1 2016 Predseda

Súdneho

dvora EÚ

na Slovensku

Vymenovanie

nových sudcov

Noví asistenti

na NS SR

DE IURE Vydáva Najvyšší súd Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 814 90 Bratislava | www.nsud.sk

OBSA

H

Ná vš tevá u prezidentá

štráná 4

Noví šudcoviá

štráná 4-5

2

Ná vš tevá predšedu

Su dneho dvorá EÚ

štráná 8

Ná vš tevá šudcov

z Gruzí nšká

štráná 7

Ná vš tevá šrbške ho

miništrá šprávodlivošti

štráná 6

Rekodifiká ciá civilne ho

procešu

štráná 9

Sprá vne šu dnictvo á

prá vomoci prokurátu ry

štráná 12

Rozhovor

Koen Lenaerts

štráná 15

Rozhovor

JUDr. Ján Šikuta

štráná 19

Nove tvá re ná NS SR

štráná 23

Abšolventšká práx ná

NS SR z Ú PSVáR

štráná 26

V á z ene kolegyne, vá z ení kolegoviá,

predštávujeme Vá m informác ny ob-c ášní k Nájvyš š ieho šu du Slovenškej republiky „DE IÚRE“, ktory má ámbí -

ciu š tvrťroc ne Vá š informováť o áktuá lnom diání á iny ch do lez ity ch škutoc noštiách šu vi-šiácich š c innošťou Nájvyš š ieho šu du SR moz -no trochá iny m špo šobom, nez ná ktory šte bo-li dopošiáľ zvyknutí .

Z vecne ho hľádišká je c ášopiš zámerány ná poškytnutie ro znych ánály z ty káju cich šá judikátu ry nájvyš š ieho šu du, ná odborne c lá n-ky á tiez áj ná vrhy zá konov de lege ferendá, c o má ošobitny vy znám pri zišťování Váš ich ná zo-

rov z hľádišká podnetov ná prí pádne novely plátny ch zá konov, rešp. podnetov ná celkom novu prá vnu u právu. Málo by šá pritom vychá dzáť z Váš ich prákticky ch po-znátkov.

Nájvyš š í šu d SR má v šu c ášnošti 230 zámeštnáncov. Je to pomerne veľky poc et, pri ktorom je došť právdepodobne , z e šá vzá jomne nepoznáju . V mnohy ch prí pádoch ide o ošoby veľmi záují máve , ktore šá (okrem švojej prá ci) venuju áj iny m záují má-vy m c innoštiám, máju „kreátí vneho duchá“, šu jednoducho ošobnošťámi, ktore ši zášlu z iá, áby šme šá o nich dozvedeli. Ná prekonánie tejto bárie ry zává dzáme rub-riku „KTO SOM“, v ktorej šá ná m predštáviá.

So zreteľom ná škutoc nošť, z e Slovenšká republiká je krájinou Euro pškej u nie, je v náš om zá ujme ná lez ite oboznámováť šá š euro pškou legišlátí vou á judikátu rou. Tieto informá cie budu obšiáhnute v rubrike „ZAHRANIČ IE“, do ktorej záhrnieme áj záhránic ne áktivity, nájmá špoluprá cu Nájvyš š ieho šu du Slovenškej republiky š iny mi šu dmi Euro pškej u nie.

Nemoz no opomenu ť áni vy známne vy roc iá šudcov á zámeštnáncov Nájvyš š ieho šu du Slovenškej republiky, áko vy známne š tá tne, špoloc enške , kultu rne á š portove podujátiá, prí pádne áj ine vy známne událošti, o ktory ch šá doc í táme v rubrike „VS IMLI SME SI“.

Verí m, z e šnáhá á vš etko u šilie vynáloz ene ná vydá vánie tohto c ášopišu nebudu má rne, á z e jeho vydá vánie neminie cieľ špoc í váju ci v právidelnom toku do lez ity ch á záují mávy ch informá cií .

JUDr. Daniela Švecová

predsedníčka Najvyššieho súdu SR

EDITORIÁL

3

V utorok 9. februá rá 2016 prijál

predšední c ku Nájvyš š ieho šu du Slo-

venškej republiky, JÚDr. Dánielu

S vecovu , prezident Slovenškej re-

publiky, pá n Andrej Kišká, š ktorou

diškutovál o viácery ch te mách špo-

jeny ch š fungování m juští cie.

Predšední c ká Nájvyš š ieho šu du

SR informoválá prezidentá o niekto-

ry ch jej krokoch á jej ďálš í ch plá -

noch v prošpech efektí vneho po šo-

beniá nájvyš š ieho šu du. Prezident šá

okrem ine ho záují mál áj o ná zory vo

vnu tri nájvyš š ieho šu du ná eticky

ko dex šudcu prijáty šu dnou rádou

á špoloc ne diškutováli o niektory ch

okruhoch otá zok, ktore ši budu vy-

z ádováť áj pozornošť budu ceho pár-

lámentu á vlá dy.

TEXT: Boris Urbančík

Prezident Slovenškej republiky,

pá n Andrej Kišká, vymenovál

v utorok 9. februá rá 2016

v Prezidentškom pálá ci 23 šudcov

bez c ášove ho obmedzeniá. Priná š á-

me Vá m jeho prejáv ná uvedenom

šlá vnoštnom ákte:

„Zloz ení m šľubu šte šá štáli no-

vy mi šudkyn ámi á šudcámi Sloven-

škej republiky. Ú primne Vá m grátu-

lujem á vš etky m vá m z elá m u špeš -

nu , profešioná lne hodnotnu kárie ru

ná váš ich novy ch po šobišká ch. Ká-

rie ru nezá višly ch, neštránny ch juš-

tic ny ch áutorí t, ktory ch káz dodenny

vy kon šu dnej moci bude vzbudzováť

reš pekt á u ctu. Keď šom šá tu priho-

vá rál váš im kolegom pred pá r me-

šiácmi v novembri — prvy m šud-

com, ktorí podobne áko vy preš li

novy m, prí šnejš í m vy berom kándi-

dá tov — bolo to v c áše, keď šá roz-

hodoválo o novy ch právidlá ch šud-

covškej etiky. Ale, z iáľ, bolo to zá ro-

ven v c áše, keď šá uká zálo, z e do verá

verejnošti k juští cii ná Slovenšku je,

z iáľ, rekordne ní zká. Medzity m Su d-

ná rádá novy eticky ko dex šudcov

prijálá. Vš etci šluš ní šudcoviá, od-

borná verejnošť, ľudiá, ktory m zá le-

z í ná dobre funguju com á do very-

hodnom š tá te, oc áká váju , z e ko dex

prišpeje k vzniku u c inny ch oc ištny ch

mechánizmov vo vnu tri juští cie. Tá-

ky ch, ktore doká z u korigováť chyby,

áj primeráne treštáť individuá lne

zlyhániá ľudí v tálá ri. Ale jeho náj-

vá c š í vy znám by mál špoc í váť v tom,

z e šá štáne šu borom právidiel á hod-

no t, ktore áko šudcoviá budete pri-

rodzene zdieľáť á štánu šá jedny m z

ná štrojov zvyš ovániá do very ľudí v

INFORMUJEME

Prijatie u prezidenta

Vymenovanie 23 nových sudcov

4

FOTOj: Kán

celá riá preziden

tá SR

5

šu dnictvo á prá vny š tá t. Ná štrojom, ktory má te

plne v ruká ch vy, šudcoviá. Zvyknem opákováť, z e

generác ná obmená šudcov, ktorej šte šu c ášťou, je

do lez itou šu c ášťou u šiliá o do veryhodnejš ie šu d-

nictvo. Z elá m ši, áby šte boli generá ciou šudcov,

ktorá bude pri káz dodennom vy kone povolániá

šchopná ná vyšokej odbornej u rovni chrá niť

šprávodlivošť á pošiln ováť prá vnu ištotu ľudí ná

Slovenšku, ále ktorá nezoštáne len pri tom. Krí zá

do very verejnošti v šprávodlivošť ši vyz áduje,

áby šte boli generá ciou, ktorá je áktí vná vo verej-

nej diškušii. Tákou generá ciou, ktorá je šchopná

odpovedáť ná nedo veru á kritiku vá c š ou otvore-

nošťou, ochotou poc u váť á hľádáť lepš ie rieš eniá

proble mov, ktory m váš á profešiá c elí . Vá z ene

šudkyne á šudcoviá, z elá m vá m ošobne, áj náš ej

krájine, áby šte šá vo švojom pošlání štáli ošob-

nošťámi, ktory ch integritá bude vzorom pre vš et-

ky ch v otá zkách reš pektu k prá vu, k zmyšlu pre

fe rovošť, ále áj pokory k veľkej moci, ktorá bude

vo váš ich ruká ch. Aby šte prišpeli k tomu, z e šá o

šu dnictve v Slovenškej republike zác ne hovoriť á

pí šáť áko o ozájštnom pilieri hodno t prá vneho á

demokráticke ho š tá tu. Drz í m vá m pri tom pálce.“

INFORMUJEME

Milán Májerní k Okrešny šu d Bárdejov

Jozef Jášelšky Okrešny šu d Preš ov

Peter Kubej Okrešny šu d Koš ice II

Petrá S tefánko Okrešny šu d Koš ice II

Nátá liá S trkolcová Okrešny šu d Koš ice-okolie

Ju liá Prikrylová Okrešny šu d Nove Mešto nád Vá hom

Mártin Báuer Okrešny šu d Mártin

Lenká Koštolánšká Okrešny šu d Levice

Rádká Láceková Okrešny šu d Levice

Máriá n Dunc ko Okrešny šu d Trnává

Michál Pollá k Okrešny šu d Trnává

Pávol Máchá c Okrešny šu d Pieš ťány

Luciá Len ová Okrešny šu d Brátišlává IV

Ľubicá Mojz iš ová Okrešny šu d Bánšká

Adriáná Mázu chová Okrešny šu d Z iár nád

Moniká Vozá rová Okrešny šu d Trnává

Duš án Szábo Okrešny šu d Trnává

Micháelá Krá liková Okrešny šu d Revu cá

Má riá D uricová Okrešny šu d Trenc í n

Jáná Tomá š ová Okrešny šu d Humenne

Peter Vrbjár Okrešny šu d Roz n ává

Ly diá Stehurová Okrešny šu d Č ádcá

Mártin Kurec ko Okrešny šu d Trebiš ov

Zoznam vymenovaných sudcov a sudkýň

s uvedením ich nového pôsobiska:

FOTO: K

áncelá riá preziden

tá SR

V rá mci oficiá lnej ná vš tevy miništrá šprávod-

livošti Srbškej republiky Nikolu Selakovic a ná Sloven-

šku v dn och 3. az 4. februa ra 2016 šá uškutoc nilo

štretnutie š predšední c kou Nájvyš š ieho šu du Sloven-

škej republiky Danielou S vecovou. Páni predšední c ká

prijálá pá ná miništrá v štredu zá prí tomnošti Saniho

Dermakuu, veľvyšláncá Srbškej republiky ná Slo-

venšku á zá štupcov vš etky ch š tyroch kole gií NS SR.

Nikolá Selákovic informovál o orgánizá cii šu d-

neho šyšte mu v Srbšku, ktorá bolá do roku 2010 ob-

dobná áko v Slovenškej republike. V do šledku tlákov

zo štrány Euro pškej u nie ná Srbško vš ák doš lo v roku

2010 k reforme orgánizá cie šu dnictvá. Aktuá lny šyš-

te m šu dnictvá v Srbšku je zloz itejš í – pozoštá vá zo 66

vš eobecny ch (zá kládny ch) šu dov, 25 vyš š í ch šu dov, 4

odvolácí ch šu dov (inš tánc ne vyš š ieho štupn á)

á Nájvyš š ieho kášác ne ho šu du. Miništer Selákovic vy-

jádril prešvedc enie, z e po vodny šu dny šyšte m šá jávil

áko efektí vnejš í . Zá nájvá c š í proble m šrbške ho šu dnic-

tvá v rokoch 2010-2016 pováz uje nejednotnu su dnu

prax, nájmä pokiáľ ide o rozdiely v rozhodování š ty-

roch odvolácí ch šu dov.

Ú c áštní ci štretnutiá šá venováli áj šituá cii ná

Slovenšku, pric om šá hovorilo o veľkom záválení náj-

vyš š ieho šu du nevybáveny mi prí pádmi, nájmá

v civilnej ágende á o moz ny ch rieš eniách tohto proble -

mu po rekodifiká cii civilne ho procešu. Rovnáko šá obe

zu c áštnene štrány zhodli ná tom, z e Ú štávny šu d SR by

mál zášáhováť do rozhodovániá vš eobecny ch šu dov

len v škutoc ne vy nimoc ny ch prí pádoch.

Diškušiu viedli zu c áštnení áj o támojš om

treštnom prá ve. V srbskom súdnictve je neporov-

nateľne menej prípadov z oblasti trestného práva,

nájmá v do šledku závedeniá prokurá torške ho š etre-

niá. Nájviác vecí šá vyrieš i dohodou o vine á trešte,

prí pádne odloz ení m treštne ho ští hániá v prí páde, ák

obvineny nebol dovtedy treštne ští hány á zloz í finánc -

ne proštriedky ná humánitá rne u c ely. Pá n miništer

uviedol, z e ná Vyš š om šu de v Belehráde po šobiá dve

š peciálizováne oddeleniá – jedno, ktore šá venuje or-

gánizovánej kriminálite, korupcii á terorizmu á druhe ,

ktore šá venuje vojnovy m zloc inom. Zá roven máju

zriádene dve š peciálizováne prokurátu ry. Nikolá Selá-

kovic v zá vere štretnutiá pozvál predšední c ku NS SR

JÚDr. Dánielu S vecovu ná ná vš tevu do Srbšká ná Náj-

vyš š í kášác ny šu d.

TEXT: Ján Martvoň

5

Návšteva ministra spravodlivosti Srbskej republiky

ZAHRANIČIE

6

Návšteva srbského ministra spravodlivosti

Ná pozvánie predšední c ky Nájvyš š ieho šu du Slovenškej re-publiky Daniely S vecovej návš tí vilá Slovenško v dn och 14. az 20. februára 2016 delegáciá gruzínškych šudcov zo šud-covške ho zdruz eniá Jednota sudcov Gruzí nska. Tá to ná vš tevá bolá ďálš í m pokrác ování m špoluprá ce medzi Nájvyš š í m šu -dom SR á Jednotou šudcov Gruzí nšká. V minulošti uz zá štup-cov tejto šudcovškej orgánizá cie predšední c ká Nájvyš š ieho šu du SR Dánielá S vecová prijálá á táktiez šá uškutoc nilá zá-hránic ná prácovná ceštá podpredšední c ky Nájvyš š ieho šu du SR Jármily Úrbáncovej ná konferenciu Jednoty šudcov do Gruzí nšká. Dánielá S vecová prijálá jedená štich šudcov z Gruzí nšká v pondelok 15. februá rá 2016. Iš lo o ďálš ie štretnutie š pred-štáviteľmi juští cie ďálš ej krájiny, ktorá je v prí štupovom pro-ceše do EÚ . Stretnutiá šá zu c áštnili i zá štupcámi jednotlivy ch kole gií Nájvyš š ieho šu du SR. Gruzí nški kolegoviá, zo Zdruz eniá šudcov Gruzí nšká, šá veľmi intenzí vne záují máli o šlovenšku juští ciu á ná š prá vny šyš-te m. Dánielá S vecová ich informoválá o šituá cii u ná š, pric om im ponu klá pomoc zo štrány Nájvyš š ieho šu du SR, pokiáľ ide o poškytnutie náš ich informá cií á šku šenoští z implementá cie euro pškeho prá vá. Sudcoviá, z miešt Tbiliši, Kutáiši, Poti, Telávi á Bolniši, potom informováli predštáviteľov vš etky ch š tyroch kole gií Nájvyš š ieho šu du SR o zloz itej šituá cii á prá vnom štáve v Gruzí nšku. Porovná váli šá u lohy, poštáve-nie á zloz enie nájvyš š ieho šu du v oboch krájiná ch. Prácovná debátá šá viedlá ná te my šu štávy šu dov ná Slovenšku i v Gruzí nšku, problemátiká š peciálizá cie šudcov i šyšte my oprávny ch proštriedkov á zá konne lehoty ná rozhodovánie. Nájvyš š í šu d v ďálš í ch dn och priprávil kolegom z Gruzí nšká rozmánity prográm, pric om šá štretli š predšední c kou Su dnej rády SR Jánou Bájá nkovou á c lenmi Su dnej rády á šo zá štup-cámi ákádemickej obce ná Páneuro pškej vyšokej š kole. Máli moz nošť šá štretnu ť š miništrom šprávodlivošti SR Tomá š om Borecom á vypoc uť ši predná š ku Márice Piroš í kovej, zá štup-kyne SR pred Euro pškym šu dom pre ľudške prá vá. V ďálš ej c ášti prográmu prijál gruzí nškych šudcov riáditeľ Juštic nej ákáde mie Peter Hullá á návš tí vili i detáš ováne prácoviško Juštic nej ákáde mie v Omš ení . Poc áš ty chto štretnutí hoští šprevá dzálá podpredšední c ká Nájvyš š ieho šu du SR Jármilá Úrbáncová á prácovní ci odboru dokumentá cie, ánálytiky á záhránic ny ch vzťáhov nájvyš š ieho šu du.

Zdruz enie šudcov Gruzí nšká je neziškovou orgánizá ciou, ktorá vzniklá 4. ju ná 2013. Ide o dobrovoľní cku ášociá ciu, v ktorej po šobí 42 áktí vnych á ná hrádny ch šudcov. Ktory koľ-vek áktí vny, álebo ná hrádny šudcá má moz nošť štáť šá c le-nom tohto zdruz eniá.

ZAHRANIČIE

7

Študijná návšteva sudcov z Gruzínska

Ciele organizácie:

podporá nezá višlošti á tránšpárentnošti šu dnictvá zlepš enie vykoná vániá šprávodlivošti orgánizá ciá medziná rodny ch á iny ch fo r zá u c elom

neuštá leho odborne ho ráštu šudcov pošiln ovánie zboru šudcov á jeho zápojenie do roz-

vojove ho procešu šu dneho šyšte mu podporá á zlepš ovánie komuniká cie á vy meny ná zo-

rov medzi šudcámi ro znych inš táncií pošiln ovánie individuá lnej u lohy šudcu á jeho nezá -

višlošti zá u c elom pošilneniá šudcovškej áutority á inš titucioná lnej nezá višlošti šu dnictvá

u c ášť ná verejny ch procešoch prí prává, šprácovánie á prezentá ciá iniciátí v identifiká ciá á podporá šudcovšky ch štánoví šk be-

ru c do u váhy ich odborne zá ujmy; podporá zlepš ovániá šudcovškej etiky; prehlbovánie kontáktov medzi odborny mi prá vny-

mi ášociá ciámi; iniciátí vy ná u c ely hlbš ieho zác leneniá šu dov do

špoloc nošti – identifiká ciá u lohy šudcu, jeho funkcií á prá vomocí zá u c elom vá c š ej informovánošti verej-nošti;

informovánie verejnošti á orgánizá ciá podujátí ná zlepš enie prá vnej kultu ry

podporá šudcovškej šámošprá vy zlepš ovánie kontáktov š ášociá ciámi šudcov v iny ch

krájiná ch plá novánie á zává dzánie ro znych kultu rnych

á š portovy ch áktiví t ná ná rodnej áj medziná rodnej u rovni

zává dzánie iny ch vhodny ch áktiví t zá u c elom zábez-pec eniá kválity šu dnictvá.

TEXT: Ján Martvoň

7

Ná pozvánie predšední c ky

Nájvyš š ieho šu du Slovenškej republi-

ky Daniely S vecovej návš tí vil Sloven-

ško v dn och 8. áz 10. februá rá 2016

predšedá Su dneho dvorá Euro pškej

u nie Koen Lenaerts. Predšední c ká

Nájvyš š ieho šu du SR šá š ní m štretlá

v utorok 9. februá rá 2016 v šprievode

šudcu Su dneho dvorá EÚ Daniela

Švábyho. Dánielá Švecová zdôráz-

nilá vy znám ná vš tevy vrcholne ho

predštáviteľá šu dnictvá Euro pškej

u nie á pográtuloválá Koenovi Lená-

ertšovi k vymenovániu do funkcie

predšedu Su dneho dvorá ná ješen

minule ho roku. Ná štretnutí hovorili

o rozhodovácej c innošti Su dneho

dvorá EÚ á o nájvy známnejš í ch prí pá-

doch, ktore šá ty káju Slovenšká. Koen

Lenáertš hovoril ná te mu kládeniá

prejudiciá lnych otá zok Su dnemu

dvoru, pric om pováz uje tento inš titu t

zá vynikáju cu prí lez itošť pre šudcov

áko vyšvetliť ná rodne prá vo á dáť ho

do kontextu š prá vom euro pškym.

Zdo ráznil, z e nie je moz ne kritizováť

jednotlive šu dy zá obšáh prejudiciá l-

nych otá zok, nákoľko v tomto exištuje

u plná šlobodá pre ná rodny ch šudcov.

Do lez ite je podrobne á prešne náfor-

mulováť ná rodne prá vo. Dánielá S ve-

cová priblí z ilá šituá ciu ná Nájvyš š om

šu de SR, pric om šá záují málá, c i je

vyšoky ná pád vecí proble m áj ná Su d-

nom dvore EÚ .

Po štretnutí š me diámi á rokování š

predšední c kou Su dnej rády SR Jánou

Bájá nkovou á š c lenmi šu dnej rády

nášledoválo ďálš ie štretnutie ná po de

Nájvyš š ieho šu du á to šo zá štupcámi

jednotlivy ch kole gií Nájvyš š ieho šu du

SR. So Son ou Mesiarkinovou predšed-

ní c kou obc iánškoprá vneho kole giá,

Liborom Duľom predšedom treš-

tnoprá vneho kole giá, Jozefom Miluc -

kým predšedom šprávneho kolégiá

á šudkyn ou obchodnoprá vneho kole -

giá Andreou Moravc í kovou hovoril o

prebieháju cej reforme Su dneho dvorá

Euro pškej u nie. Koen Lenáertš šá

zaujímal o šku šenošti jednotlivy ch

kole gií NS SR š ápliká ciou u nijny ch

predpišov á kládení m predbez ny ch

otá zok Su dnemu dvoru. Ná zá ver

štretnutiá vyjádril ná dej, z e vnu troš -

tá tne šu dy budu áktí vnejš ie pri kláde-

ní predbez ny ch otá zok Su dnemu dvo-

ru á ty m prišpeju k zjednocovániu

vy kládu predpišov EÚ .

Prácovnu c ášť prográmu dn á 9. 2.

2016 predšedu Su dneho dvorá ukon-

c ilá predná š ká ná te mu „Su ťáz ne prá -

vo EÚ á Čhártá zá kládny ch prá v“,

ktoru Koen Lenáertš predniešol

v popoludn ájš í ch hodiná ch šloven-

šky m šudcom á iny m vybrány m hoš-

ťom. Predšedá Su dneho dvorá šá

venovál predovš etky m pováhe šánk-

cií v prá ve hošpodá rškej šu ťáz e Eu-

ro pškej u nie. Svoj vy klád opierál náj-

má o rozšiáhlu judikátu ru Su dneho

dvorá Euro pškej u nie á Euro pškeho

šu du pre ľudške prá vá. V nádvá znošti

ná to šá bliz š ie záoberál jednák prá -

vom ná obhájobu á v rá mci nej áj

prá vom ná prí štup k špišom. Vyjádril

ná dej, z e vnu troš tá tne šu dy budu

áktí vnejš ie pri kládení predbez ny ch

otá zok Su dnemu dvoru á ty m prišpe-

ju k zjednocovániu vy kládu u nijny ch

predpišov. V diškušii šá hovorilo o

zá šáde zá kázu šebáobvin ovániá

v prá ve hošpodá rškej šu ťáz e.

Zá ver prográmu švojej ná vš tevy Náj-

vyš š ieho šu du SR ábšolvovál predše-

dá Koen Lenáertš ná po de Juštic nej

ákáde mie SR štretnutí m š jej riádite-

ľom Petrom Hullom dn á 10. 2. 2016

v Pezinku. Prijátiá šá zu c áštnili áj

podpredšední c ká nájvyš š ieho šu du

Jármilá Úrbáncová á šudcá Su dneho

dvorá Dániel S vá by. Predšedá Lená-

ertš uviedol, z e vynikáju cou prí lez i-

tošťou pre vzdelá vánie šudcov v ob-

lášti euro pškeho prá vá šu štá z e, ktore

orgánizuje Su dny dvor pre ná rodny ch

šudcov. Pouká zál, z e nápošledy šá

tákejto štá z e zu c áštnil áj šudcá Náj-

vyš š ieho šu du SR Iván Rumáná.

TEXT: Ján Martvoň

ZAHRANIČIE

Návšteva predsedu Súdneho dvora EÚ

8

Primá rnou u lohou šu dov vš et-

ky ch štupn ov je poškytováť ochrá-

nu prá vám á prá vom chrá neny m

zá ujmom fyzicky ch á prá vnicky ch

ošo b, ák tieto boli poruš ene álebo

ohrozene á ták deklárováť, kde je

prá vo. Tejto u lohe šu dov zodpove-

dá áj š truktu rá civilny ch proceš-

ny ch ko dexov. Ich zá kládnou u lo-

hou je uprávováť poštup šu du,

u c áštní kov konániá, áko áj iny ch

ošo b zu c áštneny ch ná konání

š cieľom vyrieš iť špor o prá vo, kto-

ry medzi u c áštní kmi konániá vzni-

kol.

Ná rodná rádá Slovenškej repub-

liky dn á 21. má já 2015 šchvá lilá

viác áko u štávnou vá c š inou tri zá -

šádne procešne ko dexy á to zá kon

c . 160/2015 Z. z. Čivilny šporovy

poriádok (ČSP), zá kon c . 161/2015

Z. z. Čivilny mimošporovy poriádok

(ČMP) á zá kon c . 162/2015 Z. z.

Sprá vny šporovy poriádok (SSP),

ktore nádobudnu u c innošť dn á 1.

ju lá 2016.

Čo sa teda reálne stane 1. júla

2016?

Po 53 rokoch preštáne plátiť Ob-

c iánšky šu dny poriádok (zá kon c .

99/1963 Zb.) vrá táne jeho poc et-

ny ch noviel, ktore boli vy šledkom

zá konodárnej c innošti ro znych ob-

dobí vy vojá prá vneho poriádku ná

Slovenšku á v ktory ch moz no dneš

rozoznáť po vodne predštávy z roku

1963 ná štráne jednej á ro zne rie-

š eniá obšiáhnute v mnoz štvá ch

noviel á ošobitny ch prá vnych pred-

pišov po roku 1989, ktore reágováli

ná zmeny v hmotnom prá ve á ktore

boli vyvoláne zmenámi špoloc en-

šky ch pomerov po roku 1989.

Nove civilne procešne ko dexy

vychá dzáju zo zá kládny ch zá šád,

predovš etky m zá šády rovnošti

u c áštní kov, zá šády u štnošti

á priámošti (š prihliádnutí m ná

šu c ášny euro pšky trend pí šomne ho

konániá v drobny ch šporoch), zá šá-

dy verejnošti, zá šády hošpodá r-

nošti konániá, zá šády voľne ho

hodnoteniá do kázov. Sporove ko-

nánie, šámoštátne uprávene

v Čivilnom šporovom poriádku,

bude áj náďálej ovlá dáne dišpozic -

ny m á prejednácí m princí pom, áko

i koncentrác nou zá šádou. V mi-

mošporovy ch konániách (Čivilny

mimošporovy poriádok), v ktory ch

dominuje verejny zá ujem ná zištení

máteriá lnej právdy á preventí vny

chárákter konániá, bude prevlá dáť

princí p oficiálity á vyš etrovácí

princí p. Okrem klášicky ch zá šád

šporove ho á mimošporove ho koná-

niá reš pektuje procešná prá vná

u prává áj nove zá šády vyply váju ce

z u niove ho prá vá, nájmá zá šádu

zá kázu diškriminá cie, zá šádu rov-

nocennošti á u c innošti, zá šádu

ochrány špotrebiteľá, zá šádu šoli-

dárity á lojálity u niove ho prá vá,

zá šádu špoluprá ce á ine . Nová

prá vná u prává civilne ho procešu šá

bude interpretováť á áplikováť

v šu láde š ty mito zá šádámi

á princí pmi š prihliádnutí m ná hod-

noty, ktory ch prá vnu ochránu zá-

bezpec uju .

Tieto zá šády šu premietnute do

zá kládny ch princí pov uvedeny ch

v c lá nkoch 1 áz 18 Čivilne ho šporo-

ve ho poriádku, ná ktore nádvá zuju

ďálš ie c ášti procešne ho ko dexu,

uvedene ho v znení konkre tnych

párágráfov.

Nie je á áni nemo z e byť ámbí ciou

tohto prí špevku obšiáhnuť podrob-

ne celu novu u právu jednotlivy ch

inš titu tov procešne ho poriádku, ále

z hľádišká po šobnošti Nájvyš š ieho

šu du Slovenškej republiky šá zmie-

nim o ty ch nájpodštátnejš í ch.

Nájvyš š iá šu dná áutoritá v káz dej

krájine je nájvyš š í šu d (áko áj Ú š-

távny šu d z hľádišká švojho poštá-

veniá mimo šu štávy vš eobecny ch

šu dov). Ú c el á funkciá Nájvyš š ieho

šu du Slovenškej republiky (NS SR)

šu š tándárdne definováne , porov-

náteľne š euro pškou trádí ciou kon-

tinentá lneho prá vá. Nezáštupiteľná

Rekodifikácia civilného procesu

LEGISLATÍVA

9

9

u lohá NS SR je uz dneš vyjádrená v

zá konom štánovenej povinnošti

dbáť o jednotny vy klád á jednotne

pouz í vánie zá konov á iny ch vš eo-

becne zá vá zny ch prá vnych predpi-

šov. Tá to povinnošť vyply vá

v šu c ášnošti pre nájvyš š í šu d

z uštánoveniá § 8 odš. 3 zá koná c .

757/2004 Z. z. o šu doch á o zmene

á doplnení niektory ch zá konov,

ktore mu ukládá dbáť o jednotny

vy klád á jednotne pouz í vánie zá ko-

nov á iny ch vš eobecne zá vá zny ch

prá vnych predpišov vláštnou roz-

hodovácou c innošťou á ty m, z e

prijí má štánovišká k zjednocovániu

vy kládu zá konov á iny ch vš eobecne

zá vá zny ch prá vnych predpišov

á zverejn uje prá voplátne šu dne

rozhodnutiá zá šádne ho vy známu

v Zbierke štánoví šk nájvyš š ieho

šu du á rozhodnutí šu dov Sloven-

škej republiky. Proceš zjednocová-

niá vy kládu á pouz í vániá prá vnych

predpišov nájvyš š í m šu dom je ošo-

bitne upráveny v § 22 zá koná c .

757/2004 Z. z. á v podrobnoštiách

predovš etky m v c l. 12, 20, 40, 47 á

48 Rokovácieho poriádku Nájvyš -

š ieho šu du SR (uverejneny pod c .

291/2006 Z. z.).

V tomto šmere je u lohá Nájvyš -

š ieho šu du SR pri ápliká cii princí -

pu prá vnej ištoty ábšolu tne kľu c o-

vá .

Ná u c ely zjednocovániá judiká-

tu ry šá do ČSP záviedol inš titu t

Veľke ho šená tu, po šku šenoštiách

z viácery ch euro pškych krájí n, ná-

prí klád Č eškej republiky. Vy hodou

pri koncipování tohto nove ho inš ti-

tu tu bolo, ták áko tákmer vz dy, z e

tvorcoviá rekodifiká cie procešne ho

prá vá mohli preberáť pozití vá

á vyvárováť šá poznány ch negátí v.

Nová u prává veľke ho šená tu

v ČSP, ktorej vy šledná podobá je

kompromišom šo zá štupcámi zá ko-

nodárnej moci, ktorí v rá mci pošlá-

necky ch ná vrhov zášiáhli do textu

zá koná, á to v c ášti o povinnošti

Nájvyš š ieho šu du Slovenškej re-

publiky, vyz iádáť ši pred rozhod-

nutí m o veci štánoviško miništrá

šprávodlivošti Slovenškej republi-

ky, generá lneho prokurá torá Slo-

venškej republiky, pric om ášpon

vy ber „ďálš í ch šubjektov“ zoštál

v kompetencii nájvyš š ieho šu du.

V tomto šmere vš ák trebá hneď

uviešť, z e tieto štánovišká nemo z u

á áni nešmu byť pre NS SR zá vá zne ,

nákoľko by iš lo o neprí puštne vy-

chy lenie trojdeleniá mocí v š tá te.

Tento text prá vnej normy moz no

vní máť ško r v informác nej rovine,

š c í m šá š urc itou dá vkou tolerán-

cie, dá šu hlášiť.

Svojí m obšáhom predštávuje

veľky šená t inš titucioná lne zábez-

pec enie princí pu prá vnej ištoty

á normátí vne pokry vá prí pády, ák

šá šená t NS SR mieni odkloniť od

konš tántnej judikátu rnej lí nie NS

SR.

Ak tedá šená t nájvyš š ieho šu du

pri švojom rozhodování došpeje k

prá vnemu ná zoru, ktory je odliš ny

od prá vneho ná zoru, ktory uz bol

vyjádreny v rozhodnutí ine ho šená -

tu nájvyš š ieho šu du, poštu pi vec ná

prejednánie á rozhodnutie veľke -

mu šená tu. V uznešení o poštu pení

veci odo vodní švoj odliš ny prá vny

ná zor.

Veľky šená t šá škládá z predše-

du šená tu á š ieštich šudcov. Pred-

šedom veľke ho šená tu je predšedá

prí šluš ne ho kole giá nájvyš š ieho

šu du. Č lenmi veľke ho šená tu šá

štá váju šudcoviá šená tu nájvyš š ie-

ho šu du, ktory vec poštu pil veľke -

mu šená tu, á trájá iní šudcoviá toh-

to kole giá, urc ení rozvrhom prá ce

nájvyš š ieho šu du.

Prá vny ná zor vyjádreny v roz-

hodnutí veľke ho šená tu je pre še-

ná ty nájvyš š ieho šu du zá vá zny . Ak

šá šená t nájvyš š ieho šu du pri švo-

jom rozhodování chce odchy liť od

prá vneho ná zoru vyjádrene ho v

rozhodnutí veľke ho šená tu, poštu -

pi vec ná prejednánie á rozhodnu-

tie veľke mu šená tu.

Veľky šená t ši pred rozhodnutí m

vo veci obligáto rne vyz iádá štáno-

viško miništrá šprávodlivošti Slo-

venškej republiky, generá lneho

prokurá torá Slovenškej republiky,

prí pádne ďálš í ch šubjektov.

Veľky šená t rozhoduje priámo

vo veci šámej, v ktorej šá buď pri-

drz í šu c ášnej judikátu rnej lí nie,

álebo šá v odo vodneny ch prí pá-

doch od nej odkloní . Inš pirá ciá toh-

to poštupu vyply vá z negátí vnej

šku šenošti z Č eškej republiky –

návrhováná normátí vná u prává

zábrá ni tomu, áby šá poštupuju ci

šená t neodo vodnene vyhol vybávo-

vániu vecí , keďz e c lenoviá šená tu,

ktory vec Veľke mu šená tu poštu-

puje, šu jeho šu c ášťou.

Ak po rozhodnutí Veľke ho šená -

tu došpeje šená t NS SR pri rozho-

dování ďálš í ch šporov k odliš ne mu

zá veru (nápr. pri zmene špoloc en-

šky ch pomerov), znovu poštu pi vec

ná rozhodnutie Veľke mu šená tu.

Ú c elom je jednotnošť rozhodovácej

c innošti NS SR, ávš ák nie jej bezu -

c elná zákonzervovánošť.

Spory o prá vomoc medzi šu dmi

á iny mi orgá nmi bude rozhodováť

ošobitny kompetenc ny šená t náj-

vyš š ieho šu du. Rozhodnutí m kom-

petenc ne ho šená tu šu šu dy á orgá -

ny verejnej moci viázáne .

Kompetenc ny šená t je zloz eny

zo šiedmich šudcov, á to troch šud-

cov šprá vneho kole giá nájvyš š ieho

šu du, troch šudcov obc iánškoprá v-

neho kole giá nájvyš š ieho šu du á

jedne ho šudcu obchodnoprá vneho

kole giá nájvyš š ieho šu du; jeden z

nich je predšedá, pric om predšedu

kompetenc ne ho šená tu, c lenov

kompetenc ne ho šená tu á rovnáky

poc et ná hrádní kov z káz de ho kole -

giá urc uje predšedá nájvyš š ieho

šu du v rozvrhu prá ce nájvyš š ieho

šu du.

Ú lohou NS SR bude v nájbliz š om

období premietnuť tieto u právy do

Rokovácieho poriádku NS SR.

Novy ČSP vrá til nájvyš š iemu

šu du jeho primá rnu u lohu pri roz-

hodování o mimoriádnych opráv-

ny ch proštriedkoch, dovolániách.

LEGISLATÍVA

10

Bolá obmedzená moz nošť podáť

dovolánie len ná merito rne roz-

hodnutiá (rozšudoc ne vy roky)

á z nemerito rnych rozhodnutí

len voc i ty m, ktory mi šá konánie

konc í (odmietnutie, záštávenie

á pod.). Do vodom je do šledne

á koncepc ne uplátn ovánie pri-

ncí pu mimoriádnošti oprávny ch

proštriedkov v tom zmyšle, z e ná

ich uplátnenie nie je prá vny ná -

rok á návrhováteľ muší šplniť

prí šnejš ie podmienky prí puš-

tnošti. Nová u prává ponechá vá

tzv. vády zmá toc nošti š termino-

logicky m á šyštemáticky m pri-

špo šobení m novej koncepcii

šporove ho konániá. Dovolácí

do vod podľá § 420 pí šm. f) ČSP

(Dovolánie je prí puštne proti

káz de mu rozhodnutiu odvolácie-

ho šu du vo veci šámej, álebo

ktory m šá konánie konc í , ák šu d

nešprá vnym procešny m poštu-

pom znemoz nil štráne, áby uš-

kutoc n oválá jej pátriáce pro-

cešne prá vá v tákej miere, z e

doš lo k poruš eniu prá vá ná šprá-

vodlivy proceš), bude potrebne

vykládáť eurokonformne v šu lá-

de š judikátu rou ESĽP, ktorá

predpokládá , z e v tomto prí páde

ide o poruš enie procešny ch prá v

á hmotnoprá vnych ná rokov

štrá n. Doterájš í pojem „odn átie

moz nošti konáť pred šu dom“ šá

náhrádil terminologicky šprá v-

nym pojmom „prá vo ná šprá-

vodlivy proceš“, ktore ho obšáho-

ve znáky vyply váju z kon-

š tántnej judikátu ry ESĽP i Ú S SR.

V tomto zmyšle muší konánie

áko celok vykázováť znáky šprá-

vodlivošti, neštác í jedná izolová-

ná vádá ná uplátnenie dovolániá

á náopák, ák konánie áko celok

znáky šprávodlivošti nevykázu-

je, bude dovolánie prí puštne

vz dy.

ČSP prešne definovál prí puš-

tnošť dovolániá proti rozhodnu-

tiu odvolácieho šu du, ktory m šá

potvrdilo álebo zmenilo rozhod-

nutie šu du prvej inš táncie, ák

rozhodnutie odvolácieho šu du

zá višelo od vyrieš eniá prá vnej

otá zky, po á/ pri ktorej šá odvo-

lácí šu d odklonil od uštá lenej

rozhodovácej práxe dovolácieho

šu du, po b/ ktorá v rozho-

dovácej práxi dovolácieho šu du

eš te nebolá vyrieš ená , álebo po

c/ je dovolácí m šu dom rozhodo-

váná rozdielne. V štruc nošti zhr-

nute , nájvyš š í šu d konec ne bude

primá rne šu dom dovolácí m, te-

dá prá vnym, á nie škutkovy m

šu dom. Su c ášne šu ty m vš ák klá-

dene zvy š ene ná roky ná ználošť

uštá lenej judikátu ry Nájvyš š ieho

šu du SR šudcov nájvyš š ieho šu -

du, c o mušieť viešť nevyhnutne

k zábezpec eniu i máteriá lnej

doštupnošti uvedene ho (áná-

lyticke oddelenie, kniz nicá

á pod.).

TEXT: Soňa Mesiarkinová

11

LEGISLATÍVA

JUDr. Soňa Mesiarkinová Vzdelanie:

1976 - 1981 Právnická fakulta Uni-

verzity Komenského v Bratislave

1996 - 1997 kurz Aplikácia práva EÚ

v rozhodovacej činnosti súdov

1999 - 2000 kurz Európska integrá-

cia

Zúčastnila sa seminárov k právu EÚ

v Dánsku a Belgicku

Pracovné skúsenosti:

1983 - 1985 justičná čakateľka na

Mestskom súde v Bratislave

1986 - 1992 sudkyňa Obvodného

súdu Bratislava 2

1992 - 2006 sudkyňa Krajského súdu

v Bratislave

2001 - 2006 predsedníčka senátu

Krajského súdu v Bratislave

2007 - súčasnosť sudkyňa Najvyššie-

ho súdu SR,

2011 - súčasnosť predsedníčka sená-

tu NS SR

2014 - súčasnosť predsedníčka ob-

čianskoprávneho kolégia Najvyššieho

súdu SR

Externá členka pedagogického zboru

Justičnej akadémie SR, externá vyu-

čujúca na Paneurópskej vysokej ško-

le, členka Redakčnej rady Bulletinu

slovenskej advokácie

Od roku 2012 bola členkou Rekodifi-

kačnej komisie pre rekodifikáciu ci-

vilného procesu a v súčasnosti je pod-

predsedníčkou Komisie pre rekodifi-

káciu súkromného práva

11

Vlá dny ná vrh zá koná

nove ho Sprá vneho šu dneho

poriádku, zá koná c .

162/2015 Z. z. u c inne ho od

1. 7. 2016, bol vyprácovány

ná zá kláde legišlátí vneho zá -

meru rekodifiká cie civilne ho

prá vá procešne ho (ďálej len

„Legišlátí vny zá mer“), ktory

šchvá lilá vlá dá Slovenškej

republiky uznešení m c . 283 z

5. ju ná 2013, ktory m zá roven

poverilá miništrá šprávodli-

vošti Slovenškej republiky

predloz iť vlá dny ná vrh zá ko-

ná vyprácováne ho ná zá kláde

šchvá lene ho legišlátí vneho

zá meru ná rokovánie vlá dy

Slovenškej republiky, á ná

zá kláde Prográmove ho vy-

hlá šeniá vlá dy Slovenškej re-

publiky (v c ášti Su dnictvo „V

zá ujme efektí vneho šu dnic-

tvá vlá dá bude prijí máť šyš-

te move opátreniá ná pošiln o-

vánie prá vá obc ánov ná vc áš-

ne šu dne rozhodnutiá, á to

nájmá v podobe podštátnej

reví zie Obc iánškeho šu dneho

poriádku“). Konánie v šprá v-

nom šu dnictve po jeho obno-

ve novelou Obc iánškeho šu d-

neho poriádku zá konom c .

519/1991 Zb. bolo uprávene

v piátej c ášti Obc iánškeho

šu dneho poriádku pod ná -

zvom „Sprá vne šu dnictvo“,

pric om niektore c ášti prá vnej

u právy šprá vneho šu dnictvá

náďálej odkázuju ná vš eobec-

ne uštánoveniá inš titu tov ob-

c iánškeho šu dneho konániá,

c o pri neuštá lych zmená ch

Obc iánškeho šu dneho po-

riádku, zámerány ch nájmá ná

šporove konánie v civilny ch

veciách, je pre šprá vne šu d-

nictvo znác ne nevyhovuju ce

á neu nošne . Proble my šprá v-

neho šu dnictvá šá doteráz

rieš ili ibá c iáštkovy mi, c ášto

nie veľmi koncepc ny mi nove-

lámi Obc iánškeho šu dneho

poriádku, áko áj iny ch zá ko-

nov.

V rá mci rekodifiká cie civilne -

ho prá vá procešne ho bolá

preto hneď ná poc iátku ták-

mer jednomyšeľne prijátá

myš lienká odc leniť šprá vne

šu dnictvo zo vš eobecne ho

ko dexu o civilnom prá ve pro-

cešnom do šámoštátne ho ko -

dexu – Sprá vneho šu dneho

poriádku. Odc lenenie proceš-

nej u právy šprá vneho šu d-

nictvá šá uká zálo áko nevy-

hnutny krok, po ktorom uz

dlhe roky voláli šudcoviá ve-

nuju ci šá problemátike

šprá vneho šu dnictvá, ále

i tiez prokurá tori z oblášti

netreštne ho dozoru prokurá-

tu ry, áko i odborní ci z orgá -

nov verejnej šprá vy, ále tiez

i odborní ci z ákádemickej ob-

ce. Oporá pre tento zá mer

exištuje i v prá vnych u prá-

vá ch okolity ch š tá tov. Reko-

difiká ciá procešne ho prá vá v

oblášti šprá vneho šu dnictvá

vychá dzá z tzv. minimálištic-

ke ho váriántu – zátiáľ bez

kreovania Najvyššieho

správneho súdu Slovenskej

republiky. Legišlátívny zá-

mer bol záloz eny ná prijátí

Správne súdnictvo a právomoci prokuratúry

LEGISLATÍVA

12

11

nove ho šámoštátne ho Sprá v-

neho šu dneho poriádku ibá š

podporny m pouz ití m Čivilne -

ho šporove ho poriádku pri

šu c ášnom záchování šprá v-

nych šu dov v rá mci šu štávy

vš eobecne ho šu dnictvá.

Ná rodná rádá SR dn á 21. 5. 2015 šchvá lilá vlá dne ná vrhy zá konov Čivilne ho šporove ho poriádku, Čivilne ho mi-mošporove ho poriádku á Sprá vneho šu dneho poriád-ku, ktore máju náhrádiť zá -kon c . 99/1963 Zb. Obc iánšky šu dny poriádok v znení ne-škorš í ch predpišov. Vš etky tri nove obc iánške procešne po-riádky nádobu dáju u c innošť dn á 1. ju lá 2016, á to vzhľá-dom ná potrebu obozná me-niá šá š novy mi procešny mi poriádkámi jednák zo štrány odbornej verejnošti, áko áj š irokej verejnošti.

Nová prá vná u prává v šprá v-nom šu dnom poriádku zákot-vuje i pomerne š iroke oprá v-neniá prokurá torá v šprá v-nom šu dnom konání . Tá to škutoc nošť šu viší š ty m, z e i netreštny dozor prokurátu ry šá vy známnou mierou podie-ľá ná zábezpec ování zá kon-nošti á poštupu pri rozhodo-vácej c innošti orgá nov verej-nej šprá vy, ktoru škutoc nošť zá konodárcá tiez premietol do zá kládny ch princí pov ko-nániá pred šprá vnym šu dom, kde zákotvil i princí p funk-c nej šu višlošti, t. j. nádvá z-nošti šprá vneho šu dnictvá á dozoru prokurátu ry nád zá-chová vání m zá konnošti or-gá nmi verejnej šprá vy. Obá tieto šyšte my áko v šu c ášnoš-ti, ták i v novej prá vnej u prá-ve nie šu konkurenc ny mi šyš-te mámi, ále návzá jom špolu šu višiá á dopl n áju šá. Netrešt-

ny dozor prokurátu ry i v zmyšle novej prá vnej u právy bude funkc ne po šobiť áko prí šluš ny prá vny filter, ktore -ho šchopnošťou bude odštrá -niť nezá konnošť v rozhodo-vácej c innošti orgá nov verej-nej šprá vy, á to eš te ško r, nez by šá ná zá kláde prí šluš nej šprá vnej z áloby mohlá štáť predmetom rozhodovácej c innošti šprá vnych šu dov. Netreštny dozor prokurátu ry proštrední ctvom švojho prá v-neho filtrá doká z e vybáviť roc ne niekoľko tiší c vecí á v do šledku toho doká z e vy -známny m špo šobom odťáz iť ná zá kláde prí šluš ny ch pod-netov u c áštní kov šprá vnych konání , šprá vne šu dy. V do -šledku tejto c innošti netrešt-ne ho dozoru prokurátu ry do-chá dzá áj k efektí vnejš iemu vy konu šprá vneho šu dnictvá, pretoz e logicky prí šluš ny m odťáz ení m šprá vneho šu dnic-tvá nádobu dá potom ná vy -známe i ry chlošť konániá á š ty m šu višiáce ďálš ie ášpekty. Prá vná u prává šu višiácá š c innošťou netreštne ho dozo-ru prokurátu ry je uprávená v zá kone c . 153/2001 Z. z. o prokurátu re. Je potrebne vš ák zdo rázniť, z e jedine šprá vne šu dy šu vybávene prá vomocou zruš iť nezá kon-ne rozhodnutie orgá nu verej-nej šprá vy á v prí pádoch po-kiáľ koná šprá vny šu d v plnej jurišdikcii, má prá vomoc ná-hrádiť ho švojí m rozhodnu-tí m. Prí šluš ne oprá vneniá prokurá torá vš ák mo z u byť ibá ná vrhove ho chárákteru.

I v zmyšle Sprá vneho šu d-neho poriádku bude máť pro-kurá tor z álobnu legitimá ciu ná podánie vš eobecnej šprá v-nej z áloby proti rozhodnutiu orgá nu verejnej šprá vy álebo

jeho opátreniu. Prokurá tor je oprá vneny tákto procešne poštupováť, ák orgá n verej-nej šprá vy nevyhovel jeho proteštu á nezruš il ní m ná-pádnute rozhodnutie álebo opátrenie (§ 178 odš. 2 SSP). V tákomto prí páde rozhodnu-tie o nevyhovení proteštu prokurá torá muší byť prí lo-hou šprá vnej z áloby prokurá -torá, á to v zmyšle § 182 odš. 2 pí šm. c/ SSP. Sprá vnu z álo-bu muší prokurá tor podáť v lehote dvoch mešiácov od prá voplátnošti rozhodnutiá orgá nu verejnej šprá vy o ne-vyhovení jeho proteštu (§ 181 odš. 2 SSP). Vzhľádom ná uvedene je moz ne konš táto-váť, z e oprá vneniá prokurá -torá ná podánie prokurá tor-škej šprá vnej z áloby šu ob-dobne , áko je tomu v prá v-nom proštredí de lege látá.

V zmyšle novej prá vnej u prá-vy bude máť prokurá tor ták-tiez oprá vnenie vštu piť do ktore hokoľvek konániá pred šprá vnym šu dom, pric om tá -to škutoc nošť vyply vá z § 46 SSP. Prokurá tor bude máť táke to vštupove oprá vnenie i do kášác ne ho konániá, ktorá škutoc nošť vyply vá z § 452 odš. 1 SSP, kde šá hovorí , z e ná konánie ná kášác nom šu de šá primeráne pouz iju uštáno-veniá druhej c ášti SSP, ák ten-to zá kon neuštánovuje inák.

Táktiez vy známny m oprá vne-ní m v zmyšle novej prá vnej u právy bude prá vomoc gene-rá lneho prokurá torá inicio-váť rozhodovánie veľke ho šená tu v kášác nej šťáz nošti, á to z do vodu rozdielnej rozho-dovácej c innošti šprá vnych šu dov álebo pretrvá váju cej odliš nošti rozhodovániá šprá vnych šu dov á orgá nov verejnej šprá vy. V tákomto

LEGISLATÍVA

13

prí páde šá v uznešení o poštu -pení veci veľke mu šená tu uve-die i do vod táke hoto poštupu, ktory návrhol generá lny pro-kurá tor, á to prí pádne áj š otá zkou, ktorej pošu denie je ná rozhodnutie veci rozhodu-ju ce (§ 466 odš. 2, § 22 odš. 1 pí šm. c/, § 47 odš. 3 SSP).

Z uvedene ho vyply vá, z e zá kon c . 162/2015 Z. z. Sprá v-ny šu dny poriádok vo švojej prá vnej u práve precí znym špo šobom uprávuje prá vne otá zky ty káju ce šá riádneho á efektí vneho vy konu netreštne -ho dozoru prokurátu ry. V tejto šu višlošti moz no vyšloviť pre-švedc enie, z e prokurátu rá má vytvorene v novom proceš-nom predpiše doštátoc ne prá vne zá ruky, áby v šu láde š princí pom funkc nej šu višlošti, mohlá reálizováť jednák švoje prí šluš ne oprá vneniá á jednák odťáz iť šprá vne šu dnictvo, á to ták, áby mohlo efektí vnym špo šobom nápl n áť švoje špo-loc enške pošlánie á u c el pri ochráne individuá lnych prá v á prá vom chrá neny ch zá ujmov fyzicky ch á prá vnicky ch ošo b v oblášti verejnej šprá vy.

Nová právna úprava ko-nania v správnom súdnictve si kladie za cieľ vytvoriť ta-ké procesnoprávne inštitú-ty, ktoré umožnia čo najviac sa priblížiť k ideálu rýchlej a spravodlivej ochrany práv a právom chránených záuj-mov účastníkov konania a vytvoriť tak priestor pre kvalitnejšie súdne rozhod-nutia. Taktiež si kladie za cieľ zabezpečenie efektívne-ho výkonu správneho súd-nictva prostredníctvom sud-cov, ktorí budú špecializo-vaní na výkon tejto súdnej agendy. Avšak, aby bolo možné dosiahnuť želateľný cieľ rekodifikácie na úseku

správneho súdnictva, bude podľa môjho názoru potreb-né a nevyhnutné personálne posilniť sudcovský stav vy-bavujúci agendu správneho súdnictva, a to jednak na krajských súdoch, ako i na Najvyššom súde Slovenskej republiky, kde nie sú perso-nálne dobudované na správnom kolégiu jednotli-vé senáty, bohužiaľ ani v súčasnosti. Požiadavka personálneho dobudovania súvisí so súčasným nápa-dom vecí v jednotlivých agendách správneho súdnic-tva, a teda s efektívnym vý-konom správneho súdnictva a napokon vymožiteľnosťou práva ako takého. Za týmto účelom vidím ešte veľký priestor pre oblasť správne-ho súdnictva a jeho riadne fungovanie, v legislatívnych zmenách, a to v statusových predpisoch. Som toho názo-ru, že by mali byť rešpekto-vané určité špecifiká a oso-bitosti správneho súdnictva, ktoré prakticky začína na krajských súdoch, ktoré predstavujú základný člá-nok organizácie správneho súdnictva. Som presvedče-ný, že vhodnou zmenou sta-tusových zákonov v pro-spech správneho súdnictva, by nový Správny súdny po-riadok len mohol získať na svojej očakávanej kvalite a efektivite vo vzťahu k spo-ločnosti na úseku vymoži-teľnosti práva.

TEXT: Jozef Milučký

13

LEGISLATÍVA

14

JUDr. Jozef Milučký

Narodený: 12. 5. 1961

Vzdelanie:

1981 - 1985 š tudovál ná Prá vnic-

kej fákulte Úniverzity Komenške -

ho

1988 zí škál 1. juštic nu áteštá ciu

Priznány titul JÚDr. ná ÚMB

v Bánškej Byštrici

Pracovné skúsenosti:

1987 - 1988 juštic ny c ákáteľ -

Okrešny šu d v Pováz škej Byštrici

1988 zvoleny zá šudcu

1989 - 1996 predšedá šená tu ná

civilnom u šeku ná Okrešnom šu de

v Č ádci

1997 - 2010 Krájšky šu d v Z iline

1998 predšedá šená tu ná prá v-

nom á civilnom u šeku ná Kráj-

škom šu de v Z iline

2006 predšedá šprá vneho kole giá

Krájške ho šu du v Z iline

2007 predšedá šená tu ná u šeku

šprá vneho šu dnictvá ná Krájškom

šu de v Z iline

2009 šudcá ná Nájvyš š om šu de SR

2010 - šu c ášnošť šudcá šprá vneho

kole giá NS SR

2014 - šu c ášnošť predšedá šprá v-

neho kole giá NS SR

13

Aké priority ste si stanovili na

obdobie svojho predsedníctva?

Mojou prioritou je to, c o by málo

byť prioritou káz de ho šudcu, á to

prešádzovánie prá vá pri vy kláde

á uplátn ování zmlu v EÚ . Prá ve to

je pošlání m c lá nku 19 (Pozn.:

Zmluvy o Európskej únii). Prešá-

dzovánie prá vá šá vš ák mo z e zdáť

áko viác menej ámbicio zny, vzdiá-

leny cieľ. Nápriek tomu je potreb-

ne zdo rázniť, z e prá ve to je zá -

kládnou u lohou ná š ho šu du. Pre-

šádzování m prá vá rozumieme

prí právu kválitny ch rozhodnutí ,

ktore budu odo vodnene veľmi

do kládny m, logicky m špo šobom

á budu v nich prešvedc ivo uvede-

ne do vody, ná zá kláde ktory ch

šme došpeli k urc ite mu zá veru.

Pretoz e - povedzme ši otvorene -

vš etky náš e rozhodnutiá á nájmá

tie, o ktory ch rozhoduje Veľká

komorá, šu extre mne politicky áj

prá vne citlive vo vzťáhu

k jedne mu álebo k viácery m c len-

šky m š tá tom. Tákz e áutoritá šu du

šá odví já od kválity á prešvedc ive -

ho odo vodneniá rozhodnutí .

Aby šom šá vyjádril eš te explicit-

nejš ie, šu d nie je politicky m orgá -

nom. Je šu dnym orgá nom. Jeho

rozhodnutiá vš ák máju dopád ná

politicku šfe ru. Aby bolá tá to šku-

toc nošť z dlhodobe ho hľádišká

ákceptováteľná , je potrebne zá-

bezpec iť dve veci. V prvom ráde,

šu d šá muší pohybováť

v medziách konkre tneho prí pádu,

ktory rieš i. Zá kládny m rozdielom

medzi šu dom á politickou inš titu -

ciou je škutoc nošť, z e šu d ši neur-

c uje švoju ágendu. Su d šá záoberá

ibá prí pádmi, ktore šu mu predlo-

z ene . Dobry m prí kládom je z álobá

Slovenškej republiky o neplátnošť

rozhodnutiá Rády (Pozn.: rozhod-

nutie Rady (EÚ) 2015/1601 z 22.

septembra 2015 o zavedení dočas-

ných opatrení v oblasti medziná-

rodnej ochrany v prospech Talian-

ska a Grécka). Ide o iniciátí vu šlo-

venškej vlá dy predloz iť vec Su d-

nemu dvoru. Náš ou u lohou je roz-

hodnu ť vo veci prešvedc ivy m špo -

šobom, nech uz je rozhodnutie

áke koľvek. Avš ák ide o krá šny

prí klád toho, áko c lenšky š tá t tvr-

dí : „Rozhodnutie bolo prijáte kvá-

lifikovánou vá c š inou v Ráde. My

š ty mto rozhodnutí m nielenz e

nešu hláší me, ále z nášledovny ch

do vodov ho pováz ujeme zá nezá -

konne “. Č lenšky š tá t predloz í tu to

árgumentá ciu ná š mu šu du. My

muší me rozhodnu ť táky m, c i oná-

ky m špo šobom. Nech je ten vy šle-

dok áky koľvek, muší me byť pre-

švedc iví . Muší me prešvedc iť štrá-

nu, ktorej v konání nebolo vyhove-

ne . Nikdy nie je ťáz ke prešvedc iť

u špeš nu štránu. Vy zvou je

o šprá vnošti rozhodnutiá prešved-

c iť štránu, ktorá bolá neu špeš ná .

V druhom ráde je potrebne zábez-

pec iť, áby bolo odo vodnenie roz-

hodnutiá do kládne (t. j. veľmi de-

táilne ) krok zá krokom, v do šled-

ku c oho zví ťází ten nájprešvedc i-

vejš í prá vny árgument. Pokiáľ ide

o ná š šu d, neexištuje z iádne ďálš ie

krite rium. Nie je to zá lez itošť veľ-

ky ch c i mály ch c lenšky ch š tá tov,

štárš í ch c i mládš í ch c lenšky ch

š tá tov. Ná nic om tákom nezá lez í .

KOEN LENAERTS

15

ROZHOVOR

Aby šme to zhrnuli, cieľom mo jho

predšední ctvá je zábezpec iť, áby

vš etky rozhodnutiá vynešene šu -

dom, á to nielen Veľkou komorou,

ále vš etky mi komorámi, áby tieto

obšáhováli kválitne odo vodnenie,

ktore prešvedc í o švojej šprá vnoš-

ti ty ch u c áštní kov, ktory m nebolo

vyhovene . A toto je náozáj ná roc -

ny cieľ. Vyz áduje ši táke riádenie

šu du, ktore zábezpec í , áby o prí -

pádoch zá šádne ho vy známu roz-

hodoválá Veľká komorá, áby

o veciách priemernej do lez itošti

rozhodoválá komorá zloz ená

z piátich šudcov á áby nájjedno-

duchš ie prí pády rozhodoválá ko-

morá pozoštá váju cá z troch šud-

cov. Zá merom tejto kátegorizá cie

je ry chlejš ie rozhodovánie

v jednoduchš í ch prí pádoch ták,

áby šme zí škáli viác c ášu ná prí -

právu kválitny ch odo vodnení

v politicky citlivy ch veciách. Aby

to bolo moz ne došiáhnuť, predše-

dá muší rozví jáť švoju šchopnošť

zvoláť kolegov dohromády á vy-

poc uť ši ná zor káz de ho z nich.

Vš etci prácujeme v prá vnom šyš-

te me, ktory nie je náš í m vláštny m

- ná rodny m. Vš etci prácujeme

v jázyku, ktory nie je náš í m máte-

rinšky m. Ná Su dnom dvore hovo-

rí me po fráncu zšky, po ánglicky,

niekedy po nemecky á v obme-

dzenom rozšáhu áj iny mi jázykmi,

ále z iáden z nich nie je pre vá c š i-

nu z ná š náš í m máterinšky m.

V konec nom do šledku to známe-

ná , z e náto, áby šme odviedli kvá-

litny kuš prá ce, muší me prekonáť

veľá preká z ok. A poštáráť šá o to,

áby to fungoválo, to je škutoc ne

mojou u lohou áko predšedu. Spo-

jiť jednotlivcov do celku

á zábezpec iť, áby vš etko fungová-

lo ták, áko má . Niec o áko dirigent

orcheštrá, ktory vytvorí

z jednotlivy ch c áští hudobne ho

dielá jeden kompáktny á pevne

integrovány produkt. To je cieľom

mo jho predšední ctvá.

V nadväznosti na veľmi aktuál-

nu problematiku teroristických

útokov – aké sú podľa Vás mož-

nosti ďalšieho posilnenia justič-

nej spolupráce medzi jednotlivý-

mi členskými štátmi v záujme

účinnej ochrany pred teroriz-

mom a boja proti nemu?

Podľá mo jho ná zoru, nájpotreb-

nejš iá je vy mená informá cií medzi

c lenšky mi š tá tmi á áko mi je zná -

me, inš titu cie Europol á Eurojušt,

obe ší dliáce v Háágu, šá ujáli ve-

deniá v tomto šmere. Máli by máť

u plny prí štup k dátábá ze DNA –

tedá ku kriminá lnej ánámne ze tej

ktorej ošoby. Je zrejme , z e táky to

poštup ši vyz áduje u plnu vzá jom-

nu do veru medzi c lenšky mi š tá t-

mi. S tá ty by máli byť priprávene

á ochotne zdieľáť informá cie ty -

káju ce šá c innošti ich policájny ch

zloz iek š iny mi c lenšky mi š tá tmi.

V káz dom prí páde, ná š šu d je vo

švojej judikátu re veľmi iniciátí vny

pokiáľ ide o pošiln ovánie zá šády

vzá jomne ho uzná vániá rozhodnu-

tí á vzá jomnej do very medzi c len-

šky mi š tá tmi. Dochá dzá k tomu

v podštáte dvomá špo šobmi. Ná

jednej štráne pošiln ujeme zá klád-

ne zá šády, ktore by máli zdieľáť

policájne šyšte my á šyšte my

treštne ho šu dnictvá c lenšky ch

š tá tov. Ide náprí klád o plne reš -

pektovánie prá vá ná obhájobu,

prá vá ná prá vne záštu penie,

ochrány prá v obetí . K tomu vš e-

tke mu má me šmernice Euro pškej

u nie hármonizuju ce prá vne po-

riádky c lenšky ch š tá tov ná nájniz -

š ej u rovni špoloc ny ch c r t. A toto

je potrebne , pretoz e, áko c ášto

hovorievám vo švojich prejávoch

ná tu to te mu, vzá jomná do verá

neznámená šlepu do veru. Ine mu

šyšte mu verí te preto, lebo

v podštáte vo vš etky ch zá klád-

ny ch ryšoch pokiáľ ide

o koncepciu prá vneho š tá tu, šprá-

vodlive ho procešu, u štávny ch

zá ruk, á to ták vo vzťáhu

k obvineny m, áko áj k obetiám, je

ekviválentom k Vá š mu vláštne mu

šyšte mu. Nie je identicky , pretoz e

káz dy šyšte m má švoje vláštne

trádí cie, ále v reá lnom vy šledku je

ekviválentny . A ekviválentny , ák

šá zámyšlí te nád vy známom tohto

šlová z etymologicke ho hľádišká,

známená rovnákej hodnoty. Ták-

z e ho pováz ujete zá šyšte m rovná-

kej hodnoty. A preto šte pripráve-

ny mu veriť á vykonáť rozhodnu-

tie prijáte ty mto iny m šyšte mom.

Úvedene ši mo z ete vš imnu ť

v náš ej rozšiáhlej judikátu re ty ká-

ju cej šá euro pškeho záty kácieho

rozkázu. Je to veľmi pekny prí klád

tohto fenome nu. Tendenciou ná-

š ej judikátu ry v tejto oblášti je

zábezpec iť, áby euro pšky záty kácí

rozkáz fungovál. Tákz e, c o je to

vláštne euro pšky záty kácí rozkáz?

Je to ábšolu tná vzá jomná do verá

medzi c lenšky mi š tá tmi. Je to ná-

ROZHOVOR

16

prí klád Belgic án, ktory šá dopuští

niec oho protizá konne ho ná Slo-

venšku á vrá ti šá špá ť do Belgic-

ká. A Slová ci povediá – vypá tráli

šme tu to ošobu áz šem, vydájte

ná m ju. A Belgicko vydá švojho

obc áná álebo obc iánku, pretoz e

verí šlovenškej polí cii á u konom

jej treštne ho šu dnictvá. Táká to

do verá je škutoc ne zá kládom ce-

le ho šyšte mu á je nevyhnutná ták

z pohľádu treštne ho ští hániá, áko

áj po odšu dení z pohľádu vy konu

uloz ene ho treštu odn átiá šlobody.

Čelá myš lienká, ktorá štojí

v pozádí , špoc í vá v tom, z e

v rá mci Schengenške ho prieštoru

nie je moz ne vyhnu ť šá treštnej

zodpovednošti. Nemo z ete unik-

nu ť treštu jednoducho ty m, z e

prekroc í te hránice. A má m táky

dojem, z e c ášto keď šá hovorí

o euro pškom obc iánštve, vš etko

znie ták pozití vne. Tákmer áz ro-

mánticky. Ako šlovenšky obc án

idete do Nemecká á tám š Vámi

záobchá dzáju rovnáko áko

š nemecky m obc ánom. Vš etko je

to o prá vách. Tie predštávuju šá-

mozrejme zá kládny koncept. Av-

š ák š obc iánštvom šu špojene áj

povinnošti. A tá to te má je jednou

z nich. Ak urobí te

niec o protizá kon-

ne v hošťuju com

c lenškom š tá te,

v ktorom šá ná -

hodou ocitnete,

álebo v ktorom

má te trvály po-

byt, budete šá

zodpovedáť vnu t-

roš tá tnym orgá -

nom dáne ho c len-

ške ho š tá tu.

A Euro pšká u niá

šá poštárá o to,

áby Vá š tento

c lenšky š tá t vzál

ná zodpovednošť.

Č lenšky š tá t, kto-

re ho š tá tnym

prí šluš ní kom šte,

Vá š nemo z e

ochrá niť áko

švojho obc áná,

áko by to bolo

v prí páde klášic-

ke ho medziná rodne ho prá vá.

Tákz e v tomto zmyšle je prá vo

Euro pškej u nie krokom vpred.

Náproti tomu, v intenciá ch medzi-

ná rodne ho prá vá vo vš eobecnošti

š tá t nikdy zá bez ny ch okolnoští

nevydá vá švojho vláštne ho obc á-

ná. V rá mci Euro pškej u nie šme šá

vzdáli tejto zá šády. Hlávnou myš -

lienkou je, z e ák šá chcete prešťá-

hováť do ine ho c lenške ho š tá tu

á poz í váť vš etky prá vá voľne ho

pohybu ošo b, rovnáke ho záob-

chá dzániá á prá vá špojene

š euro pškym obc iánštvom v inom

c lenškom š tá te áko je ten, ktore ho

šte obc ánom, je to v poriádku. Ale

zá roven to známená , z e budete

mušieť niešť zodpovednošť zá

švoje c iny. Ták v obc iánško-

prá vnej, áko áj v treštnoprá vnej

rovine. A vá š vláštny c lenšky š tá t

vá š nemo z e ochrá niť.

Preto ši myšlí m, z e pokiáľ ide

o boj proti treštny m c inom, proti

terorizmu, veľmi do lez itá je ply-

nulá špoluprá cá medzi c lenšky mi

š tá tmi.

Stretli ste sa počas svojho dlho-

ročného pôsobenia v súdnych

inštitúciách Európskej únie

s nejakou zaujímavou kauzou,

ktorá sa týkala Slovenskej re-

publiky?

Táky chto prí pádov je pochopiteľ-

ne viác. Bolo áj zopá r prí pádov

ty káju cich šá poruš eniá prá vá

Ú nie, nešpomí nám ši vš ák ná nic

vy nimoc ne . Stá vá šá to vš etky m

c lenšky m š tá tom. Muší m povedáť,

z e áj v šu višlošti š Belgickom šá

vyškytli podobne prí pády,

v ktory ch šá c lenšky š tá t oneško-

ril š tránšpozí ciou šmernice.

Nešmiem zábudnu ť ná káuzu Kri-

z án (Pozn.: prí pad je zna my tiez

pod názvom „Pezinská skládka“).

Ide o prí pád, v ktorom bol námie-

tány rozpor zá koná š prá vom Eu-

ro pškej u nie pred Su dnym dvo-

rom áj pred vnu troš tá tnym u štáv-

ny m šu dom, á v ktorom šme po-

tvrdili u plnu nezá višlošť interák-

cie šo Su dnym dvorom oproti

prieškumu u štávnošti. Je to

v šu láde š rozhodnutí m v káuze

Filipiák á pod. Ide o prí pád zá šád-

ne ho vy známu, ktory je veľmi

c ášto citovány . V popredí štojí

myš lienká, z e vš eobecny vnu troš -

tá tny šu d muší máť vz dy voľnošť

náto, áby šá rozhodol, c i pošunie

vec priámo Su dnemu dvoru

á nemuší c ákáť ná rozhodnutie

u štávne ho šu du. Exištuje totiz

niekoľko c lenšky ch š tá tov, kto-

ry ch vš eobecne šu dnictvo je od-

delene od u štávne ho šu du. Je to

ták v 18 z 28 c lenšky ch š tá tov.

Má me tedá 18 c lenšky ch š tá tov šo

šámoštátny m u štávny m šu dom,

vrá táne Slovenšká á Belgická á ná

druhej štráne je 10 c lenšky ch š tá -

tov, ktore máju len jeden nájvyš š í

šu d, ktory rozhoduje áko nájvyš -

š iá inš tánciá vo vš etky ch veciách,

ROZHOVOR

17

vrá táne u štávy. Máju to ták náštávene náprí klád

v Holándšku, v š kándiná vškych krájiná ch,

v Ešto nšku, c i Veľkej Britá nii. Krájiny šo šyšte -

mom common law máju jednoducho jeden náj-

vyš š í šu d.

Tákmer vo vš etky ch krájiná ch, v ktory ch je u š-

távny šu d oddeleny od vš eobecne ho šu dnictvá,

vyvštá vá otá zká, ná ktory šu d šá obrá tiť nájško r

– c i ná u štávny šu d álebo priámo ná Su dny dvor.

V zmyšle náš ej konš tántnej judikátu ry šá vš eo-

becny šu d mo z e rozhodnu ť, z e šá obrá ti

š otá zkou ty káju cou šá prá vá Euro pškej u nie ná

ná š šu d predty m, nez predloz í náprí klád ten išty

zá kon u štávne mu šu du ná u c ely prieškumu jeho

u štávnošti. Mo z e šá tiez rozhodnu ť, z e urobí

oboje párálelne. V káz dom prí páde, po tom, c o

Su dny dvor odpovie ná prejudiciá lnu otá zku á je

zjávne , z e zá kon je v rozpore š prá vom Euro p-

škej u nie, by vš eobecny šu d nemál c ákáť ná u š-

távny šu d, ky m rozhodne, z e zá kon je v rozpore

š u štávou. Ide o rozhoduju ci ášpekt náš ej ju-

dikátu ry. Tedá o škutoc nošť, z e šu d, ktory ná m

poloz il prejudiciá lnu otá zku, muší byť priámo

v nádvá znošti ná prá vo Euro pškej u nie v tákej

pozí cii, áby mohol odmietnuť ápliká ciu vnu troš -

tá tneho prá vá, ktore je v rozpore š prá vom Eu-

ro pškej u nie bez toho, áby mušel c ákáť ná u š-

távny šu d, ky m tento vyhlá ši zá kon zá neplátny

álebo ho zruš í . Ide v podštáte o prí pád, ktory bol

objášneny ná zá kláde podnetu z tohto šu du.

TEXT: Lenka Bogárová

ROZHOVOR

18

Koen Lenaerts Dátum a miesto narodenia: 20. 12. 1954, Mortšel, Belgicko Vzdelanie: 1974 Candidat en droit (kándidát prává) š nájvyš š í m vyzná-

menání m (Úniverzitá Námur) 1977 Licentiáte in láw (belgicky ekviválent mágištrá prá v) ná

Kátolí ckej univerzite Leuven – š nájvyš š í m vyznámená-ní m á š peciá lnou grátulá ciou od komišie

1978 titul LLM ná prá vnickej fákulte Úniverzity Hárvárd š Fulbrightovy m š tipendiom

1979 titul MPA (Mášter in Public Adminištrátion) - Mágišter verejnej šprá vy, John F. Kennedy School of Government, Úniverzitá Hárvárd

1982 titul PhD. ná Kátolí ckej univerzite Leuven Pracovné skúsenosti: V šu c ášnošti: od roku 1983 profešor euro pškeho prá vá, Kátolí cká univerzi-

tá Leuven, vedu ci inš titu tu euro pškeho prá vá od roku 2003 šudcá Su dneho dvorá Euro pškych špoloc en-

štiev od 8. 10. 2015 predšedá Su dneho dvorá Predchá dzáju ce: 1988 - 1989 hošťuju ci profešor prá vá, Úniverzitá Hárvárd,

zámeránie ná šeminá re ohľádom euro pškeho prá vá; 1984 - 1989 profešor ná Čollege of Europe, Bruggy, Belgicko; 1984 - 1985 špoluprácovní k šudcu u Rene Joliet ná Su dnom

dvore Euro pškych špoloc enštiev; 1986 - 1989 c len Brušelškej ádvoká tškej komory po šobiáci

áko ádvoká t ná Su dnom dvore Euro pškej u nie, okrem ine ho áko zá štupcá Belgická;

1989 - 2003 šudcá Su du prve ho štupn á Euro pškych špolo-c enštiev (dneš ny Vš eobecny šu d);

2012 - 2015 podpredšedá Su dneho dvorá Euro pškej u nie.

V každom čísle časopisu DE

IURE vám predstavíme zau-

jímavých ľudí pracujúcich

na Najvyššom súde SR.

V tomto čísle sme sa rozprá-

vali so sudcom občiansko-

právneho kolégia, ktorý má

bohaté medzinárodné skú-

senosti, s JUDr. Jánom Šiku-

tom .

Pán doktor, prečo ste sa roz-

hodli pracovať v justícii a

ako vyzeral váš profesijný

postup po skončení školy?

Pochá dzám zo štárej prá vnic-

kej rodiny. Stárí otcoviá

z oboch štrá n rodic ov boli

prá vnici. Jeden bol šudcá Náj-

vyš š ieho šu du, eš te Únitá rne-

ho šu du v Brne medzi dvomi-

vojnámi á druhy bol notá r.

Moji rodic iá boli prá vnici, má-

má bolá šudkyn á, tákz e to pro-

štredie má prirodzene privied-

lo k tomu, z e šom zác ál š tudo-

váť prá vo. Prá vnicku fákultu

Úniverzity Komenške ho v Brá-

tišláve šom ukonc il v roku

1983. Po škonc ení prá vnickej

fákulty šom náštu pil áko juš-

tic ny c ákáteľ, kde šom vyko-

ná vál c ákáteľšku práx ná

Okrešnom šu de Brátišlává -

vidiek v Brátišláve. Od roku

1986 šom bol zvoleny zá šud-

cu tohto okrešne ho šu du, kde

šom bol prideleny ná obc ián-

ško-prá vny u šek. Od jánuá rá

roku 1990 šom bol prevoleny

ná Krájšky šu d v Brátišláve,

kde šom opá ť po šobil ná ob-

c iánškoprá vnom u šeku á vy-

bávovál šom obc iánško-

prá vnu ágendu.

Mali ste popri tejto kariére

čas aj na rodinu, máte aj de-

ti?

Má m dve deti. Ten štárš í je

šu dny leká r á mládš í vyš tudo-

vál prá vo á je koncipientom v

notá rškej káncelá rii. Obájá

chlápci uz máju rodiny. Stárš í

má dve deti á mládš iemu šá

teráz národilo dievc átko, tákz e

šom uz trojná šobny dedo.

Zmenili sa nejako podmien-

ky v justícií po revolúcii?

Juští ciá bolá urc ity m špo šo-

bom ovplyvnená politicky mi

zmenámi. Vytvorilo šá Zdruz e-

nie šudcov Slovenšká, ktore šá

v tom c áše šnáz ilo há jiť zá uj-

my šudcov. Ako v káz dom od-

vetví špoloc nošti, áj v juští cii

boli ľudiá š rozdielnymi ná zor-

mi ná zmeny. Ná Krájškom

šu de v Brátišláve šom vtedy

vydrz ál 4 roky. Potom šá mi

náškytlá moz nošť í šť prácováť

áko prá vny porádcá Orgánizá -

cie špojeny ch ná rodov pre

Ú rád Vyšoke ho komišá rá pre

utec encov, ták šom to vyšku -

š ál.

Aké to bolo odísť zo Sloven-

ska do organizácie akou je

OSN?

Bolá to v káz dom prí páde

zmená. V rezorte šprávodli-

vošti mi vyš li v u štrety, lebo v

tom c áše šom bol áko šudcá

zvoleny doz ivotne. Logicky

šom tedá nechcel štrátiť pozí -

KTO SOM

JUDr. JÁN ŠIKUTA

19

ciu šudcu, pretoz e šom neve-

del c o bude záhr n áť nová prá -

cá. Spoc iátku tie kontrákty

neboli áni ná dlhš iu dobu áko

ná dvá, álebo š tyri roky, c i do-

bu neurc itu á uz vo bec nie do-

z ivotne. Tákz e mi vyš li v

u štrety v rezorte šprávodli-

vošti á doš lo k preruš eniu

funkcie. Pomer šudcu mi zo-

štál záchovány á ďálej šom

po šobil ná Ú ráde Vyšoke ho

komišá rá pre utec encov. Bolá

to iná prá cá. Aj keď prá vnická

v zmyšle, z e u lohou tohto u rá-

du v štrednej Euro pe bolo zá-

c áť prijí máť utec encov, š c í m

šu višelá áj prá vnická prá cá,

pretoz e šom šá podieľál ná

komentování legišlátí vy ty ká-

ju cej šá ázylu á cudzineckej

ágendy, migrá cie á pod. Tá to

prá cá bolá rozmánitá , pretoz e

okrem prí práv, štánoví šk á

prá vnych ánály z pre ná rodne

párlámenty šme šá šnáz ili lo-

bováť zá prijátie tákej verzie

zá koná, ktorá bude vyhovováť

áj medziná rodny m š tándár-

dom. Popritom to bolá áj prá -

cá v tere ne, pretoz e šom šá

priámo štretá vál šo z iádáteľmi

o ázyl á š utec encámi. Čhodil

šom tiez ná hošpitá ciu pri roz-

hovoroch, álebo vy šluchoch

migrác ny mi prácovní kmi, kto-

rí ty chto z iádáteľov o ázyl

ánályzováli á potom vyhodno-

cováli šituá ciu. Prá cou bolá

ná vš tevá ty chto z iádáteľov v

tá boroch. Boli to áj ro zne

predná š kove c innošti po celej

Euro pe, kde áj vzhľádom ná

ználošť ruške ho jázyká šom

chodil do krájí n by vále ho So-

vietškeho zvá zu. Č iz e tá to prá -

cá nebolá len v káncelá rii pri

poc í tác i, ále áj v tere ne š c í m

šu višelo veľá ceštovániá.

Hovorí sa, že ľudia v minu-

losti rozmýšľali úplne rov-

nako, ako rozmýšľajú ľudia

dnes, len majú iné možnosti.

Platí to aj pri utečencoch,

rozmýšľajú podobne ako

my, alebo sú kultúry, ktoré

sú úplne iné?

Sámozrejme, z e je rozdielnošť

v kultu rách, v interpretá cii, v

poní mání á v špo šobe z ivotá.

Podštátá u káz de ho z iádáteľá

o ázyl, álebo u utec encá je tá ,

z e ši chce záchrá niť z ivot, šlo-

bodu, c i rodinu. Tákz e áj me-

dzi z iádáteľmi o ázyl šu tákí ,

ktorí šu fe r á máju šituá ciu,

ktoru šu nu tení rieš iť ibá od-

chodom z krájiny. Ale šu me-

dzi nimi áj tákí , ktorí zneuz í -

váju ázylove konánie, pretoz e

áj podľá medziná rodne ho prá -

vá, ktore je pretránšformová-

ne do ná rodny ch prá v, je zrej-

me , z e z iádáteľ o ázyl poz í vá

urc ite vy hody oproti iny m cu-

dzincom.

Zakladajúce členské zápa-

doeurópske krajiny hovoria

o tom, že príliv utečencov je

dlhodobo z perspektívy vý-

voja štátu pozitívnou uda-

losťou, teda prísun utečen-

cov. Východná Európa, naj-

mä V4 a iné krajiny ako Slo-

vinsko a Litva sa obávajú. Čo

si myslíte, malo by sa Slo-

vensko zaoberať demogra-

fickou krivkou, či vývinom v

budúcnosti?

Dá šá to vyhodnotiť áko prí -

noš, ide o to, o áky ch poc toch

z iádáteľov hovorí me, pretoz e

šituá ciá, ktorá je momentá lne,

je nezvlá dnuteľná . Ale ák šá

py táte ná to, c i to obohácuje,

ták keď ši vezmeme Sloven-

ško, náprí klád Májštrá Pávlá z

Levoc e, on nebol Slová k, ále

Nemec á táky chto prí pádov,

ktorí priš li á priniešli šem kul-

tu ru, je viác. Veľá krá t to boli

cudzinci, ktorí priš li á potom

šá tu ušádili á vďáká pozití v-

nemu prí nošu ši ich ná rod pri-

švojil. Č iz e netrebá vidieť len

terorištov á ty ch, ktorí to zne-

uz í váju , ále tiez ľudí , ktorí šu

pre dánu špoloc nošť uz itoc ní

á doká z u šá zládiť š hodnotá-

mi á fungování m špoloc nošti.

Avš ák pri z iádáteľoch o ázyl

je ná roc ne zišťováť, kto hovo-

rí právdu, c o je pri tákomto

mnoz štve o to viác kompliko-

váne . Slovenško nepátrilo me-

dzi krájiny, kde by z iádáteliá o

ázyl vo veľkom z iádáli o u to-

c iško, álebo kde by šá vo veľ-

kom zdrz iáváli á inák tomu nie

je áni dneš. Tákz e obávy, ktore

poc u váme, nie šu celkom ná

miešte.

Môže to byť aj tým, že so-

ciálne dávky, príjmy a naj-

nižšia minimálna mzda je

vyššia ako na Slovensku?

A no, ále to uz hovorí me o ty ch

ekonomicky ch zá lez itoštiách,

ále to nie je primá rny do vod.

Primá rny do vod by mál byť,

z e ošobá odchá dzá zo švojej

krájiny preto, lebo je tám

hrozbá zo štráty z ivotá, šlobo d

átď. Avš ák je prirodzene , z e

keď šá uz ráz zo švojej špoloc -

nošti á š tá tu pohnem prec ,

idem obyc ájne tám, kde mi

niekto pomo z e, kde z iju men-

š iny, ku ktory m budem pátriť.

Niec o podobne je odchod oby-

váteľov z mošlimšky ch krájí n,

ktorí idu do Nemecká, kde je

tá to komunitá veľmi šilná .

Kľu c ove je, z e vš etci, ktorí pri-

chá dzáju , by máli prejšť pro-

cešom šku mániá do vodov, pre 20

KTO SOM

ktore šá rozhodli emigrováť.

Prišiel rok 2004, kedy Slo-

vensko vstúpilo do Európ-

skej únie a vy ste sa vrátili

na Slovensko. Aké zmeny sa

udiali vo Vašom živote?

Zmenou bolo, z e šom bol ná-

vrhnuty ná jedne ho z kándidá -

tov ná šudcu Euro pškeho šu -

du pre ľudške prá vá v S tráš-

burgu á bolo to v období poc áš

mo jho vy konu funkcie porád-

cu v OSN. Z kándidá tov, kto-

ry ch šu dná rádá vybrálá á

predloz ilá párlámentne mu

zhromáz deniu Rády Euro py,

šom bol zvoleny vá c š inou v

prvom kole.

Stretli ste sa v Štrasburgu

na súde pre ľudské práva s

nejakým veľkým prípadom

celoeurópskym, ktorý rezo-

noval aj v médiách, taký naj-

známejší?

Z c ášu ná c áš boli táke prí pády

náprí klád ty káju ce šá inter-

rupcie. Spomenul by šom prí -

pád Tyšiác proti Poľšku, kde

šťáz ováteľkou bolá mátká

dvoch detí , ktorá otehotnelá

áko ušporiádáná rodiná. Leká -

ri jej vš ák diágnoštikováli cho-

robu, kvo li ktorej bolá vyšoká

právdepodobnošť, z e by po

po rode doš lo k štráte zráku. Z

toho do vodu šá doz ádoválá

interrupcie v Poľšku, ále pre-

toz e tám plátí vy hrádá švedo-

miá, z iádny leká r jej ju nechcel

urobiť. Ták tedá vynošilá die-

ťá á štálo šá prešne to, c o vte-

dy leká ri diágnoštikováli á oná

tákmer ošleplá. Ná šledne po-

dálá šťáz nošť ná poruš eniá

prá v ná šu kromie á rodinny

z ivot. Neško r Veľky šená t ziš-

til, z e doš lo k poruš eniu jej

prá v. Ale šámozrejme táky ch-

to prí pádov je viác.

Ako sa odchádza po takej

dlhej dobe späť na Sloven-

sko?

Sámozrejme, je to veľká zme-

ná, pretoz e jedená šť rokov je

kuš z ivotá. Nie je to, áko keď

šá vrá tite z dovolenky. Č lovek

nádviáz e mnoz štvo kontáktov,

ošobny ch áj prácovny ch.

Za tých jedenásť rokov v

Štrasburgu asi nebol taký

búrlivý vývoj ako tu na Naj-

vyššom súde SR v Bratisla-

ve. Ako hodnotíte smerova-

nie Najvyššieho súdu Slo-

venskej republiky?

T áz ko je mi to hodnotiť, pre-

toz e nie šom tu eš te táku dlhu

dobu. Ale mo z em hodnotiť

šituá ciu v S trášburgu, kde to

bolo štábilizováne . Ná zášádá-

niách, v šená toch á pri prá v-

nych diškušiá ch šá diškutová-

lo vecne á nie vz dy máli c leno-

viá šená tu rovnáky ná zor. Keď

šá hlášoválo, rozhodlo šá pod-

ľá vá c š iny. No keď šá vyš lo zo

zášádácej mieštnošti, ták šá v

podštáte zábudlo ná to, kto

áko hlášovál á to bol ten pro-

fešioná lny prí štup. Niekedy

rozdielnošť ná zorov mo z e vy-

ply váť zo zlej legišlátí vy. Ak je

legišlátí vá urobená ták, z e šá

dá škutoc ne rozhodnu ť dvojá-

ko á zá c o šudcá nemo z e byť

brány ná zodpovednošť. Aj v

S trášburgu chodili delegá cie

šlovenšky ch pošláncov á robili

šá špoloc enške vec ierky, ná

ktory ch bolá prí lez itošť áj ná

neformá lny rozhovor. Ták

šom jedne mu pošláncovi po-

vedál, vtedy pošlánec, dneš je

predšedá párlámentu, z e šá

c udujem, z e káz dy predšedá

párlámentu, keď hodnotí c in-

nošť párlámentu, ták obyc ájne

ju hodnotí ty m, koľko štoviek,

álebo tiší c zá konov prijáli zá

jeden rok. Ná c o šom mu po-

vedál, z e je to zle , pretoz e to

vedie k prá vnej neištote. A uz

áni prá vnici nevediá, ktory

zá kon, v ktorom období plátí ,

c i ktorá verziá. Ako šá v tom

máju vyznáť ľudiá, ktorí to

nešleduju á ktorí nie šu prá v-

nici, keď šá zá kony ták c ášto

meniá. Podľá mo jho ná zoru by

bolo lepš ie špráviť pá r zá ko-

nov, ktore by preš li diškušiá-

mi á prí právámi ták, áby uz

potom, v rá mci nejáke ho š ir-

š ieho konšenzu, boli prijáte . A

keď šá táky zá kon prí jme, ták

ľudiá šá mu áj dobrovoľne

podriádiá, nebudu hľádáť po-

tom nejáke ine cešty.

Ako je to v Západnej Európe

so zákonmi, tiež sa tak často

menia?

Vo Veľkej Britá nii šu plátne

ro zne zá kony, álebo rozhod-

nutiá šu dov z 19. štoroc iá. To

je do káz o tom, z e legišlátí vá

je tám štábilná , konzervátí vná

á pouz í váju predpišy štáre što 21

KTO SOM

rokov. Vz dy to interpretuje šu d,

ktory je konzervátí vny á podľá

mn á by šu d mál byť vz dy konzer-

vátí vny.

Ešte na záver by som chcel

otvoriť myšlienku o ľuďoch,

ktorí sú vo všeobecnosti nespo-

kojní s dôveryhodnosťou súd-

nictva. Samozrejme, že jedna

strana vždy prehrá a asi nebu-

de chváliť súdy, ale možno ke-

by tie rozhodnutia boli inak

vysvetlené strane, ktorá prehrá

v súdnom spore, aby ten rozsu-

dok prijala na vedomie a s neja-

kým rešpektom. Možno aj to je

cesta ako zvýšiť dôveryhod-

nosť súdov, aby rozhodnutia

boli jasnejšie. Alebo v čom by

sa podľa Vás dala zlepšiť dôve-

ryhodnosť súdnictva?

Nešu hláší m celkom š ty m, z e je

nešpokojny ch pá ťdešiát percent,

lebo vz dy jeden vyhrá á jeden

prehrá . Ale áj ten, kto prehrá , ák

je rozhodnutie prešvedc ive , bude

ho to nu tiť zámyšlieť šá, c i bude

pokrác ováť á šu diť šá ďálej. Dru-

há vec je tá , z e ná Slovenšku je

veľmi vyšoká šu divošť.

V Spojených štátoch, alebo v

Západnej Európe to nie je?

Aj v zá pádnej Euro pe je to roz-

dielne, ále áko prí klád zoberiem

znovu Veľku Britá niu, ktorá má

viác obyváteľov áko Slovenško á

menej šá šu diá. Tám rozhodnutie

šu du prve ho štupn á zoštá vá ko-

nec ne á prá voplátne . Juští ciá tám

má trádí ciu á švoju vá z nošť, po-

dobne je to v Amerike.

V tomto budem trošku opono-

vať, lebo boli prípady aj za pani

Thatcherovej, keď bola pre-

miérkou. Stali sa vtedy určité

sporné rozhodnutia a justičné

omyly.

A no, vš elic o šá mo z e štáť, ále v

princí pe je to jednoducho ták. A

poc et šťáz noští oproti Sloven-

šku je vyš š í , álebo rovnáky poc -

tom šťáz noští vo Veľkej Britá -

nii, ktorá má dešáť ná šobne

viác obyváteľov áko má Sloven-

ško. To známená , z e ná Sloven-

šku je menš í reš pekt voc i juští -

cii á otá zká by málá tedá znieť

prec o? Podľá mo jho ná zoru je

to šu hrn ro znych do vodov.

Mohlo by to byť áj kvo li šudcom

šámotny m. Sámozrejme nie

vš etky m, ále vieme, z e keď je-

den šudcá urobí verejne prob-

le m, ták ty m štiáhne veľku c ášť

juští cie. Ale mo z e to byť áj neš-

pokojnošťou u c áštní ká š rozho-

dování m. A keď šá vš etky tieto

velic iny dáju dokopy, ták šlo-

venšky u c áštní k ty m, z e nedo -

veruje šudcovi, pokiáľ nie je

u špeš ny vo veci, ták podá vá

prá vne proštriedky á ide vz dy

vyš š ie á vyš š ie. Tákz e ná to áši

nie je nejáká vyc erpá váju cá

odpoveď, c o mo z e byť prí c iná.

Toto vš etko doštá vá juští ciu do

štávu tám, kde je. Ná zá ver by

šom chcel dodáť, z e by nezáš -

kodilo, keby šá ty ch zá konov

prijí málo menej, boli by kválit-

nejš ie á táktiez by šá ták c ášto

nemenili. Ty m pá dom by áj šu -

dy máli menej moz noští dá váť

ro zne interpretá cie.

TEXT: Boris Urbančík

JUDr. Ján Šikuta Narodený: 1960 v Brátišláve

Vzdelanie:

1979 - 1984 š tudovál ná Prá vnickej

fákulte Úniverzity Komenške ho

v Brátišláve

1984 priznány titul JÚDr.

1985 zloz il juštic nu šku š ku

1989 - 1991 poštgráduá lne š tu dium

ná Kárlovej univerzite v Práhe

1994 - 1995 š tudijne pobyty

vo Veľkej Britá nii á Kánáde

2009 priznány titul PhD.

Pracovné skúsenosti:

1986 vymenovány zá šudcu

OS BA - vidiek

1995 prá vny porádcá ná Ú ráde vyšo-

ke ho komišá rá OSN pre utec encov

2004 šudcá ESĽP v S trášburgu

2008 - 2015 predšedá šená tu ESĽP

v S trášburgu

2015 - šu c ášnošť šudcá Nájvyš š ieho

šu du Slovenškej republiky

Ocenenia:

2012 pámá tná medáilá Úniverzity

v Bári (Táliánško)

2012 pámá tná medáilá Nájvyš š ieho

šprá vneho šu du Poľškej republiky

2014 zlátá medáilá Nájvyš š ieho šu du

Kázáchštánu 22

KTO SOM

Mgr. Lucia Szabová asistentka sudcu

obchodnoprávne kolégium

NS SR

Vyšoká š kolá Dánubiuš Exeku toršky u rád Vy ber veľmi ná roc ny – potrebne

máť rozšiáhle ználošti, jednoduch-š ie áši pre ľudí , c o uz robili ná šu -doch.

Prve dojmy veľmi pozití vne - prá -cá, proštredie, špoluprácovní ci, veľ-mi šá mi pá c i.

23

Historicky najväčší počet nových asistentov

Po vy bere, ktory šá konál 9. - 12. 11. 2015, pribudlo do štá lej š tá tnej

šluz by 20 novy ch ášištentov šudcov Nájvyš š ieho šu du SR. Pre vy ber

bolá zoštávená vy berová komišiá v zloz ení : predšedá vy berovej komi-

šie JÚDr. Iván Solej (riáditeľ káncelá rie predšední c ky NS SR), c lenoviá:

JÚDr. Jáná Henc eková (šudkyn á NS SR – Sprá vne kole gium) á Mgr. Já n

Mártvon (Odbor dokumentá cie, ánálytiky á záhránic ny ch vzťáhov).

Iš lo o hištoricky vy ber z hľádišká poc tu uchá dzác ov

o š tá tnozámeštnánecke mieštá, keďz e poc et prihlá šeny ch uchá dzác ov

bol 259. Z toho šá reá lne zu c áštnilo 151 á u špeš ne cez vš etky vy berove

kolá preš lo 55 uchá dzác ov. Prijáty ch bolo 20 ášištentov, celkovo šá

vš ák poc et ášištentov v roku 2015 zvy š il o 26, c í m štu pol poc et o viác

áko 50% v porovnání š predchá dzáju cim rokom.

Tento vy ber bol vy šledkom mimoriádnej šnáhy predšední c ky Nájvyš -

š ieho šu du JÚDr. Dániely S vecovej o návy š enie poc tu odborny ch prá-

covní kov. Predštávovál ďálš í z medzištupn ov reformy „Zmená zvnu t-

rá“, ktorá má priniešť pošilnenie á škválitnenie odborne ho áj ádminiš-

trátí vneho peršoná lu pre zefektí vnenie fungovániá juští cie. Úz

v šu c ášnošti šá vedenie šu du ušiluje o zvy š enie poc tu peršoná lu v ob-

lášti ádminištrátí vy á šprá vy šu du. D álš í m z do lez ity ch rozmerov, ktory

šá áj proštrední ctvom konáne ho vy beru dál do pozornošti, bol medzi-

ná rodny odbor.

Touto ceštou JÚDr. Solej vyšlovuje poďákovánie vy berovej komišii

á ošobne mu u rádu NS SR zá to, z e áj mimo švojho prácovne ho c ášu, ná

u kor švojho ošobne ho voľná, zábezpec ováli tránšpárentny priebeh

vy beru v jednotlivy ch kolá ch.

Vynikáju ce bodove vy šledky u špeš ny ch uchá dzác ov v pí šomnej c ášti áj

ošobny pohovor uká zál, z e do juští cie vštupuju kválitní prácovní ci nie-

len po odbornej, ále i po ľudškej štrá nke.

So svojím názorom na výber a prvé

týždne pôsobenia na Najvyššom súde

SR sa s nami podelilo niekoľko nových

asistentov, ktorí odpovedali na tieto

otázky:

Kde ste študovali?

V ktorej oblasti ste pôsobili pred

nástupom na NS SR?

Ako z hľadiska náročnosti hodnotíte

výber asistentov?

Aké sú vaše prvé dojmy z NS SR? Čo

hovoríte na systém práce asistenta

sudcu?

PREDSTAVUJEME

21

PREDSTAVUJEME

Mgr. Michal Karban asistent sudcu občianskoprávne kolégium NS SR

Prá vnická fákultá Úniverzity Komenške ho v Brátišláve

Advoká ciá v BA

Podľá rozprá vániá š iny mi uchá dzác mi po-c áš vy berove ho konániá, mnohí uchá dzác i to pováz ováli zá ná roc ne , prí pádovu š tu diu á u štnu c ášť (veľá šá py táli).

Ráj ná zemi; u plná pohodá.

Mgr. Matúš Roško asistent sudcu

občianskoprávne kolégium

NS SR

Prá vo šom vyš tudovál ná Úniverzite Komen-ške ho v Brátišláve š ukonc ení m š tu diá v má ji roku 2015.

Poc áš š tu diá šom prácovál v ádvoká tškej káncelá rii á bezproštredne pred ná štupom ná Nájvyš š í šu d SR šom prácovál áko š peciá-lištá poištny ch vzťáhov v Sociá lnej poišťov-ni.

Z mo jho pohľádu iš lo o nájná roc nejš ie vy be-rove konánie, áke šom došiáľ ábšolvovál. Jednák z pohľádu poc tu vy berovy ch ko l, á tiez z hľádišká ich odbornej ná roc nošti. S truktu rá vy berove ho konániá bolá špo šobi-lá komplexne pošu diť odborne dánošti uchá dzác ov. Vyhodnocovánie jednotlivy ch vy berovy ch ko l po šobilo tránšpárentne, ná-koľko vyhlá šenie vy šledkov prebiehálo vz dy v rovnáky den áko šámotne vy berove kolo. Návyš e, podľá mo jho ná zoru, bol tákto zvo-leny poštup z c ášove ho hľádišká ohľáduplny voc i uchá dzác om, ošobitne voc i ty m, ktorí ceštováli zo vzdiálenejš í ch miešt.

Prve dojmy z proštrediá NS SR šu len pozi-tí vne. V prvom ráde má poteš il prí vetivy prí -štup novy ch kolegov bez vy nimky, ktorí ná m veľmi ochotne dopomohli k ádáptá cii ná no-ve proštredie á k plynule mu zárádeniu šá do prácovne ho rez imu Nájvyš š ieho šu du. Syš-te m prá ce ášištentá mne ošobne vyhovuje, keďz e poškytuje urc itu voľnošť á šámoštátnošť v prá ci. Tiez je veľky m pozi-

tí vom škutoc nošť, z e ášištenti šudcov nie šu zbytoc ne záťáz ování ádminištrátí vnou ágen-dou á mo z u šá ták venováť primá rne plne-niu odborny ch u loh, t. j. prá vnym rozborom prideleny ch vecí .

Mgr. Helena Marcinkechová

asistentka sudcu, správne kolégium NS SR

Mojou álmá máter študiorum je Prá vnická fákultá Trnávškej univerzity.

Úz pred ná štupom ná NS SR šom prácoválá v juští cií , ávš ák ná šu de niz š ieho štupn á, konkre tne ná Krájškom šu de v Brátišláve áko vyš š iá šu dná u rádní c ká.

Proceš vy beru ášištentov pováz ujem zá vcel-ku ná roc ny . Pre mn á áko uchá dzác ku táky m urc ite bol, iš lo o tri dni plne ádrenálí nu, ke-dy šme šá vš etci šnáz ili zo šebá doštáť to nájlepš ie á predpokládá m, z e nemenej ná -roc ne mušelo byť pre vy berovu komišiu nie-len c o šá ty ká hodnoteniá odpovedí , ále tiez z hľádišká orgánizác ne ho, keď šá ná š v prvy ch kolá ch ziš lo (ák ši dobre pámá tá m) viác nez 150 ľudí . Ošobne veľmi ocen ujem, z e c lenoviá komišie boli áz do vec erny ch hodí n ochotní oprávováť tešty á ná šledne áj vyšvetľováť prí pádne nejášnošti.

Dojmy má m len tie nájlepš ie, áj z kolegiá lneho, veľmi kámárá tškeho duchá medzi ášištentmi, áko áj z prí jemne ho, ľud-ške ho á trpezlive ho prí štupu šudcov. Oproti švojej predchá dzáju cej prá ci je obrovškou vy hodou viác ášištentov ná šená t.

Mgr. Zuzana Macurová asistentka sudcu trestnoprávne kolégium NS SR

Abšolvoválá šom Prá vnicku fákultu Úniver-zity Komenške ho v Brátišláve. 24

21 25

Pred ná štupom ná Nájvyš š í šu d Slovenškej republiky šom po šobilá áko vyš š iá šu dná u rádní c ká ná Krájškom šu de v Brátišláve, pric om šom bolá zárádená k šená tu obc ián-škoprá vneho kole giá.

Vy ber ášištentov Nájvyš š ieho šu du SR hod-notí m áko veľmi ná roc ny , predovš etky m z hľádišká odbornošti. Vy berove konánie bolo podľá mo jho ná zoru zorgánizováne ná vyšokej u rovni, k c omu vy známnou mierou prišpeli predovš etky m c lenoviá komišie, ktorí ná š o priebehu á hodnotení jednotli-vy ch ko l do kládne obozná mili. Táktiez ná š vopred obozná mili o predbez nom termí ne vyhlá šeniá vy šledkov, c o veľmi ocen ujem, nákoľko šá tákto dál ná jšť c áš áj ná nác erpá-nie ší l do ďálš í ch ko l .

Moje prve dojmy z NS SR šu vy borne , ziš li šme šá tu vynikáju ci kolektí v ášištentov. Syšte m prá ce ášištentá je podľá mo jho ná zo-ru veľmi rozmánity , v znác nej miere špo-luprácujeme šo šudcámi, zu c áštn ujeme šá porá d, pojedná vání .

Mgr. Vladislav Birás asistent sudcu občianskoprávne kolégium NS SR

Prá vnická fákultá Úniverzity Komenške ho v

Brátišláve Okrešny šu d Brátišlává IV, vyš š í šu dny u rád-

ní k (š tá tná šprá vá) S tándárdná ná roc nošť, dátábá zá otá zok, prí -

pádovy ch š tu dií á jázyká bolá táká ištá , áko ná vy beroch ná ktory koľvek iny šu d; nájťáz -š ie bolo pripráviť šá ná prí pádove š tu die, z ktory ch mnohe šu ná roc ne nielen pre (budu cich) VSÚ , rešp. ášištentov šudcov NS SR, ále áj uz po šobiácich šudcov

Ták, u primne, š rukou ná šrdci hovorí m, z e

cele dobre; ľudiá náokolo šu milí , pekne šá pozdráviá á áj odzdráviá, šudkyn á je šuper, dokoncá mi uz pošlálá v máile áj šmájlí ká, kolegynky v káncli šu perfektne , prá cá je záují mává á tiez šá mi pá c i bufet, dneš šom tám bol á fákt, z e c lovek tám kádec o ná jde zá ľudove ceny á v dobrej kválite. No ále káz dy

po l má áj švoj protipo l, hoc ty ch zá porny ch protipo lov je omnoho menej, ále, predšá len, tie neuštá le kontroly pri vštupe do budovy šu celkom otrávne (chá pem vš ák, z e bezpec -nošť je prioritná ) á tiez je to tu ták trochu bludiško – šáme šchody, chodby, niec o áko v Hárry Potterovi, ále záš muší m povedáť, z e to hľádánie á chodenie je dobrodruz ne , ni-kdy neviem, kde šá zrázu objáví m. A pá c i šá mi áj tento c ášopiš, náozáj škvely ná pád, ále šom zvedávy , c i uverejní tieto moje dojmy.

Spoluprá cu ášištent – šudcá hodnotí m pozi-

tí vne, oproti špoluprá ci z by válej prá ce (okrešne ho šu du). Sudcá mi pridelí prá cu, nechá mi ná n u primerány c áš, á já ju po vy-prácování mu nášpá ť odovzdá m. Mne ošob-ne tento šyšte m vyhovuje, pretoz e šudcá má štá le prehľád o jemu prideleny ch veciách á tiez o prá ci ášištentá. So špoluprá cou š ní m šom špokojny , pretoz e šudcá je ochotny , ná -pomocny , prácovity , má profešioná lny prí -štup, ále je ľudšky , komuniká ciá š ní m je do-brá á nevytvá rá štreš.

TEXT: Dušana Remetová

PREDSTAVUJEME

26

Absolventská prax na Najvyššom súde

Nájvyš š í šu d Slovenškej republiky v šnáhe rieš iť prob-

le m š pribu dáju cou ágendou ná jednotlivy ch kole giá ch,

predovš etky m ná obc iánškoprá vnom (civilnom) kole giu,

poz iádál v jánuá ri Ú rád prá ce, šociá lnych vecí á rodiny

v Brátišláve ná Vázovovej/á o zábezpec enie ábšolventov

š ko l, vedeny ch v evidencii uchá dzác ov o zámeštnánie, ná

u c ely vykoná vániá ábšolventškej práxe podľá § 51 zá ko-

ná c . 5/2004 Z. z. o šluz bá ch zámeštnánošti á o zmene

á doplnení niektory ch zá konov v znení neškorš í ch pred-

pišov v rá mci ná rodne ho projektu „Abšolventšká práx

š tártuje zámeštnánie“. Nájvyš š í šu d v z iádošti uviedol

š pecifiká ciu miešt ná vykoná vánie ábšolventškej práxe

nášledovne:

10 ábšolventov š vyšokoš kolšky m vzdelání m prá vnicke -

ho zámerániá ná miešto š tá tneho rádcu – ášištentá šud-

cu, kde by v rá mci zí škávániá prákticky ch šku šenoští

priprávováli vybrání ábšolventi podklády pre rozhodo-

váciu c innošť šudcu nájvyš š ieho šu du,

10 ábšolventov š u plny m štredoš kolšky m vzdelání m

š máturitou (vš eobecne ho álebo ekonomicke ho zámerá-

niá – gymná zium álebo obchodná ákáde miá) ná miešto

odborne ho referentá – šu dneho zápišováteľá, kde by

v rá mci uz špomí náne ho zí škávániá prákticky ch šku še-

noští vykoná váli ádminištrátí vnej prá ce, káncelá rške

u kony, prá cu š PČ.

Abšolventi š ko l, vedení v evidencii uchá dzác ov

o zámeštnánie, budu pridelení ná jednotlive kole giá , ná

ktory ch pod vedení m predšedov á vedu cich káncelá rií

zápišováteliek ty chto kole gií vykonáju ábšolventšku

práx v c ášovom rozpá tí dohodnutom v šámotnej z iádoš-

ti. Zo štrány u rádu prá ce, šociá lnych vecí á rodiny bolá

z iádošť vybávená kládne, c oho do kázom je podpí šáná

Dohodá c í šlo: 16/01/051/9 o zábezpec ení podmienok

vykoná vániá ábšolventškej práxe ábšolventá š koly, ve-

dene ho v evidencii uchá dzác ov o zámeštnánie uzátvore-

ná medzi Ú rádom prá ce, šociá lnych vecí á rodiny Bráti-

šlává á Nájvyš š í m šu dom Slovenškej republiky z 27. já-

nuá rá 2016. Ná zá kláde tejto dohody á u štretovej špolu-

prá ce š u rádom prá ce, šociá lnych vecí á rodiny šá u špeš -

ne reálizuje ná po de nájvyš š ieho šu du ábšolventšká práx

á nie je vylu c ene , z e niektorí z ábšolventov ná jdu švoje

budu ce prácovne uplátnenie prá ve ná Nájvyš š om šu de

Slovenškej republiky.

TEXT: Zuzana Candráková

PREDSTAVUJEME

Informačný občasník Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Periodicita: 4x roc ne, káz dy š tvrťrok. Forma: elektro-

nická , vo formá te PDF. Redakcia: Mgr. Boris Urbanc í k – šéfredaktor, Mgr. Ján Martvoň – redaktor, Bc. Zuzana Can-

dráková – redaktorka, Mgr. Dušana Remetová - redaktorka. Redakčná rada: JUDr. Daniela Švecová – predsed-

níčka, JUDr. Jarmila Urbancová - podpredsedníčka, JUDr. Ivan Solej – člen, JUDr. Soňa Mesiarkinová – členka,

JUDr. Anna Marková – členka, JUDr. Libor Duľa – člen, JUDr. Jozef Milučký – člen. Grafický návrh, technické

a grafické spracovanie: JUDr. Juraj Oslanec. Adresa redakcie: DE IURE, Nájvyšší šúd Slovenškej republiky, Župné

ná meštie c . 13, 814 90 Brátišlává. E-mail: tlacove@nsud.sk. © Najvyšší súd Slovenskej republiky. Neoznačené ob-

rázky sú z archívu NS SR Bratislava 2016.

Beh ná dlhu tráť, táky máráto n, nechceme oštáť štá ť, áni já, áni ty, áni on... Úniká bez moz nošti ná vrátu, koz u obc áš nechá odrátu , pokiáľ šá z toho špámá tá , prí de ďálš iá prí lez itošť vhodná á brá ná otvorená álebo závretá , ná š odrází od dná. Bojuje nekompromišne, niekedy k mu ru prí liš tlác í , vtedy áz kdeši pri šrdci štišne,

S ČASOM

O PRETEKY

keď veliá vá c š í hrá c i... Ašpon , z e je šprávodlivy , vš etky ch rovnáko dobiehá, bojovní k horlivy , noštálgiá ná ná š doliehá... Vyhrá vá, zá zle mu to nemájme, c ešť porázeny m oštá vá, v remí zu štá le du fájme...

Duš áná Remetová

FOTO: B

árborá Láb

áncová