pri 100% strate pracovnej schopnosti. ( Ošková et al.,2009)

Jednorázové odškodnenie

Jednorázové odškodnenie je náhrada príjmu pre rodinu poškodeného, ktorá sa

jeho úmrtím následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania ocitla

v nepriaznivej finančnej situácii. Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo

manželky je 730-násobok denného vymeriavacieho základu poškodeného, najviac 1

000 000 (§ 94 ods. 2 zákona). Táto pôvodne v zákone ustanovená maximálna suma

54

jednorazového odškodnenia (limit ustanovený zákonom) sa každoročne zvyšovala

(valorizovala). S účinnosťou od 1. januára 2009 (termín zvyšovania upravený zákonom

č. 449/2008 Z. z.) sa stanovená limitujúca suma jednorazového odškodnenia pre

manžela alebo manželku, platná k 31. decembru kalendárneho roka zvyšuje vždy od 1.

januára nasledujúceho kalendárneho roka o percento zvýšenia dôchodkovej dávky

podľa § 82 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov. Maximálna suma

jednorazového odškodnenia manžela/manželky platná od 1. januára 2009 po zvýšení

je 45 109,47 EUR a od 1. januára 2010 po zvýšení je 46 485,40 EUR.

Suma jednorazového odškodnenia na každé nezaopatrené dieťa je polovica sumy

jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky zosnulého poškodeného. Úhrn

súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí nesmie presiahnuť 1 000 000 Sk

(§ 94 ods. 2 zákona). Táto pôvodne v zákone ustanovená maximálna suma platná pre

úhrn súm jednorazového odškodnenia všetkých nezaopatrených detí zosnulého

poškodeného(limit ustanovený zákonom) sa každoročne zvyšovala (valorizovala). S

účinnosťou od 1. januára 2009 (termín zvyšovania upravený zákonom č. 449/2008 Z.

z.) sa limitujúca suma úhrnu jednorazového odškodnenia všetkých nezaopatrených

detí, platná k 31. decembru kalendárneho roka zvyšuje vždy od 1. januára

nasledujúceho kalendárneho roka o percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa § 82

ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov. Limitujúca suma úhrnu súm

jednorazového odškodnenia všetkých nezaopatrených detí poškodeného platná od 1.

januára 2009 po zvýšení je 45 109,47 EUR a od 1. januára 2010 po zvýšení je 46

485,40 EUR.

Ak úhrn jednorazových odškodnení presiahne túto sumu, znížia sa sumy

jednorazových odškodnení nezaopatrených detí pomerne tak, aby ich úhrn bol najviac

do limitujúcej sumy platnej v čase vzniku nároku. (Zákon č. 461/2003 Z.z,)

Pracovná rehabilitácia a rehabilitačné

Pracovná rehabilitácia je vecná úrazová dávka. Podmienkou jej poskytnutia je

pokles pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a  je

predpoklad opätovného zaradenia poškodeného do pracovného procesu. Pracovná

rehabilitácia je výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti a na výkon doterajšej

činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti. Inou vhodnou činnosťou rozumieme

činnosť fyzickej osoby zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu. Pracovnú

rehabilitáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa a  tiež uhrádza náklady.

Ak sa poškodenému poskytuje pracovná rehabilitácia, má nárok aj na rehabilitačné.

Suma rehabilitačného je 80% denného vymeriavacieho základu. Rehabilitačné sa

poskytuje za dni, okrem dní, v ktorých sa nezúčastnil rehabilitácie alebo mal nárok na

55

náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo ak bola rehabilitácia

prerušená.

Rekvalifikácia a rekvalifikačné

Rekvalifikácia je fakultatívna, vecná úrazová dávka, ktorá sa poskytuje

poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles

pracovnej schopnosti a ak podľa lekára možno predpokladať opätovné zaradenie do

pracovnej činnosti. Pri rozhodovaní sa prihliada na vek a zdravotný stav poškodeného.

Táto rekvalifikácia je zmena doterajšej kvalifikácie, ide teda o získanie nových znalostí,

zručností a  je teoretickou a praktickou prípravou na pracovné uplatnenie. Rekvalifikáciu

zabezpečuje Sociálna poisťovňa a nie je poskytnutá ak poškodený je poberateľ starobného

dôchodku.

Poškodený, ktorému sa poskytuje rekvalifikácia má nárok na rekvalifikačné. Je to,

obligatórna, úrazová, peňažná dávka, ktorá sa poskytuje za dni.

Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia

Ide o úrazovú, peňažnú dávku, ktorá sa poskytuje poškodenému ako náhrada za

sťaženie spoločenského uplatnenia podľa príslušnej právnej normy Ministerstva

zdravotníctva Slovenskej republiky.

Náhrada nákladov spojených s liečením

Poškodený má nárok na náhradu nákladov spojených s  liečením, ktoré účelne vynaložil na svoje

liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a v spojitosti s poškodením ide o náklady

na dopravu do zdravotníckeho zariadenia a ďalšie náklady súvisiace s  liečením. Náhrada sa poskytuje v

sume podľa predložených dokladov, ktorá nebola uhradená zo zdravotného poistenia a ktoré boli posúdené

posudkovým lekárom sociálneho poistenia ako účelne vynaložené náklady spojené s liečením v príčinnej

súvislosti s poškodením zdravia následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania..

Suma náhrady nákladov spojených s liečením podľa § 100 ods. 2 zákona je najviac 500 000 Sk. Na

zvyšovanie tejto sumy platí § 94 ods. 4 zákona. Táto pôvodne v zákone ustanovená maximálna suma pre

náhradu nákladov spojených s liečením (limit ustanovený zákonom) ) sa každoročne zvyšovala

(valorizovala). S účinnosťou od 1. januára 2009 (termín zvyšovania upravený zákonom č. 449/2008 Z. z.) sa

maximálna suma pre náhradu nákladov spojených s liečením platná k 31. decembru kalendárneho roka

zvyšuje vždy od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka o percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa §

82 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov. Maximálna suma náhrady nákladov spojených s liečením

platná po zvýšení od 1. januára 2009 je 22 554,75 EUR a od 1. januára 2010 po zvýšení je 23 242,70 EUR.

Ak zamestnávateľ, alebo právnická osoba podľa § 215 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej

56

len „zodpovedný“), ktorí majú podľa Zákonníka práce objektívnu zodpovednosť za poškodenie zdravia v

dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania poškodeného, preukázali určitú mieru zavinenia

poškodeného za vznik poškodenia zdravia, znižuje sa suma náhrady nákladov spojených s liečením na

základe § 111 ods. 2 zákona o mieru zavinenia poškodeného tak, aby konečná suma náhrady nákladov

spojených s liečením zodpovedala skutočnému rozsahu zodpovednosti, ktorú má za škodu v konkrétnom

prípade zodpovedný.

Suma náhrady nákladov spojených s liečením poskytovaná od 1. januára 2009 v eurách sa

zaokrúhľuje ako dávka úrazového poistenia na najbližších 10 eurocentov nahor (§ 116 ods. 8 zákona v znení

neskorších predpisov).

Náhrada nákladov spojených s pohrebom

Ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania poškodený zomrel, má

ten, kto uhradil náklady spojené s pohrebom nárok na túto dávku. Je to jednorazová,

úrazová dávka. Za náklady spojené s pohrebom sa považuje:

zabezpečenie pohrebu

náklady na spopolnenie

cintorínske poplatky

náklady na zriadenie pomníka a úpravu hrobu

Suma náhrady nákladov spojených s pohrebom je najviac 50 000 Sk (§ 101 ods. 3

zákona). Na zvyšovanie tejto sumy platí § 101 ods. 3 zákona a limit bol každoročne

valorizovaný. Maximálna suma náhrady nákladov spojených s pohrebom platná od 1.

januára 2009 je 2 255,56 EUR a od 1. januára 2010 po zvýšení je 2 324,40 EUR.

Výdavky vynaložené na smútočné ošatenie sa uhrádzajú vo výške jednej tretiny

týchto výdavkov, najviac v sume 3 000 Sk - od 1. januára 2009 je to v eurách 99,59 EUR

pre každú fyzickú osobu a nezaopatrené dieťa (§ 101 ods. 4 písm. a) a od 1. januára 2010

je limit 99,60 EUR pre každú fyzickú osobu a nezaopatrené dieťa (§ 101 ods. 4 písm. a).

Suma náhrady cestovných výdavkov a výdavkov na smútočné ošatenie je pre všetky fyzické

osoby a nezaopatrené deti najviac 50 000 Sk (§ 101 ods. 5 zákona). Na zvyšovanie tejto

sumy platí § 101 ods. 5 zákona a limit bol každoročne valorizovaný. Maximálna suma

náhrad výdavkov spojených s pohrebom platná od 1. januára 2009 je 2 255,56 EUR a od

1. januára 2010 po zvýšení je 2 324,40 EUR. (Z8kon č. 461/2003 Z.z.)

Osobitosti úrazového poistenia vyplývajú z princípov zakotvených

v medzinárodných dokumentoch, ako sú dohovory Medzinárodnej organizácie práce č.102

a č.121 a revidovaný Európsky kódex sociálneho zabezpečenia č.139. Sú to najmä:

57

úrazové poistenie zamestnancov musí byť povinné zo zákona

poisťuje sa zamestnávateľ, ktorý uhrádza poistenie za svojich zamestnancov

výška poistného musí byť diferencovaná podľa veľkosti ohrozenia zdravia

zamestnancov

nositeľom úrazového poistenia by mala byť verejnoprávna inštitúcia a malo

by byť budované na neziskovom princípe

pri určovaní poistného je potrebné využívať prirážky a zľavy nevyhnutnosť

zavedenia preventívneho pôsobenia úrazového poistenia na vznik pracovných

úrazov a chorôb z povolania (Rievajová, 2003)

V prípade úrazového poistenia má zamestnávateľ poisťovni:

oznámiť písomne pobočke pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo

dočasnú pracovnú neschopnosť, najneskôr do troch dní odo dňa, keď sa o tomto

pracovnom úraze dozvedel

predkladať pobočke záznam o pracovnom úraze, ktorý podlieha evidencii a

registrácii najneskôr do ôsmich dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze

dozvedel, a výsledky vyšetrovania pracovných úrazov a hlásenia o zistení chorôb z

povolania do ôsmich dní od ich doručenia . (Metodické usmernenie Sociálnej

poisťovne č. 10/2008).

2. Garančné poistenie

Garančné poistenie je inštitút na uspokojovanie nárokov z pracovného pomeru

v prípade, ak zamestnávateľ nemôže tieto nároky uspokojiť, lebo sa stal platobne

neschopným. Z hľadiska formy ide o nároky peňažnej povahy. Platobná neschopnosť je

viazaná na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu a za deň vzniku platobnej neschopnosti

sa považuje deň vydania rozhodnutia súdu , ktorým súd zamietol návrh na vyhlásenie

konkurzu pre nedostatok majetku. (Stanek et al.,2001)

Od 1.1.2008 odvádza zamestnávateľ príspevok na garančné poistenie aj z dohôd

o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.vo výške 0,25% z vymeriadzavacieho

základu.

„Garančné poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa , keď začal zamestnávať

aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere a zaniká dňom, keď nezamestnáva ani

jedného zamestnanca.“(Rievajová et al, 2008, s. 170)

Podľa § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dávka garančného poistenia sa

poskytne v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho 58

vzťahu, ktoré predchádzajú začiatku platobnej neschopbosti zamestnávateľa alebo ku dňu

skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

(Zákon č.461/2003 Z.z.)

Ak zamestnanec počas posledných 18 mesiacov trvania pracovného pomeru

predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti čerpal pracovné voľno bez náhrady

mzdy, poberal nemocenské, alebo nastali iné prekážky, za ktoré nevznikne zamestnancovi

nárok na mzdu, resp. na náhradu mzdy, obdobie troch mesiacov sa posunie o obdobie

trvania týchto prekážok. Aj v tomto prípade platí, že dávka garančného poistenia sa môže

poskytnúť len z obdobia posledných 18 mesiacov trvania pracovného pomeru, ktoré

predchádzalo začiatku platobnej neschopnosti.(Ondračková, 2010)

Podľa § 234 ods. 3 zákona o sociálnom poistení zamestnávateľ, predbežný správca

konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty sú povinní potvrdiť zamestnancovi

nároky z pracovnoprávneho vzťahu podľa § 102 ods. 1 za posledné tri mesiace

pracovnoprávneho vzťahu pred vznikom platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo za

posledné tri mesiace pred skončením pracovnoprávneho vzťahu.(Zákon č.461/2003 Z.z.)

Príklad 11:

Zamestnanec skončil pracovný pomer 27. októbra 2010. Od 2. septembra 2010 do

15. septembra 2010 a od 22. septembra 2010 do 30. septembra 2010 bol dočasne

práceneschopný. Zamestnanec má neuspokojené nároky za posledných šesť mesiacov pred

dňom skončenia pracovného pomeru.

Platobná neschopnosť zamestnávateľa vznikla 22.11.2010 a pracovný pomer

zamestnanca sa skončil 27. 10. 2010. Z toho vyplýva , že zamestnanec si môže

uplatňovať nároky z pracovného pomeru za posledné tri neuspokojené mesiace pred

začiatkom platobnej neschopnosti, keďže pracovný pomer sa skončil pred dňom vzniku

platobnej neschopnosti,. Posledné tri mesiace pred dňom skončenia pracovného

pomeru sú od 28. júla 2010 do 27. októbra 2010, čiže 92 dní.V prípade, že zamestnanec

nemal uspokojené ani nároky na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti

zamestnanca, ktoré poskytuje zamestnávateľ za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej

pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do

desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, t. j. v období:

od 2. septembra 2010 do 11. septembra 2010 a od 22.septembra 2010 do 30.

59

septembra 2010 mal neuspokojený nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa

od 12. septembra 2010 do 15. septembra 2010 poberal nemocenské zo Sociálnej

poisťovne , ale zároveň za toto obdobie, t.j. 4 dni nemal od zamestnávateľa iné mzdové

plnenie, posunie sa obdobie troch mesiacov o čas trvania týchto prekážok, t.j. o 4 dni.

V tlačive Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného

poistenia sa uvedú potom tieto obdobia:

od 1. októbra 2010 do 27. októbra 2010 , t.j. 27 dní

od 16. septembra 2010 do 30. septembra 2010, t.j. 15 dní

od 1.septembra 2010 do 11. septembra 2010, t.j. 11 dní

od 1. augusta 2010 do 31. augusta 2010, t.j. 31 dní

od 24. júla 2010 do 31. júla 2010, t.j. 8 dní (obdobie posunuté o 4 dni )

V zmysle § 102 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa za obdobie 92 dní uvedú

nároky z pracovného pomeru, ktoré mu zamestnávateľ . (Zákon č.461/2003 Z.z,)

9.

60

10.POISTENIE V NEZAMESTNANOSTI

Poistenie v nezamestnanosti ako súčasť systému sociálneho poistenia je poistenie pre

prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie

príjmu. Z poistenia v nezamestnanosti sa za podmienok ustanovených v zákone č.

461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poskytuje dávka v nezamestnanosti. (Ružička, 2009)

Príspevok na poistenie v nezamestnanosti sú povinní platiť:

a) zamestnanci vo výške 1% z určeného vymeriadzavacieho základu,

b) zamestnávatelia vo výške.

Ostatné subjekty sociálneho poistenia, a to dobrovoľne poistené osoby platia odvod

na poistenie v nezamestnanosti dobrovoľne.on. S účinnosťou od 1. januára 2008 nárok na

dávku v nezamestnanosti majú aj fyzické osoby, ktoré skončili výkon služby policajta

alebo profesionálneho vojaka, boli zaradené do evidencie ucházačov o zamestnanie

a nesplnili podmienky na vznik nároku na výsluhový dôchodok. (Rievajová et a.l, 2008).

„Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni odo dňa zaradenia poistenca do

evidencie nezamestnaných občanov, najviac 6 mesiacov. Dávka v nezamestnanosti sa

poskytuje v tzv. "podpornom období v nezamestnanosti", ktoré trvá 6 mesiacov.“(

www.employment.gov.sk)

Zákon č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení umožňuje dobrovoľné poistenie

v nezamestnanosti každej fyzickej osobe po dovŕšeníı 16 rokov veku, ktorá má na území

Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na

trvalý pobyt. Z možnosti dobrovoľného poistenia v nezamestnosti sú vylúčené osoby,

ktorým sa vypláca starobný dôchodok. (Zákon č. 461/2003 Z.z.).

Prvýkrát bol prudký nárast nezamestnanosti zaznamenaný v r. 1991, príčinou boli

zmeny v priemyselnej výrobe, zdraženie vstupov z dovozu, v surovinovo a materiálovo

náročných výrobách a rozpad východných trhov. Jej ďaľší nárast bol zaznamenaný ku

koncu roku 1998, ovplyvnený predovšetkým rastúcimi zdrojmi pracovných síl v dôsledku

demografického vývoja s poklesom zamestnanosti spôsoberným znižovaním dynamiky

ekonomického rastu, nedostatkom finančných zdrojovv podnikoch a s tým súvisiacim

hromadným prepúšťaním. Negatívny dopad na vývoj nezamestnanosti malo i to, že došlo k

rozpadu podnikov a organizáciií, ktorý boli hlavnými zamestnávateľmi v niektorých

okresoch Slovenska a väčšina zamestnancov nemala možnosť uplatnenia v iných , resp.

novovzniknutých subjektoch. (Kundek, 2009).

61

Príklad č.12

Pani Mária je na rodičovskej dovolenke. Momentálne je nezamestnaná a uvažuje, že

si začne platiť dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti, aby po skončení rodičovskej

dovolenky mala nárok na dávku v nezamestnanosti. Zamestnaná bola od 7.1.2005 do

29.2.2008 , nezamestnaná a evidovaná na úrade práce a sociálnych vecí bola od 1.3.2008

do 24.9.2008, pričom poberala 6 mesiacov dávku v nezamestannosti .Na materskej

dovolenke bola od 20.8.2008 do 4.3.2009 a poberala materskú z ochrannej doby. Poberanie

rodičovského príspevku jej končí 25.9.2011.

Nárok na dávku v nezamestnanosti jej nemôže vzniknúť ani ak by si platila

dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti,

ak v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov

hľadajúcich zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky. Pani Márii jej

pracovný pomer skončil dňom 29. februára 2008 a z tohto pracovného pomeru poberala

dávku v nezamestnanosti v dĺžke šiestich mesiacov (t.j. počas celého podporného

obdobia). Toho času a až do 25. septembra 2011 poberá rodičovský príspevok. V prípade,

ak si po skončení poberania rodičovského príspevku uplatní nárok na dávku v

nezamestnanosti, tento nárok jej nevznikne, nakoľko, nespĺňa všeobecnú podmienku

získania obdobia poistenia v nezamestnanosti v posledných troch rokoch pred zaradením

do evidencie nezamestnaných byť poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.( Mihál,

2010).

Poistenec si uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti v pobočke Sociálnej

poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu  na základe písomnej žiadosti, za ktorú

sa považuje rozhodnutie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie vydané

príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.

Tabuľka 6: Evidovaná nezamestnanosť na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny

  2004 2005 2006 2007 2008 2009Objem vyplatených dávok v nezamestnanosti (tis. EUR)

131850,20

80985,26 63981,74 59615,8866121,3

6172429,67

Zdroj: Štatistický úrad SR

62

11.ANALÝZA VYBRANÝCH DÁVOK SOCIÁLNEHO POISTENIA

Základnou úlohou systému sociálneho poistenia je ochrana obyvateľstva pri vzniku

vymedzených sociálnych udalostí (napr. choroba, tehotenstvo, materstvo, invalidita,

staroba, úmrtie živiteľa). Systém sociálneho poistenia, ako bolo už uvedené dávky

dôchodkového, nemocenského, úrazového, garančného poistenia a dávok poistenia

v nezamestnanosti. Systém dávok je systémom príjmov a výdavkov Sociálnej poistenie,

ktorá prijíma odvody na sociálne poistenie a vydáva občanom dávky, na ktoré majú podľa

aktuálnych legislatívnych podmienok nárok. Legislatívne opatrenia majú teda zásadný

vplyv na výšku príjmov sociálnej poistenie ako aj na jej výdavky. Pri zmene vládnucich

politických strán ako aj pri zmene ekonomických podmienok národného hospodárstva

dochádza k zmenám v legislatíve upravujúcej výšku predmetných dávok, skupiny

oprávnených poberateľov dávok a samozrejme aj výšku odvodov, ktoré tvoria príjmovú

stránku sociálnej poisťovne.

V nasledujúcej časti práce vykonáme analýzu vybraných dávok sociálneho poistenia:

nemocenských (sólo) dávok, invalidných dávok a sirotských.

Analýzou sa pokúsime odhaliť základné trendy vývoja uvedených dávok

v strednodobom období 5 rokov počnúc rokom 2005 a končiac rokom 2009. Získané údaje

o objeme vybraných dávok budeme porovnávať s počtom obyvateľom v relevantnom veku,

čím sa pokúsime zvýšiť vypovedaciu schopnosť našej analýzy.

V analýze vychádzame z troch základných zdrojov údajov:

1) z pravidelne zverejňovaných štatistík (Statistická ročenka z oblasti práce a

sociálních vecí za rok 2005, 2006, 2007, 2008, 2009),

2) Správa o sociálnekj situácii obyvateľstva za rok 2005, 2006, 2007, 2008, 2009

3) Štatistický úrad - databáza SLOVSTAT s obsahom časových radov ukazovateľov

hospodárskeho a sociálno-ekonomického vývoja za Slovenskú republiku v rokoch

2005, 2005, 2006, 2007, 2008, 2009.

1. Analýza dávok sociálneho poistenia

Dávky sociálneho poistenia tvorí 5 základných skupín dávok: dávky dôchodkového,

nemocenského, úrazového, garančného poistenia a a dávky poistenia v nezamestnanosti.

63

Z údajov získaných z internetového portálu štatistického úradu SR sme zistili, že

celkový objem dávok spolu (súhrn 5 základných skupín dávok) počas sledovného obdobia

2005 až 2009 rástol rovnakým tempom okrem roku 2009 čoho príčinu ešte uvedieme.

Priemerný medziročný nárast celkového objemu dávok na sociálne poistenie

v sledovanom období 2005 až 2009 bol približne 10,53%.

V nasledujúcej tabuľke uvádzame vývoj objemu dávok na sociálne poistenie

v sledovanom období 2005 až 2009.

Tabuľka 7: Vývoj dávok sociálneho poistenia v mil Eur.  2005 2006 2007 2008 2009

dávky dôchodkového poistenia 3471,14 3821,72 4200,49 4532,33 5035,20

dávky nemocenského poistenia 157,34 176,69 200,22 245,98 316,70

dávky úrazového poistenia 23,55 30,87 35,60 36,05 40,10

dávka garančného poistenia 3,94 2,56 2,30 5,11 9,90

dávka v nezamestnanosti 82,05 64,00 59,60 66,12 172,40

spolu vyplatené dávky 3 738,02 4 095,84 4 498,21 4 885,59 5 574,30

Uvedené údaje o vývoji objemu jednotlivých dávok sociálneho poistenia uvádzame v

nasledujúcom grafe.

Graf 2: Vývoj dávok sociálneho poistenia v mil Eur.

Zdroj: autor

Zo získaných údajov vyplýva, že objem celkových vyplatených dávok sociálneho

zabezpečenia spolu sa počas sledovaného obdobia okrem roku 2009 vyvýjal pomerne

stabilne čo však nemožno povedať o vývoji objemu jednotlivých dávok.

Celkový objem dávok dôchodkového poistenia rástol v sledovanom období relatívne

rovnomerným tempom (medziročne približne o 9,7%). Najväčšou zložkou skupiny dávok

dôchodkového poistenia tvoria starobné dôchodky, ktorých vývoj v podstatnej miere

ovplyvňuje celkový objem vyplatených dávok tejto skupiny1. Dôvodov na neustále

zvyšovanie dávok dôchodkového poistenia je niekoľko a týkajú sa najmä vývoja v oblasti

1Ako vyplýva z údajov Sociálnej poisťovne.

64

starobných dôchodkov. Hlavným dôvodom ich rastu je každoročná valorizácia dôchodkov

čím dochádza k nominálnemu rastu výdavkov na dávky dôchodkového poistenia. Ďalším

dôležitým faktorom je tiež demografický vývoj. Takmer počas celého sledovaného obdobia

(s výnimkou v roku 2007) narastal počet osôb, ktorý dosiahol dôchodkový vek a tým im

vznikol nárok na poberanie dávok dôchodkového poistenia.

Objem dávok nemocenského poistenia vykazoval v rokoch 2006 a 2007 medziročný

nárast o približne 12,81 % avšak v rokoch 2008 a 2009 sa toto tempo zvýšilo až na 22,85

resp. 28,75 %. (zvýšenie objemu vyplatených dávok si rozoberieme bližšie v časti analýza

dávok nemocenského poistenia). V skupine dávok nemocenského poistenia tvoria

najvýznamnejšiu zložku nemocenské dávky sólo a preto najviac ovplyvňujú celú skupinu

dávok nemocenského poistenia. Práve tieto dávky budeme analyzovať v ďalšej časti

podrobnejšie.

Vývoj objemu dávok úrazového, garančného poistenia a dávok poistenia

v nezamestnanosti však v sledovanom období vykazoval vysokú fluktuáciu, pričom

chceme poukázať najmä na pomerne veľký medziročný nárast objemu dávok garančného

poistenia v rokoch 2008 a 2009 a podobne na významný medziročný nárast objemu dávok

v nezamestnanosti v roku 2009 kedy sa objem dávok zvýšil medziročne až o viac

ako 160%. Zvýšenie objemu dávok poistenia v nezamestnanosti prisudzujeme najmä

zhoršenej ekonomickej situácii slovenského hospodárstva, ktoré bolo postihnuté dopadmi

svetovej hospodárskej krízy čo malo dopad na vývoj nezamestnanosti a tým aj na počet

poberateľov tejto dávky.

Pre doplnenie celkového pohľadu na vývoj objemu dávok sociálneho poistenia

uvádzame grafy, ktorý porovnáva nárast objemu dávok s objemom dávok v

predchádzajúcom, resp. základnom obdbobí roku 2005.

Graf 3: Zmena objemu dávok oproti predchádajúcemu roku

Zdroj: autor

Graf 4: Zmena objemu dávok oproti základnému obdobiu 2005

Zdroj: autor

65

Pri analýze dávok sociálneho poistenia je potrebné sa pozrieť na získané údaje z

pohľadu vnútornej štruktúry celkového objemu dávok sociálneho poistenia, resp. podielu

jednotlivých dávok poistenia k celkovému objemu dávok. Zistené údaje uvádzame v

tabuľkovom prehľade.

Tabuľka 8: Podiel jednotlivých dávok na sociálnom poistení k  ich súčtu2005 2006 2007 2008 2009

dávky dôchodkového poistenia 92,86 93,31 93,38 92,77 90,33dávky nemocenského poistenia 4,21 4,31 4,45 5,03 5,68dávky úrazového poistenia 0,63 0,75 0,79 0,74 0,72dávka garančného poistenia 0,11 0,06 0,05 0,10 0,18dávka v nezamestnanosti 2,20 1,56 1,32 1,35 3,09spolu vyplatené dávky 100,00 100,00 100,00 100,00 100,00Zdroj: autor

Zo zistených údajov je možno sledovať relatívne stabilný vysoký podiel dávok

dôchodkového poistenia na celkovom súčte dávok sociálneho poistenia, ktoré sa

v sledovanom období pohyboval na úrovni 90 až 93 %. Druhý najvýznamnejší podiel na

celkovom súčte sme zaznamenali v prípade dávok nemocenského poistenia, ktorých podiel

na celkových dávkach tvoril v roku 2009 približne 5,68%.

Dávky úrazového, garančného poistenia a dávky poistenia v nezamestnanosti tvoria

skupinu s najnižším podielom na celkovom objeme dávok sociálneho poistenia pričom

spolu tvorili v roku 2009 menej ako 4% z celkového objemu dávok. Z uvedených údajov

rovnako vidieť relatívne vysokú fluktuáciu v podiele dávok úrazového, garančného

poistenia a dávok poistenia v nezamestnanosti.

2. Analýza vybraných dávok sociálneho poistenia

V tejto časti práce budeme podrobnejšie analyzovať vybrané dávky sociálneho

poistenia. Našimi vybranými dávkami sú nemocenské dávky – sólo, invalidné a sirotské

dôchodky.

Nemocenské dávky – sólo tvoria podstatnú časť zo skupiny dávok, ktoré tvoria

nemocenské dávky sociálneho poistenia. Práve tieto dávky boli predmetom diskusií, že

poberanie týchto dávok môže byť spôsobené zvyšujúcou sa mierou nezamestnanosti, kedy

66

sa zamestnaný ľudia snažia ochrániť sa pred stratou zamestnania práve zaradením sa do

skupiny práce neschopného obyvateľstva, kedy sú chránený pred stratou zamestnania.

Invalidné a sirotské dávky sú dávkami, ktoré vypovedajú o stave skupín

obyvateľstva, ktoré sa ocitajú v sociálne výrazne odlišnej situácii ako ostatná časť

obyvateľstva. Analýzou týchto dávok sa pokúsime priblížiť vývoj týchto skupín

obyvateľstva a ich ekonomickej podpory zo strany ostatného obyvateľstva.

2.1. Nemocenské dávky

Nemocenské dávky sú nástrojom, ktorý zabezpečuje náhradu príjmu a ekonomicky

aktívnemu obyvateľovi a náhradu nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s liečením úrazu,

resp. choroby.

Podľa zákona c. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri do

asnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov za prvých 10 dní trvania do

asnej pracovnej neschopnosti zamestnancovi vypláca zamestnávateľ náhradu príjmu

pri do

asnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a Sociálna poisťovňa poskytuje

zamestnancovi nemocenské až od 11. dna jeho do

asnej pracovnej neschopnosti.

Nárok na nemocenské u zamestnanca

Nárok na nemocenské u zamestnanca nie je viazaný na žiadnu čakaciu dobu.

Zamestnanec má teda nárok na nemocenské aj v prípade, ak mu vznikne dočasná

pracovná neschopnosť v prvý deň existencie poistného vzťahu nemocenského poistenia

(Matlák, 2004).

Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenskú dávku od 11. dňa dočasnej pracovnej

neschopnosti alebo od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak je zamestnanec

v ochrannej lehote. Nárok na nemocenské zamestnancovi zaniká dňom nasledujúcim po

skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, uplynutím 52. týždňa od vzniku nároku na

nemocenské (Zákon 462/2003 Z. z.).

Nárok na nemocenské u samostatne zárobkovo činnej osobe

67

Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká nárok na

nemocenskú dávku od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti a zaniká dňom

nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti alebo uplynutím 52. týždňa od

vzniku nároku na nemocenské. Výška nemocenského povinne nemocensky poistenej

samostatne zárobkovo činnej osobe je od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do

tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25% denného alebo pravdepodobného

denného vymeriavacieho základu a od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55%

denného alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (Zákon 461/2003

Z. z.).

Nárok na nemocenské u dobrovoľne nemocensky poistenej osobe

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenské, ak jej vznikla

dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej

pracovnej neschopnosti bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Do obdobia

270 dní je možné započítať aj obdobie akéhokoľvek ukončeného nemocenské poistenia, t.

j. povinné nemocenské poistenie zamestnanca, povinne nemocenské poistenie samostatne

zárobkovo činnej osoby a dobrovoľné nemocenské poistenie. Ďalšou podmienkou na vznik

nároku na nemocenskú dávku je, že dobrovoľne nemocensky poistená osoba zaplatila

poistné na nemocenské poistenie včas a v správnej výške. Podmienka zaplatenia poistného

sa považuje za splnenú ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne

nižšia ako 5 eur (Ďurišová, 2010).

Vývoj nemocenských dávok – sólo sa v sledovanom období nevyvíjal rovnomerne.

Zo získaných údajov sme zistili, že v medziročnom porovnaní v rokoch 2006 a 2007 sa

objem nemocenských dávok zvyšoval v priemere o takmer 14%, v rokoch 2008 a 2009 sa

však rast zvýšil na 24 resp. 31% medziročne.

Práve v období hospodárskej krízy, kedy došlo k zvýšeniu nezamestnanosti, objem

nemocenských dávok vyplatených poistencom sa rapídne zvýšil. Tento vývoj možno

prisúdiť viacerým faktorom. Do popredia sa však dostáva otázka zneužívania možnosti

práceneschopnosti z dôvodu ochrany pred stratou pracovného miesta, resp. zabezpečenie si

dlhšieho príjmu pri strate zamestnania, kedy sa zamestnanec, ktorý je prepustený z práce

nechá klasifikovať svojím lekárom ako práceneschopný a tým sa dostáva pod ochrannú

lehotu, kedy je poberateľom nemocenskej dávky pričom ešte nie je evidovaný na úrade

práce a neplynie mu 6 mesačná doba pre poberanie dávky v nezamestnanosti. Keďže do

68

1.1.2011 je táto ochranná lehota stanovená až na 42 dní, poberateľ nemocenskej dávky

môže poberať túto dávku viac ako jeden mesiac, potom sa ísť zaevidovať na úrad práce,

kde mu začne plynúť 6 mesačná lehota na poberanie dávky v nezamestnanosti. Takto sa

občan, ktorý stratil zamestnanie môže snažiť zneužiť legislatíve za účelom dlhšieho

poberania sociálnych dávok zo štátu.2

Pri bližšej analýze nemocenských dávok vidieť nárast objemu vyplatených dávok

avšak tento nárast je dôsledkom viacerých faktorov.

Je potrebné si uvedomiť, že za veľkým nárastom stojí ako počet vyplatených dávok

v danom období tak aj výška samotných dávok, ktorá je ovplyvnená vyšším vymeriavacím

základom. V rokoch 2008 a 2009 sme oproti predošlým rokom zaznamenali zvýšenie

počtu vyplatených dávok a rovnako nárast priemernej výšky týchto dávok. V roku 2009 sa

dramaticky zvýšil počet kalendárnych dní pracovnej neschopnosti pre chorobu pričom

v predchádzajúcom roku 2008 zostával na úrovni relatívne blízkej roku 2007. Z uvedených

údajov možno konštatovať, že práve zvýšením nezamestnanosti a zneužívaním systému

nemocenského poistenia došlo k výraznému nárastu výdavkov na dávky nemocenského

poistenia, najmä v roku 20093, pričom však treba pamätať že tento faktor je len jedným

z viacerých. Na zneužívanie systému nemocenských dávok a tzv. PN-iek reaguje i nová

legislatíva upravujúca dĺžku trvania ochrannej lehoty z 42 na 7 dní (podľa článku na

www ).

Predpokladáme, že legislatívne zmeny v oblasti nemocenského poistenia , ktoré sa

budú uplatňovať od 1.1.2011 ( zníženie ochrannej doby zo 42 dní na 7 dní) budú mať

pozitívny vplyv na zníženie celkových finančných prostriedkov, ktoré Sociálna poisťovňa

každoročne vynakladá na výplatu nemocenských dávok.

Tabuľka 9: Vybrané údaje k analýze  2005 2006 2007 2008 2009Dávky nemocenského poistenia spolu v mil. EUR

157,3 176,7 200,2 246,0 316,7

v tom nemocenské dávky v mil. EUR

113,9 129,8 147,7 183,2 240,5

počet vyplatených dávok - ľavá os

967404 989290 1048828 1159881

1302777

priemerná výška dávky* v Eur -  117,7 131,1 140,8 157,9 185,0

2Odporúčame <http://www.aslsr.sk/forum/viewtopic.php?t=2471>

3

69

pravá ospočet obyvateľov od 15-61 rokov

3724234 3742018 3761081 3775055 3772481

podiel počtu dávok na celkovom obyvateľstve (Nd/Ob18-61)

26,0 26,4 27,9 30,7 34,5

zmena podielu počtu dávok k obyvateľstvu oproti minulému roku v %

1,0 1,8 5,5 10,2 12,4

Zdroj: autor – spracované podľa údajov zo štatistického úradu a správ o sociálnom stave

spoločnosti v SR za roky 2005 až 2009

Priemerný medziročný nárast celkového objemu nemocenských dávok bol v

sledovanom období 20,77%, pričom tempo rastu sa medziročne zvyšovalo. V roku 2006

a 2007 sme zaznamenali medziročný nárast objemu výšky vyplatených dávok cca 16 mil

eur v roku 2006 a takmer 18 mil. Eur v roku 2007. V roku 2008 nastal nárast vyplatených

nemocenských dávok oproti roku 2007 až o 35,6 mil. eur – tu už môžeme pozorovať

súvislosť s hospodárskou krízou, pričom pod výrazný nárast sa podpísala taktiež vyššia

priemerná nominálna mzda v SR, ktorý tvorí vymeriavací základ pre výpočet dávky. Avšak

v roku 2009 v porovnaní s rokom 2008 nastal obrovský nárast výšky vyplatených

nemocenských dávok dokonca až o 57,30mil. eur, čo je absolútne najvyšší nárast za

posledných 5 nami sledovaných rokov.

Vývoj celkového objemu vyplatených dávok v analyzovaných rokoch je dobre

viditeľný v grafickom znázornení.

Graf 5: Vývoj dávok nemocenského poistenia spolu a nemocenských dávok sólo

Zdroj: autor – spracované podľa údajov zo štatistického úradu

Ďalej uvádzame graf, ktorý porovnáva relatívnu zmenu objemu vyplatených

nemocenských sólo dávok , práve na tomto grafe vidieť vysoký medziročný nárast objemu

dávok.

Graf 6: Percentuálna zmena nemocenských dávok nemocenského poistenia oproti predchádzajúcemu

obdobiu

Zdroj: autor

70

V ďalšom grafe uvádzame grafické znázornenie dvoch dôležitých faktorov, ktoré sa

pričinili o rast celkového objemu nemocenských sólo dávok: počet vyplatených dávok

a ich priemerná výška v Eur.

Graf 7: Vývoj počtu vyplatených nemocenských dávok a  ich priemernej výšky

Zdroj: autor

Pri analýze vývoja nemocenských dávok využijeme aj nami zostavený ukazovateľ

Nd/Ob18-61, ktorý porovnáva počet nemocenských sólo dávok k ekonomicky činnému

obyvateľstvu (nami stanovené hranice od 18 po 61 rokov). Tento ukazovateľ nám poslúži

na priblíženie vývoja počtu dávok k celkovému počtu ekonomicky činnom obyvateľstve.

Náš ukazovateľ podáva lepšie výsledky ako je to v prípade sledovania absolútneho a

relatívneho porovnanie objemu nemocenských sólo dávok. Vysokým zvyšovaním počtu

ekonomicky činných obyvateľov by totiž mohlo prirodzene znamenať i viac chorých ľudí a

tým pádom i väčšie množstvo vyplatených dávok. Tým, že počet dávok vzťahujeme na

počet obyvateľov tak sa takémuto problému vyhýbame. Výsledky uvádzame v grafe.

Graf 8: Vývoj podielu počtu vyplatených nemocenských dávok k celkovému obyvateľstvu od 18 - 61 rokov v

%

Zdroj: autor

Od roku 2005 do roku 2009 je zreteľne preukázané zvyšovanie podielu počtu

vyplatených nemocenských dávok, pričom najvyšší nárast oproti minulým rokom nastal

v roku 2009. Z dôvodu hospodárskej krízy, o ktorej sa na Slovensku začalo hovoriť v roku

2008 a v druhom polroku sme ju už aj skutočne pocítili, došlo k prepúšťaniu. Počet

práceneschopných a počet nezamestnaných sú spojené nádoby. Množstvo ľudí na maródke

rastie spolu s nezamestnanosťou, ktorú priniesla kríza. Táto skutočnosť vplýva na psychiku

ľudí a následne sa prejaví aj na ich zdravotnom stave. V niektorých organizáciách sa

ľudia snažia vyhnúť výpovedi tým, že si nechajú lekárom vypísať PN, zamestnávateľ mu

nemôže dať výpoveď. Na zvýšenom počet PN sa podieľa aj zlá sociálna situácia ľudí,

vysoká benevolencia lekárov, chrípková sezóna, dlhé čakacie lehoty na hospitalizáciu,

operácie a liečenia. Existuje tu podozrenie, že ľudia zneužívajú tento systém aj za pomoci

71

obvodných lekárov, ktorí sú platení od počtu pacientov a nemajú záujem prísť do konfliktu

s pacientom.

2.2. Dávky invalidného poistenia

Invalidný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa za podmienok ustanovených

zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov poskytuje z invalidného poistenia.

Účelom invalidného dôchodku je zabezpečiť poistencovi príjem v prípade poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného

stavu poistenca. Od 1. januára 2004 sa nerozlišuje čiastočná invalidita a úplná invalidita.

Nárok na invalidný dôchodok má poistenec, ktorý je invalidný , získal potrebný počet

rokov obdobia dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky

nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

(Zákon č. 461/2003 Z.z.).

Za osobitne stanovených podmienok môže vzniknúť nárok na invalidný dôchodok

(tzv. invalidný dôchodok z mladosti) aj fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidnou pred

dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka alebo v období, v ktorom

je nezaopatreným dieťaťom. Nárok na tento dôchodok vznikne najskôr odo dňa dovŕšenia

18 rokov veku. Po 31. decembri 2007 môže za osobitných podmienok tiež vzniknúť nárok

na invalidný dôchodok aj doktorandovi v dennej forme doktorandského štúdia. Poberanie

invalidného dôchodku a vykonávanie zárobkovej činnosti zákon umožňuje. Samotná

skutočnosť, že bol priznaný invalidný dôchodok, nie je dôvodom na skončenie

zamestnania alebo výkonu akejkoľvek zárobkovej činnosti a nie je dôvodom na skončenie

zamestnania zo strany zamestnávateľa. Percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej

činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia uvádza príloha č. 4  Zákona o sociálnom

poistení č.461/2003 Z.z. (Szabová 2009).

Vybrané údaje z ktorých budeme pri analýze vychádzať uvádzame v nasledujúcej

tabuľke.

Tabuľka 10: vývoj dávok invalidného poistenia 2005 2006 2007 2008 2009

dávky dôchodkového poistenia 3471,14 3821,72 4200,49 4532,33 5035,20objem dávok invalidného

poistenia v mil. Eur513,23 563,5 631,78 692,43 769,3

podiel invalidných dávok na 0,1479 0,1475 0,1504 0,1528 0,152872

dôchodkových dávkach spolupočet vyplatených dávok* 180 939 182 856 195139 200104 208347priemerná výška dávky** v

Eur193 204 220 232 249

počet obyvateľov od 15-64

rokov3862234 3883376 3903172

392188

0

392847

1podiel počtu vyplatených

dávok k obyvateľstvu4,685 4,709 4,999 5,102 5,304

zmena podielu počtu dávok k

obyvateľstvu oproti minulému

roku v %

0,0 0,5 6,2 2,1 3,9

Zdroj:

Priemerný medziročný nárast celkového objemu invalidných dávok bol v

sledovanom období 10,65%, pričom tempo rastu sa medziročne zvyšovalo. Po

et vyplácaných invalidných dôchodkov v roku 2009 narástol oproti roku 2008 o

8 243 prípadov , pri celkových počtoch len mierny rast,. V roku 2008 v porovnaní s rokom

2007 nastalo zvýšenie poctu invalidných dôchodkov o 4 965 prípadov čo do urcitej miery

súviselo aj so zavedením možnosti priznať invalidný dôchodok aj po dovŕšení

dôchodkového veku poistencovi, ktorý ku dnu dovŕšenia dôchodkového veku nesplnil

podmienky nároku na starobný dôchodok. Zvýšenie poctu invalidných dôchodkov v roku

2007 oproti roku 2006 o 12 283 pravdepodobne z dôchodu zosúladenia zákona o

sociálnom poistení s Ústavou Slovenskej republiky a z toho vyplývajúcich lekárskych

posudkových prehliadok o preskúmaní trvania invalidity v súlade s právnymi predpismi ú

innými do 31. decembra 2003 u invalidných dôchodcov, ktorým boli podmienky

nároku na invalidný dôchodok a

iastocný invalidný dôchodok prehodnotené podľa nových kritérií v zmysle zákona o

sociálnom poistení.

Vývoj dávok invalidného poistenia v nasledujúcom grafe svedčí o relatívne

stabilnej úrovni rastu.

Graf 9: Vývoj objemu dávok invalidného poistenia v mil. Eur

Zdroj:

73

Nasledujúci graf ukazuje percentuálnu zmenu objemu invalidných dávok oproti

predchádzajúcemu roku. V sledovanom období tempo rastu objemu invalidných dávok

zotrvávalo na pomerne stabilnej úrovni približne 10 %.

Graf 10: Vývoj počtu vyplatených invalidných dávok

Zdroj: autor

Práve pri počte vyplatených dávok nastala v sledovanom období zaujímavá

situácia. V roku 2005 oproti roku 2004 dramaticky poklesol počet vyplatených invalidných

dávok ako následok protiústavného ustanovenia vtedajšej vlády. Vtedy sa znížil v roku

2005 medziročne počet vyplatených dávok takmer o 40% čo v absolútnom vyjadrení

predstavovalo zníženie o viac ako 100 000 dávok ročne. Práve toto protiústavné

ustanovenie bolo zmiernené práve v roku 2006 kedy vstúpila do platnosti novela zákona

o sociálnom poistení, ktorou bola riešená aj práve situácia poberateľov invalidných

dôchodkov, ktorým bol nárok na tieto dávky odobraný. K väčšiemu medziročnému

zvýšeniu objemu invalidných dávok taktiež prispela sociálna politika vlády vo forme

vianočných príspevkov.

Graf 11: Vývoj priemernej výšky invalidnej dávky v Eur

Zdroj: autor

Z grafu možno sledovať tempo rastu priemernej výšky invalidnej dávky v

sledovanom období na úrovni približne 6,6% medziročne. Zvyšovanie môžeme prisúdiť

najmä zvyšovaním vymeriavacieho základu, z ktorého je daná dávky vypočítaná.

Priemerná mzda podľa štatistického úradu medziročne v sledovanom období narastala čo

ovplyvnilo i rast priemernej výšky invalidnej dávky.

V analýze sme sa rovnako zamerali na podiel počtu vyplatených invalidných dávok

k obyvateľstvu od 15 do 64 rokov, ktorý budeme označovať Id/Ob15-64. Tento ukazovateľ

nám vypovedá o počte poberateľov dávok, resp. počtu dávok invalidného poistenia

k obyvateľstvu, pričom nízka hodnota ukazovateľa môže vypovedať o relatívne nízkej

invalidite obyvateľstva a naopak.

74

Zo získaných údajov sme zistili, že pomer celkového počtu vyplatených invalidných

dávok za jednotlivé roky sledovaného obdobia sa každoročne zvyšoval, najväčší nárast

sme zaznamenali medzi rokmi 2006 a 2007 kedy tento podiel zvýšil o približne 0,3

percentuálneho bodu.

Graf 12: Vývoj podielu počtu vyplatených invalidných dávok k obyvateľstvu od 15 do 64

rokov v % - ukazovateľ Id/Ob15-64

Zdroj: autor

Na základe uvedených výsledkov by sme chceli poukázať na zhoršujúci sa stav

v oblasti invalidných dôchodkov, kedy sa medziročne zvyšuje podiel počtu dávok

k obyvateľstvu vo veku od 15-64. Záverom je že čoraz väčšia časť obyvateľstva sa

klasifikuje ako spôsobilá pre poberanie invalidných dôchodkov.

Tento stav však priamo neznamená, že obyvateľstvo sa stáva viac invalidným. Pri

pohľade na vývoj počtu obyvateľstva vo veku od 45, resp. 50 rokov do 61 rokov sme zistili

rastúci trend. Podiel obyvateľov nad 40 rokov sa zvyšuje v porovnaní k počtu obyvateľov

od 15 do 40 rokov avšak medziročná zmena nie je výrazná. Ak analyzujeme vývoj počtu

obyvateľov od 50 do 61 rokov tak zistíme, že rastový trend je výraznejší.

Počet dávok invalidného poistenia sa v sledovanom období medziročne zvyšoval

v priemere o 3,6%. Rast počtu obyvateľov od 50 do 61 rokov rástol na Slovensku v

sledovanom období približne o 2,3%. Na základe týchto informácii sme dospeli k záveru,

že na zvyšovaní počtu invalidných dávok má podstatný podiel práve starnutie

obyvateľstva, resp. rast počtu obyvateľov vo vyššom veku (od 50 do 61 rokov) u ktorých

predpokladáme zvýšenú mieru invalidity. Práve rast počtu obyvateľov od 50 do 61 rokov a

zvyšovanie podielu starších ľudí malo vplyv na zvyšovanie počtu invalidných dávok v

sledovanom období, pričom však nemôžeme zanedbať ani faktor zvyšovania invalidity,

ktorý však nie je predmetom tejto analýzy.

2.3. Sirotské dávky

Nárok na sirotský dôchodok upravujú §§ 76,77 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. V

zmysle vyššie uvedených ustanovení nárok na sirotský dôchodok má nezaopatrené dieťa, ktorému zomrel

rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ak rodič alebo osvojiteľ ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku,

75

predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku alebo ku dňu smrti získal počet rokov

dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo splnil podmienky nároku na starobný

dôchodok, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Suma sirotského dôchodku je 40% starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal

alebo by mal nárok rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ktorého smrťou vznikol nezaopatrenému dieťaťu nárok na

sirotský dôchodok.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že sirotský dôchodok ako dávka dôchodkového poistenia nezávisí od

výšky nákladov na život a ani od veku dieťaťa až na to, že nárok naň zaniká dovŕšením 26 roku veku dieťaťa.

Informácie o tomto probléme možno nájsť i na internetovej stránke Sociálnej poisťovne

www.socpoist.sk.

Definícia / účel dávky

Sirotský dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003

Z. z. v znení neskorších predpisov poskytuje zo starobného poistenia alebo z invalidného poistenia. Účelom

sirotského dôchodku je zabezpečiť sirote príjem v prípade úmrtia jej rodiča alebo osvojiteľa.

Podmienky nároku na sirotský dôchodok

Nárok na sirotský dôchodok má nezaopatrené dieťa po zomretom rodičovi alebo osvojiteľovi, ktorý:

ku dňu smrti poberal starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo

invalidný dôchodok alebo

ku dňu smrti nepoberal niektorý z týchto dôchodkov, ale získal počet rokov

dôchodkového poistenia potrebný na nárok na invalidný dôchodok, alebo

ku dňu smrti nepoberal niektorý z vyššie uvedených dôchodkov, ale splnil

podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo

zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Na rozdiel od právnej úpravy platnej pred 1. januárom 2004, od 1. januára 2004 môže vzniknúť

dieťaťu nárok na sirotský dôchodok po každom z rodičov alebo osvojiteľov. To znamená, že dieťa môže mať

nárok na dva sirotské dôchodky.

Nárok na sirotský dôchodok vzniká dňom smrti rodiča alebo osvojiteľa dieťaťa, ktorým je deň

úmrtia uvedený v úmrtnom liste alebo ktorým je deň uvedený ako deň smrti (resp. deň, ktorý nezvestný

neprežil) v právoplatnom rozhodnutí súdu o vyhlásení rodiča alebo osvojiteľa dieťaťa za mŕtveho.

Nárok na sirotský dôchodok nevznikne nezaopatrenému dieťaťu v pestúnskej starostlivosti po

pestúnovi alebo jeho manželovi.

Suma sirotského dôchodku

Suma sirotského dôchodku je 40 % (uvedená sadzba platí od 1. augusta 2006, v období od 1.

januára 2004 do 31. júla 2006 to bolo 30 %) zvýšenie o 10% .

Dôchodkové dávky a sociálny dôchodok sa v roku 2007 zvyšujú podľa zásad určených ustanovením §

82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. Dôchodky sa v roku 2007

76

zvyšujú o 6,25 % mesačnej sumy dôchodku, na ktorú má poistenec nárok ku dňu, od ktorého sa dôchodok

zvyšuje.

Od 1Percento zvýšenia je určené ustanovením § 1 opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a

rodiny Slovenskej republiky č. 197/2007 Z. z., ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v

roku 2007.

Starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok zomretý rodič alebo

osvojiteľ dieťaťa,

invalidného dôchodku, ak zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa bol poberateľom

invalidného dôchodku a ku dňu smrti nesplnil podmienky nároku na starobný

dôchodok alebo nezískal počet rokov dôchodkového poistenia potrebný na vznik

nároku na invalidný dôchodok,

predčasného starobného dôchodku priznaného zomretému rodičovi alebo

osvojiteľovi.

Ak zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa splnil podmienky nároku na dva dôchodky, sirotský

dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.

Suma dôchodku sa ďalej v jednotlivých kalendárnych rokoch zvýši podľa príslušných ustanovení právnych

predpisov. Od 1. júla 2008 sa suma tohto sirotského dôchodku zvýši o 5 %, to znamená o 163 Sk na 3 407

Sk mesačne. Táto suma po prepočítaní na eurá (vydelením hodnotou 30,1260, čo je konverzný kurz) a

zaokrúhlení na 10 eurocentov nahor predstavuje 113,10 EUR mesačne.

Od 1. januára 2009 sa sirotský dôchodok zvýši o 6,95 %, to znamená o 7,90 EUR na 121,00 EUR

mesačne.

Vybrané údaje, ktoré sú predmetom analýzy uvádzame v tabuľke.

Tabuľka 11: Vývoj sirotských dávok

2005 2006 2007 2008 2009

Dávky dôchodkového

poistenia 3471,14 3821,72 4200,49 4532,33 5035,20

Objem vyplatených

sirotských dávok v mil. Eur 29,21 32,96 40,8 41,59 44,49

Podiel sirotských dávok na

dôchodkových dávkach spolu0,008415 0,008624 0,009713

0,009176

30,008836

Počet vyplatených sirotských

dôchodkov31945 30237 29645 29493 28978

Priem. mes. výška sirotských

dôchodkov v Eur75 99 108 114 123

Počet obyvateľov od 0 - 26

rokov1937899 1895891 1859342 1827102 1798016

Podiel počtu vyplatených 1,648 1,595 1,594 1,614 1,61277

dávok k obyvateľstvuZmena podielu počtu dávok k

obyvateľstvu oproti

minulému roku v %

0,0 -3,2 -0,03 1,2 -0,2

Zdroj: autor

Získané údaje o celkovom objeme dôchodkových dávok a ich súčasti – sirotských

dávok porovnávame v nasledujúcom grafe.

Graf 13: Vývoj objemu sirotských dávok v porovnaní s celkovými dôchodkovými dávkami

Zdroj: autor

Z grafu možno odsledovať rastový trend objemu dávok dôchodkového poistenia

a rovnako i objemu sirotských dávok, pričom sa však nárast celkového objemu dávok

a sirotských dávok nevyvíjal rovnakým tempom. V roku 2006 sme zaznamenali zvýšenie

objemu sirotských dávok aj napriek väčšiemu zníženiu počtu vyplatených dávok. Zníženie

počtu dávok však sprevádzal rast priemernej výšky dávky a tak sa tieto zmeny prejavili

v raste objemu vyplatených dávok.

V roku 2007 došlo oproti ostatným rokom sledovaného obdobia k zvýšenému nárastu

objemu sirotských dávok. K tejto udalosti však nedošlo zvýšením počtu sirotských dávok.

V roku 2007 sa oproti roku 2006 totižto znížil počet sirotských dávok avšak ich priemerná

výška sa medziročne zvýšila o približne  9 Eur. V danom roku sa však prejavili legislatívne

zmeny zvyšujúce výšku sirotských dávok čomu prisudzujeme zvýšený nárast celkového

objemu vyplatených sirotských dávok.

V roku Grafický prehľad počtu vyplatených sirotských dávok uvádzame

v nasledujúcom grafe.

78

Graf 14: Vývoj počtu vyplatených sirotských dávok

Zdroj: autor

Z uvedeného grafu sa môže zdať, že vývoj počtu sirôt, resp. jednostranných alebo

obojstranných sirôt je potešujúci, pretože celkový počet vyplatených sirotských dávok

medziročne klesá, v sledovanom období približne o 5,5% ročne. Takýto pohľad na počet

vyplatených sirotských dôchodkov je však vážne skreslený.

Pre lepšie spoznanie situácie zavedieme vlastný ukazovateľ Sd/Ob0-26, ktorý vzťahuje

počet vyplatených sirotských dôchodkov k skupine obyvateľstva oprávneného na jeho

poberanie – v súčasnej dobe od 0 do najviac 26 rokov. Tento ukazovateľ odstraňuje

problem analýzy vývoja v oblasti sirotských dôchodkov, kedy dáva počet dôchodkov do

pomeru k oprávneným osobám a tak do analýzy integruje fluktuáciu počtu obyvateľstva,

ktorým by mohol vzniknúť nárok na poberanie totho dôchodku. Výsledky ponúkame v

grafe:

Graf 15: Vývoj podielu počtu vyplatených dávok k obyvateľstvu od 0-26 rokov v % - ukazovateľ Sd/Ob0-26

Zdroj: autor

Vďaka zavedenému ukazovateľu a jeho analýze môžeme posúdiť vývoj počtu

sirotských dôchodkov pri väčšej informovanosti. Z uvedených údajov vidieť, že

v absolútnom meradle klesajúci počet vyplatených sirotských dôchodkov neznamená

menej osirelých detí, resp. mladých ľudí na Slovensku. Práve vďaka naším zistením vidieť,

že zníženie absolútneho počtu týchto dávok bolo zapríčinené v sledovanom období najmä

79

znižovaním počtu osôb, ktorým môže vzniknúť nárok na poberanie sirotského dôchodku

úmrtím jedného z rodičov a za splnenia daných legislatívnych podmienok.

V sledovanom období sa hodnota nášho ukazovateľa neriadi ani rastúcim ani

klesajúcim trendom. Na základe toho možno povedať, že pokiaľ sa pozeráme na počet

sirotských dávok v súvislosti s počtom možných poberateľov tak množstvo osirelých detí

je vecou, ktorá sa v danom sledovanom období nevyvíja trendovo.

80