bČianse zdruenie labu družstevníctvo...1 bČianse zdruenie labu družstevníctvo v malom...

1

OBČIANSKE ZDRUŽENIE LABUŤ

Družstevníctvo v Malom Záluží Rodná dedina včera a dnes

Šetriť dá sa aj z mála, len začni a vytrvaj! (vkladná knižka z roku 1948)

2 3

OBČIANSKE ZDRUŽENIE LABUŤ OBČIANSKE ZDRUŽENIE LABUŤ

1. Na úvod

2.Družstvá

3.Potravnédružstvoaobchody

4.Ostatnéslužbyvobci

5.Spomienkynadetstvo

6.Príbehy

7.Záver

OBSAH

Poslednýchpäť rokov (od roku2013) sa stalouž tradíciou,žeObčianskezdruženie„LABUŤ“každoročne pripravuje bulletin, ktorý sa venujezaujímavýmtémamzoživotaobceMaléZálužie.Jehoprvéadruhévydaniebolonajmäprehľadomokultúrno-spoločenskejčinnostiaaktivitáchčle-novzdruženiapočaspríslušnéhoroka.Ďalšiedvaročníkydostalipodobuskôrelegantnýchtematic-kýchknižiekdokumentujúcichrealituvrôznychoblastiach života obyvateľov v obci v druhej polovici20.storočia.Celkovobolspracovanýši-rokýokruh tém:kultúrnyživotaaktivityspolo-čenskýchorganizácií;stavaniekultúrnehodomu;život detí, ich školská ajmimoškolská činnosť;druhá svetová vojna; pamätná izba – predmetya pracovné činnosti; geografia a cestovný ruch.OkrembulletinovbolvydanýajUjlackýreceptárjedál,kdesmezozbieralirôznerecepty,ktorésabežnevarilivnašichdomácnostiach.

Priprípravebulletinovsmevždydbali,abytextyboliautentické,apretosmevprvomradezazna-

menalispomienkyapríbehypamätníkov.Násled-ne sa rozprávaniadopĺňalio rôznezaujímavosti zkronikyobcea inýchdôveryhodnýchmateriá-lov.

Prevšetkých,ktomáchuťazáujem,smebulle-tinyaajreceptársprístupnilinaobecnejstránke:http://malezaluzie.sk/samosprava/oz-labut.

Tohtoročné, piate vydanie, svedčí o tom, že každodennýživotvmalejdedinkebolbohatýajv oblasti hospodárskej.Možno si málokto uve-domí, že v minulosti vidiecke prostredie malosvoju ekonomiku, ktorá bola založená na druž-stevníctve.Neznamenáto,žesapohybujemeiba v oblasti poľnohospodárstva, ale hovoríme aj ooblastifinančníctva(úverovédružstvá)aobcho-du(spotrebnédružstvá).Viac informáciína tútotémusadozvietepoprečítanínasledujúcichčlán-kovaspomienok,ktorýmismesačonajvernejšiesnažili zdokumentovať družstevníctvo vMalomZáluží.

Na úvod

Vkladná knižka úverového družstva

4 5


Družstevníctvoexistovaloaexistujevšadeokolonás, ale väčšina ľudí si to ani neuvedomuje.Vmnohých krajinách sveta je nosným modelomfungovaniaekonomiky.

AkájeminulosťDružstevníctvavjejskutočnejpodstate.

Čo bolo tým motívom, že sa individualizmusjednotlivca (dnes veľmi viditeľný) začalmeniťnaspoluprácu.Vôbecprvámyšlienkanaspoluprácuvzniklazaveľminepriaznivýchpodmienok,keďsazrušilonevoľníctvo.

Myšlienka na spoluprácu, ktorá pomáhalaroľníkom a remeselníkom prežiť. Začalisa združovať do spolkov. A takto začalispolupracovať. V dejinách družstevníctva sauvádza, že vôbec prvé spotrebné družstvo nasvetevzniklovr.1844vAnglicku.

Nezávisle na ňom v r. 1845 založil Slovák Samuel Jurkovič prvé úverové družstvo vSobotišti.S. Jurkovič napísal, citujem: „Nepovstal nášspolokGazdovskýanizmudrovania,anidákymumením, ale ani plodom sebectva, lež vyrástolzo samého slovenského ľudu a národa, ako zlipovéhojadra.“

Cieľom Gazdovského spolku bolo sporeniea poskytovanie pôžičiek ( napr. na rozšíreniedielne, zlepšenie výroby). Ale stanovoval ajpodmienky, kto mohol získať pôžičku (viesťmravnýživot,vyvarovaťsaopilectva,nočnémutúlaniuahraniuvkarty).Družstvomalonaučiťsvojichčlenovhospodáriť.

Hlavnouzásadouspolkubolo:„Všetci(členovia)zajednéhoajedenzavšetkých.“Dodržiavanie stanov sa kontrolovalo a za ichporušeniebolisankcie,napr.vylúčeniečlenabez

vráteniadovtedajšíchvkladov.Vznikspolkubolvzoromprezakladanieďalšíchúverovýchdružstiev.Postupne sa formovali základné princípydružstevníctva ako dobrovoľnosť, vzájomnosť, rovnosť,svojpomoc.

Postupne vznikala pestrá skladba družstiev (spotrebné,potravinové,výrobné...)Rozkvet bol nepopierateľný. Hlavne úverovédružstvázohrávalivýznamnúúlohu.Výhodou bola ich organizácia, pretože boli decentralizované. Svojpomocne – bez štátnejpomoci dokázali vyriešiť finančnú situáciusvojichčlenov.

Družstevníctvoakotaké,vytvorilomnohékladnéhodnoty, ktoré prispeli k tvoreniu a budovaniulepšieho života. Družstvá patrili k najväčšejorganizácii, v ktorej sa hlásali také hodnotyako svornosť, dôvera, jednota a disciplína.Myšlienkavzájomnejpomocibolapremnohýchdružstevníkovsamozrejmosťou.

V Hospodárskom kalendári z r. 1941 a tiež vnovináchsapísalo: -Družstvojetvojímnajlepšímpriateľom,čaká vždynateba,abytipomohlovťažkostiach - Družstvo predstavuje základ ekonomickej demokracie

Aleajtotosapísalovnovinách: - Hlupáci a zlomyseľníci sú najväčšími škodcamidružstva - Rozkvet a úpadok každého družstva je vrukáchjehočlenov...Družstvá sa mohli rozvíjať iba vtedy, ak malidodatočný vkladový kapitál a veľa novýchčlenov.A ešte bola cestou vzájomná dôvera.Ánodôvera,toslovopoznalivminulostiaplatíajdnes.

Elena Zedníková

Tradičné družstevníctvo (všeobecný úvod)

Potvrdenie o zapísaní úverového družstva v Ujlačku do zoznamu firiem a podpisový vzor členov správy

Potvrdenie o zapísaní úverového družstva v Ujlačku do zoznamu firiem

a podpisový vzor členov správy

6 7


Zápisnice z ustanovujúcehoValného zhromaždenia z 19. 1. 1925. Prítomných bolo 35 členov so78podielmi.PrítomnýbolajzástupcaÚstrednéhoúverovéhodružstvavBratislaveStanislavPlica.Predsedom valného zhromaždenie sa stal Štefan Líška a zapisovateľom bol Ernest Šaško (učiteľľudovejškoly).

Zachované archívne dokumentyo existencii a fungujúcom Úverovom družstve v Ujlačku dokladáme:

Predseda správy Úverového družstva: Juraj ZedníkPodpredseda správy ÚD: Tomáš KováčikČlenovia správy na 3 roky: J. Zedník, T. Kováčik, Štefan Líška, Matej Koštial, Štefan Zmeko

8 9


Existujúci Pokladničný denník z roku 1925 – 1952 (ukážka z denníka Juraja Zedníka a Tomáša Martáka) Pokladničný denník predsedu z roku 1925 – 1958 - ukážka

10 11


Výber z Knihy úsporných vkladov z roku 1943 – 1959 (ukážka Juraj Zedník, Michal Michalík)

12 13


Kniha účtovných uzávierok 1936 – 1945 Pôžičky na dostavanie domu, liečenie nemoci (choroby)

Z pohľadu čitateľa je určite zaujímavá Kniha pôžičiek členov z rokov 1925 – 1952

Na čo si požičiavali ľudia v minulosti

14 15


Pôžičky na zakúpenie lichvy (dobytku), na kúpu domu Pôžičky na liečenie manželky, na vybudovanie studne

16 17


Pôžičky, na pokrytie domu (strechu), na kúpu pozemku Pôžičky na kúpu pozemku, na výplatu čiastky z majetku

18 19


Pôžičky na výplatu čiastky z majetku, dcére na výpravu do Ameriky Pôžičky na rozšírenie hospodárstva, na výplatu dlžoby

20 21


Pôžička bez účelu

Ajžiacivškolesaučiliakosiusporiťpeniazepomocouúverovéhodružstva.

r. 1948/49Žiacivškolesúprivykanínasporeniepeňazí.PeniazesaukladalidoÚverovéhodružstva.

r. 1949/50Sporeniežiakovpokračovalo.KnasporenýmpeniazomSprávaÚverovéhodružstva,ktorésprávnosťúsporkontrolovala apotvrdzovalapripísalakúsporámžiakovaj vkladydetí uloženévÚverovomdružstve vo výške vyše 50 000,-Kčs, takže priemer na žiaka bol 1 264,-Kčs, čím sa naša školaumiestnilana1.miestevokreseaako2.naSlovensku.Okresnásporiteľňaodmenilaškoluknihouod K.Bendovej:Umelcideťom.

r. 1952/53Vzápiseosporenížiakovsaprvýkrátobjavujenovápeňažnáinštitúcia–Štátnasporiteľňa–bývaléÚverovédružstvo.

r. 1963/64PoslednýzápisosporenívŠkolskejkronike.

Zdroj: Školská kronika (zapisovateľ p. A. Šaško – riaditeľ školy v Ujlačku)

Založenie prvého Jednotného roľníckeho družstva (JRD) 4. október 1952 Malo 13 členov (Petrucha Štefan, Zedník Michal, Líška Ján, Proksová Paulína, Gašparík Štefan, Švancarová Pavlína, Kováčik Štefan, Rízek Pavel, Matej Koštial, Juraj Zedník, Anna Gašparíková, Juraj Plesník)aasi70hapôdy.JehoprvýmpredsedombolŠtefanPetrucha.Prvýmipriekopníkmidružstevnejmyšlienky boliMichal Zedník a Ján Líška. Po založení sa družstvo rozrastalo. Počet členovneskôrstúpolna29členovsvýmeroupôdy240ha.

Zláorganizáciapráce,rozkrádanie,málopracovnýchsílavdôsledkutohonízkahodnotapracovnejjednotkyanepravidelnéodmeňovanie–totovšetkospôsobilohromadnévystupovaniečlenovzJRD.Vjeseni1954vystúpilozJRD22členov,ktoríznovuzačalisúkromnehospodáriť.VJRDzostalolen7členova37hapôdy.

Totosaudržalovrovnakomzloženíaždor.1957.Vleteavjeseni1957presviedčalaroľníkovovýho-dáchspoločnéhohospodáreniaagitačnáskupinazPôdohospodárskejsprávyazKrajskéhonárodnéhovýboru.

Výpisky zo školskej kroniky

Výpisky z obecnej kronikyJEDNOTNÉ ROĽNÍCKE DRUŽSTVO

22 23


Založenie druhého JRD 9. september 1957bolaustanovujúcaschôdzaceloobecnéhoJRD.Malo102členova545hapoľno-hospodárskejpôdy.MimoJRDzostallen1súkromnehospodáriaciroľník.DonovéhovýboruJRDbolizvolení:LíškaŠtefan,ProksaŠtefan,MichalZedník.CeloobecnéJRDvprvýchrokochhospodáreniamalotiežveľanedostatkov,čovyplývalozneskúse-nostívedeniaajednakznesprávnehopostojamnohýchčlenovkspoločnémuvlastníctvu.Vtomtoobdobínestačiličlenoviasamiurobiťnárazovépráceakobolijarnéprácevrastlinnejvýrobe,žatvaajesennýzberúrody.NapomocJRDprichádzalibrigádyzozávodovzNitry.NašeJRDmalopatronátnyzávodČeskoslovenskéAutomobilovéopravovnevNitre.Postupnesahospodáreniezlepšovalo,ľudiamaliužinývzťahkspoločnémuhospodáreniuataksanašedružstvozanedlhodostalovporadímedzinajlepšieJRDvokrese,baivkraji.

1. máj 1964 – Odovzdaný Čestný štít Minister-stva poľnohospodárstva

Za I. štvrťrok 1963bolaudelenáčervenázástavaZápadoslovenského krajského národného výboruakonajlepšiemuJRDvkraji.Okrem týchto vyznamenaní vyniklo naše JRD vchoveplemennýchošípaných.Kontrolovanéošípa-néchovalivnašejobciužsúkromnehospodáriaciroľníci od r. 1947.Boli to:RemiašMartin,Líška Michal,ZedníkMichalaRybaViliam.ZachovplemennýchošípanýchboliudelenénášmuJRDnaCeloštátnychvýstavnýchtrhochvPřerově–4zlaté,4striebornéa2bronzovémedaily.SnapredovanímJRDsapostupnezvyšovalaajži-votnáúroveňčlenovJRD.Nietpochybnostíoprednostiachdružstevnejveľko-výrobyoprotisúkromnejmalovýrobe.

r. 1966-VýsledkomhospodáreniaJRDbola: -pracovnájednotka20Kčs -naturálienapracovnújednotku: 1,5kgobiliaStálychpracovníkovvJRDbolo115ztoho60mužova55žien.Vekovýpriemerčlenovbol48rokov.

18. november 1967–sazišličlenoviaJRDnaslávnostnúschôdzu,abyoslávili15.výročiazaloženiaJRDvobci.

r. 1969–Hospodárskevýsledkybolirekordné.Plánovanápracovnájednotkabola25,-Kčs,nozásluhoudobréhohospodáreniasavyplácalodružstev-níkom32,-Kčsanaturálievhodnote2,75Kčs,čižecelkováhodnotaprac.jednotkybola34,75Kčs.Ztohosavpriebehurokavyplácalo15Kčs/pracovnájednotkaanakoncirokadoplatky17Kčs/pracovnájednotka.

V stajni

Veľkú zásluhu na dobrých výsledkoch JRD mal jeho predseda Štefan Proksa.

20. decembra 1972sakonalazlučovaciaschôdza9-tichJRDzokolia(NovéSady,Caroviny,MaléZálužie,Kapince,Čab,Sila,Šurianky,VýčapkyaHruboňovo).NovýnázovdružstvabolJRD9.májasosídlomvNovýchSadoch.Hospodárilosana4639hapôdy,ztoho4509haornejpôdy.

r. 1973ZiskJRDbol7101000Kčs.Priemernýzárobok1639Kčs,priemernýzároboknahodinu9,44Kčs.Doplatkyskončiliaod tohtorokusazačalidružstevníkomvyplácaťpodielyzoziskuvyplatenénakonciroka.

Ocenenie od Povereníka–výstrižokznovín(15.výročiezaloženiaJRD)Hospodárske výsledky družstevníkov v Malom Záluží sú známe široko-ďaleko. Nečudo, veď sú viacnásobnými držiteľmi červených štandárd a nositeľmi mnohých vyznamenaní. K nim v minulých dňoch pribudlo ďalšie. Poverníka SNR pre poľnohospodárstvo a výživu prof. Dr. Koloman Boďa DrSc. Im za pätnásťročné úsilie, ktoré sa prejavilo napríklad vo zvýše-ní výroby mlieka na hektár pôdy až o 201 percent, mäsa o 176 percent, ročná dojivosť na dojnicu o 60 percent atď., udelil plaketu a čestné uznanie. Podobné vyznamenanie dostal aj dlhoročný ekonóm družstva Ing. Michal Zedník. Odovzdal mu ho riaditeľ OPZ v Nitre Ing. J. Krištofičín.

Na poli po práci

24 25


JRD a starostlivosť o jeho členov(Pracovný poriadok JRD z roku 1965 - výpisky)

Dovolímsipovedať,žednesmáloktovosvo-jom voľnom čase rozmýšľa nad tým ako fun-govali poľnohospodárske družstvá v minulosti,podľaakýchpravidielsariadiliačovšetkosvo-jímčlenomponúkali.Prenašichrodičovastarýchrodičovbolakýsisúzvuksoživotomroľníckehodružstvaúplnenormálnoukaždodennourealitou.Dnestoužtaknieje.Tí,ktorísipamätajúprácunadružstevnýchpoliach,jetoprenichužnostal-gickydávnoapremladúgenerácioujetentoštýlživotanenávratnepreč. Nedávnosamidostaldorukypracovnýporia-dok(asištrnásťstranový)JednotnéhoroľníckehodružstvavMalomZálužízroku1965.Pravidlá,ktorémuselidružstevníciainí,ktorípracovaliprepotrebydružstva,plniť,boli jasnéazrozumiteľ-né. Pri jeho čítaníma zaujalo niekoľko skutoč-ností,ktorévtomtočlánkuuvádzam. Naúvodsvojichvýpiskovspomeniem,žepra-covnýporiadokslúžilakozáväznásmernicapreusporiadanieačinnosťdružstva.Upravovalrôzneoblastichoduspoločenstva:organizáciurastlinnejvýroby(upravovalpovinnostiagronómaaskupi-nára,ktorímalina starosti traktoristov,kočišov,pešiakovaženyvnevydelenýchprácach);živo-číšnejvýroby-chovalisakravy,ošípanéahydina(upravovalpovinnostiošetrovateľovadojičiek)apomocnýchodvetví-opravárenskádielňa,skladnáhradných súčiastok (upravoval povinnostiopravárovaskladníka).Stanovovalpravidláod-meňovaniazaprácuvJRD,úpravučlenstvaapra-covnýchvzťahov, záhumienkovéhospodárstvo,družstevnú disciplínu a ochranu družstevnéhomajetku.Čojeveľmizaujímavé,pracovnýporia-dokobsahovalčasti,ktorésavenujústarostlivostiobezpečnosťpráceahygienu;životnéapracovnépodmienkydružstevníkov;starostlivosťovzdela-nie,kultúrnyaodbornýrozvojasociálnezabez-pečeniedružstevníkov.

Ďalejcitujemniektoréčastipracovnéhoporiadku,ktorésúzameranénaoblasťsociálnuakultúry:

Povinnosť odpracovať minimálne množstvo pracovných dní

Každý družstevník je povinný podľa rozhodnutia členskej schôdze odpracovať: a) v živočíšnej výrobe – minimálne 240 dní b) v rastlinnej výrobe – minimálne 160 dníAko odpracovaný deň sa hodnotí len ten deň, v ktorom sa odpracovalo v živočíšnej výrobe 6 ho-dín/pracuje sa v pracovný deň, v nedeľu, vo svia-tok, v dni pracovného pokoja/ a v rastlinnej výro-be najmenej 8 hodín. U družstevníčok s malými deťmi, družstevníkov i ostatných pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou – invalidov, chorých a prestarnutých – minimálny počet pracovných hodín sa určuje: 100 pracovných dní.Študujúcim družstevníkom popri zamestnaní po-skytnuté študijné voľno sa považuje ako dni plne odpracované.

Starostlivosť o vzdelanie, o kultúrny a odbor-ný rozvoj

Družstvo každoročne oddelí do kultúrneho fondu potrebnú sumu finančných prostriedkov, ktoré vy-užije na:- hradí hodnotu rekreačiek (poukazy na rekreá-ciu) a preukázaného cestovného na rekreáciu. Na uspokojenie kultúrnych a spoločenských potrieb družstevníkov zakupuje vstupenky pre hromadnú návštevu družstevníkov v divadlách, v miestnom kultúrnom dome. Predpláca pre družstevníkov politické a odborné časopisy a dennú tlač: Roľ-nícke noviny, Hlas ľudu, Hlas nitrianskeho okre-su. Usporadúva zájazdy pre družstevníkov.

Sociálne zabezpečenie družstevníkov

Družstvo malo sociálny fond na zabezpečenie po-trieb svojich členov a ich rodín. Každoročne sa fond doplňoval. Finančné prostriedky z fondu sa využívali: a) na nemocenské - nemocenské dávky druž-stevníkov a im naroveň postaveným pracovníkom poskytuje družstvo, pokiaľ na tieto dávky nemajú nárok zo štátnych prostriedkov. Nemocenské dáv-

ky sa poskytujú vo výške a za podmienok uvede-ných v zákone o sociálnom zabezpečení roľníkov č. 103/64 Zb. b) Príspevok rodine družstevníka počas vo-jenského cvičenia sa poskytuje vo výške 100% jeho priemerného zárobku. c) Jednorazový príspevok brancom pri nástupe na vojenskú základnú službu vo výške 300,- Kčs. d) Príspevok novomanželovi – družstvo po-skytuje družstevníkovi, resp. družstevníčke, keď uzavrie manželstvo príspevok vo výške 500,- Kčs ak odchádza z JRD. Ak zostáva v družstve i naďa-lej pracovať, príspevok činí 1 000,- Kčs. Ak man-želstvo uzavrie družstevník a družstevníčka nášho družstva, poskytuje im družstvo ošípanú vo váhe

100 kg a 1 000,- Kčs ak obaja zostanú v JRD i naďalej pracovať. Z toho možno usúdiť, že vedeniu družstva záleža-lo nielen na dobrých hospodárskych výsledkoch družstva samotného, ale vedelo oceniť aj prácu zamestnancov a ostatných členov družstva. Sna-žilo sa podporovať spoluprácu a pozitívny vzťah pracovníkov nielen k práci, ale utužovalo aj vzťa-hy pracovníkov navzájom.

V živočíšnej výrobe

Na výlete

26 27


Môjotec,ŠtefanProksapracovalakopredse-daJRDMaléZálužie.Tútofunkciuvykonával12rokovodroku1960doroku1972, tedapraktic-kycelémojedetstvoaždodospelosti.Jehoprá-cabolanáročná,pretoženastúpilkrátko(3roky)po založení družstva a každé začiatky sú ťažkénajmäkeď ideoprácu s ľuďmi.Vysokoškolskévzdelanie nemal, lebo dvaja z piatich súroden-covštudovaliarodičianemalipeniaze,abymoh-li financovať štúdium ďalšieho. Z toho dôvodupracovaldomasotcom,ktorýbol roľníkamalihospodárstvo.Získalodnehoskúsenostianaučilsaakoobrábaťpôduahospodáriť.Zároveňčítalveľa kníh a odbornej literatúry z oblasti poľno-hospodárstva.Tietoskúsenostiavedomostiuplat-nilvosvojejfunkcii.

Vedelnaktorúparcelusamôžeurčitáplodinazasiať a akáplodinamôžeponej ísť nabudúcirok,abyboladobráúroda.Samozrejmezáviselotoajodpoveternostných podmienok.Sledoval,či nemajú porasty nejakých škodcov, prípadnechoroby. Následne určoval, čo treba robiť, akýpostrektrebapoužiť,abytietochorobybolizlik-vidované a podľamožnosti to nemalo vplyv naúrodu. Celý rok okrem zimnýchmesiacov cho-

dilnabicykli a toz tohodôvodu, žechotárbolrozľahlý.Výmera poľnohospodárskej pôdybola545ha.Chcelmaťprehľad,kdetrebačookopať,pokosiť, postriekať, poorať, pozbierať úrodu, čidozrievaobilie,abymohlazačaťžatvaapodob-ne.Družstevnéautozozačiatkunemalianeskôr,keďajbolamožnosťodviesťsaautomodmietol.Jednakpoľnýmichodníkmisanedostalovozidlovšadeaonchcelmaťpohyb,byťvždynačers-tvomvzduchu,prírode,dýchaťvôňuzeme,ktorúmalrád.

Celú poľnohospodársku pôdu, ktorá patriladružstvuvnímalstakouláskou,akobybolajehovlastná.Myslímtýmobrábanie,zaobchádzaniesplodinami.Akopríkladuvediemjednotenierepy.Dnešnímladíľudiamožnoaninevedia,čotoje,možno iba z rozprávania starších. Každý člendružstvamalnameranýprídel.Riadkybolidlhéniekedyajkilometerajviac„odnevidímdonevi-díš“.Repaboladrobnáabolelináskríže.Prenásvtedyeštenedospelé(12až15ročné)detiamlá-dežtobolaveľkádrina.Bolatoťažkáprácaajpredospelých. Prídel robievali pokiaľ mohli všetcičlenoviarodiny,abyprácabolačonajskôrhoto-vá.Mysmebývaliobyčajne(nienanašuchválu)hotoví skorovždyposlední.Hoci ja smamouabratomsmesausilovalipokiaľ tobolovnašichsilách,otecrobilpomaly.Dôvod?Keďkaždúras-tlinkuvyjednotil,každúpostavilaurobiljej„kop-ček“zozeminy,abymalapoctivéživinyamohlaprijímať vlahu keď naprší.Mamamu hovorila:„Otec, čo sa tak šišmeš?Však tu budemeaj dosúdnehodňa.“Onjejodpovedal:„Pomalyďalejzájdeš. Ja robím pomaly, ale poctivo a musímbyťvzorompreostatných,ktorírobiarýchloazachvíľujeponichburina.Kebykaždýtakpoctivorobil,ajtenporastbyinakvyzeral.Bolabyvyššiaúrodaatýmajodmenyprevšetkých.“Ztohtoprí-kladujevidnoakýmalvzťahkspoločnejpráciaakomuzáležalonaspoločnýchvýsledkoch.

Vedelporadiťapomôcťajprihospodárskychzvieratách.Pamätámsa,žerazvnociniektona-

Štefan Proksa

Spomienky na otca, predsedu JRD liehavobúchalnanaše spálňovéokno,kde somspala ja a veľmi som sa zľakla, čo sadeje.Boltonočnýstrážnik,ktorýrobilobhliadkuvmajeri.Vraj:„Zobuďtepredsedu,telísakravaanevieme,čomámerobiť!“Išlasomzobudiťotca,leboro-dičiaspalivdruhejizbe.Myslelasom,žedotyč-némudá raduavecbudevybavená.Otecvstal,obliekolsaaišieldomajeradokravína.Boltamdosťdlho,vrátilsaažnadránom.Mysmemaliužoňhoobavu.Keďprišiel,bolunavený,alesrado-sťounámoznámil,žemalételiatkojenasveteamuselmuktomupomôcť.

Najviac práce bolo v období žatvy. Vtedy smeotcamydetitakmernevideli.Nadružstvestrávilcelédni,častokrátbezobeda.Prichádzaldomovvečero22–23hodine.Razprišielcelýčierny,ušpinenýnielen ruky ale aj oblek.Mysleli sme,žehozraziloautoaonnato:„Pokazilosaniečonatraktore,muselsomsipodeňľahnúť,abysomtoopravil.Ináčbynemohlipokračovaťvžatve.“Nestaral sa, či si zašpiní sakoanohavice,ktorémamahorko-ťažkovyčistila,aleprednejšiabolažatva.Vpracovnédnismesiotcaneužili.Výnim-ku tvorilanedeľa,ktorábolavoľná (ažnamalévýnimkyvžatve).Nedeľasavždyunássvätila.Nerobili smemanuálnenič,anidoma,anivzá-hrade.Doobedasmeišlidokostolaapoobedeboliaktivitypodľaročnéhoobdobiaalebopočasia.Najar smezašlidohájanafialky, čikonvalinky,vletesmeobčaschodilizbieraťbylinkyaotecnás

učil,akémajúliečivéúčinky.Vjesennénedeľnépopoludniesmeniekedychodilido„jarku“,ktorýdnesužnejestvujezbieraťšípkyapodobne.Práca s ľuďminebola vždy jednoduchá.Boli ajsporyahádky.Vtedykeďprišieldomov,nepre-nášalsvojhnevnanás,alebolväčšinou tichoapovedal,žepotrebujepokoj.

Malnielenorganizačnéschopnosti,alemuselbyťajpsychológ,abyvedelakéspôsobynakohoplatia. Bol otvorenej povahy, povedal každémupravdudoočí,pretohoajniektoríľudianemaliradi.Väčšinavšakbolaspokojná,pretodosiahlispoločnedobrévýsledky.Malihoradiajcigáni,každýroknaŠtefanamuchodilizahraťnahusli-ach:Ďurocigáňaspol.TaktiežpoľovnícimunaSilvestradonieslikaždýrokzpoľovačkybažanta.Nadosiahnutiedobrýchvýsledkovbolopotrebnénielenvedenie,aleajcelkovájednotatýchtoľudí.VždyspomínalivedľajšiuobecKapince,kdebolodružstvonaúpadku,poliazleobrobené,malévý-nosy,nízkemzdy,ľudiasahádalianechcelirobiť.Naši ľudia nechceli dopadnúť ako oni.Keď vi-deli,žedružstvoprosperuje,majúdobréfinančnéohodnotenie,takrástlaajichchuťdopráce.Otecsi cenil nielen prácu radových členov družstva,ale veľmi mu bola nápomocná vtedajšia skupi-nárka(jehopraváruka)paniAnnaProksová,zoo-technik Ján Marták, neskôr Ján Proksa, potomIng.MichalZedníkaďalší.Zatútoprácuimbolvďačný.Beznichbytoneboldokázal.

Počasjehočinnostisazvýšilaúžitkovosťhos-podárskychzvierat,zlepšilisahektárovévýnosy,taktiežvýsledkyv rastlinnejvýrobe, rozšírila saoblasť semenárstva. Družstvo veľmi dobre pro-sperovaloamalodobrémzdovépodmienky.Preprácuvdružstvežiltelomajdušou,častonaúkorsvojhozdraviaarodiny.

Za tomuboliudelenéajvyznamenaniaodpre-zidentarepubliky(zazásluhyovýstavbupoľno-hospodárstva) a od okresnej poľnohospodárskejsprávy(zarozvojvidieka).Vyznamenaniedostalajzaplemennýchovošípaných.

Elena Šímová rod. ProksováŠtefan Proksa (v strede) v práci

28 29


Práca Vroku1949somzačalapracovaťnamiest-nom národnom výbore v Nových Sadoch. Tamsom robilanajprvpraktikantku.Zapisovala somdošlúpoštu a iné administratívnepráce.Neskôrsom bola účtovníčkou amatrikárkou.NaMNVsombola5 rokov.Vroku1953somsavydala.Odroku1962somzačalabývaťvMalomZáluží.Pomaterskejdovolenkesompracovalanadruž-stve.Začalasomtak,žesomchodilazastupovaťmamu.Vroku1963somvstúpiladoJRDvMa-lomZáluží.Orokneskôrvr.1964somsastalaskupinárkouazostalasomňouajpozlúčenídruž-stievvroku1973.Tútoprofesiusomvykonáva-la do roku 1987.V roku 1989 - 1990 som eštezastupovalaIng.Zmekovú,keďišlanamaterskúdovolenku.

Náplň práce skupinárky AkoskupinárkasommalasomnastarostiženyajchlapovnadružstvevMalomZáluží.Zapiso-vala som ich dochádzku do práce a na prídely.Malasomnatočervenépísanky.Prevšetkýchčotamchodievalipracovaťsomspracovávalavýka-zy(koľkoktoodpracoval)atoslúžiloakopodkla-dyprevypočítanievýplat.Inštrukciesomnajskôrdostávalaodpredsedudružstvaapozlúčenídruž-stievodvedúcehodvora.Keďsarobiliprídely,napolisommuselabyťskôr. Potom prichádzali ženy (alebo sa zvážaliženy).Doprácesmenastupovaliránoosiedmej.Cezobednúpauzusommohlaodbehnúťdomov,či je všetko v poriadku. Riadna pracovná dobaboladopolštvrtejalebodoštvrtej.Keďbolotre-bazostávalasomvpráciajdošiestejalebosied-mej(dokedysanedorobiločobolotreba).Prácamaveľmibavila.

Prídely Nadružstvesadorábali rôzneplodiny.Vtedynebolipostreky,anitechnikaakodnes,veľaúko-novsarobiloručne.Muselosaokopávať(kukuri

ca,štupľovka,cukrovárepa,neskôrpaprika),pre-trhávať (kukurica, kŕmna a cukrová repa,mak),zrezávať(cibuľovésemeno,repnésemienko),lat-kovať(kukurica),privyorávanírepy.Tátoprácasarobilasystémomprídelov.Repasapretrháva-la,okopávala,vyorávala,osekávalisalistyprečaukladalanakopy.Keďhrozilimrazyrepasapri-krývala lístím, kým sa neodviezla.Vymeriavalasaajštuplovka(malácibuľkanasadenie),kuku-ricaarepkovésemienko.Neskôrsavymeriavaliprídelyajcesnakaneskôrpozlúčenídružstvaajuhorkyarajčiny.Vždysaroľarozdelilanarovnakéčasti(nariad-ky).Pracovnícimalibuďcelýprídelalebolenpo-lovicu.Prídelysavymeriavalitak,žesaodčítaliriadky,koľkokomuzpracovníkovpripadne.Boloniečokratšieaniečodlhšie,potomsa todorov-návalo–niekomusapridalo,niekomuodobralo.Prídelybolioznačenékolíkmiaočíslované.Kaž-dýsivyžrebovalčísloprídelu,ktorýmalurobiť.Prídelysadopredunahlasovaliskupinárke.Príde-

Život na družstve Spomienky Anny Proksovej (skupinárky)

Kontrola zrelosti štupľovky 1985 Anna Proksová, vedúci dvora Práznovský

lymohlimaťvniektorýchprípadochajnečleno-viadružstva.Bolatoplatenáčinnosť.Naprídelychodili robiť celé rodiny a iní príbuzní. OkremčlenovdružstvaarodinnýchpríslušníkovchodiliajbrigádnicizVysokejškolypoľnohospodárskejvNitre.Prácanaprídelochbolafyzickynáročnápráca.Ktomal prídelmusel zabezpečiť, aby saspravil. Sem-tam nás prekvapilo počasie. Stalosa, že niektorí okopávali kukuricu aj s dáždni-kom.Naprídelysachodievalonabicyklochaakoktomohol. Ja sommalavlastnýbicykel.Potomsomvyfasovalabicykelzpráce.Ľudiasichodi-linaprídelochvypomáhať.Bolotoiné,ľudiasibolibližší,viacsinavzájompomáhali.Aporobo-teboloveselo.Naprídelochsapracovaloajvnajväčšíchhor-účavách.Bývalosa tamodránadovečera,celýdeň.Voda alebo čaj sa brávaladodžbánu.Buďsapilatepláalebosadžbánzakopaldozeme,abyvodazostalachladná.Niekedysadžbánprikrívalhandramialebosozelinou.Napríkladsaurobilo100metrov z riadku a potom sapracovníkvrá-tilzobraťvoduapokračovalvpráciďalej.Vždysavydržalopracovať,ajs trochouvody.Poobe-de niekto z rodiny doniesol niečo čerstvé napi-tie.Nosilosaajnejakéjedlo,najčastejšiemastnýchlebascibuľou.Naprídelychodievalipomáhaťajdeti.Stretá-valisatamavytváralisipartie.Rodičiaichvied-li, aby pracovali, niekedy aj rôznym spôsobommedzisebousúťažili.Detirobilipomocnépráce:

nahadzovanie kukurice na vlečku, zakrývanie aodokrývanie repy lístím, aby nezmrzla. Cestoudomovdetidostalisladkosť,zastavilisavkrčmena malinovkou alebo zarábanú malinovku - doštamperlíkasirupamalúčokoládu.Prenajmen-šíchtobolitakémaléhody.Keďsaskončiliprácenaprídeloch(napríkladcelýprídelrepy),dávalsaoldomáš:salám,šišky,koláče,pečenákačicaaajniečovypiť.Ľudiaboliradi,keďsaskončilonaprídely,človekbolrád,žesapriniesolnejakýoldomáš.Nehľadeliveľminato,čimajúdokonalečistéruky.Ktoríbolifajnoví,nemyslelinaumývanierúk,ničnevadilo,hlavne,žeboločojesť.

Práca na prídelochbola platená.Odpracovanémnožstvosameralopomocoujednotiek.Naprí-kladzajedendeňsazarobilištyrijednotky.Jed-najednotkabolanapríklad14korúnakaždýrokbolototočísloiné.Výplatybývalikaždýmesiac.Robilosaajročnézúčtovanie.Zúčtovalosakoľ-ko jednotiek sa urobilo na rok a keďbol dobrýhospodársky roknakonci rokabývali doplatky.Ktomalviacejodrobeného,dostaldoplatok.Bolitonatiečasycelkompeknépeniaze.

Spracovanie dopestovaných plodín Všetkydopestovanéplodinysadávalidodruž-stvaavyužívalisanaviaceréúčely.Časťúrodyzostalonadružstveakokrmivoprezvieratá(obi-lie, repa),keďžebolaajživočíšnavýroba.Cho-val sa hovädzí dobytok a ošípané. Časť úrodyišločlenomdružstvaakonaturálie,naktorémaličlenovianárokpodľaodrobenýchjednotiek(väč-šinouvšetcidomachovalizvieratá,naturáliepo-užívaliakokrmivo,bolitozrnoalebokukurica).Ostatnédopestovanéplodinydružstvopredávaloodberateľom,napríkladdoSerede,PohronskéhoRuskova, Bratislavy. Cukrová repa sa odvážalanastanicudoKapiniecalebodoNovýchSadovavlakmisaodvážaladocukrovarov(Nitra,Pohron-skýRuskov).Družstvofungovaloveľmidobre. Anna Proksová, spracovala Mahuliena Sochorová

Čistenie cibule - A.Proksová, Beňová, Plačková 1975

30 31


Nadružstve,aleajvdomácnostiachsapestova-lamrkva,majorán,paštrnák,burgyňa,štupľovka,cibuľa,fazuľa,cvikla,vysokáďatelinanaseme-no, mak, rajčiny, koreninová paprika. Nad ryb-níkomsapestovaliuhorkyanaGemainerovom,kdeterazbývajúGašparíkoví,sapestovalcesnak.MedziHájmisapestovalitiežkonope,ktorésasosekerkouvyrubovali.Snopkysazviazaliavozi-lidoChynoriannaďalšiespracovanie(laná,lát-ky).Detizoškolychodilizbieraťmandelinkyzozemiakovachrústyzostromov.Nadružstveichpozbieranéponorilidohorúcejvodyatakzničili.Zozvieratchovaliľudiakozy,ovce,kone,kravy,ošípané, morky, hydinu.Malé deti chodili pásťhusi,chlapcizasepáslikozyakravy.Zvieratásakŕmilisenom,šečkou,slamouaďatelinou.

Buriny, ktoré rástli v obci

V obci rástli v minulosti tieto buriny: mrkvus,praslička, veľa chrenubolohlavnedolepriKa-račke,kdebývajúKrajčovičoví.PredregulácioupotokaRadošinka turástliajžltéľalie,veľazá-ružlia a nezábudok.Vobci rástlo veľa kmínu alistnatýchkabáčikov(slez),ktorýmisakŕmilioší-pané.Vobilíbolomnohostračejnôžky,nevädze,kúkoľaavlčíchmakov.

Pridružená výroba na JRD

Asi v rokoch 1971/72 sa zakladala pridruženávýroba.Najskôr samuselo ísť na zaškolenie naMyjavu. Vedúcim pridruženej výroby bol JánSlížik.Chodili sme vyšemesiaca na týždňovkynaškolenie.Alepracovali tuajnezaučenéženy.Bolonásokolo25,ajzKapiniec,SilyaNovýchSadov. Chodila som ja, Anna Slížiková, ElenaZmeková,ElenaZmeková(Čapáš),MáriaZední-ková,MáriaValková,KatarínaMacováaďalšie.Našouúlohoubolobrúsenievodovodnýchbatériíakalichovdoautomatickýchpráčok.Prikaždomstolebolidveženy.Bolatoťažkáašpinavápráca,alezarábalosadobre,viacakovrastlinnejvýrobenaJRD.Vedúcivždykontrolovalvýrobky.Jasomniekedy zastupovala, keď bola vedúcou Anna Slížiková. Obedy nám vozili zo Šurianok.Po zmene sme sa mohli aj osprchovať. Kaž-dý týždeň sa čistili stroje. Bol tam nanesenýjemný prach, vysávačom sa to odstránilo, ajpasta sa čistila, ktorá sa pri obrusovaní pou-žívala. Hotové výrobky sa vozili na Myjavu každédvatýždne.Ajtamichešteskontrolovali. Z Myjavy sa zase nosili neobrúsené výrobky knám.

Výber so spomienok Jolany VargovejPestovanie rastlín a chov zvierat v minulosti

Pripravená do práce na pole

COOPJednotaSlovenska jenajstaršímobchod-ným systémom na Slovensku. Veď už v roku1869založilSamuelOrmisvRevúcejprvýPo-travinový spolok – predchodcu družstevnéhomaloobchodu.Jetotypdružstvaspotrebiteľovsfunkciouzásobovaniaobyvateľovspotrebnýmto-varom,zriaďovaťobchodyspotravinamiazmie-šanýmtovarom.Členstvosazískavalosnízkymivkladmi(20korún).Kvýhodámčlenstvapatrilofinančnézvýhodňovanie2-3%úrokomzhodnotyceloročnéhonákupu. Jehohodnoty sa zazname-návalivčlenskej(nákupnejknižke).Pripisujúsaimviacerépozitívneúlohyvrozvojividieka.Po-travnédružstváspočiatkuumiestňovalipredajnev odkúpenýchobchodoch a pod. Postupne všakinvestovalidodružstevnýchkultúrnychdomov.Kichvybaveniupatrilaobvyklepredajňa,hostinec,kancelárie,knižnica,sklad.Finančnepodporova-limiestne školstvo a cirkev.Akopodnikateľskésubjekty,ipotravnédružstvámalisvojeúspechyaneúspechy,alevzásadeprosperovali.Odvtedy

kontinuita družstiev nebola prerušená a prešlamnohýmizmenamiažsavyprofilovalinamoder-nýmaloobchod-COOPJednota.Od roku 1950 začali vznikať ľudové spotrebnédružstvá Jednota s pôsobnosťounadedinách.Vroku 1968 vzniká Slovenský zväz spotrebnýchdružstievakoriadiaciorgánadružstevnýobchodvstupujedomiest.Odroku2002COOPJednotaSlovenskafungujeakospotrebnédružstvo(zdroj: Zo stránky COOP Jednota). (zdroj: www.ľudovakultura.sk)

JEDNOTA – ľudové spotrebné družstvo v MalomZálužímala146členovajejpredsedombolp.ŠtefanMalák–montér.Organizovali sa brigády, výlety, návštevy diva-dla, kurzy varenia,macramé a pod., zájazdy na termálnekúpaliskodoPodhájskej. Zdroj: Obecná kronika

POTRAVNÉ DRUŽSTVO

Pred obchodom

32 33


Vroku1968pracovalMiestnydozornývýborJednotyvtomtozložení:ŠtefanMalák–predseda,AnnaPlesníková,Ing.MichalZedník,ŠtefanFoltín,RudolfZmeko,KarolPetrucha,JánProksač.d.98akočlenoviavýboru.Miestnydozornývýborsanasvojichschôdzachzaoberalplnenímnákupnýchúlohauspokojovanímpotriebobčanov.MDVsastaralspolusvedúcimipredajníRozličnýtovaraPo-hostinstvoodobrézásobovaniepredajní,hygienuvpredajniachivskladochavôbecouspokojovaniepotriebobyvateľstva. Vroku1973členoviaJednoty,Ľudovéhospotrebnéhodružstvapracovalipriúpraveokoliapredajní.OdaugustabolapredsedníčkadozornéhovýboruAnnaPlesníková.Vjarnýchmesiacochvroku1974bolaprevedenáopravaomietkyobchoduahostinca.Tátoprácabolaprevedenábrigádnicky.

Vybrané zápisky z plenárnych zasadnutí MNV a Rady MNV 1966 - 1988

Obchody v Ujlačku PrvýobchodvlastnilIgnácRingwaldajehorodina,ktorábolajedinoužidovskourodinouvobci.VedľabudovysúčasnéhopohostinstvasanachádzalobchodJozefaProksu. VstarejdedinesanachádzalobchodahostinecJánaPoláčika,ktorývI.svetovejvojneslúžilvoFrancúzskuavTalianskuakočlenČeskoslovenskýchlégií(tzv.„Štefánikových“légií).Akovyslúžilýlegionárdostallicenciunazriadenieobchoduapohostinstva,ktoréfungovalivjednomdomeakaždýznichmalsvojvlastnývchod. ĎalšíobchodboltiežvstarejdedineajehovlastníkombolJánSuchanský.Tentoneskôrprevzaloľudovéspotrebnédružstvo.PoJánoviSuchanskomprevzalobchodMichalLíška.Starýobchod,kto-rýsanachádzalvedľakultúrnehodomubolzbúranýanajehomiesteobčaniavrokoch1954–1955postavilisvojpomocnenovýobchod,kdesanachádzalipredajne„Rozličnýtovar“a„Pohostinstvo“.Tentoobchodfungovaldo90-tychrokov20.storočia.

Miestny dozorný výbor

Vľavo budova pôvodného obchodu, ktorý bol v 50-tych rokoch zbúraný a na jeho mieste bola postavená nová budova obchodu

Potravnédružstvoprebralivmarci1942odpánaSuchanského.Zasprávnychodobchodusazod-povedali dozornému výboru a správe družstva.Predávalosatuvšetko,čopotrebovaliobyvateliaobce–múka,cukor,soľ,cukríky,petrolej,metly,ohlávkyaretiazkynadobytok,šampóny,školsképotreby,zozačiatkuajlátkyatď.Nakoľkotoboldružstevný obchod, zásoboval hoNUPOD (Ná-kupnáústredňapotravnýchdružstiev)Chynorany.Tovarnebolbalený.Prichádzalv50kgvreciach

(múka,cukor,soľ),takžebolopotrebnévšetkona-vážiťpodľaželaniazákazníka.Napríkladcukríkyboliumiestnenénapultevoveľkýchsklenenýchnádobách.Bolotrebaurobiťpapierovýkornútok,lopatkounabraťcukríkyaodvážiť.Naváženieto-varusapoužívalaváhasozávažím.Neexistovalažiadnaelektronickápokladňaanikalkulačka,lenceruzaapapier.Bolotonaozajpracné.Pamätámsa,akosmepovojne,keďbollístkovýsystémpo-máhaliajdetidomauvarenýmlepidlomzvodyamúkylepiťnastarénovinylístky,lebovšetkosamuselozúčtovaťnaNotárskomúradevNovýchSadoch.Vobdobíkontingentusavobchodevy-kupovaliajvajcia.Vtedyneexistovalimobily.Vdedinebol jeden telefóna tenbolumiestnenývobchode.Keďprišielniekomutelegram,bolohopotrebnédoručiť,takžezaskakovaliajpoštára.V roku 1951 prebrala obchod Jednota, ľudovéspotrebnédružstvoNitra.Obchodbolvoveľminevyhovujúcejbudove,namiestekdestojídneš-néFlamenco.Bolpresťahovanýdostaréhokul-túrnehodomu.Vroku1954bolstarýobchodzbúranýanatomistom mieste bol postavený nový. Neskoršiebolaurobenásamoobsluhaapracovalatamužajpredavačka.Doobchoduprišlimladý32-ročnýaodchádzalidodôchodkupo33rokochvroku1975.ObchodprevzalpánJaroslavKožák.

Elena Michalíková, r. Líšková

Michal Líška „Obchodník“

Spomienky na obchod Michala Líšku Na svojho otca – obchodníka – spomína dcéra Elena

SPOMIENKYSpomienky na detstvo a mladosť Dušana Rizeka

VMalomZálužíbolvtýchrokoch/52-60/eštestarýobchod,namieste,kdejeterazhostinec.Boltoprízemnýhlinenýdomček, jednamiestnosťvpreduavzadudruhý-sklad.„Obchodník“ujoMi-chalLíška,vtomkrámikupredávalvšetko,čobolonutnékživotu.Múka,cukor,ocot,soľ,kvasnice,borovička,pivoaprenásdeticukríkyaneodmysliteľnýkrumplicukor,príšernesladký,alehlavnecenovodostupný.Dokoncaajsudspetrolejomdolámptammalačapovalľuďomdoprinesenýchnádobnasvietenievlampášoch,hocielektrinaužbola,alečastovypadávala,lebotransformátorpri

34 35


Jarkutonajmävčasebúroknezvládal.Akýmtoprišliopraviť,hlavnevmaštalibolotrebasvietiťpridojení.Žiadentovarnebolbalený.VšetkoujoLíškazveľkýchvriec,ktorépriviezlizJednotyzNitryna aute,presýpaldodrevených šuflíkovv predajni a z nich potom plechovou lopatkounaberal dopapierovýchvreciek /sáčkov/ avážilpotrebnémnožstvonaváhenapulte.Mydloale-bo iný kusový tovar, všetko sa balilo do novín.Naharingyz5kgplechovícaúdenáčemalneja-ký papier.Mäso a zelenina sa nepredávali, ibapotomv60. rokoch, toužbolanovápredajňaschladničkou,začalirazdotýždňavoziťajbalíč-kovanémäsoasalámy. Nový obchod, je to vlastne dnešná budovahostinca,malpripohľadezulicedvemiestnosti,akodnes.VľavobolapredajňaJednotysosvojimvchodomavpravohostinec,tiežmalsamostatnývchod.Vzadnýchmiestnostiachboliskladyavsuterénepivnicepreobasubjekty.Bola tona túdobumodernábudova,schladiacimizariadeniamiaajvodovodom.Vedľanovéhokultúrnehodomu- pýcha obce. Obchodník, bol stále ujoMichalLíška, pamätám ako sme čakávali, keď privezútenpilinovývysušenýchliebzveľkopekární /toabysahoveľaneminulo/,čakávalosanapivo,ajkeď bývaloajvedľavhostinci,okremčapova-néhoajfľaškové.Vletebývalspivomproblém.Amalinovky, vtedybývali také farebné - volalismetokracheľky,strašnesýtenéavrchnákybolikeramické na takom drôtenom mechanizme sgumovýmtesnením.Bolivynikajúce,alemalivsebetoľkokysličníka-bublín,žetoažskorovy-buchlopootvorení.Alevtakýhorúciletnývečer,keďsmesavracalizpoľaalebozlúkyskravamidomov,taktakástudenámalinovka/aleboneskôrmalépivo/predkrčmou,taktobolzážitoknakto-rýnezabudnem.

V krčme u PoláčikaVždy som sa tešila, keď ma ako malú poslali na pivo (bývala som tam, kde mali Proksoví sklep). Chodila som do hostinca dedkovi Poláčikovi a on mal rádio, my sme nemali. Tak som sa tešila, že budem počúvať rádio a zamotávala som sa do radu, aby som čo najdlhšie mohla počúvať. A po-tom sa ma pýtali, prečo som tak dlho bola v tom

hostinci. Pivo sa naberalo do džbánka. Zo začiat-ku v hostinci neboli cukríky, látky, cverny. Vtedy sa jedol chlieb s cukrom a kvasnice. V hostinci u Poláčika bývali aj zábavy. Netrvali tak dlho ako dnes. Bývali aj pri zvonici. Raz v hostinci nemoh-la byť zábava a my, čo sme bývali tak hore, tam sme mali veľkú sýpku a tak bola u nás zábava. Za-čínala sa okolo ôsmej a trvala do polnoci. Voľake-dy dievčatá nemohli bývať toľko vonku. Raz som chcela ísť do Nových Sadov, bola tam zábava. Pred obchodom sme mali lavičku a mládenci hra-li na veľkej harmonike, nie ústnej. Bývalo veselo. (zo spomienok Anny Naďovej)

Keď som bol malý, ešte som nechodil do školy, hrali sme sa spolu s Emilom Poláčikom u nich doma v izbe. Vedľa v hostinci sa zrazu strhla tr-ma-vrma a bol odtiaľ počuť krik. Boli sme zve-daví, čo sa deje a išli sme sa tam pozrieť. Sváko Poláčik tam zrazu zakričal: „Všetci do 16 rokov domov!“. Ja som sa motal po hostinci a sváko skríkli aj na mňa: „A ty domov tiež“. Prišiel som domov a spýtal som sa mamy: „Ako to, že sváko vedeli, že ešte nemám 16 rokov?“(zo spomienok Ing. Emila Fusku)

Obchod u ProksuDo roku 1938 vlastnili obchod Ringwaldovi (ži-dovská rodina). Mali medzi dverami pliešky a tam po hebrejsky boli napísané modlitbičky. Ne-skôr odišli do Zbehov a tak obchod prevzali moji rodičia Proksoví. Starí rodičia nemali obchod. Dedko mal hostinec do roku 1948 dole na Zmeko-vom, potom sme sa presťahovali hore, kúpili sme dom od Ringwaldových (dom vedľa Flamenca). Obchod mal oficiálny názov „Obchod so zmieša-ným tovarom“. Nepredávali sa tu len potraviny, ale aj drogéria, látky a domáce potreby. Mávali sme tam aj sardinky, bývali dosť drahé. Môj brat Pali si zobral raz sardinky, že si načneme a ja že, budú nás hrešiť, že si len tak zoberieme. Pali si ich načal a jedol. Ja som nechcela. Mali sme psa a ten doniesol prázdnu konzervu pred dvere. Tak otec prišiel na to, že niekto zobral sardinky z ob-chodu. Väčší tovar dovážal pán Korček z Nitry z veľkoobchodu autom a malé veci obstarával môj otec. Chlieb si každý doma spravil a chodil si dá-

vať pánovi Plesníkovi upiecť. Vlastnil pekáreň na chlieb a koláče. Predávali sme len rožky a žemle. Otváracie hodiny boli od rána do večera, aj v so-botu. Obchod fungoval do roku 1968. Po mojich rodičoch obchod prevzal pán Michal Líška, ktorý bol jeho vedúci. Bol to štátny obchod a nazýval sa NUPOD, neskôr JEDNOTA. Jeden čas tu predá-vala aj moja sestra. (zo spomienok Anny Naďovej).

Obchod a krčma Obchody v našej obci prevádzkova-li: Ringwaldoví; Proksoví, neskôr tu bol obchod so zmiešaným tovarom (NUPOD) a na-koniec to bolo Jednotné potravinové družstvo - dnešná Jednota. Obchod a krčmu mal aj Ján Poláčik. Na dvore sa nachádzala ľadovňa – jama, ktorá bola vyložená ľadom nalámaným z potokov. Slúžila ako „chladnička“, kde sa uskladňoval to-var. Zvrchu bola obložená a zaizolovaná slamou a hlinou, aby ľad čo najdlhšie vydržal. Ďalší ob-chod bol tiež v starej dedine a predával v ňom Ján Suchanský. V jednej izbe bol obchod, v druhej

sklad a ďalšia izba bola určená na bývanie. (zo spomienok Pavla Fusku a Anny Fuskovej, rod. Strihovej č. d. 107)

Zábavy Zábavy bývali u Poláčika v krčme a vo dvo-re.Harmonikabývalaprizvonici.Vtedy tonie-čostálo,keďbolaväčšiazábava.Tobololennasviatky. Od štrnástich rokov sa chodilo na zá-bavy. Už sme chodili aj modernejšie oblečení. DoKapiniecnahodysachodilo.Bolitamkolo-točeamedovnikári.Nahodybývali tiežzábavyu Poláčika. Kolotoče bývali dole pri cintoríne.Chodilismeajtočiť.Ajštyrialebopäťchlapcovtočilokolotoč.Keďsmepäťkrátpotočili,taksmesa mohli odviezť raz zadarmo. Chodieval somsemajskamarátminazábavy,zoSasinkovasmechodilipešo.Niesolsomdvapecnechleba,keďnámdomopravovali,majstrovisomhonosil.Akosvadobnýdar somdostal rádio.Poláčikovímalitiežrádio.(zo spomienok Jána Líšku č.d. 67)

Vroku1967MNVvobcisprostredkovávalslužbyobčanom–konkrétneopravyelektrickýchspotre-bičov.StačilochybuohlásiťnaMNVaopravárjuprišielodstrániťdobytumajiteľa.Vroku1985bolazriadenázberňapreopravyelektrospotrebičov,ktoréopravovalKovoplastNitra.

Ostatné služby v obci

PekáreňVroku1946otvorilmiestnyobčanJurajPlesníkv obci pekáreň, ktorú si vybudoval pri svojomrodinnomdome. 2-3 krát do týždňa začal piecťchliebnašimobčanomaobčanomDolnýchKa-piniec.Dotejtodobysipieklinašiobčaniachliebdoma vo svojich peciach. Juraj Plesník piekolchliebsúkromneaždoroku1952.Odroku1952až do roku 1959 pekáreň prevzala Jednota. Poroku1959pečeniechlebavobciprestalo.Urči-týčaseštepotomobčaniachodilipiecťchliebdoMalýchRipnian,nobolo tonevýhodnéa taksaneskôrľudiazásobovalichlebomzpredajneJed-noty.Vybrané zápisky z plenárnych zasadnutí MNV a Rady MNV 1966 - 1988 Juraj Plesník – pekár

36 37


Uhoľné sklady Odroku1967vobciužnebolakanceláriaUhoľnýchskladov.PrecelýobvodsanachádzalavLu-žiankach. Vroku1972maliUhoľnéskladynaskladeveľauhlia,vdôsledkutoho,žeľudiavykurovalisvojebytyelektrinouamnohíajnaftou.Voziliobčanomajpo50q.Vjarnýchmesiacochvyhlásilidokoncavýhernúzlosovaciuakciu:priprevzatí22quhlia,dostaneobčankupón,naktorýmôževyhraťmnohévecnécenynapr.televízor,rádioainé.Kýmvminulýchrokochbolnedostatokuhlia,rozvážalipo10–15qnadomácnosť,vtomtorokutobolpravýopak. Naopak,vroku1976bolpozoruhodnýnedostatokuhlia.ĽudiasipožiadavkynanákupuhliahlásiavUhoľnýchskladochvLužiankach,nozdôvoduvšeobecnéhonedostatkuuhliahonedostanúnačas,alesurčitýmoneskorením.

Vybrané zápisky z plenárnych zasadnutí MNV a Rady MNV 1966 - 1988

V rokoch 1954 – 1975 som pracovala v Západoslovenských uhoľných skladoch Nitra ako vedúca predaja, potom od roku 1975 do roku 1979 v Západoslovenských uhoľných skladoch v Lužiankach ako referentka predaja a organizácie a nakoniec v rokoch 1980 až 1988 znova v Nitre ako vedúca referent-ka predaja. Nebola to vôbec ľahká práca. Sklady sa nachádzali v našej obci za kultúrnym domom hore, na dnešnom multifunkčnom ihrisku. Uhlie sa dovážalo vlakom, predávalo sa len do vriec. Vagóny chodili do Nových Sadoch. Večer sa vagón odvážal preč. Ľudia už vedeli, keď bol nedostatok uhlia, že má prísť vagón. Vážilo sa na mostovej váhe, pracovník ho odvážené naložil do vreca a pomocníci ho na koňoch alebo na traktoroch z JRD vozili do každej domácnosti. Samozrejme museli za uhlie zapla-tiť. Dovážalo sa z Novák, Handlovej, ale aj z Mostu v severozápadných Čechách – všetky druhy uhlia a koksu. Uhlie bolo v tom čase veľmi potrebné, každá rodina v obci kúrila tuhým palivom. Ja som mala kanceláriu doma. Pomocníkmi (robotníkmi) boli: zo začiatku Michal Kišták, neskôr Štefan Petrucha a Pavel Rizek. (zo spomienok Anny Naďovej)

„Pekáreň sa nachádzala pri našom dome a piekol sa tu len chlieb. Môj otec mal na sta-rosti celú pekáreň. Ženy si nosili z domu za-robené cesto v ošítke. Chlieb sa piekol tri ho-diny, boli tri pece a vykurovali sa drevom. Zapisovali sa, aby vedeli, kedy majú prísť. V každej peci sa piekli po dva chleby. Aj z iných obcí si chodili upiecť chlieb, najmä z Kapi-niec a Biskupovej. Neskôr v 50. rokoch prevzal pekáreň štát - Jednota. Pekáreň zanikla, lebo si chlieb začali ľudia kupovať v obchode“ (zo spomienok Viliama Plesníka).

V Malom Záluží bol v tých mojich detských ro-koch aj pekár, ujo Jurko Plesník. Chlieb si zará-bali gazdinky doma a potom sme ho nosili k nemu do pece. To bol rituál, chodili aj gazdinky z oko-litých obcí. Ja som nemohol chýbať pri tom, lebo som bol a dodnes som závislý, myslím na tej vôni čerstvého chleba, keď ho vyberal z pece. Dodnes si pamätám detaily, chvíle na ktoré som sa vždy dopredu tešil. Toto skončilo až zhruba, keď sa postavil nový obchod a hostinec a chlieb sa vozil z veľkopekárne z Nitry, ale to sa už nedalo ani porovnať s tým Plesníkovým chlebíkom a tobôž sa to už vôbec nedalo „fetovať“. (zo spomienok Dušana Rizeka)

PRÍBEHY Z DETSTVASpomienky na detstvo – Elena Šímová r. Proksová

Istopoznátetenpocit,keďvásovládnenostal-giazadetstvom,hlavne,keďječlovekstarší.Takajmojamyseľčastozablúdidomôjho rodiska,kde somvyrastala a spomínamnabezstarostnéčasy,prežitésrodičmiakamarátmi.Najar, lenčovykuklozubaté slniečkoavyliahli sahúsat-ká, chodili sme ich pásť do „Járka“. Bolo tamveselo, hrali sme sa všelijaké hry a dievčatá sirobilizáhradky.Sadilismesidonichpoľnékvi-etkyazdobilismeichmaľovanými„sklíčkami“–črepmizrozbitýchtanierovahrnčekov,ktorésmetamnašlivkopeodpadu,čotamľudiaob-časvyvozili.Súťažilismeonajkrajšiuzáhradku.Jasosesternicousmerazvyhraliadetskáporo-tarozhodla,ženadruhýdeňdostanemebuchty.Nadruhýdeňsmeprišliavzáhradkesahrabaliniečiesliepky.Abolopoparáde.Chlapcisanámsmiali,alenámbolodoplaču.Buchty,ktorépri-niesli,smesirozdelili. Keď husi podrástli, cez prázdniny sme ichchodilipásťnastrniská.Vstávalismeskororánoaopiatejsmeužboliniekdezadedinounastr-nisku.Tamsmezbieralikláskyauväzovalismeichdoviazaničiek.Usilovali smesa, aby smemali čonajviac. Zo strniska sme husi zahnali na potok a šlismedomov.Poobedesme ichchodilizasehľa-daťnalúky,ktorébolivtedyešterozdelenétro-mipotokmi.Niekedysanámjednohúsastratilo,muselismehľadaťajto.Husismesipoznali,alev prípade straty boli poznačené buď farbou nahlave,aleboväčšinouzúbkaminanohe.Podve-čersmeichchodiliznovunapásťnastrniská. Keďsombolastaršia,ránosomnapáslahusiapotomsomišlapásťkravy.Tamnámbolove-selo.Raz sme sa hrali sa svadbu.Každý z násniečo doniesol. Jedna staré šaty po mame, inátopánkysvysokýmiopätkami,dokoncaajzávojsmemali.Pierkasmesiurobilizrastlinky(lip-kavec), ktorá sa naozaj lepila na šaty.Hovorilisme jej „lepkavé“.Noaakáby tobola svadbabeztorty?Taksmesidonieslisuroviny:vajíčka,

maslo,cukor,kakao.Dohodli smesa,žekaždýdonesieniečo.Niektodoniesolajplechovúmis-kuavarechu.Surovinysmevymiešali,aleboloteploamaslosatopilo.Ztohodôvodusmemasudalistuhnúťdovodydopotoka.Keďbolženícha nevesta oblečení, všetko pripravené, išli smevybraťtortu.Aakébolonašeprekvapenie?Misabolaprázdna,všetkovylízalaMaľa–koza.Taktoneslávneskončilanašasvadba. Inokedysmepáslina„Lúčkach“.Bolo tonajeseň.Ľudiatumalizáhumienkyazemiakyboliužvykopané.Napolismenašlieštepárzabudnu-tých.Založilismeoheňapieklismeich.Zohňasa stala vatra, lebo bol vietor. Bolo nám zima,takchlapcizačalipreskakovaťoheňahraťsanaJánošíka.Vykrikovali„DajBohudušuamneze-miaky“.Naraz sazjavilprinás strýcoNaďovič,ktorýmalslužbunavrátnicivmajeriavidelpla-meneažodtiaľ.„JaVámdám,Bohudušu,chcetepodpáliť kozel?“My sme si totiž neuvedomili,ženeďalekojestohslamyakeďžebolvietormo-hol sa ľahko zapáliť.Oheň sme hneď zahasili,zemiakyboliskorodopečenéanašťastiesaničnezapálilo. Vjedenletnýdeňsmepáslina„Vinohradoch“.Družstevníci tamprávezosilážovalikukuricu–„futrovicu“.Medziňousmenašliajcelkompek-néklásky.Chcelismeichopekať,aleMiroZed-níkpovedal,želepšiajekukuricavarená.Našlismetamstarýcínovýhrniec(akonazávaranie),čo tammalizrejmeľudia,ktorí tammalivino-hrady,napolievanie.Právebolopodaždiahr-niecbolplnývody.Podložilismepodeňkamene,založilioheňačakali,kýmvodazovrie.Mysmesitopredstavovalijednoducho.Myslelisme,ževoda rýchlo zovrie, tak ako doma.Lenže vodanieaniezovrieť.Čakalismecelédoobedie(asi4hodiny)akýmsauvarila,bolaasijednahodi-napoobede.KýmsmeprišlidomovzVinohra-dovboliskorodvehodinypoobede.Bolaveľkáhorúčava,kravyboliunavené.Domanáshrešili,lebosabáli,čisanámniečonestalo.Kravymaliplnévemená,lebomalibyťuždávnopodojené.

38 39


Amysmeboliunavení,alešťastní,lebomalismezážitokastálotozatúnámahu.Kukuricachutilalepšieakodoma.Častosmepásliv„Ihlici“.Tusmehrávalikarty.Niekedysastalo,žesmehralitakzaujato,žesmesinevšimlikravy,ktorénámušlidodružstevnejkukurice a robia škodu. Vtom prišiel nečakanemôjotec–predsedaJRD.Veľmibolnahnevaný,zobralnámkartyahrešilnás:„Javašuškoricu!Odteraz si budete kravy držať za retiazku!“Nadruhýdeňsmekravyvšetcipoctivodržali.Tonásnebavili, lebo nebola pritom žiadna zábava. Zakrátkyčassmeišlipásťdo„Veľkéhokúta“atamsmeichmaliopäťpustené.Amysmeboliunavení,alešťastní,lebomalismezážitokastálotozatúnámahu.Kukuricachutilalepšieakodoma. Častosmepásliv„Ihlici“.Tusmehrávalikar-ty.Niekedysastalo,žesmehralitakzaujato,žesmesinevšimlikravy,ktorénámušlidodružstev-nejkukuricearobiaškodu.Vtomprišielnečakanemôjotec–predsedaJRD.Veľmibolnahnevaný,zobralnámkartyahrešilnás:„Javašuškoricu!Odteraz si budete kravy držať za retiazku!“Nadruhýdeňsmekravyvšetcipoctivodržali.Tonásnebavili, lebo nebola pritom žiadna zábava. Za

krátkyčassmeišlipásťdo„Veľkéhokúta“atamsmeichmaliopäťpustené. Raz prišiel Gabino Bila s myšlienkou, ženiekdenakrajiKapiniecvidelzreléčerešne,čibysmenechceli.Samozrejme,žesmechceli.Pove-dalisme,žebudemestrážiťkravuaonpôjdenačerešneadonesieajnám.OnpásolkravuLíško-vým–Tekvičárovým.Keďmalnaoberané,lentakzablúzou,vracalsanaspäťabolotrebapreskočiťpotok.Tamtozvládol,alecestounaspäťsivzaldlhú palicu, aby potok preskočil, lebo bol dosťširoký.Akopreskakovalpalicasamuzlomila,pa-doldopotoka,čerešnesavysypalianemalismenič.Našťastievodanebolaveľmihlboká,aleviacnačerešnecezpotoknešiel. KaždéletoprišlaknámnaprázdninysesternicaAndaŠkrovinová(Filcová)abolaveľmirada,keďsmejuzobralisnamipásťkravuahusi.Popolud-nísachodilipásťkravyasioštvrtejmaximálneopolpiatej.MysmesasAndoudomahralialeboniečorobiliataksmečastokrátprišlineskoro.Ba-bičkasahnevala,žeidemeneskoroakravysadovečeranestihnúnapásťabudúmaťmálomlieka.Razsmeišliskorooštvrťna6.Bálismesa,žebabičkanásbudehrešiť,taksmepretočilihodinysmeromdozadu.Babičkanásprivítala:„Deti,čo

idetetakneskoro,kravysúchudéjakšlabikáre!“Mysmehovorili,žeVeďjeibapolpiatej.Aleonasa nedala oklamať a povedala: „Slniečko je užnadŠaškovustrechú,užmosíbytvác.“Ztohojevidno,žestaršíľudiapoznalihodinypodľaslnkaanedalisaoklamať.Bolotoprvýaposlednýkrát,viacsmehodinynepretáčali. Keďsmeprišlivletnévečeryzpaseniakrávčihusí,eštesmemalienergiuhraťsasvrstovníkmivonku.Menšiedetisahrávalisloptouna„Desať–deväť“,skákali„škôlku“,hrávalisana„farby“,na„remeselníkov“,na„kvetiny“apodobne. Nezabudnuteľnésúchvíle,keďsmesaschád-zalivpodvečerv„Talagu“.Najväčšiavoľnáplo-chanahornomkonci,kdesmesamohlihraťbolanašpicimedziželeznicoupredRizekovýmiaces-toupredLíškovýmialeboešteväčšiapredProk-sovýmiaMarchalínovými,kdevtedyeštenebolipredzáhradky. Hrávali sme väčšinou vybíjanú,oko-boko,nasochy,naschovávačku,nanaháňač-kuapod.Chodilasemmládežzceléhohornéhokoncadedinyahralismesadosamejtmyaždo22 hodiny večer. Televízory ani počítače vtedyneboli,taknásnemaločoťahaťdnu. Pamätám sa, že prvý televízor v dedinemaliMarchalínoví.Bolotookoloroku1962.Semsmechodilipozeraťvzimnévečeryhokejakrasokor-čuliarov.Poznalismetakmervšetkymenárepre-zentantov.Výstrižky krasokorčuliarov z časopi-sovsmesporilianavzájomvymieňali.Písalismeaj niektorým osobne a keď nám poslali fotku sautogramom,bolatoveľkávzácnosť(OndrejNe-pela,EvaaPavolRomanovciainí).KMarchalí-novýmchodili pozerať takmer všetci z hornéhokonca. Ujco nabil kachle, tzv. „piliňáky“, abyboloteploakeďsmesazišlibolonásaj15–20ľudí–všetkygenerácie.Zaujímalotostarýchajmladých.Posadalismesinaválendu,nazem,kdebolo miesto ako sliepky na hambálok. Najviackrikubolo,keďnašilhralihokejsRusmi.Boltohotový„kultúrnyzážitok“. Rada spomínam aj na to, ako sme si v zimeurobili sánkovaciu dráhu na obyčajnej priekopepri ceste pred nami.Túto sme zasypali snehoma utlačili lopatou.Hore sme vyšli po schodoch,ktorésútamdodnesadolusmesaspúšťaliažpodomovúbránu.Bolotuživo,lebokeďzistilidec-

kázdediny,žesatamsánkujeme,prišliajoniašantilisnami.Akomálonámstačilokušťastiu:pármetrovsanicezkopcanapriekope. Spomeniemešteškolskúdochádzku.Doškolysmechodilisamihneďodprvejtriedy.Áutcho-dilopocestemálo,rodičiasanemuselionásbáť.Vtedynebolonijakýchúnoscovanisanekradlo,domy sa nezamykali, takže sme nemuseli nosiťanikľúčenakrkuakodnešnédeti.Prvé4ročníkysomchodiladoZŠ(terajšíobchod)vMalomZá-luží.Bolatojednotriedka.Učilanásp.uč.Morav-číková.Rozvrhbolupravenýtak,žesmesastrie-dali.Prváciadruhácichodilijedentýždeňo8:00hod. ráno, druhý týždeňo10:00hod.Tretiaci aštvrtáciopačne.Prvéhodinysmemalislovenčinuamatematiku,abysmesanavzájomnevyrušova-li.Predmety:hudobnávýchova,telesnávýchovaaručnéprácesmemalispoločne.Kresleniesmemali väčšinou, keď inímali čítanie.Od piatehoročníkapodeviatysomchodiladoZDŠvNovýchSadoch. Dochádzali sme vlakom, ktorý zvážalžiakovzcelej radošinskejdoliny.Chodil ránoosiedmejamallenjedenvozeň,takžesmebývalinatlačeníakoharingy(tátotraťjedneszrušená).To smeboliuž starší apoobede smechodievalipomáhaťrodičomnapolia. Radaspomínamajnašúpaniekukurice,dria-panieperia,čičisteniecibuľkynadružstve.Boloto namiesto dovolenky pri mori. Počúvali smevšelijaképríbehy,čozažilinaširodičiavdetstve. Ajkeďsmemalipovinnosti,životbolkľudnej-ší,nebolotoľkostresu,ľudiabolidružnejšíaspo-kojnejší.Bolitonajkrajšiechvílevmojomživote. Na záver ešte jeden veršík, ktorými napísalmôj otec do pamätníka a opatrujem ho dodnes.BolaktuálnyprevtedajšiuškoluvM.Zálužíoko-loktorejkvitolorgován(terajšiedetskéihrisko):

Až budeš mať sivé vlasy, spomeň si na zlaté časy ako bolo milo, keď jarné slnko školu pozlátilo a popri ceste až po školskú bránu rozkvitli vonné kríky orgovánu. Elena Šímová rod. Proksová

Pred školou v Malom Záluží 60. roky

40 41


Narodil som sa 20.11.1949 v Malom ZálužíMichaloviaMatildeNaďovcom.Domojichpia-tichrokovsmebývaliustarýchrodičovvMalomZáluží pri železnici v prvomdomeod staničnejbudovysmeromnaNovéSady.MôjotecpracovalvBratislavevstavebnompodniku.Vroku1954smedostalivBratislavebyt,ataksmesapresťa-hovali.Nadetstvodopiatichrokovsaveľmine-pamätám,ažnabielehoveľkéhopsa,myslím,žetobolSlovenskýČuvač,chudákapriviazanéhonareťazipristodole. V Bratislave som začal chodiť do základnejškoly,tábolacca100metrovvzdialenáoddomu,čobolovýborné,pretožemistačilovstávaťopolôsmejaškolusomstihol. Keďsommalasiosemrokovrodičiamaod-viezli osobným vlakom na prázdniny k starýmrodičomdoMaléhoZálužia.Toboloprvýapo-slednýraz,kedysomcestovalvdoprovoderodi-čov.Odvtedysomvždycestovalsám,ajkstarýmrodičomajspäťdomovpoprázdninách.Cezprvéprázdninysomsazoznamovalsprostredímahľa-dal som si kamarátov. Mojimi kamarátmi boliDrahuška a Danka Krajčovičové, Miro Zedník,všetci súrodenciRizekovci myslímDušan,He-lenka aVierka, Striha, žiaľ na krstnémeno sinespomeniem,Plesník,detiodProksovcov,Líš-kovcov, Horákovcov, Gabino a Dodo Bilovcianechmiprepáčia tí,ktorýchsomnespomenul.Tváresipamätám,aletiemená,predsajetoviacakopäťdesiatrokov. Mojouúlohoubolopásťkravuahusi, apo-môcťstarejmamesnejakýmimaličkosťamioko-lodomuapriobrábaní-zahumenku,čovlastnebolipovinnostivšetkýchkamarátov. Ránoskoro,keďodchádzalprvývlaksluďmidoprácesmeromnaNitru,somvstávalnaraňaj-kovalsa,starámamamiprihotovilapolitrákčers-tvéhomliekaakrajecskveléhookrúhlehochlebasmaslom z domácej výroby.Ten chlieb sme sirobili sami apamätámako som raz, či dvakrátdotýždňachodilkpekárovisdvomichlebaminaupečenie.PekárombolpánPlesníkveľkýkama-

rátmôjhostaréhootca.ZišlosanástamviacerodetíapánPlesníknámspríjemňovalčasčakaniapripečenírozprávanímpríhod,boltoveselýaprí-jemnýpán. Okremtohonámupiekolvždynejakú túple-tenkučirožtekčomami,mnestarámamaprilo-žilikuchlebom,časnámrýchlejšieutekal. Kravysmepáslinaviacerýchmiestach,všadetambolajemnátrávička,ktorákravámchutila,apokojnesapásli.Bolotonapotokoch,ktorébolitriamedzinimibolilúky.BolotovJarku,tobolpriestor nad starýmcintorínomsúzkym trávna-tým chodníkom a strmými svahmi zarastenýmistromami,hlavneagačinou,plánkami,šípkovýmikríkmi,bazou aktoviečím iným.Bol topries-tor, myslím Lúčky pod Zajačím vrškom, kúsokodpriestorudnešnýchmaštalí ,vtedyJRDdnesDevio. Bola tam mokrať s krásnymi vŕbami askvelá tráva. Samozrejme keď bola dobrá paša,kravysapeknepásli,amysmemaličasnarôz-nehryalumpačiny.Husismepáslinastrniskách,kdeposamoviazačochzostaloveľakláskov.Tie-tosazbieralianosilidomovpresliepky.Potomnastúpilikombajny,aleajponichzostalonapolikopuzrnatakžehusisamalikdepásť. VJarkusmepáslikravyajkozy.KeďsnamipáslaDrahuškaKrajčovičová,malikozy,taksmenatrhaliagačinydaliprednehromaduakozažralapokiaľboločo.Kravkysmepriviazalikustromu,okoloktoréhobolapeknátrávaamalismechvíľupokoj.Drahuškanosilasosebouknihu,mysmeposadaliokolonejaonanahlasčítala,bolitoprenáskrásnechvíle.Eštedodnessipamätámhlav-néhohrdinuknižkyodgruzínskehoautora-volalsaDžedželav. Vovoľnýchchvíľach,keďbolopeknépočasiesmesachodilinapotokykúpať.Potokyboliplyt-ké a tak smemuselimačinami prehradiť potok.Vodastúplaakeďmalavýškucca1,2metraužsadalokúpaťajskákaťdovody.Keďsanámna-pĺňalokúpalisko,vodapodnímklesalaamysmemohlichytaťrybyaj rakov,abolo ich tamneú-rekom.InokedysmezasnavštíviliHorákovsad.

Boltoopustený,neošetrovanýveľkýsadsovša-kovakýmovocím. Akodeti sme tamchodili na jabĺčka,hrušky,slivky,marhule,ringlótyaužneviemakéovocie,najedlismesaaodišli.Doterazneviemčitonie-komupatrilo,alebonie.čismekradli,alebonie.Nakonciprázdnindozrievalafutrovica.Natrhalismepárpeknýchklasovaopekalinadohňom,ob-čassmeopekaliajzemiaky. NaČapášimali starí rodičia veľkýpozemok,na ktorombolo zasadených asi tridsať sliviek adurandzií.Spomínamsi,ževjedenrokbolatakáúrodasliviek,žestarýotecnapálilasidvesto li-trov slivovicea starámamanarobila lekvárunamnohorokovdopredu.Akeďžesatáslivovicane-dalazajedenrokanisprispenímcelejrodinyvy-piť,naďalšíroknevedelstarýotec,čososlivka-mi.Celúúroduslivieksmenaložilinavozaskororáno, ešte za tmy sme sa vybrali s koníkmi doHlohovcanatrh.Tácestamáasidvadsaťkilome-trov,takžetotrvaloasištyrihodiny.Malsomasisedemčiosemrokov.Starýoteccestoupodriem-kávalaokoloôsmejhodinysmedorazilinatrhdoHlohovca.Čakalsom,žetieslivkybudemedlho

predávať.Alemalismešťastie,našielsakupecčokúpilnarazvšetko.Pozaplateníavypitíoldomášusmesapobralidomov.Cestadomovtrvalaopäťasištyrihodiny,alebolalemovanápoobochstra-náchcestyovocnýmistromami, astarýotecmirozprávalzážitkyzmladosti,taknámcestarýchloubehla.Predstavtesi,ženiektorétiestromytameštestálestoja. Tovieteprechlapcazmesta tobolveľkýzážitok.InokedymazasnevlastnýbratmôjhootcaVilkoProksa,ktorýrobilsanitkáravNitrezobralnavýletnemocničnýmautobusom/prispôsobenýmnaodberkrvi/doniektoréhomes-tavokrese/napríkladPartizánske/,DorazilismetamdoNemocnice,kdeužčakaliľudia,čochce-li darovať krv.Samozrejmev tomobdobí sa zakrvplatilo,aeštektomusadávaloobčerstvenieafľaškačervenéhovína.NatráveprednejakýmpavilónomčakalaveľkáskupinaRómskychspo-luobčanov, a ako je u nich zvykom aj s celýmirodinami.Vietesipredstaviťakátambolapood-berezábava.Starámamamalaomňaveľkéobavy,vietechla-peczmesta,bálasaabysaminiečonestalo. Pamätám, ako ma upozorňovala aby som si

Letné prázdniny na vidieku – Milan Naď

42 43


pri pasení kravy neomotal karičku okolo ruky.Nostalo sa, že somnatopozabudol.Bolo tonaLúčkachkdebolaskvelázelenátráva,alemojejkravkesazachceloďatelinkyčorástlanablízkomzáhumenku,ataksapustiladobehu.Rukamizostalauväznenáakravkastrečkovala,ažkýmsanedostalakďateline. Darmosomnaňukričal,ničnepomohlo.Celénohaviceajkošelusommal zelenú, rukuodretú a opuchnutú.Keďsomprišieldomovstarámamahneďuhádlačosastalo. Keďsombolstarší,malsomasitrinásťčištr-násťrokovchcelsomsinadružstvezarobiťpárkorún.Vtedysaobilieeštezbieralopomocousa-moviazačovaukladalodokrížov.Mlátilosamlá-ťačkamiaslamasaukladaladostohov.Nastohupracovaloniekoľkochlapov,ktoríposúvalislamukmajstrovi,ktorýzakladalstoh,abysaslamaudr-žaladovýškypäťažšesťmetrov.Musel tobyťskúsenýčlovek.Stohmuselvydržaťdojariapre-žiťajzimnéfujavice. Najhoršia práca bola pod elevátorom, bolotamveľa prachu a odoberač bol v jednomkusev pohybe, prakticky tam nebol žiaden oddych.Alebolatonajlepšieplatenápráca.Keďmasta-

rámamaránovyprevádzalaprízvukovalami,abysomsanedalnahovoriťnaprácupodelevátor. /Akbyniektonevedelčojeelevátor, tak tobolozariadenienapresunslamyodmláťačkykusto-hu,šikmárampaspohyblivýmozubenýmpásom./Keďzačalarobotachlapimahneďnahovárali,žekeďsomchlaptaknechsaukážem,ataksompristalacelýdeňodpracovalpodelevátorom.Nakoncidňasombolneuveriteľneunavený.Tenjed-nostrannýpohybbolveľminamáhavý.Notone-bolotonajhoršie,mojeočiboličervenézapálenéarezalovnichakožiletkami.Domasomdostalhubovúpolievku.Alevydržalsom,achlapisimaužvďalšiedninedoberali,apodelevátoromsmesapotompoctivostriedali.Tovietechlapskáješit-nosť.Poprázdnináchmistarýotecposlalzarobe-népeniaze,neboloichveľa,končilisapäťdesiateroky,alebolivlastnoručnezarobenéatosaráta.Odvtedysomsioveľaviacvážil,každúkorunu,ktorúsomdostalodrodičov. Chodil somna prázdniny doMaléhoZálužiaodôsmichdoštrnástichrokovnacelédvamesia-ceamusímskonštatovaťžetobolinádhernéčasy.

Milan Naď

Prizbieraní informácií a spomienoksmesani-elen všeličo dozvedeli, ale zaznamenali sme ajúsmevnépríhody.Jednuznichvámponúkame.

Na družstvePo založení poľnohospodárskeho družstva tamzostalipracovaťlensamístaríľudia.Mladíodišli,vrajkeďnemôžurobiťnasvojom,môžuísťprečaleboštudovať.Práceboloveľa,hocibolitrakto-ry,aletieručnúprácuakookopávkyeštevtenčasnerobili. Starímuseli chodiť na družstvo voľkynevoľky.Rozoranépoliabolidlhé.Keďsazačalookopávaťráno,nadruhýkoniecsačlovekdostalažnaobed.Avodanebola.Čosiktodoniesol,zachvíľubolatepláapochvílianitejnebolo.Žiadnestromy,ničlenpáliaceslnko.Bolhorúcideň,ajdedkoTomášmuselokopávať,hocimaluždobre

po sedemdesiatke. Zrazu predpoludním ujo od-padol.Ľudiasazbehli,kriesili,alevodynebolo.Dedko nič, ležal ako podťatý. Zrazu sa vynašlatetkaAnča, rozkročilasanaddedkom,aakú te-kutinumalavútrobáchsvojhotela,takúspustilanadedka.Najprvnič,alepochvílisadedkozačalpreberať,tetkasavíťazoslávnepoobzeralaaľudiasazačaliveľmismiať.Tosauždedkoposadil,od-pľúval,žečosastalo.Prišielnatoajsám.Začaltetkenadávať,žekeďjuneviešľaktrafiť,žetakúsomarinudokáže lenonaurobiť.Tetka saneda-la, že homala nechať zgegnúť ako psa, to vrajmázaodplatu,žemuzachránilaživot.Napokonsaniekdenašlaajvodaadedkouznal,žemudo-koncazachránilaživot.Stetkousapomerilanadružstvoviacnešiel.

ZáverPiatyročníkvydaniabulletinuvnímamakomaléokrúhlevýročie,apretosinazáverdovolímna-písať krátke hodnotenie a poďakovanie. Päť ro-kovsamôžezdaťpreniekohomálo,alezatakýtokrátky čas sa nám podarilo preštudovaťmnohomateriálovzarchívuobce,navštíviťaosobnesarozprávaťoživotevminulostisviacerýmiobča-nmi.Stihlismeešteniektorýchztých,čovšetkytietovecivosvojomživotenaozajprežili....do-teraz ich zostalo užmálo. Zdokumentovali smekaždodennýživotatradícieobceajejobyvateľovoriginálnymspôsobom,najlepšieakosmevedeli.Somvďačnázato,žekaždoročnesanámpoda-rilo vytvoriť skupinu dobrovoľníkov, ktorí boliochotníspolupracovať:študovaliarobilivýpisky

z rôznych kroník a zápisníc; chodili po návšte-váchatrpezlivopočúvaliazapisovalispomienkyarozprávania;pracovalisostarýmifotografiami,abyboli povytlačení čitateľné; a graficky spra-covávalicelévydania.Bola tomravenčiapráca,všetkosaukazovalopostupne.Anipopiatichro-koch sme nevedeli na začiatku presne povedať,akábudekonečnápodobaaobsahbulletinu.Tátoprácabolahodnotnánajmäpreto,žekaždýznásjurobilvosvojomvoľnomčase,popriinýchsvo-jichpovinnostiach,pretoveľkáaúprimnávďakapatrívšetkým,čosazatierokypodieľalinatvor-bevšetkýchčísiel.ViacinformáciísamôžetedozvedieťvkniheMaléZálužie,ktorávyšlavroku2000adostupnánawww.malezaluzie.sk

Zoznam prameňov:MaléZálužie2000;Obecnákronika;Školskákronika;písomnostizospisovneMNV;zospomienokobčanov

Autori fotografií: neznámi(fotografiebolizapožičanéobčanmi)

Za vydanie zodpovední:SochorováMahuliena,ZedníkováHelena,ZábražnáZuzana,PredanocyováViera

Grafická úprava: VladimírTomanka

Vydal: OZLABUŤ/obecMaléZálužie

Rok vydania:2018

ISBN:978-80-570-0129-4

Čiarový kód:EAN9788057001294

Vychádzanepravidelne.Nepredajné!

PRÍBEHY

44 45


Vladimír Líška – brat Anny Plesníkovej

Mlatba

MlatbaNa dvore

46 47


Na kozli

Pracovníčky živočíšnej výroby JRD Malé Zálužie Cesta autobusom na výlet

Na výlete

48

OBČIANSKE ZDRUŽENIE LABUŤ

Družstevníctvo v Malom Záluží

Rodná dedina včera a dnes

občianskezdruženie

ISBN:978-80-570-0129-4

Realizované s finančnou podpoRou

nitRianskeho samospRávneho kaRaja2018

bČianse zdruenie labu družstevníctvo...1 bČianse zdruenie labu družstevníctvo v malom...

Documents