crzp.uniag.skcrzp.uniag.sk/.../m/770d7c0f01eb4bffa3410d77296fb921.docx · web viewdiplomová práca...
TRANSCRIPT
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V
NITRE2122364
NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY
ANALÝZA LINEÁRNEHO HODNOTENIA EXTERIÉRU
HOLŠTAJNSKÉHO PLEMENA V SLOVENSKEJ
REPUBLIKE
2011 Katarína Muziková, Bc
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V
NITRE
ANALÝZA LINEÁRNEHO HODNOTENIA EXTERIÉRU
HOLŠTAJNSKÉHO PLEMENA V SLOVENSKEJ
REPUBLIKE (Diplomová práca )
Študijný program: Genetické technológie v agrobiológií
Študijný odbor: 4140800 všeobecné poľnohospodárstvo
Školiace pracovisko: Katedra genetiky a plemenárskej biológie
Školiteľ: doc. Ing. Juraj Candrák, PhD.
Nitra 2011 Katarína Muziková, Bc
Čestné vyhlásenie
Podpísaná Katarína Muziková vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému
„Analýza hodnotenia príbuznosti a príbuzenskej plemenitby holštajnského plemena
v Slovenskej republike“ vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry.
V Nitre, apríl 2011
Katarína Muziková
Poďakovanie
Touto cestou si dovoľujem poďakovať vedúcemu mojej diplomovej práce doc. Ing
Jurajovi Candrákovi, PhD. Za odborné vedenie a jeho cenné rady pri vypracovaní mojej
diplomovej práce.
Abstrakt (v štátnom jazyku)
Diplomová práca sa zaoberá históriou a vznikom hovädzieho dobytka,
holštajnského plemena. Detailne bolo popísané lineárne hodnotenie exteriéru
holštajnských kráv. Predkami dnešného hovädzieho dobytka boli divé tury, ktoré žili vo
variantoch, z ktorých sa žiadny doteraz nezachoval. Hovädzí dobytok zohráva hlavnú
úlohu v evolúcii ľudskej kultúry. Je to ekonomicky najdôležitejší druh zvierat. Hovädzí
dobytok už v minulosti pomáhal ľudom pri práci. Chovatelia hovädzieho dobytka sa
oddávna snažili nájsť také vonkajšie znaky zvieraťa, podľa ktorých by mohli
predpokladať úžitkovosť. Hľadali sa také morfologické znaky, ktoré súvisia hlavne
s činnosťou orgánov rozhodujúcich o určitom smere úžitkovosti, prípadne výške
produkcie, respektíve ktoré poukazujú na zdravotný stav a konštitúciu zvieraťa.
Hodnotenie exteriéru sa robí pri každom výbere zvierat, pri praktickej realizácii
šľachtiteľskej práce, hodnoteniu rastu mladých zvierat, pri vyraďovaní alebo
zaraďovaní zvierat do chovu. V minulosti malo hodnotenie exteriéru pri výbere
plemenných zvierat najdôležitejšiu úlohu. Holštajnské plemeno patrí medzi plemená
mliekového úžitkového typu, kde zaraďujeme aj plemená Jersey, Ayrshire a Holandsko
– frízky dobytok.
V diplomovej práci bola charakterizovaná príbuzenská plemenitba holštajnského
plemena chovaného v podmienkach Slovenskej republiky v nadväznosti na jeho priame
a nepriame úžitkové znaky a vlastnosti. Analyzovali sme lineárne hodnotenie exteriéru
holštajnského plemena v Slovenskej republike.
Kľúčové slová: hovädzí dobytok, holštajnské plemeno, lineárne hodnotenie exteriéru,
príbuzenská plemenitba
Abstrakt (v cudzom jazyku)
This thesis deals with the history and emergence of cattle, Holstein breed.
Details were described linear evaluation exterior Holstein cows. Ancestors of today's
cattle were wild ture, who lived in the variants, none of which are now preserved. Cattle
play a central role in the evolution of human culture. It's economically most important
species. Cattle in the past helped people at work. Cattle breeders have always tried to
find such outward signs of the animal, according to which the yield could be expected.
Searched for such morphological features, which are mainly related to activities by
deciding on the direction given performance or production of, respectively, which
indicate the health and constitution of the animal. Evaluation of the exterior is done for
each selection of animals, the practical implementation of selection techniques,
assessment of growth in young animals, the decommissioning or classification of
animals for breeding.
In the past, the assessment should be outdoors in the selection of breeding
animals of the utmost importance. Holstein breed dairy breeds include the type of
utility, which also include the Jersey breeds, Ayrshire and the Netherlands - frízky
cattle.
The thesis was characterized Inbreeding Holstein breed reared in the Slovak Republic in
connection with its direct and indirect signs and commercial properties. We analyzed
the indirect performance and we are focused on the evaluation of linear exterior and
inbreeding
Holstein breed in the Slovak Republik.
Key words: cattle, Holstein breed, linear evaluation exterior Inbreeding
Obsah
Úvod.......................................................................................................................10
1 Prehľad o súčastnom stave riešenej problematiky......................................12
1.1 Pôvod hovädzieho dobytka........................................................................12
1.2 Charakteristika hovädzieho dobytka..........................................................15
1.2.1 Rozdelenie plemien podľa zemepisného rozšírenia .................................15
1.2.2 Rozdelenie plemien podľa stupňa zošľachtenia .......................................16
1.2.3 Rozdelenie plemien podľa smeru úžitkovosti...........................................16
1.3 Exteriér hovädzieho dobytka......................................................................22
1.4 Welfare v chove hovädzieho dobytka........................................................25
1.5 Holštajnské plemeno..................................................................................26
1.5.1 Hodnotenie exteriéru Holštajnského plemena............................................27
1.5.2 Odhad plemenných hodnôt holštajnského plemena na Slovensku.............29
1.5.3 Model odhadu plemenných hodnôt............................................................30
1.5.4 Interpretácia domácich plemenných hodnôt býkov....................................31
1.5.5 Genetická základňa......................................................................................31
1.5.6 Slovenský holštajnský index........................................................................33
1.5.7 Genomika a plemenné hodnoty....................................................................34
1.6 Príbuzenská plemenitba.................................................................................36
1.6.1 Príbuzenská plemenitba holštajnského plemena............................................40
1.7 Softvérový balík pre analýzu rodokmeňov a monitoring genetickej diverzity...44
1.8 Šľachtiteľský program v chove hovädzieho dobytka....................................48
2 Cieľ práce..............................................................................................................51
3 Metodika práce a metódy skúmania...................................................................52
4 Výsledky práce a diskusia....................................................................................53
4.1 Základná analýza hodnotených znakov...............................................................53
4.2 Analýza lineárneho hodnotenia hlavných znakov podľa rokov...........................54
4.3 Analýza lineárneho hodnotenia hlavných znakov podľa plemenného typu........56
4.4 Analýza lineárneho hodnotenia detailných znakov podľa plemenného typu.......59
4.5 Analýza lineárneho hodnotenia detailných znakov postavenie zadných ceckov,
chôdza a BCS podľa plemenných typov......................................................................61
4.6 Analýza lineárneho hodnotenia detailných znakov postavenie zadných ceckov,
chôdza a BCS podľa rokov...........................................................................................64
5 Návrh na využitie poznatkov..................................................................................66
6 Záver...................................................................................................................67
Zoznam použitej literatúry..................................................................................68
Prílohy...................................................................................................................71
Použité označenie
RAO – koeficient príbuznosti v priamom rade
A – predok
O - potomok
n – počet úsekov medzi predkom a potomkom
RXY – koeficient príbuznosti v bočnom rade
n1 – počet úsekov (gamét) od jedinca X k spoločnému predkovi
n2 - počet úsekov (gamét) od jedinca Y k spoločnému predkovi
F(X) – koeficient inbrídingu jedinca X
n1 – počet generácií (úsekov) od jedinca X k spoločnému predkovi na strane otca
n2 - počet generácií (úsekov) od jedinca Y k spoločnému predkovi na strane matky
BLAD – nedostatočná adhézia leukocytov u hovädzieho dobytka
STA – telesný rámec
AN – mliečny charakter
SR – šírka hrudníka
BD – hĺbka tela
RA – sklon zadku
LG – postoj zadných končatín zboku
FA – uhol paznechtu
FU – upnutie predných štvrtiek
TP – postavenie predných ceckov
TL – dĺžka ceckov
RUH – výška vemena
RUW – šírka vemena
US – závesný väz
UD – hĺbka vemena
RW – šírka zadku
LRV – postoj zadných končatín zozadu
MISS1 – postavenie zadných ceckov
8
MISS2 – chôdza
BCS – telesná kondícia
ST – stavba
MP – mliečna pevnosť
KO – končatiny
VE – vemeno
9
Úvod
V diplomovej práci boli uvedené poznatky o príbuzenskej plemenitbe
v populácií holštajnského plemena v Slovenskej republike. Tiež bola uvedená podrobná
charakteristika holštajnského plemena, odhad plemenných hodnôt typu v populácii
holštajnského plemena na Slovensku. Pri nepriamych úžitkových vlastnostiach sme sa
zamerali na lineárne hodnotenie exteriéru a samotný dopad príbuznosti a príbuzenskej
plemenitby na celkové utváranie zovňajšku kráv.
Zamerali sme sa predovšetkým na podrobnú a konkrétnu analýzu hodnotenia
príbuznosti a príbuzenskej plemenitby holštajnského plemena v Slovenskej republike.
Chov hovädzieho dobytka má v živočíšnej výrobe významné postavenie.
Minulosti ľuďom slúžil hovädzí dobytok na uľahčenie práce na poli, využívali ho ako
ťažné zviera. Hovädzí dobytok zostane naďalej trvale nosným odvetvím živočíšnej
výroby. Okrem toho je producentom mäsa, koží mäsa a organického hnoja. V súčasnosti
sa hovädzí dobytok využíva hlavne na produkciu mlieka a mäsa. Prináša pravidelný
príjem, mlieka a mäsa a okrem toho je aj hlavným producentom maštaľného hnoja.
Hovädzí dobytok tiež produkuje pre priemysel cenné suroviny, ako sú žľazy
z vnútornou sekréciou, kožu a rohoviny, ktoré najviac využíva farmaceutický priemysel.
V niektorých krajinách je hovädzí dobytok ako napríklad v Indi predmetom
náboženských obradov a úcty.
Hovädzí dobytok sa na Slovensku chová dvomi základnými spôsobmi, a to
extenzívne (pastevným spôsobom s minimálnym jadrovým krmivom) alebo intenzívne,
čo je u nás častejšie. Vtedy je dobytok ustajnený celoročne v maštaliach s vysokým
stupňom bilancovania výživovej kŕmnej dávky a vysokým stupňom mechanizácie
práce.
V súčasnom období má vývoj stavov dobytka klesajúcu tendenciu. Preto jednou
z hlavných úloh je v nasledujúcom období zastavenie poklesu stavov a zabezpečenie
intenzívnejšej výroby najmä v odchove mladého a výkrmového dobytka.
Základom odhadu plemenných hodnôt je uskutočňovaný lineárny popis a
hodnotenie zovňajšku v populácii holštajnského plemena na Slovensku od roku 1995.
Plemenné hodnoty sú odhadované pre 5 súhrnných znakov: celkové hodnotenie
označované ako typ, stavba, mliečna pevnosť, končatiny a vemeno (pre každý znak je
použitý jednoznakový animal model) a 18 detailných znakov lineárneho popisu: telesný
10
rámec, mliečny charakter, šírka hrudníka, hĺbka tela, sklon zadku, postoj zadných
končatín zboku, uhol paznechtu, upnutie predných štvrtiek, postavenie predných
ceckov, dĺžka ceckov, výška vemena, šírka vemena, závesný väz, hĺbka vemena, šírka
zadku, postoj zadných končatín zozadu, postavenie zadných ceckov a chôdza (použitý
viacznakový animal model). Pôvodné súhrnné znaky úžitkový typ a kapacita boli
nahradené od apríla 2007 novým znakom mliečna pevnosť. Novými znakmi v
genetickom hodnotení pre ktoré sa odhadujú plemenné hodnoty sú: postavenie zadných
ceckov, chôdza a hodnotenie telesnej kondície (pre potreby genetického hodnotenia je
bodový systém hodnotenia telesnej kondície 1 - 5 transformovaný na bodový systém
( 1- 9).
Hodnotenie exteriéru je veľmi náročná práca, preto potrebuje skúseného
odborníka, ktorý dokonale pozná plemeno, má presnú predstavu o jeho vlastnostiach,
štandarde a chovnom cieli.
Najdôležitejšie je dobré a správne využitie údajov o danom plemene k zlepšeniu
ekonomických vlastností zvierat.
11
1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky
1.1 Pôvod hovädzieho dobytka
Predkami dnešného hovädzieho dobytka boli väčšinou divé tury (Bos taurus a Bos
indicus), ktoré žili v niekoľkých variantoch, z ktorých sa doteraz žiadny nezachoval.
Tieto zvieratá boli väčšinou spojené so ,,starým svetom,, a boli identifikované tri
kontinentálne rasy: Bos primigenius namadicus (Ázia), Bos primigenius opisthonomus
(Severná Amerika) a Bos primigenius primigenius (Európa). Žiadny z nich sa však
doteraz nezachoval. Bos primigenius primigenius vyhynul v Poľsku okolo roku 1627.
Väčšina autorov sa zhoduje, v názore, že dnešné plemená európskeho pôvodu vznikli
s Bos primigenius namadicus v civilizácii Blízkeho východu. Poznatky poukazujú na to,
že Bos indicus vznikol z Bos taurus. Loftus a aj ďalší v roku 1994 sledovali pôvod
niektorých plemien dobytka (Kadlečík, Kasarda, 2007).
Tur domáci alebo v poľnohospodárstve pomnožne hovädzí dobytok, rožný statok,
hovädzí statok či lichva, je druh či poddruh z čeľade turovité, hospodárske zviera
chované kvôli mlieku, mäsu, koži alebo používané ako ťažné zviera. V niektorých
krajinách, napríklad v Indii, je predmetom náboženských obradov a úcty. Odhaduje sa,
že týchto zvierat na svete v súčasnosti žije zhruba 1,3 miliardy. Je to najvýznamnejšie
hospodárske zviera slovenského poľnohospodárstva.
Názory na pôvod dnešných plemien hovädzieho dobytka sa rozchádzajú.
Monofyletické stanovisko prestavuje názor, že vznikol z jedného predka a to pratura
Bos primigenius. Iná teória označila pratura za predka domáceho praturieho a čelnatého
dobytka. Európsky krátkorohý tur (Bos brachyceros europaeus) je považovaný za
predka skupiny krátkorohých plemien. Predkom západoeurópskeho a čiastočne
stredoeurópskeho dobytka je považovaný poddruh Bos primigenius europaeus, v
zootechnike označovaný ako Bos brachyceros. Skupina praturieho dobytka je
domestikovaným priamym potomkom rôznych variet pratura. Nie je presne stanovené
kedy a kde bol presne zdomácnený. Jedným z domestikačných stredisiek bola stredná
Európa. Iné teórie pokladajú za pravlasť praturieho dobytka okolie Stredozemného
mora, alebo strednú Áziu, Mezopotámiu a pod. Archeologické nálezy prvého domáceho
krátkorohého dobytka sa našli vo Švajčiarsku a inde v európe, pochádzali z neolitu
(pravek). Pôvod dobytka nie je dôsledne preštudovaný. Plemená dobytka sa triedia
a odlišujú podľa toho, či majú alebo nemajú hrb. Dobytok zohráva hlavnú úlohu
v evolúcii ľudskej kultúry. Je ekonomicky najdôležitejší hospodársky druh zvierat. Jeho
12
význam sa prejavuje v početnosti populácie, ktorú tvorí približne 1 300 miliónov kusov.
Produkcia a početnosť populácie sa zvyšuje. Asi o 70 % populácie sa chová v krajinách
s málo vyvinutou ekonomikou, kde pomer medzi chovanými zvieratami a ľuďmi je 1 :
4,7. V ostatnej časti sveta je tento pomer 1 :3,3. Hovädzí dobytok bol domestikovaný
ako zdroj mäsa, mlieka, kože, ale významné sú aj jeho vedľajšie produkty (Kadlečík,
Kasarda, 2007). Rod tur (Bos) má dva druhy: tur divý (Bos primigenius) a tur domáci.
Pravé tury sa vyskytovali v rozličných varietách v Uurópe, Ázii a v Afrike. Tieto tury
boli v minulosti označované rozdielnymi menami, no neskôr ich zoológ Bojanus zhrnul
do jedného druhu a to tur divý alebo pratur. Podľa kraniologických znakov
(porovnávacie štúdium lebiek) bez ohľadu na fylogenetický pôvod delíme plemená
hovädzieho dobytka na šesť základných skupín:
1, skupina praturieho dobytka (Primigenius)
2, skupina čelnatého dobytka (Frontosus)
3, skupina krátkorohého dobytka (Brachyceros)
4, skupina krátkohlavého dobytka (Brachycephalus)
5, skupina bezrohého dobytka (Akeratos)
6, skupina priamorohého dobytka (Orthoceros)
1.Charakteristickými znakmi skupiny praturieho dobytka boli dlhá a štíhla hlava,
čelo viac široké a krátke v pomere k časti obličajovej, hlava v profile rovná, dlhé rohové
násady, lýrovité, dopredu obrátené rohy, prierez rohov kruhovitý, rovný medzirožný
val, výrazné oči, dobre vyznačený kohútik, mohutné telesné proporcie. Do tejto skupiny
zaraďujeme nasledovné plemená hovädzieho dobytka: stepný, východofrízsky,
holštajnskofrízsky, cholmogorský, ayrshirský, shortornský, andalúzsky, shortornský
červený stepný, jaroslavský, tagilský, bielohlavý, ukrajinský a iné. Skupina praturieho
dobytka je domestikovaným priamym potomkom rôznych variet pratura. Nie je presne
stanovené kedy a kde bol presne zdomácnený. Jedným z domestikačných stredísk bola
stredná Európa. Iné teórie pokladajú za pravlasť praturieho dobytka okolie
Stredozemného mora, alebo strednú Áziu, Mezopotámiu a pod. Archeologické nálezy
prvého domáceho krátkorohého dobytka sa našli vo Švajčiarsku a inde v európe,
pochádzali z neolitu.
2. Charakteristickými znakmi plemien skupiny krátkorohého dobytka sú nápadná
nerovnosť čela, očné oblúky sa vypínajú zreteľne nad čelovou plochou, sponkové
13
dutiny sú široké a nízke, rohové násadce relatívne malé a slabé, prierez rohov je tiež
kruhovitý, mierne vyvinutý medzirožný val na vrchole tvorí rovinu. Patria sem tieto
plemená: poľské a dánske červienky, sivohnedý karpatský dobytok, montafonský
a hnedý dobytok švajčiarsky.
3. Skupina plemien čelnatého dobytka sa vyznačuje dlhou, v obličajovej časti iba
málo zúženou lebkou a väčšími širokými rozmermi čela ako u praturieho dobytka.
Podstatný rozdiel je tiež, že medzirožná hrana čelnatého dobytka tvorí pretiahnutý val.
Prierez jeho rohov je eliptický (sploštený). Rohy kráv čelnatého dobytka sú lýrovité
a často od hlavy odstávajú. Najznámejšie plemená dobytka, ktoré do tejto skupiny
zaraďujeme: simentálsky, slovenský strakatý, český strakatý, charolais, červený
tambovský dobytok.
4. Skupina plemien krátkohlavého dobytka má širokú a krátku hlavu. Najmä
v obličajovej časti je lebka týchto plemien nápadne krátka. Do tejto skupiny
zaraďujeme: jerseyské a pinzgauské plemená.
5. Skupiny plemien bezrohého dobytka je umelo vytvorená systematická skupina,
lebo bezrohosť sa vyskytuje u jedincov takmer všetkých plemien. Plemená gallowajský,
aberdeen anguský sa však vyznačujú bezrohatosťou, čo dáva zvláštnu podobu hlave,
najmä zvýrazňuje medzirožný val. V poslednom čase sa ako bezrohá mutácia rozširuje
aj bezrohý shortornský a herefordský dobytok, prípadne aj bezrohé mutácie iných
plemien (Rybanská, Gavalier, Pšenica, Uhlár 2001).
14
1.2 Charakteristika hovädzieho dobytka
Chov hovädzieho dobytka má v živočíšnej výrobe významné postavenie.
Hovädzí dobytok má fyziologické schopnosti premieňať objemové krmivo na hodnotné
potraviny. Keďže sa u nás objemové krmivá produkujú na viac ako 51% plôch, má chov
hovädzieho dobytka priaznivé podmienky( Rozman a kol. 1982). Pokladá sa za
najvýznamnejší hospodársky druh, pretože produkuje hlavné zložky ľudskej výživy –
mlieko a mäso. Mlieko je zdrojom plnohodnotných, ľahko stráviteľných bielkovín,
tukov a sacharidov. Obsahuje minerálne látky nevyhnutné na rast a vývin – vápnik,
fosfor a mnoho vitamínov. Slúži na výrobu mnohých výrobkov – syrov, tvarohu,
mliečnych krémov, nápojov, jogurtov a masla. Mlieko je tiež nenahraditeľnou výživou
pre mláďatá cicavcov v období odchovu do odstavu. Hovädzie a teľacie mäso vyhovuje
stráviteľnosťou, výživnou hodnotou a dietetickými vlastnosťami požiadavkám
racionálnej výživy. Hovädzí dobytok poskytuje dôležité suroviny – kožu, kosti, srsť, loj,
vlásie, žlč a žľazy. Veľmi dôležitý je aj vedľajší produkt chovu hovädzieho dobytka –
maštaľný hnoj. Jedna dobytčia jednotka ( 500kg ) pri ustajnení s podstielkou
vyprodukuje za rok 8 – 12 ton hnoja. Prehľad o plemenách uľahčuje rozdelenie
plemien hovädzieho dobytka.
Hovädzí dobytok podľa zamerania chovu na farme delíme do 4 základných kategórii:
teľatá
jalovice
kravy
výkrmový dobytok (Paška, Sidor 1998)
Zo zreteľom na mnohostranný úžitok chovu je hovädzí dobytok nenahraditeľní pri
hospodárení na poľnohospodárskej pôde. V celosvetovom meradle sa chová viac ako
1,3 miliardy kusov hovädzieho dobytka, chov je rozšírený v miernom pásme – severne
od obratníka Raka a južne od obratníka Kozorožca(Paška, Sidor 1998).
1.2.1 Rozdelenie plemien podľa zemepisného rozšírenia
Pri tomto rozdelení prihliadame na chovnú oblasť, v ktorej sa plemená chovajú.
Názov oblasti často uvádza v názve plemena :
• nížinné plemená – napríklad čierno a červenostrakatý nížinný dobytok
• horské a podhorské plemená – napr. pinzgauský dobytok
• stepné plemená – napr. stepný červený dobytok
15
1.2.2 Rozdelenie plemien podľa stupňa zošľachtenia
• primitívne ( nezošľachtené )
• zošľachtené (prechodné )
• ušľachtilé ( kultúrne )
1.2.3 Rozdelenie plemien podľa smeru úžitkovosti
Toto delenie sa používa najčastejšie a určuje vlastnosť, ktorá pri plemene
prevláda :
• mliekové plemená
• mäsové plemená
• plemená s kombinovanou úžitkovosťou ( mäsovo -mliekovou, mliekovo-mäsovou –
druhý pojem určuje prevahu úžitkovosti pri kombinovanom plemene ).
Mliekové plemená hovädzieho dobytka
Hovädzí dobytok mliekového úžitkového typu sa vyznačuje obdĺžnikovým
a lichobežníkovým rámcom tela, jemnou kostrou, tenkou, pružnou a ľahko
odtiahnuteľnou kožou, ktorá vytvára na krku záhyby, dlhšou, užšou hlavou, dlhším,
tenším krkom, dlhým, priestranným a na priereze elipsovitým hrudníkom, primerane
objemným bruchom, dlhšími, tenšími končatinami, dlhším, tenším chvostom. Plemená
mliekového úžitkového typu majú hranatejšiu panvu majú slabšie osvalenie a veľmi
dobre utvárané vemeno. Typickými predstaviteľmi mliekového úžitkového typu sú:
Jersey, Ayrshire a holštajn.
Jersey
Pochádza z ostrova Jersey v Anglicku. V roku 1763 bol zákaz dovozu na ostrov
Jersey tak vzniklo plemeno v rámci párenia inter-se. Chov jerseyských kráv bol
založený na ostrove Jersey, ktorý leží medzi Anglickom a Francúzskom, bližšie ku
Francúzsku. Je to najtypickejšie jednostranné mliekové plemeno HD:
má najvyššiu relatívnu úžitkovosť
najvyššia efektívnosť produkcie mlieka
najkoncentrovanejšie mlieko
je veľmi ranný
Výborne utváranie vemena, pevné končatiny, tvrdé paznechty, malý rámec tela, výška
na kohútiku je 116-120cm, charakteristická je šťučia hlava. Sfarbenie je od žltej cez
16
hnedočervenú. Úžitkovosť tohto plemena je 3500kg mlieka. U nás sa používal na
zošľachťovanie slovenského strakatého plemena (www.jerseycanada.com).
Ayrshire
Kultúrne plemeno pochádzajúce z hornatého Škótska, pomenované podľa
grófstva Ayr. Nenáročné odolné plemeno, menší až stredný telesný rámec, výška na
kohútiku 126-132cm, slabšie osvalenie, výborne utvárané vemeno. Z kraniologického
hľadiska možno zaradiť do skupiny Bos primigenius. Sfarbenie červeno strakaté,
niekedy s veľkým podielom bielej farby. Ayrshire bol najmä v päťdesiatych rokoch
využívaný ku zušľachťovanie slovenského strakatého plemena, kedy bola cenená najmä
jeho konštitúcie, prispôsobivosť, pastevný schopnosť a vyššia mliečna úžitkovosť. K
prednostiam plemena patrí vysoká mliečna úžitkovosť 4 500 - 5 000 kg o tučnosti 4,0%,
ďalej konštitučnú pevnosť, dobrá plodnosť, dojiteľnosť a ľahký priebeh pôrodov.
Mäsovú úžitkovosť je u Ayrshire nižšia a je považovaná za druhoradú úžitkovú
vlastnosť.
Plemeno sa zo Škótska rozšírilo do severných štátov Európy a do Severnej
Ameriky, kde sa drží vo väčšom telesnom rámci. Po 2. svet. vojne boli býky dovezení
do ČSFR a od 60. rokov sa vo väčšom meradle začalo plemeno využívať v podhorských
a horských oblastiach k zušľachtenia kríženiu s domácim českým strakatým dobytkom
is uznanými plemenami na slovenský (Mikšík 2009).
Mäsové plemená hovädzieho dobytka
Hovädzí dobytom mäsového úžitkového typu má kvadratický rámec tela,
mohutne vyvinuté svalstvo, jemnú kostru, mäkkú kožu, ktorá je s hrubým podkožným
väzivom. Majú kratšiu a širšiu hlavu, krátka ale dobre osvalený krk, ktorý takmer
splýva s trupom. Tieto plemená majú hlboký a široký hrudník, ktorý je na priereze
okrúhly, široký chrbát a zadok, kratšie, hrubšie končatiny a taktiež kratší, hrubší chvost.
Vemeno je pomerne malé s väčším podielom väzivového tkaniva. Toto plemeno sa
veľmi dobre vykrmuje. Má kvalitné mäso a vysokú jatočnú výťažnosť nad 60%.
Typickými predstaviteľmi mäsového úžitkového typu dobytka sú plemená – Hereford,
Charolais, Limousine, Aberdeen angus, Piemontese (Bouška, 2006).
17
Hereford
Plemeno Hereford bolo vyšľachtené v strednom Anglicku v Herefordshire z
pôvodného mohutného hovädzieho dobytka. V roku 1864 bola založená prvá anglická
plemenná kniha Herefordu. Import na Severoamerický kontinent viedol, v roku 1881, k
založeniu Americkej a neskôr Kanadskej asociácie plemien. Plemeno Hereford patrí, v
rámci svetového mäsového hovädzieho dobytka, k jednému z najstarších na svete.
Plemeno je vhodné pre čistokrvné chovy, no i pre úžitkové kríženie s kombinovanými a
mliečnymi plemenami s cieľom dosiahnuť u potomstva lepšie osvalenie, zvýšiť jatočnú
výťažnosť a využiť ľahšiu pôrodnosť. Vzhľadom k uvedeným vlastnostiam je vhodným
plemenom i do drsných klimatických podmienok vo vyšších nadmorských polohách.
Vzhľadom k nižšej rastovej schopnosti oproti mäsovým plemenám veľkého telesného
rámca je vhodné ukončenie výkrmu v nižších porážkových hmotnostiach, inak zvieratá
nadmerne tučnejú. V extenzivních chovoch je vhodnejší strední telesný rámec a do
intenzivních podmienok výživy typ veľkého telesného rámce (www.farmahradiste.sk).
Charolais
Plemeno charolais sa u nás začalo chovať iba pred niekoľkými rokmi. Aj
napriek tomu, že počet kusov tohto dobytka nie je na Slovensku taký veľký ako
napríklad v krajine svojho pôvodu vo Francúzsku, medzi chovateľmi sa teší veľkej
obľube, predovšetkým vďaka priaznivým rastovým schopnostiam a jatočnej kvalite
vykrmovaných zvierat. V súčasnosti sa už na Slovensku chová 900 čistokrvných kusov
plemena charolais a 2500 kráv, ktoré sú s týmto plemenom krížené. Veľkú obľubu u
producentov mäsa si tento druh hovädzieho dobytka vyslúžil vďaka svojím dobrým
vlastnostiam. K významným patrí pravidelná plodnosť, dlhovekosť a dobré zdravie bez
geneticky podmienených porúch. Vďaka vysokej plodnosti a rastovým schopnostiam
produkuje najvyššiu živú hmotnosť teliat na kravu a rok. Jatočné zvieratá vynikajú
veľmi dobrou výkrmnosťou, vysokým prírastkom do vyššej hmotnosti s nízkym
podielom tuku. Plemeno charolais má tiež vysoké využitie v úžitkovom krížení
(www.polnoinfo.sk/clanok/157/z-domova/). Má pomerne dobré aklimatizačné
a adaptačné schopnosti, prispôsobil sa rôznym podmienkam chovu. Výborná zmäsilosť
cenných mäsových častí. Sfarbenie: krémovo alebo smotanovo biele (Mlynek 2001).
Limousine
18
Plemeno vzniklo v limousinskej oblasti juhozápadného Francúzska. Táto oblasť
je klimaticky pomerne drsná, nadmorská výška dosahuje až 1000 m. Až do prvej
polovice 20. storočia bolo plemeno používané k ťahu. K tejto práci boli vyberané
zvieratá veľkého telesného rámca, s veľmi dobre vyvinutou svalovinou a pevným
postojom, ktoré boli schopné veľkej záťaže i cez pomerne jemnú kostru. Selekcia na
tieto vlastnosti dala predpoklad pre vznik typicky mäsového plemena s veľkým
podielom svaloviny a nízkym podielom tuku. Plemeno sa vyznačuje dobrou
chodivosťou, pastevnou schopnosťou, pri vysokej konverzii objemových krmív. Kravy
vykazujú dobré materské vlastnosti a sú dostatočne mliečne. Prednosťou je dobrá
plodnosť s priaznivým medziobdobím, dlhovekosť a predovšetkýmľahkosť telenia. Pre
tieto vlastnosti je hojne využívané i v úžitkovom krížení. Podmienky pre výber zvierat
do tejto kategórie zapojených do špecializovaného programu kríženia, zameraného na
produkciu jatočných teliat, budú stanovené dodatočne na základe požiadaviek trhu
(www.zchmd.eu.2009).
Aberdeen angus
Patrí k najrozšírenejším plemenám mäsového úžitkového typu, chová sa na
všetkých kontinentoch. Pôvodné oblasti chovu sú grófstva Aberdeen, Angus, Banff.
Kanada a USA ovplyvňujú šľachtenie vo svete. Je to plemeno veľmi prispôsobivé na
celoročný chov na pasienkoch má teda výborné pastevné schopnosti. Je veľmi ranný, čo
sa prejavuje v skoršom ukladaní tuku. Chová sa vo forme black a red. Domovom
jedného z najrozšírenejších mäsových plemien dobytka na svete je severovýchodné
Škótsko. Na začiatku 18. storočia sa v krajinách Aberdeenshire a Forfarshire podarilo
vyšľachtiť mäsový úžitkový typ dobytka, ktorý v prvej polovici 19. storočia chovateľ
Hugh Watson prekrížením plemena Shorthorn zjednotil a položil tak základ tohoto
plemena. V štyridsiatich rokoch 19. storočia bola založená v Anglicku prvá plemenná
kniha a už v roku 1860 sa uskutočnil prvý import zvierat do Kanady a neskôr do USA.
Aberdeen Angus je moderné mäsové plemeno dobytka geneticky bezrohé, plášťovo čierne alebo plášťovo červené (www.zchmd.eu.2009).Piemontese
Piemontský dobytok pochádza zo severozápadnej časti Talianska – z pohoria
Savojských Álp z oblastí označované ako Piemonte – čo mu dalo jeho názov.
Piemontské plemeno je typickým predstaviteľom mäsového dobytka stredného rámca
s výrazným osvalením a jemnou kostrou. Plemeno pôvodne s trojstrannou úžitkovosťou
19
mlieko – mäso – ťah, je od dvadsiatich rokov tohto storočia šľachtené na mäsovú
úžitkovosť. Tento proces je intenzívny najmä v posledných 40. rokoch, kedy bola
stanovená Národná asociácia chovateľov Piemontského dobytka, ktorá vedie plemennú
knihu a je garantom plemenárskej práce. Plemeno je stredného telesného rámca
s hmotnosťou dospelých kráv okolo 600 kg a dospelých býkov okolo 900 kg. Je
požadovaná jemná kostra a koža v kombinácii s výrazným osvalením
(www.zchmd.eu.2009).
Hovädzí dobytok kombinovaného úžitkového typu tvorí v morfologických
vlastnostiach určitý prechod medzi mliekovým a mäsovým typom.
Mliekovo-mäsový typ
Mäsovo-mliekový úžitkový typ (s prevahou mliekovej úžitkovosti)
Simentálsky dobytok
Patrí k najstarším kultúrnym plemenám dobytka na svete. Vznikol vo
Švajčiarsku. Toto plemeno dalo základ mnohým plemenám v Európe. Je to dobytok s
veľkým telesným rámcom. Živá hmotnosť kráv je 650 – 800kg. A býkov 1000-1300kg.
J žltostrakato až červenostrakato sfarbený, pričom hlava, spodok nôh a brucho sú biele.
Rohy majú typický lýrovitý tvar. Vyznačuje sa pevnou konštitúciou, plodnosťou a
dlhovekosťou.
Pinzgauský dobytok
Je pôvodné rakúske plemeno chované v alpskej oblasti Salzburgu. Patrí medzi
skromné odolné plemená s dobrou chodivosťou a prispôsobivosťou. Hmotnosť kráv je
500-600kg, býkov 800-1000kg. Sfarbenie má červené až červenohnedé s typickým
bielym pásom od kohútika cez chrbát, bedrá, panvu, medzinožie a s bielymi manžetami
na nohách. Prsná kosť a chvost sú takisto biele. Mlieková úžitkovosť je 3700-3800kg s
tukovosťou 3,9%. V mäsovej úžitkovosti sa dosahuje výťažnosť 58-60%. Tento
dobytok dal základ na vyšľachtenie slovenského pinzgauského dobytka.
Charakteristické znaky kombinovaného typu dobytka sú: mohutnejší rámec tela,
stredná až vysoká hmotnosť, silnejšia pevná kostra, dobré osvalenie, tvrdá konštitúcia
s vyššou variabilitou v morfologických a fyziologických vlastnostiach (Hlasný a kol.
2003).
Mlieko má vo výžive obyvateľov nezastupiteľne miesto. Mlieko je tiež najdôležitejšia
surovina pre mliekarenský priemysel a tento sa zaujíma o mlieko najvyššej možnej
kvality (Michalcová 1994). Obsahom stráviteľných plnohodnotných bielkovín, tuku,
20
minerálnych látok, vitamínov a ďalších zložiek plní požiadavky na správnu ľudskú
výživu. Spracúva sa na tekuté mliečne výrobky, mrazené krémy a ďalšie výrobky novej
generácie (Burda a kol., 2003).
Hovädzí dobytok poskytuje aj ďalšie dôležité suroviny – koža, kosti, srsť, loj, žlč,
žľazy z vnútornou sekréciou, ktoré sa spracúvajú v rôznych priemyselných odvetviach.
Môžeme konštatovať, že zviera odovzdané na bitúnok sa stáva surovinou ako celok.
Veľmi dôležitý je aj vedľajší produkt chovu hovädzieho dobytka – maštaľný hnoj
(Vondrášková 2000).
1.3 Exteriér hovädzieho dobytka
21
U hovädzieho dobytka hodnotíme aj exteriér, exteriér je náuka o štúdiu
vonkajších tvarov tela hospodárskych zvierat v súvislosti s jeho biologickou odolnosťou
a vhodnosťou na plemenitbu. Chovatelia hovädzieho dobytka sa oddávna snažili nájsť
také vonkajšie znaky zvieraťa, podľa ktorých by mohli predpokladať jeho úžitkovosť.
Vlastné hodnotenie exteriéru hovädzieho dobytka vyžaduje teoretické poznatky, veľa
praktických skúseností je vo veľkej miere ovplyvnené osobnými dispozíciami bonitéra.
Z tohto dôvodu bolo hodnotenie exteriéru v chove hovädzieho dobytka vždy veľmi
problematickou činnosťou a takou ostane zrejme aj naďalej. Popri vlastnom hodnotení
exteriéru nadobúda závažný význam aj odhaľovanie dedičných chýb a vyraďovanie
takýchto zvierat z ďalšieho chovu. Pri nedostatočnom utváraní jednotlivých častí tela ja
však veľmi ťažké zhodnotiť a stanoviť, či sa jedná o dedičné chyby, pretože tieto môžu
byť často podmienené dedične aj vplyvom prostredia. Z uvedeného dôvodu je dôležité
pri výskyte takýchto chýb stanoviť, či sa opakujú a boli zistené nezávisle od času
a miesta výskytu (Šťastný, Pšenica 1994).
Význam hodnotenia exteriéru hovädzieho dobytka je v plemenárskom využití
najmä pri výbere na plemenitbu, pri zápise do plemenných kníh, pri poriadaní
chovateľských dní a výstav hospodárskych zvierat. Exteriér hodnotíme zásadne pri
výbere zvierat na plemenitbu, pri bonitáciách chovov a pri všeobecných výberoch
plemenných býkov. Hodnotenie exteriéru za účelom genetického zlepšovania
funkčných vlastností začalo s rozvojom metódy lineárneho popisu znakov. Lineárny
popis umožňuje pomocou bodovej stupnice využitie existujúcej premenlivosti v
utváraní znakov k ich genetickému zlepšovaniu na základe stanovenia genetických
parametrov a odhadu plemennej hodnoty. Hodnotenie exteriéru je zodpovedná a
náročná práca, ktorá vyžaduje skúseného odborníka, ktorý dokonale pozná plemeno, má
presnú predstavu o jeho type, štandarde a o chovnom cieli. Motyčka (2005) uvádza, že
hodnotenie zovňajšku za účelom genetického zlepšovania funkčných vlastností
započalo spolu s rozvojom metódy lineárneho popisu znakov, ktorá bola po prvýkrát
využitá koncom 80. rokov v Kanade a v Spojených štátoch. Do tejto doby bolo cieľom
pozmeňovať zovňajšok zvierat v smere k rôzne určenému ideálu. Lineárny popis
umožňuje pomocou bodovej stupnice využitie premenlivosti v utváraní znakov, k ich
genetickému zlepšovaniu na základe stanovenia genetických parametrov a odhadu
plemennej hodnoty. Dôležitou oblasťou je možnosť využitia údajov o zovňajšku k
zlepšovaniu korelovaných a ekonomicky dôležitých vlastností zvierat. Pri genetickom
hodnotení exteriéru sa vychádza pri jednotlivých populáciách plemien hovädzieho
22
dobytka z dnes už štandardných lineárnych systémov hodnotenia exteriéru zvierat.
Samostatné znaky exteriéru sú rozdelené na hlavné znaky, dielčie znaky jednotlivých
oblastí tela, špecifické znaky a výskyt chýb pri hodnotení znakov. Výsledné genetické
hodnotenie má rozhodujúce uplatnenie hlavne pri býkoch (Candrák, Strapák, Bujko
2006).
Hodnotenie exteriéru zvierat má vo všeobecnosti za ciel kriticky preveriť
a zvážiť, či je hodnotené zviera schopné na základe celkového vzhľadu, ako aj
jednotlivých telesných častí popri dobrom zdravotnom stave realizovať vysokú a trvalú
požadovanú produkciu.
Pri intenzívnom šľachtení hovädzieho dobytka na ukazovatele mliekovej
a mäsovej úžitkovosti sa v súčasnej dobe chovatelia neuspokojujú pri poznaní kvality
vlastného stáda len s informáciami o dosahovanej úžitkovosti, ale za nemenej dôležité
považujú posúdiť aj telesné znaky zvierat, ktoré taktiež ovplyvňujú ekonomiku
a hospodárnosť chovu. Selekcia a zámerné pripárovanie plemenných býkov v stáde
musí súbežne s ukazovateľmi úžitkovosti posilňovať i telesné znaky a vlastnosti
podporujúce ekonomiku chovu, zdravie a dlhovekosť.
Cieľom hodnotenia exteriéru je zisťovať a hodnotiť hospodársky dôležité
vlastnosti alebo znaky exteriéru, ktoré úzko súvisia s významnými úžitkovými
vlastnosťami.
Pre hodnotenie exteriéru hovädzieho dobytka sa vo všetkých chovateľsky
vyspelých krajinách osvedčila metodika lineárneho popisu a hodnotenia zovňajšku.
Uvedený systém popisu a hodnotenia vznikol v Spojených štátoch amerických ako
úplne nový koncept v roku 1976 pre špecializované mliekové plemená, s cieľom
určovať plemenné hodnoty býkov na základe hodnotených znakov exteriéru.
Modifikácie uvedeného systému sa rozšíri do mnohých krajín sveta (Burda, Horváth
1992).
Lineárne popisný systém hodnotenia exteriéru predpokladá, že pre každý znak,
ktorý je popisovaný sú veľmi exaktne a presne definované biologické extrémy. Vývin
daného znaku sa pohybuje v týchto definovaných biologických extrémoch a je mu
možné pridať bodovú hodnotu.
Lineárne hodnotenie sa vo svete využíva na:
23
genetické hodnotenie lineárnych znakov, ktoré sú podkladom pre
odhad plemennej hodnoty býkov
stanovenie smeru šľachtenia
korekciu chýb exteriéru vhodným výberom býka
porovnanie zvierat v rámci stáda
vyradenie, či ponechanie zvierat v stáde
redukovanie nákladov na zdravie a reprodukciu
predaj zvierat
výber zvierat na výstavy a prehliadky potomstva (Paška a kol.
2001)
Etologické prejavy hovädzieho dobytka je možné rozdeliť podobne ako u iných
druhov hospodárskych zvierat na:
1. správanie sa na zabezpečenie denných potrieb zvieraťa
2. sociálne správanie sa dobytka
3. sexuálne správanie sa dobytka
4. materinské správanie sa dobytka
Treba podotknúť, že v každodennom živote zvierat sa jednotlivé kategórie
zriedka vyskytujú samostatne, ale sa v priebehu dňa navzájom prelínajú.
Najzákladnejšie denné potreby zvierat sú existenčné potreby. Patrí sem hlavne
zabezpečenie neustáleho prívodu živín, hlavne energie pre všetky životné procesy
a nutnosť vylučovania odpadových produktov metabolizmu. Tieto potreby zabezpečuje
príjem vody a krmív – žranie a pitie a vylučovanie – močenie a kalenie.
Druhov existenčnou potrebou je regenerácia organizmu, hlavne centrálnej
nervovej sústavy, výkonných a metabolických orgánov. Tieto potreby zabezpečuje
odpočinok zvierat. Pravidelné striedanie odpočinku a aktivity sú jedným
z najzákladnejších biorytmov, ktorých dlhodobé narušenie spôsobí zrútenie sa
organizmu a jeho zánik.
Okrem toho k denným potrebám zvierat patrí komfortné správanie -
starostlivosť o hygienu (Debrecéni a kol. 2001).
1.4 Welfare v chove hovädzieho dobytka
24
Moderné technológie chovu zvierat vytvárajú úplne odlišné podmienky
prostredia, než aké sú vo voľnej prírode, alebo v tradičných chovoch. Často sa
používajú nevhodné riešenia individuálneho a skupinového ustajnenia, obmedzuje sa
životný priestor. Zvieratá nemajú možnosť prejaviť svoje prirodzené správanie, preto
naopak často zaznamenávame správanie abnormálne. Problémom je najmä zmenšenie
plochy na odpočinok, ale aj obmedzenie priestoru pri kŕmení. Umelo sa vlastne medzi
zvieratami vyvoláva súťaživosť. Nepríjemné je pre zvieratá tiež zavádzanie cudzích
zvierat do ustálenej skupiny, alebo ešte horšie, a to je miešanie skupín. Všetky tieto
stresy spolu s častým vyrušovaním zapríčineným nepremyslenou prevádzkou maštale
vedú k zvýšeniu agresivity a novému tvoreniu vzťahov nadradenosti a podradenosti
(Brouček 2009). Pre zviera je kritickým štádiom vnútromaternicový vývin, pretože
vonkajšie vplyvy môžu mať na jedinca veľmi negatívny dopad. Zistilo sa, že záťaž
počas gravidity znižuje hmotnosť narodených potomkov, ale aj rast v neskoršom
období. Všetci už zo zdravotníckej osvety tieto skutočnosti poznáme, ale že to tiež tak
isto pôsobí aj u zvierat, si niekedy nie sme ochotní uvedomiť. Aj časté vyrušovanie a
vytváranie nestabilného sociálneho (spoločenského) prostredia matiek počas gravidity
má dopad na správanie potomkov. Pri laboratórnych zvieratách chovaných v
nevhodných podmienkach ustajnenia sa dokázalo 5 typov neuróz: nadmerná alebo
nedostatočná pohyblivosť, stereotypie (často sa opakujúce rovnaké pohyby, ktorými si
zviera kráti čas), nadmerná vystrašenosť a ľakavosť, hryzenie sociálnych partnerov.
Prenatálne (pred narodením) stresované zvieratá preukazujú zníženie exploračného
(prieskumného) a hravého správania a majú porušenú schopnosť učenia, spoločenského,
sexuálneho a materinského správania (WASHBURN, SILVIA, BROWN 2002).
1.5 Holštajnské plemeno
25
Po osídlení Nového sveta sa začali chovatelia dobytka zaujímať o plemenný
dobytok z Holandska. V roku 1852 bola kúpená prvá holštajnská krava. Dnes môžeme
nájsť holštajnský dobytok na všetkých kontinentoch a takmer vo všetkých krajinách.
Holštajnský dobytok dosahuje najvyššiu produkciu mlieka a ľahko sa prispôsobuje
rôznym výrobným podmienkam, no v tepelne náročných podmienkach sa úžitkovosť
znižuje. Holštajnské plemeno pochádza z Európy. Hlavný historický vývoj sa
uskutočnil asi pred 2000 rokmi na území dnešného Holandska, konkrétne jeho dvoch
provincií Severného Holandska a Frízska, ktoré sa nachádzajú na oboch stranách Zuider
Zee (vnútorného mora). Pôvodný dobytok tvorili čierne a biele zvieratá Bataviánov a
Frízov, ktorí sa usadili v oblasti Rhine Delta asi pred 2000 rokmi. Dlhé roky bol
holštajnský dobytok šľachtený na zvieratá prinášajúce maximálny úžitok z trávy,
najhojnejšieho zdroja v tejto oblasti. Krížením týchto zvierat sa vyvinulo efektívne a
vysoko produkčné mliekové plemeno (McPARLAND, KEARNEY, RATH, BERYY
2007).
Jeho základným znakom je veľký rámec a čierno-biele alebo červeno-biele
sfarbenie, ktoré tvoria výrazne oddelené škvrny, miešanie farieb nie je žiaduce. Po
osídlení Nového sveta sa začali chovatelia dobytka zaujímať o plemenný dobytok z
Holandska. Nasledovali ďalšie dovozy, približne 8 800 zvierat, až kým v Európe
nevypukla epidémia dobytka a dovozy ustali. Holštajnský dobytok dosahuje najvyššiu
produkciu mlieka a ľahko sa prispôsobuje rôznym výrobným podmienkam, no v tepelne
náročných podmienkach sa úžitkovosť znižuje. V priebehu nasledujúcich rokoch sa
stalo holštajnské plemeno najvýznamnejším mliekovým plemenom. Cieľom chovateľov
holštajnského plemena sú zvieratá s vysokou mliekovou úžitkovosťou a dobrou úrovňou
funkčných vlastností ako je plodnosť, zdravie a zovňajšok. Dnes toto plemeno tvorí viac
ako 60 % populácie chovaných kráv na Slovensku. Najvyššie zastúpenie má v
bratislavskom, trnavskom, nitrianskom a trenčianskom kraji, ale nájdeme ho aj v
ostatných krajoch, kde sa jeho podiel pohybuje v rozmedzí 28 – 53%. Dôležitú časť
populácie tvoria najlepšie zvieratá, ktoré sú monitorované v šľachtiteľských chovoch a
za ukončený plemenársky rok dosiahli úžitkovosť 8 967 kg mlieka, 3,96 % tuku a 3,21
% bielkovín. Je to plemeno, pri ktorom sme za 40 rokov kontroly úžitkovosti
zaznamenali najvyšší nárast dojivosti (viac ako dvojnásobok), v absolútnom čísle je to
neuveriteľných 4423 kg mlieka t.j. cca 110 kg ročný nárast. Údaje o výkonnosti
holštajnských kráv, ktoré tvoria aktívnu časť populácie aj v iných krajinách, teda kráv
zapojených do kontroly úžitkovosti. Ďalšie požiadavky sú kladené na minimálne
26
„funkčné“ osvalenie, plochý hrudník, ostrý kohútik, , suché a konštitučne pevné
končatiny. Vemeno má mať širokú a dlhú základňu, plochý prechod na pupočnú stenu a
vzadu má byt vysoko upnuté. Farba má byť čiernobiela strakatá, pričom sa vyskytujú
jedinci takmer bieli alebo takmer čierny. Hlava má mať vždy čierne odznaky. Globálny
proces šľachtenia holštajnského plemena v súčasnosti smeruje k parametrom vyššej
ekonomickej efektívnosti produkcie mlieka, k efektívnejšiemu využívaniu objemových
krmív a vyššiemu obsahu bielkovín v mlieku. Proces šľachtenia v krajinách ako je
Slovensko, smeruje predovšetkým k vytvoreniu čistokrvnej populácie dobytka
a k dosiahnutiu produkčných a ekonomických parametrov porovnateľných s okolitými
krajinami (Mlynek, Migdal, Falkowski, 2000).
Následný vývoj v šľachtení čiernostrakatých kráv v Severnej Amerike možno
popísať ako intenzívnu selekciu výhradne na mliekovú úžitkovosť spojenú s veľkým
telesným rámcom.
Súbežne bola v Európe šľachtená kontinentálna populácia na
kombinovanú úžitkovosť popri zachovaniu menšieho telesného rámca v porovnaní s
americkou populáciou. Dôvod šľachtenia čiernostrakatých kráv v Amerike práve na
jednostrannú mliekovú úžitkovosť sa javí vo vysokej spotrebe mäsa spojenej s jeho
produkciou špecializovanými plemenami, pričom k tomu prispievali aj veľké rozlohy
extenzívnych pastvín, dobre využiteľných práve tomuto plemenu ( Botto 1987).
1.5.1 Hodnotenie exteriéru holštajnského plemena
Základom odhadu plemenných hodnôt je uskutočňovaný lineárny popis a
hodnotenie zovňajšku v populácii holštajnského plemena na Slovensku od roku 1995.
Plemenné hodnoty sú odhadované pre 5 súhrnných znakov: celkové hodnotenie
označované ako typ, stavba, mliečna pevnosť, končatiny a vemeno (pre každý znak je
použitý jednoznakový animal model) a 18 detailných znakov lineárneho popisu: telesný
rámec, mliečny charakter, šírka hrudníka, hĺbka tela, sklon zadku, postoj zadných
končatín zboku, uhol paznechtu, upnutie predných štvrtiek, postavenie predných
ceckov, dĺžka ceckov, výška vemena, šírka vemena, závesný väz, hĺbka vemena, šírka
zadku, postoj zadných končatín zozadu, postavenie zadných ceckov a chôdza (použitý
viacznakový animal model). Pôvodné súhrnné znaky úžitkový typ a kapacita boli
nahradené od apríla 2007 novým znakom mliečna pevnosť. Novými znakmi v
genetickom hodnotení pre ktoré sa odhadujú plemenné hodnoty sú: postavenie zadných
27
ceckov, chôdza a hodnotenie telesnej kondície (pre potreby genetického hodnotenia je
bodový systém hodnotenia telesnej kondície 1 - 5 transformovaný na bodový systém 1-
9). Do hodnotenia v novembri 2010 boli zaradené kravy hodnotené po prvom otelení
(65 645 kráv spĺňajúcich podmienky úplnosti požadovaných záznamov). Pre všetky
ukazovatele boli použité odhadnuté základné genetické parametre (koeficienty
dedivosti, genetické a fenotypové korelácie v prípade viacznakového modelu pri
detailných znakoch) potrebné pri vlastnom odhade plemenných hodnôt. Súhrnné -
kompozitné znaky vstupovali do hodnotenia v bodovom hodnotení 50-100, detailné
znaky a kondícia v bodovom hodnotení 1-9.
Tabuľka 1 Percentuálne zastúpenie jednotlivých kvalitatívnych tried súhrnných znakov
(november 2009 - október 2010)
Znak P F G G+ VG EX
STAVBA 0,02 6,18 25,39 41,54 23,46 3,44
MLIEČ. PEV. 0,09 13,88 45,10 33,38 7,53 0,02
KONČATINY 1,35 19,56 37,09 34,64 7,20 0,15
VEMANO 0,86 24,41 46,44 27,46 0,84 -
CELK.HODN. - 7,90 54,77 37,02 0,31 -
ST - stavba, MP - mliečna pevnosť, KO - končatiny, VE - vemeno, CH - celkové
hodnotenie typu
Tabuľka 2 Aktuálne priemerné hodnoty lineárnych popisných znakov holštajnských
kráv (november 2009 - október 2010)
ZNAK Priemer
telesný rámec 6,6
mliečny charakter 4,6
šírka hrudníky 5,2
hĺbka tela 5,5
sklon zadku 4,8
postoj zadných končatín zboku 5,4
uhol paznechtu 5,0
upnutie predných štvrtiek 4,8
postavenie predných ceckov 4,7
Telesná kondícia (1 – 5) 3,0
28
ZNAK Priemer
dĺžka ceckov 4,9
výška vemena 4,6
šírka vemena 4,0
záväzný väz 5,2
hĺbka vemena 4,8
šírka zadku 5,1
postoj zadných končatín zozadu 5,7
postavenie zadných ceckov 5,8
chôdza 5,3
telesná kondícia (1 – 9) 5,1
1.5.2 Odhad plemenných hodnôt typu v populácii holštajnského plemena na
Slovensku
Základom odhadu plemenných hodnôt je uskutočňovaný lineárny popis a
hodnotenie zovňajšku v populácii holštajnského plemena na Slovensku od roku 1995.
Plemenné hodnoty sú odhadované pre 5 súhrnných znakov: celkové hodnotenie
označované ako typ, stavba, mliečna pevnosť, končatiny a vemeno (pre každý znak je
použitý jednoznakový animal model) a 18 detailných znakov lineárneho popisu: telesný
rámec, mliečny charakter, šírka hrudníka, hĺbka tela, sklon zadku, postoj zadných
končatín zboku, uhol paznechtu, upnutie predných štvrtiek, postavenie predných
ceckov, dĺžka ceckov, výška vemena, šírka vemena, závesný väz, hĺbka vemena, šírka
zadku, postoj zadných končatín zozadu, postavenie zadných ceckov a chôdza (použitý
viacznakový animal model). Pôvodné súhrnné znaky úžitkový typ a kapacita boli
nahradené od apríla 2007 novým znakom mliečna pevnosť. Novými znakmi v
genetickom hodnotení pre ktoré sa odhadujú plemenné hodnoty sú: postavenie zadných
ceckov, chôdza a hodnotenie telesnej kondície (pre potreby genetického hodnotenia je
bodový systém hodnotenia telesnej kondície 1 - 5 transformovaný na bodový systém 1-
9). Do hodnotenia v novembri 2010 boli zaradené kravy hodnotené po prvom otelení
(65 645 kráv spĺňajúcich podmienky úplnosti požadovaných záznamov). Pre všetky
ukazovatele boli použité odhadnuté základné genetické parametre (koeficienty
dedivosti, genetické a fenotypové korelácie v prípade viacznakového modelu pri
detailných znakoch) potrebné pri vlastnom odhade plemenných hodnôt. Súhrnné -
29
kompozitné znaky vstupovali do hodnotenia v bodovom hodnotení 50-100, detailné
znaky a kondícia v bodovom hodnotení 1-9. Priemerná fenotypová úroveň súhrnných
znakov holštajnskej populácie (november 2009 - október 2010).
Mating program je počítačový program, ktorý bol vyvinutý za účelom správneho
zostavovania priparovacích plánov pre kravy a jalovice holštajnského plemena a tiež aj
pre ich kríženky.
Slovenská holštajnská asociácia používa tento program od 1.3.1996 a tým sa
asociácia a aj Slovensko stali 19. krajinou, ktorá používa americký Mating program.
Hlavnou úlohou tohto programuje korekcia a odstraňovanie chýb exteriéru
vhodným výberom býka, ktorý zabezpečí u potomstva vytvorenie funkčného exteriéru
s vysokou úžitkovosťou.
Hlavné funkcie Mating programu:
1. koriguje chyby exteriéru, ktoré boli zistené pri lineárnom hodnotení zvieraťa
výberom vhodného býka
2. po zhodnotení exteriéru lineárnym systémom vydá kompletnú informáciu
o stáde a jednotlivých posudzovaných znakoch na 1.2.3. a ďalších laktáciách
a porovná hodnotené stádo s priemerom americkým, posúdi jednotlivé znaky
v reálnych číslach aj v percentách, ukáže, v ktorých znakoch je stádo lepšie či
horšie od priemeru v USA.
3. vylučuje inbreeding – príbuzenskú plemenitbu
4. vylučuje párenie zvierat pozitívnych na BLAD
5. vie pracovať na základe priorít – dôležitostí, ktoré si stanoví chovateľ ako
kritériá pre výber býkov
6. vie pripraviť priparovací plán pre jalovice
7. analyzuje a pracuje z čistou varietou
8. využíva pri zostavovaní priparovacích plánoch všetkých aktívnych býkov
z USA, top býkov z Kanady, Holandska a Francúzka.
Jedinou podmienkou pre využitie Mating programu v stáde každého chovateľa je
komplexné lineárne hodnotenie vykonané bonitérom Slovenskej holštajnskej asociácie.
1.5.3 Model odhadu plemenných hodnôt
Pre odhad plemenných hodnôt typu bol použitý „Animal Model“, ktorý
predstavuje dnes štandardný systém odhadu plemenných hodnôt. Plemenné hodnoty
detailných znakov boli odhadnuté s využitím viacznakového modelu a plemenné
30
hodnoty súhrnných znakov a celkového hodnotenia typu jednoznakovými modelmi. Pri
odhadoch sa zohľadnili nasledovné známe faktory ovplyvňujúce utváranie zovňajšku
kráv holštajnského plemena: stádo – rok -mesiac hodnotenia, plemenný typ, štádium
laktácie, vek pri prvom otelení a bonitér. Najvýznamnejšími faktormi boli zistené
plemenný typ kravy a štádium laktácie. Činiteľ, ktorý najmenej vplýval na lineárne
hodnotenie typu a zovňajšku kráv bol jednoznačne vplyv hodnotiteľa – bonitéra.
Animal model poskytuje odhady plemenných hodnôt všetkých býkov a kráv
vstupujúcich do hodnotenia. Pri výpočte boli zohľadnené rodokmeňové informácie
zvierat do druhej generácie v prípade známej nadväznosti rodokmeňov aj do ďalších
generácií. Najväčšie praktické uplatnenie majú plemenné hodnoty býkov, ktorých
spoľahlivosť je priamo úmerná množstvu informácií vstupujúcich do genetického
hodnotenia. V reprodukcii nachádzajú hlavne uplatnenie pozitívne preverení býci.
Vysoká spoľahlivosť odhadu plemennej hodnoty býka znamená kvalitný odhad
genetického založenia typu. Spoľahlivosť plemenných hodnôt detailných znakov,
súhrnných znakov, alebo celkového typu toho istého býka je rôzna v závislosti od
dedivosti daného znaku. Plemenné hodnoty typu kráv nemajú také široké uplatnenie ako
plemenné hodnoty býkov. Hlavným dôvodom je ich podstatne nižšia spoľahlivosť.
Môžu ale zohrávať dôležitú úlohu pri zostavovaní konkrétnych priparovacích plánov,
alebo pri výbere matiek býkov v rámci šľachtiteľského programu. Plemenné hodnoty
typu býkov a kráv často vstupujú do súhrnných selekčných indexov, alebo tvoria základ
špeciálnych selekčných indexov typu.
1.5.4 Interpretácia domácich plemenných hodnôt býkov
Hlavnou výhodou domácich plemenných hodnôt (ak bola dosiahnutá istá
požadovaná spoľahlivosť odhadu) je ich jednoznačná priama interpretácia.
Publikovaným zahraničným plemenným hodnotám často chýba práve tento aspekt
využitia. Iba v prípade použitia konverzie zahraničných plemenných hodnôt na domáce
podmienky je možné eliminovať túto nevýhodu. Spravidla sa uspokojujeme iba s tým,
že daný plemenník je zlepšovateľ, alebo zhoršovateľ konkrétnej exteriérovej vlastnosti.
Priame využitie zahraničnej číselnej hodnoty je veľmi diskutabilné. Domáce plemenné
hodnoty v konkrétnom číselnom vyjadrení umožňujú priamo predpovedať genetické
zlepšenie v nasledujúcej generácií potomkov. Býk, ktorého domáca plemenná hodnota
pre celkový typ je +2 prenáša na svoje potomstvo polovicu z tejto hodnoty (+1). Druhú
polovicu prenáša matka. V prípade, že plemenná hodnota matky je tiež +2 platí: (2 +
31
2) / 2 = +2 pre potomka, alebo +1 od otca + 1 od matky = +2. Plemenné hodnoty pre
detailné znaky (rozpätie lineárneho popisu 1 - 9 bodov) sa pohybujú v našich
podmienkach od -2 body do +2 body. Plemenné hodnoty pre súhrnné znaky: stavba,
mliečna pevnosť, končatiny, vemeno a plemenná hodnota pre celkový typ (rozpätie
lineárneho popisu 50 -100 bodov) sú v rozpätí približne od –4 do +4 body.
1.5.5 Genetická základňa
Genetickú základňu tvoria býky, ktorí majú pri odhade plemenných hodnôt
použitých minimálne 10 dcér s lineárnym hodnotením exteriéru uskutočneným po
prvom otelení. Štandardizácia plemenných hodnôt súhrnných znakov a celkového
hodnotenia je uskutočnená na jednotnú smerodajnú odchýlku (priemerná hodnota
plemenných hodnôt genetickej základne je 0 a hodnota smerodajnej odchýlky je 1).
Odhadnuté plemenné hodnoty, ktoré majú výrazne vyššiu smerodajnú odchýlku ako 1.0
sa znižujú (príkladom sú plemenné hodnoty za stavbu tela), naopak plemenné hodnoty
so smerodajnou odchýlkou približne 1.0 majú minimálnu zmenu. Pokles plemenných
hodnôt spôsobený štandardizáciou ale žiadnym spôsobom neovplyvňuje poradie býkov,
ktoré zostáva nezmenené. Dôvodom uvedeného definovania genetickej základne je
lepšie porovnanie jednotlivých býkov a plemenných hodnôt medzi sebou ako aj
medzinárodné odporučenia pre odhad plemenných hodnôt typu. Kritériom pre
publikovanie výsledkov býkov je minimálny počet 10 dcér a 5 stád čo predstavuje
hranicu spoľahlivosti približne 65 %. V prípade 100 a viac dcér je dosahovaná
spoľahlivosť odhadu plemenných hodnôt minimálne 90 %.
Tabuľka 3 Genetická základňa
Zvieratá v genetickom hodnotení Počet zvierat
Apríl 2010
Počet zvierat
November 2010
Kravy(vlastné hodnotenie exteriéru) 62 722 65 645
Býky (otcovia kráv) 2 117 2 134
Býky (min. počet 10 dcér) 736 751
Býky (kritérium publikovania) 536 561
Tabuľka 4 Systém registrácie podľa genetického podielu holštajnského plemena
Genetický podielHolštajnského plemena
Podmienky registrácie Oddiel v PK Plemenná skupina
93,75 – 100 % min. 3 generačný známy pôvod HA H087,5 – 93,74 % min. 2 generácie zareg. predkov HB H1
75 – 87,5 % zaregistrovaná matka, známy otec HC H250 – 74,9 % min. známy otec plemenice HD H3
32
pod 50 % ------------------------------------------ -------------- HX
Tabuľka 5 Plemenné hodnoty pre typ, končatiny, vemeno a SHI, ktoré musí býk
dosiahnuť aby mohol byť zaradený do príslušnej TOP-ky (november 2010).
PH končatiny PH vemeno PH typ SHI
TOP 1% 2,74 2,15 2,26 182
TOP 5% 1,61 1,70 1,71 125
TOP 10% 1,32 1,36 0,39 109
TOP 25% 0,66 0,71 0,70 62
V tabuľke 6 Uvádzame poradie krajín podľa krajiny pôvodu býka v domácom
genetickom hodnotení exteriéru (plemenná hodnota pre typ, minimálny počet dcér v
hodnotení je 10, november 2010.
Krajina Počet býkov PH typ Celkové hodnotenie
USA 138 +0,48 77,7
Kanada 83 +0,47 77,7
Česká republika 33 +0,21 77,7
Dánsko 10 +0,16 78,6
Maďarsko 25 +0,03 76,7
Francúzko 50 +0,01 77,6
Holandsko 86 -0,05 77,1
Nemecko 159 -0,25 76,8
Slovenská republika 154 -0,42 76,5
Korelácie plemenných hodnôt (stavba, končatiny, vemeno, celkové hodnotenie)
dvoch po sebe idúcich hodnotení (apríl 2010 - november 2010, minimálna spoľahlivosť
odhadu 65 %) dosiahli hodnoty 0,95 - 0,99, čo svedčí o stabilnom systéme genetického
hodnotenia exteriéru (podobné hodnoty boli zistené aj v predchádzajúcich obdobiach).
V TOP 100 zoznamoch holsteinských býkov sa nachádza 87 býkov z predchádzajúceho
obdobia (apríl 2010 / november 2010) a 13 prvýkrát publikovaných býkov.
1.5.6 Slovenský Holštajnský Index (SHI)
Slovenský Holštajnský Index predstavuje formu selekčného indexu pre býkov,
ktorý v sebe obsahuje genetické hodnotenie mliekovej úžitkovosti a genetické
hodnotenie exteriéru v populácii holštajnského plemena na Slovensku. Mlieková
33
úžitkovosť je reprezentovaná produkčným indexom vo forme agregátového genotypu
(SPI), ktorý v sebe obsahuje plemenné hodnoty pre produkciu mlieka, tuku a bielkovín
(kilogramové vyjadrenie) s príslušnými ekonomickými váhami (Plemenárske služby
Slovenskej republiky, š.p.). Relatívna dôležitosť mliekovej úžitkovosti je 60 %. Exteriér
vstupuje do Slovenského Holštajnského Indexu s relatívnou dôležitosťou 40 % vo
forme plemennej hodnoty pre typ (celkové hodnotenie). Kritériom pre publikovanie je
minimálna hranica spoľahlivosti odhadnutých plemenných hodnôt býkov pre genetické
hodnotenie mliekovej úžitkovosti 75 % a pre genetické hodnotenie typu 65 % pri
minimálnom počte 10 dcér a 5 stád v genetickom hodnotení exteriéru mliekovej
úžitkovosti. Genetické hodnotenie mliekovej úžitkovosti a genetické hodnotenie
exteriéru vstupuje do SHI po štandardizácii na základe smerodajných odchýlok
jednotlivých znakov. Číselne sa Slovenský Holštajnský Index pohybuje v rozpätí
približne od +300 do -300 bodov.
Tabuľka 7 Čierny verzus červený holštajn (november 2010) Rozdiel v priemerných
plemenných hodnotách súhrnných znakov a celkového hodnotenia typu černej variety
(H) oproti červenej variete (R).
Stavba Mliečna
pevnosť
Končatiny Vemeno TYP Kondícia SPI SHI
+0,52 +0,46 +0,31 +0,38 +0,60 -0,16 +1368 +65
1.5.7 Genomika a plemenné hodnoty
Na základe rozsiahlych výskumov a odborných analýz v zahraničí boli odhadnuté
možné pozitívne dopady genomických informácií na spoľahlivosť plemenných hodnôt
rôznych skupín ukazovateľov (Interbull 2009, 2010). Spoľahlivosť plemenných hodnoty
typu sa po zabudovaní genomických informácií zvýšila v priemere o +16 % oproti
spoľahlivosti rodokmeňových plemenných hodnôt. Niektoré znaky typu pritom
dosahujú hodnoty zvýšenia spoľahlivosti viac ako +20 % (stavba +0.25 %, sklon zadku
+0.27 %, hĺbka vemena +0.27). Ak si uvedené informácie prevedieme do genetického
hodnotenie exteriéru holštajnského plemena v Slovenskej republike tak v praxi by to
znamenalo, že namiesto aktuálne publikovaných výsledkov 561 býkov holštajnského
plemena by bolo publikovaných približne o 90 - 100 býkov viac, alebo publikovaných
skôr (http://www.holstein.sk/post/nove-ph-exterieru-november-2010-59/).
34
Celkové hodnotenie je zhrnutie piatich hlavných hodnotení s nasledovnou váhou:
stavba tela 20%
- telesný rámec 50%
- šírka hrudníka 20%
- šírka zadku 10%
- sklon zadku 10%
- hĺbka tela 10%
mliečny charakter 20%
- mliečny charakter 60%
- šírka hrude 20%
- hĺbka tela 20%
končatiny 20%
- postoj z boku 15%
- uhol paznechtu 40%
- postoj zozadu 15%
- chôdza 30%
vemeno 40%
- upnutie štvrtiek 15%
- rozmiestnenie ceckov 12%
- dĺžka ceckov 10%
- výška a šírka vemena 17%
- záväzný väz 15%
- hĺbka vemena 14%
Celkové hodnotenie a výsledná trieda je vyjadrená počtom bodov a zodpovedajúcim
označením:
výborná (EX) 90-100 bodov
veľmi dobrá (VG) 85-89 bodov
dobrá (G+) 80-84 bodov
dobrá (G-) 75-79 bodov
vyhovujúca (F) 65-74 bodov
35
nevyhovujúca (P) 50-64 bodov (Candrák, Lichanec 2005)
1.6 Príbuzenská plemenitba
Príbuzenská plemenitba je neutrálna, nie je bežná metóda reprodukcie
hospodárskych zvierat. Príbuzenskou plemenitbou sa nazýva taký systém reprodukcie
zvierat, pri ktorom sa pária jedince: - príbuzné do piatej generácie,
- príbuznejšie ako je priemerná príbuznosť populácie (Gajdošík 1985).
Z literatúry sú známe odlišné názory na použitie príbuzenskej
plemenitby. Pozitívnu skúsenosť s príbuzenským párením zvierat mali v 18. storočí
slávni chovatelia v Anglicku (R. Bakewell, bratia Collingovci, Bates). Jej použitím boli
vytvorené nové plemená ako napríklad anglický plnokrvník alebo jerseyské plemeno
hovädzieho dobytka, či merinské ovce. Využíva sa pri tvorbe a testovaní línií hydiny.
Výsledky jej využívania poukazujú častejšie na ťažkosti, ktoré nakoniec viedli
k obmedzeniu jej použitia v reprodukcii hospodárskych zvierat. Reprodukčné
technológie sú zamerané na využívanie geneticky najhodnotnejších jedincov, obzvlášť
plemenníkov. Takýto postup vedie k zvýšeniu inbrídingu, čo je spojené so znížením
úrovne produkčných a reprodukčných vlastností. Zvýšenie intenzity inbrídingu sa ďalej
významne prejavuje zmenšením genetickej variability. Inbríding je preto významným
parametrom na monitorovanie a kontrolu šľachtiteľských programov. Štruktúru
populácie determinuje vývoj intenzity inbrídingu (Kadlečík, Kasarda 2007).
Biologická podstata príbuzenskej plemenitby spočíva
v tom, že zvyšuje homozygotnosť. V celých populáciách sa pri používaní príbuzenskej
plemenitby nemení génové zloženie, ale genotypové zloženie populácie tak, že vzrastá
počet homozygotov a klesá počet heterozygotov. V prípade, že genotyp rodičov má
vlohy letálnej alebo semiletálnej povahy, môže prísť k úhynu zvierat, k zníženiu
životaschopnosti, konštitučnej odolnosti, plodnosti, rastovej schopnosti až k degradácii
časti potomstva. Záleží na tom, aká intenzívna príbuzenská plemenitba sa používa.
Dôležitejšie je však použitie východzích genotypov s dobrými alebo menej
vyhovujúcimi vlastnosťami. Je nepoužiteľná pri zvieratách s neznámym pôvodom
a s neznámou plemennou hodnotou. Príbuzenská plemenitba sa používa na upevnenie
hospodársky prospešných znakov zvierat, pri šľachtení úžitkových typov, nových
plemien a línií, pretože v potomstve sa posilňujú dedične ustálené znaky a vlastnosti
získané od rodičov (Rybanská, Gavalier, Pšenica, Uhlár 2001).
36
Príbuzenská plemenitba:
1. Vedie k zvýšeniu výskytu homozygotných jedincov – pričom sa zvyšuje aj
frekvencia výskytu recesívnych homozygotov kvalitatívnych vlastností, ktoré sú
často nežiaduce. Frekvencia génov sa nemení.
2. Znižuje genetickú premenlivosť populácii – V inbrédnej populácii sa zvieratá
viacej podobajú. Súvisí to so znížením genetickej premenlivosti.
3. Vedie k inbrédnej depresii – negatívne ovplyvňuje hlavne vlastnosti skupiny ,
fitnes, medzi ktoré patria napríklad reprodukčné vlastnosti, prežiteľnosť
jedincov, ale znižuje aj úroveň produkcie.
4. Má potenciál pre znižovanie a odstránenie škodlivých recesívnych homozygotov
v populácii
5. Zvyšuje prepotenciu t.j. schopnosť jedincov produkovať potomstvo, ktorého
úžitkovosť je navzájom podobnejšia ako je priemer populácie.
Výsledky párenia príbuzných jedincov súvisia s genetickou štruktúrou prvej
rodičovskej generácie. Ak neobsahuje letálne alebo semiletálne gény, potom
v generáciách potomkov sa neprejavia ich negatívne vplyvy. Je možné predpokladať, že
u každého jedinca sa aspoň jedna nežiaduca alela vyskytuje. Potom sa letálne alely
môžu skombinovať a vznikne recesívny homozygot. Takýto homozygoti sa prejavujú aj
fenotypicky, môžu zhoršovať reprodukčnú schopnosť, zdravie a v konečnom dôsledku
viesť k depresii z príbuzenského párenia. Pozitívny vplyv inbrídingu súvisí so
zvyšovaním koncentrácie žiaducich génov špecifického predka jeho potomkov
a vytvára príležitosť pre heterózny efekt.
V populáciách, kde sa vykonáva párenie príbuzných jedincov jeho negatívny vplyv
možno minimalizovať niekoľkými spôsobmi:
zväčšením aktívnej populácie zvierat
zväčšením efektívnej veľkosti populácie
vyrovnaním pomeru pohlavia jedincov
vytváraním subpopulácií, štandardizovaním ich veľkosti
neselektovaním jedincov v populácii
párením jedincov menej príbuzných ako je priemer populácie. Môže sa
uskutočňovať krížením línií alebo medziplemenným krížením.
37
Rodokmene zvierat
Rodokmene sú doklady o pôvode jedincov o ich prehľadnom spôsobe
usporiadania generácií predkov a potomkov. Sú súčasťou základnej chovateľskej
a šľachtiteľskej dokumentácie. Dávajú informáciu o vzniku a vývoji zootechnických
taxonomických jednotiek.
Podľa spôsobu zostavenia sa rozdeľujú na textové a grafické. Textové
rodokmene sú horizontálne a vertikálne, grafické sa rozdeľujú na individuálne
a skupinové. Textové a individuálne grafické rodokmene dokladajú pôvod jedincov,
skupinové rodokmene zootechnických taxonomických jednotiek (hlavne plemien, línii
a rodín).
Všetky zvieratá nemajú rodokmene. Zvieratá z rodokmeňmi majú vyššiu
šľachtiteľskú hodnotu, môžu byť registrované v plemenných knihách a využívajú sa
v šľachtiteľskej práci. Tvoria aktívnu populáciu plemena. Majú svoju chovateľsko-
produkčnú a genetickú hodnotu. Zvieratá, ktoré nemajú rodokmene sú neznámeho
pôvodu a majú iba chovateľsko- produkčnú hodnotu. Rodokmene sú významné
dokumenty a majú všestranné použitie. Používajú sa na dokladovanie pôvodu zvierat,
pri ich genetickom hodnotení, pri predaji alebo nákupe zvierat. Sú predpokladom analýz
štruktúry populácií, hodnotení príbuznosti jedincov ako aj vývoja jej trendov.
Určovanie príbuznosti jedincov
Príbuznosť jedincov v priamom a bočnom rade sa vyjadruje stupňom
a koeficientom príbuznosti.
Stupne príbuznosti v priamom rade sa určia tak, že sa spočítajú úseky medzi
predkom a potomkom. V bočnom rade sa určia spočítaním úsekov od jedinca X po
spoločného predka a od toho istého predka k jedincovi Y. Podľa vzdialenosti
pripárovaných príbuzných jedincov, príbuzenská plemenitba je:
úzka alebo pokrvná – pri ktorej sa pripárujú rodičia s potomkami alebo
súrodenci navzájom. Ide teda o jedincov medzi, ktorými je jedna alebo dve
generácie.
blízka – stredná, kedy medzi dvoma pripárovanými jedincami sú tri alebo štyri
generácie ( najčastejšie bratranec a sesternica)
38
vzdialená – s piatimi generáciami medzi pripárovanými jedincami
Koeficient príbuznosti vyjadruje genetickú koreláciu medzi jedincami. Je mierou
ich genetickej podobnosti. Jedince môžu byť príbuzné priamom alebo bočnom rade.
Priamy rad jedincov je taký, v ktorom každý nasledujúci jedinec je potomkom
predchádzajúceho. V bočnom rade sú jedince príbuzné, keď majú minimálne jedného
spoločného predka. Spoločným predkom je jedinec, ktorý sa nachádza v rodokmeňoch
obidvoch hodnotených jedincov a dáva rozdielnych potomkov. Príbuznosť jedincov sa
vyjadruje stupňom a koeficientom príbuznosti. Koeficient príbuznosti medzi predkom
a potomkom za predpokladu, že predok ani potomok nie sú produktom príbuzenskej
plemenitby, sa vyjadruje rovnicou:
RAO = 0,5n *√(1+FA) (1+ FO)
Hodnota koeficienta príbuznosti v bočnom rade súvisí z výskytom ich
spoločných predkov v rodokmeňoch hodnotených jedincov. Za predpokladu, že
hodnotené jedince a spoločný predok nie sú produktom príbuzenského párenia jeho
hodnota sa odhadne takto:
RXY=∑0,5 n1+n2 * (1+F A)
√(1+FX) * (1+FY)
Meranie intenzity príbuzenskej plemenitby
Intenzita inbrídingu je vyjadrená hodnotou koeficienta intenzity príbuzenskej
plemenitby, ktorý popisuje iba zvýšenie za určité časové obdobie. Vyjadruje stupeň
zvýšenia homozygotnosti inbrídnych jedincov oproti východiskovej, rodičovskej
generácii. Charakterizuje sa aj ako korelácia medzi dvoma gamétami (samčou
a samičou). Vyjadruje pravdepodobnosť, že dva gény na jednom lokuse jedinca
pochádzajú od toho istého predka, alebo sú identické v stave. Dve alely, ktoré
pochádzajú od spoločného predka, musia byť identické v stave.
Koeficient intenzity príbuzenskej plemenitby za predpokladu, že hodnotené
jedince (XY) a ani ich spoločný predkovia nevznikli príbuzenským párením, sa
vypočíta podľa nasledovnej rovnice:
F(X)=∑0,5n1+n2+1 *(1+FA)
39
Vplyv príbuzenského párenia na populáciu
Intenzita inbrídingu je významnejšie ovplyvnená efektívnou veľkosťou
populácie ako jej skutočnou veľkosťou.
Pri tvorbe šľachtiteľských programov plemien je potrebné optimalizovať
veľkosť populácie, efektívnu veľkosť populácie, prírastok inbrídingu, ale aj genetického
zisku. Platí to obzvlášť pri málopočetných populáciách plemien. Ak sa vyberá malý
počet jedincov pre ďalšiu reprodukciu, dosahuje sa veľký genetický zisk, znižuje sa jej
efektívna veľkosť a zvyšuje sa intenzita inbrídingu. Ak sa vyberá veľa zvierat do
reprodukcie, genetický zisk je menší, ale zvyšuje sa efektívna veľkosť populácie
a znižuje intenzita inbrídingu. (Kadlečík, Kasarda 2007).
1.6.1 Príbuzenská plemenitba holštajnského plemena
Bezdíček, Šubrt, Filipčík, Bjelka, Dufek 2007 skúmali príbuzenské kríženie na dobu
opatery a dĺžku opatery u Holštajnského a českého strakatého dobytka
Boli skúmané vplyvy príbuzenského kríženia na dobu opatery a dĺžku gravidity
u holštajnského a českého strakatého po prvom otelení. Hodnota príbuzenskej
plemenitby Fx sa pohybovala od 1,25 do 25%. Doba opatery a dĺžka gravidity u takýchto
kráv boli zrovnateľné s kravami zo vzdialenejšieho kríženia – polovičné sestry, mali
toho istého samca (n=1824) a ich prvé otelenie na tej istej farme sa nestalo v tom istom
čase. Údaje zahrňujú 631 810 zvierat, otelených medzi rokom 1985 a 2004. Kravy
z príbuzenskej plemenitby boli zoskupené podľa Fx koeficientu (1.5 – 2.3%, 3.0 – 5.0%,
8.0 – 12.5%, 25% ). Vplyv inbrídingovej depresie na dobu opatery bol výraznejší pri
vyšších hodnotách príbuzenskej plemenitby (+2.81, +3.35, +4.53, +8.23 dní, respektíve
podľa vyššie uvedených Fx skupín) ale nevýrazne. Rozdiely v dĺžke gravidity (+0.3,
+0.32, -0.08 a 1.68 dní) boli tiež nevýrazné. Priemerná hodnota dĺžky gravidity
v príbuzenskej plemenitbe bola o 0.43 dňa vyššia. Korelačný koeficient bol +0.023 pre
dobu opatery a +0.0658 pre dobu laktácie. Bola vyššia variabilita v dobe opatery a dĺžke
gravidity v príbuzenskej plemenitbe. Dĺžka intervalu otelenia medzi 1. a 2. laktáciou
bola ovplyvnená viac ako doba opatery ako dĺžka laktácie.
40
Potočník, Štepec, Krsník 2007 skúmali príbuzenskú plemenitbu u Slovinského
holštajnského dobytka.
Analýza príbuzenskej plemenitby a jej depresie bola prevedená na odhadoch
základných chovných ukazovateľov pre produkciu mlieka na holštajnskej populácii
v Slovinsku. Plemenný register pozostávajúci z 106 433 zvierat narodených od roku
1952 do 2005 bol skúmaný na výskyt príbuzenskej plemenitby. Maximum inbrídingu
bolo 37.5. Napriek tomu priemerný koeficient inbrídingu u kráv z príbuzenskej
plemenitby (1.3%) a u všetkých kráv z dennými testovacími záznamami s (0.989%) bol
nízky. Denné výnosy mlieka, proteínov a tuku boli analyzované v prvých piatych
laktáciách u 86 122 kráv. Inbríding bol zahrnutý v modely zvierat ako lineárny
kovariant. Regresný koeficient výnosov mlieka, tuku a proteínov vynásobený 305
dňami inbríding depresie laktačných výnosov bol -22.17kg, -0.601kg a – 0.387kg pre
inbríding (Potočník, Štepec, Krsník 2007).
McParland, Kearney, Rath, Berry 2007 skúmali vplyv inbrídingu na produkciu mlieka,
teľnosť, plodnosť a prispôsobivosť u Írskeho Holštajnsko - Frizského dobytka
Cieľom tejto štúdie je zistiť vplyv inbrídingu na produkciu mlieka, počet telesných
buniek, plodnosť, prežitie, teľnosť a prispôsobivosť u Írskych Holštajnsko - Frizských
kráv. Inbríding bol zahrnutý v lineárne zmiešanom modeli alebo ako skupinová
veličina, alebo konštantná veličina, kde v modeli boli testované vyššie rady polynómov
ako indikátorov nelineárnej inbrídingovej depresie. Vplyv inbrídingu samíc a teliat na
črty tykajúce sa teľnosti boli analyzované osobitne. Inbríding mal škodlivý efekt na
väčšinu analyzovaných čŕt, hoci inbrídingová depresia bola niekedy nelineárna, alebo sa
významne odlišovala. Prvorodičky 12.5% inbrídingových mali výnosy mlieka, tuku
a proteínov zníženú o 0.05 a 0.01%, počet telesných buniek zvýšený o 0.03%. Od týchto
12.5% inbrédnich zvierat sa očakávalo, že budú mať o 2% vyšší výskyt distocia ( ťažký
pôrod), o 1% vyšší výskyt pôrodov s narodeným mŕtveho zvieraťa, o 0.7% vyšší výskyt
samcov, vyšší interval teľnosti. Inbrédne zvieratá boli tiež vyššie, štíhlejšie a viac
rohaté. Hoci vplyvy inbrídingu boli štatisticky významné, boli malé a nie je
pravdepodobné, že by spôsobili veľké finančné straty Írskym farmám.
Croqeut, Mayeres, Gillon, Hamman, Soyeurt, Vanderick, Gengler 2007 sa zaoberali
inbrídingom na produkčné črty Valóskych Holštajnských kráv.
41
Nelineárne vplyvy inbrídingu boli študované lineárnych a krivočiarych
regresívnych modelov fenotypov prostredníctvom inbríding koeficientov produkčných
čŕt ( výnosy mlieka, tuku a proteínov) Holštajnských kráv počas prvej laktácie. Boli
prestavené tri rôzne regresné modely (lineárny, kvadratický a kubický) do denných
testovacích modelov jedno – črtového, jedno – laktačného s náhodným výberom.
Študoval sa význam regresných koeficientov, založených na t – teste po odhade
odchýlky chýb a kovariácie spájaných s rôznymi regresnými koeficientmi. Všetky
testované regresné koeficienty boli významné odlišné od 0. Tradičné regresné
koeficienty výnosov mlieka, tukov a proteínov boli pri inbrídingu – 22.10, -1.10 a 0.72
kg u Holštajnských kráv v období prvej laktácie. Napriek tomu, odhad 305 dní strata vo
výnosoch mlieka tvaruje odpovedajúc inbrídingu a získala sa v rôznych regresných
modeloch, ktoré boli rozdielne. Napriek tomu pre inbríding koeficienty medzi 0 a 10%,
takéto rozdiely boli malé (Croqeut, Mayeres, Gillon, Hamman, Soyeurt, Vanderick,
Gengler 2007).
Kadlečík, Kasarda, Meszároš 2008 skúmali inbríding v čistom chove slovenského
Pinzgauského dobytka.
Štúdia bola vedená na určenie úrovne inbrídingu v populácii slovenského
pinzgauského dobytka a jej ekonomických vplyvov na črty, týkajúce sa produkcie
mlieka. Priemerný počet predkov bol 20.4 a 20.1 samcov a samíc. Zodpovedajúci počet
generácií bol 3.19 – 1.21. Výsledky ukázali, že zo 5896 zvierat bolo vyčíslené 3.6%
inbrídnych. Priemerná hodnota inbrídingového koeficientu (F) bola 3.077%. počet
inbrídnych zvierat bol vyšší v skúmanej populácii ako u ich predkov, ale hodnota F sa
znížila kontinuálne z 13.28% v tretej generácii predkov na 2.48% v základnej populácii.
Zvieratá z inbrídingovým koeficientom < 0.01 boli považované za nepríbuzné. Zvýšenie
inbríding hodnoty malo negatívny vplyv na SPI a EBV mlieka, tuku a proteínov. Bola
pozorovaná inbríding depresia -39.60, 8.95kg, 0.37kg a 0.36 kg.
Skúmanie krížovej plemenitby týkajúcej sa produkcie mlieka
Hodnotený bol vplyv krížovej plemenitby na črty, týkajúce sa produkcie mlieka
u českého dvoj – účelového a mliečneho typu dobytka. Okolo 370 000 kráv zo známymi
génovými proporciami z českého strakatého, Ayrshirského alebo Holštajnského dobytka
bolo vyselektovaných z národnej mliečnej databázy. Jedno – črtové modely boli
hodnotené pre výnosy mlieka, tuku a proteínov. Na časť zvieracieho modelu
opisujúceho vplyvy krížovej plemenitby vo všetkých kalkuláciách bol použitý
42
Dickersonov model zahrňujúci aditíva, doplnkové materské, heterotické a rekonbinačné
vplyvy. Pri výnosoch mlieka doplnkový generický vplyv bol 850 – 900kg pre
Holštajnské plemeno a 240 – 480 kg pre Ayrshir. Materské vplyvy boli nízke
a negatívne. Výsledky výnosov tuku a proteínov boli podobné ako výsledky mlieka. Pre
tuk a proteíny, skoro žiadne štatisticky významné vplyvy krížovej plemenitby neboli
pozorovateľné (Journal of Animal breeding and genetics).
Čítek, Rehout, Hajkova, Pavkova 2006 skúmali monitoring genetického zdravia
dobytka v Českej republike.
Skríting bol uskutočnený na BLAD, DUPMS hovädziu chorobu zásobovania
glykogénov a Robertsonskú translokáciu na dobytku v Českej republike. U 406 samcov
Holštajnského plemena a 146 samcov plemena český simentál. Heterozygótni samci
neboli zistený ani u hovädzích samcov Charolais, Limousine, Blonde d Aquitaine,
Aberdeen – Angus a ani plemien Hereford. U 111 samíc Holštajnského plemena bolo
21 heterozygótnych ale boli dominantné homozygótne na BLAD, DUMPS a hovädziu
citrulinaémiu. Robertsonská translokácia sa skúmala u 767 samcov Holštajnského
plemena, 1010 samcov Českého simentálskeho dobytka, 142 hovädzích samcov a 48
matiek. Z týchto 10 samcov plemena Český simentál, 5 hovädzích samcov a 13 samíc
bolo pozitívnych.
Vrodené choroby ovplyvňujú všetky druhy hospodárskych zvierat. Sú dedičné
spôsobené fyzickými a funkčnými anomáliami, s negatívnym vplyvom na zdravie
a produktivitu. Dôležitou úlohou chovateľa a veterinárov je vyhubiť tieto choroby
a kontrolovať genetické zdravie poľnohospodárskych zvierat. Prostredníctvom
molekulárnych poznatkov o chorobe priame zistenie heterozygótnych nosičov je možné
na základe genetickej úrovne po narodení alebo dokonca už u embryí. U dobytka je
najväčším problémov súčasnosti recesívna a smrteľná komplexná malformácia stavcov
u populácie Holštajn. Tento defekt siaha ešte k americkému elitnému samcovi Carlin –
M Ivanhoe Bell. Jeho otec Penstate Ivanhoe Star, narodení v roku 1963 bol tiež
nosičom. Bell bol využívaný celosvetovo takže globálny vplyv na smrteľnosť teliat
Holštajn je nevyhnutný.
43
1.7 Softvérový balík pre analýzu rodokmeňov a monitoring genetickej diverzity
CFC (Genetický príspevok, Párenie vrámci rovnakej rasy (F), Genetická
príbuznosť) Zverejnenie 1.0 (Apríl 2006).
CFC hlavné vlastnosti/schopnosti:
výpočet koeficientov párenia vrámci rovnakej rasy
výpočet vzťahov
dekompozícia predkov koeficientov párenia vrámci rovnakej rasy
dekompozícia predkov priemernej genetickej príbuznosti
optimalizácia párovania na minimalizovanie priemerného párenia u ďalšej
generácie
výpočet pravdepodobnosti pôvodu génov
výpočet číselnej matice numerátora, jej dekompozícia a inverznosť
CFC tiež ponúka aj iné schopnosti, ako napr.: poskytovanie užitočných informácií o
štruktúre rodokmeňov, zaznamenávanie rodokmeňov, kontrola rodokmeňov pre možné
chyby, extrakcia predkov a potomkov, vykreslenie cestičiek, ktoré spájajú rodičov
plemenných jednotlivcov a ich uzlových bežných predkov. Výsledky možno vidieť,
vytlačiť alebo uložiť. CFC má vysokoúčinnú pamäť, je rýchly a je možné ho aplikovať
na veľmi veľké rodokmene na základe použitia nepriamej metódy, ktorá zvažuje
inverznosť číselnej matice numerátora, ktorá je veľmi roztrúsená, namiesto tejto hustej
matice ako takej. Nepriama metóda sa ukázala ako veľmi rýchla a nenáročná na pamäť
(stačí jej malá pamäť) pri výpočtoch koeficientov párenia vrámci rovnakej rasy a
genetickej príbuznosti (Colleau, 2002, Sargolzaei et al., 2005).
Výpočet koeficientov rovnakej rasy
S použitím faktorizácie číselnej matice numerátora (TTD A' = ), spoliehajúc sa
na fakt, že 1 – A je roztrúsená, Colleau (2002) vyvinul rýchlu nepriamu metódu
založenú na vynásobení A hociakým vektorom tak, aby sa vypočítali priemerné vzťahy
v a medzi skupinami rovnako ako koeficienty párenia vrámci rovnakej rasy (napr. y Ax
=, kde x pozostáva z 1(viacerých) na pozícii(ách) jedinca(ov) ktorý je centrom záujmu,
inak je(sú) to 0). Toto znásobenie bolo spravené elimináciou Gaussian z x z T = '-1 a
ďalej, kde x T z' = a D je diagonálnou maticou, obsahujúcou rôzne variácie rodinných
segregácií. Na základe zvláštnej roztrúsenej štruktúry 1- T (napr. Obsahujúcej -0,5(-ky
= mínus polky) na pozíciách, kde sú jedinci sprelinkovaní s ich rodičmi a 1-ky
44
(jednotky) diagonálne), riešenia možno získať stopovaním rodokmeňov hore či dole.
Algoritmus na výpočet koeficientov párenia bol modifikovaný (Sargolzaei et al., 2005).
Koeficienty párenia pre vzorkových súrodencov, či polovičných alebo úplných, sa
získavajú simultánne zo vzťahov medzi samcom a jeho samicami. Vzťahy medzi
samcom a jeho samicami sú ľahko získané nastavením x na 1 na pozícii samca, inak je
tam nula.
Výpočet
Výpočet koeficientov párenia. Ak je v priečinku rodokmeňov kolónka F,
koeficienty párenia pre jedincov, ktorí sú zapísaní bodkou (.), budú vypočítané (viď
formát priečinku rodokmeňov).
Prepočet na Všetkých
Je aktívny iba vtedy, keď je v priečinku rodokmeňov kolónka F. Vymaže F
kolónku a prepočíta koeficienty párenia na všetkých jedincov.
Dekompozícia predkov
Rozkladá koeficient párenia konkrétneho jedinca a priemerný koeficient párenia
skupiny na ich predkov (komponenty) (Sargolzaei a Colleau, 2006).
Vypočítavajú sa tri vektory komponentov predkov:
1) vektor m obsahuje genetické príspevky Mendelejskej vzorky variánt predkov
2) vektor u obsahuje genetické príspevky génov uzlových bežných predkov (napr.
Ktorí formujú slučku párenia) a ukazuje kedy a kým bolo párenie zrealizované, a
3) vektor v obsahuje genetické príspevky génov zakladateľov.
4) výpočet vzťahov
Algoritmus prepočíta vektory m, u a v následne:
mk=0,5tiktjkdkk
Výpočet všetkých vzťahov veľkých populácií je veľmi časovo-náročná úloha a
obyčajne nie je požadovaná. V praxi sa skôr vyžadujú vzťahy medzi niekoľkými
jedincami a dôležitejšie štatistiky ohľadom vzťahov. Tento softvér umožňuje rýchlo si
vypočítať vzťahy medzi požadovanými jedincami a priemerné vzťahy medzi a vrámci
špecifikovanými skupinami, používajúc účinnú nepriamu metódu Colleau-a (2002).
V Nástroje-Vzťah (Tools-Relationship) je 6 položiek:
45
medzi dvoma jednotlivcami - vypočítava vzťah medzi dvomi
konkrétnymi jedincami.
medzi dvoma skupinami - vypočítava všetky možné párovacie vzťahy
medzi dvomi skupinami.
vrámci skupiny - vypočítava všetky možné párovacie vzťahy medzi
jedincami konkrétnej skupiny.
priemerne vrámci skupiny - vypočítava priemerné vzťahy medzi
skupinami (vrátane priemerných vzťahov vrámci každej skupiny).
medzi všetkými jednotlivcami - vypočítava všetky možné párovacie
vzťahy medzi všetkými jedincami. Táto úloha je taktiež implementovaná
nepriamou metódou, ktorá je podstatne rýchlejšia ako priame metódy.
Priemerná Príbuznosť Vypočítava priemernú príbuznosť jedincov (Dunner et al., 1998).
Pre-kódovanie jedincov v chronologickom a sekvenčnom poradí
Pre väčšinu analýz rodokmeňov je podstatné pre-kódovať rodokmeň v
chronologickom a sekvenčnom poradí, začínajúc od 1. S CFC, re - kodifikácia sa
vykoná automaticky zatiaľ čo sa načítavajú údaje o rodokmeni. Na prezretie si a
uloženie pre-kódovaných identifikácií, zvoľte Nástroje - Prekódovanie. Pamätajte, že po
sebe nasledujúce čísla sú pridelené k pokrvným vlastným súrodencom.
Štruktúra rodokmeňov
Aby ste získali stručný štatistický opis rodokmeňa, zvoľte Nástroje - Štruktúra
Rodokmeňov. Ak je v priečinku rodokmeňov kolónka Skupina, niektoré informácie
budú zobrazené pre každú kategóriu zvlášť, ako napr. Počet jedincov, počet narodených
jedincov, priemerný koeficient párenia, priemerný počet generácií, priemerný numerátor
vzťahov.
Výber predkov alebo potomkov
Sub - rodokmeň možno oddeliť od hlavného rodokmeňa výberom predkov alebo
potomkov konkrétneho jedinca alebo konkrétnej skupiny jedincov. Pre výber predkov
jedinca alebo skupiny jedincov, zvoľte nástroje - výber predkov - jedinec alebo nástroje
- výber predkov - skupina. Pre výber potomkov jedinca alebo skupiny jedincov, zvoľte
nástroje- výber potomkov - jedinec alebo nástroje -výber potomkov - skupina.
Optimalizácia párovania
46
Táto úloha optimalizuje párovanie za účelom minimalizácie priemerného
párovania u potomkov metódou simulovaného žíhania (Sonesson a Meuwissen, 2000).
1.8 Šľachtiteľský program v chove hovädzieho dobytka
Šľachtenie hovädzieho dobytka vychádza z dlhodobého programu, ktorého
cieľom je vyšľachtiť kombinovaný úžitkový typ schopný poskytovať vysokú mliekovú
úžitkovosť s dobrými predpokladmi na výkrm. V tomto programe sa ráta najme s
využívaním č i s t o k r v n e j p l e m e n i t b y a k r í ž e n i a.
Úlohou čistokrvnej plemenitby je udržať, ustáliť a zlepšiť znaky a vlastnosti našich
plemien. Úlohou kríženia je urýchliť zvýšenie predovšetkým mliekovej úžitkovosti,
zlepšiť dojiteľnosť a tvarové vlastnosti vemena. Hlavnú pozornosť treba venovať
intenzite výberu podľa výsledkov kontroly úžitkovosti a kontroly dedičnosti na
mliekovú, mäsovú úžitkovosť, dojiteľnosť a zdravie. Významné postavenie pri splnení
tejto úlohy majú šľachtiteľské chovy, ktoré sú hlavnými producentmi plemenných
býkov na insemináciu. V nich sa vytvárajú nové línie, ktoré sa potom používajú na
medzilíniovú plemenitbu. Na rýchlu prestavbu úžitkového typu hovädzieho dobytka sa
používajú rôzne formy medziplemenného kríženia. Zošľachťovacie kríženie sa používa
na korekciu jednotlivých znakov a vlastností našich plemien pri zachovaní podstaty
úžitkového typu a plemennej charakteristiky.
Kombinačné kríženie je hlbší zásah do genetického základu našich plemien, čím sa
dosahuje podstatná typová a plemenná prestavba. Týmto krížením sa vytvára
vysokoúžitkový typ hovädzieho dobytka s väčším genetickým podielom vícerých
plemien.
Prevodné kríženie ja najhlbší zásah do genetického základu našich plemien, lebo na
podklade domáceho samičieho potomstva používame počas 5-6 generácií býka
cudzieho plemena. Týmto spôsobom prevedieme genetický základ cudzieho plemena
cez naše plemennice do našich podmienok.
Výber v chove hovädzieho dobytka
Základom plemenárskej práce v chove hovädzieho dobytka je kontrola
úžitkovosti a kontrola dedičnosti poskytujúca číselné podklady na výber, ktorý je
najdôležitejším prostriedkom plemenárskej práce. Cieľom výberu je aby produkcia
novej generácie zvierat a jej vlastnosti boli lepšie alebo rovnaké ako mala rodičovská
47
generácia. Na plemenitbu by sa mali používať len také plemenníky a plemennice, ktoré
v určitej vlastnosti alebo v súhrne vlastností prevyšujú priemer chovaného plemena. Při
hovädzom dobytku s uplatňuje negatívny – vylučovací výber. ( brakovanie ) Už po
otelení kravy sú teľatá z hľadiska hmotnosti, životaschopnosti a plemenných znakov.
Teľatá s veľkými chybami na plemenitbu nepoužívame. Pozitívny plemenný výber
vykonávame pri zaradení plemenníkov a plemenníc do chovu na reprodukciu v období
chovateľskej dospelosti. Najvyššou formou pozitívneho výberu je individuálny výber
prebiehajúci na základe poznania rodokmeňov, ktoré poskytujú prehľad o úžitkovosti
predkov. Informáciami o dedičnom založení a poznaním koeficientov dedivosti určitých
znakov a vlastností zistíme len pravdepodobnú plemennú hodnotu. O skutočnej
plemennej hodnote sa dá presvedčiť až po zaradení plemenníkov a plemenníc do
plemenitby, pričom sa hodnotí úžitkovosť a dedičnosť ich potomkov. Výber býkov sa
uskutoční v šľachtiteľských a rozmnožovacích chovoch, kde sa chovajú vynikajúce
plemennice, matky budúcich plemenných býkov. Vybraných býkov odchovávajú
plemenárske organizácie, ktoré ich pripravujú na aukčné trhy, určujú ich plemennú
hodnotu, cenu a použitie v inseminácii. Chovateľ vyberá na plemenitbu jalovice a kravy
podľa výsledkov kontroly úžitkovosti.
Kontrola úžitkovosti
Kontrolou úžitkovosti získavame údaje o úžitkovosti jednotlivých kráv, ktoré
budú využívané na pripárovanie a zošľachťovanie chovov a populácií hovädzieho
dobytka.
Kontrola úžitkovosti prebieha v dvoch stupňoch :
I. stupeň kontroly úžitkovosti – vykonajú pracovníci plemenárskeho ústavu a zisťujú
množstvo nadojeného mlieka, obsahu tuku, prípadne obsah bielkovín. Pri dojení dvakrát
denne sa delí na dve skupiny :
a, dojnosť a obsah tuku sa zisťuje každý mesiac z oboch výdojov v kontrolnom dni
večer a ráno, táto kontrola prebieha v šľachtiteľských chovoch s matkami býkov.
b, dojnosť a obsah tuku v mlieku sa zisťuje každý mesiac z jedného výdoja v
kontrolnom dni striedavo – jeden mesiac večer, druhý ráno. Tento spôsob kontroly sa
používa vo vybraných chovoch pri kravách za druhú a ďalšie laktácie kontrolujú sa
takisto všetky dojnice v priebehu prvej laktácie v kontrolných maštaliach prvôstok.
II. stupeň kontroly prebieha v ostatných chovoch, ktoré nie sú zapojené do kontroly
úžitkovosti I. stupňa. Robí sa raz mesačne z jedného výdoja striedavo ráno a večer a
48
môžu ju vykonávať len pracovníci plemenárskeho ústavu alebo striedavo jeden mesiac
chovateľ druhý mesiac pracovník plemenárskeho ústavu, prípadne len chovatel počas
celého obdobia. Medzi dvoma po sebe nasledujúcimi kontrolnými dňami nesmie byť
rozpätie kratšie jako 26 dní a dlhšie ako 35 dní. Prvá kontrola sa robí najskôr 6 dní a
najneskôr 66 dní po otelení. Na uznanie normálnej laktácie sa musí počas jej priebehu
vykonať najmenej 5 kontrol. Množstvo mlieka sa zisťuje v kilogramoch meraním alebo
vážením s presnosťou na 0.1kg. Tuk, bielkoviny a ostatné hodnoty v mlieku sa zisťujú v
laboratóriách plemenárskych ústavoch.
Kontrola dedičnosti úžitkových vlastností
Výsledky chovu hovädzieho dobytka ovplyvňuje kvalita plemenných býkov.
Býky sa pred zaradením do plemenitby preverujú kontrolou dedičnosti na nasledovné
úžitkové vlastnosti:
1. Kontrola dedičnosti mliekovej úžitkovosti. Pri tejto metóde hodnotíme dcéry
preverovaného býka, pričom výsledky úžitkovosti dcér porovnávame metódami dcéra -
matka, dcéra - vrstovníčka, dcéra – priemer úžitkovosti staníc ( staniční metóda ).
2. Kontrola dedičnosti mäsovej úžitkovosti. Samčie potomstvo preverovaného býka
sa vykrmuje v staniciach výkrmovosti a jatočnej hodnoty . Na konci výkrmu sa
vyhodnotí priemerný prírastok, jatočná výťažnosť , netto prírastok, pomer hmotnosti
predných a zadných štvrtiek.
3. Kontrola dedičnosti dojiteľnosti. Hodnotí sa tvar vemena, dĺžka, šírka, hĺbka,
pravidelnosť, tvar, dĺžka a šírka ceckov, výskyt paceckov a medziceckov. Pomocou
špeciálnej kanvy, ktorá umožňuje presne zistiť výdoj z jednotlivých štvrtiek za minútu,
tri minúty a celkový výdoj, zisťujeme ukazovatele dojiteľnosti :
• relatívny výdoj za tri minúty
• maximálny minútový výdoj
• celkový výdojok
• predozadný index
• ručný dodojok
Podľa úrovne chovu hovädzieho dobytka, výšky úžitkovosti, plemennej hodnoty
zvierat a stupňa zošľachtenia rozlišujeme šľachtiteľské, rozmnožovacie a úžitkové
chovy. Šľachtiteľské chovy sú najvyspelejšie chovy s veľkou vyrovnanosťou
morfologických znakov a fyziologických vlastností a s nadpriemernou úžitkovosťou
49
populáre chovaného plemena. Tieto chovy produkujú plemennice ako potenciálne a
skutečné matky býkov, ktoré potom odchovávame a využívame v inseminácii. Tvoria
základnú dedičnú bázu vlastností celého plemena. Rozmnožovacie chovy zabezpečujú
reprodukciu vlastného stáda pri vysokom prírastku genetického zisku hlavných
úžitkových vlastností. Tieto chovy sú hlavnými producentmi plemenníc na tvorbu a
obnovu reprodukčnej skupiny úžitkových stád. Úžitkové chovy zabezpečujú výrobu
mlieka, mäsa a produkciu samičieho potomstva na vlastnú reprodukciu (Colleau, J. J.
2002).
50
2 Ciel práce
Cieľom mojej diplomovej práce je podrobne a konkrétne analyzovať lineárne
hodnotenie exteriéru holštajnského plemena v Slovenskej republike. Charakterizovať
holštajnské plemeno ako významné plemeno hovädzieho dobytka chované
v podmienkach Slovenskej republiky. Podrobne popísať úžitkové vlastnosti zamerané
na lineárne hodnotenie exteriéru a samotný dopad príbuzenskej plemenitby na celkové
utváranie zovňajšku kráv.
51
3 Metodika práce a metóda skúmania
V diplomovej práci sa vyskytujú údaje Slovenskej Holštajnskej Asociácie za
obdobie od roku 1995 do roku 2010. Analyzovali a hodnotili sme obdobie pätnástich
rokov čo je približne dĺžka alebo obdobie dvoch generačných intervalov hovädzieho
dobytka. Toto obdobie sme považovali za dosť dlhé na to aby sme zrealizovali analýzu
a hodnotenie šestnástich pozorovaných znakov v hodnotenej populácií kráv.
Sledovali sme:
a) detailné znaky – telesný rámec, mliečny charakter, šírka hrudníka, hĺbka tela,
sklon zadku, postoj zadných končatín zboku, uhol paznechtu, upnutie predných
štvrtiek, postavenie predných ceckov, dĺžka ceckov, výška vemena, šírka
vemena, závesný väz, hĺbka vemena, šírka zadku, postoj zadných končatín
zozadu, postavenie zadných ceckov, chôdza a telesná kondícia (posledné tri
znaky sa hodnotia od roku 2003).
b) hlavné – súhrnné znaky – stavba, mliečna pevnosť, končatiny a vemeno
Pri analýze a hodnotení týchto znakov sme pre jednotlivé detailné a hlavné znaky
vypočítali základné štatistické charakteristiky, aritmetický priemer, smerodajnú
odchýlku, minimum a maximum.
Hodnotené znaky boli počítané podľa plemenného typu, rokov, bonitéra,
obdobia a veku.
Najdlhšia spojovacia cestička predkov je cestička v rodokmeni jedinca, ktorá
spája jedinca s jeho najvzdialenejším predkom (Sargolzaei and Iwaisaki, 2004). Počty
najdlhších spojovacích cestičiek predkov sú ekvivalentné počtom pseudo - generácií (Ψ,
Colleau, 2002) a vypočítajú sa nasledovne:
Ψ pre potomkov = 1 + max (Ψ pre rodičov).
52
4 Výsledky práce a diskusia
4.1 Základná analýza hodnotených znakov
V populácií slovenského holštajnského plemena kráv bola uskutočnená základná
analýza a hodnotenie jednotlivých priamych a nepriamych úžitkových vlastností
a znakov lineárneho hodnotenia exteriéru kráv.
V diplomovej práci sme analyzovali detailné znaky: telesný rámec, mliečny
charakter, šírka hrudníka, hĺbka tela, sklon zadku, postoj zadných končatín zboku, uhol
paznechtu, upnutie predných štvrtiek, postavenie predných ceckov, dĺžka ceckov, výška
vemena, šírka vemena, závesný väz, hĺbka vemena, šírka zadku, postoj zadných
končatín zozadu, postavenie zadných ceckov, chôdza a telesná kondícia a hlavné znaky:
stavba, mliečna pevnosť, končatiny a vemeno holštajnského plemena na Slovensku.
Celkové hodnotenie sa vytvára z prejavu jednotlivých ukazovateľov v porovnaní
s ideálnym typom holštajnskej kravy.
V tabuľke 8 uvádzame priemerné hodnoty detailných znakov 65 645
holštajnských kráv. Z celkového počtu kráv bolo 32228 kráv z príbuzenskej plemenitby.
Koeficient príbuzenskej plemenitby je 0,01. Priemer všetkých znakov sa pohyboval od
najmenšej hodnoty, ktorú mala šírka vemena 4,05 po najväčšiu hodnotu telesného
rámca 5,95.
znak priemer počet krávTelesný rámec 5.95 65645
Mliečny charakter 4,11 65645Hĺbka tela 5,33 65645
Sklon zadku 5,02 65645Postoj zadných končatín zboku 5,16 65645
Uhol paznechtu 4,80 65645Upnutie predných štvrtiek 4,89 65645
Postavenie predných ceckov 4,49 65645Dĺžka ceckov 4,78 65645Výška vemena 4,67 65645Šírka vemena 4,05 65645Závesný väz 4,96 65645
Hĺbka vemena 5,09 65645Šírka zadku 5,00 65645
Postoj zadných končatín 4,96 65645fx 0,01 32228
53
gen 4,37 32228path 7,23 32228
V tabuľke 9 sú priemerné hodnoty súhrnných znakov: stavba, mliečna pevnosť,
končatiny a vemeno. Tak ako pri detailných znakoch bolo hodnotených 65645
holštajnských kráv z celkového počtu bolo z príbuzenskej plemenitby 32228 kráv.
Najmenšiu priemernú hodnotu mala mliečna pevnosť 76,73 a najväčšiu hodnotu mala
stavba 79,59
znak priemer Počet krávStavba 79,59 65645Mliečna pevnosť 76,73 65645Končatiny 77,77 65645Vemeno 77,42 65645Celk. hodnotenie 77,87fx 0,01 32228gen 4,37 32228path 7,23 32228
4.2 Analýza lineárneho hodnotenia hlavných znakov podľa rokov
Lineárne hodnotenie a popis znakov holštajnského plemena na Slovensku sa
vykonáva od roku 1995. V našej diplomovej práci sme použili údaje, ktoré predstavujú
časové obdobie pätnásť rokov ( 1995 – 2010). Rok 1995 sme nebrali do úvahy
vzhľadom na veľmi nízky počet hodnotených kráv v tomto roku. Počas tohto obdobia sa
vykonávala analýza a lineárne hodnotenie detailných a hlavných znakov, ktoré sme
analyzovali a hodnotili z hľadiska zmien priemerných hodnôt počas pätnástich rokov.
V tabuľke 10 uvádzame priemerné bodové hodnoty hlavných znakov počas
sledovaných rokov 1996 - 2010. Priemerné hodnoty a tým aj ich zmeny spôsobené
časom predpokladajú ich možný posun v budúcom období v pred.
ROK N STAVBA ML.PEVN. KONČATINY VEMENO CELKOVÉHODNOTENIE
1996 1730 73,90 72,81 76,08 75,17 74,491997 2612 74,05 70,94 75,14 74,14 73,561998 1498 75,68 72,20 77,09 75,15 75,031999 1659 77,76 74,05 77,51 76,40 76,432000 2462 79,60 74,64 77,85 77,05 77,282001 3112 78,49 73,33 76,62 75,98 76,102002 4983 79,21 74,88 77,11 76,67 76,962003 6098 79,64 76,10 77,79 77,31 77,712004 6306 79,42 76,75 78,17 77,59 77,982005 5671 79,36 77,76 77,35 77,59 78,012006 6421 80,52 78,45 78,41 78,03 78,85
54
2007 6232 80,96 78,70 78,61 78,36 79,152008 6140 80,91 78,67 78,25 78,24 79,012009 6172 81,20 78,69 78,36 78,40 79,162010 4260 81,79 78,71 78,04 78,53 79,26
Nami analyzované a hodnotené obdobie zodpovedá uvedenej práci z pohľadu
zmeny v lineárnom hodnotení. Porovnania a zmeny za posledných 15 rokov uvádza
(Motyčka 2005) z pohľadu vstupu súhrnných znakov a detailných znakov hodnotenia
v populácií holštajnského dobytka vo svete.
Graf 1 Prehľad jednotlivých hlavných znakov podľa jednotlivých rokov
19961997
19981999
20002001
20022003
20042005
20062007
20082009
201064
66
68
70
72
74
76
78
80
82
84Hodnotenie podľa rokov
STAVBAML.PEVN.KONČATINYVEMENOCELKOVÉ HOD-NOTENIE
Roky hodnotenia
Bod
ové
hodn
oten
ia
Z grafu 1 vidíme, že všetky hlavné ukazovatele majú stúpajúcu dendeciu. Znak
stavba mal v roku 1996 priemernú hodnotu 73,90 bodov, táto hodnota sa každým rokom
pomaličky zvyšovala až do roku 2001, kedy táto hodnota mierne klesla o 1,23 bodu od
predchádzajúceho roka. V ďalších rokoch mal znak stavba už stúpajúce tendenciu.
Mliečna pevnosť mala v roku 1996 priemernú hodnotu 73,81 bodov, roku 1997 hodnota
klesla na 70,94 bodov. Do roku 2000 hodnoty stúpali, v roku 2001 hodnoty mierne
klesli. V ďalších rokoch hodnoty mliečnej pevnosti stúpali. Najnižšiu hodnotu dosiahli
končatiny v roku 1997 kedy bola priemerná hodnota 75,14 a najvyššiu priemernú
hodnotu mali končatiny v roku 2007 – 78,61. Znak vemeno dosiahol najvyššie
priemerné hodnoty od roku 2006 – 2010
55
4.3 Analýza lineárneho hodnotenia hlavných znakov podľa plemenného typu
ICAR (2002) spolu z organizáciou INTERBULL (2003) do analýz a hodnotení
odporúča zaraďovať zvieratá z minimálnym podielom holštajnského plemena najmenej
75 %. Uvedené odporúčanie nie je v našich podmienkach z hľadiska početnosti zvierat
akceptovať.
Tabuľka 11 Základné štatistické charakteristiky stavby, mliečnej pevnosti, končatín a
vemena podľa plemenných hodnôt.
PTYP N STAVBA ML.PEVN. KONČATINY VEMENO CELKOVÉHODNOTENIE
H0 39094 80,37 77,73 77,96 78,01 78,51H1 11451 79,30 76,40 77,67 77,20 77,64H2 8715 78,27 74,97 77,40 76,36 76,75H3 5380 77,45 73,89 77,44 75,89 76,16HX 1005 75,38 72,05 76,27 74,65 74,58
V tejto tabuľke vidíme, že najvyššie hodnoty podľa plemenného typu dosahujú
zvieratá zaradené do plemenného typu H0 a naopak najnižšie hodnoty dosahujú zvieratá
zaradené do plemenného typu HX.
Graf 2 Znázorňuje priemerné bodové hodnoty hlavného znaku stavba podľa
plemenných typov
H0 H1 H2 H3 HX72737475767778798081
STAVBA
Plemenné typy
Bodo
vé h
odno
ty
Najvyššiu hodnotu dosahuje stavba pri plemennom type H0 kde hodnota znaku
je 80,37 bodov. V plemenných typoch H1, H2, H3 hodnoty znaku stavba postupne
klesajú. H1 má 79,30 bodov, H2 dosiahlo hodnotu 78,27 a H3 má 77,45 bodov.
56
Plemenný typ HX má najmenší počet bodov 75,38. Pri stavbe sa hodnotia detailné
znaky ako: telesný rámec 50 %, šírka hrudníka 20 %, sklon zadku 10 %, šírka zadku
10% a hĺbka tela 10 %.
Graf 3 Znázorňuje priemerné bodové hodnoty hlavného znaku mliečna pevnosť podľa
plemenných typov
H0 H1 H2 H3 HX69707172737475767778
MLIEČNA PEVNOSŤ
Plemenné typy
Bodo
vé h
odno
ty
Pri mliečnej pevnosti je podobne ako pri stavbe priama úmernosť medzi
príslušnosťou plemenného typu a počtom bodov za jednotlivé plemenné typy, najvyššie
hodnoty boli tiež pri plemennom type H0 kde dosahovala hodnota 77,73 bodov.
Plemenný typ H1 dosiahol hodnoty 76,40 bodov. Plemenný typ H2 máme hodnotu
74,97 bodov. Plemenný typ H3 dosiahol hodnotu 73,89 bodov. Najmenšiu hodnotu mal
plemenný typ HX kde táto hodnota dosahovala 72,05 bodov.
Graf 4 Znázorňuje priemerné bodové hodnoty hlavného znaku končatiny podľa
plemenných typov
H0 H1 H2 H3 HX75
75.576
76.577
77.578
KONČATINY
plemenné typy
Bodo
vé h
odno
ty
57
Pri končatinách boli hodnotené: postoj zadných končatín zboku 15 %, uhol
paznechtu 40 %, postoj zadných končatín zozadu 15 % a chôdza 30 %. Najvyššia
hodnota pri končatinách bola pri plemennom type H0 kde dosiahla hodnotu 77,96
bodov. Pri plemennom type H1 a H2 mierne klesli hodnoty. Hodnota plemenného typu
H3 oproti H1, H2 mierne stúpla na hodnotu 77,44 bodov. Najnižšia hodnota bola
u plemenného typu HX 76,27 bodov. Hodnotenie vemena z hľadiska jednotlivých
plemenných typov znázorňuje graf 5.
Graf 5 Znázorňuje priemerné bodové hodnoty hlavného znaku vemena podľa
plemenných typov
H0 H1 H2 H3 HX7273747576777879
VEMENO
Plemenné typy
Bodo
vé h
odno
ty
Holštajnské plemeno patrí medzi výrazné mliekové plemeno, preto má podiel
krvi tohto plemena vplyv aj na utváranie a kapacitu vemena. Najvyššiu hodnotu 78,01
bodov dosiahol tento hlavný znak pri plemennom type H0 a najnižší počet bodov 74,65
bodov dosiahol plemenný typ HX.
Graf 6 Znázorňuje priemerné bodové hodnoty celkového hodnotenia podľa plemenných
typov
58
H0 H1 H2 H3 HX7273747576777879
CELKOVÉ HODNOTENIE
Plemenné typy
Bodo
vé h
odno
ty
Ideálny počet bodov pre celkové hodnotenie je 78 bodov. Najviac k tejto
hodnote je pri celkovom hodnotení podľa plemenného typu H0. Hodnota H0 dosiahla
78,51 bodov. Z grafu jasne vyplýva, že hodnoty celkového hodnotenia postupne klesajú
a najnižšia hodnota je dosiahnutá pri plemennom type HX – 74,58 bodov. Celkové
hodnotenie jednoznačne potvrdzuje smerovanie plemena za posledných 15 rokov
z pohľadu zmien početnosti jednotlivých plemenných typov.
4.4 Analýza lineárneho hodnotenia detailných znakov podľa plemenného typu
Graf 7 Priemerné bodové hodnoty detailných znakov podľa plemenného typu H0
telesn
ý rám
ec
mliečny c
harakte
r
šírka
hrudníka
hĺbka te
la
sklon za
dku
post.z.ko
nčatín
uhol pazn
echtu
upnutie pr.š
tvtiek
post.pr.c
eckov
dĺžka c
eckov
výška
vemen
a
šírka
vemen
a
závesn
ý väz
hĺbka ve
mena
šírka
zadku
post.z.ko
n.zozad
u fx gen path0
2
4
6
8
Detailné znaky podľa plemenného typu H0
Detailné znaky
Bodo
vé h
odno
ty
Na tomto grafe sú znázornené priemerné hodnoty 16 detailných znakov podľa
plemenného typu H0. Hodnotených kráv podľa plemenného typu H0 bolo 39094 kráv
z tohto počtu bolo 24616 z príbzenskej plemenitby, koeficient inbrídingu bol 0,01.
V plemennom type H0 máme záraveň najviac hodnotených kráv.
Graf 8 Priemerné bodové hodnoty detailných znakov podľa plemenného typu H1
59
telesn
ý rám
ec
šírka
hrudn
íka
sklon
zadk
u
uhol p
aznech
tu
post.p
r.ceck
ov
výška
vemen
a
závesn
ý väz
šírka
zadk
u fxpa
th0
2
4
6
8
Detailné znaky podľa plemenného typu H1
Detailné znaky
Bodo
vé h
odno
teni
e
V grafe 8 sú priemerné hodnoty 16 detailných ukazovateľov podľa plemenného
typu H1. Kde bolo hodnotených 11451 kráv. Koeficient inbrídingu predstavuje takú istú
hodnotu ako u plemenného typu H0 fx = 0,01. Z príbuzenskej plemenitby je 5297 kráv
z počtu 11451 kráv.
Graf 9 Priemerné bodové hodnoty detailných znakov podľa plemenného typu H2
telesn
ý rám
ec
mliečny c
harakte
r
šírka
hrudníka
hĺbka te
la
sklon za
dku
post.z.ko
nčatín
uhol pazn
echtu
upnutie pr.š
tvtiek
post.pr.c
eckov
dĺžka c
eckov
výška
vemen
a
šírka
vemen
a
závesn
ý väz
hĺbka ve
mena
šírka
zadku
post.zad
.konč.z
oz fx gen path01234567
Detailné znaky podľa plemennej hodnoty H2
Detailné znaky
Bodo
vé h
odno
ty
V plemennom type H2 je hodnotených 8715 kráv z tohto počtu je v príbuzenskej
plemenitbe 2207 kráv a koeficient intenzity inbrídingu je fx = 0,01.
Graf 10 Priemerné bodové hodnoty detailných znakov podľa plemenného typu H3
60
telesn
ý rám
ec
mliečny c
harakte
r
šírka
hrudníka
hĺbka te
la
sklon za
dku
post.z.ko
nčatín
uhol pazn
echtu
upnutie pr.š
tvtiek
post.pr.c
eckov
dĺžka c
eckov
výška
vemen
a
šírka
vemen
a
závesn
ý väz
hĺbka ve
mena
šírka
zadku
post.zad
.konč.z
oz fx gen path0
2
4
6
Detailné znaky podľa plemnného typu H3
Detailné znaky
Bodo
vé h
odno
ty
V grafe 10 máme hodnotených 5380 kráv. Z príbuzenskej plemenitby bolo je len
104 kráv. Koeficient intenzity inbrídingu je o niečo väčší ako v predchádzajúcich
znázorneniach fx = 0,02
Graf 11 Priemerné bodové hodnoty detailných znakov podľa plemenného typu HX
telesn
ý rám
ec
mliečny c
harakte
r
šírka
hrudníka
hĺbka te
la
sklon za
dku
post.z.ko
nčatín
uhol pazn
echtu
upnutie pr.š
tvtiek
post.pr.c
eckov
dĺžka c
eckov
výška
vemen
a
šírka
vemen
a
závesn
ý väz
hĺbka ve
mena
šírka
zadku
post.zad
.konč.z
oz fx gen path0123456
Detailné znaky podľa plemenného typu HX
Detailné znaky
Bodo
vé h
odno
ty
V poslednom grafe máme najmenej hodnotených kráv 1005 a z príbuzenskej
plemenitby je len jedno zviera. Koeficient inbrídingu fx = 0,06 a je aj najvyšší v tomto
plemennom type HX.
4.5 Analýza lineárneho hodnotenia detailných znakov postavenie zadných ceckov,
chôdza a BCS podľa plemenných typov
Tabuľka 12 Uvádzame priemerné hodnoty detailných znakov postavenie zadných
ceckov, chôdza, telesná kondícia a celkové hodnotenie týchto znakov.
61
PTYP N Postvenie zadných c.
Chôdza Telesná kondícia
Celkové hodnotenie
H0 22792 5,64 5,34 4,89 5,29H1 5693 5,38 5,26 5,05 5,23H2 3241 5,18 5,20 5,22 5,20H3 1719 5,22 5,34 5,27 5,28HX 327 5,42 4,91 5,35 5,23
Graf 12 Priemerné bodové hodnoty detailných znakov postavenie zadných ceckov
podľa plemenných typov
H0 H1 H2 H3 HX4.9
55.15.25.35.45.55.65.7
Postavenie zadných ceckov
Plemenné typy
Bodo
vé h
odno
ty
V grafe 12 vidíme, že detailný znak postavenie zadných ceckov podľa
plemenného typu má najvyššiu hodnotu v plemennom type H0 5,64 bodov.
V plemenných typoch H1 a H2 klesala. U H3 stúpla na hodnotu 5,22 bodu. U HX bola
hodnota 5,42 bodu. Postavenie zadných ceckov zozadu predstavuje 6 % z celkového
hodnotenie detailných znakov. Postavenie zadných ceckov zozadu patrí do hlavného
znaku vemeno. Vemeno tvorí 40 % z celkového hodnotenie.
Graf 13 Priemerné bodové hodnoty detailného znaku chôdza podľa plemenných typov
62
H0 H1 H2 H3 HX4.64.74.84.9
55.15.25.35.4
Chôdza
Plemenné typy
Bodo
vé h
odno
ty
U detailného znaku chôdza sú v plemenných typoch H0, H, H2 a H3 dosť
vyrovnané hodnoty. H0 = 5,34, H1 = 5,26, H2 = 5,20 a H3 = 5,34 bodov. Výrazný
pokles hodnoty sme zaznamenali u plemenného typu HX = 4,91 bodov. Chôdza je
zaradená do hlavného znaku končatiny a predstavuje 30 % z hodnotenia.
Graf 14 Priemerné bodové hodnoty detailného znaku telesná kondícia podľa
plemenných typov
H0 H1 H2 H3 HX4.64.74.84.9
55.15.25.35.4
Telesná kondícia
Plemenné typy
Bodo
vé h
odno
ty
V grafe 14 telesná kondícia dosiahla najnižšiu hodnotu u plemenného typu H0 =
4,89 bodov. U ďalších plemenných typoch táto hodnota postupne stúpala. Najvyššiu
hodnotu dosiahla telesná kondícia pri plemennom type HX = 5,35 bodu.
Graf 15 Priemerné bodové hodnoty celkového hodnotenia podľa plemenných typov
63
H0 H1 H2 H3 HX5.145.165.18
5.25.225.245.265.28
5.3
Celkové hodnotenie
Plemenné typy
Bodo
vé h
odno
ty
Z celkového hodnotenie vyplýva, že nyjvyššie dosiahnuté hodnoty boli
u plemenného typu H0 = 5,29 bodov. Medzi plemenným typom H0 a H3 je rozdiel 0,1
bodu. H1 a HX majú rovnaké hodnoty a to 5,23 bodov. Najnižšie celkové hodnotenie je
u plemenného typu H2 = 5,20 bodov. Telesná kondícia sa hodnotí v prípade
chýbajúceho hodnotenie chôdze, postavenia zadných ceckov.
4.6 Analýza lineárneho hodnotenia detailných znakov postavenie zadných ceckov,
chôdza a BCS podľa rokov
V tabuľke 13 uvádzame priemerné hodnoty znakov: postavenie zadných ceckov,
chôdza, telesná kondícia a celkové hodnotenie týchto znakov.
Postvenie zadných c.
Chôdza Telesná kondícia
Celkové hodnotenie
2003 - - 5,07 5,072004 - - 4,91 4,912005 5,51 4,91 4,84 5,082006 5,48 5,45 4,93 5,282007 5,35 5,49 5,05 5,292008 5,52 5,26 5,03 5,272009 5,57 5,38 4,99 5,312010 5,82 5,25 5,02 5,36
Graf 16 Priemerné bodové hodnoty postavenia zadných ceckov, chôdze, telesnej
kondície a celkové hodnotenie podľa jednotlivých rokov
64
2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 20100123
45
6
7
Hodnotenie podľa rokov
Postvenie zadných c.ChôdzaTelesná kondíciaCelkové hodnotenie
Roky
Bodo
vé h
odno
teni
e
V rokoch 2003 a 2004 sme mali podľa rokov hodnotenú len telesnú kondíciu.
O roku 2005 boli hodnotené všetky tri znaky: chôdza, postavenie zadných ceckov,
telesná kondícia a aj celkové hodnotenie. Postavenie zadných ceckov malo od roku
2005 klesajúcu tendenciu až po rok 2008 kedy hodnoty stúpali. V roku 2010 bola
hodnota postavenie zadných ceckov najvyššia 5,82 bodov. Chôdza v roku 2005 dosiahla
najnižšiu hodnotu 4,91 bodov postupne stúpala do roku 2007 kedy dosiahla najvyššiu
hodnotu 5,49 bodov. Telesná kondícia dosiahla najvyššiu hodnotu v roku 2003 5,07
bodov.
65
5 Návrh na využitie poznatkov
Diplomová práca poskytla východiskové lineárne a vedecké zdroje
charakterizujúce hovädzí dobytok, holštajnské plemeno.
Opísali sme príbuzenskú plemenitbu holštajnského plemena na Slovensku.
Bol popísaný systém hodnotenia lineárnych popisných znakov a súhrnného
hodnotenia exteriéru v ďalšej nadväznosti na hodnotenie príbuznosti
a príbuzenskej plemenitby.
Boli zhromaždené a vybraté, so súhlasom Slovenskej Holsteinskej Asociácie,
všetky potrebné údaje a informácie z plemennej knihy a z lineárneho hodnotenia
exteriéru holštajnských kráv v Slovenskej republike.
Podrobne sme analyzovali a hodnotili exteriér holštajnského plemena na
Slovensku.
66
6 Záver
Na základe uskutočnených analýz a lineárneho hodnotenia exteriéru
holštajnského plemena na Slovensku predpokladaná diplomová práca umožňuje urobiť
tieto závery:
Diplomová práca potvrdila, že najvýznamnejšími faktormi, ktoré
ovplyvňujú utváranie exteriéru holštajnského plemena je plemenný typ,
rok hodnotenia, bonitér, obdobie. Menej hodnoteným znakom bol vek.
Diplomovej práci sme hodnotili hlavné znaky: stavba, mliečna pevnosť,
končatiny a vemeno. Detailné znaky: telesný rámec, šírka hrudníka,
hĺbka tela, sklon zadku, postoj zadných končatín zboku, uhol paznechtu
upnutie predných štvrtiek, postavenie predných ceckov, dĺžka ceckov,
výška vemena, šírka vemena, závesný väz, hĺbka vemena, šírka zadku
postoj zadných končatín zozadu, postavenie zadných ceckov, chôdza
a telesná kondícia.
Pri detailných znakoch sme hodnotili aj koeficient inbrídingu Fx, gen
a path.
67
V diplomovej práci je popísaná príbuzenská plemenitba holštajnského
plemena v Slovensku.
Práca analyzovala časové obdobie pätnástich rokov, ktoré poukazuje na
postupné zlepšovanie jednotlivých znakov exteriéru, ktoré boli
hodnotené.
V prílohách diplomovej práce uvádzame analýzu a hodnotenie
jednotlivých detailných znakov podľa jednotlivých rokov, bonitéra
a veku. V tabuľkách je uvádzaný aj koeficient intenzity inbrídingu.
Zoznam použitej literatúryBOBČEK, B. Nitra 2002. Živočíšna výroba166s. ISBN 80-8069-019-7.
BOTTO, V. 1998. Chov hovädzieho dobytka 503s. Bratislava1998.
BOUŠKA, J. Praha 2006. Chov dojeného skotu 186s. ISBN 80-86726-16-9.
BULLOVÁ, M. DEBRECÉNI, O. 2005. Integrovaná živočíšna výroba – prvé vydanie, SPU – Nitra, 209s. ISBN 80-8069-554-7.
BURDA, F. HORVÁTH, J. 1992. Živočíšna výroba 1, Bratislava: Príroda, 384s.
CABALLERO, A. and TORO, M. A. 2000. Interrelations between effective population size and other pedigree tools for the management of conserved populations. Genetical Research75: 331-343.
CANDRÁK, J. Osobná komunikácia 2008.
CANDRÁK, J. Osobná komunikácia 2011.
CANDRÁK, J. – LICHANEC, I. 2005. Odhad plemenných hodnot exteriéru holsteinského dobytka na Slovensku. Slovenská Holsteinská Asociácia, Apríl 2005.
68
COLLEAU, J. J. 2002. An indirect approach to the extensive calculation of relationship coefficients. Genetics Selection Evolution 34: 409-421.
ČÍTEK, J. REHOUT, V. HAJKOVA,J. PAVKOVA, J. 2006. Monitoring genetického zdravia dobytka v ČR. Fakulta poľnohospodárstva, Juhočeská univerzita České Budějovice ČR. 187 – 194 s. 2006.
DEBRECÉNI, O. 2001. Etológia hospodárskych zvierat – druhé prepracované vydanie, SPU- Nitra 230s. ISBN80-7137-811-9.
DUNNER, S., CHECA, M. L., GUTIÉRREZ, J. P., MARTÍN, J. P. and Cañón J. 1998. Genetic analysis and management in small populations: the Asturcon pony as an example. Genetics Selection Evolution 30: 397-405.
GAJDOŠÍK, M. 1985. Špeciálna zootechnika, Bratislava: Príroda, 382s.
GAJDOŠÍK, M. 1989. Živočíšna výroba – prvé vydanie, Bratislava: Príroda, 401s. ISBN 80-07-00210-3.
GAVALIER, M. RYBANSKÁ, M. 2000. Šľachtenie hospodárskych zvierat, SPU – Nitra 143s. ISBN 80-7137-754-6.
GROQEUT, C. MAYERES, P. GILLON, A. HAMMAN, H. SOYERT, H. 2007. Lineárne a krivočiare vplyvy inbrídingu na produkčné črty Valóskych Holštajnských kráv. Journal of dairy science 2007. 465 – 471 s. USA.
HLASNÝ, A. Technológia živočíšnej výroby – tretie upravené vydanie, 225s. ISBN 80-07-00739-3.
Journal of Animal breeding and genetics 2005. Krížová plemenitba týkajúca sa produkcie mlieka. Číslo 122, piate vydanie, 332 – 339 s. vydané online 6. septembra 2005.
KADLEČÍK, O. KASARDA, R. 2007. Všeobecná zootechnika, SPU – Nitra 222s. ISBN 978-80-8069-953-6.
KADLEČÍK, O. KASARDA, R. MESZÁROŠ, G. 2008. Inbríding v čistom chove Slovenského pinzgauského dobytka. Archiva Zootechnica. 2008. 21 – 28 s. 17 ref.
McPARLAND, S. KEARNEY, J.F. RATH, M. BERYY, D.F. 2007. Vplyv inbrídingu na produkciu mlieka, teľnosť, plodnosť a prispôsobivosť Írskeho Holštajnsko-Frišského dobytka. Journal of dairy science 2007. 4411 – 4419 s. USA.
MLYNEK, J. 2001. Integrovaná živočíšna výroba. SPU: Nitra, 2001. 130s. ISBN 80-7137-830-5.
MLYNEK, J. MIGDAL, W, FALKOWSKI, J. 2000. Špeciálna zootechnika, Nitra 111s. ISBN 80-7137-803-8.
69
PAŠKA, I. SIDOR, E. 1998. Integrovaná živočíšna výroba – druhé prepracované vydanie, SPU – Nitra 89s. ISBN 80-7137-450-4.
PAŠKA, I. SIDOR, E. 2000. Integrovaná živočíšna výroba – tretie nezmenené vydanie, SPU – Nitra 89s. ISBN 80-7137-688-4.
PAŠKA, I. SIDOR, E. 1998. Integrovaná živočíšna výroba – druhé prepracované vydanie, SPU – Nitra 89s. ISBN 80-7137-450-4.
PAŠKA, I. 2001. Živočíšna výroba, 401s. ISBN 80-07-0417-3.
PLESNÍK, 1977. plemená hovädzieho dobytka, Bratislava 1977, 702s.
POTOČNÍK, K. ŠTEPEC, M. KRSNÍK, J. 2007. Príbuzenská plemenitba a jej depresia u Slovinského holštajnského dobytka. Poljoprivreda 2007. 107 – 110 s. 14 ref. Croatia.
ROZMAN, J. 1982. Všeobecné základy živočíšnej výroby – druhé prepracované vydanie, 499s. ISBN 507-23-85.
RYBANSKÁ, M. GAVALIER, M. PŠENICA, J. UHLÁR, J. 2001. Všeobecná zootechnika – tretie upravené a doplnené vydanie, SPU – Nitra: 218s. ISBN 80-7137-955-7.
SARGOLZAEI, M. and COLLEAU, J. J. 2006. Decomposing inbreeding and coancestry into ancestral components. The 8th World Congress on Genetics Applied to Livestock Production, Belo Horizonte, Brazil, August 13-18, 2006. (Submitted)
SARGOLZAEI, M., IWAISAKI, H. and COLLEAU, J. J. 2005. A fast algorithm for computing inbreeding coefficients in large populations. Journal of Animal Breeding and Genetics u122: 325-331.
STRAPÁKOVÁ, E. 2002. Hovädzí dobytok v novom tisícročí. SPU: Nitra 2002.308s. ISBN 80-8069-066-9.
ŠŤASTNÝ, P. PŠENICA, J. 1994. Hovädzí dobytok – lekcia 7, SPU: Nitra, 72s.
ŠUBRT, J. FILIPČÍK, J. BJELKA, J. DUFEK, A. 2007. Vplyv príbuzenského kríženia na dobu opatery a dĺžku gravidity holštajnského a českého strakatého dobytka po prvom otelení. Archív pre chov zvierat 2007. 455 – 463 s. 18 ref. Germany.
UČEBNÉ TEXTY - Chov hospodárskych zvierat - pre tretí ročník - Stredná
poľnohospodárska škola Veľké Kapušany rok 2009.
WASHBURN, S.P.– SILVIA, V.J.– BROWN, C. H. et.al.2002 Trends in reproductive performance in southeastern Holstein and Yersey DHI herds. In: Journal of dairy science, roč. 85, 2002, s.244 –251
70
Iné zdroje:
MIKŠÍK, J. Plemená dobytka (cit 2009–9–16). Dostupné na:
www.translate.googleusercontent.com
Holštajnské plemeno ( cit 2009). Dostupné na:
www.old.pssr.sk/download/hd/rocenka/ml_08_09/rocenka/subory/holst.pdf
Exteriér holštajnského plemena (cit 2010-11-23). Dostupné na:
www.holstein.sk/post/nove-ph-ex.terieru-november-2010-59/
Chov hospodárskych zvierat (cit 2009-5-17 ). Dostupné na:
www.sposvkapusany.sk/Texty/2009.
71
PRÍLOHY
Tabuľka 14 Základné štatistické charakteristiky 16 ukazovateľov vybraných podľa rokov
Rok Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka
Min Max N
1995
STA 3.2974910 1.2811700 1 7 279AN 3.9354839 1.2362026 1 7 279SR 5.3225806 0.9614283 2 8 279BD 6.4480287 1.2335193 3 9 279RA 5.0358423 0.8259322 3 7 279LG 5.0645161 0.4754351 3 6 279FA 4.3727599 0.7227868 2 6 279FU 4.8673835 0.8441359 1 7 279TP 4.9498208 0.3854246 4 6 279TL 4.9032258 0.4660684 3 6 279RUH 5.0215054 0.5154832 3 6 279RUW 4.0143369 0.6231235 2 6 279US 4.3118280 1.1056932 2 8 279UD 6.6881720 0.6728843 4 8 279RW 6.0071685 1.1629559 3 9 279LRV 3.8566308 0.7497367 1 7 279fx - - - - 0gen - - - 0path - - - 0
Tabuľka 15 Základné štatistické charakteristiky 16 ukazovateľov vybraných podľa rokov
Rok Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka
Min Max N
72
1996
STA 3.4479769 1.3973076 1 9 1730AN 2.9080925 1.3217027 1 8 1730SR 4.9739884 0.9213832 2 8 1730BD 5.7023121 0.9156725 3 9 1730RA 4.5242775 0.8238353 2 9 1730LG 5.1687861 0.6302177 2 7 1730FA 3.3647399 0.8845598 1 7 1730FU 4.3346821 0.9299400 1 7 1730TP 4.8976879 0.3869553 1 7 1730TL 4.5433526 0.6023131 2 7 1730RUH 4.8884393 0.6128887 1 7 1730RUW 3.3606936 0.8478623 1 7 1730US 3.8826590 1.4725520 1 8 1730UD 6.3578035 0.7549795 1 8 1730RW 4.8225434 1.2249859 2 9 1730LRV 3.9271676 0.9013912 1 9 1730fx 0.0505371 0.0586626 0.0039063 0,25 16gen 2.9951181 0.4610478 2.3750000 3.7968800 16path 5.1250000 1.3102163 4 7 16
Tabuľka 16 Základné štatistické charakteristiky 16 ukazovateľov vybraných podľa rokov
Rok Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka
Min Max N
1997
STA 3.5777182 1.4417349 1 9 2612AN 2.5084227 1.0223123 1 7 2612SR 4.8882083 0.8529034 2 8 2612BD 5.4000766 0.8240264 2 9 2612RA 4.8843798 0.8009671 3 9 2612LG 5.1661562 0.6979447 2 8 2612FA 3.1607963 0.9308668 1 6 2612FU 3.9586524 1.0310266 1 8 2612TP 4.6087289 0.6991051 1 7 2612TL 4.4004594 0.7021113 2 8 2612RUH 4.7940276 0.7424294 1 8 2612RUW 3.0413476 0.7424294 1 7 2612US 3.4705207 1.3998865 1 7 2612UD 6.0643185 0.6972053 2 9 2612RW 4.5290965 0.9763164 1 9 2612LRV 3.8767228 0.7595441 1 7 2612fx 0.0510045 0.0749375 0.0019531 0,25 35gen 3.1518983 0.2878913 2.6250000 3.7500000 35path 5.2857143 0.9873145 4 8 35
Tabuľka 17 Základné štatistické charakteristiky 16 ukazovateľov vybraných podľa rokov
Rok Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka
Min Max N
STA 4.7403204 1.6317624 1 9 1498
73
1998
AN 3.0727637 0.6705309 1 6 1498SR 4.2116155 0.8571745 2 7 1498BD 4.4993324 0.7183534 2 7 1498RA 5.2049399 0.9461392 2 8 1498LG 4.9072096 1.1152978 2 9 1498FA 4.4979973 0.8043361 2 7 1498FU 4.3518024 0.9158298 1 8 1498TP 4.0587450 1.1560969 1 9 1498TL 4.1555407 1.1930435 1 9 1498RUH 5.1268358 1.1342430 1 9 1498RUW 3.3698264 0.9960229 1 6 1498US 4.8978638 1.0673302 1 8 1498UD 6.4826435 1.0390019 2 9 1498RW 4.5013351 0.6712421 3 6 1498LRV 3.3878505 1.0655406 1 7 1498fx 0.0308254 0.0200045 0.0019531 0.0625000 23gen 3.1891143 0.4461970 2,25 3.9921900 23path 5.3913043 1.4058039 3 9 23
Tabuľka 18 Základné štatistické charakteristiky 16 ukazovateľov vybraných podľa rokov
Rok Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka
Min Max N
1999
STA 5.1525015 1.5579705 1 9 1659AN 3.3291139 0.9461699 1 6 1659SR 4.8710066 1.1125979 2 8 1659BD 5.0693189 1.1395480 2 9 1659RA 5.1006631 1.0922993 1 9 1659LG 5.1669681 1.2931922 1 9 1659FA 4.7516576 1.1140302 1 9 1659FU 4.7233273 1.1275707 1 8 1659TP 4.2115732 1.3144685 1 9 1659TL 4.2320675 1.2569839 1 9 1659RUH 4.9837251 1.1415395 1 8 1659RUW 3.8270042 0.9388255 1 7 1659US 4.8884870 1.3630418 1 9 1659UD 6.2447257 1.1614644 1 9 1659RW 4.9572031 0.9706058 2 8 1659LRV 3.9379144 1.5572325 1 9 1659fx 0.0157967 0.0186046 0.000976560 0.1250000 118gen 3.5347939 0.3561112 2,75 4.4140600 118path 6.0423729 0.9463747 3 9 118
Tabuľka 19 Základné štatistické charakteristiky 16 ukazovateľov vybraných podľa rokov
Rok Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka
Min Max N
74
2000
STA 5.7798538 1.4778166 1 9 2462AN 3.3887084 0.9648445 1 8 2462SR 4.9845654 1.3536433 1 9 2462BD 5.5308692 1.2463932 2 9 2462RA 5.3675873 1.1681701 1 9 2462LG 5.2335500 1.3487256 1 9 2462FA 5.0645816 1.3244077 1 9 2462FU 5.2575142 1.1744842 1 9 2462TP 4.4597888 1.3915516 1 9 2462TL 4.1238830 1.4557283 1 9 2462RUH 5.0410236 1.1496791 1 9 2462RUW 3.7871649 0.9659953 1 7 2462US 5.2794476 1.4398039 1 9 2462UD 6.4175467 1.2563956 1 9 2462RW 5.2246141 1.1184952 1 9 2462LRV 3.8736799 1.6308827 1 9 2462fx 0.0172466 0.0219314 0.000976560 0,25 430gen 3.6680703 0.3460907 2.6250000 4.5195300 430path 6.1837209 0.8257031 4 9 430
Tabuľka 20Základné štatistické charakteristiky 16 ukazovateľov vybraných podľa rokov
Rok Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka
Min Max N
2001
STA 5.8756427 1.5001204 1 9 3112AN 3.3759640 1.0521781 1 7 3112SR 4.5533419 1.5694718 1 9 3112BD 4.9771851 1.4597768 1 9 3112RA 5.3264781 1.4901690 1 9 3112LG 5.1407455 1.6130249 1 9 3112FA 4.6606684 1.5108805 1 9 3112FU 5.3698586 1.3283368 1 9 3112TP 4.3856041 1.5503212 1 9 3112TL 4.1458869 1.6858524 1 9 3112RUH 5.0160668 1.3470680 1 9 3112RUW 3.9476221 1.1803685 1 8 3112US 4.8145887 1.6812940 1 9 3112UD 6.0520566 1.8538333 1 9 3112RW 4.8235861 1.3528960 1 9 3112LRV 4.2358612 1.8681101 1 9 3112fx 0.0151772 0.0213074 0.000244140 0,25 821gen 3.8371920 0.3381720 1,5 4.7187500 821path 6.3812424 0.8006637 1 9 821
Tabuľka 21 Základné štatistické charakteristiky 16 ukazovateľov vybraných podľa rokov
Rok Ukazovatele Priemer Smerodajná Min Max N
75
odchýlka
2002
STA 6.0760586 1.4272238 1 9 4983AN 3.7609874 1.1629859 1 9 4983SR 4.6917520 1.5965219 1 9 4983BD 5.0668272 1.5149957 1 9 4983RA 5.3060405 1.5629625 1 9 4983LG 5.0258880 1.6245100 1 9 4983FA 4.7023881 1.5110752 1 9 4983FU 5.2542645 1.3931102 1 9 4983TP 4.5412402 1.4695679 1 9 4983TL 4.6453943 1.7151889 1 9 4983RUH 4.8207907 1.3889342 1 9 4983RUW 4.0156532 1.3242617 1 8 4983US 4.7981136 1.7532960 1 9 4983UD 5.5302027 1.8420794 1 9 4983RW 4.9895645 1.3657990 1 9 4983LRV 4.5185631 1.8072534 1 9 4983fx 0.0150288 0.0192445 0.000244140 0.3750000 2054gen 3.9757964 0.3498128 2.6250000 4.9296900 2054path 6.5769231 0.8407968 1 9 2054
Tabuľka 22 Základné štatistické charakteristiky 16 ukazovateľov vybraných podľa rokov
Rok Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka
Min Max N
2003
STA 6.0588718 1.3805192 1 9 6098AN 3.9704821 1.2047067 1 9 6098SR 4.8540505 1.5475676 1 9 6098BD 5.2738603 1.4055266 1 9 6098RA 5.2117088 1.4018477 1 9 6098LG 5.0623155 1.5081823 1 9 6098FA 4.8078058 1.4533785 1 9 6098FU 5.1377501 1.3942576 1 9 6098TP 4.4314529 1.3743263 1 9 6098TL 4.7404067 1.5744632 1 9 6098RUH 4.6805510 1.3463461 1 9 6098RUW 4.1703837 1.2546761 1 8 6098US 4.8499508 1.7222080 1 9 6098UD 4.9373565 1.6928329 1 9 6098RW 4.9860610 1.2694810 1 9 6098LRV 4.6169236 1.7381070 1 9 6098fx 0.0153682 0.0202876 0.000366210 0.2578130 2990gen 4.1056873 0.3557663 2,5 5.2929700 2990path 6.8331104 0.8691051 1 9 2990
Tabuľka 23 Základné štatistické charakteristiky 16 ukazovateľov vybraných podľa rokov
76
Rok Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka
Min Max N
2004
STA 5.9849350 1.3935144 1 9 6306AN 4.1489058 1.1615829 1 8 6306SR 4.8192198 1.5163874 1 9 6306BD 5.2846495 1.3987677 1 9 6306RA 5.0710435 1.4038676 1 9 6306LG 5.0501110 1.5046407 1 9 6306FA 4.9411671 1.4502685 1 9 6306FU 5.0895972 1.3564179 1 9 6306TP 4.5215668 1.3408465 1 9 6306TL 4.7247066 1.5109482 1 9 6306RUH 4.6699968 1.3486718 1 9 6306RUW 4.2229623 1.2937056 1 9 6306US 5.0269585 1.7147685 1 9 6306UD 4.8230257 1.6696430 1 9 6306RW 4.9411671 1.2143193 1 9 6306LRV 4.5870599 1.7305715 1 9 6306fx 0.0150768 0.0215095 0.000122070 0.2626950 3568gen 4.2109491 0.3573571 2.6250000 5.2734400 3568path 7.0112108 0.8709162 1 9 3568
Tabuľka 24 Základné štatistické charakteristiky 16 ukazovateľov vybraných podľa rokov
Rok Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka
Min Max N
2005
STA 5.8425322 1.4695247 1 9 5671AN 4.3944631 1.2378928 1 9 5671SR 5.0268030 1.5186045 1 9 5671BD 5.3517898 1.4047776 1 9 5671RA 4.9063657 1.4249775 1 9 5671LG 5.1729854 1.4071687 1 9 5671FA 4.9530947 1.3393728 1 9 5671FU 4.8150238 1.3546549 1 9 5671TP 4.4378417 1.3109120 1 9 5671TL 4.8774467 1.5498663 1 9 5671RUH 4.4877447 1.3898662 1 9 5671RUW 4.1731617 1.4382011 1 9 5671US 5.3142303 1.6565855 1 9 5671UD 4.6140011 1.6500787 1 9 5671RW 5.0100511 1.1709616 1 9 5671LRV 4.9439252 1.7218468 1 9 5671fx 0.0156196 0.0215681 0.000122070 0.2753910 3446gen 4.3243244 0.3693053 2,25 5.6171900 3446path 7.2510157 0.9813754 1 9 3446
Tabuľka 25Základné štatistické charakteristiky 16 ukazovateľov vybraných podľa rokov
77
Rok Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka
Min Max N
2006
STA 6.2582152 1.4549239 1 9 6421AN 4.5550537 1.2722652 1 9 6421SR 5.1431241 1.5014774 1 9 6421BD 5.4651923 1.3859256 1 9 6421RA 4.9011057 1.5530195 1 9 6421LG 5.2747236 1.4361481 1 9 6421FA 5.0741318 1.3835208 1 9 6421FU 4.8185641 1.4273490 1 9 6421TP 4.4510201 1.3482333 1 9 6421TL 4.9881638 1.6633815 1 9 6421RUH 4.4194051 1.4156195 1 9 6421RUW 4.1524685 1.5109019 1 9 6421US 5.1409438 1.6229202 1 9 6421UD 4.5372995 1.6844680 1 9 6421RW 5.0802056 1.2766593 1 9 6421LRV 5.6313658 1.7298210 1 9 6421fx 0.0148417 0.0190236 0.000122070 0.2656250 3710gen 4.4006192 0.3737413 2,5 5.4140600 3710path 7.4175202 1.1061559 1 9 3710
Tabuľka 26 Základné štatistické charakteristiky 16 ukazovateľov vybraných podľa rokov
Rok Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka
Min Max N
2007
STA 6.4277920 1.4222201 1 9 6232AN 4.6465019 1.2739280 1 9 6232SR 5.1030167 1.4758454 1 9 6232BD 5.4319641 1.3348863 1 9 6232RA 5.0683569 1.5447573 1 9 6232LG 5.2015404 1.3161019 1 9 6232FA 5.0413992 1.3340545 1 9 6232FU 4.8692234 1.4264404 1 9 6232TP 4.4200899 1.3844057 1 9 6232TL 5.1408858 1.6515752 1 9 6232RUH 4.5052953 1.3755450 1 9 6232RUW 4.2962131 1.4911708 1 9 6232US 5.2511232 1.5552724 1 9 6232UD 4.4675866 1.6912859 1 9 6232RW 5.0941913 1.2562608 1 9 6232LRV 5.6217908 1.7578291 1 9 6232fx 0.0149403 0.0209330 0.000122070 0.2591550 3515gen 4.4529755 0.3957541 2.8750000 5.7617200 3515path 7.5055477 1.2484073 1 9 3515
78
Tabuľka 27 Základné štatistické charakteristiky 16 ukazovateľov vybraných podľa rokov
Rok Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka
Min Max N
2008
STA 6.4063518 1.4526883 1 9 6140AN 4.6405537 1.3011768 1 9 6140SR 5.1369707 1.4486828 1 9 6140BD 5.4026059 1.3856335 1 9 6140RA 4.8682410 1.4913776 1 9 6140LG 5.1030945 1.2564699 1 9 6140FA 4.9755700 1.2637474 1 9 6140FU 4.8713355 1.4122746 1 9 6140TP 4.5073290 1.3611958 1 9 6140TL 5.0965798 1.6146891 1 9 6140RUH 4.5451140 1.3165346 1 9 6140RUW 4.2877850 1.5083243 1 9 6140US 5.0726384 1.5271663 1 9 6140UD 4.5925081 1.7771447 1 9 6140RW 5.1039088 1.3612578 1 9 6140LRV 5.5967427 1.7927082 1 9 6140fx 0.0140748 0.0185773 0.000122070 0.2553710 4112gen 4.5740286 0.4097735 3.0625000 5.9335900 4112path 7.5488813 1.6527970 1 9 4112
Tabuľka 28 Základné štatistické charakteristiky 16 ukazovateľov vybraných podľa rokov
Rok Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka
Min Max N
2009
STA 6.4859041 1.3753963 1 9 6172AN 4.6187622 1.2748866 1 9 6172SR 5.1642903 1.3816053 2 9 6172BD 5.3849644 1.3111914 1 9 6172RA 4.8867466 1.4251620 1 9 6172LG 5.2190538 1.2856386 1 9 6172FA 4.9340570 1.2233986 1 9 6172FU 4.8011990 1.3682673 1 9 6172TP 4.5853856 1.3586959 1 9 6172TL 5.0657809 1.5215884 1 9 6172RUH 4.6670447 1.2553420 1 8 6172RUW 4.1320480 1.4045197 1 9 6172US 4.9826636 1.4976428 1 9 6172UD 5.0136099 1.6760322 1 9 6172RW 5.0907323 1.3482309 2 9 6172LRV 5.8224238 1.8312090 1 9 6172fx 0.0125065 0.0192150 0.000122070 0.2634280 4167gen 4.6213428 0.4267178 2.7617200 5.7363300 4167path 7.5769138 2.0092859 1 9 4167
79
Tabuľka 29 Základné štatistické charakteristiky 16 ukazovateľov vybraných podľa rokov
Rok Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka
Min Max N
2010
STA 6.6934272 1.2994496 1 9 4260AN 4.5767606 1.2898632 1 9 4260SR 5.1427230 1.3287176 2 9 4260BD 5.5744131 1.2328572 2 9 4260RA 4.8673709 1.4481785 1 9 4260LG 5.4687793 1.3337992 1 9 4260FA 4.9950704 1.2800872 1 8 4260FU 4.8516432 1.4018937 1 8 4260TP 4.7537559 1.3318475 1 9 4260TL 4.8957746 1.5262995 1 9 4260RUH 4.6553991 1.3195770 1 9 4260RUW 4.0330986 1.4511157 1 9 4260US 5.2105634 1.5525638 1 9 4260UD 4.8046948 1.6169670 1 9 4260RW 5.1223005 1.3610212 2 9 4260LRV 5.7068075 1.9225923 1 9 4260fx 0.0122163 0.0203808 0.000122070 0.2653810 3223gen 4.7087537 0.4188306 3.2402300 6.1015600 3223path 7.3574310 2.4666767 1 9 3223
Tabuľka 30 Základné štatistické charakteristiky
Boniter Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka
Min Max N
1
STA 3.4270618 1.3613200 1 9 4353AN 2.7397197 1.2374464 1 8 4353SR 5.0062026 0.8642768 2 8 4353BD 5.6489777 0.8918594 2 9 4353RA 4.7015851 0.7974222 1 9 4353LG 5.1826327 0.6186826 2 8 4353FA 3.2618884 0.9311608 1 7 4353FU 4.1160119 0.9926677 1 7 4353TP 4.7826786 0.5078461 1 7 4353TL 4.5037905 0.6312532 2 8 4353RUH 4.8548128 0.5839933 1 7 4353RUW 3.2150241 0.8706216 1 7 4353US 3.6310590 1.4319330 1 8 4353UD 6.1840110 0.7256474 1 8 4353RW 4.7909488 1.1536152 1 9 4353LRV 3.9398116 0.7850614 1 9 4353fx 0.0459327 0.0673899 0.0019531 0.25 57gen 3.2997882 0.5629886 2.3750000 4.7324200 57path 5.6666667 1.4184163 4 9 57
80
Tabuľka 31 Základné štatistické charakteristiky
Boniter Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka
Min Max N
2
STA 6.1294305 1.4797363 1 9 60828AN 4.2152298 1.2929151 1 9 60828SR 4.9572401 1.4776561 1 9 60828BD 5.3109423 1.3723299 1 9 60828RA 5.0492372 1.4525418 1 9 60828LG 5.1602223 1.4124017 1 9 60828FA 4.9115868 1.3582515 1 9 60828FU 4.9567633 1.3788281 1 9 60828TP 4.4801736 1.3716124 1 9 60828TL 4.8062734 1.6050371 1 9 60828RUH 4.6584139 1.3470090 1 9 60828RUW 4.1133688 1.3775155 1 9 60828US 5.0490892 1.6058681 1 9 60828UD 5.0136286 1.7679963 1 9 60828RW 5.0183468 1.2715761 1 9 60828LRV 5.0408858 1.8794856 1 9 60828fx 0.0143985 0.0201687 0.000122070 0.3750000 31954gen 4.3759815 0.4606144 1.5 6.1015600 31954path 7.2379984 1.5038837 1 9 31954
Tabuľka 32 Základné štatistické charakteristiky
Boniter Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka
Min Max N
4
STA 6.2327586 1.8124015 1 9 464AN 4.5172414 1.4079856 1 9 464SR 5.2456897 1.3723523 2 9 464BD 5.6400862 1.4026313 2 9 464RA 5.0625000 1.3982305 2 9 464LG 5.3599138 1.5433928 1 9 464FA 4.8275862 1.3897239 1 9 464FU 4.8060345 1.5459437 1 8 464TP 4.2672414 1.6710352 1 8 464TL 4.5280172 1.4810799 1 9 464RUH 5.0969828 1.3900571 1 8 464RUW 4.1012931 1.3146781 1 8 464US 5.7737069 1.9865853 1 9 464UD 5.1961207 1.8244518 1 9 464RW 5.1961207 1.3920113 2 9 464LRV 4.3620690 1.7655036 1 9 464fx 0.0171256 0.0217359 0.000244140 0.1289060 217gen 4.3642225 0.4475715 2.8750000 5.2617200 217path 7.2211982 1.1851365 1 9 217
81
Tabuľka 33 Základné štatistické charakteristiky
veks Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka
Min Max N
1
STA 6.0521127 1.4896642 1 9 17750AN 4.2902535 1.3256382 1 9 17750SR 4.8558310 1.4270250 1 9 17750BD 5.2482254 1.3321611 1 9 17750RA 4.9354366 1.4135363 1 9 17750LG 5.0702535 1.3659699 1 9 17750FA 4.8832676 1.3645407 1 9 17750FU 4.9554366 1.3530056 1 9 17750TP 4.6379155 1.3153399 1 9 17750TL 4.8300845 1.5769827 1 9 17750RUH 4.7217465 1.3041733 1 9 17750RUW 4.0889014 1.3770679 1 9 17750US 5.2483380 1.6003501 1 9 17750UD 5.1035493 1.6879444 1 9 17750RW 4.8218028 1.2344101 1 9 17750LRV 5.1792113 1.8575219 1 9 17750fx 0.0136777 0.0192078 0.000122070 0.2602540 10212gen 4.4384280 0.4589592 1.5 6.1015600 10212path 7.2886800 1.6417149 1 9 10212
Tabuľka 34 Základné štatistické charakteristiky
veks Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka
Min Max N
2
STA 5.9477506 1.6075367 1 9 37876AN 4.1224786 1.3376184 1 9 37876SR 4.9543246 1.4378659 1 9 37876BD 5.3341958 1.3461668 1 9 37876RA 5.0366987 1.4189755 1 9 37876LG 5.1751241 1.3766885 1 9 37876FA 4.8054441 1.3969445 1 9 37876FU 4.9033689 1.3761603 1 9 37876TP 4.4773735 1.3404655 1 9 37876TL 4.7751082 1.5658937 1 9 37876RUH 4.6724047 1.3114092 1 9 37876RUW 4.0691203 1.3607903 1 9 37876US 4.9349192 1.6324157 1 9 37876UD 5.0717869 1.7474758 1 9 37876RW 5.0160260 1.2555595 1 9 37876LRV 4.9600011 1.8413971 1 9 37876fx 0.0145675 0.0200465 0.000122070 0.2753910 18273gen 4.3638946 0.4574809 2.5 5.9609400 18273path 7.2396979 1.4556739 1 9 18273
82
Tabuľka 35 Základné štatistické charakteristiky
veks Ukazovatele Priemer Smerodajná odchýlka Min Max N
3
STA 5.7839106 1.8625446 1 9 10019AN 3.8058688 1.3299465 1 9 10019SR 5.1825531 1.4766807 1 9 10019BD 5.4962571 1.3737772 1 9 10019RA 5.1478191 1.4297302 1 9 10019LG 5.2822637 1.3746180 1 9 10019FA 4.6423795 1.4342461 1 9 10019FU 4.7887015 1.3956582 1 9 10019TP 4.3328676 1.3347217 1 9 10019TL 4.7375986 1.5079197 1 9 10019RUH 4.5989620 1.3240496 1 9 10019RUW 3.9331271 1.3710346 1 9 10019US 4.5451642 1.6258147 1 9 10019UD 5.1514123 1.8219648 1 9 10019RW 5.2847590 1.3076622 1 9 10019LRV 4.5917756 1.7931671 1 9 10019fx 0.0161781 0.0247090 0.000122070 0.3750000 3743gen 4.2475462 0.4701551 2.25 5.7363300 3743path 7.0665242 1.3127296 1 9 3743
83