diplomovÁ prÁcakmkmd.dmc.fmph.uniba.sk/public_html/student/thesis/2010-fm-clon… · 2 nÁstup...

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

DIPLOMOVÁ PRÁCA

LUCIA MAR ŤÁKOVÁ

2010

2

NÁSTUP FENOLOGICKÝCH FÁZ VINI ČA

HROZNORODÉHO VO VINOHRADNÍCKYCH OBLASTIACH

SLOVENSKA VO VZŤAHU K TEPLOTNÝM POMEROM

DIPLOMOVÁ PRÁCA

Lucia Mar ťáková

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY

KATEDRA ASTRONÓMIE, FYZIKY ZEME A METEOROLÓGIE

METEOROLÓGIA A KLIMATOLÓGIA

Vedúci diplomovej práce: RNDr. Pavol Nejedlík, Csc.

BRATISLAVA 2010

3

Čestne vyhlasujem, že diplomovú prácu som vypracovala samostatne s použitím uvedenej

literatúry.

4

Ďakujem RNDr. Pavlovi Nejedlíkovi, Csc. za cenné pripomienky a ochotnú pomoc pri

vypracovávaní diplomovej práce, Mgr. Kataríne Mikulovej za vypracovanie fenologických

máp a mojej rodine za všestrannú podporu.

5

Abstrakt

Účelom tejto diplomovej práce bolo preskúmať vzťahy medzi teplotnými pomermi

a nástupmi fenologických fáz viniča hroznorodého vo vinohradníckych oblastiach Slovenska.

Spracovala som údaje z 33 fenologických staníc nachádzajúcich sa vo vinohradníckych

oblastiach Slovenska za 11-ročné obdobie 1998 -2008. Ďalej som spracovala dlhšie obdobie

1957 – 2008 pre štyri vybrané stanice zo Západného Slovenska. Nevyberala sa žiadna

špecifická odroda viniča, jedná sa o celoplošné spracovanie, ktoré má podať určitý obraz

o vegetačnom cykle viniča hroznorodého a o teplotných pomeroch od začiatku vegetačného

obdobia po poslednú fenofázu v celej pestovateľskej oblasti na Slovensku. Pre každú stanicu

jednotlivo a pre všetky v priemere som vyhodnotila nástupy fenofáz a trvanie medzifázových

intervalov.

Na klimatologických staniciach som spracovávala obdobie 1998 – 2008 spoločné pre

všetky stanice a obdobie 1988 – 2008 pre štyri stanice zo Západného Slovenska. Zvlášť som

vybrala obdobie 1960 – 2008 na stanici Jaslovské Bohunice, ktorá mala najdlhšie

klimatologické pozorovania. Spracovala som sumy teplôt medzifázových intervalov, sumy

teplôt od začiatku vegetačného obdobia po nástup vybraných fenofáz viniča a Huglinov

klimatický index.

V práci sa potvrdili výsledky publikované v 4. národnej správe SR o zmene klímy, kde sa

hovorí o zmene nástupov fenofáz, dĺžky fenofázových intervalov a celého vegetačného

obdobia, pre ktoré všeobecne platí skorý nástup a posun ukončenia a tým jeho predĺženie.

6

Obsah

Úvod........................................................................................................................5

1. Vinohradníctvo................................................................................................11

1.1 História vinohradníctva.............................................................................11

1.2 Vinohradnícke oblasti na Slovensku.........................................................12

2. Pestovanie viniča hroznorodého....................................................................15

2.1 Základná charakteristika viniča hroznorodého.........................................15

2.2 Vegetačný cyklus viniča hroznorodého....................................................16

2.3 Fenologická stupnica BBCH....................................................................19

2.4 Ekologické činitele ovplyvňujúce vývin viniča........................................20

2.4.1 Klimatické činitele........................................................................20

2.4.2 Topografické činitele.....................................................................23

2.4.3 Pôdne činitele................................................................................24

2.4.4 Antropogénne činitele...................................................................25

3. Materiál a metodika práce.............................................................................27

3.1 Fenologické údaje a spracovanie fenologických údajov..........................27

3.2 Klimatologické údaje a spracovanie klimatologických údajov................31

3.2.1 Huglinov klimatický index..............................................................33

3.2.2 Porovnanie vybraného obdobia s klimatickým normálom..............34

4. Výsledky fenologických spracovaní...............................................................35

4.1 Obdobie 1998 – 2008................................................................................35

4.1.1 Nástupy fenologických fáz............................................................35

4.1.2 Trvanie medzifázových intervalov................................................43

4.2 Obdobie 1957 – 2008................................................................................47

4.2.1 Nástupy fenologických fáz............................................................47

4.2.2 Trvanie medzifázových intervalov................................................54

5. Výsledky klimatologických spracovaní.........................................................57

5.1 Teplotné sumy..........................................................................................57

5.1.1 Obdobie 1998 – 2008....................................................................57

5.1.2 Obdobie 1988 – 2008....................................................................65

5.1.3 Obdobie 1960 – 2008....................................................................67

5.2 Huglinov klimatický index.......................................................................68

7

6. Záver................................................................................................................70

Prehľad literatúry................................................................................................71

Príloha

Zoznam obrázkov:

Obr.1.: Vegetačný cyklus viniča: S – slzenie, P – prúdenie štiav, K – kvitnutie, ZRV –

vyzrievanie výhonkov, VB – vyzrievanie bobúľ, OL – opadávanie listov

Obr.2.: Rast a vyzrievanie hrozna

Obr. 3.: Porovnanie priemerných mesačných teplôt vzduchu v teplom polroku za obdobie

1961 – 1990 a 1979 - 2008

Obr.4.: Priemerný nástup fenofázy pučania púčikov vo vinohradníckych oblastiach

Slovenska za obdobie 1998-2008

Obr.5.: Priemerný nástup fenofázy prvé listy vo vinohradníckych oblastiach Slovenska za

obdobie 1998-2008

Obr.6.: Priemerný nástup fenofázy začiatok kvitnutia vo vinohradníckych oblastiach


Obr.7.: Priemerný nástup fenofázy plné kvitnutie vo vinohradníckych oblastiach


Obr.8.: Priemerný nástup fenofázy koniec kvitnutia vo vinohradníckych oblastiach


Obr.9.: Priemerný nástup fenofázy zberová zrelosť vo vinohradníckych oblastiach


Obr.10.: Priemerný nástup fenofázy všeobecné žltnutie lístia vo vinohradníckych

oblastiach Slovenska za obdobie 1998-2008

Obr.11.: Priemerný nástup fenofázy začiatok opadávania lístia vo vinohradníckych


Obr.12.: Priemerné trvanie fenofázového intervalu prvý list – začiatok kvitnutia vo

vinohradníckych oblastiach Slovenska za obdobie 1998-2008

Obr.13.: Priemerné trvanie fenofázového intervalu koniec kvitnutia – zberová zrelosť vo


Obr.14.: Priemerné trvanie fenofázového intervalu pučanie listových púčikov – zberová

zrelosť vo vinohradníckych oblastiach Slovenska za obdobie 1998-2008

8

Obr.15.: Trendová analýza nástupu fenofázy pučanie listových púčikov na jednotlivých

staniciach a v priemere za obdobie 1957 – 1982

Obr.16.: Trendová analýza nástupu fenofázy pučanie listových púčikov na jednotlivých

staniciach a v priemere za obdobie 1986 - 2008

Obr.17.: Trendová analýza nástupu fenofázy začiatok kvitnutia na jednotlivých




Obr.19.: Trendová analýza nástupu fenofázy plné kvitnutie na jednotlivých staniciach

a v priemere za obdobie 1957 - 1982

Obr.20.: Trendová analýza nástupu fenofázy plné kvitnutie na jednotlivých staniciach


Obr.21.: Trendová analýza nástupu fenofázy zberová zrelosť na jednotlivých staniciach


Obr.22.: Trendová analýza nástupu fenofázy zberová zrelosť na jednotlivých staniciach


Obr.23.: Trendová analýza nástupu fenofázy všeobecné žltnutie lístia na jednotlivých




Obr.25.: Priemerné sumy teplôt vzduchu a priemerné trvanie medzifázového intervalu

pučanie listových púčikov – prvé listy na jednotlivých staniciach za obdobie 1998 - 2008


prvé listy – začiatok kvitnutia na jednotlivých staniciach za obdobie 1998 - 2008


začiatok kvitnutia – plné kvitnutie na jednotlivých staniciach za obdobie 1998 - 2008


plné kvitnutie – koniec kvitnutia na jednotlivých staniciach za obdobie 1998 - 2008


koniec kvitnutia – zberová zrelosť na jednotlivých staniciach za obdobie 1998 - 2008


zberová zrelosť – všeobecné žltnutie lístia na jednotlivých staniciach za obdobie 1998 -

2008

9


všeobecné žltnutie lístia – začiatok opadávania lístia na jednotlivých staniciach za obdobie

1998 - 2008


pučanie listových púčikov – zberová zrelosť na jednotlivých staniciach za obdobie 1998 -

2008

Obr.33.: Priemerné sumy teplôt vzduchu za interval začiatok vegetačného obdobia -

pučanie listových púčikov na jednotlivých staniciach za obdobie 1998 - 2008

Obr.34.: Porovnanie priemerných súm teplôt vzduchu za interval začiatok vegetačného

obdobia – zberová zrelosť a pučanie listových púčikov – zberová zrelosť na jednotlivých

staniciach za obdobie 1998 - 2008

Obr.35.: Vývojové fázy viniča hroznorodého s priradenými kódmi BBCH

Zoznam tabuliek:

Tab.1.: Množstvo globálneho žiarenia (g.J.cm-2.deň-1) dopadajúceho na svahy

s rozdielnou expozíciou podľa Kacvinského

Tab.2.: Charakteristiky fenologických staníc

Tab.3.: Charakteristiky klimatologických staníc

Tab.4.: Triedy vinohradníckej klímy a príslušné teplotné intervaly

Tab.5.: Porovnanie priemerných mesačných teplôt, priemernej ročnej teploty a priemernej

teploty v letnom polroku v rokoch 1961 – 1990 a 1979 – 2008 v Jaslovských Bohuniciach

10

Úvod

Snahou všetkých vinohradníkov je zlepšovanie pestovateľských podmienok pre vinič

a kvalitu vína. Zvyšovanie úrovne vinohradníctva však vyžaduje okrem praktických

skúsenosti i teoretické znalosti z biológie a fyziológie viniča. Úspech pestovania viniča závisí

nielen od správneho uplatnenia agrotechniky a využitia celého komplexu prírodných

podmienok, ale predovšetkým od znalosti ekologických podmienok.

Cieľom diplomovej práce bolo preskúmať vzťahy medzi teplotnými pomermi a nástupmi

fenologických fáz viniča hroznorodého vo vinohradníckych oblastiach Slovenska.

Na tento účel som spracovala údaje z 33 fenologických staníc zvolených tak, aby boli

zastúpené všetky vinohradnícke oblasti a pozorovacie obdobie u všetkých staníc bolo

rovnaké, čomu zodpovedalo 11-ročné obdobie 1998 - 2008. Ďalej som spracovala dlhšie

obdobie 1957 – 2008 pre štyri vybrané stanice zo Západného Slovenska. Nevyberala sa

žiadna špecifická odroda viniča, jedná sa o celoplošné spracovanie, ktoré má podať určitý

obraz o vegetačnom cykle viniča hroznorodého a o teplotných pomeroch od začiatku

vegetačného obdobia po poslednú fenofázu v celej pestovateľskej oblasti na Slovensku. Pre

každú stanicu jednotlivo a pre všetky v priemere som vyhodnotila nástupy fenofáz a trvanie

medzifázových intervalov.

Na klimatologických staniciach som spracovávala obdobie 1998 – 2008 spoločné pre

všetky stanice a obdobie 1988 – 2008 pre štyri stanice zo Západného Slovenska. Zvlášť som

vybrala obdobie 1960 – 2008 na stanici Jaslovské Bohunice, ktorá mala najdlhšie

klimatologické pozorovania. Spracovala som sumy teplôt medzifázových intervalov, sumy

teplôt od začiatku vegetačného obdobia po nástup vybraných fenofáz viniča a Huglinov

klimatický index.

V záver práce sú popísané vzťahy medzi sumami teplôt vzduchu a nástupmi a trvaním

jednotlivých fenofáz.

11

1. VINOHRADNÍCTVO

1.1 História vinohradníctva

Pôvod viniča nemožno presne určiť. Vedecké výskumy potvrdili, že vinič pochádza zo

strednej Ázie, z Kaukazu a z oblastí Čierneho a Kaspického mora. Podľa vykopávok

a nálezov semien sa zistilo, že vinič sa rozšíril ďalej do Egypta. V hrobkách faraónov sa našli

kresby o pestovaní viniča, lisovaní hrozna a o príprave vína z roku 3500 pred našim

letopočtom, čo dokazuje, že Egypťania pestovali kultúrny vinič a vyrábali z neho víno.

Najväčší rozkvet dosiahlo vinohradníctvo v Egypte v rokoch 2700 až 2400 pred našim

letopočtom, kedy už rozlišovali 8 odrôd, resp. farieb hrozna (Svatoň, 2003).

Z Egypta sa vinič ďalej rozširoval do Sýrie, Babylónie, Palestíny a dostal sa až do ďalekej

Číny. Pestovanie viniča sa rozšírilo aj po celom území Grécka, približne v roku 1600 pred

našim letopočtom. Gréci sa starali o vinič podobne ako Egypťania, iba si prispôsobili

pestovanie svojim vlastným podmienkam. Pestovanie viniča a pitie vína sa stalo

neoddeliteľnou súčasťou gréckej kultúry, veď Gréci považovali za zakladateľa vinárstva boha

Dionýza (Fader, 2002).

Počas 8. až 1. storočia pred našim letopočtom sa pestovanie viniča a výroba vína rozšírili

z Grécka do Rímskej ríše a do oblastí, ktoré Rimania pri svojich výbojoch obsadzovali.

Pestovanie viniča sa tak udomácnilo v celom Taliansku, vo Francúzsku, Portugalsku

a Španielsku, v Čechách a napokon aj na území dnešného Slovenska (Farkaš, 1998).

Rímsky cisár Probus (276 – 282), ktorý sa pokladá za zakladateľa vinohradníctva

v Zadunajsku, nariadil vysádzať vinice vo všetkých rímskych kolóniách za Alpami. V 5.

storočí boli už vinohrady doložené aj v provincii Noricum, čo je zhruba oblasť dnešného

Rakúska. Ide o územie susediace so Slovenskom, majú podobné prírodno-klimatické

podmienky, takže bolo iba otázkou času, kedy sa vinice začnú vysádzať aj na našom území.

Prvá listinne doložená existencia vinohradníctva je až z 11. storočia, ale predpokladá sa, že sa

vinič pestoval na Slovensku už pred rokom 1000, čo potvrdzujú archeologické nálezy

z juhozápadného Slovenska. V 13. storočí malo pestovanie viniča stále miesto

v poľnohospodárskej výrobe. Negatívny vplyv na vinohradníctvo mali nájazdy Tatárov, ktorí

zničili veľkú časť vinohradov. K oživenie vinohradníckej tradície a výroby vína prispeli až

nemeckí kolonialisti, ktorí začali zakladať vinohradnícke miesta v malokarpatskej oblasti

(Kazimír, 1986).

12

Rozvoj, stagnácia alebo úpadok vinohradníctva priamo súvisí s hospodárskou, vojenskou

a celkovou situáciou v krajine. Okrem podporujúcich faktorov existujú i obmedzujúce faktory

rozvoja, ku ktorým patria prírodné kalamity spôsobené chorobami – invázie fyloxéry, výskyt

peronospóry a meteorologickými vplyvmi – silné mrazy. Súčasný stav nášho vinohradníctva

je odrazom starostlivosti hospodárskych orgánov a poľnohospodárskych podnikov (Vereš,

1980).

1.2 Vinohradnícke oblasti na Slovensku

Slovensko má vhodné klimatické a topografické podmienky na pestovanie viniča. Územie

vinohradníckeho regiónu predstavuje až 24 000 ha z celkovej plochy Slovenska. Na kraje

Západného Slovenska pripadá približne 80 % vinohradov, Stredného Slovenska 13 %

a Východného Slovenska 7 % (Biroš, 2000). Vinohradnícky región sa člení na vinohradnícke

oblasti a rajóny, tie sú členené na obce a hony. V rámci Slovenska sa nachádza 6

vinohradníckych oblastí:

1. Malokarpatská vinohradnícka oblasť

Oblasť tvorí 12 vinohradníckych rajónov. Má najväčšiu rozlohu vinohradov, ktoré sa

rozprestierajú od Bratislavy cez Pezinok, Modru až k Horným Orešanom a v okolí

Skalice.

• skalický rajón

• záhorský rajón

• stupavský rajón

• bratislavský rajón

• pezinský rajón

• modranský rajón

• doľanský rajón

• orešanský rajón

• senecký rajón

• trnavský rajón

• hlohovecký rajón

• vrbovský rajón

13

2. Južnoslovenská vinohradnícka oblasť

Jedná sa o najteplejšiu vinohradnícku oblasť rozprestierajúcu sa na Podunajskej rovine,

ktorú tvorí 8 vinohradníckych rajónov.

• šamorínsky rajón

• dunajskostredský rajón

• galantský rajón

• palárikovský rajón

• komárňanský rajón

• hurbanovský rajón

• strekovský rajón

• štúrovský rajón

3. Stredoslovenská vinohradnícka oblasť

Sedem vinohradníckych rajónov sa rozprestiera na južných svahoch Krupinskej

pahorkatiny a na vyvýšených miestach Ipeľskej nížiny, od Ipľa cez Veľký Krtíš

a Fiľakovo po Gemer a Tornaľu.

• ipeľský rajón

• hontiansky rajón

• vinický rajón

• modrokamenský rajón

• fiľakovský rajón

• gemerský rajón

• tornaľský rajón

4. Nitrianska vinohradnícka oblasť

Oblasť vinohradov sa rozprestiera na južných svahoch pohoria Tríbeč, tiahne sa po

severnom okraji Podunajskej nížiny až k Považskému Inovcu. Rajóny nitrianskej oblasti,

je ich 9, sa začínajú pri Radošinej, pokračujú cez Nitru a Zlaté Moravce až po Levice.

• šintavský rajón

• nitriansky rajón

• radošinský rajón

• zlatomoravský rajón

• vrábeľský rajón

14

• žitavský rajón

• želiezovský rajón

• tekovský rajón

• pukanecký rajón

5. Východoslovenská vinohradnícka oblasť

Štyri vinohradnícke rajóny sa rozkladajú na svahoch Vihorlatu a na okraji

Východoslovenskej nížiny. Začínajú sa v Moldave nad Bodvou, cez Orechovú, Sobrance,

Kráľovský Chlmec a Stredu nad Bodrogom a zasahujú až k Ukrajinskej hranici.

• moldavský rajón

• sobranecký rajón

• michalovský rajón

• kráľovskochlmecký rajón

6. Tokajská vinohradnícka oblasť

Tokajská oblasť je najmenšia vinohradnícka oblasť na Slovensku a zasahuje k nám

z Maďarska. Rozprestiera sa na južných svahoch Zemplínskych vrchov, na území

vinohradníckych obcí Malá Tŕňa, Veľká Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Viničky, Čerhov,

Černochov a Veľká Bara.

15

2. PESTOVANIE VINI ČA HROZNORODÉHO

2.1 Základná charakteristika vini ča hroznorodého

Orgány viniča sa vytvárajú nad zemou – drevnaté časti a výhonky, aj pod povrchom pôdy

– korene.

Podzemnú časť kra viniča tvorí koreňový kmeň a korene, ktoré rastlinu upevňujú v pôde

a zabezpečujú príjem vody a výživných látok, ale zároveň sú aj zásobárňou zásobných látok.

Koreňový kmeň je zhrubnutá časť pôvodného podpníka. Jeho dĺžka závisí od klimatických,

pôdnych a pestovateľských podmienok. Z koreňového kmeňa vyrastajú korene, ktoré sa

rozrastajú v hlbších pôdnych vrstvách. Tým sú chránené pred suchom a mrazom a zabraňuje

sa podomieľaniu kra (Malík, 1989).

Existuje úzka súvislosť medzi vývinom podzemných a nadzemných častí viniča. Ak

z nejakého dôvodu bude vývin koreňovej sústavy obmedzený, budú sa zle vyvíjať aj

nadzemné časti kra. Na mladých kroch je koreňová sústava bohatšia na tej strane, na ktorej sú

vyvinutejšie a silnejšie výhonky. Je tam priama súvislosť prúdenia živín a vody z koreňov do

nadzemných častí a premiestňovania asimilátov smerom ku koreňom (Vanek, Vaneková,

2001).

Nadzemnú časť viniča tvoria staré drevo, dvojročné drevo, jednoročné zdrevnatené

výhonky – rodivé drevo a letorasty. Staré drevo je časť kra staršia ako dva roky. Vďaka

využívaniu moderných spôsobov vedenia má formu kmeňa. Zo starého dreva vyrastá

dvojročné drevo, ktoré spája jednoročné a staré drevo. Jednoročné drevo je zdrevnatený

letorast viniča po ukončení vegetácie. Je nerodivé, ak vyrastá zo starého dreva alebo rodivé,

ak vyrastá z dvojročného dreva. Rodivé jednoročné drevo slúži na budovanie kra a produkciu

hrozna. Najmladšou časťou kra je letorast.

Vyrastá z púčikov na jednoročnom dreve a nesie listy, súkvetie a úponky. Na uzloch

letorastu striedavo vyrastajú listy, každá odroda má charakteristický tvar a zafarbenie listov.

V listoch viniča prebieha dýchanie a fotosyntetická asimilácia, produktom ktorej sú cukry,

a napokon vyparovanie. V pazuchách listov môžu počas leta vyrásť letorasty 2. stupňa, tzv.

zálistky. Zahusťujú ker a sú často napádané peronospórou, preto sa musia odstraňovať. V uzle

oproti listu sa tvoria úponky, oporné príchytky viniča, ktorými sa zachytáva na opory.

Namiesto dolných úponiek sa vyvíja súkvetie, môžu byť až štyri na jednom letoraste.

Súkvetie môže mať 200 - 400 kvetov. Kvety viniča hroznorodého sú obojpohlavné, majú

dobre vyvinuté tyčinky aj piestiky a dobre sa opeľujú vlastným peľom. Nevhodné počasie

16

alebo iné nevhodné podmienky a choroby sa môžu podieľať na nedokonalom opelení, vtedy

sa vytvoria drobné bobule bez semien alebo môžu vyvolať neopelenie, pričom neopelené

kvety opadajú. Po opelení sa súkvetie mení na metlinu, na ktorej sa začnú tvoriť bobule

navzájom sa odlišujúce podľa farby a stupňa zrelosti. V zrelosti sa bobule pokrývajú belavou

alebo modrastou voskovou aromatickou vrstvou, ktorá zabraňuje veľkému odparovaniu vody

a nákazám. Tvar, farba aj veľkosť bobúľ a metliny sú charakteristické pre jednotlivé odrody

viniča (Fader, 2002).

2.2 Vegetačný cyklus viniča hroznorodého

Vegetačný cyklus viniča má niekoľko období. Prvé obdobie je obdobie umiestnenia

sadenice do pôdy, rastu nadzemných a podzemných orgánov a tvarovania kra viniča.

Vytvárajú sa základy jeho úrodnosti a životnosti a ak sa po vysadení nezanedbajú

agrotechnické opatrenia (hnojenie, zavlažovanie, atď.), vinič môže splniť požiadavky, pre

ktoré sa pestuje. Druhé obdobie sa začína rokom rodivosti (4. rok) a trvá až do objavenia

príznakov starnutia. Vinič rodí 20 – 25 rokov, najproduktívnejšie obdobie je medzi 10. a 20.

rokom života. Je snaha obdobie rodivosti predĺžiť, čo možno dosiahnuť vhodným spôsobom

pestovania a využívaním agrotechnických prostriedkov. Po období plnej rodivosti nastupuje

obdobie starnutia kra. Dochádza k poklesu životaschopnosti, zníženiu rodivosti a biologickej

činnosti, zastaveniu rastu. Príčin starnutia viničového kra je niekoľko: únava pôdy, znižujúca

sa biologická činnosť kra a obmedzenie životných pochodov, nedostatočná mikrobiálna

činnosť obmedzujúca prijímanie výživy, atď. (Malík, 1989).

Okrem celoživotného cyklu, počas ktorého vinič prechádza význačnými rastovými

a vývinovými zmenami v jednotlivých životných obdobiach, sa uskutočňuje aj každoročne sa

opakujúci cyklus, spôsobujúci zmeny v morfológii nadzemných a podzemných orgánov.

Ročný vegetačný cyklus tvoria pravidelne sa striedajúce obdobia vegetácie a vegetačného

pokoja. Obdobie vegetácie sa začína na jar prúdením miazgy (štiav) a končí na jeseň

opadávaním listov. Potom nastúpi obdobie relatívneho vegetačného pokoja, ktoré začína

opadávaním listov a trvá až do nového prúdenia miazgy.

17

Obr.1.: Vegetačný cyklus viniča: S – slzenie, P – prúdenie štiav, K – kvitnutie, ZRV –

vyzrievanie výhonkov, VB – vyzrievanie bobúľ, OL – opadávanie listov

Deje ročného vegetačného cyklu prebiehajú postupne alebo sa navzájom prelínajú. Zmeny

prebiehajúce počas cyklu sa rozdeľujú na sedem krátkych úsekov – fáz:

• prúdenie miazgy (štiav) - slzenie,

• pučanie púčikov,

• kvitnutie,

• fáza intenzívneho rastu orgánov,

• dozrievanie hrozna,

• vyzrievanie letorastov,

• fáza relatívneho vegetačného pokoja.

So začiatkom zimného obdobia, pri relatívne nízkej teplote vzduchu a pôdy, nastáva

obdobie relatívneho pokoja, keď sa vinič dostáva do latentného stavu a nerastie. V našom

klimatickom pásme táto fenofáza trvá asi 4 mesiace, od novembra do marca, 120 – 160 dní.

Spolu s poklesom teploty sa životné procesy úplne obmedzia alebo sa utlmia, všetky zásobné

látky sa odvedú do starého dreva a do koreňov. Niektoré životné procesy ako dýchanie,

transpirácia a preprava látok v koreňoch sa však uskutočňujú nepretržite, preto je to len

obdobie relatívneho pokoja. Po zvýšení teploty v predjarí sa začne odvádzanie látok

z podzemných častí späť do nadzemných častí viniča (Záruba, 1985).

18

Týmto začína obdobie aktívneho života viniča – obdobie vegetácie. Nastáva prúdenie

miazgy z koreňov do nadzemných častí, prejavujúce sa slzením viniča. Pri slzení dochádza

k veľkým stratám vody a v nej rozpustených živín. Miazga začína prúdiť, ak pôda v hĺbke asi

0,40 m, v mieste s najväčším množstvom koreňov, dosahuje teplotu 7 – 10 °C.

Pri ďalšom otepľovaní nastáva pučanie púčikov, ktoré závisí od odrody a od ekologických

podmienok, hlavne od teploty vzduchu. Každá odroda má vlastnú teplotnú hranicu, pri ktorej

dochádza k pučaniu (8,5 – 13,5 °C). Vinič hroznorodý začína pučanie pri priemernej dennej

teplote 10 °C (priemerná vegetačná nula) a dostatočnej vlhkosti pôdy. Púčiky sa zväčšujú,

objavuje sa vrchol rastúceho letorastu. Letorasty rastú, vyvíja sa súkvetie, primerane tomu sa

zväčšuje aj koreňová sústava. Táto vegetačná fáza trvá asi 6 týždňov, do konca mája.

Kvitnutie začína plným rozkvitnutím kvietkov v súkvetí a končí tvorbou bobúľ. Prebieha

v prvej polovici júna a trvá 7 – 10 dní. Začiatok i dĺžka fenofázy závisí najmä od počasia a od

obdobia pučania púčikov. Teplota ovplyvňuje proces kvitnutia a opeľovania. Priemerná

teplota, pri ktorej kvitne vinič, je 17 – 19 °C. Pri nižších teplotách (15 °C a menej) vinič

kvitne pomaly a neopelí sa, pri teplotách 25 – 30 °C naopak dôjde k opeleniu za niekoľko

hodín. Počas kvitnutia viniču škodí dážď a vysoká vlhkosť vzduchu, vhodné nie je ani veterné

a suché počasie, ktoré vysušuje bliznu a bráni tak vyklíčeniu peľa (Malík, 1989).

Súbežne s kvitnutím prebieha fáza intenzívneho rastu orgánov viniča, ktorá trvá od apríla

do augusta. V apríli sa rozvíjajú letorasty, kvôli nízkej teplote vzduchu a pôdy, nedostatku

svetla a slabej fotosyntetickej činnosti však rastú pomaly. Po oteplení sa rast zrýchli, letorasty

sa predlžujú a hrubnú. Koncom mája a začiatkom júna sa objavujú zálistkové výhonky, ktoré

svojou asimilačnou činnosťou pomáhajú rozvoju súkvetia, ktoré prechádza významnými

vývojovými zmenami. Po oplodnení sa semenníky zaokrúhlia, bobule rastú a sfarbujú sa do

zelena. Postupne zväčšujú svoj objem a menia farbu šupky. Priebeh a dĺžka fenofázy závisí

od teploty, dostatku svetla, vlahy a živín v pôde. Optimálne teploty sú 25 – 30 °C, minimum

10 – 12 °C. Teploty nad 30 °C sú vhodné len pri vysokej vlhkosti vzduchu. Najväčšia

spotreba vody, až 40 – 45 % z celkového množstva spotrebovaného cez vegetačné obdobie, je

práve počas tejto fenofázy. Preto ak nastanú obdobia sucha treba intenzívne zavlažovať.

Vietor urýchľuje transpiráciu a znižuje účinnosť svetla, treba sa vyhýbať veterným polohám.

Fenofáza intenzívneho rastu končí spomalením rastu letorastov a mäknutím bobúľ.

19

Obr.2.: Rast a vyzrievanie hrozna

Pri dozrievaní sa bobule zväčšujú, bunky sa postupne napĺňajú vodou. Šupka na bobuliach

sa stenšuje a stáva sa priesvitnou, bobule sú už mäkké a získavajú zafarbenie typické pre danú

odrodu. Biele odrody strácajú chlorofyl a nadobúdajú farbu od svetlozelenej cez žltú a ružovú

až po červenú. Modré odrody získajú tmavomodrú farbu a na šupke sa im vytvorí voskový

povlak. Rast letorastov sa úplne zastaví, zastavuje sa aj rast listov, výhonkov a úponiek.

Fenofáza dozrievania hrozna trvá 2 – 3 mesiace, od augusta do októbra, prelína sa s fenofázou

vyzrievania letorastov, ktorá končí v novembri.

Fenofáza vyzrievania začína zrelosťou hrozna a končí opadávaním listov. Listy dostávajú

typické jesenné zafarbenie a všetky vegetačné orgány sa postupne pripravujú na

nadchádzajúce obdobie vegetačného pokoja (Záruba, 1985).

2.3 Fenologická stupnica BBCH

Z dôvodu medzinárodného zjednotenia názvov vývojových štádií sa zaviedlo niekoľko

systémov triedenia. European Plant Protection Organisation odporučila používať v Európe

fenologickú stupnicu BBCH pre všetky plodiny. Skratku BBCH tvoria začiatočné písmená

troch nemeckých organizácií, ktoré vytvorili tento systém triedenia: Biologische

Bundesanstalt, Bundessortenamt and Chemical Industry.

Každé vývojové štádium je označené dvomi číslicami v rozsahu 0 až 9. Prvé udáva

makroštádium a druhé mikroštádium. Podrobnejšie informácie nájdete v BBCH monografii

20

od Meiera, 2001. Obrázky jednotlivých vývojových fáz viniča s priradenými kódmi BBCH sa

nachádzajú v prílohe.

2.4 Ekologické činitele ovplyvňujúce vývin viniča

Prostredie, v ktorom vinič rastie, pôsobí na vinič a ten spätne ovplyvňuje tvorbu a ochranu

prostredia. Prostredie vytvárajú ekologické činitele, ktoré sa rozdeľujú na:

1. klimatické: svetlo, teplo, voda, vzduch,

2. topografické: zemepisná poloha, nadmorská výška, expozícia svahov, reliéf

terénu, sklon pozemkov,

3. pôdne: fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti,

4. antropogénne: vplyv človeka na prostredie.

Úspech pestovania viniča závisí nielen od správneho uplatnenia agrotechniky a využitia

celého komplexu prírodných podmienok, ale predovšetkým od znalosti ekologických

podmienok. Poznaním vplyvu navzájom sa prelínajúcich ekologických činiteľov možno

ovplyvňovať a usmerňovať ich pôsobenie.

2.4.1 Klimatické činitele

Vinič je rastlina teplého podnebia, pre jeho rast, vývin a dozrievanie vyhovujú klimatické

podmienky mierneho pásma. Tomu zodpovedá koncentrácia výsadieb vinohradov medzi 35°

až 45° severnej zemepisnej šírky, kde sú najideálnejšie podmienky. Na severnej pologuli sa

však môže pestovať už od 20°, kde začína zóna priemyselne pestovaného hrozna, po 51°

severnej zemepisnej šírky (Fader, 2002).

Iba za prítomnosti svetla sa v zelených častiach rastlín uskutočňuje fotosyntéza a príjem

živín. Preto je svetlo jednou zo základných podmienok existencie viniča. Vinič je svetlomilná

rastlina a neznáša zatienenie. Pri silnom zatienení listy žltnú a opadávajú, opadáva aj súkvetie.

Množstvo slnečného svetla merané počtom hodín slnečného svitu by nemalo klesnúť pod

1200 – 1300 hodín počas vegetácie a pod 2000 hodín počas roku. Ak je známy uhol dopadu

slnečného žiarenia na plochu vinohradu s rôznym stupňom svahovitosti, možno regulovať

dopad slnečného svetla na vinič sponom, orientáciou smeru radov a vhodným tvarovaním

21

viniča. Najvyššia cukornatosť hrozna býva v rokoch s najvyšším počtom slnečných dní

a s malým počtom daždivých dní, čo platí i pre naše pomery.

Teplo ovplyvňuje okrem teploty vzduchu a pôdy aj teplotu nadzemných a podzemných

častí viniča. Teplota tým umožňuje všetky jeho životné pochody, ktoré sa však uskutočňujú až

po prekročení daného teplotného minima. Pri teplotnom optime sú intenzívnejšie,

s pribúdaním teploty medzi minimom a optimom sa urýchľujú. Po prekročení teplotného

maxima sa pochody spomaľujú alebo sa celkom zastavia. Minimálne, optimálne a maximálne

teploty sú pre jednotlivé životné pochody rozdielne (Záruba, 1985):

• prúdenie miazgy nastáva , ak teplota pôdy v hĺbke pôdneho profilu 0,30 m (miesto

najväčšej tvorby koreňov) dosahuje 6 °C,

• pučanie začína pri teplote vzduchu 10 °C, tzv. vegetačná nula, a trvá aspoň týždeň,

• na kvitnutie je potrebná minimálna teplota 15 °C a teplotné maximum sa pohybuje

okolo 25 – 30 °C,

• pri teplote 30 °C prebieha intenzívny rast všetkých orgánov, dozrievanie plodov

a tvorba cukrov,

• v období vegetačného pokoja drevo predýchava rezervné látky ešte pri teplote 0°C.

Vinič vyžaduje priemernú ročnú teplotu minimálne 8 ˚C, optimálna teplota je 11 – 16 ˚C.

Počas vegetácie sa má teplota pohybovať v priemere okolo 15 ˚C, v letných mesiacoch by

nemala dlhodobejšie klesnúť pod túto hodnotu cez deň a pod 12 ˚C v noci.

Od teploty závisí nielen nástup fenologických fáz, ale aj rýchlosť priebehu fenofáz,

pričom najdôležitejšie sú tieto dva ukazovatele: vegetačná nula a suma teplôt vzduchu.

Vegetačná nula viniča je pri priemernej dennej teplote vzduchu 10 ˚C v období prúdenia

štiav. Pohybuje sa od 9,5 ˚C do 11 ˚C, teplota pôdy v hĺbke 0,5 m sa pohybuje od 3,5 ˚C do 7

˚C. Rôzne odrody majú rozdielny teplotný prah pre vegetačnú nulu.

Pod sumou teplôt vzduchu počas vegetačného obdobia sa rozumie súčet priemerných

denných teplôt od prúdenia miazgy až po ukončenie vyzrievania hrozna, t.j. po zrelosť

hrozna. Vegetačná teplotná suma je rôzna pre jednotlivé odrody (Braun, Vanek, 1985):

• skoré odrody – súhrnná suma teplôt do 2200 ˚C,

• stredne skoré odrody - súhrnná suma teplôt 2200 - 2800 ˚C,

• neskoré odrody - súhrnná suma teplôt nad 2800 ˚C.

22

Vinič má určité nároky na výšku teploty vzduchu. Nízke teploty nepriaznivo pôsobia na

pučanie, kvitnutie a vyzrievanie hrozna. Veľmi nízke teploty – mrazy ničia orgány i celé kry

viniča. V oblastiach slovenských vinohradov sa vyskytujú neskoré jarné mrazy, predčasné

jesenné mrazy a zimné mrazy.

Na začiatku vegetácie v prvej polovici mája, krátko po vypučaní a vytvorení letorastov, sa

vyskytujú neskoré jarné mrazy s teplotou okolo -2 ˚C, ktoré spôsobujú zamŕzanie mladých

výhonkov, čím sa znižuje úroda hrozna. Preventívna ochrana je výsadba do vhodných oblastí

a žiadne zásahy do pôdy v období výskytu mrazov, priama ochrana spočíva v zadymovaní

a zavlažovaní.

Predčasné jesenné mrazy zapríčiňujú spálenie listov a spôsobujú tak ich predčasný opad

a dochádza k slabému vyzretiu hrozna, ktoré získa nepríjemnú príchuť.

Vyzreté viničie znesie krátkotrvajúce mrazy až do -20 ˚C. Zimné mrazy začnú byť

nebezpečné až pri dlhodobom trvaní, spolu so silným vetrom poškodzujú viničie už pri teplote

-15 ˚C. Ak teplota klesne na -25 ˚C, poškodzuje sa aj staré drevo. Na ochranu viničia sa

preventívne dodržiavajú agrotechniky výživa, hnojenia a vedenia viniča, priama ochrana sa

uskutočňuje obaľovaním mladých krov papierom alebo molitanom a naorávaním pôdy ku

krom (Záruba, 1985).

S teplotou vzduchu úzko súvisí teplota pôdy, ktorá závisí nielen od teplotných pomerov

vzduchu, ale aj od expozície terénu, od fyzikálno-chemických vlastností pôdy, atď. (Vereš,

1980).

Na pestovanie viniča vplývajú aj vlahové pomery. V našich vinohradníckych oblastiach

sú základným zdrojom vlahy atmosférické zrážky, najmä dážď, ktorý podporuje priebeh

všetkých životných pochodov viniča. Zrážky majú vplyv na dĺžku vegetačného obdobia, na

rodivosť viniča a akosť úrody. Nie sú však rozdelené podľa potreby vlahy v jednotlivých

fenofázach. Počas ročného vegetačného cyklu má vinič dve maximá potreby vlahy. Prvé je po

odkvitnutí, v období najprudšieho rastu a druhé vo fáze mäknutia bobúľ a dozrievania hrozna.

Optimum ročných zrážok sa pohybuje medzi 500 – 700 mm, minimálne však treba 350 mm.

Pri nedostatku zrážok je potrebné zavlažovať. Časté dažde, hlavne v období kvitnutia,

spôsobujú opadávanie kvetov a spolu so zvýšenou teplotou podporujú výskyt chorôb

a škodcov na listoch a bobuliach. Vo fenofáze dozrievania hrozna zapríčiňujú praskanie

bobúľ a hnitie, čo znižuje jeho kvalitu.

Rosa zvlhčuje ovzdušie a zabraňuje veľkému poklesu teploty listov, hmla znižuje

nepriaznivé účinky neskorých jarných mrazov. Ak sa však rosa a hmla vyskytujú pravidelne,

podporujú rozvoj hubových ochorení viniča (Braun, Vanek, 1985).

23

2.4.2 Topografické činitele

Vinič možno pestovať v rozličných zemepisných polohách, v ktorých sa produkujú

rozdielne typy vín charakteristické pre krajinu, oblasť a dokonca i vinohrad. Od zemepisných

faktorov závisí výber odrody a využívanie rozdielnych polôh. Najvhodnejšie na pestovanie sú

južné, juhozápadné a juhovýchodné polohy, kde sú najvhodnejšie podmienky pre získavanie

kvalitného hrozna.

Severné polohy sú vhodné na pestovanie viniča iba v najteplejších oblastiach

a chránených polohách, pričom sa tu odporúča pestovať iba skoré odrody. Menej vhodné sú aj

západné polohy, ktoré sú vlhkejšie, s menším slnečným žiarením, ale sú výhodnejšie ako

polohy situované na východ, ktoré bývajú suché, trpia mrazmi a vetrami (Braun, Vanek,

1985).

Mikroklimatické rozdiely medzi svahmi a rozdielnou expozíciou spôsobuje najmä

rozdielne množstvo dopadajúcej slnečnej energie cez deň. Zistili sa pomerne veľké rozdiely

pri porovnávaní množstva globálneho žiarenia dopadajúceho na svahy s rozdielnou

expozíciou v jednotlivých mesiacoch vegetačného obdobia.

Tab.1.: Množstvo globálneho žiarenia (g.J.cm-2.deň-1) dopadajúceho na svahy

s rozdielnou expozíciou podľa Kacvinského

Ročná suma Mesiace teplého polrokav tis. IV. V. VI VII VIII IX

J 319,82 1088 1402 1612 1553 1423 1067JZ 305,01 1038 1373 1578 1524 1373 1008JV 303,08 1013 1365 1582 1524 1373 1000Z 269,51 894 1277 1545 1436 1243 858V 266,28 896 1264 1507 1436 1243 841SZ 232,38 774 1172 1427 1348 1118 699SV 229,91 770 1164 1432 1344 1113 687S 216,01 536 1097 1407 1306 1055 628

Z tabuľky vidno, že maximálne množstvo energie slnečného žiarenia dopadá na južné

svahy. Ďalej nasledujú svahy orientované na juhozápad, juhovýchod, západ a východ.

Podstatne menej globálneho žiarenia dopadá na severozápadné a severovýchodné svahy

a najmenej na severné svahy.

Intenzita ožiarenia svahu sa mení i počas dňa, pričom nie je rovnaká pri všetkých

expozíciách. Na južnom svahu sa maximum intenzity žiarenia dosahuje medzi 11.-12. h, na

západnom svahu medzi 13.-14. h a na východnom svahu medzi 10.-11. h. Ukazuje sa teda

24

dôležitosť voľby správnej expozície svahu pre maximálne využitie energie slnečného žiarenia

listami viniča (Kacvinský, 1953).

Pri súčasnom stave mechanizácie vinohradníctva sa prudšie svahy, svahy s vyšším

sklonom ako 15 %, terasujú. Pri terasovaní sa však menia i niektoré biologické vlastnosti

pôdy, ide najmä o porušenie pôdneho profilu a pri širších terasách o obnaženie materskej

horniny (Malík, 1989).

Reliéf terénu tiež do značnej miery ovplyvňuje množstvo a kvalitu hrozna. Vinič

nevysádzame na náhorné polohy nechránené proti vetrom ani do kotlín, kde je veľké

nebezpečenstvo výskytu neskorých jarných mrazov. Kvalita vína a hrozna dopestovaného

v týchto polohách je podstatne horšia ako z úrody na svahoch (Vereš, 1980).

Nadmorská výška má v našich podmienkach veľký význam. Vinič sa prevažne pestuje

na pozemkoch ležiacich v nadmorskej výške od 120 do 300 m, vyskytujú sa však aj vinohrady

vo výške 97 m n. m. vo východoslovenskej vinohradníckej oblasti alebo vo výške nad 300 m

n. m. v stredoslovenskej oblasti. Nadmorská výška vinohradníckych oblastí Slovenskej

republiky je nasledovná: malokarpatská oblasť 160 – 280 m, južnoslovenská oblasť 120 – 160

m, stredoslovenská oblasť 180 – 240 m, východoslovenská oblasť 140 – 220 m, nitrianska

oblasť 160 – 260 m a tokajská vinohradnícka oblasť 180 – 280 m (Braun, Vanek, 1985).

Nadmorská výška sa najviac prejavuje v teplote. Najmenší pokles teploty s výškou

nastáva v zimných mesiacoch, najmä v januári. Naopak najväčší pokles teploty je v mesiaci

apríl. V údolných polohách je maximum poklesu teplôt, o 0,7 – 0,8 ˚C na 100 m, v júni až

júli. Na južne orientovaných svahoch sa predpokladá ešte nižšie maximum poklesu teploty.

Aj hodnoty slnečnej radiácie a zrážkových charakteristík majú oblastný charakter. Pri

rovnomernom sklone a rovnakej expozícii nie sú rozdiely v ich hodnotách vzhľadom na

nadmorskú výšku (Vereš, 1980).

2.4.3 Pôdne činitele

Popri poznaní klimatických podmienok je dôležité poznať i pôdne pomery vinohradu,

pričom tieto poznatky sú nevyhnutným predpokladom zabezpečenia správnej výživy viniča.

Pôda totiž svojim zložením a svojimi vlastnosťami, chemickými i fyzikálnymi, ovplyvňuje

životný a ročný cyklus viniča, jeho rast a rodivosť a tiež množstvo a kvalitu úrody hrozna

a vyprodukovaného vína (Vereš, 1980).

Kvalitu vína do istej miery ovplyvňuje typ pôdy a pôdny druh. V rámci pôdneho fondu

sú vyčlenené pôdne typy najvhodnejšie na pestovanie viniča. Viniču sa darí v každej pôde.

25

Neznáša však extrémy ako močariská a pôdy s vysokou hladinou spodnej vody. Hladina

spodnej vody musí byť v hĺbke minimálne 2 m pod povrchom pôdy, inak táto oblasť nie je

vhodná na pestovanie viniča. Nevhodné sú aj pôdy, ktoré obsahujú priveľa vápna – pH > 7,5

a príliš kyslé pôdy - pH < 5. Pre nerušený rast viniča by pH pôdy nemala klesnúť pod hranicu

5 a prekročiť 7,5 (Fader, 2002).

Na pestovanie viniča sú vhodné pôdy teplých oblastí, najmä typy: černozeme, hnedozeme,

hnedé pôdy, rendziny, nivné pôdy, lužné pôdy a regosoli (piesky). Z hľadiska obsahu živín sú

najlepšie černozeme, ale napriek ich vysokému obsahu je dosahovaná akosť vína len

priemerná. Vysoký obsah živín majú aj hnedozeme. Na nich možno dosiahnuť pravidelnú

a kvalitnú úrodu, ale treba venovať zvýšenú pozornosť obrábaniu pôdy, pretože sa

v hnedozemi zvykne vytvárať pre korene nedostatočne priepustný iluviálny horizont.

Rendziny sú u nás zastúpené menej, ale pre vhodný obsah vápnika sú dobrým stanovišťom

pre vinič. Častejšie sa vyskytujú hnedé pôdy, ktoré síce nezaručujú vysoké úrody hrozna, ale

zaručujú jeho vysokú kvalitu. Hnedé pôdy sa svojimi vlastnosťami podobajú na rendziny, sú

vhodné na pestovanie viniča, ale kvôli vysokému obsahu uhličitanov sú dosť výsušné, preto

sa vinohrady s takýmito pôdami musia terasovať.

Vhodnosť pôdy na pestovanie viniča sa posudzuje aj podľa zrnitosti pôdy. Za vhodné sa

považujú pôdy – hlinitá, piesočnatohlinitá, hlinitopiesočnatá a piesočnatá. Využívajú sa len

stredne ťažké a ľahké pôdy, ťažké a neprevzdušnené nie sú vhodné. Podobne ako piesočnaté

pôdy sa skvele využijú i skeletové pôdy. Skelet v štrkovitých a kamenistých pôdach síce

neumožní mohutný vzrast viniča a vysoké úrody hrozna, ale víno je veľmi aromatické

a obsahuje výrazné buketné látky, čo je veľmi cenné (Záruba, 1985).

2.3.4 Antropogénne činitele

Vo všeobecnosti úrody hrozna a kvalita vína nezávisia iba od ekologických podmienok

vyplývajúcich zo zemepisnej šírky, t.j. od meteorologických a pôdnych činiteľov, ale aj od

antropogénnych činiteľov – vplyvu človeka ako pestovateľa viniča. Človeka možno

považovať za rozhodujúceho činiteľa. Významne pôsobia aj iné biotické činitele ako

rastlinstvo – najmä buriny a živočíšny škodcovia, ktorých vplyv však závisí od človeka. Ten

môže brzdiť až eliminovať negatívny vplyv biotických činiteľov využitím správnej

agrotechniky a ochranou proti škodcom a chorobám. Človek však môže byť i rušiteľom

ekologického a životného prostredia. S postupom technického pokroku nastali zmeny, ktoré

nepriaznivo ovplyvňujú ekologické prostredie. Mechanizácia a chemizácia vinohradníctva

26

prinášajú so sebou znečistenie vzduchu, pôdy a vody, čo môže mať škodlivý účinok na

chemické zloženie hrozna a tým aj na ľudský organizmus (Záruba, 1985).

Buriny spôsobujú veľké škody vo vinohradoch, preto hlavnú činnosť pri ošetrovaní pôdy

predstavuje ničenie burín. Ničia sa chemickými prostriedkami, existujú i biologické

prostriedky boja proti burinám. V praxi sa však najčastejšie využíva ničenie burín

mechanickými prostriedkami na radovú a medziradovú kultiváciu pôdy. Nielen že sa

odstránia buriny, ale vďaka orbe sa zlepšia fyzikálne vlastnosti pôdy, ktoré spolu so živinami

a organickou hmotou v pôde vytvárajú priaznivé podmienky pre rozvoj pôdneho edafónu.

Vplyvom človeka, hlavne chemizáciou výroby, dochádza k znižovaniu množstva

mikroorganizmov v pôde, k druhovej nerovnováhe a k celkovému znižovaniu efektu ich

činnosti. Napriek tomu chemizácia nadobúda veľký význam. V našich podmienkach sa zdá

byť najvýhodnejší boj proti burine tvorený kombináciou mechanických – kultivácia,

a chemických prostriedkov. Využívajú sa aj biologické prostriedky, najčastejšie druhová

konkurencia niektorých burín, resp. plodín. V tomto zmysle sa vyzdvihuje význam zeleného

hnojenia, pri ktorom sa dokážu potlačiť mnohé buriny vyskytujúce sa vo vinohradoch (Vereš,

1980).

Z vtáctva spôsobujú veľké škody škorce, drozdy, bažanty a iné. Hlavne škorce, ktoré

lietajú v kŕdľoch, robia veľké škody na úrode hrozna. Z hlodavcov najviac škodia zajace

ohrýzaním púčikov, najmä v zimnom období. Ochrana proti zajacom je stále aktuálna,

uskutočňuje sa oplotením vinohradov, znížením stavov zajacov a chemickou ochranou.

Chemická ochrana je však nedostatočná, pretože na zapáchajúce látky si zajace časom

zvyknú. Z ostatných škodcov treba spomenúť obaľovače, pandravy, roztoče a iné. V južných

krajinách spôsobujú škody na listoch slimáky.

Najnebezpečnejšou hubovou chorobou je peronospóra, ktorá sa šíri za daždivého

počasia. K infekciám peronospóry môže dôjsť pred kvitnutím alebo počas kvitnutia, kedy sa

celé súkvetie obalí hubou Plasmopara viticola. Na listoch sa prejaví olejovými škvrnami, na

rube listov v mieste škvrny sa objaví hustý biely nálet. Postihnuté listy zhnednú a odumierajú.

Preventívna ochrana proti peronospóre spočíva v postrekoch hneď po odkvitnutí a 14 dní po

odkvitnutí (Braun, Vanek, 1985).

27

3. MATERIÁL A METODIKA PRÁCE

3.1 Fenologické údaje a spracovanie fenologických údajov

Údajovú základňu pre štatistické spracovanie fenologických údajov tvoria dáta z 33

fenologických staníc na území Slovenska. Sú to stanice uvedené v tabuľke 3.1. Fenologické

stanice zastupujú všetky oblasti Slovenska: Západné Slovensko - 18, Stredné Slovensko - 8,

Východné Slovensko – 7, a všetky nadmorské výšky vhodné na pestovanie viniča. Na

staniciach boli pozorované rôzne kultivary viniča hroznorodého, nevyberala sa žiadna

špecifická odroda, najväčšie zastúpenie mali stredne neskoré a neskoré odrody. Nezaoberala

som sa experimentálnym stanovením charakteristík konkrétnej odrody viniča, išlo

o celoplošné spracovanie, ktoré podá obraz o samotnom fenologickom cykle viniča

hroznorodého a o teplotných pomeroch od začiatku vegetačného obdobia po poslednú

fenofázu v priestore celej vinohradníckej oblasti Slovenska. Samotné geografické začlenenie

jednotlivých fenologických staníc pritom reprezentuje širšie okolie, pretože geografická

poloha fenologickej stanice je určená stredom lokality, mesta alebo dediny, ku ktorej

prislúcha.

Metadáta o fenologických staniciach sú dostupné v knižnici Slovenského

hydrometeorologického ústavu v Bratislave.

Spracovaných bolo 9 fenologických fáz:

• BBCH 01 pučanie listových púčikov,

• BBCH 11 prvé listy,

• BBCH 61 začiatok kvitnutia,

• BBCH 65 plné kvitnutie,

• BBCH 68 koniec kvitnutia,

• BBCH 89 zberová zrelosť,

• BBCH 91 žltnutie lístia,

• BBCH 93 začiatok opadávania lístia.

28

Tab.2.: Charakteristiky fenologických staníc

FENOLOGICKÁ oblas ť nadmorská zemep. zemep. STANICA Slovenska výška šírka d ĺžka

Bánovce nad Ondavou V 105 48°41' 21°46'

Dargov V 200 48°44' 21°37'

Kuzmice V 157 48°35' 21°34'

Choňkovce V 155 48°46' 22°14'

Malá Tŕňa V 160 48°26' 21°40'

Orechová V 138 48°42' 22°14'

Streda nad Bodrogom V 100 48°22' 21°46'

Bartošova Lehôtka S 380 48°39' 18°55'

Bátka S 175 48°22' 20°10'

Dolné Hámre S 310 48°28' 18°45'

Dolné Plachtince S 200 48°12' 19°18'

Hajnáčka S 220 48°13' 19°57'

Jelšava S 235 48°37' 20°14'

Lukačovce S 157 49°02' 21°47'

Sebechleby S 261 48°17' 18°55'

Brodské Z 159 48°41' 17°01'

Čachtice Z 173 48°43' 17°47'

Černík Z 129 48°09' 18°14'

Dolná Streda Z 125 48°16' 17°45'

Dvory nad Žitavou Z 122 49°00' 18°16'

Horný Bar Z 105 47°54' 17°27'

Košúty Z 120 48°10' 17°39'

Kravany nad Dunajom Z 110 47°46' 18°29'

Levice Z 163 48°13' 18°36'

Modra Z 168 48°20' 17°18'

Preseľany Z 221 48°27' 18°06'

Šahy Z 137 48°04' 18°57'

Šamorín Z 130 48°02' 17°19'

Šaštín - Stráže Z 177 48°38' 17°09'

Štúrovo Z 123 47°48' 18°43'

Tesáre Z 233 48°36' 18°06'

Trnava Z 148 48°23' 17°36'

Volkovce Z 234 48°20' 18°27'

V – Východoslovenská oblasť

S – Stredoslovenská oblasť

Z – Západoslovenská oblasť

29

Metodický postup pozorovania jednotlivých fenofáz viniča je spísaný v Návode pre

dobrovoľných pozorovateľov fenologických staníc, 2003. Fenologické fázy sú popísané

nasledovne:

Pučanie listových púčikov

Fenofáza nastupuje, keď sa obalové šupiny na terminálnych pukoch pozorovaných

jedincov daného druhu a odrody čiastočne otvorili a na vrchole sa objavili zelenkasté špičky

listov.

Upozornenie: u viniča sa pozorujú len najvyššie postavené postranné pupene (najbližšie

pod miestom rezu), ktoré pučia najskôr. Nižšie postavené pupene sa nepozorujú. Je tiež

potrebné rozlišovať plodné a neplodné letorasty. Fenologické pozorovania sa vykonávajú iba

na plodných letorastoch, ktoré vyrastajú z dvojročného dreva.

Prvé listy

Nástup fenofázy nastáva, ak sa na pozorovaných jedincoch daného druhu rozvinulo

niekoľko prvých lístočkov s normálne vyvinutou čepeľou, ktorá však ešte nemá veľkosť

a sfarbenie dospelých listov. Do tohto štádia musia dospieť prvé listy najviac vyspelých

pupeňov v rôznych častiach kra.

Kvitnutie

Vinič má kvety zoskupené v typickom strapci – metline. Jednotlivé kvety majú korunu

zloženú z piatich žltozelených lupienkov na vrchole zrastených do tvaru čiapočky. Na

počiatku rozkvetu dochádza v súvislosti s rastom tyčiniek k odtrhnutiu korunných lupienkov

od kvetnej osi, takže čiapočka sa ako celok uvoľňuje. Po určitú dobu sa ešte udržuje zavesená

na tyčinkách, až nakoniec odpadá. Do fázy kvitnutie vstupujú kvety odtrhnutím čiapočky.

Najskôr rozkvitajú kvety v spodnej časti metliny, rozkvet postupuje smerom k vrcholu

metliny. Za nástup fenofázy sa považuje rozkvitnutie prvých kvetov v niekoľkých rôzne

umiestnených kvetenstvách viničového kra.

Koniec kvitnutia nastáva v deň, keď opadnú čiapočky z najneskoršie rozkvitnutých kvetov

pozorovaných jedincov. Bývajú to kvety na vrchole metliny. Oneskorené kvetenstvá

vzniknuté na bočných výhonkoch sa pri pozorovaní neberú do úvahy.

Zberová zrelosť

Fenofáza začína zberom hrozna na pozorovaných kroch. Jedná sa skôr o agrotechnický

termín, pretože hrozno sa väčšinou oberá o niekoľko dní neskôr ako v skutočnosti dozrie,

rozdiel medzi skutočnou zrelosťou a zberom závisí od rôznych okolností.

30

Všeobecné žltnutie lístia

Fenofáza nastáva na jeseň, keď listy zožltli prípadne sa inak zafarbili. Nesmie sa však

zamieňať s predčasným žltnutím, ktoré spôsobilo letné sucho v júli a v auguste, alebo choroby

a živočíšny škodcovia.

Začiatok opadávania lístia

Farebne zmenené listy na jeseň začínajú samovoľne opadávať zo stromov aj za bezvetria

alebo pri ľahkom zatrasení vetiev. Podobne ako u žltnutia lístia, nezamieňať s predčasným

opadávaním listov, ktoré spôsobilo letné sucho v júli a v auguste, alebo choroby a živočíšny

škodcovia.

Spracované bolo tiež trvanie medzifázových intervalov:

• BBCH 01 - BBCH 11 pučanie listových púčikov - prvý list,

• BBCH 11 - BBCH 61 prvé listy - začiatok kvitnutia,

• BBCH 61 - BBCH 65 začiatok kvitnutia - plné kvitnutie,

• BBCH 65 - BBCH 68 plné kvitnutie - koniec kvitnutia,

• BBCH 68 - BBCH 89 koniec kvitnutia - zberová zrelosť,

• BBCH 89 - BBCH 91 zberová zrelosť - všeobecné žltnutie lístia,

• BBCH 91 - BBCH 93 všeobecné žltnutie lístia - začiatok opadávania lístia,

• BBCH 01 - BBCH 89 pučanie listových púčikov - zberová zrelosť.

Ďalej boli spracované intervaly:

• začiatok vegetačného obdobia - pučanie listových púčikov,

• začiatok vegetačného obdobia - zberová zrelosť.

Pre všetky hore uvedené fenologické stanice som spracovávala obdobie 1998 – 2008 a pre

štyri stanice: Jaslovské Bohunice, Modra, Trnava a Volkovce obdobie 1957 – 2008.

Snažila som sa nájsť také obdobie, v ktorom by pozorovalo čo najviac fenologických

staníc a zároveň by v pozorovaných fenofázach chýbali maximálne tri údaje. Týmto

požiadavkám vyhovovali roky 1998 – 2008. Chýbajúce údaje som doplňovala expertným

spôsobom, pomocou teplotných súm a tiež som zohľadnila nástup danej fenofázy na

najbližšej stanici. Využila som skutočnosť, že určujúcim faktorom pre nástup jednotlivých

fenofáz je teplotná suma od začiatku vegetačného obdobia.

31

Ďalej som hľadala stanice, ktoré by mali najdlhší možný rad pozorovaní a chýbalo by

maximálne osem údajov v pozorovaných fenofázach. Nástupy fenofáz viniča hroznorodého sa

začali zaznamenávať do výkazov fenologických pozorovaní až od roku 1957, tak som zvolila

obdobie 1957 – 2008. Vhodné boli štyri stanice, ktoré pozorovali v týchto rokoch a sú to

fenologické stanice zo Západného Slovenska. Zo Stredného a Východného Slovenska sú

údaje fenologických pozorovaní zaznamenané v elektronickej podobe iba od roku 1986

a archivované výkazy neboli k dispozícii, tak som tieto oblasti Slovenska vynechala. Na

všetkých štyroch staniciach sa nepozoroval vinič v rokoch 1983, 1984 a 1985. Chýbajúce dáta

som nedoplnila, pretože neboli žiadne vhodné stanice v okolí s rovnakými pozorovaniami.

Preto som rozdelila vybrané obdobie na dve časti: 1957 – 1982 a 1986 – 2008. Počas obdobia

1957 – 2008 dochádzalo ku zmenám metodiky fenologických pozorovaní, preto som vybrala

na spracovanie iba 5 fenologických fáz, ktoré sa pozorovali počas celého obdobia. Sú to:

pučanie listových púčikov, začiatok kvitnutia, plné kvitnutie, zberová zrelosť a žltnutie lístia.

Pre každú fenofázu a medzifázový interval som vypočítala najskorší, najneskorší

a priemerný nástup fenofáz a trvanie medzifázových intervalov. Prahová hodnota pre nástup

aktívneho života viniča je rôzna v závislosti od odrody, všeobecne sa však za vegetačnú nulu

považuje teplota 10 °C. V práci som si za začiatok vegetačného obdobia zvolila nástup

priemernej dennej teploty 10 °C (Malík, 1989), pričom nasledujúcich päť dní nesmela

priemerná denná teplota klesnúť pod 5 °C, aby došlo k dostatočnému prehriatiu vzduchu aj

pôdy a túto teplotu som hľadala od začiatku mesiaca marec. Pre obdobie 1998 – 2008 boli

všetky vypočítané nástupy fenofáz a trvania intervalov ďalej kartograficky spracované do

máp pomocou GIS. Pre obdobie 1957 – 2008 som urobila trendovú analýzu nástupov

vybraných fenofáz a trvania intervalov a určila štatistickú významnosť trendov.

3.2 Klimatologické údaje a spracovanie klimatologických údajov

Klimatologickú databázu, tak isto ako fenologické podklady, potrebnú na ďalšie

spracovanie som získala z archívu Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave.

Databázu tvorili údaje zo staníc, na ktorých sa robili aj fenologické pozorovania alebo zo

staníc nachádzajúcich sa čo najbližšie k danej fenologickej stanici. V Orechovej a Dolných

Plachtinciach sa nachádzali aj klimatologické stanice, pre ostatné sa stanice museli vybrať.

Zoznam fenologických a k nim priradených klimatologických staníc sa nachádza v tabuľke

3.2. Nenašla som vhodné klimatické stanice pre všetky fenologické, takže z pôvodných 33

staníc zostalo len 22.

32

Tab.3.: Charakteristiky klimatologických staníc

FENOLOGICKÁ KLIMATOLOGICKÁ nadmorská zemep. zemep. STANICA STANICA výška šírka dĺžka

Brodské = Holíč 180 48°48' 19°8'

Šamorín = Bratislava - Koliba 286 48°10' 17°6'

Košúty = Krá ľová pri Senci 124 48°11' 17°27'

Trnava = Jaslovské Bohunice 176 48°29' 17°40'

Dolná Streda = Žihárec 111 48°3' 17°52'

Čachtice = Piešťany 163 48°36' 17°49'

Modra = Slovenský Grob 149 48°15' 17°16'

Šaštín - Stráže = Moravský sv. Ján 155 48°34' 16°59'

Preseľany = Topo ľčany 192 48°34' 18°8'

Černík = Nitra 135 48°16' 18°8'

Levice = Mochovce 261 48°17' 18°27'

Kravany nad Dunajom = Hurbanovo 115 47°52' 52°11'

Šahy = Dudince 139 48°10' 18°52'

Volkovce = Tesárske Mly ňany 196 48°19' 18°22'

Dolné Plachtince = Dolné Plachtince 228 48°12' 19°19'

Bartošová Lehôtka = Sliač 313 48°38' 19°8'

Sebechleby = Lučenec 214 48°20' 19°44'

Kuzmice = Milhostov 105 48°39' 21°43'

Orechová = Orechová 140 48°42' 22°13'

Jelšava = Revúca 327 48°40' 20°7'

Streda nad Bodrogom = Somotor 100 48°23' 21°48'

Dolné Hámre = Žiar nad Hronom 275 48°35' 18°51'

Tak isto ako pri fenologických údajoch som spracovávala pre všetky klimatologické

stanice obdobie 1998 – 2008. V Topoľčanoch bol jeden výpadok v meraní teplôt vzduchu

v roku 2003 od začiatku mája do konca októbra. Tieto údaje som doplnila na základe lineárnej

aproximácie výškovej závislosti teploty, doplnila som ich pre nadmorskú výšku Topoľčian

192 m. Použila som stanice z okolia Topoľčian: Nitra (135 m n. .m.), Piešťany (163 m n. m.)

a Prievidza (260 m n. m.). Výpadok v meraní teplôt vzduchu nastal aj na stanici

v Slovenskom Grobe, kde chýbali merania z mesiaca apríl a máj v roku 1998 a merania

z mesiaca marec v roku 2001. Podobne ako pre Topoľčany som údaje doplnila na základe

lineárnej aproximácie výškovej závislosti teploty. Použila som stanice nachádzajúce sa

v blízkosti Slovenského Grobu (149 m n. m.): Bratislava – Koliba (286 m n. m.), Jaslovské

Bohunice (176 m n. m.) a Kráľová pri Senci (124 m n. m.).

Všetky štyri fenologické stanice majú vybrané klimatologické stanice: k Leviciam sú

priradené Mochovce, k Modre Slovenský Grob , k Trnave sú priradené Jaslovské Bohunice

a k Volkovciam Tesárske Mlyňany. Ani jedna zo staníc nemá pozorovania od roku 1957,

v Mochovciach sa pozorovalo až od roku 1980, v Slovenskom Grobe od roku 1988,

33

v Jaslovských Bohuniciach od roku 1959 a v Tesárskych Mlyňanoch od roku 1983. Preto som

vybrala najdlhšie obdobie 1988 - 2008, v ktorom všetky pozorovali. Tiež som vybrala stanicu

Jaslovské Bohunice, pre ktorú som analyzovala celé obdobie, počas ktorého pozorovala.

Keďže klimatologické údaje z tejto stanice boli iba od júna 1959, tento rok som vynechala a

vybrala obdobie 1960 – 2008.

Pre všetky tri vybrané zvolené obdobia som spracovala sumy teplôt medzifázových

intervalov, sumy teplôt od začiatku vegetačného obdobia po nástup vybraných fenofáz viniča

a Huglinov klimatický index.

3.2.1 Huglinov klimatický index

Tento index umožňuje klasifikovať rôzne vinohradnícke regióny sveta z hľadiska súm

teplôt potrebných pre vývoj viniča a dozrievanie hrozna.

Používa sa na zaradenie regiónov, v ktorých sa pestuje vinič, do tried vinohradníckej

klímy podľa intervalov teplotných súm v °C. Rozdelenie klímy a teplotné intervaly sa

nachádzajú v nasledujúcej tabuľke.

Tab.4.: Triedy vinohradníckej klímy a príslušné teplotné intervaly

klíma Interval [°C] HI symbol veľmi chladná ≤1500 -3 chladná >1500 ≤1800 -2 mierna >1800 ≤2100 -1 mierne teplá >2100 ≤2400 1 teplá >2400 ≤3000 2 veľmi teplá >3000 3

Huglinov index sa počíta od 1. apríla do 30. septembra podľa nasledovného výrazu

(Huglin,P.):

( ) ( )d

TTHI

Mf

Mi∑

−+−=2

10max10

kde T je priemerná denná teplota nad 10 °C (vegetačná nula), Tmax je maximálna denná

teplota, Mi a Mf sú prvý a posledný deň počítaného 6-mesačného intervalu a d je korekčný

koeficient, ktorý závisí od zemepisnej šírky a pohybuje sa od 1,00 pre zemepisnú šírku 40° do

1,06 pre zemepisnú šírku 50°.

Keďže sa Slovensko nachádza približne medzi 48° a 49° severnej zemepisnej šírky,

zvolila som hodnotu korekčného koeficientu 1,05.

34

3.2.2 Porovnanie vybraného obdobia s klimatickým normálom

Ako klimatický normál bolo použité 30-ročné obdobie 1961 – 1990, s ktorým som

porovnávala vybrané 30-ročné obdobie 1979 – 2008. Porovnanie tohto obdobia s klimatickým

normálom som robila pre stanicu Jaslovské Bohunice, pretože bola použitá v spracovaní

všetkých troch analyzovaných období.

Z tabuľky tab.5. sa dá vidieť, že za posledných tridsať rokov bolo počas roka o 0,5 °C

teplejšie a v teplom polroku až o 0,6 °C teplejšie ako je klimatický normál. V tabuľke sú

uvedené aj porovnania teplôt v jednotlivých mesiacoch roka. V mesiacoch február, september

a november bolo teplejšie iba o 0,2 °C, ale v januári, júli a auguste bolo teplejšie až o 0,8 –

1,0 °C ako v období 1961 – 1990. Na obrázku obr.3. je grafické porovnanie priemerných

mesačných teplôt v teplom polroku.

Tab.5.: Porovnanie priemerných mesačných teplôt, priemernej ročnej teploty

a priemernej teploty v letnom polroku v rokoch 1961 – 1990 a 1979 – 2008

v Jaslovských Bohuniciach

[°C] 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. rok 4.- 9.1961-1990 -2,1 0,3 4,4 9,7 14,5 17,6 19,2 18,7 14,9 9,6 4,1 -0,2 9,2 15,8

1979-2008 -1,2 0,5 4,7 10,1 15,2 18,1 20,0 19,7 15,1 9,9 4,3 0,2 9,7 16,4

rozdiel 0,9 0,2 0,3 0,4 0,7 0,5 0,8 1,0 0,2 0,3 0,2 0,4 0,5 0,6

9

11

13

15

17

19

21

4. 5. 6. 7. 8. 9. mesiac

[°C]

1961 - 1990 1979 - 2008

Obr. 3.: Porovnanie priemerných mesačných teplôt vzduchu v teplom polroku za

obdobie 1961 – 1990 a 1979 – 2008

35

4. VÝSLEDKY FENOLOGICKÝCH SPRACOVANÍ

4.1 Obdobie 1998 - 2008

4.1.1 Nástupy fenologických fáz


Obr.4.: Priemerný nástup fenofázy pučania púčikov vo vinohradníckych oblastiach


Priemerný nástup pučania púčikov za všetky zvolené stanice sa pohyboval v intervale 91.

– 113. deň , čiže dĺžka intervalu priemerného nástupu je 22 dní. Najskorší nástup bol

zaznamenaný v Dolnej Strede v 67. dni v roku 2003. Najneskorší nástup – 127. deň, zase

v obci Horný Bar v roku 1999. Všeobecne bolo najviac najskorších nástupov pučania púčikov

počas obdobia 1998 - 2008 v roku 2007 (na 12 z 33 staníc) a najviac najneskorších nástupov

v roku 2003 (10 staníc).

Dátum nástupu jednotlivých fenofáz závisí okrem iného aj od nadmorskej výšky. Pri tejto

fenofáze bolo hraničnou výškou 220 m n. m., v ktorej nastával rozdiel v priemernom nástupe

36

fenofázy a to nasledovne: do 220 m, vrátane výšky 220 m, bol nástup 91. – 110. deň v roku

a vo výškach nad 220 m nástup 111. – 113. deň v roku. Pri výške nad 220 m do intervalu

priemerného nástupu fenofázy nezapadli 3 stanice: Sebechleby (106. deň), Tesáre (107. deň)

a Dolné Hámre (109. deň), čo môže byť spôsobené tým, že na každej z týchto staníc sa

pozorujú iné odrody viniča, alebo rozdielnou expozíciou svahu s vinicami.

Počas sledovaného obdobia 1998 – 2008 bol na väčšine sledovaných staníc (20) zistený

posun nástupu fenofázy do skoršieho obdobia.

Prvé listy

Obr.5.: Priemerný nástup fenofázy prvé listy vo vinohradníckych oblastiach


Priemerný nástup fenofázy prvé listy sa pohyboval v intervale 112. – 128. deň, čo

predstavuje dĺžku intervalu nástupu fenofázy 16 dní. V Dolných Hámroch v roku 2007 bol

zaznamenaný najskorší nástup fenofázy – 98. deň a najneskorší nástup – 149. deň, bol

zaznamenaný v roku 2006 v Jelšave. Najskoršie nástupy sa vyskytovali v roku 2007 (19 z 33

staníc) a najneskoršie nástupy v roku 1998 (11 staníc).

Hraničná výška, pri ktorej nastával rozdiel v dátume nástupu fenofázy prvé listy, je 230 m

n. m. V polohách do 230 m vrátane, sa interval priemerného nástupu pohyboval v rozpätí 112.

37

– 124. deň, výnimka bola iba stanica v Šamoríne (126. deň). V polohách nad 230 m

nastupovala fenofáza neskôr, konkrétne 125. – 128. deň v roku. Do tohto intervalu nezapadli

dve fenologické stanice: Volkovce (118. deň) a Sebechleby (119. deň).

Počas obdobia 1998 – 2008 bol na väčšine sledovaných fenologických staníc (25) posun

nástupu fenofázy do skoršieho obdobia.

Začiatok kvitnutia

Obr.6.: Priemerný nástup fenofázy začiatok kvitnutia vo vinohradníckych oblastiach


Na fenologických staniciach sa interval dátumu priemerného nástupu fenofázy začiatok

kvitnutia pohyboval medzi 133. – 164. dňom, dĺžka intervalu nástupu fenofázy je 31 dní.

Najskorší nástup fenofázy bol v Čachticiach 116. deň rok 2008. Najneskorší nástup

zaznamenali v Štúrove v roku 2005, bol to konkrétne 179. poradový deň v roku. Všeobecne sa

najskoršie nástupy fenofázy vyskytovali v roku 2000, na 19 staniciach a v roku 2006 sa

naopak vyskytovali najneskoršie nástupy začiatku kvitnutia a to na 15 staniciach z 33.

Do nadmorskej výšky 220 m nastával priemerný nástup začiatku kvitnutia v 133. – 159.

deň. Do tohto intervalu nezapadli dve stanice, na ktorých bol nástup posunutý na neskorší

dátum: Štúrovo (164. deň) a Brodské (163. deň). Od výšky 221 m n. m . nastupovala fenofáza

38

neskôr ako u nižších nadmorských výšok a to v 160. – 164. dni. Taktiež do tohto intervalu

nezapadli dve stanice: Volkovce (153. deň) a Bartošova Lehôtka (158. deň).


posun nástupu fenofázy do neskoršieho obdobia.

Plné kvitnutie

Obr.7.: Priemerný nástup fenofázy plné kvitnutie vo vinohradníckych oblastiach


K nástupu plného kvitnutia na fenologických staniciach dochádza v priemere v 137. –

169. deň, dĺžka intervalu priemerného nástupu je 32 dní. K najskoršiemu nástupu fenofázy

došlo v Čachticiach v roku 2008, 120. deň. Najneskorší nástup, na 184. deň, bol zaznamenaný

v Štúrove v roku 2005. Najčastejšie zaznamenané skoré nástupy fenofázy plné kvitnutie boli

v roku 2000 (17 staníc z 33) a najneskoršie nástupy sa vyskytovali v roku 2006 (11 staníc).

Nadmorská výška, pri ktorej sa prejaví posun dátumu nástupu fenofázy, je 235 m. Na

staniciach ležiacich vo výške menšej ako 235 m, dochádzalo k priemernému nástupu

v intervale 137. – 163. deň. Výnimkou sú štyri stanice, na ktorých došlo k neskoršiemu

nástupu: Bánovce nad Ondavou (164. deň), Štúrovo (168. deň), Brodské (169. deň)

39

a Preseľany (166. deň). Na fenologických staniciach ležiacich vo výške 235 m a vyššie, boli

zaznamenané neskoršie nástupy v intervale 164. - 168. deň.

Počas sledovaného obdobia 1998 – 2008 bol podobne ako pri fenofáze začiatok kvitnutia

na väčšine sledovaných staníc (23) zistený posun nástupu fenofázy do neskoršieho obdobia.

Koniec kvitnutia

Obr.8.: Priemerný nástup fenofázy koniec kvitnutia vo vinohradníckych oblastiach


Priemerný nástup fenofázy koniec kvitnutia nastáva v 145. – 177. deň v roku, dĺžka

intervalu priemerného nástupu je 32 dní. Najskorší nástup fenofázy bol zaznamenaný

v Čachticiach 125. deň v roku 2008. Najneskorší nástup bol zaznamenaný na stanici v Štúrove

v roku 1999, 296. deň. Najskoršie nástupy tejto fenofázy sa vyskytli v sledovanom období

počas dvoch rokov a to v roku 2007 a v roku 2000. V oboch rokoch boli najskoršie nástupy

pozorované na 14 staniciach z 33. Najneskoršie nástupy sa najčastejšie vyskytovali počas roka

2006 (11 staníc) a v roku 2004 (10 staníc).

Do nadmorskej výšky 220 m vrátane, nastával priemerný nástup fenofázy konca kvitnutia

v 145. – 169. deň. Do tohto intervalu nezapadlo šesť z 26 staníc, na ktorých bol nástup

posunutý na neskorší dátum: Bánovce nad Ondavou (174. deň), Štúrovo (175. deň), Šahy

40

(177. deň), Choňkovce (172. deň), Brodské (174. deň) a Malá Tŕňa (172. deň). Na

fenologických staniciach nachádzajúcich sa v polohách nad 221 m nastupovala fenofáza

neskôr ako na nižšie situovaných staniciach, konkrétne 170. – 177. deň v roku.

Počas sledovaného obdobia 1998 – 2008 bol podobne ako pri fenofáze začiatok kvitnutia

a plné kvitnutie na väčšine sledovaných staníc (19) zistený posun nástupu fenofázy do

neskoršieho obdobia.

Zberová zrelosť

Obr.9.: Priemerný nástup fenofázy zberová zrelosť vo vinohradníckych oblastiach


Na fenologických staniciach sa interval dátumu priemerného nástupu fenofázy zberová

zrelosť pohyboval medzi 235. – 277. dňom, dĺžka intervalu nástupu fenofázy je 42 dní.

Najskorší nástup fenofázy zaznamenali na stanici Horný Bar 224. deň v roku 2003.

Najneskorší nástup bol v Štúrove v roku 1999, bol to konkrétne 296. poradový deň v roku.

Všeobecne sa najskoršie nástupy fenofázy vyskytovali v roku 2000, na 9 staniciach a v roku

2003 na 8 z 33 staníc. V roku 2005 sa naopak vyskytovali najneskoršie nástupy fenofázy

zberová zrelosť a to na 9 staniciach z 33.

41

Nadmorská výška, pri ktorej sa prejaví posun dátumu nástupu fenofázy, je 220 m. Pri

zberovej zrelosti sa nástupy fenofázy vymenia, v nižších polohách nastane priemerný nástup

fenofázy neskôr ako vo vyšších polohách. Na staniciach ležiacich vo výške menšej ako 220

m, dochádzalo k priemernému nástupu v intervale 257. – 277. deň. Výnimkou je 5 z 26 staníc:

Horný Bar (235. deň), Košúty (247. deň), Dvory nad Žitavou (255. deň), Orechová (256. deň)

a Brodské (237. deň). Na fenologických staniciach ležiacich vo výške 221 m a vyššie, boli

zaznamenané skoršie nástupy v intervale 238. - 256. deň. Do tohto intervalu nezapadli tri

stanice: Sebechleby (269. deň), Dolné Hámre (263. deň) a Volkovce (268. deň).


nástupu fenofázy do skoršieho obdobia.


Obr.10.: Priemerný nástup fenofázy všeobecné žltnutie lístia vo vinohradníckych


Priemerný nástup žltnutia lístia na všetkých vybraných staniciach sa pohyboval v intervale

234. – 296. deň , čiže dĺžka intervalu priemerného nástupu je 62 dní. Najskorší nástup bol

zaznamenaný v Orechovej v 214. deň v roku 2000. Najneskorší nástup – 305. deň, zase v

v roku 2004. Všeobecne bolo najviac najskorších nástupov všeobecného žltnutia lístia počas

42

obdobia 1998 - 2008 v roku 2002 (na 6 z 33 staníc) a najviac najneskorších nástupov v roku

2005 (9 staniciach).

Pri tejto fenofáze bola hraničná výška 219 m n. m., v ktorej nastával rozdiel v priemernom

nástupe fenofázy a to nasledovne: do 219 m, vrátane výšky 219 m, bol nástup 280. – 296. deň

v roku. Do intervalu priemerného nástupu fenofázy nezapadlo 6 staníc z 23: Bánovce nad

Ondavou (248.deň), Kravany nad Dunajom (269. deň), Dvory nad Žitavou (270. deň), Černík

(278. deň), Orechová (234. deň) a Kuzmice (270. deň). Vo výškach od 220 m bol nástup 256.

– 279. deň v roku, výnimkou bola iba jedna fenologická stanica: Preseľany (280. deň).


nástupu fenofázy do neskoršieho obdobia.

Začiatok opadávania lístia

Obr.11.: Priemerný nástup fenofázy začiatok opadávania lístia vo vinohradníckych


Na fenologických staniciach sa interval dátumu priemerného nástupu fenofázy začiatok

opadávania lístia pohyboval medzi 239. – 307. dňom, dĺžka intervalu nástupu fenofázy je 68

dní. Najskorší nástup fenofázy bol v Orechovej 220. deň rok 2000. Najneskorší nástup

43

zaznamenali v Strede nad Bodrogom tiež v roku 2000, bol to konkrétne 334. poradový deň

v roku. Všeobecne sa najskoršie nástupy fenofázy vyskytovali v roku 1998 a 2002, zhodne na

5 staniciach a v roku 2005 a 2006 sa naopak vyskytovali najneskoršie nástupy začiatku

opadávania lístia a to na 6 staniciach z 33.

Do nadmorskej výšky 219 m vrátane, nastával priemerný nástup začiatku opadávania

lístia v 287. – 307. deň. Do tohto intervalu nezapadlo šesť staníc, na ktorých bol nástup

posunutý na skorší dátum: Bánovce nad Ondavou (256. deň), Kravany nad Dunajom (277.

deň), Dvory nad Žitavou (276. deň), Černík (273. deň), Orechová (239. deň) a Kuzmice (273.

deň). Od výšky 220 m n. m . nastupovala fenofáza skôr ako u nižších nadmorských výšok a to

v 265. – 286. dni v roku. Taktiež do tohto intervalu nezapadli dve stanice: Volkovce (287.

deň) a Bartošova Lehôtka (289. deň).


posun nástupu fenofázy do neskoršieho obdobia.

4.1.2 Trvanie medzifázových intervalov

Pučanie listových púčikov - prvé listy

Priemerná dĺžka intervalu medzi pučaním a objavením prvého listu bola 15 dní. Priemerné

trvanie najkratšieho intervalu sa pohybovalo okolo 6 dní vo Volkovciach a trvanie najdlhšieho

intervalu až 28 dní v obci Horný Bar. Minimá sa pohybovali pod 14 a maximá nad 16 dní.

Prvé listy - začiatok kvitnutia

Medzifázový interval prvý list - začiatok kvitnutia trval priemerne 35 dní. Priemerná dĺžka

najkratšieho intervalu bola 9 dní v obci Horný Bar a najdlhšieho intervalu 46 dní v Brodskom.

Maximá trvania intervalu sa pohybovali nad 37 dní a minimá pod 31 dní.

Začiatok kvitnutia – koniec kvitnutia

Plné kvitnutie sa vyskytovalo v priemere o 5 dní neskôr ako začiatok kvitnutia a približne

7 dní trvá, kým nastane koniec kvitnutia. Od začiatku kvitnutia až po koniec kvitnutia tak

uplynie v priemere 12 dní. Dĺžka medzifázového intervalu začiatok kvitnutia – koniec

kvitnutia sa pohybuje od 7 dní v Modre a Dolnej Strede až do 21 dní v Šahách. Pri intervale

začiatok kvitnutia – plné kvitnutie bola priemerná dĺžka najkratšieho intervalu 3 dni na

deviatich staniciach a najdlhšieho intervalu 11 dní v Choňkovciach. Pri intervale plné

44

kvitnutie – koniec kvitnutia bola zasa priemerná dĺžka najkratšieho intervalu 1 deň na stanici

Choňkovce a najdlhšieho intervalu 16 dní v Šahy.

Koniec kvitnutia - zberová zrelosť

Priemerná dĺžka intervalu medzi koncom kvitnutia a zberovou zrelosťou viniča bola 94

dní. Priemerné trvanie najkratšieho intervalu sa pohybovalo okolo 63 dní v Brodskom

a trvanie najdlhšieho intervalu až 122 dní v Čachticiach. Minimá trvania intervalu sa

pohybovali pod 94 a maximá nad 98 dní.

Zberová zrelosť – všeobecné žltnutie lístia

Tento interval sa určuje ťažko, pretože môže dochádzať k žltnutiu lístia skôr ako sa vinič

dostane do fázy zberovej zrelosti. Takýto prípad nastal v Bánovciach nad Ondavou, kde

žltnutie lístia nastalo v priemere o 28 dní skôr ako zrelosť, v Orechovej o 21 dní skôr

a v Dolných Hámroch o 8 dní skôr. Na ostatných staniciach nastávalo žltnutie lístia až po

zberovej zrelosti. Priemerná dĺžka intervalu bola 19 dní, pričom sa pohybovala v hraniciach 9

dní (Malá Tŕňa) až 61 dní (Horný Bar). Minimá trvania intervalu sa pohybovali pod 15

a maximá nad 20 dní.

Všeobecné žltnutie lístia - začiatok opadávania lístia

Podobne ako u medzifázového intervalu zberová zrelosť – všeobecné žltnutie lístia môže

aj pri tomto intervale nastať opadávanie lístia skôr ako sa zafarbí. Napríklad v Hajnáčke

v priemere o 1 deň skôr, v Jelšave o 3 dni skôr a v Černíku o 5 dní skôr. Na zvyšných

fenologických staniciach nastalo opadávanie lístia v priemere o 7 dní neskôr ako žltnutie

listov, priemerná dĺžka intervalu sa pohybovala od 1 dňa v Modre až do 20 dní v Bartošovej

Lehôtke.

Pučanie listových púčikov - zberová zrelosť

Priemerná dĺžka intervalu, ktorý vymedzuje generatívnu časť vegetačného obdobia viniča,

je 157 dní. Priemerné trvanie najkratšieho intervalu sa pohybovalo okolo 127 dní v Jelšave

a trvanie najdlhšieho intervalu až 179 dní v Čachticiach. Minimá trvania intervalu sa

pohybovali pod 154 a maximá nad 162 dní.

45

Obr.12.: Priemerné trvanie fenofázového intervalu prvý list – začiatok kvitnutia vo


Obr.13.: Priemerné trvanie fenofázového intervalu koniec kvitnutia – zberová

zrelosť vo vinohradníckych oblastiach Slovenska za obdobie 1998-2008

46

Obr.14.: Priemerné trvanie fenofázového intervalu pučanie listových púčikov –

zberová zrelosť vo vinohradníckych oblastiach Slovenska za obdobie 1998-2008

47

4.2 Obdobie 1957- 2008

4.2.1 Nástupy fenologických fáz


Vybrané obdobie 1957 – 2008 bolo rozdelené na dve obdobia 1957 – 1982 a 1986 – 2008

kvôli chýbajúcim údajom. Je dôležité aké obdobie sa hodnotí, hlavne pri trendovej analýze,

pretože každé z týchto období sa môže správať rozdielne.

Priemerný nástup pučania púčikov v období 1957 – 1982 za všetky zvolené stanice bol

112. deň. Najskorší nástup bol zaznamenaný v Modre v 67. dni v roku 1974. Najneskorší

nástup – 153. deň, zase v Leviciach v roku 1981. Takmer na všetkých staniciach došlo

k oneskorovaniu fenofázy, v Trnave došlo k oneskoreniu až o 27 dní. Opačný priebeh bol na

stanici v Modre, kde došlo k posunu fenofázy o 26 dní do skorších dátumov.

V období 1986 – 2008 bol priemerný nástup fenofázy 105. deň, čo je o 7 dní skorej ako

bol priemerný nástup počas obdobia 1957 – 1982. K najskoršiemu nástupu došlo v Modre

v roku 1994 a v Trnave v roku 1990, zhodne na 85. deň. Najneskorší nástup bol zaznamenaný

v Trnave 130. deň v roku 1987. Počas posledných 23 rokov došlo na fenologických staniciach

k postupnému oneskorovaniu nástupu fenofázy, najväčší posun 21 dní bol v Leviciach. Iba

v Trnave sa nástup posunul do skoršieho obdobia, nejednalo sa však o žiadny výrazný posun.

Začiatok kvitnutia

Priemerný nástup fenofázy začiatok kvitnutia sa v období 1957 - 1982 pohyboval okolo

157. dňa. V Trnave v roku 1959 bol zaznamenaný najskorší nástup fenofázy – 123. deň

a najneskorší nástup – 186. deň, bol zaznamenaný v roku 1972 v Modre. V Modre sa nástup

posúva o 4 dni do skoršieho obdobia, na ostatných staniciach došlo k priemernému posunu do

neskoršieho obdobia, najväčší posun nastal vo Volkovciach – 10 dní.

V období 1986 – 2008 fenofáza nastupovala priemerne na všetkých vybraných staniciach

156. deň, o jeden deň skorej ako v období 1957 – 1986. Najskorší nástup bol v Trnave 118.

deň v roku 1986 a najneskorší tiež v Trnave o rok neskôr (1987) 181. deň. Priebeh nástupov

fenofázy sa na jednotlivých staniciach v sledovanom období líšil. V Trnave nedošlo počas

tohto obdobia k posunu nástupu. V Modre a Volkovciach sa nástup presunul do skoršieho

obdobia, vo Volkovciach začína približne o 6 dní skôr. Naopak v Leviciach sa fenofáza

posúva do neskoršieho obdobia približne o 8 dní.

48

y = 0,256x + 108,5

R2 = 0,0613

60

70

80

90

100

110

120

130

140

150

160

1957

1958

1959

1960

1961

1962

1963

1964

1965

1966

1967

1968

1969

1970

1971

1972

1973

1974

1975

1976

1977

1978

1979

1980

1981

1982 rok

deň

LEVICE

MODRA

TRNAVA

VOLKOVCE

PRIEMER

Lineárny(MODRA)Lineárny(VOLKOVCE)Lineárny(LEVICE)Lineárny(TRNAVA)Lineárny(PRIEMER)

Obr.15.: Trendová analýza nástupu fenofázy pučanie listových púčikov na

jednotlivých staniciach a v priemere za obdobie 1957 – 1982

y = 0,434x + 99,487

R2 = 0,1284

60

70

80

90

100

110

120

130

140

1986

1987

1988

1989

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008 rok

deň

LEVICE

MODRA

TRNAVA

VOLKOVCE

PRIEMER

Lineárny(TRNAVA)Lineárny(LEVICE)Lineárny(VOLKOVCE)Lineárny(MODRA)Lineárny(PRIEMER)

Obr.16.: Trendová analýza nástupu fenofázy pučanie listových púčikov na

jednotlivých staniciach a v priemere za obdobie 1986 - 2008

49

y = 0,2259x + 154,13

R2 = 0,0422

120

130

140

150

160

170

180

190

1957

1958

1959

1960

1961

1962

1963

1964

1965

1966

1967

1968

1969

1970

1971

1972

1973

1974

1975

1976

1977

1978

1979

1980

1981

1982 rok

deň

LEVICE

MODRA

TRNAVA

VOLKOVCE

PRIEMER

Lineárny(VOLKOVCE)Lineárny(TRNAVA)Lineárny(MODRA)Lineárny(LEVICE)Lineárny(PRIEMER)



y = -0,1107x + 158,05

R2 = 0,0094

110

120

130

140

150

160

170

180

190

1986

1987

1988

1989

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008 rok

deň

LEVICE

MODRA

TRNAVA

VOLKOVCE

PRIEMER

Lineárny(MODRA)Lineárny(LEVICE)Lineárny(VOLKOVCE)Lineárny(TRNAVA)Lineárny(PRIEMER)



50

y = 0,1876x + 159,73

R2 = 0,029

120

130

140

150

160

170

180

190

200

1957

1958

1959

1960

1961

1962

1963

1964

1965

1966

1967

1968

1969

1970

1971

1972

1973

1974

1975

1976

1977

1978

1979

1980

1981

1982 rok

deň

LEVICE

MODRA

TRNAVA

VOLKOVCE

PRIEMER

Lineárny(TRNAVA)

Lineárny(LEVICE)

Lineárny(VOLKOVCE)

Lineárny(MODRA)

Obr.19.: Trendová analýza nástupu fenofázy plné kvitnutie na jednotlivých


y = -0,163x + 163,76

R2 = 0,0246

140

145

150

155

160

165

170

175

180

185

190

1986

1987

1988

1989

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008 rok

deň

LEVICE

MODRA

TRNAVA

VOLKOVCE

PRIEMER

Lineárny(MODRA)Lineárny(VOLKOVCE)Lineárny(TRNAVA)Lineárny(LEVICE)Lineárny(PRIEMER)

Obr.20.: Trendová analýza nástupu fenofázy plné kvitnutie na jednotlivých


51

Plné kvitnutie

Plné kvitnutie sa v období 1957 – 1982 vyskytovalo v priemere o 5 dní neskôr ako

začiatok kvitnutia, čiže priemerný nástup tejto fenofázy bol 162. deň. Najskorší nástup bol vo

Volkovciach 128. deň v roku 1971. Najneskorší nástup zaznamenali v Modre o rok neskôr,

v roku 1972, bol to konkrétne 190. poradový deň v roku. Podobne ako pri fenofáze začiatok

kvitnutia aj pri tejto fenofáze dochádza takmer na všetkých staniciach k posunu nástupu do

neskoršieho obdobia. Výnimkou je zase Modra, kde sa nástup posunul o 6 dní skôr.

V období 1986 – 2008 fenofáza plné kvitnutie nastupovala v priemere 6 dní po začatí

kvitnutia v 162. deň v roku, tak isto ako v období 1957 – 1982. Najskoršie nástupy tejto

fenofázy sa vyskytli 143. deň v roku 2000 v Trnave a najneskoršie tiež v Trnave 186. deň

v roku 1987. Posun nástupu na staniciach zostal rovnaký, iba k Modre, kde došlo posunu

nástupu do skoršieho obdobia, sa priradila aj Trnava so skorším nástupom o 11 dní. Vo

Volkovciach a Leviciach pokračovalo oneskorovanie nástupu fenofázy približne o jeden až

štyri dni.

Zberová zrelosť

Na fenologických staniciach sa dátum priemerného nástupu fenofázy zberová zrelosť

v období 1957 – 1982 pohyboval okolo 271. dňa. Najskorší nástup fenofázy zaznamenali na

stanici v Trnave 214. deň v roku 1959. Najneskorší nástup bol v Modre v roku 1972, bol to

308. poradový deň v roku. Počas tohto obdobia došlo k posunu nástupu fenofázy iba na

stanici v Trnave, kde došlo k výraznému oneskoreniu až o 38 dní. Na ostatných staniciach

neboli zistené posuny nástupu.

Priemerný nástup fenofázy sa v období 1986 - 2008 pohyboval okolo 264. dňa. V tomto

období nastal priemerný nástup o 7 dní skorej ako v období 1957 – 1982. V Modre v roku

2003 bol zaznamenaný najskorší nástup fenofázy – 248. deň a najneskorší nástup – 285. deň,

bol zaznamenaný tiež v Modre v roku 1991. Jediné stanice, ktoré aj v tomto období zostali

bez zmeny nástupu fenofázy boli Modra a Trnava, na ostatných došlo k posunu. Vo

Volkovciach bolo zaznamenané oneskorenie a v Leviciach došlo k výraznému posunu do

neskoršieho obdobia až o 30 dní.

52

y = 0,3948x + 265,3

R2 = 0,1189

200

220

240

260

280

300

320

1957

1958

1959

1960

1961

1962

1963

1964

1965

1966

1967

1968

1969

1970

1971

1972

1973

1974

1975

1976

1977

1978

1979

1980

1981

1982 rok

deň

LEVICE

MODRA

TRNAVA

VOLKOVCE

PRIEMER

Lineárny(TRNAVA)Lineárny(MODRA)Lineárny(VOLKOVCE)Lineárny(LEVICE)Lineárny(PRIEMER)

Obr.21.: Trendová analýza nástupu fenofázy zberová zrelosť na jednotlivých


y = 0,4607x + 258,61

R2 = 0,1441

170

190

210

230

250

270

290

1986

1987

1988

1989

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

rok

deň

LEVICE

MODRA

TRNAVA

VOLKOVCE

PRIEMER

Lineárny(MODRA)Lineárny(TRNAVA)Lineárny(VOLKOVCE)Lineárny(LEVICE)Lineárny(PRIEMER)

Obr.22.: Trendová analýza nástupu fenofázy zberová zrelosť na jednotlivých


53

y = 0,2651x + 276,57

R2 = 0,0866

220

230

240

250

260

270

280

290

300

310

320

1957

1958

1959

1960

1961

1962

1963

1964

1965

1966

1967

1968

1969

1970

1971

1972

1973

1974

1975

1976

1977

1978

1979

1980

1981

1982 rok

deň

LEVICE

MODRA

TRNAVA

VOLKOVCE

PRIEMER

Lineárny(VOLKOVCE)Lineárny(MODRA)Lineárny(TRNAVA)Lineárny(PRIEMER)Lineárny(LEVICE)



y = 0,1517x + 283,48

R2 = 0,0593

250

260

270

280

290

300

310

1986

1987

1988

1989

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008 rok

deň

LEVICE

MODRA

TRNAVA

VOLKOVCE

PRIEMER

Lineárny(VOLKOVCE)Lineárny(MODRA)Lineárny(TRNAVA)Lineárny(LEVICE)Lineárny(PRIEMER)



54


Priemerný nástup fenofázy všeobecné žltnutie lístia období 1957 - 1982 nastáva v 280.

deň v roku. Najskorší nástup fenofázy bol zaznamenaný vo Volkovciach 228. deň v roku

1974. Najneskorší nástup bol zaznamenaný na stanici v Leviciach o desať rokov skorej v 314.

deň v roku 1964. Na sledovaných staniciach počas obdobia 1957 – 1982 došlo k oneskoreniu

nástupu žltnutia lístia, v Trnave však iba nepatrne a vo Volkovciach bol zistený opačný

posun, teda do skoršieho obdobia.

Priemerný nástup fenofázy sa v období 1986 - 2008 pohyboval okolo 285. dňa, čo je

posun do neskoršieho obdobia o 5 dní. Najskoršie nástupy fenofázy žltnutia lístia sa vyskytli

255. deň v roku 2001 vo Volkovciach a najneskoršie v Trnave 303. deň v roku 2005. Takmer

na všetkých staniciach bolo zaznamenané oneskorenie nástupu, v Trnave až o 9 dní.

V Leviciach bol zaznamenaný dvojdňový posun nástupu do skoršieho obdobia.

4.2.2 Trvanie medzifázových intervalov

Pučanie listových púčikov – začiatok kvitnutia

Na fenologických staniciach sa priemerná dĺžka intervalu medzi nástupom fenofázy

pučanie púčikov a začiatkom kvitnutia v období 1957 – 1982 pohybovala okolo 45 dní.

Priemerné trvanie najkratšieho intervalu bolo 8 dní v Leviciach v roku 1981

a trvanie najdlhšieho intervalu až 108 dní v roku 1972 v Modre.

V období 1986 – 2008 došlo k predĺženiu priemernej dĺžky medzifázového intervalu o 6

dní, interval trval približne 51 dní. Najkratšie trvanie intervalu bolo zaznamenané v Trnave

v roku 1986, bolo to 19 dní. Najdlhší interval trval v priemere 79 dní, zaznamenali ho

v Modre v roku 1991.

Dĺžky medzifázových intervalov sa v oboch sledovaných obdobiach menili. Väčšinou sa

jednalo o predĺženie trvania intervalu v období 1986 – 2008, v Leviciach a v Modre zhodne

o 11 dní a vo Volkovciach o 3 dni. Naopak v Trnave nastalo skrátenie dĺžky intervalu o jeden

deň.

Začiatok kvitnutia – plné kvitnutie

Plné kvitnutie sa v období 1957 - 1982 vyskytovalo v priemere o 5 dní neskôr ako

začiatok kvitnutia. Priemerná dĺžka najkratšieho intervalu 1 deň bola zaznamenaná na

staniciach Modra a Volkovce. Najdlhší interval trval 20 dní a bol zaznamenaný v roku 1961

v Modre.

55

V období 1986 – 2008 trval medzifázový interval v priemere 5 dní, priemerná dĺžka

trvania intervalu tak zostala rovnaká ako v predchádzajúcom období. Priemerné trvanie

najkratšieho intervalu bol 1 deň, tento interval bol zaznamenaný v Modre v roku 1986 a o tri

roky neskôr (1989) vo Volkovciach. Trvanie najdlhšieho intervalu sa pohybovalo okolo 10

dní v roku 1992, zaznamenané bolo v Leviciach.

Pri porovnaní oboch období sa zistilo predĺženie intervalu v období 1986 – 2008

v priemere o 2 dni vo Volkovciach a o 1 deň v Trnave. Na stanici v Modre sa zistilo skrátenie

medzifázového intervalu o 4 dni a v Leviciach o 1 deň.

Plné kvitnutie – zberová zrelosť

Priemerná dĺžka intervalu medzi plným kvitnutím a zberovou zrelosťou viniča v období

1957 - 1982 bola 108 dní. Priemerné trvanie najkratšieho intervalu sa pohybovalo okolo 60

dní v Trnave v roku 1966 a trvanie najdlhšieho intervalu bolo pozorované tiež v Trnave o 12

rokov neskôr v roku 1978, bolo to až 153 dní.

V období 1986 – 2008 došlo ku skráteniu priemernej dĺžky intervalu medzi nástupmi

fenofáz o 5 dní, interval trval v priemere 103 dní. Najkratšie trvanie intervalu bolo

zaznamenané v Leviciach v roku 1986, bolo to 33 dní. Najdlhší interval trval v priemere 125

dní, zaznamenali ho vo Volkovciach v roku 2007.

Dĺžka tohto medzifázového intervalu sa v období 1986 – 2008 skrátila na všetkých

staniciach okrem stanice v Trnave, kde došlo k predĺženiu trvania intervalu o 15 dní.

V Leviciach sa skrátilo trvanie intervalu o 22 dní, vo Volkovciach o 12 dní a v Modre o 1 deň.


Tento interval sa určuje ťažko, pretože môže dochádzať k žltnutiu lístia skôr ako sa vinič

dostane do fázy zberovej zrelosti. Tento prípad nastal v období 1957 - 1982 vo Volkovciach,

kde žltnutie lístia nastalo v priemere o 2 dní skôr ako zrelosť. Na ostatných staniciach

dochádzalo k nástupu žltnutia lístia až do zberovej zrelosti, priemerná dĺžka intervalu bola 10

dní. Najkratšie trvanie intervalu bolo to, pri ktorom nastávalo žltnutie o 55 dní skôr ako

zrelosť, bolo zaznamenané na stanici vo Volkovciach v roku 1974. Najdlhší interval trval 79

dní a bol zaznamenaný v roku 1961 v Trnave.

Priemerné trvanie intervalu sa v období 1986 – 2008 predĺžilo o 9 dní, priemerná dĺžka

intervalu bola 19 dní. Najkratšie trvanie intervalu bolo zaznamenané vo Volkovciach v roku

2001, kde nástup žltnutia lístia začal o 15 dní skôr ako zberová zrelosť, v priemere však už

56

žltnutie nastávalo 11 dní po nástupe zberovej zrelosti. Najdlhší interval trval v priemere 91

dní, zaznamenali ho v Leviciach v roku 1986.

Dĺžky medzifázových intervalov sa v oboch sledovaných obdobiach menili. Väčšinou sa

jednalo o predĺženie trvania intervalu v období 1986 – 2008, v Modre a vo Volkovciach

zhodne o 14 dní a vo Leviciach o deň viac, čiže 15 dní. Naopak v Trnave nastalo skrátenie

dĺžky intervalu o 4 dni.


Priemerná dĺžka intervalu, ktorý vymedzuje generatívnu časť vegetačného obdobia viniča,

bola v období 1957 – 1982 159 dní. Priemerné trvanie najkratšieho intervalu sa pohybovalo

okolo 117 dní v roku 1959 v Trnave a trvanie najdlhšieho intervalu až 230 dní v Modre v roku

1972.

V období 1986 – 2008 došlo k predĺženiu priemernej dĺžky intervalu medzi nástupmi

fenofáz o 1 deň, interval trval v priemere 160 dní. Najkratšie trvanie intervalu bolo

zaznamenané v Leviciach v roku 1986, bolo to 102 dní. Najdlhší interval trval v priemere 192

dní, zaznamenali ho v Modre v roku 1991.

Dĺžka tohto medzifázového intervalu sa v období 1986 – 2008 skrátila na dvoch

staniciach, v Leviciach došlo ku skráteniu trvania intervalu o 10 dní a vo Volkovciach o 6 dní.

Na zvyšných staniciach došlo k predĺženiu intervalu, v Trnave o 15 dní a v Modre o 6 dní.

57

5. VÝSLEDKY KLIMATOLOGICKÝCH SPRACOVANÍ

5.1 Teplotné sumy

Od teplotných pomerov závisí nielen priebeh biologických procesov prebiehajúcich vo

viniči počas trvania jednotlivých fenofáz, ale hlavne rýchlosť priebehu fenologických fáz.

Teplotné pomery bývajú obyčajne vyčíslené pomocou sumy teplôt vzduchu. Pri pestovaní

viniča je dôležitá najmä suma teplôt počas vegetačného obdobia, pričom nároky viniča na

teplotnú sumu závisia od odrody.

5.1.1 Obdobie 1998 – 2008

Pučanie listových púčikov – prvé listy

Na klimatologických staniciach priemerná suma teplôt vzduchu pre interval pučanie

púčikov a prvý list mala hodnotu 182,7 °C, dĺžka intervalu bola 15 dní. V priemere najnižšia

hodnota teplotnej sumy sa pohybovala v intervale 22,4 – 152,2 °C a najvyššia hodnota

v intervale 141,2 – 473,4 °C. Najnižšia suma teplôt tohto intervalu bola zistená v roku 2008

na stanici v Tesárskych Mlyňanoch, kde dosahovala hodnotu 22,4 °C a interval trval 2 dni.

Naopak najvyššia hodnota sumy teplôt bola o desať rokov skôr zistená na stanici v Revúcej,

kde pri dĺžke intervalu 24 dní bola teplotná suma 473,4 °C.

Na obrázku obr.25. sú graficky znázornené priemerné sumy teplôt za sledované 11-ročné

obdobie na jednotlivých staniciach a priemerné trvanie medzifázového intervalu pučanie

listových púčikov – prvé listy.

Prvé listy – začiatok kvitnutia

Priemerná suma teplôt vzduchu počas medzifázového intervalu prvé listy - začiatok

kvitnutia dosiahla hodnotu 572,8 °C, dĺžka intervalu bola 35 dní. Priemerná najnižšia hodnota

teplotnej sumy sa pohybovala v intervale 18,2 – 642,7 °C. Najnižšia suma teplôt z tohto

intervalu bola zaznamenaná v roku 2005 v Dolných Plachtinciach. Medzifázový interval, pre

ktorý patrí táto najmenšia suma teplôt, trval 38 dní. Priemerná najvyššia hodnota teplotnej

sumy sa pohybovala v intervale 486,4 – 1179,9 °C. Maximálna teplotná suma bola dosiahnutá

v roku 2000 na stanici v Žihárci, príslušný medzifázový interval trval 63 dní.

58

0,0

50,0

100,0

150,0

200,0

250,0

300,0

Hol

íč

Kráľo

vá p

riS

enci

Jasl

ovsk

éB

ohun

ice

Žih

árec

Pie

šťa

ny

Slo

vens

kýG

rob

Mor

avsk

ý sv

.Já

n

Nitr

a

Moc

hovc

e

Hur

bano

vo

Dud

ince

Tes

ársk

eM

lyň

any

Sliač

Milh

osto

v

Ore

chov

á

Rev

úca

Som

otor

Žia

r na

dH

rono

m

[°C]

0

5

10

15

20

25

[deň]

Obr.25.: Priemerné sumy teplôt vzduchu a priemerné trvanie medzifázového

intervalu pučanie listových púčikov – prvé listy na jednotlivých staniciach

za obdobie 1998 - 2008

0,0

100,0

200,0

300,0

400,0

500,0

600,0

700,0

800,0

900,0

Hol

íč

Kráľo

vá p

riS

enci

Jasl

ovsk

éB

ohun

ice

Žih

árec

Pie

šťan

y

Slo

vens

kýG

rob

Mor

avsk

ý sv

.Já

n Nitr

a

Moc

hovc

e

Hur

bano

vo

Dud

ince

Tes

ársk

eM

lyň

any

Sliač

Milh

osto

v

Ore

chov

á

Rev

úca

Som

otor

Žia

r na

dH

rono

m

[°C]

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

50

[deň]


intervalu prvé listy – začiatok kvitnutia na jednotlivých staniciach za obdobie 1998 -

2008

59

0,0

50,0

100,0

150,0

200,0

250,0

Hol

íč

Kráľo

vá p

riS

enci

Jasl

ovsk

éB

ohun

ice

Žih

árec

Pie

š ťan

y

Slo

vens

kýG

rob

Mor

avsk

ý sv

.Já

n

Nitr

a

Moc

hovc

e

Hur

bano

vo

Dud

ince

Tes

ársk

eM

lyň

any

Sliač

Milh

osto

v

Ore

chov

á

Rev

úca

Som

otor

Žia

r na

dH

rono

m

[°C]

0

1

2

3

4

5

6

7

8

9

[deň]


intervalu začiatok kvitnutia – plné kvitnutie na jednotlivých staniciach za obdobie

1998 - 2008

0,0

50,0

100,0

150,0

200,0

250,0

300,0

350,0

400,0

Hol

íč

Kráľo

vá p

riS

enci

Jasl

ovsk

éB

ohun

ice

Žih

árec

Pie

šťa

ny

Slo

vens

kýG

rob

Mor

avsk

ý sv

.Já

n

Nitr

a

Moc

hovc

e

Hur

bano

vo

Dud

ince

Tes

ársk

eM

lyň

any

Sliač

Milh

osto

v

Ore

chov

á

Rev

úca

Som

otor

Žia

r na

dH

rono

m

[°C]

0

2

4

6

8

10

12

14

16

18

[deň]


intervalu plné kvitnutie – koniec kvitnutia na jednotlivých staniciach za obdobie

1998 - 2008

60

0,0

500,0

1000,0

1500,0

2000,0

2500,0

Hol

íč

Kráľo

vá p

riS

enci

Jasl

ovsk

éB

ohun

ice

Žih

árec

Pie

šťan

y

Slo

vens

kýG

rob

Mor

avsk

ý sv

.Já

n

Nitr

a

Moc

hovc

e

Hur

bano

vo

Dud

ince

Tes

ársk

eM

lyň

any

Sliač

Milh

osto

v

Ore

chov

á

Rev

úca

Som

otor

Žia

r na

dH

rono

m

[°C]

0

20

40

60

80

100

120

140

[deň]


intervalu koniec kvitnutia – zberová zrelosť na jednotlivých staniciach za obdobie

1998 - 2008

0,0

100,0

200,0

300,0

400,0

500,0

600,0

700,0

800,0

Hol

íč

Kráľo

vá p

riS

enci

Jasl

ovsk

éB

ohun

ice

Žih

árec

Pie

šťa

ny

Slo

vens

kýG

rob

Mor

avsk

ý sv

.Já

n Nitr

a

Moc

hovc

e

Hur

bano

vo

Dud

ince

Tes

ársk

eM

lyň

any

Sliač

Milh

osto

v

Rev

úca

Som

otor

[°C]

0

10

20

30

40

50

60

[deň]


intervalu zberová zrelosť – všeobecné žltnutie lístia na jednotlivých staniciach


61


Priemerná suma teplôt od začiatku medzifázového intervalu, ktorá musela byť dosiahnutá

aby nastalo plné kvitnutie, mala hodnotu 91,4 °C, priemerné trvanie intervalu bolo 5 dní.

Najnižšia hodnota teplotnej sumy sa pohybovala v intervale 15,5 – 68,7 °C a najvyššia

hodnota v intervale 84,4 – 711,3 °C. Najnižšia suma teplôt tohto intervalu bola zistená v roku

2001 v Moravskom sv. Jáne, kde dosahovala hodnotu 15,5 °C a interval trval len jeden deň.

Najvyššia hodnota sumy teplôt bola zistená rok predtým na stanici v Milhostove, kde pri

dĺžke intervalu 38 dní bola teplotná suma 711,3 °C.

Plné kvitnutie – koniec kvitnutia

Priemerná suma teplôt vzduchu zo všetkých klimatologických staníc mala pre interval

plné kvitnutie – koniec kvitnutia hodnotu 132,9 °C, dĺžka intervalu bola 7 dní. V priemere

najnižšia hodnota teplotnej sumy sa pohybovala v intervale 19,7 – 170,6 °C a najvyššia

hodnota v intervale 111,5 – 544,6 °C. Najnižšia suma teplôt patrila medzifázovému intervalu

s dĺžkou trvania jeden deň, ktorý bol zaznamenaný v roku 2000 v Lučenci. V tom istom roku

na stanici v Dudinciach bola zistená najvyššia teplotná suma 544,6 °C, interval mal dĺžku 28

dní.

Koniec kvitnutia – zberová zrelosť

Priemerná teplotná suma zistená medzi nástupmi fenofáz koniec kvitnutia a zberová

zrelosť viniča bola 1845,7 °C, dĺžka trvania intervalu bola 94 dní. Priemerná najnižšia

hodnota teplotnej sumy sa pohybovala v intervale 949,8 – 2034,6 °C. Najnižšia suma teplôt

z tohto intervalu bola zaznamenaná v roku 1998 v Revúcej. Medzifázový interval, pre ktorý

patrí táto najmenšia suma teplôt, trval 50 dní. Priemerná najvyššia hodnota teplotnej sumy sa

pohybovala v intervale 1538,8 – 2742,2 °C. Maximálna teplotná suma bola dosiahnutá v roku

2008 na stanici v Piešťanoch, príslušný medzifázový interval trval 151 dní.


Pri spracovaní teplotných súm tohto intervalu sa vynechali stanice, na ktorých dochádzalo

v priemere za celé obdobie k predbiehaniu fenofázy žltnutia lístia pred zberovú zrelosť.

Jednalo sa o stanice Orechová a Žiar nad Hronom. Z ostatných klimatologických staníc sa

zistila priemerná teplotná suma, ktorá mala hodnotu 315,6 °C. Trvanie intervalu, pre ktorý

patrí táto priemerná suma, je 19 dní. Keďže nástup žltnutia nastával aj v deň nástupu zberovej

zrelosti, najnižšia teplotná suma bola 0 °C. Toto minimum sa vyskytlo na štyroch staniciach

62

v rokoch 2002 až 2006. Najvyššia hodnota sumy teplôt bola zistená v roku 2006 na stanici

v Holíči, kde pri dĺžke intervalu 58 dní bola teplotná suma 985,7 °C.

Všeobecné žltnutie lístia - začiatok opadávania lístia

Podobne ako u medzifázového intervalu zberová zrelosť – všeobecné žltnutie lístia,

nastalo aj pri tomto intervale na niektorých staniciach opadávanie lístia skôr ako sa začalo

zafarbovať. Tieto stanice sa nepoužili pri spracovaní intervalu, boli to stanice v Nitre

a v Revúcej. Priemerná suma teplôt vzduchu počas medzifázového intervalu dosiahla hodnotu

83,7 °C, dĺžka intervalu bola 6 dní. Priemerná najnižšia hodnota teplotnej sumy sa

pohybovala v intervale 0 – 84,0 °C. Teplotná suma 0 °C patrí k staniciam, na ktorých začínalo

opadávanie v rovnaký deň ako žltnutie lístia, jedná sa o stanicu v Slovenskom Grobe (2001,

2003) a v Moravskom sv. Jáne (2001). Priemerná najvyššia hodnota teplotnej sumy sa


2003 na stanici v Sliači, príslušný medzifázový interval trval 32 dní.


Počas tohto intervalu, ktorý vymedzuje generatívnu časť vegetačného obdobia viniča, bola

priemerná suma teplôt vzduchu 2834,9 °C. Interval trval v priemere 157 dní. Najnižšia


v intervale 2517,3 – 3293,6 °C. Najnižšia suma teplôt tohto medzifázového intervalu bola

zistená v roku 2004 v Revúcej, kde dosahovala hodnotu 1930,6 °C a interval trval 121 dní.

Najvyššia hodnota sumy teplôt bola zistená v roku 2003 na stanici v Žihárci, kde pri dĺžke

intervalu 194 dní bola teplotná suma 3293,6 °C.

63

0,0

50,0

100,0

150,0

200,0

250,0

Hol

íč

Kráľo

vá p

riS

enci

Jasl

ovsk

éB

ohun

ice

Žih

árec

Pie

šťa

ny

Slo

vens

kýG

rob

Mor

avsk

ý sv

.Já

n

Moc

hovc

e

Hur

bano

vo

Dud

ince

Tes

ársk

eM

lyň

any

Sliač

Milh

osto

v

Ore

chov

á

Som

otor

Žia

r na

dH

rono

m

[°C]

0

5

10

15

20

25

[de ň]


intervalu všeobecné žltnutie lístia – začiatok opadávania lístia na jednotlivých

staniciach za obdobie 1998 - 2008

0,0

500,0

1000,0

1500,0

2000,0

2500,0

3000,0

3500,0

Hol

íč

Kráľo

vá p

riS

enci

Jasl

ovsk

éB

ohun

ice

Žih

árec

Pie

šťan

y

Slo

vens

kýG

rob

Mor

avsk

ý sv

.Já

n Nitr

a

Moc

hovc

e

Hur

bano

vo

Dud

ince

Tes

ársk

eM

lyň

any

Sliač

Milh

osto

v

Ore

chov

á

Rev

úca

Som

otor

Žia

r na

dH

rono

m

[°C]

0

20

40

60

80

100

120

140

160

180

200

[de ň]


intervalu pučanie listových púčikov – zberová zrelosť na jednotlivých staniciach


64

Začiatok vegetačného obdobia - pučanie listových púčikov

V metodike bolo napísané, že za začiatok vegetačného obdobia sa zvolil nástup

priemernej dennej teploty 10 °C, pričom nasledujúcich päť dní nesmela priemerná denná

teplota klesnúť pod 5 °C a túto teplotu som hľadala od začiatku mesiaca marec.

Priemerná suma teplôt vzduchu od začiatku vegetačného obdobia po pučanie púčikov

dosiahla hodnotu 201,0 °C, na jednotlivých staniciach sa pohybovala od 117,5 °C až do 280,2

°C. Hodnoty priemerných súm teplôt za sledované obdobie na klimatologických staniciach sú

graficky znázornené na nasledujúcom obrázku..

100,0

150,0

200,0

250,0

300,0

Hol

íč

Kráľo

vá p

riS

enci

Jasl

ovsk

éB

ohun

ice

Žih

árec

Pie

šťan

y

Slo

vens

kýG

rob

Mor

avsk

ý sv

.Já

n Nitr

a

Moc

hovc

e

Hur

bano

vo

Dud

ince

Tes

ársk

eM

lyň

any

Dol

néP

lach

tince

Sliač

Luč

enec

Milh

osto

v

Ore

chov

á

Rev

úca

Som

otor

Žia

r na

dH

rono

m

[°C]

Obr.33.: Priemerné sumy teplôt vzduchu za interval začiatok vegetačného obdobia -

pučanie listových púčikov na jednotlivých staniciach za obdobie 1998 - 2008

Začiatok vegetačného obdobia – zberová zrelosť

Počas tohto intervalu, bola priemerná suma teplôt vzduchu 3007,0 °C, na jednotlivých

klimatologických staniciach sa pohybovala od 2315,5 °C až do 3226,9 °C. Najnižšia suma

teplôt bola zistená v roku 2002 v Revúcej, kde dosahovala hodnotu 2130,7 °C. Najvyššia

hodnota sumy teplôt bola zistená v ten istý rok na stanici v Somotore, kde bola teplotná suma

3478,7 °C.

Pri porovnaní s intervalom pučanie listových púčikov - zberová zrelosť, ktorá mala

priemernú sumu teplôt 2834,9 °C, je to o 172,1 °C viac. Na obrázku obr.34. sú graficky

znázornené priemerné sumy teplôt na staniciach počas intervalov začiatok vegetačného

65

obdobia – zberová zrelosť a pučanie listových púčikov - zberová zrelosť. Najmenší rozdiel

v sume teplôt medzi intervalmi bol v Žihárci 101,1 °C a najväčší rozdiel bol v Tesárskych

Mlyňanoch 280,2 °C.

2100,0

2300,0

2500,0

2700,0

2900,0

3100,0

3300,0H

olíč

Kráľo

vá p

ri S

enci

Jasl

ovsk

é B

ohun

ice

Žih

árec

Pie

š ťan

y

Slo

vens

ký G

rob

Mor

avsk

ý sv

. Já

n

Nitr

a

Moc

hovc

e

Hur

bano

vo

Dud

ince

Tes

ársk

e M

lyň

any

Dol

né P

lach

tince

Sliač

Lučen

ec

Milh

osto

v

Ore

chov

á

Rev

úca

Som

otor

Žia

r na

d H

rono

m

[°C]

začiatok VO - zberová zrelosť pučanie púčikov - zberová zrelosť

Obr.34.: Porovnanie priemerných súm teplôt vzduchu za interval začiatok

vegetačného obdobia – zberová zrelosť a pučanie listových púčikov – zberová zrelosť

na jednotlivých staniciach za obdobie 1998 - 2008

5.1.2 Obdobie 1988 – 2008


Priemerná suma teplôt vzduchu zo štyroch vybraných klimatologických staníc mala pre

tento medzifázový interval hodnotu 752,1 °C, priemerná dĺžka intervalu bola 51 dní.

V priemere najnižšia hodnota teplotnej sumy sa pohybovala v intervale 140,9 – 676,3 °C

a najvyššia hodnota v intervale 905,9 – 1059,0 °C. Najnižšia suma teplôt bola zaznamenaná

v roku 1994 v Mochovciach, s trvaním intervalu 61 dní. V tom istom roku na stanici

v Tesárskych Mlyňanoch bola zistená najvyššia teplotná suma 1059,0 °C, interval mal dĺžku

75 dní.

Priemerné sumy teplôt vzduchu sa počas sledovaného obdobia menili. Na stanici

v Jaslovských Bohuniciach a v Mochovciach sa zaznamenalo zvýšenie priemernej sumy

66

teplôt, naopak na staniciach v Slovenskom Grobe a v Tesárskych Mlyňanoch sa zaznamenalo

zníženie priemernej teplotnej sumy.


Plné kvitnutie nastalo až po dosiahnutí priemernej teplotnej sumy 99,6 °C od začiatku

intervalu, ktorý v priemere trval 5 dní. Najnižšia hodnota priemernej teplotnej sumy sa

pohybovala v intervale 17,9 – 30,3 °C. Najnižšia suma teplôt z tohto intervalu bola

zaznamenaná v roku 1989 v Slovenskom Grobe. Medzifázový interval, pre ktorý patrí táto

najmenšia suma teplôt, trval iba 1 deň. Priemerná najvyššia hodnota teplotnej sumy sa


2003 na stanici v Tesárskych Mlyňanoch, príslušný medzifázový interval trval 19 dní.

. Na stanici v Jaslovských Bohuniciach a v Mochovciach nastalo počas sledovaného

obdobia zníženie priemernej sumy teplôt a v Tesárskych Mlyňanoch sa zaznamenalo zvýšenie

priemernej teplotnej sumy, v Slovenskom Grobe iba mierne zvýšenie.


Priemerná teplotná suma počas intervalu medzi plným kvitnutím a zberovou zrelosťou

viniča bola 1987,3 °C, priemerné trvanie intervalu bolo 103 dní. V priemere najnižšia


v intervale 2263,4 – 2414,2 °C. Najnižšia suma teplôt bola zaznamenaná v roku 1992

v Mochovciach, s trvaním intervalu 73 dní. V roku 2007 na stanici v Tesárskych Mlyňanoch

bola zistená najvyššia teplotná suma s hodnotou 2414,2 °C, interval mal dĺžku 125 dní.

Počas obdobia 1988 – 2008 bolo na všetkých sledovaných klimatologických staniciach

zaznamenané výrazné zvýšenie priemernej sumy teplôt vzduchu.


Priemerná suma teplôt vzduchu počas medzifázového intervalu, ktorý trval v priemere 19

dní, dosiahla hodnotu 267,6 °C. Priemerná najnižšia hodnota teplotnej sumy sa pohybovala v

intervale 0 – 77,5 °C. Teplotná suma 0 °C patrí k staniciam, na ktorých začínalo žltnutie lístia

v rovnaký deň ako zberová zrelosť viniča, jedná sa o stanicu v Tesárskych Mlyňanoch v roku

2002 a v Mochovciach v roku 2004. Priemerná najvyššia hodnota teplotnej sumy sa


1992 na stanici v Mochovciach, príslušný medzifázový interval trval 72 dní.

67

Na stanici v Jaslovských Bohuniciach a v Slovenskom Grobe nastalo počas sledovaného

obdobia výrazné zvýšenie priemernej sumy teplôt a v Tesárskych Mlyňanoch

a v Mochovciach sa zaznamenalo výrazné zníženie priemernej teplotnej sumy.

5.1.3 Obdobie 1960 – 2008

V tomto období sa hodnotili teplotné sumy iba pre klimatologickú stanicu v Jaslovských

Bohuniciach, ktorá bola priradená k fenologickej stanici v Trnave. Na stanici v Trnave sa

pozorovali nástupy fenologických fáz viniča už od roku 1960, ale v rokoch 1983 – 1985 sa

vôbec nepozorovalo, preto aj obdobie 1960 – 2008 je rozdelené na dve 23-ročné obdobia:

1960 – 1982 a 1986 – 2008.


V rokoch 1960 – 1982 bola priemerná suma teplôt 675,2 °C, interval sa pohyboval 210,2

– 991,9 °C. Počas tohto obdobia sa pozorovalo zníženie teplotnej sumy. V rokoch 1986 –

2008 došlo k nárastu priemernej teplotnej sumy o 15 °C na hodnotu 690,2 °C, v intervale

194,5 – 905,9 °C. Počas 23 rokov bolo pozorované mierne zvýšenie teplotnej sumy. Ak sa

hodnotí obdobie 1960 – 2008 ako celok, tak sa zaznamenalo zníženie priemernej sumy teplôt

vzduchu.

Tab.6.: Priemerné sumy teplôt počas medzifázových intervalov v rokoch 1960 – 1982

a 1986 – 2008 v Jaslovských Bohuniciach

Medzifázové intervaly Priemerné sumy teplôt v °C

1960 - 1982 1986 - 2008

pučanie listových pú čikov - za čiatok kvitnutia 675,2 690,2

začiatok kvitnutia- plné kvitnutie 81,6 113,8

plné kvitnutie - zberová zrelos ť 1626,6 1973,2

zberová zrelos ť - všeobecné žltnutie listov 401 296,5


Plné kvitnutie v rokoch 1960 - 1982 nastalo až po dosiahnutí priemernej teplotnej sumy

81,6 °C od začiatku medzifázového intervalu. Hodnota sa pohybovala v rozmedzí 32,1 –

168,3°C. Počas tohto obdobia neboli zaznamenané výraznejšie zmeny v hodnotách priemernej

teplotnej sumy. V rokoch 1986 – 2008 došlo k nárastu priemernej teplotnej sumy o 32,2 °C na

hodnotu 113,8 °C, pohybovala sa okolo 29,0 – 597,1 °C. V priebehu sledovaného obdobia

68

došlo k miernemu zníženiu priemernej teplotnej sumy, ale pri analyzovaní celého obdobia

1960 – 2008 nenastala výraznejšia zmena v hodnotách priemernej sumy teplôt.


Priemerná teplotná suma počas intervalu medzi plným kvitnutím a zberovou zrelosťou

viniča v rokoch 1960 – 1982 bola 1626,6 °C, interval sa pohyboval medzi 1066,9 – 2407,5

°C. Počas 23 rokov došlo k výraznému zvýšeniu priemernej sumy teplôt. V rokoch 1986 –

2008 došlo k nárastu priemernej teplotnej sumy o 346,6 °C na hodnotu 1973,2 °C, ktorá sa

pohybovala v rozmedzí 1319,6 – 2263,4 °C. Počas tohto obdobia sa pozorovalo výrazné

zvýšenie teplotnej sumy, tak isto ako bol pozorovaný výrazný nárast priemernej sumy teplôt

vzduchu počas celého obdobia 1960 – 2008.


Priemerná suma teplôt vzduchu počas medzifázového intervalu v období 1960 – 1982

dosiahla hodnotu 401,0 °C, ktorá sa pohybovala v rozmedzí 24,1 – 1162,5 °C. Počas

sledovaného obdobia sa pozorovalo zníženie hodnoty priemernej teplotnej sumy. V druhom

sledovanom období došlo k zníženiu priemernej teplotnej sumy o 104,5 °C, na hodnotu 296,5

°C, ktorá sa pohybovala v intervale 77,5 – 511,0 °C. V priebehu obdobia 1986 - 2008 došlo

k miernemu nárastu priemernej teplotnej sumy, ale pri analyzovaní celého obdobia 1960 –

2008 sa pozorovalo zníženie priemernej sumy teplôt.

5.2 Huglinov klimatický index

Vinohradnícke oblasti na Slovensku majú vlastnú mikroklímu so špecifickými

klimatickými podmienkami, ktorú môžeme nazvať vinohradníckou klímou. Informáciu,

v akej vinohradníckej klíme sa oblasti nachádzajú, podáva práve Huglinov klimatický index.

V tab.7. sú uvedené priemerné hodnoty HI za obdobie 1998 – 2008. Pre väčšinu staníc sa

index pohyboval v intervale 1800 °C < HI ≤ 2100 °C, čo ich zaraďuje do miernej

vinohradníckej klímy. Huglinov index pre stanicu v Revúcej je 1740 °C a tým Revúca patrí

do chladnej vinohradníckej klímy. Index pre stanice z najteplejšej oblasti - Žihárec

a Hurbanovo sa pohyboval v intervale 2100 °C < HI ≤ 2400 °C, stanice tak patria do mierne

teplej vinohradníckej klímy.

69

Tab.7.: Priemerné hodnoty Huglinovho indexu za obdobie 1998 – 2008

HI [°C] HI symbol Revúca 1740 -2 Sliač 1826 Topol čany 1863 Mochovce 1917 Žiar nad Hronom 1922 Milhostov 1943 Jaslovské Bohunice 1951 Piešťany 1959 Lučenec 1964 Tesárske Mly ňany 1973 -1 Moravský sv. Ján 1997 Holíč 1998 Dolné Plachtince 2004 Slovenský Grob 2018 Somotor 2028 Nitra 2036 Orechová 2049 Dudince 2050 Kráľová pri Senci 2096 Žihárec 2107 1 Hurbanovo 2169

Priemerné hodnoty HI za obdobie 1988 – 2008 na vybraných staniciach boli nasledovné:

Slovenský Grob 1971 °C, Jaslovské Bohunice 1925 °C, Tesárske Mlyňany 1907 °C

a Mochovce 1861 °C. Všetky hodnoty HI patria do intervalu 1800 °C < HI ≤ 2100 °C, čo

znamená, že všetky štyri stanice patria do miernej vinohradníckej oblasti.

Pre stanicu v Jaslovských Bohuniciach sa určoval Huglinov index aj pre obdobie 1960 –

2008. Index vyšiel 1766 °C, čo pre toto obdobie zaraďuje Jaslovské Bohunice do chladnej

vinohradníckej oblasti.

70

6. ZÁVER

V diplomovej práci som sa zaoberala analýzou vzťahu teplotných pomerov vo vinárskych

oblastiach Slovenska vzhľadom k nástupu fenofáz viniča hroznorodého.

Pre fenologické analýzy boli použité údaje z 33 fenologických staníc vybraných tak, aby

pokrývali všetky vinohradnícke oblasti na Slovensku. Pričom sa nebrali do úvahy druhy odrôd

pestované na jednotlivých staniciach. Pre klimatické analýzy bolo vytypovaných 21

klimatických staníc rozložených tak, aby sa nachádzali priamo v mieste fenologickej stanice

alebo v jej blízkosti.

K dispozícii som mala fenologické údaje zo všetkých 33 staníc za posledných 11 rokov,

čo je veľmi krátky časový rad na rozsiahlejšie štatistické spracovanie. Časový rad z obdobia

1957 – 2008 bol vhodnejší na spracovanie, hodnotilo sa však iba 5 fenologických fáz, ktoré

boli pozorované počas celého obdobia, takže nevieme ohodnotiť ako sa správali nástupy

zvyšných fenofáz. A hodnotil sa tento časový rad iba pre štyri fenologické stanice zo

Západného Slovenska. Robila som analýzu správania sa nástupov fenofáz viniča iba pre

vybranú oblasť, takže nemôžem ohodnotiť posun nástupov fenofáz vo všetkých

vinohradníckych oblastiach Slovenska.

Z hľadiska posunu nástupu fenofáz a zmeny trvania medzifázových intervalov je dôležité,

aké obdobie sa hodnotí. V období 1998 – 2008 sa zaznamenal posun aktívneho vegetačného

obdobia, ohraničeného nástupmi fenofáz pučanie púčikov a zberová zrelosť, do skoršieho

obdobia. V rámci toho intervalu došlo k oneskoreniu nástupu všetkých fáz kvitnutia, čo

spôsobilo predĺženie intervalu od začiatku pučania púčikov po kvitnutie a skrátenie intervalu

koniec kvitnutia – zberová zrelosť. Ďalej sa zaznamenalo oneskorenie nástupov žltnutia

a opadávania lístia, čím sa predĺžil interval medzi zberovou zrelosťou viniča a týmito dvomi

fenofázami. Skorý nástup pučania púčikov a oneskorenie opadávania lístia znamená

predĺženie celého vegetačného obdobia.

Podobne vyšli analýzy pre obdobie 1957 – 2008. Aktívna časť vegetačného obdobia sa

posunula skôr približne o jeden týždeň, došlo však aj ku skoršiemu nástupu fáz kvitnutia

približne o 1 až 2 dni. Nastalo oneskorenie nástupu žltnutia lístia približne o 5 dní

a predĺženie intervalu medzi zberovou zrelosťou a žltnutím lístia. Nastalo aj predĺženie celého

vegetačného obdobia.

Pri klimatickom spracovaní sa zohľadňovala najmä väzba medzi sumou teplôt počas

vegetačného obdobia a nástupmi a trvaním jednotlivých fenofáz. Podobne ako pri

71

fenologickej analýze aj tu je dôležité, ktoré obdobie bolo hodnotené. Analyzovala som

obdobie 1998 – 2008 pre všetky klimatologické stanice a obdobie 1988 – 2008 pre štyri

stanice zo Západného Slovenska. Vybrala som toto obdobie, pretože je to najdlhšie obdobie,

počas ktorého pozorovali všetky štyri stanice. Zvlášť som vybrala obdobie 1960 – 2008 na

stanici Jaslovské Bohunice na predstavu, ako sa menili teplotné sumy počas časového

obdobia, ktoré je približne rovnako dlhé ako vybrané obdobie 1957 – 2008 pri fenologickom

spracovaní.

Podobne ako pri fenologickej analýze aj pri klimatologickom spracovaní je dôležité, aké

obdobie sa hodnotilo. V období 1998 – 2008 boli u väčšiny medzifázových intervalov

zaznamenané nárasty teplotných súm. Výnimkou bol interval medzi pučaním púčikov

a prvým listom, kde došlo k zníženiu teplotnej sumy a interval medzi začiatkom a plným

kvitnutím, kde bol veľmi malý pokles sumy teplôt. Pre celé vegetačné obdobie došlo k nárastu

sumy teplôt vzduchu.

V období 1988 – 2008 sa na jednotlivých staniciach počas medzifázových intervalov

správala suma teplôt rozdielne. Nedá sa určiť dominantné správanie teplotnej sumy pre

vybranú oblasť ako celku.

Počas vegetačného obdobia v rokoch 1960 – 2008 došlo k nárastu teplotných súm

vzduchu, podobne ako u väčšiny medzifázových intervalov. Rozdiel oproti obdobiu 1998 –

2008 je ten, že znižovanie sumy teplôt bolo zaznamenané iba pri intervale zberová zrelosť –

všeobecné žltnutie lístia.

Pre každú vinohradnícku oblasť sa dá určiť, v akej vinohradníckej klíme sa nachádza a

túto informáciu podáva Huglinov index. Z výsledkov HI sa zistilo, že väčšina oblastí, kde sa

pestuje vinič, sa nachádza miernej vinohradníckej klíme.

Vinič hroznorodý je rastlina citlivá na sumy teplôt vzduchu. Ak aj naďalej bude

dochádzať k zvyšovaniu teplotných súm počas vegetačného obdobia, môže sa začať pestovať

vinič aj v niektorých lokalitách, v ktorých doteraz neboli optimálne podmienky pre jeho rast

a vývin. Jedná sa najmä o lokality vo vyšších nadmorských výškach a v severnejších

oblastiach Slovenska.

72

Prehľad literatúry

Balajka, J. a kol.: Štvrtá národná správa SR o zmene klímy a Správa o dosiahnutom pokroku

pri plnení Kjótskeho protokolu. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR,

Slovenský hydrometeorologický ústav, 2005

Biroš, V.: Súčasť kultúrnych tradícií našich národov: Rozvojový program vinohradníctva

a vinárstva v SR. Týždenné roľnícke novinky, roč. 10, 7.12.2000, č. 49

Braun, J., Vanek, G.: Pestujeme vinič. Bratislava: Príroda, 1985

Fader, W.: Vinič v záhrade. Bratislava: Príroda, 2002

Farkaš, J.: Všetko o víne. Martin: Neografia, 1998

Malík, F.: Vinársky rok. Bratislava: Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1989

Huglin, P.: Nouveau mode d’évaluation des possibilités héliothermiques d’un milieu viticole.

France: Comptes Rendus de l’Académie d’Agriculture, 1978

Kacvinský, M., Kacvinská, K.: Slnečné žiarenie v Bratislave. Zemepisný zborník, roč. 4,

1953, č. 3 – 4

Kazimír, Š.: Pestovanie viniča a produkcie vína na Slovensku v minulosti. Bratislava: Veda

vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1986

Meier, U.: Growth stabes of mono- and dicotyledonous plants: BBCH monograph. 2001

Dostupné na internete: http://bba.de

Návod pre dobrovoľných pozorovateľov fenologických staníc: metodický postup. Bratislava:

Slovenský hydrometeorologický ústav, 2003

Svatoň, R. a kol.: Svet vín. 2003

Dostupné na internete: http://euroteka.cz

Vanek, G., Vaneková, Z.: Vinič hroznorodý. Nitra: Ústav vedecko-technických informácií

pre pôdohospodárstvo. 2001 Dostupné len na CD

Vereš, A.: Rez a vedenie viniča. Bratislava: Príroda, 1980

Záruba, F.: Vinohradníctvo. Bratislava: Príroda, 1985

73

Príloha

74

Obr.35.: Vývojové fázy viniča hroznorodého s priradenými kódmi BBCH

diplomovÁ prÁcakmkmd.dmc.fmph.uniba.sk/public_html/student/thesis/2010-fm-clon… · 2 nÁstup...

Documents