1. súkromné gymnázium v Bratislave
Klimatická kríza
Autori:
Martina Mišíková
Karolína Sádovská
Filip Liška
Lukáš Krásny
Konzultanti:
B- Mgr. Daniel Pollák
G- Mgr. Viliam Kerekeš
Ch- Mgr. Jana ŠutriepkováF- RNDr. Pavol Kubinec Csc.
Aj- Eva Drozdová
Nj- Mgr. Daniela Lahvičková
Kvinta Sparks, 2019
Čestné vyhlásenie
Čestne vyhlasujeme, že sme tento dokument vytvorili v súlade s etickými normami a
všetky zdroje informácií a obrázkov sú uvedené v bibliografii.
Martina Mišíková: __________________
Karolína Sádovská: __________________
Lukáš Krásny: __________________
Filip Liška: _______________
1
Poďakovanie
Chceli by sme sa poďakovať naším konzultantom: B- Dano Pollák, Ch- Jana
Šutriepková, G- Viliam Kerekeš, F- Pavol Kubinec, Aj- Eva Drozdová, Nj- Daniela
Lahvičková a našej triednej a učiteľke informatiky Agáte Rarogiewiczovej za pomoc
pri vytváraní tohto projektu.
2
ObsahÚvod............................................................................................................................ 5
Introduction..................................................................................................................6
Globálne otepľovanie...................................................................................................7
Čo je príčinou globálneho otepľovania.........................................................................9
Skleníkový efekt a skleníkové plyny.........................................................................9
Kolobeh uhlíka........................................................................................................15
Carbon cycle...........................................................................................................16
Spaľovanie fosílnych palív......................................................................................17
Termochémia a oxidácia.....................................................................................17
Čo spôsobuje zvýšenú produkciu skleníkových plynov.............................................19
Vplyv dopravy na globálne oteplenie......................................................................19
Emisie produkované spaľovacími motormi..........................................................21
Vplyv energetiky na globálne oteplenie..................................................................22
Princíp výroby elektriny.......................................................................................22
Prinzip der Energieerzeugung.............................................................................23
Dopad na životné prostredie...............................................................................24
Auswirkungen auf die Umwelt.............................................................................25
Vplyv odpadového hospodárstva na globálne oteplenie........................................26
Skládky................................................................................................................26
Spaľovne.............................................................................................................27
Odlesňovanie a požiare/ Deforestation and fire......................................................27
Amazonský prales/ Amazon rainforest................................................................28
Sibír/ Siberian fire................................................................................................29
Následky globálneho otepľovania..............................................................................31
Zmeny počasia a klímy...........................................................................................31
Hurikány..............................................................................................................34
3
Anatómia hurikánu..............................................................................................36
Voda a sucho vo svete...........................................................................................37
Topenie ľadovcov...................................................................................................40
Dezertifikácia/ Desertification.................................................................................43
Ako globálne otepľovanie ovplyvňuje ekosystémy?/ How does climate change
affect the ecosystem?.............................................................................................44
Nastane vyhynutie organizmov/ Animals and plants that are going extinct............47
Prečo sa znižuje biodiverzita?/ Why is biodiversity decreasing?.........................49
Invázne druhy/ Invasive species.........................................................................51
Ekologická valencia/ Ecological valency.............................................................52
Riešenie problému globálneho otepľovania...............................................................54
Spoločné riešenia...................................................................................................54
Alternatívne zdroje elektrickej energie....................................................................55
Veterná energia...................................................................................................55
Slnečná energia..................................................................................................55
Geotermálna energia...........................................................................................55
Energia biomasy..................................................................................................56
Fúzna energia.....................................................................................................56
Alternatívny pohon dopravných prostriedkov..........................................................57
Kvapalné palivá...................................................................................................57
Plynné palivá.......................................................................................................57
Elektrický a vodíkový pohon................................................................................58
Metódy alternatívneho spracovania a nakladania s odpadmi.................................59
Emisie spaľovní...................................................................................................60
Spracovanie bioodpadu.......................................................................................60
Spôsoby odstraňovania CO2...................................................................................61
Fotosyntéza.........................................................................................................61
4
Moria a oceány....................................................................................................62
Kto pomáha?/ Who's helping?................................................................................62
Bibliografia.................................................................................................................64
Resumé.....................................................................................................................72
Resumé.....................................................................................................................73
5
ÚvodV našom projekte budeme hovoriť o globálnom otepľovaní a zvyšujúcej sa teplote a
ich vplyve na ekosystémy na Zemi. Dôvodom výberu tejto témy pre náš projekt je to,
že v dnešnom svete je globálne otepľovanie veľmi riešená téma a považujeme za
potrebné hovoriť, čo ju spôsobilo a čo môžu ľudia robiť, aby mu zabránili alebo aspoň
zlepšili stav. V našom prezentovaní tejto témy budeme rozoberať dôvody, následky a
riešenia spojené s touto témou z rôznych pohľadov. Týmto projektom by sme chceli
zvýšiť povedomie o tejto problematike a riešenia nejakých krajín vo svete.
6
IntroductionOur project is about climate change and how increasing temperature of the planet
affects ecosystems in nature. We've chosen this topic, because it is a current
problem in the world, that we live in and it's really important to talk about what caused
this situation and how it can be stopped and improved. In this document, we've
written about the causes, their impacts and solutions to problems of animals, people,
countries and the Earth itself because of climate change. Our aim is to raise
awareness about the seriousness of the issue and to explain what could and is being
done by some states to prevent complete change in climate.
7
Globálne otepľovaniePojem globálne otepľovanie sa stal bežnou súčasťou nášho života. Počujeme o ňom
z médií, organizujú sa rôzne demonštrácie, konferencie, hovorí sa o ňom na školách.
Už všetci vieme, že hlavným vinníkom je človek a jeho nevedomosť, neskôr
ľahostajnosť a nezodpovednosť a nakoniec ignorácia. Globálne otepľovanie je
problém globálny, teda týka sa nás všetkých. Čo to teda je?
Globálne otepľovanie je zmena klímy, teploty vzduchu a zmena počasia na našej
planéte. Rastliny aj živočíchy sa od poslednej doby ľadovej adaptovali na vládnuce
klimatické pomery (dennou aktivitou, sfarbením, osrstením, migráciou, zvykom
prijímať potravu v určitých množstvách, a tak ďalej). Zmeny a odchýlky teploty, ktoré
my ľudia možno toľko nevnímame, môžu spôsobiť masovú migráciu zvierat a
nestabilitu v ekosystémoch. Napríklad srsť ľadového medveďa hnedne. Nová
adaptácia živočíchov a stabilita v ekosystémoch môže nastať až po niekoľkých
storočiach. Ihličnaté lesy v tajgách na severe Ruska a Kanady, produkujú veľké
množstvo kyslíka a zachytávajú voľný oxid uhličitý z atmosféry. Veľká časť týchto
ihličnatých lesov má korene v hrubej vrstve permafrostu - zamrznutej pôde, ktorá
rozmŕza iba v krátkom lete. Vďaka stúpaniu teplôt táto trvalo zamrznutá pôda
rozmŕza. To spôsobuje uvoľňovanie veľkého množstva metánu do ovzdušia a
nestabilitu koreňových sústav stromov. Preto je niekedy vidieť niečo ako opité lesy,
kde sú stromy tak nestabilné, že ani jeden z nich nerastie kolmo k zemi. Tieto lesy
preto umierajú.
8
Die Globale Erwärmung ist der Klimawandel, der
Temperaturwandel und der Wetterwandel auf unserem
Planeten. Fauna und
Flora haben sich von
letzter Eiszeit (es war
vor 10000 Jahren)
dem
Temperaturanstieg
angepasst. Die Tiere
haben sich in
täglichen Aktivitäten, Verfärbung und mittels der Migration angepasst. Aber heute
steigen die Temperaturen immer mehr. Die Tiere können sich dem
Temperaturanstieg nicht so anpassen wie die Menschen, sie müssen migrieren. Es
kann eine Massenmigration auftreten und die bewirkt Instabilität im Ökosystem. Zum
Beispiel der Eisbär hat schneeweißes Pelz. Aber heute wird sein Pelz wegen der
Erwärmung langsam braun. Der Eisbär
lebt im Norden, auf den Gletschern. Die
Gletscher schmelzen, deshalb muss er
migrieren. Neue Adaptation im
Ökosystem kann nach 100 Jahren
eintreten. Weiteres Beispiel sind die
Nadelwälder. Der Nadelwald produziert
viel Sauerstoff. Nadelbäume in Kanada und Russland haben ihre Wurzel im
Permafrostboden. Das Permafrost ist gefrorene Erde. Unter dem Permafrost befindet
sich Methan. Wenn die Temperaturen steigen, schmilzt das Permafrost. Methan wird
freigesetzt und steigt in die Atmosphäre. Das Wurzelsystem der Bäume wird sehr
instabil. Heute können wir sogenannte “betrunkene Wälder” sehen. Die Bӓume
haben instabile Wurzel und stehen schief. Also es sieht komisch aus, weil sie wie
betrunkene Menschen aussehen. Aber es ist nicht komisch, da der Wald stirbt.
9
Čo je príčinou globálneho otepľovaniaPríčinou globálneho otepľovania je predovšetkým skleníkový efekt. Ten spôsobujú
skleníkové plyny, ktorých sa v atmosfére pričinením človeka vyskytuje stále viac.
Mechanizmy slúžiace na ich odbúravanie nestačia, a tak dochádza k pomalému
zvyšovaniu teploty prízemnej vrstvy atmosféry a z toho plynúcim zmenám klímy.
Skleníkový efekt a skleníkové plynyOd Slnka závisí život na našej planéte. Jeho gravitačná sila k sebe priťahuje všetky
planéty našej sústavy. Keď stojíme bližšie od zdroja tepla je nám teplejšie ako keď
stojíme ďalej. Nie je to preto že sa k nám dostane menej energie a tepla, ale preto že
intenzita žiarenia sa zmenšuje pretože sa šíri do rôznych strán od zdroja tepla. Všetci
vieme že zo Slnka na Zem dopadá svetlo a to, že slnečné lúče k nám donášajú teplo.
Okrem viditeľného svetla, slnečné lúče obsahujú aj ultrafialovú a infračervenú zložku.
Na obrázku je celkové spektrum slnečného žiarenia ktoré dopadá na Zem. Môžeme
pozorovať to, že ultrafialové žiarenie, viditeľné svetlo a infračervené žiarenie majú
rozdielne vlnové dĺžky. Pri radiácii platí to, že kratšie vlny obsahujú viac energie ako
dlhšie vlny. Všetky telesá ktoré majú nejakú teplotu emitujú radiačné vlny.
Ultrafialové žiarenie (UV žiarenie), je žiarenie, ktoré tvorí vitamín D a podporuje rast
kostí. Prevažuje uňho však škodlivý vplyv pre životné prostredie, pretože je
mutagénom - mení štruktúru DNA. Môže napríklad spôsobovať rakovinu kože. Je to
práve preto lebo jeho
vlnová dĺžka je 100- 380
nanometrov. Je kratšie a
preto obsahuje viac
energie. Veľká časť tohto
žiarenia je zachytená
Ozónovou vrstvou, ktorá
nás pred ním chráni.
Druhá zložka je viditeľné
svetlo, ktorého vlnová
dĺžka sa pohybuje medzi
380 až 750 nanometrov.
10
Treťou zložkou je infračervené žiarenie, ktoré je to teplo, ktoré my cítime keď sme
vonku počas slnečného dňa. Je dôležité pre fotosyntézu (proces tvorby kyslíka) a
dodávanie tepla našej planéte. Jeho vlnová dĺžka je 750 a viac nanometrov.
Zo slnečných zložiek ktoré dopadnú na Zem a prejdú cez ozónovú vrstvu, približne
51 percent absorbuje zemský povrch. 19 percent absorbujú oblaky a zvyšok sa
odrazí od povrchu zeme a od atmosféry. Veľkú časť infračerveného žiarenia, ktoré sa
odrazí od Zemského povrchu zachytia skleníkové plyny v našej atmosfére.
Skleníkové plyny sú plyny v našej atmosfére, ako je napríklad oxid uhličitý, metán,
oxid dusný, ozón a vodná para. Tento jav nahromadenia skleníkových plynov v
atmosfére sa nazýva Skleníkový efekt. Skleníkový efekt funguje ako skleník, podľa
ktorého je aj pomenovaný. Prepúšťa slnečné lúče na Zem, ako sklo prepúšťa svetlo
do skleníka. Keď sa slnečné lúče odrazia od zložiek v skleníku, sklo pustí svetlo von
ale zadrží veľkú časť infračerveného žiarenia. V skleníku je teplo preto, lebo teplo sa
tam zachytáva. Látky ktoré prepustia niektoré druhy žiarenia a zadržia iné sa
nazývajú selektívny absorbéri, ako je napríklad to sklo v skleníku. Sklo prepustí
svetlo a niektoré zložky infračerveného žiarenia ale veľa z nich zadrží. Kirchhoffov
zákon hovorí o tom, že látka, ktorá je dobrý absorbér žiarenia o istej frekvencii, je aj
dobrý emitér žiarenia a látka, ktorá je zlý absorbér žiarenia, je aj zlý emitér žiarenia.
Podobne ako sklo sa správa aj vodná para a oxid uhličitý, plyny ktoré najviac
spôsobujú skleníkový efekt. Oba plyny sú silnými absorbérmi infračerveného žiarenia
a to podľa Kirchhoffovho zákona znamená, že sú aj silnými emitérmi infračerveného
11
žiarenia, a oba zle absorbujú svetlo. Skleníkové plyny absorbujú kinetickú energiu zo
slnečných zložiek odrazených od povrchu Zeme. Ich molekuly príjmu energiu a
začnú kmitať. Kmitajúce molekuly odovzdajú kinetickú energiu iným plynom v
atmosfére, ako je napríklad dusík a kyslík ktoré sú zlý absorbéri infračerveného
žiarenia. Vzduch okolo sa preto zohrieva. Skleníkový efekt teda preto spôsobuje
ohrievanie atmosféry. Vďaka nemu sa zvyšuje priemerná teplota vzduchu.
Odborníci a meteorológovia tvrdia, že pokiaľ bude pokračovať dnešné tempo
narastania emisií skleníkových plynov vylučovaných človekom, do roku 2100 bude
ich koncentrácia v atmosfére až trikrát vyššia ako pred začiatkom priemyselnej
revolúcie.
12
Skleníkový efekt bol vždy súčasťou prírody, pretože je spôsobovaný hlavne
kolobehom vody v prírode, a topením ľadov. Približne dve tretiny zo všetkých
skleníkových plynov tvorí vodná para. Skleníkový efekt je pre planétu aj dobrý. Za
približne 10 tisíc rokov, ktoré prešli od poslednej Doby ľadovej sa zvieratá postupne
adaptovali na postupné otepľovanie (Dennou aktivitou, príjmom potravy, sfarbením a
osrstením a správaním). Skleníkový efekt je v tomto prospešný, pretože je to dielo
prírodného kolobehu vody. Problém je v tom, že ľudia prispievajú k skleníkovému
efektu veľkou emisiou skleníkových plynov do atmosféry, a odlesňovaním, vďaka
čomu sa menej oxidu uhličitého premení na kyslík.
Vodné pary, H2O zabezpečujú až ⅔ skleníkového efektu. Ide o tzv. prirodzený
skleníkový efekt, ktorý zodpovedá za prirodzené ohrievanie spodných vrstiev
atmosféry. Ich množstvo človek svojou činnosťou ovplyvňuje len málo.
Oxid uhličitý, CO2 je ďalším zo skleníkových plynov. Jeho hodnoty CO2 začali
rapídnejšie stúpať po priemyselnej revolúcií kvôli rozvoju v technológiách. V
atmosfére sa od priemyselne revolúcie nachádza 1,4 triliónov ton viac častíc uhlíku,
čo výrazne ovplyvnilo, zrýchlilo topenie snehu a ľadovcov v Arktíde. V USA, v pohorí
Rocky Mountains v Colorade je prístroj, pomocou ktorého sa do sklenených nádob
odoberajú vzorky CO2 na následný rozbor v organizácií NOAA- National Oceanic and
Atmospheric Administration. Z analýzy vzoriek zistili, že momentálne stúpa počet
častíc CO2 za rok o 2 ppm- parts per million. V minulosti, pred 11- 20 tisíc rokmi tento
počet stúpol o 80 ppm za 6000 rokov. Zvyšovanie množstva častíc CO2 v atmosfére
má na svedomí ľudská činnosť.
13
V roku 1850 bola hodnota častíc CO2
v atmosfére 280 na milión častíc
vzduchu, do roku 1968 táto hodnota
stúpla o 42 častíc. V januári 1979
bola hodnota CO2 336 častíc CO2 na
milión častíc vzduchu, za 28 rokov,
do januára 2007 táto hodnota
dosiahla 406 častíc CO2 na milión
častíc vzduchu.
Carbon dioxide, CO2, is another
greenhouse gas. The emissions of CO2 have risen a lot in comparison with pre-
industrial time. That is mainly
because of inventions in
technology. In Rocky Mountains in
Colorado, USA there is a machine,
from which samples of CO2 are
taken into a lab in NOAA- National
Oceanic and Atmospheric
Administration. Results from their
testing were, that before 11 to 20
thousand years ago, the number of
CO2 particles in the air was rising slower, than now. In the past, it rose only by 80
particles in million particles of air in 6000 years, but now it's rising a lot quicker, by 2
particles every year. Since the pre-industrial time, there are 1,4 trillion ton more
particles of carbon in the atmosphere, which has a negative effect on melting of the
glaciers and snow in the Arctic. People’s actions are what caused the alarming
number of CO2 in the atmosphere.
The evolution of CO2 molecules went from 280 in the year 1850 to 406 in january of
2007.
Metán, CH4 je jeden z hlavných skleníkových plynov. Celkovo prispieva k
skleníkovému efektu 15 až 20% a je asi 22 až 25-násobne účinnejší ako hlavný
skleníkový plyn oxid uhličitý (CO2). Jeho životnosť v troposfére je 9 až 15 rokov.
Množstvo metánu v ovzduší sa zvýšilo ťažbou fosílnych palív, distribúciou ropy a
14
zemného plynu, ale tiež zintenzívnením chovu hovädzieho dobytka, ktorému sa
fermentáciou v tráviacom trakte metán tvorí. Okrem toho je metán nebezpečný tým,
že je výbušný. Toto je veľkým problémom na miestach, kde sa metán produkuje a
môže sa hromadiť, teda napríklad na skládkach. Tu môže prípadný výbuch
znamenať požiar a následne neriadené spaľovanie odpadu, ktorý môže
vyprodukovať množstvo rôznych aj toxických plynov.
Oxid dusný, N2O je 296-krát účinnejším skleníkovým plynom ako CO2. Jeho
životnosť v ovzduší je 120 až 150 rokov, môže vystúpiť až do stratosféry a tu
poškodzuje ozónovú vrstvu. Producentmi tohto plynu sú: chemický priemysel,
poľnohospodárstvo, odpad z chovu dobytka, fosílne palivá a doprava (katalytické
konvertory).
Ozón, O3 nachádzajúci sa v troposfére je významný skleníkový plyn. Vzniká ako
súčasť fotochemického smogu.
oxidačný, fotochemický smog (losangeleský) je typ smogu, ktorý vzniká zo splodín
spaľovacích motorov pri relatívne nízkej vlhkosti vzduchu a teplote 25 až 30 °C, teda
hlavne v lete. Vzniká za jasného slnečného počasia, keď na zmes oxidov dusíka a
uhľovodíkov pôsobí slnečné žiarenie (UV) a vyvoláva rad chemických reakcií, pri
ktorých vzniká ozón, voľné radikály a reaktívne dusíkaté deriváty uhľovodíkov. Pri
spaľovaní bežných palív v doprave prevažne vzniká oxid dusnatý, len málo oxidu
dusičitého, ale tento sa vytvára ďalšou oxidáciou a je podstatný pre vznik
fotochemického smogu, lebo pôsobením UV žiarenia sa rozkladá na oxid dusnatý a
kyslíkový radikál, ktorý potom umožňuje vznik ozónu:
NO2 → NO + O· potom O· + O2 → O3
Ozón vzniká v malých dávkach pri akomkoľvek výboji (blesk, el. oblúk), ale keď sa
vyskytuje vo vyšších koncentráciách v prízemnej vrstve, je silne toxický pre rastliny aj
živočíchy, negatívne vplýva na zdravie človeka (zápaly dýchacích ciest, karcinómy,
poškodenie DNA). Okrem toxicity pre ľudí, živočíchy a rastliny má aj podiel na
skleníkovom efekte. Na rozdiel od ostatných skleníkových plynov má životnosť len
hodiny až dni.
Freóny sú chlórfluórované uhľovodíky (CFC, HCFC) a majú zo všetkých
skleníkových plynov najväčšiu účinnosť. Sú 900 až 8300-krát účinnejšie ako CO 2,
15
teda jedna molekula freónu zachytí 900 až 8300-krát viac tepla ako jedna molekula
CO2. V stratosfére významne poškodzujú ozónovú vrstvu a ich životnosť v troposfére
je 10 až 20 rokov.
Kolobeh uhlíkaPrebieha neustále medzi prírodou a
okolitým prostredím. Jeho súčasťou je
dej, fotosyntéza, kedy sa CO2 viaže na
rastliny, pričom rastliny C zachytia
a kyslík sa dostane naspäť do
atmosféry a procesu, pri ktorom sa
dostáva C opäť do ovzdušia pomocou
rozkladu rastlín- C ostáva v pôde, v ktorej sa nachádza viac C ako v atmosfére. Uhlík
z pôdy prijímajú zvieratá a následne sa do atmosféry dostane naspäť kvôli dýchaniu
zvierat, no aj ľudí. Podľa Ottmara Edenhofera, riaditeľa Mercator Research Institute
on Global Commons and Climate Change v Berlíne sa do atmosféry môže emitovať
800 gigaton CO2, pokým sa oteplenie planéty dostane na 2 °C, čo sa udeje do
dvadsiatich rokov, pokiaľ sa nezmení počet emisií, keďže za posledných 5 rokov sme
z tohto čísla vyčerpali už 200 gigaton.
Okrem bežného kolobehu uhlíka v prírode prebieha aj kolobeh uhlíku pod vplyvom
permafrostu. Tento proces prebieha v oblastiach s trvalo zamrznutou pôdou, medzi
ktoré patrí oblasť Arktídy a Sibíru a je spôsobený roztápaním permafrostu v dôsledku
globálneho otepľovania planéty. Mikróby dávno mŕtvych rastlín, ktoré sa nachádzajú
pod týmto typom pôdy premieňajú C na CH4. Ten sa uvoľňuje do ovzdušia cez
hladinu, čím sa vzduch oteplí ešte viac, keďže metán je taktiež skleníkový plyn a
spôsobuje otepľovanie planéty. Teplejší vzduch opäť spôsobí topenie permafrostu a
mnoho zvierat vymiera kvôli tomu, že sa nedokážu prispôsobiť teplejšiemu podnebiu.
Kolobeh uhlíku pod vplyvom permafrostu je bežný proces, no v dôsledku otepľovania
Zeme, sa môže permafrost roztápať rýchlejšie, a tým pádom sa do atmosféry bude
metán uvoľňovať rýchlejšie ako doteraz.
16
Carbon cycleIt is a never-ending process, which
happens between nature and the air
around its elements. It consists of
photosynthesis, in which CO2 is
captured by plants. They use the
absorbed CO2, H2O and visible light in
making oxygen and glucose. Oxygen
gets back into the atmosphere and
glucose stays in the plant and is used
by it in growth of the plant. Another part of the carbon cycle is when carbon, which
stayed in the ground, returns into the atmosphere by breathing of people and
animals. Carbon is also made by the soil itself, because of the decay of the plants.
Because of this, more carbon is actually in the land than in the atmosphere. This is
the first type of carbon cycle. According to Ottmar Edenhofer, the director of Mercator
Research Institute on Global Commons and Climate Change in Berlin, we can emit to
the atmosphere about 800 gigatons of carbon. We will achieve this number until 20
years time, since in the last 5 years we've already emitted 200 gigaton of carbon.
The second is carbon cycle under the influence of permafrost. It doesn't happen all
around the world, only in its parts, where permafrost is located, for example Siberia
and the Arctic. This carbon cycle happens because of melting of permanently frozen
ground from which a lot of methane is released due to global warming. Under the
permafrost, CH4 is made by microorganisms which change carbon into methane. This
type of carbon cycle is common, but in the past years, it has been quicker, due to
climate change. The warmer our planet gets, the more CH4 will get into atmosphere,
the quicker the warming of our planet will be.
17
Spaľovanie fosílnych palívPri spaľovaní fosílnych palív - uhlia, ropy sa produkuje veľké množstvo CO 2. Ten sa
však produkuje aj pri doprave, energetike, v priemysle a domácnostiach. Počas
týchto procesov prebiehajú rôzne reakcie.
Termochémia a oxidácia
Pri spaľovaní palív sa uvoľňuje energia v podobe tepla, túto reakciu môžeme označiť
ako exotermickú. Energia reaktantov je vyššia ako energia produktov reakcie.
Energia výsledného produktu je nižšia a väzby v produkte sú silnejšie.
Opačnou reakciou je endotermická reakcia, pri nej sa teplo spotrebúva a je jej
dodávané po celý čas reakcie. V porovnaní s exotermickou reakciou, energia v
produktoch stúpa a väzby sú slabšie.
Reakčné teplo určuje množstvo vyprodukovaného alebo spotrebovaného tepla počas
reakcie. Je rozdielom entalpie reaktantov a entalpie produktov, pričom entalpia je
tepelný obsah látky - koľko tepla sa v látke nachádza, má značku H. Jej rozdiel sa
označuje ΔH. Látkové množstvo ovplyvňuje reakčné teplo tak, že čím väčšie je
látkové množstvo reaktantov v reakcii, tým sa zvyšuje aj reakčné teplo.
Pri týchto chemických reakciách sa uplatňujú termochemické zákony.
[cit.1] Prvý termochemický zákon: “Hodnota reakčného tepla priamej a spätnej
reakcie je rovnaká a líši sa len znamienkom”, objavili ho A. L. Lavoisier a P. S.
Laplace.
[cit. 2] Druhý termochemický zákon: “Reakčné teplo určitej reakcie sa rovná súčtu
reakčných tepiel čiastkových reakcií”, formuloval ho G. H. Hess.
Spaľovanie uhlíka je zároveň redoxnou reakciou, ktorá pozostáva z redukcie a
oxidácie. Redukcia je prijímanie elektrónov a oxidácia je strata elektrónov. Sú prvky,
napríklad H, ktoré môžu byť aj oxidovadlom aj redukovadlom. Závisí to od toho, aké
vlastnosti má prvok, s ktorým reagujú. Látky, ktoré sa oxidujú majú redukčné
vlastnosti, tie ktoré sa redukujú majú oxidačné vlastnosti. Keď sa spaľuje uhlie, tak
uhlík a kyslík navzájom reagujú, pri čom vznikajú skleníkové plyny CO pri
nedokonalom horení uhlíka a CO2 pri dokonalom.
18
19
Vznik CO2:
Vždy prebieha oxidácia a redukcia súčasne. Kyslík pri horení prijíma elektróny od
uhlíka. Uhlík je redukovadlo, má redukčné vlastnosti, pretože redukuje kyslík. Kyslík
je naopak oxidovadlo, má oxidačné vlastnosti, oxiduje uhlík. Oxidačné čísla na konci
tejto reakcie sú C+Ⅳ a O-Ⅱ.
C(s) + 12O2(g) → CO(g) ∆H = + 110, 5 kJ/ J
CO(g) + 12O2(g) → CO2(g) ∆H = + 283 kJ/ J
C(g) + O2(g) =CO2(g) ∆H = + 393, 5 kJ/ J
20
Čo spôsobuje zvýšenú produkciu skleníkových plynovNa globálnom otepľovaní sa podieľa viacero faktorov. Predovšetkým však
najzávažnejšou je produkcia škodlivých plynov do ovzdušia, ktoré sa potom
zúčastňujú na vzniku skleníkového efektu, rôznych druhov smogu, ozónovej diery.
Jedným z najvýznamnejších faktorov podieľajúcich sa na produkcii týchto plynov je
spaľovanie fosílnych palív, teda produktov ropy, zemného plynu, rôznych druhov
uhlia a pod. Z tohto hľadiska najväčšími znečisťovateľmi budú odvetvia, ktoré spaľujú
najviac fosílnych palív, teda doprava a energetika.
Ďalším problematickým odvetvím je odpadové hospodárstvo, teda skládkovanie
prípadne spaľovanie odpadu.
Vplyv dopravy na globálne oteplenieEmisie CO2 z dopravy tvoria až 25% všetkých emisií.
Jednotlivé druhy dopravy a ich produkcia CO2:
21
Cestná doprava produkuje 91 až 97 % škodlivých emisií zo všetkých druhov dopravy.
Jeden automobil so spotrebou 10 l na 100 km za rok vyprodukuje 350 kg CO 2, 50 kg
uhľovodíkov, 15 kg oxidov dusíka a ďalšie emisie, pri spotrebe 1000 l benzínu za rok.
Letecká doprava spaľuje kerozín, pričom vznikajú hlavne oxidy uhličitý a uhoľnatý,
metán, oxidy dusíka, síry, prchavé uhľovodíky a vodná para. Keďže sú tieto plyny
uvoľňované nad troposférou, nie sú zrážkami zmývané a zotrvávajú oveľa dlhšie v
atmosfére.
Železničná doprava je asi najekologickejšia z hľadiska produkcie emisií prípadne
skleníkových plynov najmä v prípade elektrického pohonu, aj keď tu miera jej
ekologickosti závisí od spôsobu výroby elektrickej energie v krajine.
Lodná doprava negatívne ovplyvňuje vodné ekosystémy. Spaľuje hlavne ťažký olej,
ktorý je lacnejší, ale vedie k produkcii vyšších emisií.
Negatívne dopady dopravy na životné prostredie
Doprava pôsobí negatívne na všetky zložky životného prostredia. Znečisťuje vzduch,
vodu, pôdu, vyrába nové odpady, spotrebúva energiu, emisiami, hlukom a vibráciami
ovplyvňuje faunu aj flóru a nakoniec negatívne pôsobí aj na zdravie a život človeka.
Znečistenie ovzdušia je najzávažnejším negatívnym vplyvom dopravy. Hlavným
zdrojom znečistenia sú spaľovacie motory, ktoré v závislosti od druhu motora a typu
paliva produkujú rôzne emisie.
Spaľovací motor spaľovaním paliva vyrába teplo, ktoré ohrieva pracovný plyn. Ten
zvýšením svojho tlaku alebo objemu vykonáva mechanickú prácu alebo má reakčný
účinok. Mechanická práca sa vykonáva pôsobením tlaku na pohyblivú časť motora
(piesty v automobiloch) a reakčný účinok sa využíva na pohyb v opačnom smere ako
látka vystupujúca z motora (raketový a prúdový motor).
Spaľovací motor spaľuje pevné, kvapalné alebo plynné palivá a spotrebováva kyslík.
Výsledkom spaľovania sú spaliny, ktorých zloženie závisí od typu paliva. Najčastejšie
palivá používané v motoroch sú fosílne palivá- benzín a nafta.
V doprave najviac používané sú vznetové a zážihové spaľovacie motory.
Vznetový motor môže byť naftový, plynový (CNG) alebo kombinovaný. Jeho
výhodami sú nižšia spotreba, a teda menej emisií, čo spolu s dlhšou životnosťou im
22
dáva výhodu pred zážihovými motormi. Na druhej strane potrebujú nejaký čas na
zahriatie, aby optimálne pracovali, čo ich zase znevýhodňuje v mestskom prostredí
s krátkymi trasami.
Výhodou zážihového motora je jednoduchšia konštrukcia, a teda nižšie náklady na
výrobu. Motor je výkonnejší a potrebuje nižšiu pracovnú teplotu, tak je vhodnejší na
krátke trasy do mesta.
Emisie produkované spaľovacími motormi
Spaľovacie motory produkujú veľké množstvo látok, ktorými priamo alebo nepriamo
znečisťujú ovzdušie, podieľajú sa na skleníkovom efekte, podporujú úbytok ozónu
alebo sú rovno toxické pre živé organizmy. Patria medzi ne:
Oxidy uhlíka CO, CO2
Pri nedokonalom spaľovaní kvôli nedostatku kyslíka, napr. pri nízkej teplote
spaľovania alebo nízkej turbulencii, vzniká oxid uhoľnatý. Je to dosť stabilný plyn,
ktorý sa podieľa na tvorbe fotochemického smogu. Okrem toho je toxický pre
človeka, lebo v krvi sa prednostne viaže na hemoglobín a bráni tak prenosu kyslíka
krvou. Pri dokonalom spaľovaní už vzniká oxid uhličitý, ktorý človeku priamo neškodí,
avšak je to jeden zo skleníkových plynov.
Tuhé znečisťujúce látky
Patria sem uhľovodíky, ktoré sa používajú ako pohonné látky a mazivá. Mnohé z nich
sú karcinogénne a ľahko sa odparujú, unikajú do ovzdušia pri spaľovaní, odparením
z palivovej nádrže či karburátora alebo pri čerpaní. Ďalej sem patria sadze (teda
uhlík), ktoré vznikajú pri nedokonalom spaľovaní nafty, tiež síra a ťažké kovy
obsiahnuté v palive. Ťažké kovy sa potom dostávajú do potravinového reťazca a v
organizmoch, rastlinách a pôde sa kumulujú, čo zvyšuje ich toxicitu.
Oxidy síry a dusíka SO2, SO3, NO, NO2
Zúčastňujú sa na vývoji smogu a kyslých dažďov.
Halogénované uhľovodíky- freóny (CFC, HCFC, HFC)
Prejavujú sa silným skleníkovým efektom v troposfére a ozón poškodzujúcim efektom
v stratosfére.
23
24
Vplyv energetiky na globálne oteplenieV roku 2014 bola uverejnená štúdia, v
ktorej bol zostavený zoznam
tridsiatich elektrární, ktoré za uplynulý
rok emitovali najviac CO2. 29 z nich
bolo uhoľných a jedna spaľovala
ropné bridlice. Na prvom mieste bola
poľská uhoľná elektráreň v meste
Bełchatów, ktorá vyprodukovala za
rok 2013 viac ako 37 miliónov ton
CO2, čo je viac ako predpokladaná
celková produkcia CO2 Slovenska v
tom istom roku.
Emisie CO2 vyprodukované globálne odvetvím energetiky v roku 2017 stúpli
celosvetovo o 460 miliónov ton. Spôsobil to vyšší dopyt po energii, hospodársky rast
a nižšie ceny fosílnych palív.
Hoci USA nepodporili Parížsku dohodu, zaznamenali pokles produkcie CO 2 až o 25
miliónov ton v roku 2017, čo bolo spôsobené spustením projektov obnoviteľných
zdrojov.
V Mexiku klesli ročné emisie o 4% kvôli využívaniu veternej a slnečnej energie.
Podobne Veľká Británia zaznamenala pokles o 3,8% kvôli zatváraniu uhoľných
elektrární.
V Európe a Ázii však emisie stúpli za rok 2017 o 460 miliónov ton. Najväčší nárast
emisií patrí Indonézii – 4,5%, Číne – 1,7%. Európa celkovo tiež vyprodukovala viac
emisií CO2 za rok 2017, až o 1,5%, hlavne pre vyššiu spotrebu ropy a zemného
plynu.
Až 77% elektrickej energie na Slovensku, ktorú vyrobili Slovenské elektrárne,
pochádza z jadrovej energie, 12% z vodných elektrární, 11% z uhoľných elektrární.
Princíp výroby elektriny
25
Jadrové elektrárne pracujú na princípe štiepnej reakcie. Jadro uránu sa
ostreľuje neutrónmi a štiepi sa na ľahšie prvky a ďalšie neutróny, ktoré sa
znovu zapájajú do reakcie. Tak vzniká reťazová reakcia a uvoľňuje sa
obrovské množstvo energie. Tá ohrieva vodu, ktorá po premene na vodnú
paru poháňa turbínu, teda koná mechanickú prácu. Turbína je pripojená na
generátor a tu sa mechanická práca premieňa na elektrickú energiu.
Vodné elektrárne využívajú na pohon turbíny priamo tečúcu vodu riek.
Mechanická energia vody sa prenáša na hriadeľ a v pripojenom generátore sa
elektrickou indukciou rotujúceho magnetického poľa rotora do pevného statora
vyrába elektrická energia.
Tepelné elektrárne sa od jadrových líšia tým, že na ohrev vody používajú
uhlie, plyn alebo mazut. Zohriata voda sa mení na vodnú paru, tá poháňa
turbínu pripojenú na generátor a tu dochádza k premene tepelnej energie na
elektrickú.
Prinzip der Energieerzeugung
Kernkraftwerke arbeiten nach dem Prinzip der Spaltreaktion. Der Kern des
Urans wird von Neutronen bombardiert Der Kern spaltet sich in leichtere
Elemente und andere Neutrone. Diese nehmen dann wieder an der Reaktion
teil. Dies führt zu einer Kettenreaktion und setzt eine enorme Menge Energie
frei. Dadurch wird das Wasser erwärmt Das Wasser wandelt sich in
Wasserdampf um. Der Dampf treibt die Turbine an, also leistet er
mechanische Arbeit. Die Turbine ist mit einem Generator verbunden und hier
wird die mechanische Arbeit in Elektrizität umgewandelt.
26
Wasserkraftwerke treiben die Turbine mit direkt fließendem Flusswasser an.
Die mechanische Energie des Wassers wird auf die Radwelle übertragen.
Elektrische Energie wird durch elektrische Induktion des rotierenden
Magnetfeldes des Rotors erzeugt. Der Rotor bewegt sich im feststehenden
Stator des angeschlossenen Generators.
Wärmekraftwerke unterscheiden sich von Kernkraftwerken. Sie verwenden zur
Erwärmung Wasser Kohle, Gas oder Schwarz Öl. Das erwärmte Wasser wird
in Wasserdampf umgewandelt. Der Dampf treibt die Turbine an, die mit dem
Generator verbunden ist.Hier wird die Wärmeenergie in elektrische Energie
umgewandelt.
Dopad na životné prostredie
Jediným odpadovým produktom jadrových elektrární je jadrový odpad
vznikajúci v procese ťažby, výroby a po
vyhorení jadrového paliva, ktorý treba
uložiť za špeciálnych podmienok,
pretože ešte po dlhú dobu pretrváva
žiarenie rôzneho typu. V porovnaní s
odpadmi z iných odvetví energetiky je
však jadrového odpadu pomerne málo.
Tieto elektrárne neprodukujú žiadne skleníkové plyny ani iné emisie, ktoré by
znečisťovali ovzdušie.
Vodná energia je z hľadiska znečisťovania životného prostredia jedna z
najčistejších energií. Nevznikajú pri jej
získavaní žiadne emisie, žiadny odpad,
pracuje s vodou rieky a využíva jej
hydroenergetický potenciál. Ale
ukázalo sa, že predsa má vplyv na
životné prostredie. Stavaním bariér na
riečnych tokoch, úpravou korýt riek a
vytváraním umelých vodných nádrží sa
mení celý riečny ekosystém, narúša sa normálny tok rieky, bráni sa migrácii
rýb aj ich potravy, mení sa skladba živočíšnych druhov žijúcich v riekach a
27
následne aj v ich okolí, miznú niektoré druhy rastlín a živočíchov spolu s
meniacimi sa podmienkami v okolí riek (lužné lesy, záplavové oblasti).
Tepelné elektrárne spaľovaním uhlia, plynu alebo mazutu produkujú do
ovzdušia oxidy uhlíka, síry, dusíka aj
ťažké kovy, ktoré sú obsiahnuté v
palivách. Novšie elektrárne majú
inštalované zariadenia na výstupe
spalín, ktoré odfiltrujú sadze a znižujú
produkciu oxidov síry a dusíka,
prípadne sa odsírenie a denitrifikácia
rieši už v procese spaľovania. Stále však zostávajú veľkým producentom
oxidu uhličitého. Až 18% skleníkových plynov v EÚ produkujú práve uhoľné
elektrárne.
Auswirkungen auf die Umwelt
Das einzige Abfallprodukt von Kernkraftwerken sind nukleare Abfälle.Sie
entstehen beim Abbau von Uran, bei der Produktion und nach der
Verbrennung von Kernbrennstoffen. Die ausgebrannten Reste müssen unter
besonderen Bedingungen gelagert werden, denn sie strahlen noch lange Zeit
die Strahlung verschiedener Arten aus. Es gibt jedoch relativ wenig Atommüll
im Vergleich zu Abfällen aus anderen Energiesektoren. Diese Kraftwerke
produzieren keine Treibhausgase oder andere Emissionen, die die Luft
verschmutzen würden.
In Bezug auf die Umweltverschmutzung ist Wasserkraft eine der saubersten
Energien. Es gibt keine Emissionen und keine Abfälle. In diesem Typ von
Kraftwerk arbeitet das Flusswasser und man nutzt sein Wasserkraftpotenzial.
Es stellte sich jedoch heraus, dass es doch Auswirkungen auf die Umwelt hat.
Der Mensch baut Barrieren an Flussläufen, passt Flussbetten an und schafft
künstliche Wasserreservoirs. Er verändert somit das gesamte Ökosystem des
Flusses, stört den normalen Wasserfluss, verhindert die Fischwanderung und
auch ihrer Nahrung. Die Zusammensetzung der Tierarten, die in und im
Flussgebiet leben ändern sich. Einige Arten von Pflanzen und Tieren
28
verschwinden,weil sich die Bedingungen im Flussgebiet(Auenwälder, Auen)
ändern.
Wärmekraftwerke erzeugen Energie durch das Verbrennen von Kohle, Gas
oder Schwarzöl. Sie vergiften die Luft mit Oxiden von Kohlenstoff, Schwefel,
Stickstoff und Schwermetallen. Sie sind in Brennstoffen enthalten . In neueren
Kraftwerken werden Austrittsvorrichtungen installiert, um Abgase, Ruß
herauszufiltern und die Schwefel- und Stickoxidproduktion zu reduzieren. Die
Entschwefelung und Denitrifikation löst man bereits im Verbrennungsprozess.
Dieses Kraftwerk bleibt jedoch ein wichtiger Produzent von Kohlendioxid. Bis
zu 18% der EU-Treibhausgase werden in Kohlekraftwerken erzeugt.
Vplyv odpadového hospodárstva na globálne oteplenie
Skládky
Zriaďovanie skládok, ich prevádzku, kontrolu a uzatváranie upravuje vyhláška č.
382/2018 Z.z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o skládkovaní
odpadov a uskladnení odpadovej ortuti. Podľa nej delíme skládky na: skládky na
inertný odpad, skládky na odpad, ktorý nie je nebezpečný a skládky na nebezpečný
odpad.
Vyhláška presne stanovuje, kde a ako môže byť skládka založená, aby sa
minimalizovalo jej pôsobenie na ľudí a životné prostredie. Napriek všetkým
opatreniam skládky odpadu majú veľa negatívnych dopadov na svoje okolie.
Dopad na životné prostredie je rozsiahly. V podstate skládky zasahujú do každej
oblasti životného prostredia: znečisťujú ovzdušie, vodu, pôdu, vplývajú na zdravie
človeka a živočíchov vo svojom okolí.
Z hľadiska globálneho otepľovania ale najzávažnejším dopadom je produkcia
skleníkových plynov - metánu a oxidu uhličitého. Tieto vznikajú hlavne anaeróbnym
rozkladom biologicky rozložiteľného materiálu. Na Slovensku ročne z odpadu
uloženého na skládkach môže vzniknúť až skoro 400 mil. m3 skládkového plynu,
29
ktorého hlavnými zložkami sú metán (30 – 70%), oxid uhličitý (15 – 60%) a dusík (0,2
– 4%).
30
Spaľovne
Zdá sa, že výhodnejším riešením, ako odpad skládkovať, je odpad spaľovať. Zmenší
sa výrazne jeho objem (o 80 – 95%), nebude zaberať pôdu, hroziť zamorením pôdy a
podzemných vôd ani ohrozovať faunu a flóru vo svojom okolí. Okrem toho sa teplo
vznikajúce pri spaľovaní môže využiť na výrobu elektriny alebo vykurovanie.
Hoci spaľovne odpadu sú stále technologicky dokonalejšie a emisné limity prísnejšie,
spaľovne nedokážu úplne zabrániť unikaniu nežiadúcich plynných látok do ovzdušia.
V podstate všetky spaľovne produkujú okrem oxidov uhlíka, dusíka a síry ešte ťažké
kovy a organické látky označované ako dioxíny a furány a ešte mnohé ďalšie
uhľovodíky a aj neidentifikovateľné plynné látky. Ich vplyv na zdravie človeka nie je v
súčasnosti známy, rovnako ako ani koncentrácie, ktoré môžu byť nebezpečné,
prípadne vzájomné chemické reakcie vzniknutých látok.
Z hľadiska globálneho otepľovania je nezanedbateľná predovšetkým produkcia CO 2.
V USA patria spaľovne medzi 15 najväčších zdrojov emisií skleníkových plynov do
atmosféry.
Odlesňovanie a požiare/ Deforestation and fireSpôsobuje emisie CO2, stratu biodiverzity, pretože zvieratá a rastliny strácajú svoje
prirodzené prostredie. Nastáva z viacerých dôvodov, poľnohospodárskych - krajiny
rúbu vo veľkom množstve lesy, pretože potrebujú pôdu na pestovanie plodín, chov
zvierat, ťažby dreva, ktorý sa následne využíva v priemysle a v domácnostiach. Štáty
odlesňujú veľké územia za vidinou zvýšenia poľnohospodárskeho územia, no v
skutočnosti odlesňovaním kvôli narušeniu koreňovej sústavy nastane erózia pôdy a
rozširujú sa oblasti púští. Práve z poľnohospodárskeho a ekonomického dôvodu je
vláda štátov častokrát ľahostajná voči požiarom lesov.
Due to CO2 emissions as a result of fire and deforestation, many species and plants
are endangered, because of the loss of their natural habitat. Biodiversity can't cope
with the fast change in their environment and that’s why they are on the edge of
extinction. Deforestation occurs as a result of many activities done by people. One of
them is agriculture reason. States deforest large areas, because of their vision of
land on which they can plant crops and keep cattle. Another reason can be the need
31
of wood in manufactures and households. They think that by doing this, they will gain
the needed land for their plans, but in reality, they disrupt the root system in soil,
which leads to erosion of the ground and expanding deserts. Governments are many
times don't really care about fires in the forests and rainforests, because they see it
as an opportunity to improve their nation's economics status.
Amazonský prales/ Amazon rainforest
Odlesňovanie má vplyv aj na momentálne prebiehajúce požiare v Amazonskom
pralese. Požiare sú síce v obdobiach sucha- jún až december bežné, no tie, ktoré
momentálne prebiehajú, má na svedomí ľudská činnosť. Keďže zrážky v oblasti
Amazonského pralesu vznikajú vďaka lesom, výrub lesov z dôvodu získania plochy
na pestovanie plodín a chov
hovädzieho dobytku
zabraňuje ich vzniku. Sucho
spôsobí ďalšie odlesňovanie,
čo môže zmeniť prales na
savanu. V stromoch je
uložené veľké množstvo
uhlíku, ktorý sa počas
požiarov uvoľňuje do
atmosféry. Dymový oblak,
ktorý počas nich vznikne je už natoľko veľký, že sa presúva aj na mestá, napríklad
São Paulo, v ktorých je tma aj cez deň. Tohtoročné požiare sú rozšírené viac kvôli
spôsobu vedenia štátu brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara, ktorý chce rozvíjať
Brazíliu v poľnohospodárstve na území Amazónie. Keďže potrebuje viac priestoru na
poľnohospodárske aktivity, odlesňuje sa vo väčšej miere - v období od Apríla do
Júna sa odstránilo o 25% viac lesov ako v roku 2018. Amazonský prales vytvára
veľké množstvo kyslíka pre celú Zem, taktiež sa tam nachádza veľké množstvo
druhov rastlín a živočíchov, ktoré nie sú prispôsobené podmienkam, ktoré sú s
požiarmi spojené.
Deforestation has also caused the massive fires in Amazon rainforest, which started
this year are still actual, even though, there are less of them in these days. Fire is
common during the drought period of year, from June to December, but fires, which
32
were reported in this year were caused by humans, because of their activities. As a
result of deforestation of the rainforest because of the need of more land, less rain
was made in the area. Since Amazon Rainforest makes most of the rain by itself, the
droughts were more severe,
which caused the fire to be
more spread and affected
more people.If the
deforestation continues, the
rainforest could become a
savannah. The trees capture
a lot of carbon, which gets to
the atmosphere during the fire
not only from the trees, but
also from the burning process. The smoke cloud made due to the fire became so big,
it covered the city São Paulo in Brazil, in which, as a result of this cloud was dark
outside not only during the night, but also during the day. This year´s fire were more
extend also because of the way the president Jair Bolsonaro of Brazil leads the
country. His aim is to economically and agriculturally develop Brazil. As a result of his
way of his intentions, from April to June 25% more forest was cut down than in the
year of 2018. The Amazon rainforest is extremely important for the human race,
since it makes 20% of the world's oxygen and a lot of types of plants and animals live
there, which are not used to fire and that can bring them to their extinction.
Sibír/ Siberian fire
Požiare na Sibíri sú taktiež nebezpečné, okrem oxidu uhličitého sa do atmosféry
uvoľňuje aj metán. Na Sibíri sa nachádzajú rozsiahle územia permafrostu, ktoré sa z
dôvodu požiarov topia, a z trvalo zamrznutej pôdy sa uvoľňujú veľké množstvá CH 4. V
letnom období sú v sibírskej oblasti požiare bežné, avšak tie tohtoročné, sú kvôli
neskorému haseniu a vyšším teplotám viac rozšírené a ťažšie zastaviteľné. Požiare v
odľahlých miestach v Rusku
nie sú hasené natoľko
intenzívne ako ostatné, v
Rusku ľudia podpisovali
33
petície, aby vláda voči nim nebola ľahostajná. Tieto požiare nezasahujú do
obývaných častí, no taktiež ovplyvňujú zdravie ľudí. Podobne ako v São Paulo, aj
oblasti na Sibíri sú pod dymovým oblakom. Medzi takéto oblasti patrí aj mesto
Novosibirsk. Tento dymový oblak je už natoľko rozsiahly, že sa rozšíril už aj mimo
Sibír, oblasti severovýchodnej Kanady ním boli taktiež zasiahnuté kvôli jeho veľkosti.
The Siberian fire is also very dangerous, because not only carbon is emitted to the
atmosphere, but also methane. Methane gets into the atmosphere because there is
permafrost, permanently frozen ground, in Siberia, which is melting due to the fire.
During summer, fire is common in Siberia, but this year, they started to be
extinguished later than usually and with higher temperatures caused by global
warming, the fire became less
controlled. Fires in not so
populated areas are not being
extinguished as intensively as
the others. Residents of
Russia didn't agree with this
decision of the government of
Russia and started signing
petitions, so that it wouldn't be so careless about it. Even though these fires aren't in
inhabited areas, they still affect the health of people. Similar to the people in São
Paulo, also cities in Russia have been affected by the cloud of smoke. In fact, it has
become so large, that it has spread also to places outside Siberia. North-east part of
Canada has also been hit by the cloud.
34
Následky globálneho otepľovania Následky globálneho otepľovania sú rôzne, zmena klimatických podmienok, stavu
vody vo svete. Neovplyvňujú však iba ľudí, ale aj rastliny a živočíchy. Necháme ich
zájsť natoľko ďaleko, že spôsobia vyhynutie niektorých druhov?
Zmeny počasia a klímyKlíma je dlhodobý režim počasia v danej oblasti. Ako dlhodobý režim sa vníma
obdobie v trvaní najmenej 30 rokov. Klimatický systém je rozdelenie Zeme na zložky,
ako je napríklad Hydrosféra (vodstvo Zeme), Atmosféra, Kryosféra (sneh a ľad na
Zemi), Litosféra (horná časť Zemskej kôry) a Biosféra (život na Zemi). Zmeny klímy
na našej planéte znamenajú zmenu celosvetového priemeru teplôt. Počasie je
premenlivý stav ovzdušia v atmosfére. Meteorológia je veda zaoberajúca sa
skúmaním a predpovedaním počasia. Klimatické zmeny na našej planéte, ako je
napríklad rast priemerných teplôt, ovplyvňujú počasie. Napríklad stúpanie teplôt v
tropických oblastiach má za následok ničivejšiu silu hurikánov. Počasie nad danou
oblasťou sa definuje podľa:
Teploty vzduchu (Akú teplotu má vzduch v danej oblasti)
Tlaku (Aká je tiaž sily 1 N na plochu 1 meter štvorcový)
Vlhkosti vzduchu (Koncentrácia vodných pár v ovzduší)
Oblačnosti (Množstvo oblakov nad danou oblasťou)
Zrážok (Kondenzovaná vodná para ktorá padá z oblohy)
Viditeľnosti (Vzdialenosť do ktorej je vidieť voľným okom)
Vetra (Pohyb, rýchlosť, sila a smer pohybu vetra)
Klima ist ein langfristiges Regime des Wetters in bestimmter Region. Das langfristige
Regime ist Zeit, die mindestens 30 Jahre andauert. Das Klimasystem ist die
Aufteilung der Erde in Komponenten. Erste Komponente ist die Hydrosphäre.
Hydrosphäre ist alles Wasser der Erde. Zweite Komponente ist die Atmosphäre.
Atmosphäre ist die Gashülle der Erde. Dritte Komponente ist die Kryosphäre.
Kryosphäre ist der Schnee und das Eis auf der Erde. Vierte Komponente ist die
35
Lithosphäre. Lithosphäre oberer Teil der Erdkruste. Fünfte Komponente ist die
Biosphäre. Biosphäre ist das Leben auf der Erde.
Das Wetter ist ein variabler Zustand der Atmosphäre. Meteorologie ist eine Wetter-
Wissenschaft. Der Klimawandel auf unserem Planeten beeinflusst das Wetter zum
Beispiel der Anstieg der Temperaturen. Das Wetter über einer Region wird durch
wird nach folgenden Kriterien definiert:
nach der Lufttemperatur (Die Temperatur der Luft in der Region)
nach dem Luftdruck (1 N auf Quadratmeter)
nach der Luftfeuchtigkeit (Konzentration des Wasserdampfes)
36
nach der Bewölkung (Menge in der Wolken)
nach den Regenniederschlägen (kondensierter Wasserdampf der die Wolken
bildet)
nach der Sichtbarkeit (mit bloßem Auge)
nach dem Wind (Schnelligkeit, Bewegung, Kraft, Richtung)
37
Hurikány
Trópmi sa nazýva oblasť na
našej Zemi v oblasti rovníka. V
tejto oblasti je celý rok teplo. Je
to preto, lebo na oblasť rovníku,
kde je Zem najširšia, dopadajú
slnečné lúče v inom uhle ako na
iné oblasti. Keby sme mali dva
zhodné zväzky slnečných lúčov, na oblasť rovníka by dopadli v inom uhle a pokryli by
menšiu plochu, na ktorú je koncentrovaných viac slnečných lúčov. Keď je teplejšie,
vyparí sa viac vody, vzduch je vlhkejší, hurikány majú preto dostupnej viac energie,
sú preto intenzívnejšie. Meteorológ Jerry Emanuel predpokladá, že pokiaľ teplota
oceánov narastie o 3 alebo 4 stupne, môže to spôsobiť nárast ničivého potenciálu
hurikánov až o 50% a vyvolať pravidelné búrky s rýchlosťou až 350 kilometrov za
hodinu. Hurikán je tropická búrka, s rýchlosťou vetra aspoň 64 knotov (čo je 119,091
metrov za hodinu). Hurikán vzniká v teplých tropických oblastiach nad oceánom
alebo morom, s teplotou vrchnej časti oceánu aspoň 27 stupňov celzia. Hurikán
vzniká tak, že sa voda z oceánu vplyvom dodaného tepla a energie zo slnečných
lúčov vyparuje. Vodná para ktorá sa dostane do výšky, vplyvom chladného vzduchu
kondenzuje a zráža sa do oblakov. Pri jej kondenzácii - premene vodnej pary na
kvapôčky vody - sa uvoľňuje energia, ktorú voda prijala od slnečných lúčov, vďaka
ktorej sa vyparila. Molekuly vzduchu prijmú energiu z vodných pár a rozhýbu sa.
Vlhký vzduch má v sebe viac molekúl vody, čo znamená že váži menej. 1 mol vodnej
pary váži menej ako 1 mol O2 alebo 1 mol N2 . Vieme to vďaka porovnaniu ich
molárnych hmotností.
38
M H2O = 1.01+1.01+15.999 M H2O = 18.019 g/mol
M N2 = 14.01+14.01 M N2 = 28.02 g/mol
M O2 = 15.999 + 15.999 M O2 = 31.998 g/mol
Do vzduchu sa zmestí iba určité množstvo častíc. Keď odtiaľ vodná para vytlačí
molekuly dusíka alebo kyslíka, hmotnosť tejto plochy bude nižšia, pretože vodná
para váži menej ako dusík alebo kyslík. Tiaž na 1 meter štvorcový bude nižšia, preto
je nižší aj tlak. (Jednotkou tlaku je pascal, čo je tlak vyvolaný silou 1 N na 1 meter
štvorcový) Tlak vzduchu závisí od teploty vzduchu, nadmorskej výšky a vlhkosti
vzduchu. Vzduch ktorý obsahuje vodnú paru má preto nižší tlak. Vplyvom dodanej
energie z vodných pár sa tento vzduch hýbe a vplyvom coriolisovej sily je zatáčaný
do jedného centra. Toto centrum bude epicentrum hurikánu, nazývané aj oko.
Coriolisova sila má na severnej pologuli smer hodinových ručičiek a na južnej
pologuli pôsobí proti smeru hodinových ručičiek. Je spôsobená tým že naša Zem sa
točí.
Epicentrum s nízkym tlakom do seba
nasáva vzduch z okolia aby sa vyrovnal.
Coriolisova sila vzduch prúdiaci do
epicentra ztáča na severnej pologuli po
smere hodinových ručičiek a na južnej
pologuli proti smeru hodinových ručičiek.
Hurikán sa preto točí v smere
hodinových ručičiek na južnej pologuli a
v proti smeru hodinových ručičiek na
severnej pologuli.
39
Anatómia hurikánu
Centrum hurikánu sa nazýva Oko. Je to oblasť s veľmi nízkym tlakom ktorá do seba
nasáva vzduch s vyšším tlakom, ktorým sa snaží vyrovnať. Vzduch v okolí hurikánu
býva vlhký, plný vodných pár a energie. Hurikán Elena mal oko, s priemerom až 40
kilometrov. Zvyšok hurikánu je zložený z organizovaných búrok a zrážok, ktoré
prúdia do epicentra.
Hurikány sú najintenzívnejšie na rovníku pretože jej tam najviac teplo, čo znamená
viac vodných pár vo vzduchu - viac energie vo vzduchu, preto sú v trópoch
najsilnejšie hurikány. Rýchlosť hurikánu záleží od teploty okolia v ktorom vyčíňa, a
množstva energie v ňom. Hurikány dostávajú mená podľa zoznamu Svetovej
Meteorologickej organizácie, ktorá vydáva každý zoznam raz za 6 rokov. V každom
roku je hurikánu priradených 21 mužských a 21 ženských mien.
Saffirova-Simpsonova hurikánová stupnica
Stupnica, ktorá sa používa na rozdelenie hurikánov do rôznych kategórií podľa ich
rýchlosti, sily a nebezpečenstva, ktoré predstavujú.
40
Voda a sucho vo sveteMomentálny stav vody vo svete je alarmujúci. Z celkového množstva vody sú iba 3%
sladká voda, z
ktorej sú 2%
uložené v
ľadovcoch. 97%
svetovej vody je
slanej, teda pre ľudí
nepitnej. Kvôli
zvyšujúcej sa
populácií bude rásť
aj množstvo vody potrebnej na prežitie, zavlažovanie poľnohospodárskych plodín,
keďže čím viac sa oteplí ovzdušie, tým budú na týchto miestach väčšie obdobia
sucha. Do roku 2030 sa množstvo potrebnej vody zvýši o 50 %. Táto situácia sa
bude musieť riešiť buď pestovaním rastlín na menších priestoroch, čím môže ale
nastať nedostatok potravín na
uživenie obyvateľstva, alebo
filtrovaním slanej vody z morí
a oceánov alebo podzemnej
vody pomocou membránovej
filtrácie. Počas nej sa zo
slanej vody odfiltruje soľ,
vďaka čomu vznikne pitná
voda. V menej vyspelých
krajinách však na to nie sú
ani prostriedky, ani dostatočne vyvinutá technológia. V štátoch tohto typu, akým je
napríklad Etiópia musia ženy ísť za vodou niekoľko kilometrov niekoľkokrát denne,
tieto pramene navyše nie sú pitné. Kontaminovanosť tejto vody vedie v týchto
krajinách k chorobám, ktoré vedú v niektorých prípadoch až k smrti, keďže
nemocnice nie sú v blízkosti bývania ľudí. S riešením nedostatku vody v tejto krajine
prišiel taliansky architekt Arturo Vittori, po úspešnej skúsenosti z Talianska.
Podstatou riešenia je postavenie veže, vďaka ktorej voda zo vzduchu kondenzuje.
41
Keďže voda sa vo vzduchu nachádza neustále, vznikne udržateľný zdroj pitnej vody.
Tieto veže sú zložené z piatich častí, ktoré sú vytvorené z lana, bambusu a pletiva,
bežných materiálov v krajine aby si tieto veže vedeli obyvatelia Etiopie sami postaviť,
sú poskladané na sebe. Jej základy sú v zemi, ich stabilita je dôležitá kvôli
poveternostným podmienkam, aby sa veža nepoškodila. Poškodenie veže môže
však spôsobiť aj dážď, keďže pri zrážkach sa môže zmeniť štruktúru pôdy, kvôli
čomu sa narušia základy stavby.
Problémy spojené so suchom sa dajú už pozorovať aj v Kalifornii. Je tam také veľké
sucho, že obyvateľom, ktorí majú studne a doteraz z nej čerpali vodu tieto studne
vyschli, a preto nemajú dostatok vody na zavlažovanie priestoru na ktorom pestujú
plodiny, akými sú napríklad orechy či ovocné sady. V niektorých oblastiach
centrálneho údolia, medzi ktoré patrí napríklad mesto Porterville je táto situácia
natoľko kritická, že ľudia už museli pristúpiť ku kroku odsťahovania sa z svojich
domovov. Centrálne údolie je však aj miestom, kde sa pestuje takmer polovica
zeleniny, ovocia a orechov štátu, suchom v tejto časti sú nepriamo ovplyvnení aj
obyvatelia žijúci v iných častiach.
Sucho však ovplyvní ľudí nielen kvôli pestovaniu potravín aj z hľadiska bývania.
Oblasti, kde sa nachádza málo vody sa stanú neobývateľné, ľudia sa budú musieť
presťahovať do iných miest. V tých sa postupom času nasťahuje toľko ľudí, že sa
stanú preľudnené a nebude možné všetkých ľudí obytovať z kapacitných dôvodov.
Nedostatok vody a s
tým spojené predĺžené
obdobia sucha, čo
môžu mať negatívny
vplyv na požiare. Tie
sa môžu kvôli
nedostatku dažďa
rozširovať rýchlejšie,
trvať dlhšiu dobu a mať
horšie následky, medzi
ktoré patrí náhle
uvoľnenie CO2,
42
spôsobenie väčších období sucha kvôli tomu, že stromy si produkujú zrážky samy
vďaka fotosyntéze.
Na západnom pobreží Austrálie sa praktizuje projekt SITO. Tento projekt je založený
na princípe odsoľovania vody, pričom sa zároveň vyrába energia pomocou bójí. Tie
sú pripojené k čerpadlám, keď do nich narážajú vlny vznikne kinetická energia,
vďaka ktorej sa voda dostáva do elektrárne na súši, kde sa roztočia turbíny,
pomocou nich sa vytvára elektrina, voda prechádza do membrány reverznej osmózy,
čo je prístroj, v ktorom je voda zbavená látok škodlivých pre človeka, v tomto prípade
soli. Vďaka tomuto princípu vznikne pitná voda.
Ako to s vodou bude vyzerať v budúcnosti? V Afrike, kde sú už momentálne
problémy so zdrojom vody v budúcnosti kvôli otepľovaniu Zeme vyschnú aj pramene
vody, ktoré sa v nej aktuálne nachádzajú. Keďže čistá voda je potrebná na varenie,
zdravie ľudí, ktoré má dopad na schopnosť pracovať a štúdium detí a mladých ľudí.
Ľudia, ktorý by za bežných okolností navštevovali školu namiesto nej musia ísť po
vodu pre seba a svojich blízkych. Nedostatok vody vo svete zapríčiní veľkú migráciu
obyvateľstva z ich pôvodných bydlísk. Ako sa všetci ľudia zmestíme na tomto
zmenšenom území?
Sucho je nedostatok vody v prostredí, zapríčinený rôznymi faktormi. Dá sa rozdeliť
na fyziologické sucho, hydrologické sucho a socioekonomické sucho. Fyziologické
sucho nastáva keď je v pôde a prostredí nedostatok vody pre rastliny a živočíchy.
Hydrologické sucho nastáva keď je nedostatok vody v riekach a málo podzemnej
vody. Socioekonomické sucho nastáva pokiaľ je nedostatok úžitkovej alebo pitnej
vody pre obyvateľstvo. Na Slovensku už nie je toľko vody ako kedysi.
Die Dürre ist Wassermangel in der Region (Umwelt). Verursacht durch verschiedene
Faktoren. Man kann die Dürre in physiologische, hydrologische und sozio-
ökonomische teilen. Physiologische Trockenheit entsteht dann, wenn es zu
Wassermangel für Tiere und Pflanzen kommt. Hydrologische Trockenheit ist wenig
Untergrundwasser und Wassermangel in Flüssen, Seen und Wasserquellen. Sozio-
ökonomische Trockenheit bedeutet wenig Trinkwasser und Nutzwasser für die
Bevölkerung. In der Slowakei gibt es nicht mehr so viel Wasser wie früher.
Zapríčinené to je aj zrážkami. V minulosti padalo približne rovnako veľa zrážok ako
dnes ale v inom čase. Boli obdobia kedy pár dní pršalo a potom sa vyjasnilo. Dnes
43
padne veľa prívalových dažďov (zrážky ktoré netrvajú dlho). Príde dážď a hneď aj
odznie. To spôsobuje že veľké množstvo vody sa vyparí skôr ako sa stihne vstrebať
do pôdy. Zmenšujú sa preto podzemné zásoby vody. Za sucho a zvyšovanie teplôt
môže aj odlesňovanie a zlý zásah človeka do prírody.
Na Slovensku máme bohaté množstvo smrekových lesov. Smrek bol vždy rýchlo
nasaditeľný (vyrastie približne za 20 rokov) a naše podnebie umožnovalo jeho
vysadenie a rozmnožovanie. V minulosti bolo naše územie obývané pastiermi a
valachmi, ktorí sa presúvali zo svojim stádom po území Slovenska a na Zimu sa
usadili. Uhorská šľachta nemala šancu vyzbierať od nich dane, preto dali hromadne
vysadiť veľa smrekov, aby sa pastieri museli usadiť. V 19. storočí počas priemyselnej
revolúcie, potrebovali ľudia palivo a stavebný materiál. Vysadilo sa veľa smrekov,
pretože sú to stromy ktoré rýchlo rastú. Počas komunizmu bolo treba drevo na
nábytok a papier, vysadilo sa preto veľa smrekov. Na Slovensku máme preto
monokultúru smrekových lesov (je územie na ktorom je veľa stromov toho istého
druhu). Šíria sa tam preto kôrovce a iné škodce, ktoré ničia veľké množstvo lesov.
Veľa lesov preto umiera. Odlesňovanie a umieranie lesov menia stabilitu
ekosystémov a spôsobuje masovú migráciu zvierat. Pôda sa kvôli umieraniu lesa
zosúva pretože nie je držaná koreňovou sústavou stromov, čo spôsobuje zmenu
vzhľadu krajiny.
Na Meteorologickej stanici Bratislava - letisko bola v Júli 2010 nameraná priemerná
teplota vzduchu 29 stupňov celzia. V roku 2019 bola na tom istom mieste v Júli
nameraná priemerná teplota 35 stupňov Celzia. To svedčí o tom že teploty sa naozaj
zvyšujú aj v našom okolí.
Topenie ľadovcovDoba ľadová - obdobie v dejinách Zeme, počas ktorého bola veľká časť Zeme
pokrytá ľadom a obdobie, počas ktorého sa znížili priemerné teploty. Najväčšia a
najdlhšie trvajúca doba ľadová bola pred 10 miliónmi rokov. Posledná doba ľadová
skončila pred 10 000 rokmi a trvala približne 100 000 rokov. Veľa zvierat na jej konci
vyhynulo, pretože neboli schopné prispôsobiť sa rýchlemu otepľovaniu. Nie je jasné,
čím bola spôsobená, ale najpravdepodobnejšie bola spôsobená vychýlením Zemskej
osi voči Slnku, čo spôsobilo ochladenie a poklesnutie priemernej teploty, pretože na
určité časti Zeme dopadlo menej slnečných lúčov. Na koniec doby ľadovej má vplyv
44
viac vecí. Napríklad sopečné erupcie, ktoré vylučujú skleníkové plyny alebo požiare
spôsobené búrkou a podobne. Roztopením ľadovcov sa uvoľňuje do ovzdušia veľa
metánu, ktorý je jeden zo skleníkových plynov, ktoré prispievajú k ohrievaniu Zeme.
Tieto zmeny sa ale diali vo veľmi dlhom časovom rozhraní, pretože boli zapríčinené
prírodnými javmi.
Ľadovec je sladká alebo slaná voda v tuhom skupenstve. Ľadovce sú dôležité pre
ochladenie a udržanie lokálnej klímy preto, lebo teplo zo slnečných lúčov je využité
na topenie ľadovca, preto okolitý vzduch zostáva chladný. Poznáme dva druhy
ľadovcov ako sú Horské ľadovce (Jav kedy ľadovec mení krajinu sa nazýva glacialny,
napríklad pohyb horského ľadovca po svahu vytvára dolinu v tvare U, alebo
roztopením vytvorí zdroje vody - horské plesá, horské ľadovce tvoria približne 2% zo
všetkých ľadovcov sveta) a Plávajúce ľadovce (zamrznutá morská voda, morské
ľadovce tvoria približne 98% všetkých ľadovcov sveta) Ľadovce plávajú na vode lebo
majú nižšiu hustotu ako voda. Otepľovanie planéty má za následok to, že ľadovce sa
topia a že sa z nich uvoľňuje veľké množstvo metánu do ovzdušia, čo následne
prispieva k skleníkovému efektu a k zvyšovaniu morskej hladiny. Roztopenie
všetkých morských ľadovcov by malo za následok zdvihnutie morskej hladiny
približne o 50 metrov a zmenu pohybu morských prúdov.
Teplo (Značka Q, jednotka Joule (J)) je časť vnútornej energie telesa, ktorú môže
teleso pri tepelnej výmene prijať alebo stratiť (odovzdať inému telesu). Teplo prúdi
tak, že teleso s väčšou teplotou odovzdáva teplo telesu s menšou teplotou. Častice
teplého vzduchu kmitajú rýchlejšie ako častice studeného vzduchu, obsahuje preto
viac energie. Telesá s vyššou teplotou emitujú viac energie do okolia. Keď sa zvýši
teplota telesa, toto teleso emituje viac energie. Toto sa nazýva Stefanov-
Boltzmannov zákon.
E = σT4
E je emitovaná energia
T je teplota povrchu telesa (v kelvinoch)
σ (sigma) je Stefanova-Boltzmannova konštanta
Skupenské teplo topenia (Značka: L t , Jednotka: J) je teplo ktoré tuhá látka prijme aby
sa roztopila (zmenila skupenstvo z plynného na kvapalné)
45
Skupenské teplo vyparovania je teplo ktoré kvapalná látka prijme aby sa vyparila
(zmenila skupenstvo z kvapalného na plynné)
Hmotnostné skupenské teplo (Značka: l t Jednotka: J/kg) je teplo, ktoré prijme 1 kg
látky v pevnom skupenstve aby sa premenil na kvapalinu. Vypočítať sa dá ako podiel
skupenského tepla topenia a hmotnosti tuhej látky.
Príklad: Štrkovecké jazero pri našej škole má plochu 56 000 metrov štvorcových.
Počas zimy zamrzlo, a je pokryté vrstvou ľadu hrubou 1cm. Na Jar sa otepľuje a ľad
sa začína topiť. Koľko energie sa musí dodať zamrznutej ploche Štrkovca, aby sa
roztopila?
Hmotnostné skupenské teplo topenia ľadu je 334 000 J/kg. To znamená že aby som
roztopil 1 kg ľadu, musím mu dodať 334 000 Joulov. Ľad v našom príklade je hrubý
jeden centimeter, čo je 0.01 metra. Plocha ktorá sa bude topiť bude 56 000 x 0.01.
Hustota ľadu je 910. Hustota je podiel hmotnosti a objemu. Hmotnosť ľadu si
vypočítam tak že dám 910 x 560. Hmotnosť ľadu vynásobím hmotnostným
skupenským teplom topenia ľadu a dostanem výsledok.
56 000 x 0.01 = 560 m3
560 x 910 = 509 600 kg
509 600 x 334 000 = 1.70206411 J
Keby sme v tom čase, keď sa bude tento ľad topiť išli okolo, pociťovali by sme chlad,
pretože veľa tepla a energie sa využije na topenie ľadu. Preto sú ľadovce dobré
indikátory klímy.
Výrazné ohrievanie Zeme v
porovnaní s obdobím pred
priemyselnou revolúciou
spôsobuje topenie ľadovcov
najmä v Grónsku a západnej
Antarktíde. Topenie ľadovcov
bude mať za následok
zvýšenie hladiny mora,
keďže majú svoju väčšinovú
časť v mori, ktoré v dôsledku
46
ohrievania Zeme taktiež zvýšia svoju teplotu. Najviac ohrozenými oblasťami sú
pobrežné oblasti, medzi ktoré patria Florida, Londýn, Šanghaj a západné pobrežie
USA, z ktorých sa budú musieť ľudia odsťahovať z dôvodu zmenšenia priestoru na
bývanie zvýšenou hladinou mora. Ľadovce sa začínajú topiť pri cca. 400 časticiach
CO2 na milión častíc vzduchu, pri 600- 700 sa roztopí všetok pozemský ľad.
Menšie rozdiely v nadmorskej výške v dôsledku topenia snehu a ľadovcov medzi
Antarktídou a nižšími nadmorskými výškami môže spôsobiť narušenie klimatických
pásiem - slabne dýzové prúdenie,
západné vetry v miernom
podnebnom pásme, kvôli čomu sa
studený vzduch dostane do
južnejších oblastí a teplejší do
severnejších. To môže mať veľmi
veľký vplyv na poľnohospodárstvo
najmä preto, lebo pestovanie plodín
sa bude musieť prispôsobiť novým
klimatickým podmienkam, ktoré v dôsledku zmeny v západných vetroch vzniknú. Tie,
ktoré sú prispôsobené teplejšiemu podnebiu v južných oblastiach sa budú môcť
pestovať aj severnejšie a chladnomilné budú nútené presunúť sa do chladnejších
klimatických podmienok. Okrem poľnohospodárstva a rastlín sa tejto zmene bude
musieť prispôsobiť živočíšstvo. To sa bude musieť presunúť do vhodnejších oblastí
pre dané živočíšne druhy.
Dezertifikácia/ DesertificationDezertifikácia je pojem, ktorý opisuje degradáciu pôdy v suchých, polosuchých a
miernych oblastiach v dôsledku klimatických zmien alebo ľudských aktivít.
Degradácia v tomto kontexte znamená, že sa horniny opotrebovaním pomaly
rozpadajú, takže napriek menu, nejde v skutočnosti vždy o púšte. Prejavuje sa
predovšetkým na miestach, kde je nedostatok vody, teda na suchých zemiach, medzi
ktoré patria aj púšte. Suché zeme sú k dezertifikácii náchylné aj vďaka nepriaznivej
pôde. Erózia je najrozšírenejší spôsob degradácie. Toto sa často stáva kvôli veľa
faktorom, medzi ktoré patria dážď a vetry, ale aj ľudská činnosť, ako deforestácia.
Ďalším dôsledkom degradácie je strata úrodnosti v pôde.
47
Ako bolo niekoľko krát spomenuté, vďaka klimatickej zmene, prírodné katastrofy ako
napríklad záplavy alebo silné vetry sú čoraz častejšie. Tieto katastrofy môžu
ovplyvniť degradáciu, a tým pádom, klimatická zmena nepriamo ovplyvňuje
dezertifikáciu. Zatiaľ čo klimatická zmena určite prispieva na dezertifikáciu,
degradácia hornín vždy existovala a má viacero faktorov. Dôvody degradácie sa dajú
rozdeliť na dve kategórie - klimatické faktory, a faktory, ktoré závisia na tom, ako je o
pôdu starané. Medzi prvú kategóriu patrí deforestácia, chov dobytka, nadmerná
kultivácia rastlín a neprimerané zavlažovanie. Okrem deforestácie, tieto faktory sú
len ťažko ovplyvniteľné. Do druhej kategórie patrí globálne otepľovanie v dôsledku
skleníkových plynov.
This term describes the degradation of land in drier places because of either human
activity or climate change. In this context, it means that rocks slowly wear away and
fall apart - so rather than talking about actual deserts, this term describes the
degradation of land. However, it does have a presence on actual deserts, as well as
other dry places. Erosion seems to be the biggest cause of degradation so far. It 's
caused by many factors, which include but aren't exclusive to rainstorms and winds,
but also human activity, like deforestation. This also makes the soil less fertile.
As was mentioned multiple times, climate change is the cause for unpredictable and
very destructive natural disasters. Climate change indirectly affects desertification, as
these natural disasters contribute to degradation. However, while it does contribute,
degradation was always a thing on a smaller scale. The factors that cause
degradation can be split into two categories - human causes and natural causes. The
former includes deforestation, cattle, cultivation and overwatering. Except for
deforestation, it's hard to prevent most of these factors from impacting the land.
Ako globálne otepľovanie ovplyvňuje ekosystémy?/ How does climate change affect the ecosystem?Na oceáne je vidieť viac následkov klimatickej krízy než takmer kdekoľvek inde.
Medzi ktoré patrí nepredvídateľné počasie, ohrievanie vody v oceáne a zvýšenie
hladiny. Morské druhy na to často doplatia životom. Minulý rok v Cape Cod,
Massachusetts zahynulo okolo 400 morských korytnačiek ako dôsledok zimy.
Obrovské stádo migrovalo, keď ich v novembri zastihli nízke teploty a studené vetry.
Oceán sa otepľuje a migrujúce zvieratá majú pocit, že môžu ísť na miesta, kde bolo
48
kedysi chladnejšie, no veľmi často ich zastihnú podmienky, na ktoré nie sú
pripravené.
Len túto zimu bola ruská dedina Belushya Guba “prepadnutá” ľadovými medveďmi,
ktoré stratili svoj ľadovcový domov a boli nútené sa presunúť na ostrov neďaleko od
brehu Ruska. Odvtedy terorizujú obyvateľov dediny a nútia ich zostávať vo vnútri zo
strachu, že ich napadnú.
Mnoho živočíchov, ktoré prichádzajú o životné podmienky, sú malé tvory ako kril, o
ktorých človek možno ani nevie. Na prvý pohľad sa to nezdá ako problém, je ich totiž
veľa a sú malé. Opak je však pravdou, pretože tieto malé tvory slúžia ako korisť pre
mnohé mäsožravé vtáky, cicavce, či iné zvieratá. Bez nich sa ekosystém rúca.
Dobrým príkladom je treska v Severnej Amerike.Vďaka rybárom a klimatickej kríze už
ich nie je veľa. Doposiaľ slúžili ako potrava pre väčšie dravce, no to už takmer nie je
pravdou.
Vďaka zmenám teploty, živočíchy sú často uvedené do ilúzie, že leto či zima prišlo
skôr. Skoršie jari spôsobili, že migrujúce živočíchy, ako vtáky alebo motýle,
odchádzajú či prichádzajú aj o týždne skôr, než pred 100 rokmi. Ako ich to negatívne
ovplyvňuje? Veľa migrujúcich živočíchov majú problém s prispôsobením sa na
podnebie, na ktoré nie sú zvyknuté z toho istého dôvodu, prečo migrujú. Medzi
problémy, ktoré nastávajú pri tejto anomálii, patria problémy s párením a hľadaním
jedla.
Ako teplota stúpa, mení sa prostredie mnohých severoamerických zvierat, a tak
migrujú na sever do studenších oblastí. Toto sa deje veľmi pomaly počas mnohých
rokov, no deje sa to, a dlhodobo to spôsobuje rôzne problémy. Napriek tomu, že ich
nízke teploty ťahajú, prostredie, do ktorého sa dostanú, často nie je ideálne pre
nažívanie. V prípade predátorov, často narazia na väčšiu konkurenciu, ktorá je lepšie
prispôsobená loveniu koristi v tých končinách. Toto prispieva k tomu, že kde kedysi
boli isté zvieratá a rastliny, dnes už ich v danej oblasti nenájdeme. Napríklad,
boreálne lesy sa dostávajú do tundry, a tak ničia prostredie pre unikátne živočíchy,
ktoré na tundre žijú po desiatky rokov.
Climate affects a lot of things related to the ocean, which include unpredictable
weather, temperature and sea level rise. Marine ecosystems and creatures often pay
for this with their lives. Last year in Cape Cod, Massachusetts about 400 turtles died
49
because of unpredictable cold. The huge herd traveled in November, when low
temperatures and strong winds stopped them in their tracks. Often, animals that
migrate end up in places where they wouldn't have gone to years ago. This is due to
the fact that every year the water grows warmer and the animals are tricked into
thinking that they can migrate there, however they're often caught by surprise by
freezing temperatures that happen spontaneously, and the whole herd tends to be
wiped out.
This winter, a russian village named Belushya Guba was invaded by polar bears that
lost their icy homes and were forced to move to the island not far from the russian
mainland. Since then, they have been terrorizing the inhabitants of the village and
force them to stay inside for the fear that they will be attacked by the bears.
A lot of tiny animals such as krill lose their homes and natural habitats too. You might
ask, what is krill? It's so small that most people would completely go about their life
without knowing it exists. At first glance, it might seem like the extinction of something
so small and insignificant doesn't pose much of a threat to the ecosystem. Looks can
be deceiving though, as this small creature is the main food source for a lot of birds,
sea creatures and even mammals. When you have a pyramid made of bottles and
remove the one at the very bottom, the pyramid falls. Ecosystems work the same
way. If you remove the things at the very bottom, it falls completely. For instance,
cod. It was once found everywhere across North America. Until semi-recently, the
fish was the source of food for many predators. However, fishing and the decline in
the cods' main source of food have been slowly killing them off.
As the temperatures rise, a lot of North American animals move further to the north
each and every year. This happens slowly, and you wouldn't see the effects until a
few years. However, it causes a list of problems. Despite the fact that they are
adjusted to cold temperatures, the territory they move to often isn't ideal for them.
Predators often find competition, and are ultimately driven out due to the fact that the
competitors are much more well adjusted to hunting than them. The fact is that
certain animals and plants aren't found in places where they previously were about
20 years ago. For example, boreal forests are extending to thundras, and therefore
are ruining the natural habitat for unique animals in the snowy fields.
50
Nastane vyhynutie organizmov/ Animals and plants that are going extinctOxymonacanthus longirostris- druh ryby, ktorý žije v koralových útesoch. Celý život
závisia na koráloch, bez ktorých nevedia prežiť. Koraly však stále vymierajú
rýchlejšie a rýchlejšie vďaka klimatickej kríze. Tieto ryby, ako útesy v ktorých žijú, sú
aj veľmi citlivé na zmenu teploty vo vode. V roku 1988 tento druh vyhynul v oblasti
Japonska.
Kokerboom- endemický strom, ktorý sa nachádza výhradne vo vlastných lesoch v
oblasti Južnej Afriky a Namibie. Čoraz viac a viac sa ukazuje, že na klimatickú zmenu
takmer vždy v danej oblasti najviac doplatia stromy. Tento strom pomaly vymiera, a
nie je schopný sa rozmnožovať dostatočne rýchlo, aby globálne otepľovanie
prekonal.
Ľadové medvede- každý pozná ich príbeh. Tieto medvede žijú na ľadovcoch, kde sa
nachádza aj väčšina ich koristi a kde trávia väčšinu svojho času. Počas leta sa však
tieto ľadovce veľmi rýchlo roztápajú a tak prichádzajú o svoje prirodzené prostredie.
Preto často opúšťajú toto prostredie a vydávajú sa za alternatívami. Niektoré
medvede zjedia aj husie vajcia, no nie je to najlepšie riešenie. Občas však hľadajú
potravu v ľudských usadlostiach, kde potom spôsobujú ľuďom problémy.
Koraly na celom svete pomaly vymierajú. Napriek tomu, ako koralové útesy vyzerajú,
nie sú vytvorené z kameňa, ale obrovského množstva drobných živočíchov s tvrdou
ulitou. Tento živočích však vymiera vďaka mnoho faktorom, medzi ktoré patrí jed vo
vode, zmena teploty a iné, a stále viac a viac koralov je ohrozených. V týchto
útesoch však žije nepredstaviteľné množstvo iných druhov, medzi ktorými sú ryby a
mäkkýše. Ak koraly vymrú, nie len že stratíme koralové útesy, ale aj stovky
živočíchov, ktorí v nich žijú stratia svoj domov, na ktorom sú závislé.
Severo-americká treska- rybári sú jedným z veľkých dôvodov, prečo biodiverzita v
moriach klesá, a ukazuje sa to na treske. Často sa stáva, že vychytávanie istého
druhu ryby spôsobí jeho pokles, ale vždy sa stalo, že sa ryby opäť rozmnožili.
Populácia tresky sa však nikdy nenavrátila po páde v deväťdesiatych rokoch. Vedci
sa domnievajú že to má do činenia s morskými prúdmi a zmenou v teplote vody,
ktorá je spôsobená klimatickou krízou.
51
Tučniak adélie- tieto tučniaky sa predovšetkým živia krilmi, malými tvormi, ktoré sa
väčšinou nachádzajú na podvodnej strane tenkých vrstiev ľadu. Tento ľad sa však
topí, a s nim upadáva aj populácia krilu. Tieto tučniaky sa potom nemajú čím živiť a
tak musia cestovať do studenších oblastí, aby našli jedlo. Toto im však zaberie
mnoho energie, a tým pádom nie sú úplne schopné vychovávať mladé, a dokonca sa
ani páriť.
Orange-spotted filefish (oxymonacanthus longirostris)- A type of fish that resides in
coral reefs. They effectively cannot survive without corals. Due to climate change,
corals are however growing scarcer and scarcer. These fish, like the reefs they make
their homes in, are extremely sensitive to change in temperature. In 1988, the
orange-spotted filefish went extinct around Japan.
Quiver tree- An endemic type of tree that only grows in forests around South Africa
and Namibia. Plants often adjust to climate change the worst. The quiver tree is
slowly going extinct, due to the fact it doesn't spread fast enough to beat global
warming.
Polar bears- Everyone knows their sad story. The bears live on glaciers, where all of
their prey and everything they need to survive is located. During the summer
however, the glaciers melt rapidly, and the bears lose their home. This is why they
often leave the glaciers and look for alternative options. While some polar bears have
made it their habit to eat goose eggs, scientists reckon it's not the best solution for
them. Sometimes, they venture into human settlements, where they cause all kinds
of troubles, and eventually, they have to be eliminated.
Corals all across the world are dying. Despite how they might look, corals aren't
plants or anything of the kind. In fact, the colorful masses are made from tiny
creatures, named, you guessed it, corals. Corals are however extremely sensitive to
various factors which include water pollution, temperature change and others. The
worst thing is, a plethora of different creatures resides in these corals including fish
and mollusk, the majority of which heavily depend on the reefs for their survival. If
corals go extinct, not only will we lose a beautiful sight, but also the thousands of
animals that live there will likely die as well.
North American cod- as already mentioned, fishing is one of the biggest reasons why
biodiversity is decreasing, and it shows on the aforementioned cod. While it isn't
52
uncommon for certain types of fish to decline in numbers due to fishing, the numbers
usually bounce back. However, after suffering a hit in the 90's, the population of cod
never returned. Scientists think it might have something to do with the change in
water currents and water temperatures, which both affect breeding.
Adélie penguins- These birds mostly eat the aforementioned krill, small animals that
usually make their residence in the underwater halves of the thin ice floating on
water. With this ice melting, the population of krill also decreases. Penguins then
don't have anything to eat, and must venture further to find food. This drains a lot of
their energy, and they are unable to raise their young ones, or even breed for the
matter.
Prečo sa znižuje biodiverzita?/ Why is biodiversity decreasing?
Nepredvídateľné teploty- ako bolo viac krát spomenuté, nepredvídateľné teploty,
počasie a klíma vedú k problémom s migráciou. V tomto prípade však uvediem ako
príklad pseudochirops archeri, typ lasice, ktorý je endemitom pre tropické lesy v
Queensland, Austrália. Tento živočích nevie žiadnym spôsobom ovplyvniť svoju
telesnú teplotu, ak sa teplota okolia dostane nad 30 stupňov Celzia. Jedna veľká
tepelná vlna by mohla celú populáciu týchto tvorov takmer vyhladiť.
Ničenie koralov- keď korál umiera, typicky vybledne. Najväčším dôvodom pre tento
fenomén je podľa vedcov zvýšenie teploty v moriach, na ktoré sú zooxanthellae,
drobné tvory, ktoré žijú na koráloch a dodávajú im živiny a dávajú korálom ich pestré
sfarbenie, extrémne senzitívne. Ak je korál pod stresom zo zmeny prostredia, ako
teplôt či znečisteniu vody, zooxanthellae sa od neho oddelia. Bez nich korál
nedostáva dostatok živín a má väčšiu pravdepodobnosť chytenia choroby a taktiež
sa rozmnožuje a rastie pomalšie. Mnoho koralov takto doplatilo na zmeny vo vode v
rokoch 1998, 2002 a 2006 na Veľkom bariérovom útese na severovýchode Austrálie.
Okyslenie oceána je ďaľší faktor, vďaka ktorému je pre koraly ešte ťažšie stavať si
konštrukciu.
Prírodné katastrofy- nie je tajomstvom, že vďaka klimatickej kríze sa prírodné
katastrofy dejú viac a viac. Ak sa však nedejú na osídlených miestach, najviac na ne
doplatia vždy zvieratá a rastliny. Vďaka zmene klímy sú prírodné katastrofy silnejšie,
častejšie a nepredvítateľnejšie. Medzi tieto patria povodne, požiare, suchá či cyklóny.
53
Tieto fenomény postupne zatlačia prirodzenú faunu a flóru, a urobia inváziu cudzími
druhmi možnou. Tepelné vlny ovplyvňujú ekosystém pod vodou, ako bolo
spomenuté. Dlhodobé oteplenie má na vine migráciu žralokov, veľrýb a mant do
iných končín, ďalej od ľudí a bližšie k miestam, kde ich môžu zastihnúť podmienky,
na ktoré nie sú prispôsobené, ako už spomenuté migrujúce korytnačky.
Sucho a dažde- na mnohých miestach ako v Austrálii, živočíchy a rastliny sú dobre
prispôsobené suchu a teplu a ako si s nimi poradiť a nechať si vodné zásoby. Aj
drobné zmeny v dažďovej predpovedi vedia život týchto tvorov úplne vychýliť. Či už
je to viac alebo menej dažďa, zvieratá a rastliny, ktoré žijú v alebo pri vode z nich
majú problémy. V slanej vode je pravdepodobné zvýšenie hladiny soli. Menej dažďa
znamená, že rieky vysychajú rýchlejšie.
Oxid uhličitý a fotosyntéza- na tvorbu kyslíka sú potrebné dve veci - voda a oxid
uhličitý. Viac oxidu v atmosfére spôsobuje, že rastie viac rastlín, aby tento problém
vyriešili. Pre farmárov je to dobré znamenie, pokiaľ samozrejme majú dostatok vody -
čo na mnoho suchých oblastiach je problémom vďaka výkyvu v dažďovej predpovedi
spôsobenej klimatickými zmenami. Takže keď sa tieto rastliny nasiaknu oxidom, no
vďaka nedostatku vody ho nevedia prerobiť na kyslík, zostane vo vnútri nich.
Bylinožravce na to utrpia, pretože keď je v rastline moc oxidu uhličitého, má menej
živín a vitamínov. Veľa nadbytočného oxidu, ktorý neskonči v rastlinách je
absorbovaný oceánmi. Takto sa oceány okysľujú a pre mnoho druhov ako koraly je
potom ťažšie čerpať kyslík z vody na mnohé veci, medzi ktoré patrí stavba nových
koralov. Vymieranie koralov má takto ešte väčší efekt.
Unpredictable weather- as was mentioned before, global warming and climate
change often make climate very unpredictable, which leads to various problems with
migration. In this case, I'll make an example of green ringtail opossum, which is
endemic to the tropical forests in Queensland, Australia. They are sensitive to high
temperatures, and if they rise higher than 30 degrees Celsius, they have no way of
cooling their body temperature. One big heatwave could hypothetically wipe them all
out.
The bleaching of coral reefs- When a coral is dying, it goes pale. This is referred to
as bleaching. The biggest reason this is currently happening according to scientists
are the problematics of zooxanthellae, tiny creatures that live on corals and give
54
them their vitamins, and also their characteristic bright colors. If the coral is under
stress due to water pollution or change in the surroundings,, zooxanthellae will depart
from it. Without them, corals are much more vulnerable to disease and also are
slower at spreading and growing. In the years of 1998, 2002 and 2006, there was a
sharp increase in bleached corals in the Great barrier reef that's located southeast of
Australia. Acidification of the oceans also plays a role in this, as due to it, corals find
it harder to rebuild themselves in the case of something destructive happening to
them.
Natural disasters- It's no secret that natural disasters are one of the more common
and easily seen consequences of climate change. Unless it's another Hurricane
Katrina, the things that pay for these disasters the most are the non-human
inhabitants. Due to climate change, natural disasters are stronger, bigger, and more
unpredictable. These include floods, hurricanes, great fires or droughts. Some of
these may wipe out the natural inhabitants of certain habitats, and allow invasive
species to manifest. As was mentioned before, heatwaves greatly affect underwater
ecosystems. Due to the temperatures growing warmer, marine predators like sharks,
whales and manta rays migrate further and further from their original positions and
closer to places where they come across surroundings that they aren't adjusted to,
and often meet the same fate as the aforementioned migrating turtles.
Droughts and floods- In places that are generally warm and dry, such as Australia,
plants and animals which live there have long adjusted to the seemingly unlivable
conditions. Even small changes in rain checks could tip the scales that hold this
fragile ecosystem greatly. Whether it's more rain or less rain, animals and plants that
live in or near water have various problems. In saltwater habitats, the salinity rises.
Not to mention, as Australia is dry, the creeks and rivers that streak through this
continent are at a much higher risk of drying out.
Carbon dioxide and photosynthesis- You need two things to make oxygen - water
and carbon dioxide. If there is more carbon dioxide in the atmosphere, plants grow
more and faster to deal with it. Great for farmers, right? Kind of. Because for
instance, Australian farmers also have problems with droughts. So what happens
when there is a lot of carbon dioxide and no water? The plants absorb it and until
they get water, it is stuck inside them. If herbivores eat these carbon dioxide-filled
plants, they will find out that they don't have as many vitamins and nutritious values
55
as usual. As a matter of fact, since plants can't keep absorbing carbon dioxide
forever, most of it ends up in the oceans. This leads to acidification which I have
already touched upon.
Invázne druhy/ Invasive species
Invázny druh je druh rastliny alebo živočícha, ktorý nie je medzi pôvodnými
obyvateľmi istej oblasti, teda prišiel z cudziny. V poslednej dobe sú invázne druhy
témou z viacerých dôvodov. Invázne druhy vytláčajú pôvodných obyvateľov oblasti
preč a tým pádom ich nahrádzajú. Deje sa to, pretože vďaka globálnemu
otepľovaniu, druhy, ktorým by kedysi bolo na našom území zima, už sa dnes dokážu
usadiť a rozmnožovať. Jeden z príkladov invázneho druhu na Slovensku je strom
menom agát. Agáty sa rozmnožujú a rastú rýchlejšie, než pôvodné stromy, a tým
pádom ich vytláčajú. Je veľmi ťažké invázne druhy vyhubiť vďaka ich množstvu a
rýchlosti rozmnožovania, a v prípade rastlín aj rýchlosti rastu.
An invasive species is a species that doesn't come from the place where it currently
grows, but was instead brought there from somewhere else. In the last few years,
invasive species have been a topic of debate. Invasive species spread faster than
the original inhabitants, and therefore effectively replace them. Turns out, animals
aren't the only things that travel to places where they feel warmer than they did 50
years ago. Black locust is a great example of an invasive species here in Slovakia.
When it comes to removing these invasive species, it often proves to be a hard task,
due to their incredible capability to grow back and spread fast.
Ekologická valencia/ Ecological valency
Ekologická valencia je názov pre vyjadrenie schopnosti organizmu prispôsobiť sa. Je
ukázaná Gaussovou krivkou, ktorá zobrazuje rozloženie výsledkov meraní vzhľadom
na referenčnú hodnotu. Úzko súvisí s Gaussovým rozdelením pravdepodobnosti.
Inými, slovami, pri ekologickej valencii táto krivka ukazuje, ako podľa predpokladov si
organizmus dokáže zvyknúť na nové prostredie. Je delená na dva typy -
euryvalentné (so širokou krivkou EV) a stenovalentné (s úzkou krivkou EV). EV je
ohraničená svojím minimom a maximom. Je dôležité, aby všetky faktory boli na
úrovni EV aby organizmus nezahynul. Pri EV sa často používa pojem “bioindikátor”.
Toto je názov pre živočíchy, ktorých správanie môže vedcom pomôcť zistiť stav
56
prostredia, napr. ryby vo vode. Faktor, ktorý rozhoduje o výskyte druhov na danom
prostredí sa nazýva hraničný. EV sa skladá z najvyšších a najnižších hodnôt
faktorov, pri ktorých vie organizmus prežiť. Stredné hodnoty ukazujú optimum.
Ecological valency, or EV for short, describes a species' ability to adapt. It's depicted
using the gaussian curve, which shows the layout of the measurement results for
reference value. In other words, it shows how a species or an ecosystem can adapt
to different climate conditions. It's split down into two categories - euryvalent (with a
wide curve) and stenovalent (with a narrow curve). EV is limited by its own maximum
and minimum. Another term related to EV is bioindicator. This is a name for certain
organisms that help scientists determine the condition the habitat is in, eg. corals.
The factor that decides on the ability of the organism to adapt is named the boundary
factor. EV is made out of the highest and lowest values which the organism can
survive in. The middle values create the optimum.
57
Riešenie problému globálneho otepľovaniaNebude ľahké a musí sa na ňom podieľať v podstate celý svet.
Spoločné riešeniaUž od sedemdesiatych rokov sa konajú rôzne konferencie a summity, na ktorých
rokujú vedci a politici o skleníkovom efekte, ozónovej vrstve, klimatických zmenách.
Podľa nových pozorovaní a nových vedeckých poznatkov a prognóz sú stanovované
nové požiadavky na producentov látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu alebo
prispievajúcich k skleníkovému efektu. Tie posledné záväzné dokumenty boli Kjótsky
protokol a Parížska dohoda.
Kjótsky protokol je dokument, podľa ktorého štáty musia znižovať emisie
skleníkových plynov. Vznikol v meste Kyoto v Japonsku 11. 12. 1997, no uvedený do
platnosti bol 16. 2. 2005. Nepodpísali ho USA, India a Čína, tieto štáty sú do
dnešného dňa veľkými produkovateľmi skleníkových plynov. V roku 2012 bol ku
Kjótskemu protokolu pridaný Doha Amendment, ktorý upresňuje povinnosti štátov
opísané v Kjótskom protokole. Na Parížskej dohode sa podieľali zástupcovia krajín
zúčastňujúcich sa na COP 21- konferencii OSN o klimatických zmenách v decembri
roku 2015 v Paríži. Podpisovať sa mohla začať až 22. 4. 2015 a platnosť nadobudla
4. 10. 2016. Cieľom dohody sú nižšie emisie uhlíku, aby v budúcnosti otepľovanie
Zeme nepresiahlo 2 °C, práve naopak, aby sa toto číslo dostalo na 1,5 °C a aby štáty
boli schopné bojovať proti vysokým emisiam skleníkových plynov. Zaoberá sa taktiež
pomoci krajinám, aby mohli bojovať proti už vzniknutých problémov kvôli otepľovaniu
planéty- financie, technológie. Pokrok štátov je monitorovaný, keďže musia posielať
správy ohľadom ich emisií a snahe ich znižovania. Hlavným rozdielom medzi
Kjótskym protokolom a Parížskou zmluvou je ten, že pri Kjótskom protokole krajiny
neposielaju dôkazy o znižovaní emisií. Pri Parížskej zmluve sú štáty okrem
posielania dôkazov o ich emisiách povinné aj každých 5 rokov upraviť a oznámiť ich
kroky k priblíženiu sa cieľa Parížskej zmluvy. Konferencia, ktorá sa odohrala v júni
tohto roku v Bonn bola prvou z niekoľko ktoré sa do konca roka 2019 uskutočnia v
rôznych mestách na rôznych kontinentoch. Ich cieľom bude zlepšiť problémy, ktoré
58
vznikli so zavedením Parížskej zmluvy, aby sa mohli docieliť minimálne emisie v
uhlíku.
Nikto nevie s určitosťou predpovedať, ako rýchlo a ako účinne sa rôzne zásahy
človeka odrazia na stave nášho životného prostredia, ale iste vieme, že niečo treba
robiť hneď. Preto sa výskumníci celého sveta sústreďujú na hľadanie alternatívnych
spôsobov výroby energie, lepšie využívanie a menšiu produkciu skutočného odpadu.
Niekoľko alternatívnych druhov elektrickej energie sa už objavuje aj v praxi, ale zatiaľ
majú len malý podiel na jej celkovej produkcii.
Alternatívne zdroje elektrickej energie
Veterná energia
Využívajú ju veterné elektrárne, ktoré podobne ako vodné, využívajú na pohon
turbíny priamo prírodnú silu, tentokrát silu vetra. Prúd vzduchu roztáča hriadeľ a
pripojený generátor vyrába elektrickú energiu.
Slnečná energia
Využívajú ju:
Solárne fotovoltaické systémy, kde na princípe fotoelektrického javu dochádza
priamo k premene svetla na elektrickú energiu v polovodičovom
fotovoltaickom článku na báze kremíka.
Solárne koncentračné termické elektrárne, kde pomocou zrkadiel sa
koncentrujú slnečné lúče na malú plochu (do ohniska) a tu sa využíva ich
tepelná energia na výrobu pary, ktorá potom je v generátore premenená na
elektrickú energiu.
Od roku 2010 fungujú na Slovensku dve fotovoltaické elektrárne - v Mochovciach a
vo Vojanoch. Každá z nich za rok ušetrí 1200 až 1300 ton CO2 v porovnaní s výrobou
elektriny v uhoľnej elektrárni.
Geotermálna energia
59
Energia horúceho jadra Zeme sa využíva priamo na vykurovanie obytných priestorov
či skleníkov alebo na výrobu elektriny, opäť na princípe parnej turbíny a generátora,
ktorý premieňa mechanickú prácu turbíny na elektrickú energiu.
60
Energia biomasy
Biomasa sú biologicky rozložiteľné časti odpadov, výrobkov a zvyškov z
poľnohospodárstva, lesníctva, priemyslu a tiež komunálneho odpadu. Zdrojom je
hlavne drevospracujúci priemysel, živočíšna výroba (hnoj) a komunálne a
poľnohospodárske odpady (organický odpad, slama). Biomasa sa dá využiť na
výrobu tepla, elektriny alebo palív. Pri výrobe tepla sa priamo spaľuje, prípadne
najskôr splyňuje a vzniknutý plyn sa spaľuje. Výroba elektriny vychádza najčastejšie
z bioplynu, ktorý sa z biomasy získa splynením alebo anaeróbnym rozkladom
použitím baktérií. Bioplyn sa potom spaľuje a klasickým spôsobom produkuje
elektrickú energiu alebo pri použití kogeneračnej jednotky vyrába súčasne elektrinu
aj teplo. Hoci pri spaľovaní vzniká CO2, pri vzniku biomasy sa CO2 z atmosféry
spotrebúva. Teda celkový príspevok k skleníkovému efektu je neutrálny.
Na Slovensku máme dve tepelné elektrárne, ktoré spoluspaľovaním biomasy si
zlepšujú celkovú bilanciu emisií CO2. Sú to elektrárne vo Vojanoch a v Novákoch.
Čiernouhoľný blok s výkonom 110 MW vo Vojanoch spoluspaľovaním s biomasou
ročne môže takto ušetriť až 21000 ton emisií CO2.
Fúzna energia
61
Fúzne elektrárne sú zatiaľ len
fikciou. Fúzia je proces, pri ktorom
sa zlučujú jadrá ľahkých prvkov za
uvoľnenia obrovského množstva
energie. Je to proces, ktorý
normálne prebieha na Slnku a
hviezdach a na Zemi nie je
jednoduché zabezpečiť podmienky
na jeho priebeh. Na fúziu sa použijú
deutérium a trícium, ktorých
spojením vznikne hélium a neutrón a uvoľní sa veľké množstvo energie. Aby táto
reakcia prebehla bolo by potrebné zohriať reaktanty na teplotu okolo 150 000 000 °C,
aby vznikla plazma a jadrá deutéria a trícia sa priblížili na potrebnú vzdialenosť.
Lenže túto teplotu nezvládne v podstate žiadny materiál, tak sa horúca plazma musí
pomocou magnetického poľa udržiavať v priestore mimo dotyku so stenami v
zariadení Tokamak, ktoré vyzerá ako dutý prstenec, v ktorom prúdi plazma, s
výstelkou z lítia na zachytávanie uvoľnených neutrónov. Elektráreň využívajúca fúziu
by spotrebovala ročne asi 100 kg deutéria a 150 kg trícia a hoci sa podobá na
jadrovú elektráreň, neprebieha tu reťazová reakcia skôr naopak, pri akejkoľvek
zmene podmienok dôjde k okamžitému zastaveniu reakcie, takže nehrozí
nekontrolovaná reakcia. Fúzna elektráreň by neprodukovala žiadny rádioaktívny
odpad, žiadne skleníkové plyny a rádioaktivita materiálov v zariadení by bola asi
1000-krát nižšia ako v jadrovej elektrárni.
Ďalším významným znečisťovateľom je doprava. Aj v tejto oblasti sa už objavujú
novinky zamerané na zníženie emisií.
Alternatívny pohon dopravných prostriedkov
Kvapalné palivá
Bionafta
Je kvapalné palivo získavané z rastlinného oleja (repkový) na báze metylesteru
mastných kyselín. U nás sa používa 70%-ná kvôli cene, lebo 100% je drahšia ako
bežná nafta.
62
Palivá na báze alkoholov
V zážihovom spaľovacom motore sa dá využiť metanol alebo etanol. Bioetanol sa dá
vyrábať zo zemiakov, obilia, cukrovej repy a iných rastlinných materiálov. Používa sa
ako prídavok do benzínu alebo sa spracuje na palivo E85. Takto ho používajú vo
Švédsku a vyrábajú ho zo slamy a štiepky.
Plynné palivá
Tekutý propán-bután (LPG) - skvapalnený ropný plyn
Je jedno z najčistejších palív, ale pochádza z ropy a keď dôjdu zásoby ropy, skončí
aj možnosť vyrobiť toto palivo. Dá sa použiť v zážihových spaľovacích motoroch po
jednoduchej úprave. Dnes je vybudovaná aj celkom dobrá sieť čerpacích staníc.
Stlačený zemný plyn (CNG)
Prestavba motora je náročnejšia a sieť čerpacích staníc menšia ako pre LPG.
Bioplyn (Metán)
Oproti benzínu produkuje o 25 % menej CO2 a o 95 % menej nespálených
uhľovodíkov.
Elektrický a vodíkový pohon
Elektrický pohon
Elektromobil je automobil poháňaný elektrickou energiou, ktorú čerpá z akumulátora
a ten sa dobíja z externého zdroja, nabíjacej stanice verejnej alebo domácej. Časť
energie čerpá z rekuperácie, čo je využitie premeny kinetickej energie pri brzdení
alebo dojazde na elektrickú energiu.
Pohon
elektromobilu
zabezpečuje
elektromotor,
ktorý je
konštrukčne
oveľa menej
63
náročný ako spaľovací motor, ale na druhej strane asi 3-krát účinnejší. Veľkou
výhodou je malý rozmer elektromotora a jeho konštrukcia umožňuje jeho osadenie
priamo na nápravu. Batérie sa montujú do podlahy elektromobilu, tak nezaberajú
žiadnu úžitkovú plochu a zároveň znižujú ťažisko vozidla, a tým aj jeho stabilitu a
bezpečnosť.
Sú elektromobily naozaj ekologické? Analytická organizácia Bloomberg New Energy
Finance (BNEF) a americká nezisková organizácia Union of Concerned Scientists
(UCS) porovnávali, o koľko je elektromobil šetrnejší k životnému prostrediu než
klasické automobily, keďže ako prednosť elektromobilov je uvádzaná, že sú oveľa
čistejšie ako tradičné vozidlá. V skutočnosti ale elektromobil je len tak ekologický ako
energia, ktorá ho napája.
Pokiaľ sa bude elektromobil používať v Číne, kde sa elektrina vyrába v uhoľných
elektrárňach, a prípadne sa nepoužívajú žiadne systémy na zachytávanie emisií, tak
jeho používanie bude mať za následok viac smogu, kyslých dažďov, zdravotných
problémov a pod.. Podobne je to v Austrálii, Indii, Južnej Afrike.
Naproti tomu Francúzsko má viac než 90 % elektriny z jadrovej energie a
obnoviteľných zdrojov, Nórsko zase väčšinu z vodnej energie, v Nemecku a
Španielsku stúpa zastúpenie solárnej a veternej energie.
Výskumy poukazujú na to, že elektromobily z hľadiska príspevku k celkovým
emisiám sú v priemere o 40 až 50 % čistejšie ako tradičné vozidlá, ale ak sa elektrina
vyrába z uhlia, tak toto číslo klesne na sotva 20 %.
A to sa hodnotilo len dobíjanie elektromobilov, nie výroba a likvidácia batérií!
Vodíkový pohon
Vodík sa môže využívať priamo v špeciálnom spaľovacom motore alebo ako súčasť
vodíkových palivových článkov, kde sa využíva premena chemickej energie na
elektrickú. Tá potom napája elektromotor. Vodíkový pohon založený na princípe
spaľovacieho motora sa dnes využíva hlavne v mestskej hromadnej doprave v
niektorých európskych mestách, napr. Berlín, Oslo, Barcelona, Londýn. Vodíkové
palivové články využívajú niektorí výrobcovia osobných automobilov.
Nakoniec ešte treba spomenúť odpadové hospodárstvo, ktoré sa tiež podieľa na
znečisťovaní ovzdušia. Aj v oblasti nakladania s odpadmi sa objavujú nové
64
technológie smerujúce k lepšiemu využívaniu odpadov a k zníženiu produkcie
skleníkových plynov.
Metódy alternatívneho spracovania a nakladania s odpadmiZo všetkého odpadu, ktorý je ukladaný na Slovensku na skládky, sa 35 až 70% dá
využiť kompostovaním, teda je to biologicky rozložiteľný odpad. Kompostovanie takto
znižuje produkciu oxidu
uhličitého a metánu a zároveň
napomáha návratu uhlíka do
pôdy. Najúčinnejšie je
kompostovať biologicky
rozložiteľný odpad hneď na
mieste jeho vzniku, čím sa
znížia zároveň dopravné
náklady a samozrejme, emisie
z dopravy. Efekt takéhoto
kompostovania sa dá ukázať na príklade:
Keby len 40% obcí na Slovensku správne kompostovalo, ušetrilo by sa ročne asi 261
000 ton CO2.
Keby len 40% rodinných domov správne kompostovalo, ušetrilo by sa ročne asi 280
000 ton CO2..
Emisie spaľovní
Riešením problému nebezpečných emisií spaľovní je modernizácia existujúcich
spaľovní, odstavenie zastaraných a stavba nových ekologicky vyhovujúcich
zariadení, ktoré zachytávajú nebezpečné plynné látky. Tieto opatrenia sú však
ekonomicky náročné.
Oveľa výhodnejšie by bolo odpad správne separovať. Podľa odhadov až 90 %
odpadu v spaľovniach a na skládkach sa dá recyklovať alebo kompostovať. Tým by
sa výrazne znížilo množstvo odpadu, ktorý treba spáliť, a teda aj emisií. Ale aj
najvyspelejšie štáty v tejto oblasti, dokážu separovať len na asi 60%. Z niektorých
65
štúdií vyplýva, že recykláciou odpadu sa ušetrí asi 7-krát viac CO 2 oproti
skládkovaniu a asi 18-krát viac ako jeho splyňovaním.
Spracovanie bioodpadu
Biologický odpad sa môže stať cenným materiálom pre špecifické biochemické
procesy pomocou špeciálnych baktérií, ktoré sa vyskytujú bežne v prírode. Tieto
baktérie môžu za určitých podmienok riadene vyrábať plyn, ktorý obsahuje metán–
bioplyn. Okrem metánu bioplyn obsahuje ešte oxid uhličitý, vodík, dusík, sulfán, ale v
menšom množstve. Podobne ako zemný plyn aj bioplyn sa dá potom použiť na
vykurovanie, výrobu elektriny, prípadne po ďalšom spracovaní ako biometán sa dá
používať v domácnostiach.
Aj na Slovensku máme niekoľko desiatok bioplynových staníc, ktoré vyrábajú
bioplyn. Majú veľkú vyhnívaciu nádrž, kde sa odpad niekoľko mesiacov premiešava,
aby sa väčšie časti rozpadli na maličké, ktoré vedia baktérie spracovať. Vo svete sa
používajú aj biochemické reaktory s vysokým zaťažením, ktoré spracúvajú tekutý
bioodpad, a tak môžu byť menších rozmerov pri rovnakom výkone. Spracovávajú
napríklad tekuté odpady z potravinárstva.
Spôsoby odstraňovania CO2
Biochar je typ dreveného uhlia, ktoré je vhodné použiť v poľnohospodárstve, vďaka
ktorému zemina zachytáva CO2 z rastlín, H2O v pôde. Toto drevené uhlie bolo
vyrobené pyrolýzou- rozložením materiálu pomocou tepla bez použitia kyslíka.
V Zürichu sa nachádza prístroj, ktorý zo vzduchu odstraňuje CO2 pomocou filtrov
v ňom, následne je premiestnený do skleníku, kde sa zachytáva do ovzdušia
v skleníku. Vďaka tomuto sa kolobeh uhlíku uzavrie, pretože napriek konzumácií
potravín z takéhoto skleníku sa CO2 z atmosféry dostane opäť do filtrov v tomto
prístroji. Energia na jeho používanie sa prijíma z tepla zo spaľovania odpadov.
Na Islande existuje projekt CarbFix, čo je prístroj na zachytávanie CO 2 pod zemou,
kde sa premení na kameň, vďaka čomu neuniká do atmosféry. Funguje kvôli
geotermálnej energii- energia v dôsledku ktorej môžeme pozorovať výbuchy gejzírov,
horúcich prameňov.
66
V USA vymysleli umelé listy schopné fotosyntézy pomocou prístroja, ktorý oddeľuje
H od O vo vode. Umelo vytvorený list v závislosti od génov v baktérií, z ktorých
využije H môže taktiež vyrábať palivo, hnojivo, rôzne materiály alebo lieky.
Fotosyntéza
Problém globálneho otepľovania by sa dala
riešiť sadením stromov namiesto ich
odstraňovania vypaľovaním alebo rúbaním
lesov. Tým by sa z atmosféry odstraňovalo
viac oxidu uhličitého namiesto jeho ďalšieho
emitovania. Odstraňovanie CO2 prebieha
pomocou fotosyntézy. Je to dej, pri ktorom sa z viditeľného svetla zo slnka, oxidu
uhličitého a vody v rastlinách tieto látky premieňajú na glukózu, ktorú rastlina využíva
na ďalší rast a kyslík, ktorý sa dostáva do ovzdušia. Kyslík potrebujú na život všetky
živé organizmy. Odlesňovaním veľkých častí lesov sa znižuje množstvo kyslíku, ktorý
je vyprodukovaný rastlinami, čo môže mať za následok zhoršenie kvality vzduchu.
Vďaka energie z fotosyntézy vznikli aj fosílne palivá, vďaka rastlinám, ktoré sa
usadzovali hlboko v pôde. Tam nemohli oxidovať a organické časti rastlín sa
premenili na fosílne palivá, ktoré zo zeme nespôsobovali žiadne emisie, až ľudskou
činnosťou sa z ich spaľovania do ovzdušia dostali veľké množstvá emisii.
Moria a oceány
Rybolov narúša ekosystémy lovením konkrétnych druhov rýb. Mäkkýše, morské riasy
v moriach sú schopné zachytiť viac CO2 ako suchozemské rastliny, ich zvýšeným
pestovaním v moriach by sa zvýšilo množstvo CO2 zachyteného z ovzdušia. Morský
sneh zachytáva CO2 a produkuje O, jeho množstvo je možné zvýšiť, ak sa do mora
pridá malé množstvo železa - základ pre tvorbu morského snehu sú oblasti so
zvýšeným množstvom buniek Fe, v ktorom baktérie reagujú s časticami Fe. Čím viac
CO2 sa dostane do morí, tým sú kyslejšie, znižuje sa schopnosť morí odchytávať CO2
z ovzdušia, množstvo uhličitanu vápenatého, ktorý prijímajú napr. koraly, kvôli čomu
je ich kôra tenšia. Riasy sú schopné znižovať kyslosť oceánov. Chaluhy sú
považované za „sekvoje mora“, pretože sú jednými z rastlín, ktoré dokážu pohltiť
67
najviac C. Okrem toho sa môžu využiť ako jedlo pre ľudí, keďže sa z nich môžu
vyrobiť cestoviny, krmivo pre zvieratá, hnojivo.
Kto pomáha?/ Who's helping?Greta Thunberg je 16-ročná environmentálna aktivistka zo Švédska. Minulý rok v
auguste sama začala niečo, čo má dnes obrovský dopad. Každý piatok, Thunberg
štrajkovala a celý deň sedela pred švédskym parlamentom, občas aj s cedulami.
Ludia si vtedy nemysleli, že 15-ročné dievča sama dokáže zmeniť svet. Mesiace
plynuli a ku Thunberg sa stále pridávalo čoraz viac ľudí, spočiatku najprv študentov
jej veku, no po čase ju začali počúvať aj dospelí. Ja osobne som bola na jednom z
týchto “piatkov pre planétu” len prednedávnom. Thunberg bola na obálke Time
magazínu, ktorý ju nazval “vodca novej generácie”. Dnes, stotisícky ľudí štrajkujú vo
vybrané dni a prejavujú podporu Thunberg a jej ideologiam. Thunberg sa preslávila
spočiatku len na sociálnych sieťach, a zo hŕstky spolužiakov, ktorý sa rozhodli ju
podporiť, sa stal takmer celý svet. Thunberg sa však nechce správať ako vodca, ani
stále bojovať za zmenu. Nie je inšpirovaná, či plná nádeje, práve naopak - je
nahnevaná na dospelých, ktorí by mali niečo robiť, no odmietajú. Je nahnevaná, že
jej detstvo je plné rozhovorov a protestov a že jej sny sú zničené. Vraví aj to, na čom
sa všetci môžeme zhodnúť - že deti by nemali naprávať chyby dospelých. Thunberg
je iná než iní aktivisti - ona sa nesnaží vznietiť nádej, naopak, snaží sa vznietiť hnev.
Nesnaží sa preto, že by chcela - práve naopak, nechce robiť nič z toho, čo teraz robí,
ale je nútená, pretože jej záleží na budúcnosti, a je nahnevaná, že to musí robiť, lebo
dospelí to nespravia.
Len teraz sa rozpráva o tom, že Thunberg udelia Nobelovu cenu za aktivizmus. Bez
pochyby by sa stala jednou z najmladších ľudí, čo Nobelovu Cenu získali. Greta
Thunberg zmenila svet, a napriek situácii, v ktorej sa nachádzame, zmena je blízko,
a musíme sa o ňu stále snažiť.
Greta Thunberg is a sixteen year old environmental activist from Sweden. Back in
august of last year, she did something that, while seemingly insignificant back then,
grew into something much larger over time. Every Friday, Thunberg went on a strike
in front of the Swedish parliament. Back then, nobody believed that a 15 year old girl
could change the world. At first, only few other students joined her, but as months
went by, even adults started listening. I personally took part in one of these Fridays
68
for Future not long ago. Thunberg was also on the cover of the Time magazine, and
was named “the leader of the generation”. Today, hundred thousands people strike
along with Thunberg in support of her ideology. From only a few classmates who had
her back, Thunberg's voice eventually shook the world. My favorite thing about
Thunberg is that she isn't inspired, but instead, she's (rightfully) angry. She doesn't
want to inspire hope, but rage. She desperately wants for adults and people in power
to listen to her and do something. She believes that she, a child, shouldn't hold the
reins of this organization, and she's right. However, she understands that she has to,
because nobody else would do it.
Lately, there have been talks about Thunberg getting a Nobel prize for activism.
Without a doubt, she would be one of the youngest people to ever do so. Whether
you agree with her or not, Greta Thunberg changed the world, and despite the
situation we are currently in, change is growing closer and we mustn't give up in the
fight for the planet.
Bibliografiahttp://www.barrettbellamyclimate.com/page20.htm (11. 10. 2019)
Prelom 6/6- archív
https://www.aquatrend.sk/blog/co-je-reverzna-osmoza-ako-funguje (3. 9. 2019)
https://www.worldatlas.com/articles/what-are-the-main-causes-of-droughts.html
(18. 9. 2019)
https://www.afro.who.int/health-topics/water (26. 9. 2019)
http://www.doorofheaven.org/en/water.html/ (26. 9. 2019)
https://twitter.com/aglimmerofhope/status/819899511720046593 (26. 9. 2019)
https://thewaterproject.org/infographic-poverty-in-africa (26. 9. 2019)
https://www.un.org/africarenewal/news/our-water-our-future (26. 9. 2019)
https://sea.mashable.com/culture/5813/the-amazon-forest-is-burning-to-the-ground-
heres-how-it-happened-and-what-you-can-do-to-help (26. 9. 2019)
https://www.freefilm.to/film/led-v-ohni (august 2019)
69
https://www.noaa.gov/news/global-carbon-dioxide-growth-in-2018-reached-4th-
highest-on-record (23. 9. 2019)
https://www.climate.gov/news-features/climate-qa/whats-difference-between-global-
warming-and-climate-change (10. 9. 2019)
https://cz.depositphotos.com/129433896/stock-illustration-vector-of-carbon-
cycle.html (17. 8. 2019)
http://kcfj570.com/2019/01/29/deadly-polar-vortex-sweeps-the-midwest-live-updates/
(15. 8. 2019)
https://www.ducksters.com/science/photosynthesis.php (15. 9. 2019)
https://www.britannica.com/science/photosynthesis (17. 9. 2019)
https://www.livescience.com/3363-growing-acid-problem-thins-shells-ocean-
creatures.html (27. 8. 2019)
https://unfccc.int/process-and-meetings/the-paris-agreement/what-is-the-paris-
agreement (3. 9. 2019)
https://www.belfercenter.org/publication/differentiation-financial-support-and-paris-
climate-talks (8. 9. 2019)
https://unfccc.int/kyoto_protocol (8. 9. 2019)
https://www.nrdc.org/stories/paris-climate-agreement-everything-you-need-
know#sec-agreements (14. 9. 2019)
https://www.unbonn.org/node/13333 (26. 9. 2019)
https://www.bbc.com/news/world-europe-49125391 (16. 9. 2019)
https://referaty.aktuality.sk/odlesnovanie-deforestacia/referat-27087 (4. 9. 2019)
https://www.nationalgeographic.com/environment/2019/08/wildfires-in-amazon-
caused-by-deforestation/ (7. 9. 2019)
https://www.nationalgeographic.com/environment/2019/08/amazon-fires-cause-
deforestation-graphic-map/ (8. 9. 2019)
70
https://www.greenpeace.org/international/press-release/23660/massive-forest-fires-
in-siberia-is-a-climate-emergency/ (10. 9. 2019)
https://www.nasa.gov/image-feature/goddard/2019/huge-wildfires-in-russias-siberian-
province-continue (16. 9. 2019)
https://www.bbc.com/news/world-europe-49125391 (16. 9. 2019)
https://www.salon.com/2019/08/27/massive-siberian-forest-fire-could-melt-
permafrost-freeing-massive-methane-stores/ (17. 9. 2019)
https://oskole.detiamy.sk/clanok/termochemia (10. 9. 2019)
https://referaty.aktuality.sk/oxidacia-a-redukcia/referat-19217 (14. 9. 2019)
https://mreferaty.aktuality.sk/uhlik/referat-19491 (14. 9. 2019)
https://oskole.detiamy.sk/clanok/redoxne-reakcie (14. 9. 2019)
https://www.wikiskripta.eu/w/Entalpie (22. 9. 2019)
https://www.google.com/amp/s/www.bbc.com/news/amp/world-latin-america-
49971563 (14. 10. 2019)
https://sk.wikipedia.org/wiki/Oxid_uhli%C4%8Dit%C3%BD (14. 10. 2019)
Raymond, C., Goldsby, K.: Chemistry. New York: McGraw-Hill, 2013. ISBN 978-0-07-
340268-0
[cit. 1], [cit. 2] Silný, P., Prokša, M.: Chémia doplnkové učebné texty pre 1. ročník
gymnázií základy chemického deja a jeho zákonitosti. Bratislava: Slovenské
pedagogické nakladateľstvo, 1992. ISBN 80-08-01741-4
Silný, P., Brestenská, B., Pichaničová I.: Úlohy a modely usmerňovania riešenia úloh
zo všeobecnej chémie. Bratislava: EXPOL pedagogika, spol. s r. o., 1999. ISBN 80-
967957-7-5
http://www.posterus.sk/?p=18818 (15. 10. 2019)
https://noizz.aktuality.sk/enviro/kto-dava-hurikanom-mena/61qzwbk (9. 9. 2019)
https://sk.wikipedia.org/wiki/Saffirova-Simpsonova_hurik%C3%A1nov
%C3%A1_stupnica (9. 9. 2019)
71
https://en.wikipedia.org/wiki/Saffir%E2%80%93Simpson_scale (9. 9. 2019)
https://www.climate.gov/news-features/climate-qa/whats-difference-between-global-
warming-and-climate-change (16. 9. 2019)
https://referaty.aktuality.sk/teplo-tepelna-energia/referat-26532 (18. 9. 2019)
https://sk.wikipedia.org/wiki/Energia (18. 9. 2019)
https://sk.wikipedia.org/wiki/Skupensk%C3%A9_teplo_topenia (22. 9. 2019)
https://sk.wikipedia.org/wiki/Slnko (24. 9. 2019)
https://sk.wikipedia.org/wiki/Mern%C3%A9_skupensk%C3%A9_teplo_topenia
(24. 9. 2019)
https://sk.wikipedia.org/wiki/Skupensk%C3%A9_teplo_topenia (24. 9. 2019)
https://sk.wikipedia.org/wiki/Štrkovecké_jazero (25. 9. 2019)
https://en.wikipedia.org/wiki/Ice_age (23. 9. 2019)
http://keriannsimpkinsphotography.blogspot.com/2011/08/dying-forest.html
(17. 9. 2019)
https://sk.wikipedia.org/wiki/Zr%C3%A1%C5%BEky (21. 9. 2019)
https://www.boinc.sk/projekty-knihy/zaklady-klimatologie (26. 9. 2019)
http://www.shmu.sk/sk/?page=1&id=klimat_operativneudaje1 (26. 9. 2019)
https://sk.wikipedia.org/wiki/Coriolisova_sila (29. 9. 2019)
https://www.jumbolotto.de/lotto-magazin/die-heissesten-orte-der-welt/ (5. 10. 2019)
https://www.bb-sensors.com/en/products/technologies/technologie-temperatur-2/
(5. 10. 2019)
https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Pascal.png (5. 10. 2019)
https://www.in-pocasi.cz/clanky/teorie/vlhkost-vzduchu/ (5. 10. 2019)
https://pixabay.com/sk/photos/obloha-obla%C4%8Dnos%C5%A5-mraky-po
%C4%8Dasie-2680061/ (5. 10. 2019)
72
https://www.meteoinfo.sk/clanok/50936-intenzivne-zrazky-zasiahnu-cele-slovensko
(5. 10. 2019)
https://www.24hod.sk/shmu-okrem-poladovice-moze-problem-sposobit-hmla-a-
znizena-dohladnost-cl642329.html (5. 10. 2019)
https://www.imeteo.sk/clanok/vietor-nabera-na-sile-najsilnejsi-bude-popoludni
(5. 10. 2019)
https://hlavne.sk/zahranicie/ladovy-medved-napadol-pracovnika-vyletnej-lode-na-
spicbergoch/ (12. 10. 2019)
https://sk.wikipedia.org/wiki/D%C3%A1%C5%BE%C4%8F (16. 10. 2019)
Široký, P. , Vojtilla, S. Globálne otepľovanie a Klimatická zmena vo svete [online]. ZA
MATKU ZEM a Slovenská klimatická koalícia, © 2009 [cit. 2019- 9- 16]. Dostupné na:
https://www.minv.sk › Klimaticka_zmena
Ahrens, C. D. Meteorology Today: An Introduction to Weather, Climate, and the
Environment Ninth Edition [online]. Cengage Learning, © 2009 [cit. 2019- 9- 9].
Dostupné na: https://epdf.pub/meteorology-today-9th-edition.html
Taplin, S. First Encyclopedia of Dinosaurs and Prehistoric Life. London: Usborne
Publishing, 2004. ISBN 80-89065-45-7
http://pdf.truni.sk/e-ucebnice/chzp/data/72f6574d-f8e7-4d90-89b0-
fae652702ecf.html?ownapi=1 (22. 9. 2019)
https://uniba.sk/fileadmin/jlf/Pracoviska/ustav-patologickej-fyziologie/
07Pregradualne_studium/02Zubne_lekarstvo/04Handouty_a_prednasky/
02Prednasky/14p_Znecistenie_ovzdusia_zubne_JP.pdf (22. 9. 2019)
https://formy-smogu-a-jeho-vplyv-na-zp.webnode.sk/typy-smogu/ (22. 9. 2019)
http://www.pocasiesk.sk/aktuality-o-pocasie/novinky-471/inverzia-slnecne-pocasie-
nad-hustou-dekou-z-hmly-2381 (22. 9. 2019)
https://autoride.sk/spalovaci-motor-princip-jeho-prace-a-rozdelenie (7. 9. 2019)
https://autoride.sk/vznetovy-motor-princip-prace-jeho-konstrukcia (7. 9. 2019)
73
https://autoride.sk/zazihovy-motor-jeho-funkcia-v-skratke (7. 9. 2019)
https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Chovancova5/subor/7.pdf
(10. 9. 2019)
https://www.mindop.sk/files/statistika_vud/ziv_prostredie.htm (10. 9. 2019)
https://energiazblizka.sk/mnews/data/files/others/energia_v_krajine_informacny_list-
4.pdf (17. 9. 2019)
https://www.webnoviny.sk/venergetike/najviac-elektriny-na-slovensku-vyrobili-
atomove-elektrarne/ (17. 9. 2019)
http://elektrarne.unas.cz/subory/vodna.htm (17. 9. 2019)
http://www.energyweb.cz/web/rao/sk/11.htm (17. 9. 2019)
https://vedanadosah.cvtisr.sk/vodne-elektrarne-aich-vplyv-na-riecne-ekosystemy
(17. 9. 2019)
https://www.seas.sk/tepelna-elektraren (17. 9. 2019)
https://euractiv.sk/section/fosilne-paliva/news/pre-uholne-elektrarne-platia-nove-
normy-slovensko-budu-stat-91-milionov-eur/ (17. 9. 2019)
https://energoklub.sk/sk/clanky/odvetvie-energetiky-vlani-celosvetovo-vypustilo-viac-
emisii-co2/ (10. 10. 2019)
https://energieprevas.sk/ovzdusie.php?eid=1 (10. 10. 2019)
https://www.epi.sk/zz/2018-382 (23. 9. 2019)
http://www.biospotrebitel.sk/clanok/1318-vplyv-skladky-odpadov-na-prirodne-zlozky-
krajiny.htm (23. 9. 2019)
http://www.biospotrebitel.sk/clanok/1319-spalovanie-odpadov.htm (23. 9. 2019)
https://www.quark.sk/plaziaci-sa-zabijak/ (23. 9. 2019)
http://www.kompost.sk/preco-kompostovat/vplyv-kompostovania-na-klimu
(23. 9. 2019)
74
https://www.menejodpadu.sk/bioodpad-konciaci-na-skladke-je-velkym-problemom-
aka-je-prax/ (23. 9. 2019)
https://www.mojelektromobil.sk/elektromobil/ (10. 9. 2019)
https://www.vsetkoobiopalivach.sk/aktualne/autosk-su-elektromobily-naozaj-ciste/
(25. 9. 2019)
https://www.hydrotech-group.com/sk/blog/vedeli-ste-ze-z-biologickeho-odpadu-
mozeme-ziskavat-teplo-a-elektricku-energiu (25. 9. 2019)
http://www.shmu.sk/sk/?page=1071 (30. 9. 2019)
https://physedu.science.upjs.sk/sis/fyzika/environmentalna/sklenefekt/index.htm
(30. 9. 2019)
https://www.minzp.sk/files/oblasti/ovzdusie/ochrana-oz-vrstvy-zeme/ozon-
my_clanok.pdf (30. 9. 2019)
http://www.sosst.sk/new/fotovoltika.htm (3. 10. 2019)
https://www.siea.sk/nauc-sa/c-1781/geotermalna-energia/ (3. 10. 2019)
http://www.oze.stuba.sk/oze/energia-z-biomasy/ (3. 10. 2019)
http://neon.dpp.fmph.uniba.sk/FusionExpo2011/downloads/CO%20JE%20FUZIA.pdf
(5. 10. 2019)
https://www.researchgate.net/figure/Principal-scheme-of-tokamak-3_fig3_312604149
(5. 10. 2019)
https://www.seas.sk/biomasa (10. 10. 2019)
https://www.seas.sk/fotovolticke-elektrarne (10. 10. 2019)
https://stopspalovnipodtatrami.wordpress.com/2015/03/05/10-dovodov-preco-
splynovanie-pyrolyza-a-splynovanie-nie-su-zelene-riesenia/comment-page-1/
(10. 10. 2019)
http://www.kernfragen.com/lexikon/siedewasserreaktor-swr (15. 10. 2019)
75
https://www.google.com/amp/s/www.nbcnews.com/news/amp/ncna939551
(15. 10. 2019)
https://futurism.com/the-byte/polar-bears-terrorizing-russian-town (15. 10. 2019)
https://www.scientificamerican.com/article/krill-are-disappearing-from-antarctic-
waters/ (15. 10. 2019)
https://www.google.com/amp/s/relay.nationalgeographic.com/proxy/distribution/
public/amp/news/2017/04/climate-change-species-migration-disease (15. 10. 2019)
https://www.google.com/amp/s/relay.nationalgeographic.com/proxy/distribution/
public/amp/news/2014/4/140331-global-warming-climate-change-ipcc-animals-
science-environment (15. 10. 2019)
https://www.theguardian.com/environment/2019/may/15/australias-biodiversity-at-
breaking-point-a-picture-essay (15. 10. 2019)
https://www.britannica.com/science/desertification (15. 10. 2019)
https://www.google.com/amp/s/www.forbes.com/sites/startswithabang/2019/09/26/
the-one-science-lesson-every-american-adult-can-learn-from-greta-thunberg/amp/
(15. 10. 2019)
76
ResuméGlobálne otepľovanie môže veľmi ovplyvniť náš život a jeho podmienky, kvôli jeho
rôznym následkom. Niektoré z nich môžeme pozorovať už v dnešnej dobe, napríklad
požiare, silnejšie hurikány, či z roka na rok sa zvyšujúce teploty. Avšak pokiaľ
nezmeníme náš prístup k životu, tak sa tieto následky budú zhoršovať. Zvieratá a
ľudia budú musieť opustiť svoje pôvodné oblasti. Rastliny, ktoré nie sú schopné
presunu, budú najskôr ohrozené a neskôr sa zo zemského povrchu stratia. Ak sa
nezmenší množstvo skleníkových plynov v atmosfére a CO2 a CH4 sa budú naďalej
emitovať do atmosféry zo spaľovania fosílnych palív a dopravy v týchto rozmeroch
ako doteraz, bude to mať taktiež katastrofálny dopad na ľadovce a hladina mora sa
zvýši natoľko, že nastane masová migrácia obyvateľstva. Tá však môže nastať aj
preto, že oteplením Zeme sa oblasti, medzi ktoré patrí aj Afrika, stanú neobývateľné,
kvôli suchu, ktoré tam nastane. Riešenia však nemôžu nastať iba v rovine
obyvateľstva, musia sa na nich podieľať štáty celosvetovo, aby mali čo najväčší
dosah. A treba začať čo najskôr, kým ešte nie je neskoro. Inak nezničíme iba našu
planétu, ale aj nás.
77
ResuméGlobal warming can affect our lives and living conditions in many ways, and because
of its many consequences. Some of them are apparent today, such as wildfires,
strong hurricanes or temperatures that grow warmer and warmer every year. If we
don't change our lifestyle, these consequences will only get worse. Humans and
animals will have to leave their habitats and homes. Plants that don't have the ability
to spread far and wide will slowly go extinct. If we don't limit the amount of carbon
dioxide and greenhouse gases in our atmosphere, and if we don't limit the methane
that's constantly being released into the world through traffic and the burning of fossil
fuels, it will have a disasterous impact on icebergs and glaciers and the sea level will
rise to the point when we will have to migrate in masses. Even then though, mass
migration can still happen because certain already warm parts of the world like Africa
will become unlivable in the following years due to the earth growing hotter and
hotter. We as citizens can't make that change alone however. Countries and states
around the world have help in order to make these changes in lifestyle have a bigger
impact. And we need to start as soon as possible, while it's not too late. If we don't,
we'll not only destroy the planet, but also humanity as a whole.
78