Download - Medzinárodné ekonomické vzťahy
-
1
1. Definovanie platobnej bilancie, aktvne a pasvne saldo platobnej bilancie. Charakteristika truktry platobnej
bilancie. Poloky platobnej bilancie. Horizontlna a vertiklna truktra platobnej bilancie.
Definovanie platobnej bilancie Obchodn bilancia = dovoz a vvoz tov., sluieb a vkonov za urit asov obdobie,
najastejie 1 rok
o neberie do vahy medzinrodn pohyb kapitlu, splatnos pohadvok a zvzkov
a realizciu platieb
o je to hmotn bilancia
Platobn bilancia
o je to pean bilancia
o u vznam: devzov (prost) platobn bilancia =systematick prehad
devzovch inks a hrad, ktor boli uskutonen medzi domcimi devzovmi
subjektmi (rezidentmi) a devzovmi subj. Zahraninmi (nerezidentmi) za urit
obdobie (spravidla 1 rok)
devzov inkas = s prijat devzov platby od zahr. devzovch subjektov,
ktor s vyvolan rznymi motvmi napr. v ZO vvoz tovaru, zskanie
dedistva, kapitlov opercie skromnch subjektov alebo ttu
DPB vyjadruje najstariu formu tatistickho zznamu vonkajch
ekonomickch vzahov
o ir vznam: ekonomick platobn bilancia = systematick tatistick zznam
vetkch ekonomickch transakci, ktor boli uskutonen medzi domcimi
devzovmi subjektmi a zahraninmi subjektmi za urit asov obdobie (1 rok)
Bilancia vetkch ekonomickch transakci, nie len platieb
Je komplexnejia, pretoe zachytva aj:
inkas a hrady, ktor sa realizovali medzi domcimi
a zahraninmi devzovmi subjektmi v nrodnej mene a nie len
v devzach,
obchodn, dodvatesk a odberatesk very v rmci vvozu
a dovozu tovarov a sluieb,
hospodrsku pomoc, vecn dary, barterov obchody a in hmotn
toky, ktor nesvisia s peanmi tokmi,
relne investcie (vybavenie)
Aktvne a pasvne saldo platobnej bilancie Z podstaty kadej bilancie vyplva, e me by vyrovnan alebo nevyrovnan, t.j. , e
nevzniklo ani aktvne ani pasvne saldo
Vyrovnan bilancia znamen pozitvnu situciu v nrodnom hospodrstve
Saldo PB poskytuje zkl. informciu o minulom vvoji NH v oblasti vonkajch ekonomickch
vzahov
Aktvne saldo = za dan obdobie je shrn inks vy ako shrn hrad do cudziny pozitvny
signl (dostatok platobnch prostriedkov, zvyovanie devzovch rezerv, posilnenie
domcej meny)
-
2
Pasvne saldo = za dan obdobie je shrn inks ni ako shrn hrad do cudziny
negatvny signl (nedostatok platobnch prostriedkov, zniovanie devzovch rezerv,
oslabenie domcej meny
Charakteristika truktry platobnej bilancie lenenie na jednotliv poloky a opercie
horizontlna truktra
o je tvoren jednotlivmi polokami bilancie (PB me ma 20-100 poloiek poda
elu)
o 7 zkladnch skupn:
1) tovary - suroviny a materily, ponohospodrske produkty, vrobn
prostriedky, spotrebn tovar
2) sluby cestovn ruch, doprava, poistenie, licencie, patenty, spoje, filmov
poplatky
3) dchodky zisky, roky, dividendy, renty prijat/vyplcan zo/do
zahraniia
4) transfery mu by oficilne (vldne) alebo skromn, najastejie s:
mzdy, hospodrska pomoc, prspevky medzinrodnm intitcim, dary a
pod.
5) dlhodob kapitl
o priamy kapitl (ak ide o zskanie 51% podielu na zkladnom kapitli
podniku ale prakticky vina krajn zahruje pohyb, pri kt. ide
o zskanie aspo 25% na zkladnom kapitli podniku)
o nepriamy kapitl (nkup zahr. CP ako akcie, dlhopisy zahr. vld,
miest a bnk, pokia nie je splnen hranica pre zaradenie do
priameho kapitlu
o ostatn kapitl vldne very
6) krtkodob kapitl krtkodob obchodn very, krtkodob
bankov very, krtkodob CP, depozity
7) devzov rezervy
o cudzie vone zameniten meny v hotovosti a na toch v
zahraninch bankch,
o zlato, platina a in drah kovy,
o ttne CP cudzch vld,
o potencilne devzov facility (monos erpania devzovch zdrojov
z MF, ECB do vopred stanovenho limitu)
vertiklna truktra
o vychdza z lenenia transakci poda podvojnho systmu a z teritorilneho
a menovho lenenia jednotlivch poloiek
o 2 zkladn skupiny operci:
Kreditn opercie (+) = vytvraj na trhu devzov ponuku
Debetn opercie (-) = vytvraj na trhu devzov dopyt
-
3
KREDIT (+) DEBET (-)
1.Tovar Export tovaru Import tovaru
2.Sluby Export sluieb Import sluieb
3.Dchodky Import dchodkov Export dchodkov
4. Transfery Import transferov Export transferov
5.Dlhodob kapitl Import dlhodobho kapitlu
Export dlhodobho kapitlu
6. Krtkodob kapitl Import krtkodobho kapitlu
Export krtkodobho kapitlu
7. Devzov rezervy Znenie devzovch rezerv Zvenie devzovch rezerv o Zjednocujcim kritriom pre rozdelenie poloiek na kreditn a debetn je skuton
vzah prslunej opercie k devzovej ponuke i dopytu
o Teritorilne lenenie PB odzrkaduje charakter zemnej diverzifikcie vonkajch
ekonomickch vzahov napr. poda MMF priemyselne vyspel a rozvojov tty
o Menov lenenie poloiek PB charakterizuje zkladn kvalitatvne lenenie mien
na konvertibiln meny, vntorne konvertibiln meny, clearingov meny
Poloky platobnej bilancie MMF zostavil tandard poloiek PB, ktor sa uplatuje bez ohadu na vekos krajiny, poet
transakci, nominlnu hodnotu
Hlavn vznam: porovnvanie platobnch bilanci ttov v medzinr. meradle, ich truktru
a dosahovan vsledky za jednotliv roky.
Jedn sa o poloky zaujmav z titulu analzy vonkajch ekonomickch vzahov, tatistick
daje za jednotliv poloky sa ahko zbieraj
2 zkladn skupiny:
o ben et PB = tovary a sluby, prjmy a ben transfery vetky poloky
s ekonomickou hodnotou, ku ktorch dochdza medzi rezidentmi a nerezidentmi
Tovary
Sluby
Prjmy
Ben transfery
o kapitlov a finann et PB
Kapitlov et = kapitlov transfery a nadobudnutia, resp. naloenia
s nevyrobenmi, nefinannmi aktvami (prevody vlastnctva, fixnch aktv,
zruenie pohadvok veritemi...)
Finann et
o priame investcie
o portfliov investcie (do majetkovch a dlhovch cennch
papierov a finannch derivtov)
o ostatn investcie
o rezervn aktva = monetrne zlato, zvltne prva erpania SDR,
rezervy MMF, zahranin meny vo forme mien, vkladov a cennch
papierov
-
4
2. Kumulatvne salda platobnej bilancie, ich podstata a vznam. Vyrovnvacie procesy platobnej bilancie: cenov dchodkov, kurzov
Kumulatvne sald platobnej bilancie S zdrojom zkladnch ekonomickch informci o minulom vvoji nrodnho
hospodrstva v oblasti vonkajch ekonomickch vzahov, ktor pomhaj formulova
zsady budcej devzovej, menovej a fiklnej politiky.
Makroekonomick analza PB sa koncentruje na tieto zkladn okruhy problmov:
o Do akej miery bol vvoj platobnej bilancie rovnovny z pohadu hmotnch a
devzovch tokov,
o Ako vsledn saldo ovplyvnilo vntorn menov rovnovhu, pohyb rokovej miery,
hospodrsky rast a pohyb devzovho kurzu,
o Ako sa zmenila devzov pozcia ttu a jeho hlavnch ekonomickch sektorov
(vldy, bnk, vr. podnikov, obyvatestva)-
lenenie kumulatvnych sld PB
o Saldo vkonovej bilancie (kon pod polokou sluby) informuje o tom, i shrn
inks za export tovarov a sluieb je vy alebo ni ako shrn hrad za import
tovarov a sluieb
Definuje rovnovhu tokov tovarov a sluieb v bench cench medzi
nrodnou ekonomikou a zahranim
Tvor prepojenie medzi HNP a celkovmi domcimi vdajmi
Hrub nrodn produkt predstavuje shrn vetkch vrobkov a sluieb
vyrobench s pouitm nrodnch vrobnch faktorov nie len v tuzemsku
ale aj v zahrani (vyuva najm USA)
Hrub domci produkt predstavuje shrn vetkch vrobkov a sluieb
vyrobench s pouitm nrodnch vrobnch faktorov len v domcej krajine,
v bench cench za jeden rok (vyuva najm Eurpa)
o Saldo benej bilancie (kon pod polokou transfery) informuje o tom, ak je
celkov zahranin zadlenos krajiny a bezprostredne nadvzuje na analzu
celkovej devzovej rovnovhy krajiny
o Saldo zkladnej bilancie (kon pod polokou DLD kapitlu) informuje o tom, ak
je celkov devzov rovnovha krajiny
o Saldo maximlnej likvidity (kon pod polokou KTD kapitlu) informuje o tom, ak
je celkov likvidita krajiny v medzinr. finannch vzahoch. Vypovedacia
schopnos sporn lebo KK je pomerne nestly.
Vyrovnvacie procesy platobnej bilancie: cenov dchodkov, kurzov Pasvne saldo PB je zvan makroekonomick problm kadej krajiny a preto je potrebn
tento negatvny vvoj PB riei niekokmi spsobmi:
1. Prefinancova prostrednctvom devzovch rezerv centrlnej banky, vldnych
verov zo zahraniia alebo prostrednctvom hospodrskej pomoci,
2. Potlai prostrednctvom netarifnch (dovozn cl a prirky) a tarifnch opatren
vldy (dovozn kvty, proexportn politika)
-
5
3. Vyrovnva prostrednctvom vyrovnvacch procesov
Cenovho vyrovnvacieho procesu
o Tento vyrovnvac mechanizmus je najstar. Prvkrt s nm priiel D.
Hume v 18. storo.
o zkladnm princpom je kvantitatvna teria peaz (rast peanej
masy v obehu spsob cenov rast a naopak). Dnes je tento
mechanizmus vzhadom na uplatnen podmienky vyuiten len
iastone.
o tyri predpoklady jeho fungovania:
1. pevn kurzy, pri ktorom centrlna banka kontroluje devzov
kurz pomocou intervenci
2. zmena peanej masy v obehu vyvolan vplyvom salda
vkonovej bilancie nem iadny vplyv na HDP, pretoe ceny a
mzdy s nekonene prun a ekonomika je v rovnovhe
3. rokov miery v jednotlivch krajinch nie s citliv na zmenu
peanej masy. rokov miery s stabiln.
4. Zmeny peanej masy v obehu vyvolvaj priamo mern
zmeny v domcej cenovej hladine
Dchodkovho vyrovnvacieho procesu
o Zakladateom terie je John M. Keynes, jeho teria je zaloen na
dvoch predpokladoch:
1. Ceny a mzdy nie s absoltne prun je to dsledok existencie
monopolov a odborov, pretoe pri poklese agregtneho
dopytu brnia poklesu cien a miezd. Monopoly sa snaia udra
vysok ceny tovarov a odbory sa snaia udra zamestnancom
vku miezd. Vsledkom poklesu agregtneho dopytu je pokles
HDP, a nie pokles cien ako tvrdia klasici a neoklasici.
2. Rovnovha medzi sporami a investciami nie je automatick,
pretoe investcie s len mlo citliv na rokov miery,
rozhodujca je oakvania miera zisku a spory nereaguj na
pohyb rokovej miery skoro vbec, ale s zvisl najm na
relnych prjmoch obyvatestva.
-
6
Kurzovho vyrovnvacieho procesu
o Kurzov vyrovnvac proces teoreticky najlepie rozpracovali C.F.
Blickerdike, A.Marshal, A.P. Lerner a J. Robinsov. Sstredili sa na
rozpracovanie potrebnch a dostatonch podmienok, pri splnen
ktorch devalvcia devzovho kurzu vedie k zlepeniu salda PB.
o Kurzov vyrovnvac proces sa povauje za veobecne platn a pre
jeho fungovanie s potrebn nasledovn predpoklady:
1. Krajina pouva vone pohybliv devzov kurz
2. Vsledn ist tok peaz, tovarov a sluieb vyvolan saldom
vkonovej bilancie nem iaden vplyv na cenov hladinu, ani
na tvorbu relneho hrubho produktu doma a v zahrani.
3. Finann toky nemaj iaden vplyv ani na pohyb domcej a
zahraninej rokovej miery. K nslednm zmenm v
medzinrodnom pohybe kapitlu preto nedochdza.
-
7
3. Klasifikcia systmov devzovch kurzov, tandardn a netandardn menov k. Vpoet kurzov poda menovho koa.
Vymedzenie pojmov menov, devzov a valutov kurz Menov kurz m svoju kvantitatvnu i kvalitatvnu strnku. Z kvantitatvneho hadiska sa jav
ako jednoduch veliina, ktor udva, v akom pomere sa zahranin menov jednotky
vzjomne prepotavaj alebo vymieaj.
Menov kurz je z hadiska pojmovho ir pojem. Menov kurz sa veobecne pouva na
vyjadrenie ako devzovho tak aj valutovho kurzu.
devzov kurz vyjadruje vzah hodnoty domcej meny a zahraninej meny v
bezhotovostnom styku.
valutov kurz vyjadruje vzah hodnoty domcej meny a zahraninej meny v hotovostnom
styku.
ak sa zvyuje jej kurz domcej meny voi cudzej mene, mena sa znehodnocuje =
deprecicia, ak je takto zmena men. kurzu oficilna, potom sa jeho znenie nazva
devalvcia a jeho zvenie revalvcia
Menov kurzy sa ktuj = kurzy mien sa uruj a zaznamenvaj v kurzovch lstkoch
kotciu uskutouj predovetkm CB (stredn menov kurz), ale aj jednotliv obchodn
banky
o priamy kurzov zznam vyjadruje mnostvo domcej meny za jednotku
zahraninej meny, napr. 20SKK/USD
o nepriamy kurzov zznam vyjadruje mnostvo zahraninej meny za jednotku
domcej meny, napr. 1,332 USD/EUR
Klasifikcia devzovch kurzov len sa poda rznych hadsk, tu spomname tie najdleitejie
1. Kvalitatvny charakter meny: klasifikcia poda vymenitenosti o Vone vymeniten meny meny, ktor sa pouvaj nie len vo vntrottnom obehu,
ale pouvaj sa bez vch obmedzen i v medzinrodnom platobnom styku o Vntorne vymeniten meny - meny, ktor sa pouvaj len vo vntrottnom obehu a
daj sa vymiea len v tuzemsku o Nevymeniten meny - meny, ktor nemaj vonkajiu ani vntorn vymenitenos
2. Spsob vymedzenia strednho kurzu: klasifikcia poda spsobu urenia strednej rovne kurzu o Poda part hmotnosti drahch kovov stredn kurz sa vymedz na zklade obsahu
drahch kovov (zlata, striebra) v nrodnch mench. Tento spsob sa nepouva. o Poda vzahu k inej nrodnej mene stredn kurz sa vymedz na zklade vzahu k inej
nrodnej mene. Tieto kurzy s najastejie odvoden od USD, EUR a GBP o Poda vzahu k menovmu kou stredn kurz sa vymedz na zklade vzahu k
menovmu kou, ktor je tandardn (SDR) alebo netandardn o Na zklade administratvneho vymedzenia stredn kurz sa vymedzenia zklade
subjektvneho nzoru uritho ttneho orgnu o Na zklade dopytu a ponuky po nrodnej mene stredn kurz sa vymedz na zklade
dopytu a ponuky po nrodnej mene na domcich a medzi nrodnch devzovch kurzoch
3. Zmeny strednho kurzu: klasifikcia poda zmien strednho kurzu o Pravidelnos zmien strednho kurzu
Pravideln zmeny kurzu
-
8
Nepravideln zmeny kurzu o Forma zmien strednho kurzu
Skokom Postupne Kzavo
4. Poda intervenci CB: klasifikcia na zklade intervennej politiky CB o CB realizuje intervencie na devzovch trhoch, vsledkom je stabiln devzov kurz o CB nerealizuje intervencie na devzovch trhoch, vsledkom je relny devzov kurz
5. Klasifikcia devzovch kurzov poda oscilcie kurzu klasifikcia na zklade oscilanch psiem o Kurzy s zkym oscilanm psmom o Kurzy so irokm oscilanm psmom o Kurzy bez oscilanho psma
Systmy devzovch kurzov Systmy devzovch kurzov sa v ekonomike uplatuj poda rozhodnutia prslunch intitci
danej krajiny, alebo poda medzinrodnch zmlv a dohd, ktor krajina uzavrela V sasnosti sa najastejie uplatuj nasledovn systmy devzovch kurzov:
1. Systm vone pohyblivch kurzov (floating, free float, clean float) o Vone pohybliv kurzy s urovan na zklade ponuky a dopytu na devzovom trhu,
prirodzene reaguj na vvoj inflcie, rokovch sadzieb, salda platobnej a obchodnej bilancie a deficitov R
o Tieto faktory zabezpeuj rovnovnu rove vone pohyblivch kurzov o Vyuva sa len u vone zamenitench mien zvyajne nemaj vymedzen stredn
kurz, ani rozsah ich oscilcie. o Ak krajina uplatuje ist floating, vykonva nezvisl kurzov politiku, no mus
repektova medzinrodn zmluvy a dohody, ktor ratifikovala. o Medzi meny, ktor maj systm vone pohyblivch kurzov patria najm USD, CAD, JPY
2. Systm s riadenou pohyblivosou kurzov (managed floating) o kompromis medzi vone pohyblivmi kurzami a pevnmi kurzami so irokmi psmami
oscilcie o Kurz meny je riaden ponukou a dopytom na devzovch trhoch a intervenciami
centrlnej banky, ktor sa realizuj bez toho, aby k takmto opatreniam bola nejako zaviazan dohodou o pevne stanovench psmach oscilcie.
o Centrlna banka si len ur akceptovaten psma oscilcie, ktor s zverejnen na zklade oficilneho komunik.
o Riaden foating obsahuje nsledovn vhody: Umouje stabilizova kurz, Zabrauje nemernm vkyvom kurzu, Zniuje riziko v oblasti zahraninho obchodu, Zniuje rizika zahraninch investorov, Umouje vies stabiln menov a devzov politiku, Akceptuje zmeny inflcie a rokovch mier
3. Systm pevnch kurzov s limitovanmi hranicami oscilcie (fixed rates) o Pevn kurzy na rozdiel od pohyblivch maj pevne uren oscilan psma. Nazvaj
sa pevnmi, pretoe sa pohybuj len v rmci pevne stanovench hranc oscilcie, ktor s vymedzen na zklade medzinrodnej dohody.
o CB zabezpeuje pohyb kurzu v rmci oscilanho psma pomocou intervenci na devzovch trhoch.
o Predaj domcej meny za devzy psob proti nemernej aprecici a nkup domcej meny za devzy psob proti nemernej deprecici
-
9
4. Systm viazanch kurzov na 1 menu alebo menov k (pegget rates) o Viazan kurzy s viazan na jednu nrodn zahranin menu alebo menov k
zahraninch mien. o K mien me pozostva z rznych mien s rznou vhou. o Typickou menou, ktor je urovan na zklade menovho koa, je SDR K SDR je
tzv. tandardnm menovm koom. o V sasnosti je SDR tvoren z 4 nasledovnch mien s nasledovnm podielom: 40%USD,
38% EUR, 11% JPY, 11% GBP
5. Systm kurzov s kzavmi zmenami part (crawling peg) o Zkladn rove kurzu me by vyjadren vo forme parity alebo vo forme strednho
kurzu
o CB mus intervenova na devzovom trhu, ke sa kurz pribli k stanovenmu intervennmu bodu
o stredn kurz sa me meni: Poda pohyblivho priemeru trhovho kurzu v priebehu predchdzajceho
obdobia,
Poda vvoja miery inflcie v rznych krajinch, Poda vvoja salda obchodnej bilancie, Poda zmien devzovch rezerv
-
10
4. Determinanty devzovho kurzu, parita kpnej sily. Vplyv inflcie a rokovch mier na devzov kurzy.
Determinanty devzovho kurzu Determinanty devzovho kurzu s faktory, ktor uruj vvoj devzovho kurzu. Intenzita akou sa podieaj na vvoji kurzu odzrkaduj rzne terie devzovho kurzu Existuje vek poet faktorov, ktor vplvaj na vvoj devzovho kurzu, ale nie vetkch vplyv
je mon zachyti. 6 zkladnch determinantov, ktor sa podieaj na vvoji kurzov rozhodujcim spsobom:
1. Dopyt a ponuka devz o Vznik v svislosti s:
medzinrodnm pohybom tovarov a sluieb, medzinrodnm pohybom kapitlu, medzinrodnm peaz a transferov.
2. Devzov intervencie CB o Devzov intervencie CB delme na priame a nepriame. o Priame intervencie:
nkup domcej meny za devzy zvyuje dopyt po domcej mene a to vedie k tendencii aprecicii (zhodnocovaniu) domcej meny,
predaj domcej meny za devzy zvyuje ponuku domcej meny a to vedie k tendencii deprecicie (znehodnocovaniu) domcej meny
o Nepriame intervencie:
predstavuje najm obchodn politika, daov politika, coln politika, rokov politika.
Znenie dopytu po devzach sa me zabezpei prostrednctvom obmedzenia importu, retrikciou dopytu, zvyovanm dan, ciel, rokovch sadzieb a podobne.
3. Saldo PB o Je systematick tatistick zznam vetkch ekonomickch transakci, ktor boli
uskutonen medzi domcimi devzovmi subjektami (rezidentmi) a zahr. devzovmi subjektami (nerezidentmi) za urit obdobie, spravidla 1 rok.
o Saldo PB poskytuje zkl. informciu o minulom vvoji NH v oblasti vonkajch ekonomickch vzahov. Vrazne ovplyvuje ponuku a dopyt po devzach.
o Aktvne saldo PB znamen, e za dan obdobie je shrn inks vy ako shrn hrad do cudziny Posudzuje sa ako pozitvny signl (dostatok platobnch prostriedkov,
zvyovanie devzovch rezerv, posilnenie domcej meny) o Pasvne saldo PB
znamen, e za dan obdobie je shrn inks ni ako shrn hrad do cudziny Posudzuje sa ako negatvny signl (nedostatok platobnch prostriedkov,
zniovanie devzovch rezerv, oslabenie domcej meny)
4. Tria parity kpnej sily o Teria vychdza z predpokladu, e rovnak druhy tovarov by mali ma v rznych
krajinch rovnak cenu. o Za 15 USD by sa mali da nakpi rovnak tovary v USA, ako aj v SR za 10EUR. o Teria alej tvrd, e devzov kurzy sa menia v svislosti s tm, aby sa zachovala parita
kpnych sl porovnvanch zmien. o Podstatou je teda, e vvoj devzovch kurzov kopruje vvoj parity kpnej sily
5. Miera inflcie o Relatvna verzia parity kpnej sily vychdza z predpokladu, e rovnovny kurz sa
prispsobuje ronm zmenm inflcie v jednotlivch krajinch
-
11
6. rokov miery o Teria parity rokovej miery tvrd, e pri rovnovhe na trhoch cennch papierov, sa
termnov kurz li od promptnho o rokov diferencil
Komparcie rznych teri devzovho kurzu Menov, ekonomick i politick podmienky, v ktorch sa vytvra devzov kurz, sa trvalo
vyvjaj men intenzita psobenia faktorov, ktor v konkrtnom ase i priestore psobia
na kurz. Postupne vznikla cel rada teri devzovho kurzu. Kad z teri je ovplyvnen hospodrskymi, politickmi, resp. inmi vplyvmi, ktor psobia na vvoj ekonomiky v danom ase.
V 50. a 60. rokoch v medzinrodnch platbch mali vznamn lohu predovetkm toky tovarov. Pohyb kapitlu podliehal ete v 70. rokoch v mnohch krajinch devzovm obmedzeniam. Najviac MMF, ktor ovplyvoval kurzov politiku prevanej viny krajn, preferoval stabilitu kurzovho vvoja.
Na zklade Bretton-Woodskych dohd z roku 1944, lensk krajiny udriavali pevn kurzy, ktor sa menili len v prpade, ke v krajine vznikla tzv. zkladn rovnovha. V determinci devzovho kurzu v tchto podmienkach mohla hra vznamn lohu parita kpnej sily odvoden od pomeru domcich a zahraninch cien tovaru.
V 70. rokoch dolo ku kolapsu Bretton-Woodskeho systmu a s nm k znanmu uvoneniu devzovch kurzov aprecicie mien nadobdali mimoriadnych rozmerov.
V 80. rokoch dochdza k uvoneniu medzinrodnho pohybu kapitlu, predovetkm v svislosti s vytvranm podmienok pre vznik Hospodrskej i menovej nie (EMU) v rmci Eurpskeho spoloenstva. Poda odhadu z roku 1988 objem transakci na svetovch trhoch dosiahol cca 100 000 mld. USD denne, o je cca 20x viac ako svetov obchod s tovarom a slubami.
V 80. rokoch a na zaiatku 90. rokov sa zdrazuje vznamn loha v determinci kurzu, veda tokov tovarov a ich cien, tie tokom kapitlu, rokov a oakvanm investorov. Zmeny menovch a ekonomickch podmienok dali podnet k vzniku novch teri, ktor s charakteristick tm, e:
o Pre formovanie dopytu a ponuky devz na devzovom trhu povauj za vznamn toky tovaru, ako aj toky kapitlu
o Rozliuj urenie kurzu v dlhom i krtkom obdob o Repektuj oakvanie ako dleit faktor urenia kurzu o Klad draz na relne a nielen na nominlne veliiny
-
12
5. Charakteristika a vymedzenie devzovch trhov, truktra devzovho trhu a jeho vrstvy.
Charakteristika a vymedzenie devzovch trhov Devzov trh predstavuje mechanizmus a intitcie, kde sa stretva dopyt a ponuka po
zahraninch konvertibilnch mench, resp. po finannch nstrojoch denominovanch v zahraninch konvertibilnch mench a vsledkom je cena jednotlivch mien devzov kurz
Na devzovom trhu sa obchoduje so zahraninmi konvertibilnmi menami valutami a devzami
Devzy = bezhotovostn forma zahraninch mien napr. likvidn, v cudzej mene splatn pohadvky znejce na zahranin konvertibiln menu, vetky druhy vplat do zahraniia a platobn dokumenty znejce na cudziu menu (zmenky, eky, kredity, poukky na vplatu dividend a pod.)
Vplatou sa rozumie prkaz banky zahraninej banke k vyplateniu uritej peanej iastky nkupcovi vplaty alebo tretej osobe na zahraninom mieste
Opercie na devzovom trhu s zvyajne neformlne neexistuj iadne pecifick poiadavky na astnkov trhu
Devzov trh bva spravidla neorganizovan, nie je vymedzen iadne centrlne miesto na obchodovanie a ide o sekundrny trh OTC (over the counter)
Okrem toho sa devzov obchody uskutouj aj na devzovch burzch, kde je prstup, spsob obchodovania a alie skutonosti u upraven burzovmi predpismi ide o
organizovan devzov trh
truktra devzovho trhu a jeho vrstvy truktra devzovho trhu je vemi zloit a aj mlo prehadn a transparentn Na devzovom trhu vystupuje vek mnostvo subjektov s rznymi zujmami a ciemi Vymedzenie devzovch trhov sa posudzuje ako systm uritch zloiek, ktor sa ustavine
vyvjaj a navzjom ovplyvuj. Ide predovetkm o tieto zloky:
o Trhov sily s tvoren dopytom a ponukou po zahraninch mench s rozhodujce pri formovan devzovho kurzu (devzovho aj valutovho)
o Finann intitcie ide o finannch sprostredkovateov, ktor sprostredkvaj devzov opercie pre svojich klientov jedn sa o banky a nebankov intitcie
o astnci devzovch operci s veritelia, dlnci a vetky subjekty, ktor vlastnia urit zahranin meny a chc ich bu preda, kpi alebo poia, alebo subjekty, ktor si chc sami zahr. meny vypoia.
o Finann nstroje s nstroje, s ktormi sa uskutouj devzov obchody resp. opercie vklady v zahraninch a euromench, bankov akcepty, zmenky, eky, zahranin bankovky a mince..
o Devzov obchody ide o rzne devzov transakcie, resp. opercie na promptom a termnovanom devzovho trhu, ako s konverzie, arbitre, swapy, forwardy, futurity, opcie a alie..
Devzov obchody sa uskutouj na trojvrstvovom trhu: 1) Vrstva obchody medzi bankami a ich klientmi, ktor potrebuj vymeni vek
objemy zahraninch mien na zaplatenie za dovan tovary alebo potrebuj vymeni pean prostriedky zskan v zahrani za domcu menu
2) Vrstva obchody medzi domcimi bankami, zahraninmi zastpeniami CB v danej krajine a domcu CB
3) Vrstva obchody medzi domcimi bankami a zahraninmi bankovmi intitciami
-
13
6. Devzov trhy: astnci, nstroje, promptn a termnovan devzov obchody
astnci devzovho trhu Na obchodovan na sasnch devzovch trhov sa zastuj jednak banky a jednak
nebankov intitcie, ktor vystupuj ako sprostredkovatelia devzovch obchodov, ako veritelia alebo dlnci.
Najdleitejie intitcie na devzovom trhu s banky a nebankov intitcie maklri, poisovne, obchodnci s cennmi papiermi, obchodnci s komoditami.
Vina transakci na devzovch trhoch sa uskutouje ako vmena depozt jednej banky za depozit inej banky
Najvie banky s riaden z New Yorku, Londna, Tokia a inch svetovch finannch centier
Devzov obchody sa doteraz uskutoovali na devzovch burzch, ktor predstavuj organizovan formu devzovho trhu a na neorganizovanom devzovom trhu
Vznam devzovch brz je v dnench podmienkach minimlny, vystriedalo ich neorganizovan obchodovanie s devzovmi nstrojmi.
Zkladnmi intitciami na tejto forme devzovho trhu s banky so svojimi dealingovmi oddeleniami, ktor navzjom prepjaj vekoobchodn a maloobchodn devzov okruh, resp, jednotliv vrstvy devzovho trhu
Hlavn motvy vstupu jednotlivch subjektov na devzov trhy: o Snaha nakpi menu jednej krajiny za okamit alebo neskoriu hradu svojich zahr.
zvzkov o Snaha preda svoje prebyton devzov prostriedky o Snaha oficilnych ttnych intitci (CB) regulova ponuku a dopyt zahraninch
mien poda zmerov hosp. politiky ttu.
Vekoobchodn devzov okruh Predstavuje systm, ktor umouje realizova vek devzov kontrakty Zklad vekoobchodnho devzovho okruhu tvoria 4skupiny objektov: Dealeri CB
o Maj na devzovom trhu zvltne postavenie, pretoe ich lohou nie je dosahova zisk
o Uskutouj intervenn nkupy a predaje svojej nrodnej meny alebo devzovch rezerv s cieom ovplyvni vvoj menovho kurzu nrodnej meny.
o Obchody dealerov s povinn a nepovinn Dealeri obchodnch bnk
o Nakupuj a predvaj devzy pod svojim menom a na svoj et o Na devzovom trhu realizuj vek objemy obchodov na svoj et a pre svojich
klientov
o Na poiadanie ktuj nakpen a predajn devzov trhy Brokeri (sprostredkovatelia)
o S sprostredkovatelia devzovch operci medzi jednotlivmi dealermi o Neobchoduj na vlastn et a jednotliv opercie sprostredkvaj za pevn,
percentom stanoven poplatok z realizovanho obchodu, ktor sa li poda obchodovanej meny
o Kad broker sa pecializuje na obchodovanie s uritou menou a je v stlom kontakte s vm potom dealerov
Hedgingove fondy
o Realizuj vysokorizikov pekulan opercie, predstavuj teda intitucionalizovan formu slova pekulant
o Objemy operci realizovanch hedgingovmi fondmi mu by vie ako je uveden iastka, pretoe vina pekulanch operci je kryt verom alebo ide o termnovan opercie, pri ktorch v dobe uzatvrania kontraktov nie je potrebn takmer iadny kapitl. Problm likvidity sa posva a do doby plnenia kontraktu.
-
14
Maloobchodn devzov okruh Na MDO sa uskutouj devzov obchody v mench objemoch a zastuj sa na om
predovetkm vvozn a dovozn podnikatesk subjekty a menie finann intitcie MDO umouje vvoznm a dovoznm podnikom vymiea devzov aktva za nrodn
menu a naopak vymiea nrodn aktva za potrebn aktva v zahraninej mene. Spolonosti psobiace v oblasti zahraninho obchodu s v kontakte s devzovm trhom z
uvedench dvodov: o Nakupuj devzy na hradu svojich zahraninch zvzkov, prpadne predvaj
devzy pri vmene svojich devzovch aktv za nrodn menu o Zaisuj svoje devzov pohadvky a zvzky proti riziku pohybu devzovch kurzov o Hadaj optimlnu truktru svojich devzovch tov
Obchodn banky vstupuj na devzov trhy s tmito hlavnmi ciemi: o Poskytova kvalitn sluby svojim klientom a zkaznkom, najm firmm, malm
obchodnm bankm a pod... o Hada optimlnu truktru svojich devzovch aktv a pasv z hadiska ziskovosti,
istoty a likvidity
o Uskutoova rozlin druhy devzovch operci na dosiahnutie zisku z kurzovch a rokovch rozdielov
innos obchodnch bnk sa pohybuje v magickom trojuholnku ziskovosti, istoty a likvidity ciele si navzjom odporuj
Finann nstroje devzovho trhu Medzi nstroje devzovho trhu sa zahaj najm : elektronick a potov prevod
o Je jednm z najrozrenejm a najdleitejm nstrojom o Podstatou elektronickho prevodu je elektronick zaslanie prevdzacieho prkazu
zahraninej banke, kde m predvajci otvoren svoj et, na ktorom m urit vklad. Elektronick prevod devz prikazuje banke pripsa na vrub predvajceho tu a t ist iastku odpsa z tu kupujceho alebo toho koho kupujci ur.
o Podstatnou vhodou elektronickch prevodov je ich rchlos, pretoe transakcia me by realizovan v priebehu toho istho da alebo jednho a 2 dn.
o Podobn vhody poskytuje aj bezdokladov automatizovan prevod uskutoujci sa systmom SWIFT
SWIFT z angl. Society for Worldwide Interbank Financial Telecommunication = Spolonos pre celosvetov medzibankov finann telekomunikciu) je spolonos (organizcia), ktor prevdzkuje celosvetov sie, pomocou ktorej dochdza k elektronickej vmene sprv o finannch transakcich medzi bankami a almi finannmi intitciami.
Centrla spolonosti SWIFT sa nachdza v La Hulpe nealeko Bruselu Spolonos bola zaloen v Bruseli v roku 1973 239 bankami z 15 krajn a
zaala s definovanm spolonho jazyka pre finann transakcie a systmy spracvajce zdiean finann daje. Jeho zklady boli poloen v roku 1975 a prv sprva bola poslan v roku 1977.
V decembri roku 2001 zdruovala viac ako 7 000 finannch intitcii zo 194 krajn a poda odhadov tto sie denne prenesie platobn sprvy, ktorch priemern celkov
Potov prevod o Pokia rchlos nie je kritickm faktorom, me by pouit aj potov prevod cudzej
meny.
o Vyuvaj sa sluby poty o Prevod sa realizuje aj niekoko dn o Na prevod devz sa vyuvaj pecializovan spolonosti napr. WESTERN UNION
zmenky znajce na zahranin meny o Zmenka (Bill of exchange) je cenn papier napsan v presne stanovenej forme, z
ktorho vyplva na jednej strane bezpodmienen psomn potvrden platobn zvzok dlnka zaplati iastku uveden na zmenke a na druhej strane prvo majitea zmenky poadova v stanovenej dobe tto hradu
-
15
o Doba splatnosti je spravidla do 1 roka
o Vznik sa datuje do 12. storoia na zem dnenho Talianska o U ns upravuje Zmenkov a ekov zkon . 191/1950 Zb. o Zmenka mus ma vdy listinn podobu a jej platnos je dan nleitosami, bez
ktorch by nebola platn nleitosti zmenky:
Oznaenie zmenka v jazyku vystavenie Bezpodmienen prsub alebo prkaz vystavovatea zaplati Mena a iastka, ktor je uveden slovne a selne Presne stanoven de splatnosti Meno osoby, ktorej m by zaplaten (remitenta) Meno zmenkovnka, ak ide o cudziu zmenku Miesto platenia, ak chba tak ide o sdlo vystavovatea, resp. zmenkovnka Dtum a miesto vystavenia zmenky
o Zmenky sa poda obsahu: Vlastn zmenka je krtkodob cenn papier, v ktorom sa vystavovate
(emitent, trasant) zmenky bezpodmienene zavzuje, e zaplat v urit as stanoven sume veriteovi(remitentovi), ktor je na zmenke uveden, alebo na jeho rad
Cudzia zmenka je krtkodob cenn papier, v ktorom sa vystavovate (emitent, trasant) zmenky prikazuje tretej osobe(zmenkovnkovi, trastovi), aby zaplatil veriteovi(remitentovi) v urit as stanoven sumu
o zmenky poda splatnosti: na videnie (avista zmenka) zaplate pri predloen termnovan avista zmenka splatn do urit ho asu po predloen za
7 dn po viden fixn termnovan zmenka zaplate 15.05.2011
o V hospodrskej praxi sa so zmenkami mu realizova rzne opercie ako naprklad:
Prevod zmenky (indosamentom, cesiou) Aval zmenky (zaruenie avalistu za zmenkovho dlnka per aval) Akcept zmenky (prijatie zvzku naj. Bankou za diskont) Eskont a reeskont zmenky (predaj zmenky pred splatnosou) Protest zmenky (zmenkovnk odmietne zmenku preplati
Cudzie bankovky a mince (valuty)
o Cudzie bankovky a mince s dleitm nstrojom pre uskutoovanie platieb na menovch trhoch
o Toto plat predovetkm pre turistov, ktor chc nejak vreckov, aby mohli zaplati stravu, dopravu, ubytovanie. Tieto peniaze skonia vinou v rukch obchodnkov, ktor ich prijman ako prostriedok platby za nkupy a s uskladnen v domcich a zahraninch bankch
o V tejto oblasti sa oraz viac pouvaj cestovn eky In devzov nstroje
o Existuje cel rada alch finannch nstrojov vedench v rznych zahraninch mench, z ktorch sa vek as vyuva len v malom rozsahu.
o Cestovn eky s nominlnou hodnotou v USD alebo inch konvertibilnch mench me by pouit priamo ako platobn prostriedok alebo na vmenu za domcu menu danej krajiny
o rokov kupny alebo poukky na vplatu dividend, ktor s veden v rznych cudzch mench ( s predvan domcim bankm za sasn devzov kurz)
Promptn a termnovan devzov obchody Promptn devzov obchody s transakcie, pri ktorch dodvka devz uskutouje do
dvoch dn po uzatvoren kontraktu. Ak je v tomto obdob sobota alebo nedea alebo sviatok, potom je dodvka uskutonen do najbliieho obchodnho da. Promptn obchody tvoria 60% vetkch devzovch operci, ktor sa realizuj na devzovch trhoch
Termnovan devzov obchody s transakcie, ktorch podmienky si obchodn partneri dohodn v sasnosti, ale devzov obchod sa realizuje a k uritmu termnu v budcnosti.
-
16
Podiel akci a dlhopisov na realizovanch obchodoch neustle kles a do popredia sa dostvaj nov finann nstroje
Finann derivty o Finann systm preiel od tradinch nstrojov ako s akcie a dlhopisy k
modernm finannm intrumentom finannm derivtom (financial derivates) o finann derivty predstavuj zvltny druh termnovanch kontraktov, ktorch
podstatou je najm to, e uzavretie obchodu a jeho realizcia s asovo oddelen.
o Termnovan obchod sa dohodne a uzavrie v sasnosti, no k zaplateniu kpnej ceny a prevodu aktva djde a po uplynut vopred dohodnutho obdobia.
o Hodnota finannho derivtu je naviazan a cenu podkladnho aktva (underlying asset).
o Podkladn aktva mu by napr. CP, konvertibiln meny, tradin komodity ako s drah a farebn kovy, ropa, ropn produkty
o Forwardy
Je najstarm druhom finannho derivtu Podstatou je zmluvne vyjadren dohoda, ktorou sa kupujci investor
forwardu zavzuje kpi podkladn aktvum a predvajci vypisovate forwardu sa zavzuje preda podkladn aktvum v dohodnutom termne alebo asovom intervale v budcnosti
Forwardy poda podkladnho aktva delme na: Komoditn forwardy:
o Forwardy na drah kovy o Forwardy na farebn kovy o Forwardy na ropu a ropn produkty o Forwardy na ponohospodrske produkty
Finann forwardy: o Forwardy na cenn papiere o Forwardy na konvertibiln meny
Z prvneho hadiska je forwardov kontrakt zmluvou uzatvorenou medzi obchodnmi partnermi v sasnosti, ale zmluvou o budcom dodan podkladnho aktva, priom je tto zmluva zvzn pre obidve strany.
Predvajci mus v stanovenom ase doda podkladn aktvum a kupujci mus uhradi stanoven cenu.
o Futures
S novie, modernejie termnovan kontrakty. Futures kontrakt predstavuje zmluvu medzi dvoma obchodnmi partnermi,
priom podmienky zmluvy s tandardn a dohodnut v sasnosti a obchod sa realizuje v dohodnutom termne alebo asovom intervale v budcnosti
Pri futures kontraktoch m dominantn postavenie burza finannch dervtov, ktor po uzavret kontraktu oddel kupujceho od predvajceho a vznikne tak vzah medzi burzou a predvajcim a burzou a kupujcim.
Burza ru za plnenie future kontraktu, preto iada kupujceho predvajceho o zloenie zruky kolaterlu
Predmetom futures kontraktu s najm tieto podmienky: Mesiac dodania podkladnho aktva De plnenia zmluvy medzi obchodnmi partnermi Druhy podkladnch aktv Vekos kontraktu (minimlny poet CP, mnostvo komodity) Realizan cena futures kontraktu Formlne nleitosti futures kontraktu
o Opcie
Predstavuje prvo preda alebo kpi dohodnut mostvo podkladnho aktva za vopred dohodnut cenu v presne stanovenom budcom expiranom termne i intervale.
-
17
Investor zskava toto prvo zaplatenm opnej prmie vypisovateovi opcie predvajcemu a sasne zskava prvo od kontraktu odstpi - necha opciu vypra
Podkadnmi aktvami opcii s: akcie, dlhopisy, rokov miery, meny, burzov indexy, futurity
Delenie opci Poda miesta obchodovania poznme
o tandardizovan opcie (obchodovaten na burze) o netandardizovan opcie obchodovaten mimo burzy
(jeden z partnerov je banka)
Poda termnu plnenia poznme o eurpske opcie (splatn v posledn de svojej ivotnosti) a o americk opcie (splatn kedykovek v priebehu svojej
ivotnosti) Poda prv ak predstavuj poznme
o kpne opcie (call option) o predajn opcie (put option)
o Swapy
S dohodami o asovo presne obmedzenej vmene srie platieb V zkladnom lenen rozliujeme:
Menov swap je kontakt, na zklade ktorho dochdza medzi dvoma zmluvnmi partnermi, intitciami alebo podnikmi zvyajne z rznych ttov k vzjomnej vmene devzovch platieb. Menov swap sa sklad z dvoch devzovch operci.
rokov swap jeho podstatou je dohoda o asovo vymedzenej zmene srie rokovch platieb potanch poda rozdielnej rokovej miery. Platby sa vykonvaj v rovnakej mene, nedochdza k vzjomnej vmene nominlnej hodnoty. Kontrakt sa realizuje na nocionlnom princpe t.j. len sa dohodne z akej sumy sa bud plati roky
-
18
7. Medzinrodn platobn styk 1 prkaz na hradu, platenie ekom, zmenkou, prkaz na inkaso, kompenzcie a in.
8. Medzinrodn platobn styk 2 platobn prsub, dokumentrne inkaso, a dokumentrny akreditv,
clearingov metda platenia. Medzinrodn platobn styk predstavuje neoddeliten sas podnikania ekonomickch
subjektov, pretoe v rmci neho dochdza ku hotovostnmu a bezhotovostnmu presunu peanch prostriedkov medzi jednotlivmi subjektami v tuzemsku a v zahrani.
Medzinrodn platobn styk uskutouj banky a finann intitcie, najm z podnetu podnikateskch subjektov alebo v svislosti s bankovmi obchodmi a aktivitami, ktorch sasou je transfer peaz.
Medzinrodn platobn styk predstavuje systm intitci, nstrojov a postupov na zabezpeenie realizcie platieb medzi astnkmi medzinrodnch finannch a obchodnch vzahov
Platobn styk predstavuje vemi irok pojem spojen s mnostvom definci, nstrojov a systmov, preto pre ahie pochopenie sa sstredme na nasledujce asti:
Proces realizcie platobnho styku Hlavnou lohou procesu realizcie platobnho styku, t.j. hrady finannch prostriedkov,
je presun a ztovanie jednotlivch platobnch operci Pri ztovan dochdza ku zaaeniu tu platiaceho subjektu a na druhej strane pripsanie
iastky v prospech tu prjemcu. Prvou innosou v procese realizcie platobnho styku je prkaz k realizci hrady
dovozcom tovaru alebo sluieb, aby prostrednctvom bnk boli uhraden vetky finann prostriedky v prospech vvozcu tovaru alebo sluieb.
Platobn prkaz sa zadva sprostredkovateom, ktorch predstavuj banky na strane dovozcu aj vvozcu. Spracovanie platobnho prkazu bankami tvor druh stupe platobnho styku. Cel proces medzinrodnho platobnho styku kon ztovanm platieb v ztovacom centre odpsanm iastky z tu dovozcu a pripsanm v prospech vvozcu tovaru alebo sluieb
Medzinrodn platobn styk sa uskutouje prostrednctvom: o Systmu SWIFT (Society for Wordwide Interbank Financial Telecomunication)
komunikcia medzi bankami na nrodnej a medzinrodnej rovni o Systmu SIPS (Slovak Interbank Payment System) ztovanie vetkch platieb v
slovenskom medzibankovom styku
o Systmu TARGET nadnrodn platobn systm, ktor je organizovan Eurpskym systmom centrlnych bnk
Klasifikcia platobnho styku platobn styk predstavuje vzah medzi platiteom a prijmateom platby, kt. je
uskutoovan v uritch formch priamo medzi astnkmi alebo prostrednctvom sprostredkovatea
Kritrium Forma Poznmky
Forma platenia Hotovostn PS Presun peanch prostriedkov v hotovosti
Bezhotovostn PS Bezhotovostn prevod na toch astnkov
Teritrium Tuzemsk PS Medzi subjektmi vntri nrodnej ekonomiky
Zahranin PS Medzi tuzemskmi a zahraninmi subjektmi
Metdy platobnho styku zvis od rznych faktorov vzjomn dvera a platobn schopnos obchodnch
partnerov. Ak jeden z tchto faktorov chba, na realizciu sa pouvaj bezpenejie metdy a nstroje, ktor patria do vyej rovne platobnho styku napr. bankov zruky, dokumentrne platby a zaistenia, ktor zmieruj urit rizik vznikajce medzi obchodnmi partnermi.
-
19
Ak chce by podnikatesk subjekt spen na medzinrodnej rovni, mus vyuva rzne metdy a nstroje platenia, ktor s pre neho v danej situci najlepie a najefektvnejie
Podmienky voby metdy platenia v podnikateskom subjekte: o Finann postavenie subjektu stav a oakvan vvoj jeho kapitlovho
zabezpeenia a finannch tokov (dostatok finannch prostriedkov plat ihne..) o Forma dostupnch finannch prostriedkov i ma subjekt peniaze v hotovosti, i
na bankovom te a lebo vo forme CP o Prvomoc a zodpovednos subjektu za ekonomick opodstatnenos a realizciu
platieb (povinnos platenia zo zkona, uzavretie zmluvnho vzahu...) o Hospodrnos a mechanizmus platenia subjekt by mal prihliada aj na nklady
spojen s jednotlivmi metdami platenia a zloitos ich realizcie o Presnos, rchlos a dochvnos uskutoovanie platobnch operci v zvislosti
od techniky ich zabezpeenia (presnos a rchlos platby inak hrozia sankcie z omekania)
o Rizikovos realizcie platby pri rizikovch platbch by si mal subjekt vybera najbezpenejie metdy platenia
Nstroje platobnho styku predstavuj urit organizan a technick formy platenia, ktor rozvojom technolgi,
vznikom hospodrskych zoskupen, integrciou a postupnou globalizciou sa vyvjaj, vzjomne sa dopaj a rozvjaj.
Proces integrcie prispieva na jednej strane ku eliminci rizk spojench s platenm a na druhej strane rozvojom informanch technolgi sa potencilne vytvraj nov rizik alebo sa zvyuje intenzita u existujcich.
Kritrium Forma Poznmky
Vzah platby a dokumentov
Nedokumentrne resp. hladk platby
Nedokumentrna, resp. hladk platba nie je spojen so iadnymi obchodnmi dokumentmi
Dokumentrne platby
Dokumentrna platba je spojen s obchodnmi dokumentmi (faktra, nlon list, dokumenty o poisten tovaru...)
Doba realizcie platby
tandardn platby Realizcia platobnej opercie na prkaz klienta poda vopred dohodnutch tandardnch podmienok
Prednostn platby Expresn platby uskutonen okamite na prkaz klienta a k hrade dochdza v o najkratom ase
Nedokumentrne platby Prkaz na hradu
o Podva dovozca tovaru svojej banke, ktor uskuton bezhotovostn prevod z tu dovozu na et vvozcu
o Vyuva sa najm pri rovnomernch a opakovanch dodvkach tovaru medzi dlhoronmi obchodnmi partnermi
Potov poukka o Umouje platenie prostrednctvom
poty o Vyuvaj ju najm fyzick osoby pri hrade za tovary alebo sluby najm pri
nkupoch na dobierku, platbch za energie, bvanie...
-
20
ek
o Predstavuje bezhotovostn platobn styk, ktor umouje odberateom resp. dovozcom (platiteom) uhradi svoje zvzky, ktor vznikli pri realizci domcej alebo zahraninej obchodnej innosti.
o Existuj dve svetov oblasti, na ktor s orientovan zkony o ekoch a zmenkch jednotlivch krajn:
enevsk konvencia: ek vydan a splatn v jednom tte plat 8 dn ek vydan v jednom tte a splatn v inom na tom istom kontinente
plat 20 dn ek vydan v jednom tte a splatn v inom tte na inom
kontinente plat 70 dn Anglosask konvencia:
splatnos eku je 90 dn Platnos je dan nleitosami eku (oznaenie ek v jazyku
vystavenia, bezpodmienen prkaz vyplati urit pean iastku v stanovenej mene, meno ekovnka platitea platby, miesto vyplatenia eku, miesto a de vystavenia eku, podpis vystavovatea
o Poda prevoditenosti eky lenme na: ek na meno je uveden meno v prospech toho m by vyplaten ek na majitea je opatren menom a dodatkom alebo majiteovi ek na rad je opatren menom a dodatkom na rad (Doloka na rad
identifikuje osobu, v prospech ktorej m by ek vyplaten, je previditen rubopisom)
Rekta ek - je opatren menom a dodatkom nie na rad (Doloka ,,nie na rad" /rekta doloka/ vyluuje monos alieho prevodu eku indosamentom /rubopisom/ - je prevoditen cesiou)
-
21
Prkaz na inkaso o charakteristick tm, e je nevyhnutn aby inkasn forma platenia bola medzi
obchodnmi partnermi zmluvne dohodnut. o Vvozca vyd prkaz na inkaso banke dovozcu, ktor me dovozca v prpade
nesplnenia podmienok odmietnu. o Ak sa tak nestane v stanovenej lehote. Povauje sa akcept za mlky dan t.j.
dovozca svojm nekonanm umon svojej banke realizova inkaso v prospech vvozcu.
o Vhodou je, e dovozca nemus sledova termn hrady.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Dokumentrne platby Platobn prsub
o je oznmenm domcej banky zahraninmu dodvateovi bu priamo alebo
prostrednctvom zahraninej banky, e tuzemsk odberate dal neodvolaten a
asovo obmedzen prkaz na zaplatenie dodvky za predpokladu, e sa dodria
podmienky uveden v prsube.
o vhodn pri dovoznch opercich, pretoe neviae devzov prostriedky a
prina spory vdavkov i prostriedkov v cudzch mench.
o Pri vvoznch opercich je menej vhodn ne akreditv, pretoe hrada za
dodan tovar sa pripe v prospech tuzemskho vvozcu a po zaplaten
zahraninm odberateom. Vvozcovi nezabezpeuje dostatonm spsobom
splnenie zvzku odberatea tovar prevzia a zaplati.
-
22
Dokumentrne inkaso
o vo vej miere znevhoduje vvozcu. Na druhej strane z neho profituje dovozca
(odberate), ktor sa sce dostane k tovaru, a po predloen prslunch
dokumentov, ktor obdr od banky, a po uhraden svojho zvzku alebo
uskutonen inho zmluvne dohodnutho plnenia, ale dovozca plat za tento tovar
spravidla a vtedy, ke sa u dodvka dostala na miesto urenia.
o Dovozca preto nemus viaza svoje prostriedky tak dlho ako je to v prpade
dokumentrneho akreditvu.
o Nevhodou je vak, e neme skontrolova tovar pred jeho prevzatm. To vak
neumouje iadna forma dokumentrnych platieb.
o Vie riziko nesie ale vvozca, ktor disponuje tovarom a do chvle jeho prevzatia
odberateom. Vvozca takto mus skladova tovar na vzdialenom mieste a nem
vbec zruku, e ho dovozca bude ochotn prevzia (pekulatvne draby tovarov
v prstavoch dovozca na drabe kpi tovar, ktor odmietol prevzia, za niiu
sumu).
o Poda toho, na zklade akch dokumentov zskava dovozca dispozin prvo nad
danm tovarom, rozliujeme:
dokumentrne inkaso typu D/P (Documents against Payment) pri ktorom
dochdza k zaplateniu inkasnej sumy bu pri vydan dokladov, alebo
tovaru. Platba sa uskutouje spravidla tak, e dovozca preplat zmenku
splatn na videnie (tzv. vista-trata);
dokumentrne inkaso typu D/A (Documents against Acceptance) kde
prvo disponova tovarom vznik akceptciou zmenky, ktor vystavil
dodvate na odberatea. Na akceptciu sa predklad zmenka splatn
urit as po viden. Ak je dovozca finanne slab, zvykne sa ete
poadova aval banky alebo jej zruka na zaplatenie zmenky;
dokumentrne inkaso typu D/G (Documents against Guarantee) kde
dochdza k poskytnutiu obchodnho veru dovozcovi, pri ktorom vvozca
-
23
dva prednos bankovej zruke pred zmenkou; prvo disponova tovarom
vznik vystavenm bankovej zruky;
dokumentrne inkaso D/T (Documents against Trust-receipt), dispozin
prvomoc nad dodanm tovarom sa zskava vydanm trust-receipt.
V tomto prpade je banka dovozcu oprvnen vyda doklady a tovar k
vernm rukm (in trust). Dovozca odovzd svojej banke len spomenut
trust receipt. Zavzuje sa v om, e tovar uskladn a poist oddelene od
ostatnho tovaru, alej e pri predaji tovaru bude vdy banke pravidelne
odvdza trby a e tovar d k dispozcii banke, ak ho nepred. Tento druh
dokumentrneho inkasa sa bene vyskytuje v USA, a to pri obchodnch
opercich s kupujcimi, ktor s znmi vbornou platobnou morlkou
Dokumentrny akreditv
o vlastn akreditv = psomn zvzok banky vyplati stanoven sumu alebo vykona
in plnenie po splnen podmienok, ktor s uveden v akreditve
o prkaz banky inej banke, aby po splnen podmienok uvedench v prkaze vyplatila
uren sumu alebo vykonala in plnenie poverenmu (beneficientovi).
o Pouitie dokumentrneho akreditvu umouje realizciu platieb medzi
dodvateom a odberateom aj na vemi vek geografick vzdialenosti pri
vysokej miere zabezpeenia obidvoch obchodnch partnerov.
o je vhodn predovetkm pre dodvatea (vvozcu), ktormu zaist to, e sa
odberate (dovozca) nedostane k tovaru skr ne uhrad prslun sumu.
o Zujmy oboch partnerov chrni banka, ktor sa star o to, aby dodriavali
dohodnut podmienky, ktorch planenie banka kontroluje na zklade vopred
dohodnutch dokumentov.
Bankov zruka
o jeden z najvhodnejch prostriedkov zabezpeenia sa v zahraninom obchode
o forma zabezpeenia pohadvky, pri ktorej sa ruite, ktorm je banka, zavzuje
zaplati zvzok veriteovi v prpade, e hlavn dlnk tak nebude schopn uini
o Bankov zruka sa poskytne vo forme zrunho listu, a mus obsahova:
meno beneficienta (ak nejde o zvzok voi neznmej osobe)
-
24
meno osoby, za ktor sa ru najastejie jeho prkazca,
zrun suma
predmet zruky
lehota platnosti zruky
meno ruitea, ktorm je obyajne banka hlavnho dlnka
Clearingov metda platenia
o sa uskutouje na zklade uzavretia clearingovch platobnch dohd medzi
dvoma prpadne viacermi krajinami. Clearingov metda platenia mus by
zmluvne dohodnut na medzittnej rovni.
o Podstata spova vo vzjomnom vyrovnvan pohadvok a zvzkov jednotlivch
obchodnch partnerov zmluvnch strn, nie vak priamo medzi obchodnmi
partnermi, ale vzjomnm ztovanm pohadvok a zvzkov na medzittnej
rovni cez clearingov banky zsadne bez pouitia devz, valt alebo zlata.
o Vzjomn ztovanie sa uskutouje na clearingovch toch, ktor za tmto
elom ved spravidla centrlne banky alebo nimi poveren banky. Prevane sa
uplatuje dvojstrann clearing, menej trojstrann resp. viacstrann.
-
25
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Dodacie podmienky Podmienky dodania tovaru tvoria jednu z najdleitejch sasti obchodnch zmlv medzi exportrom a
importrom v zahraninom obchode a medzinrodnom platobnom styku
Dodacie podmienky obsahuj najm aspekty dopravy tovaru, miesto odovzdania tovaru, poistenia tovaru,
prechodu rizika medzi obchodnmi partnermi a pod..
V sasnosti vina obchodnch partnerov pouva tandardizovan medzinrodn dodacie podmienky
INCOTERMS 2000
Incoterms 2000 EXW - Zo Zvodu - (...dohodnut miesto) Predvajci spln svoju povinnos dodania, ke d tovar k dispozcii
kupujcemu vo svojej prevdzkrni alebo na inom dohodnutom mieste (napr. v zvode, v podniku, tovrni,
skladiti, atd.) obzvlt nie je zodpovedn za naloenie tovaru na dopravn prostriedok obstaran kupujcim, ani
za preclenie tovru pri vvoze.
FCA - Vyplaten dopravcovi (...dohodnut miesto) Predvajci spln svoju povinnos dodania, ke d tovar colne
prerokovan na vvoz k dispozcii dopravcovi menovanmu kupujcim na dohodnutom mieste. Zvolen miesto
dodania je rozhodujce pre urenie zodpovednosti za naloenie a vyloenie tovaru na dohodnutom mieste.
Pokia dochdza k dodvke v objekte predvajceho, predvajci je zodpovedn za naloenie, pokia k
dodvke dochdza na akomkovek inom mieste, predvajci nie je zodpovedn za vyloenie tovaru.
FAS - Vyplaten k boku lode (...dohodnut prstav nalodenia) Predvajci spln svoju povinnos dodania, ke
dod tovar k boku lode v dohodnutom prstave nalodenia. Kupujci zna vetky nklady a nebezpeenstv
straty alebo pokodenia tovaru od tohto momentu. Doloka FAS vyaduje, aby predvajci zabezpeil coln
prerokovanie tovaru na vvoz.
FOB - Vyplaten na lo (...dohodnut prstav nalodenia) Predvajci spln svoju povinnos dodania, ke tovar
preiel cez zbradlie lode v dohodnutom prstave nalodenia. Kupujci zna vetky nklady a nebezpeenstv
straty alebo pokodenia tovaru od tohto momentu. Doloka FOB vyaduje, aby predvajci colne prerokoval
tovar na vvoz.
CFR - Nklady a prepravn (...dohodnut prstav urenia) Predvajci spln svoju povinnos dodanm tovaru cez
zbradlie lode v prstave nalodenia. Predvajci mus zaplati nklady a prepravn potrebn na prepravu tovaru
do dohodnutho prstavu urenia, ale riziko straty a pokodenia tovaru, ako aj vetky dodaton nklady
vzniknut po dodan tovaru prechdzaj z predvajceho na kupujceho.
CIF - Nklady, poistenie a prepravn (...dohodnut prstav urenia) Predvajci spln svoju povinnos dodanm
tovaru cez zbradlie lode v prstave nalodenia. Predvajci mus zaplati nklady a prepravn potrebn na
prepravu tovaru do dohodnutho prstavu urenia, ale riziko straty a pokodenia tovaru, ako aj vetky dodaton
nklady vzniknut po dodan tovaru prechdzaj z predvajceho na kupujceho. Predvajci je alej povinn
obstara nmorn poistenie kryjce kupujceho pred nebezpeenstvom straty a pokodenia tovaru poas
prepravy, uzatvori poistn zmluvu a zaplati
DAF - S dodanm na hranicu (...dohodnut miesto) Predvajci spln svoju povinnos dodanm tovaru dopravcovi
nm menovanmu. Predvajci mus zaplati nklady a prepravn potrebn na prepravu tovaru do
dohodnutho miesta urenia, ale nebezpeenstv straty a pokodenia tovaru, ako aj vetky dodaton nklady
vzniknut po odovzdan tovaru do starostlivosti dopravcu prechdzaj z predvajceho na kupujceho.
CIP - Preprava a poistenie platen do (...dohodnut miesto urenia) Predvajci spln svoju povinnos dodanm
tovaru dopravcovi nm menovanmu. Predvajci mus zaplati nklady a prepravn potrebn na prepravu
tovaru do dohodnutho miesta urenia, ale nebezpeenstv straty a pokodenia tovaru, ako aj vetky
dodaton nklady vzniknut po odovzdan tovaru do starostlivosti dopravcu prechdzaj z predvajceho na
kupujceho. Predvajci je alej povinn obstara poistenie kryjce kupujceho pred nebezpeenstvom straty
a pokodenia tovaru poas prepravy, uzatvori poistn zmluvu a zaplati poistn.
DDP - S dodanm clo platen (...dohodnut miesto urenia) Predvajci spln svoju povinnos dodanm tovaru
kupujcemu, colne prerokovanho na dovoz a nevyloenho z pristavenho dopravnho prostriedku v
dohodnutom mieste urenia. Predvajci je povinn zna nklady a nebezpeenstv do dodania na toto
miesto vrtane "povinnost" svisiacich s dovozom tovaru do krajiny urenia.
DDU - S dodanm clo neplaten (...dohodnut miesto urenia) Predvajci spln svoju povinnos dodanm tovaru
kupujcemu, colne neprerokovanho na dovoz a nevyloenho z pristavenho dopravnho prostriedku v
dohodnutom mieste urenia. Predvajci je povinn zna nklady a nebezpeenstv spojen s takto dodanm
tovarom okrem "povinnost" spojench s dovozom tovaru do krajiny urenia. Tieto "povinnosti" mus zna kupujci,
ako aj vetky nklady a nebezpeenstv spsoben jeho opomenutm vas colne prerokova tovar na dovoz.
-
26
9. Medzinrodn finann intitcie a ich funkcie. Postavenie Eurpskej menovej nie v medzinrodnch financich.
Menov vvoj v SR.
Medzinrodn finann intitcie a ich funkcie
Medzinrodn menov fond IMF je medzinrodn finann intitcia,
lenovia:185 krajn sveta.
zaloen s cieom podporova medzinrodn menov spoluprcu, stabilitu vmennch
kurzov a usporiadan reimy vmennch kurzov, napomha hospodrskemu rastu
a vysokej miere zamestnanosti a poskytova doasn finann pomoc pre krajiny v zujme
pomc prekona problmy spojen s nerovnovhou ich platobnch bilanci.
Oficilna innos IMF sa datuje od 27. decembra 1945, ke 29 krajn podpsalo lnky
dohody.
Sdlo: Washington, D. C., USA.
V sasnosti m IMF pribline 2716 zamestnancov pochdzajcich zo 165 krajn.
V rmci vkonu svojich loh zaviedol IMF v jli 1969 medzinrodn rezervn menu SDR
(Special Drawing Rights - Zvltne prva erpania)
o Pouva sa ako medzinrodn rezervn aktvum a zrove ako tovn jednotka.
o Sli len pre lensk tty MMF a niekoko alch urench intitci, vrtane
Svetovej banky.
o SDR tvor v sasnosti k tyroch mien: USD, EUR, JPY, GBP.
Kad lensk krajina MMF m uren lensk kvtu (vyjadren v SDR), z ktorej mus as
(pribline 25 %) zaplati v SDR alebo vo vone vymenitenej mene a zostatok vo vlastnej
mene.
o lensk kvta, ktor je uren na zklade ekonomickej pozcie lenskej krajiny voi
ostatnm lenom, vo veobecnosti vymedzuje zkladn aspekty spoluprce s IMF.
o Jej hlavnou funkciou je urenie maximlnej vky prostriedkov, ktor je lensk
krajina povinn poskytn IMF.
o alej uruje hlasovacie prvo kadej krajiny, vku finannch zdrojov, ktor me
lensk krajina erpa z IMF, a sli tie ako kritrium pri alokci SDR.
Orgny IMF
o Rada guvernrov (Board of Governors) je najvy riadiaci orgn IMF, do ktorho
vetky lensk krajiny vymenvaj guvernra a jeho alternta. Rada guvernrov,
ktorej lenmi s ministri financi alebo guvernri centrlnych bnk, prijma zsadn
rozhodnutia o innosti fondu. Schdza sa obvykle raz rone (na vronch
zasadaniach MMF a Svetovej banky).
o Medzinrodn menov a finann vbor (International Monetary and Financial
Committee IMFC) sa schdza dvakrt rone, aby posdil kov problmy
tkajce sa medzinrodnho menovho systmu. Vbor pre rozvoj (Development
Committee) je spolon vbor Rady guvernrov MMF a Svetovej banky. Jeho
lohou je radi a podva sprvy guvernrom lenskch krajn o vetkch otzkach
tkajcich sa rozvojovch krajn.
o Vkonn rada (Executive Board) m 24 vkonnch riaditeov menovanch alebo
volench lenskmi ttmi. Kad z piatich krajn s najvm potom hlasov (USA,
J, DE, FR, GB) ako aj nu, Rusko a Saudsk Arbiu zastupuje jeden vkonn riadite.
-
27
alch estns vkonnch riaditeov zastupuje jednotliv skupiny krajn tzv.
kontituencie. Vkonn rada sa zaober irokou paletou politickch, operatvnych
a administratvnych otzok vrtane dohadu nad kurzovou politikou lenskch
krajn, zabezpeovania finannej pomoci IMF lenskm krajinm a rieenia
systmovch problmov globlnej ekonomiky.
o Generlny riadite (Managig Director), ktorho volia lenovia Vkonnej rady
spomedzi seba, je jej predsedom a zrove najvym riadiacim pracovnkom
v organizanej truktre MMF. Vol sa na pron obdobie a me by zvolen
niekokokrt za sebou.
Ciele IMF
o Od doby svojho zaloenia sa ciele IMF nezmenili, avak jeho aktivity sa vyvjali a to
v zujme reagovania na stle sa meniace potreby lenskch krajn a potreby
rozvjajcej sa svetovej ekonomiky.
o IMF sa v sasnosti zameriava na
dohad (surveillance) uskutoovan na zklade konzultcii poda lnku 4
Dohody o MMF resp. na zklade tzv. Staff Visits - jedn sa o monitoring
ekonomickho a finannho vvoja a politk v lenskch ttoch a taktie
na globlnej rovni, okrem toho tu meme zaradi aj poskytovanie
poradenstva v oblasti menovej a hospodrskej politiky pre rozvojov krajiny;
finann pomoc (financial assistance) - poiiavanie lenskm krajinm,
ktor maj problmy so svojou platobnou bilanciou; priom nejde o
doasn financovanie ale o podporu opatren a reforiem zameranch na
npravu tchto problmov;
technick asistencia (technicial assistance) - je poskytovan vldam a
centrlnym bankm lenskch krajn IMF pri formulovan ich hospodrskych
reforiem ako aj rieen dlhov a problmov s vyrovnanosou ich platobnch
bilanci.
Slovensko a IMF
o eskoslovensko bolo lenom IMF od tyridsiatich rokov minulho storoia. V roku
1954 bolo jeho lenstvo pozastaven pre neplnenie si povinnost vyplvajcich zo
Stanov (rozsah poskytovania ekonomickch dajov). Po roku 1989 eskoslovensko
poiadalo o obnovenie lenstva. Da 20. septembra 1990 pristpila SFR k Dohode
o IMF a tm obnovila svoje lenstvo v IMF ako jeho 152. len. V svislosti
s rozdelenm SFR na esk republiku a Slovensk republiku bolo od 1. janura
1993 zabezpeen lenstvo v IMF pre obidve krajiny. Slovensk republika prevzala
prva a zvzky vyplvajce z nstupnctva v plnom rozsahu.
o Slovensko patr do belgickej skupiny (kontituencie) lenskch ttov IMF spolu
s Rakskom, Belgickom, Bieloruskom, eskou republikou, Kazachstanom,
Luxemburskom, Maarskom, Slovinskom a Tureckom. Krajiny s viazan
kontituennou dohodou z roku 1994, ktor okrem inho upravuje vntorn vzahy
a rozdelenie funknch miest v rmci kontituencie. Slovensk republika m na jej
zklade pridelen jedno miesto poradcu vkonnho riaditea IMF. Da 8. oktbra
2003 bola podpsan nov kontituenn dohoda s platnosou na desa rokov.
Poda celkovej vky lenskch kvt jej patr tvrt miesto za USA, Japonskom
a Nemeckom.
o lensk kvta SR je 357,5 mil. SDR. Na zklade jej vky pripad SR v MMF 3 825
hlasov, o predstavuje 0,17 % celkovho potu hlasov.
-
28
Svetov banka - IBRD Medzinrodn banka pre obnovu a rozvoj (International Bank for Reconstruction and
Development IBRD) - sa v prvch rokoch svojej existencie sstredila na financovanie
obnovy znienej Eurpy.
Oficilna innos IBRD sa datuje od 27. decembra 1945, ke 29 krajn podpsalo lnky
dohody.
V sasnosti m 185 lenov.
Od konca 50. a zaiatku 60. rokov sa zamerala na poskytovanie verov pre transformujce
sa a niektor rozvojov krajiny.
aiskom jej innosti je poradenstvo, iaston financovanie resp. poskytovanie verov pre
programy, projekty a trukturlne opatrenia. IBRD nie je bankou pre najchudobnejie
krajiny sveta.
lenstvo v IBRD je podmienen lenstvom v IMF. lenstvo v IBRD je zase podmienkou
lenstva v ostatnch intitcich skupiny Svetovej banky.
V rmci svojho rastu si Svetov banka vytvorila nov intitcie, ktor sa pecializuj na rzne
innosti. Spolone sa tieto organizcie nazvaj Skupina Svetovej banky (World Bank
Group - WBG), ktorej poslanm je svet bez chudoby, sdliacej vo Washingtone, D. C., USA
a zamestnvajcej viac ako 10 000 ud, patria nasledujce intitcie:
o Medzinrodn zdruenie pre rozvoj (International Development Association IDA)
- pomha financova programy pre najchudobnejie krajiny sveta. Sna sa pritom
podnieti ekonomick a socilny pokrok v tchto krajinch prostrednctvom rastu
produktivity prce, poskytova technick pomoc a vykonva poradensk
innos. IDA bola zaloen v roku 1960 a v sasnosti m 165 lenov. IDA a IBRD
reprezentuje rovnak sdlo a t ist zamestnanci. Nzov Svetov banka (World Bank)
sa pouva na oznaenie IBRD a IDA.
o Medzinrodn finann korporcia (International Finance Corporation IFC) -
financuje rozvojov projekty uskutoovan inmi subjektami ako je tt v krajinch
tretieho sveta a transformujcich sa ekonomikch formou dlhodobch verov a
minoritnch kapitlovch vkladov. IFC bola zaloen v roku 1956 a v sasnosti m
179 lenov.
o Mnohostrann agentra pre investin zruky (Multilateral Investment Guarantee
Agency MIGA) - poskytuje zruky skromnm investorom na zklade politickch
rizk konkrtnej krajiny. Bola zaloen v roku 1988, svoju innos zaala v roku 1990
a v sasnosti m 171 lenov.
o Medzinrodn centrum pre rieenie investinch sporov (International Centre for
Settlement of Investment Disputes ICSID) - je autonmna medzinrodn intitcia,
ktor vznikla pod ztitou Svetovej banky. Jej cieom je riei investin spory medzi
lenskmi krajinami a zahraninmi investormi, ktor s ttnymi prslunkmi inch
lenskch krajn. lensk tty, ktor podpsali Konvenciu, shlasili s tm,
e rozhodnutia vynesen rozhodcovskm tribunlom bud pre obidve strany
zvzn, t. j obidve strany bud dodriava a plni podmienky rozhodnut. Ich
poruenie me by predmetom sdneho pojednvania pred Medzinrodnm
sdom v Haagu. Taktie riei ad hoc spory, ktor sa rieia poda arbitrnych
pravidiel Komisie OSN pre Medzinrodn obchodn prvo (UNCITRAL) a vytvra
a harmonizuje prvne normy. ICSID bolo zaloen v roku 1966 a doteraz podpsalo
Konvenciu o zaloen ICSID 156 krajn, z oho ju 144 u ratifikovalo.
-
29
Orgny IBRD
o Rada guvernrov (Board of Governors) je vrcholnm orgnom WBG. Guvernr WBG
menovan za tt je guvernrom vo vetkch intitcich skupiny Svetovej banky.
Rada guvernrov sa stretva spolone s Radou guvernrov IMF na vronch
zasadaniach, ktor sa konaj pravidelne rone vdy na jese. Rada guvernrov
schvauje zsadn dokumenty, akmi s stanovy a ron tovn uzvierka a
taktie prijma zsadn strategick rozhodnutia. Guvernrmi za jednotliv tty
bvaj spravidla ministri financi. Najvym predstaviteom manamentu WBG je jej
prezident. V sasnosti tto funkciu zastva Robert B. Zoellick (USA).
o Rada vkonnch riaditeov (Board of Executive Directors) riadi WBG v medziobdob.
Rozhoduje o operatvnych otzkach WBG. Poda ustanoven stanov IBRD sa vol od
roku 1992 vdy 19 vkonnch riaditeov a to na obdobie dvoch rokov. Celkom m
IBRD 24 vkonnch riaditeov, z ktorch je 5 do funkcie menovanch (zstupcovia
USA, Japonska, Nemecka, Franczska a Vekej Britnie) a 19 vkonnch riaditeov
je volench. Volen vkonn riaditelia reprezentuj menie lensk krajiny, ktor sa
zdruuj v 19 kontituencich. Zvolen a menovan vkonn riaditelia IBRD sa
automaticky stvaj taktie vkonnmi riaditemi IDA a IFC a to v sladu so
stanovami tchto intitci. Rovnak pravidl pre menovanie/vobu vkonnch
riaditeov platia i pre vkonnch riaditeov MIGA, voby a menovanie vak
prebiehaj nezvisle na ostatnch intitcich WBG. ICSID je riaden Sprvnou
radou (Administrative Council), ktorej predsed prezident WBG a jej lenmi s
zstupcovia lenskch ttov, ktor podpsali Konvenciu o zaloen ICSID (za kad
tt jeden len).
Slovensko a IBRD
o eskoslovensko bolo lenom IBRD od tyridsiatich rokov minulho storoia. V roku
1954 bolo jeho lenstvo pozastaven pre neplnenie si povinnost poskytovania
informci. Da 20. septembra 1990 pristpila SFR k dohode s intitciami Skupiny
Svetovej banky. V svislosti s rozdelenm SFR Slovensk republika 1. janura 1993
sukcedovala na lenstvo v IBRD, IDA, IFC a MIGA a v roku 1994 podpsanm
Konvencie o rieen investinch sporov medzi lenskch ttmi a skromnmi
investormi inch lenskch ttov sa stala aj lenom ICSID. Slovensk republika
prevzala prva a zvzky vyplvajce z nstupnctva v plnom rozsahu.
o Aktva a pasva voi Svetovej banke a jej intitcim, ktor zskala Slovensk
republika delimitciou majetkovch ast a vldnej piky Structural Adjustment
Loan (SAL) z bvalej SFR, boli rozdelen v pomere 2:1.
o Poas existencie samostatnej Slovenskej republiky bola v roku 1993 doerpan
tretia trana piky SAL, ktorej splatnos je do roku 2006 a v roku 1994 bola SR
poskytnut alia vldna pika Economic Recovery Loan (ERL), ktorej splatnos
je do roku 2011.
Eurpska investin banka - EIB Eurpska investin banka (European Investment Bank EIB) je finannou intitciou
Eurpskej nie, ktorej lenmi je v sasnosti 27 krajn Eurpskej nie (E).
Je vemi flexibiln a efektvny zdroj financovania projektov lenskch ttov E a mimo
zemia E.
Vznikla na zklade lnkov 129 a 130 Rmskej zmluvy zakladajcej Eurpske hospodrske
spoloenstvo, ktor podpsali v Rme 25. marca 1957 a nadobudla platnos 1. janura 1958.
-
30
loha EIB je ustanoven v zmysle lnku 267 Zmluvy o zaloen Eurpskeho spoloenstva.
Sdlo EIB je v Luxemburgu a svoje kancelrie m v mnohch krajinch svojej psobnosti.
Akcionrom EIB je skupina 27 lenskch ttov E, ktor upisuj akcie v slade s ich
podielom v rmci E.
Banka je hodnoten najvym ratingovm stupom "AAA" od troch najvznamnejch
ratingovch agentr (Standard & Poors, Fitch Ratings a Moodys), o jej umouje
mobilizova znan objemy finannch zdrojov a poskytova very za najlepch monch
podmienok. V zmysle pravidiel EIB banka financuje projekty do vky 50 % investinch
nkladov projektu.
Orgny EIB
o Rada guvernrov (the Board of Governors) pozostva z ministrov navrhnutch
kadm z 27 lenskch krajn, zvyajne ministrov financi. Rada stanovuje smernice
pre verov politiku, schvauje ron tovn zvierku a svahu, rozhoduje o asti
banky na finannch opercich mimo Eurpskej nie a o zven kapitlu EIB.
Menuje lenov Rady riaditeov, Predstavenstva a Vboru audtorov.
o Rada riaditeov (the Board of Directors) m vhradn prvomoc rozhodova
o veroch, zrukch a vpoikch. Okrem sledovania riadneho chodu banky
Rada riaditeov zabezpeuje, aby bola banka riaden v slade s ustanoveniami
zmluvy a tattu a so veobecnmi smernicami stanovenmi Radou guvernrov. Jej
lenovia s menovan guvernrmi na nvrh lenskch ttov, a to na obdobie
piatich rokov, ktor sa me opakova. lenovia rady sa zodpovedaj iba banke.
Rada riaditeov pozostva z 28 riaditeov, priom kad lensk tt a Eurpska
komisia menuj po jednom lenovi. V rade je 18 nhradnkov, o znamen, e
o niektor pozcie sa delia zoskupenia ttov. V zujme rozrenia odbornho
posudku Rady riaditeov v niektorch oblastiach si Rada riaditeov me prija
maximlne 6 expertov bez prva hlasova (3 riaditeov a 3 nhradnkov), ktor sa
bud zastova na stretnutiach rady v poradnej funkcii. Rada riaditeov prijma
rozhodnutia vinou hlasov svojich lenov, z ktorch najmenej jedna tretina mus
ma hlasovacie prvo. Takto vina mus zastupova minimlne 50 % upsanho
kapitlu EIB.
o Predstavenstvo (the Management Committee) je stlym, kolektvnym, vkonnm
orgnom banky. Pozostva z 9 lenov (prezidenta banky a 8 viceprezidentov). Na
zklade prvomoci prezidenta a pod dohadom Rady riaditeov zabezpeuje
kadodenn chod banky. Pripravuje rozhodnutia pre lenov Rady riaditeov
a zabezpeuje ich vykonanie. Prezident banky predsed zasadnutiam Rady
riaditeov. lenovia Predstavenstva sa zodpovedaj iba banke. S menovan
Radou guvernrov na nvrh Rady riaditeov na obnovovaten obdobie iestich
rokov.
o Vbor audtorov (the Audit Committee) je nezvislm orgnom, podliehajcim
priamo Rade guvernrov. Povinnosou vboru je preveri, i opercie banky boli
vykonan a jej tovn knihy veden sprvnym spsobom. Sprvy Vboru
audtorov o vsledkoch jeho innosti poas predchdzajceho roka sa spolu
s vronou sprvou Rady riaditeov predkladaj Rade guvernrov. Vbor audtorov
sa sklad z 3 lenov a 3 pozorovateov menovanch Radou guvernrov na
funkn obdobie troch rokov.
o Prezident banky a predseda jej Rady riaditeov (President of the EIB and Chairman
of its Board of Directors): od 1. janura 2000 je nim Philippe Maystadt.
-
31
lohy a ciele EIB
o EIB psob v rmci truktry Eurpskeho spoloenstva ako banka, ktor financuje
projekty spajce ciele politiky Spoloenstva, ako aj kapitlov investcie
podporujce eurpsku integrciu presadzovanm ekonomickej politiky E,
posiluje rozvoj ekonomicky slabch reginov E, podporuje alie ciele E
poskytovanm dlhodobch finannch prostriedkov na pecifick kapitlov
projekty, poskytuje piky najm z vnosov z poskytnutch verov, uskutouje
finann opercie mimo E riaden z vlastnch zdrojov banky, ale tie zo zdrojov
rozpotu E alebo ttneho rozpotu lenov.
o Hlavnm plnovacm dokumentom EIB je Operan pln banky na roky 2009 - 2011.
o Sasnmi prioritami EIB v rmci Eurpy s:
hospodrska a socilna sdrnos a konvergencia v rozrenej E;
uplatovanie iniciatvy znalostnej ekonomiky (i2i), predtm znmej ako
Inovcia 2010 (Innovation 2010 Initiative i2i);
rozvoj transeurpskych a prstupovch siet;
podpora malch a strednch podnikov;
ochrana a zlepovanie ivotnho prostredia;
udraten konkurencieschopnos a energatick bezpenos.
lohy a ciele EIB v E
o V Eurpskej nii musia projekty, o ktorch sa uvauje, e by mohli by financovan
z prostriedkov EIB, prispieva k plneniu minimlne jednho z nasledujcich cieov:
posilnenie hospodrskej a socilnej sdrnosti, podpora investci do
vetkch sektorov ekonomiky za elom podpory hospodrskeho
napredovania v znevhodnench reginoch;
presadzovanie investci prispievajcich k rozvoju vedomostnej spolonosti
motivovanej inovciami;
zlepenie infratruktry a sluieb v sektore zdravotnctva a kolstva,
kovch prispievateov k formovaniu udskho kapitlu;
budovanie dopravnch, telekomunikanch a energetickch prenosovch
siet tkajcich sa Spoloenstva;
ochrana ivotnho prostredia a zlepovanie kvality ivota;
zabezpeenie dodvok energi prostrednctvom racionlneho vyuvania,
zapojenia pvodnch zdrojov vrtane energie z obnovitench zdrojov
a prostrednctvom diverzifikcie dovozu;
pomoc pri rozvoji malch a strednch podnikov podporou finannho
prostredia, v ktorom psobia, prostrednctvom:
strednodobch a dlhodobch verovch liniek EIB
operci s rizikovm kapitlom Eurpskeho investinho fondu (European
Investment Fund EIF: http://www.eif.org)
zruk EIF pre mal a stredn podniky.
o V kandidtskych a partnerskch krajinch sa banka zastuje na implementovan
rozvojovej pomoci E a politiky spoluprce.
Slovensko a EIB
o Vstupom SR do E, 1. mja 2004, sa Slovensk republika stala akcionrom EIB.
Na innos EIB v SR je priamo aplikovan tatt EIB, ktor je jednm z Protokolov
Zmluvy o zaloen Eurpskeho spoloenstva.
-
32
o Podiel SR na upsanom kapitli EIB je 0,260 % (604 206 500,00 EUR) z celkovej
hodnoty upsanho kapitlu EIB (232 392 989 000,00 EUR).
o EIB zohrva vznamn lohu vo financovan dlhodobch investinch projektov v
Slovenskej republike. Je to najm v oblasti rozvoja infratrukry vstavba ciest a
dianc, financovanie telekomunikanch projektov, vstavba a modernizcia
elezninch trat a siet a v oblasti energetiky so zameranm na racionlne
vyuvanie energetickch zdrojov.
o EIB obvykle poskytuje verejnmu sektoru very na rozvoj dopravnej infratruktry so
splatnosou 15 20 rokov, s monosou odkladu spltky na 3 5 rokov (o je pribline
25 % z doby splatnosti). Skromnmu sektoru poskytuje very so splatnosou 10
rokov a monosou odkladu spltky na dobu, ktor sa zhoduje s dobou trvania
projektu. Od roku 1993 poskytla EIB Slovenskej republiky very vo vke viac ako 2
mld. EUR. Medzi najvie projekty spolufinancovan EIB patria: vstavba Mostu
Koick cez rieku Dunaj v Bratislave, vstavba novch ast dianic a rchlostnch
ciest ako aj modernizcia malch asti existujcich ciest, vstavba a modernizcia
elezninch trat a siet.
o Spoluprca medzi SR a EIB sa v sasnosti uskutouje na zklade podpsanej
Rmcovej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Eurpskou investinou bankou
z 18. jla 1997 (schvlenej uznesenm vldy SR . 477 zo da 24. jna 1997).
Svetov obchodn organizcia - WTO Svetov obchodn organizcia je medzinrodnou organizciou zaoberajcou sa
pravidlami obchodu medzi jej lenskmi krajinami .
Obchod medzi lenskmi ttmi WTO predstavuje pribline 95% svetovho obchodu.
Je to nstupncka organizcia Veobecnej dohody o clch a obchode (GATT), ktor
vznikla v roku 1947 ako doasn zmluvn prava medzi 23 krajinami. Hlavnou lohou GATT
bola realizcia obchodnch kl rokovan s cieom stanovi zkladn pravidl a zsady pre
obchod s tovarom medzi zmluvnmi stranami (lenskmi krajinami). Hlavnm cieom WTO
je zvyovanie vroby a obchodu s tovarom a slubami v svislosti s optimlnm vyuitm
svetovch zdrojov. A to vdy v slade s cieom trvalho rozvoja a zachovania ivotnho
prostredia
Svetov obchodn organizcia vznikla na zklade Zverenho dokumentu poslednho
Uruguayskho kola Veobecnej dohody o clch a obchode (GATT General Agreement
on Tariffs and Trade) - 1. janura 1995. SR sa stala k tomuto dtumu aj zakladajcim lenom
WTO. Predtm sa SR stala zmluvnou stranou GATT k 1. 1. 1993 na zklade Protokolu o
prstupe SR ku GATT. Dohoda o zaloen Svetovej obchodnej organizcie je uverejnen
v Zbierke zkonov SR 152/2000
Generlnym riaditeom WTO je Pascal Lamy.
WTO m 153 lenov.
radn jazyky s anglitina, francztina a panielina.
WTO m za cie podporova hladko prebiehajci, slobodn a transparentn medzinrodn
obchod.
Na dosiahnutie tohto ciea WTO vyuva nasledovn princpy:
o princp nediskrimincie rozhodnutia
doloka najvych vhod - vetky vhody, prednosti, vsady alebo
oslobodenia poskytnut ktormkovek lenom akmukovek vrobku
pochdzajcemu z ktorejkovek krajiny, alebo tam urenmu, bud ihne
-
33
a bezpodmienene priznan rovnakmu vrobku pochdzajcemu z
zemia vetkch ostatnch lenov alebo tam urenmu. S povolen aj
vnimky (coln nie, psma vonho obchodu, mal pohranin styk a
Veobecn systm colnch preferenci), musia vak by splnen prsne
podmienky.
doloka nrodnho reimu - povinnos krajiny poskytn tovaru, slubm a
duevnmu vlastnctvu pochdzajcemu z inch zmluvnch krajn nie
menej vhodn zaobchdzanie, ak pova tovar, sluby a duevn
vlastnctvo pochdzajce z domcej ekonomiky.
o princp transparentnosti, predvdatenosti, notifikcie - povinnos krajiny oznamova
ostatnm lenskm krajinm vetky platn a plnovan prvne a legislatvne
pravy, ktor svisia s obchodom
o princp zlepenia zapojenia rozvojovch a najmenej rozvinutch krajn do
medzinrodnej deby prce formou dlhch prechodnch obdob, zvhodnenho
colnho reimu, ...
o systm preskmavania obchodnch politk v pravidelnch intervaloch
o systm rieenia sporov poda presne stanovenho asovho harmonogramu
o spoluprca s almi medzinrodnmi organizciami (OECD, WIPO, UNCTAD, ITC,
WIPO, IMF, IBRD, FAO, ILO, ...)
orgny WTO
o Ministersk konferencia je najvym orgnom WTO. Uskutouje sa najmenej raz
za dva roky. M vhradn prvo prijma rozhodnutia ku vetkm otzkam
multilaterlneho obchodnho systmu a k dohodm, ktor s zvzn pre lenov
tejto organizcie. Zvery ministerskch konferenci s sformulovan v zverench
ministerskch deklarcich. V doterajej histrii WTO sa uskutonili tyri ministersk
konferencie (Singapr 1996, eneva 1998, Seattle 1999, Doha 2001, Kankn 2003,
Hongkong 2005).
o Druhm hierarchicky najdleitejm from je Generlna rada, ktor je tvoren
vevyslancami a stlymi predstavitemi diplomatickch mis.
o Tretm s Vbory, ktor sa zaoberaj pecifickmi otzkami (obchod a rozvoj,
regionlne obchodn dohody, rozpoet, financie a sprva).
o tvrtm stupom s Pomocn skupiny, ako napr. Pomocn skupina pre obchod,
dlhy a financie.
o Vetci lenovia WTO sa mu podiela na prci vetkch vborov a pracovnch
skupn s vnimkou odvolvacej komisie a panelov na urovnvanie sporov a innost
mnohostrannch vborov.
Slovensko a WTO
o SR sa stala zmluvnou stranou Veobecnej dohody o clch a obchode (GATT-
General Agreement on Tariffs and Trade) od 1.1.1993, Protokolom o prstupe SR ku
GATT. Tmto prevzala ako jeden z nstupnckych ttov po bvalej SFR vetky
prva a zvzky voi zmluvnm stranm GATT od roku 1948, t.j. od vstupu bvalej
SR ku GATT. Zveren dokument Uruguajskho kola mnohostrannch
obchodnch rokovan (1994) obsahuje Dohodu o zriaden WTO a SR sa stala od
1.1.1995 pvodnm lenom WTO.
o Z lenstva vo WTO vyplva povinnos dodriava v medzinrodnom obchode a pri
riaden zahraninoobchodnej politiky ttu princpy, postupy ako aj zvzky
uveden v dohodch a dohovoroch platnch v rmci tejto svetovej organizcie.
-
34
o Slovensk republika je jednm zo zakladajcich lenov WTO.
Eurpska centrlna banka - ECB bola zriaden v roku 1998.
M sdlo vo Franfurte (Nemecko).
Jej lohou je riadi euro spolon menu E a zabezpeova cenov stabilitu pre viac ako
dve tretiny obanov E, ktor pouvaj euro. ECB zodpoved aj za formulciu
a implementciu hospodrskej a menovej politiky eurozny.
Pri plnen svojej lohy ECB spolupracuje s Eurpskym systmom centrlnych bnk (ESCB),
ktor zaha vetkch 27 krajn E. Doteraz vak prijalo euro iba 16 z tchto krajn. Tchto 16
krajn spolone vytvra euroznu a ich centrlne banky spolu s Eurpskou centrlnou
bankou vytvraj eurosystm.
ECB psob plne nezvisle. Ani ECB, ani nrodn centrlne banky eurosystmu alebo
akkovek len ich orgnu s rozhodovacmi prvomocami nemu iada alebo prijma
pokyny od iadneho inho orgnu. Intitcie E a vldy lenskch ttov musia dodriava
toto pravidlo a nesm sa snai ovplyvova ECB ani nrodn centrlne banky.
ECB v zkej spoluprci s nrodnmi centrlnymi bankami pripravuje a implementuje
rozhodnutia, ktor prijali orgny s rozhodovacmi prvomocami eurosystmu Rada
guvernrov, Vkonn rada a Generlna rada.
V novembri 2003 sa prezidentom ECB stal Jean-Claude Trichet z Franczska.
Jednou z hlavnch loh ECB je udriava cenov stabilitu v eurozne tak, aby nkupn sila
eura nebola oslaben inflciou. Cieom ECB je zabezpei, aby medziron nrast
spotrebiteskch cien bol ni, ale blil sa 2 % v strednodobom horizonte.
Uskutouje sa to dvoma spsobmi:
o kontrolou peanej masy v ekonomike. Ak je pean masa v ekonomike prli
vek v porovnan s mnostvom tovarov a sluieb, vznik inflcia.
zaha okrem inho stanovovanie rokovch sadzieb v rmci eurozny.
Toto je sn najznmejia innos banky.
o monitorovanm cenovch trendov a hodnotenm rizika, ktor predstavuj pre
cenov stabilitu v eurozne.
Orgny ECB
o Vkonn rada
Tvor ju prezident ECB, viceprezident a tyria al lenovia, ktor s vetci
menovan na zklade spolonej dohody prezidentov a predsedov vld
krajn eurozny. lenovia Vkonnej rady s menovan na obdobie smich
rokov, ktor nemono obnovi.
Vkonn rada je zodpovedn za implementciu menovej politiky, ktor
uruje Rada guvernrov (pozri niie), a za vydvanie pokynov nrodnm
centrlnym bankm. Pripravuje taktie zasadnutia Rady guvernrov a je
zodpovedn za kadodenn riadenie ECB.
o Rada guvernrov je najvym orgnom Eurpskej centrlnej banky
s rozhodovacou prvomocou. Sklad sa zo iestich lenov Vkonnej rady
a z guvernrov 15 centrlnych bnk eurozny. Jej predsedom je prezident ECB. Jej
prvoradm poslanm je urova menov politiku eurozny a najm stanovova
rokov sadzby, za ktor mu komern banky zska peniaze od centrlnej banky.
o Generlna rada je tretm orgnom ECB s rozhodovacou prvomocou. Pozostva z
prezidenta, viceprezidenta a guvernrov nrodnch centrlnych bnk vetkch 27
-
35
lenskch ttov E. Generlna rada sa podiea na poradnej a koordinanej
innosti ECB a pomha pripravova budce rozrenie eurozny.
Eurozna Sklad sa z krajn E, ktor prijali euro.
ECB je jednou z najmladch centrlnych bnk vo svetovom i eurpskom bankovom
systme. Eurpska centrlna banka je centrlnou bankou pre 17 krajn eurozny.
Poslednou krajinou, ktor vstpila do menovej eurozny od 1. janura 2011 bolo Estnsko.
Slovensko predstihlo na ceste do Eurpskej menovej nie vetky stredoeurpske a
pobaltsk lensk tty E, ktor vstpili do nie v roku 2004, okrem Slovinska, Cyperskej
republiky a Malty.
Podmienkou vstupu do eurozny pre vetkch estns krajn bolo splnenie
konvergennch kritri. Rovnak podmienka plat aj pre alie lensk tty E, ktor sa
na prijatie eura ete len pripravuj. Konvergenn kritri stanovuj ekonomick a prvne
predpoklady spenej asti v Hospodrskej a menovej nii.
lohy ESCB a Eurosystmu s zakotven v Zmluve o zaloen Eurpskeho spoloenstva. S
stanoven v tatte Eurpskeho systmu centrlnych bnk (ESCB) a Eurpskej centrlnej
banky (ECB) v protokole, ktor je prlohou zmluvy. V Zmluve o zaloen ES sa hovor o ESCB,
nie o Eurosystme, kee zmluva vychdzala z predpokladu, e euro prijm vetky lensk
tty E. Dovtedy vak bude tieto lohy vykonva Eurosystm.
Cieom nie je vysok rove zamestnanosti a udraten a neinflan rast.
Zkladnmi lohami je: definova a vykonva menov politiku eurozny; vykonva
devzov opercie; vies a spravova oficilne devzov rezervy krajn eurozny (sprva
portfli); podporova plynul fungovanie platobnch systmov. o sa tka bankoviek, ECB
m vlun prvo povoova ich vydvanie v eurozne.
Eurpska centrlna banka za pomoci nrodnch centrlnych bnk zbiera tatistick
daje potrebn na svoju innos od prslunch nrodnch orgnov alebo priamo od
hospodrskych subjektov. Udriava finann stabilitu a dohad.
Eurosystm prispieva k bezproblmovej realizcii politiky prslunch orgnov poverench
dohadom nad obozretnm podnikanm verovch intitci a k stabilite finannho
systmu.
Eurpska centrlna banka v rmci plnenia loh Eurosystmu udriava pracovn vzahy s
prslunmi intitciami, orgnmi a frami v rmci E i za hranicami E.
Zkladnou lohou ktor plnila s centrlnymi bankami lenskch krajn eurozny bolo
vytvorenie Eurosystmu a zavedenie novej spolonej meny. Prvoradou lohu ECB je
zabezpeenie stability eura, predovetkm z hadiska jeho kpnej sily. ECB zabezpeuje
stabilitu spolonej meny v 16 krajinch s rznou histriou, kultrou a ekonomickm zzemm.
Prvny zklad postavenia ECB tvor tatt Eurpskeho systmu centrlnych bnk a
Eurpskej centrlnej banky, ktor je sasou Maastrichtskej zmluvy. Jej lohou je definova
a uskutoova menov politiku E.
lensk tty Eurozny: BE, DE, EE, IE, GR, ES, FR, IT, CY, LU, MT, NL, AT, PT, SI, SK, FI
Menov vvoj v SR Zavedenie eura v SR bol vemi zloit a nron proces, ktor sa realizoval poda
nrodnho plnu. Nrodn pln zavedenia eura v SR predstavoval podrobn pln
technickch prprav na to, aby bol prechod na euro zvldnut hladko a efektvne. Za
hladk, rchly a bezproblmov prechod na euro je zodpovedn predovetkm Vlda SR,
-
36
Ministerstvo financi SR a Nrodn banka Slovenska. O nrodn pln sa mohli v procese
zavdzania eura oprie vetky podnikatesk aj nepodnikatesk subjekty, intitcie,
organizcie aj jednotlivci v SR. Podstatou nrodnho plnu zavedenia eura s vetky
zkladn zsady, asov harmonogram, intitucionlne zabezpeenie zavedenia eura v
SR, identifikcia loh v jednotlivch oblastiach, asov nronos jednotlivch loh,
stanovenie kontrolnch termnov, zodpovednos jednotlivch subjektov a pod. Odborn
podklady, daje a informcie k jednotlivm otzkam prechodu SR euro pripravovalo 6
pracovnch vborov:
o vbor pre banky a finann sektor,
o vbor pre verejn sprvu,
o vbor pre nefinann sektor a ochranu spotrebitea,
o vbor pre legislatvu, vbor pre komunikciu,
o vbor pre informatiku a tatistiku.
Poda nrodn plnu sa v SR zaviedlo euro v bezhotovostnej aj v hotovostnej podobe od