MATERSKÁ ŠKOLA KOSTOLIŠTE
CEZHRANIČNÁ SPOLUPRÁCA
MATERSKÝCH A ZÁKLADNÝCH ŠKÔL
SLOVENSKA SO ŠKOLAMI DOLNÉHO RAKÚSKA
Interkulturálne vzdelávanie detí, žiakov a pedagógov
Vypracovala: Zuzana Zaíčková Materská škola Kostolište
Apríl 2014
Obsah
Úvod ......................................................................................................................................... 2
1 Teoretické východiská výchovy a vzdelávania ................................................................. 3
1.1 Výchova .......................................................................................................................... 3
1.2 Vzdelávanie ..................................................................................................................... 3
1.3 Pojem edukácia ............................................................................................................... 3
2 Systém vzdelávania na Slovensku a v Rakúsku ................................................................ 4
2.1 Škola ................................................................................................................................ 4
2.2 Školský systém na Slovensku ......................................................................................... 4
2.2.1 Materské školy ..................................................................................................... 5
2.2.2 Základné školy ..................................................................................................... 5
2.2.3 Stredné školy ....................................................................................................... 5
2.2.4 Vysoké školy ....................................................................................................... 6
2.3 Školský systém v Rakúsku .............................................................................................. 6
2.4 Školský systém v Nemecku ............................................................................................. 7
2.5 Porovnanie systémov vzdelávania na Slovensku a v Rakúsku ....................................... 8
3 Vzdelávací projekt z fondov EÚ ........................................................................................ 9
3.1 Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko 2007-2015 .............. 9
3.1.1 Cieľ projektu ........................................................................................................ 9
3.1.2 Identifikácia projektu ......................................................................................... 10
3.1.3 Aktivity projektu ............................................................................................... 10
3.2 Združenie obcí Enviropark Pomoravie .......................................................................... 10
3.3 Interkulturálne vzdelávanie detí a dospelých ................................................................ 11
3.4 Interkulturálne vzdelávanie detí, žiakov a pedagógov .................................................. 12
3.5 Slovenské a Rakúske školy uzatvárajú partnerstvá ....................................................... 12
Záver ...................................................................................................................................... 16
Použitá literatúra .................................................................................................................. 17
„Moudře řekl, kdo k schválení škol řekl, že
jsou ‚humanitatis officinae,‛ dílny lidí;
tím se zajisté školám pravý jejich cíl, pravá
povinnost právě vyjadřuje, lidi lidmi dělati.“1
[ J. A. Komenský ]
Úvod
Človek ako jedinec sa rodí do spoločenstva, utvára sa v kontakte s inými ľuďmi,
a preto môžeme povedať, že človek je bytosť spoločenská. Ľudské spoločenstvo produkuje
poznanie, ktoré je úzko prepojené s potrebami toho ktorého spoločenstva, je organizované do
celku so stratégiami a kultúrnymi nástrojmi. Stratégie zabezpečujú vo verbálnej i neverbálnej
rovine zrozumiteľný svet.2 Pre úspech človeka v práci, ale aj v živote, je dôležitá schopnosť
spolupracovať, komunikovať s inými ľuďmi, ako aj jeho odborné vzdelávanie spojené s
ďalším celoživotným vzdelávaním.
Od čias antiky sa ľudia vždy zaujímali o to, ako sa vzdelávajú iné národy, ako
vzdelávanie organizujú a k akému účelu vzdelanie využívajú. V súčasnosti vzdelávanie
prechádza veľkým rozvojom. Okrem povinnej školskej dochádzky sa do popredia dostávajú
aj ďalšie formálne a neformálne vzdelávania. Na jednej strane prichádza síce ku globalizácii
vzdelávania, ale na strane druhej prichádza ku špecifikácii vzdelávacích systémov
v jednotlivých krajinách sveta.3
Hlavným cieľom seminárnej práce je snaha poskytnúť obraz o školských systémoch
a ich vzájomnom porovnaní, o nadväzovaní partnerstiev medzi školami a spolupráci vo
vzťahu k rozvíjaniu jazykových kompetencií detí i dospelých a mobilite, ktorá v našich
podmienkach umožňuje kontakty medzi susediacim krajinami, a to Slovenskom a Rakúskom.
Práca obsahuje tri kapitoly, z ktorých v prvej kapitole sa venujeme teoretickému vymedzeniu
pojmov, v druhej kapitole poskytujeme pohľad na školský systém vzdelávania v Nemecku, v
Rakúsku a na Slovensku a ich vzájomné porovnanie, v tretej kapitole uvádzame konkrétne
činnosti v rámci projektu cezhraničnej spolupráce medzi obidvomi krajinami v podmienkach
materských a základných škôl, ktorou súčasťou textu sú fotografie k danej téme. Dúfame, že
práca svojím obsahom čitateľa zaujme a bude prínosom pre každého, kto si ju prečíta.
1 Čábalová, D.: Pedagogika. Praha : Grada Publishing, a.s., 2011, s. 142 Kostrub, D. – Petrová, Z.: In Predškolská výchova. 2005/2006, LX č. 2, s. 93 Průcha, J.: Vzdělávání a školství ve světě. Praha : Portál, 1999, s. 15-16
2
1 Teoretické východiská výchovy a vzdelávania
1.1 Výchova
Pojem výchova sa v teóriách a učebniciach pedagogiky vymedzuje rôzne. Podľa
najvšeobecnejšieho hľadiska je to činnosť, ktorá v spoločnosti zabezpečuje odovzdávanie
„duchovného majetku“ spoločnosti z generácie na generáciu. Ide tu o sprostredkovanie
vzorcov a noriem správania, komunikačných rituálov, hygienických návykov a pod. V tomto
zmysle je výchova v pedagogickom poňatí hlavnou zložkou „socializácie.4 Uskutočňuje sa
prostredníctvom rodiny (primárna socializácia) a prostredníctvom školy (sekundárna
socializácia) a znamená to, že dieťa sa stáva spoločenskou bytosťou.
1.2 Vzdelávanie
Pojem vzdelávanie sa všeobecne chápe ako proces zámerného a organizovaného
osvojovania poznatkov, zručností a postojov, typicky realizovaných prostredníctvom
školského vyučovania. Vzdelanie sa v pedagogike často používa v spojení s pojmom
výchova. Vzdelanie, ale predstavuje niečo špecifické, čo sa nekryje s pojmom výchova. Tak
je tomu nie len v slovenskom či českom jazyku, ale aj i iných jazykoch. Napr. Nemci
rozlišujú termíny Erziehung (výchova) a Bildung (vzdelávanie). Rusi podobne rozlišujú
vospitanije (výchova) a obrazovanije (vzdelávanie).5
1.3 Pojem edukácia
Súčasná pedagogika už čerpá poznatky a metódy aj z iných vedeckých oblastí, buduje
nový aparát základných pojmov, a preto sa dnes udomácňujú pojmy, ako edukácia, edukačná
realita a edukačné prostredie. Sú to termíny označujúce súhrne akýkoľvek úsek objektívnej
skutočnosti, kedy prebieha nejaký edukačný proces (skrátene – edukácia).6 Je to činnosť ľudí,
pri ktorej sa nejaký subjekt učí a druhý mu to učenie sprostredkováva, t.j. vyučuje. Hovoríme
o kompetentnom (učiteľ) a menej kompetentnom jedincovi (deti, žiaci, študenti). Bez pojmu
vzdelávanie – edukácia sa neobídeme ani v komunikácii politických, ekonomických
a sociálnych kruhoch v spoločnosti, ako aj školskej legislatíve a administratíve či v médiách.
4 Průcha, J.: Přehled pedagogiky. Praha : Portál, 2009, s. 16 5 Průcha, J.: (3), s. 17 6 Průcha, J.: (3), s. 18
3
2 Systém vzdelávania na Slovensku a v Rakúsku
2.1 Škola
Slovo škola pochádza z gréckeho SCHOLÉ, ktoré sa spájalo s významom voľná
chvíľka či voľný čas.7 V súčasnosti už nie je škola výsadou vyvolených, naopak je určená
všetkým. Škola a vzdelávanie prešli svojim dramatickým vývojom. Významným medzníkom
je prerod agrárnej a novo sa formujúcej spoločnosti na priemyselnú spoločnosť. Vzdelanie
začalo byť v 19. stor. nutnou výbavou každého človeka. Boli nastolené nové požiadavky
povinného škoľovania, ktoré v našich podmienkach uzákonila Mária Terézia. Jeho podstatná
časť sa dnes odohráva v špecializovaných inštitúciách, ktoré zastrešuje pôvodné označenie
škola.
Definícia školy vychádza z jej základného spoločenského poslania a môžeme ju
v zhode s B. Kosovou označiť za sociálnu inštitúciu účelovo vytvorenú na realizáciu jej
základnej úlohy, t.j. na zaisťovanie riadenej a systematickej edukácie.8
2.2 Školský systém na Slovensku
Pod pojmom školský systém alebo školská sústava sa obvykle rozumie sústava škôl a
pridružených zariadení od materských škôl až po vysoké školy, ktoré v danej krajine existujú
a podľa jej zákonov zabezpečujú príslušné stupne vzdelávania.9
Školský systém v každej krajine je výsledkom dlhodobého vývoja. V Slovenskej
republike ho tvoria tri základné stupne škôl (primárny, sekundárny a terciárny). Štruktúru
výchovno-vzdelávacej sústavy určujú zákony a podrobnosti fungovania jej jednotlivých
súčastí a upravujú vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Školská
sústava predstavuje súbor všetkých školských inštitúcií, ich fungovanie a prostriedky (vrátane
legislatívnych), ktoré v krajine zaisťujú vzdelávanie. Školský systém je sústava inštitúcií tzv.
formálnej a neformálnej edukácie, ktoré riadi a spravuje MŠ Slovenskej republiky
www.minedu.sk.10 Povinná školská dochádzka určená školským systémom na Slovensku trvá
desať rokov. Školy na Slovensku sú: štátne, cirkevné a súkromné. Základné druhy škôl:
7 Vančíková, K.: Škola a spoločnosť. Banská Bystrica : Pedagogická fakulta UMB, 2011, s. 68 Vančíková, K.: (6), s. 69 Kosová, B.: Primárny stupeň vzdelávania v medzinárodnom porovnaní. Banská Bystrica : Pedagogická fakulta UMB 2003, s. 15 10 http://www.zask.sk/sk/samosprava/urad-zsk/odbor-skolstva-sportu/kompetencie-hlavne-cinnosti- odboru/skolsky-system-slovenskej-republike.html
4
materské školy (3-6 roční), základné školy (6-15 roční), stredné školy (15-19 roční) a vysoké
školy, univerzity od 19 rokov.
2.2.1 Materské školy
Materské školy patria medzi výchovno-vzdelávacie inštitúcie, ktoré zabezpečujú
výchovu a vzdelávanie detí v spolupráci s rodinou a so zariadeniami náhradnej rodinnej
výchovy, a to v súlade s ich vekovými a individuálnymi osobitosťami. Výchovu a
vzdelávanie detí predškolského veku zabezpečujú v zmysle zákona materské školy a
špeciálne materské školy. Môžu poskytovať poldennú, celodennú, týždennú alebo nepretržitú
výchovnú starostlivosť.
2.2.2 Základné školy
Základné školy poskytujú základné vzdelanie, zabezpečujú intelektový, citový a
senzoricko-motorický rozvoj žiakov v zmysle vedeckého poznania a v súlade so zásadami
vlastenectva, humanity a demokracie. Poskytujú mravnú, estetickú, pracovnú, zdravotnú,
telesnú, ekologickú a náboženskú výchovu. Základná škola sa delí na dva stupne, prvý je
štvorročný a druhý päťročný. Po skončení štvrtého ročníka môžu žiaci pokračovať v
dochádzke do vyšších ročníkov základnej školy alebo sa uchádzať o prijatie do prvého
ročníka osemročného gymnázia.
2.2.3 Stredné školy
Stredné školy poskytujú žiakom stredné odborné vzdelanie, úplné stredné odborné
vzdelanie, úplné stredné všeobecné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie. Pripravujú žiakov
na výkon povolaní a činností v národnom hospodárstve, správe, kultúre, umení a v ostatných
oblastiach života (aj na vysokoškolské štúdium). Stredné školy vychovávajú žiakov so
zásadami humanity, demokracie a v zmysle vedeckého poznania. Pripravujú ich na tvorivú
prácu a odbornú činnosť v povolaní a poskytujú mravnú, estetickú, zdravotnú, telesnú,
ekologickú, náboženskú a etickú výchovu. Stredné školy sa členia na uvedené druhy:
gymnázium, stredná odborná škola, stredné odborné učilište, združená stredná škola.
5
2.2.4 Vysoké školy
Vysoké školy sú vrcholné vzdelávacie, vedecké a umelecké inštitúcie, ktoré majú
výhradné právo poskytovať vysokoškolské vzdelanie. Vysokoškolské štúdium trvá 3 až 6
rokov, ukončuje sa štátnou záverečnou skúškou. Absolventom vysokoškolského štúdia sa
priznávajú tieto tituly: v bakalárskom štúdiu titul „bakalár“ (Bc.), v magisterskom štúdiu
akademický titul „magister“ (Mgr.), v inžinierskom štúdiu v technických,
pôdohospodárskych a ekonomických odboroch štúdia „inžinier“ (Ing.), v lekárskych
odboroch štúdia „doktor medicíny“ (MUDr.) a vo veterinárskych odboroch štúdia „doktor
veterinárskej medicíny“ (MVDr.).11
2.3 Školský systém v Rakúsku
Nikde na svete nenájdeme dva rovnaké školské systémy. Každý systém prešiel svojím
vývojom a ovplyvňujú ho rôzne faktory. Sú to najmä – historické a kultúrne tradície,
ekonomický a sociálno-politický rozvoj krajiny, štátne zriadenie a organizácia štátu, národ
a jazyk, postavenie cirkvi v štáte a ich vplyv na školstvo, geografické ukazovatele, najmä
zemepisná poloha a demografické ukazovatele – aký je v krajine počet školopovinných detí.12
Rakúsky školský systém tvoria:
materské školy (Kindergarten),
základné školy (Volksschule) – 4 roky.
Nižšie stredné školy:
hlavná škola (Hauptschule) – 4 roky,
nižší stupeň všeobecnovzdelávacej školy (Unterstufe der Allgemeinbildence Höhere
Schule) – 4 roky.
Vyššie stredné školy:
vyšší stupeň všeobecnovzdelávacej školy (Oberstufe der AHS) – 4 roky,
reálne gymnázium (Realgymnasium) – 4 roky,
vzdelávacie zariadenie na štúdium pedagogiky materských škôl (Bildunganstalt fűr
Kinderpädagogik),
vzdelávacie zariadenie pre štúdium vychovávateľov (Bildungan-stalt fűr Erzieher),
11 http://www.zask.sk/sk/samosprava/urad-zsk/odbor-skolstva-sportu/kompetencie-hlavne-cinnosti- odboru/skolsky-system-slovenskej-republike.html12 Kosová, B.: Primárny stupeň vzdelávania v medzinárodnom porovnaní. Banská Bystrica : Pedagogická fakulta UMB 2003, s. 15 – 16
6
vyššie odborné školy (Berufsbildence Höhere Schule) – 5 rokov,
polytechnická škola (Politechnischer Lehrgang) – 1 rok, po jej ukončení sa pokračuje
2 až 4 roky na učňovských školách (Berufschule),
stredná učňovská škola (Berufsbildende Mittlere Schule).
Vysoké školy:
odborné vysoké školy (Fachhoschule),
pedagogické akadémie (Pädagogische Academie) – 3 roky,
univerzity (Universität) – 4-6 rokov.
Existujú aj ďalšie typy škôl, napríklad večerné školy (Abendschule), kolégiá
(Kollege), ktoré nie sú vysokými školami, ale spolu s vysokými školami vytvárajú oblasť
terciárneho (pomaturitného) vzdelávania. Od roku 1975 je prístup na všetky školy bezplatný.
Na súkromných školách sa platia poplatky. Deti musia navštevovať školu od šiestich rokov a
povinné školské vzdelanie trvá deväť rokov. Školská dochádzka je povinná pre všetky deti s
trvalým pobytom v Rakúsku bez ohľadu na národnosť.13
2.4 Školský systém v Nemecku
Nemecko nemá jednotný školský systém. V štáte existuje šestnásť vzdelávacích
systémov v jednotlivých spolkových krajinách. Školstvo je riadené zemskými orgánmi a
úradmi, federálna vláda ich činnosť koordinuje a vytvára spoločenský rámec.
Predškolský výchova je dobrovoľná. Materská škola (Kindergarten) je určená pre deti
vo veku 3-6 rokov. V predškolských triedach je zabezpečená príprava na základné školy.14
Materská škola je tradičný a najbezpečnejší typ predškolského zariadenia. Podľa zákona
z roku 1990 vymedzujúceho starostlivosť o deti a mládež majú jednotlivé spolkové územia
vo svojej kompetencii legislatívu predprimárneho vzdelávania, ale zriaďovanie
a financovanie materských škôl je úlohou miestnych úradov.15
Povinná školská výchova začína dovŕšením šiesteho roku dieťaťa, kedy nastupuje
na základnú školu (Grundschule), v ktorej vyučovanie prebieha podobne ako u nás. Prvý
stupeň (primárne vzdelávanie) je tradične štvorročný. Sekundárne vzdelávanie tri prúdy:
hlavná škola – Hautschule (5-6 rokov),
reálna škola – Realschule (6 rokov),
gymnázium – (9 rokov).13 http://referaty.atlas.sk/odborne-humanitne/pedagogika/34023/?print=114 http://www.eures.sk/clanok_detail.php?id=10815 Průcha, J.: Vzdělávání a školství ve světě. Praha : Portál, 1999, s. 59 – 60
7
Rozdiel medzi našim školstvom spočíva v charaktere prestúpenia na školu. Na žiadnu
z troch typov škôl nie je potrebné robiť prijímacie skúšky.
Univerzity – medzi univerzitné odbory patrí medicína, prírodné vedy, technické vedy,
humanitné vedy, právo, teológia, ekonómia, sociálne vedy, pedagogika a poľnohospodárske a
lesnícke vedy. Štúdium je delené na semestre. Semester trvá šesť mesiacov. Priemerná dĺžka
univerzitného štúdia je 8 až 12 semestrov (bakalár 6 – 8 semestrov). Doktorandské štúdium
trvá 4 až 10 semestrov. Tempo štúdia si študent prispôsobuje svojim individuálnym
schopnostiam a možnostiam.16
2.5 Porovnanie systémov vzdelávania na Slovensku a v Rakúsku
Povinná školská dochádzka trvá v Rakúsku deväť a na Slovensku desať rokov. Prvý
stupeň vzdelávania trvá v oboch štátoch štyri roky. Sekundárny stupeň trvá na Slovenku päť
rokov, čiže o jeden rok viac ako v Rakúsku. Posledný rok povinnej školskej dochádzky je na
Slovensku absolvovaný na prvom stupni sekundárnej školy.
V oboch systémoch sa nachádza štyri až osem rokov trvajúce gymnázium, osemročná
forma začína v Rakúsku po štvrtom ročníku, na Slovenku po piatom ročníku základnej školy
a žiaci musia absolvovať prijímacie skúšky. V Rakúsku musia žiaci preukázať dobré známky
na vysvedčení zo základnej školy.
Učňovské vzdelanie v rakúskom duálnom systéme je centrálny bod pracovného
vzdelania. Na Slovensku nie je podobné zariadenie. Na prax orientované pracovné vzdelanie
je na Slovensku vyučované na stredných odborných školách, respektívne učilištiach. Po
prípade existuje dodatočné vyučovanie v špeciálnych centrách. V hovorovom jazyku sa žiaci
týchto škôl označujú ako učni. Vyučenie za učňa sa v Rakúsku považuje za vyššiu úroveň než
na Slovensku.
Stredné odborné učilište v medzinárodnom porovnaní je táto školská forma
považovaná za vyššiu úroveň než na Slovensku.
Stredné odborné školy sú v medzinárodnom porovnaní rakúske a slovenské školy
rozdielne zaradené. Ukončenie rakúskej strednej odbornej školy (BHS) umožňuje v
niektorých prípadoch prístup k výkonu povolania.17
3 Vzdelávací projekt z fondov EÚ
16 http://www.eures.sk/clanok_detail.php?id=10817 http://www.jobtour.eu/uploads/UBI/Update_Bildungssystem_im_Vergleich_AT-SK_Slov.pdf
8
3.1 Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko 2007-2015
Pôsobím ako učiteľka v Materskej škole Kostolište, ktorá sa v roku 2007 zapojila do
projektu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko 2007-2013. Jednou časťou
projektu je aj „Interkulturálne vzdelávanie detí a dospelých,“ ktoré sa realizuje aj v našej
materskej škole, a to konkrétne výučba nemeckého jazyka. Projekt je v súčasnosti predĺžený
o ďalšie dva školské roky, a to do júna 2015 pod novým názvom „Interkulturálne vzdelávanie
detí, žiakov a pedagógov,“ do ktorého sa v rámci inovácie zapojili i základné školy.
Zapojením do obidvoch projektov sa učiteľkám v materských školách a lektorkám
naskytá možnosť ďalšieho vzdelávania prostredníctvom seminárov, školení a workshopov.
Materské a základné školy, ako i rodičia detí nie sú zainteresovaní do financovania projektu.
Projekt je financovaný z EFRR, z národného spolufinancovania a zo spolufinancovania obcí.
Z rozpočtu projektu je financované i materiálno-technické vybavenie škôl, ktoré je
nevyhnutnou súčasťou výučby nemeckého jazyka.
3.1.1 Cieľ projektu
Projekt má niekoľko cieľov :
skúsenosť s prácou v multikulturálnom prostredí, kooperácia a zbližovanie
cezhraničných partnerských regiónov a ich kultúr,
vytvorenie jazykových zručností materinského jazyka cezhraničných partnerov
u detí, pedagogických zamestnancov i rodičov,
ďalšie vzdelávanie slovenských a rakúskych pedagógov,
výmena najnovších vedeckých poznatkov o výchove,
výmeny skúseností a nadväzovanie nových kontaktov prostredníctvom hospitácií
a exkurzií pedagogických zamestnancov, organizácií a samospráv,
odstraňovanie pomyselných bariér vo vedomí obyvateľov prihraničných oblastí,
zabezpečenie udržateľnosti výsledkov,
tvorba pracovných miest.18
3.1.2 Identifikácia projektu
18 http://www.senica.sk/index.php/projekty-z-fondov-eu/2983-interkulturalne-vzdelavanie-deti-a-dospelych
9
Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko 2007 – 2015.
Priorita: Učiaci sa znalostný región a ekonomická konkurencieschopnosť.
Prioritná os: Vzdelávanie a kvalifikácia, integrácia trhov práce.
Obdobie realizácie: Január 2009 – jún 2015.
Leader Partner: Úrad vlády Dolného Rakúska, Oddelenie materské školy a školy Tor zum
Landhaus, Wiener Str. 54, St. Pölten, Rakúsko, Ing. Homerová Vanda, projektková
koordinátorka IB-KE.
Hlavný cezhraničný partner: Mesto Senica, Slovensko, Mgr. Ľubica Melišová, manažér
projektu.
3.1.3 Aktivity projektu
výučba slovenčiny a nemčiny v materských školách hravou formou,
partnerstvá slovenských a rakúskych materských škôl,
vzdelávanie pedagogických zamestnancov materských škôl,
hospitácie pedagógov v rakúskych materských školách,
sprievodná štúdia, psychologické aspekty osvojovania si cudzích jazykov u detí.19
Mesto Senica v projekte zastupuje obce Borský Svätý Jur, Jablonicu, Koválov,
Lakšársku Novú Ves, Moravský Svätý Ján, Sekule, Smrdáky, Sobotište. Združenie obcí
Enviropark Pomoravie zastrešuje obce Gajary, Veľké Leváre, Malé Leváre, Kostolište,
Jakubov, Studienku, Závod a Láb. Celkom sa do projektu zo slovenskej strany zapojilo 35
materských škôl. Primárne vzdelávanie je výučba nemeckého jazyka. Súčasťou projektu je i
nákup materiálneho a technického vybavenia do každej materskej školy v hodnote 3 300 €.
3.2 Združenie obcí Enviropark Pomoravie
Predstavitelia obcí Gajary, Veľké Leváre, Malé Leváre, Kostolište, Jakubov,
Studienka a Závod sa rozhodli združiť a realizovať projekty v rámci spoločne prijatej
akceptovateľnej a prospešnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja, ktorá je podporovaná
okrem iného aj z prostriedkov štrukturálnych fondov EÚ. Inštitucionálnu činnosť „Združenia
obcí Enviropark Pomoravie“ zabezpečuje nezisková organizácia Enviropark Pomoravie
založená a registrovaná v roku 2007. Koncom roka 2008 sa pripojila obec Láb.
Nezisková organizácia v zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona č. 213/1997 Z.z. a v znení zák.
č. 35/002 Z.z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, bude
19 http://www.senica.sk/index.php/projekty-z-fondov-eu/2983-interkulturalne-vzdelavanie-deti-a-dospelych
10
poskytovať všeobecne prospešné služby v oblasti tvorby, rozvoja, ochrany, obnovy
a prezentácie duchovných a kultúrnych hodnôt; služby v oblasti organizovania školení
a seminárov so zameraním na tvorbu a ochranu životného prostredia a ochranu zdravia
obyvateľstva, služby v oblasti organizačnej prípravy projektov, konzultácií súvisiacich
s prípravou projektov na získanie prostriedkov z rôznych fondov, organizovanie kultúrnych
a spoločenských podujatí, výstav, konferencií, stretnutí a športových podujatí so zameraním
na deti a mládež.20
Riaditeľ Enviroparku Pomoravie n.o., je Mgr. Hubert Danihel, starosta obce
Kostolište. Koordinátorka obidvoch projektov v rámci Enviroparku Pomoravie n.o. pre
materské a základné školy pod názvom „Interkulturálne vzdelávanie detí a dospelých“ a
„Interkulturálne vzdelávanie detí, žiakov a pedagógov“ je Zuzana Caunerová, projektová
manažérka SK – AT.
3.3 Interkulturálne vzdelávanie detí a dospelých
Deti so siedmich materských škôl okresu Malacky si počas uplynulých rokov hravou
formou osvojovali nemecký jazyk a nadviazali priateľstvá so svojimi rovesníkmi v rakúskych
materských školách. My ako pedagógovia sme sa zúčastnili niekoľkých vzdelávacích
podujatí, ktoré nám poskytli nové poznatky a pohľady na výchovu a vzdelávanie našich detí.
Absolvovali sme inšpiratívne exkurzie v dolnorakúskych materských školách, a to
v mestečkách Wolfsthal, Bahnhofstr.6 a Hainburg, Landstrasse 2, NÖ Kindergarten
(príloha A, B). Projekt má veľký význam aj po stránke finančnej pomoci, kedy do
materských škôl zapojených do projektu boli dodané učebné pomôcky, ako interaktívna
tabuľa s PC, farebná tlačiareň, laminovačka a fólie, viazací stroj, kancelársky papier,
farbičky, výkresy, molitanová stavebnica pre deti.
Výmena skúseností mala veľkú obľubu medzi deťmi, pedagógmi a lektormi, a preto
za podpory samosprávneho kraja a vyšších územných celkov Trnavského a Bratislavského
samosprávneho kraja prišlo ku schváleniu pokračovania projektu na nasledujúce dva školské
roky. Podmienkou boli inovatívne prvky, a preto prišlo o rozšírenie projektu o základné
školy, čo vyplýva aj názvu nového projektu, a to „Interkulturálne vzdelávanie detí, žiakov
a pedagógov.“
3.4 Interkulturálne vzdelávanie detí, žiakov a pedagógov
20 http://www.enviroparkpomoravie.sk/o-nas/
11
Koniec jedného a začiatok druhého projektu sa prelínal 19. novembra 2012
v Hainburgu nad Dunajom. Historická budova „Kulturfabrik Hainburg“ sa stala cieľom
zástupcov Úradu vlády Dolného Rakúska, slovenských a rakúskych starostov prihraničných
obcí, riaditeľov, pedagógov materských a základných škôl, inšpektorov školstva, lektorov
nemeckého a slovenského jazyka, členov projektových tímov. Podujatie bolo oficiálnym
začiatkom projektu „Interkulturálne vzdelávanie detí, žiakov a pedagógov“ a zároveň
ohliadnutím sa za projektom „Interkulturálne vzdelávanie detí a dospelých“.
Úvodné slová patrili najmä zemskej radkyni Mag. Barbare Schwarz , ktorá myšlienke
projektu interkulturálneho vzdelávania detí vyjadrila svoju priazeň. Projekt je podľa jej slov
šancou naučiť sa inú reč, rozvíjať sa v nej, nadobudnúť sebavedomie z ovládania inej reči, je
cestou ako uznať svoju materinskú reč za rovnocennú s druhým jazykom, čo prispieva
k stieraniu rozdielov a najmä hraníc. Nový projekt „Interkulturálne vzdelávanie detí, žiakov
a pedagógov“ predstavila jeho koordinátorka Ing. Vanda Homerova. Záver programu patril
výmene skúseností a hľadaniu nových partnerstiev medzi slovenskými a rakúskymi
základnými školami.
Cieľom projektov je vychovať človeka s regionálnym cítením a európskym
zmýšľaním. Deti sa vďaka nim učia cudziu reč ako sebe vlastnú, s ľahkosťou si ju osvojujú a
disponujú s ňou. Generácia týchto detí nebude vnímať fyzické ani mentálne hranice voči
iným krajinám. Bude pre ňu prirodzené rozprávať a rozmýšľať v cudzej reči ako vo svojej
materinskej. Zároveň si bude dobre uvedomovať vlastné korene a tradície a bude prejavovať
úctu k iným národom a ich kultúre. Aj z tohto dôvodu v Hainburgu niekoľkokrát zaznelo
želanie, že projekt treba udržať stále živý a nemal by nikdy skončiť.
3.5 Slovenské a Rakúske školy uzatvárajú partnerstvá
Implementácia nového projektu začala v auguste, kedy sa uskutočnili prvé pracovné
stretnutia projektových tímov. Na projekte spolupracuje jedenásť partnerov. Významným
strategickým partnerom je Školský úrad Viedeň, ktorý bude v rámci vlastného rozpočtu
podporovať mnohé aktivity pre slovenských pedagógov.
Nosnou aktivitou je osvojovanie si nemeckého jazyka v materských školách vo veku
4-6 rokov a na základných školách u žiakov prvého a druhého ročníka. Vyučovanie
v materských školách prebieha raz do týždňa jednu vyučovaciu hodinu a vyučovanie na
základných školách tiež raz do týždňa, formou krúžku po vyučovaní, pod vedením lektoriek
z materských škôl alebo pedagógov zo základných škôl. Vyučovanie na obidvoch typoch škôl
12
je bezplatné. Pretože finančné prostriedky sú plánované i na uzatváranie partnerstiev
a recipročné návštevy žiakov, pedagógov a lektorov v rakúskych školách, prvá návšteva
pedagógov sa uskutočnila už v novembri minulého roku.
„Možnosť zúčastniť sa hospitácií slovenských pedagógov v rakúskych materských
školách dostali učiteľky našej Materskej školy Kostolište (foto v prílohe), mne ako riaditeľke
bola ponúknutá šanca navštíviť základnú školu na predmestí Viedne. Bola to pre mňa veľká
výzva spoznať iný typ školy, a preto som pozvanie od koordinátorky projektu Z. Caunerovej
s radosťou prijala, aby som mohla svoje skúsenosti tlmočiť učiteľkám. V práci od
prezentujem postrehy a zážitky z exkurzie, ktoré doložím aj fotodokumentáciou.“
Dňa 28.11.2013 sme sa zúčastnili exkurzie v Rakúsku, Wien, Aauerspergstr. 15/42.
Privítala nás Mag. Denisa Papankova, Projektkoordination Stadtschulrat für Wien, ktorá nás
sprevádzala počas celého dňa.
Vstup do budovy dýchal predvianočnou atmosférou (vid. obr. č.1). Privítanie riaditeľa základnej školy bolo veľmi srdečné a s ochotou nám venoval 3 hodiny so svojho času (vid. obr. č. 2).
Obrázok č. 1 – vstup do základnej školy bol vkusne vyzdobený. Do tejto školy dochádzajú žiaci len z bezprostredného okolia školy, takže, z jednej mestskej časti. Škola je pre žiakov od prvej po štvrtú triedu, žiaci prvého stupňa.
Obrázok č. 2 – úvodné slovo povedal riaditeľ viedenskej základnej školy. Spolu s lektorkou Denisou, ktorá je Slovenka, ale žije vo Viedni, učia priamo na spomínanej základnej škole. Denisa nám zároveň robila tlmočníčku.
13
Celá škola na nás pôsobila dojmom podnetného prostredia, akoby žiaci spontánne
robili svoje činnosti. Škola bola tichá, bez kriku a všetko sa odohrávalo v pokojnej atmosfére,
ktorá vládla na chodbách i v miestnostiach. Pri návšteve prvých tried sme ani nevideli
učiteľku, pretože bola medzi deťmi. Stoly v triedach mali usporiadané väčšinou v tvare
„U“ a v strede bol koberec. V niektorých triedach boli centrá, napríklad jazykové, výtvarné či
matematické. Priestor triedy bol rozložený tak, aby žiaci mali možnosti pre konštruktívnu
prácu. Pozorovali sme určitú voľnosť detí, žiak si sám vyberá aktivitu na hodine a tempo
učenia je individuálne. Riaditeľ školy povedal, že učitelia majú voľnú ruku pri výbere
edukácie a pokiaľ používajú alternatívne metódy je im to umožnené. Spôsob výučby nám
pripomínal školu M. Montessori. Na chodbách mali deti občerstvenie, a to jogurty a nápoje,
ktoré si kedykoľvek mohli zobrať a konzumovať. Na záver sme navštívili priestory
telocvične a jedálne, z ktorej bol pekný výhľad na školský dvor (vid. obrázky č. 3, 4, 5, 6, 7).
Obrázok č. 3 – ako prvú sme navštívili knižnicu, kde mali žiaci možnosť pri čítaní využívať aj pohovky, rôzne molitanové matrace, stoličky a kreslá.
Obrázok č. 4 – priestory chodieb boli využívané väčšinou na športovanie. V niektorom z priestorov bol umiestnený prenosný basketbalový kôš, v inom dve hokejové brány alebo pingpongové stoly na ktorých žiaci športujú.
14
Obrázok č. 5 – v priestore triedy sa nachádzajú plné pracovné miesta s rôznymi pomôckami. Vidíme veľké obaly, farbičky, perá, písanky, knihy, tašky, rôzne zakladače, vankúš, ba dokonca aj fit loptu.
Obrázok č. 6 – jedáleň v základnej škole. Žiaci sedia v jedálni pri rôznej výške stolov a stoličiek. Pre najmenších žiakov boli v prednej časti umiestnené nižšie stolíky so stoličkami a v zadnej časti pre starších žiakov vyššie stoly a stoličky.
Obrázok č. 7 – z jedálne a prechodovej chodby bol veľmi pekný výhľad na školský dvor, na ktorom bola umiestnená šmykľavka, lezecká stena, prekážková dráha, stôl a lavičky na sedenie, deti sa hrali s loptami, kolkami a lietajúcimi taniermi.
Záver
15
Hlavným cieľom seminárnej práce bola snaha poskytnúť obraz o školských systémoch
a ich vzájomnom porovnaní, o nadväzovaní partnerstiev medzi školami a spolupráci vo
vzťahu k rozvíjaniu jazykových kompetencií detí i dospelých a mobilite, ktorá v našich
podmienkach umožňuje kontakty medzi susediacim krajinami, a to Slovenskom a Rakúskom.
Súčasťou textu a príloh sú fotografie, ktoré dokumentujú návštevy slovenských pedagógov a
lektoriek zo spoločných podujatí medzi spomínanými krajinami.
Pokladáme za dôležité posilňovať jazykové vedomosti a schopnosti v oblasti
starostlivosti o deti v rannom detstve, ktoré sa v našich podmienkach pohybujú medzi
pedagogickými prístupmi v obidvoch krajinách. Ovládanie cudzích jazykov deťmi, žiakmi je
nevyhnutnou podmienkou zaradenia sa do spoločenského života, lebo inak sa staneme len
nekvalifikovanou silou pre Európu a svet. Prehlbovanie a využívanie získaných jazykových
schopností, nadobúdanie skúseností, spoznanie vzdelávacieho systému a denného režimu
v školách susednej krajiny, sa uskutočňuje za účelom poznania „spoločného“ a prekonanie
„rozdielneho.“ Motiváciou sú spoločné aktivity a slávnosti, ktoré sa uskutočňujú v rámci
realizácie školských partnerstiev medzi školami, a to Úradu dolnorakúskej krajinskej vlády
Oddelenie materské školy a školy Rakúsko a v našom prípade Združením obcí Enviropark
Pomoravie n.o., v regióne Záhorie, Slovensko.
Počas tvorby seminárnej práce sme systematicky zhromažďovali a usporiadali
dostupné údaje, literatúru, ale hlavným zdrojom informácií boli elektronické knihy
z internetového kníhkupectva Martinus.sk a niekoľko internetových stránok.
Záverom môžeme zhrnúť, že práca bola koncipovaná tak, aby rozšírila obzor
učiteľkám materských a základných škôl a priblížila podstatu cezhraničnej spolupráce medzi
dvoma krajinami, Slovenkou republikou a Rakúskou republikou (Österreich) a v pozitívnom
meradle prispela k dynamike nového spôsobu vzdelávania na Slovensku.
Použitá literatúra
16
ČÁBALOVÁ, D.: Pedagogika. Praha : Grada Publishing, a.s., 2011, 272 s. ISBN 978-80-
247-2993-0.
KOSOVÁ, B.: Primárny stupeň vzdelávania v medzinárodnom porovnaní. Banská Bystrica :
Pedagogická fakulta UMB 2003.
KOSTRUB, D. – PETROVÁ, Z.: In Predškolská výchova. 2005/2006, LX č. 2.
PRŮCHA, J.: Přehled pedagogiky. Praha : Portál, 2009, 272 s. IBSN 978-80-7367-567-7
PRŮCHA, J.: Vzdělávání a školství ve světě. Praha : Portál, 1999, 320s. IBSN 80-7178-290-4
VANČÍKOVÁ, K.: Škola a spoločnosť. Banská Bystrica : Pedagogická fakulta UMB, 2011,
169 s. ISBN 978-80-557-0184-4.
[cit. 2014.27.03.]. Dostupné na internete:
http://www.enviroparkpomoravie.sk/o-nas/
[cit. 2014.27.03.]. Dostupné na internete:
http://www.eures.sk/clanok_detail.php?id=108
[cit. 2014.22.03.]. Dostupné na internete:
http://www.jobtour.eu/uploads/UBI/Update_Bildungssystem_im_Vergleich_AT-
SK_Slov.pdf
[cit. 2014.25.03.]. Dostupné na internete:
http://referaty.atlas.sk/odborne-humanitne/pedagogika/34023/?print=1
[cit. 2014.25.03.]. Dostupné na internete:
http://www.senica.sk/index.php/projekty-z-fondov-eu/2983-interkulturalne-vzdelavanie-deti-
a-dospelych
[cit. 2014.23.03.]. Dostupné na internete:
http://www.zask.sk/sk/samosprava/urad-zsk/odbor-skolstva-sportu/kompetencie-hlavne-
cinnosti-odboru/skolsky-system-slovenskej-republike.html
17