francúzsko, Španielsko, andorra, monaco · katedra krajinnej ekológie prif uk organizuje v...
TRANSCRIPT
Katedra krajinnej ekológie PRIF UK organizuje v termíne 11. – 25.9.2015 veľkú odbornú zahraničnú exkurziu
Francúzsko, Španielsko, Andorra, Monaco
Lyon, Bordeaux, Pyreneje (Parc National des Pyrénées - FR, Parque nacional de Ordesa y
Monte Perdido - ESP), Santiago de Compostella, Andorra, Avignon, Carcassonne, Provence,
Grand canyon du Verdon, Nice, Monaco, Atlantický oceán, pláže...
EXKURZIA „Atlantik & Pyreneje“
Program: stav k 15.11.2014 (bude priebežne aktualizovaný a dopĺňaný)
To najlepšie z exkurzie v kocke:
- Tri dni priamo v pohorí Pyrenejí - Parc National des Pyrénées (FR),
Parque nacional de Ordesa y Monte Perdido (ESP)
- Pobrežie Atlantiku (San Sebestian, Cedeira, A Coruña...)
- Nádherné Provence
- Grand canyon du Verdon
- Pobrežie Stredozemného mora – celý deň v Nice
- Mestá Lyon, Bordeaux, Carcassonne, León....
- Celodenný pobyt v mystickom Santiago de Compostella
- Miništáty: Andorra, Monaco a bonus Liechtenstein
- Kúpanie v Atlantiku, vína v Bordeaux a v La Rioja, horské túry, lanovky..
1. deň (11.9.): Odchod z Bratislavy v podvečerných hodinách, nočný transfer cez Rakúsko
a Švajčiarsko.
2. deň (12.9.): Bonus v podobe nočnej návštevy hlavného mesta Liechtenstein (štvrtá
najmenšia krajina Európy) – Vaduz. Lichtenštajnské kniežatstvo je malá krajina v
strednej Európe.
Bezprostredne susedí len so
Švajčiarskom a Rakúskom.
Krajina leží v Rýnskom
údolí, medzi Alpským
Rýnom a Alpami. Najvyšší
bod je Grauspitz s výškou
2 599 m. Vaduz leží na
pravom brehu Rýna v
nadmorskej výške
455 m n. m. Má rozlohu
17,3 km² a 5 129 obyvateľov. Symbolom
Vaduzu je kniežacie sídlo – zámok (skôr
stredoveký hrad) postavený Na skale nad
mestom. Vaduz sa spomína v roku 1150. Stal
sa sídlom rovnomenného grófstva založeného
roku 1342. V roku 1499 miestny hrad dobyli
a vyplienili Švajčiari. Od začiatku 18.
storočia je v rukách rodu Lichtenštajnovcov. Roku 1719 bolo Lichtenštajnsko povýšené
na ríšske kniežatstvo s Vaduzom ako hlavným mestom. Kniežacia rodina tu ale sídli iba
od roku 1938 (do
tej doby žila
prevažne vo
Viedni či na
Morave).
Mesto sa
vzhľadom príliš
nelíši od iných
historických miest,
ktoré sa
nachádzajú v údolí
rakúskych a švajčiarskych Álp. Tie isté uličky a malebné námestia, domy z bieleho
kameňa. Všetok život mesta je sústredený na hlavnej ulici, ktorá polkruhom obchádza
skalu s hradom. Nachádzajú sa tam radnica, banka, múzeá a obchody.
Pokračovanie transferu až do Francúzska, popoludní príchod do regiónu Rhône-Alpes,
do mesta Lyon,
osobné voľno až do
nasledujúceho
rána.
Lyon je druhé
najväčšie mesto
Francúzska.
Nachádza sa v jeho východno-centrálnej časti, situovaný medzi Parížom a Marseille. Od
Paríža je vzdialený 470 km, od Marseille 320 km. Nachádza sa tiež 160 km od Ženevy,
280 km od Turína, 450 km od Milána a 600 km od Barcelony. Obyvatelia mesta sa
nazývajú Lyončania (franc. Lyonnais).
Lyon je hlavným centrom obchodu, sídlom Interpolu, Euronews, známy je však aj
prívlastkom hlavné francúzske stredisko gastronómie. Malo významnú rolu v histórii
kinematografie za čo vďačí bratom Lumièrovcom (Auguste a Louis) a pomenovaniu
mesto filmu. Od roku 1536 sa tiež
oficiálne pýši aj prívlastkom mesto
hodvábu, ktorú získal počas
lyonskej hodvábnej éry. V
súčasnosti je centrom
experimentov a výskumu nielen v
oblasti textilných tkanín.
V meste sa koná jedinečný Festival
svetiel (Fête des Lumières), ktorý
sa viaže ku tradícii zapaľovania sviečok ako vďaky Panne Márie za ochránenie mesta
pred morom. Dnes sú súčasťou festivalu početné umelecké svetelné inštalácie a
veľkolepé projekcie na budovy (Videomaping).
Počas účinkovania v Lige majstrove UEFA vylepšil profil Lyonu aj miestny
profesionálny futbalový tím Olympique Lyonnais. Pre tento klub hrali tiež Ján Popluhár
alebo Milan Baroš. Spolu s predmestiami (Villeurbanne, Bron, Vénissieux a ďalších) a
satelitnými mestami vytvoril Lyon (označovaný ako Grand Lyon) hneď po Paríži druhú
najväčšiu konurbanáciu vo Francúzsku, s populáciou 1 783 400 obyvateľov (k roku 2007)
je metropolou regiónu Rónske Alpy.
Mesto bolo zapísané na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO v roku
1998. Unikátne miesta zahŕňajú:
• historické nálezisko Rímskej štvrte s
amfiteátrom vo Fourvière
• renesančná štvrť Vieux Lyon
• hodvábna štvrť na úpätí Croix-Rousse
• centrum mesta na polostrove Presqu'île
Ďalšie zaujímavé pamiatky sú
napríklad:
• Katedrála St-Jean – gotická
katedrála
• Notre Dame de Fourvière –
katedrála v novoromantickom
slohu
• Ulica prvého filmu / Rue du Premier Film
• Passage Thiaffait – obytný dom,
bývalá hodvábna manufaktúrna
dielňa
• Saint-Exupéry International
Airport – letisko pri Lyone
• Tour du Crédit Lyonnais –
dominantná stavba v tvare
ceruzky
• Cité Internationale – konferenčné
centrum
• Parc de la Tête d'Or – mestský park
Nasleduje nocľah v hoteli.
3. deň (13.9.) Raňajky (fakultatívne!), nasleduje presun do mesta Bordeaux. Bordeaux je
prístavné mesto na
juhozápade
Francúzska. Má
rozlohu 49,36 km² a
230 tisíc obyvateľov,
925 tisíc v
metropolitnej oblasti s
aglomeráciou. Je to
hlavné mesto regiónu
Akvitánsko, ako aj departementu
Gironde.
V júni 2007 bola historická časť mesta
so starým prístavom zapísaná na
zoznam svetového kultúrneho
dedičstva UNESCO.
Bordeaux je významný obchodný prístav
na pobreží Atlantického oceánu. Je to jedna z najznámejších vinárskych oblastí na svete s
objemom asi 14,5 miliardy EUR. V oblasti je ale i významný priemysel, najmä letecký,
technologický a informatický.
Mesto je najmä mimoriadne dobre zachovaný celok s dlhými ulicami meštianskych
domov i verejných budov, z veľkej časti z 18. stor. Významné je nábrežie Garonny, ulice
ako Allée de Tourny a námestia Place des Quinconces, Place de la Bourse, Place du
Parlement a Place de la Victoire. Obraz mesta dotvárajú početné kostoly, veže a brány.
• Palais Gallien, zrúcanina rímskeho amfiteátra pre 15 tisíc divákov z 3. stor.
• Románský kostol Sainte-Croix z 12. stor., v 19. stor. obnovený
• Románský kostol Saint-Bruno
• Katedrála Saint-André, jednoloďová románska stavba s dvomi vežami, v gotike
rozšírená. Dĺžkou lode 127
m patrí medzi najväčšie
románske stavby.
• Kostol Saint-Seurin z 13.
stor. a galo-románskou
kryptou
• Porte Caillhau, mestská
brána z konca 15. stor.
• Gotická bazilika Saint-Michel z 15.-16. stor. s voľne stojacou vežou, ktorá
dosahuje výšku 114 m
• La grosse cloche, veža s
obrovským zvonom o váhe 8
ton
• Barokový dominikánsky
kostol Notre-Dame z konca
17. stor.
• Veľké divadlo v
klasicistickom slohu z roku 1780
• Palais Rohan z roku 1783, od roku 1835 radnica
• Veľká synagóga z konca 19. stor
• Justičný palác, historická budova s modernou prístavbou z roku 1998, architekt
Richard Rogers
Po voľnom programe v meste Bordeaux nasleduje presun na nocľah.
4. deň (14.9.) Raňajky
(fakultatívne!), nasleduje
presun do Španielska, do
oblasti Baskicko a mesta
San Sebestián (baskicky
Donostia), ktoré leží na
pobreží Atlantického
oceánu. V meste budeme
môcť využiť voľný čas nielen na prehliadku
nádherného centra mesta, ale i na kúpanie sa
v Atlantiku ☺. Španielsky názov San
Sebastián mesto dostalo podľa kláštora sv.
Šebestiána, ktorý pravdepodobne stál na
mieste dnešného mesta pred jeho založením.
Baskický názov Donostia odkazuje na toho
istého svätca: Don-Ostia = svätý z Ostie
(rímsky prístav). Podľa inej hypotézy vznikol
názov postupným skomolením
pôvodného Don Sebastián.
Donostia-San Sebastián (kastíl.
San Sebastián, po baskicky aj
Donostia) je správne mesto
provincie Guipúzcoa v Baskicku.
Žije tu približne 183 000
obyvateľov. V meste sa
každoročne odohráva najväčší a
najznámejší španielsky filmový
festival. K atrakciám mesta patria
námestia, ktoré každoročne lákajú množstvo turistov. Najznámejšie je la Concha (po slov.
mušľa). Mesto je tiež rajom surferov, lebo tu bývajú jedny z najväčších vĺn v Európe. Z
pamiatok za povšimnutie stojí katedrála a letný kráľovský palác Miramar.
Osobitou kapitolou sú tunajšie pláže:
• La Concha: najslávnejšia mestská pláž v Španielsku. Je 1350 m dlhá a v priemere 40 m
široká. Je lemovaná pobrežnou promenádou s rezidenciami a podnikmi.
• Ondarreta: leží na západe zálivu, medzi Palacio de Miramar a horou Igueldo, najmenšia
(600 m) a najkľudnejšia z mestských pláží.
• Zurriola: 800 m dlhá pláž na východe mesta pri štvrti Gros. Roku 1994 zrekonštruovaná,
o desať rokov neskôr tu bol povolený nudizmus.
Nasleduje presun do mesta Santander, ktoré je historickým mestom v severnom
Španielsku, v Biskajskom zálive, hlavné mesto Kantábrie .
Jeho rozloha je asi 80km2 a počet obyvateľov je 183 000. V dnešnej dobe plní funkciu
prístavu a
turistickej
destinácie. V
minulosti to bolo
jedno z miest
Rímskej ríše.
Počas Rímskej
ríše bolo mesto
známe ako
Portus Victoriae
Iuliobrigensium. Dnešný názov mesta je odvodený od mučeníka svätého Emeteria, ktorý
tu bol podľa legendy popravený. V roku 1187 vytvoril kráľ Alfonz VIII. v meste
opátstvo. V roku 1248 sa
mesto zúčastnilo bitky o
Sevillu a ako odmenu
získalo erb. Za svoj rozvoj
vďačí mesto výhodnej
polohe svojho prístavu,
ktorý bol dôležitým nielen v
stredoveku ale aj neskôr v
obchode s Novým svetom.
V roku 1755 sa Santander
stal mestom.
3. novembra 1893 explodovala v
prístave loď Cape Machichaco, ktorá
bola naložená dynamitom a zabila
približne 600 ľudí. Ďalšia katastrofa sa
stala v roku 1941, keď v meste
vypukol veľký požiar.
Na začiatku 20. storočia sa Santander stal
obľúbeným letoviskom kráľa Alfonza
XIII., ktorý tu postavil svoje letné sídlo. V
súčasnosti je mesto obľúbeným miestom
na kúpanie v mori s pieskovými plážami.
Nasleduje presun na nocľah.
5. deň (15.9.) Raňajky (fakultatívne!), presun do oblasti Picos de Europa (Európské štíty) -
vápencové pohorie, ktoré sa geograficky radí do Kantaberského pohoria a rozkladajúceho
sa na území troch autonómnych spoločenstiev Španielska Astúrie, Kantábrie a Kastílie a
Leónu. Je vzdialené 15 km od pobrežia Biskajského zálivu.
V rámci našej exkurzie navštívíme Národný park Picos de Europa (Parque Nacional
de los Picos de Europa), ktorý leží na severe Španielska. Zaberá plochu 64 660 ha a je
najväčším NP Španielska.
Kolínny výškový stupeň siaha do nadmorskej výšky 500 m. Tu je možná i
poľnohospodárska výroba, v lesoch dominuje dub, jaseň, lipa, gaštan jedlý, či brest.
V pásme 500 až 700 m n. m. leží montánne pásmo. Nájdeme tu dub, gaštan, avšak
s pribúdajúcou nadmorskou výškou je dub postupne vytláčaný bukom, tisom, cezmínou
ostrolistou a i. Nad týmto pásmom leží ďalší výškový stupeň 1600 – 2200 m n. m., ktorý
je už subalpínskym stupňom bez stromovej vegetácie.
Po tom, čo bol kamzík takmer vyhubený
poľovníkmi, sa jeho populácia zotavila
a aktuálny počet je 5000 jedincov. Od roku
1995 existuje tzv. regulačný odlov. Okrem
jelenej zveri a diviaka tu žije i mačka divá,
ženetka škvrnitá, vydra riečna, či druh
Galemys pyrenaicus. Populácia vlka je
odhadovaná na 20 jedincov, medveď hnedý sa
v území vyskytuje len sporadicky. V NP žije i orol skalný, sup bielohlavý, zdochlinár,
hadiar, výr skalný...
Národný park Picos de Europa predstavuje rozšírený Národný park Covadonga. Bol to
prvbý NP v Španielsku, s rozlohou 16 925 ha, od roku 1995 kedy bol vyhlásený NP Picos
de Europa patria aj časti masívov Urrieles a Ándara do NP.
NP je voľne prístupný a ponúka celoročne otvorené info centrá, sídlo NP je v Oviedo.
Montánny a subalpínsky stupeň je pre návštevníkov
ľahko dostupný pomocou visutej lanovky Fuente
Dé alebo zubačky Bulnes. Priamo v horskom teréne
sa nachádza i desať horských chát.
Počas našej návštevy NP Picos de Europa
absolvujeme terénnu exkurziu, v rámci ktorej
budeme mať možnosť vyviesť sa lanovkou Fuente
Dé (viď obr.) a vo vyšších polohách absolvovať
krátku túru, či sa pokochať nádherným výhľadom
na štíty Picos de Europa.
Nasleduje presun a nocľah.
6. deň (16.9.) Raňajky (fakultatívne!), nasleduje celodenný program na pobreží
Atlantického oceánu. Navštívime viaceré lokality s jediným cieľom: čo najlepšie
a najvernejšie spoznať túto časť pobrežia Atlantiku, ktoré sa vyznačuje veľkou
členitosťou a viacerými zaujímavými druhmi rastlín a živočích....btw. sú tu nádherné
miestečka na kúpanie ☺
Našou prvou zastávkou bude mesto Ferrol. Je to prístavné mesto v jednom z mnohých
zálivov severného pobrežia Galície,
autonómneho spoločenstva v rámci
Španielskeho kráľovstva. Je sídlom
comarky Ferrol, súčasťou provincie
A Coruña.
Ž
i
j
e
Žije tu cez 70 000 obyvateľov. V ére
frankismu bol uzákonený názov El Ferrol de
Caudillo, teda Vodcov Ferrol. Doteraz je
možné stretnúť sa s formou El Ferrol ,
oficiálnym názvom je však od roku 1980 len
Ferrol . V meste budeme mať čas na
prehliadku mesta, prechádzku po pláži, či
v prístave a najmä na skvelé morské mňamky.
Nasleduje krátky presun na
pobrežie v oblasti Cedeira.
Cedeira je malým
prístavným a kúpeľným
mestečkom v provincii A
Coruña na severnom
pobreží Galície. Aktuálne tu
žije 7200 obyvateľov.
Srdcom mestečka je Praza do Corazón, ktorú miestni kvôli červenej dlažbe nazývajú aj
Plaza roja, Červené námestie. Dôležitou súčasťou mestečka a jeho okolia Cedeira sú
nádherné pláže napr. Praia
Vilarrube. Okrem veľkej
hlavnej pláže tu nájdeme aj
množstvo menších, často
veľmi dobre ukrytých pláží.
V okolí sa nachádzajú
porasty eukalyptových
lesov.
Hlavná pláž 1 400 m dlhá
Praia da Magdalena, priamo pri meste. Jedinečný zážitok poskytuje táto pláž počas
odlivu, kedy sa jej časť ležiaca v blízkosti ústia rieky premení na wattové more, teda
úplne sa obnaží morské dno
a návštevníci majú možnosť
poprechádzať sa po dne oceánu.
V mestečku budeme dostatok
času na skvelé jedlo, pohár vína,
prechádzku po pobreží, kúpanie
v Atlantiku... Zaujímavosťou sú
i dva majáky Punta Candieira a Punta Robaleira, ktoré strážia záliv a označujú jeho
hranice.
Po ďalšom krátkom presune prídeme na severný okraj španielskeho pobrežia, konkrétne
do oblasti Cariño/Ortigueira.
Cariño leží na
severnom pobreží
Galície, asi 5 km južne
od Cabo Ortegal.
Hlavným
priemyselným
odvetvím je rybolov
a spracovanie rýb.
Cariño získalo na význame koncom
19. a začiatkom 20. stor., keď tu bola
otvorená fabrika na konzervovanie
rýb. V nie tak dávnej minulosti sa tu
pravidelne konal Festival de Teatro
de Cariño, ktorý patril medzi
najvýznamnejšie divadelné festivaly
v Španielsku. Do roku 1988 patrila
obec Cariño k Ortigueire, následne sa
osamostatnila.
Členité, ba priam až divoké pobrežie Atlantického oceánu v tejto oblasti ponúka
jedinečnú možnosť
nielen pre
profesionálnych
fotografov získať zopár
skvelých záberov, ale
najmä zažiť oceán
v plnej sile a kráse bez
toho, aby sme museli
tráviť tieto chvíle
s ďalšími tisíckami ľudí.
Nasleduje návrat do oblasti A Coruña, nocľah.
7. deň (17.9.) Raňajky (fakultatívne!), krátky presun do centra A Coruña. Je to mesto v
Galícii na severe Španielska. Je hlavným mestom rovnomennej provincie a s takmer
250 000 obyvateľmi je druhým
najväčším mestom Galície a
významný obchodný a rybársky
prístav. Prirodzene chránený
prístav bol využívaný Feničanmi,
Keltmi a v neskoršom období aj
Rimanmi. Títo postavili okolo
roku 110 n. l. vo vtedajšom
Ardobicum Corunium Herkulovu vežu,
ktorá stála v severnej časti mesta a
slúžila ako maják. Táto stavba dodnes
pripomína dávne časy a od roku 2009 je
súčasťou Svetového kultúrneho
dedičstva UNESCO. Ďalšou veľkou
pozoruhodnosťou mesta je samotné
pobrežie Atlantického oceánu, ktoré je veľmi členité a vytvára množstvo malých
i väčších zátok.
V posledných rokoch veľmi výrazne rastie i turizmus v meste A Coruña, čo je okrem
iného následkom zastávok
veľkých zaoceánskych
výletných lodí. V roku
2006 dosiahol počet
návštevníkov prvýkrát
počet obyvateľov mesta.
V
e
veľkým magnetom pre návštevníkov je promenáda
mesta, ktorá je dlhá až neuveriteľných 13 km.
Ďalšou významnou
pamätihodnosťou je Castillo de San
Anton zo 16. stor., či Museo de
Belas Artes, v ktorom je možné
obdivovať aj diela Goya.
Najstarším kostolom mesta je
Ingesa de Santiago, z 12./13. stor.
zasvätený sv. Jakubovi. Dve najvýznamnejšie pláže sú Orzán a Riazor. Najväčším
sviatkom a turistickou akciou roka je noc San Juan, kedy sa koná veľkolepý sprievod
s čarodejnicami, ohňostrojom a vatrami na pláži. V meste A Coruña budeme mať v rámci
voľného programu možnosť prehliadky historického centra mesta, návštevy Herkulovej
veže, či možnosť oddať sa radovánkam na pobreží oceánu ☺
Po skončení programu v meste nasleduje krátky presun do mesta Santiago de
Compostella.
Mystické a nádherné mesto Santiago de Compostella. Je to hlavné mesto španielskeho
autonómneho spoločenstva
Galícia. Mesto zaberá plochu
223 km² a má
92 298 obyvateľov. My tu
strávime dlhší čas, aby sme
mohli v pokoji zažiť jedinečnú
a neopakovateľnú atmosféru
tohto miesta. V 9. storočí tu
boli objavené údajné
pozostatky svätého Jakuba
Staršieho, jedného z dvanástich apoštolov. Od vrcholného stredoveku až dodnes je
Santiago jedným z najvýznamnejších katolíckych pútnických miest s veľkou katedrálou
sv. Jakuba.
V miestnej katedrále sú podľa tradície uložené ostatky svätého Jakuba. Ten bol údajne
pochovaný v Santiagu, ktoré následne padlo do rúk Maurom. V roku 814 sa údajne zjavili
hviezdy, ktoré ukázali cestu k stratenému hrobu a 25. júla boli ostatky nájdené. Na mieste
Jakubovho hrobu bol postavený kostol, ktorý sa stal pútnickým miestom.
Prvá doložená púť do Compostella je z roku 951, kedy ju vykonal biskup z Le Puy.
Pozdĺž cesty boli postupne zriaďované kostoly a kláštory so svätými relikviami.
Prvý manuál pre pútnikov pochádza už z 12. storočia, kedy ho pravdepodobne spísal
Aymeric Picaud, pápežov sekretár, pod názvom Liber Sancti Jacobi. Rukopis obsahuje
kázania, správy o zázrakoch a liturgické texty spojené s osobou svätého Jakuba. Ďalej je
tu tiež popis trasy, umelecké diela, ktoré je možné po ceste vidieť a zvyky miestnych
obyvateľov.
Symbolom dlhotrvajúcej púte sa už v
stredoveku stala mušľa hrebenatka
veľká (Pecten maximus)a od roku 1987 je platný
systém smerových značiek s touto mušľou.
Staré mesto v Santiagu je typickým zachovalým španielskym stredovekým mestečkom.
S ďalšími
kamennými
kostolmi a domami.
Úzke uličky, veľmi
pohodová
atmosféra, veľké
množstvo malých
kaviarní a všade
prítomné teplo.
Milo prekvapia veľmi prijateľné ceny nielen v obchodoch, ale aj v hoteloch.
A peregrinos – pútnici? Nečakajte vysoký vekový priemer. Všetkých, ktorých tu stretnete
sú najmä vo veku od cca 35 do 65 rokov.
Nasleduje presun do oblasti León, nocľah.
8. deň (18.9.) Raňajky (fakultatívne!), presun do centra mesta León. León je mesto v
severozápadnom Španielsku. Je hlavným mestom provincie León v autonómnom
spoločenstve Kastília-León. Má približne 135 000 obyvateľov.
Hoci león znamená v španielčine lev (ktorý je tiež dominantou mestského znaku a
vlajky), názov pochádza od latinského slova legio (légia).
Mesto bolo založené v roku 79 pred Kr. ako tábor VI. rímskej légie a na stále sídlo sa
vyvinulo v roku 68 s
príchodom VII. légie
vedenej cisárom
Galbom. V stredoveku
bolo hlavným mestom
kráľovstva Léon, svojho
času najdôležitejšieho
kresťanského štátu na
Iberskom polostrove.
León je známy najmä svojou
gotickou katedrálou a
románskou bazilikou sv.
Izidora.
Mesto je aj železničným
uzlom, odkiaľ vedú trate do
Palencie, Monforte de Lemos
a Ovieda, a úzkorozchodná
trať do Bilbao.
Najdôležitejšie pamätihodnosti mesta sú katedrála s unikátnymi okennými vitrážami,
bazilika San Isidoro
s románskymi
freskami a bývalé
Convento de San
Marcos, dnes hotel
Parador. Pôvodne
obchodný dom Casa
de Botines navrhnutý
Antoni Gaudím slúži
dnes jako sídlo
banky. Palác de Los Guzmanes zo 16. stor. dnes slúži ako sídlo provinčnej vlády.
V historickom centre mesta sa nachádzajú zvyšky stredovekého opevnenia
a rímskych hradieb.
Pokračujeme ďalej, do oblasti La Rioja.
Jedným z naozaj zaujímavých a návštevy hodných regiónov Španielska je provincia
La Rioja.
Metropolou
regiónu, ktorý
z historického
hľadiska patrí
k Starej
Kastílii a je
preslávený
pestovaním
vína, je mesto
Logroño.
Názov vznikol
zo slovného spojenia „Río-Oja“, čo sa dá preložiť ako Rieka Oja.
Logroño leží na rieke Ebro. Je to hlavné mesto autonómneho spoločenstva La Rioja.
Počet
obyvateľov je
približne 150
000. Mesto je
strediskom
obchodu s
vínom, ktoré
sa produkuje
v tejto
oblasti. Je
tiež známe
produkciou
železa, dreva a textilných produktov.
Počas našej návštevy tohto svetoznámeho vinárskeho regiónu navštívime vínne
pivnice a budeme mať
možnosť pozrieť si
nielen samotný región
s nekonečnými vinicami,
ale pozrieme si zblízka
aj produkciu vína
a najmä ho budeme môcť ochutnať ☺.
Po skončení programu nasleduje presun do oblasti Pyrenejí, nocľah.
9. a 10. deň (19. a 20. 9.) Raňajky (fakultatívne!), dva celé dni v španielskych
Pyrenejach - terénne exkurzie/túry v Parque nacional de Ordesa y Monte Perdido
(Národný park Ordesa a Monte Perdido). Počas oboch dní sa budeme pohybovať
v horskom prostredí, čakajú nás dve terénna exkurzie/túry s horským vodcom.
V prípade záujmu je tu možnosť urobiť si počas týchto dvoch dní aj individuálny
program.
Národný park Ordesa a Monte Perdido je jedným z najstarších a najznámejších
národných parkov v Španielsku. Leží v Pyrenejach pri francúzskej hranici v provincii
Huesca. Vzdušnou čiarou je vzdialený približne 240 km západne od Barcelony. Má
rozlohu 155 km2, priamo za štátnou hranicou naň nadväzuje francúzsky Národný park
Pyrénées.
Chránené územie tu bolo vyhlásené v roku 1918, následná reklasifikácia a rozšírenie
parku do dnešnej podoby prebehlo
v roku 1982. Národný park je zároveň
i Biosférickou rezerváciou, Chránený
vtáčím územím a Svetovým prírodným
dedičstvom UNESCO. V súčasnosti
správu národného parku zaisťuje
Departamento de Agricultura,
Ganadería y Medio Ambiente de la
Diputación General de
Aragón. Dominantou parku je
vrchol Monte Perdido (3354 m
n. m.). Z faunistického
hľadiska je raritou druh
Galemys pyrenaicus.
Rastlinnými endemitmi sú
orlíček pyrenejský a
lomikameň.
Monte Perdido (Stratený vrch) je tretí najvyšší vrch Pyrenejí. Rozkladá sa na
francúzskom aj španielskom území. Vrch je známy vďaka množstvu najrôznejších
prírodných úkazov, ktoré sa na ňom nachádzajú – od jedinečných kaňonov až po
veľké množstvo rôznych
druhov rastlín a jedinečných
živočíšnych druhov (sup,
kamzík, medveď...).
V rámci našich terénnych
exkurzií v NP Ordesa a Monte
Perdido sa budeme pohybovať
priamo pod masívom Monte
Perdido.
11. Deň (21.9.) Raňajky (fakultatívne!), presun na francúzsku stranu hranice, do oblasti
Parc National des Pyrénées (Národný park Pyreneje). V národnom parku
absolvujeme panoramatickú jazdu autobusom cez zaujímavé a nádherné oblasti
NP.
Je to národný park vo francúzskych departementoch Hautes-Pyrénées a Pyrénées-
Atlantiques. Bol zriadený v poradí ako tretí francúzsky národný park. Nachádza sa
pozdĺž hraníc so Španielskom a je tvorený hornatou krajinou pohoria Pyreneje. Na
španielskej strane pohoria leží Národný park Ordesa y Monte Perdido.
Nadmorská výška
neklesá pod 1000
metrov a najvyšší bod
je vrchol Vignemale
3 298 m n. m. Územie
parku sa delí na dve
časti Pyrénées-
Atlantiques a Hautes-
Pyrénées. Východná
časť parku je súčasťou
francúzskej časti
Pyrénées – Mont Perdu, lokality svetového dedičstva, ktorá sa rozkladá na území
Španielska a Francúzska.
Ďalší bodom programu je návšteva miništátu Andorra (Andorrské kniežatstvo).
Kniežatstvo leží v
Pyrenejách medzi
Francúzskom a
Španielskom, ktoré ho aj
sčasti spoločne spravujú.
Na čele štátu stojí
francúzsky prezident spolu
s biskupom zo
španielskeho Seo de
Urguel. Andorra leží vo
východnej časti Pyrenejí a je obklopená 3 000 m vysokými horami. Z nich je
najvyšším Coma Pedrosa (2 942 m n. m.).
Údolím rieky Valira prebieha hranica so
Španielskom. Takmer polovica krajiny leží v
polohách na hranici zalesnenia, iba na juhu je
niekoľko málo oblastí položených nižšie než
1 000 m n. m. Na zalesnených svahoch
prevažuje čierna borovica.
Podnebie je podobné
ako v okolitých
krajinách, iba vďaka
veľkým nadmorským
výškam v zime viac
snehu a sú chladnejšie
letá.
Obyvateľstvo tvoria
Katalánci a Španieli.
Hospodárstvo je slabo rozvinuté, hlavné príjmy plynú z cestovného ruchu.
Dejiny malého pyrenejského štátu Andorra poznamenala jeho poloha na hraniciach
Francúzska a Španielska – od
roku 1278 spravujú krajinu
obidva tieto štáty spoločne.
Štátne zriadenie je založené na
dodnes platnej dohode medzi
španielskym biskupom zo Seo
de Urgel a francúzskym grófom
z Foix, ktorí si roku 1278
rozdelili ochrannú moc nad krajinou. Práva francúzskeho grófa prešli neskôr na
francúzskeho kráľa a z neho na Francúzsku republiku. Obidvaja suveréni uplatňujú
svoje práva prostredníctvom správcov, ktorí majú titul vikár – prefekta francúzskeho
departementu Východné Pyreneje a civilného guvernéra španielskej provincie
Lerida, na ktorého prešli práva biskupa zo Seo de Urgel. Ako prvý francúzsky
suverén navštívil Andorru roku 1967 Charles de Gaulle. Zavedenie všeobecného
hlasovacieho práva roku 1970 a prijatie ústavy roku 1981 verejný život v krajine
výrazne spolitizovali. V referende 14. marca 1993 bola schválená nová ústava, podľa
ktorej sa má krajina stať plne nezávislým štátom. Ústava umožní po siedmich
storočiach feudálnej
vlády zaviesť v krajine
demokraciu. Krajina žije
predovšetkým z
cestovného ruchu, po
zmene zákona z augusta
1983 však už nie je
bankovým a daňovým
rajom. Po referende roku
1993 krajina získala
štatút suverénneho
kniežatstva s vlastnou ústavou. Od roku 1993 je členom OSN. Roku 1994 sa
Andorrské kniežatstvo stalo 33. členom Rady Európy. Presun na nocľah do oblasti
Carcassonne.
12. deň (22.9.) Raňajky (fakultatívne!), návšteva mesta Carcassonne. Carcassonne je
mesto na juhu Francúzska v departemente Aude, región Languedoc-Roussillon, asi
70 km severozápadne od Perpignanu. Má približne 50 000 obyvateľov. Patrí k
najzachovalejším starovekým pevnostným mestám v celej Európe, preto bolo
roku 1997 zaradené na zoznam kultúrnych pamiatok organizácie UNESCO.
V 6. storočí pred
Kr. sa na malom
návrší nad riečkou
Aude usadili
iberskí Kelti. Ich
nadvláda nemala
dlhé trvanie,
pretože už o tri
storočia neskôr sa
na tomto
strategickom
mieste usadil iný keltský kmeň (fr. Les Volces-Tectosages) a založil tu galské
oppidum. Toto oppidum bolo nazývané neskôr Rimanmi Colonia Julia Carcaso.
V roku 122 dobyli túto oblasť Rimania a opevnenie niekdajšieho oppida vylepšili.
Sťahovanie národov ich primälo k tomu, aby v úpravách pokračovali, v 3. storočí
okruh hradieb zosilnili a pristavili niekoľko veží. Podstatná časť tohto opevnenia sa
zachovala do dnešnej doby a tvorí vnútorný prstenec hradieb. Okruh sa skladá z
tridsiatich veží galsko-rímskeho typu s veľkými oknami, aby bol uľahčený boj
oštepmi.
Po pyrenejskom mieri v roku 1659 bol k francúzskej ríši pripojený Roussillon a
Carcassonne ako hraničné mesto
stratilo na význame. S nástupom
nových bojových techník už
nemalo zmysel do hradného mesta
investovať, a tak sa opevnenie
pomaly rozpadalo.
V 18. storočí z neho bola už len
schudobnelá štvrť, ktorej hrozilo
strhnutie, zatiaľ čo takzvané
spodné mesto sa ďalej rozrastalo.
Až architekt Viollet-le-Duc sa
spolu so spisovateľom Prosperom
Mériméom postaral o rozsiahlu rekonštrukciu a zachránil mesto i pre ďalšiu
generáciu obdivovateľov.
Našou ďalšou zastávkou bude svetoznámy región Provence, a ako prvé navštívime
mesto Avignon. Avignon je starobylé mesto na juhu Francúzska, sídlo departementu
Vaucluse, v regióne
Provence-Alpes-Côte
d’Azur na ľavom brehu
rieky Rhôny. Samotné
mesto zaberá rozlohu
64,78 km² a s okolitými
obcami má Avignon asi
150 000 obyvateľov.
V roku 1995 bolo
historické centrum
Avignonu zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Mesto založili starovekí Rimania ako centrum provincie Gallia Narbonensis. Po páde
Rímskej ríše ho dobyli rôzni vládcovia a nakoniec bolo pripojené k Burgundsku. Do
začiatku 14. storočia bol Avignon malým mestečkom bez väčšieho významu. Až v
roku 1303 pápež Bonifác VIII. v ňom založil univerzitu v snahe získať väčší vplyv
pápežov na vzdelávanie a formovanie francúzskych kňazov. Najväčší rozvoj zažilo
počas obdobia, keď sa stalo sídlom siedmich pápežov a neskôr aj protipápežov.
Avignon si v roku 1309 (vzhľadom na politickú situáciu v Ríme) vybral ako svoje
sídlo pápež Klement V. Mesto sa stalo domovom pápežov od 9. marca 1309 až do
13. januára 1377, keď
sa pápežská stolica
presťahovala späť do
Ríma. (V Ríme v
rokoch 1328 až 1330,
paradoxne, sídlil
protipápež Mikuláš
V.) Hoci po presídlení
pápežov do Ríma v
Avignone sídlili ešte
protipápeži, mesto ďalej patrilo cirkvi (pápežskému štátu). Do 14. septembra 1791
mesto patrilo cirkvi. Potom ho anektovala novovzniknutá Francúzska republika.
Pápeži obývali spočiatku biskupský palác, ktorý Ján XXII. nechal rozšíriť. Neskôr
obrovské úsilie a prostriedky venovali stavbe a zariadeniu Pápežského paláca.
Zrejme najznámejšou pamiatkou a symbolom mesta je Avignonský most (Pont
Saint-Bénezet). Bol
postavený medzi
rokmi 1171 a 1185,
pôvodná dĺžka bola
okolo 900 m s 22
oblúkmi. Postupne
ho ničili povodne,
definitívne
katastrofálna
povodeň v roku
1668. Dnes stoja už
jen posledné štyri oblúky a zvyšky mostu súžia ako turistická atrakcia. Hradby, ktoré
dali vystavať pápeži, sa v dobrom stave zachovali až do dnešných dní. Unikátnou
pamiatkou je centrum mesta a tiež opevnený Pápežský palác. Tento komplex
gotických budov s múrmi hrubými viac ako päť metrov dali vystavať pápeži v
rokoch 1335 až 1364. Postavili ho na obnaženom skalnom výbežku a pôsobí
nedobytným dojmom. Po obsadení počas Francúzskej revolúcie sa mnoho rokov
využíval ako kasárne a väznica. V súčasnosti slúži ako múzeum. Interiéry
Pápežského paláca a avignonských chrámov zdobia fresky, ktoré vytvorili hlavne
talianski umelci zo Sieny.
Po skončení návštevy mesta Avignon nás čaká panoramatická jazda cez jeden
z najvyhľadávanejších regiónov Európy – Provence. Urobíme zopár krátkych
prestávok, aby sme sa mohli nadýchať vzduchu s vôňou levandule, ktorá je
všadeprítomná a prudko fotogenická a zároveň aby sme stihli urobiť aj zopár
jedinečných záberov.
V závislosti od časovej dispozície (závisí najmä od situácie na cestách) nás čaká aj
krátka zastávka v meste Aix-en-Provence, ktoré mnohí považujú za centrum, či
srdce regiónu Provence.
Nachádza sa asi 30 km severne od Marseille. Je to typické univerzitné mesto, zo 143
404 obyvateľov je asi 30 000 študentov. Mesto má rozlohu 186,08 km². Najvyšší bod
je položený 501 m n. m. a najnižší bod 73 m n. m. Na mieste dnešného mesta bolo už
pred naším letopočtom keltské a ligurské osídlenie, neskoršie tu vzniklo prvé rímske
mesto v Galii (Aquae Sextiae Salluvorum), o niekoľko storočí neskoršie sa z neho
stalo politické centrum celej provincie, na konci 4. storočia tu vzniklo sídlo diecézy.
Od roku 1182 vládla v Aix provensálska šľachta, medzi rokmi 1501 – 1789 tu sídlil
provensálsky parlament. So vzostupom Marseille však Aix stratil svoj politický
vplyv, situácia sa znovu zlepšila až od 70. rokov 20. storočia, keď tu začalo vznikať
hlavne pomocou modernej univerzity výpočtové centrum.
Mestečko Saint-Sauver so štvrťou Cité
Comtale tvorí najstaršiu časť mesta.
Prestiera sa od katedrály k veži
s astronomickým orlojom. Na hornom
konci ulice Gaston de Saporta sa
nachádzajú stredoveké ruiny hradieb.
Katedrála Saint-Sauveur, ktorá stojí
podľa legendy na Apollónovom chráme,
bola postavená medzi 5. až 18. stor. a
spája v sebe tri rozdielne slohy:
románsky, gotický a barokový.
V blízkosti katedrály stojí Les Thermes
Sextius postavené na starovekých
románskych kúpeľoch
Sextius. Cours
Mirabeau, dnes
prezývaný „zelený
tunel“, bol postavený
v roku 1650 a slúžil ako
dvor pre kočiare. Dnes
patrí medzi najrušnejšie
časti mesta, ktorá je
plná pouličných
umelcov, luxusných meštianskych domov.
Presun na nocľah.
13. deň (23.9.) Raňajky (fakultatívne!), presun do Grand canyon du Verdon alebo
Gorges du Verdon - jeden z najhlbších kaňonov Európy. Nachádza sa v
juhovýchodn
om
Francúzsku,
na hranici
Provensálsk
ych a
Prímorských
Álp.
Dosahuje
maximálnu
hĺbku vyše
700 m a
vápencové steny sú v najužšom mieste od seba vzdialené iba 6 m. Tiahne sa v dĺžke
21 km od mestečka Castellane až k priehrade Lac de Sainte-Croix. Preteká ním rieka
Verdon.
Podmienky pre vznik
tohto impozantného javu
boli ideálne. V hrubých
vrstvách vápencového
pohoria sa prejavila hlavne
hĺbková erózia, zatiaľ čo
povrchová činnosť rieky,
ktorou by sa údolie
v hornej časti rozširovalo
je minimálna. Preto sa
rieka milióny rokov
zarezáva len do hĺbky. Rieka Verdon pramení v pohorí Col d´Allos vo výške 2 200 m
a má tak celoročné napájanie z topiaceho sa snehu a zrážkovej vody. Ako prvý kaňon
preskúmal v r. 1905 francúzsky geológ a speleológ E. A. Martel, ktorý sa tri dni
prebíjal s malou expedíciou prudkým prúdom medzi skalami. V roku 1928 bol
vybudovaný na dne kaňonu
turistický chodník, nesúci
Martelovo meno. Túra po
chodníku je dlhá 14 km
trvá cca. 6 hodín a na
niekoľkých miestach
prechádza tunely. Po oboch
okrajoch kaňonu vedú
cesty, z ktorých je na
mnohých miestach
pôsobivý výhľad na kaňon.
Na hornom okraji kaňonu
rast celé olivové háje a
omamne voňajúce levandule.
My absolvujeme terénnu exkurziu/túru cez Grand canyon du Verdon alebo
panoramatickú jazdu pozdĺž okraja kaňonu (v závislosti od počasia) a bude čas aj na
kúpanie sa v jazere Lac de Ste-Croix ☺. Nasleduje presun na nocľah.
14. deň (24.9.) Raňajky (fakultatívne!), presun na pobrežie Stredozemného mora, do
mesta Nice. V meste Nice nás čaká celodenný voľný pobyt. Budeme mať dostatok
času na prehliadku historického centra mesta, na kúpanie v Stredozemnom mori,
prechádzku po nekonečných plážach...
Nice je francúzske mesto ležiace na juhu v Provence medzi Cannes a Monakom na
Azúrovom pobreží Stredozemného mora. Je
najväčším letoviskom Francúzskej riviéry. Je
hlavný mestom obvodu Nice a spolu s 23
okolitými obcami tvorí Spoločenstvo aglomerácie
Nice-Côte d'Azur (Communauté d'agglomération
de Nice-Côte d'Azur). Mesto má rozlohu
71,92 km², 346 000 obyvateľov (aglomerácia až 933 000).
Preslávené je vďaka kombinácii slnka, mora a luxusu. Okrem toho sa v meste
nachádzajú paláce a
promenády, z nich
najznámejšia je Anjelská
promenáda, a všade dokonalá
atmosféra. Najživšie je tu vo
februári keď sa v celom
meste organizuje každoročný
karneval. Nice je obľúbená
dovolenková destinácia s
krásnymi kamienkovými plážami a očarujúcim azúrovým morom, pri ktorom si
užijete pohodu a leňošenie.
V podvečerných hodinách začneme transfer cez Taliansko, Rakúsko až do
Bratislavy.
V rámci transferu nás
však čaká ešte jeden
bonus v podobe
krátkej zastávky v
Monte Carlo -
najznámejšia a
najbohatšia zo šiestich
častí Monackého
kniežatstva.
Niekedy je mylne
považovaná za hlavné mesto
Monackého kniežatstva,
ktoré v skutočnosti nemá
žiadne hlavné mesto. Monte
Carlo je známe množstvom
kasín, bohatých ľudí a
prepychu. Je tu cca 3 000
trvalých občanov. Do časti
Monte Carlo nepatrí len samotné mesto, ale aj aglomerácie Saint Michel, Saint
Roman/Tenao a plážová komunita Larvotto. Mesto hraničí s francúzskym mestom
Beausoleil. Monte Carlo zdedilo názov (pochádzajúci z taliančiny) po princovi
Karlovi III. Monackom a názov v preklade znamená Karlova hora´. Názov sa
používa od 1. júla 1866.
Po skončení návštevy pokračuje transfer cez Taliansko, Rakúsko až do BA.
15. deň (25.9.) Príchod do Bratislavy v dopoludňajších hodinách.
***********
Organizačné a technické informácie
Táto exkurzia je doteraz najdlhšou a najnáročnejšou cestou, ktorú sme pripravili v rámci
enviro exkurzií. Má byť akousi korunou všetkých doterajších exkurzií.
Ako je už zvykom, určená je nielen pre študentov, doktorandov, pracovníkov fakulty, či
pre odborníkov z praxe, ale predovšetkým pre ľudí zaujímajúcich sa o problematiku
ochrany prírody a pre nadšencov prírody, cestovania a jedinečných, nevšedných zážitkov.
Táto exkurzia s tak náročným a pestrým programom sa uskutočňuje len vďaka obetavosti
organizačného tímu a zároveň i vďaka tomu, že sa všetci zainteresovaní vzdali nároku na
akýkoľvek honorár a samotnú exkurziu pripravujú počas svojho voľného času.
Pochopiteľne, cena exkurzie je výrazne vyššia ako u doterajších exkurzií. Dôvodov je hneď
viac: dvojnásobne dlhšia trasa (6500 km) , 15 dní, 12 nocí v hoteloch...napriek tomu sme
presvedčení, že cena je pri tak plnom a pestrom programe najnižšou možnou cenou.
Prvýkrát v histórii sme pristúpili k tomu, že každý účastník exkurzie bude mať možnosť
slobodne sa rozhodnúť, či si objedná nocľahy so základným balíkom – 4x raňajky (v
lacnejších hoteloch) alebo si objedná kompletný balík s raňajkami – 12 x raňajky, na každý
deň. Tým sa snažíme vyjsť v ústrety najmä študentom, ale i všetkým, ktorí túžia exkurzie sa
zúčastniť, avšak finančne je pre nich táto cesta predsa len náročnejšia.
Cena exkurzie
účastník exkurzie/cena
(EUR)
Raňajky (4 x) - základný
balík Raňajky každý deň (12 x)
z PRIF UK 634 662
mimo PRIF UK 656 684
V cene je zahrnuté: doprava luxusným autobusom (6500 km!!!), 12x ubytovanie v hoteloch,
príp. v penziónoch, v dvoj- až vo štvor-posteľových izbách bez/s raňajkami, kompletný
program*, horský vodca v Pyrenejach + tlmočník ESP/SK + NÁŠ sprievodca na území ESP,
tlmočník FR/SK.
*Okrem prípadných vstupov do historických pamiatok, múzeí.. príp. lanovky a i, podľa
vlastného uváženia
Doprava: luxusným, plne vybaveným autobusom kategórie 4**** (klíma, WC, DVD, audio,..)
Ubytovanie: v hoteloch 1* až 3*, príp. v penziónoch
Strava: Každý si môže zvoliť z dvoch variant: s raňajkami (12-krát) alebo bez raňajok.
Okrem toho budeme mať možnosť si počas exkurzie dokúpiť čerstvé potraviny
v supermarketoch.
Dôležité informácie:
1. Urobíme všetko preto, aby sme udržali cenu exkurzie na rovnakej úrovni, avšak pri
prudkom náraste cien PHM, alebo pri zmene cien za hotelové ubytovanie sú aj naše
možnosti obmedzené a preto nie je možné úplne vylúčiť, že sa cena exkurzie nakoniec
nepatrne zmení (o max. + 5 %).
2. Zaplatením zálohy sa stáva každý záujemca záväzne prihláseným účastníkom exkurzie.
Z toho vyplýva povinnosť exkurzie sa zúčastniť, v opačnom prípade nie je možné vrátiť
finančné prostriedky (ani v prípade hospitalizácie!), nakoľko tieto sú okamžite použité
na uhradenie zálohových platieb za ubytovanie a pod. Jediná možnosť ako v prípade
neúčasti o vlastné financie neprísť, je nájsť si za seba náhradníka.
Postup pri prihlasovaní sa na exkurziu:
1. Vyplniť online prihlášku na exkurziu
2. V prípade voľných kapacít bude záujemcovi následne potvrdená rezervácia emailom
3. Záujemca musí do 7 dní od potvrdenia rezervácie zaplatiť zálohu vo výške 300 EUR
4. Zaplatením zálohy sa prihláška na exkurziu stáva záväznou a záujemca je zaradený do
konečného zoznamu účastníkov exkurzie.
Zmena programu vyhradená! K dispozícii len obmedzený počet miest!
Online prihláška na exkurziu - skopírujte do internetového prehliadača adresu:
https://docs.google.com/forms/d/1YhgCpee8znIxe-cGHrHi_In1tKBk8AOphlGhCCQgM-
o/viewform
Kontakt, informácie:
RNDr. Martin Labuda, PhD. - odborný a organizačný garant za SR
Katedra krajinnej ekológie, PRIF UK, B2-335
email: [email protected], telefón: 02/ 602 96 589, 0949 647 657
Trasa exkurzie: 6500 km (viď mapa)