ESEJE  

ČRIEPKY Z KUZÁNSKEHO 

JOZEF PAUER, Filozofický ústav SAV, Bratislava 

Hoci   sa   domnievam,   ž e   historici   ešte   stále  nedoceni l i   výzvy   diela   Mikuláša  Kuzánskeho  (k torého  600 .  výročie  narodenia   si  tento rok pr ipomíname) ,  nas ledujúc imi  úvahami   si  nedovol ím  tú to   ú lohu  bádateľov   v de j inách   f i lozof ie  suplovať .   Či ta teľa ,  ktorý  očakáva   bližšie  in formácie   o  živote   a d ie le   tohto  p rvého  nemeckého  humanis tu ,  radše j   len  odkážem  na   u nás   dos tupnú   knihu  Pavla  Flossa   Mikuláš  Kusánský.  Život a  dílo1. 

Docenené  či   nedocenené ,  myšl ienky Mikuláša   Kuzánskeho   pôsob ia  dodnes ,   a t o  nielen  v teóriách  iných mysl i teľov (L.  von  Ber ta lanffy ,  K. Jaspers ,  H.  Rombach) ,  a le  a j  v samotnom živote:   v mes te  Bernkas te l ­Kues  j e  podnes   v p revádzke  d omov  pre  s tarých ľudí, ktorý' pred t akmer  5 4 0  rokmi  založil Mikuláš  ako  nemocnicu ,  p re  ktorú v o  svo jom  závete  odkázal   prost r iedky na  opateru 3 3  starcov.  (Zvolil   počet  33 ,  ktorý j e  posvatcns  Kris tovým vekom) .  

Dejinná  zima  a kultúrny optimizmus.  Pri pohľade  na európske  de j iny  si  mo žno  vš imnúť   isté dominan tné  obdobia ,   v ktorých  sa  uskutočnil  mimor iadny  pokrok.  Takým  obdob ím  bola   napr íklad  grécka   klasika,   iným  zasa   tal ianska  renesancia   cinquecenta a napokon  a j  obdob ie  n emecke j  klasiky. T ým t o  t rom zlatým obdob i am európske j  kul túr)  j e  vlastná preds tava   o  č loveku nadanom nez lomným kultúrnym op t imizmom.  Hádam a j  p r e   nás,   námorn íkov   blúdiacich  v smršt iach  pr í tomnej  de j inne j  z imy,   by   bo lo  o sožné  or ientovať sa  podľa  tohto  op t imizmu,  ktorý pramení  v o  viere   v č loveka  akt)  imago  viva Dei. 

Apokalypt ické   nebezpečens tvá   oh rozu júce   č loveka   v súčasnost i   sú  mo žno   ešte  väčšie ako  hrôzy  čiernej  smrti  v  14. s toročí  a kliatba krutosti  a pochybnost i ,  k torou zača­lo  15.  s toročie,   s toročie,  d o  k torého  sa  narodil   a j  Mikuláš  Kuzánsky.   Úde lom  ľud s t \ a  v 20 .   s toročí  a n a  počiatku  21 .   s toročia  j e  znovu   prežívať  súmrak,   sklerózu,   rozklad 

' T á t o  publ ikác ia  vyšla   v roku   1977  v P rahe  v o  vydavateľs tve  Vyšehrad   a ob s ahu j e  a j  p re­klady  n iekoľkých   na jvýznamne j š í ch  f i lozof ických  diel  Miku lá ša   Kuzánskeho   z p rek lada teľske j  d ie lne   Jana   Sokola .   V  te j to   kn ihe   mo ž n o   ná j s ť   a j   odkazy   na   ďalš iu   l i teratúru,  p r amennú  i analyt ickú.  

V  Antológii  z  diel  filozofov,  v zväzku   Humanizmus  a  renesancia  sa  nachádza neveľký spis v 

O  beryle,  k torý  d o  s lovenč iny  preloži l  Jú l ius  Spaňár .  Zv ä zok  vyda lo  Vydava teľs tvo  pol i t ickej   li­teratúry v Brat is lave r.  1966. Z  iných p rameňov :  N 1KOLAUS  V O N  KUES :   Ph i losoph isch­Theo log i schc   Schr i f ten ,   3  Bd.   Wicn ,   Herde r   1964,  1966,  1967. DOLAN ,  J.  P. :  Uni ty  a nd  Re fo rm :  Selected Wri t ings  o f  N i cho l a s  d e  Cusa .  Sou th  Bend .  Indiana,  Univers i ty  o f  No t r e  D am e  Press   1962. HOPK INS ,  J.:  A Conc i s e  In t roduct ion  to  the  Ph i losophy  o f  N i cho l a s  o f  Cusa .  Minneapo l i s .  Uni ­versity o f  Minne so t a  P ress  1978. 

714 

a rozpad  kultúry.   A  úsvit  t e j to  umie ra júce j  kultúry možno  uzr ieť  p ráve   v dobe ,   v k tore j  sa  rodil nový  svetový názor ,  k torému zvykneme  dávať  meno  renesancia. 

Mikuláš  Kuzánsky  vraví ,  že  konečná  by tosť  j e  z lá  d o  t ake j  miery,  d o  a k e j  z a búda  na svoju  konečnosť  a s o  zvrátenou pýchou  sa  domnieva ,  ž e  závisí  iba o d  seba  s ame j .  Le ­targia,  d o  k tore j  sa  takto  uvrháva,  bráni  t e j to  bytosti  rozvinúť  všetky svo je  d ispozíc ie ,  č ím stráca možnosť  odkryť  v s ebe  pr ísľub svo jho  opravdivého ,  "božského  pôvodu" .  

Dnes ,   k eď  j e   humanis t ický  ob r a z   č loveka   v o   svo je j   zrani teľnost i   vys tavený  množs tvu deštrukt ívnych energií ,  n ám hádam môžu  doda ť  z rnko  op t imizmu č o   i  len d v e  zák ladné  myšl ienky Mikuláša  Kuzánskeho ,  k toré  sú  v zák lade  j e h o  vízie  ha rmon ického  spolužit ia,  vízie  j e dno t y  v rozmanitost i .  P ráve  tá to  vízia m u  umožni la  pr ispieť  v o  veľke j  miere  prakt icky  i ob sahovo   k z jednoten iu  cirkvi  n a  konci le  v o  Florenci i   (1439) ;   a  zá ­roveň  bo la   impulzom pre   rozkvet  kul túrneho op t imizmu mysl i teľov   cinquecenta.  P rvá  myšlienka j e  fo rmulovaná  v  De  docta  ignorantia  (O  učenej  nevedomosti);  j e  t o  myšl ien­ka   splývania   prot ik ladov  (coincidentia  oppositorum).  Druhou  j e   zák ladná   myš l ienka  diela   O katolíckej  svornosti  (De  concordantia  catholica),  ktorá   hovor í   o sú lade  a j edno t e  rozdielov.  

S ú l a d  p r i  z a c h o v a n í  rozd i e lov .  U ž   v preds love  ku  knihe   O  katolíckej  svornosti, ktorú  napísal  v r .   1433,  v čase  konania  bazi le jského konci lu ,  Kuzánsky  hovor í   o nove j  epoche   v duchovných   de j inách   ľudstva.  Rozví ja   tu  na   svo j  čas   revolučnú  tézu,   pod ľa  ktorej  všetci  ľudia sú  s tvorení  ako  rovní   v schopnost iach,  moci   a s lobode   a  sú o d  Boha  nadaní   rozumom.   A pre to   všetka  vládna  autori ta  nad  nimi  mô ž e   vzísť   iba  z vol ieb.  Keďže   všetko  zákonodars tvo   sa   zakladá   na   pr i rodzenom  práve   a p r i rodzené  p r ávo   sa  zakladá  na   rozume,   tak  vše tko   zákonodars tvo ,   ak   m á   byť   platné,   mus í   vychádzať  z  ľudského rozumu.   Preto   legitímna  vláda  a poli t ický  i náboženský  mie r  n emôže  vz í sť  z donucovac ieho  práva,  ale  j e d i n e  z o  vzá jomne j  dohody   a konsenzu   ľudu.   "Vše tka   le­gi t ímna autori ta pochádza  z o  zhody  us tanovenej  voľbami  a z o  s lobodne j  subordinác ie ."  

N o   Kuzánsky   si  p lne   uvedomova l   nebezpečens tvá   ho le j   demokrac ie   (pre tože  "počet   b láznov j e   nekonečný") .   A aby   sa  prediš lo   situácii,   v k tore j   by   ignorancia  preváži la  nad h lasom múdros t i   a hlas  väčšiny by  perver toval  d o  ty ranie,  Kuzánsky  trval  na   tom,  ž e  sku točná  s loboda  s a  pod r i aďu j e  rozumu.  Všeobecná  ha rmónia  p redpok ladá  rozmani tosť   a odl išnosť ,  a le   t rvá  len  potiaľ,   pok iaľ  sú  ov ládan í  spo jen í   v  " rac ionálne j  harmóni i  s o  S lovom" .  

V  Katolíckej  zhode  ( 1433 )   a neskôr   v  Učenej  nevedomosti  ( 1440 )  Kuzánsky  rieši konfl iktnú  situáciu  pomocou   po jmov   mnohost'  a jedno.  Univerzá lna   zhoda   pochádza  z  účasti  maxima  (mnohosti)  rozumných  ľudí  nejednom,  k torým j e  Jež iš  a l ebo  Slovo.  D o  ake j  miery sa  j edno t l ivec  vzdáva  účasti na  Slove,  d o  t ake j  miery  n i e j e  možná  j e dno t a  

v 

medzi  mnohými .  Ž iadna  by tosť  neexis tu je  osebe ,  m imo  j edno t y  s o  S lovom,   a napr iek  tomu  tá to  j e dno t a  nepopie ra   suverénnu  existenciu j edno t l ivca   a  jeho  úlohu.   Kuzánsky  vraví,  ž e  každý člen celku exis tu je  v o  svo je j  vlastnej  situácii   a svo ju  s lobodu  tým,  ž e  j e  v j edno t e  s o  S lovom,  nestráca.   V  skutočnost i  j e  t o  tak.  že  mnohí  sú  autent icky s lobodn í  len d o  takej  miery,  d o  ake j  sa  pribl ížia  učenej  nevedomosti.  T e d a  s lobodní  sme  na  úrov­ni  intelektu. 

Filozofia 56,  10  715 

Filioque.  V konci lových  diskusiách  (1430­1442)   sa   viedla   polemika   oko lo  používania  výrazu  filioque  v  crede.  (Formula  filioque  hovorí ,  ž e  Duch  svätý  vychádza  z Otca   i zo  Syna  a k o  z j e d n é h o  princípu Tro j ice . )  Predstavitel ia  g récke j  cirkvi  tvrdili,  ž e  táto formula  sa  d o  vyznania  viery zaviedla  a ž  neskôr  a bola  pr íč inou schizmy.  Pre to  bola  te rčom  ich  ú tokov proti   latinskej cirkvi ,  k tore j  predstavitel ia  argumentoval i   tým,  ž e   fi­lioque  nebol doda tok ,  ale   iba  precíznejš ie  vysvetlenie   crecla.  Keďže  Syn par t ic ipu je  na Otcovi  v o  všetkých podsta tných aspektoch .  Duch  svätý nevyhnutne  vychádza  z O t c a   i z o  Syna.  

Otázka   filioque  p ren iká  ce lým Kuzánskeho  die lom  a sp rávnosť  tohto   výrazu  Mi ­kuláš   demonšt roval   svo jou   s lužbou  cirkvi,   a le   a j  svo j ím  tr ini tárnym  učen ím  a ce lým svo j ím f i lozof ickým die lom.  Podľa  n eho  Kristus dáva  zmysel  univerzu  a ten,  k to  nasle­du j e  Krista,  dáva  zmyse l  č loveku a j e h o  ľudske j  existencii .  V  kázni  Dôveruj,  dcéra  moja píše:  "Hľada jme  v s ebe  Krista!  A k  h o  nená jdeme  v sebe ,  po tom h o  n ená j d eme  nikde ."  A ďa le j  pokraču je :  "Pokým  človek nedospe je  k ž ivotu  v jeho  vlastnej  ľudskosti,  k torá  j e  j e h o  pravou  pr íč inou,   k pravde,  k torá  j e  pr íč inou všetkého,  č o  j e  pravdivé   a pr i ja teľné,  a  k  dobru,  k toré  j e  pr íč inou vše tkého,  č o  j e  dob ré   a  o  k toré  j e  dob ré  us i lovať   ­  nedo ­siahne nikdy svo j  c ieľ ,  n ikdy nebude  žiť  v pokoj i . "  

v 

Mikrokozmos,  makrokozmos.   Č lovek   j e   mikrokozmos ,   v k torom  sa   spá j a j ú  všetky  rozmani té   prvky  a zákonitost i   makrokozmu.  T o   podľa   Mikuláša   Kuzánskeho  znamená ,  ž e  v č loveku j e  j e dno t a  por iadku stvorenia.  Každý  Človek  v s ebe  v koncent ro­vane j  f o rme  op aku j e  celú  evolúciu ,  od  neorganických for iem p o  duchovné  f o n m  života.  

v 

Ž iadna   fo rma  života   sa  n emôže  úplne  rozvinúť  b e z  vzťahu  k nas ledujúce j ,  vySSej forme.  A j  č lovek sa  stáva úp lne  č lovekom len vtedy,  k eď  par t ic ipuje  na Bohu.  

Podľa  Kuzánskeho  teda evolučný  proces  od  e lementárne j  ú rovne  c e z  vegetat ívnu po  živé  tvory  a  bytosti  ku lminu je   v č loveku,   ktorý j e  ob razom  Boha   a  zároveň  mikro­kozmom odzrkadľu júc im dokona losť  univerza;  j e  časťou sveta,  ktorý mu  patrí,   a pôsobí  na makrokozmos .  

Jednota,  rovnosť,  spojenie.  K eď   Kuzánsky   v  Učenej  nevedomosti  vvpracovava  svo ju  trinitárnu  doktr ínu,   vracia   sa  a ž   k Pytagorovi ,   ktorý  asi  p r v \   učil,   že  J e dno  a k o  max imum,   a teda  j edno t a   bytia,  j e   t ro jnásobné   a máme   mu  v / d á v a ť   božskú   poctu  V nadväznost í  na  Augus t ína  Mikuláš  usudzuje ,  ž e  č lovek j e  ob razom t ro j jed iného  Boha .  Jednota  a t r o j i č no s ť  Boh a  spoč íva  v t o m ,  ž e   tri  osoby ,  Otec ,   Syn  a Duch   svätý,   sú j e ­d iným univerzálnym pr inc ípom a j e d i ným  Stvori teľom. Tvrd í ,  ž e  v porovnaní  s j edno tou  v mnohost i ,  rovnosťou   v rozmanitost i   a harmonickým por iadkom kozmu  j e  Boh  p rvým pr inc ípom,   absolútnou   jednotou,  rovnosťou  a spojením,  a  teda  t ro j jedinou  pr íč inou,  z k tore j  pochádza  všetka mnohos t '  a rozmani tosť .  Bož ia  jednota  p lodí  absolútnu  rovnosť a  spojenie  sa  šíri  z oboch .  

Pri  opise   t roj ičnost i   Boha   Kuzánsky  využíva  možnost i   analógie   a nadväzu júc  na August ína  poukazu j e  n a  tri  p rvky   lásky: milujúci ,  mi lovaný  a  láska  z nich vyviera júca ,  ktorá  ich spá j a  a z j ednocu je .  

716 

A  láska j e  duch ,   ktorý  sa   rozl ieva  v ce lom  un i verze   a ktorý  vše tko  spá j a .  P ráve  tento duch  umožňu j e  každe j  bytosti   par t ic ipovať  na  por iadku kozmu .  N a  zák l ade  t oho  možno  usúdiť,  ž e  b e z  Bože j  lásky ( .agapé)  č lovek nič  nepochopí .  

P á r  f i l ozof i ckých  č r i e p kov .  Mikuláš  Kuzánsky  formuloval  fundamentá lne  on to lo ­g ické  princípy takým spôsobom,  ž e  rozhýbal   strnulé scholast ické substancie   a rozpust i l  ich  vo  vzťahoch  a funkc iách .  Domnievam  sa,  ž e  j e h o  neustála  zameranosť  na  dos iah ­nutie  zmierenia   rozhádaných  kresťanských  cirkví   a v lády  mieru   na   ce lom  svete   bo la  príčinou j e h o  ce lož ivotného zau ja t ia  p rob lémami  splývania  prot ik ladov a harmónie ,  j e d ­noty  v rozmanitost i .  Zá roveň   v j e h o  diele  možno  neustále  pozorovať  vedomie  po t reby  uvádzať  poli t ický  a ekonomický  por iadok d o  súladu  s po r i adkom onto logickým,   ak  sa m á  na svete  dos iahnuť  a zachovať  mier .  

A k o  som uviedol  na  začiatku,  Kuzánsky  vychádza   z preds tavy  č loveka  a k o   imago viva  Dei.  Taký to  č lovek j e  obdarený  vis  ereativa.  Tá to  tvorivá potencial i ta  mu  umožňu j e  poznávať   zákoni tý   por iadok  univerza   a zosú laďovať   vlastnú  č innosť   s po r i adkom stvorenia.  Č ím  lepšie sa m u  t o  darí ,  t ým j e  šťastnejší .  

S  tým  súvisí   spoj i tosť  č loveka  ako  mikrokozmu  s un iverzom a ko  mak rokozmom.  Každá  existencia,  individuálna a j  kolekt ívna,  sa vzťahu je  na  absolú tne  bytie,  a t o  b e z  ne­j a k e j  spros t redkujúce j  autori ty a takisto nie  iba parciá lne  a l ebo  obmedzene ,  ale  a k o  viac  či mene j  implicitná inakosť.  

Podľa   Kuzánskeho   všetci  ľudia  sú  spojen í   s absolú tnym  bytím.  N i e   sú  odl išní  v zmysle  väčše j  či menše j  dokonalost i ,  a le   v zmys le  inakosti .  Všetci  sú  však z jedno ten í  v absolútnom bytí. 

Un ive rzum  pre   Kuzánskeho  n i e j e  nedi ferencované .   V  diele   O ne­inom  (De  non aliud)  píše: "Čokoľvek  myseľ  vidí,  nevidí  to  bez  ne­ iného.  Nev ide la  by  tot iž   iné. k eby  ne­iné nebo lo  iné tohto  iného.  A  tak by  nemohla  t iež uchopiť  súcno,  keby  ne­ iné nebo lo  bytím samotného  súcna,  a  tak  o vše tkom,  č o  môže  byť  povedané .  Tak  vidí myseľ  vše tko  iné c e z  o n o  iné, ktoré  j e  ne­iné. . ."  

Takže  absolú tno  j e  v o  vše tkom  a vzťah Boha  (ktorý j e  to  ne­ iné)   k  svetu j e  vzťa ­hom   complicatio  ­  explication  t eda  zavinut ím  a rozvinut ím.   Inými s lovami .  Boh j e  zavi ­nutím sveta  a svet  vo  svojej  rozmanitost i  j e  rozvinut ím Boha .  

V  Bohu  sú všetky možnos t i   a prot iklady z jednotené .  Svet  j e  splývanie  p ro t ik ladov  (coincicientia  oppositomm),  svet  j e  spoj i tý  dynamický  proces .  Miku láš  vraví ,  že  vše tko  j e   v pohybe ,   vše tko   sa   rozví ja .   V univerze   preb ieha   p roces   or ientovaný  od   chaosu  k usporiadanost i .  A j  v de j inách  č loveka  preb ieha  proces ,  k torého  dynamika  sme ru j e  o d  chaosu  k por iadku  a zmyslu .  V pr í rode  j e  vedomie  tohto zmyslu t emné ,  iba č lovek si h o  uvedomuje .  

U  Kuzánskeho   n á j d eme  a j   biogenet ický  evolučný  zákon   p rechodu   o d   n ižš ieho  druhu  k vyšš iemu.  Bod ,  v k torom ne jaký  druh  dos iahne  najvyšš iu  úroveň  sebareal izácie ,  nazýva Mikuláš   terminus  specii.  Te rminus  a lebo  koniec  real izácie potenciál i ty nenas le­du j e  za  možnosťou ,  ale  skôr  j u  p redchádza .  Vývo j  na jvyšš ieho  hran ičného  bodu  posúva  po jem k j e h o  hraniciam.  Aby  sme  prenikli   k nove j  kvalite,  mus íme  po j em  posúvať  a ž  na  samotné  limity j e h o  vlas tného vymedzenia .  

Filozofia 56,  10  7 1 7  

Kuzánsky  vraví ,  ž e  ž iadny  j ed i nec  nedos iahne  na jvyšš ie  hranice  svo j ich  možnos t í ,  a k  ne t ranscenduje  k vyšš iemu druhu.  

Sociálno­filozofický úlomok alebo o svornosti. P ráve  takým spô sobom j e  možné  dos iahnuť  súdržnosť  v o  svete.  Mie r  j e  možný  v o  svete,  v k to rom sa každý  mik rokozmos  maximálne   rozví ja .  Ak   každý   člen  rodiny môž e   rozví jať  s vo j   tvorivý  potenciá l ,   ce lá  rodina j e   šťastná.   Rodič ia   sa   r adu jú   z  rastu  svoj ich  detí   a sestry  a brat ia   sú  šťastní  z úspechov  svoj ich sú rodencov .   A Kuzánsky  vraví,   že  a j  mier  medz i   ná rodmi  sve ta  j e  možný   len  vtedy,  k e ď   si  h o  každý  národ  de f i nu j e  a k o  svo j  vlastný záu j em,  k eď  tento  záu j em j e   súčasne   z á u jmom   napomáhať   maximálnemu  rozvoju   iných  národov .   Ne ­spočíva  p ráve   v t omto   mimor iadne   dôlež i té   posols tvo  Kuzánskeho   dnešku?   Pre tože  v deštrukcii   iného  ná roda   by   nemal   ž iadny  národ  vidieť   svo j  prospech .   Skôr   by  mal každý pochopiť ,  ž e  max imálnym prospechom pre  každý národ j e  rozvo j  všetkých náro­dov  na ce lom svete.  

Pr í spevok   vznikol   v o   F i lozof i ckom  ústave   SAV   a ko   súčasť   g r an tového   pro jek tu   C 2 / 6 1 1 8 / 2 1 .  

PhDr .  Joze f  Pauer .  CSc .  F i lozof ický  ústav SAV  K lemensova  19 813  6 4  Brat is lava SR  

718