detailnÁ charakteristika pÔdnych typov slovenska · klasifikačný systém v slovenska nové...

DETAILNÁ CHARAKTERISTIKA PÔDNYCH TYPOV SLOVENSKA

Zuzana Rampašeková

Pôdna systematika – klasifikčné kategórie pôd

Na úvod treba poznamenať, že okrem termínu systematika sa v literatúre používajú aj iné termíny – klasifikácia, taxonómia, alebo aj typológia. Niektorí autori ich používajú ako synonymá, iní ich zase diferencujú. A diferencovať ich treba, pretože sú obsahovo rozličné.

Pri triedení pôd a vypracúvaní ich systému možno vychádzať z rozličných hľadísk a používať rozličné princípy. Vedecké triedenie pôd musí preto vychádzať z pôdotvorného procesu, musí to byť genetická klasifikácia, ktorá ako princípy členenia používa vnútorné znaky pôd (Šály, 1978). V počiatkoch bola pedológia súčasťou geológie a agrochémie a preto bola pôda chápaná ako zvláštna hornina premiešaná s humusom. Vytvorila sa tzv. statická klasifikácia pôd. Až Dokučajev si všimol že pôda je samostatný prírodný útvar, ktorý sa mení v priestore a v čase a že ide o dynamicky (geneticky) vyvíjajúcu sa prírodninu. Prvú genetickú klasifikáciu pôd zostavil r.1886 práve Dokučajev. Zakladá sa na vyhodnotení všetkých pôdotvorných faktorov a podmienok a následne dešifruje dominantné a sprievodné pedogenetické procesy, ktorým prejavom je rozvrstvenie pôdneho telesa (pôdna hmota [solum] sa diferencuje na pôdne horizonty). V súčasnsti sa používa okrem genetického prístupu aj tzv. morfologická klasifikácia pôd (najmä americké [Soil taxonomy]), sa zakladajú na selektívnom výbere diagnostických znakov v diagnostických horizontoch (Kolény, 1993). Klasifikačný systém v Slovenska

Nové triedenie i nomenklatúra pôd je spracovaná v Morfogenetickom klasifikačnom systéme pôd Slovenska, ktorého autormi je Šály a i. (2000) a ktorý zjednocuje poľnohospodársku a lesnícku pedológiu. Klasifikácia bola vytvorená na základe intenzity a charakteru pôsobenia pôdotvorných procesov, diagnostických horizontov a vplyvu substrátov. V klasifikačnom systéme teda rozlišujeme hierarchické jednotky: skupina (10), typ (16), subtyp, varieta, forma, druh, substrát.

Princípy kategorizácie: Skupina: Zatriedenie podľa typu hlavného pôdotvorného procesu,

identifikácia podľa dominantného diagnostického horizontu. Typ: Kategorizácia a identifikácia podľa sledu diagnostických

horizontov, prípadne variet horizontov (dominantné vizuálne morfogenetické znaky). U niektorých pôd aj podľa kombinácie: diagnostický horizont – pôdotvorný substrát (napr. rendzina, pararenzina).

Subtyp: Kategorizácia a identifikácia podľa náznakov diagnostických horizontov, ktoré majú medzitypový charakter (znaky). U niektorých pôd prišlo k rozčleneniu podľa iných, významnejších vizuálnych znakov – napr. antropických.

Varieta: Kategorizácia a identifikácia podľa chemických vlastností diagnostických a ďalších horizontov, ktoré sa spravidla zisťujú analyticky, zriedka morfologicky. Pre všetky pôdy sa vyčleňujú kontaminované variety podľa kritérií špeciálnych prieskumov.

Forma: Kategorizácia a identifikácia podľa erózno-akumulačných znakov, podľa charakteru antropických zásahov, podľa formy nadložnej organickej hmoty, podľa humusovej formy (u lesných pôd).

Druh: Kategorizácia a identifikácia pôdneho druhu jemnozeme (podľa zrnitostného trojuholníka), organických látok a skeletu.

Substrát: Kategorizácia a identifikácia podľa zoznamu pôdotvorných substrátov vrátane antropogénnych substrátov.

Základnou kategóriou pre identifikáciu pôdnej jednotky je pôdny typ. Možno ho určiť na základe diagnostických horizontov.

Oo, Om,Ot,Oh

Ao,Au,Am,Aa,Ak,Ad,Ax,S

El, En, Ep

Bt,Bs,Bg,Bv,Bn

Xc - petrokalcikový horizont

Pl - placikový horizont

C,Ca

C - substrátový horizont

D - horizont podložnej horniny

R - horizont pevnej podložnej

horninyG - glejový horizont

O - opad

A - humusový horizontE - eluviálny horizont

B - iluviálny horizontNadložný diagnostický horizont

Povrchový diagnostický

horizont

Podpovrchový diagnostický

horizont

Obr.č.1 Diagnostické horizonty pôdneho profilu

Zdroj: Rampašeková 2008

Nadložné diagnostické horizonty: Oo- opadankový (prevažne lesný horizont) organogénneho charakteru,

ktorý vznikol z opadanky a produktov jej premeny, pričom jeho hĺbka dosahuje cez 1 cm

Om- mačinový horizont organogénneho charakteru vzniknutý z polorozložených zvyškov hlavne bylinnej rastlinnej hmoty, pričom jeho hĺbka dosahuje cez 1 cm

Ot- rašelinavý horizont hydromorfný, vznikajúci rašelinením organických zvyškov rastlín bez ich výrazného premiešania s minerálnou časťou, ktorého hrúbka presahuje 30 cm

Oh- humolitový horizont, hydromorfný organicko-minerálny, vznikajúci rašelinením organických zvyškov rastlín s výrazným premiešaním minerálnych častíc s hrúbkou cez 10cm

Povrchové diagnostické horizonty: Ao- ochrický plytký povrchový humusový horizont vyvinutý na silikátových

až karbonátových substrátoch Au- umbrický tmavo-sfarbený povrchový humusový horizont, sorpčne

nenasýtený Am- molický tmavo - sfarbený povrchový humusový horizont, sorpčne

nasýtený, s prevahou humínových kyselín Aa- melanický tmavo-sfarbený povrchový horizont zo zvetralín sopečných

hornín, s prevahou fulvokyselinových frakcií, extrémne kyprý, s vysokým obsahom organických látok

S- slaniskový , horizont soľných pôd bohatých na chloridy, sulfáty Na, Ca a Mg

Ak- kultizemný povrchový humusový horizont, pretvorený obrábaním a hnojením

Ad- antrozemný horizont je vytvorený človekom, ktorý vznikol z rôznorodých premiešaných materiálov a zemín prírodného, prírodno-technogénneho i technogénneho pôvodu napr. úlomky tehál, skla, plastových materiálov, železa, trosky, uhlia a iných

Ax- kontaminovaný horizont so zmenou chemických vlastností pôdnej hmoty zapríčinenej antropicky alebo geogénne

Podpovrchové diagnostické horizonty: El- eluviaálny luvický horizont, vznikol ochudobnením horizontu o ílovité

častice, v menšej miere o seskvioxidy. Voči En a Ep- horizontom je žltšieho sfarbenia.

En- eluviálny hydromorfný horizont, vznikol laterárnym pohybom pôdnej vody (bočným pohybom) a jej pôsobením na pôdnu hmotu nad mramorovaným horizontom Bg nepriepustným pre vodu. Má šedú farbu.

Ep- eluviálny podzolový horizont, vznikol ochudobnením pôdnej hmoty o seskvioxidy (oxidy trojmocných kovov Al2O3, Fe2O3), prípadne aj

o nízko-molekulárne organické látky. Má výrazne šedé sfarbenie s výskytom vybielených škvŕn.

Bt- iluviálny luvický horizont v ktorom sa akumulujú ílovité častice do 30 cm a ktorý sa nachádza pod El horizontom

Bs- iluviálny podzolový horizont, v ktorom sa akumulujú nízko - molekulárne organické látky hliníka a železa, ako výsledok procesu podzolizácie z nadložných horizontov, v podmienkach silne kyslej pôdnej reakcie a premyvného typu vodného režimu

Variety horizontu: Bsv- podzolový seskvioxidový iluviálny horizont akumulácie Al +

Fe bez tmavých organických látok Bsh- podzolový humuso - seskvioxidový iluviálny horizont

akumulácie tmavých organických látok Al + Fe Bg- mramorovaný horizont je ovplyvnený povrchovou vodou. Vplyvom

nízkej hydraulickej vodivosti sa strieda stagnácia s pohybom vody, ktorá vyvoláva redukčné a oxidačné procesy. Tak vznikol farebne pestrý horizont sieťovej jazykovej a mozaikovej farebnosti, kde sa strieda hrdzavá okrová, so sivou farbou.

Bv- kambický horizont metamorfovaný, vznikol procesom brunifikácie G- glejový sivo-sfarbený horizont tvoriaci sa v depresiách alebo nivách

s prebytkom podzemnej vody Variety horizontu: Gr- glejový redukčný horizont sivej, sivo-zelenej až sivo-modrej

farby Gro- glejový redukčno-oxidačný horizont, v ktorom sa striedajú

horizontálne umiestnené šedé a hrdzavo - hnedé prúžky Go- glejový oxidačný horizont, ktorý obsahuje hrdzavo - hnedé

škvrny. Tvorí sa tesne nad hladinou podzemnej vody Bn- slancový horizont, alkalický horizont charakteristický pre salsodické

pôdy, ktorý je typický za mokra zliatou, za sucha stĺpikovitou alebo prizmatickou štruktúrou

Ca- kalcikový horizont je obohatený o sekundárnu akumuláciu CaCO3 Xc- petrokalcikový horizont, vzniká cementáciou karbonátových

materiálov do takého stupňa, že suché fragmenty horizontu sú tvrdé, nie sú rozpadavé vo vode a pre korene rastlín sú nepriechodné s výnimkou priestoru trhlín. Horizont má nízku priepustnosť, je masívny, často s charakterom doskovitej štruktúry

Pl- placikový horizont ireverzibilnej cementácie s akumulovaným Fe, Fe + Mn, Fe + organickým materiálom, červeno-hnedej až červeno-čiernej farby, s hrúbkou nad 5mm, v hĺbke do 100cm od povrchu. Je horizontálny a preto tvorí prekážku pre prienik vody a koreňov.

C- substrátový horizont je tvorený horninovým materiálom, z ktorého vznikla minerálna časť pôdy

Variety horizontu: C- substrátový silikátový horizont s obsahom karbonátov < 0,3% Cc- substrátový karbonátový horizont s obsahom karbonátov

> 0,3% Cg- substrátový mramorovaný horizont je ovplyvnený oglejením,

ktoré spôsobuje hrdzavé a sivé sfarbenie horizontu D- horizont podložnej horniny, tvorený zvetralinou alebo zeminou z ktorej

nevznikla pôda (sólum) R- horizont pevnej podložnej horniny tvorí pevná materská hornina vo

forme nezvetralých vrstiev

Kľúč k určovanie pôdnych typov

Slovensko disponuje so širokou škálou pôdnych typov (Mapa č.1), ktorých podrobná charakteristika je veľmi dôležitá. Mapa č.1: Pôdne typy Slovenska

Zdroj: Bielek, Šurina (2000)

A. Iniciálne pôdy: Skupina pôd s iniciálnym pôdotvorným procesom, tlmeným či narúšaným rôznymi faktormi a podmienkami. Pôdy prevažne s ochrickým Ao- horizontom, silikátovým až karbonátovým bez ďalších diagnostických horizontov, s výnimkou glejového horizontu, občas s umbrickým (Au) horizontom a náznakmi ďalších horizontov (Šály a i., 2000).

P ô d n e t y p y: LITOZEM: LI – ide o málo vyvinutú plytkú pôdu, s ochrickým Ao –

horizontom bez ďalších diagnostických znakov, ktorá vznikla na pevných a spevnených karbonátových alebo silikátových horninách. Je bez porastu a vyskytuje sa vo vyšších polohách (mapa č. 2) prevažne na alpínskych lúkach (Bielek - Šurina, 2000). Typická sekvencia horizontov: Ao - R,Oo - R, Om - R Vyskytuje sa v subtypoch: modálna, organogénna


Mapa č. 2: Geografické rozšírenie: Litozeme


REGOZEM: RM (v starších klasifikáciách mačinové pôdy) - pôda s ochrickým Ao-horizontom (svetlý, plytký – hrúbky do 30 cm), bez ďalších diagnostických horizontov, z nespevnených silikátových až karbonátových sedimentov, s výnimkou recentných alúvií. Pôdotvorný substrát je teda tvorený eolickými a príbuznými sedimentami (viate piesky, spraše, polygenetické hliny), neogénnymi pieskami až ílmi a podobne. Veľmi často sú tieto pôdy na miestach, kde boli eróziou úplne odstránené pôvodné pôdy mapa č.3). Pôda sa využíva ako orná pôda, sady, menej lesy (Bielek - Šurina, 2000).

Typická sekvencia horizontov: Ao - C

Vyskytuje sa v subtypoch: modálna, kultizemná, podzolová, pseudoglejová, glejová


Mapa č. 3: Geografické rozšírenie: REGOZEME


FLUVIZEM: FM (v starších klasifikáciách nivné pôdy) - pôda s diagnostickým ochrickým Ao - horizontom do 30 cm a možným náznakom glejového G - horizontu do 100 cm z holocénnych fluviálnych sedimentov. Ide o pôdu, ktorá je, alebo donedávna bola ovplyvňovaná záplavami a výrazným kolísaním hladiny podzemnej vody. Má svetlý humusový horizont. Z klimatického hľadiska ide o azonálnu pôdu, lebo sa viaže na alúviá a náplavové kužele všetkých riečnych tokov (mapa č. 4). Využíva sa ako orná pôda, na zeleninárstvo, lúky, prípadne porast tvoria aj lužné lesy (Bielek - Šurina, 2000).

Typická sekvencia horizontov: Ao - C

Vyskytuje sa v subtypoch: modálna, kultizemná, glejová, slanisková, slancová


Mapa č. 4: Geografické rozšírenie: FLUVIZEME


RANKER: RN - pôda so silikátovým A - horizontom (tmavý, plytký – hrúbky do 30cm), sorpčne nenasýteným, s obsahom nekvalitného humusu do 10% a bez ďalších diagnostických horizontov alebo len s ich náznakmi. Substrát tvoria silne skeletnaté zvetraliny pevných silikátových hornín (granity, kremité diority, ryolity, dacity, ruly, svory, migmatity a pod.) a preto obsahuje viac ako 50% skeletu. Vyskytuje sa na strmých svahoch, nejde však o plošné zastúpenie týchto pôd, skôr o územia ostrovčekovitého charakteru, vo vysokohorských oblastiach (mapa č.5) nad hranicou lesa, pod kosodrevinou až alpínskymi lúkami prípadne pod sutinovými lesmi (lipa, javor, jaseň). Pre pôdy s vývojom pôd pod lesmi je charakteristická tiež prítomnosť organogénneho O - horizontu nad A - horizontom. Je to horizont, resp. súbor veľmi tenkých horizontov tzv. nadložného

Zdroj: Bielek, Šurina (2000) humusu lesných pôd, tvorený procesom akumulácie organických látok s nižším stupňom rozkladu v terestrických podmienkach, s obsahom organickej hmoty nad 30 objemových % (Bielek - Šurina, 2000).

Typická sekvencia horizontov: A - C - R

Vyskytuje sa v subtypoch: modálny, kultizemný, organogénny, kambizemný, andozemný, podzolový

Mapa č. 5: Geografické rozšírenie: RANKRA


B. Rendzinové pôdy: Skupina pôd s mačinovým pôdotvorným procesom až po procesy akumulácie a stabilizácie humusu; s výnimkou pôd recentných alúvií. Pôdy s molickým Am-horizontom, niekedy až ochrickým horizontom, bez ďalších diagnostických horizontov alebo len s ich náznakmi (Šály a i., 2000). P ô d n e t y p y: RENDZINA: RA - pôda s molickým karbonátovým Amc - horizontom

zozvetralín pevných a spevnených karbonátových hornín (vápenec, dolomit, vápnitý zlepenec, sádrovec). Pôda je prevažne plytká, hlinitá, so skeletnatosťou nad 30%, v pedone do 60 cm od povrchu. Dominantným pôdotvorným procesom je akumulácia a stabilizácia humusu. Za prítomnosti karbonátov v pôde nedochádza k zvetrávacím a translokačným procesom. Lokalizuje sa vzhľadom na substrát v krasových oblastiach (mapa č. 6). Pokrývajú ju lesy, pasienky, alpínske lúky a čiastočne aj orná pôda (Bielek - Šurina, 2000). Typická sekvencia horizontov: Amc - Cc - Rc Vyskytuje sa v subtypoch: modálna, kultizemná, organozemná, litozemná, kambizemná, sutinová, rubifikovaná


Mapa č. 6: Geografické rozšírenie: RENDZINY


PARARENDZINA: PR - pôda s molickým karbonátovým Amc – horizontom, niekedy ochrickým Ao - horizontom zo zvetralín spevnených karbonátovo - silikátových hornín (vápnité pieskovce až ílovce, vápnité bridlice, slieňovce, vápnitý flyš). Ide o tzv. nepravú rendzinu. V A - horizonte prebieha odvápnenie a obsahuje asi 2,5% humusu (Šály a i., 2000). Ide skôr o lesné pôdy stredne hlboké, ktoré sa vyskytujú v nižších polohách do 900m.n.m. a vo flyšových pohoriach (mapa č. 7). Využíva sa ako orná pôda, sady, lesy (Bielek - Šurina, 2000).

Typická sekvencia horizontov: Amc - Cc niekedy až Aoc - Cc

Vyskytuje sa v subtypoch: modálna,

Zdroj: Bielek, Šurina (2000) kambizemná, pseudoglejová, rubifikovaná, kultizemná

Mapa č. 7: Geografické rozšírenie: PARARENDZINY


C. Molické pôdy: Skupina pôd s procesom intenzívneho hromadenia a premeny organických látok – humifikácie zvyškov hlavne stepnej a lužnej vegetácie, podmieňujúcim vznik molického Am - horizontu, v podmienkach nepriesakového až periodicky priesakového vodného režimu. Pôdy s dominantným molickým Am - horizontom, ktoré okrem možnej prítomnosti glejového horizontu sú bez ďalších diagnostických horizontov alebo len s ich náznakmi (Šály a i., 2000).

P ô d n e t y p y:

SMONICA: SA - pôda s molickým smonicovým Amn - horizontom z textúrne ťažkých napučiavajúcich substrátov – ílov (podiel ílovej frakcie nad 30%), ktoré sú minerálne veľmi bohaté (Šály a i., 2000). Ide o humóznu pôdu, ktorá obsahuje tzv. migrujúci M - horizont prizmatickej štruktúry so šikmým ukončením podstavy. Vznikala v dôsledku zväčšovania objemu napučiavajúcich ílov (typu montmorilonit, alofanit) pri prijímaní atmosferickej vody, v období sucha sa rozpuká a do niekoľko metrových puklín sa akumuluje hmota. Lovalizuje sa na plochom reliéfe ( mapa č.8). V súčasnosti sa využíva ako orná pôda (Bielek - Šurina, 2000).

Typická sekvencia horizontov: Amn - A+C - C

Vyskytuje sa v subtypoch: modálna, kultizemná, pseudoglejová


Mapa č. 8: Geografické rozšírenie: SMONICE


ČERNOZEM: ČM - pôda s molickým karbonátovým alebo silikátovým A - horizontom z nespevnených hornín. Obsahuje tmavošedý až šedočervený, sorpčne nasýtený (nad 50%) humusový horizont, ktorý má hrúbku nad 30 cm a neobsahuje znaky oglejenia spôsobené podzemnou vodou. Humusový horizont má hrudkovitú až nevýrazne polyedrickú štruktúru, je prevažne hlinitý s priemerným obsahom humusu 3,2%, ktorý neobsahuje karbonáty, aj keď ide o pôdu vyvinutú na karbonátových substrátoch. Černozem považujeme za reliktnú pôdu, ktorá vznikala v stepnej mierne kontinentálnej klíme s prevahou zrážok v letnom i zimnom období. Vzniká vplyvom pôdotvorného režimu, ktorý je nepremyvný až slabo premyvný. Tvorila sa v oblasti mierne zvlnenej roviny (mapa č.9)pod vysokotrávnatou stepou alebo v stepnej časti lesostepnej zóny. Vyskytuje sa na sprašiach, na

Zdroj: Bielek, Šurina (2000) starších nivných sedimentoch, kde už veľmi dlhú dobu nedochádza k záplavám a v niektorých územiach aj na sprašových hlinách. V súčasnosti sa vyskytuje vo všetkých nížinách Slovenska a využíva sa ako orná pôda (Bielek - Šurina, 2000).

Typická sekvencia horizontov: Am – C, tu by snáď bola správnejšie zapísaná sekvencia horizontov Am – Amc - Cc, pretože černozeme vznikajú na sprašiach, ktoré sú karbonatického pôvodu a odvápnený je iba horizont Am.

Vyskytuje sa v subtypoch: modálna, kultizemná, hnedozemná, luvizemná, kambizemná, čiernicová, slanisková

Mapa č. 9: Geografické rozšírenie: ČERNOZEME


ČIERNICA: ČA (v starších klasifikáciách lužná pôda) - pôda s molickým čiernicovým Amč - horizontom, tmavošedej farby, ktorého hĺbka dosahuje niečo pod 100cm a glejovým G - horizontom. Amč - horizont má oxidačné znaky (zhluky a škvrny Fe a Mn). Vyskytuje sa prevažne v nivách vodných tokov, menej na pahorkatinách na miestach ovplyvnených vyššou hladinou podzemnej vody. Vznikla na nespevnenom C - horizonte prevažne fluviálnych sedimentov, lokálne v depresných polohách iných sedimentov (mapa č. 10), až na G - horizonte. Pôda je ovplyvnená dvoma pôdotvornými procesmi. Lužným pôdotvorným procesom pôsobiacim zhora a glejovým pôdotvorným procesom pôsobiacim zdola. Vplyv podzemnej vody sa prejavuje v hĺbke 1-3 m. Využíva sa ako orná pôda a pre zeleninárstvo (Bielek - Šurina, 2000).

Zdroj: Bielek, Šurina (2000) Typická sekvencia horizontov: Amč - CG

Vyskytuje sa v subtypoch: modálna, kultizemná, černozemná, glejová, organozemná, slancová, slanisková.

Mapa č.10: Geografické rozšírenie: ČIERNICE


D. Ilimerické pôdy: Skupina pôd s procesom ilimerizácie (lessivácie), t.j. translokácie a akumulácie koloidných ílovitých častíc, niektorých voľných seskvioxidov a rôzneho podielu organických látok, v podmienkach priesakového alebo sezónne priesakového typu vodného režimu. Pôdy translokačné s dominantným luvickým Bt - horizontom (Šály a i., 2000).

P ô d n e t y p y: HNEDOZEM: HM - pôdy s luvickým Bt - horizontom pod Ao- až Au -

horizontom svetlej farby obsahujúcim do 2% humusu. Vznikla na sprašiach, sprašových a polygenetických hlinách, neogénnych sedimentoch v podmienkach periodicky premyvného vodného režimu, v kotlinách alebo nížinách, pod listnatými lesmi - prevažne dubo-hrabinami (mapa č. 11). Väčšinou neobsahuje skelet. Hnedozeme majú výrazne vyvinutý Bt - horizont, tj. horizont obohatený ílom, vytvorený akumuláciou translokovaných koloidných zložiek, najmä ílových minerálov, v dôsledku premývania pôdy povrchovými vodami (Mičian, 1972, 1977, 1986). Koloidné zložky vytvárajú na povrchu hnedých prizmatických pôdnych agregátov tmavšej, aj

voľným okom viditeľné povlaky. V prirodzených podmienkach vývoja je Zdroj: Rampšeková (2008) jeho hrúbka minimálne dvojnásobná oproti A - horizontu. Bt - horizont prechádza postupne cez svetlejší prechodný B/C - horizont (tiež s koloidnými povlakmi) do farebne ešte svetlejšieho pôdotvorného substrátu, do C - horizontu. V prípade vývoja HMm na karbonátových substrátoch, sú karbonáty vyluhované zo všetkých horizontov sola a nachádzajú sa až v C - horizonte, na jeho povrchu často vo forme výraznej akumulácie mäkkých zhlukov CaCO3, alebo tvrdých konkrécií, tzv. cicvárov. Horizont takejto sekundárnej akumulácie sa nazýva Ca - kalcikový horizont. Využíva sa ako orná pôda (Bielek - Šurina, 2000).

Typická sekvencia horizontov: A - Bt – C

Vyskytuje sa v subtypoch:modálna, kultizemná, luvizemná,

pseudoglejová, rubifikovaná

Mapa č. 11: Geografické rozšírenie: HNEDOZEME


LUVIZEM: LM (v starších klasifikáciách ilimerizovaná pôda) - pôda s eluviálnym luvickým El - horizontom a luvickým Bt - horizontom, pod ochrickým Ao - horizontom. Je ovplyvnená humídnejšou klímou, čo spôsobuje zvýšenú hĺbku tejto pôdy (140 – 160 cm). Vznikla na polygenetických sedimentoch, eluviálnych a eluviálno-deluviálnych produktoch zvetrávania rôzneho pôvodu a veku na relatívne zarovnaných reliéfoch (mapa č.12), v pahorkatinách a kotlinách (na úpätí svahov, poriečnej rovne a na terasách). LM má veľmi dobre vyvinutý luvický E - horizont svetlejšej farby ako horizonty ležiace nad a pod ním, nevýraznej až lístkovitej štruktúry, ktorý vznikol ochudobnením o vyluhované minerálne a organické koloidy v dôsledku silného premývania povrchovými vodami. Jeho prechod do B - horizontu je často jazykovitý, vlhších

Zdroj: Bielek, Šurina (2000) najmä v chladnejších klimatických oblastiach. Translokované koloidné zložky sa ukladajú nižšie a vytvárajú tak pod E- horizontom výrazný luvický Bt - horizont, väčšej hrúbky ako u HM. Koloidné zložky tvoria na povrchu hnedých prizmatických pôdnych agregátov tmavšie, voľným okom viditeľné povlaky (Sotáková,1988). Bežne sa vyskytujú v horizonte rozptýlené hrdzavé škvrny Fe

3+ a tmavé noduly Mn

4+,

s plošným obsahom do 10%. Táto pôda sa využíva ako orná pôda,

vyskytujú sa na nej tiež sady alebo dubové až dubovo-hrabové lesy (Bielek - Šurina, 2000). Typická sekvencia horizontov: Ao - El - Bt - C Vyskytuje sa v subtypoch: modálna, kultizemná, podzolová, pseudoglejová, rubifikovaná

Mapa č. 12: Geografické rozšírenie: LUVIZEME


E. Hnedé pôdy: Skupina pôd s procesom brunifikácie: alterácie oxidického

zvetrávania (fyzikálne a chemické premeny prvotných minerálov, oxidov železa a ílovitých minerálov). Pôdy s dominantným kambickým Bv- horizontom (Šály a i., 2000).

P ô d n e t y p y: KAMBIZEM: KM (v starších klasifikáciách hnedá lesná pôda) - pôda s dominantným kambickým Bv - horizontom pod ochrickým Ao - horizontom alebo Au - horizontom. Dominantným je Bv - horizont, ktorý má výraznejšiu hnedú farbu, spôsobenú procesom hnednutia, tj. uvoľnením Fe z prvotných silikátov a difúznym rozptýlením Fe2O3 na povrchu častíc in situ, s maximom v hornej časti horizontu. Vzniká procesom sialitizácie na prevažne vyvretých zvetralinách, metamorfovaných a vulkanoklastických horninách, nekarbonátových sedimentoch paleogénu a neogénu, lokálne tiež na nespevnených sedimentoch (napr. viatych pieskoch). Vyskytuje sa vo všetkých pohoriach Slovenska (mapa č. 13), s výnimkou častí

budovaných mezozoickými obalovými sériami (vápence, dolomity). V nižších polohách sa viaže na listnaté lesy (v Záhorskej nížine na borovicové lesy), vinohrady, sady, ornú pôdu, vo vyšších polohách na ihličnaté lesy, lokálne pasienky (Bielek - Šurina, 2000). Typická sekvencia horizontov: Ao – Bv - C, Au – Bv – C. V tejto sekvencii však chýba diagnostický prechod Bv/C, ktorý je typický pri určovaní kambizeme. Preto sa nazdávame, že správny zápis typickej sekvencie horizontov je: Ao – Bv – Bv/C - C Vyskytuje sa v subtypoch: modálna, kultizemná, rendzinová, pararendzinová, podzolová, andozemná, luvizemná, pseudoglejová, glejová, rubifikovaná

Mapa č. 13: Geografické rozšírenie: KAMBIZEME


F. Andozemné pôdy: Skupina pôd s andozemným pôdotvorným procesom, zo sopečných hornín s výskytom alofánu, nadmernej akumulácie humusu a nízkej objemovej hmotnosti pôdy (Šály a i., 2000).

P ô d n e t y p y: ANDOZEM: AM - pôda s andickým Aa - horizontom a s kambickým

andozemným Bvn - horizontom zo zvetralín vulkanických hornín, v ktorých je prevaha vitrických substancií. Pôda je charakteristická extrémnou kyslosťou. V Aa - horizonte je obsah humusu spravidla nad 20% a v Bvn - horizonte nad 10%. Substrát tvorí sopečný materiál (pyroklastiká andezitov). Čím je sopečný materiál mladší, tým je väčšia pravdepodobnosť výskytu tejto pôdy. Vyskytuje sa v treťohorných sopečných pohoriach Slovenského stredohoria (mapa č. 14) v nadmorskej výške nad 800 m, pod listnatými lesmi, lokálne sa môže využívať ako orná pôda alebo pasienky (Bielek - Šurina, 2000). Typická sekvencia horizontov: Aa - Bvn - C

Vyskytuje sa v subtypoch: modálna, kultizemná, rankrová

Mapa č. 14: Geografické rozšírenie: ANDOZEME


G. Podzolové pôdy:Skupina pôd s procesom podzolizácie, vnútropôdneho zvetrávania, translokácie a akumulácie seskvioxidov a humusových látok. Pôdy alteračno - translokačné, s dominantným podzolovým Bs - horizontom (Šály a i., 2000).

P ô d n e t y p y: PODZOL: PZ - pôda s eluviálnym podzolovým Ep - horizontom sivobielej

(popolavej) farby pod Ao - ochrickým alebo Au - umbrickým humuso - eluviálnym horizontom. Je kyslý, vyluhovaním silne ochudobnený o organické látky a seskvioxidy. Tie sa akumulujú v podzolovom Bs - horizonte, kde vytvárajú dva subhorizonty: humusoseskvioxidový Bhs - subhorizont akumulácie nízkomolekulárnych organických látok a seskvioxidov tmavej farby, s vysokým obsahom humusu (4 - 10%) a seskvioxidový Bsv - subhorizont akumulácie oxidov Fe a Al. V hornej časti tohoto horizontu sa akumuluje najmä Fe2O3, ktorý má hrdzavohnedú farbu a ktorý sa difúzne zosvetľuje v dôsledku kumulácie najmä Al2O3. Dominantným procesom pri vývoji podzolu a jeho výrazne farebných horizontoch je podzolizácia, tj. vnútropôdne

zvetrávanie, translokácia nízkomolekulárnych organických látok a seskvioxidov (Fe2O3, Al2O3) a ich akumulácia. Pôda je extrémne kyslá vo všetkých horizontoch. Pôdotvorný substrát tvoria ľahšie zvetraliny kyslých hornín (granitoidy, ryolity), v nižších polohách iné extrémne kyslé a minerálne chudobné sedimentárne horniny (kremence, kvarcity, kremité pieskovce niekedy aj viate piesky). Vyskytujú sa vo vrcholových častiach kryštalických pohorí (mapa č. 15), zväčša pod smrekovým lesom, ďalej pod kosodrevinou, alpínskymi lúkami, v nížinných oblastiach pod borovicovými lesmi (Bielek - Šurina, 2000). Typická sekvencia horizontov: Aop - Ep - Bs - C Vyskytuje sa v subtypoch: modálny, kultizemný, kambizemný, glejový, organozemný, humusovo-železitý. Za podzol modálny (typický) sa u nás považuje podzol železitý, ktorý je na Slovensku plošne rozsiahlejší, ale azonálne podmienený. Bioklimaticky podmienený je však podzol humuso-železitý a preto by mal byť on považovaný za modálny.

Mapa č. 15: Geografické rozšírenie: PODZOLA


H. Hydromorfné pôdy: Skupina pôd s hydromorfným pôdotvorným procesom, prebiehajúcim pod dlhodobým vplyvom zvýšenia pôdnej vlhkosti za nedostatku kyslíka v pôdnej hmote. Pôdy s dominantným mramorovaným Bg- horizontom, či glejovým G - horizontom alebo tiež rašelinovým O- horizontom (Šály a i., 2000).

P ô d n e t y p y: PSEUDOGLEJ: PG (v starších klasifikáciách oglejená pôda) - pôda

s mramorovaným Bg - horizontom, pod ochrickým Ao - horizontom bez alebo s eluviálnym hydromorfným En - horizontom. Pôdotvorný substrát tvoria úpätné svahoviny (kolúviá), zvrstvené terciérne a fluvioglaciálne sedimenty. Tvorí sa na plochom reliéfe s miernymi depresiami (mapa č. 16), pri dostatočne humídnej klíme. Pod Ao - horizontom sa môže (nie je podmienkou) nachádzať svetlejší (svetlosivý) eluviálny pseudoglejový En - horizont, ktorý vznikol ochudobnením o vyluhované, najmä minerálne a organické koloidy v dôsledku silného premývania povrchovými vodami. Jeho prechod do Bg - horizontu je často jazykovitý. Bg - horizont sa vyvinul ako dôsledok prítomnosti textúrne ťažšej a pre vodu menej priepustnej litologickej vrstvy. Periodicky stagnujúca voda pri striedaní redukčných

a oxidačných procesov v takomto horizonte vytvára pestrú „mramorovanú“ vzorku farieb sivej a hrdzavohnedej. Sivá farba vzniká redukčnými procesmi, hrdzavohnedá oxidačnými procesmi. Textúrou ide o striedanie jemnejšieho a hrubšieho materiálu. Celý profil je sezónne výrazne

prevlhčený v dôsledku nízkej priepustnosti B - horizontu pre vodu. Vyskytuje sa hlavne v kotlinách pod listnatými lesmi, s trvale trávnatými porastami, niekedy, hlavne po procesoch zúrodňovania, sa využíva ako orná pôda (Bielek - Šurina, 2000). Typická sekvencia horizontov: Ao – Bg - Cg, Ao – En – Bg – Cg Vyskytuje sa v subtypoch: modálny, kultizemný, luvizemný, stagnoglejový, glejový, organozemný, rubifikovaný.

Mapa č. 16: Geografické rozšírenie: PSEUDOGLEJA


GLEJ: GL (v starších klasifikáciách glejová pôda) - pôda s glejovým redukčným Gr - horizontom do 50 cm od povrchu. Ide o pôdu trvale zamokrených lokalít s hladinou podzemnej vody blízko povrchu (veľká časť týchto pôd má upravený vodný režim melioráciami). Tvorí sa glejovým pôdotvorným procesom prevažne na fluviálnych sedimentoch a v lokálne depresných polohách iných substrátov pod vlhkomilným trvale trávnatým porastom (mapa č.17). Typická sekvencia horizontov: Ao - Gr Vyskytuje sa v subtypoch: modálny, kultizemný, močiarový, organozemný

Mapa č. 17: Geografické rozšírenie: GLEJA


ORGANOZEM: OM (v starších klasifikáciách rašelinová pôda) - pôda

s rašelinovým Ot - alebo humolitovým Oh - horizontom s hĺbkou viac ako 0,5 m, nad glejovým G - horizontom alebo nad kompaktnou horninou zamedzujúcou odtok vody. Pôdotvorný substrát tvoria organogénne sedimenty – rašeliny slatinné, prechodné a vrchovištné (mapa č. 18). Typická sekvencia horizontov: Ot - G, Oh - G Vyskytuje sa v subtypoch: modálna, slatinná, kultizemná, litozemná, glejová

Mapa č. 18: Geografické rozšírenie: ORGANOZEME


I. Salinické pôdy: Skupina pôd so salinickými pôdotvornými procesmi

(zasolenie, slancovanie, solodizácia). Pôdy s dominantným slaniskovým S - horizontom alebo tiež slancovým Bn - horizontom (Šály a i., 2000).

P ô d n e t y p y: SLANISKO (SOLONČAK): SK – pôda so slaniskovým S - horizontom, t.j.

pôda majúca (prevažne) A - horizont silne obohatený o ľahko rozpustné soli nad 1% a CaCO3, v dôsledku opakovaného kapilárneho zdvihu a následného odparovania silne mineralizovaných podzemných vôd. Vývoj SK prebieha ostrovčekovite, najmä v reliéfe plytkých depresií na alúviách v najteplejších oblastiach Slovenska (mapa č. 19). Je to oblasť fluvizemí a čiernic, z ktorých SK často môže sekundárne vzniknúť po zvýšení hladiny podzemnej vody. Lokálne sa SK vyvíja na černozemiach čiernicových karbonátových, v depresných polohách na spraši. Na povrchu SK sa v priaznivých podmienkach vytvára až niekoľko mm hrubá vrstvička solí, pri popise pedonu označovaná ako S - horizont. Takéto SK sú úplne bez vegetácie a svojou bielou až bieložltou farbou spolu s okolitou halofytnou vegetáciou sú dobrým indikátorom

prítomnosti solončaku. V pôdotvornom substráte C - horizonte s nastupujúcou hĺbkou ubúda množstvo solí a narastajú znaky glejovatenia – oxidačné (hrdzavé škvrny), prípadne aj redukčné (sivé škvrny), takže C - horizont sa môže meniť na Cgo -, Gro - až Gr - horizont, v závislosti od

výšky hladiny podzemnej vody. Pôdotvorný substrát tvoria prevažne karbonátové fluviálne sedimenty a spraše. V našich nížinách sa vyskytuje pod lúčnym spoločenstvom, v prípade rekultivácie sa táto pôda využíva ako orná pôda (Bielek - Šurina, 2000).

Typická sekvencia horizontov: SA – C – G. Keďže ide o zasolenie pôdy vplyvom vysokej hladiny podzemnej vody (teda zdola nahor), soli ktoré vystupujú na povrch nenájdeme len v nadložnom horizonte, ale aj vo všetkých nižšie položených horizontoch. Preto správna typická sekvencia horizontov by mala mať tvar: SA – Csa – Gsa

Vyskytuje sa v subtypoch: modálne, kultizemné, slancové, glejové, čiernicové

Mapa č. 19: Geografické rozšírenie: SLANISKA


SLANEC: SC - pôda so slancovým Bn - horizontom pod humuso - eluviálnym Aoe- horizontom, C - horizont má znaky rôzneho stupňa glejovatenia (Šály a i., 2000). Substrát tvoria prevažne karbonátové fluviálne sedimenty pod lúkami, malolesmi (mapa č. 20), v prípade rekultivácie sa pôda využíva ako orná pôda (Bielek - Šurina, 2000). Typická sekvencia horizontov: Aoe - Bn - C Vyskytuje sa v subtypoch: modálny, kultizemný, soloďový, fluvizemný, čiernicový

Mapa č. 20: Geografické rozšírenie: SLANCA

Zdroj: Bielek, Šurina (2000) J. Antropické pôdy: Skupina pôd s výrazne antropickým (kultivačným či

degradačným) pôdotvorným procesom. Pôdy s dominantným kultivačným Ak-horizontom, alebo antrozemným Ad - horizontom bez ďalších diagnostických horizontov alebo len s ich náznakmi (Šály a i., 2000).

P ô d n e t y p y: KULTIZEM: KT - pôda s kultizemným melioračným Akm - horizontom hĺbky

nad 35cm, alebo aj so zvyškom pôvodného diagnostického horizontu hĺbky nad 10 cm. Ide o pôdu výrazne pretvorenú ľudskou činnosťou, pričom môže byť pretvorená pozitívne melioračným procesom (kultiváciou, rigolovaním, terasovaním) a pretvorená negatívne – s prejavom degradácie solumu (imisiami, toxickými látkami). Typická kultizem sa využíva v záhradách Mapa č. 21), sadoch, vinohradoch (Bielek, Šurina, 2000). Typická sekvencia horizontov: Akm - C Vyskytuje sa v subtypoch: modálna, černozemná, čiernicová, hnedozemná, luvizemná, kambizemná, pseudoglejová, glejová, slanisková, slancová

Mapa č. 21: Geografické rozšírenie: KULTIZEME


ANTROZEM: AN - pôda s antrozemným Ad - horizontom vzniknutým

z premiestnených antropogénnych materiálov rôzneho pôvodu, v hrúbke nad 35 cm. Ide o pôdy, kde bol Ad - horizont umele navezený alebo vzniká prirodzeným procesom na človekom premiestnených a premiešaných prirodzených, umelých alebo zmiešaných materiáloch. Využíva sa na stavebné a ťažobné plochy, úložiská (mapa č. 22). Po rekultivácii prichádza k zatrávneniu. Typická sekvencia horizontov: Ad - C - D Vyskytuje sa v subtypoch: modálna, iniciálna, rekultivačná, prekryvná

Mapa č. 22: Geografické rozšírenie: ANTROZEME


Signatúra pôdnych jednotiek v pôdnych mapách detailných mierok: Varieta Forma ┐┌

Typ –– ČMm c e

– s/ne2 –– Pôdotvorný substrát resp. ČMm/ce – s/ne2

┘ └ Subtyp Zrnitostná skupina Dešifrovanie sygnatúry uvedenej pôdnej jednotky je: ČM –černozem, m – modálna, c –karbonátová, e – erodovaná, s – stredne ťažká pôda, ne2 – spraš Literatúra Bielek, P. - Šurina, B. 2000. Malý atlas pôd Slovenska. VÚPaOP: Bratislava, 36s. ISBN 80-85361-59-0. Kolény, M. 1993. Doplnkové informácie k časti Pôda v gymnaziálnej učebnici. In: Geografia 3-4., s. 87-90. Mičian, Ľ. 1972. Pôdy. In: Lukniš, M. a i. Slovensko 2: Príroda. Bratislava: Obzor, 1972, s. 361-393. Mičian, Ľ. 1977. Všeobecná pedogeografia. Vysokoškolské skriptá, PriF UK, Bratislava: Polygrafické stredisko UK v Bratislave, s. 153. Mičian, Ľ. 1986. Pedológia a pedogeografia. In: Zaťko, M a i. Cvičenia z fyzickej geografie. Vysokoškolské skriptá, PriF UK, Bratislava: Polygrafické stredisko UK v Bratislave, s. 121-123. Sotáková, S. 1988. Pôdoznalectvo. Agronomická fakulta VŠP Nitra: Príroda Bratislava, s. 391-395. Šály, R. a i., 2000. Morfogenetický klasifikačný systém pôd Slovenska. VÚPaOP: Bratislava. 76s. ISBN 80-85361-70-1.

detailnÁ charakteristika pÔdnych typov slovenska · klasifikačný systém v slovenska nové...

Documents