SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA

1132015

ZBER A NAKLADANIE S BIOLOGICKY

ROZLOŽITEĽNÝM ODPADOM V OBLASTI

SEREĎ - TRNAVA

2011 Marek Hrčka

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA

ZBER A NAKLADANIE S BIOLOGICKY ROZLOŽITEĽNÝM ODPADOM V OBLASTI

SEREĎ - TRNAVA

Bakalárska práca

Študijný program: Krajinné inžinierstvo

Študijný odbor: 4127700 Krajinárstvo

Školiace pracovisko: Katedra krajinného plánovania a pozemkových úprav

Školiteľ: Ing. Anna Báreková, PhD

Nitra 2011 Marek Hrčka

Čestné vyhlásenie

Podpísaný Marek Hrčka vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému „Zber a nakladanie

s biologicky rozložiteľným odpadom v oblasti Sereď - Trnava“ vypracoval samostatne

s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé

V Nitre 27.mája 2011 Marek Hrčka

ABSTRAKT

Pôvodca všetkého odpadu je človek! Keď človek započuje slovo odpad ihneď si

v mysli vybaví vec, ktorú už nechce, nepotrebuje a chce sa jej čím skôr zbaviť. Zbavenie

sa odpadu je pre človeka nevyhnutné. Zostáva len otázkou akým spôsobom? Je množstvo

druhov odpadov, ktoré sú produkované človekom. Najčastejším spôsobom sú

zneškodňované na skládke odpadov. Najzastúpenejšou zložkou KO je BRO. Jeho

percentuálny podiel dosahuje v závislosti od obdobia v roku 30 až 70 %. Ukladanie tohto

odpadu na skládku spôsobuje okrem iného únik bioplynov do ovzdušia a akumulácia

v atmosfére v podobe skleníkových plynov. Pre budúcnosť je nesmierne dôležité zamyslieť

sa nad iným spôsobom zneškodnenia BRO. Zhodnocovanie kompostovaním BRO je tou

najjednoduchšou zo všetkých možností. Zhodnocovať môžme: kompostovaním,

anaérobnou digesciou (splyňovaním), ako biopalivo v podobe brikiet a peletizácie,

pyrolýzou a iné. Kompostovanie je najprirodzenejší spôsob ako naložiť s organickými

zvyškami. Pred kompostovaním je potrebné aby vstupná surovina bola podrvená vo

veľkosti 10-20 mm vhodným drvičom BRO. Aerobnou premenou počas kompostovania

v pásových hromadách môžme tak získať kompost, ktorý je prírodným hnojivom. Je

potrebné dbať na správne zloženie BRO, aby nedošlo skôr ku kontaminácii ako pohnojeniu

výsledným kompostom. V riešenej oblasti v závislosti od podmienok lokality navrhujem 2

alternatívy zberu zeleného odpadu. Lokálnym systémom, kde zber je zabezpečený

traktorom s vlečkou s objemom 10 m³ a personálu na naloženie. Zelený odpad sa zbiera

spred rodinných domov. Prinášacím systémom, kde zelený odpad je dopravený pôvodcom

odpadu na zberné miesto určené obecným úradom. Zber sa bude vykonávať predovšetkým

v jarných a jesenných mesiacoch, kedy vzniká najviac zeleného odpadu. V miestach, kde

zber zeleného odpadu funguje navrhujem zdokonaliť a rozšíriť zber aj pre kuchynský či

reštauračný odpad. Pozberaný zelený a kuchynský odpad podrviť vhodným drvičom,

premiešať a následne kompostovať v pásových hromadách. Toto riešenie je pre dané

územie najefektívnejšie z hľadiska využitia kompostu v záhradách občanov. Ďaľšie

spôsoby si vyžadujú vyššiu finančnú náročnosť.

Kľúčové slová: biologicky rozložiteľný odpad, zelený odpad, kuchynský odpad,

kompostovanie

ABSTRACT

L´ homme, celui qui produit tout les déchets! Dès que l´ homme entends le mot un

déchet, il s´ imagine une chose tout de suite dans sa tête, qu´ il n´a pas besoin, qu´ il ne

veut pas et qu´ il veut se débarrasser le plutôt possible. C´est inévitable de se débarrasser d

´un déchet pour le monde. Il reste une question par quel façon? De nos jours il existe

beaucoup de catégotries des déchets, qui sont produits par le monde. Le façon le plus

utilisée est de mettre les déchets sur un dépôt des déchets. Dans les déchets communal les

déchets biodégradables font une partie le plus contenant. La partie des déchets

biodégradables monte apartir 30 % jusq´ au 70 % du déchet communal. Mettre cette

catégorie sur un dépôt des déchets peut causer sauf autre chose une fuite de biogaz dans l

´air et l´acumulation dans l´atmosphere comme le gaz de serre. Pour l´avenir c´est très

important de réflèchir d´un autre façon de paralyser les déchets biodégradables.

Revaloriser les déchets biodégradables en compost c´est une option le plus simple de tout

les possibilités. On peut revaloriser les déchets biodégradables ainsi: par un compostage,

par une gazéification sans l´air, par une fabrication des briquettes pour le chauffage, par

une fermentation putride etc. Le compostage est une façon absolument naturel comme on

peut apprécier le restes organiques. Avant de composter il faut que la matière première soit

broyée en 10-20 mm. Pendant le compostage en empilages par une dégradation d´air on

peut obtenir un compost dans 4 – 5 mois. En plus c´est un engrais organique. Il faut

respecter une bonne composition du déchet biodégradable pour éviter d´une contamination

aulieu d´engraisser. Dans ma territoire à resoudre je propose 2 alternatif de ramasser le

déchet biodégradable – végetaux. Par le système local, où le ramassage est fourni par le

tracteur avec une benne de 10 m³ et le personnel pour charger. Le déchet végetaux va être

ramasser devant les maisons. Par le système d´apporte, où le déchet végetaux est transporté

sur en endroit comme prévu la mairie. Dans les villages, où le système fonctionne je

propose de perfectionner et d´élargir le ramassage du déchet de la cuisine. Pour tout les

déchets biodégradables je propose les broyer et composter en empilages. Cette solution est

pour cette domaine très effectif en matière d´utilisation de compost au jardin pour les

habitants d´ici. Des autres façon s´exigent plus de finances.

Mot clés: le déchet biodégradable, le déchet végetaux, le déchet de la cuisine, le

compostage

OBSAH

ÚVOD................................................................................................................................. 8

1. PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY............ 9

1.1 Životné prostredie................................................................................................ 10

1.2 Právne predpisy pre zber a zhodnocovanie BRO..............................................11

1.2.1 Legislatíva EÚ................................................................................................11

1.2.2 Legislatíva SR.................................................................................................13

1.3 Vymedzenie základných pojmov..........................................................................15

1.3.1 Delenie odpadov.............................................................................................17

1.3.2 Katalóg odpadov.............................................................................................18

1.3.3 Biologicky rozložiteľný odpad – BRO...........................................................19

1.3.3.1 Rozdelenie bioodpadov podľa pôvodu.........................................................21

1.4 Odpadové hospodárstvo......................................................................................22

1.4.1 Program odpadového hospodárstva................................................................23

1.5 Nakladanie s odpadmi...........................................................................................25

1.5.1 Systémy nakladania s komunálnym odpadom a BRO .....................................26

1.5.1.1 Zber komunálneho odpadu...........................................................................27

1.5.1.2 Zber biologicky rozložiteľného odpadu........................................................27

1.5.2 Separovaný zber odpadov.................................................................................29

1.5.2.1 Faktory ovplyvňujúce voľbu systému separovaného zberu.........................29

1.5.2.2 Spôsoby separovaného zberu.......................................................................29

1.6 Zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov..........................................30

1.6.1 Metóda biodegradácie BRO...............................................................................30

1.6.1.1 Kompostovanie ............................................................................................31

1.6.1.2 BRO ako zdroj biomasy..............................................................................33

1.6.2 Metódy tepelného zneškodňovania odpadov.....................................................36

1.6.2.1 Spaľovanie...................................................................................................36

1.6.2.2 Pyrolýza odpadov........................................................................................37

1.6.2.3 Iné metódy...................................................................................................37

1.7 Skládkovanie BRKO.............................................................................................38

2. CIEĽ PRÁCE...............................................................................................................43

3. METODIKA PRÁCE..................................................................................................44

4. VÝSLEDKY PRÁCE...................................................................................................46

4.1 Charakteristika okresu Trnava...........................................................................46

4.1.1 Geografická poloha a klimatické podmienky....................................................46

4.1.2 Ekologická charakteristika územia....................................................................47

4.1.3 Obyvateľstvo okresu Trnava..............................................................................48

4.1.5 Investičné možnosti v oblasti.............................................................................48

4.1.6 Tvorba a nakladanie komunálneho odpadu ......................................................49

4.1.7 Zneškodňovanie odpadov..................................................................................50

4.2 Obec Šúrovce........................................................................................................50

4.2.1 Nakladanie s odpadmi........................................................................................50

4.2.2 Návrh riešenia.................................................................................................51

5. ZÁVER.........................................................................................................................54

6.POUŽITÁ LITERATÚRA...........................................................................................55

Zoznam skratiek a značiek

BRKO – Biologicky rozložiteľný komunálny odpad

BRO – Biologicky rozložiteľný odpad

CEPTA – Občianske združenie

EÚ – Európska únia

HDP – Hrubý domáci produkt

KO – Komunálny odpad

MERO – Metylester repkového oleja

MŽP – Ministerstvo životného prostredia

POH – Program odpadového hospodárstva

SR – Slovenská republika

ŠÚ SR – Štatistický úrad Slovenskej republiky

TTP – Trvalo trávnaté porasty

ŽP – Životné prostredie

ÚVOD

Populácia 21. storočia produkuje čoraz viac odpadov. Odpad je neoddeliteľnou

súčasťou života na Zemi, pretože vznikal už v minulosti, vzniká v súčasnosti a celkom

istotou môžme povedať, že bude jeho vznik aj v budúcnosti.

Rast populácie, nezastaviteľný vývoj modernej techológie, zvyšovanie osobnej

spotreby to všetko a mnohé iné sa podpisuje k vzniku a produkovaniu rôznych odpadov

v obrovských množstvách. Zhoršenie ŽP možno charakterizovať súčinom týchto 3

faktorov:

Populácia

Spotreba

Technológia

V súčasnosti tak vznikajú odpady plynného, kvapalného, tuhého ale aj

rádioaktívneho pôvodu. Prioritou tejto práce je pozornosť venovaná práve jednému

z týchto odpadov a to tuhému odpadu.

Úlohou tejto práce je priniesť prehľad o  nakladaní s tuhým odpadom a to hlavne

rastlinného a živočíšneho pôvodu čiže BRO. Systém OH pojednáva a rieši nakladanie

s odpadmi počnúc od zberu, cez zhodnocovanie až po skládkovanie odpadov.

Cieľom práce je realizácia podnetu obmedzenia množstva BRKO ukladaného na

skládky odpadov s návrhom opatrení na dosiahnutie cieľov najmä prostredníctvom

vytrieďovania, recyklácie, kompostovania, produkcie bioplynu alebo využitia odpadu ako

zdroja druhotných surovín a energie.

Motto: Váž si Matku Zem a nezapratávaj ju odpadom!

9

1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

1.1 Životné prostredie

Odpady vznikajú pri každej ľudskej činnosti, vo výrobnej i spotrebiteľskej oblasti.

Ich vznik a hromadenie predstavuje výrazný zásah do životného prostredia (viď obr. 1).

Odpady obsahujú látky, ktoré často ohrozujú prakticky všetky zložky prostredia, t.j. kvalitu

vôd, ovzdušia a pôdy. Dostávajú sa do rastlín a cez potravový reťazec ohrozujú zdravie a

život živočíchov a ľudskej populácie.

Odpad existuje odkedy existuje život. V prírode sú odpady zvierat alebo rastlín

surovinami pre ďalšie organizmy. Pokiaľ by neexistovali rozkladné mikroorganizmy, zem

našich listnatých lesov by bola pokrytá obrovskou vrstvou lístia (Odpady, 2001).

V záujme vysokej ochrany životného prostredia a vzhľadom na potrebu prijať

opatrenia na zníženie produkcie skládkového plynu zo skládok odpadov v záujme zníženia

globálneho otepľovania prostredníctvom redukcie skládkovania biologicky rozložiteľného

odpadu, ako aj požiadavky na zavedenie kontroly skládkových plynov, stanovila Európska

únia prostredníctvom smernice 1999/31/ES o skládkach odpadu ciele zníženia

skládkovania biologicky rozložiteľného odpadu.

Opatrenia prijaté na zníženie skládkovania biologicky rozložiteľného odpadu by

mali byť zamerané aj na podporu separovaného zberu biologicky rozložiteľného odpadu,

na triedenie odpadu vo všeobecnosti .V čase ubúdania energetických a surovinových

zdrojov vo svete je potrebné zmierniť situáciu práve energetickým zhodnocovaním

odpadov a recykláciou, ktorá poskytuje ekonomické a ekologické východisko(Odpady,

2001).

Obr. č. 1 Čierna skládka

10

1.2 Právne predpisy pre zber a zhodnocovanie BRO

Na mnohých miestach Slovenska je jedným z problémov práve riešenie

problematiky biologicky rozložiteľného odpadu. Smernica nás zväzuje a stanovuje ciele,

podľa ktorých sa má znížiť množstvo biologicky rozložiteľných odpadov ukladaných na

skládky vystupujúc ako zmesový BRKO. Cieľové roky sa pomaly napĺňajú a v niektorých

obciach v oblasti Trnava - Sereď ešte stále nie je doriešená problematika zeleného odpadu

– bioodpadu.

1.2.1 Legislatíva EÚ

Úlohou legislatívnych noriem nie je obmedzovať výber alternatív pre nakladanie s

biologickými odpadmi v členských štátoch, len stanoviť rámcové podmienky, ktoré sa pri

návrhu alternatív musia dodržiavať.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/98/ES o odpade

Táto smernica ustanovuje všeobecné požiadavky odpadového hospodárstva, ako

je ochrana životného prostredia a ľudského zdravia počas úpravy odpadu a prioritná

recyklácia odpadu. Pre členské štáty ustanovuje záväznú päťstupňovú hierarchiu

nakladania s odpadmi (platí aj pre biologické odpady).

Poradie preferencii je nasledovné:

a. Predchádzanie vzniku odpadu

b. Príprava na opätovné použitie

c. Recyklácia

d. Iné zhodnocovanie (napr. na energetické účely)

e. Zneškodnenie odpadov šetrne z hľadiska životného prostredia

Smernica vymedzuje medzi základnými definíciami biologický odpad ako

biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad a parkov, potravinový a kuchynský odpad z

domácností, reštaurácií, stravovacích a maloobchodných zariadení a porovnateľný odpad z

potravinárskych závodov. Medzi novinky patrí ustanovenie stavu konca odpadu. Toto

11

ustanovenie je aplikovateľné aj na komposty a digestáty vyrobené z biologických odpadov.

Jeho cieľom je spresniť, kedy určitý odpad prestáva byť odpadom, a to najmä

prostredníctvom ustanovenia kritérii stavu konca odpadu, ktoré poskytujú vysokú úroveň

ochrany životného prostredia a majú prínos pre životné prostredie a hospodárstvo.

V osobitnom ustanovení o biologických odpadoch je uvedená požiadavka, aby

členské štáty prijali opatrenia, ktoré podporia:

a. triedený zber biologického odpadu s cieľom vykonávať jeho kompostovanie a digesciu,

b. spracovanie biologického odpadu takým spôsobom, ktorý spĺňa vysokú úroveň ochrany

životného prostredia,

c. používanie environmentálne bezpečných materiálov vytvorených z biologického

odpadu.

Členským štátom ukladá povinnosť vypracovať do 12.12.2013 programy

predchádzania vzniku odpadu. Je pravdepodobné, že tento program bude stanovovať

špecifické kvalitatívne alebo kvantitatívne referenčné hodnoty pre opatrenia aj na

predchádzanie vzniku biologických odpadov formou domáceho a komunitného

kompostovania, čo môže

viesť k ich výraznejšiemu rozvoju.

Smernica Rady EÚ 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadu

Táto smernica výrazným spôsobom ovplyvňuje hospodárenie s biologicky

rozložiteľným odpadom (BRO) v členských štátoch.

Ukladá im okrem iného aj:

Vypracovať národné stratégie na obmedzenie množstva BRO ukladaného na skládky

odpadu, a to recykláciou, kompostovaním, výrobou bioplynu alebo materiálovým

a energetickým využitím.

Stratégie musia zabezpečiť, aby sa od vstupu smernice do jej platnosti množstvo

BRKO ukladaného na skládky znižilo na:

75% z množstva produkovaného v roku 1995 do roku 2006,

50% z množstva produkovaného v roku 1995 do roku 2009,

35% z množstva produkovaného v roku 1995 do roku 2016.

12

Slovensko je jedným z členských štátov EÚ, ktoré vzhľadom na silnú závislosť

na skládkach, môže využiť výhodu štvorročného odkladu plnenia. Po tomto odklade sú pre

Slovensko cieľové roky 2010, 2013 a 2020.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES o odpade aj Smernica Rady

1999/31/ES o skládkach odpadu jasne uprednostňujú využívanie biologicky rozložiteľných

odpadov v hierarchii nakladania s odpadmi, to znamená ich materiálové zhodnotenie pred

energetickým zhodnocovaním a zneškodňovaním. Z toho vyplýva, že všetok biologický

odpad, ktorý nie je kontaminovaný cudzorodými látkami a ďalšími nevhodnými prímesami

(podľa národných noriem), by mal byť prednostne využívaný k výrobe kompostu alebo by

mal najprv prejsť tzv. anaerobnou digesciou na získanie bioplynu a potom kompostovaný.

1.2.2 Legislatíva SR

Zákon č.17/1992 o životnom prostredí

Účel zákona

Zákon vymedzuje základné pojmy a ustanovuje základné zásady ochrany

životného prostredia a povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane a zlepšovaní

stavu životného prostredia a pri využívaní prírodných zdrojov; vychádza pritom z princípu

trvalo udržateľného rozvoja.

Životné prostredie

Životným prostredím je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie

organizmov vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú

najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy, ekosystémy a energia.

Trvalo udržateľný rozvoj

Trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti je taký rozvoj, ktorý súčasným i budúcim

generáciám zachováva možnosť uspokojovať ich základné životné potreby a pritom

neznižuje rozmanitosť prírody a zachováva prirodzené funkcie ekosystémov.

13

Povinnosti o ochrane životného prostredia

Každý je povinný, predovšetkým opatreniami priamo pri zdroji, predchádzať

znečisťovaniu alebo poškodzovaniu životného prostredia a minimalizovať

nepriaznivé dôsledky svojej činnosti na životné prostredie.

Každý, kto využíva územia alebo prírodné zdroje, projektuje, vykonáva alebo

odstraňuje stavby, je povinný také činnosti vykonávať len po zhodnotení ich

vplyvov na životné prostredie a zaťaženie územia, a to v rozsahu ustanovenom

týmto zákonom a osobitnými predpismi.

Každý, kto hodlá zaviesť do výroby, obehu alebo spotreby technológie, výrobky a

látky, alebo kto ich hodlá dovážať, je povinný zabezpečiť, aby spĺňali podmienky

ochrany životného prostredia a aby v prípadoch ustanovených týmto zákonom a

osobitnými predpismi boli posúdené z hľadiska ich možných vplyvov na životné

prostredie.

Zákon č. 223/2001 o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Je základným právnym predpisom v SR vo vzťahu k BRKO a upravuje pôsobnosť

orgánov štátnej správy a obcí, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri

predchádzaní vzniku odpadov a pri nakladaní s odpadmi, zodpovednosť za porušenie

povinností na úseku odpadového hospodárstva a zriadenie Recyklačného fondu.

Zákon č. 223/2001 Z.z. sa skladá z dvanástich častí a preto sú vybraté len niektoré

podstatné časti z nich.

Vyznamnými nástrojmi na dosiahnutie opisaných cieľov v rámci SR, ktoré

poukazujú na jednoznačné smerovanie odpadového hospodárstva SR vo vzťahu k

biologicky rozložiteľným odpadom, sú nasledujúce 2 ustanovenia zákona o odpadoch:

a. Podľa § 18 ods. 3 pism. m) zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších

predpisov dňom 1. 1. 2006 nadobúda účinnosť zákaz zneškodňovať biologicky

rozložiteľný odpad zo záhrad a z parkov vrátane cintorínov a z ďalšej zelene na

pozemkoch právnických osôb, fyzických osôb a občianskych združení, ak sú súčasťou

komunálnych odpadov.

Uvedené ustanovenie znamená zákaz nakladania s BRKO niektorou z foriem

zneškodňovania odpadov D1 – D15 podľa prilohy č. 3 k zákonu o odpadoch. Vzťahuje sa

výlučne na tzv. zelený biologický odpad (zo súkromných záhrad ako aj údržby súkromnej

14

a verejnej zelene), ktoré sú zaradené do skupiny 20 – komunálne odpady, podľa vyhlášky

MŽP SR č. 284/2001 Z. z. (Katalóg odpadov) .

b. Podľa § 39 ods. 15 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov,

podľa ktorého je obec povinná separovať biologicky rozložiteľný odpad podľa stratégie

nakladania s biologicky rozložiteľným odpadom schválenej vládou SR. Z toho vyplýva, že

obciam vznikne povinnosť separácie všetkých druhov BRKO. Obec tak bude povinná

separovať nielen „zelený biologický odpad“, ale aj „kuchynské biologické odpady“

a ostatné BRKO (napr. drevo).

c. Na podporu rozvoja kompostovania bola prijatá výnimka, podľa ktorej sa za zariadenie

na zhodnocovanie odpadov nepovažuje také zariadenie, ktoré produkuje menšie množstvo

ako 10 ton kompostu ročne (podľa § 2 ods. 16 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v

znení neskoršich predpisov). Na ich prevádzkovanie sa neudeľuje súhlas podľa § 7 ods. 1

pism. c) zákona o odpadoch, pretože ide o zhodnocovanie odpadov v kategórií „ostatný

odpad“ bez zariadenia na zhodnocovanie odpadov.

1.3 Vymedzenie základných pojmov

Odpadom je hnuteľná vec , ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v

súlade s týmto zákonom povinný sa jej zbaviť.

Pôvodca odpadu je každý, koho činnosťou odpad vzniká, alebo ten, kto vykonáva úpravu,

zmiešavanie alebo iné úkony s odpadmi, ak ich výsledkom je zmena povahy alebo zloženia

týchto odpadov.

Držiteľ odpadu je pôvodca odpadu alebo fyzická osoba, alebo právnická osoba, u ktorej

sa odpad nachádza.

Odpadové hospodárstvo je činnosť zameraná na predchádzanie a obmedzovanie vzniku

odpadov a znižovanie ich nebezpečnosti pre životné prostredie a nakladanie s odpadmi v

súlade s týmto zákonom.

Nakladanie s odpadmi je zber odpadov, preprava odpadov, zhodnocovanie odpadov a

zneškodňovanie odpadov vrátane starostlivosti o miesto zneškodňovania.

15

Zhodnocovanie odpadov sú činnosti vedúce k využitiu fyzikálnych, chemických alebo

biologických vlastností odpadov.

Zneškodňovanie odpadov je také nakladanie s nimi, ktoré nespôsobuje poškodzovanie

životného prostredia alebo ohrozovanie zdravia ľudí.

Zber odpadov je zhromažďovanie, triedenie alebo zmiešavanie odpadov na účel ich

prepravy.

Zhromažďovanie odpadov je dočasné uloženie odpadov pred ďalším nakladaním s nimi.

Triedenie odpadov je delenie odpadov podľa druhov alebo oddeľovanie zložiek odpadov,

ktoré možno po oddelení zaradiť ako samostatné druhy odpadov.

Skládkovanie odpadov je ukladanie odpadov na skládku odpadov.

Skladovanie odpadov je zhromažďovanie odpadov pred niektorou z činností

zhodnocovania odpadov alebo zneškodňovania odpadov; za skladovanie odpadov sa

nepovažuje ich zhromažďovanie pred zberom odpadov na mieste ich vzniku.

Nebezpečné odpady sú také odpady, ktoré majú jednu nebezpečnú vlastnosť alebo viac

nebezpečných vlastností .

Komunálne odpady sú odpady z domácnosti vznikajúce na území obce pri činnosti

fyzických osôb a odpady podobných vlastností a zloženia, ktorých pôvodcom je právnická

osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ; za odpady z domácnosti sa považujú aj odpady z

nehnuteľností slúžiacich fyzickým osobám na ich individuálnu rekreáciu, napríklad zo

záhrad, chát, chalúp, alebo na parkovanie alebo uskladnenie vozidla používaného pre

potreby domácnosti, najmä z garáží, garážových stojísk a parkovacích stojísk.

Komunálnymi odpadmi sú aj všetky odpady vznikajúce v obci pri čistení verejných

komunikácií a priestranstiev, ktoré sú majetkom obce alebo v správe obce, a taktiež pri

údržbe verejnej zelene vrátane parkov a cintorínov a ďalšej zelene na pozemkoch

právnických osôb, fyzických osôb a občianskych združení .

Skládka odpadov je miesto so zariadením na zneškodňovanie odpadov, kde sa odpady

trvalo ukladajú na povrchu zeme alebo do zeme.

16

Dekontaminácia na účely tohto zákona je to činnosť alebo súbor činností umožňujúcich

za určitých bezpečných podmienok opätovné použitie, recykláciu alebo zneškodnenie

zariadení objektov, materiálov alebo kvapalín kontaminovaných polychlórovanými

bifenylmi vrátane činností, pri ktorých sú polychlórované bifenyly nahradené vhodnými

kvapalinami neobsahujúcimi polychlórované bifenyly.

1.3.1 Delenie odpadov

Okrem delenia na hmotné a nehmotné možno odpady rozdeľovať podľa rôznych

hľadísk. Možno ich deliť napr. podľa rezortov, v ktorých vznikajú (na banské, hutnícke,

poľnohospodárske a pod.). Podľa skupenstva ich možno deliť na tuhé, kvapalné, plynné, s

dodatkom a iné, ako rádioaktívne, hlukové, umelosvetelné, umelotepelné, pachové,

vibračné, otrasové, ktoré možno nazvať spoločným názvom: nehmotné emisie.

Ak tieto nehmotné emisie prekročia určitý prirodzený a od neho odvodený právny

limit, odraz, prejav, resp. pôsobenie takéhoto alebo takýchto faktorov na životné prostredie

a priamo na človeka, je veľmi škodlivé, až smrteľne nebezpečné (Odpady, 2001).

Po vyššie uvedenom rozdelení treba odpady deliť podľa ekologického hľadiska,

podľa toho ako sú nebezpečné pre životné prostredie a zdravie človeka, teda podľa stupňa

ich nebezpečnosti. Podľa materiálov Ministerstva životného prostredia SR sa odpady delia

na :

Ostatné odpady - označenie O

Nebezpečné odpady - označenie N

Tak ako je rôznorodá činnosť človeka, tak sú aj rozdielne odpady, ktoré pri tejto

činnosti vznikajú. Zo začiatku sa odpady zatrieďovali podľa oblasti činností, v ktorých

vznikali. V súčasnosti je vypracovaný „Katalóg odpadov“, kde sú uvedené najčastejšie sa

vyskytujúce odpady, ktoré sú zadelené celkom do 20 skupín. Podľa potreby sa potom

odpady priradili k uvedeným jednotlivým druhom odpadov. Zaraďovanie odpadov je

potrebné napr. z hľadiska vykonávania evidencie o odpadoch (Čermák, 2008).

Odpady je vhodné rozdeliť aj takto:

• komunálne odpady,

17

• priemyselné odpady,

• odpady z ťažby surovín,

• lesnícke a poľnohospodárske odpady,

• odpady z energetiky,

• kaly z čistiarní mestských a priemyselných odpadových vôd,

• úpravy vody a sedimenty,

• rádioaktívne odpady.

Druhy odpadov sú označené šesťmiestnym číslom, v ktorom prvé dvojčíslie

označuje skupinu, druhé dvojčíslie podskupinu v príslušnej skupine a tretie dvojčíslie druh

odpadu v príslušnej skupine a podskupine.

Napríklad: 20 02 01

20 – Komunálne odpady (odpady z domácností a podobné odpady z obchodu, priemyslu a

inštitúcií) vrátane ich zložiek zo separovaného zberu

02 – Odpady zo záhrad a z parkov (vrátane odpadu z cintorínov)

01 – Biologický rozložiteľný odpad (Druhy odpadov, 2011).

1.3.2 Katalóg odpadov

Katalóg odpadov slúži na potreby evidencie a stanovenia následnej manipulácie

s odpadom. Katalóg odpadov uvádza čísla odpadov, ktoré sú priradené k jednotlivým

druhom odpadov. Ak nie je možné stanoviť druh odpadu podľa Katalógu odpadov, zaradí

sa k takému druhu odpadu alebo skupine odpadov, ktoré najbližšie zodpovedajú jeho

vlastnostiam alebo pôvodu. Katalóg nie je pevný, ale sa neustále dopĺňa novými druhmi

odpadu (Čermák, 2008).

Dôraz sa kladie na možné postupy nakladania s biologicky rozložiteľným

odpadom na komunálnej úrovni; z toho dôvodu sa za biologický odpad považujú všetky

relevantné materiály označované ako komunálny odpad podľa Európskeho Katalógu

18

odpadov v súlade s rozhodnutím Komisie č. 2000/532/EK v znení rozhodnutia č.

2001/118/EK, č. 2001/119/EK a č. 2001/573/ES. Biologicky rozložiteľné odpady popisuje

nasledovná tabuľka:

Tab.č.1: Skupina 20 v katalógu odpadov

Popis Odpad

EU- kód

Poznámka

Kuchynský a reštauračný

odpad (odpad z potravín)

20 01 08 z domácností, reštaurácií, jedální, bufetov,

kaviarní, nemocníc, školských jedální a pod.

Odpad z verejných trhovísk 20 03 02 iba biologicky rozložiteľné odpady ekvivalentné

kódom 200108 a 200201

Odpad zo záhrad a parkov 20 02 01 zo súkromných záhrad a verejných parkov a plôch

atď.

Drevo (drevný odpad) 20 01 38 neobsahujúci nebezpečné látky

nie nábytok ani objemný domový odpad

Zdroj: EU kódy v zmysle Rozhodnutia komisie č. 2001/118/EC

1.3.3 Biologicky rozložiteľný odpad - BRO

Napriek niekoľkým pokusom o presné vymedzenie pojmu „biologicky

rozložiteľný odpad“ v zásade nejestvuje jednotná definícia a jednotlivé členské štáty

pristupujú k tejto oblasti veľmi odlišne. Slovenská republika transponovala do

vnútroštátnej legislatívy smernicu 1999/31/ES o skládkach odpadov, kde je uvedená

všeobecná definícia biologicky rozložiteľného odpadu. Podľa smernice

“biodegradovateľný odpad” znamená odpad, ktorý môže byť anaeróbne alebo aeróbne

rozložený, ako napríklad odpad z potravín, rastlinný odpad, papier a lepenka.

Uvedená definícia bola transponovaná vyhláškou MŽP SR č. 283/2001 Z.z. o vykonaní

niektorých ustanovení zákona o odpadoch v znení neskorších predpisov, pričom jej znenie

je v plnej zhode so znením definície v smernici o skládkach odpadu.

Podľa štúdie „Nakladanie s biologickým odpadom v Európskej únii“ patrí medzi

biologicky rozložiteľný odpad bioodpad zo záhrad a parkov, potravinový alebo kuchynský

19

odpad z domácností, reštaurácií alebo maloobchodných predajní (sektor stravovania) ako

aj obdobný odpad zo závodov, kde sa spracúvajú potraviny. Podľa tejto definície teda

biologický odpad nezahŕňa zvyšky z činností v poľnohospodárstve a lesníctve, hnoj,

odpadové kaly a iný biologicky rozložiteľný odpad ako napr. prírodný textil, papier alebo

spracované drevo.

Biologicky rozložiteľný odpad je v odpadovom hospodárstve kvantitatívne

najvýznamnejšou skupinou odpadov. V komunálnom odpade je zastúpený, v závislosti od

miestnych podmienok a ročného obdobia, 30 až 70% -ným váhovým podielom. Spôsob

nakladania s ním môže pozitívne i negatívne ovplyvniť základné zložky životného

prostredia. Na Slovensku sa bioodpad v prevažnej väčšine likviduje spolu s ostatnými

zložkami komunálneho odpadu na skládkach a v spaľovniach.

Bioodpad je každý odpad tvorený organickými látkami rastlinného i živočíšneho

pôvodu. Tento odpad pochádza z chovu domácich zvierat, pestovania poľnohospodárskych

produktov i z domácností. Bioodpad z domácností je tvorený najmä zvyškami surovín,

ktoré vznikli pri príprave pokrmov (šupky zo zemiakov, odrezky zo zeleniny a ovocia),

alebo po ich neskonzumovaní. Tento odpad väčšinou končí v odpadkových nádobách a je

vyvezený na skládky odpadov (Pado, 2007).

Bioodpad tvorí v EÚ okolo 40% z celkovej produkcie odpadov v EÚ čo

predstavuje asi 60 miliónov ton ročne. Politika krajín EÚ vykazuje trend k rýchlemu

rozvoju triedeného zberu organických odpadov pre kompostovanie. Vo väčšine krajín je

súčasťou tejto politiky aj podpora kompostovania v malom meradle - v domácnostiach,

záhradách.

Bioodpad je v súčasnosti v najväčšej miere zneškodňovaný na skládkach odpadu,

kde sa z neho tvorí skládkový plyn, ktorý obsahuje metán a CO2 a prispieva k tvorbe

skleníkového efektu. Využiteľnosť väčšiny bioodpadov (predovšetkým tzv. „zelených

bioodpadov“) je pritom neporovnateľná s nákladmi na ich zneškodňovanie a to pri nízkych

prevádzkových nákladoch. SR si na základe stratégie EÚ stanovila postupné

obmedzovanie ukladania biodpadu na skládky odpadu, ktorá jednoznačne smeruje k

znižovaniu ukladania bioodopadu na skládky odpadu a do roku 2020 má zabezpečiť

zníženie množstva bioodpadu ukladaného na skládky odpadu na úroveň 35% z celkového

množstva bioodpadu vzniknutého v roku 1995 (Višváder, 2011).

20

1.3.3.1 Rozdelenie bioodpadov podľa pôvodu

Všeobecne je možné súhlasiť s názorom, že bioodpady vznikajú v rôznych

procesoch ľudskej činnosti, v poľnohospodárskych, zádradníckych a priemyselných

procesoch. Je tu však potrebné upozorniť na skutočnosť, že nie všetky produkty ľudskej

činnosti organického pôvodu vznikajúce v priemyselných procesoch je možné zaradiť

medzi bioodpady. Typickým príkladom sú plastové obaly (v súčasnosti mimoriadne

intenzívne diskutované), ktoré sú síce organického pôvodu, avšak základnou surovinou je

fosílny materiál a tieto látky nie sú biologicky rozložiteľné v takom časovom horizonte a

merítku, aby ich bolo možné zaradiť medzi bioodpady.

Z pohľadu pôvodu je teda možné bioodpady rozdeliť do niekoľkých základných skupín:

Obr.č.2: Schéma pôvodu bioodpadov

Typickými bioodpadmi rastlinného pôvodu sú priame odpady z rastlinnej výroby

v poľnohospodárstve, odpady z údržby mestskej zelene a vedľajšie produkty v záhradách.

Medzi typické odpady živočíšneho pôvodu môžeme zaradiť vedľajšie produkty živočíšnej

výroby v poľnohospodárstve, ako sú hlavne zvieracie exkrementy, exkrementami

znečistená podstieľka a podobne.

Samostatnú skupinu tvoria odpady kuchynské a tzv. odpady z tržníc, medzi

ktoré patria síce látky rastlinného a živočíšneho pôvodu, avšak iba ich časti tvoriace odpad

z prípravy jedál a zvyšky jedál vo verejných vývarovniach a hromadných stravovacích

21

zariadeniach, závodných a školských jedálňach, nemocniciach a podobne a tiež odpady

z veľkopredajní ovocia a zeleniny, a obchodných reťazcov.

Medzi bioodpady produkované priemyselnou činnosťou je možné zaradiť

produkty ľudskej činnosti, ktorých základom sú biomateriály, ako celulóza, buničina a pod.

Patria sem papierové výrobky, textilné produkty (na báze prírodných materiálov – vlny,

bavlny a pod.)

Samostatnú, veľmi významnú skupinu bioodpadov tvorí BRKO (Biologicky

Rozložiteľný Komunálny Odpad), ktorý je najčastejšie súčasťou zmesného komunálneho

odpadu a vzhľadom na skutočnosť, že je v prevažnej miere tvorený odpadom z domácností

na veľkých sídliskách, kde sa odpad najčastejšie zhromažďuje v spoločných nádobách

s veľmi malým podielom separácie tohto druhu odpadov (na rozdiel od čiastočnej

separácie zberu papiera, skla a plastov), je zmesou všetkých vyššieuvedených skupín

bioodpadov (Trenčín, 2007).

1.4 Odpadové hospodárstvo

Podľa zákona č. 223/2001 Účelom odpadového hospodárstva je:

predchádzať vzniku odpadov a obmedzovať ich tvorbu najmä rozvojom technológií

šetriacich prírodné zdroje, výrobou výrobkov, ktorá rovnako ako výsledné výrobky

čo možno najmenej zvyšuje množstvo odpadov a čo možno najviac znižuje

znečisťovanie životného prostredia, vývojom vhodných metód zneškodňovania

nebezpečných látok obsiahnutých v odpadoch určených na zhodnotenie,

zhodnocovať odpady recykláciou, opätovným použitím alebo inými procesmi

umožňujúcimi získavanie druhotných surovín, ak nie je možný alebo účelný postup

podľa predchádzajúceho bodu,

využívať odpady ako zdroj energie, ak nie je možný alebo účelný postup podľa

predchádzajúcich bodov,

zneškodňovať odpady spôsobom neohrozujúcim zdravie ľudí a nepoškodzujúcim

životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom

1.4.1 Program odpadového hospodárstva

22

Program odpadového hospodárstva sa vypracováva na stanovenie cieľov

odpadového hospodárstva pre územný celok, jeho časti alebo pôvodcu a opatení na ich

plnenie v súlade so zákonom o odpadoch. Program sa vypracúva pre odpady uvedené

v Katalógu odpadov.

Podľa vyhlášky MŽP SR program odpadového hospodárstva musí vypracovať

každý pôvodca, každá obec, každý okres a kraj. Program musí byť vypracovaný tak, aby

zabezpečoval ochranu životného prostredia pričom aby vychádzal z ekonomických

a sociálnych možností danej oblasti.

Program musí obsahovať názov orgánu, základné údaje o území, pre ktoré sa

program vydáva, základné údaje o pôvodcovi odpadu, charakteristiku súčasného stavu

odpadového hospodárstva, rozpočet odpadového hospodárstva, záväznú časť a smernú

časť. Požadovaná osnova a náležitosti pre zostavovanie POH sú uvedené vo vyhláške

a v jej prílohách.

Záväzná časť programu kraja a okresu musí podľa vyhlášky obsahovať:

údaje o prúdoch odpadov v členení na komodity ( staré vozidlá, odpadové oleje,

upotrebené batérie a akumulátory, odpadový papier, odpadové sklo, fľaše z PET,

viacvrstvové kombinované obalové materiály a iné komodity).

postup znižovania biologicky rozložiteľného odpadu ukladaného na skládky

odpadu vyjadreného v hmotnostných jednotkách vo východiskovom a cieľovom

roku.

Záväzná časť programu pôvodcu a programu obce obsahuje:

údaje o predpokladanom vzniku odpadov a podiele ich znehodnocovania

a zneškodňovania vo východznom a cieľovom roku programu v členení na

komodity.

Údaje o organizačných, technologických a výrobkových opatreniach na zníženie

vzniku nebezpečných odpadov a ostatných odpadov, ak ich pôvodca tvorí viac ako

10 ton za kalendárny rok.

23

podporovať všetky formy materiálového zhodnocovania (domáce, komunitné,

priemyselné),

doriešiť technicko-organizačné zabezpečenie zberu biologicky rozložiteľných

odpadov z domácností a siete hotelových reštauračných zariadení (20 01 08),

vytvoriť podmienky zabraňujúce kontaminácii biologicky rozložiteľných odpadov

škodlivinami a spracovať receptúry pre celoročné kompostovanie,

postaviť priemyselné kompostárne pre Bratislavu, Košice a iné väčšie mestá s

ohľadom na miestne podmienky (počet obyvateľov, prevaha výstavby ...),

komplexne riešiť uplatnenie kompostov na trhu a zvyšovať mieru ich zhodnotenia

spracovaním na substráty.

zvyšovať množstvo biologicky rozložiteľného odpadu (zo všetkých zdrojov)

zhodnocovaného aeróbnym alebo anaeróbnym spôsobom (kompostovaním, resp.

spracovaním na bioplyn),

Do roku 2010 znížiť množstvo biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov

zneškodňovaných na skládkach o 20 % oproti roku 2005

Opatrenia:

zaviesť systém evidencie a kontroly nakladania s biologicky rozložiteľnými

odpadmi v komunálnych odpadoch mestách a obciach,

vytvoriť podmienky na získavanie vstupnej suroviny pre celoročné

kompostovanie,

vytvoriť komplexnú infraštruktúru na materiálové zhodnocovanie biologicky

rozložiteľných odpadov kompostovaním.

Smerná časť POH kraja a okresu má obsahovať zámery na vybudovanie nových

zariadení na zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu, ako aj zariadení na iné nakladanie

s odpadmi.

Nedostatočnú úroveň materiálového zhodnocovania biologicky rozložiteľných

odpadov je potrebné riešiť s využitím najnovších poznatkov o možnostiach aplikácie

aeróbnych a anaeróbnych procesov vo vzťahu k odpadom zo všetkých relevantných

priemyselných a komunálnych zdrojov.

V oblasti priemyselných zdrojov biologicky rozložiteľných odpadov je potrebná

spolupráca s pôvodcami príslušných odpadov, najmä producentov odpadov zo skupiny 02,

03, a 04. V komunálnej oblasti je potrebné technicko-organizačne doriešiť zber biologicky24

rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu (20 01 08).

POH kraja a okresu pripomienkuje verejnosť a dotknuté orgány štátnej správy.

Schválený POH tvorí podklad pre opatrenia na obmedzovanie vzniku odpadov, pre

nakladanie s odpadmi a pre zostavovanie územnoplánovacej dokumentácie. Podľa potreby

a požiadaviek sa môže meniť a dopĺňať (Čermák, 2008)

1.5 Nakladanie s odpadmi

Nakladanie s odpadom je podľa zákona č. 223/2001 Z. Z. O odpadoch zber

odpadov, preprava odpadov, zhodnocovanie odpadov a zneškodňovanie odpadov vrátane

starostlivosti o miesto zneškodňovania.

Jednotlivé operácie sa navzájom ovplyvňujú a súčasne vplývajú na voľbu

systému. Tiež treba pripomenúť, že odvoz odpadu tvorí až 70% nákladov z celkových

nákladov potrebných na odstraňovanie odpadov.

Na zber odpadu sa používajú rôzne systémy. Voľba systému závisí od množstva

a druhu odpadov – štruktúry sídiel (spôsob výstavby, hustota osídlenia) - topografie

územia – dopravy. Hustota osídlenia a spôsob výstavby je určujúcim na stanovenie

zberných miest, počtu a veškosti zberných nádob. Topografia územia stanovuje napr.

Systém zvozu, dopravné možnosti, veľkosť použitého zberného vozidla. Množstvo a druh

odpadu stanovuje potrebnú kapacitu systému a jej jednotlivých prvkov. Voľbu systému

popri ekonomických otázkach značne ovplyvňuje požiadavka zabezpečenia separovaného

zberu zložiek odpadov (Čermák 2008).

1.5.1 Systémy nakladania s komunálnym odpadom a BRO

Systémy nakladania s komunálnym odpadom zahŕňajú zhromažďovanie, zber

a triedenie komunálneho odpadu, jeho zvážanie dopravnými prostriedkami a nadväzujúcu

úpravu, ako aj predpoklad pre jeho využívanie, prípadne odstránenie.

25

Legislatívnym základom pre nakladanie s BRO je Smernica Rady EÚ

č.1999/31/EC o skládkach odpadu, v ktorej sa ukladá členským štátom vypracovať

národnú stratégiu o recyklácii, kompostovaní a produkcii bioplynu, čo by viedlo

k obmedzeniu množstva biologicky rozložiteľného odpadu ukladaného na skládky.

Tab.č.2: Podiel zneškodňovania a zhodnocovania odpadov v roku 2009 [v %]. Produkcia a

zhodnocovanie komunálneho odpadu v roku 2009 [v tis. ton]

A B C D E F

Slovensko % 9,80 2,38 5,58 0,00 82,24 100

Slovensko tis.t 165 40 94 0 1 385 1 684

Zdroj: Eurostat

Legenda:

A Energetické zhodnotenie | B Materiálová recyklácia | C Iné formy recyklácie, vrátane

kompostovania | D Spaľovanie bez využitia energie | E Skládkovanie F Spolu

Z tabuľky podľa údajov Eurostat vyplýva, že dominantnou činnosťou nakladania so

zmesovým komunálnym odpadom je aj naďalej skládkovanie.

1.5.1.1 Zber komunálneho odpadu

Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý bol v roku 2006 vykonaný Občianskym

združením CEPTA, až 95,2% Slovákov považuje triedenie odpadu za dôležité, nemajú

však dostatočne vytvorené podmienky na triedenie. Zároveň až 85% Slovákov by

motivovalo k triedeniu práve zníženie poplatku za odpad.

Jednou z ciest, ako to dosiahnuť, je zavedenie moderných technológií pre

množstvový zber odpadu, ktoré umožňujú jednoznačnú identifikáciu klientov a poskytujú

občanom možnosť vyúčtovania poplatkov za odvoz a zneškodnenie komunálneho odpadu

podľa princípu „plať, koľko vyhodíš“ (Báreková, Sklenár, 2008).

Anketa bola vykonaná na reprezentatívnej vzorke 133 obcí a miest vybraných

náhodným výberom v rámci celého Slovenska. V obciach a mestách, zapojených do ankety

žije 1,82 mil. obyvateľov SR, čo predstavuje 33,8 % populácie Slovenska.

26

Najnovšie trendy v technike ponúkajú dva spôsoby zberu zvyškového KO.

Kvantifikácia odpadu v prinášacom systéme zberu

Pri tomto systéme je zberová nádoba väčšieho objemu používaná viacerými

pôvodcami odpadu. Pri každom vhodením odpadu do spoločného kontajnera je

potrebné pôvodcu odpadu identifikovať pomocou bezdotykovej identifikačnej karty

a vhadzované množsrvo odvážiť a zaznamenať.

Kvantifikácia odpadu v lokálnom systéme zberu

Použitie tejto metódy si vyžaduje zberové vozidlá vybavené zdvíhacím

a výklopným zariadením s integrovanou váhou, ktorá zváži nádobu bezprostredne

po jej uchopení. Aby bolo možné jednoznačne priradiť odvážené množstvo odpadu

k jeho pôvodcovi, musí byť každá nádoba vybavená pasívnym RFID čipom

slúžiacim na identifikáciu nádoby (Báreková, Sklenár, 2008).

1.5.1.2 Zber biologicky rozložiteľného odpadu

Zber bioodpadov sa organizuje ako odvozný spôsob (zber z chodníkov),

donáškový spôsob s donášaním na zberné miesta alebo do zberných dvorov. BRO sa

zhromažďuje v nádobách alebo vreciach, ktoré su buď papierové alebo plastové.

Využívajú sa nádoby s objemom 60 – 240 litrov, ktoré sú obvykle špeciálne upravené –

tzv. Bionádoby, ktoré sú v našich klimatických podmienkach vyprázdňované raz za týždeň

až 14 dní, avšak v južnej Európe to musí byť 3 až 4 –krát týždenne (Filip, Božek,

Kotovicová, 2003).

Pre riedko obývané sídla (vidiecke oblasti) a malé obce (s počtom obyvateľov

1000 – 1500), existujú dve hlavné stratégie na vybudovanie efektívneho systému pre

nakladanie s BRO:

1. Kuchynský odpad a odpad zo záhrad by sa nemali vytrieďovať, pretože takýto

systém by bol príliš nákladný, a v takejto situácii sa ukazuje podpora domáceho

kompostovania oveľa efektívnejšia, čo znižuje nutnosť riešiť problém kuchynského

odpadu.

2. Uvažovať o systéme separovaného zberu iba kuchynského odpadu v spolupráci

s ďaľšími obcami (regionálny systém zberu), aby bolo možné optimalizovať

27

zberové – zvozové cesty a invetičné nákklady a odpad zo záhrad zhodnocovať

domácim kompostovaním (Ricci, Favoino, Hogg, Amlinger).

Zaujímavé riešenie pre vidiecke oblasti alebo aj mestá, kde prevláda individuálna

a radová zástavba je kombinácia zavedenia domáceho kompostovania v rodinných domoch

a separovaného zberu kuchynského odpadu iba vo vysokých obytných domoch. Takáto

činnosť sa často vykonáva v spolupráci s miestnymi poľnohospodármi v rámci stratégie

nazývanej Decentralizované kompostovanie a poľnohospodári sa zameriavajú na:

1. Separovaný zber kuchynského odpadu,

2. Kompostovanie vytriedeného kuchynského odpadu a odpadu zo záhrad priamo

na farmách, kde sa kompost môže využiť (Ricci, Favoino, Hogg, Amlinger).

Podľa CEPTA 57,3 % respondentov je ochotných triediť bioodpad, a to buď v

rámci systému triedeného zberu obce (komunálneho kompostu), alebo kompostovať

bioodpad priamo doma v záhrade. Takmer tretina respondentov (27,8 %) priamo pociťuje

nedostatok informácií k problematike bioodpadu.

1.5.2 Separovaný zber odpadov

Podľa Čermáka (2008) cieľom separovaného zberu odpadov je materiálové

zhodnotenie odpadov čo v najväčšej možnej miere, zníženie množstva KO až o 50%

a zvýšenie využívania druhotných surovín. Druhy vyseparovaných zložiek odpadu sú:

papier, sklo, plasty,  kovy a BRO.

1.5.2.1 Faktory ovplyvňujúce voľbu systému separovaného zberu

Podľa Čermáka (2007) závisí systém separovaného zberu od špecifických potrieb

o podmienok daného územia, na ktorom sa má zber vykonávať. Hlavné faktory, ktoré

ovplyvňujú voľbu separovaného zberu sú:

28

Právne predpoklady – plošné rozmiestnenie producentov, preberacia kapacita

zariadení,

Štruktúra osídlenia – hustota osídlenia, dopravné možnosti,

Odpadové hospodárstvo – regionálne odpadové hospodárstvo, plánovaný zber

v oblasti, technológie spracovania odpadu.

1.5.2.2 Spôsoby separovaného zberu:

Metóda odvážania - odpady sú odoberané priamo u producenta, výhodou systému

je jeho prijateľnosť pre obyvateľstvo, nevýhodou zvýšené náklady a požiadavky na

logistiku.

Metóda donášania – odpad je donášaný obyvateľstvom do decentrálnych zberných

miest, odtiaľ sa odpad odváža, výhodou sú znížené náklady, jednoduchšia logistika.

Prinášací systém si vyžaduje budovať zberné strediská, do ktorých sa vytriedené

zložky odpadu donášajú. Dosť často je tento systém spojený aj so zberom problémových

látok. Na Slovensku sa separovaný zber vykonáva kalendárovým zberom (časový

harmonogram odberu od obyvateľov) – kontajnerovým zberom (zber do uložených

kontajnerov) a výkupom odpadov - druhotné suroviny (Čermák, 2008).

1.6 Zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov

29

Od 1. Januára 2006 platí zákaz zneškodňovať odpad zo záhrad, parkov,

cintorínov, či verejnej zelene. Tento odpad sa teda nesmie ani spaľovať, ani ukladať na

skládky odpadov.

Pri spaľovaní odpadov na záhradách sa uvoľňujú toxické látky, ako napr. oxid

uhoľnatý, dráždivý čpavok, uhľovodíky, dechtové látky a mnohé ďaľšie zdraviu škodlivé

látky. Dôvodom je horenie za nízkych teplôt a nedostatočného okysličovania.

Zákony umožňujú „zelený“ odpad len zhodnocovať. Jedným z možných

a najjednoduchších riešení je jeho kompostovanie (Vrábľová, Moňok, 2008).

1.6.1 Metóda biodegradácie BRO

Pre spracovanie biologicky rozložiteľných odpadov (BRO) je možné v súčasnej

dobe využívať klasické metódy biodegradácie a to hlavne kompostovanie, spaľovanie

a anaeróbne vyhnívanie. Popri tom môžu byť využívané aj ďaľšie spôsoby, zatiaľ nie príliš

rozšírené, ako je napríklad alkoholové kvasenie či pyrolýzne procesy.

Pre prevažnú časť BRO sa v dnešných podmienkach javí ako najvhodnejší

spôsob spracovania (s najmenšími vstupnými investičnými nákladmi) riadené

kompostovanie v pásových hromadách na voľnej ploche, kedy každý zásah do

kompostovacieho procesu je presne načasovaný a má svoje opodstatnenie. Preto možno

predpokladať, že znakom ďaľšieho vývoja v problematike kompostovania bude

jednoduchá kompostovacia jednotka umiestnená na vhodnej ploche, ktorú budú

prevádzkovať poľnohospodárske podniky alebo farmy, prevádzky komunálnych služieb,

veľké záhradníctva a ďaľšie podniky, ktoré sa spracovávaním BRO zaoberajú. Zvyšujúce

sa množstvo BRO a legislatívny rámec EÚ (napr. smernica Rady č. 1999/31/EC,

o skládkach odpadov) vedú k snahe o rozšírenie siete kompostární. Avšak realizácia

kompostárne predstavuje nemalé finančné náklady. Pri zriaďovaní kompostárne hrá

významnú úlohu obstarávacia cena vhodnej kompostovacej plochy či už spevnené,

vodohospodársky zabezpečené, zakryté či nezakryté, poprípade poľné – nezabezpečené

plochy ( Kollárová, 2008).

30

1.6.1.1 Kompostovanie

Jednou z najstarších a najrozšírenejších, človekom riadených recyklácií je

kompostovanie. Z ekologického hľadiska je veľmi výhodné likvidovať odpad

kompostovaním, i keď ide o nákladnejší spôsob ako je skladovanie. Výhodou

kompostovania je, že organické látky a biogénne prvky sú vrátené späť do kolobehu

v pôde. Pomocou kompostovania je možné z rozličných organických odpadov získať

kvalitné organicko – minerálne hnojivo, ktoré zlepšuje niektoré fyzikálno – chemické

vlastnosti pôdy (Pado, 2007).

Kompostovanie možno robiť na kompostovisku – poľnej kompostárni alebo na

stálej kompostárni. Na vybudovanie vodohospodársky zabezpečenej plochy, ktorá je

základom každej stálej kompostárne, neexistujú žiadne jednotné pravidlá.

Vodohospodársky zabezpečená plocha vždy závisí na konkrétnych podmienkach a musí ju

individuálne navrhnúť zodpovedný projektant (Plíva, Altmann, Jelínek, Kollárová,

Stolarová, 2005).

Prevádzkové podmienky kompostovania

Priebeh kompostovania je ovplyvnený vlhkosťou, teplotou, prístupom kyslíka,

pomerom obsahom uhlíka k dusíku v spracúvaných odpadoch, štruktúrou substrátu

i hodnotou pH. Tieto faktory teda ovplyvňujú, prípadne optimalizujú životné podmienky

rozkladných mikroorganizmov. Zrnitosť kompostovaných substrátov úzko súvisí

s faktorom vlhkosti, dostatočným prísunom kyslíka a povrchom pre osídlenie

mikroorganizmov. Rozdrvením alebo rozomletím substrátov sa zmení štruktúra

kompostovaného materiálu a dosiahne sa určitá homogenizácia. Pri dostatočnom prísune

kyslíka sa rozdrvený materiál rýchlejšie rozkladá. Zrnitosť však nesmie byť príliš jemná,

aby sa podmienky pre dostatočný prísun kyslíka nezhoršili.

Na dosiahnutie hygienickej nezávadnosti finálneho produktu sa pri kompostovaní

musí udržiavať teplota 55 až 60 ° C aspoň v priebehu dvoch týždňov, s vlhkosťou 40 – 60

% pre kratší čas je potrebná teplota až 70 ° C. Účinnosť rozkladu významne ovplyvňuje

pomer uhlíka a dusíka (C/N). Čím je tento pomer vyšší, tým dlhšie trvá rozkladný proces.

V prevádzkových podmienkach humifikačného procesu býva pomer významnách prvkov

nasledovný C : N : P : K = 25-30 : 1 : 0,2 : 0,08. Konečný produkt t. j. stabilizovaný

kompost, by mal mať pomer C : N približne 10 : 1 (Chmielewská, Kuruc, 2008).

31

Vodohospodársky zabezpečené napr. spevnené plochy určené na kompostovanie

musia spĺňať predovšetkým nasledujúce požiadavky:

Zamedzenie kontaktu spracovávaných surovín s okolitou pôdou

a podzemnou vodou

Zabezpečenie voľného prístupu pracovnej techniky k hromadám kompostu

Minimálny spád kompostovacej plochy 2%

Zabezpečenie odvádzania zrážkových vôd a splaškov kompostu do

podzemných alebo nadzemných zásobníkov zodpovedajúcej kapacity.

Nakoľko výstavba nových, vodohospodársky zabezpečených plôch je investične

veľmi nákladná (30 až 75 EUR/m²), je možné využívať na kompostovanie stavby, ktoré sú

už zabezpečené (silážne žľaby, hnojiská a poľnohospodársky skladovacie plochy, areály

uhoľných skladov, skladov hnojív a podobne.

Veľkosť kompostovacej plochy potrebnej na kompostovanie závisí hlavne od:

Celkového množstva kompostovaných surovín

Voľby technológie kompostovania

V prípade technológie kompostovania v pásových hromadách na voľnej ploche sa

potreba veľkosti kompostovacej plochy riadi nasledujúcimi faktormi:

Tvar profilu pásových hromád

Rozmiestnením hromád na ploche

Počtom prekopávaní kompostu

Stupeň zrenia kompostu určeného k expedícií

V prípade tvaru profilu sú najvýhodnejšie pásové hromady lichobežníkového

prierezu, ktoré vykazujú najmenšiu potrebu plochy na objem kompostu - asi 0,3m² plochy

na 1m³ založených surovín (Plíva, Altmann, Jelínek, Kollárová, Stolarová, 2005).

Poľná kompostáreň

Kompostovacia spevnená plocha poľnej kompostárne býva vybudovaná

v blízkosti vzniku spracovávaných surovín, je využívaná dočasne (obdoba poľného

32

hnojiska), nie je vodohospodársky zabezpečená, musí ale rešpektovať podmienky vodného

zákona pre ochranu povrchových a podzemných vôd. Menej používaným spôsobom je

kompostovanie na nespevnenej ploche (pozemku, lúke), keď sa po spevnenej ploche –

komunikácii či poľnej ceste pohybuje len používaná mechanizácia – traktor s vlečkou,

kolesový nakladač, prekopávač kompostu a pod.

Stála kompostáreň

Voľné, vodohospodársky zabezpečené plochy sú nutnou súčasťou stálych

kompostární na ktorých je prevádzkované centrálne kompostovanie rôznymi organizáciami

(technické služby obcí, súkromné podnikateľské subjekty). Ide o náročnú činnosť, ktorá

musí spĺňať vodohospodárske, hygienické predpisy a legislatívu odpadov. Ďaľšie

požiadavky sú kladené na kompostárne, ak sa vyrobený kompost uvádza do obehu

predajom.

Stála kompostáreň na zastrešenej, vodohospodársky zabezpečenej ploche je

ideálnym riešením pri celoročnej prevádzke. V zimnej prevádzke však niekedy býva

problematická tvorba vodných pár, ktoré sa zrážajú na strope a vytvárajú vlhké prostredie.

Preto sú haly vybavené ventilátormi (Plíva, 2006).

1.6.1.2 BRO ako zdroj biomasy

Biomasa je definovaná ako biologicky rozložiteľná zložka výrobku alebo zvyšku

rastlinných a živočíšnych látok z poľnohospodárstva, lesníctva alebo biologicky

rozložiteľná zložka priemyselného a komunálneho odpadu.

Z definície biomasy je zrejmé, že najväčším producentom na Slovensku je

poľnohospodárstvo a lesníctvo. Podiel výmery poľnohospodárskej pôdy z celkovj výmery

Slovenska je 47 % a podiel lesnej pôdy je 41 %. Biomasu môžeme obecne rozdeliť na:

Poľnohospodársku biomasu – obilná, repková, kukuričná, slnečnicová a iná slama,

seno, živočíšne exkrementy, drevné odpady zo sadov, vinohradov a náletu drevín

z TTP a účelovo pestované energetické plodiny (stebelniny – láskavec, štiavec,

krídlatka a rýchlorastúce dreviny – vŕba, topoľ),

33

Lesná biomasa – palivové drevo, konáre, pne, korene, kôra štiepka, rýchlorastúce

dreviny pestované na lesnej pôde,

Odpady z drevospracujúceho priemyslu – odrezky, hobliny, piliny,

Komunálny odpad – tuhý spáliteľný odpad, biologicky rozložiteľný odpad, tráva

a porasty prícestných pásov, parkov, cintorínov, orezy stromov a kríkov.

Z hľadiska energetického využitia môžeme poľnohospodársku biomasu rozdeliť

do troch základných skupín:

1. Biomasa vhodná na výrobu tepla spaľovaním – slama a stebelniny z rôznych plodín

a rastlín – fytomasa a drevný odpad zo sadov, vinohradov a TTP – dendromasa,

2. Biomasa vhodná na výrobu bioplynu – exkrementy hospodárskych zvierat, zelená

hmota, siláž a senáž,

3. Biomasa vhodná na výrobu tekutých biopalív na výrobu MERO (metylester repkového

oleja) a na výrobu bioetanolu (kukurica, obilie, cukrová repa).

Z hľadiska účelnosti produkcie môžeme rozdeliť biomasu na:

Odpadovú, ktorá vzniká ako vedľajší produkt pri hlavnej poľnohospodárskej

produkcii, napríklad slama hustosiatych obilnín, kukurice, slnečnice, repky,

odpadové drevo v ovocných sadoch, vinohradoch, porast z lúk a pasienkov, nálety

drevín z TTP, exkrementy hospodárskych zvierat a pod.

Účelovo pestovaná biomasa, napríklad energetické plodiny, rýchlorastúce dreviny,

semená niektorých plodín (repka, slnečnica, konope) a plodiny na výrobu

bioetanolu.

Poľnohospodárstvo takto ponúka nové možnosti – poľnohospodárstvo to už dávno

nie sú len základné potraviny, ale aj ďaľšie, často nevyčísliteľné hodnoty, od kvality

životného prostredia, priameho vplyvu na zdravotný stav obyvateľstva, až po zdroje

energie (Rusňák a kol., 2010).

Spôsoby využitia biomasy k energetickým účelom

34

Spôsob využitia biomasy k energetickým účelom je do značnej miery predurčený

fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami biomasy. Veľmi dôležitým parametrom je vlhosť,

resp. obsah sušiny v biomase. Hodnota 50 % sušiny je približná hranice medzi mokrými

procesmi (obsah sušiny je menší než 50 %) a suchými procesmi (obsah sušiny je väčší než

50 %). Z principiálneho hľadiska možno rozlíšiť niekoľko spôsobov získavania energie

z biomasy a prípravy biomasy pre energetické vuyžitie:

Termochemická premena biomasy (suché procesy):

a) Spaľovanie

b) Splyňovanie

c) Pyrolýza

Biochemická premena biomasy (mokré procesy):

a) Alkoholové kvasenie

b) Metánové kvasenie

Fyzikálne a chemické premeny biomasy:

a) Mechanicky (štiepanie, drvenie, lisovanie, briketovanie, peletovanie, mletie

a pod.)

b) Chemicky (esterifikácia surových bioolejov)

Získavanie odpadného tepla pri spracovávaní biomasy ( napr. pri kompostovaní,

aerobnom čistení odpadových vôd, anaerobných fermentácií pevných organických

odpadov a pod.) (Pastorek, Kára, Jevič, 2004).

1.6.2 Metódy tepelného zneškodňovania odpadov

Metódy tepelného zneškodnenia odpadov predstavujú v mnohých krajinách

úpravu odpadov ako proces, pri ktorom sa rozkladajú niektoré škodlivé a nebezpečné

zložky odpadov, redukuje sa významne ich objem a množstvo, prípadne sa využíva teplo

spalín na ďalšie energetické využitie. V krajinách, ktoré trpia nedostatkom vhodných plôh

pre iné spôsoby zneškodňovania odpadov sa tepelné metódy stali dominantným riešením.

Vo Švajčiarsku sa tepelnými metódami zneškodňuje viac ako 70% odpadov a v Japonsku

viac ako 60% odpadov.

35

Pod pojmom tepelné spracovanie organických odpadov sa rozumie predovšetkým

ich spaľovanie a pyrolýza, ako aj daľšie rôzne procesy splyňovania a skvapalňovania

odpadov, rovnako aj oxidácia mokrou cestou, príp. tavenie do strusky alebo škváry.

Cieľom spaľovania odpadov je znížiť množstvo organických kontaminantov

v odpadoch (menšie zaplnenie skládok) a skoncentrovať ťažké kovy v zachytenom popole.

Využité teplo vzniknuté z toho procesu je pozitívnym vedľajším javom nie je to však

hlavný dôvod pre voľbu tejto metódy zneškodňovania. Platí to hlavne pre spaľovanie

nebezpečných odpadov. Spaľovanie odpadu, hlavne nebezpečných odpadov, sa preto dnes

nepovažuje za proces tepelného využitia, ale za súčasť procesu nakladania s odpadom,

a teda za ekologické opatrenie. Spaľovať by sa malo iba také množstvo odpadov, ktoré

nemôžeme využiť ako druhotné suroviny, alebo je to technologická a ekologická

nevyhnutnosť.

Spaľovanie odpadov je vhodným procesom zneškodnenia aj v husto osídlených

oblastiach, kde je nedostatok pôdy pre skladovanie neupravených odpadov. Na druhej

strane má však niektoré nedostakty ekonomického, technického i ekologického charakteru.

Sú to väčšinou vysoké investičné a prevádzkové náklady, potreba presných

kontrolovaných a meracích zariadení a nevyhnutnosť náležitého čistenia spalín ako aj

redukcia ďalších negatívnych vplyvov na životné prostredie (Janoško, Piatrik, Giba, 1998).

1.6.2.1 Spaľovanie

Spaľovaním je možné zneškodniť rôzne druhy odpadov ako sú tekuté kaly, tuhé

odpady i plynné odpady. V niektorých spaľovniach je možné spaľovať rôzne druhy

súčasne. Väčšina odpadov patrí medzi menej hodnotné palivá a pri samostatnom spaľovaní

môže dochádzať k problémom. To platí hlavne o KO, ktorý je nie rovnorodým materiálom

s rozdielnymi termickými vlastnosťami z hľadiska druhu a veľkostí jednotlivých frakcií.

Spaľovacie pece preto musia vyhovovať množstvu vzájomne si odporujúcich podmienok.

Napr. voľný papier zhorý veľmi rýchlo, ale balík časopisu nie, pneumatika spaľovaním

prejde iba trochu spálená, ale hliník sa taví a môže zalepovať rošty. Ťažko spaľované

odpady je potrebné miešať s dobre spáliteľnými v pomeroch, ktoré ešte zaručujú trvalé

horenie zmesi. Jedná sa o odpady s vysokým podielom inertných materiálov, alebo silne

36

vlhké a tečúce odpady. V začiatočných fázach spaľovania a v prípadoch, kedy výhrevnosť

odpadov je príliš malá, je nutné použiť pomocné prídavné palivo.

1.6.2.2 Pyrolýza odpadov

Alternatívou spaľovacích zariadení je pyrolýza odpadov, ktorá predstavuje

tepelný rozklad organických materiálov bez prístupu splyňovacích médií ako je kyslík,

vzduch, oxid uhličitý, vodná para. Prebieha tak, že v oblasti teplôt 150 až 900 ˚C uvoľnia

tekavé látky a makromolekulárne. Molekuly s dlhými reťazcami sa štiepia na kratšie.

Organické zlúčeniny sa pri vyšších teplotách stávajú menej stabilné a rozpadajú sa na

jednotlivé tekavé produkty a koks. Rozklad organických látok prebieha odštiepením

malých molekúl z pôvodných makromolekúl. Chemické reakcie pri pyrolýze závisia na

vstupnom materiáli, obsahu vlhkosti, pyrolýznej teplote a reakčnej dobe (Janoško, Piatrik,

2001).

1.6.2.3 Iné metódy

K celkovému prehľadu použitia tepelných metód je potrebné poukázať aj na iné

metódy, ktoré sú v štádiu vývoja a prevádzkového overovania. Jedná sa o termochemické

splyňovanie, termochemické skvapalnenie, metódy oxidácie mokrou cestou

a spaľovanie v plazmovom oblúku a ďaľšie.

Všeobecne možno zhrnúť, že metódy tepelného zneškodnenia prinášajú

nasledovné výhody oproti iným metódam zneškodnenia odpadov:

Spaľovaním sa dosiahne podstatne účinnejšie zníženie objemu odpadu než

kompostovaním alebo skládkou. Zvyšok po spálení tvorí spravidla 25-40 %

hmotnosti a 8-12 % pôvodného objemu odpadu.

Zvyšok po spaľovaní je tuhý, sterilný a nepodlieha rozkladu. To do značnej miery

znižuje zdravotné riziko spaľovania odpadov, čo je významné v prípade epidémií

a patologických odpadov.

Spaľovanie je rýchly spôsob zneškodnenia odpadov. Medzi nevýhody technológii

tepelného zneškodňovania patrí najmä:

37

Vysoké investičné náklady moderných spaľovaní.

Emisie niektorých plynných škodlivín nie je možné dokonale odstrániť zo spalín

bez nákladných filtračných technológií (Kuraš, 1993).

1.7 Skládkovanie BRKO

Úsilie o zníženie skleníkových plynov je v súčasnej dobe hlavným iniciátorom

snáh o obmedzenie skládkovania biologicky rozložitelných odpadov. Tieto snahy už boli

stanovené v požiadavke smernice Rady 1999/31/EC o skládkach odpadov na zníženie

množstva biologicky rozložiteľného odpadu putujúceho na skládky. Podieľali sa na

požiadavku 6. Akčného programu pre životné prostredie na zníženie množstva odpadov

určených ku konečnému zneškodneniu o 20% do roku 2010 a o 50% do roku 2050 vo

vzťahu k údajom z roku 2000.

Dôvody na znižovanie ukladania BRO na skládky:

zníženie emisíí skleníkových plynov,

opätovný návrat organickej hmoty a živín do pôdy,

zníženie záberu pôdy skládkami,

zisk energie (v prípade využívania BRO anaérobnou digesciou, spaľovaním, a

pod.) (Slejška, Habart, 2003).

V roku 1990 emisie skleníkových plynov tvorili z odpadového hospodárstva v

Európskej únií 155 Mt CO, čo predstavovalo 4% všetkých emisíí skleníkových plynov EU

(Bates a Haworth, 2001).

Produkcia komunálneho odpadu má v rokoch 2002 až 2008 rastúcu tendenciu

(nárast o 17 %) (viď graf 1). Zároveň priebeh rastu pridanej hodnoty (PH) za národné

hospodárstvo má rastúci charakter (zvýšenie v roku 2008 oproti roku 2002 o 10,4 %).

Rastom PH a množstvo vytvoreného komunálneho odpadu poukazuje na oživenie

hospodárstva, rast kúpyschopnosti obyvateľstva, ako aj celkovej životnej úrovne

obyvateľstva a vzhľadom na rýchlejší rast ekonomického ukazovateľa sa trend vývoja

tvorby KO z pohľadu rastu HDP sa javí ako pozitívny.

38

Zdroj:ŠÚ SR

Graf 1: Vzťah medzi HDP a tvorbou komunálneho odpadu v SR

Napriek tomu, že tvorba KO podľa predchádzajúceho grafu sa javí ako pozitívna

vplyvom ekonomického rastu, je nevyhnutné sa zamerať na zníženie množstva tohto

odpadu ukladaného na skládky. Cieľom je predovšetkým znížiť množstvo uniknutých

skládkových plynov. V oblasti Trnava je množstvo zneškodňovaného KO výrazne vyššie

než v ostatných oblastiach Slovenska, čo možno vidieť aj v tab.3 o odpadoch SR 2009.

V tabuľke sú tiež ďaľšie relatívne ukazovatele z oblasti nakladania s komunálnym

odpadom v SR. V tab.4 je uvedené percentuálne vyjadrenie jednotlivých nakladaní

s komunálnym odpadom, kde zhodnocovanie v oblasti Trnava je veľmi málo zastúpené

materiálovo a energeticky. Treba však uviesť, že v kompostovaní Trnavský kraj zaostáva

len za Nitrianskym krajom.

Tab.3: Odpady v Slovenskej republike 2009

Územie Množstvo KO na jedného obyv. za rok

Množstvo zhodnoteného KO na jedného obyv. za

Množstvo zneškodneného KO na jedného obyv. za rok

Množstvo vyseparovaných zložiek KO na jedného obyv.

Množstvo zhromažďovaného KO na jedného obyv. za rok

39

(kg/obyv.)

rok (kg/obyv.)

(kg/obyv.) za rok (kg/obyv.)

(kg/obyv.)

Slovenská republika

321,75 51,95 261,18 23,17 8,63

Bratislavský kraj

434,14 251,33 161,67 37,88 21,13

z toho Bratislava hlavné mesto SR

447,40 352,52 75,97 41,50 18,92

Trnavský kraj

412,68 40,21 361,53 25,90 10,94

Trenčiansky kraj

328,19 35,00 284,82 27,89 8,36

Nitriansky kraj

366,27 31,11 325,07 20,35 10,08

Žilinský kraj 317,31 20,64 286,31 23,29 10,36Banskobystrický kraj

261,70 24,51 229,95 27,70 7,24

Prešovský kraj

247,41 21,70 222,39 14,30 3,31

Košický kraj 252,39 15,25 236,18 13,64 0,96z toho Košice 330,48 13,73 316,27 13,37 0,48Zdroj: ŠÚ SR 2009

Tab.4: Odpady v Slovenskej republike 2009

Územie Percento zhodnoco-vané

Percento zhodnocovaného KO Percento zneškodňo-vanéh

Percento zneškodňovanéhoKO

Percento zhromažďova

40

ho KO

o KO ného KO

mat

eriá

lovo

ener

getic

ky

kom

post

ovan

ím

Iným

spôs

obom

sklá

dkov

aním

spaľ

ovan

ím

bez

ener

get.

Využ

itia

iným

spôs

obom

Slovenská republika

16,14 16,70 42,1 31,55 9,65 81,17 99,55 0,19 0,26 2,68

Bratislavský kraj

57,89 0,92 75,4 13,91 9,78 37,24 99,97 0,03 0,00 4,87

Trnavský kraj

9,74 21,36 0,02 63,90 14,72 87,61 100,00 0,00 0,00 2,65

Trenčiansky kraj

10,66 30,76 0,15 59,86 9,22 86,79 99,98 0,01 0,01 2,55

Nitriansky kraj

8,49 22,61 0,01 77,10 0,29 88,75 100,00 0,00 0,00 2,75

Žilinský kraj 6,51 66,40 0,08 33,36 0,16 90,23 99,85 0,00 0,15 3,26Banskobystrický kraj

9,37 53,94 0,72 39,37 5,97 87,87 100,00 0,00 0,00 2,77

Prešovský kraj

8,77 38,69 2,29 49,53 9,49 89,89 100,00 0,00 0,00 1,34

Košický kraj 6,04 37,23 0,47 29,13 33,17 93,58 96,73 1,40 1,87 0,38Zdroj: ŠÚ SR 2009

Zloženie produkovaného skládkového plynu sa mení v čase. V počiatočnej fáze

prevláda aerobný rozklad počas ktorého je produkovaný oxid uhličitý. Po vyčerpaní

kyslíku nastupuje anaerobný rozklad pri ktorom sa stane dominantnou zložkou

skládkového plynu metán. Po ukončení rozkladu biologicky rozložiteľných častí prestanú

byť produkované emisie týchto dvoch skleníkových plynov.

Pre znázornenie sú nižšie uvedené schémy toku uhlíku pri hlavných metódach

spracovania odpadov obsahujúcich biologicky rozložiteľné zložky:

41

Graf 2: Zmeny zloženia skládkového plynu v čase (Christiansen, Kjeldsen, 1989)

2. Cieľ práce

42

Produkcia odpadov je sprievodným javom existencie človeka. Produkcia

a vlastnosti odpadov závisia od rozvoja činnosti človeka a jeho náročnosti. Kedysi odpad

produkovaný človekom bol podobný odpadu, ktorý sa vyskytoval v prírode, teda bol

biologicky degradovateľný.

Dnes sú činnosti človeka rozvojové a náročnosť prudko stúpa. A tak množstvo

nepotrebných alebo použitých vecí naberá na kvantite, vznik odpadu. Tento odpad často

končí spolu v zmesi s biologicky rozložiteľným odpadom a vystupuje ako biologicky

rozložiteľný komunálny odpad, najčastejšie ukladaný na skládke. To spôsobuje úniky

skleníkových plynov po hnilobných procesoch ako je CH4 či CO2 v nemalej miere.

Treba si tiež uvedomiť, že suroviny našej planéty sú obmedzené, pričom

konzumný spôsob života spôsobuje, že vyhadzujeme aj látky, ktoré sú po spracovaní

vhodné pre ďaľšie využívanie. A takto KO tvoria látky, ktoré sú materiálovo

zhodnotiteľné, pričom najväčšie zastúpenie má práve BRO (30 – 70%).

Cieľom tejto práce je podať všeobecný prehľad v riešení zberu a nakladania

s BRO po právnej, odbornej a aj technickej stránke. Ďalej je pozornosť venovaná

preskúmaniu systému vytrieďovania a nakladania s BRO v oblasti Trnava – Sereď.

A v nesposlednom rade práca chce poukázať na to, ako sú obce pripravené plniť smernicu

Rady EÚ 1999/31/ES, ktorá vyžaduje znížiť množstvo BRO ukladaného na skládky.

A nakoniec navrhnúť vylepšenia súčasného stavu nakladania s BRO.

3. Metodika práce

43

Predmetom tejto práce je preskúmanie fungovania činnosti zberu a nakladania

s biologicky rozložiteľným odpadom.

Počiatočná fáza príprav na túto prácu:

zozbieranie dostupných informácií k danej problematie

odborná literatúra

informácie z odborných časopisov

internetové publikácie

štatistické údaje zo ŠÚ SR

zákon č. 223/2001 o odpadoch

následné štúdium odbornej literatúry

charakteristika biologicky rozložiteľných odpadov

získanie potrebných základných údajov o oblasti

celkové objemy odpadov vyprodukované za rok

počet obyvateľov

návrh riešenia na zlepšenie súčasnej situácie

Analytická fáza:

analýza odpadového hospodárstva Slovenskej republiky

program odpadového hospodárstva

legislatíva EÚ a SR

analýza nakladania s BRO v oblasti

súčasný stav zberu a nakladania s BRO

zistenie množstva vyprodukovaného BRO

prepočet na obyvateľa

zistenie spôsobu zhodnocovania BRO

V konečnej fáze je potrebné pospájať jednotlivé súvislosti medzi analytickými

údajmi súčasného stavu nakladania s BRO a analytickými údajmi odpadového

44

hospodárstva SR. Syntézou analytických údajov má vzniknúť návrh ako výsledok na

zlepšenie súčasnej situácie so zberom a nakladním BRO v danej oblasti.

4. Výsledky práce

45

4.1 Charakteristika okresu Trnava

Okres Trnava sa nachádza v juhozápadnej časti Slovenska, kde leží v  Trnavskom

kraji a susedí s okresmi Senica, Myjava, Piešťany, Hlohovec,

Galanta, Senec, Pezinok a Malacky. Rozlohou územia 741,

33 km2 a hustotou osídlenia 172,9 obyvateľov / km2 sa okres

Trnava zaraďuje medzi najhustejšie osídlené okresy na

Slovensku.

Obr.č.3 : Trnavský kraj s vyznačeným Trnavským okresom

4.1.1 Geografická poloha a klimatické podmienky

Prevažnú časť trnavského okresu tvorí Podunajská nížina, ktorá je zastúpená

geomorfologickými celkami Podunajskej pahorkatiny a na južnom okraji Podunajskej

roviny. Menšia časť územia patrí do podsústavy Karpát, ktorú na severozápade zastupuje

geomorfologický celok Malé Karpaty. Malé Karpaty dosahujú vo vrcholových častiach

nadmorskú výšku 250 až 600 m, ich reliéf sa vyznačuje stredne strmými až strmými

svahmi, s lokálnym výskytom plošín.

Územie Podunajskej nížiny patrí do teplej klimatickej oblasti s miernou zimou,

k teplému, mierne suchému alebo suchému okrsku, v časti priliehajúcej k pohoriam

k teplému, mierne vlhkému okrsku s priemernou ročnou teplotou 8 až 10 C a ročným

úhrnom zrážok 530 až 650 mm. Malé Karpaty patria do mierne teplej klimatickej oblasti,

v okrajových častiach k mierne teplému, mierne vlhkému okrsku, vo vyšších polohách

k okrsku vlhkému, z časti až veľmi vlhkému, s priemernou ročnou teplotou 7 až 9 C

a ročným úhrnom zrážok 650 až 850 mm. Veternosť je v tomto území rôznorodá.

Prevládajú vetry severozápadných smerov.

46

4.1.2 Ekologická charakteristika územia

Západnú a severozápadnú časť územia zaberá Záhorská nížina, strednú a južnú

časť zaberá Podunajská nížina, ktoré sú oddelené pohorím Karpaty. V severovýchodnej časti

zasahuje do územia Trnavského kraja výbežok Považského Inovca.

Na území kraja sa stretávajú tri povodia: povodie Váhu, povodie Malého Dunaja a

povodie Moravy. Vodohospodársky významnými tokmi sú: Dunaj, Malý Dunaj, Váh,

Dudváh, Čierna Voda, Myjava a Morava. Pričom rieka Morava je hraničný tok s Českou

republikou a Rakúskom, rieka Dunaj je hraničný tok s Maďarskom.

Na vodných tokoch v kraji je vybudovaných viacero vodných nádrží, z ktorých sú

najvýznamnejšie nasledovné: Gabčíkovo, Kráľová, Sĺňava, Čerenec, Buková, Boleráz,

Suchá nad Parnou a Horné Orešany.

Oblasť Žitného ostrova tvorí významnú prirodzenú akumuláciu podzemných a

povrchových vôd a je vyhlásená za chránenú oblasť prirodzenej akumulácie vôd. Ďalšími

významnými zdrojmi pitnej vody sú: Veľké Orvište, Rakovice, Dechtice, Ratnovce,

Sokolovce, Dobrá Voda.

Južná časť kraja je jednou z najperspektívnejších oblastí termálnych zdrojov

Slovenskej republiky. V okrese Dunajská Streda je 18 geotermálnych vrtov, z ktorých 10 sa

využíva, v okrese Galanta sú všetky 3 geotermálne vrty využívané. Prírodné liečivé zdroje

sú reprezentované liečivým žriedlom v Piešťanoch s 8 prameňmi a 2 pramene sírovodíkovej

vody v Smrdákoch.

Značná časť výmery Trnavského kraja (294 531 ha) tvorí poľnohospodársky pôdny

fond, ktorý je intenzívne využívaný ako orná pôda, záhrady, vinice, ovocné sady a trvalé

trávne porasty. Lesný pôdny fond tvorí výmeru 65 205 ha, z toho najviac na území okresu

Senica.

Na území Trnavského kraja sa nachádzajú: 4 chránené krajinné oblasti, 25

chránených areálov, 31 prírodných rezervácií a z toho 8 národných prírodných rezervácií, 21

prírodných pamiatok, z toho 1 národná prírodná pamiatka a je vyhlásených 69 chránených

stromov.

47

4.1.3 Obyvateľstvo okresu Trnava

a) počet obcí : 45, počet miest : 1

( zdroj : ŠÚ, databáza RegDat, ku roku : 2008)

b) počet obyvateľov : 128 171

( zdroj ŠÚ, databáza RegDat ,stav ku koncu obdobia : 31.12. 2008)

c) počet obyvateľov v meste okresu : 67 726

( zdroj : ŠÚ, databáza RegDat, ku roku : 2008)

d) počet obyvateľov v obciach : 60 445

( zdroj ŠÚ, databáza RegDat ,stav ku koncu obdobia : 31.12. 2008)

Územie okresu Trnava tvoria nasledovné obce a mesto :

Bíňovce, Biely Kostol, Bohdanovce nad Trnavou, Boleráz, Borová, Brestovany, Buková,

Bučany, Cífer, Dechtice, Dlhá, Dolné Dubové, Dolná Krupá, Dolné Lovčice, Dolné

Orešany, Dobrá Voda, Horné Dubové, Horná Krupá, Horné Orešany, Hrnčiarovce nad

Parnou, Jaslovské Bohunice, Kátlovce, Košolná, Križovany nad Dudváhom, Lošonec,

Majcichov, Malženice, Naháč, Opoj, Pavlice, Radošovce, Ružindol, Slovenská Nová Ves,

Smolenice, Suchá nad Parnou, Šelpice, Špačince, Šúrovce, Trstín, Vlčkovce, Voderady,

Zavar, Zeleneč, Zvončín a mesto Trnava.

4.1.5 Investičné možnosti v oblasti

Okres Trnava dosahuje 44% priemeru HDP na obyvateľa štátov Európskej únie. Je

poľnohospodársko – priemyselnou oblasťou. Štruktúra priemyselných podnikov je

rozmanitá. Trnava má rozvinutý predovšetkým strojársky a kovospracujúci,

elektrotechnický, energetický, chemický a potravinársky priemysel. Od roku 2005 pribudol

ešte automobilový priemysel. Mesto Trnava venuje pozornosť rozvoju priemyselných

48

parkov v lokalitách Medziháj, Zeleneč a Zavar, ako perspektívnym územiam pre

podnikanie v regióne.

4.1.6 Tvorba a nakladanie komunálneho odpadu

Vznik odpadov vo všeobecnosti je ukazovateľom, ktorý úzko súvisí s úrovňou

ekonomickej činnosti v danej krajine, pričom vo všeobecnosti ekonomiky bohatších krajín

majú tendenciu produkovať väčšie množstvá odpadov (viď graf č.1).Množstvo

vyprodukovaného komunálneho odpadu v okrese Trnava sa pohybuje v rozmedzí od

350 – 450 kg na obyvateľa ročne (viď tab.3).

V oblasti Trnavy je odvoz komunálneho odpadu z miest a obcí zabepečovaný

spoločnosťou .A.S.A. Trnava, spol. s r.o.. Záujmová oblasť predstavuje takmer 170.000

obyvateľov. Hlavná činnosť je zameriavaná i na zhodnocovanie rôznych druhov odpadov

– druhotných surovín zo separovaného zberu (papier, PET fľaše, HDPE obaly,

viacvrstvové obaly, plastové fólie, sklo a plechovky od nápojov) prostredníctvom

dotrieďovania a lisovania. Spoločnosť ďalej prevádzkuje zberné dvory problémových

odpadov z domácnosti. Významnými doplnkovými službami sú letná a zimná údržba

komunikácií spolu s údržbou verejnej alebo firemnej zelene.Vzhľadom na prioritné

postavenie zhodnocovania odpadov, už niekoľko rokov je spracovávaný biologicky

rozložiteľný odpad v kompostárni s celkovou kapacitou až 1500 t hotového kompostu

ročne.

Spoločnosť zabezpečuje odvoz komunálneho odpadu a odpadu zo separového

zberu vo frekvenciách podľa harmonogramu vývozu danej obce, najčastejšie však v 14

dňových intervaloch.

Podľa .A.S.A. Trnava mobilná zberňa na zber nebezpečných odpadov nemá

opodstatnenie zriadenia a prevádzkovania. Dôvodom sú potrebné povolenia na prevoz

tohto zariadenia a financie. V tejto oblasti sa mobilná zberňa nevyužíva a nahrádza ju

zberný dvor, kde je možné nebezpečný odpad priviesť.

4.1.7 Zneškodňovanie odpadov49

V Trrnavskom okrese sú odpady najviac zneškodňované skládkovaním, čo

potvrdzuje aj tab.č.3 . Napriek tomu, že spoločnosť .A.S.A. Trnava má zriadenú

kompostáreň, na skládke končí ešte stále pomerne veľký objem BRKO.

Spoločnosť .A.S.A. má zriadenú spaľovňu a zneškodňovacie zariadenie výhradne len pre

nebezpečné odpady. Patrí sem aj odpad zo zdravotníckych zariadení.

4.2 Obec Šúrovce

Šúrovce patria medzi považské obce rozkladajúce sa na nive pravej strany Váhu,

ktoré spája cesta medzi mestami Sereď a Hlohovec (viď obr. č.4) Kataster obce Šúrovce sa

rozprestiera v Podunajskej nížine. Jeho výmera je 1990 ha a leží v nadmorskej výške 131

m.n.m. Aktuálny počet obyvateľov v obci je 2260.

Obr.č.4: Mapa z vyznačením lokality návrhu

4.2.1 Nakladanie s odpadmi

50

Za posledný rok 2010 obec Šúrovce vyprodukovala okolo 650 ton KO.

S vytrieďovaním odpadov v separovanom zbere obec dosahuje malý objem vytriedených

komodít vzhľadom na počet obyvateľov v obci. Separované komodity boli napr. sklo 15,69

t, papier a lepenka 9,39 t, plasty 3,91 t, čo predstavuje len 4,62 % s celkového množstva

odpadov vzniknutých na území obce Šúrovce. Pri ostatných komoditách nie sú dostupné

informácie o množstve.

Takmer pre všetky druhy odpadov je odvoz zabezpečený, no stále nevyriešeným

odpadom v obci Šúrovce je doposiaľ BRO. Aj preto mnohí občania sa snažia zbaviť tohto

odpadu postupným vhadzovaním do kontajnerov na KO, spálením na voľnom priestranstve

a len v ojedinelých prípadoch podrvením a následným kompostovaním, na čo však každý

občan nemá vhodné podmienky. Dôvodom sú jednak financie na zakúpenie drviča

a potrebné miesto na kompostovanie.

Najhorším prípadom je však voľné pohodenie tohto odpadu v povodí rieky Váh

alebo v miestnych hájoch. Odpad pochádzajúci z údržby miestnych komunikácií,

verejných priestranstiev, parkov a cintorínov končí na skládke odpadov ako zmesový

BRKO. Odpad takto končiaci je veľmi neefektívne zneškodňovaný a na odvoz sú

vynaložené nemalé finančné prostriedky, kde za odvoz sú vyššie náklady ako za samotné

uloženie odpadu na skládku odpadov.

Odvoz KO, separovaný zber PET fľaší, plastov, papiera, kompozitných obalov

a plechoviek od nápojov je v obci Šúrovce zabezpečovaný spoločnosťou .A.S.A. Trnava.

Odvoz vytriedeného skla je zabezpečený firmou Zberné suroviny a.s. závod Galanta a zber

opotrebovaných bateriek a akumulátorov firmou MACH trade spol s.r.o..

4.2.2 Návrh riešenia

Za nízku úroveň v separovanom zbere v obci považujem pomerne malú

informovanosť v oblasti triedenia odpadov. Pre zvýšenie podielu vyseparovaných zložiek

navrhujem zvýšenie reklamy a propagácie o separácii, o znížení množstva KO a ochrane

životného prostredia jednak zo strany obecného úradu a taktiež zo strany

spoločnosti .A.S.A. Trnava, ktorá je hlavným prepravcom a zneškodňovateľom odpadov

v obci.

51

K zvýšeniu podielu separácie je potrebné v obci zriadiť zberné miesto pre všetky

komodity vyprodukované na území obce. Zberný dvor by pomohol v separácií významnou

mierou. Nevyhnutne potrebné je zabezpečiť priestranstvo, jednotlivé kontajnery na každú

komoditu a minimálne jednu zodpovednú osobu na prevádzkovanie.

Na zber BRO – zeleného odpadu vzniknutého v obci je možným

najracionálnejším riešením formou:

lokálneho systému

prinášacieho systému

Zber lokálnym systémom predstavuje zber spred domov traktorom a s príslušným

personálom na naloženie. Ten prinášací systém vyžaduje od občanov dopraviť vzniknutý

zelený odpad na určené miesto obecným úradom.

Na zber BRO – kuchynského (reštauračného) odpadu je potrebné zabezpečiť

20 - 40 l kontajnery (viď obr.č.5), biologicky rozložiteľné vrecká na plnenie, aby nedošlo

k lákaniu kuchynských zbytkov pre psov a mačky. Zvoz kuchynských (reštauračných)

zbytkov navrhujem v letných mesiacoch raz za týždeň a v ostatných mesiacoch 2 krát

mesačne. V letných mesiacoch častejšie z dôvodu vznikajúceho zápachu vplyvom

vysokých teplôt.

Obr.č.5: Bionádoba na kuchynský odpad Obr.č.6: Drvič BRO

52

Na nakladanie a spracovanie už pozberaného BRO – zeleného odpadu aj

kuchynského (reštauračného) odpadu navrhujem finačne čo najmenej náročné spôsoby:

zakúpenie drviča obecným úradom

zakúpenie drviča obecným úradom v spolupráci s miestnym farmárom

Podrvenie navrhujem výlučne na území obce z dôvodu nákladnej logistiky

dopravy BRO do veľkej centrálnej kompostárne. Podrvený zelený odpad (okrem trávy,

ktorej rozkladaním vznikajú nežiadúce hnilobné procesy) obcou je tak možný ihneď

odovzdať na požiadanie pôvodcovi, ktorý ju môže využiť vo svojej záhrade na okrasné

účely. V inom prípade je podrvená hmota dopravená na obecné kompostovisko. Na tomto

mieste pri aerobnom kompostovaní môžme už o 4 – 5 mesiacov získať kvalitný organicko-

minerálny výsledný kompost. Pri takomto spôsobe decentralizovaného kompostovania je

výhodou, že kompost má väčšiu pravdepodobnosť dostať sa do tej istej pôdy kde predtým

BRO vznikol. Pre danú pôdu má znovunávrátený materiál funkciu homeopatického lieku,

čo považujem za posilnenie imunity pôdy voči mikrobiálnym baktériám.

Pre danú obec je podľa predpokladu tvorby biomasy (vidiecka zástavba) a počtu

obyvateľov vhodný vysokovýkonný drvič BRO na kardanový pohon ako je na obr.č.6.

Podrvený zelený odpad v spolupráci s farmárom je ihneď odvezený na

kompostovisko či už obecné alebo priamo u farmára. Výsledný kompost je tak určený

najmä pre potreby farmára i taktiež pre občanov po vzájomnej dohode obecného úradu

a farmára za určitý poplatok.

Podrvené kuchynské zbytky je nevyhnutne potrebné zmiešať s podrvenou hmotou

zo zeleného odpadu.

Odpad z údržby miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, parkov

a cintorínov navrhujem oddeliť od BRO – zeleného odpadu a tak znížiť frekvenciu odvozu

kontajnerov najmä z miestnych 3 cintorínov. Takýmto spôsobom je možné ušetriť

podstatnú časť finačných prostriedkov na dopravu, pretože logistika BRKO je nákladná.

53

5. ZÁVER

S využitím odbornej literatúry, internetu a osobných pohovorov som dospel

k výsledkom preskúmania ku zberu a nakladaniu s BRO v oblasti Sereď – Trnava.

V tejto oblasti sa nachádzajú obce, kde už začal zber BRO a to najmä zeleného

odpadu. Existujú tu však aj obce, kde vôbec tento druh odpadu nie je pri zbere a hlásení

odpadov spomínaný alebo je v zmesi KO. Odpoveďou mnohých starostov obcí na otázku:

Vytrieďujete BRO? bola najčastejšie „nie, pretože nie sú na to dostatočné financie“, „nie

je na to priestor, kde takýto odpad zhromažďovať v obci“, „nie pretože máme dôležitejšie

problémy a takýto odpad nech si občania doma kompostujú alebo spália“.

Je obdivuhodné, že napriek neľahkej ekonomickej situácie niektoré obce sa snažia

vytrieďovať a zabezpečovať zber zeleného odpadu. V niektorých je frekvencia zvozu len

sezónne a to na jar a jeseň, kedy je zeleného odpadu z odrezkov stromov najviac.

V obci, kde žijem som dostal jednu s tých menej príjemnejších odpovedí na

vytrieďovanie BRO. Sme veľká obec a stále je tu problém s týmto druhom odpadu,

pretože najčastejšie končí spálením v záhrade, zmiešavaním spolu s KO a niekedy aj

voľným pohodením v prírode.

Mňa problematika BRO interesuje a chcem jej venovať pozornosť aj naďalej,

vytvoriť miestny prieskum záujmu o zbere a nakladaní s BRO. A v neposlednom rade

chcem zmeniť putovanie organických zvyškov z tejto obce jednou z možností

zhodnocovania BRO. Verím, že mi v snahe zhodnotiť BRO napomôže v tejto obci ako

podklad aj obsah tejto bakalárskej práce.

54

6. POUŽITÁ LITERATÚRA

BÁREKOVÁ, A. – SKLENÁR, Š. 2008. Moderné trendy v množstevnom zbere

komunálneho odpadu. In. Odpady, roč. 8/2008, č. 5.

BATES, J., HAWORTH, A.: Economic Evaluation of Emission Reductions of

Methane in the Waste Sector in the EU, březen 2001, [online]

http://www.europa.eu.int/comm/environment/enveco/climate_change/sectoral_obje

ctives.htm

ČERMÁK, O. A kol. 2008. Životné prostredie. Bratislava: STU. 2008. 234 – 251 s.

ISBN 978-80-227-2958-1.

Druhy odpadov, máj 2011, [online]

http://www.separujodpad.sk/index.php/obcan/druhy-odpadov.html

FILIP, J. BOŹEK, F. – KOTOVICOVÁ, A, J. 2003. Komunální odpad

a skládkovaní. Brno: MZLU. 2003. 128 s. ISBN80-7157-712-X.

HABART, J., SLEJŠKA, A.: Systémy odděleného sběru biologicky rozložitelných

komunálních odpadů v ČR. Biom.cz, 2003, [online] http://biom.cz/index.shtml?

x=150734

CHMIELEWSKÁ, E., KURUC, J.,: Odpady. Bratislava.2008. ISBN: 978-80-8057-

771-1.

CHRISTIANSEN, T.H., KJEDSEN, P.: Basic biochemical processes in landfills.

In: Sanitary landfilling: Process, technology and environmentalimpact. (Eds

Christiansen, T.H., Cossu R. a Stegmann, R.), Academic Press, London, UK pp 29-

44, 1989.

JANOŠKO, I. ,PIATRIK, M., GIBA, M.:Ekologické aspekty komunálnej techniky.

Technika zneškodňovania odpadov 1. LSDV pri SPUv Nitre, 1998.

JANOŠKO, I., PIATRIK, M.: Ekologické aspekty komunálnej techniky – Technika

zneškodnenia odpadov 2. ES SPU, Nitra, 2001.

KOLLÁROVÁ, M. A kol.: Kompostování travní hmoty z údržby trvalých travních

porostů. Praha: VÚZT 2008, Metodika pro praxi, 24 s., ISBN: 978-86884-36-2. In:

Komunálna technika, 5/2009.

KURAŠ, M.: Technológia spracovania odpadov. Edičné stredisko VŠCHT Praha,

1993.

55

LEGISLATÍVA V OH, 10.12.2009, PROPERTY & ENVIRONMENT S. R. O.,

[online] http://www.odpady-portal.sk/Dokument/100300/zakon-o-

odpadoch.aspx#P01

Minister Jaroslav Izák na pomoc obciam pri zhodnocovaní bioodpadu, Peter

Višváder, Hovorca Ministerstva životného prostredia SR,2011 [online]

http://www.minzp.sk/informacie/tlacovy-servis/tlacove-spravy/minister-jaroslav-

izak-pomoc-obciam-pri-zhodnocovani-bioodpadu.html

Odpady podľa skupenstva, 21. 01. 2007 [online]

http://www.biospotrebitel.sk/clanok/1247-odpady-podla-skupenstva.htm

Odpady, 23. Apríl 2001, [online]

http://www.fpv.umb.sk/~vzdchem/KEGA/TUR/ODPADY/Odpady04.htm

PADO, R. 2007. Odpady podľa skupenstva. In: Biospotrebiteľ [online] 2007. Dostupné na internete: http ://www.biospotrebitel.sk.

PASTOREK, Z., KÁRA, J.,JEVIČ, P.: Biomasa – obnovitelný zdroj energie, 2004.

ISBN: 80-865 34-06-5, s. 19.

PLÍVA, P. A kol.: Zakládaní, průbeh a řízení kompostovacího procesu. Praha:

VÚZT, ISBN: 80-86884-11-2, In: Komunálna technika, 1/2006.

PLÍVA, P., ALTMANN, V., JELÍNEK, A., KOLLÁROVÁ, M., STOLAROVÁ,

M.,: Technika pro kompostování v pásových hromadách, Praha: VÚZT, ISBN:80-

86884-02-3 In: Komunálna technika, 5/2009.

Program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky 2005 RICCI, M – FAVIONI, E – HOGG, D. – AMLINGER, F. Príručka pre nakladanie

s biologicky rozložiteľným odpadom – manuál pre obce a pre miestne regionálne

úrady v SR.

RUSŇÁK, P., a kol.: Energia verzus poľnohospodárska biomasa – možnosti

a príklady. 2010. ISBN: 978-80-968507-7-8.

Smernica 1999/31/ES o skládkach odpadov

Štúdia o Nakladaní s biologickým odpadom v Európskej únii, BRATISLAVA, JÚL

2010

Štúdia riešenia bioodpadov v meste Trenčín, marec 2007

VRÁBĽOVÁ, K – MOŇOK, B. 2008. Priatelia Zeme upozorňujú na nezákonnosť

domáceho spaľovania zeleného odpadu. In: Odpady, roč. 8/2008, č. 10.

56