Ročník 56

Cena 35 Sk12 2004

3

Veríme, milí čitatelia, že vás potešíme: napriekzvyšovaniu cien mnohých iných tovarov aj služieb

cenu časopisu PaR ani v roku 2005nezvyšujeme.

Pre čitateľov, ktorí si časopis predplatia priamocez naše vydavateľstvo teda zostáva cena 25 Sk zajedno číslo. Pre čitateľov, ktorí si PaR predplácajúcez Slovenskú poštu alebo kupujú vo voľnom pre-daji ostáva cena časopisu v doterajšej výške 35 Sk.

Pripomíname, že pri ročnom predplatnom300 Sk priamo cez naše vydavateľstvo ušet-ríte 120 Sk a navyše sa k vám časopis do-stane zabalený vo fólii, takže sa nepoškodí.

Tým, pre ktorých je zaplatenie ročného predplat-ného naraz priveľkým zásahom do rozpočtu, ponú-kame v našom vydavateľstve aj naďalej možnosťpredplatiť si ho na polrok (150 Sk) alebo štvrťrok(75 Sk), pričom v správe pre adresáta na poštovejpoukážke typu U uveďte napr. PREDPLATNÉ PaR1 – 3 alebo 1 – 6.Čitatelia, ktorí si na tento rok predplatili PaR pria-mo cez naše vydavateľstvo, nájdu v tomto čísleznova vložený poštový peňažný poukaz U (ne-

straťte ho, lebo ďalší už naozaj do časopisu ne-vložíme!).

Čitateľom, ktorí si PaR kupujú alebo objednávajúinak a chceli by si ho predplatiť priamo cez naševydavateľstvo, je určený vzor vyplneného šeku, kto-rý uverejňujeme. Ten dostanete na pošte a ak hočitateľne vyplníte a uhradíte príslušnú finančnúčiastku, budete zaradení do našej databázy.

Čitateľov, ktorí si predplácajú časopisPaR cez peňažné ústavy, prosíme, aby námhneď po úhrade písomne oznámili svoju ad-resu a číslo účtu, pretože inak nedokážemeich došlú platbu identifikovať (napriek opa-kovaným upozorneniam riešime v redakciitento problém každoročne). To isté sa vzťa-huje aj na hromadné platby z PZ.

Prosíme o pochopenie: včasné uhradenie pred-platného nám pomôže pri počítačovom spracovaníadries, ako aj pri nahlasovaní výšky januárového ná-kladu časopisu pre tlačiareň.

Milí čitatelia, ostaňte verní svojmu zväzovému ča-sopisu, ktorý v budúcom roku vstupuje už do svojhoúctyhodného 57. ročníka!

Predplatné sa nemení!

POĽOVNÍCTVOZo znaleckého denníka ................5Chov jelenej zverivo svetle štatistík (2) ....................6Tichí noční lovci ..........................10Overovanie strelných zbraní ......14Z lesov, polí a lúk ........................16

Zásoby potravy zvierat ..............18Život v revíroch............................22Stopami zveri ..............................23

RYBÁRSTVOStretnutia s kráľovnou ................32Vianočný príbeh ..........................34Kombinovaná nástrahana zimného zubáča ....................36Deň šťuky ....................................38Kupujete si navijak,alebo ložiská?..............................40Galéria fotografov prírody ..........41Mokré príbehy..............................42

Rozhovor s trénerom majstrovsveta Ing. Jozefom Trnkom........44Treba konať! ................................46Úlovky do súťaže ........................48Športová bilancia 2004 ..............54

NNaa oobbáállkkee:: Kráľovnej našich vôd –hlavátke sme venovali prvé stranyrybárskej časti tohto čísla PaR.

SSnníímmkkaa JJaarroossllaavv ŠŠuubbjjaakk

Prečítajte siTohto kapitálneho je-leňa s predbežnoubodovou hodnotou221 b. CIC ulovila 3.októbra, v úplnom zá-vere jelenej ruje sym-patická mladá poľov-níčka – poplatkovýhosť v Chránenej po-ľovnej oblasti Poľanaa stane sa tak v histó-rii Slovenska pravde-podobne druhou že-nou so zlatou jeleňoutrofejou nad 220 b.CIC (pred ňou L. Fe-dorková, 1984,222,93 b. CIC). Viacsa o „jesennej úrode“v CHPO Poľana dočí-tate v budúcom číslePaR.

SSnníímmkkaaLLuucciiaa ŠŠaallaappkkoovváá

✱ UPOZORNENIE ✱Vydavateľstvo PaRPRESS s.r.o. pre Vás v dňoch 20. – 23. januára 2005 pripravilo vovýstavnom centre Incheby 20 % zľavu na svoju knižnú produkciu.Každý, kto vystrihne a odovzdá kupón v stánku vydavateľstva PaRPRESS, získa 20 %zľavu pri výbere hociktorej knižnej publikácie z jeho produkcie. Kupón nájdete v tom-to čísle na strane 31.

4

Východy a západy a svit Slnka a MesiacaDecember 2004

Slnko Mesiacdeň východ západ svit východ západ svitSt 1 7,14 15,49 8,35 19,26 11,22 15,56Št 2 7,16 15,49 8,33 20,35 11,49 15,14Pia 3 7,17 15,48 8,32 21,45 12,10 14,25So 4 7,18 15,48 8,30 22,56 12,28 13,32Ne 5 7,19 15,48 8,28 — 12,43 12,43 �Po 6 7,20 15,47 8,27 0,07 12,58 12,51Ut 7 7,21 15,47 8,26 1,20 13,12 11,52St 8 7,22 15,47 8,24 2,36 13,28 10,52Št 9 7,24 15,47 8,23 3,57 13,48 9,51Pia 10 7,25 15,47 8,22 5,23 14,14 8,51So 11 7,25 15,47 8,21 6,52 14,50 7,58Ne 12 7,26 15,47 8,20 8,16 15,42 7,26 �Po 13 7,27 15,47 8,20 9,27 16,52 7,24Ut 14 7,28 15,47 8,19 10,20 18,15 7,55St 15 7,29 15,47 8,18 10,57 19,43 8,46Št 16 7,30 15,47 8,18 11,24 21,09 9,45Pia 17 7,30 15,48 8,17 11,44 22,30 10,46So 18 7,31 15,48 8,17 12,00 23,47 11,46 �Ne 19 7,32 15,48 8,17 12,15 — 11,45Po 20 7,32 15,49 8,17 12,30 1,00 12,31Ut 21 7,33 15,49 8,16 12,45 2,13 13,28St 22 7,33 15,50 8,17 13,03 3,25 14,22Št 23 7,34 15,50 8,17 13,25 4,37 15,12Pia 24 7,34 15,51 8,17 13,53 5,48 15,55So 25 7,34 15,52 8,17 14,29 6,55 16,26Ne 26 7,35 15,52 8,18 15,15 7,54 16,39 �Po 27 7,35 15,53 8,18 16,12 8,44 16,32Ut 28 7,35 15,54 8,19 17,16 9,22 16,06St 29 7,35 15,55 8,19 18,24 9,52 15,28Št 30 7,35 15,56 8,20 19,34 10,15 14,41Pia 31 7,35 15,57 8,21 20,44 10,33 13,49

Chov, ochrana a starostlivosť o zverNapriek tomu, že poľovnícka sezóna je v plnom prúde, nesmieme zabúdať ani

na ochranu zveri pred všetkým, čo ju ohrozuje, najmä v okolí kŕmnych zariadenía zimných stanovíšť. Tým by sme sa mali vyhýbať aj my pri organizovaní spoločnýchpoľovačiek na diviačiu zver. Jelenia a srnčia zver stráca preháňaním a vystresova-ním zbytočne množstvo tukových zásob, ktoré jej potom chýbajú v ďalších zimnýchmesiacoch. V revíri strieľame v rámci platných predpisov pytliačiace psy a túlavémačky.

Pravidelne prikrmujeme raticovú aj malú zver, pričom dávky krmiva upravujemepodľa poveternostných podmienok. Nemali by sme zabúdať ani na jarabicea v mieste ich výskytu počas zimného obdobia im tam vybudovať násypce. Naohryz pre zver stíname mäkké dreviny, čím znížime škody na lesných porastoch.Dopĺňame soľ do solísk a pravidelne kontrolujeme zdravotný stav zveri.

Blíži sa koniec roka a tým aj poľovníckej sezóny. Ak sme neplnili plán lovu zveripočas niekoľkých mesiacov, nesnažme sa ho splniť za niekoľko posledných dnív roku. Dbajme aj na poľovnícku etiku a morálku. Hoci záver roka sa oslavuje aj zapožitia alkoholických nápojov, tie na poľovačku nepatria. Nechajme si konzumáciuliehovín až na záver do posledného kruhu. Nezabúdajme, že podľa niektorých ne-disciplinovaných jednotlivcov hodnotí široká verejnosť nás všetkých.

■ ČČEESSKKÁÁ RREEPPUUBBLLIIKKAA –– ŠTÁT BEZBESNOTY. Obsiahly článok vo Světemyslivosti informuje o vynikajúcom ús-pechu našich západných susedov:vďaka desaťročia trvajúcemu úsiliumnohých profesionálnych veterinár-nych pracovníkov aj dobrovoľníkov spl-nila ČR tento rok v júli kritériá, nevyh-nutné na udelenie štatútu štátu bez vý-skytu besnoty. Udelil im ho Medziná-rodný úrad pre nákazy so sídlom v Parí-ži. Posledný prípad výskytu besnoty(líšky) zaznamenali v ČR v r. 2002. Na-ďalej však nemôžu poľavovať v protiná-kazovej prevencii a sledovaní situácie.Ešte niekoľko rokov budú napr. pokra-čovať aj vo vakcinácii líšok najmä v pri-hraničných oblastiach na severe a vý-chode ČR.■ ŠŠPPAANNIIEELLSSKKOO –– OHROZENÉ DRO-

PY FÚZATÉ. Najmenej osídleným úze-mím v Európe je Extremadura s rozlo-hou 4 mil. ha v centre Španielska. Jedomovom najvýznamnejšej populáciedropa fúzatého, ktorá je v poslednýchrokoch vážne ohrozená. Príčinou jeoplocovanie pozemkov ostnatými drôt-mi, vedenie vysokého napätia a stálerastúci rozvoj ovčiarstva. Preto odbor-níci vypracovali projekt na záchranudropa fúzatého v tejto oblasti.■ ŠŠVVAAJJČČIIAARRSSKKOO –– PRÍSNE PRAVID-LÁ. Tichá účasť na prenájme poľovné-ho revíru alebo predaj povoleného od-strelu, bežné v susedných krajinách,sú vo švajčiarskych kantonálnych reví-roch zakázané. Napríklad paragraf 19poľovníckych predpisov kantónu Aar-gau znie: „Akákoľvek finančná účasťnenájomcu na poľovníckom nájme je

zakázaná a má za následok okamžitézrušenie nájomných pomerov pre všet-kých nájomcov v revíri.“■ UUGGAANNDDAA –– POĽOVAČKY PODKONTROLOU. V Kampale vychádzajú-ci denník Monitor uverejnil správu, žefirma Game Trailes dostala od ugand-skej vlády na tri roky povolenie nausporadúvanie safari v národnom par-ku Lake Mbuto v Mbarare, ako aj v ob-lasti Rurambira a Myakahite. Licenciaplatí okrem iného aj na odstrel byvolov,impál a antilop Eland, za ktorých trofejetreba zaplatiť 600 dolárov. Mäso z ulo-venej zveri sa má rozdeliť miestnymobyvateľom. Istý vládny úradník zdôraz-nil, že vláde nejde iba o poľovačky natrofejnú zver a zmysluplné manažova-nie, ale v dlhodobom výhľade o dosiah-nutie rozumnej koexistencie chovu do-mácich zvierat a voľne žijúcej zveri.■ RRAAKKÚÚSSKKOO –– ZHODY V MÚZEUMODERNY. Salzburg je bohatší o nový

skvost modernej architektúry a o mag-net pre milovníkov dobrého jedla. Vy-hliadkovú reštauráciu Mönchsberg 32v Múzeu moderny zmenila jedinečnáinštalácia osvetlenia, vyrobená z 500jeleních zhodov. Surovina – peknézhody v hodnote približne 20 tis. eur –sú príspevkom rakúskych pracovníkovlesov z oblasti Soľnej komory a Maria-zellu. Architekt Matteo Thun z nich na-vrhol osvetľovacie teleso, tiahnuce sanaprieč celou reštauráciou. ThomasUher, vedúci spolkového predstaven-stva rakúskych lesníkov vyhlásil, že„vzrušujúce dielo architekta je v súlades našou stratégiou trvalo udržateľnéhorozvoja. Zhody sú prirodzená, stálerastúca surovina, ktorá sa iba zriedkavovyužíva. Matteovi Thunovi sa podarilodať tomuto materiálu nový zmysel.“V reštaurácii spolu s terasou je 200stoličiek a je stadiaľ nádherný výhľadna starobylé centrum Salzburgu.

ZAUJÍMAVOSTI

Pripravované podujatiaMMeemmoorriiááll FFrraannttiišškkaa SSiiggeettaa,, CCAACCTT,, 4.-5. 12., Čebovská BukovinaMMeeddzziinnáárrooddnnýý FFTT rreettrriieevveerroovv,, CCAACCIITT,, CCAACCTT,, 18. 12. Komárno.

PPOOĽĽOOVVNNÍÍKKv decembri

Lov zveriPodľa vyhlášky č.

230/2001 Z. z. mož-no v decembri loviť je-leniu, danieliu, mufló-niu a diviačiu zver bezohľadu na vek a pohla-vie podľa schválenéhoplánu lovu. Ďalej mož-no loviť vlka dravého,zajaca poľného, králi-ka divého, kunu lesnúaj skalnú a chytať on-datru pižmovú.

Z pernatej zverimožno loviť bažantapoľovného a kráľov-ského (kohúta), morkudivú, kuroptu horskú,hrdličku záhradnú,hus divú, poľnú a bie-ločelú, kačicu divú,lysku čiernu, havranačierneho a sojkuškriekavú.

Po celý rok je dovo-lené loviť líšku hrdza-vú, psíka medvedíkovi-tého, medvedíka čis-totného, tchora tmavé-ho, vranu túlavú a stra-ku čiernozobú.

IInngg.. JJOOZZEEFF HHEERRZZ,, PPhhDD.. SSnníímmkkaa JJoozzeeff FFeerreenneecc

5

Diplomatický incident§Zo znaleckého denníka

Diplomatický incidentV dobre zazverených poľovných revíroch,

a najmä vo veľkých produkčných bažantniciach,usporadúvajú sa z času na čas okrem poplatko-vých poľovačiek aj reprezentačné poľovačky prečlenov diplomatického zboru a starostlivo vybra-ných hostí. Takáto dobre zorganizovaná a vydare-ná poľovačka zaručuje, že zúčastnení diplomatišíria dobré meno krajiny a organizátorov, čo po-tom podstatne zvyšuje potenciálny záujem zahra-ničných poľovníkov o poplatkové poľovačky.A nielen o ne. Prospieva to aj prevádzkovej eko-nomike zariadení, kde sa takéto poľovačky uspo-radúvajú, rozširovaniu turistického ruchu a v ko-nečnom dôsledku je to aj v prospech upevňovaniadobrých medzinárodných vzťahov. Ak sa pri ta-kejto príležitosti inštaluje aj malá výstava zbraníalebo streliva z domácej výroby, ak sa poskytnebezplatne aj nejaké strelivo, celkový efekt z takej-to reklamy môže byť mnohonásobný.

Pri zostavovaní zoznamu účastníkov takejtopoľovačky sa prísne dbá nielen na výber hostí, aleaj účastníkov so psami a prísny je aj výber hon-cov, nabíjačov a ostatného pomocného personálu.Okrem toho sa starostlivo dbá na protokolárne zá-sady, napríklad na rozmiestnenie jednotlivýchdiplomatov na streleckých stanovištiach tak, abynavzájom nesusedili diplomati, reprezentujúcikrajiny, ktoré v medzinárodno-politických vzťa-hoch majú prinajmenšom rozdielne názory. Sa-mozrejme, podľa toho sa zostavuje aj zasadacíporiadok na reprezentačnú večeru, ktorá sa uspo-radúva po takejto poľovačke. Bezpečnostnéa spravodajské zložky už dávno pred poľovačkoustarostlivo preverujú nielen zoznamy všetkýchúčastníkov, ale aj každého, kto do priestoruvchádza, alebo z neho vychádza. Pri skúmavompohľade možno už na začiatku takejto poľovačkyzazrieť urastených nenápadne nápadných civilov,

snažiacich sa tváriť tak, aby ani trochu nevzbu-dzovali pozornosť, no zďaleka nie vždy a každé-mu sa to podarí.

Do priestoru jednej takejto bažantnice, predmalý poľovnícky kaštielik v jedno ráno začali pri-chádzať reprezentačné autá s označením CD a pri-vážať diplomatov a ich sprievod. Bolo vidieť ple-jádu rôznych vkusných i nápadných poľovníc-kych uniforiem a dámsky sprievod zasa predvie-dol pestrú módnu prehliadku rôznorodých kostý-mov. Tí, čo radi vidia pekné zbrane, mohli pri ná-stupe obdivovať rôzne konštrukcie a aj nezvyčaj-né prevedenia poľovníckych brokovníc. V sláv-nostných uniformách oblečení muzikanti odtrúbi-li na lesných rohoch halali. Po privítaní a otvore-ní, ktoré odznelo vo viacjazyčnej diplomatickejreči, presunuli sa diplomati aj s ostatným perso-nálom k určeným streleckým stanovištiam. Od-znel signál, honci začali tlačiť smerom na predsta-vených strelcov, tí si s nabíjačmi dali brokovnicedo pohotovostného stavu a čoskoro začali padaťprvé výstrely. Streľba postupne zosilnela a neskôrto vyzeralo ako pri Verdune. Prvé kolo sa skonči-lo, honci pozbierali úlovky, strelci si vymenili pr-vé dojmy a poľovačka mohla pokračovať. Stačilo,že strelci spravili na svojich stanovištiach čelomvzad a honci na nich tlačili z opačnej strany. Pomalom občerstvení sa účastníci presunuli do inejčasti bažantnice, kde sa v hustejšom poraste pred-pokladal ešte bohatší výrad.

Organizátori aj účastníci sa tvárili nadmieruspokojne. Bolo dobré počasie, bohatý výrad a naj-mä dobrá nálada v zúčastnenom diplomatickomzbore. Nikto ani netušil, že v predposlednom po-hone to naruší nepríjemný incident. A stalo sa.Keď sa už honci priblížili k predstaveným strel-com, bažanty hustejšie vyletovali, a jeden z diplo-matov, ktorý mal oči trochu šikmejšie ako tí

V Leviciach zasadalo 22. októb-ra Prezídium SPZ. Zaoberalo sa ak-tuálnym stavom poľovníckej legisla-tívy. Predseda LK SPZ informoval,že pripravovaný zákon o poľovníc-tve je v súčasnom období na MPSR, kde sa prepracováva na zákla-de pripomienok Legislatívnej radyvlády SR. V ďalšom bode informo-val Prezídium, že skutková podstatatrestného činu pytliactva podľav súčasnosti platného Trestnéhozákona a ani podľa pripravovanéhonavrhovaného znenia § 318 Trest-ného zákona, nezodpovedá požia-davkám poľovníctva a rybárstvaproti neoprávneným zásahom dojeho výkonu. V súčinnosti so SRZ,MP SR a GP SR sa vypracoval ná-vrh na zmenu skutkovej podstatytrestného činu pytliactva, ktorý byv dostatočnej miere preventívnei represívne pôsobil voči osobám,ktoré do týchto práv neoprávnenezasiahnu. Prezídium s návrhom nazmenu skutkovej podstaty trestné-ho činu pytliactva súhlasí a ukladáriaditeľovi K SPZ predložiť ho po-slancom NR SR ako pozmeňovacínávrh na rokovanie NR SR.

Predseda OK SPZ informoval

ostatní, zamieril, vystrelil na bažanta a po druhejrane protiidúci honec skríkol, zapotácal sa a padolna zem.

Ihneď ho obstali tí nenápadne nápadní muži,jeden si kľakol, chytil honca za zápästie a keď ne-mohol nahmatať pulz, vyhlásil s vážnou tvároutak, aby to najbližšie stojaci počuli: „Tvrdý, stu-dený...“ Nastalo zdesenie, niekto to okamžite pre-ložil, aby tomu rozumel aj strelec – diplomat,ďalší privolal vysielačkou sanitku, čo stála obďa-leč na konci lesnej cesty. Akosi veľa sa tam zbeh-lo tých nenápadne nápadných mužov, čo sa napočudovanie aj medzi sebou dobre poznali a za-čali robiť potrebné opatrenia. K ležiacemu honco-vi nikoho nepripustili a objavil sa aj fotoaparát.

Nepríjemnú a veľmi napätú situáciu však eštepred príchodom lekára zmenil sám poranený ho-nec. Po niekoľkých krátkych minútach pohol no-hou, potom zodvihol ruku, utrel si čelo, po kto-rom mu stekal malý pramienok krvi a začal bezpomoci vstávať. Lekár konštatoval, že išlo o ľah-ké a iba povrchové poranenie, malý pozdĺžnyškrabanec, asi od odrazeného broku. Pre istotuhonca odviedli do sanitky a keďže nemal žiadneiné poranenie, pokračoval vo svojej práci s ma-lým kúskom náplaste na hlave. Vysvetľoval, žepo vážnom úraze, ktorý ho v minulosti postihol,je veľmi citlivý na nezvyčajné stresové situáciea preto aj teraz, keď zbadal čo sa stalo a videlvlastnú krv, od ľaku upadol do krátkeho bezvedo-mia. A prečo na rozdiel od ostatných honcov malrukavičky? Na všeobecné veľké prekvapenie pritej príležitosti ukázal, že mal namiesto jednej ru-ky od zápästia protézu a tá sa pri prvom uchopeníjavila ako „studená a tvrdá...“

Nastalo ďalšie zdesenie, no tentoraz už s vese-lými tvárami. Mnohí sa schuti zasmiali, len tenmuž, čo pri prvom vyšetrení ohmatal protézu, zo-stal v hlbokom zamyslení a akoby sa aj trochu han-bil. Asi sa nepísal ani žiadny protokol a hádam anižiadna správa o mimoriadnej udalosti, len diplo-mat honcovi nenápadne čosi vsunul do vrecka. Bo-lo po incidente. Zavládla všeobecná spokojnosťa všetkým sa vrátila dobrá a veselá nálada.

ZZAALLKKOO

o budovaní expozície CIC v palári-kovskom kaštieli. Po rokovaniachs MP SR a Lesmi SR sa práce nabudovaní expozície opäť rozbie-hajú. Prezídium zhodnotilo veľmikladne 14. ročník Dní sv. Huberta,ktoré sa uskutočnili 4.-5. septem-bra vo Sv. Antone.

Stalo sa už tradíciou, že po kaž-doročných chovateľských prehliad-kach trofejí sa raz za 5 rokov konáceloštátna poľovnícka výstavas medzinárodnou účasťou. Najbliž-šia by sa mala konať v roku 2005,ale vzhľadom na súčasnú ekono-mickú situáciu, neustále stúpajúcitrend jednotlivých nákladových po-ložiek, je obava z finančného po-krytia celkových nákladov. Usku-točnenie výstavy je možné len zapodpory celej členskej základne.Z uvedeného dôvodu sa PrezídiumSPZ rozhodlo zaoberať sa týmitootázkami na najbližšej Rade SPZ.V prípade, že by sa výstava neusku-točnila, slovenské trofeje od roku2000 by sa nedostali do svetovýchanálov a hrozilo by nebezpečen-stvo, že sa tradícia výstav už neob-noví.

Predseda SK SPZ informoval

o výsledkoch oblastných maj-strovstiev a majstrovstiev SPZv streľbe. Na súťažiach sa zúčastni-lo 261 strelcov (o 12 menej akov predchádzajúcom roku), z tohona majstrovstvách SPZ v disciplí-nach OS, B, a M-600 127 strel-cov. Zo 45 súťažiacich na M-600zvíťazil Miroslav Kunrát z Popradu(595/600 MS). Na batérii súťažilo32 strelcov a zvíťazil Roman Čavaraz Trnavy (90/100 I. VT) a na oblú-kovom strelišti za účasti 23 strelcovzvíťazil Andrej Štefeček z Nitry(75/80 I. VT). V poľovníckom de-saťboji súťažilo 27 strelcov a zvíťazilIgor Solnica z Trnavy (895/1000 I.VT). Majstrovstvá SPZ z povereniaÚstredia SPZ organizačne zabez-pečili RgO SPZ Trnava a OkO SPZZvolen.

Predseda SK SPZ predložil naschválenie Smernicu pre získaniekvalifikácie streleckého rozhodcua inštruktora. Výcvik členov SPZv streľbe je neodmysliteľnou súčas-ťou poľovníckej praxe. Docielenievyšších streleckých schopností jepredpokladom pre úspešné a hu-mánne ulovenie zveri. Účelom tejtosmernice je i zvýšenie bezpečnostipri zaobchádzaní so zbraňou pri vý-kone práva poľovníctva aj športovejstreľbe. Smernica stanovuje pod-mienky, ktoré musí člen SPZ splniť,

aby túto kvalifikáciu získal. Predse-da SK SPZ informoval aj o návrhuna zavedenie elektronickej eviden-cie členskej základne, ktorá by vý-razne prispela pri zabezpečovaníservisu pre členov SPZ a bežne užfunguje v ČR aj v Maďarsku. Prezí-dium SPZ uložilo riaditeľovi K SPZzabezpečiť realizáciu tohto progra-mu v spolupráci s organizačnýmizložkami SPZ.

Prezídium zobralo na vedomievyhodnotenie kurzu bodovania tro-fejí, na ktorom sa zúčastnilo 77predsedov a členov poľovníckycha hodnotiteľských komisií OkOa RgO SPZ, a schválilo zmeny za-kladateľskej listiny ZVEREX-u,s.r.o.

Na návrh Kynologickej rady SPZ,ktorá urobila preskúšanie čakateľovna funkciu rozhodcu pre posudzo-vanie výkonu psov na skúškach,Prezídium menovalo Ing. Ľ. Brteka,M. Cveka, A. Cwiecekovú, M. Da-nilu, MUDr. S. Filkora, L. Gombo-ša, F. Homolu, M. Janova, M. Ka-nucha, I. Kusendu, Ing. D. Olejára,G. Ostatníka, Ing. J. Piláta, M. Ry-gera, A. Suchého, M. Štefeka, V.Vidličku, I. Zoku a F. Železníka zarozhodcov pre posudzovanie nafarbiarskych a lesných skúškachmalých plemien.

jjhh

Rokovalo Prezídium SPZ

6

ROZVOJ A ÚPADOKTROFEJOVEJ PRODUKCIE

Nové zákony o poľovníctve z rokov 1947a 1962, smernice o rajonizácii a bonitácii poľov-ných revírov z rokov 1962 a 1972, zavedenie cho-vateľských prehliadok a usporadúvanie rôznych in-štruktážnych podujatí, priniesli čoskoro prekvapu-júce výsledky. Stručne to dokumentuje aj tab. č. 3– Trofejová produkcia za 50 rokov.

Z hľadiska dodržiavania chovateľských zásada pravidiel pri love jelenej zveri, najmä pokiaľ ideo selektívny odstrel, majú najvýrečnejšiu hodnotuvýpočty zo stĺpca 4 uvedenej tabuľky. To, čo sadosiahlo na Slovensku v sedemdesiatych a osem-desiatych rokoch, sotva niekto čakal. Najmä sku-točnosť, že na jedného uloveného jeleňa s trofejouna zlatú medailu stačilo 249 a 290 ulovených jele-ňov od ihličiakov až po dospelé jedince. Fakt, žesme vykročili správnym smerom, si všimli už v šesť-desiatych rokoch poľovníci a pracovníci zaoberajú-ci sa poľovníctvom v českých krajoch. Prevzali na-še spôsoby rajonizácie a bonitácie poľovných reví-rov, zaviedli konanie chovateľských prehliadok, za-čali uplatňovať aj náš spôsob výpočtu predpokla-daných jarných kmeňových stavov (JKS) jelenejzveri, lebo aj tam sa vykazovali nízko a nezodpove-dali dosahovaným ročným odstrelom. Lenže z ta-mojších populácií jelenej zveri sa veľa očakávaťnedalo. Prikročili preto k intenzívnym chovomv starších i nových zverniciach s chovom jelenejzveri slovenského pôvodu. A práve z nich sa užv osemdesiatych rokoch ulovili jelene s vyše 230-bodovými trofejami. Parožie jeleňa zo slavickej

zvernice z roku 1988 získalo 244,13 bodu CICa stalo sa rekordom vtedajšieho spoločného štátu.Spomínané chovy naďalej pokračujú a trofejováprodukcia stúpa. Lenže z hľadiska získavania trofe-jí na zlatú medailu tam na ňu pripadajú štvormiest-ne čísla, čiže ide o podobnú situáciu, aká bolau nás v prvej polovici minulého storočia (roky1900 – 1940: 1 370, 1 240 a 1 140 ulovenýchjeleňov).

Pohľad na výsledky z obdobia rokov 1999-2003 neveští do budúcnosti nič dobrého. Výsle-dok pri love takmer rovnakého počtu jeleňov sa voviacerých ukazovateľoch začína nápadne podobaťvýsledkom zo sedemdesiatych a osemdesiatychrokov, a to tak v produkcii špičkových trofejí, akoaj trofejí na strieborné a bronzové medaily. Terajšístav si však vyžaduje hlbšiu analýzu, ale niečo na-značia už nasledujúce riadky.

NIEČO O NAVRHOVANÝCHNESPRÁVNYCH POČETNOSTIACH

V roku 1997 bola uverejnená v Zbierke záko-nov SR vyhláška Ministerstva pôdohospodárstvaSR č. 91/1997 o poľovných oblastiach a akost-ných triedach poľovných revírov. Táto legislatívnanorma nahradila dvoje predpisy o rajonizácii a bo-nitácii poľovných revírov z rokov 1962 a 1972. Vy-hláška má len pätnásť paragrafov, ale až dvanásťpríloh zaberajúcich 37 strán jedného čísla Zbierky.Dalo by sa očakávať, že k takému rozsiahlemu ma-teriálu vydá rezortné ministerstvo vykonávaciepredpisy. Nič také sa nestalo. Naopak, viacerí au-tori vyhlášku ani len nespomínajú a zameriavajú sa

na vlastné návrhy zmien najmä početnosti jelenejzveri. Svorne odporúčajú plošne zvýšiť NKS a JKSna 35 až 40 tisíc jedincov jelenej zveri (J. Ciberej:Súčasné problémy v chove jelenej zveri, PaR č.6/1999, Hell, Lehocký, Jurčík: Chov jelenej zverina Slovensku, Vestník SPZ č.3/2000, Hell, Ko-nôpka, Garaj, Lehocký: Chov jelenej zveri na Slo-vensku, zborník zo semirára v Leviciach 2003).

K uvedeným názorom som zaujal prevažne od-mietavé stanovisko v troch príspevkoch uverejne-ných v časopise Les. Ide o rozsiahly materiál, ktorýje však vzhľadom na malý náklad časopisu prístup-ný len nepatrnej časti lesníkov zaujímajúcich sao poľovníctvo a najmä o jeleniu zver, lebo o tú au-torom (i mne) predovšetkým išlo. Keďže v tomtopríspevku sú hlavnou témou všetky početnosti sú-visiace s chovom jelenej zveri, považujem za po-trebné oboznámiť čitateľov PaR aspoň s niektorýminesprávnymi názormi spomenutých autorov. Tie súvšak celkom odlišné od hodnotenia početnostiv druhej stati tohto príspevku, kde čitateľovi veľanapovie názorná tab. 2 (pozri PaR č. 9/2004).

MÄTÚCE ÚDAJEJednou z najväčších chýb takmer vo všetkých

spomenutých príspevkoch je, že za základnú jed-notku na vyratúvanie početnosti kmeňových stavovjelenej zveri považujú všetku poľovnú plochu v po-ľovných revíroch v jeleních a srnčích oblastiach,teda aj poľnohospodárske pozemky, a tých je tamtakmer 1 mil. ha. Vo všetkých doterajších smerni-ciach, vrátane vyhlášky č. 91/1997, je jasne sta-novené, že jelenia zver ako hlavný druh zveri samôže chovať a obhospodarovať len na lesných po-zemkoch. Autori Lehocký, Cibula, Sabadoš tentozákladný postulát nepoznali, inak by nemohli tvrdiť:

„Najvyššie JKS (v relatívnom vyjadrení 10-15jedincov na 1 000 ha poľovnej plochy) sa vykazujúv centrálnej a západnej časti stredného Slovenskaako aj na severovýchodnom Slovensku, najnižšiahustota (5-10 jedincov) je na severe a juhu stred-ného Slovenska a na východnom Slovensku. Akzohľadníme aj úlovok jelenej zveri za r. 2000,môžeme konštatovať najlepšiu reálnu početnosťtejto zveri v západnej časti stredného Slovenskav poľovných oblastiach Bebrava, Strážovská hor-natina, Žiar, ale aj Považský Inovec, Tribeč a BieleKarpaty. Ide predovšetkým o okresy Bánovce n/B.,Ilava, Prievidza, ako aj Pov. Bystrica, Púchova Partizánske v Trenčianskom kraji a okresy Žilina,

Chov jelenej zverivo svetle štatistík (2)

Ing. VOJTECH RICHTER

(Dokončenie z 9. čísla PaR)

Neoddeliteľnou súčasťou chovu jelenej zveri v našich podmienkach sú jej trofeje. Tentokult sa začal na Slovensku rozvíjať najmä preto, lebo na východe sa vyskytovalikarpatské jelene, hoci v prvej polovici minulého storočia iba v malom množstve, ale ajto stačilo, aby F. Vodička napísal, možno povedať monografiu, Karpatský jeleň a jehorod (Praha 1942). Tradícia pretrvávala a po druhej svetovej vojne sa začali hľadať cesty,ako zvýšiť a skvalitniť trofejovú produkciu jelenej zveri. Nebolo to ľahké, pretože vovojnových rokoch utrpeli všetky druhy prežúvavej zveri veľké straty.

Chov jelenej zverivo svetle štatistík (2)

7

Martin a Turč. Teplice v Žilinskom kraji. V roku2000 tam dosiahli úlovok 4-8 jedincov na 1 000ha poľovnej plochy a v roku 1997 vykázali niektoréokresy dokonca úlovok až 8-10 jedincov na 1 000ha poľovnej plochy.“

Z pohľadu autorov „najlepšiu početnosť tejtozveri“ malo uvedených deväť okresov. Už vtedy toboli jedny z najprezverenejších oblastí a okresovna Slovensku a ako dokazuje tab. 2 v prvej častitohto príspevku (PaR č. 9/2004), situácia v uvá-dzaných jeleních oblastiach je ešte nepriaznivej-šia. Takéto okresy mali byť príkladom a vzorom prepoľovníkov v jeleních oblastiach?! Na vyjadreniepočetnosti na 1 000 ha všetkej poľovnej plochy súv príspevku skonštruované aj farebné mapky Slo-venska s JKS, NKS a odlovmi za rok 2000, alebez alternatívneho znázornenia početností na roz-lohu lesnej pôdy. V publikovanom prevedení súmapky bezcenné a zavádzajúce. Jednak preto, ženie sú v súlade s platnými predpismi o zaraďovanípoľovných revírov do akostných tried, ale aj preznačné rozdiely medzi rozlohami poľnohospodár-skej a lesnej pôdy v jednotlivých okresoch.

Rozšírením a početnosťou jelenej zveri sa za-oberali aj autori referátu na levickom seminári.Podklady pre analýzu mala obsahovať príloha 1s názvom Hlavné ukazovatele poľovníckeho ob-hospodarovania jelenej zveri podľa okresov Slo-venska v roku 2001. Dalo by sa predpokladať, žev tabuľke budú všetky hlavné ukazovatele potreb-né na analýzu vtedajšieho stavu. Žiaľ, v tabuľke súlen sumáre tretej časti štatistických výkazov Poľov1-01: Plán lovu, úbytok zveri (odstrel, odchyt,úhyn, spolu), zazverovanie a JKS 2001. Pre analý-zu autorov boli potrebné len údaje o pláne lovua dosiahnutom love a o JKS, hoci by pre ňu bolioveľa lepšie PJKS (úhyn sa v štatistike len eviduje,jeho predpokladaný rozsah pre plánovanie lovubol už zohľadnený v koeficiente očakávaného prí-rastku – KOP). V tabuľke prílohy však chýbajúdôležité údaje pre analýzu – rozlohy lesnej a poľ-nohospodárskej poľovnej plochy. Početnosť JKSbola vo väčšine oblastí podhodnotená, v Trenčian-skom kraji to platí dokonca pre celé územie, leboz JKS 4 122 jedincov sa mala uloviť viac ako polo-vica jelenej zveri z vykazovaného stavu. Analýzumalo dopĺňať aj grafické znázornenie početnosti,lenže jeho prevedenie bolo rovnako ako v prípadepredošlých autorov bezcenné. Zrejme iný autorz kolektívu, ktorý spracovával referát na levický se-minár, zostavil tabuľku, v ktorej sú na rôzne spôso-by a účely vypočítané početnosti jelenej zveri na1 000 ha lesa a celkom. Na ilustráciu stačí uviesťjeden riadok zo 16, aby čitateľ pochopil postup vý-počtov: PJKS 1 000 ha lesa v poľov. oblasti pre je-leniu zver 19,6, srnčiu zver 14,6, malú zver 18,5,

celkom 16, 8 jedinca. Oblasť pre malú zver si au-tor vytvoril asi preto, aby sa dala lepšie zdôvodniťpočetnosť na asi 40 tisíc jedincov jelenej zveri preSlovensko.

Tretí autor však napísal: „V súčasnosti žije pri-bližne 80 % našej jelenej zveri v poľovných oblas-tiach pre jeleniu zver v priemernej populačnej hus-tote asi 11,3 jedinca na 1 000 ha všetkej a 18,8jedinca na lesnej poľovnej ploche. Asi 18 % jele-nej zveri žije v poľovných oblastiach pre srnčiu zverv hustote 6,5 jedinca na 1 000 ha všetkej a 14,5jedinca na 1 000 ha lesnej pôdy. V poľovných ob-lastiach pre malú zver žijú asi 2 % jelenej zveriv hustote 9,9 jedinca na 1 000 ha všetkej a 17,8na 1 000 ha lesnej poľovnej plochy. Pri vypracová-vaní konceptu veľkoplošného ekologického ma-nažmentu zveri pre jednotlivé poľovné oblasti...sme odporučili znížiť zastúpenie jelenej zveri v po-ľovných oblastiach pre jeleniu zver tak, aby jej dis-tribúcia bola približne 86 % v jeleních oblastiach,12,8 % v srnčích oblastiach a 1,6 % v oblastiachpre malú zver.“

Záverečnú časť citátu o navrhovanej distribúciimožno akceptovať, lebo sú to jediné správne číslav referáte, hoci sa uvádzajú len v percentách. Súvšak v hlbokom rozpore s údajmi v tabuľke a to prevytvorenie fiktívnej oblasti pre malú zver s cieľomchovať v nej aj jeleniu zver v neuveriteľne veľkejpočetnosti. V súčasnosti sú PJKS približne v po-četnosti 40 tisíc jedincov.

Pri navrhovanej hustote 1,2 % by to bolo asi480, a nie 8 900 jedincov, ako by to vychádzaloz početnosti 9,9 na 1 000 ha poľnohospodárskejpôdy, ktorej je v oblastiach pre jeleniu a srnčiuzver asi 900 tisíc ha. Početnosť 480 jedincov na1,2 % poľnohospodárskej pôdy by však zodpove-dala číslu, ktoré by vyšlo ako zvýšenie NKS podľavyhlášky č. 91/1997, čiže o 1 % na každých 100ha poľnohospodárskej pôdy.

Obmedzený priestor mi neumožnil vyjadriť sak ďalším nesprávnym alebo sporným tvrdeniama návrhom, ktoré publikovali autori v štyroch roz-siahlych materiáloch. Lenže aj to, čo uvádzam, za-iste presvedčí skúsenejších poľovníkov a lesníkovo nedostatkoch a chybách, ktoré nedovoľujúuplatniť v praxi predkladané návrhy, tobôž prispieťk racionálnemu fungovaniu ekologického veľko-plošného manažmentu jelenej zveri, čo bolo hlav-ným cieľom autorov referátu na levickom seminári.V záverečných odporúčaniach o. i. uvádzajú: „Od-porúčame urýchlene vytvoriť legislatívne podmien-ky na zavedenie veľkoplošného ekologického ma-nažmentu zveri v rámci poľovných oblastí a lokalít.“Teda nielen jelenej, ale všetkej zveri, lebo o lokali-tách jelenej zveri sa nedá hovoriť.

SSnníímmkkaa JJoozzeeff FFeerreenneecc

VÝVOJ POĽOVNÍCTVA PO ROKU 1990Slovenské poľovníctvo sa po roku 1990 dostalo

do krízy, ktorá súvisela s prípravou novej poľovníckejlegislatívy, novými vlastníckymi vzťahmi k pôde, reor-ganizáciou poľovných revírov a užívateľských vzťahovk nim a ďalšími zmenami vyplývajúcimi zo začínajúcejsa komercionalizácie poľovníctva a napätých vzťahovs ochrancami prírody. V posledných rokoch však do-šlo k istej stabilizácii poľovníctva s náznakmi jehoopätovného rozvoja. Začali opäť vzrastať aj stavy rati-covej zveri, najmä diviačej, muflónej a danielej, lokál-ne aj jelenej; v niektorých regiónoch aj prekročilisvoju únosnú početnosť, ale v iných sú ešte stále hl-boko pod žiaducou úrovňou. Preto treba ďalší vývojv poľovníctve usmerňovať tak, aby nedošlo znovuk úpadku či stagnácii, ale k pozitívnemu rozvojuv zmysle najnovších výsledkov vedy, výskumu a skú-seností praxe.

RATICOVÁ ZVERZ jednotlivých druhov raticovej zveri je na Sloven-

sku najvýznamnejšia jelenia. Jej normované kmeňo-vé stavy sú v súčasnosti 20 265 jedincov. Skutočnéjarné kmeňové stavy sa však odhadujú na 36 až 38tisíc jedincov (čiže približne o 16 až 18 tisíc viac, akosú normované). Podľa nášho názoru normovanékmeňové stavy sú vzhľadom na úživnosť našich po-ľovných revírov veľmi podhodnotené. Nie je predsareálne, aby sa súčasné jarné kmeňové stavy v krát-kom čase znížili o približne 16-18 tisíc jedincov. Pri-nieslo by to rozvrátenie chovu jelenej zveri na Slo-vensku.

Fakt, že jelenia zver u nás nie je natoľko premno-žená, potvrdzuje aj porovnanie so zahraničím. Naprí-klad v Maďarsku je úlovok jelenej zveri na 1 000 halesa 4,1-násobne, v Rakúsku 2-násobne a v Českejrepublike 1,3-násobne vyšší ako u nás. Aj škodyspôsobené zverou na lesných porastoch sa u násv porovnaní s minulosťou podstatne znížili. Pravdouje však, že distribúcia jelenej zveri je veľmi nerovno-merná. Na západnom a čiastočne aj na strednomSlovensku je početnosť jelenej zveri dostatočná, bamiestami je aj premnožená. V dôsledku toho vznikajúznačné škody na lesných porastoch, ako aj v poľno-hospodárstve. Naproti tomu na východnom Sloven-sku je početnosť jelenej zveri až na výnimky nižšia,ako by bolo žiaduce. Ďalším nedostatkom je, žev mnohých regiónoch sa spolu s jeleňou zverou cho-vajú aj viaceré ďalšie druhy prežúvavej zveri s podob-nými nárokmi na potravu (daniel, muflón), čo tiež zvy-šuje škody na lesných porastoch. Narušená je ajštruktúra populácií jelenej zveri. Ide o prevahu jeleníca oveľa vyšší podiel mladých jedincov ako je žiadu-ce.

Pri posudzovaní početnosti raticovej zveri sa čas-to zabúda na vplyv veľkých šeliem.

Veď napr. jeden rys uloví ročne približne 70 jedin-cov raticovej zveri (a medzi nimi sú aj jelenčatá), je-den vlk skonzumuje ročne 500-800 kg mäsa (jeho

Tab. č. 3 Trofejová produkcia za 50 rokov

Obdobie Lov jeleňov Zlaté trofeje nad 230 b. Počet na 1 zlatú Strieborné Bronzové1 2 3 4 5 6

1954-65 14 532 17 1 853 49 1301964-73 28 320 38 1 745 160 4121974-78 21 559 32 5 674 280 7301979-83 42 370 49 3 866 320 1 0231984-88 22 628 78 4 290 718 2 0781989-93 33 129 133 5 249 991 2 8641994-98 23 572 62 3 380 520 1 6951999-03 20 307 33 1 615 369 1 3481953-03 206 417 442 23 467 3 407 10 280

PPoozznnáámmkkaa rreeddaakkcciiee PPaaRR:: Tento článok Ing. V. Richtera je dokončením jeho prvej čas-ti, ktorá vyšla pod rovnomenným názvom v 9. čísle nášho časopisu. Obe jeho časti za-radilo na uverejnenie bývalé vedenie PaR, pričom táto druhá časť mala vyjsť v 10. číslePaR. Keďže novému vedeniu vydavateľstva aj redakcie PaR sa zdalo uverejnenie takej-to jednostrannej kritiky renomovaných odborníkov v rozpore s novinárskou etikou,publikujeme ho až teraz spolu so stanoviskom Odboru lesníctva Slovenskej akadémiepôdohospodárskych vied k niektorým aktuálnym problémom poľovníctva na Sloven-sku. Vyjadruje sa totiž nepriamo aj k problematike, o ktorej píše vo svojom článku Ing.V. Richter.

StanoviskoOdboru lesníctva Slovenskej

akadémie pôdohospodárskychvied k niektorým aktuálnymproblémom poľovníctva na

Slovensku

V ostatnom čase sa objavilo v tlači viaceropríspevkov, ktoré môžu dlhodobonegatívne ovplyvniť vývoj poľovníctva.Odbor lesníctva Slovenskej akadémiepôdohospodárskych vied (OL SAPV),ktorý združuje poprednýchvedeckovýskumných a pedagogickýchpracovníkov, ako aj významnýchodborníkov z praxe sa rozhodolk niektorým aktuálnym problémom zaujaťtoto stanovisko:

�

8

hlavnou potravou je u nás jelenia a diviačia zver) a je-den medveď určite tiež strhne ročne 1-2 jedince je-lenej zveri, najmä mláďat. Pritom na Slovensku má-me minimálne 300 rysov, do 300 vlkov a okolo 600-800 medveďov (štatistika uvádza podstatne vyššiepočty).

Navrhujeme preto zmeniť (zvýšiť) súčasné normo-vané kmeňové stavy jelenej zveri. Tie by podľa po-sledných výsledkov výskumu mali byť približne 33 tis.jedincov (je to menej ako skutočný stav, ale viac akoje normovaný). Vypočítali sa ako súčet normovanýchkmeňových stavov jelenej zveri v jednotlivých poľov-ných oblastiach na Slovensku, pričom rozhodujúcimkritériom bola úživnosť poľovných revírov. Dôležitéje, aby sa skutočné stavy jelenej zveri v jednotlivýchregiónoch upravili, resp. čo najviac priblížili normova-ným a tiež, aby sa dôsledne dodržiavali všetky zása-dy správneho chovu a lovu jelenej zveri, a realizovalisa aj vhodné ochranné opatrenia proti škodám nalesných a poľnohospodárskych pozemkoch.

Pokiaľ ide o ostatné druhy raticovej zveri, nie sútakým častým predmetom diskusie. Napriek tomutreba zdôrazniť, že oveľa väčšia pozornosť by sa ma-la venovať srnčej zveri, ktorej stavy sú nižšie ako bybolo žiaduce. Ďalej, že by sme mali v prvom radezveľaďovať chov domácich druhov raticovej zveri a ažpotom introdukovanej (muflón, daniel). Pokiaľ ideo diviačiu zver, veľmi sa omladila, preto treba zinten-zívniť lov diviačat a slabých lanštiakov, čo prispeje ajk utlmeniu šírenia klasického moru ošípaných. Trebataktiež zintenzívniť opatrenia na eradikáciu KMOz populácií tejto zveri.

VEĽKÉ ŠELMYV súčasnosti sa ich lov buď úplne zakázal (rys),

alebo silne obmedzil (vlk), alebo sa spája s takýminesplniteľnými podmienkami, ktoré ho z veľkej častiznemožňujú (medveď). V súčasnosti je u nás tak veľamedveďov, že ich spolužitie s človekom je čoraz pro-blematickejšie. Treba uviesť, že na území Slovenskatýchto predátorov už vari 200 rokov nežilo tak veľaako v súčasnosti. Zákazy ich lovu sú často kontra-produktívne, lebo otvárajú priestor pytliactvu. Naprí-klad v ČR, kam introdukovali naše rysy, ilegálne od-strelili už vyše 70 jedincov a znížili tak novovzniknutúpopuláciu najmenej o 30 %. Ak by sa u nás povolil li-mitovaný lov týchto predátorov (ako napr. v Slovin-sku, Chorvátsku a inde), poľovníci by mali motiváciuna ich zachovanie, čo by veci viac pomohlo, akouvedené zákazy.

Sme toho názoru, že v našej husto osídlenej kraji-ne je potrebný aj racionálny manažment a reguláciapredátorov. Na Zemi, trpiacej obrovskou antropopre-siou miliárd ľudí, nemožno už hovoriť o autoreguláciiprírody. Je to problematické aj v najväčších národ-ných parkoch, ak sa majú rešpektovať aj oprávnenézáujmy ľudstva a ak premnožený druh nemá nadmer-ne poškodiť životné prostredie alebo iné druhy zveri.Preto by bola vítaná lepšia spolupráca medzi rezort-mi pôdohospodárstva a životného prostredia, ktoráby pomohla zabrániť vzniku kontraproduktívnych by-rokratických problémov.

MALÁ POĽNÁ A VODNÁ ZVERPočetnosť tejto zveri je stále veľmi nízka aj napriek

tomu, že jej životné prostredie sa mierne zlepšilo.Treba podniknúť účinné opatrenia na zvýšenie jejabundancie. Veda a prax musia spoločne hľadať no-vé chovateľské postupy, ktoré umožnia jej úspešnúexistenciu aj v podmienkach intenzívnej rastlinnej vý-roby.

Taktiež odporúčame realizovať projekt na repatriá-ciu dropa na slovenskú časť Podunajskej nížiny a nazachovanie jarabice.

VEĽKOSŤ REVÍROV A VEĽKOPLOŠNÉOBHOSPODAROVANIE ZVERI

V ostatných týždňoch sa v tlači znovu objavili návr-hy na zníženie výmer poľovných revírov. Takéto sna-hy sú veľmi nebezpečné a škodlivé, a to z viacerýchaspektov. Prevovšetkým: revír s výmerou 500 ha jemenší ako domovský okrsok jedného jeleňa či divia-

čej čriedy, už ani nehovoriac o veľkých šelmách.V podmienkach nášho veľkoplošného poľnohospo-dárstva je to, až na výnimky, príliš malá výmera aj preracionálny chov malej zveri. Ak totiž máme honys poľnohospodárskymi monokultúrami vo veľkosti ajniekoľko sto hektárov, napr. zajac vo svojom život-nom prostredí na výmere 500 ha nenájde nevyhnut-nú biodiverzitu pre svoju potravu.

Tvrdí sa napríklad, že práve veľké revíry umožnilinežiaduci nárast početnosti diviačej, danielej, mufló-nej a v minulosti aj jelenej zveri a teda aj škôd na lesea v poľnohospodárstve. Nie je to tak. Veď napr. v Ne-mecku, v podmienkach maličkých revírov vzrástlapočetnosť raticovej zveri, najmä diviačej a srnčej,oveľa viac ako u nás. V husto osídlenom území Ne-mecka a s nižšou lesnatosťou sa v súčasnosti loví vy-še 0,5 mil. diviakov a to aj práve preto, lebo revíry súmalé. V každom revíri udržujú veľa vnadísk pre divia-ky, tie sa potom prekrmujú, ich pohlavná dospelosťsa urýchľuje a reprodukcia sa zvyšuje. Srnčej zverilovia na 100 ha 8,3-násobne viac a v Rakúsku do-konca 8,9-násobne viac ako u nás. Nie je to teda lenotázka veľkosti revírov, ale predovšetkým úrovne sta-rostlivosti o zver, ako aj poľovníckej morálky a discip-líny.

Faktom je, že v zahraničí sa obce a iní vlastníci po-ľovných pozemkov snažia svoje poľovné revíry ro-zdrobiť, lebo pri väčšom počte menších revírov môžuzískať na nájomnom viac, ako za jeden veľký revír.Práve preto poľovnícke zákony niektorých štátov ur-čujú minimálnu výmeru (napr. 500 ha), ktorú musímať po rozdelení každý takýto revír.

Je síce pravda, že racionálne možno obhospoda-rovať aj malé revíry, ak sa zabezpečí riadna kooperá-cia a koordinácia medzi susedmi. Na Slovensku sao to teraz snažíme zavedením nového veľkoplošnéhoobhospodarovania zveri v rámci poľovných oblastía lokalít, čo sa zakotvilo do návrhu nového zákonao poľovníctve. Predpokladá to však vysokú úroveňpoľovníckej disciplíny a morálky, s ktorou u nás zatiaľnemôžeme byť celkom spokojní.

Keby sa v novom zákone o poľovníctve umožnilozmenšenie revírov z 2 000 ha (resp. 1 000 ha mimojeleních oblastí) na 500 ha, malo by to pre zver priamkatastrofálne následky. Začalo by sa s rozdrobova-ním revírov, čo by trvalo dosť dlhý čas. Čiže znovu bydošlo k vybíjaniu zveri, a to v omnoho väčšom rozsa-hu ako po roku 1993. Preto naším cieľom by malobyť zachovanie stability jestvujúcich revírov (prípadnes menšími korektúrami ich hraníc tam, kde si to eko-logické a chovateľské kritériá vyžadujú) a nie ich no-vá prestavba. Chov zveri, najmä raticovej, je dlhodo-bá záležitosť. Do revíru treba aj veľa investovať, akmá byť poľovnícke hospodárenie na úrovni. Ak sav revíri hospodári dobre, mal by jeho užívateľ mať zá-ruku, že ho bude môcť dlhodobo užívať. Inak nebudemať motiváciu na jeho zveľaďovanie.

KOMERCIONALIZÁCIA POĽOVNÍCTVAV poslednom čase sa u nás objavujú informácie,

že poľovníci majú zo svojej záujmovej činnosti obrov-ské príjmy dokonca až 10 miliárd korún ročne. Tietoinformácie si dovoľujeme označiť za nepravdivé a za-vádzajúce. Podľa úradnej štatistiky príjmy v poľovníc-tve za rok 2003 boli 184,5 mil. Sk a náklady 195,6mil. Sk. Z toho vychádza strata 11,1 mil. Sk. Pritomsa však započítala len malá časť škôd spôsobenýchzverou, ktorá sa skutočne aj uhradila. Z uvedenýchpríjmov tvorili príjmy za divinu 47,5 mil. Sk, za predajživej zveri sa získalo 28,6 mil. Sk a za poplatkový od-strel 77,4 mil. Sk. Ak by sa tieto príjmy podarilo zvý-šiť o 1/3 -1/2, bolo by to maximum, ktoré by bolomožné dosiahnuť. Uvádzaných niekoľko miliárd ko-rún by sa nedalo získať ani vtedy, keby sme naraz vy-strieľali všetku našu zver. Okrem toho si treba uvedo-miť, že ceny diviny v celej Európe klesajú, lebo sasem dováža veľa lacnej diviny z farmovo chovanejzveri z Nového Zélandu.

Pritom v uvedených nákladoch sa nepočíta somzdami za práce vykonávané členmi poľovníckychzdružení v revíroch pri ochrane a starostlivosti o zvera jej životné prostredie, ani s ďalšími osobnými ná-

kladmi poľovníkov pri výkone práva poľovníctva, kto-ré z roka na rok stúpajú (napr. transport a pod.).

Z celkových nákladov pripadá na nájomné za po-ľovné revíry približne 27 mil. Sk, ktoré idú v pro-spech vlastníkov poľovných pozemkov. Nájomné sabude určite ďalej zvyšovať, ale nemalo by sa regulo-vať nejakým všeobecne záväzným legislatívnym pred-pisom, keďže je to trhová záležitosť, ktorú regulujedopyt a ponuka.

Keby sme do nákladov započítali aj škody, ktoréspôsobuje zver v lesnom hospodárstve a v poľnohos-podárstve (podľa štatistiky ročne približne 13 mil. Sk)a náklady na ochranu proti nim (ročne približne 28mil. Sk), stratovosť poľovníctva by bola podstatne vyš-šia.

Preto ani od akejkoľvek komercionalizácie poľov-níctva nemožno očakávať dosiahnutie ročných miliar-dových príjmov. Nielenže to je nereálne, ale bolo byto aj zásadne nesprávne a škodlivé. Poľovníctvo mátotiž v prvom rade plniť funkcie ekologické a ochra-nárske, zamerané na zachovanie biodiverzity, ale ajspoločenské a až potom produkčné a komerčné. Toje hierarchia hodnôt, ktorá sa čoraz viac presadzujeaj v štátoch EÚ a mali by sme sa ňou riadiť aj my, a toaj pri tvorbe nášho nového poľovníckeho zákona.

RIADENIE POĽOVNÍCTVAV štátoch EÚ sa úloha štátnej správy v riadení po-

ľovníctva stále viac obmedzuje najmä na koncepčnú,legislatívnu, kontrolnú a sankčnú činnosť. Posilňujesa vplyv poľovníckej samosprávy na riadenie poľov-níctva. V niektorých štátoch a spolkových krajináchsamospráva vydáva aj poľovnícke lístky.

U nás sa povinné členstvo v (niektorej) poľovníc-kej organizácii začína považovať za nedemokratické.Ale povinné členstvo (dokonca v jedinej) poľovníckejorganizácii existuje vo viacerých štátoch EÚ, napr. ajv susednom Rakúsku, a tento štát naozaj nemôžemeoznačiť za nedemokratický. V Rakúsku sa každýmôže demokraticky rozhodnúť, či chce alebo ne-chce byť poľovníkom. Ale keď chce, musí rešpekto-vať všetky predpisy, okrem iného aj povinné členstvov Rakúskom poľovníckom zväze.

Poľovnícky zväz sa na Slovensku hneď po prvejsvetovej vojne mimoriadne zaslúžil o tlmenie vtedymimoriadne rozšíreného pytliactva a inicioval zavede-nie ochrany medveďa, kamzíka, dropa i rysa. Aj v sú-časnosti vykonáva mimoriadne záslužnú činnosť naúseku poľovníckej osvety, výchovy, riadenia kynoló-gie, strelectva, styku so zahraničím, hodnotenia tro-fejí a poradensky sa významne podieľa aj na riadenía organizácii poľovníctva, veď sú v ňom sústredenéveľké odborné mozgové kapacity. Nie je to tedažiadna postkomunistická politická organizácia a boloby hriechom nevyužívať ju pri zveľaďovaní nášho po-ľovníctva. Nevieme si ani predstaviť, koľko novýchúradníkov by bolo treba prijať do štátnej správy, ak bymala v plnom rozsahu nahradiť činnosť poľovníckejorganizácie. Pritom pripravovaný nový zákon ukladáešte veľa ďalších úloh súvisiacich s riadením poľov-níctva, ktoré bude treba zabezpečovať.

V tomto stanovisku sme sa veľmi stručne vyjadrilik niektorým, podľa nás najdiskutovanejším problé-mom nášho poľovníctva. Problémov v ňom je, pocho-piteľne, oveľa viac. Ponúkame preto našu spoluprácupri ich riešení a zdôrazňujeme, že ďalší rozvoj poľov-níctva možno dosiahnuť len ak sa bude vykonávaťekologicky, trvalo udržateľným spôsobom, na vedec-kom základe a v súlade so zásadami ochrany prírody.

SSttaannoovviisskkoo pprreerrookkoovvaalloo aa sscchhvváálliilloo zzaassaaddnnuuttiiee OOLLSSAAPPVV vvoo ZZvvoolleennee 1122.. ookkttóóbbrraa 22000044..

NNáávvrrhh ssttaannoovviisskkaa vvyypprraaccoovvaallii ččlleennoovviiaa sseekkcciiee ttrrvvaa--llee uuddrržžaatteeľľnnééhhoo mmaannaažžmmeennttuu zzvveerrii OOLL SSAAPPVV vv zzlloožžee--nníí:: pprrooff.. IInngg.. JJuurraajj CCiibbeerreejj,, CCSScc..,, IInngg.. JJáánn FFaarrkkaašš,,pprrooff.. IInngg.. PPeetteerr GGaarraajj,, CCSScc..,, ddoocc.. IInngg.. JJoozzeeff GGaaššppaa--rrííkk,, CCSScc..,, ddoocc.. IInngg.. PPaavveell HHeellll,, CCSScc..,, hhoossťť.. pprrooff..,,ddoocc..IInngg.. JJoozzeeff KKoonnôôppkkaa,, CCSScc..,, hhoossťť.. pprrooff..,, IInngg.. MMaarr--cceell LLeehhoocckkýý,, IInngg.. JJoozzeeff PPaauulleennkkaa,, CCSScc..,, MMVVDDrr.. DDuu--ššaann RRaajjsskkýý,, PPhhDD..,, ddoocc.. IInngg.. JJaarroossllaavv SSllaammeeččkkaa,,CCSScc.. aa IInngg.. JJáánn ZZáávvooddsskkýý,, CCSScc..

�

9

Zaujali ma dve tohtoročné do-pravné nehody, pri ktorých vodičizrazili zver. Pri prvej 27. júla vodičFelície zrazil srnu, potom zatelefo-noval na číslo 158 a oznámil, žezrazená zver ušla z miesta neho-dy, a tak odchádza aj on. Malsmolu: v neďalekej obci ho kon-trolovala policajná hliadka a srnunašla v kufri jeho auta. Už je obvi-nený z trestného činu pytliactvaa hrozí mu trest odňatia slobodyaž do 2 rokov. Približne o dva me-siace neskôr postupoval iný vodičúplne opačne. Počas jazdy automtiež zrazil srnu, ktorá vzápätí uhy-nula vedľa cesty. Zrážka mala zanásledok škodu na aute vo výške80 000 Sk. Vodič telefonicky pri-volal policajtov a srnu odovzdalizodpovednému členovi poľovníc-keho združenia, v ktorého teritóriubola zrazená.

Z účastníkadopravnej nehody

– pytliakSom dlhoročný vodič a viem,

že viacerých láka myšlienka zá-merne zraziť zver a potom si ju od-niesť. Nerobte to! Sú na to najme-nej tri dôvody:❶ Už 1 kg bažant vám môže rozbiťčelné sklo, 3 kg zajac vám rozbijeprednú masku aj chladič, 15 kgsrnka vám okrem masky môže po-škodiť aj prednú kapotu a blatníky,už ani nehovoriac o škode, ktorúmôže autu spôsobiť 80 kg diviakalebo 150 kg jeleň. Navyše, prinaháňaní sa za zverou môžete zísťz cesty a následky môžu byť ka-tastrofálne.❷ Okrem toho, že som vodič,som aj poľovník a tak viem, žezver zrazená autom býva s najväč-šou pravdepodobnosťou znehod-notená aj v prípade, keď na jej telenevidieť povrchové zranenia. Mápolámané kosti, potrhané vnútor-nosti, zakrvácané mäso... Prine-siete si taký „úlovok“ domov s vidi-nou pečienky alebo sviečkoveja zistíte, že sa z neho nedá ničpoužiť a ostanú vám starosti, kamuhynutý kus odpratať.❸ Najzávažnejší dôvod pozná kaž-dý vodič, ktorý je zároveň aj po-ľovníkom: ak si odnesie uhynutúzrazenú zver, dopúšťa sa trest-ného činu pytliactva v zmysle§ 181d Trestného zákona a môžebyť odsúdený až do dvoch rokovodňatia slobody.

Aj v prípade, že zver po zrážkes autom ujde, nesmieme zabud-núť upozorniť na to políciu (a tá za-sa poľovníkov). Poranená zver to-tiž zvyčajne uhynie v krutých bo-lestiach, ktoré môžu trvať i niekoľ-ko dní. Poľovníci poznajú revír,majú vycvičené psy na jej dohľa-danie a môžu ju tak zachrániť ale-bo ukončiť jej utrpenie.

MMjjrr.. MMggrr.. MMIILLOOŠŠ FFÁÁBBRRYY,,hhoovvoorrccaa KKRR PPZZ NNiittrraa

Človek musí mať niekedynajprv smolu, aby si potom uve-domil: Vlastne mám dôvod naradosť, lebo som mal šťastie –žijem. O takých okamihoch v ži-vote často rozhodujú náhodya nečakané prekvapenia.

V ten deň som nešiel krajomfrekventovanej cesty, ale radšejdruhou stranou doliny, po poľ-nom chodníku. Síce nepohodl-ne, ale bezpečne. Tam sa mi ničnemohlo stať. Občas som sapozrel na cestu, po ktorej fičaliautá. Bola nedeľa. Oči mi padlina smutne známy úsek cesty,kde sa len nedávno stali dve do-pravné nehody. Vyhasli pri nichľudské životy a uhynulo veľa po-ľovnej zveri. Je to úsek cestymedzi Kriváňom a Mýtnou. Vtomzazriem, ako elegantné autoobieha iné, začujem dva tupénárazy a škripot bŕzd. No dočer-ta, tí sa o seba šuchli! – pomys-lím si. Po chvíli počujem hlasy:

– Je mŕtvy!

Od nehody ma delí len zo päť-desiat metrov, ale pre konáreagátov nevidím, čo sa stalo.Prejdem na druhú stranu, zasta-ne pri mne auto a vodič mi vraví:

– Pán poľovník, vládna limuzí-na mala nehodu, zrazili nejakúzver, majú iste problém, pozritesa tam.

Oproti mne kráča mladý muž,asi vodič limuzíny. To už vidím le-žať na kraji cesty uhynutého srn-ca. Neborák, vyskočil z agátovejmladiny priamo pod vládny bavo-rák. Vedľa auta stojí ďalší muža mladá žena. Predstavujemesa, ale pravdu povediac, mená siveľmi nevšímam, skôr hodnotímsituáciu. Šťastie, že srnca zachy-til reflektor, lebo ak by bol vyletelvyššie cez predné sklo, bol byvrazil do vnútra auta.

Isto nečakali, že ešte predpolíciou, ktorú už informovalio nehode, dorazí na jej miestopoľovník. Srnec bol výradový.Jeho hlavu zdobilo parožie ne-

pravidelného tvaru a trochu po-otočené – tak, ako ho dokážesformovať iba príroda. Veľa po-ľovníkov by pristalo mať domatakú trofej, ale nebola súdenážiadnemu z nás.

– To sa muselo stať právemne, šéfovi poľovníkov, minis-trovi? – počujem akoby odpo-veď na nevyslovenú úvahu.

– Kto je tu minister? – poviemzarazene a hneď sa spýtam: –Ako sa voláte?

Opäť zaznie meno, a ja saospravedlňujem, že som ho ne-spoznal. Na televíznej obrazovketotiž Zsolt Simon vyzerá staršie.Hospodárovi som oznámil mobi-lom udalosť o nečakanom „hos-ťovi a úlovku“, ktorý nám zároveňnaplnil plán lovu srncov, hoci užv zakázanom čase a v kolónkeúhynov. Čo a ako ďalej s uhynu-tým srncom som už vedel. Ne-viem ako, ale zrazu som zabudol,že Zsolt Simon je minister pôdo-hospodárstva. Teraz stáli vedľaseba len dvaja poľovníci. Veľasme si povedali, veselo aj vážneako rovný s rovným, o čom inomako o poľovačke, živote, o prá-vach a povinnostiach, o poľov-ných hosťoch, guláši, pytliakocha o tom, ako byť spravodlivý. Dorozhovoru sa miešali telefonátya potom prišli zdravotníci, zá-chranári, policajti... Tí, čo nebolipotrební odišli, tí čo boli potreb-ní, konali si svoju povinnosť.

Často sa stretávam s novýmipoľovníkmi, ale mám rád lentých, ktorí vedia, že v lese smesi rovní všetci bez rozdielu, čisme bohatí, alebo chudobní.Hora nás vníma rovnako takých,akí sme, čestných, úprimných ajnečestných. Rovnako žobrákaalebo kráľa a pritom je jej úplnejedno, z ktorého kúta tohto sve-ta sú. A práve preto som minis-tra pri rozlúčke pozval na poľo-vačku po tom, keď už nebudecelebritou – ministrom, ale ra-dovým občanom a budeme maťmožnosť loviť tak, ako nám ukla-dá poľovnícka česť. Neviem, čisa tá poľovačka niekedy usku-toční práve tak, ako neviem,prečo na danom úseku cestynie sú výstražné tabule Úsekčastých dopravných nehôd, Po-zor zver!, a podobne trebárs ajna každom kilometri. Aj terazprehral slabší. Pekný srnec ne-dostal náležitú úctu – poslednýhryz, lovec nedostal trofej anizálomok za klobúk. Pán minis-ter, už vás poznám ako poľovní-ka a človeka, upozornite, pro-sím, svojich kolegov, ale ajsprávcov cesty na uvedenýúsek, pretože je rovnakou hroz-bou pre ľudí aj zver. Koľko zlasa tam už stalo! Tentoraz v našejpoľovníckej chate k trofejamúhynu pribudla ďalšia zaujímavá,ale opäť s výkričníkom...

PPAAVVOOLL SSAARRVVAAŠŠSSnníímmkkaa aauuttoorr

Zachoval sa čestneZachoval sa čestneKolízií so zverou pribúda. Za desať mesiacov tohto rokapolícia zaznamenala vyše 1 600 dopravných nehôd, priktorých jedným z účastníkov bola voľne žijúca zver.Škody na motorových vozidlách sa vyšplhali na vyše 77mil. Sk. Zver sa nevyhýba ani vládnym bavorákom. Počaspôsobenia súčasnej vlády sa už štyria jej členovia staliúčastníkmi kolízie auta so zvieraťom. Autu ministrazdravotníctva vbehol do cesty pes a ministrovi životnéhoprostredia srna. V tomto roku bol účastníkom takejtonehody aj premiér Dzurinda – na diaľnici pri Trenčínespôsobila líška na jeho bavoráku škodu vyše 400 000 Sk.Nedávno auto ministra pôdohospodárstva zrazilo pri obciKriváň srnca.

10

Sovy lietajú neuveriteľne ticho, obeťnepočuje svišťanie letiek a nezaregis-truje predátora prilietajúceho v tichejnoci. Túto výhodu sovám umožňuje mi-moriadne mäkké operenie. Korisť usmr-cujú pazúrmi podobne ako jastraby. Zo-bák používajú iba na trhanie. Deň tráviamedzi hustými konármi, pritisnuté kukmeňu stromu alebo ukryté v rozlič-ných dutinách. Vyznačujú sa viac-me-nej nočným životom. Lovia väčšinou zasúmraku a pred brieždením.

Našou najväčšou sovou je výr skal-ný (Bubo bubo). Na mnohých miestachEurópy, vrátane Slovenska bol na kon-ci 19. storočia takmer vyhubený. Jehopočetnosť sa začala zvyšovať až povyhlásení zákonnej ochrany v roku1929. Pričinil sa o to aj samotný výr,ktorý sa vďaka svojej odvahe a agresi-vite dokáže ubrániť pred mnohými pre-dátormi.

Páry sú si navzájom verné. Zvyčajnehniezdia na skalách, no výnimočne ajv lesoch. Mávajú viac hniezdisk, ktoréstriedajú. Hniezdo si nestavajú, sami-ca znesie vajcia priamo na zem alebodo skalného výklenku.

Tichí noční lovciText a snímky JOZEF FERENEC

Výr skalný

Myšiarka ušatá

11

Výr skalný má zrejme najpestrejší je-dálny lístok zo všetkých sov. Na lov savydáva už krátko po západe slnka. Lo-ví predovšetkým podľa sluchu a použí-va pri tom aj vynikajúci zrak. Počujepískanie myší, šuchot ježa v lístí aleboho privolá hlas kačíc, húkanie sovya podobne. Vo svojom teritóriu napádaaj iné sovy a dravce. Jeho obeťami bý-vajú niekedy aj myšiaky, jastraby, so-koly a iné veľké vtáky. Usmrcuje tak,že obeť prebodne pazúrmi. Zajacom,králikom, veveričkám, potkanom a väč-ším vtákom utrháva hlavu. Má značnúsilu a unesie veľmi ťažkú korisť. Sámsom pozoroval výra, ktorý letel s ulove-ným zajacom v pazúroch.Tiež som na-šiel pri jeho hniezde asi poldruhakilovúrybu, ktorú mohol podľa môjho odhadudoniesť z najbližšej rieky vzdialenejokolo piatich kilometrov.

Tichým nočným lovcom je plamien-ka driemavá (Tyto alba). Má tak doko-nale vyvinutý sluch, že dokáže presneurčiť polohu koristi aj v absolútnejtme. Loví drobné hlodavce ako hrabo-še, myši až do veľkosti potkana a ajnetopiere. Vyskytuje sa v blízkosti ľud-ských sídiel i priamo v nich. Na rozdielod iných sov jej húkanie znie chrapľa-vo.

V súvislých lesoch a lesoch s lúkamii v parkoch miest sa u nás vyskytujepôvabná sova myšiarka ušatá (Asiootus). Žije veľmi skrytým spôsobom ži-vota. Vďaka svojim perutiam lieta ne-hlučne a po nociach loví takmer výluč-ne drobné hlodavce. Zväčša loví z vy-výšeného miesta, odkiaľ potenciálnukorisť lokalizuje zrakom alebo sluchom.Skutočné uši má myšiarka umiestnenépo bokoch hlavy a dokážu zachytiť ajnajtenšie zapískanie vzdialeného hra-boša. Domnelé ušká na vrchu hlavy ne-majú žiadny význam. Sú to len chumá-čiky pierok.

Mnohým ľuďom je najviac známa, ajkeď ju možno vidieť len zriedka, svo-jím tiahlym a chvejúcim „hu-húúú“ so-va lesná (Strix aluco). Za tichých me-sačných nocí sa jej volanie ozýva doveľkej vzdialenosti a ťažko ho prepo-čuť. Je zdatným lovcom s veľkými pa-zúrmi. Korisť loví do veľkosti potkanaa holuba. Vždy sa ticho vznáša nadsvojou korisťou, dokáže však uloviť ajnetopiera v letku. Niekedy sovy hlas-no tlčú krídlami nad krovinamia hustým nízkym porastom, aby vyľa-kali a vyhnali z úkrytov drobné vtákya cicavce, ktoré sa im potom ľahšie lo-via.

Sova lesná

Plamienka driemavá

12

Na základe poverenia prezidentom Medziná-rodnej komisie CIC pre výstavy a trofeje VeljkomVaric’ akom usporiadal Slovenský poľovníckyzväz 8. a 9. októbra v žilinskom Dome poľovní-kov kurz bodovania trofejí, uznaný CIC. Absolvo-vali ho predsedovia poľovníckych a hodnotiteľ-ských komisií jednotlivých OkO-RgO SPZ. Nakurze bodovania trofejí, ktorý má byť uznanýCIC, sa musia ako prednášatelia zúčastniť mini-málne traja experti CIC, z toho dvaja pochádza-júci z inej než usporiadateľskej krajiny. Na náškurz boli na zasadnutí CIC v auguste 2004 dele-govaní prof. Josef Hromas, CSc. – viceprezi-dent Medzinárodnej komisie CIC pre výstavya trofeje, Ing. Josef Feureisel – tajomník tejtokomisie a doc. Ing. Pavol Hell, CSc. hosť. prof.Na kurze bol prítomný aj zástupca MP SRDr. Jozef Hlásnik.

Kurz sa stretol s veľkým záujmom na celomSlovensku a bolo na ňom vyškolených 78 účast-níkov. V priebehu školenia boli oboznámenís metódami, postupmi a zásadami bodovaniatrofejí jeleňa, daniela, muflóna, srnca, diviaka,kamzíka, ako aj lebiek a koží šeliem. Prednáša-júci experti CIC využívali počas výkladu datavi-deotechniku, ale aj trofeje jednotlivých druhovzveri a príslušné meracie a bodovacie pomôcky.Z každého druhu zveri mali k dispozícii dve roz-dielne trofeje, aby bolo možné v praxi demonš-trovať odchýlky pri udeľovaní vzhľadových bodova zrážok. Profesionálna téma bola pre absolven-tov kurzu veľmi príťažlivá a zaujímavá, o čomsvedčila aj bohatá diskusia a množstvo ich dopl-ňujúcich a spresňujúcich otázok.

Predsedovia poľovníckych a hodnotiteľskýchkomisií mali počas kurzu možnosť zakúpiť presvoje organizácie a komisie i rozličné školiteľsképomôcky, slúžiace na bodovanie trofejí. Bola topublikácia Karla Klusáka Hodnocení loveckýchtrofejí zvěře z celého světa, videokazeta Hodno-tenie trofejí metódami CIC a program bodova-cích tabuliek, automaticky prepočítavajúci na-merané hodnoty a sumarizujúci výslednú bodo-vú hodnotu trofeje. K dispozícii bola i publikáciaJosef Hromas – Michel Nolens: Najsilnějšie tro-feje CIC 2000.

Predseda komisie pre poľovníctvo a životnéprostredie SPZ a súčasne i prezident Národnejkomisie SR pre výstavy a trofeje Ing. Dušan Kraj-niak prezentoval príťažlivou formou pomocoudatavideoprojektoru, ktorý je dnes už neodmys-liteľnou súčasťou každého kvalitného seminára,zásady obhospodarovania jelenej a srnčej zveri.

Na záver dostali účastníci kurzu diplomy CICs pečaťou Medzinárodnej komisie CIC pre vý-stavy a trofeje, parafované všetkými tromi pred-nášajúcimi expertmi CIC, potvrdzujúce v sloven-skom, francúzskom, anglickom a nemeckom ja-zyku absolvovanie kurzu bodovania trofejí, uzna-ného CIC.

Zdá sa, že dobrá akcia sa podarila.IInngg.. MMAARRIIÁÁNN ŠŠEEBBOO

Program bodovania trofejí jeleňa, srnca, da-niela, muflóna a diviaka, automaticky počítajúcisúčet alebo priemer nameraných hodnôt, náso-biaci príslušným koeficientom a udávajúci vý-slednú bodovú hodnotu trofeje v exceli na dis-kete si možno objednať na Ústredí SPZ, Štefáni-kova 10, 811 05 Bratislava alebo na tel. č.02/52 493 912. Cena programu je 500 Sk +poštovné, pričom členom SPZ bude predávanýv cene 200 Sk + poštovné.

Deň pred medzinárodnými špeciálnymi farbiar-skymi skúškami jazvečíkov sa stretol rozhodcov-ský zbor v zložení: hlavný rozhodca Ing. Š. Štefíka rozhodcovia P. Psotný, F. Hauerland a Ing. B.Molnár a po pripravení pomôcok odišli do Kosto-lian pod Tribečom založiť potrebný počet stôp.Napriek tomu, že stopy už boli vyznačené, nemaliľahkú úlohu, veď jedna stopa je dlhá až 1 200 m.Na stopy bolo treba naniesť do 0,5 l krvi, označiťstopu odtlačkami ratíc srnčej zveri a rozmiestniťpo nej 5 úlomkov kostí spolu s označenými mar-kermi (drievkami). Na každý zlom sa dávala aj srsťzo srnčej zveri. Pri kladení stôp, ako aj pri ďalšompriebehu skúšok výrazne pomáhal aj Ing. I. Faze-kaš.

Po návrate rozhodcov sa prezentovalo 5 vodi-čov – traja zo SR a dvaja z ČR so svojimi psami(jeden vodič z ČR sa nedostavil). Po večeri do ne-skorých nočných hodín prebiehala diskusia, akonajlepšie zvládnuť úskalia budúceho dňa.

Slávnostné otvorenie skúšok sa uskutočnilov sobotu ráno 23. októbra. Hlavný rozhodca obo-známil vodičov s celým priebehom skúšok. Prvoudisciplínou bola skúška hlasitosti na čerstvej zaja-čej stope. Skúšalo sa v revíroch PZ Cer Kolíňanya PZ Podhradie Gýmeš Žirany – Jelenec. Aj keďsa spočiatku zdalo, že bude málo zajacov, nako-niec sa podarilo všetkých psíkov úspešne odskú-šať. Preukázali dobrú hlasitosť a získali hodnotenie4 s výnimkou Alisse Würtenberg Martina Zachara,ktorá dostala hodnotenie 3. Peggy od Černých ry-tířů Ing. Juraja Čapeka našla poranenú srnčiu zvera bolo ju treba čakať. Ostatní sa premiestnili doKostolian pod Tribečom, kde sa vďaka JozefoviKrchnavému uskutočnili ostatné disciplíny.

Žrebovali sa jednotlivé stopové dráhy a prednasadením na stopu sa odskúšavala posliedka.Ako prvý nastupoval M. Zachar so svojou sučkou,ktorá však prejavila tvrdohlavosť a odmietla nasle-dovať svojho pána na posliedke. Nasledovalo hľa-danie nástrelu vo štvorci 50x50 m. Vodič a sučkatúto úlohu zvládli veľmi dobre a tak prvý súťažiaciuž pracoval na stope. Ostatných v tom čase od-skúšavali z odloženia a vodenia na remeni. Tietodisciplíny zvládli všetci bez problémov. Na druhústopu nastupoval Ing. Vajanský s Lesanom od Ba-ďuru. Posliedku zvládol za 3, nástrel našiel tiežrýchlo a išiel na stopu. Medzitým sa však po hodi-ne vrátil M. Zachar na nástrel, čo neveštilo nič

dobré. Nakoniecobaja našli len je-den marker a súťažukončili. Na tretiustopu nastupovalHero z Jarohněvics vodičom Bábi-kom (na snímke).Na posliedke tiež„chytil“ 3 pre po-odídenie z odlože-nia, úspešne zvlá-dol nájdenie ná-strelu a stopovúdráhu za 30 minútso 4 markermi.S takýmto výsled-kom sa zdal byťistým víťazom skú-šok, dvaja účastní-ci však ešte malinajťažšie disciplínypred sebou. Veľmidobre začal Ing.Dobšinský s Gajou z Poiplia, keď v priebehu 28sekúnd našli nástrel. Sučka sa však pol hodiny ne-dokázala nasadiť na stopu, ale potom ju úspešnevypracovala s 3 nájdenými markermi. Posledný na-stupoval Ing. Čapek so svojou sučkou. Po úspeš-nej posliedke a nájdení nástrelu vypracovala stopuv najkratšom čase, ale len s tromi markermi. Poodskúšaní sliedenia a pokoja po výstrele sa mohlozačať s vyhodnocovaním výsledkov.

Dvaja vodiči, Ing. Čapek a F. Bábik, skončilis rovnakým počtom 207 bodov v I. cene. Rozhod-la chovnosť Hera z Jarohněvic, ktorý tak získal titulCACIT a CACT. Na treťom mieste skončila Gajaz Poiplia s Ing. Dobšinským v I. cene so 179 bod-mi.

Opäť sa ukázalo, že jazvečík je schopný po ná-ležitom výcviku dohľadať zver aj po tých najťažšíchstopách.

Treba sa poďakovať všetkým usporiadateľomza dobre zorganizované skúšky. Dúfam, že ich vý-sledky povzbudia aj ostatných vodičov k tomu,aby sa intenzívnejšie venovali výcviku svojich milá-čikov aj na stopové dráhy.

IInngg.. BBAALLTTAAZZÁÁRR MMOOLLNNÁÁRR,, vvýýccvviikkáárr kklluubbuu

Rozhodla Herova chovnosť

Kurz bodovaniatrofejí

Duričské skúšky PZ Žaludnica Hlohovec usporiadalo v dňoch 30.-31. 10. v spolupráci s RgO SPZ Trnava a obecnýmúradom Tepličky duričské skúšky. V krátkom čase

vybudovali diviačí oplôtokv obci Tepličky a zabezpe-čili všetky potrebné pod-mienky na úspešný prie-beh týchto skúšok. Odme-nou za vynaložené úsiliebolo získanie poľovnejupotrebiteľnosti ich štvor-nohých zverencov a poďa-kovanie účastníkov za prí-kladné zabezpečenie a ús-pešný priebeh skúšok. Naskúškach sa zúčastnilo de-sať psíkov, z ktorých tri ob-stáli v 1. cene, päť v 2. ce-ne a dva v 3. cene.MMIILLAANN ŠŠUUCCHHAA,, pprreeddsseeddaa

PPZZ ŽŽaalluuddnniiccaa HHlloohhoovveecc

Riaditeľ skúšok Milan Valen-ta odovzdáva víťaznú trofejvodičovi Miroslavovi Rigovi,ktorý viedol jazvečíka hrubo-srstého Duvadírto Samu.

13

Na slovenské pomery nadštan-dardný počet účastníkov posudzo-vala medzinárodná porota. Hneď pr-vý deň na poli sa ukázalo, že hodno-tila prísnejšie, než sme u nás zvyk-nutí. Väčšina slovenských psov vy-padla. V kategórii anglických stava-čov bodovali dvaja naši zástupcovia,no jeden neabsolvoval prinášaniepernatej zveri v poli a druhý nezvlá-dol prácu na vode. Ďalšie súťažnédni boli pre slovenské farby šťastnej-šie. Pritom súťaže majstrovstiev sve-ta stavačov v love a sv. Huberta lov-cov so stavačmi sú skôr doménouzápadnej Európy. Slováci, zžití s tro-chu inými kritériami, naberali pre-dovšetkým skúsenosti a domáceprostredie im dodávalo vietor do pla-chiet.

– Nie sú to moje prvé medzinárod-né preteky, bola som aj v zahraničí,ale na Slovensku bola srdečnejšia at-mosféra a pocit zázemia a podporydodával človeku väčšiu istotu, – hod-notila Veronika Poláčková. – Šam-

pionát poskytol v prvom rade rozhľada bližší kontakt s pravidlami, podľaktorých sa postupuje v rámci FCI.Každými pretekmi sa získavajú novéskúsenosti, veľa priateľov zo zahrani-čia a nové kontakty, ktoré sa v bu-dúcnosti dajú využiť, – hodnotila svo-je účinkovanie kynologička, ktorá sanetajila spokojnosťou so svojímpsom. Podľa nej na to, aby sme sazaradili k absolútnej svetovej špičke,nám chýbajú väčšie skúsenostia adekvátne postavenie slovenskejpoľovníckej kynológie: – V rámci dip-lomacie je to podobný problém, akomal Martikán pri obhajobe svojej zla-tej medaily na olympiáde.

Peter Ňukovič zhrnul prínos štartuna majstrovstvách sveta do troch bo-dov:

– Po prvé: videl som veľmi dobrúprácu psov. To bol naozaj zážitok,ako niektoré psy bežali... Po druhé:už to, že štartujem na MS, pokladámza veľký úspech. Po tretie: nebolsom si istý našimi kvalitami v porov-

naní so zahraničím. A pritom mojasučka behá ak nie ako špičkovépsy, tak určite ako nadpriemer.

Na budúci šampionát do Dánskasa však nechystá: – Keby som pre-šiel dvetisíc kilometrov, zaplatil siubytovanie a potom na vode vypa-dol, asi by som sa na to pozeraltrošku inak, – pragmaticky konšta-toval.

Dobre zazverené poľovné revíryDiana Bernolákovo a Bažant Ivankapri Dunaji urobili svoje a zo 100psov, štartujúcich na MMaajjssttrroovvssttvváácchhssvveettaa ssttaavvaaččoovv vv love, uspela štvrti-na.

– V západnej Európe po desiatichminútach hľadania v revíri nájde pesjeden pár pernatej zveri, kým u násmal v priebehu pätnástich minút tri,štyri, ba niekedy aj päť možností.Čím viac možností kontaktu so zve-rou, tým väčšia možnosť urobiť chy-bu, ale aj možnosti uspieť, – konšta-toval zástupca organizátorov. Anglic-ké a kontinentálne stavače sa hod-notili zvlášť. So športovejšími „angli-čanmi“ sa najviac darilo Španielom,na druhom mieste prekvapilo Českoa tretí boli Taliani. Kontinentálne sta-vače ovládli Maďari, stíhaní Španiel-mi, Portugalcami a Talianmi. Zo Slo-vákov bodoval Rugo Tišňov na Mo-ravě, ktorý neutajil svoju vrodenúvlastnosť vyhľadávať zver a s vodi-čom Otto Banásom si vybojovali 9.miesto medzi kontinentálnymi sta-vačmi.

ZZaa mmaajjssttrroovvssttvvaammii ssvveettaa ssvväättééhhooHHuubbeerrttaa lloovvccoovv ssoo ssttaavvaaččmmii sa koló-ny áut súťažiacich vydali do bohaté-ho revíru PZ Drop v Nedede. Huber-tove preteky, v ktorých sa hodnotínie pes, ale poľovník, u nás príliš ne-poznáme.

– My poľujeme len spoločne, niesólo na malú zver, hoci v zahraničí jeto bežný druh poľovačky. Ide o to, čimá človek šťastie a narazí na zver, –vysvetľoval šéf organizácie LadislavBalogh. Úspech vodiča závisí odúrovne spolupráce so psom pri love.Rozhodcovia pritom posudzujú i do-držiavanie tradície. Prihliada sa nato, ako vodič vystupuje, čo má oble-čené, ako si ctí tradície. Každú kraji-nu reprezentujú dvaja muži a dve že-ny, ktorí sa hodnotia zvlášť. Slovácipostavili do prestížneho súboja Zol-

tána Nagya, Ladislava Balogha, Ve-roniku Poláčkovú a Julianu Ptáčko-vú.

Súťažiaci dostal štyri náboje,s ktorými mohol počas pretekov ulo-viť len dva jedince zveri. Za každúchybu sa odratúvali body. Keď na-príklad talianska reprezentantka ulo-vila jedného bažanta, ale neskôr vy-stavil pes ďalšie dva, ktoré zložiladvojstrelom, korona obdivne tlieska-la netušiac, že Talianka práve vypad-la zo súťaže. Svätého Huberta nako-niec ukoristil Dán Paul ValdemarNielsen so psom Pun’s Mira a ele-gantná mladá Francúzka JenniferBazus s pointrom Orphie de la pas-sée Rances. Zo Slovákov 15. mies-to obsadil Ladislav Balogh s Dixomzo Splavu z Hosté a 23. skončil Zol-tán Nagy s Boltou Oroslavski Zvirek.Lepšie sa však viedlo dámam: Ing.Veronika Poláčková s Krisom-Won-derstar von der Igalfy-Igaly a JulianaPtáčková s Orkanom von Bärentalobsadili pekné 9. a 10. miesto. V ka-tegórii sliedičov (len plemená „špa-nielov“) zvíťazil Holanďan G. Visschers anglickým špringeršpanielom LordLesley. Národnými kráľmi svätéhoHuberta sa nakoniec stali Španielipred Dánmi a Talianmi. V kategóriižien opäť dominovalo Španielsko, zaktorými bodovalo Nemecko a Fran-cúzsko. Medzi málo obsadenými ple-menami „španielov“ uspeli Holanďa-nia, Taliani a Francúzi.

– Všetci odchádzali veľmi spokoj-ní s výberom miesta, zazverením ajporastom, – usmieval sa po skonče-ní súťaže L. Balogh.

MMeessiiaacc pprreedd zzaaččiiaattkkoomm ššaammppiioo--nnááttoovv ssii llookkaalliittuu nnaa SSlloovveennsskkuu pprriiššlloooobbzzrriieeťť vveeddeenniiee ssvveettoovveejj oorrggaanniizzáá--cciiee.. SSlloovváá pprreezziiddeennttaa SSvveettoovvééhhoo oorr--ggaanniizzaaččnnééhhoo vvýýbboorruu MMaajjssttrroovvssttiieevvssvveettaa ssttaavvaaččoovv pprrii FFCCII aa ssúúččaassnnee aajjnneemmeecckkééhhoo DDeeuuttsscchheerr PPooiinntteerr CClluu--bbuu LLuuccaa BBoorrttoolliihhoo ssppookkoojjnnoossťť vveeddee--nniiaa lleenn ppoottvvrrddzzoovvaallii::

–– TTrreebbaa ssaa sslloovveennsskkéémmuu nnáárroodduuppooďďaakkoovvaaťť zzaa ttoo,, žžee ddaall kk ddiissppoozzíícciiiiúúžžaassnnéé ppooľľoovvnnéé rreevvíírryy nnaa nnaajjvvääččššiiuummaanniiffeessttáácciiuu kkyynnoollóóggiiee –– mmaajjssttrroovv--ssttvváá ssvveettaa.. OOrrggaanniizzááttoorrii bboollii vveeľľmmiiúússttrreettoovvíí aa mmiillíí,, vvyyddaallii zzoo sseebbaa ttoo nnaajj--lleeppššiiee,, ččoo mmoohhllii..

KKRRIISSTTÍÍNNAA DDUUGGOOVVIIČČOOVVÁÁSSnníímmkkyy aauuttoorrkkaa

Výkony niektorých psov hodnotila početnejšia korona, než na akú sme na Slo-vensku zvyknutí, a to aj výkrikmi „bravo!“.

V medzinárodnej porote šampionátu pôsobili dvaja Slováci – Marián Nováka Ing. Jozef Jursa, CSc. Druhý z nich je na snímke s chorvátskym a dánskymkolegom.

Svetový šampionát stavačov:

Po prvý razna Slovensku

Najväčšiu kynologickú udalosť svojho druhu priviezol začiatkomoktóbra na Slovensko z poverenia SPZ Športový klub stavačov.Po španielskom Tolede, kde sa Majstrovstvá sveta stavačovv love a Majstrovstvá sveta svätého Huberta lovcov so stavačmikonali vlani, prišiel na rad Senec a revíry v Bernolákove, Ivankepri Dunaji a Nedede. Na otvárací ceremoniál pri Slnečnýchjazerách pricestovali vodiči z 15 krajín s takmer 200 psami. Bolimedzi nimi početné výpravy zo Španielska, Francúzska,Talianska i Rakúska, a vlastne každá zahraničná výpravapriviezla zo svojej vlasti to najlepšie. Slovensko postavilo našampionát prvý raz kompletnú výpravu. Kandidáti prešlidomácim kvalifikačným sitom. Menný zoznam slovenskýchreprezentantov nakoniec „zaváňal“ monarchiou – Otto Banás,Oto Banás mladší, Ladislav Balogh, Zoltán Nagy, JanaKnappová, Silvia Volkovičová, Elfriede Tobisch, Peter Ňukovič,Ing. Veronika Poláčková, Juliana Ptáčková, I. Polášová a R.Paulovič.

14

Keďže overovanie pevnosti hlavní záviselo lenod poctivosti výrobcu, vznik nehôd a ochranapred nepoctivými výrobcami prispeli k tomu, žev niektorých mestách s rozvinutou puškárskou vý-robou začali vznikať v 16. a 17. storočí prvé skú-šobne zbraní (napr. v nemeckom Essene v r.1514 a v r. 1637 v Londýne). Neskôr skúšobníc-tvo prešlo do kompetencie panovníkov a v 19.storočí sa stalo štátnou záležitosťou, začínajúvznikať štátne skúšobne zbraní. Bolo bežnou pra-xou, že si jednotlivé štáty vzájomne uznávali svoještátne skúšobné značky, aj keď skúšobné meto-diky boli v jednotlivých krajinách rôzne. Problémynastali až na prelome 19. a 20. storočia so zave-dením bezdymového prachu. Postupne vznikalirôzne druhy prachov s rôznym výkonom. Rozdiel-ne metódy, prístroje a skúšobné náboje na mera-nie tlaku prachových plynov, používané pri overo-vaní zbraní a streliva viedli k odlišným výsledkompri ich posudzovaní. Vznikali komplikácie medzijednotlivými štátmi pri vzájomnom obchodovaníso zbraňami, dochádzalo k sporom medzi skú-šobňami a zákazníkmi, výrobcami zbraní, strelivaa prachu. Na vyriešenie týchto ťažkostí vzniklaz podnetu belgickej vlády medzinárodná dohoda(Brusel 1914) podpísaná Belgickom, Nemec-kom, Francúzskom a Talianskom, v ktorej prijalipravidlá na vzájomné uznávanie úradných skú-šobných značiek palných zbraní.

Dohoda dostala podľa miesta podpisu názovBruselská dohoda a jej výkonným orgánom jeStála medzinárodná komisia pre skúšanie ruč-ných palných zbraní (CIP), ktorú tvoria zástupco-via jednotlivých členských štátov. Jej úlohou jezjednocovanie prístrojov na meranie tlaku pracho-vých plynov, normalizácia nábojov a nábojovýchkomôr a zdokonaľovanie skúšobných metód v sú-lade s rozvojom techniky. V súčasnosti sú členmiCIP Belgicko, Francúzsko, Spolková republikaNemecko, Taliansko, Česká republika, Rakúsko,Chile, Fínsko, Španielsko, Maďarsko, Veľká Bri-tánia, Rusko a Slovensko. (Československo boločlenom CIP od r. 1965, po rozpade ČSFR sa ná-stupníckym štátom stala ČR, SR sa stala členomCIP až v r. 1996.) Uvedené štáty si vzájomneuznávajú skúšobné značky, čo umožňuje dovozzbraní z členských štátov bez ich preskúšania.

U nás overovanie strelných zbraní a streliva vy-konáva skúšobňa Lieskovec. K jej najdôležitejšejčinnosti patrí overovanie zbraní a streliva domácejvýroby, prípadne dovezených zbraní a strelivaz nečlenských krajín CIP a nové kusové overeniestrelných zbraní. Pre našich poľovníkov je naj-dôležitejšie vedieť, že podľa nového zákonao zbraniach a strelive platného od 1.1. 2004 samusia predkladať na nové overenie také zbrane,u ktorých od posledného overenia uplynula leho-ta 10 rokov pri krátkej guľovej zbrani, 15 rokov pri

dlhej brokovej zbrani a 20 rokov pri dlhej guľovejzbrani (ak policajný útvar pri kontrole zistí uplynu-tie danej lehoty, vyzve držiteľa zbrane, aby jupredložil na overenie a držiteľ zbrane je povinnýdo 60 dní od výzvy predložiť zbraň na overeniev skúšobni). Pri novom kusovom overení sa vyko-náva, s prihliadnutím na opotrebenie neznižujúcebezpečnosť zbrane, nasledujúca činnosť:

a) prehliadka pred skúšobnou streľbou,b) skúšobná streľba,c) prehliadka po skúšobnej streľbe.Predložená zbraň pri prehliadke nesmie vyka-

zovať: stopy korózie; nesmie mať poškodenú paž-bu; hlaveň nesmie byť ohnutá, mať náznaky vydu-tia a iných deformácií; guľová hlaveň nesmie maťpríliš zväčšený alebo tesný vývrt; neprípustné súpraskliny, vytrúseniny a dodatočne zvarovanémiesta na hlavných častiach zbrane; háky, hlavnea lišty nesmú byť nesprávne spájkované; zbraňnesmie mať vady spôsobené mechanickými a te-pelnými výrobnými operáciami, ktoré môžu ne-priaznivo pôsobiť na jej pevnosť a funkciu; rozme-ry a materiál uzáveru musia zodpovedať účeluzbrane. Dôležité rozmery strelnej zbrane z hľadis-ka bezpečnosti (uzamykacia vôľa a hrúbka stienhlavní) musia zodpovedať hodnotám, ktoré stano-vuje CIP. Neprípustné je vyhotovenie vložkovanejnábojovej komory brokovej hlavne, zhotovenienesamonosných vložiek nábojovej komory guľo-vej hlavne alebo nesamonosných vložných hlavní.Takisto sú neprípustné aj prestavby zbrane bezdostatočnej rezervy v pevnosti hlavne a uzáveru,pri ktorých nový kaliber namáha uzáver väčšouspätnou silou ako pôvodný kaliber alebo namáhahlaveň vyšším tlakom. Po prehliadke zbrane, akvyhovela, sa vykoná skúšobná streľba.

Skúšobná streľba sa vykonáva skúšobnými ná-bojmi, ktoré svojím vyhotovením, tlakmi, prípadneenergiami strely zodpovedajú rozhodnutiam CIP.

Zbrane s brokovými hlavňami nabíjané zozadus dĺžkou nábojovej komory menšou ako 73 mmsa skúšajú dvoma výstrelmi z každej hlavne skú-šobnými nábojmi s olovenými brokmi alebo trominábojmi s oceľovými brokmi. Na overenie opako-vacej alebo samonabíjacej funkcie strelnej zbra-ne sa vystrelí z každej hlavne najmenej jeden ná-boj určený na trh. Brokové hlavne, ktorých dĺžkanábojovej komory je väčšia ako 73 mm sa overujúvyššou skúškou – skúšobné náboje dosahujú tlak137 MPa vo vzdialenosti 17 mm od čela uzáverua 50 MPa vo vzdialenosti 162 mm od čela uzáve-ru. Predpísané tlaky – stredná hodnota maximál-neho tlaku – sa zisťujú piezoelektrickými snímač-mi. Predpísané tlaky pre vyššiu skúšku sú jednot-né pre všetky brokové kalibre. Vyššia skúška sapoužíva aj vtedy, ak sa majú v skúšanej zbranipoužiť náboje určené na trh, ktoré majú vyšší tlak(viac ako 74 MPa pri kalibri 14 a väčšom, 78

Overovacie značkystrelných zbraní a streliva SR

Overovacie značkystrelných zbraní a streliva ČR

Overovanie strelných 1. Kusové overenie signálnych, poplašnýcha narkotizačných zbraní a ostatnýchexpanzných prístrojov

3. Kusové overenie zbraní určených napoužitie čierneho prachu, nabíjaných spredu

4. Kusové overenie brokovníc – vyššia skúška

5. Homologizácia zbraní a expanznýchprístrojov

6. Kontrola streliva

7. Kontrola streliviny

8. Kusové overenie brokovníc – oceľovébroky

9. Identifikačná značka skúšobne strelnýchzbraní a streliva Lieskovec

1. Kusové overenie signálnych, metných,narkotizačných zbraní a expanzných zbranía prístrojov

2. Typová kontrola streliva do plynových zbraní

3. Kusové overenie strelných zbraní určenýchvýhradne na použitie čierneho prachu

4. Kusové overenie strelných zbranínabíjaných zozadu, s hladkým vývrtom, napoužitie bezdymového prachu

5. Kusové overenie brokovníc – vyššia skúška

6. Kusové overenie brokovníc – oceľovébroky

7. Identifikačná značka Českej skúšobnestrelných zbraní a streliva v Prahe

8. Nové kusové overenie všetkých typovstrelných zbraní

9. Kusové overenie strelných zbranínabíjaných zozadu, s drážkovaným vývrtom, napoužitie bezdymového prachu

10. Homologizácia expanzných zbranía expanzných prístrojov

11. Typová kontrola streliva

12. Typová kontrola streliviny

2. Kusové overenie všetkých druhov zbranínabíjaných zozadu, určených na použitiestreliva s bezdymovým prachom

Ing. PAVOL ŠAREK

Vznik a vývoj ručných palných zbraní v druhej polovici 14. storočiabol spojený s vynálezom čierneho prachu, ktorý sa používal akojediná strelivina až do 80. rokov 19. storočia, do objaveniabezdymového prachu. Už prví výrobcovia palných zbraní vedeli, že privýstrele vzniká v hlavni vysoký tlak plynov, a pri použití nadmernejdávky prachu a nedostatočnej pevnosti hlavne dochádza k jejdeštrukcii a k ohrozeniu strelca. Preto poctiví výrobcovia v podstateod počiatku výroby preverovali pevnosť hlavní zvýšenou dávkouprachu.

15

MPa pri kalibri 16 a 83 MPa pri kalibri 20 a men-šom).

Zbrane s guľovými hlavňami nabíjané zozadusa skúšajú skúšobnými nábojmi, ktoré vyvíjajú tlaknajmenej o 30 % vyšší, ako je prípustná strednáhodnota maximálneho tlaku náboja určeného natrh pre daný kaliber. Dlhé zbrane s prevádzkovýmtlakom 180 MPa a viac sa preverujú vystrelenímdvoch skúšobných nábojov a zbrane s prevádz-kovým tlakom menším ako 180 MPa sa preverujújedným skúšobným nábojom vystreleným z kaž-dej hlavne. Overenie opakovacej alebo samona-bíjacej funkcie sa vykoná vystrelením najmenejjedného náboja určeného na trh z každej nábojo-vej komory. (Pri pištoliach sa každá hlaveň overu-je dvoma sk