Andrea Coddington IDOVK A

Text Andrea Coddington 2010 Jacket design by Viera Fabianov 2010jacket phot o Blanka Gaka Sadlkov 2010 Slovk edition Ikar 2010

Redigoval Peter Mik. Oblku navrhla Viera Fabianov.Technick redaktorka Helena Oleov.Vydalo vydavatestvo Ikar, a. s., Bratislava v roku 2010 ako svoju 3 250. publikciu.Prv vydanie.Sadzba a zalomenie do strn ITEM, spol. s r. o., Bratislava.Vytlaili Tlaiarne BB, spol. s r. o., Bansk Bystrica.

ISBN 978-80-551-2349-3

Na pamiatku naim milovanm in memoriam

I ,

SVIATO K SVIATKO V

Porubka pri Sobranciach, eskoslovensko, jese 1961 Zboujem piatky. Odmalika som ich milovala a elala si, aby sa nikdy neskonili. Kad sobotu som sa teila na al- piatok, ktor bude o tde. Piatok je mj de. Piatok je n de. Vdy bol. Najskr som celkom nerozumela jeho vznamu, ale bola som detsky primne naden, pretoe sme boli cel rodina spolu. Vdy. Bez vnimky. Naozaj - v zdrav, chorobe, ast, neast, v dobrom i v zlom. Piatky boli a s silnejie ako my, vdy prvorad a nadraden. Ne- dotknuten od prstov cudzincov a hluch k hlasom zvon- ka. Tak nae.Moja mama od rna vypekala, aby sme veer mali pln stl a mohli u len oddychova. Pozorova zpad slnka...Ctili sme spolupatrinos, ako je zvykom v kadej rodi- ne. Teda, v tch naich rodinch.Ke sme boli so sestrami mal, otec sa s nami maznal. Hrali sme lovee, tal nm knihy alebo rozprval o histrii nho malho, starho nroda. Mama sa blahosklonne pri- zerala spoza porka. Kuchya bola jej krovstvom. Vdy vyupratovan, koreniky poukladan veda bochnka er- stvho chleba, ktor bol prikryt malm vyvanm obrs- kom.

7

ANDREA CODDINGTO N

Aj mama bola vtedy aksi in. Pokoj z due jej dvno zobrali, ale zdala sa nm trochu menej napt a viac sa usmievala. V rmci jej monost. Bola vemi pekn, tak tr- pitesky spanilo. Nikdy sa nesmiala. Bla sa tei. Stle bo- la v strehu, v nemo m napt...bes je deliktny dar od Boha," hovorievala tajomne. Vemi dobre vedela, e ju povame so zadranm dychom a akme na pokraovanie rozprvania plnhotajomstiev.Uctievame si ho a on si uctieva ns," zdramatizovala, akoby hovorila - za siedmimi horami a za siedmimi dola- mi, kde sa piesok lial...Nie idia zachovali bes, ale bes zachoval idov," dodal otec.Drme sa ho, opierame sa o, nech sme kdekovek - roztrsen po svete, utopen v trpen alebo akujeme za astie."Vlastn, ale aj inch," zamyslel sa otec akoby ni.Bolo na om vidno, e na niekoho mysl. Mlovravn typ. Vea nenahovoril a nevysvetoval svoje pohntky, my- lienky a pocity - ani mame a u vbec nie nm. Znamena- li sme pre neho vetko, teraz to viem. Napriek tomu si vdy naiel as a miesto aj pre inch. Pomhal, poradil, po- ial - nezitne, len tak. Uil ns pokore nie reami, ale tm, ako il.De, ktor zasvcujeme Bohu. Sviatok sviatkov."

Bola som mal. Neposedn a vraj ufrflan. Tak vetro- plach. V podstate mi bolo plne jedno, o ich veavznam- n rei znamenaj. Hlavne, e ma mali radi. Svet bol vtedy in, mono menej uponhan a trochu jednoduch, navo- nok aj nevinn a ist, a predsa do ma kopal.

8

IDOVKA

Preo?Asi len preto, e mohol.Alebo preto, e to tak jednoducho je.Naa obvaka v sedliackom dome v Porubke pri So- branciach s kreslami a gauom, malm stolkom na kvu, vzorovanou maovkou na stench, obrazmi a vzou so su- enmi kvetmi mi bola bliia a hmatatenejia ako vysn- van Izrael, o ktorom sme povali cel rozprvky. Zdal sa mi len vzdialenou, nepolapitenou a hlavne nerelnou kra- jinou zzrakov.Domov som utekala pred vonkajm svetom. Nechpa- la som, preo s udia v dedine ku mne in, i sa mi to len zd, alebo i sa mi naozaj posmievaj.Odpovede som sa nedokala. Ani doma, ani vonku. a- som sa vak vetko stalo jasnejm a ja trochu odolnejou.Boh stvoril svet za es dn a na siedmy oddychoval," vysvetoval nm otec vemi jednoducho podstatu besu.Musme nabra nov sily, aby sme mohli alch es dn pracova?" sptala sa moja prostredn sestra Hanka, lebo otcovu klasiku o podstate a stvoren sveta sme po- vali asto.Presne tak," usmiala sa mama.Aj ke nie som unaven?" optala sa najstaria sestra Melnia.V ivote je vemi dleit rovnovha. Aby si dobre pra- covala, mus aj oddychova," odpovedal otec.Sm bol vek pracant a puntikr. Zlealo mu, aby po o m zostala dobre odveden robota, mal zmysel pre detail a od ostatnch vyadoval to ist.Mely, ty si pedant. Zdedila si to. Ak vank nie je po- loen presne na milimeter, ako by mal by, u ho popra- vuje," podpichla mama.

9

ANDREA CODDINGTO N

Narala tak na oividn sestrinu podobnos s otcom.Z rry opatrne vybrala jeden pek, poloila na spork a vloila do nej al.no, vlastne stle len upratujem. Mono raz bude m len oddychova..." ukrnula sa Melnia.Bola odo ma o osem rokov staria.Nieo ju viditene krelo, ale nevedela, ako zaa. Na- dychovala sa, otala smerom k rodiom, potom sa odvr- tila a potom zas.Trochu nervzne a trochu placho naprvala sedaky na stolikch, vystierala nakroben obrus alebo sa len tak tmolila okolo stola. Zohla sa a zdvihla z koberca nevidite- n smietku. Bola vemi citliv. Porcelnov bbika z kvetu makovho.Konene sa premohla a potichu, trochu prikrtenm hlasom zaala: Mem sa a voao opta, otec?"o, moja?" videl, ako sa oka, a milm hlasom sa jej prihovoril.Preo bes oslavujeme len my? Preo ostatn v dedi- ne chodia do kostola v nedeu?"Lebo my sme idia a oni nie," roziarili sa mu oi, ale tvr sprsnela, pretoe Melnia vyzvavo vystrila bradu a vykroila dopredu s krikom: Ale preo sme jedin? Pre- o prve my?"By idom je predsa privilgium," odpovedal jej kon- frontan, ke si v rchlosti jej vitky neuvedomil, e ho- vor s dcrou.To urite! Ako praivm psom!" vyhklo z Melnie a cel sa roztriasla.Nieo podobn od sestry nikto neakal.Melnia!" skrkla mama.o? No, o?"

1 0

IDOVKA

Okamite sa kro," povedala prsne, zaskoen dcri- nm slovnkom.Nenvidia ns. V celej dedine ns nenvidia! Nikto ns nem rd," rozplakala sa moja najstaria sestra.Zvykne si a mono sa to asom zmen. A nie sme je- din, to sa ti len zd. Je ns vea, aj ke vemi vea ns po- lo," nemala som najmenie tuenie, na o mama nara.Mala som vtedy len es rokov, Hanka osem a Mely tr- ns.Sme in, a predsa rovnak. N Boh je in. T, ktor cho- dia v nedeu do kostola, maj svojho a my svojho," povedal otec o poznanie trpezlivejm tnom.Bol dobrk. Najradej by bol, aby kadmu na svete bo- lo dobre. Neznal, ani ke sa susedy hdali cez plot, e sliepky jednej vraj pohrabali hriadky v zhrade druhej. Ak sa trpili jeho dcry, trpil sa sm.Mrzeli ho Melniine vitky a pocit krivdy, ale vedel, e s tm ni neurob.Pre ostatnch vdy budeme t idia".Ve hovor, e boh je len jeden," pozrela som na otca.Mala som ho vemi rada.Prve sa chystal pomodli kidu - slvnostn poehna- nie vnom, ktorm privta bes. Otec sa modlil po hebrej- sky. Vtedy sme boli presveden, e hebrejina nie je sku- ton re, ale len jazyk na modlenie.A keby len t ostatn vedeli, ak sme astn, e sme, a s akou radosou my idia oslavujeme bes," zdraznil ete otec, ktormu bola debata neprjemn a chcel ju o najrchlejie skoni. Na podobn vmenu nzorov s vlast- nou dcrou nebol pripraven. Mal rd, ke vetko fungo- valo bez zbytonch otzok.

1 1

ANDREA CODDINGTO N

Mely sa vak nedala: Neznaj ns!"akala som, o sa stane. Otec pohladkal Melniu po vlasoch a pobozkal na elo.Trochu sa zaervenala, ale odtiahla sa. Vetci s prv po bohu a my sme a...Nie s, Melanka, oni si to len myslia."U dos," prila otcovi na pomoc mama, prde as, ke raz vetkmu porozumiete."Typick mama. Klasickmi vetami, e sme ete mal, e raz pochopme... ukonila vitky a vysvetovaky. Nebolo to po prvkrt.Mala pravdu. Raz.Vetko pochopme...Ale kedy?" optala sa ete Melnia.Zpalky v maminch rukch, ktor znamenali, e ide zapli svieku, boli jasnm signlom, e na tto otzku u odpove neprde.Ani od mamy, ani od otca.

Poas besu oslobodzujeme svoje mysle od kadodennch starost, prce, veriteov, dlhov, problmov, tak ako naich predkov oslobodili od otroctva v starobylom Egypte.Sme slobodn. Sme idia.Sme nrod mnohch nrodnost, sme obania krajiny bez hranc. Sme zrnko v poli, ale hlboko zakorenen.Sbes patr nm.

Boli sme jedin idovsk rodina v celej malej kresanskej dedine. Nai tobne chceli syna, aby zachoval rod, meno a tradciu. Hlavne vak, aby mal kto za nich po ich smrti

1 2

IDOVKA

odrieka posmrtn modlitbu - kadi. To im iadna dcra neumon, na kadi maj prvo iba synovia.Murphyho zkony funguj bez ohadu na as, v ktorom ijeme, a boha, ku ktormu sa modlme.Vtedy sme to volali jednoduchie: zkon schvlnosti". Moji rodiia mali tri dcry: najstariu - krsavicu Me-lniu, stredn Hanku a ma, Sofiu - tak mal rebelku.Mm tmav pokoku a som trochu impulzvna.Zvykli hovori, e s mojm temperamentom ma cigni stratili z voza, ke prechdzali ponou cestou v Porubke. imona s Jakovom ma nali a urobili dobr skutok - mic- vu. Vzali si ma za svoju. Bola som najmladia a posledn, tak ma na chalana aspo strihali.Dlho som nevedela, o znamen by idovkou.i ou by chcem, i sa s tm lovek narod, i to na mne vetci vidia, alebo ako to vlastne je?Preo sme v okol jedin a preo je pre ns dleitejie by rodinou idovskou ako by rodinou vinohradnckou alebo klampiarskou.

Dedina sa pomaly spamtvala z vojny a napriek tomu, e ns postihli nerodn roky, pamtm sa na relatvne bez- starostn detstvo. Malik sedliacke domy s prednmi kve- tinovmi zhradkami a zadnmi zeleninovmi, alebo ze- miakovmi zhumniami, ktor od seba oddeovali aleje ovocnch stromov a kde si boli vetci rovn.Okrem ns.Mali sme sce rovnak gazdovsk dvor s husami, kai- cami, kravami, kozou, studou a latrnou, ale mj otec sa volal Jakov, a nie Jano, Dur o alebo Mio.Bol id.Bol bohat, mal vinice, za dedinou role, vo dvore vek

1 3

ANDREA CODDINGTO N

dielu a my sme boli Jakovove dievky. Dcry toho Jakova, boha, smradavho ida, ernka...So idovskou hviezdou som sa narodila. Nemusela som ju ma priit na kabte, ani nalepen na ele.Vetci to aj tak vedeli.Nenvidela som, ke si deck na ulici mysleli, e sa ne- pozerm, a ukali si za mojm chrbtom. Odvnej na ma ukazovali prstom, vyplazovali mi jazyk a pokrikovalismradav idovka". Bola by som sa radej po d zem pre- padla alebo schovala do kovej dierky. Tak vemi som sa hanbila a tak vemi to bolelo.

Boli sme netypick rodina.Jedin, v dedine s hornm a dolnm koncom... Jedin s motorkou. Jakov ju mal u pred vojnou.A jedin, ktor sa pred krom uprostred dediny nepre-ehnvala.Teda, a na jeden raz. Naa Melnia.Chcela sa zaleni, asimilova a by nenpadn e npad- nou. Jednou z ostatnch. Normlnych, ako ich volala. Ila s kamartkami zo koly a pred krom sa tajne preehnala. Star baby, ktor cel dni vysedvali na lavike, sa na nej smiali, ostatnm dievatm zostalo trpne. Ukali sa na sestru, nevedeli, o poveda, ako sa tvri. Ani ona. Ne- myslela to zle, len jej to nevylo. Klebeta sa domov donies- la rchlejie, ne stihla prs Melnia. Cha.Ete bola len medzi dverami a mama na u vyskoila:To nesmie!"o ako?" zahrala trochu formu.Hereka z nej nebude. Tvr jej hrala emciami a hanba sa striedala s udnm pocitom hrdosti. Zakzan ovocie naj-

H

IDOVKA

viac chut. Je jedno, i je trochu nahnit, nestihlo dozrie, je erviv alebo ukradnut zo stromu susedom...Vemi dobre vie, o om hovorm," pokraovala mama jednm dychom.Ale ja som..."iadne ale."Vetky moje kamartky, vetci chalani, vetci v dedine sa preehnvaj."To ma vbec nezaujma."Len nezani svoje star litnie o pochopen, o tom, ako raz prde as a podobne," Melnia sa nadchla, e ete nie- o na svoju obranu povie, ale mama jej skoila do rei.Nie sme vetci! U to nikdy, rozumie ma, nikdy ne- urob!" cel oervenela, triasol sa jej hlas aj ruky.Mama! Preo nechodme v nedeu do kostola na omu? Preo sa nemodlme Oten? Preo?"Sme idia. Nebude m ti to donekonena opakova. Oni maj svoj kr a tvrdia, e si ho nes so sebou cel ivot. Neberieme im ho, Melanka... Mus im ho necha, aj to ich preehnvanie. U to nikdy neurob," povedala hlasom, ktormu sa nikto neodvil oponova.Sestra konene zatvorila dvere. Prela okolo mamy, kto- r ju chytila za ruku a pokraovala: My mme zase svoje, sme v menine a nejako je to tak zariaden na svete, e sa musme brni. Ale nesmieme sa podda. Si krsne dieva, chcem, aby si bola na seba, na svoju rodinu a na vetko, m a km sme, hrd."No ve prve o to ide."Nem sa za o hanbi," trafila klinek po hlavike mama.Melnia sa rozplakala.Trochu od zlosti, trochu od hanby a trochu od bolesti.

1 5

ANDREA CODDINGTO N

Zakla sa a poslchla. Odvtedy vdy, ke sme prechdzali okolo kra, zaryla oi do zeme a za toho boha sa nepo- zrela naavo alebo napravo. Ani pred seba a za seba.asto vravela, e by sa bola radej pod zem prepadla. Nai ju u nechali. Aj jej zvesen hlavu. Vedeli, e raz cez dedinu prejde s odhalenou zlatou Dvidovou hviezdou na tenukej retiazke, ktor si teraz skrvala, a bude sa vzpria- mene pozera - uom a kru do o.Po vstupe u ns doma som sa kra bla. Ako erta. Alebo ako sa ert boj kra.Neviem, ale vemi.

Otec vlastnil za dedinou obrovsk vinicu, ktor, hne po ns, bola najdleitejou sasou jeho ivota. Svojm dob- rm vnom bol preslven po celom okol. Vinica urovala n osud.Rok sa delil na strihanie vinohradu v mrazivom februri, vsadbu mladho vinia na jar, nekonen okopvanie zhora nadol a zdola nahor, olamovanie zlistkov a viazanie tak do jna, dozeranie na hrozno poas leta a as bujar - zber.Najprv stolov, potom mutov a nakoniec cinober. Ce- l dom, cel humn o voalo hroznom, buriakom, vnom, ktor pekne kvasilo v sudoch, rilo sa a stalo sa do vy- letench flia. Jakovovo vno malo vemi dobr poves. Na kotovky chodilo cel blzke aj alek okolie.Predvalo sa samo. Otec bol na tak pyn... A n osud?Kvli vinici sme neodili do Ameriky. Ani do Izraela.Mama sa ho mrne snaila presvedi, e by sme mali na- sledova ostatn idovsk rodiny a ods za lepm ivotom. Odchdzali skoro vetci. V komunistickom eskoslovensku

16

IDOVKA

ns neakala ahk doba. Milinkrt ho prosila a v hdan- kch alebo nezrozumitenej rei sa odvolvala na oa.Stle opakovala, e by sme si zaslili trochu lep ivot. e u m zlho dos a znrodovanie a normalizcia ns o vetko pripravia. e komunisti s rovnako zl, ako boli nacisti! Mono ete hor...Vame im vraj len za to, e ns oslobodili hfne na- verbovan, mlad, ervenolci rusk tankisti, pretoe sa bli despotickho Stalina.e toto a hento.Tak vemi chcela s.Mono utekala len sama pred sebou. Pred svojou mi- nulosou.Som po nej, pozn m ten pocit.Ke ma nieo trpi, tie sadm do lietadla, prenasledo- van i u bolesou v srdci alebo na dui, to je jedno - a idem pre. Mm problm, neviem, kam z konop, nepo- mhaj dobre mienen rady, tak utekm od svojho tiea a obrazu v zrkadle. Vdy s ndejou, e sa mi podar necha staros za sebou, alebo sa jej nadobro strias. A vdy len preto, aby som sa vrtila a zistila, e s ist veci, ktor as vyliei, a s zasa in, ktor bud kvasi pod povrchom, a km ich nevyrieim sama. Utiec pred nimi sa vak ned.

Mama ns napriek otcovmu neoblomnmu postoju zobra- la do Prahy, kde vybavovala jej vyten a vysnvan ame- rick vza. Mohli sme ods. Mamina sesternica Margart, ktor ila v Brooklyne, nm v jednom z balkov, ktor bol pln krsnych iat a rifie, poslala pozvanie. Vysahovanie bolo na dosah. Stailo sa zobra a s. Aj peniaze sme ma- li. Sme koovnci, a ak neutekme pred zlobou, utekme za lepm.

1 7

ANDREA CODDINGTO N

mkovek.ivotom, podmienkami, budcnosou, domovinou, to je jedno... migrujeme takto po svete u stroia. Sme vade.Otec sa vak nedal nahovori.Pre jeho milovan vinicu vyhrala Porubka.A tak sme zostali na naom gazdovskom dvore. Videla som, ako mama plakala a on ju chlcholil, e nm bude dobre. e vetko bude v najlepom poriadku.Vinohradu sa nevedel vzda. Nie vak nadlho.Zanalo sa prve obdobie zberu hrozna, ktor sme ako prav vinrska rodina s naptm oakvali. roda bola v ten rok bohatia. Konene sa blskalo na lepie asy. Doma bolo vetko pripraven, chalani z dediny si ili k Jakovovi privyro- bi a on behal ako s nasolenm zadkom. Nevedel sa doka.Krsne naliate hrozno zanalo oaieva. Idyla vo vi- nohrade predznamenvala zaiatok buriakovej sezny.Otec zvyajne hovoril, e s vnom je to ako s koloto- om: To sa po cel rok."Bola skor jese, rok 1961...Pamtm si to vemi presne, pretoe som zaala chodi do koly. Bola som vek prvka.Vzruujce dni sa zmenili na aivo ierne, doslova mahom ruky.Prili komunisti a otcovi vinicu zhabali. Zottnili. Do- stali Jakova a preali mu tepnu. Jeho koloto sa zrazu za- stavil. Zostal zatrpknut a vytal si, e neposlchol mamu s tou Amerikou.Teraz plakal on: imona moja, aj vaj, tak crest, tak trpenie..."Vid, ak si tvrdohlav. Mal si ma povnu. o len s nami teraz bude? "

1 8

IDOVKA

O rodinu sa postarm, dom nm nezober a v rukch m m remeslo. Vetko bude dobr."Bobbemyseh," zahriakla ho mama v jidi s povzdychom, e si zasa vyma rozprvky.Prep."Ale, nechaj ma na pokoji. Ni nebude dobr. Stratili sme vinicu a ti hovorm, e to je ete len zaiatok. Viem to."Mysl, e ma to netrpi?"Trpenie nm teraz nepome," stlmila hlas mama a nieo vzruene epkala.Otec ju upokojoval, ale ona sa tvrdohlavo nedala. Ke odila spa, ete dlho sedel v kuchyni, pozeral tupo pred se- ba, popjal to svoje vno a hadal v om pravdu.Asi.Nai doma asto pouvali jidisk vrazy. Predovet- km, ke chceli, aby sme im nerozumeli. Co-to sme vak pochytili.A vtedy sme vedeli, e sa stalo nieo zl.

Neviem, i otec vo vne naiel pravdu, ale mama doma dupla nohou a nakoniec sme sa predsa len balili.Moja triedna uiteka v prvej triede, sdruka Tuleko- v, si ma vemi neuila. V januri sme porubsk gazdovsk dvor vymenili za dvojizbov byt s kuchynkou, pajzkou a najvm zzrakom na svete - splachovacm zchodom na ulici eskoslovenskej armdy v meste.iadna Amerika, iadny Izrael. Koice!Hnali sme sa za lepou budcnosou, stabilnejou pr- tomnosou a spolu s mamou utekali pred jej minulosou.A ete nieo.Boli sme bohat. Ale aj tvrdohlav. Teda, otec bol. Penia-

' 9

ANDREA CODDINGTO N

ze si schovval doma do ponoky". Bol jednm z tch, ktor sa za iv svet nedali nahovori, aby peniaze uloili do banky, a tak sme o ne prili. Vraj o vea, ale nie o vetko. Cel bohatstvo, ktor zrazu nemalo iadnu hodnotu. Pe- niaze sa stali bezcennmi papiermi.Vera gelt, dnes bupkes. Z noci do rna nm z majetku nezostalo ni.

Mama netila po bohatstve, chcela by medzi svojimi. Bez vinice, peaz, bez modlitebne sme boli v Porubke straten.Ona najviac.Domov, kde obaja moji rodiia vyrstli, prestal ma zmysel.Rodinn klany Naftuloviovcov, Mendeloviovcov, Herkoviovcov, Chajmoviovcov, Jakuboviovcov, Zelma- noviovcov, Itzkoviovcov, Swartzovcov, Kleinmanovcov, Feldmanovcov, Ackermanovcov, Rotmanovcov, Viznerov- cov a Weinbergerovcov boli nenvratne pre. Vinica tie...Porubsk mal modlitebu si niekto privlastnil a pre- robil na rodinn dom. Kto sa po vojne vrtil iv, zamkol si dedinu na vchode Slovenska do trinstej komnaty spo- mienok. Vetci odili.Bol rad na ns. Jakov Manievi zaal bali nbytok, svoje dcry a Simonu.

V celom okol zostal jeden jedin id. Star mldenec Av- rumele Gubner zo susednej dediny Korom. Samotr. Ni- kdy sa neoenil, lebo v okol nebolo jedinej idovky, neve- riacu nechcel, na in vieru neprestpil.V Porubke je centrom dediny kr, v New Yorku Times Square, v Koiciach Hlavn ulica, v Rme Piazza Venezia a v Koromli je poznvacm znamenm Avrumele. Teda, ten

2 0

I D O V K A

id. udia bvali: veda ida, dole pod idom, hore nad idom, naproti idovi...Ke som ho poas nasledujcich rokov prila navtvi,stle to bola t ist pesnika. Avrumele zostal v Koromli do konca svojho ivota.

Dlho som si nevedela zvykn na neznmy hluk elektriky slo 6, ktor prechdzala popri bloku, v ktorom bol n nov byt, na zvuk staromestskch hodn, ktor kad ho- dinu odbjali, ruch Nmestia maratnca mieru a pokoj par- ka na Moyzesovej ulici.V Koiciach bola pred vojnou jedna z najvch a naj- prominentnejch idovskch kehl. Z vye 14-tiscovej ko- munity sme po presahovan nali sotva 500 ud, ale stle sme mali synaggu, kde sme sa mohli chodi modli, ker kuchyu, msiara a vetko, o tvorilo bytie mojej mamy. Znamenalo to pre u ivot, ako pre otca jeho vinica.

Vyfasovala som nov zkladn kolu na vedajej Hviez- doslavovej ulici, novch spoluiakov a sdruku uiteku Tulejov. V logike esronej prvky som si to vysvetlila po svojom. Prvm kritriom na to, aby sa niekto mohol sta uiteom, bolo jeho meno. Muselo sa zana na Tu- le... a dajako sa koni. Ako Tulekov v Porubke, Tulejov v Koiciach.S priezviskom Manieviov - nem m ancu.

Zo besu, ktor je sm osebe vekou vecou, mama v Ko- iciach urobila hotov hody. Doma sme vdy mali pln stl, pajzku, chladniku aj balkn. Trikrt do tda chodila na trh, v rade na mandarnky sme museli povinne st ka- d, len aby sme mali. Ni nemohlo vyjs nazmar.

2 1

ANDREA CODDINGTO N

To by bolo povania!Keby som len ja v lgri mala o jes..." pri kadej pr- leitosti narala na koncentran tbor, ktor, ako sama hovorievala, preila zzrakom.Odvtedy trpela neodbytnou predstavou, strachom, e op bude hladova. Jedlom bola posadnut.U z poloprzdnej chladniky bola nervzna, nakupo- vala, nosila, varila. Syndrm ako dedistvo minulosti.V piatok veer dom premenila na idovsk krovstvo. Vypekala a vyvrala od skorho rna. Vykrcala som no- som nad jej obyajnmi" orechovmi, makovmi a oko- ldovmi zvinmi, lebo neboli tak dobr ako krmee, pice, punky a doboky z cukrrne. Dnes by som ich ne- vymenila za najlahodnej dezert.Jej tradin idovsk kol, zapletan ako vianoka - cha- la - rozvoniaval na cel horn koniec Porubky alebo od zaiat- ku Ulice eskoslovenskej armdy a po koniec. Vdy bola ta- k pyn, ke jej kysnut cesto narstlo do polovice rry.Tak si ju pamtm.S rukami pred sebou, v ktorch zvierala pek s dozla- tista upeenou chalou.Na trhu kupovala kurat, ktor nosila k idovskmu msiarovi na Zvonrsku, aby ich zarezal. Potom ich doma ritulne kerovala. Slvnostne prestret stl, pekn tanie- re, vyupratovan domcnos s celmi jej dvoma izbami. Ma- li sme navaren, my so sestrami sme boli na bes pekne obleen. Vetko bolo pripraven presne poda tradcie.Mama tesne pred zpadom slnka zaplila svieky na striebornom svietniku a pomodlila sa.Vdy to rob ena, je to jej privilgiom. Vraj cez plame svieky je poas besu priamo spojen s Bohom a spln sa jej, o si el.

2 2

IDOVKA

asto navarila n milovan olet - fazuku s hovdzm msom a krpami. Otec poehnal vno kiduom.Chalu sme mali poloen na striebornej tcke a prikry- t vyvanm obrskom z Izraela. Po jej poehnan - bra- che - nm otec kadej odkrojil, a potom sme zaali vee- ra. Poznala som ten ritul dokonale.Deck v kole sa ma vypytovali, preo u ns v piatok ho- ria svieky.Dobiedzali.Hovorila som, e nm vypadla elektrina.Asi mi neverili, lebo vetci naokolo elektrinu a svetlo mali. Navye som nevedela klama.Kto vlastne som?Som Sofia Manieviov z malej dedinky Porubka pri Sobranciach na vchodnom Slovensku.

Zjavne moje meno v Koiciach prezrdzalo podrobnosti o mojom pvode.udia akoby mali prvo ukazova na ma prstom, po- smieva sa mi, vyplazi jazyk, nadva a niekedy si aj od- pu. Osoovanie bolo ete horie ako v Porubke. Chodila som domov zo koly so slzami v oiach, pretoe na ma pokrikovali smradav idovka".udia ani sami nevedeli, preo maj nieo proti idom. o to nieo" je. A i vlastne nieo maj, alebo musia ma, alebo je to mdne, alebo to tak m by alebo o.Takisto je to aj dnes. Cel je to udn, lebo mnoh si mys- lia, e ovldame svet, alebo aspo jeho obchod a financie.o to je? Zvis? Nenvis? udskos? Nieo v ns? Ktovie... Odpoved je toko, ako je ud na Zemi.Rovnak, a predsa in..." spomnala som na otcove slo- v, ke som stratila prv najlepiu kamartku.

2 3

ANDREA CODDINGTO N

Ildik. Modrook blondnka bvala s bratom a rodimi na naej ulici vo vedajom dvore. Presahovali sa do mes- ta z maarskej dediny len krtko pred nami. Boli sme ako jedna, drali sa za ruky, vade sme chodili spolu a v zime, ke nm zamrzol dvor, sme sa na om donekonena kor- uovali. Piruetky, odrky, nespoetn kolieska a kruhy na ozajstnch krasokoruliarskych ligotavch koruliach s bie- lukmi vysoko nurovacmi topnkami.A km...Ildikina mama podila k dcre a poepkala jej osi do ucha.Odvtedy sa ma viac moja kamartka za ruku nechytila. Nepovedala preo.Ani nemusela.

V kole som mala statonho obrancu.Arpi Ziga. Fek. No len - Cig. Asi mi rozumel, ve aj ja som bola pekn. No len - idovka.Ke som prila do triedy a na tabuli na ma svietilo bie- lou kriedou napsan Sofia je idovka", stla som tam v nemo m ase, zahanben a zatrpknut, so slzami na kra- jku. Arpi sa zdvihol, bez slova npis zmazal. Odvtedy som s nm sedela v jednej lavici. Prisadla som si tie bez slova. Mali sme tak tich, tajn, ale vemi vrcne porozu- menie jeden voi druhmu.Ktovie - mono mali nai pravdu.Na tom voze, na ponej ceste v Porubke boli Zigovci, o ma stratili. Presahovali sa na Leninovu, dnes Hlavn ulicu do Koc a Arpi si v kole naiel svoju straten sestru.

Priasto som si vak nerobila starosti a bola som astn; ve som mala es i sedem rokov. Ako u kadho decka

2 4

IDOVKA

tragdie a drmy jednho da boli na al de zabudnut. Boli vak chvle, ke som sa hnevala na cel svet a trpilo ma, e sa mi posmievaj. Tento pocit neprechdzal, prve naopak, silnel.Mama ma tila, e raz bude dobre, zmierim sa...Vraj ak si myslm, e mi ktosi ublil, ete o bolesti ni neviem a raz prde as, ke mi vetko porozprva.

2 5

11.

IDOVSK KRV

eskoslovensko, Posko, Nemecko, jar 1944Som z druhej genercie tch, o preili holokaust.oa.Nesieme si tento odkaz vyryt do naich ivotov krva- vmi psmenami. Naozaj patr k vyvolenosti idovskho n- roda?Alebo je to tak, ako hlsaj nai rabni, e len toho, koho Boh najviac miluje, toho najviac ah? Viem vea, ale mama nemala pravdu - nikdy nepochopm. Mono sa zmierim, mono odpustm, ale nezabudnem.Ako toto mohol svet dopusti? Oi nevidie? lovek lo- veku spravi?Pre ma to vak nie je kapitola v uebnici histrie. Nie s to len zimomriavky po tele a neveriace krtenie hlavou. Nie je to predstava nepredstavitenho. oa nho malho skanho nroda.Je to moja krv. Moje gny. Moje dedistvo. Moja mama.Nemci ju odvliekli do koncentrku v druhej vlne de- portcie idov z vchodnho Slovenska na jar roku 1944.

2 6

IDOVKA

Maari vtrhli do Porubky pri Sobranciach krtko po Pas- soveri, niekedy v aprli, a odvliekli idovsk rodiny do te- helne v Uhorode. Babka s dedkom schovali mamu u jej vedcej v salne. Uila sa v meste za kadernku. Bola sce v ilzii bezpeia, ale chcela by pri svojich. Hovorila, e a- kanie v kryte bez toho, aby vedela, o s nimi je, sa neda- lo vydra. Prihlsila sa sama. Spolu s rodimi, s desaro- nm bratom Mayerom, estnsronou sestrou Blankou a dvadsaronou Srou skompletizovala cel rodinu Jaku- boviovcov.V tehelni sme strvili asi es tdov. Okrem vade- prtomnho strachu o neist budcnos ivot plynul svojm pomalm tempom v rmci akch-takch normlnych koa- j. Nerobili sme ni, len akali," rozhovorila sa raz mama.Vravelo sa jej o tom tak ako... Pauzy medzi vetami boli dlh.Nevedela njs slov. Minulos ju obrala o pokoj na du- i. Chceli sme vedie, o sa stalo s nam dedkom, bab- kou... a pochopi cel t zhadu idovskej viny, ktor sa na ns z jej slov valila, ale pre jej vlastn dobro sme sa ne- ptali. Boli sme radi, e mama je a e sa dr. S celm pakamentom liekov a lekrskych predpisov, s reumou, s omrznutmi, necitlivmi prstami na nohch, so znien- mi nervami, poruchami trvenia bola pre ns hrdinkou.Naoza j neviem, ako mam a preila a bola schopn da ivot svojim trom dcram.Toto jedno nepochopm. Zaila vetko.Mala iba sedemns. Bola krehk a nevinn. Pre Nemcov len slo...Jedno z milinov nepotrebnch udskch tiel...

2 7

ANDREA CODDINGTO N

A neskr som pochopila, preo bolo jedlo prvorad a strach, e bude hladn, ju prenasledoval cel ivot. A ne- skr som porozumela bolesti v jej oiach. Nielen takej oby- ajnej, ale aivej, hustej a nikdy nemizncej. Mama sa ne- vedela tei. By pokojn. Minulos ju sptavala. Vdy sa ctila osamel. Ako mlad dieva bola nenviden.idovka.V Slovenskom tte, cez vojnu - druhorad rasa. Smradav zlodejka, praiv, cudzia medzi svojimi. Ne-nvideli ju Slovci - jej vlastn, nenvideli ju Nemci - jejnajv nepriatelia a nenvideli ju Maari, pretoe nebola jednou z nich. Vylen zo ivota bola doma iba medzi svojimi. Medzi idmi.Viem, e sa strane bla. Mama sa nikdy neprestala b. Bolo dvno po vojne a stle mala panick strach z policaj- tov, armdy, vojakov, muov v uniforme.Spadla lyika, ete ani nedocvengla a mam a u pod- skoila. Mysleli sme si, e jej pukne srdce.Zaila bezprvie, ke na u in, len preto, e boli kres- ania, ukazovali prstom.Ni nemohla, niomu nerozumela a len akala, modlila sa medzi svojimi a prizerala sa, ako odchdzaj transpor- tom bez nvratu.Na kabte priit lt Dvidova hviezda, oi pozerali do zeme.Aj mam u zobrali.Deportovali ju v rmci rodinnho transportu - spolu s rodimi, Blankou, Srou a Mayerom. Ni nemali, iba ho- l ivoty. K uiteke v Porubke si stihli odloi nejak bie- lize, ostatn majetok zostal doma napospas. Po trojdo- vej ceste vo vagnoch pre dobytok doli do stanice s nzvom Konen.

2 8

IDOVKA

Koncentran tbor v Osvienime.Tm, o cestu preili, prikzali, aby sa vyzliekli donaha. Na rozdeovacej rampe delili udsk kusy" poda pohlavia, veku... Z rodn nsilm odtrhnutch od seba vyleovali na prcu len najsilnejch jedincov.Drviv vina transportov skonila v plynovch komo- rch, kde ich hnali ozbrojen esesci a ozrutn tekajce psy, pripraven trha.Navagonrovali ns do tch vagnov, horie ako doby- tok. Vetko sme tam robili - mal i vek potrebu a bez jedla, bez vody, bez vetkho sme tri dni a tri noci cestovali a do Osvienimu. Tam ns povyhali na Brzezinky, kde bola selekcia. Komplet ns oholili, dali nm po jednch a- tch, jedny drevky a tak ns potom," vrtila sa do spomie- nok mama.Len vemi ako hovoril a, ako mj dedo, jej otec, iiel okamite do plynovej komory. V tom ase u na prcu vemi nerozdeovali a tbor nebol pracovn, ale vyhladzo- vac.Selekcia sa konala po d dozorom esesckeho doktora Josefa Mengeleho. Malikm kvnutm prsta v koenej iernej rukavici rozdeoval ud na tch, o im ponechal i- vot, a na tch, o ich akala smr.Respektve okamit smr a smr za zkrutou.Tlaili sme sa s mamikou, Srou a Blankou k sebe ako sa len dalo," pokraovala mama prikrtenm hlasom, lebo v hrdle jej navierala gua a oi sa jej leskli.Ke Mayera odtrhli od mamy, plakal. Mengele ho util.Ten zver..." zasekla sa mama.Po chvli sa troku upokojila, zhlboka nadchla a po- kraovala: Mamika ila s nami, lebo ete vemi dobre vy- zerala. Boli sme tri sestry a ona, tak do tvorstupu. Mayer

2 9

ANDREA CODDINGTO N

ostal sm, cha. Mengele ho chytil za ruku a optal sa ho, preo plae. Mayer povedal, e nevie, kde je mamika. Hadali od prvho radu, a km ns nenali. Mamu vytiah- li z radu a to bol ich koniec. Vtedy sme ete nevedeli, kde id, ale o pr dn nm bolo jasn, e sme siroty."Pozerm sa na kazetu s maminou vpoveou.Tvr mm v ki, po rukch mi behaj zimomriavky, ale u neplaem. Som rada, e to zo seba dostala. Vyrozpr- vala sa v roku 1993, ke sa po svete zbierali vpovede pre americkho reisra Stevena Spielberga.Po nakrten filmu Schindlerov zoznam Spielberg fi- nancoval zaznamenvanie vpoved ud, ktor boli v kon- centranch tboroch.Trvalo mi sedemns rokov, km som sa odhodlala a ko- nene kazetu vloila do prehrvaa. Je jednou z 52-tisc v- poved, ktor sa zbierali osem rokov v 64 krajinch a s ulo- en v Spielbergovom pecilnom trezore v Los Angeles.Uvarila som si zelen aj a zabalila sa do deky. Kvalita nahrvky je zl, obraz zo starej kazety ske.Vidm mam u v ierno-ltej blzke s krtkymi, nahnedo zafarbenmi vlasmi. Na ruke m obrku. T, ktor mm dnes ja.Dvadsaron sestru Sru stihol rovnak osud, lebo trochu krvala. Bola nepouiten, nedokonal, na vyrade- nie, exterminciu. Zostala som len ja s Blankou."Skonili v enskom baraku, v A-lgri, a mali na starosti rozdeovanie atstva. o je dobr, o treba opravi a o je odpad.To ma zachrnilo. Vybrala si ma dozorkya - eka Smidov, len tak poda ksichtu. Barak so atstvom sme vo- lali Kanada, lebo nech to bolo neviem ak zversk, stle sme sa mali lepie ako ostatn. Kradli sme drobnosti, vy-

3 0

IDOVKA

nali ich von a potom menili za pr zemiakov, ksok chle- ba s Pokami, ktor pracovali v kuchyni."Mama sa nezaprela. Ke rozprva o tom, ako kradla, trochu sa pousmeje. Raz ju to skoro stlo ivot:Kad tde ns chodila kontrolova jedna eseska. Brandl sa volala. Cel lger sa jej bl. Ukradla som dvoje panuiek a dala si ich do kabta ako vypchvky. Ke ma nachytala, tak ma bila, tak ma kopala, e to sa ned ani vy- poveda. Odniesli ma do baraku v bezvedom a odvtedy som bola zadelen na triedenie topnok. To bolo horie, le- bo som bola vonku."Mama selektuje spomienky. Vyber slov.Hrzy si nechva pre seba.Zraz u sa na u pozerm a povam jej prbeh u len ako such vpove.Pri neudskch podmienkach v barakoch, nenosne dlhch rannch a nonch nstupoch vo vetre, zime, snehu a dadi, ke si kad ete ako-tak pri zmysloch elal smr... Km ns spotali, jaj, niekedy to trvalo aj tri-tyri hodiny. Neby tch kskov chleba od Poliek, neboli by sme preili. Odpadvali veda ns eny mlad a silnejie... a niektor sa aj nepostavili."Neudujem sa jej, e sa nevedela tei, trpela stihoma- mom a stle sa bla. Celkom stailo, e sa nauila i ako- mak normlne.Syndrm tch, o preili, pokoril jej ivot a zachvtil n. Mame v zavivavenom kabte, na kos vychudnutom te-le a podlomenom zdrav zostala len studen ruka vychud-nutej, dobitej sestry Blanky.Preili sme len zzrakom. Aj pochod smrti, ke sme v snehu a mrazoch peo ili do Ravensbrucku a odtia ete

3 1

ANDREA CODDINGTO N

alej do Neustadt-Glewe. Ani len ten sneh nm nedovolili da do st. V noci sme zaspali len tak, na kukaky, v takom kruhu. Starie na kraji pomrzli a my mladie vo vntri sme sa nejako prehriali. Raz mi primrzli nohy k drevkom a ne- mohla som sa pohn alej. To bola boles, ke mi eny na nohy fkali a treli ich, aby ma odlepili."Ke rozprva, v oiach m stle nevypovedan otzku:Viete si to vbec predstavi?"Cestu lemovali bezduch tel tch, o zamrzli, alebo ich zastrelili, lebo nevldali s alej."V Nemecku som potom tri mesiace robila v lietadlovej tovrni s takou akou nitovakou. Jes nm nedvali, len tak brndu kvu. Nech sme boli neviem ak hladn, ne- dalo sa to jes. Nakosili trvu a s pieskom, so vetkm uva- rili, akoe polievku. To tak krpalo pod zubami, e no. No a potom ns oslobodili. Najprv Ameriania a potom Rusi."Bola slab, ivot jej sotva tyridsakilovho tela visel na vlsku.Len som prosila sestru, nech sa nenaje chleba, o ktorom sme kad noc snvali. Tch, o tak urobili, hne nafklo, dostali tfus a bolo po nich. Asi polovica zomrela hne po osloboden. Jednoducho sa toho chleba nevedeli nabai."S Blankou sa vydali na posledn spanil cestu domov. Do Porubky.Ke tam konene stli, siroty na holej plni, na ktorej kedysi stl ich dom, a uvedomili si, e sa nemaj kam vr- ti, nemali u sz.Do m bol zbran. udia ho prehadali a zniili, lebo v mroch hadali zlato. Boli sme zavivaven, vysilen, hladn, pinav. Bli sa ns, e sme chor. Prichlila ns jedna odvna suseda, dala sa nm najes a trochu sa o ns postarala."

3 2

IDOVKA

Teta Blanka na rozdiel od mamy spomienky na lger za- blokovala. Nehovor o tom, neposkytla ani vpove.Jedno si vak neodpust a vdy len povie: Ke ns bra-li, udia sa prili aj rozli, to im bolo. Ale na druhej strane sa aj teili."

Potom mama stretla otca. Jednho z mla idov, ktor sa zachrnili. Neboli si plne cudz. Jakov Manievi bol od nej o ptns rokov star a ete pred vojnou mu t jeho preslven motorku ako mal dieva istila handrikou. Otec v tbore nebol, pridal sa k partiznom v maarskej armde. Vdy sa nejako vynaiel. A na to, e za ni na sve- te o vojne nechcel hovori.Ich lska nebola ako z rozprvky, ale bola to lska i- votn.Zo zaiatku sa postaral aj o Blanku.Len o sa v Porubke zjavil ndejn mlad, slobodn a perspektvny esk id Jlius Swartz, Blanka si nedala ujs prleitos a bolo.Zabili sa a odsahovali do eskho Dna - za prcou. A z Dna do Chicaga - za lepm ivotom.

Ako majster klampiar bol otec so svojimi uami na roz- trhanie, po vojne bolo o opravova. udia platili a eny si ho podplcali erstvo napeenm chlebom, nadojenm mliekom... o kto mal a mohol.Jakov u Simonu neopustil. Krtko nato si ju zobral za enu a ili spolu astne, a km...Kazeta dohrala.Ete dlho som sedela bez pohnutia, bez sz a bez mylie- nok na gaui, zabalen v deke. Chcela by som jej ete raz poveda: U ti rozumiem, mami..."

33

ANDREA CODDINGTO N

Rovnako rozumiem aj mojej mze, koickmu maliarovi udovtovi Feldovi. Talentovan umelec, u ktorho zana- la vina povojnovch koickch vtvarnkov. Bol mojm uiteom. N mal, mil Lajo bi. Tak sme ho volali, dec- k aj dospel.Pamtm si jeho lskav tvr, ke nm donekonena tr- pezlivo s ceruzkou v ruke vysvetoval, ako treba objekty, ktor budem e zobrazova, mera. Ak som bola len vtedy prchk! Chcela som maova, kresli, ale mera sa mi ne- chcelo. Nemala som as. Nakoniec som na jeho hodiny prestala chodi.koda. udovt Feld.Cez vojnu, ke ho nacisti nezaradili do zoznamu na transport do tborov smrti a on sa mohol zachrni, roz- hodol sa inak - chcel by medzi svojimi. S Feldom je to ce- l tak komplikovan. Na tvri ten neutchajci lskav smev, ktorm sa snail vyhladi spomienky. Keby sa to len tak dalo. Keby sme si aj do naich mysl mohli aplikova botox, odstrni vrsky a znecitlivie nervy.Mono je to len ilzia astia, ten jeho umn smev ro- zumnho starca v detskom tele s dospelou duou.Nae volanie je silnejie ne ivot sm. Feldovi vak raz v uiach doznelo. Ako slobodn mu a uznvan umelec sa zriekol svojej viery. Odvrhol svojich vlastnch. Tch najbli- ch. Bol pre nich privemi deformovan. Nevldal sa bori so vetkm tm, o si niesol na svojich malch pleciach.Ke konvertoval, naruen rodinn puto sa pretrhlo plne. idia na neho ukazovali prstom, e k nim nepatr, e je zradca, a ostatn na neho vyplazovali jazyk, pretoe bol id.

34

IDOVKA

Nepatril nikam.Aj po vojne sa mnoh idovstva vzdali, zmenili si prie- zvisk, povydvali sa, poenili do kresanskch rodn, ale- bo jednoducho len preto, e prestali veri v boha, ktor ak by bol - holokaust by nedopustil.Feld sa narodil 19. marca 1904 v chudobnej idovskej rodine v Koiciach. Ete ako mal ako ochorel a prestal rs.Bol jednm z deviatich det dvoch analfabetov. Trpaslk.Paradoxne, mj hendikep mi zachrnil ivot," hovo- rieval o svojom osude.V Osvienime sa stal Mengeleho osobnm maliarom. Nacistick doktor smrti bol preslven svojou posadnu-tosou umi s rznymi abnormliami - trpaslkmi, obra-mi, hrbmi, mentlne retardovanmi, hermafroditmi, ex- trmne obznymi mumi, korpulentnmi enami a vlastne hocikm, kto ho zaujal nejakou genetickou anomliou. Je- ho druho u slabosou boli dvojat.Jednu z vzenk, idovsk gynekologiku Gisellu Per- lov zo Sigetu, printil, aby pre neho pracovala. Gisella sa zachrnila a vo svojej povojnovej vpovedi Mengeleho zaaenie na chorch, deformovanch ud jednoznane vysvetlila: Zdrav, talentovan, krsni boli bezohadne exterminovan, ale t, ktor trpeli nejakou poruchou, boli zdrojom zbavy a oarili naich alrnikov. Iba v porovna- n s netvormi sa mohli cti nadraden."Gisella bola oitm svedkom aj druhej Mengeleho z- vislosti. Tej sexulnej. Vzruovali ho intmne detaily sexu- lneho ivota jeho vzov, ktorch donekonena vypo- val a pokoroval.

35

ANDREA CODDINGTO N

Pri vsluchoch doslova slintal. Potil sa. Tie konverz- cie sa nedaj ani opsa. Aj ke vsluch bol stle lep ako jeho zvrten sexulne orientovan pokusy... Ach, ve vie- te, ned sa to opsa."

Na rampe ivota a smrti, kde vina ud, ktor preili transport v dobytch vagnoch, konila naavo" - teda v plynovch komorch, sa trpaslk Feld podobne ako moja mama a teta Blanka ocitli v asti odsdenej na ivot.Urite nie nhodou.Boli v rovnakom ase na rovnakom mieste.Mama sa mohla skrva u svojej vedcej a on mohol zosta slobodn. Dve tehelne, dve mest, dva osudy.Obaja sa nahlsili dobrovone. Aj udovt Feld o ivote v koncentranom tbore poskytol vpove.Na zaiatky si spomnal takto:Devtnsteho marca tiscdevstotyridsatyri, na mo- je narodeniny, som si rovnako ako ostatn idia v meste mu- sel na kabt pripn lt hviezdu. Aj napriek tomu, e som teoreticky idom nebol. O mesiac nato sme sa poda naria- denia mali do tyridsiatich smich hodn hlsi v tehelni na okraji mesta. Kto neposlchol, toho nsilm vyhnali z do- mova, niektorch od taniera polievky, bolo poludnie. Na korbu nkladnho auta nahnali vetkch lenov mojej rodi- ny, iba na ma zabudli. Nechali ma tam, nebol som na zozna- me. Ulica stchla, vyudnila sa. V przdnom byte som pre- bdel cel noc a rno som to u nevydral. Do plecniaka som si zbalil svoje maliarske potreby a iiel do tehelne. Nechcel som ni in, len by medzi svojimi."Koick tehela sa stala zbernm tborom, kde sa na malom preplnenom priestore tlailo takmer 14 00 0 ud.udovt zaznamenal vo svojom skicri ivot pln bez-

3 6

IDOVKA

ndeje, plau a neistej budcnosti, ale stle ete udsk a do miery, ktor dovoovali vysok mry, stiesnen ivot- n podmienky a ozbrojen str - civiln.Rodiny boli stle pokope, spolu jedli, matky sa starali o deti, mui sa modlili a debatovali o tom, o ich ak. Najastnej bol, ke naiel svojich najblich, ktor pri pohade na neho plakali. Bolo im to, e ho predtm od- vrhli, ale boli astn, e nali stratenho syna. Rodiia a tri sestry, ktor tu boli aj s demi, tajne dfali, e sa aspo on zachrnil.Nacisti mu nedovolili s s nimi v prvom transporte, pre- toe nebol na zozname. V tehelni ich vetkch ptnstich videl posledn raz...Moji prbuzn boli v prvom transporte - ptnsteho m- ja, ja a v treom - o desa dn po nich. Nahnali ns do va- gnov - asi tak po osemdesiat do jednho. Kad transport mal tyridsa vagnov. Nezabral som vea miesta. Strastipln cesta, pln nreku a neudskho lzania vody zo stien vag- nov, zfalho lapania po erstvom vzduchu, moenia a in- ho... trvala nekonen tri dni a tri noci.Vlak zastavil.Ke sa ma esesk na Brzezinkch optal, ak je moje povolanie, po nemecky som mu odpovedal, ich bin Malr.Prkaz znel: Ponecha, neostriha.Milinkrt som si elal smr. Bolo by to bvalo ahie. S mojimi telesnmi dispozciami som na preitie nemal naj- meniu ancu."

Maliar Feld mal za lohu zaznamenva obludn experi- menty, ktor vykonval Mengele a jeho tm na svojich ud- skch obetiach. Bol Mengeleho osobnm kronikrom, do- kumentaristom umenia hrzy. Svedkom kadodennho

37

ANDREA CODDINGTO N

hororu, pretoe na vzoch vykonvali, zaiva, samozrej- me, najbizarnejie a najbolestivejie pokusy, ktor sa daj na bezmocnch udskch pokusnch jedincoch vykona.Mengele prikzal svojim posluhovaom, aby na ma dvali pozor. Zsobovali ma kriedami, ceruzkami a papie- rom. Vetky moje obrazy zhabal, dokonca ma obas kon- troloval, i sa neulievam."V tme umelcov bol spolu s eskou tudentkou umenia Dinou Gottliebovou, ktor maovala, a poskm fotogra- fom Wilhelmom Brossom.Kvli mojej vke ma zaradili do baraku s demi. Zvltne, stal som sa pre nich otcom. Vlastne aj ke deti nemm, mm ich vea... Raz som sa priznal trinsron- mu chlapcovi Kalmanovi Braunovi, e som konvertoval."Po dlhom rozhovore, v ktorom rozoberali idovsk ro- dokmene, zistili, e s prbuzn.Ke sa id stretne so idom, najprv sa zane geogra- ficko-historick prieskum rodn, pretoe vinou vdy na- trafia na nejak spolon kore. Funguje to tak dodnes.Ak za desa mint dvaja idia nenjdu spolonch pr- buznch alebo znmych, jeden z nich je konvertita.Kalmana Brauna deportovali s jeho rodinou zo severu Ju- hoslvie. Na rampe ho spolu so sestrou-dvojikou a matkou vylenili z radu a ostatnch u nikdy nevideli. Chlapca odde- lili od matky a sestry, tak sa v baraku skamartil s rovesnkom Petrom Grunfeldom a na Feldovi obaja doslova lipli.Aj on svoju vpove o ivote v koncentrku poskytol Spielbergovi:Pamtm sa, ako som Feldovi v detskej prim- nosti povedal, e id neme zaprie svoje korene, to sa ne- d. Tak ako trpaslk nikdy nenarastie. Jeho tvr, tak mil a nevinn, ma vrtila k podstate."Kalman sa stal pre Felda centrom vesmru, o ktorom

3 8

IDOVKA

snvali, e existuje za brnami lgra, tak ako za nimi exis- tuje pece chleba.Feld zase pre Kalmana: S mojm .kresanskm' pr- buznm sme boli ako jeden. Radil mi, bol vzdelan a mal zmysel pre humor. Ale chbalo mu pozitvne myslenie. V podstate musel kresli na objednvku masovho, brutl- neho vraha a ani najmenej nedfal, e by sme sa mohli za- chrni."Napriek tomu, e udovt Feld patril medzi vzov a spolu s nimi denne absolvoval tortru experimentov, i- dia sa s nm nerozprvali, lebo v ich oiach bol zradcom.Odmietali ho.Hovorm, cel je to naopak. Vlastn mlali, strnili sa ma a zabijak Mengele bol ku mne naoko a absurdne slu- n. Raz, po niekokohodinovom vyetrovan, ke ma prezrel kad pecialista, ktor len na svete existuje, mi Mengele po- nkol cigaretu a optal sa ma, ako sa ctim," spomnal si Feld na koncentrk.Kalman pridal alie podrobnosti: Dozvedel som sa, e mam a a sestra s v nealekom baraku. Cez plot sme im prehadzovali ksky chleba, ktor sme kradli eseskom. Raz ma postavili oproti stene a zaali striea ako do iv- ho tera. Jedna guka mi preletela popri uchu. Naastie niekto zakrial, e patrm Mengelemu, tak prestali."Ke nastal vyten koniec, ktor si mnoh u nevedeli predstavi a mnoh sa ho nedokali, udovt Feld bol stle naive.Poda Kalmana Brauna boli posledn dni tbora Osvien- imu zachvten chaosom a bezprvm: Pouli sme vbu- chy a hrmot rcajcich sa budov. Husto obvan tbor bol zrazu podozrivo tich. Nijak esesci, ale cesty von nebolo, lebo plot bol stle nabit elektrinou. Z asu na as sa zja-

39

ANDREA CODDINGTO N

vili vojaci, vtrhli do barakov, vyhnali vetkch von a postrie- ali. Jedno rno nahlsili nstup, e ns vyved von. Vede- li sme, e je to pasca. Schovval som sa s Feldom, lebo ten na svojich krtkych noikch a s vysilenm telom nemal ancu pochod prei. Teda, ak by nejak pochod vbec bol."udovt vtedy presvedil Kalmana a alch trnstich chlapcov, aby nikam nechodili.Synkovia moji, tu zostaneme."Mali by sme, prve naopak, uteka," oponoval Peter Grunfeld, ktorho volali Pepiek.Bol vemi neposedn. Nikdy nedokzal st ako mo- del. Stle nieo vymal. Ak by vyiel von z baraku o i len jeden z ns, prezradil by vetkch, tak sa mu Feld najviac venoval, stle sa s nm zhovral," vravel Kalman.Desa dn a desa noc sa ukrvali pod najspodnejmi priami, na zamrznutej zemi. Bez pohnutia, bez jedla, v strachu a tme povali, o sa deje vonku.Boli sme hrdinovia. Vzbrili sme sa proti eseskom. B- li sme sa ako nikdy, ale pocit to bol neuveriten. Mj as- n Feld ns zachrnil."erven armda oslobodila zostvajcich 5 80 0 vzov v sobotu 27. janura.Poda idovskho kalendra bol bes ira, ke si veria- ci raz rone pripomnaj chvlospev Piese mora. Moji a deti Izraela oslavovali Boha za to, e potopil farana a je- ho vojakov v mori.Feld ukonil svoju vpove vyznanm: Zachrnil ns n Boh. Ibae nm nedoprial ako zchrancov Amerianov, ale Rusov. Ich doktori ns vyetrovali, vypovali, znovu vy- etrovali a vypovali a tak stle dookola. U ani neviem, kokokrt som opakoval vpove o ivote v lgri. Moje ob-

4 0

IDOVKA

razy skonili s najvou pravdepodobnosou niekde v Ju- nej Amerike. Dfam, e chlapci sa maj dobre. Nie som s ni- mi v kontakte, iba viem, e preili."

Kalman Braun o Feldovi cel roky ni nevedel. Po oslobo- den sa niekoko mesiacov tlal sm, ale podarilo sa mu njs zachrnen sestru. Jeho matka nepreila.V roku 1947 sa odsahoval do Izraela.Feld sa vo vemi zlom zdravotnom stave vrtil do es- koslovenska. Z Koc odiiel do Bratislavy, kde po vojne b- val u svojej sestry, a od roku 1949 sa natrvalo presahoval nasp do Koc. Tam patril, tam bol doma.Znovu sa vrtil k idovskmu vyznaniu.

4 1

111.

JEDIN VOB A

Koice, esdesiate rokyTla sa ako id do neba!" skrkol na ma star, usople- n ujo v elektrike.Odkia viete, kto som?" nezakla som sa ho.Drzos som v sebe tie nezaprela. Pokorn a ctiv k starm, to no, ale ke mi tu nejak smrado ujko nad- va, tak nech sa na ma nikto nehnev.Na podobn vstupy som si asom zvykla. Nedm si skka po hlave.oe?" pohrozil sa mi bakuou, ktor vyzerala hrozi- vejie a starie ako on sm.V iernych baganiach a modrch pchnucich montr- kach vyzeral ako boh pomsty alebo oddan, do kostola v ne- deu tajne chodiaci a na kadej stranckej schdzi v prvom rade sediaci komunista. Na brade mal strnisko a ediv mast- n vlasy. Tch mal len zopr, boli dlh a prehadzoval si ich z jednej strany hlavy na druh, aby zakryl pleinu. Nespe- ne. Smrdel lacnou borovikou a krtkymi cigaretami mars- kami. Trali mu z rozpranho vrecka na prsiach montr- kovej blzy. Spodok kombinzy mal podviazan po d pupkom a zo zadnho vrecka mu tral lt umelohmotn hust hrebe. Vlastne len jeho rka.

4 2

IDOVKA

Odkia viete, e som idovka?" zvaovala som, e sa mu otom chrbtom a dvakrt si apnem po zadku.Ukzal mi to pri jednom incidente v kole Cig Arpi. Dedkovi tak bez slov poviem, aby ma bozal.Pri mojej poslednej otzke hlasy v elektrike podozrivo stchli a udia na ma pozreli v takom udnom nemo m ase.Ovldala som sa, ale ujko sa ete viac rozpardil. Bolo mu jedno, i na niekoho kri, alebo sa rozuuje len tak pre ni za ni.Boha, ak to by aj slep videl ten tvoj kriv nos. U len rohy na hlave ti chbaj," reval na cel elektriku.Na krku mu navrela ila, z st mu neprjemne pchlo. Ujo navye ete aj slintal.Oervenela som od hanby i zlosti. Krv sa mi nahrnula do tvre a srdce sa rchlejie rozbchalo. Tety v kostmoch s nkupmi v sieovkch sa radej odvrtili. o na tom, e som bola decko? Niektor pozerali von oknom, niektor do zeme, ale ani jedna sa ma nezastala. Ujko im nebol ve- mi po vli, ale ja som im nestla za to, aby sa hdali s pri- pitm neznmym.U som ho nepovala, neukzala mu to vren gesto, len som sa cez pln elektriku pretlala k zadnm dve- rm. Vystpila som na najbliej zastvke a s plaom som sa pozrela do zrkadielka, ktor som nosievala v kolskej take. Na hlave som nemala nijak rohy a nos sce nebol najmen, ale ani najv.

Hnala som sa na Zvonrsku ulicu, lebo som nechcela prs neskoro k msiarovi - ochetovi, ku ktormu mama pjde da zareza kurat z trhu. Rno sme sa dohodli, e sa tam stretneme.

43

ANDREA CODDINGTO N

Zvonrska sa stala centrom mjho koickho vesmru. Dve brny - Zvonrska 5, kde bola idovsk kuchya a m- siarstvo, a Zvonrska 7 s modlitebou a idovskou kolou - chajderom.Konene som aj ja mala kamartov. Rozumeli mi, teili sme sa navzjom, e mme jeden druhho. Dodnes je to tak, ke id stretne ida, pocti zvltny, tepl pocit spo- lupatrinosti. Sme na jednej lodi, mme svoju minulos a chceme svoju budcnos.

V prednej asti przemnej budovy v tvare L bola ochetova predaja msa, stailo prejs cez dvor do modlitebne a vetko som mala priamo pred oami.Msiar chodil len prkrt do tda, tak som sa vdy vemi teila. Bol to mlovravn, pobon lovek, ktor si svoje noe opatroval ako oko v hlave. Najprv kad jedno zviera poprezeral, aby sa uistil, e je zdrav. Vetko, oho sa dotkol, zavalo mystikou. Mal pomal, prun pohyby, sstreden mdr u tvr a, samozrejme, okuliare.Zbadal ma.Dobr de," pozdravila som sa placho.Dobr aj tebe, mama dnes neprde?"Myslela som, e u tu bude. Mme sa stretn," pove- dala som poteen jeho prvetivosou a prjemnm hlasom.V msiarstve prve nikto nebol.Vy tie viete, kto som?"Samozrejme, Sofinka, pozn m v meste kad rodinu. Vetkch po mene."Aha, no aj tak ujko v elektrike sa tvril, e ma po- zn..." povedala som a nevek mu sa usmial popo d fzy.Vetci ns poznaj..."Zd sa," hovorila som si pre seba.

44

IDOVKA

Dobr de," do predajne vola mama.Ahoj, u a tu akm," poteila som sa.Tak, pome na to, pani Manieviov, nech sa tuto So- finka me pozera a ui."Vyskoila som od radosti a povala s otvorenmi sta- mi, pretoe msiar vetko detailne vysvetoval. Vedela som, e mso, o jeme, mus by ker, ale teraz som videla ce- l obrad krok za krokom.Zvierat, ktor jeme, musia by zabit poda ritulu ita."Ja sa nebojm, u ns v Porubke sa na kadom dvore za- bjali kurence, husi, kaice, o len chcete," povedala som pyne a videla som, ako sa mama usmiala.V tom je prve ten rozdiel, Sofinka. Takto zabit hydi- na je pre ns veriacich ako zdochlina, a preto ju nesmieme jes."Ak je v tom rozdiel?"Zsadn. Pozeraj. Zvierat zareem pecilnym no- om, ktor je ostr, bez jedinho zbka i trbinky, a je as- po dvakrt dlh ako krk zvieraa. Njdem na krku tak pecilne miesto, aha, vid, a takto."Jedinm ahom prerezal krk kurau, ktor dral, aby ne- trpelo. iadne fidlikanie hore-dolu, kura nestihlo ani pp- nu i otoi sa v ki, rchlo vykrvcalo a bolo po om.Teraz ho ete raz prezriem, i je zdrav, odstrnim as- ti, ktor s poda ker stravovania zakzan - chelev - a je to. Meme porciova a soli. Vytiahneme tak zvyn krv. Niektor, ako tvoja mamika, si to robia sami doma, vie?"Sochet bol prv, kto ma volal Sofinka.o je chelev?"Kad zviera m slaninu a tuk. Niektor viac, niekto- r menej. Je to zloit, ve hovorm, e som sa uil za m- siara niekoko rokov."

+ 5

ANDREA CODDINGTO N

Rozumie?" optala sa mama.Jasn," pritakala som hrdo.Naozaj nejde k Feldovi?" zaala na in tmu.Nie, mami, nejdem," otoila som sa chrbtom k msiarovi. Chodila som na vtvarn k Feldovi do ateliru. Jeho ho- diny sa vdy pretiahli a nikdy sa neskonili naas. Ke za- plene rozprval o technikch a ukazoval svojim iakom, ako objekty vymera a zobrazova, akoby prestal vnmaplynutie asu.A preo, ak sa mem opta?"U k nemu nebudem chodi. Nechce sa mi. Bav ma kresli, ale nie mera."Ale ve to tie prde!" ohradila sa mama.Nemm na to trpezlivos, nebav ma to. Zjde m za nm a vetko mu vysvetlm. Nemm ni proti nemu, ve vie, e ho mm vemi rada, ale myslm, e udov kola umenia mi sta."Ako mysl, ale urite cho a vysvetli mu to."Do ateliru?"no!"Jasn, zjdem tam nabudce, pred hodinou. Lajo b- i to iste pochop."

K Feldovi na hodiny som sa u nevrtila, ale bol prv, kto- rmu som sa utekala pochvli s tretm miestom, o som zskala na vernisi v Prahe.Dobr de, ako sa mte? "Dobre, a ty?"Vborne. Pozrite, Lajo bi, zskala som tretie miesto s kukukovmi hodinami," horlivo som mu ukazovala tak mal knioku, kde bol mj vtvor Kukukov hodiny" zobrazen, moje meno pekne svietiace na treom mieste.

4 6

IDOVKA

Sofia Manieviov - udov kola umenia - Koice.Gratulujem, Sofia, to sa mi vemi pi. Len tak alej. Pouj, nela by si sa so mnou trochu prejs?"Kam?"Chcem vyjs trochu von a spolu nm bude veselie."A nebudete sa na ma hneva, ke vm poviem, e u nebudem chodi na hodiny?"Preo by som sa hneval? Hlavne, e bude maova."Viete, myslm, e udov kola mi sta a..." chcela som mu vetko vysvetli.Zdvihol mal ruku na znak, e rozumie a smevom ma presvedil, e sa nehnev.Bolo tepl popoludnie, ale aj napriek tomu si obliekol mal kabtik. Preli sme sa k tehelni. Presne k tej koickej tehelni, z ktorej ho deportovali do Osvienimu. V tom a- se ju okupovali sam Cigni a skoro vbec sme tam necho- dili. Iba sme vedeli, e je to niekde na okraji mesta. S tr- paslkom Feldom po boku sme asi vyzerali udne a mal cignske deck, ktor postvali na kraji ulice, si mysleli, e vidia Marana. Stli tam v nemom ase, s otvorenmi s- tami a vytretenmi oami.Feld sa len usmieval a z vrecka na kabtiku im vyha- dzoval cukrky. Mal ich u pre nich pripraven...

V Koiciach sme mali idovsk kolu - chajder. My deck sme sa stretvali raz do tda, vdy v nedeu doobeda. Bo- lo ns asi tridsa. Ujo Borsk nm trpezlivo vysvetoval i- dovsk zvyky a uil ns hebrejsk abecedu.Star mali svoj klub vo vedajej brne na Zvonrskej, kde bola kuchya. Schdzali sa vdy v sobotu veer, zab- vali sa, spoznvali a pochutnvali si na makrtch od bra- tov Goldbergerovcov, ktor kuchyu dlh roky viedli.

47

ANDREA CODDINGTO N

Otec chodil do modlitebne kad piatok.Chlapi sa modlili tradin modlitbu na privtanie besu- Kabalat Sabat.Idem na acharit," lil sa otec v sobotu rno, ke od- chdzal na Zvonrsku na rann bohoslubu.Pozdravuj vetkch," povedala mama a odprevdzala ho ku dverm.Otec si nasadil klobk, obliekol sako, z malho stolka pri gaui zobral ke. Vdy to robil v rovnakom porad. Vo dverch sa ete otoil a zakrial: Melnia?!"Prosm?"A nech a njdem doma!"Preo? Mm sa stretn s kamartkami zo koly. Ide- me ete nieo..."Ja ti dm kamartky, ja ti dm vyma si stretnutia v sobotu rno, ke kad sed doma."Naozaj! Prosm, prosm."Minule som a sledoval. Ete si ani pty z domu nevy- strila a u som videl ako tam mzujete."S Hankou sme stli ako prikut. Nevedeli sme, i sa m- me pri predstave otca, ktor sliedi za Mely, smia, alebo sa b, e to ist ak aj ns.Ty si ma sledoval?" vyprskla najstaria sestra, ktor u bola na strednej kole.no - a prichytil. A sa mi to ako hovor - s urom Horkom!"Zostala zapren a oduto pozerala do zeme.S takm neidovskm gjom!"Ako vie?"o som slep? Nezabdaj, e id ida pozn, a radej u bu ticho."

4 8

IDOVKA

Melnia bola vemi pekn. Krsavica. Ke vyla von, nebolo v meste takho, o by sa za ou neotoil. Svoju kr- su nijako neskrvala, prve naopak, bola si jej vedom a bavilo ju to. Vystavovala ju na obdiv, naprklad pri pre- chdzan z jednej strany ulice na druh. Elektriky, aut, autobusy jej dvali prednos, chlapi pohvizdovali a pokri- kovali, e m vymaovan lka alebo e je krv a mlieko.Chudk uro.Gj je gj a hotovo.o by ju bol zlatom vyvil, o by ju mal cel ivot na rukch nosi, o by z nej rovno bohyu spravil, nemal iadnu ancu.Pravidlo slo jeden pr e Jakovove dievky bolo jasn: ke u sme my idia tak trpeli, musme dra spolu a ani jedna z ns sa nem e vyda za nikoho inho ako za ida.Inej cesty niet. Bodka.Respektve vkrink.Otzky, nreky, pla, vyhrky, vetko - zbyton. ur o - gj - Hor k si to odniesol na celej iare.V slzch a strachu u ns doma, krtko po sledovana zkaze vychdzok zazvonili jeho rodiia so synom ako nesmelm, celm oervenenm zajacom za ich chrbtom.Dobr de," zaala tichm hlasom pani Horkov. Boli to slun, prjemn udia. Celkom dobr partia.Pote alej. Dte si kvu?" povedala milo moja ma-ma, aj ke isto vedela, kok bije.Nie, my sme len prili za nho Dur a orodova."Pozerali sme sa na zostavu tyroch dospelch v naej kuchyni.

49

ANDREA CODDINGTO N

Podobali sa na znepriatelen rody Kapuletovcov a Mon- tekovcov.Medzi nimi, v koicko-idovsko-kresanskej obdobe bal- knovej scny lsky, naa Mely - Jlia - Manieviov a Du- ro - Romeo - Hork.Vzduch sa dal krja. Tragdia zas oakva.A oe?" mama bola hereka.uro sa do Melnie vemi zamiloval. Hovor, e si zo- berie ivot, ak mu ju nedte."Melnia sa me slobodne rozhodn. Me s s Du- rom, ale my ju viac nepoznme," povedala mama na rovinu.Nebolo treba zbytonch vysvetovaiek.Sestra vyletela s plaom z kuchyne. Zrila. ur o len po- zeral do przdna alebo do zeme. Tvril sa ako kopa ne- astia s vrazom stredovekho martra. Star Horkovci proskali a plakali a nai si stli neoblomne za slovom.Povedal, e sa obes!"Nebojte sa, neobes..." skontatovala mama. V jej hlase nebolo najmenej pochybnosti.Nepochybovala o urovej dlhej ivotnosti a Melinej i-dovskej budcnosti.Pozerala som sa na naich a uvedomila som si, e ich roz- hodnutie sa bezprostredne tka aj ma. O lske som vea ne- vedela, len o Hankinch frajeroch som tala, ke som pri la- ovan objavila jej dennk. Svojich npadnkov vedela opsa do najmench detailov. Pilo sa mi to. Hlpo som sa raz prezradila, lebo som sa jej optala, kde si schovva magnet.Psala, e nejak m a ten vetkch chalanov naokolo priahuje.Sestra na ma nakriala a dennk si ukryla inde. Viac som ho nenala.

5 0

IDOVKA

Horkovci odili s dlhm nosom, ale v pokoji. Scna po ich odchode v naej kuchyni sa odohrala v strunosti a bo- la a kritovo jasn.Stli sme tam v somrskom rebrku pred naimi - Me- lnia, Hanka a ja.Neboli zrazu ani nahnevan a ani prsni. Otec jednodu- cho povedal: Ani jedna z vs sa nevyd za mua, ktor nie je idom."Je to jasn?" zaznela otzka do ticha kuchyne. Len sme prikvli: Uhm."Bu oni, alebo my."A u vbec si neelm, aby ste sa s takmi vlili po meste!"Uhm," vetky tri sme boli ako onemen.Mama sa pripojila, e to myslia naozaj vne: Rozhod- nutie je len na vs. Ale ak mi do tohto domu jedna z vs dovedie gja, tak si me zbali svojich pr vec a skonili sme. Viac sa nepoznme."Uhm," prisahm, e nm chodili zimomriavky po chrb- te a jasn nm bolo plne vetko.Do poslednho psmenka sme rozumeli slovm, ktor padali do ticha kuchyne a zostvali zaseknut kdesi vo vzduchu, nad kredencom. Odtia sa hlboko vryli do naich pamt.Budeme za vs tde sedie ivu - ritul pri smrti blzkeho lena rodiny. Pozakrvame zrkadl a budeme vs oplakva."Stla som tam a horlivo prikyvovala.Koho si vyberiem? Ve ich vetkch pozn m a zatia mi nie je ani jeden po chuti. A o Melnia a jej uro ? i je to len tak jednoduch rozkza srdcu a telu, ktor tia po lske?

5 '

ANDREA CODDINGTO N

A Hanka a jej magnet? o si ho naprogramuje, aby len idov priahoval?Naastie som najmladia, ete mm as. Rozmala som, ako sa vyhn ceste, ktor mm preduren. Vtedy, v naej kuchyni, som ete nevedela ako, ale srdce mi hovo- rilo, e hdam mm prvo, aby som bola astn. A mm prvo na to, aby som sa neskrvala. U nikdy sa za svoj pvod nebudem hanbi. Prisahm.Nikdy viac.Pamtm si celkom presne, ako sa nieo vo mne zlomi- lo. Pozorovala som ete chvu naich a sestry, ale vo vnt- ri som sa zaprisahvala, e ke u som idovkou, tak ou budem na sto percent.Hrd o a naplno.Vtedy, v naej kuchyni na ulici eskoslovenskej armdy v Koiciach, som si vyrovnala chrbt aj vntro.

Neviem presne, o to spravilo s mojimi sestrami. Boli sme si blzke, ale o incidente, o naej jedinej monej vobe, o sa manelov tka, a ani o Durovi Horkovi sme sa viac nerozprvali. Jeho meno sa stalo domcou prezvkou pre gja. Kokokrt mi telefonovali moji kamarti, tokokrt to mama zloila a povedala, e nevie presne, kto volal, e len nejak hor k - gj, teda neid.Teda - nedleit.

Melnia si poda oakvania rodiov nala sympatickho ida a vydala sa dva roky pred osudnmi udalosami v ro- ku 1968. Bola som vtedy siedmaka v zkladnej kole. Zdala sa mi vemi dospel...Bola mlad a krsna. Mala dvadsajeden rokov.

5 2

IDOVKA

Zobrala si eskho ida - Jindru, ktor priiel do Koc pracova do tlaiarn. Z Melnie Manieviovej sa pri krs- nom obrade, ktor viedol rabn Friedlander na Zvonrskej v naej ker kuchyni, pod sobnym altnkom - chupa ka- napou, stala pani Friedmanov.

as plynul a my sme zostali doma len s Hankou - obe u stredokolky, sestra vedela, e skr i neskr je rad na nej.Toho svojho pravho nala v buni, ako sa po maarsky povie synagga. Koick buu neskr prerobili na dom umenia, ale dnes je op majetkom idovskej nboenskej obce.Bandi Stark chodieval do ortodoxnej synaggy na Puki- novu cez vek sviatky. Tmavho, thleho feka sme si dv- no vimli. Nechbal na idovsk nov rok - Ro Haana ale- bo na De zmierenia - Jom Kipur. Synagga praskala vo vkoch. Jedinen anca na okat obkukvanie tch, o ns zaujali. tuchali sme sa s Hankou nenpadne do bokov a pri- kyvovali si. Z poschodia, ktor je vyhraden pre eny, sme mali na hlavn musk as dolu na przem dobr vhad.tramk. Chodil do mesta na vku. Strojrinu. Raz, na zbave, priiel po Hank u tancova.Osudov stretnutie, osudov tanec.Bandi bol prv liga. Dokonca ju aj pskal. T futbalov. Chodili spolu skoro dva roky. Jeden veer v koickom Car- pane, vtedy to bol vychyten podnik na Hlavnej ulici v cen- tre mesta, ju poiadal o ruku.Hanka povedala no.Ukradli pohre, z ktorch pili prv snbeneck cinza- no, a bolo.Pri besovej veeri bola Hanka zrazu in. Cel tak - hihihi.

53

ANDREA CODDINGTO N

Niekto nm chce nieo poveda?" zaala mama.Ja nie," povedala som a akala som aliu hrmavicu.Ani ja," zaervenala sa sestra.Naozaj?" optala sa mam a ete raz.Hanka sa tvrila ako decko a len tak si vytiahla spod stola av ruku, na ktorej sa jagal snubn prste.o je?"Zasa s tou rukou mvala a trochu ibnuto, zamilovan sa chichotala.Som zasnben!"oe?" vyhkla som. Nai u vedeli.Vdy ma prekvapovala rchlos, akou sa v meste rili informcie. Fungovalo to ako v dobre prepracovanej sieti Mossadu. Neviem, i to bolo tm, e naozaj kad kad- ho poznal, alebo kad kadho pehoval. V kadom pr- pade sa ni neutajilo.Mazel Tov!" pripil na Hankino astie otec.

Zopakovalo sa to ist ako pri Melnii. Vetky podmienky boli splnen a zainteresovan strany spokojn.id - no.Svadba - chupa, Koice, Zvonrska ulica. Vek nevesty - 21.Rodiia - naden. Mlad - zaben.

Zostala som iba ja.ak ma rovnak osud?Vrtila som sa v spomienkach k svojej milovanej studni v Porubke, kde som sa hrala s lopatkou a chrmala ob- ben zemiakov cukor.

54

IDOVKA

Mali sme ho v kadej farbe, najradej som mala ruov. Stl 25 halierov.Snvala som o tom, ako sa prehrabem do Ameriky. S lo- patkou z Porubky priamo tam.Do zasbenej zeme.Kde budem mc by idovkou.So vztenou hlavou, vzpriamenm chrbtom, hrdm srdcom, leskom v oiach a vetkm, o k tomu patr.Chcem snva svoj sen. Chcem ida, no.Ale v prvom rade chcem lsku. A ete viac slobodu.

55

IV. TE K

Koice, Praha, Cheb, po roku 1968Svet sa rozdelil na dva nezmieriten tbory. Kapitalistick- svet imperialistickch nepriateov; a socialistick - n totalitn.Od okupcie eskoslovenska vojskami Varavskej zmlu- vy nm bolo oraz aie. Obchody boli przdne, na ulice a domy padol strach. V podstate sme sa bli vetkho... tak abstraktne a naplno. Do kostolov sa chodilo pomaly tajne, o synaggach ani nehovorm. Naa komunita sa stenovala, lebo t, o mohli, mali prostriedky - odili hne, ke sa da- lo. S holmi ivotmi a imanm zabalenm v jednom kufri, ale bez najmenieho smtku a s najpevnejm odhodlanm.Amerika, Izrael, Kanada, Austrlia, zpadn Eurpa.oraz menej ns chodilo do chajdera, a sa nakoniec kola rozpadla. Nebolo iakov.udia sa stretvali tajne, kuli spikleneck plny a asto sa obzerali, i ich niekto nesleduje. Socialistick sloboda z ns urobila tvancov.Op...O teku som mohla len snva, bola som vemi mlad. Nai sa tie zmierili s Koicami a plamienok ndeje na i- vot na Zpad e postupne dotlel aj v mame. Vedela, e s Ja- kovom nepohne a bez neho nepjde.

5 6

IDOVKA

Uila som sa za lekrensk laborantku na strednej zdra- votnckej kole na Moyzesovej ulici.Spolone s Timkou.Moja najlepia kamoka - Zoja Timkov. Aj ostatn ma brali do partie, v babinci na zdravotke nboenstvo nebo- lo prvorad. Ke som sa priznala, e som idovka, nie- ktor priatestv ochladli, ale v podstate aj tak kadej z ns najviac zlealo na tom, o si da na seba, ktor sa komu pi a kto sa pi jej.Som, kto som, a hotovo.Na diskotkach som aj tak bola prv. Mono to bolo mojou vymyslenou horcou cignskou krvou alebo ete horcejou idovskou, tancovala som vemi rada. Chodie- vali sme s Timkou alebo Helgou, ktor som zase poznala zo zkladnej koly, a cel tde sme sa dohadovali, ktor si o obleie. Do Vka sme sa vdy teili a chystali cel po- poludnia. Rada som stretvala nov tvre, lebo aj ja som chcela ma frajera. Vodi sa za ruiky ako spoluiaky, vy- sedva na korze, ervena sa pri rznych predstavch, by zamilovan...Ostatnm dievatm som trochu zvidela. V hlave som mala stiesnen pocit z toho, e ten mj me by len id a v srdci ete stiesnenej, lebo sa mi ani jeden z tch, o boli na vber, nepil. Pre generciu naich rodiov nebo- lo ni dleitejie ako zaprisaha svoje deti, e sa vydaj alebo oenia len so idmi.Stalo sa.o sa sta nemalo: zamilovala som sa do gja.

Kedy mi uije nov gate?" optala sa ma Timka na ceste do koly.V parku na Moyzesovej sme sa vdy zamotali, chicho-

57

ANDREA CODDINGTO N

tali a poas tvorlstkovej sezny prili do koly neskoro tak trikrt do tda.No, moja zlat, bude musie poka. Mm teraz vea objednvok."Kto ti zase priplatil?" smiala sa Timka.Vedela, e najrchlejie robm za platky. Lichotili mi.To by si chcela vedie, o?"Tak priznaj farbu, krajroka naa!"Mlad herci z inohry."Sranduje?"Nie, naozaj. Chc sa flancova v mojich nohaviciach."Kto by sa nechcel. Ale ja potrebujem tie nov, mm rande."Po mame som okrem povahy zdedila aj vkus. Zbou- jem pekn aty.Najradej na sebe.Mali sme doma ijac stroj, pretoe mama si na vzor svojich dcr vemi potrpela. Odmalika, nielen ke ns chcela povydva. aty z Ameriky, v dome nemeck burdy, neckermany a katalgy Quelle a veci od mamy. iadne po- lyestery, gamae, krepsilonky, dederny. Vetko dkladne vypracovan, pretepovan, oendlovan, zanitkovan...Mohli nm len zvidie.Pochytilo to aj ma. Najprv som ila len pr e seba, po- stupne sme s Helgou zaali i trochu pre kamoky, a ke- e v Koiciach aj v naom prpade vrabce virikali, chr o naej ikovnosti nm dohodil prvch platiacich zkazn- kov. S dobrm menom rstla cena a mnoili sa objednv- ky. U poas strednej koly som si rozbehla vlastn biznis.Ve som idovka, nie?Uprednostovala som zkaznkov, ktor mi za presko- enie na akacej listine priplatili. platok v hotovosti bol

5 8

IDOVKA

najlep, ale vedela som zobra aj tuzexov bony alebo bon- boniry.ila som vetko a dobre. Aj bez strihov. So zarobenmipeniazmi som sa ponhala do obchodu s ltkami. Rno som nakpila, veer uila a na al de sme sa ja alebo moji zkaznci pretali v novch atch.

Aha, nala som tvorlstok," chcela som podpichn Tim- ku, ale nakoniec ona dostala ma.To je znamenie. Lska, lska... ach, t lska nebesk," smiala sa mi.Bohov."Tak ako to je s tm Martinom?"o m m robi? Timka, pora."Ja tomu vbec nerozumiem. Ke s niekm chce by, tak preo tak vemi zle na tom, e nie je v?"No, lebo!"Stalo sa nieo, o om neviem? Tvri sa ako kopa ne- astia."Nai ho nikdy neprijm. To je jasn. Zd sa mi, e ho klamem, klamem ich a vlastne aj sama seba."oe? Preo?"No, lebo!" odbila som Timku trochu prudko.Nemala som nladu na vysvetovaky a ani na alie otzky. A u vbec sa mi nechcelo vyahova nejak veci z minulosti, ktor nm nai stle doma pripomnali.Martin. Mj - gj.Bol zlat, nehovorm. A ja zaben. Vemi som sa vak bla...Mtala ma predstava, e jeho rodiia s u ns v kuchy- ni a odohrva sa podobn scna, ak sa odohrala s Hor- kovcami. Vedela som, e n vzah nem ancu a zby-

59

ANDREA CODDINGTO N

tone sa budeme obaja trpi. ahie sa mi vak o tom roz- malo, ako konalo. Srdce mi sce skkalo od vzruenia, ke ma akal pred kolou, ale na kadom rande som bola ako na ihlch. Obzerala som sa viac okolo seba, ne poze- rala na Martina.o ke ns niekto uvid spolu v meste a povie to naim? o ke to praskne?Tajne som kula plny.Navonok vetko vyzeralo, ako malo, ale v mojom vntri to oraz viac vrelo. Cez de kola - s Timkou, cez vkendy itie s Helgou, poobede prax v lekrni na Nmest mara- tnca - s Laurou, ktor u bola magistrou, poznali sme sa z chajdera, a po veeroch sama - s hlavou plnou snov.Timka a Helga boli neidovsk ikse a Laura naa.Je to tak - ako sme my pre druhch idia, oni s zas pre ns - t druh.

Timka, a pjdeme na ten festival do amfika?"Jasn, veer sedme v amfitetri na Filmovom festivale pracujcich," nzov vyslovila tak posmene, e sme sa obe srdene rozosmiali.Konene nm pracujcim dovolia pozera aj americk filmy."U sa tem. V sobotu premietaj Polnonho kovboja."S chalanmi sa mme stretn v Bate, u som to do- hodla."Aj Martin prde?" optala som sa na mjho npadn- ka, lebo Timka bola mojou spojkou a dohadovala mi s Martinom randenie.Prde. Jasn, e prde. U len ty mus vymyslie vet- ko okolo toho, aby vs nikto nenaapal. Stretla som ho dnes na Leninovej, pred Jaltou, a vetko som dohodla."

6 0

IDOVKA

Ty si super," murkla som na Timku.S tam u Buove plagty."Vne, musm sa s pozrie."Maximilin Bu si po vojne zmenil meno z Finsterbush na Bu.Scnick vtvarnk, ktor vdy na Koick filmov festi- val maoval reklamn pltna. Mesto ich potom intalovalo do verejnho parka pri divadle pred Jaltou. S Buovcami sme sa navtevovali, boli sme rodina. Irenku, jeho manel- ku, sme vetci volali Manci. Nemali deti, iba maku. Man- ci bola tak - panika. Nejedia ker, mieala maarinu so sloveninou, make Cicune dvala iba unku, prpadne nieo lepie, Maximilina volala mj Buinko" a vdy, prisahm, vdy mala erstvo natoen vlasy a r na pe- rch. Chodila som jej vyna smeti alebo trochu poupra- tova. Za odmenu ma zsobovala sladkosami, maarskou salmou a v ase festivalu, samozrejme, lstkami.Buinka som prkrt stretla aj v ateliri u Felda. Sem--tam sa zastavil, boli kamarti. Aj ja som obas zala na nvtevu, posedie si alebo len tak nakukn, ako sa mj star uite m.Km si Lajo bi po vojne otvoril vlastn atelir, Bu mu poiiaval ten jeho, pri divadle. Dostal za to ako prejav vaky dva Feldove obrazy...

o si veer obleie?" vytrhla ma z mylienok Timka.Uila som si nov pepitov gate," murkla som na u.Uhm. Pome u, nech to vetko stihneme."Tak hej."A nezabudni lstky!"Jasn. P."P."

6 i

ANDREA CODDINGTO N

Veer ns v Bate - v pivnici na Batovej ulici v Koiciach u akali.Timku jej nov objav - lyiar Robo a s nm Martin.Dte si nieo?"Dme si dnes Ameriku o polnoci," povedala som ne- dokavo a vypila mal apovan pivo.Pome, deck, lebo Sofia si asi cvrkne," zasmiala saTimka a ahala ns von.

Aby som sa mohla stretva s Martinom, vymyslela som si pred naimi fintu. Domov k nm ma priiel vypta Laurin brat. Nai rodiia sa dobre poznali. Lauru mali vemi radi. Bola magistrou v lekrni, tak vdy prila na nvtevu s no- vou zsobou liekov pre mamu. Navye bola polosirota, kto- r dospela rchlejie, ke jej zomrela mama. Laurin brat - Marin Berger - bol celkom zlat chalan. Vysok, thly, hned... ale hlavne n.fude.Mama ho tak chcela, e mi stle v tuzexe kupovala no- v veci. Ujo Berger zase chcel ma. Dve idovsk rodiny, ktor si sadli ako muchy na lep. V predstavch sa teili na svadbu svojich det, oslavu, bar a bat micva svojich vnat.Chlapci maj obdobu kresanskej birmovky alebo kon- firmcie vo veku trins rokov - bar micva, a dievat v dva- nstich - bat micva.A nm s Marinom nae priatestvo vyhovovalo, preto- e on sa vdy niekam ponhal a ja som mohla spokojne mzova s Martinom.V podstate aj ovca bola cel, aj vlk sty.Oficilne som bola s niekm po vli rodiom, tajne som bola zamilovan a bol pokoj.Prrodn kino bolo zaplnen zvzckou mldeou a ko-

6 2

IDOVKA

munistickmi rodimi, ktor spolu snvali jeden vek im- perialistick sen. Videli sme na vlastn oi ten zl svet, kde vldne prehnit kapitalizmus. Vbil ma a vemi sa mi pil. Vedela som, e raz ho spoznm. e raz bude mj.Jednoducho vedela.Nedovolm komunistom, aby mi zniili ivot. Nebudem unavenou enou strednej triedy s pokrokovmi mylienkami.Ani bohovi.Fascinovane sme sa pozerali na scny z New Yorku, kde sa polnon kovboj, aj ke bol na mj vkus a privemi de- presvny, bez ilzi, slobodne prechdzal po uliciach.Prevtelila som sa. Pilo sa mi vetko - aj hrdinovia, ktor boli antihrdinovia, ich obleenie, ich machrovanie, spsob, akm rozprvali. Zamilovala som sa do mrakodra- pov. Zamilovala som sa do piesne Looking for love in all the wrong places.Zatvorila som oi a namiesto Dustina Hoffman a som vi- dela v tom svete slobody samu seba.Na Koice padal letn smrak.Timka s Robom po filme spolonos nepotrebovali. Ne- chali sme ich. Moja priateka na ma ete veavznamne murkla.Tak aute zajtra."Uvidme sa na blku, pjdeme predva. Mm kopec pripravenho. A niee neprde!" odmurkla som jej.Na trhu v Koiciach - blku - sme predvali star ve- ci. Zozbierali sme, o sa komu nehodilo, oprali, vyehlili, popredali... a mali zaroben.Jasn, spoahni sa...." u ich nebolo.Pil sa ti ten film?" optal sa ma Martin.no, vemi. Pouj, o keby sme ili do Baty?" oi mi iarili.

63

ANDREA CODDINGTO N

Ty mi raz odde, vak?"Ale, Martin," umlal ma bozkom, pri ktorom som po- ctila zvltne chvenie. Nie tak z jeho munej prtomnosti ako z mylienky, e by som raz predsa len ila v Amerike.Pome u, aby ns nevideli," odahovala som sa od neho.Za ruky sme sa nikdy nedrali. Mne v hlave blznivo znela meldia z Polnonho kovboja a dve slov, ktor som si zapamtala: wrong places.V Bate sme si dali pivo, stretli znmych a bezstarostne sa smiali.Ibae, pamtm si celkom presne, e v ten veer moje rozhodnutie dostalo konkrtne obrysy. Nebude m hada lsku na nesprvnom mieste. Nevedela som ako, nevedela som kedy, ale vedela som, e tam chcem i.Tam - v Amerike.Rovnako ako som vedela, e s gjom Martinom je koniec.

Bola som obmedzovan totalitnm reimom, ke som na- miesto do synaggy so vzpriamenou hlavou chodila na ve- rejn strancke schdze, stretnutia Socialistickho zvzu mldee a Revolunho odborovho hnutia. Bla som sa slobodne rozprva, lebo lovek nikdy nevedel, kto pova za chrbtom. Aj steny mali ui. Po maturite na strednej ko- le som skonila na obyajnej kancelrskej stolike. Cvaka- la si kartu prchodov a odchodov od smej do tvrtej. Mj vekolep vstup do dospelckeho sveta.Druhm vzenm boli nai a ich naliehanie, aby som si nala sprvneho chlapca do ivota. Vzahy... nemali pre ma perspektvu. Klamala som systm, klamala som do- ma. Zaala som plnova tek a kadmu som rozprvala,

64

IDOVKA

ako ja v Koiciach dlho nezostanem. Nebola som vbec opatrn a nevedela som zakry svoje nadenie...Vonku bolo teplo, navonok sa ni nezmenilo a ivot iiel vo svojich zabehanch koajach.Bude mi chba!" povedala zrazu Timka.Ale neblbni, ve prde za mnou," balila som, o nm zostalo nepredan na blku.Mus vne s?"Musm, bojm sa, e tu sa zadusm!"Vdy tak preha! Ve nm je celkom dobre."Tomu nerozumie. Nechcem tu by, nechcem sa vyda za jednho z tch troch, o na ma tam vonku akaj, po- rodi mu kopec deiek a i ivot mojej mamy."Ja sa vyda chcem."Robo je super chalan."Som ti hovorila, e jeho mama je idovka?"oe? No to ma podr, aspo sa blysne vedomosami, o m odo ma. A teoreticky, kee my dedme nboen- stvo po matke - tvoj Robi je tie id," usmiala som sa.Neblbni, nikde necho!"Zblznim sa tu."Ale na svadbu mi pjde, no? " optala sa po ui za- milovan Timka.Robo Molnr z Banskej Bystrice. Osudov lska.Stle sa spolu chichotali a uil ju v zime lyova. Bol tr- nerom.To si mus vihn, lebo u som si podala iados o turistick doloku do vajiarska."Kde?"Idem do Zrichu."Tak vie o, ty si mus vihn, lebo mne prve vysta- vili tehotensk kniku!"

65

ANDREA CODDINGTO N

Timka!?"Som y tom. Berieme sa."Mazel Tov!" objala som priateku.Teraz nosm pod srdcom poloida?"A o si napoly tehotn?" zasmiali sme sa.No, to ete len bude. Odchdza m s nm do Bystrice. A ty? Ve si chcela s do Ameriky!"Ziirich je len medzistanica. Je tam erven kr. Pri- hlsim sa a preukem, e som idovka. Oni mi pomu dosta sa do Ameriky."Drm ti palce. Mono si len nemala vetkm o tom hovori. Vie, ak s udia neprajn. Zvidia si aj nos medzi oami."ako by som to udrala. Neboj sa, nikto ma neud. Ve to vedia len kamarti. Nai, sestry a teta Blanka v Ame- rike. Sbila, e mi pome. Idem za ou do Chicaga."A o mama? "No o? Plae. D mi dvesto dolrov, ktor mme do- ma. Na doloku mi vymenili esdesiat a mm nejak ad- resy. Ale mlo. Kad je skpy na slovo."Jeiu Kriste, Sofia! Nikoho tam nepozn. Bud prob- lmy, bojm sa o teba."Jeia si nechaj. Retiazku so idovskou hviezdou som si vila do opasku na atch, aby mi ju nenali. Hne za hranicami si ju dm na krk a u nikdy ju nezlom. Dosta- la som ju na bat micva."Prina ti neastie. Ve si hovorila, e a kvli nej ne- zobrali na vku," dohovrala mi priateka.Kali na to, idem a hotovo."Ale, vidm, e si si postavila hlavu. M to u zjavne ce- l premyslen."Nech si stria ich hygienu v Prahe a Brne a prrodn

66

IDOVKA

vedy v Koiciach, vie kam. Vynahradm si to v Amerike. Na prijmaky som si retiazku zobrala ako talizman. Asi u pre aliu idovku nebolo miesto."To sa u nikdy neuvidme?"Neviem. Naozaj neviem."

Presne tak. Mala som to cel premyslen. Chcela som ujs a nemyslela som na ni in. Nevedela som presne, o chcem, ale vedela som, o nechcem. aoba pocitu, e oddem od rodiov, sestier, domova s tm, e ich u naozaj nikdy ne- uvidm, ma prenasledovala. Ale nebola to len pochabos erstvo skonenej stredokolky, ktor si mysl, e dobyje svet. Bolo to moje volanie. Silnejie ako zdrav rozum. A nakoniec aj tak som sa nikdy nechcela zmieri s tm, e sa do konca ivota budem ako stredn trieda plha po ne- viditenom rebrku socialistickch hodnost, kadorone kra ulicami mesta na Prvho mja a dostva odborr- ske tulipny na Medzinrodn de ien.Hrdlo som mala stiahnut od vzruenia. Aj ke som si kad veer lhala s hlavou medzi mrakodrapmi a nebolo toho, kto by ma zastavil, utekala som. Mme to vo vienku. V gnoch. Svoj ivot som si zbalila do jednho kufra a ne- vedela som sa doka odchodu. Idem za svojm astm.Opatru j sa mi tu," pobozkala som Timku a pohladila ju po bruchu, kde jej rstol gj alebo iksa.A ty tam."P!"au!"

Horie to bolo doma s mamou a otcom. Obaj a mi poeh- nali a dlho, dlho ma objmali.Ke priiel de D, nechcela som, aby som mnou ili na

6 7

ANDREA CODDINGTO N

stanicu, nech nie som npadn. To jedin som im nevyho- vorila.Mami, odchdzam za elezn oponu. Do novho sve- ta. Za slobodou, za tetou. Ozvem sa hne, ako to bude mon," upokojovala som ju.Dvaj si na seba pozor," plakala mama.Nastpila som do vlaku, kvala som im z okna, a km siluety ich postv nezmizli v diake.Najprv spackom do Prahy, tam ma akal jednodov prestoj a veer kupkom cez Stuttgart do Zurichu.Do vysnvanho sveta.Na ceste do Prahy som na leadle oko nezamrila a potom som sa cel de len trala po uliciach stoveatej ako nmesan. Nevnmala som navu, nevnmala orloj. Ete som sa zastavila u Melinej svokry, aby som sa masko- vala, keby ma sledovali tajn.alie objatia, alie lenie, alie poehnanie a al vlak.Srdce mi bilo v krku, museli to na mne vidie aj moje spolucestujce. V kup sme boli tyri. Dve eky, ktor sa vracali domov, lebo boli vydat za Nemcov, jedna Sloven- ka - vraj turistka - a ja.Boli scestovan.Ak nesie nieo... no vie, o nechce, aby ti colnci zhabali, daj to nm, my to skryjeme," ponkli mi eky.Ni nemm, idem len na dovolenku," povedala som priamo a rozmala, kde som si vlastne tch dvesto dol- rov od mamy ukryla.Zvidela som tm enskm. Pekne voali a vyzerali uvo- nen.Aj ja chcem. Iba toho mua Nemca - to nemusm. Ma- ma by to nepreila. Neminu nemohla ani pou.

68

IDOVKA

Krvi by sa mi nedorezal, ke sme zastavili na esko-ne- meckej hranici v Chebe.Coln a pasov kontrola, dobr de," povedali poli- cajti, ktor sa nahrnuli do vlaku.Vetko ilo celkom hladko. Ako po masle. Chbal len malik ksok a budem slobodn.Vrtili nm pasy, zaelali astn cestu a vyli z vlaku. Pohli sme sa alej. Neverila som, e sa mi to podarilo.Pomaliky sme pokraovali k colnici na nemeckej strane. Ete jedna zastvka a bude to.Vlak zastavil.Stl, a km sa na naom kup op neotvorili dvere a jeden z dvoch policajtov v dlhch montgomerkoch, kto- r n acovali od hlavy a dole, vyriekol osudov otzku:Ktor z vs je sdruka Manieviov?"To som ja," pozrela som mu priamo do tvre.Vedela som, e moja spanil cesta sa prve skonila. eky na ma smutne pozreli. Z turistky som sa stala v- zenkya.Zoberte si kufor a pjdete s nami na colnicu," povedal vy z policajtov.O o ide?"Potrebujeme si overi nejak informcie."A o vlak?"Pok na vs," ukrnul sa na ma.Stli tam nado mnou, km som si nepozbierala svoje veci.Etee som tm ekm nedala peniaze, nemali by mi ich ako vrti, pomyslela som si a pozrela na ne.Iba nemo prikvli. Vedeli presne, o o ide.Bola tepl jlov noc, asi tyri hodiny rno. Trasc sa na celom tele, vystpila som z vlaku s policajtmi v ptch.

6 9

ANDREA CODDINGTO N

Mj vlak mi uiel.Nemo som pozerala za vagnmi, ktor smerovali do slobodnej krajiny.Bezo ma.Dajte nm cestovn pas."Prosm?"Sdruka Manieviov, v pas!"Ni som neurobila!" nechcela som by drz, ale ne- ovldla som sa.Pas!"Nech sa pi," povedala som bez ivota.o len so mnou bude? o bude m robi? V hlave mi b- ili otzky a pred oami som videla utrpen mamu.S poslednm zvykom duchaprtomnosti som sa ete vy- ptala na zchod. Tam som na najmenie ktiky roztrha- la zpisnk s menami a adresami ud v cudzine, trikrt splchla a vyla op v strety svojim popravcom.Ete aj policajti na ma pozerali ako na vraha.Nikto sa so mnou nerozprval, bola som unaven, hlad- n, smdn a ubolen.Rno, po dlhch hodinch akania, sa zasa zjavil ten vy: Sdruka Manieviov, zadrali sme vm pas. U vm viac nepatr, mte zajaie mysly."Ja? To mus by omyl."Zistili sme, e vaa cesta nie je v slade so zujmami socialistickho ttu, a preto sa muste vrti domov."Ukzal na dvere.U ani neviem, koko prov o bolo prilepench na mojom chrbte, ke som sa navonok nahnevane, ale vo vnt- ri bezducho postavila a odila. Pre nich sa to skonilo, nepovaovali za potrebn mi poveda preo, alebo ma za- svti do nejakch detailov ich zhadnho zistenia. Udria-

70

IDOVKA

vali ma v strachu, ako sa na komunistickch prisluhovaov ttu patr.A e Verejn bezpenos! Ete tak Verejn bezprvie...Zdalo sa mi, e ten vy sa usmieva. Mohol by len o nieo star odo ma, uniforma mu pekne sedela, tak peh. Ale tramk. Mal zelen, vodov oi a tenk fzy. Poda toho vrazu, posmenho smeveka, som vedela, e ili do vlaku na istotu.Niekto ma udal. Kto?Kto mi zvid mj idovsk nos medzi oami? Kto? o len bude doma ?o povedia nai? o v robote?Kto ma vystopoval a na koho si mm dva pozor? Kto si chcel plhn?o bude m robi?V Koiciach, pravdepodobne bez prce... Ak sa tto hranin drma preval, v naom provinnom meste po mne u ani pes netekne. Odsden na vydaj za jednho zo synaggy.o len so mnou bude? " stle dookola som si premie- tala vetkch, ktorm som o ceste hovorila.Nebola som si ist nim a nikm.Zostala som bez pasu, s tm obrovskm kufrom, ktor som s nmahou bu tlaila pred sebou, alebo ahala za se- bou... opusten na chebskej hranici. Namiesto krvi mi v i- lch kolovala i, strach a sklamanie. Ctila som horkos v stach, inak celkom vyprahnutch, a po tele mi behali zi- momriavky, alebo ma zalieval studen pot - napriek tomu, e vonku prailo letn jlov slnko. Mj ivot u nebol mj.Som vzom vo vzen bez viditench mre. Prekra-

71

ANDREA CODDINGTO N

ovala som nespoetn mnostvo koaj. Nepozerala sa na- pravo ani naavo. Terigala sa s tm kufrom v strety svojej vlastnej zhube. Bola som vyhnan domov.Na stanici som v pinavom zrkadle na ete pinavej toalete zbadala svoj obraz. Pod obraz.Od kufra som na rukch mala mozole, dva mi praskli a do krvi, bola som neuveritene hladn, scvrknut al- dok sa divnm kvkanm hlsil o slovo.Na vlak do Prahy som mala tch pr drobnch, ale na cestu z Prahy do Koc mi nezostalo. Poda zsad socialis- tickho ttu sa eskoslovensk koruny nesmeli vyva do zahraniia.Zachrnila ma op sestrina svokra. Bez slova mi poi- ala na letenku, nech sa v bezpe dopravm domov, a po- vedala, e bude zatia informova naich.Cho moja," vyprevdzala ma z jej bytu.Zdalo sa mi, e rchlejie, ako by bolo treba. Akoby sa ma chcela zbavi. Nech nie je aj ona v podozren. Nikto ne- vedel, i ma nesleduj. Mono som bola len paranoidn, v bezmennch tvrach na ulici videla samch tajnch, kto- r jednoducho nemaj in robotu len sliedi za mnou. A za mojimi blzkymi.Dovidenia, teta," natrila som sa, e ju pobozkm.Tak cho u."V ruke som zvierala koruny na letenku. Aspo domov prdem so cou, a nie ako vyhnanec.Na letisku ma akala alia drma. Op policajti.Cestovn doklady, prosm." Zamrela som.Nemm, tie mi zhabali vai kolegovia v Chebe."Sdruka, bez cestovnho pasu vs nememe pusti na palubu lietadla."

72

IDOVKA

Chcem s domov," hovorila som tentoraz cez na- ozajstn horce a tipav slzy, pas mi zadrali na hrani- ciach vera v noci."Ako sa volte?"Sofia Manieviov!"Adresa?"Ulica eskoslovenskej armdy v Koiciach."Bvate sama?"S rodimi."Krstn mena rodiov?"imona a Jakov."To nm sta, pokajte tu, overme si vau totonos." Stailo im to, e mj otec sa volal Jakov? Vedeli? Ostat-n cestujci sa na ma pozerali ako na vrahyu, pretoe let mal pre vyetrovanie vye hodinov mekanie.Nakoniec ma policajti pustili a mohli sme odletie. L- ila som sa s panormo u Prahy, akoby som ju videla po- sledn raz.Asi po dvoch hodinch vo vzduchu sa nad koickm le- tiskom vysunul podvozok a my sme hladko dosadli na dr- hu. Nikto ma neakal. V trme-vrme mojich spolucestuj- cich, o sa objmali so svojimi blzkymi, som vyla von, do pliaceho slnka.Prila som domov. Do vzenia.

73

v .

SEK MDOBROT U

eskoslovensko, Ukrajina, Bulharsko, sedemdesiate roky Najhorie leto v mojom ivote. Odsden na ivot v Koi- ciach som sa potichu zalenila nasp do socialistickho kolektvu.Naastie v prci sa o incidente na hraniciach nedozve- deli. Mohla som nastpi, akoby sa ni nestalo, a denne osem hodn ohrieva kancelrsku stoliku na mestskej hy- gienickej stanici, kde som robila asistentku.Doma bolo dusno.Dospel ensk - bez serizneho partnera a s nejasnou budcnosou so zlomenm snom. Nai ma chceli vidie v nru perspektvneho encha, pretoe poda nich bol u najvy as. Neviem, mono aj boli radi, e mi spanil cesta za slobodou nevyla.Mama sa navye stle strachovala, e k nm prdu poli- cajti a bud ns vyetrova, e ns sleduj tajn... e tek sa so mnou povleie, e vetko je v zznamoch a tak. Pri poha- de na uniformu jej prichdzalo nevono. Pripomnalo jej to koncentrk. Doma sme nemohli pozera ani televzny seril 30 prpadov majora Zemana. o na tom, e Zeman tie pre- il lger. Bol policajt, mal uniformu, a tm sa to pre mamu konilo.

74

IDOVKA

Otec raz iiel na Zvonrsku zakry mal strechu na mikve. V sobotu. Mrne ho mama odhovrala, e by nemal, hlav- ne kvli besu.Potom si vytala, e maovala erta na stenu a neas- tie privolala, lebo Jakov spadol.Star pn Klein, ktor bol v modlitebni amesom, ho naiel bezvldneho na zemi a zavolal k nm domov. Mama zdvihla na prv zvonenie, asi nieo tuila. Pozorovala som ju, ako jej kadou sekundou bledne tvr a sklad slchadlo s tichm: Hne som tam."Mami?" optala som sa.Otec spadol," odpovedala zlomene.Mami?" v tej sekunde som sa bla, i nevie nhodou aj nieo viac a i t alia sprva nebude nhodou...Pome rchlo, zavolali mu zchranku. Chcem tam by."Vyleteli sme z bytu ako o ivot, len tak, ako sme boli, na ulici sme stopovali aut. Mysleli sme si, e ofri vidia na- e zfalstvo a mono nm zastavia. Minty sa nekonene vliekli a tisc rz prejden cesta na Zvonrsku nm pripa- dala, akoby sme po nej krali prv raz.Prili sme zrove so sanitkou.Otca naloili do zchranky, naskoili sme k nemu a za zvukov sirny sme prili do nemocnice.Prognza bola zl. Vraj sa u nikdy nepostav.Ke sa prebral, zaprisahal sa, e sa u prce v sobotu nedotkne.Poda neho nie mama privolala neastie, ale Boh ho za jeho nedbanlivos potrestal.S komplikovanmi zlomeninami bol niekoko tdov v nemocnici, tpli sme, o bude, ale naastie sa lekrska diagnza nepotvrdila.

75

ANDREA CODDINGTO N

Postavil sa. Hoci o palike, ale chodil. Odvtedy sa v so- botu doma u ns oddychovalo. Bez vnimky.

Timka sa vydala a odsahovala sa s Molnrom do Banskej Bystrice. Telefonovali sme si, no u bola pre, navye bola tehotn.Laure Bergerovej z lekrne horelo pod zadkom, lebo chodila s nejakm gjom.Koniec sveta, jej otec robil vetko mon aj nemon, aby ich rozdelil.Laura zas robila vetko pre to, aby so svojm milm str- vila o najviac asu, a tak ho nemala pre nikoho inho. B- la som sa o u. Vyzeralo to vemi vne a vetko nasved- ovalo tomu, e Laura bude prvou z ns, ktor sa vyd bez rodiovskho poehnania. Za tm by, samozrejme, nasle- dovala iva a vydedenie... alebo ktovie o ete.Ujo Berger mal s demi plny. Laura mala dvo